nunenko
31.08.12,20:00
Rozhodnutia sudov pri sporoch o dodržovaní zákonov a vyhlášok týkajúcich sa bytových domov.
nunenko
31.08.12,18:02
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
1Sžo 93/2007
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora
Belka a z členov JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Jany Henčekovej PhD.
v právnej veci žalobcu: A., s. r. o., K., zastúpeného advokátom Mgr. J.K., K., proti
žalovanému: Š.E.I., I. T., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 2471/2000/2006 zo dňa 8.11.2006, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 11S 2/2007-36 zo dňa 21.3.2007, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 11S 2/2007-36 zo dňa 21.3.2007 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom zamietol žalobu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 2471/2000/2006 zo dňa 8.11.2006, ktorým
žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie K.I. N. - Š.E.I. (ďalej len KI ŠEI) č. k.
259/1300/2006 zo dňa 11.9.2006 o uložení pokuty žalobcovi v sume 50.000,– Sk za
nesplnenie povinnosti v zmysle § 17 ods. 3 písm. b/ zákona č. 657/2004 Z. z.
o tepelnej energetike (ďalej len zákon).
Súd tak rozhodol po tom, čo sa stotožnil so záverom správnych orgánov,
že žalobca si v 114 prípadoch neplní povinnosti udržiavať a overovať meradlá
v zmysle § 17 ods. 3 písm. b/ zákona.. Vychádzal z gramatického výkladu, v zmysle
ktorého slovo „zabezpečiť“ znamená „postarať sa o uskutočnenie niečoho“, z čoho
usúdil, že žalobca bol povinný nielen urobiť akúsi prípravu na udržiavanie
a overovanie meradiel, ale udržiavanie a overovanie meradiel aj reálne uskutočniť. 2 1Sžo/93/2007
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal
nesprávneho právne posúdenie veci a rozsudok navrhol zmeniť a rozhodnutie
žalovaného i prvostupňového správneho orgánu zrušiť.
Trval na tom, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s § 35 ods. 1 písm. b/
zákona, nakoľko predmetná pokuta nie je uložená za porušenie povinnosti
formulovanej v § 17 ods. 3 písm. b/ zákona ako porušenie povinnosti „zabezpečiť
obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel na meranie
pretečeného množstva teplej úžitkovej vody (ďalej len TÚV) spotrebovanej končeným
spotrebiteľom v súlade s osobitným predpisom“, ale za porušenie „povinnosti“
udržiavať a overovať tieto určené meradlá. Poukázal aj na zistenie uvedené v bode 3
protokolu č. 4/099/06 o výsledku kontroly, podľa ktorého „Kontrolovaný subjekt
zabezpečil obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel...“,
z čoho vyvodil, že aj samotný správny orgán jednak konštatoval splnenie povinnosti
v podobe definovanej zákonom a zároveň konštatoval porušenie takej povinnosti,
akú zákon neukladá. Podľa jeho názoru formuláciu „zabezpečiť udržiavanie
a overovanie“ nemožno stotožňovať s formuláciou „udržiavať a overovať“.
Okrem toho tvrdil, že sa o uskutočnenie udržiavania a overovania meradiel
postaral, ale jeho starostlivosť smerujúca k overeniu a udržiavaniu meradiel bola
zmarená konaním jednotlivých vlastníkov bytov, preto by nemal byť zmysle platného
zákona sankcionovaný zo strany správnych orgánov.
Poukázal tiež na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 31.10.2001 č. II. ÚS 58/2001, podľa ktorého štátne
orgány nie sú oprávnené konať, ak ich na to nesplnomocní zákona a ak konajú, sú
povinné konať iba spôsobom, ktorý ustanovil zákon.
Žalovaný správny orgán vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol
napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Trval na tom, že napadnuté
rozhodnutie je v súlade s § 35 ods. 1 písm. b/ zákona a poukázal na to,
že v protokole č. 4/009/06 z 23.5.2006 v bode 3 sa okrem iného uvádza aj to,
že „uvedené meradlá neboli vymenené“. To znamená, že odberateľ, ktorý
rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom zabezpečil obstaranie a zapojenie
určených meradiel, tak je nelogické, aby správny orgán uviedol, že i táto povinnosť
vyplývajúca z ustanovenie § 17 ods. 3 písm. b/ zákona nebola kontrolovaným
subjektom splnená. Tvrdil, že konštatovanie žalobcu je vytrhnuté z kontextu bodu 3
protokolu a nepredstavuje skutočnosti zistené kontrolou. Na objasnenie uviedol,
že v bode 3 protokolu sú uvedené skutočnosti, ktoré zistil pri plnení ustanovenia § 17
ods. 3 písm. b/ zákona, ako postupuje kontrolovaný subjekt pri udržiavaní
a overovaní určených meradiel.
