Jozef Mihál
12.08.12,17:05
V piatok 10.8.2012 schválila Národná rada SR rozsiahlu a súčasne dôležitú novelu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Okrem tohto zákona sa novelou menia aj ďalšie zákony:
- Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce
- Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
- Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení
- Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení
- Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe
ZMENY PRI PRÁCACH NA DOHODU
V Zákonníku práce sa aj naďalej zachovajú všetky tri formy dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru:
- dohody o vykonaní práce
- dohody o brigádnickej práci študentov
- dohody o pracovnej činnosti
Zmena v dohodách o brigádnickej práci študentov
Po novom bude môcť zamestnávateľ uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študentov s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dovŕši 26 rokov veku.
Podľa prechodného ustanovenia bude môcť zamestnanec vykonávať prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov uzatvorenej pred 1. januárom 2013, pri ktorej nie sú splnené novo ustanovené podmienky, najdlhšie do 31. januára 2013. Bude sa to týkať napríklad študentov v externej forme štúdia alebo študentov vo veku 26 rokov a viac. Takéto dohody "zo zákona" skončia najneskôr 31. januára 2013.
Na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere. Priemer najviac prípustného rozsahu pracovného času sa (rovnako ako do 31.12.2012) bude posudzovať za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov.
Poberateľ predčasného starobného dôchodku pracujúci na dohodu
Pri práci na dohodu (v akejkoľvek forme) poistenec už bude povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec. Preto poberateľovi predčasného starobného dôchodku, ktorý bude pracovať na dohodu, zanikne nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku.
Podľa prechodného ustanovenia poistencovi, ktorý:
- bude pracovať na dohodu aj po 1. marci 2013,
- a ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok do 31. decembra 2012
- a ktorý nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2013,
zanikne nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku od najbližšej splátky predčasného starobného dôchodku splatnej po 28. februári 2013.
Inými slovami, poberatelia predčasných starobných dôchodkov priznaných do 31. decembra 2012, budú môcť pracovať na dohodu bez straty predčasného starobného dôchodku maximálne do 28. februára 2013. Od 1. marca 2013 buď musia ukončiť prácu na dohodu alebo im zanikne nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku.
Odvody z príjmu za prácu na dohodu po novom
Od 1.1.2013 sa zavádzajú nové odvody pre zamestnancov pracujúcich na dohody. Do 31.12.2012 sa z dohôd platí len úrazové a garančné poistenie, ktoré platí zamestnávateľ.
Od 1.1.2013 zamestnanci pracujúci na dohodu budú považovaní za zamestnancov na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a zdravotného poistenia - okrem študentov a poberateľov starobných dôchodkov, invalidných dôchodkov, invalidných výsluhových dôchodkov a aj poberateľov výsluhových dôchodkov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek. Znamená to, že budú platiť odvody rovnako, ako napr. zamestnanci v pracovnom pomere. Z povinného poistenia im na druhej strane budú plynúť aj nároky - napríklad na dávky nemocenského poistenia vrátane nároku na náhradu príjmu počas prvých 10 dní práceneschopnosti, na dávky v nezamestnanosti a samozrejme i na dávky z dôchodkového poistenia.
Študenti a poberatelia starobných dôchodkov, invalidných dôchodkov, invalidných výsluhových dôchodkov a poberateľov výsluhových dôchodkov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek budú považovaní za zamestnancov - ale len na účely dôchodkového poistenia. Znamená to, že okrem doterajšieho úrazového a garančného poistenia budú spolu so zamestnávateľom platiť aj poistné na starobné poistenie (a starobné dôchodkové sporenie), invalidné poistenie (pozor výnimku pozrite ďalej) a do rezervného fondu. Nebude sa ich týkať nemocenské poistenie, poistenie v nezamestnanosti ani zdravotné poistenie.
Nové" odvody z dohôd sa však nebudú týkať žiakov strednej školy do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšia 18 rokov veku, za podmienky, že mesačný príjem z dohodu u jedného zamestnávateľa nepresiahne sumu 66 eur. Za takýchto zamestnancov bude aj po 1.1.2013 zamestnávateľ odvádzať len úrazové a garančné poistenie.
Aké odvody tak budú platiť jednotliví "dohodári"?
Dohoda o brigádnickej práci študentov - žiak strednej školy do dovŕšenia 18 rokov pri príjme max. 66 eur mesačne:
Zamestnanec
Zamestnávateľ
Max. VZ
Nemocenské poistenie
neplatí
neplatí
Starobné poistenie
neplatí
neplatí
Invalidné poistenie
neplatí
neplatí
Poistenie v nezamestnanosti
neplatí
neplatí
Garančné poistenie
-
0,25%
3930 eur
Úrazové poistenie
-
0,8%
neohraničený
Rezervný fond
neplatí
neplatí
Zdravotné poistenie
neplatí
neplatí
Spolu
0%
1,05%
Dohoda o brigádnickej práci študentov (okrem žiakov strednej školy do dovŕšenia 18 rokov pri príjme max. 66 eur mesačne):
Zamestnanec
Zamestnávateľ
Max. VZ
Nemocenské poistenie
neplatí
neplatí
Starobné poistenie
4%
14% (10% + 4%)
3930 eur
Invalidné poistenie
3%
3%
3930 eur
Poistenie v nezamestnanosti
neplatí
neplatí
Garančné poistenie
-
0,25%
3930 eur
Úrazové poistenie
-
0,8%
neohraničený
Rezervný fond
-
4,75%
3930 eur
Zdravotné poistenie
neplatí
neplatí
Spolu
7%
22,80%
Poberateľ starobného dôchodku a výsluhového dôchodku, ak dovŕšil dôchodkový vek - dohoda o vykonaní práce alebo dohoda o pracovnej činnosti:
Zamestnanec
Zamestnávateľ
Max. VZ
Nemocenské poistenie
neplatí
neplatí
Starobné poistenie
4%
14% (10% + 4%)
3930 eur
Invalidné poistenie
neplatí
neplatí
Poistenie v nezamestnanosti
neplatí
neplatí
Garančné poistenie
-
0,25%
3930 eur
Úrazové poistenie
-
0,8%
neohraničený
Rezervný fond
-
4,75%
3930 eur
Zdravotné poistenie
neplatí
neplatí
Spolu
4%
19,80%
Poberateľ invalidného dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku - dohoda o vykonaní práce alebo dohoda o pracovnej činnosti:
Zamestnanec
Zamestnávateľ
Max. VZ
Nemocenské poistenie
neplatí
neplatí
Starobné poistenie
4%
14% (10% + 4%)
3930 eur
Invalidné poistenie
3%
3%
3930 eur
Poistenie v nezamestnanosti
neplatí
neplatí
Garančné poistenie
-
0,25%
3930 eur
Úrazové poistenie
-
0,8%
neohraničený
Rezervný fond
-
4,75%
3930 eur
Zdravotné poistenie
neplatí
neplatí
Spolu
7%
22,80%
Ostatní dohodári s pravidelným príjmom:
Zamestnanec
Zamestnávateľ
Max. VZ
Nemocenské poistenie
1,4%
1,4%
3930
Starobné poistenie
4%
14% (10% + 4%)
3930 eur
Invalidné poistenie
3%
3%
3930 eur
Poistenie v nezamestnanosti
1%
1%
3930
Garančné poistenie
-
0,25%
3930 eur
Úrazové poistenie
-
0,8%
neohraničený
Rezervný fond
-
4,75%
3930 eur
Zdravotné poistenie
4%
10%
3930 eur
Spolu
13,4%
35,20%
Ostatní dohodári s nepravidelným príjmom:
Zamestnanec
Zamestnávateľ
Max. VZ
Nemocenské poistenie
neplatí
neplatí
Starobné poistenie
4%
14% (10% + 4%)
3930 eur
Invalidné poistenie
3%
3%
3930 eur
Poistenie v nezamestnanosti
neplatí
neplatí
Garančné poistenie
-
0,25%
3930 eur
Úrazové poistenie
-
0,8%
neohraničený
Rezervný fond
-
4,75%
3930 eur
Zdravotné poistenie
4%
10%
3930 eur
Spolu
11%
32,80%
Poznámka: Informácie a diskusiu o pravidelnom/nepravidelnom príjme nájdete tu: http://www.porada.sk/t198139-pravidelny-a-nepravidelny-prijem.html
ZMENY V SOCIÁLNOM A ZDRAVOTNOM POISTENÍ - SZČO
Vymeriavací základ SZČO
Vymeriavací základ na sociálne a zdravotné poistenie SZČO bude od 1.7.2015 daný ako:
- podiel pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutý vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti,
- ktorý nie je znížený o poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na poistenie v nezamestnanosti
- a koeficientu 1,486.
V prechodnom období
- do 30.6.2013 (alebo do 30.9.2013, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2012) sa použije doterajšia definícia vymeriavacieho základu SZČO
- od 1.7.2013 (alebo od 1.10.2013, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2012) sa použije nová definícia ale s koeficientom 1,9
- od 1.7.2014 (alebo od 1.10.2014, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2013) sa použije nová definícia ale s koeficientom 1,6
Od 1.7.2015 (1.10.2015) sa použije nová definícia (s koeficientom 1,486).
Minimálny vymeriavací základ SZČO
Tzv. minimálny vymeriavací základ SZČO na sociálne a zdravotné poistenie sa zvyšuje od 1.1.2013 na 50% priemernej mzdy.
Pre rok 2013 to bude znamenať minimálny vymeriavací základ 393 eur (Pozor, s platnosťou už od 1.1.2013 !).
Od 1.1.2013 tak SZČO budú platiť odvody najmenej vo výške:
Nemocenské 4,4% z 393 eur = 17,29 eur
Starobné 18% z 393 eur = 70,74 eur
Invalidné 6% z 393 eur = 23,58 eur
Rezervný fond 4,75% z 393 eur = 18,66 eur
Spolu do Sociálnej poisťovne = 130,27 eur
Zdravotné 14% z 393 eur = 55,02 eur
Spolu odvody = 185,29 eur
Hranica obratu pre vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO
Zvýšenie minimálneho základu zároveň znamená zvýšenie hranice rozhodujúcej pre vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO.
Konkrétne k 1.7.2013 bude táto hranica daná ako 12 x 393 = 4716 eur (obrat, resp. brutto príjem za rok 2012).
Aké budú platiť SZČO odvody od 1.1.2013, nájdete v tejto samostatnej téme: http://www.porada.sk/t199509-odvody-szco-do-sp-a-zp-od-1-1-2013-a.html
SOCIÁLNE POISTENIE - DOBROVOĽNE POISTENÉ OSOBY
Dobrovoľné nemocenské poistenie sa musí uzavrieť súčasne s dobrovoľným dôchodkovým poistením, nebude sa už vyžadovať aj súčasné uzavretie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti.
Od 1.2.2012 bolo zavedené tzv. "balíkové" dobrovoľné poistenie. Po hore uvedenej zmene teda od 1.1.2013 pre dobrovoľné poistenie platí:
Samostatné dobrovoľné dôchodkové poistenie
Môže mať každý poistenec, s výnimkou tých, ktorí majú priznaný predčasný starobný dôchodok. Samostatne len na dobrovoľné dôchodkové poistenie môže byť prihlásený aj povinne poistený zamestnanec alebo povinne poistená SZČO.
Sadzba poistného je 18% na starobné poistenie, 6% na invalidné poistenie a 4,75% príspevok do rezervného fondu solidarity.
Samostatné dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti
Môže mať len povinne poistená SZČO (súčasťou povinného poistenia SZČO totiž nie je povinné poistenie v nezamestnanosti).
Povinne poistená SZČO môže byť dobrovoľne poistená v nezamestnanosti aj počas prerušenia poistenia z dôvodu poberania rodičovského príspevku, ak v tomto čase nevykonáva činnosť SZČO a počas prerušenia z dôvodu ošetrovania člena rodiny po 11. dni ošetrovania.
Dobrovoľne poistený v nezamestnanosti nemôže byť poistenec, ktorý má priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70% a poistenec, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku.
Sadzba poistného je 2%.
Dobrovoľné nemocenské poistenie
Musí byť uzatvorené súčasne s dobrovoľným dôchodkovým poistením (od 1.1.2013 sa už nevyžaduje aj súčasné dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti).
Osoby, ktoré boli do 31.12.2012 dobrovoľne nemocensky poistené a súčasne aj dobrovoľne dôchodkovo poistené a dobrovoľne poistené v nezamestnanosti, sa môžu (ale nemusia) k 1.1.2013 odhlásiť z dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti a ponechať si len dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie.
Dobrovoľne nemocensky poistený nemôže byť poistenec, ktorý má priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70% alebo je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku.
Sadzba poistného je 4,4%.
Minimálny vymeriavací základ na dobrovoľné poistenie
Tzv. minimálny vymeriavací základ sa aj pre dobrovoľne poistené osoby zvyšuje od 1.1.2013 na 50% priemernej mzdy.
Pre rok 2013 to bude znamenať minimálny vymeriavací základ 393 eur (Pozor, s platnosťou už od 1.1.2013 !).
Od 1.1.2013 tak dobrovoľne poistené osoby budú platiť odvody najmenej vo výške:
Starobné 18% z 393 eur = 70,74 eur
Invalidné 6% z 393 eur = 23,58 eur
Rezervný fond 4,75% z 393 eur = 18,66 eur
Dobrovoľné dôchodkové poistenie spolu = 112,98 eur
Poistenie v nezamestnanosti 2% z 393 eur = 7,86 eur
Nemocenské 4,4% z 393 eur = 17,29 eur
Všetky dobrovoľné poistenia spolu = 138,13 eur
MAXIMÁLNE VYMERIAVACIE ZÁKLADY
Od 1.1.2013 sa maximálne vymeriavacie základy pre všetky fondy na sociálne poistenie a zároveň na zdravotné poistenie zjednocujú a zvyšujú na 5-násobok priemernej mzdy. Pre rok 2013 to bude znamenať maximálny vymeriavací základ 3930 eur.
INVALIDNÉ POISTENIE
Poistné na invalidné poistenie od 1.1.2013 neplatí ani poistenec a jeho zamestnávateľ, ak pôjde o poberateľa výsluhového dôchodku, ktorý dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 128 ods. 4 tak od 1.1.2013 poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku a poistenec, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek. Poistné na invalidné poistenie neplatí za uvedených poistencov ani zamestnávateľ.
STRATA NÁROKU NA VÝPLATU PREDČASNÉHO STAROBNÉHO DOCHODKU
Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevznikne ani v prípadoch krátkodobého trvania pracovnoprávneho vzťahu (čiže povinného dôchodkového poistenia, napr. i pri dohodách), ktorý skončí pred výplatným termínom splátky tohto dôchodku.
Tak ako je uvedené vyššie, aj poberateľovi predčasného starobného dôchodku, ktorý bude pracovať na dohodu, zanikne nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku.
NEMOCENSKÉ DÁVKY
Napriek zvýšeniu maximálneho vymeriavacieho základu pri platení poistného na nemocenské poistenie na 5-násobok priemernej mzdy zostáva v platnosti doterajšie ohraničenie výšky nemocenských dávok. Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 1,5-násobku priemernej mzdy (§ 55 ods. 2, § 58 ods. 3). Zjednodušene povedané, nemocenská dávka sa vypočíta aj naďalej najviac zo základu daného ako 1,5-násobok priemernej mzdy.
Pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských dávok je podľa § 57 ods. 2 jedna tridsatina vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ktorý platí ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Čo je vlastne suma minimálneho vymeriavacieho základu pre SZČO, ktorý sa od 1.1.2013 zvyšuje na 50% priemernej mzdy a bude daný ako suma 393 eur. To znamená, že v prípadoch, kedy sa pri určení výšky nemocenskej dávky použije pravdepodobný denný vymeriavací základ, bude sa od 1.1.2013 vychádzať zo sumy 393 eur. Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa použije napríklad vtedy, ak dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Alebo vtedy, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie.
Poznámka: pre určenie výšky náhrady príjmu, ktorú vypláca zamestnancovi zamestnávateľ počas prvých 10 dní práceneschopnosti, obmedzenie výšky denného vymeriavacieho základu nie je. To znamená, že napríklad zamestnanec s vymeriavacím základom na nemocenské poistenie 3930 eur bude mať z tohto základu určenú aj náhradu príjmu počas prvých 10 dní práceneschopnosti.
DÁVKY GARANČNÉHO POISTENIA
Podobne ako pre nemocenské dávky i tu sa ohraničenie výšky dávok napriek zvýšeniu maximálneho vymeriavacieho základu pri platení poistného na garančné poistenie na 5-násobok priemernej mzdy nezmenilo.
Dávka garančného poistenia sa tak i naďalej vypočíta najviac zo základu daného ako 3-násobok priemernej mzdy (§ 103 ods. 3).
DÁVKA V NEZAMESTNANOSTI
Hoci sa zvýšil maximálny vymeriavací základ pri platení poistného na poistenie v nezamestnanosti na 5-násobok priemernej mzdy, maximálna výška dávky v nezamestnanosti sa naopak znížila.
Dávka v nezamestnanosti priznaná po 1.1.2013 sa vypočíta najviac zo základu daného ako 2-násobok priemernej mzdy (§ 108 ods. 5).
DOCHODKY
Výpočet dôchodku - priemerný osobný mzdový bod
Novelou zákona sa zvyšuje princíp solidarity pri výpočte dôchodku. Priemerný osobný mzdový bod (POMB), ktorý je jednou z troch veličín pri výpočte dôchodku, sa postupne od roku 2013 upraví tak, že od roku 2018 bude platiť:
POMB od 1,00 do 1,25 sa upravovať nebude,
POMB nižší ako 1,00 sa zvýši tak, že k POMB sa pripočíta 22% rozdielu medzi 1,00 a POMB,
POMB vyšší ako 1,25 sa zníži tak, že od POMB sa odpočíta 40% rozdielu medzi POMB a 1,25.
Pre poistencov, ktorí boli sporiteľmi v druhom dôchodkovom pilieri, sa dôchodok vypočítaný z dôchodkového poistenia za obdobie starobného dôchodkového sporenia pred 1. septembrom 2012 zníži o polovicu pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia a za obdobie starobného dôchodkového sporenia po 31. auguste 2012 sa zníži o dve devätiny pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia.
Dôchodkový vek
Dôchodkový vek sa od 1.1.2017 naviaže na strednú dĺžku života osôb v aktuálnom dôchodkovom veku.
Valorizácia dôchodkov
Dôchodky sa budú zvyšovať o pevnú sumu v prechodnom období od roku 2013 (pozn. opravené 15.8.2012) do roku 2017. Doterajší "švajčiarsky index" sa zároveň bude meniť tak, že zvyšovať sa bude váha medziročného rastu spotrebiteľských cien a znižovať váha medziročného rastu priemernej mzdy. Od roku 2018 sa budú znova dôchodky zvyšovať percentuálne, a to o percento medziročného rastu tzv. "dôchodcovskej" inflácie.
Rovnakým spôsobom sa budú zvyšovať aj úrazové dávky.
DRUHÝ DOCHODKOVÝ PILIER
Doterajší pomer poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie pre sporiteľov 9% : 9% sa od 1.9.2012 zmení na 14% : 4%.
Sadzba príspevkov na starobné dôchodkové sporenie vo výške 4% bude platná od 1.9.2012 do 31.12.2016. Od 1.1.2017 sa bude postupne zvyšovať a od roku 2024 má dosiahnuť výšku 6%.
Zavádza sa možnosť dobrovoľného príspevku sporiteľa. Takýto dobrovoľný príspevok bude do výšky 2% zo základu dane položkou znižujúcou základ dane.
Zvyšuje sa odplata za zhodnotenie v prospech správcovskej spoločnosti. Doterajších 5,6% z ročného zhodnotenia majetku sporiteľa sa zvyšuje na 10% z ročného zhodnotenia majetku.
Mení sa princíp automatického vstupu do druhého piliera s možnosťou výstupu do dvoch rokov na princíp dobrovoľného vstupu s možnosťou rozhodnúť sa najneskôr do 35 rokov veku poistenca.
Druhý pilier sa už po tretíkrát v histórií otvára a to v čase medzi 1.9.2012 až 31.1.2013. V tomto čase môžu tí sporitelia, ktorým sa druhý pilier javí pre nich nevýhodný, z druhého piliera vystúpiť. Naopak tí poistenci, ktorí v druhom pilieri nie sú a sú, resp. boli poistencami podľa zákona o sociálnom poistení, môžu do druhého piliera vstúpiť.
ZDRAVOTNÉ POISTENIE - SAMOPLATITELIA
Vymeriavací základ samoplatiteľov ("dobrovoľne nezamestnané osoby") na zdravotné poistenie sa zvyšuje od 1.1.2013 na 50% priemernej mzdy.
Pre rok 2013 to bude znamenať minimálny vymeriavací základ 393 eur (Pozor, s platnosťou už od 1.1.2013 !).
