..dieťa sa určite niekedy pýtalo, prečo nemá ocka..a tak by som nejako naviedla rozhovor na túto otázku a spýtala sa, či by sa chcelo stretnúť s ockom a čo na to povie, keby ho prišiel navštíviť...a tak nejako by som sa rozhovorila o tom, že návšteva ocka by mohla byť zážitok, ktorý dieťatko ešte nemalo a nezabudni dodať, že budeš s ním, aby nemalo strach, že ho máš menej rada, to deti sem-tam majú...malému dieťaťu sa ťažko vysvetluje, prečo a prečo,ale musí mať pocit istoty u teba...a na to stretnutie choď s ním...
...a predtým by som u exmanžela vysondovala, či jeho záujem je dlhodobejší, či len tak-zmyslel si a ide!..lebo aj to je dôležité, aby dieťa nebolo sklamané, že prišiel len raz a nemalo pocit viny, že ho nechce...

Len čo poviem, kde bol doteraz? Prečo nebol s nami? Ide o 4 ročné dieťa....

čo si mu povedala, keď sa pýtalo, že kde je náš tatino?

Nepadla taká otázka... Keď nastúpila do škôlky, spýtala sa, kto je to ocko, ja som jej odpovedala podľa pokynov detského psychológa ... "vieš, niektoré detičky majú ockov aj mamičky, a niektoré majú len ockov a niektoré len mamičky" ... uspokojila sa s touto odpoveďou.

Ja si myslím, že práve teraz prvý kontakt treba konzultovať s detskou psychologičkou a tiež som toho názoru, že styk prvé dni by mal byť za prítomnosti matky .

Áno, už mám u nej termín. Len som bola zvedavá na osobné skúsenosti mamičiek... lebo často je teória iná ako prax...

Detičky sú nevyspytateľné, toto je vážny krok vo Vašom prípade .Treba s tým aj opatrne narábať a mal by byť ohľaduplný a trpezlivý aj otec . Dieťa nie je vec, ktorú len tak premiestnime. Dcérka má už 4 roky a o to je to horšie .Je viac vnímavá .