Zdôraznil, že žalobca nespochybnil ani nevyvrátil počet určených meradiel –
114, ktoré nevyhovujú platným predpisom, dôkazom čoho je podpísanie protokolu
č. 4/099/06 konateľkou spoločnosti (kde je uvedený nedostatok spolu s uloženými
opatreniami na ich odstránenie) ako aj opatrenia prijaté spoločnosťou z 31.5.2006
a je teda logické, že ide o zabezpečenie udržiavania a overovania určených meradiel
tak, ako je to uvedené v bode 2 opatrení na odstránenie závad z 31.5.2006
zaslaných kontrolovaným subjektom v zmysle protokolu, v ktorom uviedol, 3 1Sžo/93/2007
že dodávateľským spôsobom objednal výmenu všetkých meračov, u ktorých uplynula
platnosť overenia. Žalovaný upresnil, že zo strany kontrolovaného subjektu ide
o povinnosť zabezpečiť udržiavanie a overovanie určených meradiel a nie o výkon
tejto činnosti kontrolovaným subjektom; to znamená, že objednanie úkonu nie je
splnenie povinnosti podľa § 17 ods. 3 písm. b/ zákona.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Zo spisu prvostupňového súdu ako aj z administratívneho spisu žalovaného
vyplýva, že dňa 25.4.2006 vykonali u žalobcu inšpektori KI ŠEI kontrolu dodržiavania
vybraných ustanovení zákona. Podľa protokolu č. 4/099/06 o výsledku kontroly
z 23.5.2006 bolo zistené, že žalobca si v 114 prípadoch neplní povinnosť v zmysle
§ 17 ods. 3 písm. b/ zákona – udržiavať a overovať meradlá a tiež nemal v roku 2005
podpísanú zmluvu o dodávke a odbere tepla, čím porušil § 19 ods. 1 zákona.
Inšpektor KI ŠEI žalobcovi uložil v súlade s § 65 ods. 11 zákona č. 656/2004 Z. z.
o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 656/2004 Z. z.)
povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených závad a nedostatkov a ich príčin
a preložiť ich orgánu kontroly do 31.5.2006 ako aj predložiť orgánu kontroly správu
o splnení prijatých opatrení na odstránenie zistených zavaď a nedostatkov
a ich príčin do 31.8.2006. Protokol za žalobcu podpísali konateľka a riaditeľka
spoločnosti.
Listom zn. 269/06 z 31.5.2006 zaslal žalobca KI ŠEI opatrenia na odstránenie
zistených závad, v ktorých zdôvodnil nesplnenie povinnosti v zmysle § 19 ods. 1
zákona a k povinnosti vyplývajúcej z § 17 ods. 3 písm. b/ zákona uviedol, že venuje
sústavnú pozornosť obstaraniu, zapojeniu, udržiavaniu a overovaniu určených
meradiel a výmenu vodomerov zabezpečuje dodávateľsky. Tvrdil, že jeho
certifikovaní partneri sa v prípade neprístupných bytov opätovne viackrát pokúšajú
dostať do bytov a z celkového počtu 4711 ks určených meradiel ešte 114 ks
nevyhovuje platným predpisom; v týchto prípadoch bude konečným spotrebiteľom
rozoslaná do konca mája 2006 žiadosť o sprístupnenie bytov pod hrozbou vyrubenia
pokuty. Konštatoval, že mnohé byty sú dlhoročne neobývané a je predpoklad,
že 100% úspešnosť pri výmene nemožno dosiahnuť.
Na oznámenie o začatí správneho konania č. 144/1300/2006 z 5.6.2006
o uloženie pokuty podľa § 35 zákona za nesplnenie povinnosti podľa § 17 ods. 3
písm. b/ zákona reagoval listom zn. 289/06 z 13.6.2006, v ktorom označil dôkazy
svedčiace o splnení povinnosti podľa zákona. Uviedol, že všetkým 114 konečným
spotrebiteľom boli zaslané výzvy pod hrozbou uloženia pokuty od žalovaného,
aby sa u spoločnosti prihlásili za účelom výmeny vodomerov, no do 13.6.2006
sa prihlásili len 24. Poukázal na zmluvu o výkone správy, podľa ktorej sú vlastníci
bytov povinní umožniť prístup do bytu za účelom opravy, zistenia spotreby vody,
tepla a pod. a na § 17 ods. 5 písm. a/ a b/ zákona, pričom len inšpekcia môže uložiť
pokutu za porušenie § 17 ods. 5 zákona.