Od 1.1.2013 tak samoplatitelia budú platiť poistné na zdravotné poistenie vo výške:
14% z 393 eur = 55,02 eur
Prihlášku na seminár nájdete tu: http://www.porada.sk/t198794-seminare-k-novelam-zakonov-odvody-dan-z-prijmov-zakonnik-jesen-2012-a.html
- Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce
- Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
- Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení
- Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení
- Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe
ZMENY PRI PRÁCACH NA DOHODU
V Zákonníku práce sa aj naďalej zachovajú všetky tri formy dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru:
- dohody o vykonaní práce
- dohody o brigádnickej práci študentov
- dohody o pracovnej činnosti
Zmena v dohodách o brigádnickej práci študentov
Po novom bude môcť zamestnávateľ uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študentov s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dovŕši 26 rokov veku.
Podľa prechodného ustanovenia bude môcť zamestnanec vykonávať prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov uzatvorenej pred 1. januárom 2013, pri ktorej nie sú splnené novo ustanovené podmienky, najdlhšie do 31. januára 2013. Bude sa to týkať napríklad študentov v externej forme štúdia alebo študentov vo veku 26 rokov a viac. Takéto dohody "zo zákona" skončia najneskôr 31. januára 2013.
Na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere. Priemer najviac prípustného rozsahu pracovného času sa (rovnako ako do 31.12.2012) bude posudzovať za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov.
Poberateľ predčasného starobného dôchodku pracujúci na dohodu
Pri práci na dohodu (v akejkoľvek forme) poistenec už bude povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec. Preto poberateľovi predčasného starobného dôchodku, ktorý bude pracovať na dohodu, zanikne nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku.
Podľa prechodného ustanovenia poistencovi, ktorý:
- bude pracovať na dohodu aj po 1. marci 2013,
- a ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok do 31. decembra 2012
- a ktorý nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2013,
zanikne nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku od najbližšej splátky predčasného starobného dôchodku splatnej po 28. februári 2013.
Inými slovami, poberatelia predčasných starobných dôchodkov priznaných do 31. decembra 2012, budú môcť pracovať na dohodu bez straty predčasného starobného dôchodku maximálne do 28. februára 2013. Od 1. marca 2013 buď musia ukončiť prácu na dohodu alebo im zanikne nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku.
Odvody z príjmu za prácu na dohodu po novom
Od 1.1.2013 sa zavádzajú nové odvody pre zamestnancov pracujúcich na dohody. Do 31.12.2012 sa z dohôd platí len úrazové a garančné poistenie, ktoré platí zamestnávateľ.
Od 1.1.2013 zamestnanci pracujúci na dohodu budú považovaní za zamestnancov na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a zdravotného poistenia - okrem študentov a poberateľov starobných dôchodkov, invalidných dôchodkov, invalidných výsluhových dôchodkov a aj poberateľov výsluhových dôchodkov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek. Znamená to, že budú platiť odvody rovnako, ako napr. zamestnanci v pracovnom pomere. Z povinného poistenia im na druhej strane budú plynúť aj nároky - napríklad na dávky nemocenského poistenia vrátane nároku na náhradu príjmu počas prvých 10 dní práceneschopnosti, na dávky v nezamestnanosti a samozrejme i na dávky z dôchodkového poistenia.
Študenti a poberatelia starobných dôchodkov, invalidných dôchodkov, invalidných výsluhových dôchodkov a poberateľov výsluhových dôchodkov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek budú považovaní za zamestnancov - ale len na účely dôchodkového poistenia. Znamená to, že okrem doterajšieho úrazového a garančného poistenia budú spolu so zamestnávateľom platiť aj poistné na starobné poistenie (a starobné dôchodkové sporenie), invalidné poistenie (pozor výnimku pozrite ďalej) a do rezervného fondu. Nebude sa ich týkať nemocenské poistenie, poistenie v nezamestnanosti ani zdravotné poistenie.
Nové" odvody z dohôd sa však nebudú týkať žiakov strednej školy do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšia 18 rokov veku, za podmienky, že mesačný príjem z dohodu u jedného zamestnávateľa nepresiahne sumu 66 eur. Za takýchto zamestnancov bude aj po 1.1.2013 zamestnávateľ odvádzať len úrazové a garančné poistenie.
Aké odvody tak budú platiť jednotliví "dohodári"?
Dohoda o brigádnickej práci študentov - žiak strednej školy do dovŕšenia 18 rokov pri príjme max. 66 eur mesačne:
Zamestnanec
Zamestnávateľ
Max. VZ
Nemocenské poistenie
neplatí
neplatí
Starobné poistenie
neplatí
neplatí
Invalidné poistenie
neplatí
neplatí
Poistenie v nezamestnanosti
neplatí
neplatí
Garančné poistenie
-
0,25%
3930 eur
Úrazové poistenie
-
0,8%
neohraničený
Rezervný fond
neplatí
neplatí
Zdravotné poistenie
neplatí
neplatí
Spolu
0%
1,05%
Dohoda o brigádnickej práci študentov (okrem žiakov strednej školy do dovŕšenia 18 rokov pri príjme max. 66 eur mesačne):
Zamestnanec
Zamestnávateľ
Max. VZ
Nemocenské poistenie
neplatí
neplatí
Starobné poistenie
4%
14% (10% + 4%)
3930 eur
Invalidné poistenie
3%
3%
3930 eur
Poistenie v nezamestnanosti
neplatí
neplatí
Garančné poistenie
-
0,25%
3930 eur
Úrazové poistenie
-
0,8%
neohraničený
Rezervný fond
-
4,75%
3930 eur
Zdravotné poistenie
neplatí
neplatí
Spolu
7%
22,80%
Poberateľ starobného dôchodku a výsluhového dôchodku, ak dovŕšil dôchodkový vek - dohoda o vykonaní práce alebo dohoda o pracovnej činnosti:
Zamestnanec
Zamestnávateľ
Max. VZ
Nemocenské poistenie
neplatí
neplatí
Starobné poistenie
4%
14% (10% + 4%)
3930 eur
Invalidné poistenie
neplatí
neplatí
Poistenie v nezamestnanosti
neplatí
neplatí
Garančné poistenie
-
0,25%
3930 eur
Úrazové poistenie
-
0,8%
neohraničený
Rezervný fond
-
4,75%
3930 eur
Zdravotné poistenie
neplatí
neplatí
Spolu
4%
19,80%
Poberateľ invalidného dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku - dohoda o vykonaní práce alebo dohoda o pracovnej činnosti:
Zamestnanec
Zamestnávateľ
Max. VZ
Nemocenské poistenie
neplatí
neplatí
Starobné poistenie
4%
14% (10% + 4%)
3930 eur
Invalidné poistenie
3%
3%
3930 eur
Poistenie v nezamestnanosti
neplatí
neplatí
Garančné poistenie
-
0,25%
3930 eur
Úrazové poistenie
-
0,8%
neohraničený
Rezervný fond
-
4,75%
3930 eur
Zdravotné poistenie
neplatí
neplatí
Spolu
7%
22,80%
Ostatní dohodári s pravidelným príjmom:
Zamestnanec
Zamestnávateľ
Max. VZ
Nemocenské poistenie
1,4%
1,4%
3930
Starobné poistenie
4%
14% (10% + 4%)
3930 eur
Invalidné poistenie
3%
3%
3930 eur
Poistenie v nezamestnanosti
1%
1%
3930
Garančné poistenie
-
0,25%
3930 eur
Úrazové poistenie
-
0,8%
neohraničený
Rezervný fond
-
4,75%
3930 eur
Zdravotné poistenie
4%
10%
3930 eur
Spolu
13,4%
35,20%
Ostatní dohodári s nepravidelným príjmom:
Zamestnanec
Zamestnávateľ
Max. VZ
Nemocenské poistenie
neplatí
neplatí
Starobné poistenie
4%
14% (10% + 4%)
3930 eur
Invalidné poistenie
3%
3%
3930 eur
Poistenie v nezamestnanosti
neplatí
neplatí
Garančné poistenie
-
0,25%
3930 eur
Úrazové poistenie
-
0,8%
neohraničený
Rezervný fond
-
4,75%
3930 eur
Zdravotné poistenie
4%
10%
3930 eur
Spolu
11%
32,80%
Poznámka: Informácie a diskusiu o pravidelnom/nepravidelnom príjme nájdete tu: http://www.porada.sk/t198139-pravidelny-a-nepravidelny-prijem.html
ZMENY V SOCIÁLNOM A ZDRAVOTNOM POISTENÍ - SZČO
Vymeriavací základ SZČO
Vymeriavací základ na sociálne a zdravotné poistenie SZČO bude od 1.7.2015 daný ako:
- podiel pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutý vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti,
- ktorý nie je znížený o poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na poistenie v nezamestnanosti
- a koeficientu 1,486.
V prechodnom období
- do 30.6.2013 (alebo do 30.9.2013, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2012) sa použije doterajšia definícia vymeriavacieho základu SZČO
- od 1.7.2013 (alebo od 1.10.2013, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2012) sa použije nová definícia ale s koeficientom 1,9
- od 1.7.2014 (alebo od 1.10.2014, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2013) sa použije nová definícia ale s koeficientom 1,6
Od 1.7.2015 (1.10.2015) sa použije nová definícia (s koeficientom 1,486).
Minimálny vymeriavací základ SZČO
Tzv. minimálny vymeriavací základ SZČO na sociálne a zdravotné poistenie sa zvyšuje od 1.1.2013 na 50% priemernej mzdy.
Pre rok 2013 to bude znamenať minimálny vymeriavací základ 393 eur (Pozor, s platnosťou už od 1.1.2013 !).
Od 1.1.2013 tak SZČO budú platiť odvody najmenej vo výške:
Nemocenské 4,4% z 393 eur = 17,29 eur
Starobné 18% z 393 eur = 70,74 eur
Invalidné 6% z 393 eur = 23,58 eur
Rezervný fond 4,75% z 393 eur = 18,66 eur
Spolu do Sociálnej poisťovne = 130,27 eur
Zdravotné 14% z 393 eur = 55,02 eur
Spolu odvody = 185,29 eur
Hranica obratu pre vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO
Zvýšenie minimálneho základu zároveň znamená zvýšenie hranice rozhodujúcej pre vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO.
Konkrétne k 1.7.2013 bude táto hranica daná ako 12 x 393 = 4716 eur (obrat, resp. brutto príjem za rok 2012).
Aké budú platiť SZČO odvody od 1.1.2013, nájdete v tejto samostatnej téme: http://www.porada.sk/t199509-odvody-szco-do-sp-a-zp-od-1-1-2013-a.html
SOCIÁLNE POISTENIE - DOBROVOĽNE POISTENÉ OSOBY
Dobrovoľné nemocenské poistenie sa musí uzavrieť súčasne s dobrovoľným dôchodkovým poistením, nebude sa už vyžadovať aj súčasné uzavretie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti.
Od 1.2.2012 bolo zavedené tzv. "balíkové" dobrovoľné poistenie. Po hore uvedenej zmene teda od 1.1.2013 pre dobrovoľné poistenie platí:
Samostatné dobrovoľné dôchodkové poistenie
Môže mať každý poistenec, s výnimkou tých, ktorí majú priznaný predčasný starobný dôchodok. Samostatne len na dobrovoľné dôchodkové poistenie môže byť prihlásený aj povinne poistený zamestnanec alebo povinne poistená SZČO.
Sadzba poistného je 18% na starobné poistenie, 6% na invalidné poistenie a 4,75% príspevok do rezervného fondu solidarity.
Samostatné dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti
Môže mať len povinne poistená SZČO (súčasťou povinného poistenia SZČO totiž nie je povinné poistenie v nezamestnanosti).
Povinne poistená SZČO môže byť dobrovoľne poistená v nezamestnanosti aj počas prerušenia poistenia z dôvodu poberania rodičovského príspevku, ak v tomto čase nevykonáva činnosť SZČO a počas prerušenia z dôvodu ošetrovania člena rodiny po 11. dni ošetrovania.
Dobrovoľne poistený v nezamestnanosti nemôže byť poistenec, ktorý má priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70% a poistenec, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku.
Sadzba poistného je 2%.
Dobrovoľné nemocenské poistenie
Musí byť uzatvorené súčasne s dobrovoľným dôchodkovým poistením (od 1.1.2013 sa už nevyžaduje aj súčasné dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti).
Osoby, ktoré boli do 31.12.2012 dobrovoľne nemocensky poistené a súčasne aj dobrovoľne dôchodkovo poistené a dobrovoľne poistené v nezamestnanosti, sa môžu (ale nemusia) k 1.1.2013 odhlásiť z dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti a ponechať si len dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie.
Dobrovoľne nemocensky poistený nemôže byť poistenec, ktorý má priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70% alebo je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku.
Sadzba poistného je 4,4%.
Minimálny vymeriavací základ na dobrovoľné poistenie
Tzv. minimálny vymeriavací základ sa aj pre dobrovoľne poistené osoby zvyšuje od 1.1.2013 na 50% priemernej mzdy.
Pre rok 2013 to bude znamenať minimálny vymeriavací základ 393 eur (Pozor, s platnosťou už od 1.1.2013 !).
Od 1.1.2013 tak dobrovoľne poistené osoby budú platiť odvody najmenej vo výške:
Starobné 18% z 393 eur = 70,74 eur
Invalidné 6% z 393 eur = 23,58 eur
Rezervný fond 4,75% z 393 eur = 18,66 eur
Dobrovoľné dôchodkové poistenie spolu = 112,98 eur
Poistenie v nezamestnanosti 2% z 393 eur = 7,86 eur
Nemocenské 4,4% z 393 eur = 17,29 eur
Všetky dobrovoľné poistenia spolu = 138,13 eur
MAXIMÁLNE VYMERIAVACIE ZÁKLADY
Od 1.1.2013 sa maximálne vymeriavacie základy pre všetky fondy na sociálne poistenie a zároveň na zdravotné poistenie zjednocujú a zvyšujú na 5-násobok priemernej mzdy. Pre rok 2013 to bude znamenať maximálny vymeriavací základ 3930 eur.
INVALIDNÉ POISTENIE
Poistné na invalidné poistenie od 1.1.2013 neplatí ani poistenec a jeho zamestnávateľ, ak pôjde o poberateľa výsluhového dôchodku, ktorý dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 128 ods. 4 tak od 1.1.2013 poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku a poistenec, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek. Poistné na invalidné poistenie neplatí za uvedených poistencov ani zamestnávateľ.
STRATA NÁROKU NA VÝPLATU PREDČASNÉHO STAROBNÉHO DOCHODKU
Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevznikne ani v prípadoch krátkodobého trvania pracovnoprávneho vzťahu (čiže povinného dôchodkového poistenia, napr. i pri dohodách), ktorý skončí pred výplatným termínom splátky tohto dôchodku.
Tak ako je uvedené vyššie, aj poberateľovi predčasného starobného dôchodku, ktorý bude pracovať na dohodu, zanikne nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku.
NEMOCENSKÉ DÁVKY
Napriek zvýšeniu maximálneho vymeriavacieho základu pri platení poistného na nemocenské poistenie na 5-násobok priemernej mzdy zostáva v platnosti doterajšie ohraničenie výšky nemocenských dávok. Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 1,5-násobku priemernej mzdy (§ 55 ods. 2, § 58 ods. 3). Zjednodušene povedané, nemocenská dávka sa vypočíta aj naďalej najviac zo základu daného ako 1,5-násobok priemernej mzdy.
Pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských dávok je podľa § 57 ods. 2 jedna tridsatina vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ktorý platí ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Čo je vlastne suma minimálneho vymeriavacieho základu pre SZČO, ktorý sa od 1.1.2013 zvyšuje na 50% priemernej mzdy a bude daný ako suma 393 eur. To znamená, že v prípadoch, kedy sa pri určení výšky nemocenskej dávky použije pravdepodobný denný vymeriavací základ, bude sa od 1.1.2013 vychádzať zo sumy 393 eur. Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa použije napríklad vtedy, ak dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Alebo vtedy, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie.
Poznámka: pre určenie výšky náhrady príjmu, ktorú vypláca zamestnancovi zamestnávateľ počas prvých 10 dní práceneschopnosti, obmedzenie výšky denného vymeriavacieho základu nie je. To znamená, že napríklad zamestnanec s vymeriavacím základom na nemocenské poistenie 3930 eur bude mať z tohto základu určenú aj náhradu príjmu počas prvých 10 dní práceneschopnosti.
DÁVKY GARANČNÉHO POISTENIA
Podobne ako pre nemocenské dávky i tu sa ohraničenie výšky dávok napriek zvýšeniu maximálneho vymeriavacieho základu pri platení poistného na garančné poistenie na 5-násobok priemernej mzdy nezmenilo.
Dávka garančného poistenia sa tak i naďalej vypočíta najviac zo základu daného ako 3-násobok priemernej mzdy (§ 103 ods. 3).
DÁVKA V NEZAMESTNANOSTI
Hoci sa zvýšil maximálny vymeriavací základ pri platení poistného na poistenie v nezamestnanosti na 5-násobok priemernej mzdy, maximálna výška dávky v nezamestnanosti sa naopak znížila.
Dávka v nezamestnanosti priznaná po 1.1.2013 sa vypočíta najviac zo základu daného ako 2-násobok priemernej mzdy (§ 108 ods. 5).
DOCHODKY
Výpočet dôchodku - priemerný osobný mzdový bod
Novelou zákona sa zvyšuje princíp solidarity pri výpočte dôchodku. Priemerný osobný mzdový bod (POMB), ktorý je jednou z troch veličín pri výpočte dôchodku, sa postupne od roku 2013 upraví tak, že od roku 2018 bude platiť:
POMB od 1,00 do 1,25 sa upravovať nebude,
POMB nižší ako 1,00 sa zvýši tak, že k POMB sa pripočíta 22% rozdielu medzi 1,00 a POMB,
POMB vyšší ako 1,25 sa zníži tak, že od POMB sa odpočíta 40% rozdielu medzi POMB a 1,25.
Pre poistencov, ktorí boli sporiteľmi v druhom dôchodkovom pilieri, sa dôchodok vypočítaný z dôchodkového poistenia za obdobie starobného dôchodkového sporenia pred 1. septembrom 2012 zníži o polovicu pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia a za obdobie starobného dôchodkového sporenia po 31. auguste 2012 sa zníži o dve devätiny pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia.
Dôchodkový vek
Dôchodkový vek sa od 1.1.2017 naviaže na strednú dĺžku života osôb v aktuálnom dôchodkovom veku.
Valorizácia dôchodkov
Dôchodky sa budú zvyšovať o pevnú sumu v prechodnom období od roku 2013 (pozn. opravené 15.8.2012) do roku 2017. Doterajší "švajčiarsky index" sa zároveň bude meniť tak, že zvyšovať sa bude váha medziročného rastu spotrebiteľských cien a znižovať váha medziročného rastu priemernej mzdy. Od roku 2018 sa budú znova dôchodky zvyšovať percentuálne, a to o percento medziročného rastu tzv. "dôchodcovskej" inflácie.
Rovnakým spôsobom sa budú zvyšovať aj úrazové dávky.
DRUHÝ DOCHODKOVÝ PILIER
Doterajší pomer poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie pre sporiteľov 9% : 9% sa od 1.9.2012 zmení na 14% : 4%.
Sadzba príspevkov na starobné dôchodkové sporenie vo výške 4% bude platná od 1.9.2012 do 31.12.2016. Od 1.1.2017 sa bude postupne zvyšovať a od roku 2024 má dosiahnuť výšku 6%.
Zavádza sa možnosť dobrovoľného príspevku sporiteľa. Takýto dobrovoľný príspevok bude do výšky 2% zo základu dane položkou znižujúcou základ dane.
Zvyšuje sa odplata za zhodnotenie v prospech správcovskej spoločnosti. Doterajších 5,6% z ročného zhodnotenia majetku sporiteľa sa zvyšuje na 10% z ročného zhodnotenia majetku.
Mení sa princíp automatického vstupu do druhého piliera s možnosťou výstupu do dvoch rokov na princíp dobrovoľného vstupu s možnosťou rozhodnúť sa najneskôr do 35 rokov veku poistenca.
Druhý pilier sa už po tretíkrát v histórií otvára a to v čase medzi 1.9.2012 až 31.1.2013. V tomto čase môžu tí sporitelia, ktorým sa druhý pilier javí pre nich nevýhodný, z druhého piliera vystúpiť. Naopak tí poistenci, ktorí v druhom pilieri nie sú a sú, resp. boli poistencami podľa zákona o sociálnom poistení, môžu do druhého piliera vstúpiť.
ZDRAVOTNÉ POISTENIE - SAMOPLATITELIA
Vymeriavací základ samoplatiteľov ("dobrovoľne nezamestnané osoby") na zdravotné poistenie sa zvyšuje od 1.1.2013 na 50% priemernej mzdy.
Pre rok 2013 to bude znamenať minimálny vymeriavací základ 393 eur (Pozor, s platnosťou už od 1.1.2013 !).
