Ty si nebol účastníkom konania, nevzťahuje sa na teba uvedený § 100.
Vymáhaj si platobným rozkazom priznané trovy od toho, kto ich má podľa rozhodnutia súdu platiť. Nezabudni tam uviesť úroky a ďalšie trovy. Ak neuhradia, exekútor si už poradí.

Ty si nebol účastníkom konania, nevzťahuje sa na teba uvedený § 100.
Vymáhaj si platobným rozkazom priznané trovy od toho, kto ich má podľa rozhodnutia súdu platiť. Nezabudni tam uviesť úroky a ďalšie trovy. Ak neuhradia, exekútor si už poradí.

Však bol žalovaným v konaní súvisiacom s konkurzom...Lebo on už má právoplatný a vykonateľný rozsudok,kde bol žalobca ako SKP úpadu zaviazaný k náhrade trov konania, avšak on ich odmieta zaplatiť a exekúcia na úpadcu nie je prípustná. Myslíš, že by sme mali podať návrh na ďalší plaťák na náhradu škody?

To by ma tiež zaujímalo ako to dopadne, lebo SKP sa vo všetkých konaniach odvolávajú na § 100 ZKR, ale hlavne, že bol súdny spor, ktorý SKP prehral a niet toho kto by platil trovy. V tomto smere je to podľa mňa diskriminačné, keď SKP môže ísť do sporu bez rizika náhrady trov konania.

Pozri sa na ten § 100, v ňom ide len o trovy účastníkov konania, nie o iných, ktorých správca oslovil. Účastníkmi sú úpadca a veritelia, ktorí si prihlásili pohľadávky.


§ 100
(2) Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj

a) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak,
b) nároky veriteľov z bezodplatných právnych úkonov,
c) mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu,
d) tresty postihujúce majetok úpadcu uložené v trestnom konaní.

§ 1


Tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddlženie fyzickej osoby

Táto situácia nie je vôbec ojedinelá. Súdy (nie konkurzné súdy) to vykladajú rôzne, dokonca aj tak, že v konaní ako je popísané v otázke, nepriznávajú trovy konania žalovanému ani v prípade úspechu, odvolávajúc sa na § 100 ods. 2 písm. a) ZKR.
Mám rozhodnutie KS kde súd toto odmietol a priznal žalovanému náhradu trov konania. V odôvodnení však povedal, že ide o trovy, ktoré je povinný platiť úpadca (nie správca), a kedže tento je v konkurze, možno ich vymáhať len v súlade so ZKR.
A tu sme znova pri tom ustanovení § 100 ods. 2 písm. a) ZKR. Spravidla sa aj takéto spory (typické je vymáhanie pohľadávky úpadcu spred konkurzu správcom) chápu ako súvisiace s konkurzom, čo sa odôvoduje už len tým, že žalobca je v konkurze. Z toho dôvodu nie je možné prisúdených trov sa domôcť s odkazom na ten čarovný paragraf 100.
V starom zákone ZKV bol termín nie súvisiace konania, ale konania vyvolané konkurzom. Toto bolo asi správnejšie, pretože to má smerovať k incidenčným konaniam (o pravosť pohľadávky), kde je to vylúčenie trov z uspokojenia asi na mieste.
Podľa súčasnej úpravy sa k incidenčným konaniam vyššie uvedenou úvahou pripájajú aj také ako sú uvedené v otázke, hoci je to nespravodlivé voči tomu žalovanému.
Obávam sa však, že to je situácia dosť bezvýchodisková.
Nestretol som sa s tým, že by niekto takto vymáhal škodu voči správcovi. Nie je to vylúčené, ale treba si uvedomiť, že je to konanie o náhrade škody a nemusí byť jednoduché preukázať správcovi všetky potrebné skutočnosti podľa OZ.

Súdne konanie o náhradu škody nie je konaním o konkurze, preto ani on nie je účastníkom konania, na ktoré sa vzťahuje zákon o konkurze. Nie je podstatné, že namiesto jedného účastníka konania o škodu (dlžníka-úpadcu) vystupuje v konaní už správca konkurzu.
Priznané trovy konania si môže vymáhať od toho, koho súd zaviazal. Rozhodnutie súdu je právoplatné a vykonateľné. Vyhlásený rozsudok je záväzný pre účastníkov a orgány - aj keby bol chybný. Rozhodnutie súdu je už vlastne exekučným titulom, nemá čo otáľať.

Žalovaný nie je účastníkom konania ?? Od toho konkurzu nemožno abstrahovať len preto, že ide o konanie o náhradu škodu.
Opakujem, súdy považujú za konania súvisiace s konkurzom (§ 100 ods. 2 písm. a) ZKR vo vzťahu k náhrade trov konania), všetky konania, kde je účastníkom subjekt, ktorý je v konkurze, teda úpadca zastúpený správcom.
Predpokladám, že súd v tom konaní z otázky zaviazal k náhrade trov úpadcu (zastúpeného správcom). Ak žalovaný dá návrh na exekúciu, ďalej to bude asi tak, že správca podá námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie, kde bude dôvodiť ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR a s pravdepodobnosťou limitne sa blížiacou istote, súd (exekučný súd) mu vyhovie a exekúciu zastaví.

Aha, takto sa dá obísť rozhodnutie súdu? Alebo má byť súd znovu o tom, čo bolo rozhodnuté?
Ja sa nebudem s nikým hádať, ja radím, aby si to vymáhal.

Ale predsa, napr. platí: Trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú podľa rozhodnutia súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate. Tieto trovy nie sú súvisiace s konkurzom?

Neviem či je to obchádzanie rozhodnutia súdu, a neviem aký ďalší súd by mal byť....
Tiež nehovorím, že je to správna, či spravodlivá úprava, ani ja s tým nie som vysporiadaný..... Ale sú to vlastné praktické skúsenosti s týmto problémom.
Rozhodne si myslím, že táto úprava nie je v poriadku, ale zjavne autori ZKR a jej ostatnej novely s tým problém nemajú (tiež vlastná skúsenosť z osobnej diskusie s nimi).

Konanie o vylúčení z podstaty (excindačné konanie) je samozrejme tiež konaním nielen súvisiacim, ale dokonca vyvolaným konkurzom. Ak tu je náhrada trov upravená výslovným ustanovením zákona inak, tak to možno chápať ako vzťah lex specialis (§ 78 ods. 4 ZKR)
a lex generalis (§ 100 ods. 2 písm. a) ZKR).

Tu hadám nejde o nejaké hádanie, ale výmenu skúseností a názorov ....
Vymáhať prisúdené trovy ten žalovaný samozrejme môže, ale podľa mojich skúseností to skončí tak ako som uviedol vyššie a môže ho stáť len ďalšie peniaze....(súdny poplatok, príp. trovy právneho zastúpenia)

Na celej tejto situácii je smutné to, že takto zákon dáva SKP takmer neobmedzenú voľnosť v podávaní čo aj akokoľvek nezmyselných žalôb voči fyzickým osobám bez hrozby toho, že by to malo voči nemu nejaké následky, pričom však ostatným účastníkom vznikajú nie malé náklady...

Myslím, že rozumné riešenie ponúka NS SR vo svojom rozhodnutí 6 Ndc 25/2011:
www.supcourt.gov.sk/data/att/3604_subor.pdf ;)

Veľmi zaujímavý judikát :)