...Predmetné ustanovenie § 17 ods. 29 sa netýka len základu dane, ale aj daňovej straty, pri splnení tých istých podmienok, t. j. že strata bola zaúčtovaná v inej výške ako mala byť....

prvá časť odpovede bola známa už dlhšiu dobu - ovšem posledná veta vnáša určité novum do predmetného znenia daného ustanovenia ZoDP.

Ako si vysvetlujete aplikáciu tejto poslednej vety v praxi ????

.... zatiaľ 44 videní, žiaden kvalifikovaný názor ?

Ja by som si to vysvetlil nasledovne, uvediem príklad kde PO nezaúčtovala daňový náklad 20 EUR v roku 2011.
1. PO mala v roku 2011 DZ 1000 EUR, takže na základe §17.29 v roku 2012 zaúčtuje 20 EUR ako daňový náklad roku 2012 keďže v roku 2011 vykázala nižšie náklady a teda vyšší základ dane.
2. PO mala v roku 2011 DZ -1000 EUR, takže z poslednej vety vyplýva že PO si nemusí zvýšiť stratu v roku 2011 ale tých 20 EUR bude rovnako ako v bode 1. daňovým nákladom roku 2012 keďže v roku 2011 vykázala PO nižšie náklady a teda vyšší základ dane, nakoľko -1000 je viac ako -1020.

Ja by som si to vysvetlil nasledovne, uvediem príklad kde PO nezaúčtovala daňový náklad 20 EUR v roku 2011.
1. PO mala v roku 2011 DZ 1000 EUR, takže na základe §17.29 v roku 2012 zaúčtuje 20 EUR ako daňový náklad roku 2012 keďže v roku 2011 vykázala nižšie náklady a teda vyšší základ dane.
2. PO mala v roku 2011 DZ -1000 EUR, takže z poslednej vety vyplýva že PO si nemusí zvýšiť stratu v roku 2011 ale tých 20 EUR bude rovnako ako v bode 1. daňovým nákladom roku 2012 keďže v roku 2011 vykázala PO nižšie náklady a teda vyšší základ dane, nakoľko -1000 je viac ako -1020.

... ak sa aj stotožním, že nižšia daňová strata je de facto vyšší základ dane, zákon od dani z príjmov jednoznačne hovorí, že "vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň" - teda podľa môjho úsudku musia byť splnené obidve podmienky - a v prípade vyššie uvedenej daňovej straty nedošlo o odvedeniu žiadnej dane !

Sú možné tri spôsoby vysvetlenia daného stavu: a) zákonodarca nesprávne formuloval zákon b) ja (aj moji kolegovia) si nesprávne vykladáme zákon c) pracovníčka FRSR si nesprávne vykladá zákon.

a) je správne a pracovníčka FR SR vykladá zákon tak, ako keby k chybe pri formulovaní zákona nedošlo.

Buď a) alebo c) je správne, určite ale máš pravdu že v zákone je logické .and. a teda majú platiť obe podmienky naraz ale ako vidíš tak zrejme KC FO SR tento názor nezdiela, osobne si myslím že toto riešenie /FO SR/ je lepšie a zrejme skôr odzrkadluje to čo chcel zákonodarca v §17.29 povedať.

a) je správne a pracovníčka FR SR vykladá zákon tak, ako keby k chybe pri formulovaní zákona nedošlo.

použijem argumentáciu nášho poraďáka marjankaj-a:

platí zákon, vo význame a znení, v akom bol publikovaný. Výklad (nad rámec zákona) zamestnanca (aj keď daň. úradu) je irelevantný...