Od 1.1.2013 tak samoplatitelia budú platiť poistné na zdravotné poistenie vo výške:
14% z 393 eur = 55,02 eur
Prihlášku na seminár nájdete tu: http://www.porada.sk/t198794-seminare-k-novelam-zakonov-odvody-dan-z-prijmov-zakonnik-jesen-2012-a.html
TomosP
13.08.12,07:06
Zdravím, ne zcela rozumím formulaci
Doterajší pomer poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie pre sporiteľov 9% : 9% sa od 1.9.2012 zmení na 14% : 4%.
Sadzba príspevkov na starobné dôchodkové sporenie vo výške 4% bude platná od 1.9.2012 do 31.12.2016. Od 1.1.2017 sa bude postupne zvyšovať a od roku 2024 má dosiahnuť výšku 6%.
Zatím platí, že pokud je zaměstnanec spořitelem do druhého pilíře, tak
Zaměstnanec platí pojistné na starobní pojištění ve výši 4% z VZ
Zaměstnavatel odvádí pojistné v celkové výši 14% z VZ, přičemž
- část ve výši 5% je odvod zaměstnavatele za tohoto zaměstnance do prvního pilíře
- část ve výši 9% je příspěvek zaměstnavatele zaměstnanci do druhého pilíře
Jak to bude od 1.9.2012?
Doterajší pomer poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie pre sporiteľov 9% : 9% sa od 1.9.2012 zmení na 14% : 4%.
Sadzba príspevkov na starobné dôchodkové sporenie vo výške 4% bude platná od 1.9.2012 do 31.12.2016. Od 1.1.2017 sa bude postupne zvyšovať a od roku 2024 má dosiahnuť výšku 6%.
Zatím platí, že pokud je zaměstnanec spořitelem do druhého pilíře, tak
Zaměstnanec platí pojistné na starobní pojištění ve výši 4% z VZ
Zaměstnavatel odvádí pojistné v celkové výši 14% z VZ, přičemž
- část ve výši 5% je odvod zaměstnavatele za tohoto zaměstnance do prvního pilíře
- část ve výši 9% je příspěvek zaměstnavatele zaměstnanci do druhého pilíře
Jak to bude od 1.9.2012?
Jozef Mihál
13.08.12,14:07
Od 1.9.2012 zamestnanec aj naďalej platí poistné na starobné poistenie 4% z VZ.
Zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je sporiteľ, platí 14% z VZ celkovo, pričom z toho 10% zostane v Sociálnej poisťovni a 4% pôjdu na osobný dôchodkový účet zamestnanca - sporiteľa do DSS.
Zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je sporiteľ, platí 14% z VZ celkovo, pričom z toho 10% zostane v Sociálnej poisťovni a 4% pôjdu na osobný dôchodkový účet zamestnanca - sporiteľa do DSS.
Anna Kulichová
13.08.12,14:29
Pozerala som na stránke NR SR spoločnú správu výborov, ako aj hlasovanie. Podľa údajov tam bol bod 5 zo spoločnej správy výborov schválený. Z toho mi vychádza, že valorizácia dôchodkov o pevnú sumu bude už od 1.1.2013. Vyššie však uvádzate, že prechodné obdobie je až od 2014.
JajaFabša
13.08.12,16:46
V tretej tabuľke o odvodoch, t.j. študenti a poberatelia starobného dôchodku a výsluhového dôchodku, ak dovŕšili dôchodkový vek - dohody - je uvedené u invalidného poistenia, že neplatí ani zamestnanec ani zamestnávateľ. Podľa textu predtým by však mali platiť. A zmienka o výnimke pri invalidnom poistení sa týka koho? Asi mi to nemyslí, ale neviem to identifikovať.
JajaFabša
13.08.12,17:17
Už som sa dopátrala - v stati o invalidnom poistení je rozlúštenie. A ešte naviac som to uviedla zle, študentov sa to netýka.
Manual
14.08.12,08:09
Jozef vďaka za výklad a zosumarizovanie toho, čo nás čaká a neminie :)
jozefIK
14.08.12,12:19
Tu je link na schválený zákon:
http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=141
http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=141
jozefIK
14.08.12,12:21
dodávam, že materiál sa nachádza celkom dolu...
stan013
14.08.12,13:33
Dobrý deň,
Na základe vládou proklamovaných zámerov ohľadne "zodvodnenia" jednotlivých typov dohôd, resp. špecifík zamestnancov (vek, sociálny status) by jeden povedal, že odvodové tabuľky, ktoré ste zverejnili, nemajú chybu (btw - good job!) - takto je nová podoba "zodvodnenia" dohôd sprostredkúvaná aj vládou, poslancami, médiami či odbornou verejnosťou.
Avšak pri čítaní schváleného znenia novely mi príde, že soudruzi udělali někde chybu pri jej písaní, resp. schvaľovaní..
Síce nie som právnik, ale nasledujúci výňatok zo schváleného znenia uverejneného na stránkach NR SR (http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=141) mi nedáva celkom zmysel, zdá sa mi, že odsek (1), pism.a) JASNE hovorí o tom, že zamestnancom na účely dôchodkového poistenia NIE JE fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, zatiaľčo nasledujúci odsek (2), písm.a) JASNE vraví, že zamestnancom na účely dôchodkového poistenia JE fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov (okrem the SixtySix Kids).
Obdobne je to aj s (1) b), c)..
Osobne mi je jasné, že Vaše tabuľky vravia istým spôsobom pravdu - avšak len na základe toho, čo bolo proklamované, že bolo schválené. Ak by som si prečítal len zákon, tak by som bol prinajmenšom zmätený, čo sa to zas tí naši zákonodarci pokúšali skonštruovať..
Podľa mňa ide v tomto ohľade o jasne kontradiktické znenie novely, resp. prinajmenšom dosť babrácke prevedenie. Mýlim sa?
Vďaka za čas, prípadnú odpoveď i za tabuľky:).
---
V § 4 odseky 1 a 2 znejú:
„(1) Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem
fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom
starobného dôchodku,
invalidného dôchodku,
výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2) a dovŕšila dôchodkový vek,
invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2) a
žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.
(2) Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem žiaka strednej školy do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšil 18 rokov veku, v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne u jedného zamestnávateľa 66 eur, žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe a člena volebnej komisie. Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj
fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem žiaka strednej školy do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšil 18 rokov veku, v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z dohody o brigádnickej práci študentov u jedného zamestnávateľa nepresiahne 66 eur a
fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak je poberateľom
starobného dôchodku,
invalidného dôchodku,
výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2) a dovŕšila dôchodkový vek,
invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.2)“.
---
Na základe vládou proklamovaných zámerov ohľadne "zodvodnenia" jednotlivých typov dohôd, resp. špecifík zamestnancov (vek, sociálny status) by jeden povedal, že odvodové tabuľky, ktoré ste zverejnili, nemajú chybu (btw - good job!) - takto je nová podoba "zodvodnenia" dohôd sprostredkúvaná aj vládou, poslancami, médiami či odbornou verejnosťou.
Avšak pri čítaní schváleného znenia novely mi príde, že soudruzi udělali někde chybu pri jej písaní, resp. schvaľovaní..
Síce nie som právnik, ale nasledujúci výňatok zo schváleného znenia uverejneného na stránkach NR SR (http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=141) mi nedáva celkom zmysel, zdá sa mi, že odsek (1), pism.a) JASNE hovorí o tom, že zamestnancom na účely dôchodkového poistenia NIE JE fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, zatiaľčo nasledujúci odsek (2), písm.a) JASNE vraví, že zamestnancom na účely dôchodkového poistenia JE fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov (okrem the SixtySix Kids).
Obdobne je to aj s (1) b), c)..
Osobne mi je jasné, že Vaše tabuľky vravia istým spôsobom pravdu - avšak len na základe toho, čo bolo proklamované, že bolo schválené. Ak by som si prečítal len zákon, tak by som bol prinajmenšom zmätený, čo sa to zas tí naši zákonodarci pokúšali skonštruovať..
Podľa mňa ide v tomto ohľade o jasne kontradiktické znenie novely, resp. prinajmenšom dosť babrácke prevedenie. Mýlim sa?
Vďaka za čas, prípadnú odpoveď i za tabuľky:).
---
V § 4 odseky 1 a 2 znejú:
„(1) Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem
fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom
starobného dôchodku,
invalidného dôchodku,
výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2) a dovŕšila dôchodkový vek,
invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2) a
žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.
(2) Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem žiaka strednej školy do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšil 18 rokov veku, v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne u jedného zamestnávateľa 66 eur, žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe a člena volebnej komisie. Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj
fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem žiaka strednej školy do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšil 18 rokov veku, v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z dohody o brigádnickej práci študentov u jedného zamestnávateľa nepresiahne 66 eur a
fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak je poberateľom
starobného dôchodku,
invalidného dôchodku,
výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2) a dovŕšila dôchodkový vek,
invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.2)“.
---
zlolen
15.08.12,04:02
Dobrý deň
Prosíme o radu, ak zamestnáme na DVP cudzieho št. príslušníka, čo sme mali aj doteraz, budem skúmať či je dôchodca, so ZP to bude ako, prihlasujem v štátnej ZP?
Ďakujeme
Prosíme o radu, ak zamestnáme na DVP cudzieho št. príslušníka, čo sme mali aj doteraz, budem skúmať či je dôchodca, so ZP to bude ako, prihlasujem v štátnej ZP?
Ďakujeme
Jozef Mihál
15.08.12,15:21
Pozerala som na stránke NR SR spoločnú správu výborov, ako aj hlasovanie. Podľa údajov tam bol bod 5 zo spoločnej správy výborov schválený. Z toho mi vychádza, že valorizácia dôchodkov o pevnú sumu bude už od 1.1.2013. Vyššie však uvádzate, že prechodné obdobie je až od 2014.
Áno, máte pravdu, ďakujem za upozornenie, chybu v príspevku si opravujem.
Valorizácia dôchodkov o pevnú sumu bude na rozdiel od pôvodného vládneho návrhu počas piatich rokov: 2013, 2014, 2015, 2016 a 2017.
Od roku 2018 sa bude valorizovať "percentuálne" o tzv. "dôchodcovskú infláciu".
Áno, máte pravdu, ďakujem za upozornenie, chybu v príspevku si opravujem.
Valorizácia dôchodkov o pevnú sumu bude na rozdiel od pôvodného vládneho návrhu počas piatich rokov: 2013, 2014, 2015, 2016 a 2017.
Od roku 2018 sa bude valorizovať "percentuálne" o tzv. "dôchodcovskú infláciu".
Jozef Mihál
15.08.12,15:39
Ad stan013:
Chápem, že § 4 ods. 1 a 2 sú po aktuálnej novele značne nečitateľné a neprehľadné, ale z pohľadu toho "čo chcel básnik povedať" sú legislatívno-technicky správne.
Možno by sa to dalo napísať trošku prehľadnejšie, ale podľa môjho názoru je to v poriadku.
Chápem, že § 4 ods. 1 a 2 sú po aktuálnej novele značne nečitateľné a neprehľadné, ale z pohľadu toho "čo chcel básnik povedať" sú legislatívno-technicky správne.
Možno by sa to dalo napísať trošku prehľadnejšie, ale podľa môjho názoru je to v poriadku.
Jozef Mihál
15.08.12,15:41
Dobrý deň
Prosíme o radu, ak zamestnáme na DVP cudzieho št. príslušníka, čo sme mali aj doteraz, budem skúmať či je dôchodca, so ZP to bude ako, prihlasujem v štátnej ZP?
Ďakujeme
Áno, pribudne Vám táto povinnosť, samozrejme len vtedy, ak bude našim poistencom, či na sociálne alebo na zdravotné poistenie, pretože v rámci EÚ platí pravidlo, že občan členského štátu je poistený len v jednom štáte.
Ak teda bude našim poistencom, tak musíte posúdiť, či a aký poberá dôchodok.
Zdravotnú poisťovňu si vyberá sám.
Prosíme o radu, ak zamestnáme na DVP cudzieho št. príslušníka, čo sme mali aj doteraz, budem skúmať či je dôchodca, so ZP to bude ako, prihlasujem v štátnej ZP?
Ďakujeme
Áno, pribudne Vám táto povinnosť, samozrejme len vtedy, ak bude našim poistencom, či na sociálne alebo na zdravotné poistenie, pretože v rámci EÚ platí pravidlo, že občan členského štátu je poistený len v jednom štáte.
Ak teda bude našim poistencom, tak musíte posúdiť, či a aký poberá dôchodok.
Zdravotnú poisťovňu si vyberá sám.
Iveta Matlovičová
16.08.12,06:48
(2) ..... Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj
fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na :)pravidelný mesačný príjem:) podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem žiaka strednej školy do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšil 18 rokov veku, v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z dohody o brigádnickej práci študentov u jedného zamestnávateľa nepresiahne 66 eur a
fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak je poberateľom...
Ak je FO v právnom vzťahu na základu DBPŠ, ktorý jej zakladá právo na NEpravidelný príjem, aký rozdiel v platení poistného ? Mne to vychádza na rovnako, prečo bol v ust. použitý pojem "pravidelný" mesačný príjem?
1. študent na DBPŠ s pravidelným príjmom = platí sa SP,IP,RFS
2. študent na DBPŠ s nepravidelným príjmom = platí sa SP,IP,RFS
Ďakujem
fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na :)pravidelný mesačný príjem:) podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem žiaka strednej školy do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšil 18 rokov veku, v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z dohody o brigádnickej práci študentov u jedného zamestnávateľa nepresiahne 66 eur a
fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak je poberateľom...
Ak je FO v právnom vzťahu na základu DBPŠ, ktorý jej zakladá právo na NEpravidelný príjem, aký rozdiel v platení poistného ? Mne to vychádza na rovnako, prečo bol v ust. použitý pojem "pravidelný" mesačný príjem?
1. študent na DBPŠ s pravidelným príjmom = platí sa SP,IP,RFS
2. študent na DBPŠ s nepravidelným príjmom = platí sa SP,IP,RFS
Ďakujem
Jozef Mihál
16.08.12,09:55
Viď vyššie diskusiu so stan013 - určite by sa táto formulácia dala vylepšiť.
Výsledok je ten, že pri DBPŠ je jedno, či má študent pravidelný alebo nepravidelný príjem, platí sa rovnako.
Výsledok je ten, že pri DBPŠ je jedno, či má študent pravidelný alebo nepravidelný príjem, platí sa rovnako.
TomosP
16.08.12,12:17
Námět na zjednodušení SK legislativy při stanovení maxim VZ na ZP a na SP ::)
Zákon 461/2003 Z.z o sociálním pojištění se v § 138 při určení maximální výše vyměřovacího základu na SP odvolává na všeobecný VZ - " x-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie,"
Všeobecný vyměřovací základ... se vyhlašuje každý rok Opatřením MPSVaR (naposledy 136/2012 Z.z.)
Zákon 580/2004 Z.z o zdravotním pojištění se v § 16 ods. 8 písm. a) při určení maximální výše vyměřovacího základu na ZP (měsíčního) odvolává na průměrnou mzdu - "vo výške x-násobku priemernej mzdy"
Průměrná mzda je zveřejňována Statistickým úřadem.
Přitom "jedna dvanáctina VVZ" má "odjakživa" stejnou hodnotu jako "průměrná mzda" - v roce 2013 se používá/bude používat hodnota 786€
Nestálo by za to navázat legislativně obě maxima (pro SP i ZP) pouze na jednu z těchto hodnot?:)
Nebo toto používání rozdílných veličin, i když mají totožnou hodnotu, vyplývá z historických souvislostí?
Zákon 461/2003 Z.z o sociálním pojištění se v § 138 při určení maximální výše vyměřovacího základu na SP odvolává na všeobecný VZ - " x-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie,"
Všeobecný vyměřovací základ... se vyhlašuje každý rok Opatřením MPSVaR (naposledy 136/2012 Z.z.)
Zákon 580/2004 Z.z o zdravotním pojištění se v § 16 ods. 8 písm. a) při určení maximální výše vyměřovacího základu na ZP (měsíčního) odvolává na průměrnou mzdu - "vo výške x-násobku priemernej mzdy"
Průměrná mzda je zveřejňována Statistickým úřadem.
Přitom "jedna dvanáctina VVZ" má "odjakživa" stejnou hodnotu jako "průměrná mzda" - v roce 2013 se používá/bude používat hodnota 786€
Nestálo by za to navázat legislativně obě maxima (pro SP i ZP) pouze na jednu z těchto hodnot?:)
Nebo toto používání rozdílných veličin, i když mají totožnou hodnotu, vyplývá z historických souvislostí?
TomosP
16.08.12,12:56
ad změny od 1.9.2012 :
Doterajší pomer poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie pre sporiteľov 9% : 9% sa od 1.9.2012 zmení na 14% : 4%.
Otázka pro ujištění :
Účinnost této změny nastává 1.9.2012 - poměr se tedy změní poprvé při odvodu pojistného za měsíc září/september 2012?
Doterajší pomer poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie pre sporiteľov 9% : 9% sa od 1.9.2012 zmení na 14% : 4%.
Otázka pro ujištění :
Účinnost této změny nastává 1.9.2012 - poměr se tedy změní poprvé při odvodu pojistného za měsíc září/september 2012?
stan013
16.08.12,13:07
ad změny od 1.9.2012 :
Doterajší pomer poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie pre sporiteľov 9% : 9% sa od 1.9.2012 zmení na 14% : 4%.
Otázka pro ujištění :
Účinnost této změny nastává 1.9.2012 - poměr se tedy změní poprvé při odvodu pojistného za měsíc září/september 2012?
Áno, za september.
Pôvodne to malo byť až od októbra, ale štát potreboval tých 5% za 1 mesiac naviac na iné účely.. napr. na udržanie inteligencie v rodnej krajine, aby napr. mal kto písať zákony..
(navýšiť si dobrovoľný príspevok a znížiť si daňový základ potom bude možné až od ledna:) 2012)
St
Doterajší pomer poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie pre sporiteľov 9% : 9% sa od 1.9.2012 zmení na 14% : 4%.
Otázka pro ujištění :
Účinnost této změny nastává 1.9.2012 - poměr se tedy změní poprvé při odvodu pojistného za měsíc září/september 2012?
Áno, za september.
Pôvodne to malo byť až od októbra, ale štát potreboval tých 5% za 1 mesiac naviac na iné účely.. napr. na udržanie inteligencie v rodnej krajine, aby napr. mal kto písať zákony..
(navýšiť si dobrovoľný príspevok a znížiť si daňový základ potom bude možné až od ledna:) 2012)
St
SPECTRUM
17.08.12,08:08
Prosím Vás, a ako to bude s odvodmi do sociálnej poisťovne z podielov na zisku, prípadne zdanenie, ktoré si vypláca štatutár. Nenastala žiadna zmena ?
Jozef Mihál
17.08.12,09:09
Odvody na sociálne poistenie z podielov na zisku vyplatených štatutárovi - tu nie je žiadna zmena. Pokiaľ ide o zdanenie, musíme počkať na pripravovanú novelu zákona o dani z príjmov.
jozefIK
17.08.12,12:16
Od 1.9.2012 zamestnanec aj naďalej platí poistné na starobné poistenie 4% z VZ.
Zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je sporiteľ, platí 14% z VZ celkovo, pričom z toho 10% zostane v Sociálnej poisťovni a 4% pôjdu na osobný dôchodkový účet zamestnanca - sporiteľa do DSS.
A ako sa bude postupovať napr. v prípade vyplatenia príjmu po skončení PP za nejaké obdobie, vyplatený napr. v11/2012 a je potrebné to rozpočítať na obdobie 01/2012 až 10/2012? Za obdobie 01 až 08 bude pomer 9:9 a za obdobie 09 až 10 bude pomer 14:4?
Ďakujem
Zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je sporiteľ, platí 14% z VZ celkovo, pričom z toho 10% zostane v Sociálnej poisťovni a 4% pôjdu na osobný dôchodkový účet zamestnanca - sporiteľa do DSS.
A ako sa bude postupovať napr. v prípade vyplatenia príjmu po skončení PP za nejaké obdobie, vyplatený napr. v11/2012 a je potrebné to rozpočítať na obdobie 01/2012 až 10/2012? Za obdobie 01 až 08 bude pomer 9:9 a za obdobie 09 až 10 bude pomer 14:4?
Ďakujem
stan013
17.08.12,12:35
A ako sa bude postupovať napr. v prípade vyplatenia príjmu po skončení PP za nejaké obdobie, vyplatený napr. v11/2012 a je potrebné to rozpočítať na obdobie 01/2012 až 10/2012? Za obdobie 01 až 08 bude pomer 9:9 a za obdobie 09 až 10 bude pomer 14:4?
Ďakujem
Ale veď to vám môže byť takpovediac jedno; "prerozdeľovaciu" agendu má v tomto prípade na starosti Sociálna poisťovňa, za čo si berie aj províziu.
Za, resp. od 09/2012 však pôjde na "súkromný" účet/starobné dôchodkové sporenie dôchodkovo poisteného zamestnanca nie 9%, lež 4% (prerozdeľovať to bude však Sociálna poisťovňa, ktorej budete stále posielať summa summarum tých 18% ako doteraz).
St.
