JUDr. Vlasta Husáriková
12.07.12,14:08
§ 1

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je neoddeliteľnou a významnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov, ktorej obsahom je systém opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Z ústavného hľadiska vychádza uvedená úprava z čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky a zákon im zabezpečuje, okrem iných práv, ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci. Z hľadiska medzinárodných záväzkov je dôležité uviesť najmä čl. 3 Európskej sociálnej charty (revidovanej), podľa ktorého „na zabezpečenie účinného výkonu práva na bezpečné a zdravé pracovné podmienky sa zmluvné strany v konzultácii s organizáciami zamestnávateľov a organizáciami pracovníkov zaväzujú:

• formulovať, uplatňovať a periodicky preskúmavať súdržnú vnútroštátnu politiku v oblasti bezpečnosti práce, zdravia pri práci a pracovného prostredia. Hlavným cieľom tejto politiky je zlepšiť bezpečnosť a zdravie pri práci a predchádzať úrazom a poškodeniam zdravia, ktoré vyplývajú z práce, sú na ňu viazané alebo pri nej nastanú, najmä minimalizovaním prípadov rizík spojených s pracovným prostredím,

• vydať predpisy o bezpečnosti a zdraví,

• prijať opatrenia na vynucovanie takých predpisov prostredníctvom dozoru,

• podporovať vzostupný rozvoj zdravotných služieb pri práci pre všetkých pracovníkov v podstate s preventívnymi a poradnými funkciami.“

a Dohovor MOP č. 155 o bezpečnosti a zdraví pracovníkov a o pracovnom prostredí.

Oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci venuje veľkú pozornosť aj primárne a sekundárne právo Európskej únie a vníma potrebu harmonizácie právnych predpisov členských štátov v tejto oblasti v širších súvislostiach, ako je napríklad obmedzenie voľného pohybu produkcie a deformácia hospodárskej súťaže v prípade, že náklady na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci budú rozdielne v jednotlivých členských štátoch pri rovnakých produktoch. Zásadnou smernicou pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je smernica Rady č. 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (ďalej len „smernica“).

§ 2

V súlade s čl. 2 ods. 1 smernice sa tento zákon vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry. Smernica v čl. 2 ods. 2 umožňuje neuplatňovanie jej ustanovení tam, kde sú s ňou nevyhnutne v rozpore charakteristiky vlastné pre určité osobitné činnosti verejných služieb, ako sú napríklad ozbrojené sily, polícia alebo pre určité osobitné činnosti služieb civilnej ochrany. V takom prípade sa bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov, pokiaľ je to možné, musí zabezpečiť v zmysle cieľov tejto smernice. Na uvedenú dispozíciu smernice reaguje zákon v § 2 ods. 3 až 5 a vylučuje uplatňovanie tohto zákona na činnosti vykonávané profesionálnymi vojakmi alebo občanmi povolanými na výkon mimoriadnej služby v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu alebo ak sú profesionálni vojaci vyslaní na plnenie svojich povinností mimo územia Slovenskej republiky.

Rovnako sa vylučuje uplatňovanie tohto zákona na činnosti vykonávané príslušníkmi Policajného zboru a príslušníkmi Slovenskej informačnej služby, ak sú vyslaní na plnenie svojich povinností mimo územia Slovenskej republiky. V týchto prípadoch je povinný vysielateľ zabezpečiť najvyššiu možnú bezpečnosť a zdravie.

Povinnosti a opatrenia ustanovené týmto zákonom sa v nevyhnutnom rozsahu, vzhľadom na povahu činnosti, vzťahujú aj na právnické osoby a fyzické osoby, ktoré nie sú zamestnávateľmi a zamestnancami. Napríklad zákon č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov ukladá vysielajúcej organizácii alebo prijímateľovi dobrovoľníckej činnosti povinnosť zabezpečiť plnenie povinností a opatrení podľa tohto zákona v rozsahu nevyhnutnom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia dobrovoľníka pri výkone dobrovoľníckej činnosti tak, aby dobrovoľnícku činnosť dobrovoľník vykonával v podmienkach, ktoré neohrozujú jeho život a zdravie , vzhľadom na druh a povahu tejto činnosti. Ak je na vykonávanie dobrovoľníckej činnosti potrebné osobitné vybavenie alebo oblečenie, najmä pracovný odev a iné osobné ochranné pracovné prostriedky a pracovné pomôcky, vysielajúca organizácia alebo prijímateľ dobrovoľníckej činnosti sú povinní ich dobrovoľníkovi zabezpečiť pred začatím dobrovoľníckej činnosti.

§ 3

Ustanovenie vymedzuje základné pojmy, ktoré sa používajú v nasledujúcich ustanoveniach zákona. Pojmy „zamestnávateľ“ a „zamestnanec“ sú vymedzené v súlade s čl. 3 smernice a za zamestnávateľa sa považuje aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktoré uskutočňuje praktickú prípravu žiakov stredných odborných škôl a študentov vysokých škôl a títo žiaci alebo študenti sa považujú na účely tohto zákona za zamestnancov.

Vymedzenie pojmu „osobitné skupiny zamestnancov“ je dôležité z hľadiska osobitných povinností zamestnávateľov vo vzťahu k týmto zamestnancom podľa tohto zákona, ale aj z hľadiska vytvárania osobitných pracovných podmienok podľa Zákonníka práce.

Čo je obsahom prevencie je upravené v súlade s čl. 3 smernice, podľa ktorého obsahom prevencie sú všetky postupy alebo opatrenia vykonávané alebo plánované vo všetkých etapách práce v podniku, zamerané na predchádzanie ohrozeniu pri práci alebo na jeho obmedzenie.

Bezpečnosť technického zariadenia sa vymedzuje v súlade s § 146 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.

Pojem „ťažká ujma na zdraví“ sa vymedzuje na účely plnenia povinností zamestnávateľa pri pracovnom úraze podľa § 17 tohto zákona. Pri vymedzení pojmu sa vychádzalo z § 123 Trestného zákona. Na účely tohto zákona sa do ťažkej ujmy na zdraví nezahrnula porucha zdravia trvajúca dlhší čas, najmenej 42 dní. Táto skutočnosť bola pôvodne súčasťou § 17 ods. 4 na účely povinnosti zamestnávateľa prizvať k zisťovaniu príčin pracovného úrazu aj autorizovaného bezpečnostného technika, ale vzhľadom na aplikačné problémy sa z § 17 ods. 4 s účinnosťou od 1. januára 2012 vypustila.

§ 4

Povinnosti, ktoré sa ukladajú projektantom, konštruktérom a tvorcom pracovných postupov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, majú umožniť zamestnávateľom lepšie vykonávať potrebné ochranné opatrenia pri ich používaní.

Úprava vychádza z čl. 12 Dohovoru MOP č. 155 o bezpečnosti a zdraví pracovníkov a o pracovnom prostredí, podľa ktorého je potrebné urobiť opatrenia, aby osoby, ktoré navrhujú, vyrábajú, dovážajú, uvádzajú do obehu stroje, zariadenia alebo látky na pracovné účely

• sa presvedčili, pokiaľ je to prakticky možné, že predmetné stroje, zariadenia alebo látky nepredstavujú nebezpečenstvo pre bezpečnosť a zdravie osôb, ktoré ich správne používajú,

• podávali informácie o riadnom umiestnení a používaní strojov a zariadení, ako aj riadnom používaní látok, o ohrozeniach, ktoré sú spojené so strojmi a zariadeniami a o nebezpečných vlastnostiach chemických látok, fyzikálnych a biologických činiteľov alebo výrobkov a poučenie, ako sa chrániť proti známym ohrozeniam.

§ 5

Všeobecné zásady prevencie upravené v súlade s čl. 6 smernice sú základným rámcom pre prijímanie opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a sú v zákone rozpracované podľa jednotlivých oblastí v rámci povinností zamestnávateľa.

§ 6

Všeobecné zásady prevencie ustanovené v § 5 sú premietnuté do konkrétnych povinností zamestnávateľa pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

V rámci všeobecnej zásady prevencie „vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho riziká“ je zamestnávateľ povinný

• zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika všetkých činností vykonávaných zamestnancami,

• zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia prác neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy,

• zabezpečovať, aby chemické faktory, fyzikálne faktory, biologické faktory, faktory ovplyvňujúce psychickú pracovnú záťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov,

• posúdiť riziko a zhodnotiť nebezpečenstvá vyplývajúce z pracovného procesu a pracovného prostredia a na základe výsledkov vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, bezplatne poskytnúť potrebné osobné ochranné pracovné prostriedky, udržiavať ich v používateľnom a funkčnom stave a kontrolovať ich riadne používanie,

• bezplatne poskytovať zamestnancom pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebeniu alebo mimoriadnemu znečisteniu a poskytovať umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky potrebné na zabezpečenie telesnej hygieny,

• bezplatne zabezpečovať pitný režim, ak to vyžaduje ochrana života a zdravia zamestnancov.