KI ŠEI rozhodnutím č. j. 155/1300/2006 z 27.6.2006 uložil žalobcovi pokutu
vo výške 75.000,– Sk v zmysle § 65 ods. 8 písm. d/ zákona č. 656/2004 Z. z. a § 35
ods. 1 písm. b/ zákona, ktoré rozhodnutie na odvolanie žalobcu žalovaný 4 1Sžo/93/2007
rozhodnutím č. j. 1704/2000/2006 z 14.8.2006 zrušil a vec vrátil prvostupňovému
orgánu na nové prejedanie a rozhodnutie.
Následne KI ŠEI dňa 18.8.2006 vydal ďalšie oznámenie o začatí správneho
konania a rozhodnutím č. j. 259/1300/2006 zo dňa 11.9.2006 uložil žalobcovi pokutu
v sume 50.000,– Sk v zmysle § 65 ods. 8 písm. d/ zákona č. 656/2004 Z. z. a § 35
ods. 1 písm. b/ zákona za porušenie povinnosti kontrolovaného subjektu, ktorý ako
odberateľ, ktorý rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom, v 114 prípadoch si neplní
povinnosť v zmysle § 17 ods. 3 písm. b/ zákona – udržiavať a overovať určené
meradlá na meranie pretečeného množstva TÚV spotrebovanej konečným
spotrebiteľom v súlade s osobitnými predpismi.
Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca neprijal
žiadne konkrétne úlohy, kedy v konkrétnom dome bude splnená povinnosť podľa
§ 17 ods. 3 písm. b/ zákona – zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie
a overovanie určených meradiel a v prípade nesprístupnenia bytov do určeného
termínu stanoviť konkrétnu úlohu, ktorou by sa sprístupnenie bytov zabezpečilo
(napr. § 14 ods. 1 až 4 zákona č. 182/1993 Zb.).
Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil
a v odôvodnení okrem iného poukázal tiež na ustanovenia § 8 písm. a/ a § 11 ods. 3
zákona č. 182/19993 Zb., v zmysle ktorých má vlastník bytu povinnosť umožniť
na požiadanie oprávnenej osobe vstup do bytu za účelom montáže a údržby
zariadení na meranie spotreby a v prípade, že si túto povinnosť vlastník neplní,
má žalobca možnosť obrátiť sa na súd.
V konaní nebolo sporné a žalobca to ani nespochybnil, že v kontrolovanom
období v 114 prípadoch určené meradlá nevyhovovali platným predpisom, keďže
uplynula doba platnosti ich overenia. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť,
či krajský súd nepochybil, keď postup žalovaného, ktorým bola žalobcovi uložená
pokutu vo výške 50.000,– Sk za neplnenie povinnosti zabezpečiť udržiavanie
a overovanie určených meradlá na meranie pretečeného množstva TÚV
spotrebovanej konečným spotrebiteľom vyplývajúcej z § 17 ods. 3 písm. b/ zákona
považoval za súladný so zákonom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom v správnom
konaní vykonaného dokazovania a po preskúmaní napadnutých rozhodnutí
správnych orgánov ako aj súdu prvého stupňa, sa stotožnil so skutkovými a právnymi
závermi, ku ktorým dospeli správne orgány ako aj súd prvého stupňa a keďže
žalobca v odvolaní neuviedol žiadne ďalšie dôkazy alebo skutočnosti, s ktorými by
sa žalovaný nevysporiadal a ktoré by nasvedčovali inému záveru, ako bol ustálený,
dospel k záveru, že krajský súd nepochybil, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol
Podľa § 17 ods. 3 písm. b/ zákona dodávateľ, ktorý dodáva teplo
na vykurovanie a súčasne aj na prípravu teplej úžitkovej vody a ktorý rozpočítava
množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody konečnému
spotrebiteľovi, alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného
na vykurovanie a súčasne rozpočítava aj množstvo tepla dodaného na prípravu
teplej úžitkovej vody konečnému spotrebiteľovi, je povinný zabezpečiť obstaranie,
zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel na meranie 5 1Sžo/93/2007
pretečeného množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným
spotrebiteľom v súlade s osobitným predpisom.