Ďakujem
Ale veď to vám môže byť takpovediac jedno; "prerozdeľovaciu" agendu má v tomto prípade na starosti Sociálna poisťovňa, za čo si berie aj províziu.
Za, resp. od 09/2012 však pôjde na "súkromný" účet/starobné dôchodkové sporenie dôchodkovo poisteného zamestnanca nie 9%, lež 4% (prerozdeľovať to bude však Sociálna poisťovňa, ktorej budete stále posielať summa summarum tých 18% ako doteraz).
St.
Jozef Mihál
17.08.12,16:33
Správne ste si všimli, že tento problém zrejme bude v praxi naozaj problém. Nejde o samotnú techniku rozdelenia odvodov na sumu poistného na starobné poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie - to zabezpečí Sociálna poisťovňa, tak ako píše stan013. Ide o problém, ako sa prerozdelí poistné zaplatené v období po 31.8.2012 ktoré bolo vypočítané z príjmov za mesiace pred 9/2012.
V prechodných ustanoveniach novely sa na tento problém nepamätalo.
Z logiky ustanovenia § 139a a § 139b zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistné vypočítané a odvedené za mesiace pred 9/2012 by sa malo prerozdeliť "po starom".
V prechodných ustanoveniach novely sa na tento problém nepamätalo.
Z logiky ustanovenia § 139a a § 139b zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistné vypočítané a odvedené za mesiace pred 9/2012 by sa malo prerozdeliť "po starom".
mariapol
20.08.12,05:51
Dobrý deň, v novele zákona o SP som nepostrehla zmenu §54 Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ. Takže sa chcem len uistiť či sa nič nezmenilo. Vopred ďakujem.
eva6459
20.08.12,07:36
Dobrý deň, môžte mi prosím vysvetliť ako si má SZČO vypočítať vymeriavací základ z daňového základu pre odvody, ktoré má platiť od 1.1.2013 ?
stan013
20.08.12,07:37
A ako sa bude postupovať napr. v prípade vyplatenia príjmu po skončení PP za nejaké obdobie, vyplatený napr. v11/2012 a je potrebné to rozpočítať na obdobie 01/2012 až 10/2012? Za obdobie 01 až 08 bude pomer 9:9 a za obdobie 09 až 10 bude pomer 14:4?
Ďakujem
Vo svojej predchádzajúcej odpovedi som otázku pojal z pohľadu spracovateľa miezd. Z pohľadu sporiteľa je to samozrejme inak, treba sa zaujímať, pretože explicitne toto legislatíva nerieši.
Avšak ako uvádza p. Mihál, z „logiky“ veci by malo vyplývať, že z príjmov vyplatených po skončení pracovného pomeru, počas prerušenia trvania sociálneho poistenia alebo z nepravidelných príjmov, ktoré sa „rozpočítajú“ na obdobie pred 01/09/2012 a odvedie sa z nich poistné podľa § 139a a § 139b zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, by mal sporiteľ účastný v 2. dôchodkovom pilieri očakávať navýšenie svojho súkromného sporiaceho dôchodkového účtu podľa pomeru 9:9. Sociálna poisťovňa všetky podklady pre dodržanie takéhoto rozdelenia má (report Výkaz poistného a príspevkov). Avšak jedna vec je „logika veci“, druhá vec je prístup výkonnej moci.
Ak si chcete byť istí, čo sa s vašimi odvodmi na dôchodkového poistenie v takýchto prípadoch udeje, zašlite oficiálny dopyt do Sociálnej poisťovne. A, samozrejme, následne si skontrolujte aj svoj súkromný dôchodkový sporiaci účet.
V prípade, že so stanoviskom Sociálnej poisťovne nebudete súhlasiť, je vašim právom obrátiť sa na súd. Sociálna poisťovňa nie je zákonodarným orgánom, ani vykladačom zákonov.
St.
Ďakujem
Vo svojej predchádzajúcej odpovedi som otázku pojal z pohľadu spracovateľa miezd. Z pohľadu sporiteľa je to samozrejme inak, treba sa zaujímať, pretože explicitne toto legislatíva nerieši.
Avšak ako uvádza p. Mihál, z „logiky“ veci by malo vyplývať, že z príjmov vyplatených po skončení pracovného pomeru, počas prerušenia trvania sociálneho poistenia alebo z nepravidelných príjmov, ktoré sa „rozpočítajú“ na obdobie pred 01/09/2012 a odvedie sa z nich poistné podľa § 139a a § 139b zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, by mal sporiteľ účastný v 2. dôchodkovom pilieri očakávať navýšenie svojho súkromného sporiaceho dôchodkového účtu podľa pomeru 9:9. Sociálna poisťovňa všetky podklady pre dodržanie takéhoto rozdelenia má (report Výkaz poistného a príspevkov). Avšak jedna vec je „logika veci“, druhá vec je prístup výkonnej moci.
Ak si chcete byť istí, čo sa s vašimi odvodmi na dôchodkového poistenie v takýchto prípadoch udeje, zašlite oficiálny dopyt do Sociálnej poisťovne. A, samozrejme, následne si skontrolujte aj svoj súkromný dôchodkový sporiaci účet.
V prípade, že so stanoviskom Sociálnej poisťovne nebudete súhlasiť, je vašim právom obrátiť sa na súd. Sociálna poisťovňa nie je zákonodarným orgánom, ani vykladačom zákonov.
St.
Jozef Mihál
20.08.12,10:50
Dobrý deň, v novele zákona o SP som nepostrehla zmenu §54 Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ. Takže sa chcem len uistiť či sa nič nezmenilo. Vopred ďakujem.
Skutočne sa vládnou novelou v § 54 nič nezmenilo.
Skutočne sa vládnou novelou v § 54 nič nezmenilo.
Jozef Mihál
20.08.12,11:24
Dobrý deň, môžte mi prosím vysvetliť ako si má SZČO vypočítať vymeriavací základ z daňového základu pre odvody, ktoré má platiť od 1.1.2013 ?
Sociálne poistenie:
SZČO si určil vymeriavací základ k 1.7.2012 (1.10.2012) vychádzajúc z DP za rok 2011 podľa doteraz platného znenia § 138 ods. 2:
VZ = polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2011. Pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Tento vymeriavací základ sa podľa § 293cj ods. 1 použije až do 30.6.2013 (30.9.2013).
Pozor však na to, že zmenený § 138 ods. 5 (minimálny základ) platí už od 1.1.2013. To znamená, že od 1.1.2013 musí SZČO platiť poistné na sociálne poistenie zo základu najmenej 393 eur.
Od 1.7.2013 (alebo od 1. októbra 2013, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2012) sa podľa § 293cj ods. 3 písm. a) vymeriavací základ určí "po novom" ako podiel pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutý vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2012, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity a poistné na poistenie v nezamestnanosti, a koeficientu 1,9.
Zdravotné poistenie:
Preddavky ktoré bude SZČO platiť prvýkrát za január 2013, sa určia podľa § 38b ods. 1,2 a 3:
"Preddavok na poistné samostatne zárobkovo činnej osoby sa na rok 2013 určí vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. c)] z podielu pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) dosiahnutého v roku 2011, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, povinný príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na poistenie v nezamestnanosti, a koeficientu 1,9."
Aj tu platí zmenený § 13 ods. 10 (minimálny základ) už od 1.1.2013, teda od 1.1.2013 SZČO, ktorej sa týka ustanovenie o minimálnom základe, musí platiť preddavky na zdravotné poistenie zo základu najmenej 393 eur.
Skúsme si to ukázať na príklade.
SZČO podnikala v roku 2011 celý rok a dosiahla podľa DP za rok 2011 základ dane 6000 eur. Odvody za rok 2011 zahrnuté do daňovo uplatených výdavkov dosiahli sumu 2400 eur.
VZ na SP k 1.7.2012 si určila ako:
6000/12/2 = 250 eur, preto platila z minimálneho základu 339,89 eur.
Poistné na sociálne poistenie od 1.1.2013:
Samotný VZ sa nemení, je naďalej 250 eur. Nový minimálny VZ je 393 eur. To znamená, že táto SZČO platí do SP od 1.1.2013 zo základu 393 eur.
Preddavky na zdravotné poistenie od 1.1.2013:
VZ = 6000 (základ dane za rok 2011) + 2400 (odvody za rok 2011), to celé deleno 12 a to celé deleno 1,9 = 8400/12/1,9 = 700/1,9 = 368,42 eur.
Nový minimálny VZ je 393 eur. Preto táto SZČO bude platiť do ZP od 1.1.2013 preddavky vypočítané zo základu 393 eur.
Sociálne poistenie:
SZČO si určil vymeriavací základ k 1.7.2012 (1.10.2012) vychádzajúc z DP za rok 2011 podľa doteraz platného znenia § 138 ods. 2:
VZ = polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2011. Pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Tento vymeriavací základ sa podľa § 293cj ods. 1 použije až do 30.6.2013 (30.9.2013).
Pozor však na to, že zmenený § 138 ods. 5 (minimálny základ) platí už od 1.1.2013. To znamená, že od 1.1.2013 musí SZČO platiť poistné na sociálne poistenie zo základu najmenej 393 eur.
Od 1.7.2013 (alebo od 1. októbra 2013, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2012) sa podľa § 293cj ods. 3 písm. a) vymeriavací základ určí "po novom" ako podiel pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutý vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2012, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity a poistné na poistenie v nezamestnanosti, a koeficientu 1,9.
Zdravotné poistenie:
Preddavky ktoré bude SZČO platiť prvýkrát za január 2013, sa určia podľa § 38b ods. 1,2 a 3:
"Preddavok na poistné samostatne zárobkovo činnej osoby sa na rok 2013 určí vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. c)] z podielu pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) dosiahnutého v roku 2011, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, povinný príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na poistenie v nezamestnanosti, a koeficientu 1,9."
Aj tu platí zmenený § 13 ods. 10 (minimálny základ) už od 1.1.2013, teda od 1.1.2013 SZČO, ktorej sa týka ustanovenie o minimálnom základe, musí platiť preddavky na zdravotné poistenie zo základu najmenej 393 eur.
Skúsme si to ukázať na príklade.
SZČO podnikala v roku 2011 celý rok a dosiahla podľa DP za rok 2011 základ dane 6000 eur. Odvody za rok 2011 zahrnuté do daňovo uplatených výdavkov dosiahli sumu 2400 eur.
VZ na SP k 1.7.2012 si určila ako:
6000/12/2 = 250 eur, preto platila z minimálneho základu 339,89 eur.
Poistné na sociálne poistenie od 1.1.2013:
Samotný VZ sa nemení, je naďalej 250 eur. Nový minimálny VZ je 393 eur. To znamená, že táto SZČO platí do SP od 1.1.2013 zo základu 393 eur.
Preddavky na zdravotné poistenie od 1.1.2013:
VZ = 6000 (základ dane za rok 2011) + 2400 (odvody za rok 2011), to celé deleno 12 a to celé deleno 1,9 = 8400/12/1,9 = 700/1,9 = 368,42 eur.
Nový minimálny VZ je 393 eur. Preto táto SZČO bude platiť do ZP od 1.1.2013 preddavky vypočítané zo základu 393 eur.
Iveta Matlovičová
21.08.12,09:23
Viď vyššie diskusiu so stan013 - určite by sa táto formulácia dala vylepšiť.
Výsledok je ten, že pri DBPŠ je jedno, či má študent pravidelný alebo nepravidelný príjem, platí sa rovnako.
to isté sa týka aj dôchodcov?
Zamestnancom na účely DP je aj
fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak je poberateľom
starobného dôchodku,
invalidného dôchodku,
výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2) a dovŕšila dôchodkový vek,
invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.2)“.
Ak tieto kategórie (1-4) budú poberať nepravidelný príjem - budú sa tiež považovať za zamestnancov na účely DP?
Výsledok je ten, že pri DBPŠ je jedno, či má študent pravidelný alebo nepravidelný príjem, platí sa rovnako.
to isté sa týka aj dôchodcov?
Zamestnancom na účely DP je aj
fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak je poberateľom
starobného dôchodku,
invalidného dôchodku,
výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2) a dovŕšila dôchodkový vek,
invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.2)“.
Ak tieto kategórie (1-4) budú poberať nepravidelný príjem - budú sa tiež považovať za zamestnancov na účely DP?
TomosP
21.08.12,09:30
Viď vyššie diskusiu so stan013 - určite by sa táto formulácia dala vylepšiť.
Výsledok je ten, že pri DBPŠ je jedno, či má študent pravidelný alebo nepravidelný príjem, platí sa rovnako.
Nicméně i pro DBPŠ (stejně jako pro jakékoli ostatní dohody) platí, že je nutno rozlišit, zda je považován za zaměstnance s pravidelným či nepravidelným příjmem - kvůli způsobu výpočtu pojistného a jeho vykazování na Výkazu pojistného / Měsíčním výkazu pojistného.
Mýlím se?
Výsledok je ten, že pri DBPŠ je jedno, či má študent pravidelný alebo nepravidelný príjem, platí sa rovnako.
Nicméně i pro DBPŠ (stejně jako pro jakékoli ostatní dohody) platí, že je nutno rozlišit, zda je považován za zaměstnance s pravidelným či nepravidelným příjmem - kvůli způsobu výpočtu pojistného a jeho vykazování na Výkazu pojistného / Měsíčním výkazu pojistného.
Mýlím se?
Jana Motyčková
21.08.12,12:20
Áno. DOBPŠ s pravidelným príjmom, ak je vyšší ako 66 eur - na tú sa vzťahuje §139 ods. 1 (rozhodujúce obdobie mesiac), na DOBPŠ s nepravidelným príjmom sa vzťahuje rozpoćítavanie podľa §139b.
Ostáva problém s prihlasovaním na DP a zánikom poistenia (§20), ako som písala v téme k dohodárom - dôchodkovo poistený má byť len v mesiaci, kedy má príjem nad 66 eur mesiac, ale poistenie vzniká vznikom právneho vzťahu a zaniká zánikom právneo vzťahu.
Ďalej, na aké obdobie sa bude rozpočítavať DoBPŠ napr s príjmom v mesiacoch 0/0/20/120/50? Príjem za 4.mesiac - pôjde do "Výkazu poistného" príjem sa rozpočíta asi len na śtvrtý mesiac. Ale poistenie by nemalo zaniknúť - zase §20 aj, keď ani dôchodkovo poistený by nemal byť. Ak beriem, že poistenie zaniklo, aj keď to nie je v §20 - príjem v piatom mesiaci 50 eur nebude príjem po zániku poistenia (ropočítava sa na mesiace trvania poistenia)? Ak poistenie nezaniklo, potom by zase malo trvať a zase by sa z tých 50 eur poisstné malo zaplatiť?
Malá výnimka a opäť nedomyslená.
Ostáva problém s prihlasovaním na DP a zánikom poistenia (§20), ako som písala v téme k dohodárom - dôchodkovo poistený má byť len v mesiaci, kedy má príjem nad 66 eur mesiac, ale poistenie vzniká vznikom právneho vzťahu a zaniká zánikom právneo vzťahu.
Ďalej, na aké obdobie sa bude rozpočítavať DoBPŠ napr s príjmom v mesiacoch 0/0/20/120/50? Príjem za 4.mesiac - pôjde do "Výkazu poistného" príjem sa rozpočíta asi len na śtvrtý mesiac. Ale poistenie by nemalo zaniknúť - zase §20 aj, keď ani dôchodkovo poistený by nemal byť. Ak beriem, že poistenie zaniklo, aj keď to nie je v §20 - príjem v piatom mesiaci 50 eur nebude príjem po zániku poistenia (ropočítava sa na mesiace trvania poistenia)? Ak poistenie nezaniklo, potom by zase malo trvať a zase by sa z tých 50 eur poisstné malo zaplatiť?
Malá výnimka a opäť nedomyslená.
stan013
21.08.12,12:34
Ročné zúčtovanie sociálneho by bolo odpoveďou.
Nerozumiem, prečo sa robila taká kuleha, aká sa spravila od 01/01/2011 pre nepravidelné príjmy - to, čo sa malo vyriešiť, sa tým aj tak vôbec nevyriešilo (kto sociálne poistenie platiť nechce, alebo len minimum, tak cesta k tomu je veľmi jednoduchá aj pri stávajúcej legislatíve), len sa všetko riadne skomplikovalo, "vyrobilo" sa ohromné kvantum zbytočnej práce pre značný počet ľudí (a nezamestanosť neklesla).
Som len zvedavý, kedy, kam a ako sa táto "legislatívna lavína chaosu" dovalí..
Ospravedlňujem sa za príspevok, ktorý sa môže zdať niekomu mimo tému, ale na niektoré otázky, ktoré tu vznikajú prosto z podstaty stavu našej legislatívy, už prestáva byť možné nájsť rozumnú odpoveď...
Nerozumiem, prečo sa robila taká kuleha, aká sa spravila od 01/01/2011 pre nepravidelné príjmy - to, čo sa malo vyriešiť, sa tým aj tak vôbec nevyriešilo (kto sociálne poistenie platiť nechce, alebo len minimum, tak cesta k tomu je veľmi jednoduchá aj pri stávajúcej legislatíve), len sa všetko riadne skomplikovalo, "vyrobilo" sa ohromné kvantum zbytočnej práce pre značný počet ľudí (a nezamestanosť neklesla).
Som len zvedavý, kedy, kam a ako sa táto "legislatívna lavína chaosu" dovalí..
Ospravedlňujem sa za príspevok, ktorý sa môže zdať niekomu mimo tému, ale na niektoré otázky, ktoré tu vznikajú prosto z podstaty stavu našej legislatívy, už prestáva byť možné nájsť rozumnú odpoveď...
Jozef Mihál
21.08.12,15:07
Rozpitvajme si § 4 ods. 1 a 2 po novele od 1.1.2013.
Odsek 1:
"(1) Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem
a) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
b) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom
1. starobného dôchodku,
2. invalidného dôchodku,
3. výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2) a dovŕšila dôchodkový vek,
4. invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2) a
c) žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe."
Z toho vyplýva:
1. Povinné nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti sa týka len zamestnancov s pravidelným príjmom, okrem ďalej uvedenej výnimky.
2. Povinné nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti sa netýka nasledovných zamestnancov s pravidelným príjmom:
- študentov na DoBPŠ
- dohodárov poberateľov starobných a invalidných dôchodkov, poberateľov výsluhových dôchodkov, kt. dovŕšili dôchodkový vek a poberateľov inv. výsl. dôchodkov
- žiakov a študentov na praxi.
3. Povinné nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti sa vôbec netýka akýchkoľvek zamestnancov s nepravidelným príjmom.
Odsek 2:
"(2) Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem žiaka strednej školy do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšil 18 rokov veku, v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne u jedného zamestnávateľa 66 eur, žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe a člena volebnej komisie. Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj
b) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak je poberateľom
1. starobného dôchodku,
2. invalidného dôchodku,
3. výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2) a dovŕšila dôchodkový vek,
4. invalidného výsluhového dôchodku podľaosobitného predpisu.2)."
Z toho vyplýva:
1. Povinné dôchodkové poistenie sa týka (všetkých) zamestnancov s nepravidelným príjmom (vrátane dohodárov s nepravidelným príjmom), okrem ďalej uvedenej výnimky.
2. Povinné dôchodkové poistenie sa netýka nasledovných zamestnancov s nepravidelným príjmom:
- žiaka strednej školy na DoBPŠ do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšil 18 rokov veku, ak mesačný príjem nepresiahne u jedného zamestnávateľa 66 eur,
- žiakov a študentov na praxi,
- člena volebnej komisie.
3. (Len) povinné dôchodkové poistenie sa netýka zamestnancov s nepravidelným príjmom, okrem ďalej uvedenej výnimky.
4. (Len) povinné dôchodové poistenie sa týka aj nasledovných zamestnancov s pravidelným príjmom:
- študentov na DoBPŠ, okrem žiakov SŠ, do konca kal.mesiaca, v ktorom dovŕšil 18 rokov veku, ak mesačný príjem nepresiahne u jedného zamestnávateľa 66 eur,
- dohodárov poberateľov starobných a invalidných dôchodkov, poberateľov výsluhových dôchodkov, kt. dovŕšili dôchodkový vek a poberateľov inv. výsl. dôchodkov.
Odsek 1:
"(1) Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem
a) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
b) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom
1. starobného dôchodku,
2. invalidného dôchodku,
3. výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2) a dovŕšila dôchodkový vek,
4. invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2) a
c) žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe."
Z toho vyplýva:
1. Povinné nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti sa týka len zamestnancov s pravidelným príjmom, okrem ďalej uvedenej výnimky.
2. Povinné nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti sa netýka nasledovných zamestnancov s pravidelným príjmom:
- študentov na DoBPŠ
- dohodárov poberateľov starobných a invalidných dôchodkov, poberateľov výsluhových dôchodkov, kt. dovŕšili dôchodkový vek a poberateľov inv. výsl. dôchodkov
- žiakov a študentov na praxi.
3. Povinné nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti sa vôbec netýka akýchkoľvek zamestnancov s nepravidelným príjmom.