V rámci všeobecnej zásady prevencie „posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť, najmä pri výbere a počas používania pracovných prostriedkov, materiálov, látok a pracovných postupov“ je zamestnávateľ povinný

• odstraňovať nebezpečenstvo a ohrozenie, a ak to podľa dosiahnutých vedeckých a technických poznatkov nie je možné, vykonať opatrenia na ich obmedzenie a pripravovať opatrenia na ich odstránenie,

• v priestoroch, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky, alebo sa používajú technológie a zariadenia, pri ktorých zlyhaní môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia väčšieho počtu zamestnancov, iných fyzických osôb a k ohrozeniu okolia a v priestoroch, kde sa nachádzajú osobitné nebezpečenstvá a nebezpečenstvá, ktoré môžu bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie zamestnancov, prijať opatrenia na vylúčenie ohrozenia života a zdravia, a ak to s ohľadom na dosiahnuté vedecké a technické poznatky nie je možné, prijať opatrenia na ich obmedzenie.

V rámci všeobecnej zásady prevencie „nahrádzanie prác, pri ktorých je riziko poškodenia zdravia bezpečnými prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia“ je zamestnávateľ povinný nahrádzať namáhavé a jednotvárne práce a práce v sťažených a zdraviu nebezpečných alebo škodlivých pracovných podmienkach vhodnými pracovnými prostriedkami, pracovnými postupmi, výrobnými postupmi a zdokonaľovaním organizácie práce.

V rámci všeobecnej zásady prevencie „prispôsobovanie práce schopnostiam zamestnanca a technickému pokroku“ je zamestnávateľ povinný zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom pri zohľadnení meniacich sa skutočných a predvídateľných okolností a dosiahnutých vedeckých a technických poznatkov.

V rámci všeobecnej zásady prevencie „zohľadňovanie ľudských schopností, vlastností a možností, najmä pri navrhovaní pracoviska, výbere pracovného prostredia, pracovných postupov a výrobných postupov s cieľom vylúčiť alebo zmierniť účinky škodlivých faktorov práce, namáhavej práce a jednotvárnej práce na zdravie zamestnanca“ je zamestnávateľ povinný

• zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnosti na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnostiam, na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti,

• zabezpečiť posudzovanie individuálnych fyzických schopností zamestnanca pri ručnej manipulácii s bremenami,

• poskytovať zamestnancom prestávky v práci, z dôvodu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

V rámci všeobecnej zásady prevencie „plánovanie a vykonávanie politiky prevencie zavádzaním bezpečných pracovných prostriedkov, technológií a metód organizácie práce, skvalitňovaním pracovných podmienok s ohľadom na faktory pracovného prostredia a prostredníctvom sociálnych opatrení“ je zamestnávateľ povinný

• určovať bezpečné pracovné postupy,

• určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať,

• písomne vypracovať, pravidelne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a program realizácie tejto koncepcie, ktorý obsahuje najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania (v súlade s čl. 9 ods. 2 smernice, sú z povinnosti vypracovať koncepciu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vylúčení malí zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú menej ako 11 zamestnancov),

• vypracovať a podľa potreby aktualizovať vlastný zoznam prác a pracovísk zakázaných tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre tieto ženy a zoznam prác a pracovísk zakázaných mladistvým zamestnancom (vlastné zoznamy vypracované zamestnávateľom podľa tohto zákona nesmú byť v rozpore s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien, v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 310/2010 Z. z. a s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 286/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom, a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní mladistvých zamestnancov, v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 309/2010 Z. z.),

• zabezpečiť vykonanie zdravotného dohľadu podľa § 26 vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, vykonávaných podľa § 30 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, a to v pravidelných intervaloch, s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada,

• nepoužívať pri prácach, pri ktorých sú zamestnanci vystavení zvýšenej možnosti vzniku úrazu alebo iného poškodenia zdravia, taký spôsob odmeňovania za prácu, ktorý by pri zvyšovaní pracovných výkonov mohol mať za následok ohrozenie bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov.

V rámci všeobecnej zásady prevencie „vydávanie pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci“ je zamestnávateľ povinný vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Vykonávanie opatrení na odstránenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku a uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi ochrannými opatreniami sú všeobecné zásady prevencie, ktoré zamestnávateľ uplatňuje pri väčšine opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Vzhľadom na skutočnosť, že ako smernica, tak aj tento zákon, ukladá zamestnávateľovi povinnosť zabezpečiť opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na všetkých jeho pracoviskách a pri všetkých pracovných činnostiach, nie je dostatočne jasné, čo znamenajú slová „dbať na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci“ vo vzťahu k zamestnancom na odlúčených pracoviskách, zamestnancom, ktorí pracujú sami a osobitným skupinám zamestnancov. Vychádzajúc z účelu zákona, je zamestnávateľ povinný plniť povinnosti podľa tohto zákona, Zákonníka práce a predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nie „dbať“ na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. U osobitných skupín zamestnancov má dokonca povinnosť vypracovať vlastný zoznam prác a pracovísk zakázaných týmto zamestnancom a vo vzťahu k pracovným podmienkam, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú bezpečnosť a zdravie pri práci, je zamestnávateľ povinný plniť povinnosti ustanovené v § 158 až 176 Zákonníka práce.

V súlade s čl. 10 ods. 2 smernice sa upravuje povinnosť zamestnávateľa, na ktorého pracovisku pracujú aj zamestnanci iného zamestnávateľa, zabezpečiť, aby títo zamestnanci dostali potrebné informácie a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to najmä informácie o nebezpečenstvách a ohrozeniach, ktoré sa pri práci môžu vyskytnúť, o výsledkoch posúdenia rizika, o preventívnych a ochranných opatreniach a o opatreniach a postupe v prípade poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci a o opatreniach a postupe pri zdolávaní požiaru, záchranných prácach a evakuácii. Spôsob zabezpečenia prenosu týchto informácií zákon neupravuje, ale čl. 2 smernice predpokladá, že tieto nevyhnutné informácie sa poskytnú zamestnávateľovi týchto zamestnancov. Rovnakú povinnosť má zamestnávateľ aj voči fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorý bude osobne vykonávať práce na pracovisku zamestnávateľa.

Zodpovednosť zamestnávateľa za plnenie povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je upravená v súlade s čl. 5 ods. 3 smernice, podľa ktorého povinnosti pracovníkov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neovplyvnia princíp zodpovednosti zamestnávateľa.

Ustanovenie o nákladoch spojených so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je upravené v súlade s čl. 6 ods. 5 smernice, podľa ktorého opatrenia týkajúce sa bezpečnosti, hygieny a ochrany zdravia pri práci, za žiadnych okolností nemôžu byť zahrnuté do finančných nákladov pracovníkov.

§ 7

Povinnosť zamestnávateľa pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať zamestnancov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o periodicite týchto oboznamovaní je upravená v súlade s čl. 12 smernice.

Zamestnávateľ je povinný oboznamovať zamestnancov s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi. Znalosť právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je podľa § 146 ods. 4 neoddeliteľnou a trvalou súčasťou kvalifikačných predpokladov.

Ďalej je zamestnávateľ povinný oboznámiť zamestnancov s existujúcimi a predvídateľnými nebezpečenstvami a ohrozeniami, zákazom vstupovať do priestoru alebo sa v ňom zdržiavať a vykonávať činnosti, ktoré by mohli ohroziť život alebo zdravie zamestnanca. Periodicita oboznamovania by mala zodpovedať charakteru pracoviska a vykonávanej práce a zamestnávateľ ju určuje vo vnútornom predpise. Zákon ustanovuje, že oboznamovanie sa musí uskutočniť najmenej raz za dva roky. Zrozumiteľnosť oboznamovania by mala zodpovedať stupňu vzdelania, odborným skúsenostiam a jazykovým schopnostiam zamestnanca. Preukázateľné oboznámenie znamená, že zamestnávateľ môže túto skutočnosť doložiť písomným dokladom alebo iným záznamom.

Oboznamovanie zamestnancov musí zamestnávateľ vykonať vždy po nástupe do zamestnania podľa § 47 zákonníka práce, pri zmene druhu práce a miesta vykonávania práce a pri zavedení nových pracovných postupov alebo nových technológií. Je v záujme zamestnávateľa, aby takéto oboznámenie vykonal čo najskôr.
Vzhľadom na zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze podľa § 195 a 196 Zákonníka práce, podľa ktorých sa zamestnávateľ môže zbaviť zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze celkom alebo sčasti ak preukáže, že zamestnanec bol oboznámený s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a že ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, by mal zamestnávateľ uskutočniť toto oboznámenie pred začatím prideľovania práce.

Podľa čl. 12 smernice sa školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci musia konať počas pracovnej doby. Táto skutočnosť je upravená v odseku 5.
Povinnosť zamestnávateľa poskytovať informácie zamestnancom a zástupcom zamestnancov je upravená v súlade s čl. 10 smernice. Zástupcami zamestnancov sú podľa § 11a Zákonníka práce príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník a zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Spôsob a forma poskytovania informácií ustanovených v odseku 6 závisí od konkrétnych podmienok pracoviska. Z obsahového hľadiska to musia byť minimálne informácie z okruhov ustanovených v odseku 6.