Hoci keby v tomto duchu (teda aj v prípade nezaplatenia vyšše dane) bol formulovaný (a platil) zákon, nenamietal by som - bolo by to jednoznačne v prospech daňovníkov i nás účtovníkov.

no ja chcem ešte upozorniť na takú pikošku - teraz to celé rýchlo neviem analyzovať, či je toto presne taký istý prípad: ale išlo o to, že v inom zákone boli vymenované podmienky a len pri poslednej bolo použité slovíčko alebo. A nakoniec vysvitlo, že existuje nejaký jazykový "odbor", ktorý v zakonoch vraj podľa modernej slovenčiny vysvetľuje, že slovíčko alebo stačí použiť len na poslednom mieste a platí pre všetky podmienky.

no ja chcem ešte upozorniť na takú pikošku - teraz to celé rýchlo neviem analyzovať, či je toto presne taký istý prípad: ale išlo o to, že v inom zákone boli vymenované podmienky a len pri poslednej bolo použité slovíčko alebo. A nakoniec vysvitlo, že existuje nejaký jazykový "odbor", ktorý v zakonoch vraj podľa modernej slovenčiny vysvetľuje, že slovíčko alebo stačí použiť len na poslednom mieste a platí pre všetky podmienky.

v danom odstavci je viacero "alebo" ale pre časť "...a z tohto dôvodu vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, môže si vybrať, či zahrnie do základu..." podľa mňa neplatí žiadne z nich, iba spojka "a"...
V praxi dokonca spojenie "odviedol vyššiu daň" uplatňujeme tak, že odviedol = aj skutočne zaplatil...

Podľa mňa:
1. zákon v § 2 presne stanovuje, čo je základ dane - rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky
2. čo je daňová strata - daňovou stratou rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy...
t. j. nestotožňuje daňový základ s daňovou stratou.
3. v § 17 odst. 29 hovorí len o základe dani, t.j. podľa vyššie uvedeného, len o kladnom rozdiele.
Z toho mi vyplýva, pri prípadnej daňovej kontrole a odlišnému názoru kontrolóra sa dá argumentovať vyjadrením kompetenčného centra FR SR a je na subjektívnom posúdení kontrolóra, či argument bude akceptovať. No v súdnom spore s najväčšou pravdepodobnosťou by názor FR SR bol mimo zákona.

Keď som túto tému zakladal, nevedel som, že zhruba 2 mesiace pred je založením vydalo FR SR pokyn k k uplatňovaniu § 17 ods. 15 a 29 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov pri opravách chýb minulých účtovných období(... po troch rokoch jeho platnosti !!!). Pretože som tému náhodou znova otvoril, dopĺňam o záver vyslovený v danom pokyne (celý je priložený v prílohe):

"Ustanovenie § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov upravuje prípady, kedy daňovník z dôvodu chyby pri účtovaní nákladov a výnosov vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň. Predmetné ustanovenie zákona o dani z príjmov jednoznačne neuvádza, že tento postup sa uplatní aj v prípade nesprávneho vykázania daňovej straty. Vzhľadom k tomu, pri zisťovaní daňovej straty sa v súlade s § 17 ods. 22 zákona o dani z príjmov postupuje rovnako ako pri zisťovaní základu dane, postup je identický, tzn. že ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva z osobitného predpisu (zákon o účtovníctve) alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady (výdavky), ako mu vyplýva zo zákona o účtovníctve a z toho dôvodu vykázal nižšiu daňovú stratu, môže pri úprave výsledku hospodárenia alebo nerozdeleného výsledku minulých rokov alebo neuhradenej straty minulých rokov a daňovej straty postupovať podľa § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov...."

Určitou safisfakciou pre mňa je, že záver v pokyne "Predmetné ustanovenie zákona o dani z príjmov jednoznačne neuvádza"... no povedal by som, že nie že jednoznačne neuvádza, ale uvádza jednoznačne niečo iné. Ale pretože daný výklad (ako jeden z mála) je vyslovene v prospech daňovníkov a im poskytujúcim služby (poradcovia, účtovníci,...) beriem ho bez reptania...

Toľkoto sa mi žiadalo pripojiť ako bodku k tému, ktorú som vlani založil.

... aj link na daný pokyn:
http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=17&cad=rja&ved=0CJ0BEBYwEA&url=http%3A%2F%2Fwww.drsr.sk%2Fdrsr%2Fslovak%2Fdan ovy_subjekt%2Fpokyny_dr_sr%2Fdata%2Fdppo_2012_11_o prava_chyb.pdf&ei=DWk3UZaWFo7Kswbl1IGgCw&usg=AFQjCNGslSi5we3jy9J-LZShQDXg1u33Mg