Odsek 2:
"(2) Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem žiaka strednej školy do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšil 18 rokov veku, v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne u jedného zamestnávateľa 66 eur, žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe a člena volebnej komisie. Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj
b) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak je poberateľom
1. starobného dôchodku,
2. invalidného dôchodku,
3. výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2) a dovŕšila dôchodkový vek,
4. invalidného výsluhového dôchodku podľaosobitného predpisu.2)."
Z toho vyplýva:
1. Povinné dôchodkové poistenie sa týka (všetkých) zamestnancov s nepravidelným príjmom (vrátane dohodárov s nepravidelným príjmom), okrem ďalej uvedenej výnimky.
2. Povinné dôchodkové poistenie sa netýka nasledovných zamestnancov s nepravidelným príjmom:
- žiaka strednej školy na DoBPŠ do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšil 18 rokov veku, ak mesačný príjem nepresiahne u jedného zamestnávateľa 66 eur,
- žiakov a študentov na praxi,
- člena volebnej komisie.
3. (Len) povinné dôchodkové poistenie sa netýka zamestnancov s nepravidelným príjmom, okrem ďalej uvedenej výnimky.
4. (Len) povinné dôchodové poistenie sa týka aj nasledovných zamestnancov s pravidelným príjmom:
- študentov na DoBPŠ, okrem žiakov SŠ, do konca kal.mesiaca, v ktorom dovŕšil 18 rokov veku, ak mesačný príjem nepresiahne u jedného zamestnávateľa 66 eur,
- dohodárov poberateľov starobných a invalidných dôchodkov, poberateľov výsluhových dôchodkov, kt. dovŕšili dôchodkový vek a poberateľov inv. výsl. dôchodkov.
Jozef Mihál
21.08.12,15:42
Z vyššie uvedeného vyplýva, že (len) dôchodkové poistenie sa po novele týka:
- väčšiny zamestnancov s nepravidelným príjmom (vrátane dohodárov s nepravidelným príjmom, či študentov a dôchodcov alebo aj iných dohodárov) a
- časti študentov na DoBPŠ, a dohodárov "dôchodcov" s pravidelným príjmom.
To v praxi znamená, že u jedného zamestnávateľa môže byť súčasne (len) dôchodkovo poistený študent alebo dôchodca s nepravidelným príjmom a súčasne aj študent alebo dôchodca s pravidelným príjmom.
Tak ako vyššie píše Janka Motyčková, vzniká otázka, či sa k týmto dvom skupinám zamestnancom musí pri výpočte poistného a vykazovaní pristupovať osobitne.
§ 139 ods. 1 po novele znie:
"(1) Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a ods. 2 druhej vete je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete je obdobie podľa § 139b ods. 2."
§ 139b ods. 2 po novele znie:
"(2) Ak zamestnancovi uvedenému v § 4 ods. 2 prvej vete bol vyplatený príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu5) počas trvania dôchodkového poistenia, vymeriavací základ je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku okrem obdobia, za ktoré bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako."
Z toho vyplýva, že podľa § 139 ods. 1 sa od 1.1.2013 postupuje nielen pri výpočte a vykazovaní poistného zamestnancov poistených na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti ale aj zamestnancov podľa § 4 ods. 2 druhej vety - študentov a dôchodcov na dohodu s pravidelným príjmom, ktorí sú poistení len na dôchodkové poistenie.
A ďalej, podľa § 139b ods. 2 sa od 1.1.2013 postupuje pri výpočte a vykazovaní poistného tých zamestnancov, ktorí sú poistení len na dôchodkové poistenie a ktorí majú nepravidelný príjem.
Čiže inými slovami:
Áno, pri výpočte a vykazovaní poistného sa inak postupuje pri študentoch a dôchodcoch na dohodu s pravidelným príjmom - a inak pri študentoch a dôchodcoch na dohodu s nepravidelným príjmom.
- väčšiny zamestnancov s nepravidelným príjmom (vrátane dohodárov s nepravidelným príjmom, či študentov a dôchodcov alebo aj iných dohodárov) a
- časti študentov na DoBPŠ, a dohodárov "dôchodcov" s pravidelným príjmom.
To v praxi znamená, že u jedného zamestnávateľa môže byť súčasne (len) dôchodkovo poistený študent alebo dôchodca s nepravidelným príjmom a súčasne aj študent alebo dôchodca s pravidelným príjmom.
Tak ako vyššie píše Janka Motyčková, vzniká otázka, či sa k týmto dvom skupinám zamestnancom musí pri výpočte poistného a vykazovaní pristupovať osobitne.
§ 139 ods. 1 po novele znie:
"(1) Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a ods. 2 druhej vete je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete je obdobie podľa § 139b ods. 2."
§ 139b ods. 2 po novele znie:
"(2) Ak zamestnancovi uvedenému v § 4 ods. 2 prvej vete bol vyplatený príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu5) počas trvania dôchodkového poistenia, vymeriavací základ je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku okrem obdobia, za ktoré bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako."
Z toho vyplýva, že podľa § 139 ods. 1 sa od 1.1.2013 postupuje nielen pri výpočte a vykazovaní poistného zamestnancov poistených na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti ale aj zamestnancov podľa § 4 ods. 2 druhej vety - študentov a dôchodcov na dohodu s pravidelným príjmom, ktorí sú poistení len na dôchodkové poistenie.
A ďalej, podľa § 139b ods. 2 sa od 1.1.2013 postupuje pri výpočte a vykazovaní poistného tých zamestnancov, ktorí sú poistení len na dôchodkové poistenie a ktorí majú nepravidelný príjem.
Čiže inými slovami:
Áno, pri výpočte a vykazovaní poistného sa inak postupuje pri študentoch a dôchodcoch na dohodu s pravidelným príjmom - a inak pri študentoch a dôchodcoch na dohodu s nepravidelným príjmom.
Jozef Mihál
21.08.12,15:53
...
Ostáva problém s prihlasovaním na DP a zánikom poistenia (§20), ako som písala v téme k dohodárom - dôchodkovo poistený má byť len v mesiaci, kedy má príjem nad 66 eur mesiac, ale poistenie vzniká vznikom právneho vzťahu a zaniká zánikom právneo vzťahu.
Ďalej, na aké obdobie sa bude rozpočítavať DoBPŠ napr s príjmom v mesiacoch 0/0/20/120/50? Príjem za 4.mesiac - pôjde do "Výkazu poistného" príjem sa rozpočíta asi len na śtvrtý mesiac. Ale poistenie by nemalo zaniknúť - zase §20 aj, keď ani dôchodkovo poistený by nemal byť. Ak beriem, že poistenie zaniklo, aj keď to nie je v §20 - príjem v piatom mesiaci 50 eur nebude príjem po zániku poistenia (ropočítava sa na mesiace trvania poistenia)? Ak poistenie nezaniklo, potom by zase malo trvať a zase by sa z tých 50 eur poisstné malo zaplatiť?
Malá výnimka a opäť nedomyslená.
...takto to vyzerá, keď sa v parlamente schvália poslanecké pozmeňovacie návrhy "upečené" na poslednú chvíľu napríklad na podnet nejakej lobby. Bude sa to musieť samozrejme "dočistiť" v najbližšej možnej novele zákona.
Ostáva problém s prihlasovaním na DP a zánikom poistenia (§20), ako som písala v téme k dohodárom - dôchodkovo poistený má byť len v mesiaci, kedy má príjem nad 66 eur mesiac, ale poistenie vzniká vznikom právneho vzťahu a zaniká zánikom právneo vzťahu.
Ďalej, na aké obdobie sa bude rozpočítavať DoBPŠ napr s príjmom v mesiacoch 0/0/20/120/50? Príjem za 4.mesiac - pôjde do "Výkazu poistného" príjem sa rozpočíta asi len na śtvrtý mesiac. Ale poistenie by nemalo zaniknúť - zase §20 aj, keď ani dôchodkovo poistený by nemal byť. Ak beriem, že poistenie zaniklo, aj keď to nie je v §20 - príjem v piatom mesiaci 50 eur nebude príjem po zániku poistenia (ropočítava sa na mesiace trvania poistenia)? Ak poistenie nezaniklo, potom by zase malo trvať a zase by sa z tých 50 eur poisstné malo zaplatiť?
Malá výnimka a opäť nedomyslená.
...takto to vyzerá, keď sa v parlamente schvália poslanecké pozmeňovacie návrhy "upečené" na poslednú chvíľu napríklad na podnet nejakej lobby. Bude sa to musieť samozrejme "dočistiť" v najbližšej možnej novele zákona.
TomosP
03.09.12,07:40
Novela zákona 461/2003 Z.z. o sociálním pojištění a souviusející novelizace dalších zákonů byla právě dnes zveřejněna ve Zbierke (www.zbierka.sk (http://www.zbierka.sk)) jako zákon 252/2012 Z.z.
NOKIA
04.09.12,08:23
Dobrovoľné príspevky zamestnanca do II.piliera (súvisiaca novela Zákona o SDS §26 odst.3) odkedy si budú môcť zamestnanci za seba posielať na svoj účet? platí to od 1.9. 2012 alebo od 1.1.2013?
jozefIK
04.09.12,11:09
V novele zákona os sociálnom poistení v znení 252/2012 je pravdepodobne nezrovnalosť v bodoch:
42. V § 159 písm. a) a § 168 ods. 2 písm. c) sa slová
„0,5 %“ nahrádzajú slovami „0,25 %“.
podľa môjho názoru má byť písm. b)
56. Za § 293cd sa vkladajú § 293ce až 293co, ktoré
vrátane nadpisov znejú:
„Prechodné ustanovenia
účinné od 1. septembra 2012
§ 293ce
(1) Ministerstvo v roku 2012 opatrenie podľa § 82
ods. 2 nevydá.
podľa môjho názoru má byť ods. 12
42. V § 159 písm. a) a § 168 ods. 2 písm. c) sa slová
„0,5 %“ nahrádzajú slovami „0,25 %“.
podľa môjho názoru má byť písm. b)
56. Za § 293cd sa vkladajú § 293ce až 293co, ktoré
vrátane nadpisov znejú:
„Prechodné ustanovenia
účinné od 1. septembra 2012
§ 293ce
(1) Ministerstvo v roku 2012 opatrenie podľa § 82
ods. 2 nevydá.
podľa môjho názoru má byť ods. 12
Jana Motyčková
05.09.12,05:40
To percento je u mňa dobré - správe sa upravuje v písm. c). Písm. b) mám "z účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie Projektu správy sociálnych dávok,". Možno máte staršie znenie? Posledná novela bola 69/2012.
To druhé - správne, evidentne je tam chyba.
To druhé - správne, evidentne je tam chyba.
jozefIK
05.09.12,19:16
To percento je u mňa dobré - správe sa upravuje v písm. c). Písm. b) mám "z účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie Projektu správy sociálnych dávok,". Možno máte staršie znenie? Posledná novela bola 69/2012.
To druhé - správne, evidentne je tam chyba.
Máte pravdu, mal som iné znenie - vymenené body b) a c)....
To druhé - správne, evidentne je tam chyba.
Máte pravdu, mal som iné znenie - vymenené body b) a c)....
Jozef Mihál
09.09.12,18:52
Dobrovoľné príspevky zamestnanca do II.piliera (súvisiaca novela Zákona o SDS §26 odst.3) odkedy si budú môcť zamestnanci za seba posielať na svoj účet? platí to od 1.9. 2012 alebo od 1.1.2013?
Ustanovenia zákona týkajúce sa dobrovoľných príspevkov do II. piliera sú účinné od 1.1.2013.
Ustanovenia zákona týkajúce sa dobrovoľných príspevkov do II. piliera sú účinné od 1.1.2013.
iva
10.09.12,13:07
Ročné zúčtovanie sociálneho by bolo odpoveďou.
Nerozumiem, prečo sa robila taká kuleha, aká sa spravila od 01/01/2011 pre nepravidelné príjmy - to, čo sa malo vyriešiť, sa tým aj tak vôbec nevyriešilo (kto sociálne poistenie platiť nechce, alebo len minimum, tak cesta k tomu je veľmi jednoduchá aj pri stávajúcej legislatíve), len sa všetko riadne skomplikovalo, "vyrobilo" sa ohromné kvantum zbytočnej práce pre značný počet ľudí (a nezamestanosť neklesla).
Som len zvedavý, kedy, kam a ako sa táto "legislatívna lavína chaosu" dovalí..
Ospravedlňujem sa za príspevok, ktorý sa môže zdať niekomu mimo tému, ale na niektoré otázky, ktoré tu vznikajú prosto z podstaty stavu našej legislatívy, už prestáva byť možné nájsť rozumnú odpoveď...
Súhlasím, aj mne sa celá táto problematika zdá byť neskutočne komplikovaná - a čím ďalej, tým viac... kam to až pôjde ??? A nechce sa mi veriť, že všetci účtovníci, ale aj pracovníci v SP aj ZP sú natoľko zdatní a hlavne inteligetní, aby toto všetko zvládli bez problémov... (nechcem nikoho uraziť)
Nerozumiem, prečo sa robila taká kuleha, aká sa spravila od 01/01/2011 pre nepravidelné príjmy - to, čo sa malo vyriešiť, sa tým aj tak vôbec nevyriešilo (kto sociálne poistenie platiť nechce, alebo len minimum, tak cesta k tomu je veľmi jednoduchá aj pri stávajúcej legislatíve), len sa všetko riadne skomplikovalo, "vyrobilo" sa ohromné kvantum zbytočnej práce pre značný počet ľudí (a nezamestanosť neklesla).
Som len zvedavý, kedy, kam a ako sa táto "legislatívna lavína chaosu" dovalí..
Ospravedlňujem sa za príspevok, ktorý sa môže zdať niekomu mimo tému, ale na niektoré otázky, ktoré tu vznikajú prosto z podstaty stavu našej legislatívy, už prestáva byť možné nájsť rozumnú odpoveď...
Súhlasím, aj mne sa celá táto problematika zdá byť neskutočne komplikovaná - a čím ďalej, tým viac... kam to až pôjde ??? A nechce sa mi veriť, že všetci účtovníci, ale aj pracovníci v SP aj ZP sú natoľko zdatní a hlavne inteligetní, aby toto všetko zvládli bez problémov... (nechcem nikoho uraziť)
michelle84
11.09.12,05:14
Bude rozdiel pre riadneho starobného dôchodcu pracovať od 1.1.2013 na pracovný pomer alebo dohodu? Aj čo sa týka zvýšenia dôchodku po skončení pracovného pomeru, prípadne dohody. Pri pracovnom pomere platí tiež nevýhodnosť ako pri dohode, ako p. Mihál spomína v článku na svojom blogu? Resp. bude samostatná téma na riešenie takéhoto prípadu? Ďakujem.
Jozef Mihál
11.09.12,10:59
Pre poberateľa starobného dôchodku nebude žiadny rozdiel v tom, či pracuje na pracovnú zmluvu alebo na dohodu, pokiaľ ide o jeho nárok voči Sociálnej poisťovni raz ročne - po skončení činnosti - si nechať prepočítať a zvýšiť dôchodok za dobu súbehu.
Pozor, to čo píšem tu: http://blog.etrend.sk/mihalblog/2012/09/10/odvody-z-dohody-vam-mozu-pokazit-dochodok/
...sa týka "pokazenia" dôchodku pre osobu, ktorá ešte dôchodok nepoberá.
Pokiaľ ide o poberateľov starobných dôchodkov, ktorí pracujú a sú dôchodkovo poistení popri poberaní dôchodku, tam takto nelogický výpočet nie je a relatívne spravodlivo sa im dôchodok navýši o to, čo zaplatili na odvodoch na starobné poistenie.
Pozor, to čo píšem tu: http://blog.etrend.sk/mihalblog/2012/09/10/odvody-z-dohody-vam-mozu-pokazit-dochodok/
...sa týka "pokazenia" dôchodku pre osobu, ktorá ešte dôchodok nepoberá.
Pokiaľ ide o poberateľov starobných dôchodkov, ktorí pracujú a sú dôchodkovo poistení popri poberaní dôchodku, tam takto nelogický výpočet nie je a relatívne spravodlivo sa im dôchodok navýši o to, čo zaplatili na odvodoch na starobné poistenie.
Anna Kulichová
19.09.12,08:27
Druhý pilier sa už po tretíkrát v histórií otvára a to v čase medzi 1.9.2012 až 31.1.2013. V tomto čase môžu tí sporitelia, ktorým sa druhý pilier javí pre nich nevýhodný, z druhého piliera vystúpiť. Naopak tí poistenci, ktorí v druhom pilieri nie sú a sú, resp. boli poistencami podľa zákona o sociálnom poistení, môžu do druhého piliera vstúpiť.
Má vystúpiť z druhéhé piliera občan SR, ktorý pracuje a žije v inom členskom štáte od roku 2007?
Od roku 2007 už žiadny príjem v SR nemal, v inom členskom štáte uzavrel manželstvo a vychováva tam deti, plánuje tam žiť a pracovať.
Má vystúpiť z druhéhé piliera občan SR, ktorý pracuje a žije v inom členskom štáte od roku 2007?
Od roku 2007 už žiadny príjem v SR nemal, v inom členskom štáte uzavrel manželstvo a vychováva tam deti, plánuje tam žiť a pracovať.
Jozef Mihál
19.09.12,09:08
Jedna možnosť je z druhého piliera vystúpiť, čím získa právo na nekrátený dôchodok zo Sociálnej poisťovne za roky, kedy do II. piliera platil príspevky.
Druhá možnosť je zostať, s vedomím, že on sám to, čo má v druhom pilieri, nijako nevyužije, ale nasporené prostriedky zostanú ako dedičstvo pre jeho pozostalých.
Druhá možnosť je zostať, s vedomím, že on sám to, čo má v druhom pilieri, nijako nevyužije, ale nasporené prostriedky zostanú ako dedičstvo pre jeho pozostalých.
Anna Kulichová
19.09.12,09:50
Ďakujem za odpoveď. Dotyčný má do dôchodku ešte 32 rokov, ktovie, čo bude platiť v tom čase.
Dedičstvo pre pozostalých by bolo, keby zomrel skôr, ako dovŕši dôchodkový vek. Je to malá suma na účte, spolu cca za 3 roky, ale ak poplatky za vedenie účtu budú vyššie, ako zhodnocovanie, asi bude nasporená suma klesať.
Ak by vystúpil z druhého piliera, nárok na plný dôchodok zo SR by mal, aj keby tu neodpracoval potrebnú dobu, zrejme by platilo toto http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=860&langId=sk. Teda mal by nárok na dôchodok zo SR, aj keby tu nesplnil zákonom požadovanú dobu poistenia. Stačilo by, že v SR odpracoval minimálne rok.
Uvažujem správne?
Dedičstvo pre pozostalých by bolo, keby zomrel skôr, ako dovŕši dôchodkový vek. Je to malá suma na účte, spolu cca za 3 roky, ale ak poplatky za vedenie účtu budú vyššie, ako zhodnocovanie, asi bude nasporená suma klesať.
Ak by vystúpil z druhého piliera, nárok na plný dôchodok zo SR by mal, aj keby tu neodpracoval potrebnú dobu, zrejme by platilo toto http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=860&langId=sk. Teda mal by nárok na dôchodok zo SR, aj keby tu nesplnil zákonom požadovanú dobu poistenia. Stačilo by, že v SR odpracoval minimálne rok.
Uvažujem správne?
Jozef Mihál
19.09.12,12:28
Dedičstvo pre pozostalých bude aj vtedy, ak si kvôli malému počtu rokov sporenia nebude môcť čerpať sám dôchodok z druhého piliera.
Vo svojom predošlom príspevku nehovorím o samotnom nároku na dôchodok zo Sociálnej poisťovne - tu naozaj stačí, že v SR odpracoval aspoň rok. Hovorím o výške tohto dôchodku.
Pokiaľ ide o zhodnotenie, po 4 zlých rokoch možno prichádza zlepšenie - nové indexové fondy zhodnotlili majetok sporiteľov za 4 mesiace svojej existencie o 6%. Pre Vašu informáciu, sám mám 80% svojich dôchodkových úspor v indexovom fonde.
Vo svojom predošlom príspevku nehovorím o samotnom nároku na dôchodok zo Sociálnej poisťovne - tu naozaj stačí, že v SR odpracoval aspoň rok. Hovorím o výške tohto dôchodku.
Pokiaľ ide o zhodnotenie, po 4 zlých rokoch možno prichádza zlepšenie - nové indexové fondy zhodnotlili majetok sporiteľov za 4 mesiace svojej existencie o 6%. Pre Vašu informáciu, sám mám 80% svojich dôchodkových úspor v indexovom fonde.
Anna Kulichová
19.09.12,14:54
Dedičstvo pre pozostalých bude aj vtedy, ak si kvôli malému počtu rokov sporenia nebude môcť čerpať sám dôchodok z druhého piliera.
Vo svojom predošlom príspevku nehovorím o samotnom nároku na dôchodok zo Sociálnej poisťovne - tu naozaj stačí, že v SR odpracoval aspoň rok. Hovorím o výške tohto dôchodku.