Rovnako v ustanovenom rozsahu poskytne zamestnávateľ potrebné informácie aj určeným odborne spôsobilým zamestnancom na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb alebo dodávateľom týchto služieb, čo je v súlade s čl. 10 ods. 3 smernice.

§ 8

V ustanovení o povinnostiach zamestnávateľa pri bezprostrednom a vážnom ohrození života alebo zdravia zákon v plnom rozsahu preberá čl. 8 smernice, podľa ktorého zamestnávateľ v prípade vzniku takýchto mimoriadnych situácií má vykonať potrebné opatrenia na zabezpečenie prvej pomoci, hasenia požiaru a evakuácie zamestnancov, prispôsobené činnosti a veľkosti zamestnávateľa, zabezpečuje všetky nevyhnutné kontakty s externými službami, najmä pokiaľ ide o prvú pomoc, rýchlu lekársku pomoc, záchranné práce a hasenie požiaru, určí zamestnancov potrebných na zabezpečenie týchto opatrení. Počet týchto zamestnancov, ich vyškolenie a vybavenie má byť primerané veľkosti zamestnávateľa a osobitným rizikám podniku alebo prevádzky. Zamestnávateľ hneď, ako je to možné, informuje všetkých zamestnancov, ktorí sú alebo môžu byť ohrození o tomto nebezpečenstve a o opatreniach, ktoré sú alebo majú byť vykonané, poskytne inštrukcie, ktoré v prípade vážneho, bezprostredne hroziaceho a neodvrátiteľného nebezpečenstva, umožnia zamestnancom zastaviť prácu, opustiť pracovisko a odísť na bezpečné miesto a okrem výnimočných prípadov, zo skutočne opodstatnených dôvodov, nevyžaduje od zamestnancov, aby pokračovali v práci.

Zamestnanci, ktorí v prípade vážneho, bezprostredne hroziaceho a neodvrátiteľného nebezpečenstva opustia svoje pracovisko, nemôžu byť za to žiadnym spôsobom znevýhodnení a musia byť chránení pred škodlivými a neoprávnenými následkami. Zamestnávateľ zabezpečí, aby všetci zamestnanci, pokiaľ nemôžu kontaktovať priamo zodpovedného nadriadeného, boli schopní v prípade vážneho a bezprostredného ohrozenia ich bezpečnosti alebo bezpečnosti iných osôb, urobiť primerané opatrenia, s ohľadom na svoje vedomosti a technické prostriedky, aby zabránili následkom takéhoto nebezpečenstva.

Zo znenia čl. 8 smernice, ktorý je transponovaný do § 8 je zrejmé, že zákon nemôže v tejto oblasti podrobne upravovať povinnosti zamestnávateľa. Je na zamestnávateľovi, akým spôsobom vyhodnotí riziká na svojich pracoviskách z hľadiska charakteru prevádzky a jej veľkosti.

§ 9

Kontrolná činnosť zamestnávateľa na účely tohto zákona je kontrola dodržiavania právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, bezpečných pracovných postupov a bezpečného správania. Kontrolnú činnosť vykonávajú vedúci zamestnanci zamestnávateľa (§ 9 Zákonníka práce), ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. Podľa § 82 Zákonníka práce je vedúci zamestnanec, okrem iných povinností, povinný utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Okrem vedúcich zamestnancov vykonáva kontrolu u zamestnávateľa aj bezpečnostný technik a autorizovaný bezpečnostný technik, ktorí sú oprávnení uložiť príslušnému vedúcemu zamestnancovi vykonať nevyhnutné opatrenia na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnancov, ak je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie zamestnanca a ďalší odborní zamestnanci v rámci pracovnej zdravotnej služby. Z hľadiska bezpečnosti technických zariadení a vyhradených technických zariadení plní tieto úlohy pre zamestnávateľa právnická osoba, ktorá má na túto činnosť oprávnenie vydané Národným inšpektorátom práce.

Sústavná a preukázateľná kontrola dodržiavania právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, bezpečných pracovných postupov a bezpečného správania má pre zamestnávateľa zásadný vplyv na zodpovednostné vzťahy pri zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania podľa Zákonníka práce.

§ 10

Podľa čl. 10 smernice je zamestnávateľ povinný vykonať primerané opatrenia, aby zamestnanci a/alebo ich zástupcovia v podniku obdržali všetky potrebné informácie o rizikách týkajúcich sa bezpečnosti a zdravia a o ochranných a preventívnych opatreniach a činnostiach vzťahujúcich sa na podnik vo všeobecnosti, aj na každý typ pracoviska alebo práce, o opatreniach vykonaných na zabezpečenie prvej pomoci, hasenia požiaru a evakuácie zamestnancov. Zamestnávateľ vykoná primerané opatrenia, aby zamestnanci s osobitnými funkciami v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov alebo zástupcovia zamestnancov s osobitnou zodpovednosťou za bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov mali pre vykonávanie ich funkcií prístup k vyhodnocovaniu rizík týkajúcich sa bezpečnosti a zdravia pri práci, vrátane tých skupín zamestnancov, ktorí sú priamo vystavení osobitným rizikám a k ochranným opatreniam, ktoré sa majú vykonať a ochranným prostriedkom, ktoré sa majú použiť, k zoznamu pracovných úrazov, ktoré majú za následok práceneschopnosť v rozsahu väčšom ako tri pracovné dni a k správam o pracovných úrazoch.

Podľa čl. 11 smernice sa zamestnávatelia radia so zamestnancami a/alebo ich zástupcami a umožňujú im zúčastňovať sa diskusií o všetkých otázkach týkajúcich sa bezpečnosti a zdravia pri práci. Zamestnanci a/alebo zástupcovia zamestnancov s osobitnou zodpovednosťou za bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov sa zúčastňujú vyváženým spôsobom na riešení otázok bezpečnosti a zdravia zamestnancov a vopred a včas sa radia so zamestnávateľom o každom opatrení, ktoré môže podstatne ovplyvňovať bezpečnosť a ochranu zdravia, o určení zamestnancov na ochranu a prevenciu a zamestnancov potrebných na prvú pomoc, hasenie požiaru a evakuáciu zamestnancov, o informáciách podľa čl. 10 smernice, o získaní ochranných a preventívnych služieb mimo podniku tam, kde je to vhodné a o plánovaní a organizácii školení zamestnancov.

Okruh tém z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré je zamestnávateľ povinný predložiť zamestnancom alebo zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a poskytnúť im primeraný čas na vyjadrenie, je v súlade s čl. 10 a 11 smernice. Vychádzajúc z povinnosti zamestnávateľa podľa §19, vymenovať jedného alebo viacerých zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, spolupráca zamestnávateľa a zamestnancov sa bude uskutočňovať prostredníctvom týchto zástupcov. V prípade, že si zamestnávateľ nemohol splniť túto povinnosť z dôvodu, že žiadny zamestnanec neudelil písomný súhlas s voľbou alebo s návrhom na zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, alebo zástupcovia zamestnancov alebo
zamestnanci nepredložili návrh na zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, musí zamestnávateľ rokovať so všetkými zamestnancami.

§ 11

Rekondičný pobyt, ako forma prevencie vzniku chorôb z povolania u zamestnanca, ktorý vykonáva vybrané povolanie nevyplýva priamo zo smernice ani z Dohovoru MOP č. 155 o bezpečnosti a zdraví pracovníkov a o pracovnom prostredí. Ide o formu prevencie možného poškodenia zdravia vzhľadom na vykonávanú prácu, vykonávanú mimo pracoviska. Zákon č. 132/2010 Z. z. však s účinnosťou od 1. mája 2010 zahrnul do pojmu „rekondičný pobyt“ aj rehabilitáciu v súvislosti s prácou, ktorú zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancovi priebežne počas výkonu práce, ako prevenciu zameranú na odstránenie alebo zmiernenie možného poškodenia zdravia vzhľadom na vykonávanú prácu. Obidve formy prevencie majú rovnaký cieľ, ale zásadne odlišnú formu a vzhľadom na právnu jednoznačnosť a zrozumiteľnosť tohto ustanovenia by bolo vhodné tieto formy prevencie možného poškodenia zdravia upraviť samostatne.

Ustanovenie upravuje dve podmienky na poskytnutie rekondičného pobytu, ktoré musia byť splnené súčasne, a to vykonávanie vybraného povolania a rekondičný pobyt musí splniť podmienku účelnosti z hľadiska prevencie poškodenia zdravia. Vybraným povolaním je povolanie zaradené regionálnym úradom verejného zdravotníctva do tretej alebo štvrtej kategórie. Hodnotenie zdravotných rizík a kategorizácia prác sa vykonáva podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa úrovne a charakteru faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvniť zdravie zamestnancov, hodnotenia zdravotných rizík a na základe zmien zdravotného stavu zamestnancov sa práce zaraďujú do štyroch kategórií. Práce zaradené do tretej a štvrtej kategórie sú rizikové práce.

Pri výbere formy prevencie poškodenia zdravia konkrétneho zamestnanca, vypracovaní zoznamu zamestnancov, ktorí vykonávajú vybrané povolania a vypracovaní obsahu rekondičného pobytu, zamestnávateľ a lekár pracovnej zdravotnej služby vzájomne spolupracujú. Zástupcovia zamestnancov a zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na tomto procese participujú formou dohody.

