dadika22
25.07.12,13:32
Zamestnávateľ umožňuje svojim zamestnancom kúpiť výrobky, ktoré vyrába, za cenu nižšiu, ako je cena týchto výrobkov v cenníku. Predstavuje toto cenové zvýhodnenie pre zamestnanca nepeňažný príjem, ktorý je potrebné zdaniť?
KEJKA
25.07.12,13:56
áno, je to nepeňažný príjem.
tiež treba rozdiel riešiť vo vzťahu k DPH - ak je platiteľom.
dadika22
26.07.12,07:19
V poradcovi podnikateľa som našla príklad, ktorý vyvracia to, že by to bol nepeňažný príjem, že to nemá oporu v ZDP, čo si o tom myslíte?

Ročník: 2009 - Číslo: 6-7

Otázka č. 52: Predaj zamestnancovi so zľavou a nepeňažný príjem

Výrobná firma chce, aby si jej výrobky mohli kúpiť zamestnanci za zvýhodnené ceny. Vzniknú z toho dôvodu pre zamestnancov a pre firmu nejaké daňové, odvodové alebo iné povinnosti?


Príklad:
Vlastné náklady na výrobok sú vo výške 100 jednotiek. Maloobchodná predajná cena je 125 jednotiek bez DPH, veľkoobchodná cena je 110 jednotiek bez DPH. Predaj zamestnancom by sa realizoval za cenu 105 jednotiek bez DPH.
1. Ide u zamestnancov o nepeňažný príjem, keďže budú nakupovať v cenách iných, ako je bežná predajná cena? Ktorú cenu počítať ako bežnú cenu (keďže firma má viacero cenníkov)? Počítať rozdiel z ceny s DPH alebo bez DPH?
2. Musí zamestnávateľ (právnická osoba) navýšiť základ dane vo výške rozdielu medzi bežnou predajnou cenou a cenou pre zamestnancov?

ad 1.
Všeobecne na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov predmetom dane je príjem (výnos)


z činnosti daňovníka a
z nakladania s majetkom daňovníka.

To znamená, že predmetom dane je akýkoľvek príjem, ktorý skutočne plynie z činnosti daňovníka (napríklad zo zamestnania, resp. z vykonávania závislej činnosti) alebo z nakladania s jeho majetkom (napr. používanie vlastného náradia pri závislej činnosti).
Príjmom na účely zákona o dani z príjmov je príjem v peňažnej aj v nepeňažnej forme, dosiahnutý aj zámenou. Hodnota peňažného príjmu je vyjadrená v príslušnej mene jednotlivých štátov (napr. koruna, dolár, libra, euro), nepeňažný príjem je potrebné na účely zákona oceniť cenami bežne používanými podľa miestnych a časových podmienok. Súčasne však pri oceňovaní nepeňažného príjmu zákon umožňuje aj iný postup (napr. v § 5 ods. 3).
Pokiaľ si daňovník na základe svojho slobodného rozhodnutia kúpi nejakú vec, z tohto titulu nedosahuje žiadny príjem. Pri kúpe veci nevykonáva činnosť, z ktorej by mu vôbec mohol plynúť príjem. Nie je podstatné, že sa mu vec podarilo kúpiť za nižšiu cenu ako inému daňovníkovi, napr. jeho susedovi. Kúpou veci má daňovník len výdavok, ktorý tvorí cena, za ktorú vec kúpil.
Zákon č. 595/2003 Z. z. rozdeľuje príjmy fyzických osôb na jednotlivé druhy, u ktorých sa v jednotlivých ustanoveniach zákona vymedzujú aj prislúchajúce výpočty základu dane. Sú to príjmy:


zo závislej činnosti (§ 5),
z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6),
z kapitálového majetku (§ 7) a
ostatné príjmy (§ 8).

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. príjmami zo závislej činnosti sú:


pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy bez ohľadu na to, či je na ne právny nárok alebo nie, či príjem spočíva v peňažnom alebo nepeňažnom plnení, dokonca nie je podstatné ani to, či mal daňovník naň právny nárok. Pravidelnými príjmami sú najmä mzdy a platy, ktoré plynú daňovníkovi pravidelne, zvyčajne v mesačných intervaloch. Nepravidelne vyplácané sú napr. trinásty plat, štvrťročné odmeny, mimoriadne odmeny, odchodné, odstupné, odmeny za prácu vykonanú na základe dohôd mimo pracovného pomeru a pod.,
vyplácané (v hotovosti), poukazované (poštovou poukážkou, príkaz na úhradu do banky), pripisované k dobru (napr. na úhradu záväzku zamestnanca) alebo spočívajú v inej forme plnenia (napr. naturálna mzda). To znamená, že pri daňovom posudzovaní nie je podstatné, akou formou tento príjem zamestnanec dostáva.