Pokiaľ ide o zhodnotenie, po 4 zlých rokoch možno prichádza zlepšenie - nové indexové fondy zhodnotlili majetok sporiteľov za 4 mesiace svojej existencie o 6%. Pre Vašu informáciu, sám mám 80% svojich dôchodkových úspor v indexovom fonde.Pán Mihál, veľmi pekne vám ďakujem za odpoveď. Pochopila som, že ste písali o nekrátenej výške dôchodku zo SP pri výstupe z druhého piliera, len som sa potrebovala uistiť, či mu vznikne aj nárok, ak odpracoval v SR menej ako je požadovaná doba poistenia. Pre krátku dobu sporenia je teda dedičstvo isté. To som nevedela. Vystúpiť, či nevystúpiť? Ťažká otázka, na ktorú asi nie je možné ani odpovedať.
Vo svojom predošlom príspevku nehovorím o samotnom nároku na dôchodok zo Sociálnej poisťovne - tu naozaj stačí, že v SR odpracoval aspoň rok. Hovorím o výške tohto dôchodku.
Pokiaľ ide o zhodnotenie, po 4 zlých rokoch možno prichádza zlepšenie - nové indexové fondy zhodnotlili majetok sporiteľov za 4 mesiace svojej existencie o 6%. Pre Vašu informáciu, sám mám 80% svojich dôchodkových úspor v indexovom fonde.Pán Mihál, veľmi pekne vám ďakujem za odpoveď. Pochopila som, že ste písali o nekrátenej výške dôchodku zo SP pri výstupe z druhého piliera, len som sa potrebovala uistiť, či mu vznikne aj nárok, ak odpracoval v SR menej ako je požadovaná doba poistenia. Pre krátku dobu sporenia je teda dedičstvo isté. To som nevedela. Vystúpiť, či nevystúpiť? Ťažká otázka, na ktorú asi nie je možné ani odpovedať.
Jozef Mihál
19.09.12,15:14
Naozaj je to ťažká otázka, odpoveď nie je možná šablónovite, rozhodnúť sa musí každý sám.
jozefIK
20.09.12,13:50
#38 (http://www.porada.sk/2136144-post37.html) V novele zákona os sociálnom poistení v znení 252/2012 je pravdepodobne nezrovnalosť v bodoch:
42. V § 159 písm. a) a § 168 ods. 2 písm. c) sa slová
„0,5 %“ nahrádzajú slovami „0,25 %“.
podľa môjho názoru má byť písm. b)
56. Za § 293cd sa vkladajú § 293ce až 293co, ktoré
vrátane nadpisov znejú:
„Prechodné ustanovenia
účinné od 1. septembra 2012
§ 293ce
(1) Ministerstvo v roku 2012 opatrenie podľa § 82
ods. 2 nevydá.
podľa môjho názoru má byť ods. 12
#39 (http://www.porada.sk/2136557-post38.html)
Komentár od Jana Motyčková (http://www.porada.sk/member.php?u=36105) 05.09.12 08:40
To percento je u mňa dobré - správe sa upravuje v písm. c). Písm. b) mám "z účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie Projektu správy sociálnych dávok,". Možno máte staršie znenie? Posledná novela bola 69/2012.
To druhé - správne, evidentne je tam chyba.
Vraciam sa ešte k bodom #38 resp #39. Podľa informácii, ktoré som dostal z MPSVaR je aj bod 56 správny, nakoľko § 82 novelizovaný je platný až od 01.01.2013 a novela sa týka § 82 zákona s platnosťou k 01.09.2012
42. V § 159 písm. a) a § 168 ods. 2 písm. c) sa slová
„0,5 %“ nahrádzajú slovami „0,25 %“.
podľa môjho názoru má byť písm. b)
56. Za § 293cd sa vkladajú § 293ce až 293co, ktoré
vrátane nadpisov znejú:
„Prechodné ustanovenia
účinné od 1. septembra 2012
§ 293ce
(1) Ministerstvo v roku 2012 opatrenie podľa § 82
ods. 2 nevydá.
podľa môjho názoru má byť ods. 12
#39 (http://www.porada.sk/2136557-post38.html)
Komentár od Jana Motyčková (http://www.porada.sk/member.php?u=36105) 05.09.12 08:40
To percento je u mňa dobré - správe sa upravuje v písm. c). Písm. b) mám "z účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie Projektu správy sociálnych dávok,". Možno máte staršie znenie? Posledná novela bola 69/2012.
To druhé - správne, evidentne je tam chyba.
Vraciam sa ešte k bodom #38 resp #39. Podľa informácii, ktoré som dostal z MPSVaR je aj bod 56 správny, nakoľko § 82 novelizovaný je platný až od 01.01.2013 a novela sa týka § 82 zákona s platnosťou k 01.09.2012
Ester plus
26.11.12,08:58
Ako bude platiť preddavky na ZP poberateľ príjmov z prenájmu dôchodca v roku 2013, resp. ako sa mu po RZZP za rok 2013 vypočíta nedoplatok ak skutočné P-V za rok 2013 budú 600 Eur bez odpočtu akýchkoľvek odvodov?
Jana Motyčková
26.11.12,18:00
Ak nemá prenájom ako živnosť nie je považovaný za szčo pre ZP a nie je dôvod platiť preddavky.
Mala
10.12.12,15:30
Dobry den,
ako sa odrazi na osobnom mzdovom bode ak sa manzel od buduceho roku stane SZCO a jeho prijmy nedosiahnu sumu pre vznik povinneho nemocenskeho a dohodkoveho poistenia SZCO?
Dakujem za odpoved
ako sa odrazi na osobnom mzdovom bode ak sa manzel od buduceho roku stane SZCO a jeho prijmy nedosiahnu sumu pre vznik povinneho nemocenskeho a dohodkoveho poistenia SZCO?
Dakujem za odpoved
Jana Motyčková
10.12.12,16:22
To sa na osobnom mzdovom bode nijako neprejaví - v zmysle, či nie je szčo alebo je szčo bez dôchodkového poistenia, to je pre OMB úplne jedno.
mariapol
11.12.12,08:05
Dobrý deň, chcem poprosiť o radu. Kolegyňa je tehotná, termín pôrodu má 15.04.2013. Zamestnaná je v našej firme od roku 2005. Dňa 01.11.2012 mala neplatené voľno z dôvodu prečerpania dovolenky. Z akého obdobia sa jej bude rátať VZ na určenie výšky MD, za prepdpokladu že po prerušení bude mať 90 dní plateného nemocenského poistenia. Bude to celý rok 2012, alebo od 02.11.2012 do 31.12.2012. Za odpoveď vopred ďakujem.
Jozef Mihál
11.12.12,09:10
Dobrý deň, chcem poprosiť o radu. Kolegyňa je tehotná, termín pôrodu má 15.04.2013. Zamestnaná je v našej firme od roku 2005. Dňa 01.11.2012 mala neplatené voľno z dôvodu prečerpania dovolenky. Z akého obdobia sa jej bude rátať VZ na určenie výšky MD, za prepdpokladu že po prerušení bude mať 90 dní plateného nemocenského poistenia. Bude to celý rok 2012, alebo od 02.11.2012 do 31.12.2012. Za odpoveď vopred ďakujem.
§ 54 ods. 9 zákona 461/2003 v znení účinnom od 1.1.2013:
"(9) Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu a na účely vzniku nemocenského poistenia zamestnanca na zistenie 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie sa § 26 ods. 5 nepoužije"
Znanemá to, že v uvedenom prípade je rozhodujúce obdobie dané ako celý rok 2012.
§ 54 ods. 9 zákona 461/2003 v znení účinnom od 1.1.2013:
"(9) Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu a na účely vzniku nemocenského poistenia zamestnanca na zistenie 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie sa § 26 ods. 5 nepoužije"
Znanemá to, že v uvedenom prípade je rozhodujúce obdobie dané ako celý rok 2012.
mariapol
11.12.12,11:08
Ďakujem.
resola
15.12.12,06:54
Dobrý deň p. Mihál,
chcem sa opýtať klient SZČO odchádza do dôchodku a celú firmu vrátane zamestnancov preberá jeho syn v novej sro. Chce sa so zamestnancami dohodnuť na rozviazaní pracovného pomeru dohodou a zároveň im dať novú zmluvu, na dobu neurčitú bez skúšobnej doby. Nevieme, či je povinný im vyplatiť odstupne alebo aky je správny postup. Vopred ďakujem za odpoveď
chcem sa opýtať klient SZČO odchádza do dôchodku a celú firmu vrátane zamestnancov preberá jeho syn v novej sro. Chce sa so zamestnancami dohodnuť na rozviazaní pracovného pomeru dohodou a zároveň im dať novú zmluvu, na dobu neurčitú bez skúšobnej doby. Nevieme, či je povinný im vyplatiť odstupne alebo aky je správny postup. Vopred ďakujem za odpoveď
Jozef Mihál
15.12.12,12:25
Pri skončení PP dohodou pred 1.1.2013 nie je na strane zamestnancov nárok na odstupné.
Analytik1
20.12.12,08:00
Dobrý deň pani Motyčková,
v materiály z Vášho školenie "Sociálne a zdravotné poistenie v r. 2013". Je ohľadom maximálneho denného vymeriavacieho základu na nemocenské dávky uvedené: "Dávka z nemocenského poistenia bude môcť byť určená najviac z vymeriavacieho základu 1179 €. Maximálny denný vymeriavací základ sa teda zistí ako 1179 delene počet dní v mesiaci začatia PN, OČR, materskej." Vyplýva z toho, že maximálny denný vymeriavací základ bude v jednotlivých kalendárnych mesiacoch rôzny v závislosti od počtu kalendárnych dní v mesiaci?
Nemal by sa maximálny denný vymeriavací základ počítať nasledovne:
9432 x 1,5 : 365= 38,7616 € zaokrúhlene na 4 d. m. nadol pre účely náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti?
v materiály z Vášho školenie "Sociálne a zdravotné poistenie v r. 2013". Je ohľadom maximálneho denného vymeriavacieho základu na nemocenské dávky uvedené: "Dávka z nemocenského poistenia bude môcť byť určená najviac z vymeriavacieho základu 1179 €. Maximálny denný vymeriavací základ sa teda zistí ako 1179 delene počet dní v mesiaci začatia PN, OČR, materskej." Vyplýva z toho, že maximálny denný vymeriavací základ bude v jednotlivých kalendárnych mesiacoch rôzny v závislosti od počtu kalendárnych dní v mesiaci?
Nemal by sa maximálny denný vymeriavací základ počítať nasledovne:
9432 x 1,5 : 365= 38,7616 € zaokrúhlene na 4 d. m. nadol pre účely náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti?
Jana Motyčková
20.12.12,09:00
To už neplatí, maximum bude 1179x12/365, resp. to, čo ste vy uviedli, to je to isté .
hcm
04.01.13,13:39
Zamestnankyni začal pracovný pomer od 01.10.1995.
Na materskú dovolenku nastúpila 12.07.2009, nasledovala rodičovská dovolenka od 11.01.2010 do 10.01.2013 a do práce sa vrátila 11.01.2013.
Od 02.02.2013 je zamestnankyňa práceneschopná.
V období od 01.01.2012 do 31.01.2013 je 21 poistných dní (menej ako 90), teda pri určovaní denného vymeriavacieho základu pre náhradu príjmu sa postupuje podľa druhej vety § 8 odseku 4 ?
Rozhodujúce obdobie je od 01.10.195 do 31.01.2013 ?
Dakujem
Na materskú dovolenku nastúpila 12.07.2009, nasledovala rodičovská dovolenka od 11.01.2010 do 10.01.2013 a do práce sa vrátila 11.01.2013.
Od 02.02.2013 je zamestnankyňa práceneschopná.
V období od 01.01.2012 do 31.01.2013 je 21 poistných dní (menej ako 90), teda pri určovaní denného vymeriavacieho základu pre náhradu príjmu sa postupuje podľa druhej vety § 8 odseku 4 ?
Rozhodujúce obdobie je od 01.10.195 do 31.01.2013 ?
Dakujem
Jozef Mihál
04.01.13,15:40
Dobrý deň pani Motyčková,
v materiály z Vášho školenie "Sociálne a zdravotné poistenie v r. 2013". Je ohľadom maximálneho denného vymeriavacieho základu na nemocenské dávky uvedené: "Dávka z nemocenského poistenia bude môcť byť určená najviac z vymeriavacieho základu 1179 €. Maximálny denný vymeriavací základ sa teda zistí ako 1179 delene počet dní v mesiaci začatia PN, OČR, materskej." Vyplýva z toho, že maximálny denný vymeriavací základ bude v jednotlivých kalendárnych mesiacoch rôzny v závislosti od počtu kalendárnych dní v mesiaci?
Nemal by sa maximálny denný vymeriavací základ počítať nasledovne:
9432 x 1,5 : 365= 38,7616 € zaokrúhlene na 4 d. m. nadol pre účely náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti?
Od 1.1.2013 platí, že denný vymeriavací základ respektíve pravdepodobný denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 1, 5-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Pre rok 2013 to znamená ohraničenie sumou 38,7617 eura.
38,7617 = (1,5 x 786 x 12) / 365 = 14148 / 365 = 38,7617 eura
v materiály z Vášho školenie "Sociálne a zdravotné poistenie v r. 2013". Je ohľadom maximálneho denného vymeriavacieho základu na nemocenské dávky uvedené: "Dávka z nemocenského poistenia bude môcť byť určená najviac z vymeriavacieho základu 1179 €. Maximálny denný vymeriavací základ sa teda zistí ako 1179 delene počet dní v mesiaci začatia PN, OČR, materskej." Vyplýva z toho, že maximálny denný vymeriavací základ bude v jednotlivých kalendárnych mesiacoch rôzny v závislosti od počtu kalendárnych dní v mesiaci?
Nemal by sa maximálny denný vymeriavací základ počítať nasledovne:
9432 x 1,5 : 365= 38,7616 € zaokrúhlene na 4 d. m. nadol pre účely náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti?
Od 1.1.2013 platí, že denný vymeriavací základ respektíve pravdepodobný denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 1, 5-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Pre rok 2013 to znamená ohraničenie sumou 38,7617 eura.
38,7617 = (1,5 x 786 x 12) / 365 = 14148 / 365 = 38,7617 eura
Jozef Mihál
04.01.13,15:49
Zamestnankyni začal pracovný pomer od 01.10.1995.
Na materskú dovolenku nastúpila 12.07.2009, nasledovala rodičovská dovolenka od 11.01.2010 do 10.01.2013 a do práce sa vrátila 11.01.2013.
Od 02.02.2013 je zamestnankyňa práceneschopná.
V období od 01.01.2012 do 31.01.2013 je 21 poistných dní (menej ako 90), teda pri určovaní denného vymeriavacieho základu pre náhradu príjmu sa postupuje podľa druhej vety § 8 odseku 4 ?
Rozhodujúce obdobie je od 01.10.195 do 31.01.2013 ?
Dakujem
Odporúčam aktuálnu tému:
http://www.porada.sk/t206629-nahrada-prijmu-pri-pn-a-nemocenske-zmeny-k-1-1-2013-a.html
Podľa § 8 ods. 4 prvá veta, rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorého obdobie nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo najmenej 90 dní, je rozhodujúce obdobie podľa osobitného predpisu.
V uvedenom prípade to tak je, pretože nemocenské poistenie začalo 1.10.1995 a platilo sa do 12.7.2009, čo je viac ako 90 dní.
Čiže "ideme" do zákona o sociálnom poistení a podľa § 54 ods. 1 zákona 461/2003 je RO dané ako rok 2012.
V roku 2012 nebol vymeriavací základ, preto sa postupuje podľa § 8 ods. 6 zákona 462/2003 a použije sa denný vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.
Na materskú dovolenku nastúpila 12.07.2009, nasledovala rodičovská dovolenka od 11.01.2010 do 10.01.2013 a do práce sa vrátila 11.01.2013.
Od 02.02.2013 je zamestnankyňa práceneschopná.
V období od 01.01.2012 do 31.01.2013 je 21 poistných dní (menej ako 90), teda pri určovaní denného vymeriavacieho základu pre náhradu príjmu sa postupuje podľa druhej vety § 8 odseku 4 ?
Rozhodujúce obdobie je od 01.10.195 do 31.01.2013 ?
Dakujem
Odporúčam aktuálnu tému:
http://www.porada.sk/t206629-nahrada-prijmu-pri-pn-a-nemocenske-zmeny-k-1-1-2013-a.html
Podľa § 8 ods. 4 prvá veta, rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorého obdobie nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo najmenej 90 dní, je rozhodujúce obdobie podľa osobitného predpisu.
V uvedenom prípade to tak je, pretože nemocenské poistenie začalo 1.10.1995 a platilo sa do 12.7.2009, čo je viac ako 90 dní.
Čiže "ideme" do zákona o sociálnom poistení a podľa § 54 ods. 1 zákona 461/2003 je RO dané ako rok 2012.
V roku 2012 nebol vymeriavací základ, preto sa postupuje podľa § 8 ods. 6 zákona 462/2003 a použije sa denný vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.
hcm
04.01.13,16:03
Vďaka.
V odporúčanej téme je uvedený pravdepodobný priemer aj pre náhradu príjmu vo výke 38,7617 = (1,5 x 786 x 12) / 365.
Pre náhradu príjmu sa priemer zaokrúhľuje nadol, nemala by tam byť suma 38,7616 ?
V odporúčanej téme je uvedený pravdepodobný priemer aj pre náhradu príjmu vo výke 38,7617 = (1,5 x 786 x 12) / 365.
Pre náhradu príjmu sa priemer zaokrúhľuje nadol, nemala by tam byť suma 38,7616 ?
Jozef Mihál
04.01.13,16:11
Áno, mala, opravím to a ďakujem za upozornenie ,-)
Iveta Matlovičová
06.01.13,16:44
Akým kódom odhlásim zamestnankyňu na Oznámení o zmene platiteľa poistného na ZP, ak prechádza k 15.1.2013 na rodičovskú dovolenku, podľa doteraz platných pravidiel by to bolo takto: Kód: 2, Platnosť: K, Dátum: 14.1.2013
Po novom však platia nové kódy: 2N, 2Y, 2D,... žeby to po novom mal byť kód 2N s platnosťou Začiatok ?
Po novom však platia nové kódy: 2N, 2Y, 2D,... žeby to po novom mal byť kód 2N s platnosťou Začiatok ?
Jana Motyčková
07.01.13,09:48
Myslím si, že kód 2N iba nahradil kódy 2Y pri neplatených voľnách a pod.
RD by som naďalej nahlasovala ako doteraz kódom 2K.
Aj podľa MÚ sa 2N používa iba pri neplatenom voľne a absencii, aj keď zase pojem neplatené voľno neviem, či niekde nájdeme.
a) z titulu čerpania neplateného voľna zamestnanca a absencie sa použije osobitný kód „2N,“ v ktorom „2“ vypovedá o zamestnancovi a „N“ o skutočnosti uvedenej v §11 ods.3 druhej vety zákona o zdravotnom poistení.
RD by som naďalej nahlasovala ako doteraz kódom 2K.
Aj podľa MÚ sa 2N používa iba pri neplatenom voľne a absencii, aj keď zase pojem neplatené voľno neviem, či niekde nájdeme.
a) z titulu čerpania neplateného voľna zamestnanca a absencie sa použije osobitný kód „2N,“ v ktorom „2“ vypovedá o zamestnancovi a „N“ o skutočnosti uvedenej v §11 ods.3 druhej vety zákona o zdravotnom poistení.
ErikaDP
19.02.13,09:39
Dobrý deň,
prosím o objasnenie, aký vplyv na budúci výpočet statobného dôchodku bude mať situácia, keď po novele socialnych zákonov od 1.1.2013 bude mať osoba pracujuca na dohodu o pracovnej činnosti ( v dohode zakotvený nárok pravidený príjem) ale príjem v niektorých mesiacoch nebude mať.
Konkrétne: Osobný mzzodvý bod celkom slušný, pred tým ako osoba stratila zamestnanie. V súčasnosti je evidovaný ako nezamestnaný. Súčasne prihlasený do socialnej poistovne ako dohodár s pravidelným prijmom.
Rozumiem výkladu prepočtu priemerného OMB a negativnemu vplyvu v prípade nízkych príjmov na dohodu o prac.činnosti po novelách od 1.1.2013. Ale čo to urobí ak bude síce prihlásený na socialke ako dohodar podliehajuci poisteniu, ale v niektorých mesiacoch na dohodu nedosiahne vôbec žiadny príjem ( praca nebola pridelená ) Napriklad v januári bol príjem na dohodu , vo februári nebol príjem na dohodu atď ... Majú obdobia bez prímu počas doby prihlásenia dohodara vplyv na pokles výšky priemerného osobného mzdového bodu ?
Ďakujem
prosím o objasnenie, aký vplyv na budúci výpočet statobného dôchodku bude mať situácia, keď po novele socialnych zákonov od 1.1.2013 bude mať osoba pracujuca na dohodu o pracovnej činnosti ( v dohode zakotvený nárok pravidený príjem) ale príjem v niektorých mesiacoch nebude mať.