Zákon ustanovuje nielen povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať rekondičný pobyt, ale aj povinnosť zamestnanca, ktorý napĺňa podmienky ustanovené zákonom, zúčastniť sa rekondičného pobytu.

Dĺžku rekondičného pobytu, miesto a deň nástupu na rekondičný pobyt určuje zamestnávateľ na základe odporúčania lekára pracovnej zdravotnej služby. Zamestnávateľ určuje aj spôsob dopravy a ďalšie podmienky, rovnako ako pri pracovnej ceste a poskytne cestovné náhrady. Podľa § 138 Zákonníka práce, poskytuje zamestnávateľ na čas účasti na rekondičnom pobyte náhradu mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca. Vzhľadom na to, že zamestnanec je povinný zúčastniť sa rekondičného pobytu, ktorý mu určil zamestnávateľ, za škodu, ktorá vznikne zamestnancovi pri účasti na rekondičnom pobyte a v priamej súvislosti s ním, zodpovedá zamestnávateľ.

§ 12

Základné povinnosti zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu ustanovuje § 81 Zákonníka práce a jednou zo základných povinností zamestnanca je aj povinnosť dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený. Podľa § 148 Zákonníka práce majú zamestnanci právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka.

Právo na informácie podľa § 148 Zákonníka práce si zamestnanci uplatňujú prostredníctvom zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci alebo priamo, ak nemajú takéhoto zástupcu.

Podľa tohto ustanovenia má zamestnanec právo prerokovať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré súvisia s jeho konkrétnou prácou a v prípade potreby a po dohode so zamestnávateľom, aj za účasti odborníkov v danom odbore. V súlade s čl. 8 ods. 4 smernice, podľa ktorého zamestnanci, ktorí v prípade vážneho, bezprostredne ohrozujúceho a neodvrátiteľného nebezpečenstva opustia svoje pracovisko, nemôžu byť za to žiadnym spôsobom znevýhodnení a musia byť chránení pred akýmikoľvek následkami, je upravené právo zamestnanca odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie.

Znalosť právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je podľa § 146 ods. 4 Zákonníka práce, neoddeliteľnou a trvalou súčasťou kvalifikačných predpokladov, preto pri hodnotení práce zamestnanca treba zohľadniť aj ich dodržiavanie.

Povinnosti zamestnanca spolupracovať so zamestnávateľom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v potrebnom rozsahu tak, aby im umožnil plniť povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a úlohy uložené príslušným inšpektorátom práce alebo orgánom dozoru je upravená v súlade s čl. 13 ods. 2 písm. e) a f). Podľa čl. 13 ods. 2 písm. e) a f) je zamestnanec povinný spolupracovať so zamestnávateľom a/alebo so zamestnancami s osobitnou zodpovednosťou pre bezpečnosť a ochranu zdravia tak dlho, ako je potrebné na uskutočnenie akýchkoľvek úloh alebo požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci uložených príslušným orgánom, a aby zamestnávateľ zistil, že pracovné prostredie a podmienky sú bezpečné a nepredstavujú žiadne riziko pre bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov v oblasti ich činnosti.

Povinnosť vykonávať práce, obsluhovať a používať pracovné prostriedky, materiály, nebezpečné látky v súlade s návodom na používanie, s ktorým bol zamestnanec riadne a preukázateľne oboznámený a v súlade s poznatkami, ktoré získal v rámci odbornej spôsobilosti je transponovaním čl. 13 ods. 2 písm. a) smernice, podľa ktorého je zamestnanec povinný správne používať stroje, prístroje, nástroje, nebezpečné látky, dopravné vybavenie a iné výrobné prostriedky.
Zamestnanec je povinný obsluhovať pracovné prostriedky a vykonávať činnosti s vyšším rizikom, u ktorých osobitný predpis alebo technická norma vyžaduje osobitné osvedčenie alebo preukaz, len ak má takéto osvedčenie alebo preukaz a súčasne bol zamestnávateľom na túto obsluhu alebo vykonávanie činnosti poverený.

Povinnosť náležite používať bezpečnostné a ochranné zariadenia, nevyraďovať ich z prevádzky a svojvoľne ich nemeniť je transponovaním čl. 13 ods. 2 písm. c) smernice, podľa ktorého je zamestnanec povinný sa vyvarovať svojvoľnému vypínaniu, zmene alebo premiestňovaniu bezpečnostného zariadenia a musí správne používať takéto bezpečnostné zariadenie.

Povinnosť používať určeným spôsobom pridelené osobné ochranné prostriedky je transponovaním čl. 13 ods. 2 písm. b) smernice, podľa ktorého je zamestnanec povinný správne používať pridelené osobné ochranné prostriedky a po použití ich vrátiť späť na určené miesto.

Podľa § 7 ods. 1 písm. a) je zamestnávateľ povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť. Nadväzne na túto povinnosť zamestnávateľa sa ukladá povinnosť zamestnanca zúčastňovať sa na tomto oboznamovaní a vzdelávaní a povinnosť podrobiť sa overovaniu znalosti v tejto oblasti.
Podľa § 6 ods. 1 písm. q) je zamestnávateľ povinný zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nadväzne na túto povinnosť zamestnávateľa sa ukladá povinnosť zamestnanca podrobiť sa týmto lekárskym preventívnym prehliadkam.

Povinnosť zamestnanca, oznamovať bez zbytočného odkladu vedúcemu zamestnancovi a podľa potreby ďalším v písmene j) uvedeným osobám a orgánom inšpekcie a dozoru tie nedostatky, ktoré by pri práci mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie, najmä bezprostredné a vážne ohrozenie života alebo zdravia, a podľa svojich možností zúčastňovať sa na ich odstraňovaní je transpozíciou čl. 13 ods. 2 písm. d) smernice. Podľa uvedeného článku smernice je zamestnanec povinný, okamžite informovať zamestnávateľa a/alebo zamestnancov s osobitnou zodpovednosťou za bezpečnosť a ochranu zdravia o akejkoľvek pracovnej situácii, ktorú odôvodnene považuje za situáciu predstavujúcu vážne a bezprostredné ohrozenie bezpečnosti a zdravia a o akýchkoľvek nedostatkoch v systéme ochrany.
Požívanie alkoholických nápojov, omamných a psychotropných látok v pracovnom čase alebo nástup do práce pod ich vplyvom môže zásadným spôsobom ovplyvniť bezpečnosť práce a zvýšiť riziko úrazu. Z uvedeného dôvodu sa ukladá povinnosť zamestnancovi nepožívať tieto nápoje a látky a povinnosť, podrobiť sa vyšetreniu, či nie je pod ich vplyvom.

Vylúčenie zákazu požívať alkoholické nápoje v pracovnom čase sa vzťahuje napríklad na zamestnancov, ktorí zabezpečujú výrobu alkoholických nápojov a ich degustovanie je súčasťou ich pracovných povinností.
V záujme urýchleného odstránenia nedostatkov zistených vedúcim zamestnancom, ak potrebné preventívne opatrenia sú nad rámec jeho pôsobnosti, zákon ukladá tomuto vedúcemu zamestnancovi povinnosť, oznámiť bezodkladne túto skutočnosť svojmu nadriadenému vedúcemu zamestnancovi.

§ 13

Ustanovenie upravuje požiadavky na technickú dokumentáciu pracovných prostriedkov a pracovných postupov s odkazom na osobitné predpisy, ktorými sú najmä, zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorými sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na jednotlivé typy technických zariadení. Obsahom technickej dokumentácie musia byť aj požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo všetkých etapách práce s pracovnými prostriedkami, ako aj návod na bezpečné používanie a údržbu a podmienky vykonávania kontrol a prehliadok. Požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a návod na bezpečné používanie a údržbu a podmienky vykonávania kontrol a prehliadok musí obsahovať aj technická dokumentácia stavieb.

Na účely zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia aj počas užívania stavieb, pracovných prostriedkov a používania pracovných postupov sa ukladá zamestnávateľovi udržiavať technickú dokumentáciu v aktuálnom stave. Zamestnávateľ môže užívať stavby, pracovné prostriedky a používať pracovné postupy, len ak sú splnené všetky požiadavky určené technickou dokumentáciou.

Bezpečnostné a zdravotné označenie pri práci používané na pracovisku a v priestoroch zamestnávateľa musí spĺňať všeobecné minimálne požiadavky na bezpečnostné a zdravotné označenie pri práci ustanovené nariadením vlády Slovenskej republiky č. 387/2006 Z. z. o požiadavkách na zaistenie bezpečného a zdravotného označenia pri práci.

§ 14

Bezpečnosť technického zariadenia je stav technického zariadenia a spôsob jeho používania, pri ktorom nie je ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnanca. Bezpečnosť technického zariadenia je neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Plnenie požiadaviek bezpečnosti technických zariadení je oprávnená overovať právnická osoba, ktorá má oprávnenie vydané Národným inšpektorátom práce. Národný inšpektorát práce vydá právnickej osobe oprávnenie po preverení splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom. Oprávnenie sa vydáva od 1. júna 2010 na neurčitý čas. Dôvodom na takúto zmenu bola transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, ktorej cieľom bolo odstránenie prekážok pri voľnom pohybe služieb.

Overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení zahŕňa

• overovanie odbornej spôsobilosti zamestnávateľa na činnosti uvedené v ods. 1 písm. a) a vydávanie oprávnení na tieto činnosti,

• vykonávanie prehliadky, riadenie a vyhodnocovanie alebo vykonávanie úradnej skúšky a inej skúšky na vyhradených technických zariadeniach vrátane označenia tohto zariadenia a vydávanie príslušných dokladov,

• overovanie odborných vedomostí fyzickej osoby na činnosti uvedené v ods. 1 písm. c) a vydávanie osvedčenia alebo preukazu na tieto činnosti,

• posudzovanie, či technické zariadenia, materiál, projektová dokumentácia stavieb s technickým zariadením a jej zmeny, dokumentácia technických zariadení a technológií spĺňajú požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vydávanie odborného stanoviska.

Oprávnená právnická osoba vykonáva overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení za úhradu, ktorá je predmetom dohody podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách.

Na vydávanie oprávnení, osvedčení, preukazov, dokladov a odborných stanovísk sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Zamietnutie žiadosti na vydanie oprávnenia, osvedčenia alebo preukazu preveruje na podnet žiadateľa akreditačná komisia (§ 28).

Podmienky ustanovené v odseku 3 musí spĺňať oprávnená právnická osoba po celý čas vykonávania činnosti.

V záujme zabezpečenia informovanosti verejnosti, najmä zamestnávateľov a podnikateľov, ktorí nie sú zamestnávateľmi, sa ukladá oprávnenej právnickej osobe zverejniť na svojom webovom sídle zoznam všetkých vydaných oprávnení, osvedčení a preukazov a Národnému inšpektorátu práce zverejniť zoznam oprávnených právnických osôb.

§ 15

Odborné prehliadky, skúšky a opravy vyhradeného technického zariadenia a ďalšie činnosti uvedené v odseku 1 môže vykonávať len zamestnávateľ, ktorý má oprávnenie na tieto činnosti vydané oprávnenou právnickou osobou podľa § 14. Zamestnávateľ, ktorý požiada o vydanie oprávnenia musí spĺňať dve základné podmienky, a to musí zamestnávať v pracovnom pomere zamestnanca, ktorý má osvedčenie na vykonávanie činností alebo preukaz na vykonávanie činností podľa § 16, ktorých obsahom sú činnosti podľa odseku 1 a preukázať, že na vykonávanie týchto činností má primerané technické, technologické, personálne a organizačné zabezpečenia. Tieto podmienky musí spĺňať po celý čas výkonu týchto činností.

Oprávnenie sa vydáva od 1. júna 2010 na neurčitý čas z dôvodu transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, ktorej cieľom bolo odstránenie prekážok pri voľnom pohybe služieb.

Činnosti, podľa odseku 1 môže fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, ale nie je zamestnávateľom, vykonávať osobne, ak má odbornú spôsobilosť na ich vykonávanie, ktorú preukazuje dokladom podľa § 16.

§ 16

Obsluhovať určený pracovný prostriedok a vykonávať určené činnosti ustanovené právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri prevádzke určeného pracovného prostriedku, môže len fyzická osoba, ktorá má na vykonávanie týchto činností osvedčenie alebo preukaz. Osvedčenie alebo preukaz vydáva oprávnená právnická osoba podľa § 14 alebo právnická osoba, ktorá má oprávnenie na výchovu a vzdelávanie podľa § 27.

Určený pracovný prostriedok je pracovný prostriedok s väčším rizikom pre zdravie. Ide najmä o typy vyhradených technických zariadení uvedených v prílohe č. 2 tohto zákona.

Fyzická osoba, ktorá požiada o vydanie osvedčenia alebo preukazu, musí spĺňať všetky podmienky ustanovené v odseku 2.

Osvedčenie alebo preukaz sa vydáva od 1. júna 2010 na neurčitý čas (dôvod zmeny vysvetlený v § 15).

Zákon ukladá fyzickej osobe, ktorá má osvedčenie alebo preukaz, sústavne si prehlbovať svoje odborné vedomosti tým, že podmieňuje platnosť preukazu alebo osvedčenia po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty (päť rokov) úspešným absolvovaním aktualizačnej odbornej prípravy. Osvedčenie alebo preukaz stráca platnosť aj jeho odobratím príslušným inšpektorátom práce pri závažnom alebo opakovanom porušení právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

§ 17

Pracovným úrazom je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, nezávisle od jeho vôle, krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov (§ 195 Zákonníka práce). Ako pracovný úraz sa posudzuje aj poškodenie zdravia, ktoré utrpel zamestnanec, ktorý odvracal nebezpečenstvo hroziace životu alebo zdraviu, ak by za škodu zodpovedal zamestnávateľ (§ 194 Zákonníka práce).

Služobný úraz je upravený obdobným spôsobom ako v Zákonníku práce s tým rozdielom, že za služobný úraz sa považuje aj poškodenie zdravia, ktoré vzniklo nielen pri plnení služobných úloh, ale aj pre plnenie služobných úloh. Ide napríklad o zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Iný úraz je akýkoľvek úraz, ktorý utrpel zamestnanec alebo iná fyzická osoba na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa a nie je to pracovný úraz.
Nebezpečná udalosť je udalosť, pri ktorej bola ohrozená bezpečnosť alebo zdravie zamestnanca, ale nedošlo k poškodeniu jeho zdravia [§ 3 písm. j)].

Závažná priemyselná havária je udalosť, akou je najmä emisia, požiar alebo výbuch s prítomnosťou jednej alebo viacerých vybraných nebezpečných látok, vyplývajúca z nekontrolovateľného vývoja v prevádzke ktoréhokoľvek z podnikov, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorá vedie bezprostredne alebo následne k vážnemu poškodeniu alebo ohrozeniu života alebo zdravia ľudí, životného prostredia alebo majetku v rámci podniku alebo mimo neho.

Choroba z povolania je choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe.

Spôsob hlásenia, registrácie a evidencie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 504/2006 Z. z.

V súlade s čl. 9 ods. 1 písm. c), podľa ktorého zamestnávateľ vedie zoznam pracovných úrazov, ktoré majú za následok práceneschopnosť v rozsahu väčšom ako tri pracovné dni, sa upravuje registrácia pracovného úrazu. Registrácia spočíva

• v zistení príčin a všetkých okolností vzniku pracovného úrazu za účasti zamestnanca, ak to jeho zdravotný stav dovoľuje, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. V prípade smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví [§ 3 písm. l)], je zamestnávateľ povinný prizvať aj autorizovaného bezpečnostného technika,

• v spísaní záznamu o registrovanom pracovnom úraze,

• v prijatí a vykonaní potrebných opatrení, ktoré zabránia opakovaniu podobného pracovného úrazu.

Záznam o registrovanom pracovnom úraze zamestnávateľ spíše podľa prílohy k vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 500/2006 Z. z. Obsahom záznamu sú najmä identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca, pracovisko, druh práce, pri ktorej zamestnanec utrpel pracovný úraz a ako dlho túto prácu u zamestnávateľa vykonával, či má odbornú a zdravotnú spôsobilosť a dátum posledného oboznámenia s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce a ochrany zdravia pri práci a s bezpečnými pracovnými postupmi, opis priebehu úrazu, zdroj úrazu, príčina úrazu, vyjadrenie zamestnanca k úrazu, určenie termínovaných opatrení na odstránenie príčin úrazu, vyjadrenie zástupcov zamestnancov.

Povinnosť zamestnávateľa bezodkladne oznámiť vznik registrovaného pracovného úrazu zástupcom zamestnancov a príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru, ak ide o závažný pracovný úraz, vyplýva zo skutočnosti, že zástupcovia zamestnancov sa zúčastňujú procesu zisťovania príčin vzniku pracovného úrazu, ukladania nápravných opatrení a kontroly ich plnenia a príslušný inšpektorát práce podľa § 7 ods. 3 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, ... vyšetruje príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a závažnej priemyselnej havárie.

Povinnosť zamestnávateľa viesť evidenciu pracovných úrazov vyplýva z čl. 9 ods. 1 písm. c) smernice. Povinnosť viesť aj evidenciu iných úrazov a nebezpečných udalostí, priznaných chorôb z povolania a ohrození chorobou z povolania, vrátane prijatých a vykonaných opatrení má nielen štatistický význam, ale má význam aj z hľadiska posúdenia rizikovosti práce a pracoviska a prijímania preventívnych a ochranných opatrení.