Podľa § 35 ods. 1 písm. b/ zákona inšpekcia uloží pokutu od 50 000 Sk
do 500 000 Sk za porušenie povinností vyplývajúcich z § 10 ods. 2, § 12 ods. 6,
§ 15 ods. 1 a 2, § 17 ods. 1, 2 a 3, § 18 ods. 1, 2 a 3, § 19 ods. 2 a 3, § 21, § 24
ods. 3, § 25 ods. 2 a ods. 3 písm. a), § 26 ods. 3, § 33 ods. 4 a 5 a § 36 ods. 7 a 9.
Vychádzajúc z účelu zákona, ktorým je okrem iného úprava podmienok
podnikania v tepelnej energetike a úprava práv a povinností účastníkov na trhu
s teplom, využitím gramatického a logického výkladu ustanovenia § 17 ods. 3
písm. b/ zákona ukladajúceho povinnosť zabezpečiť obstaranie, zapojenie,
udržiavanie a overovanie určených meradiel na meranie pretečeného množstva
teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom v súlade s osobitným
predpisom, možno dôvodne dospieť k záveru, že povinnosťou žalobcu
ako odberateľa, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného na vykurovanie
a súčasne rozpočítava aj množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody
konečnému spotrebiteľovi, bolo vykonať všetky potrebné a nevyhnutné úkony k tomu,
aby sa udržiavanie a overovanie meracích zariadení nielen vykonávalo ale napokon
aj skutočne zrealizovalo. Zo zákona nevyplýva, že túto činnosť musia príslušné
subjekty vykonávať osobne, ale môžu tak urobiť dodávateľským spôsobom
prostredníctvom ďalších subjektov – certifikovaných partnerov; v konečnom dôsledku
však v zmysle citovaného ustanovenia zodpovedá za jej zrealizovanie (alebo
nezrealizovanie) zodpovedá tento subjekt – odberateľ.
Nesplnenie uvedenej povinnosti (v 114 prípadoch) konštruovanej na princípe
objektívnej zodpovednosti, malo dôvodne za následok uloženie sankcie ustanovenej
v zákone v § 35 ods. 1 písm. b/, preto neobstojí námietka žalobcu vytýkajúca rozpor
s čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. – Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého
štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Rovnako sa odvolací súd nestotožnil
s námietkou, že pokuta bola uložená za nesplnenie povinnosti „udržiavať a overovať“
určené meradlá, kým zákon vyžaduje povinnosť „zabezpečiť udržiavanie
a overovanie.......„, pretože zo samotného výroku rozhodnutia z 11.9.2006
uvádzajúceho konkrétne ustanovenie § 17 ods. 3 písm. b/ ako aj odôvodnenia tohto
rozhodnutia vyplýva a zdôraznil to aj žalovaný, že v danom prípade išlo o porušenie
povinnosti „zabezpečiť“ udržiavanie a overovanie určených meradiel a teda
sa nevyžadoval výkon tejto činnosti (udržiavanie a overovanie) samotným
kontrolovaným subjektom.
Z uvedených dôvodov nepovažoval odvolací súd dôvody žalobcu uvedené
v odvolaní za spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku krajského súdu
a preto ho podľa § 219 OSP ako vecne správny potvrdil.
Pretože žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný súd mu právo na náhradu
trov odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 OSP v spojení
s § 250k ods. 1 OSP nepriznal. 6 1Sžo/93/2007
POUČENIE: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, dňa 29. apríla 2008
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Ľubica Kavivanovová
originál:tu (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16369_subor.pdf)
Slovenskej republiky
1Sžo 93/2007
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora
Belka a z členov JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Jany Henčekovej PhD.
v právnej veci žalobcu: A., s. r. o., K., zastúpeného advokátom Mgr. J.K., K., proti
žalovanému: Š.E.I., I. T., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 2471/2000/2006 zo dňa 8.11.2006, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 11S 2/2007-36 zo dňa 21.3.2007, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 11S 2/2007-36 zo dňa 21.3.2007 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom zamietol žalobu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 2471/2000/2006 zo dňa 8.11.2006, ktorým
žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie K.I. N. - Š.E.I. (ďalej len KI ŠEI) č. k.