Konkrétne: Osobný mzzodvý bod celkom slušný, pred tým ako osoba stratila zamestnanie. V súčasnosti je evidovaný ako nezamestnaný. Súčasne prihlasený do socialnej poistovne ako dohodár s pravidelným prijmom.
Rozumiem výkladu prepočtu priemerného OMB a negativnemu vplyvu v prípade nízkych príjmov na dohodu o prac.činnosti po novelách od 1.1.2013. Ale čo to urobí ak bude síce prihlásený na socialke ako dohodar podliehajuci poisteniu, ale v niektorých mesiacoch na dohodu nedosiahne vôbec žiadny príjem ( praca nebola pridelená ) Napriklad v januári bol príjem na dohodu , vo februári nebol príjem na dohodu atď ... Majú obdobia bez prímu počas doby prihlásenia dohodara vplyv na pokles výšky priemerného osobného mzdového bodu ?
Ďakujem
Jozef Mihál
19.02.13,13:08
Pri výpočte dôchodku sa priemerný osobný mzdový bod vypočíta ako priemer osobných mzdových bodov (OMB) za jednotlivé roky dôchodkového poistenia počnúc rokom 1984.
Ak v roku 2013 dohodár nemá príjmy za nejaké mesiace, nie je to podstatné - podstatné je, aký dosiahne vymeriavací základ za rok 2013. Čím nižší príjem, tým nižší OMB a naopak.
Z pohľadu výpočtu POMB poistencov ktorí sú pár rokov pred dôchodkom, je lepšie, ak poistenec dosiahne čo najvyšší príjem za čo najkratší čas.
Inými slovami, ak napríklad dohodár zarobí za rok 2013 celkom 5000 eur, je lepšie, ak je poistený polroka, ako celý rok.
Príklad:
Doterajší POMB = 1, doterajší počet rokov DP = 40.
Priemerný VZ za rok 2013 bude cca 10000 eur.
Dôchodková hodnota nech je zjednodušene 10.
1. VZ za rok 2013 5000 eur, doba poistenia 0,5 roka.
OMB (2013) = 5000/10000 = 0,5
POMB po započítaní roka 2013 = (29 x 1 + 0,5)/29,5 = 29,5/29,5 = 1
Dôchodok = POMB x roky DP x 10 = 1 x 40,5 x 10 = 405
2. VZ za rok 2013 5000 eur, doba poistenia 1 rok (poistený celý rok 2013).
OMB (2013) = 5000/10000 = 0,5
POMB po započítaní roka 2013 = (29 x 1 + 0,5)/30 = 29,5/30 = 0,9834
Dôchodok = POMB x roky DP x 10 = 0,9834 x 41 x 10 = 403
Ak v roku 2013 dohodár nemá príjmy za nejaké mesiace, nie je to podstatné - podstatné je, aký dosiahne vymeriavací základ za rok 2013. Čím nižší príjem, tým nižší OMB a naopak.
Z pohľadu výpočtu POMB poistencov ktorí sú pár rokov pred dôchodkom, je lepšie, ak poistenec dosiahne čo najvyšší príjem za čo najkratší čas.
Inými slovami, ak napríklad dohodár zarobí za rok 2013 celkom 5000 eur, je lepšie, ak je poistený polroka, ako celý rok.
Príklad:
Doterajší POMB = 1, doterajší počet rokov DP = 40.
Priemerný VZ za rok 2013 bude cca 10000 eur.
Dôchodková hodnota nech je zjednodušene 10.
1. VZ za rok 2013 5000 eur, doba poistenia 0,5 roka.
OMB (2013) = 5000/10000 = 0,5
POMB po započítaní roka 2013 = (29 x 1 + 0,5)/29,5 = 29,5/29,5 = 1
Dôchodok = POMB x roky DP x 10 = 1 x 40,5 x 10 = 405
2. VZ za rok 2013 5000 eur, doba poistenia 1 rok (poistený celý rok 2013).
OMB (2013) = 5000/10000 = 0,5
POMB po započítaní roka 2013 = (29 x 1 + 0,5)/30 = 29,5/30 = 0,9834
Dôchodok = POMB x roky DP x 10 = 0,9834 x 41 x 10 = 403
ErikaDP
22.02.13,16:23
Pri výpočte dôchodku sa priemerný osobný mzdový bod vypočíta ako priemer osobných mzdových bodov (OMB) za jednotlivé roky dôchodkového poistenia počnúc rokom 1984.
Ak v roku 2013 dohodár nemá príjmy za nejaké mesiace, nie je to podstatné - podstatné je, aký dosiahne vymeriavací základ za rok 2013. Čím nižší príjem, tým nižší OMB a naopak.
Z pohľadu výpočtu POMB poistencov ktorí sú pár rokov pred dôchodkom, je lepšie, ak poistenec dosiahne čo najvyšší príjem za čo najkratší čas.
Inými slovami, ak napríklad dohodár zarobí za rok 2013 celkom 5000 eur, je lepšie, ak je poistený polroka, ako celý rok.
Príklad:
Doterajší POMB = 1, doterajší počet rokov DP = 40.
Priemerný VZ za rok 2013 bude cca 10000 eur.
Dôchodková hodnota nech je zjednodušene 10.
1. VZ za rok 2013 5000 eur, doba poistenia 0,5 roka.
OMB (2013) = 5000/10000 = 0,5
POMB po započítaní roka 2013 = (29 x 1 + 0,5)/29,5 = 29,5/29,5 = 1
Dôchodok = POMB x roky DP x 10 = 1 x 40,5 x 10 = 405
2. VZ za rok 2013 5000 eur, doba poistenia 1 rok (poistený celý rok 2013).
OMB (2013) = 5000/10000 = 0,5
POMB po započítaní roka 2013 = (29 x 1 + 0,5)/30 = 29,5/30 = 0,9834
Dôchodok = POMB x roky DP x 10 = 0,9834 x 41 x 10 = 403
Dobrý deň pán Mihál,
ďakujem Vám za odpoveď a názorný zrozumiteľný príklad vypočtu vplyvu nízkeho celoročného príjmu voči Ročnému priem.VZ na výpočet dôchodku.
Podľa toho ak som správne pochopila, obdobia kedy dohodár je prihlásený v socilanej poisťovni, ale súčasne nema vyplatený príjem lebo mu v niekotrom mesiaci nebola pridelena praca ani vyplatená mzda sa počítaju do odpracovaných rokov a tada vstupuju do menovatela vo výpočtovom vzorci.
Aký vplyv by malo keby tento dohodár nemal vôbec žiadny príjem za rok ? Inak povedané keby sme zobrali krajnu situáciu ( síce málo pravdepodobnú) že dohodar bude len prihlasený v socialnej poistovni, ale nebude vobec dosahovať príjem celý rok, tak mu to negativne ovplyvní dôchodok, lebo osobný mzdový bod za daný rok bude nula, ( pomer jeho zarobku nula voči priemernému VZ je nula ), ale daný rok sa aj tak započíta do menovateľa - do počtu rokov ktorými sa pri výpočte POMB delí súčet ročných OM.
T.j. dohodár, ak v danom mesiaci sa predpoklada že robiť nebude, radšej by mal byť zo vsťahu odhlásený, nie je pre jeho buduci dochodok vhodné aby si ho firma držala tak povediac v zálohe, na stave, s tým že mu pridelí prácu len v tých mesiacoch keď to bude potrebné.
Neviem či správne uvažujem, že doba len čistej evidencie na úrade práce, ked občan nie je súčasne prihlasený na dohodu, táto doba nijako neovplyvní výpočet dochodku, t.j. tie doby sa do výpočtu POMB nijako nezahrnú ?
Alebo doba evidencie na urade práce ovplyvňuje POMB ?
Neviem či som otázku zadala zrozumiteĺne, ide o to, že firma potrebuje občas niekoho na výpomoc a doteraz to bolo riešené celoročnou dohodou o prac.činnosti s tým že občas praca bola a občas nie. Firma nechce poškodiť tohto brigádnika tak hľadá riešešnie.
Ak sa ale doba len čistej evidencie na urade prace (bez súčasnej existencie DoPČ, t.j. nie je prihlasený ako dohodár v social.poistovni) nepočíta do výpočtu POMB, t,j. neovplyvňuje ho negatívne, neznižuje ho, tak sa zdá že pre daného brigádnika bude vhodnejšie nemať celoročnu dohodu o prac. činnosti, ale na konkretne dni ked práca bude, vždy vyhotovit novu dohodu a obdobia poistenia z dohody takto stale prihlasovať a odhlasovať na socialnu poistovnu, aby sa čo najviac skrátilo číslo v menovateli zlomku pre výpočet POMB kotré prináleží k danému roku s tým nízkym príjmom z dohody.
A ešte podotázka: ide o občana kotrý má do starobného dôchodku ešte 14 rokov, je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku, t.j. je predpoklad že po dovršeni dochodkoveho veku požiada o prepočet, preklopenie invalidneho dochodku na starobný, aby sa eliminoval vplyv krátenia o mieru postihnutia 55%. Možno v tomto prípade by doba poberania nízkych príjmov z dohody o prac.činn. síce znížila celkový POMB, tak ako ste mi vysvetlili v príklade, ale súčasne by sa mu pripočítalo viac rokov poistenia ? - neviem či uvažujem dobre že dobaba evidencie na urade práce bez dohody neovplyvnuje POMB (tak ako kedysi sa asi pripočítaval nejaký nízky OMB pre poberatelov inval.dochodkov) , ale za dobu evidencie na urade práce sa nepočítaju ani roky poistenia ?, v pripade žr nie je spčasne zúčastnený na poistení z titulu dohody o pr.činn.
Uvažujem takto:
pred stratou zamestnania mal POMB 1,3 ( 29 rokov poistenia od r. 1984)
od 2013 do 2027 14 rokov poistenia z dohody 1200 eur/ročne t.j. OMB 0,12
Potom :
29x1,3 + 14x0,12 /43 = POMB 0,91
dochodok 43 rokovx 0,91 x 10 = 391 eur
ak by od 2013 do 2027 bol len evidovaný nezamestnany bez žiadneho prijmu podliehajucemu poisteniu:
POMB mu zostane 1,3, ale počet rokov poistenia zostane len 29 rokov
29 rokov x 1,3 x 10 = 377 eur
Samozrejme dotyčný sa snaží najst pracu, životna situacia sa može zmenit tak isto ako naše zákony ktoré sa menia snaď rychlejšie ako počasie, ja sa len snažím pochopiť princíp výpočtu podľa sučasne platnej legislatívy.
Vopred ďakujem za Vašu reakciu.
Ak v roku 2013 dohodár nemá príjmy za nejaké mesiace, nie je to podstatné - podstatné je, aký dosiahne vymeriavací základ za rok 2013. Čím nižší príjem, tým nižší OMB a naopak.
Z pohľadu výpočtu POMB poistencov ktorí sú pár rokov pred dôchodkom, je lepšie, ak poistenec dosiahne čo najvyšší príjem za čo najkratší čas.
Inými slovami, ak napríklad dohodár zarobí za rok 2013 celkom 5000 eur, je lepšie, ak je poistený polroka, ako celý rok.
Príklad:
Doterajší POMB = 1, doterajší počet rokov DP = 40.
Priemerný VZ za rok 2013 bude cca 10000 eur.
Dôchodková hodnota nech je zjednodušene 10.
1. VZ za rok 2013 5000 eur, doba poistenia 0,5 roka.
OMB (2013) = 5000/10000 = 0,5
POMB po započítaní roka 2013 = (29 x 1 + 0,5)/29,5 = 29,5/29,5 = 1
Dôchodok = POMB x roky DP x 10 = 1 x 40,5 x 10 = 405
2. VZ za rok 2013 5000 eur, doba poistenia 1 rok (poistený celý rok 2013).
OMB (2013) = 5000/10000 = 0,5
POMB po započítaní roka 2013 = (29 x 1 + 0,5)/30 = 29,5/30 = 0,9834
Dôchodok = POMB x roky DP x 10 = 0,9834 x 41 x 10 = 403
Dobrý deň pán Mihál,
ďakujem Vám za odpoveď a názorný zrozumiteľný príklad vypočtu vplyvu nízkeho celoročného príjmu voči Ročnému priem.VZ na výpočet dôchodku.
Podľa toho ak som správne pochopila, obdobia kedy dohodár je prihlásený v socilanej poisťovni, ale súčasne nema vyplatený príjem lebo mu v niekotrom mesiaci nebola pridelena praca ani vyplatená mzda sa počítaju do odpracovaných rokov a tada vstupuju do menovatela vo výpočtovom vzorci.
Aký vplyv by malo keby tento dohodár nemal vôbec žiadny príjem za rok ? Inak povedané keby sme zobrali krajnu situáciu ( síce málo pravdepodobnú) že dohodar bude len prihlasený v socialnej poistovni, ale nebude vobec dosahovať príjem celý rok, tak mu to negativne ovplyvní dôchodok, lebo osobný mzdový bod za daný rok bude nula, ( pomer jeho zarobku nula voči priemernému VZ je nula ), ale daný rok sa aj tak započíta do menovateľa - do počtu rokov ktorými sa pri výpočte POMB delí súčet ročných OM.
T.j. dohodár, ak v danom mesiaci sa predpoklada že robiť nebude, radšej by mal byť zo vsťahu odhlásený, nie je pre jeho buduci dochodok vhodné aby si ho firma držala tak povediac v zálohe, na stave, s tým že mu pridelí prácu len v tých mesiacoch keď to bude potrebné.
Neviem či správne uvažujem, že doba len čistej evidencie na úrade práce, ked občan nie je súčasne prihlasený na dohodu, táto doba nijako neovplyvní výpočet dochodku, t.j. tie doby sa do výpočtu POMB nijako nezahrnú ?
Alebo doba evidencie na urade práce ovplyvňuje POMB ?
Neviem či som otázku zadala zrozumiteĺne, ide o to, že firma potrebuje občas niekoho na výpomoc a doteraz to bolo riešené celoročnou dohodou o prac.činnosti s tým že občas praca bola a občas nie. Firma nechce poškodiť tohto brigádnika tak hľadá riešešnie.
Ak sa ale doba len čistej evidencie na urade prace (bez súčasnej existencie DoPČ, t.j. nie je prihlasený ako dohodár v social.poistovni) nepočíta do výpočtu POMB, t,j. neovplyvňuje ho negatívne, neznižuje ho, tak sa zdá že pre daného brigádnika bude vhodnejšie nemať celoročnu dohodu o prac. činnosti, ale na konkretne dni ked práca bude, vždy vyhotovit novu dohodu a obdobia poistenia z dohody takto stale prihlasovať a odhlasovať na socialnu poistovnu, aby sa čo najviac skrátilo číslo v menovateli zlomku pre výpočet POMB kotré prináleží k danému roku s tým nízkym príjmom z dohody.
A ešte podotázka: ide o občana kotrý má do starobného dôchodku ešte 14 rokov, je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku, t.j. je predpoklad že po dovršeni dochodkoveho veku požiada o prepočet, preklopenie invalidneho dochodku na starobný, aby sa eliminoval vplyv krátenia o mieru postihnutia 55%. Možno v tomto prípade by doba poberania nízkych príjmov z dohody o prac.činn. síce znížila celkový POMB, tak ako ste mi vysvetlili v príklade, ale súčasne by sa mu pripočítalo viac rokov poistenia ? - neviem či uvažujem dobre že dobaba evidencie na urade práce bez dohody neovplyvnuje POMB (tak ako kedysi sa asi pripočítaval nejaký nízky OMB pre poberatelov inval.dochodkov) , ale za dobu evidencie na urade práce sa nepočítaju ani roky poistenia ?, v pripade žr nie je spčasne zúčastnený na poistení z titulu dohody o pr.činn.
Uvažujem takto:
pred stratou zamestnania mal POMB 1,3 ( 29 rokov poistenia od r. 1984)
od 2013 do 2027 14 rokov poistenia z dohody 1200 eur/ročne t.j. OMB 0,12
Potom :
29x1,3 + 14x0,12 /43 = POMB 0,91
dochodok 43 rokovx 0,91 x 10 = 391 eur
ak by od 2013 do 2027 bol len evidovaný nezamestnany bez žiadneho prijmu podliehajucemu poisteniu:
POMB mu zostane 1,3, ale počet rokov poistenia zostane len 29 rokov
29 rokov x 1,3 x 10 = 377 eur
Samozrejme dotyčný sa snaží najst pracu, životna situacia sa može zmenit tak isto ako naše zákony ktoré sa menia snaď rychlejšie ako počasie, ja sa len snažím pochopiť princíp výpočtu podľa sučasne platnej legislatívy.
Vopred ďakujem za Vašu reakciu.
Jozef Mihál
23.02.13,19:45
... ak som správne pochopila, obdobia kedy dohodár je prihlásený v socilanej poisťovni, ale súčasne nema vyplatený príjem lebo mu v niekotrom mesiaci nebola pridelena praca ani vyplatená mzda sa počítaju do odpracovaných rokov a tada vstupuju do menovatela vo výpočtovom vzorci.
Presne tak.
Aký vplyv by malo keby tento dohodár nemal vôbec žiadny príjem za rok ? Inak povedané keby sme zobrali krajnu situáciu ( síce málo pravdepodobnú) že dohodar bude len prihlasený v socialnej poistovni, ale nebude vobec dosahovať príjem celý rok, tak mu to negativne ovplyvní dôchodok, lebo osobný mzdový bod za daný rok bude nula, ( pomer jeho zarobku nula voči priemernému VZ je nula ), ale daný rok sa aj tak započíta do menovateľa - do počtu rokov ktorými sa pri výpočte POMB delí súčet ročných OM.
Áno, OMB bude nula, ale takýto rok sa započíta. Čím nižší príjem, tým nižší OMB, a následne POMB. Tu platí o to viac pre nulový OMB.
T.j. dohodár, ak v danom mesiaci sa predpoklada že robiť nebude, radšej by mal byť zo vsťahu odhlásený, nie je pre jeho buduci dochodok vhodné aby si ho firma držala tak povediac v zálohe, na stave, s tým že mu pridelí prácu len v tých mesiacoch keď to bude potrebné.
Táto úvaha je správna, najmä pokiaľ ide o dohodára, ktorý bol dôchodkovo poistený už pred rokom 1984.
Neviem či správne uvažujem, že doba len čistej evidencie na úrade práce, ked občan nie je súčasne prihlasený na dohodu, táto doba nijako neovplyvní výpočet dochodku, t.j. tie doby sa do výpočtu POMB nijako nezahrnú ?
Alebo doba evidencie na urade práce ovplyvňuje POMB ?
Občan, ktorý je evidovaný na úrade práce a nepracuje, nie je dôchodkovo poistený, táto doba sama osobe neovplyvní POMB.
Neviem či som otázku zadala zrozumiteĺne, ide o to, že firma potrebuje občas niekoho na výpomoc a doteraz to bolo riešené celoročnou dohodou o prac.činnosti s tým že občas praca bola a občas nie. Firma nechce poškodiť tohto brigádnika tak hľadá riešešnie.
Ak sa ale doba len čistej evidencie na urade prace (bez súčasnej existencie DoPČ, t.j. nie je prihlasený ako dohodár v social.poistovni) nepočíta do výpočtu POMB, t,j. neovplyvňuje ho negatívne, neznižuje ho, tak sa zdá že pre daného brigádnika bude vhodnejšie nemať celoročnu dohodu o prac. činnosti, ale na konkretne dni ked práca bude, vždy vyhotovit novu dohodu a obdobia poistenia z dohody takto stale prihlasovať a odhlasovať na socialnu poistovnu, aby sa čo najviac skrátilo číslo v menovateli zlomku pre výpočet POMB kotré prináleží k danému roku s tým nízkym príjmom z dohody.
Súhlasím - najmä ak ide o osobu, ktorá bola dôchodkov poistená už pred rokom 1984.
A ešte podotázka: ide o občana kotrý má do starobného dôchodku ešte 14 rokov, je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku, t.j. je predpoklad že po dovršeni dochodkoveho veku požiada o prepočet, preklopenie invalidneho dochodku na starobný, aby sa eliminoval vplyv krátenia o mieru postihnutia 55%. Možno v tomto prípade by doba poberania nízkych príjmov z dohody o prac.činn. síce znížila celkový POMB, tak ako ste mi vysvetlili v príklade, ale súčasne by sa mu pripočítalo viac rokov poistenia ? - neviem či uvažujem dobre že dobaba evidencie na urade práce bez dohody neovplyvnuje POMB (tak ako kedysi sa asi pripočítaval nejaký nízky OMB pre poberatelov inval.dochodkov) , ale za dobu evidencie na urade práce sa nepočítaju ani roky poistenia ?, v pripade žr nie je spčasne zúčastnený na poistení z titulu dohody o pr.činn.
Podľa § 60 ods. 4 zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku.
Podľa § 62 ods. 2 prvá veta, za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0, 3.