Za príjem zo závislej činnosti sa považuje aj nepeňažná forma odmeňovania, napr. ak zamestnanec za určitý odpracovaný čas alebo inak merateľný výkon dostane namiesto peňazí výrobky vyprodukované zamestnávateľom. V takomto prípade hodnota výrobkov z pohľadu zamestnanca predstavuje príjem zo závislej činnosti, ktorý podlieha preddavkovému spôsobu zdanenia v zmysle § 35 zákona č. 595/2003 Z. z.
Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Podľa Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Zamestnancovi možno poskytovať časť mzdy, s výnimkou minimálnej mzdy, formou naturálnej mzdy. Naturálnu mzdu môže zamestnávateľ poskytovať len so súhlasom zamestnanca a za podmienok s ním dohodnutých. Naturálna mzda sa vyjadruje v peňažnej forme v cenách tovaru od výrobcu alebo v cenách služieb od poskytovateľa služieb podľa cenového predpisu platného v čase poskytovania naturálnej mzdy.
Rozdiel v cenách, napr. pri kúpe výrobkov (tovaru), sa na účely zákona č. 595/2003 Z. z. nepovažuje za nepeňažný príjem. Nevyplýva to zo žiadneho ustanovenia zákona. Tento rozdiel však je zahrnovaný do základu dane, ale len v tých prípadoch, ak tak ustanovuje príslušné ustanovenie zákona.
Skutočnosť, že zamestnanec si kúpi výrobok za nižšiu cenu, ako je bežná maloobchodná cena, a kúpa výrobku za zníženú cenu nie je podmienená merateľným pracovným výkonom zamestnanca, potom rozdiel v cene nemožno považovať za príjem zo závislej činnosti. Rozdiel nemá povahu naturálnej mzdy. Podľa nášho názoru, pokiaľ by chcel zákonodarca zdaniť tento rozdiel, uviedol by to výslovne v niektorom príslušnom ustanovení, podobne ako je to v prípade nákupu zamestnaneckej akcie za cenu nižšiu ako trhová cena [§ 5 ods. 3 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z.].

V praxi sa, žiaľ, vyskytujú aj opačné názory. Sme toho názoru, že zdanenie fiktívneho príjmu spočívajúceho v cenovom rozdiele nemá oporu v príslušných ustanoveniach zákona č. 595/2003 Z. z.

V danom prípade za bežnú cenu sa považuje maloobchodná cena vrátane DPH.

ad 2.
Na účely zákona č. 595/2003 Z. z. sa pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia. Výsledok hospodárenia pred zdanením sa zisťuje ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 okrem účtov 591, 592, 593, 594, 595 a účtov vnútroorganizačných výnosov a vnútroorganizačných nákladov.
Tržba za predaj výrobkov je u zamestnávateľa súčasťou výnosov. Účtovná hodnota predaných výrobkov je nákladom a zároveň daňovo uznaným výdavkom.
Zahrnovanie cenového rozdielu do základu dane upravuje § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. Z tohto ustanovenia vyplýva, že súčasťou základu dane zahraničnej závislej osoby je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch zahraničných závislých osôb vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane. Pri určení rozdielu sa použije postup podľa § 18.
Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že úprava základu dane sa vykonáva iba za predpokladu, že ide o obchodný vzťah medzi zahraničnými závislými osobami. Keďže v danom prípade nejde o takýto vzťah, zamestnávateľ o cenový rozdiel neupravuje výsledok hospodárenia na účely stanovenia základu dane.
Indeed
26.07.12,07:22
Niektoré firmy ŽIADNY zvyhodnený predaj svojich výrobkov zamestnancom NEROBIA .

Napriklad VW .

Poškodené autá, ktorých oprava by bola nerentabilná jednoducho ZOŠROTUJÚ.
promont maja
26.07.12,07:32
áno, je to nepeňažný príjem.
tiež treba rozdiel riešiť vo vzťahu k DPH - ak je platiteľom.

... presne to vystihla Kejka ... je to nepeňažný "príjem" ... zamestnanec má z takéhoto nákupu " prospech" ... teda z hľadiska litery zákona tzv. požitok ...

... a čo sa týka dane z pridanej hodnoty ... potrebné na zváženie:

§22 Zákona o DPH
Základ dane pri dodaní tovaru a služby

(8) Ak pri dodaní tovaru alebo dodaní služby osobám, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, ktorý dodáva tovar alebo službu, je protihodnota nižšia ako trhová hodnota na voľnom trhu a príjemca plnenia nie je platiteľom alebo je platiteľom, ktorý pri tomto tovare alebo službe nemá právo na odpočítanie dane v plnom rozsahu, základom dane je trhová hodnota na voľnom trhu. Trhovou hodnotou na voľnom trhu je suma, ktorú by príjemca plnenia musel zaplatiť pri obstaraní príslušného tovaru alebo služby v tuzemsku na rovnakom obchodnom stupni ako na tom, na ktorom sa dodanie tovaru alebo dodanie služby uskutočňuje, nezávislému dodávateľovi tovaru alebo služby v čase tohto dodania za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže. Ak nie je možné zistiť porovnateľné dodanie tovaru alebo služby, trhová hodnota na voľnom trhu je
a) pri dodaní tovaru suma, ktorá nie je nižšia ako kúpna cena príslušného tovaru alebo podobného tovaru, a ak kúpna cena neexistuje, náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou príslušného tovaru v čase jeho dodania,
b) pri dodaní služby suma, ktorá nie je nižšia ako náklady na túto službu.

(9) Na účely odseku 8 osobami, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, sú
f) fyzické osoby, ktoré sú v pracovnoprávnom vzťahu voči platiteľovi, ktorý dodáva tovar alebo službu,