Úprava spolupráce viacerých zamestnávateľov na jednom pracovisku vychádza z čl. 17 Dohovoru MOP č. 155 o bezpečnosti a zdraví pracovníkov a o pracovnom prostredí, podľa ktorého, ak niekoľko podnikov súčasne vykonáva činnosť na tom istom pracovisku, majú spolupracovať pri vykonávaní ustanovení tohto dohovoru. Povinnosti zamestnávateľov v oblasti zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platia bez ohľadu na skutočnosť, že zamestnanci plnia úlohy na spoločnom pracovisku aj so zamestnancami ďalších zamestnávateľov. Podstatou tohto ustanovenia je zmluvné zabezpečenie spolupráce zamestnávateľov pri prevencii, príprave a vykonávaní opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vzájomnej informovanosti. Zmluva musí určiť, aj kto je povinný vytvoriť podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a v akom rozsahu. Zmluvné zabezpečenie spolupráce viacerých zamestnávateľov je povinnosť ustanovená zákonom, ktorej nesplnenie môže mať za následok sankcie uložené príslušným inšpektorátom práce. Informácie, ktoré si navzájom poskytujú zamestnávatelia o možných ohrozeniach, preventívnych opatreniach, opatreniach na poskytnutie prvej pomoci, na zdolávanie požiarov, na vykonanie záchranných prác a na evakuáciu zamestnancov, je povinný každý zamestnávateľ poskytnúť svojim zamestnancom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť bezpečný výkon práce svojich zamestnancov aj pri rôznych montážnych, stavebných, opravárenských prácach prostredníctvom objednávateľa týchto prác. Objednávateľ prác je povinný zabezpečiť vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce aj pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Zákon ukladá povinnosť objednávateľovi z dôvodu, že priestory, v ktorých sa budú vykonávať objednané práce, sú jeho priestormi.

Povinnosť stavebníka predložiť oprávnenej právnickej osobe na posúdenie projektovú dokumentáciu stavby s technickým zariadením vyplýva z § 14 ods.1 písm. d), podľa ktorého overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení zahŕňa posudzovanie, či technické zariadenia, materiál, projektová dokumentácia stavieb s technickým zariadením a jej zmeny, dokumentácia technických zariadení a technológií spĺňajú požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vydávanie odborného stanoviska.

§ 19

Povinnosť vymenovať zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, môže zamestnávateľ splniť, len ak sú splnené dve podmienky, a to, že dostal návrh príslušného odborového orgánu alebo zamestnaneckej rady, a ak u neho nepôsobí odborová organizácia alebo zamestnanecká rada, tak na základe voľby zamestnancov a navrhnutý alebo zvolený zamestnanec s vymenovaním za zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia písomne súhlasil. Počet zamestnancov, ktorých môže zastupovať jeden zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je závislý od charakteru činnosti zamestnávateľa. U zamestnávateľa, ktorý vykonáva činnosti s vyšším rizikom, pri ktorých môže pri plnení pracovných povinností vzniknúť závažné poškodenie zdravia zamestnanca, alebo pri ktorých častejšie vzniká poškodenie zdravia zamestnanca, môže jeden zástupca zamestnancov zastupovať najviac 50 zamestnancov. U ostatných zamestnávateľov môže jeden zástupca zamestnancov zastupovať viac ako 50 zamestnancov, ale najviac 100 zamestnancov.

Okrem oprávnení zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ustanovených v odseku 3, majú oprávnenia odvodené od povinností zamestnávateľa podľa § 10 a povinností zamestnávateľa podľa § 7 ods. 6 a 7. Podľa § 239 Zákonníka práce majú zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci ďalšie oprávnenia pri výkone kontrolnej činnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Ak u zamestnávateľa nie je vymenovaný zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci z dôvodov komentovaných na úvod tohto ustanovenia, oprávnenia podľa odseku 3, okrem oprávnenia na výkon kontroly a oprávnenia na overovanie plnenia opatrení, vykonávajú zamestnanci a zamestnávateľ voči ním plní povinnosti ustanovené týmto zákonom.

Ustanovenie o povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci vzdelávanie, poskytnúť pracovné voľno a vytvoriť nevyhnutné podmienky na výkon ich funkcie, je transpozíciou čl. 11 ods. 5 smernice a čl. 12 ods. 3 smernice. Podľa čl. 11 ods. 5 smernice zamestnávatelia musia umožniť zástupcom zamestnancov s osobitnou zodpovednosťou za bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov primerané pracovné voľno bez straty na mzde a poskytnúť im potrebné prostriedky na uplatnenie ich práv a funkcií vyplývajúcich z tejto smernice. Podľa čl. 12 ods. 3 smernice zástupcovia zamestnancov s osobitnými úlohami v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov majú právo na primerané školenie.

§ 20

Zamestnávateľ si môže zriaďovať, pre svoje potreby, akékoľvek poradné orgány, a to bez dispozície danej zákonom. V prípade § 20, zákon ukladá zamestnávateľovi povinnosť zriadiť komisiu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako svoj poradný orgán. Vzhľadom na oprávnenia, ktoré poradný orgán má, napríklad pravidelne hodnotiť ..., vyjadrovať sa ku všetkým otázkam súvisiacim s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, vo vzťahu ku frekvencii zasadaní (najmenej raz za rok), môžu vznikať pochybnosti o opodstatnenosti tohto poradného orgánu, a to osobitne v prípade, že skutočne zasadá iba raz za rok.

V prípade, že u zamestnávateľ nepôsobia zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zákon neupravuje, akým spôsobom bude zamestnávateľ kreovať časť poradného orgánu, ktorý má byť v tomto prípade zložený priamo zo zamestnancov.

§ 21

Ustanovenie o preventívnych a ochranných službách je transpozíciou čl. 7 smernice. Preventívne a ochranné služby, podľa tohto zákona, sú bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba. Podľa čl. 7ods. 1 ochranné a preventívne služby sú činnosti súvisiace s ochranou a prevenciou pred ohrozením pri práci, vykonávané jedným alebo viacerými zamestnancami, ktorých určí zamestnávateľ. Tomuto zneniu smernice zodpovedá odsek 1 a 2. V odseku 2 však zákon ukladá zamestnávateľovi, ktorý vykonáva preventívne a ochranné služby vlastnými odbornými zamestnancami, zabezpečiť primerané technické a prístrojové vybavenie.

Podľa čl. 7 ods. 3 smernice, ak sa tieto ochranné a preventívne opatrenia nemôžu zorganizovať z dôvodu nedostatku kvalifikovaného personálu v podniku, zamestnávateľ si najíma kvalifikované externé služby alebo osoby. Táto dispozícia je upravená v odseku 3.

V súlade s čl. 7 ods. 2 smernice, podľa ktorého určeným zamestnancom sa povoľuje primeraná doba na umožnenie splnenia ich povinností vyplývajúcich zo smernice sa upravuje povinnosť zamestnávateľa poskytnúť svojmu odbornému zamestnancovi a dohodnúť s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom alebo s právnickou osobou, dostatočný čas na zabezpečenie potrebných preventívnych a ochranných opatrení. V súlade s čl. 7 ods. 6 odborný zamestnanec zamestnávateľa a externí zabezpečovatelia preventívnej a ochrannej služby musia podľa potreby spolupracovať a vzájomne koordinovať činnosť. Rovnako musia spolupracovať aj s príslušnými organizačnými útvarmi zamestnávateľa a so zástupcami zamestnancov. Zabezpečením bezpečnostno-technickej služby a pracovnej zdravotnej služby nie sú dotknuté povinnosti zamestnávateľa ani jeho zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnanca pri práci (čl. 7 ods. 1 smernice).

Podmienkou výkonu bezpečnostno-technickej služby alebo pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom je oprávnenie. Oprávnenie zákon nevyžaduje u fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ak je táto osoba bezpečnostným technikom alebo autorizovaným bezpečnostným technikom a bolo jej vydané osvedčenie podľa § 16.

Žiadateľ o vydanie oprávnenia na výkon bezpečnostnotechnickej služby alebo pracovnej zdravotnej služby musí preukázať, že spĺňa tieto podmienky

• zamestnáva v pracovnom pomere odborných zamestnancov,

• má vypracované pracovné postupy na vykonávanie jednotlivých odborných činností a primerané organizačné zabezpečenie ich vykonávania,

• je primerane technicky a prístrojovo vybavený a má primerané pracovné priestory,

• je nezávislý pri vykonávaní odborných činností vo vzťahu k zamestnávateľovi.

Tieto podmienky musí spĺňať fyzická osoba, ktorá je podnikateľ a právnická osoba po celý čas výkonu bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby.
Národný inšpektorát práce alebo Úrad verejného zdravotníctva, po overení splnenia podmienok, vydá oprávnenie. Oprávnenie sa vydáva od 1. júna 2010 na neurčitý čas z dôvodu transpozície smernice Európskeho parlamentu a rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, ktorej cieľom bolo odstránenie prekážok pri voľnom pohybe služieb.

Dôvodom na odobratie oprávnenia na výkon bezpečnostnotechnickej služby Národným inšpektorátom práce a oprávnenia na výkon pracovnej zdravotnej služby Úradom verejného zdravotníctva je neplnenie podmienok, na základe ktorých bolo oprávnenie vydané alebo opakované alebo závažné porušenie právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Národný inšpektorát zverejňuje aktuálny zoznam fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a právnických osôb, ktorým bolo vydané oprávnenie na výkon bezpečnostnotechnickej služby, čím uľahčuje prístup zamestnávateľov k týmto informáciám.