259/1300/2006 zo dňa 11.9.2006 o uložení pokuty žalobcovi v sume 50.000,– Sk za
nesplnenie povinnosti v zmysle § 17 ods. 3 písm. b/ zákona č. 657/2004 Z. z.
o tepelnej energetike (ďalej len zákon).
Súd tak rozhodol po tom, čo sa stotožnil so záverom správnych orgánov,
že žalobca si v 114 prípadoch neplní povinnosti udržiavať a overovať meradlá
v zmysle § 17 ods. 3 písm. b/ zákona.. Vychádzal z gramatického výkladu, v zmysle
ktorého slovo „zabezpečiť“ znamená „postarať sa o uskutočnenie niečoho“, z čoho
usúdil, že žalobca bol povinný nielen urobiť akúsi prípravu na udržiavanie
a overovanie meradiel, ale udržiavanie a overovanie meradiel aj reálne uskutočniť. 2 1Sžo/93/2007
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal
nesprávneho právne posúdenie veci a rozsudok navrhol zmeniť a rozhodnutie
žalovaného i prvostupňového správneho orgánu zrušiť.
Trval na tom, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s § 35 ods. 1 písm. b/
zákona, nakoľko predmetná pokuta nie je uložená za porušenie povinnosti
formulovanej v § 17 ods. 3 písm. b/ zákona ako porušenie povinnosti „zabezpečiť
obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel na meranie
pretečeného množstva teplej úžitkovej vody (ďalej len TÚV) spotrebovanej končeným
spotrebiteľom v súlade s osobitným predpisom“, ale za porušenie „povinnosti“
udržiavať a overovať tieto určené meradlá. Poukázal aj na zistenie uvedené v bode 3
protokolu č. 4/099/06 o výsledku kontroly, podľa ktorého „Kontrolovaný subjekt
zabezpečil obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel...“,
z čoho vyvodil, že aj samotný správny orgán jednak konštatoval splnenie povinnosti
v podobe definovanej zákonom a zároveň konštatoval porušenie takej povinnosti,
akú zákon neukladá. Podľa jeho názoru formuláciu „zabezpečiť udržiavanie
a overovanie“ nemožno stotožňovať s formuláciou „udržiavať a overovať“.
Okrem toho tvrdil, že sa o uskutočnenie udržiavania a overovania meradiel
postaral, ale jeho starostlivosť smerujúca k overeniu a udržiavaniu meradiel bola
zmarená konaním jednotlivých vlastníkov bytov, preto by nemal byť zmysle platného
zákona sankcionovaný zo strany správnych orgánov.
Poukázal tiež na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 31.10.2001 č. II. ÚS 58/2001, podľa ktorého štátne
orgány nie sú oprávnené konať, ak ich na to nesplnomocní zákona a ak konajú, sú
povinné konať iba spôsobom, ktorý ustanovil zákon.
Žalovaný správny orgán vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol
napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Trval na tom, že napadnuté
rozhodnutie je v súlade s § 35 ods. 1 písm. b/ zákona a poukázal na to,
že v protokole č. 4/009/06 z 23.5.2006 v bode 3 sa okrem iného uvádza aj to,
že „uvedené meradlá neboli vymenené“. To znamená, že odberateľ, ktorý
rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom zabezpečil obstaranie a zapojenie
určených meradiel, tak je nelogické, aby správny orgán uviedol, že i táto povinnosť
vyplývajúca z ustanovenie § 17 ods. 3 písm. b/ zákona nebola kontrolovaným
subjektom splnená. Tvrdil, že konštatovanie žalobcu je vytrhnuté z kontextu bodu 3
protokolu a nepredstavuje skutočnosti zistené kontrolou. Na objasnenie uviedol,
že v bode 3 protokolu sú uvedené skutočnosti, ktoré zistil pri plnení ustanovenia § 17
ods. 3 písm. b/ zákona, ako postupuje kontrolovaný subjekt pri udržiavaní
a overovaní určených meradiel.