Uvažujem takto:
pred stratou zamestnania mal POMB 1,3 ( 29 rokov poistenia od r. 1984)
od 2013 do 2027 14 rokov poistenia z dohody 1200 eur/ročne t.j. OMB 0,12
Potom :
29x1,3 + 14x0,12 /43 = POMB 0,91
dochodok 43 rokovx 0,91 x 10 = 391 eur
ak by od 2013 do 2027 bol len evidovaný nezamestnany bez žiadneho prijmu podliehajucemu poisteniu:
POMB mu zostane 1,3, ale počet rokov poistenia zostane len 29 rokov
29 rokov x 1,3 x 10 = 377 eur
Moja korekcia Vašej úvahy, pri zohľadnení, že ako poberateľ inv. dôchodku má z tohto titulu OMB 0,3 za každý rok:
...pred stratou zamestnania mal POMB 1,3 ( 29 rokov poistenia od r. 1984)
od 2013 do 2027 14 rokov poistenia z dohody 1200 eur/ročne t.j. OMB 0,12 + 0,3 (inv.) = 0,42
Potom :
29x1,3 + 14x 0,42 /43 = POMB 1,01
dochodok 43 rokovx 1,01 x 10 = 434 eur
...ak by od 2013 do 2027 bol len evidovaný nezamestnany bez žiadneho prijmu podliehajucemu poisteniu:
od 2013 do 2027 14 rokov poistenia ako invalidný dôchodca OMB 0,3
Potom :
29x1,3 + 14x 0,3 /43 = POMB 0,97
dochodok 43 rokovx 0,97 x 10 = 417 eur
Presne tak.
Aký vplyv by malo keby tento dohodár nemal vôbec žiadny príjem za rok ? Inak povedané keby sme zobrali krajnu situáciu ( síce málo pravdepodobnú) že dohodar bude len prihlasený v socialnej poistovni, ale nebude vobec dosahovať príjem celý rok, tak mu to negativne ovplyvní dôchodok, lebo osobný mzdový bod za daný rok bude nula, ( pomer jeho zarobku nula voči priemernému VZ je nula ), ale daný rok sa aj tak započíta do menovateľa - do počtu rokov ktorými sa pri výpočte POMB delí súčet ročných OM.
Áno, OMB bude nula, ale takýto rok sa započíta. Čím nižší príjem, tým nižší OMB, a následne POMB. Tu platí o to viac pre nulový OMB.
T.j. dohodár, ak v danom mesiaci sa predpoklada že robiť nebude, radšej by mal byť zo vsťahu odhlásený, nie je pre jeho buduci dochodok vhodné aby si ho firma držala tak povediac v zálohe, na stave, s tým že mu pridelí prácu len v tých mesiacoch keď to bude potrebné.
Táto úvaha je správna, najmä pokiaľ ide o dohodára, ktorý bol dôchodkovo poistený už pred rokom 1984.
Neviem či správne uvažujem, že doba len čistej evidencie na úrade práce, ked občan nie je súčasne prihlasený na dohodu, táto doba nijako neovplyvní výpočet dochodku, t.j. tie doby sa do výpočtu POMB nijako nezahrnú ?
Alebo doba evidencie na urade práce ovplyvňuje POMB ?
Občan, ktorý je evidovaný na úrade práce a nepracuje, nie je dôchodkovo poistený, táto doba sama osobe neovplyvní POMB.
Neviem či som otázku zadala zrozumiteĺne, ide o to, že firma potrebuje občas niekoho na výpomoc a doteraz to bolo riešené celoročnou dohodou o prac.činnosti s tým že občas praca bola a občas nie. Firma nechce poškodiť tohto brigádnika tak hľadá riešešnie.
Ak sa ale doba len čistej evidencie na urade prace (bez súčasnej existencie DoPČ, t.j. nie je prihlasený ako dohodár v social.poistovni) nepočíta do výpočtu POMB, t,j. neovplyvňuje ho negatívne, neznižuje ho, tak sa zdá že pre daného brigádnika bude vhodnejšie nemať celoročnu dohodu o prac. činnosti, ale na konkretne dni ked práca bude, vždy vyhotovit novu dohodu a obdobia poistenia z dohody takto stale prihlasovať a odhlasovať na socialnu poistovnu, aby sa čo najviac skrátilo číslo v menovateli zlomku pre výpočet POMB kotré prináleží k danému roku s tým nízkym príjmom z dohody.
Súhlasím - najmä ak ide o osobu, ktorá bola dôchodkov poistená už pred rokom 1984.
A ešte podotázka: ide o občana kotrý má do starobného dôchodku ešte 14 rokov, je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku, t.j. je predpoklad že po dovršeni dochodkoveho veku požiada o prepočet, preklopenie invalidneho dochodku na starobný, aby sa eliminoval vplyv krátenia o mieru postihnutia 55%. Možno v tomto prípade by doba poberania nízkych príjmov z dohody o prac.činn. síce znížila celkový POMB, tak ako ste mi vysvetlili v príklade, ale súčasne by sa mu pripočítalo viac rokov poistenia ? - neviem či uvažujem dobre že dobaba evidencie na urade práce bez dohody neovplyvnuje POMB (tak ako kedysi sa asi pripočítaval nejaký nízky OMB pre poberatelov inval.dochodkov) , ale za dobu evidencie na urade práce sa nepočítaju ani roky poistenia ?, v pripade žr nie je spčasne zúčastnený na poistení z titulu dohody o pr.činn.
Podľa § 60 ods. 4 zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku.
Podľa § 62 ods. 2 prvá veta, za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0, 3.
Uvažujem takto:
pred stratou zamestnania mal POMB 1,3 ( 29 rokov poistenia od r. 1984)
od 2013 do 2027 14 rokov poistenia z dohody 1200 eur/ročne t.j. OMB 0,12
Potom :
29x1,3 + 14x0,12 /43 = POMB 0,91
dochodok 43 rokovx 0,91 x 10 = 391 eur
ak by od 2013 do 2027 bol len evidovaný nezamestnany bez žiadneho prijmu podliehajucemu poisteniu:
POMB mu zostane 1,3, ale počet rokov poistenia zostane len 29 rokov
29 rokov x 1,3 x 10 = 377 eur
Moja korekcia Vašej úvahy, pri zohľadnení, že ako poberateľ inv. dôchodku má z tohto titulu OMB 0,3 za každý rok:
...pred stratou zamestnania mal POMB 1,3 ( 29 rokov poistenia od r. 1984)
od 2013 do 2027 14 rokov poistenia z dohody 1200 eur/ročne t.j. OMB 0,12 + 0,3 (inv.) = 0,42
Potom :
29x1,3 + 14x 0,42 /43 = POMB 1,01
dochodok 43 rokovx 1,01 x 10 = 434 eur
...ak by od 2013 do 2027 bol len evidovaný nezamestnany bez žiadneho prijmu podliehajucemu poisteniu:
od 2013 do 2027 14 rokov poistenia ako invalidný dôchodca OMB 0,3
Potom :
29x1,3 + 14x 0,3 /43 = POMB 0,97
dochodok 43 rokovx 0,97 x 10 = 417 eur
ErikaDP
23.02.13,20:25
... ak som správne pochopila, obdobia kedy dohodár je prihlásený v socilanej poisťovni, ale súčasne nema vyplatený príjem lebo mu v niekotrom mesiaci nebola pridelena praca ani vyplatená mzda sa počítaju do odpracovaných rokov a tada vstupuju do menovatela vo výpočtovom vzorci.
Presne tak.
Aký vplyv by malo keby tento dohodár nemal vôbec žiadny príjem za rok ? Inak povedané keby sme zobrali krajnu situáciu ( síce málo pravdepodobnú) že dohodar bude len prihlasený v socialnej poistovni, ale nebude vobec dosahovať príjem celý rok, tak mu to negativne ovplyvní dôchodok, lebo osobný mzdový bod za daný rok bude nula, ( pomer jeho zarobku nula voči priemernému VZ je nula ), ale daný rok sa aj tak započíta do menovateľa - do počtu rokov ktorými sa pri výpočte POMB delí súčet ročných OM.
Áno, OMB bude nula, ale takýto rok sa započíta. Čím nižší príjem, tým nižší OMB, a následne POMB. Tu platí o to viac pre nulový OMB.
T.j. dohodár, ak v danom mesiaci sa predpoklada že robiť nebude, radšej by mal byť zo vsťahu odhlásený, nie je pre jeho buduci dochodok vhodné aby si ho firma držala tak povediac v zálohe, na stave, s tým že mu pridelí prácu len v tých mesiacoch keď to bude potrebné.
Táto úvaha je správna, najmä pokiaľ ide o dohodára, ktorý bol dôchodkovo poistený už pred rokom 1984.
Neviem či správne uvažujem, že doba len čistej evidencie na úrade práce, ked občan nie je súčasne prihlasený na dohodu, táto doba nijako neovplyvní výpočet dochodku, t.j. tie doby sa do výpočtu POMB nijako nezahrnú ?
Alebo doba evidencie na urade práce ovplyvňuje POMB ?
Občan, ktorý je evidovaný na úrade práce a nepracuje, nie je dôchodkovo poistený, táto doba sama osobe neovplyvní POMB.
Neviem či som otázku zadala zrozumiteĺne, ide o to, že firma potrebuje občas niekoho na výpomoc a doteraz to bolo riešené celoročnou dohodou o prac.činnosti s tým že občas praca bola a občas nie. Firma nechce poškodiť tohto brigádnika tak hľadá riešešnie.
Ak sa ale doba len čistej evidencie na urade prace (bez súčasnej existencie DoPČ, t.j. nie je prihlasený ako dohodár v social.poistovni) nepočíta do výpočtu POMB, t,j. neovplyvňuje ho negatívne, neznižuje ho, tak sa zdá že pre daného brigádnika bude vhodnejšie nemať celoročnu dohodu o prac. činnosti, ale na konkretne dni ked práca bude, vždy vyhotovit novu dohodu a obdobia poistenia z dohody takto stale prihlasovať a odhlasovať na socialnu poistovnu, aby sa čo najviac skrátilo číslo v menovateli zlomku pre výpočet POMB kotré prináleží k danému roku s tým nízkym príjmom z dohody.
Súhlasím - najmä ak ide o osobu, ktorá bola dôchodkov poistená už pred rokom 1984.
A ešte podotázka: ide o občana kotrý má do starobného dôchodku ešte 14 rokov, je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku, t.j. je predpoklad že po dovršeni dochodkoveho veku požiada o prepočet, preklopenie invalidneho dochodku na starobný, aby sa eliminoval vplyv krátenia o mieru postihnutia 55%. Možno v tomto prípade by doba poberania nízkych príjmov z dohody o prac.činn. síce znížila celkový POMB, tak ako ste mi vysvetlili v príklade, ale súčasne by sa mu pripočítalo viac rokov poistenia ? - neviem či uvažujem dobre že dobaba evidencie na urade práce bez dohody neovplyvnuje POMB (tak ako kedysi sa asi pripočítaval nejaký nízky OMB pre poberatelov inval.dochodkov) , ale za dobu evidencie na urade práce sa nepočítaju ani roky poistenia ?, v pripade žr nie je spčasne zúčastnený na poistení z titulu dohody o pr.činn.
Podľa § 60 ods. 4 zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku.
Podľa § 62 ods. 2 prvá veta, za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0, 3.
Uvažujem takto:
pred stratou zamestnania mal POMB 1,3 ( 29 rokov poistenia od r. 1984)
od 2013 do 2027 14 rokov poistenia z dohody 1200 eur/ročne t.j. OMB 0,12
Potom :
29x1,3 + 14x0,12 /43 = POMB 0,91
dochodok 43 rokovx 0,91 x 10 = 391 eur
ak by od 2013 do 2027 bol len evidovaný nezamestnany bez žiadneho prijmu podliehajucemu poisteniu:
POMB mu zostane 1,3, ale počet rokov poistenia zostane len 29 rokov
29 rokov x 1,3 x 10 = 377 eur
Moja korekcia Vašej úvahy, pri zohľadnení, že ako poberateľ inv. dôchodku má z tohto titulu OMB 0,3 za každý rok:
...pred stratou zamestnania mal POMB 1,3 ( 29 rokov poistenia od r. 1984)
od 2013 do 2027 14 rokov poistenia z dohody 1200 eur/ročne t.j. OMB 0,12 + 0,3 (inv.) = 0,42
Potom :
29x1,3 + 14x 0,42 /43 = POMB 1,01
dochodok 43 rokovx 1,01 x 10 = 434 eur
...ak by od 2013 do 2027 bol len evidovaný nezamestnany bez žiadneho prijmu podliehajucemu poisteniu:
od 2013 do 2027 14 rokov poistenia ako invalidný dôchodca OMB 0,3
Potom :
29x1,3 + 14x 0,3 /43 = POMB 0,97
dochodok 43 rokovx 0,97 x 10 = 417 eur
Dobrý večer,
pán Mihál ďakujem za Vašu odpoveď a veľmi si vážim Vašu prácu a taktiež to že ste mi odpovedali mimo pracovných dní.
Ide o poistenca ročník 1964 , teda roky poistenia získal aj pred ropkom 1984 ( študium, vojenčina ). Pred stratou zamestnania v roku 2011 získal POMB 1,3.
Ozrejmili ste mi vplyv doby poberania invalidného dôchodku na výpočet POMB a výpočet doby poistenia.
Ak som správne pochopila, z citacie §60 ods.4, t.j. že doba poberania invalid.dôchodku je dobou poistenia s OMB 0,3 ak trvalo celý rok, tak: tanto poistenec si za dobu invalidného dôchodku tak či tak "pokazí" POMB, t.j. pokiaľ bude invalidným dôchodcom bude to mať negatívny vplyv na prepočet jeho POMB kotrý získal z rokv pred tým ako sa stal invalidným.
V prípade že by prestal poberať invalidný ( po prípadnom posudení posudkárom že klesla miera neschopnosti) a bol by len evidovaný na úrade práce, tak tie roky by mu neovplyvnili negatívne POMB, lebo by nebol zúčastnený na poistení.
Takže mi to vychádza tak, že POMB získaný pred vznikom invalidity budem mať pokazený tak či tak aj bez existencie dohody, a ak bude mať príjmy z dohody tak si ho mierne vylepší.
Ešte raz ďakujme za Vašu trpezlivodť pri čítaní , odpovedaní a korigovaní výpočtov.
Presne tak.
Aký vplyv by malo keby tento dohodár nemal vôbec žiadny príjem za rok ? Inak povedané keby sme zobrali krajnu situáciu ( síce málo pravdepodobnú) že dohodar bude len prihlasený v socialnej poistovni, ale nebude vobec dosahovať príjem celý rok, tak mu to negativne ovplyvní dôchodok, lebo osobný mzdový bod za daný rok bude nula, ( pomer jeho zarobku nula voči priemernému VZ je nula ), ale daný rok sa aj tak započíta do menovateľa - do počtu rokov ktorými sa pri výpočte POMB delí súčet ročných OM.
Áno, OMB bude nula, ale takýto rok sa započíta. Čím nižší príjem, tým nižší OMB, a následne POMB. Tu platí o to viac pre nulový OMB.
T.j. dohodár, ak v danom mesiaci sa predpoklada že robiť nebude, radšej by mal byť zo vsťahu odhlásený, nie je pre jeho buduci dochodok vhodné aby si ho firma držala tak povediac v zálohe, na stave, s tým že mu pridelí prácu len v tých mesiacoch keď to bude potrebné.
Táto úvaha je správna, najmä pokiaľ ide o dohodára, ktorý bol dôchodkovo poistený už pred rokom 1984.
Neviem či správne uvažujem, že doba len čistej evidencie na úrade práce, ked občan nie je súčasne prihlasený na dohodu, táto doba nijako neovplyvní výpočet dochodku, t.j. tie doby sa do výpočtu POMB nijako nezahrnú ?
Alebo doba evidencie na urade práce ovplyvňuje POMB ?
Občan, ktorý je evidovaný na úrade práce a nepracuje, nie je dôchodkovo poistený, táto doba sama osobe neovplyvní POMB.
Neviem či som otázku zadala zrozumiteĺne, ide o to, že firma potrebuje občas niekoho na výpomoc a doteraz to bolo riešené celoročnou dohodou o prac.činnosti s tým že občas praca bola a občas nie. Firma nechce poškodiť tohto brigádnika tak hľadá riešešnie.
Ak sa ale doba len čistej evidencie na urade prace (bez súčasnej existencie DoPČ, t.j. nie je prihlasený ako dohodár v social.poistovni) nepočíta do výpočtu POMB, t,j. neovplyvňuje ho negatívne, neznižuje ho, tak sa zdá že pre daného brigádnika bude vhodnejšie nemať celoročnu dohodu o prac. činnosti, ale na konkretne dni ked práca bude, vždy vyhotovit novu dohodu a obdobia poistenia z dohody takto stale prihlasovať a odhlasovať na socialnu poistovnu, aby sa čo najviac skrátilo číslo v menovateli zlomku pre výpočet POMB kotré prináleží k danému roku s tým nízkym príjmom z dohody.
Súhlasím - najmä ak ide o osobu, ktorá bola dôchodkov poistená už pred rokom 1984.
A ešte podotázka: ide o občana kotrý má do starobného dôchodku ešte 14 rokov, je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku, t.j. je predpoklad že po dovršeni dochodkoveho veku požiada o prepočet, preklopenie invalidneho dochodku na starobný, aby sa eliminoval vplyv krátenia o mieru postihnutia 55%. Možno v tomto prípade by doba poberania nízkych príjmov z dohody o prac.činn. síce znížila celkový POMB, tak ako ste mi vysvetlili v príklade, ale súčasne by sa mu pripočítalo viac rokov poistenia ? - neviem či uvažujem dobre že dobaba evidencie na urade práce bez dohody neovplyvnuje POMB (tak ako kedysi sa asi pripočítaval nejaký nízky OMB pre poberatelov inval.dochodkov) , ale za dobu evidencie na urade práce sa nepočítaju ani roky poistenia ?, v pripade žr nie je spčasne zúčastnený na poistení z titulu dohody o pr.činn.
Podľa § 60 ods. 4 zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku.
Podľa § 62 ods. 2 prvá veta, za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0, 3.
Uvažujem takto:
pred stratou zamestnania mal POMB 1,3 ( 29 rokov poistenia od r. 1984)
od 2013 do 2027 14 rokov poistenia z dohody 1200 eur/ročne t.j. OMB 0,12
Potom :
29x1,3 + 14x0,12 /43 = POMB 0,91
dochodok 43 rokovx 0,91 x 10 = 391 eur
ak by od 2013 do 2027 bol len evidovaný nezamestnany bez žiadneho prijmu podliehajucemu poisteniu:
POMB mu zostane 1,3, ale počet rokov poistenia zostane len 29 rokov
29 rokov x 1,3 x 10 = 377 eur
Moja korekcia Vašej úvahy, pri zohľadnení, že ako poberateľ inv. dôchodku má z tohto titulu OMB 0,3 za každý rok:
...pred stratou zamestnania mal POMB 1,3 ( 29 rokov poistenia od r. 1984)
od 2013 do 2027 14 rokov poistenia z dohody 1200 eur/ročne t.j. OMB 0,12 + 0,3 (inv.) = 0,42
Potom :
29x1,3 + 14x 0,42 /43 = POMB 1,01
dochodok 43 rokovx 1,01 x 10 = 434 eur
...ak by od 2013 do 2027 bol len evidovaný nezamestnany bez žiadneho prijmu podliehajucemu poisteniu:
od 2013 do 2027 14 rokov poistenia ako invalidný dôchodca OMB 0,3
Potom :
29x1,3 + 14x 0,3 /43 = POMB 0,97
dochodok 43 rokovx 0,97 x 10 = 417 eur
Dobrý večer,
pán Mihál ďakujem za Vašu odpoveď a veľmi si vážim Vašu prácu a taktiež to že ste mi odpovedali mimo pracovných dní.
Ide o poistenca ročník 1964 , teda roky poistenia získal aj pred ropkom 1984 ( študium, vojenčina ). Pred stratou zamestnania v roku 2011 získal POMB 1,3.
Ozrejmili ste mi vplyv doby poberania invalidného dôchodku na výpočet POMB a výpočet doby poistenia.
Ak som správne pochopila, z citacie §60 ods.4, t.j. že doba poberania invalid.dôchodku je dobou poistenia s OMB 0,3 ak trvalo celý rok, tak: tanto poistenec si za dobu invalidného dôchodku tak či tak "pokazí" POMB, t.j. pokiaľ bude invalidným dôchodcom bude to mať negatívny vplyv na prepočet jeho POMB kotrý získal z rokv pred tým ako sa stal invalidným.
V prípade že by prestal poberať invalidný ( po prípadnom posudení posudkárom že klesla miera neschopnosti) a bol by len evidovaný na úrade práce, tak tie roky by mu neovplyvnili negatívne POMB, lebo by nebol zúčastnený na poistení.
Takže mi to vychádza tak, že POMB získaný pred vznikom invalidity budem mať pokazený tak či tak aj bez existencie dohody, a ak bude mať príjmy z dohody tak si ho mierne vylepší.
Ešte raz ďakujme za Vašu trpezlivodť pri čítaní , odpovedaní a korigovaní výpočtov.