§ 22

Podľa § 147 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia, vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce.

Bezpečnostnotechnická služba je súčasťou systému ochrany práce a poskytuje zamestnávateľovi odborné poradenské služby pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä z hľadiska vhodnosti pracovných priestorov, pracovných postupov, pracovných prostriedkov a celkového technického, organizačného a personálneho zabezpečenia.

Bezpečnostnotechnickú službu zabezpečuje bezpečnostný technik a autorizovaný bezpečnostný technik. V závislosti od rizikovosti pracoviska zákon ustanovuje, že u zamestnávateľa, ktorý vykonáva činnosti s vyšším rizikom, pri ktorých môže pri plnení pracovných povinností vzniknúť závažné poškodenie zdravia, alebo pri ktorých častejšie vzniká poškodenie zdravia (príloha č. 1), môže bezpečnostnotechnickú službu zabezpečovať samostatne iba autorizovaný bezpečnostný technik a bezpečnostný technik iba pod dozorom autorizovaného bezpečnostného technika. Pri určovaní minimálneho počtu bezpečnostných technikov a autorizovaných bezpečnostných technikov zákon ustanovuje dve kritériá (príloha č. 1a), a to rizikovosť práce podľa prílohy č. 1 a počet zamestnancov. Uvedené kritériá platia rovnako, aj keď zamestnávateľ zabezpečuje bezpečnostnotechnickú službu dodávateľským spôsobom. Kumulácia činnosti bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika s inými činnosťami by mala byť iba výnimočná, a to len s činnosťami, ktoré sú ustanovené v odseku 5. Dôvodom na takéto obmedzenie zamestnávateľa vo vzťahu k jeho zamestnancom je zabezpečenie kvalitného výkonu bezpečnostnotechnickej služby.

V závislosti od počtu zamestnancov zamestnávateľa a rizikovosti činností, ktoré u zamestnávateľa vykonávajú jeho zamestnanci, môže funkciu bezpečnostného technika, alebo autorizovaného bezpečnostného technika vykonávať aj zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba alebo štatutárny orgán zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, ak je odborne spôsobilý. Alternatíva 16 hodín špeciálnej odbornej prípravy k odbornej spôsobilosti získanej stredoškolským alebo vysokoškolským štúdiom sa javí ako nevyvážená.

Uvedená nevyváženosť je zrejmá aj vo vzťahu k výchove a vzdelávaniu bezpečnostných technikov, ktoré je v rozsahu 164 hodín podľa prílohy č. 2 k vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 356/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách a rozsahu výchovnej a vzdelávacej činnosti, o projekte výchovy a vzdelania, vedení predpísanej dokumentácie a overovaní vedomostí účastníkov výchovnej a vzdelávacej činnosti.
Možnosť výkonu bezpečnostnotechnickej služby priamo zamestnávateľom je upravená v súlade s čl. 7 ods. 7 smernice, podľa ktorého, vzhľadom na charakter činnosti a veľkosť podniku, sa môžu definovať kategórie podnikov, v ktorých zamestnávateľ, za predpokladu, že je kvalifikovaný, môže osobne prevziať zodpovednosť za opatrenia súvisiace s ochranou a prevenciou.

§ 23

Kvalifikačnými predpokladmi na výkon funkcie bezpečnostného technika sú stredoškolské vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie a absolvovanie odbornej prípravy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika alebo získanie takéhoto osvedčenia v rámci štúdia na škole, ktorá obsah a rozsah študijného zamerania bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci vymedzila po dohode s Národným inšpektorátom práce.

Minimálny obsah a rozsah odbornej prípravy a odborného vzdelávania bezpečnostného technika ustanovuje príloha č. 2 k vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 356/2007 Z. z. v rozsahu najmenej 176 hodín, z toho 12 hodín na overovanie znalostí a konzultácie. Rozsah špecifickej odbornej prípravy zamestnávateľov, ktorí budú osobne vykonávať úlohy bezpečnostných technikov a autorizovaných bezpečnostných technikov ustanovuje táto príloha v rozsahu najmenej 16 hodín.

Zákon ustanovuje minimálny počet členov skúšobnej komisie a požiadavku, že aspoň jeden člen skúšobnej komisie musí byť autorizovaný bezpečnostný technik. Po úspešnom vykonaní skúšky, škola alebo oprávnená osoba na výchovu a vzdelávanie, vydá do 15 dní osvedčenie bezpečnostného technika. Osvedčenie sa vydáva na neurčitý čas, ale jeho platnosť je podmienená absolvovaním aktualizačnej odbornej prípravy, najmenej každých päť rokov od vydania osvedčenia.

§ 24

Podmienkou na vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika je získanie najmenej dvoch rokov praxe bezpečnostného technika po získaní osvedčenia bezpečnostného technika a úspešné vykonanie skúšky. Toto neplatí pre fyzickú osobu, ktorá vykonávala najmenej päť rokov odborné činnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v štátnozamestnaneckom pomere alebo v služobnom pomere. Nie je zrejmé, prečo zákon povýšil výkon odborných činností v uvedenej oblasti nad odborný výkon funkcie bezpečnostného technika v súkromnej sfére a nevyžaduje u týchto fyzických osôb vykonanie skúšky a vydá im osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika do 30 dní od podania žiadosti.

Zákon ustanovuje požiadavky na odbornosť členov skúšobnej komisie a požiadavku, že v skúšobnej komisii musí byť najmenej jeden autorizovaný bezpečnostný technik a jeden inšpektor práce. Po úspešnom vykonaní skúšky je Národný inšpektorát práce povinný vydať do 15 dní osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika. Osvedčenie sa vydáva na neurčitý čas, ale jeho platnosť je podmienená absolvovaním aktualizačnej odbornej prípravy najmenej každých päť rokov od vydania osvedčenia.

§ 25

Ustanovenie upravuje dôvody na odobratie osvedčenia bezpečnostného technika a osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika a dôvody na zákaz osobného vykonávania odborných úloh bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika, ktorými sú závažným spôsobom alebo opakované porušenie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

§ 26

Pracovná zdravotná služba je súčasťou systému ochrany práce a poskytuje zamestnávateľovi odborné poradenské služby v oblasti ochrany zdravia pri práci. Pracovná zdravotná služba je upravená v súlade s Dohovorom MOP č. 161 o závodných zdravotných službách a v plnom rozsahu preberá jeho čl. 5, ktorý ustanovuje obsah úloh, ktoré majú závodné zdravotné služby zabezpečovať. Odsek 1 demonštratívne uvádza činnosti, ktoré sú obsahom zdravotného dohľadu, vykonávaného pracovnou zdravotnou službou. Podrobnosti o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby ustanovuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 292/2008 Z. z. o podrobnostiach o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú, a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť. Napríklad v rámci hodnotenia faktorov pracovného prostredia a stavu pracovných podmienok, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov, vyhláška ustanovuje zameranie tohto hodnotenia na

• identifikáciu nebezpečenstiev z chemických, fyzikálnych, biologických, psychologických a zo sociologických faktorov práce a pracovného prostredia,

• sledovanie expozície jednotlivých zamestnancov zdraviu škodlivým faktorom práce a pracovného prostredia z hľadiska intenzity, dĺžky a frekvencie pôsobenia týchto faktorov na zamestnancov,

• kvalitatívne a kvantitatívne hodnotenie zdravotných rizík z expozície identifikovaným nebezpečným faktorom práce a pracovného prostredia.

Dôležitou kompetenciou pracovnej zdravotnej služby je vykonávanie lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci na účely posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu. Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sa vykonávajú podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 30 ustanovuje frekvencie týchto prehliadok pri výkone prác, zaradených do tretej a štvrtej kategórie, a to jedenkrát za dva roky pri výkone prác zaradených do tretej kategórie a jedenkrát za rok pri výkone prác zaradených do štvrtej kategórie. Okrem týchto prehliadok, zákon ustanovuje, pri akých skutočnostiach je potrebné lekársku preventívnu prehliadku vykonať, ak ide o práce zaradené do tretej a štvrtej kategórie, a to

• pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu alebo pred začatím výkonu práce fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby,

• pred zmenou pracovného zaradenia,

• pri skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu alebo pri skončení výkonu práce fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, zo zdravotných dôvodov,

• po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu.

Minimálny rozsahu výkonu pracovnej zdravotnej služby podľa kategórie prác u zamestnávateľa ustanovuje príloha vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 292/2008 Z. z., čo môže byť problém vo vzťahu k článku 13 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom, na základe zákona a v jeho medziach. Zamestnávateľovi totiž tento zákon v § 21 ukladá povinnosť zabezpečiť preventívne a ochranné služby, ktorých súčasťou je aj pracovná zdravotná služba, ale minimálny rozsah plnenia tejto povinnosti neustanovuje tento zákon ale vyhláška.

Zloženie tímu odborníkov, ktorí vykonávajú pracovnú zdravotnú službu a požiadavky na ich odbornú spôsobilosť ustanovuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 292/2008 Z. z.

