Neviem či ma nevysmejete. Mám problém - psychické týranie. Nie manželom, ani iným mužom. Sestrou. Som slobodná, mám syna a bývam s rodičmi v rodinnom dome. Starám sa o nich, sú už starí, tak behám s nimi po lekároch, nakupujem, upratujem, prispievam im na živobytie. Pretože syn je už skoro dospelý, môj otec mi dovolil urobiť si z jednej izby, ktorá bola doteraz neobývaná a v nej veľký neporiadok, aby som si z nej postupne urobila obývateľnú miestnosť. Izbu, v ktorej sme bývali so synom, som prenechala jemu. A teraz problém. Sestra, ktorá je slobodná a bezdetná, oveľa staršia, má svoju vlastnú izbu, zúri, že izbu mám ja, pritom má k dispozícii ešte viac izieb ako ja, ale by musela do nich investovať. Doteraz, kým som do zariadenia a opravy izby neinvestovala ja, nezaujímala sa o ňu. Teraz mi vykrikuje, že som ju okradla, vulgárne mi nadáva, aj na verejnosti, kradne a schováva mi osobné veci, kradne jedlo, nehradí elektrinu, neupratuje, nevarí, nestará sa o rodičov, uráža ma, budí ma v noci, kritizuje môj vzhľad, no proste ubližuje mi. ako môže. Pritom vulgárne nadáva aj otcovi, že mi izbu dal. Nemám ale na to doklad, tak sa bojím, že po smrti rodičov prídem o ťažko nasporené peniaze na rekonštrukciu izby. Pokiaľ sestra nie je doma, čo je dosť často, je všetko v poriadku, ale keď príde, všetko si to vynahradí nadávaním. Pritom len ja dávam všetok čas a peniaze do údržby nášho domu a rodičom.
Dá sa toto všetko nejako vyriešiť? Som z nej po dvoch mozgových porážkach, neviem ako dlho to vydržím....