§ 27

Problematika výchovy a vzdelávania v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je súčasťou prehlbovania kvalifikácie zamestnancov. Podľa § 146 Zákonníka práce, znalosť právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je neoddeliteľnou a trvalou súčasťou kvalifikačných predpokladov zamestnanca a zamestnávateľ pri hodnotení pracovných výsledkov má prihliadať aj na dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

V záujme zabezpečenia odbornej úrovne výchovy a vzdelávania zamestnancov v tejto oblasti môže výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce pre jednotlivé činnosti, podľa prílohy č. 2, organizovať a vykonávať iba fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má na túto činnosť vydané oprávnenie. Bez oprávnenia môže zamestnávateľ organizovať a vykonávať výchovu a vzdelávanie zamestnancov a vedúcich zamestnancov podľa prílohy č. 2, skupina 01, podskupina 01.1.

Oprávnenie na výchovy a vzdelávanie v oblasti ochrany práce vydáva Národný inšpektorát práce alebo príslušný orgán dozoru podľa zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe.

Fyzická osoba, ktorá požiada o vydanie oprávnenia ,musí spĺňať tieto podmienky

• vypracovaný vzorový projekt výchovy a vzdelávania,

• materiálnotechnické zabezpečenie výchovy a vzdelávania,

• odbornú spôsobilosť na činnosť, na ktorú žiada vydať oprávnenie, odbornú prax najmenej tri roky a preukáže lekársku spôsobilosť alebo

• má odborného zástupcu alebo zástupcov, ktorí spĺňajú podmienky odbornej spôsobilosti.

Právnická osoba, ktorá požiada o vydanie oprávnenia, musí spĺňať tieto podmienky

• vypracovaný vzorový projekt výchovy a vzdelávania,

• materiálnotechnické zabezpečenie výchovy a vzdelávania,

• určeného odborného zástupcu a školiteľa s odbornou spôsobilosťou na činnosť, na ktorú žiada oprávnenie.

Oprávnenie na výchovy a vzdelávanie vydá Národný inšpektorát práce do 60 dní od podania žiadosti. Oprávnenie na výchovu a vzdelávanie nie je časovo obmedzené. Platnosť oprávnenia zaniká jeho odobratím, ak Národný inšpektorát práce zistí niektoré zo skutočností ustanovených v odseku 14 alebo zánikom na základe skutočností ustanovených v odseku 16.

Podrobnosti o požiadavkách a rozsahu výchovnej a vzdelávacej činnosti, o projekte výchovy a vzdelávania, vedení predpísanej dokumentácie a overovaní vedomostí účastníkov výchovnej a vzdelávacej činnosti ustanovuje vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 356/2007 Z. z.

§ 28

Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Národný inšpektorát práce zriaďuje akreditačnú komisiu, ako odborný poradný orgán. Akreditačná komisia dáva odporúčania Národnému inšpektorátu práce k žiadostiam o vydanie oprávnenia na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby, na vykonávanie výchovy a vzdelávania a k žiadostiam o vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika.

Pri preverovaní opodstatnenosti zamietnutia žiadosti o vydanie oprávnenia, osvedčenia alebo preukazu podľa tohto zákona, je návrh akreditačnej komisie podkladom pre Národný inšpektorát práce na vydanie záväzného odborného stanoviska.

§ 29

Oprávnenia zástupcov zamestnancov pri výkone kontroly dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, ktorých súčasťou je aj ochrana práce, upravuje § 239 Zákonníka práce. Zástupcovia zamestnancov sú pri výkone kontroly oprávnení

• vstupovať na pracoviská zamestnávateľa v čase dohodnutom so zamestnávateľom,

• vyžadovať od vedúcich zamestnancov potrebné informácie a podklady,

• podávať návrhy na zlepšovanie pracovných podmienok,

• vyžadovať od zamestnávateľa, aby dal pokyn na odstránenie zistených nedostatkov,

• navrhovať zamestnávateľovi, alebo inému orgánu poverenému kontrolou, aby uplatnil vhodné opatrenia voči vedúcim zamestnancom, ktorí porušujú pracovnoprávne predpisy,

• vyžadovať od zamestnávateľa informácie o tom, aké opatrenia boli vykonané na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone kontroly.

U zamestnávateľa, u ktorého pôsobí odborová organizácia, má odborový orgán právo vykonávať kontrolu nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Oprávnenia odborového orgánu upravuje § 149 Zákonníka práce.

§ 30

Na základe splnomocňovacieho ustanovenia pre Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky boli vydané tieto vyhlášky

• vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými,

• vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 45/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri poľnohospodárskej práci,

• vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 46/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri lesnej práci a podrobnosti o odbornej spôsobilosti,

• vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 356/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách a rozsahu výchovnej a vzdelávacej činnosti, o projekte výchovy a vzdelávania, vedení predpísanej dokumentácie,

• vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 500/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze,

• vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 292/2008 Z. z. o podrobnostiach, o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť,

• vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 504/2006 Z. z. o spôsobe hlásenia registrácie a evidencie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania,

vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 148/2010 Z. z. o podrobnostiach o účele, obsahu a rámcových programoch rekondičného pobytu.

§ 31 až 37

Ustanovenia upravujú transformáciu Technickej inšpekcie ako príspevkovej organizácie zriadenej na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti vyhradených technických zariadení a technických zariadení na akciovú spoločnosť. Potreba transformácie vyplynula zo zmeny zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 21 ods. 2 ustanovil, že príspevková organizácia je právnická osoba štátu, ktorej menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami. U Technickej inšpekcie bola prevažná časť nákladov pokrytá tržbami. V prechodných ustanoveniach zákona zaviazal zriaďovateľov zosúladiť postavenie príspevkových organizácií so zákonom do 31. decembra 2006. Ďalším z dôvodov na zmenu právneho postavenia Technickej inšpekcie bolo odstránenie jej exkluzívneho postavenia, ako oprávnenej osoby, na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení a vytvorenie rovnakého prístupu k získaniu oprávnenia na túto činnosť pre všetky právnické osoby, ktoré sa o postavenie oprávnenej osoby podľa § 14 uchádzajú.

§ 38

Spoločné ustanovenie umožňuje zamestnávateľovi plniť povinnosti ustanovené týmto zákonom a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci aj spôsobom a postupmi upravenými v slovenských technických normách alebo iným preukázateľným spôsobom.

Všetky fyzické osoby a právnické osoby, ktoré pri plnení povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prišli do styku s informáciami, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva podľa Obchodného zákonníka, sú povinné zachovávať mlčanlivosť o týchto skutočnostiach, pokiaľ tejto mlčanlivosti neboli zbavené.

Spoločné ustanovenie o náhrade slov „Technická inšpekcia“ slovami „oprávnená osoba“ má terminologický charakter.

§ 38a

Prechodné ustanovenie reaguje na právnu úpravu poskytovania služieb na vnútornom trhu, vykonanú zákonom č. 136/2010 Z. z., ktorým sa preberá do právneho poriadku smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu. Z hľadiska podávania žiadostí o vydávanie oprávnení, vydávania oprávnení podľa tohto zákona a vykonávania dozoru podľa zákona č. 125/2006 Z. z. sa nepostupuje podľa všeobecného predpisu o službách na vnútornom trhu.

§ 39

Prechodným ustanovením v odsekoch 1 a 2 sa vytvára časový priestor pre Technickú inšpekciu, a.s. na získanie oprávnenia na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa tohto zákona.

Z hľadiska zabezpečenia kontinuity výkonu činností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa upravuje časový rámec platnosti oprávnení, osvedčení a preukazov, vydaných podľa zákona č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Oprávnenia na výkon poradenstva sa zrušujú z dôvodu, že túto činnosť budú vykonávať oprávnené osoby na výkon bezpečnostnotechnickej služby a oprávnené osoby na výkon závodnej zdravotnej služby, podľa tohto zákona.

§ 39a

Prechodné ustanovenie určuje lehotu na požiadanie o vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika pre bezpečnostného technika, ktorý získal osvedčenie bezpečnostného technika do 30. júna 2006.

§ 39b

Prechodné ustanovenie v odseku 2 s účinnosťou od 1. mája 2010 ustanovuje možnosť plnenia úloh pracovnej zdravotnej služby aj lekárom so špecializáciou uvedenou v tomto ustanovení.

Prechodné ustanovenie v odseku 2 je reakciou na vplyv hospodárskej krízy na slovenskú ekonomiku a umožňuje zamestnávateľovi dočasné vykonávanie redukovaného zdravotného dohľadu nad pracovným prostredím.

§ 39c

Prechodné ustanovenie reaguje na novelu zákona vykonanú zákonom č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu, podľa ktorého všetky oprávnenia na poskytovanie služieb sa majú vydávať na neurčitý čas.

§ 39d

Prechodné ustanovenie vytvára časový priestor šesť mesiacov na požiadanie o opakované vykonanie skúšky, ak túto skúšku nevykonal úspešne do 31. decembra 2011. Prechodné ustanovenie reaguje na zmenu vykonanú v § 24 ods. 8 zákonom č. 470/2011 Z. z.