Zdôraznil, že žalobca nespochybnil ani nevyvrátil počet určených meradiel –
114, ktoré nevyhovujú platným predpisom, dôkazom čoho je podpísanie protokolu
č. 4/099/06 konateľkou spoločnosti (kde je uvedený nedostatok spolu s uloženými
opatreniami na ich odstránenie) ako aj opatrenia prijaté spoločnosťou z 31.5.2006
a je teda logické, že ide o zabezpečenie udržiavania a overovania určených meradiel
tak, ako je to uvedené v bode 2 opatrení na odstránenie závad z 31.5.2006
zaslaných kontrolovaným subjektom v zmysle protokolu, v ktorom uviedol, 3 1Sžo/93/2007
že dodávateľským spôsobom objednal výmenu všetkých meračov, u ktorých uplynula
platnosť overenia. Žalovaný upresnil, že zo strany kontrolovaného subjektu ide
o povinnosť zabezpečiť udržiavanie a overovanie určených meradiel a nie o výkon
tejto činnosti kontrolovaným subjektom; to znamená, že objednanie úkonu nie je
splnenie povinnosti podľa § 17 ods. 3 písm. b/ zákona.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Zo spisu prvostupňového súdu ako aj z administratívneho spisu žalovaného
vyplýva, že dňa 25.4.2006 vykonali u žalobcu inšpektori KI ŠEI kontrolu dodržiavania
vybraných ustanovení zákona. Podľa protokolu č. 4/099/06 o výsledku kontroly
z 23.5.2006 bolo zistené, že žalobca si v 114 prípadoch neplní povinnosť v zmysle
§ 17 ods. 3 písm. b/ zákona – udržiavať a overovať meradlá a tiež nemal v roku 2005
podpísanú zmluvu o dodávke a odbere tepla, čím porušil § 19 ods. 1 zákona.
Inšpektor KI ŠEI žalobcovi uložil v súlade s § 65 ods. 11 zákona č. 656/2004 Z. z.
o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 656/2004 Z. z.)
povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených závad a nedostatkov a ich príčin
a preložiť ich orgánu kontroly do 31.5.2006 ako aj predložiť orgánu kontroly správu
o splnení prijatých opatrení na odstránenie zistených zavaď a nedostatkov
a ich príčin do 31.8.2006. Protokol za žalobcu podpísali konateľka a riaditeľka
spoločnosti.
Listom zn. 269/06 z 31.5.2006 zaslal žalobca KI ŠEI opatrenia na odstránenie
zistených závad, v ktorých zdôvodnil nesplnenie povinnosti v zmysle § 19 ods. 1
zákona a k povinnosti vyplývajúcej z § 17 ods. 3 písm. b/ zákona uviedol, že venuje
sústavnú pozornosť obstaraniu, zapojeniu, udržiavaniu a overovaniu určených
meradiel a výmenu vodomerov zabezpečuje dodávateľsky. Tvrdil, že jeho
certifikovaní partneri sa v prípade neprístupných bytov opätovne viackrát pokúšajú
dostať do bytov a z celkového počtu 4711 ks určených meradiel ešte 114 ks
nevyhovuje platným predpisom; v týchto prípadoch bude konečným spotrebiteľom
rozoslaná do konca mája 2006 žiadosť o sprístupnenie bytov pod hrozbou vyrubenia
pokuty. Konštatoval, že mnohé byty sú dlhoročne neobývané a je predpoklad,
že 100% úspešnosť pri výmene nemožno dosiahnuť.
Na oznámenie o začatí správneho konania č. 144/1300/2006 z 5.6.2006
o uloženie pokuty podľa § 35 zákona za nesplnenie povinnosti podľa § 17 ods. 3
písm. b/ zákona reagoval listom zn. 289/06 z 13.6.2006, v ktorom označil dôkazy
svedčiace o splnení povinnosti podľa zákona. Uviedol, že všetkým 114 konečným
spotrebiteľom boli zaslané výzvy pod hrozbou uloženia pokuty od žalovaného,
aby sa u spoločnosti prihlásili za účelom výmeny vodomerov, no do 13.6.2006
sa prihlásili len 24. Poukázal na zmluvu o výkone správy, podľa ktorej sú vlastníci
bytov povinní umožniť prístup do bytu za účelom opravy, zistenia spotreby vody,
tepla a pod. a na § 17 ods. 5 písm. a/ a b/ zákona, pričom len inšpekcia môže uložiť
pokutu za porušenie § 17 ods. 5 zákona.
KI ŠEI rozhodnutím č. j. 155/1300/2006 z 27.6.2006 uložil žalobcovi pokutu
vo výške 75.000,– Sk v zmysle § 65 ods. 8 písm. d/ zákona č. 656/2004 Z. z. a § 35
ods. 1 písm. b/ zákona, ktoré rozhodnutie na odvolanie žalobcu žalovaný 4 1Sžo/93/2007
rozhodnutím č. j. 1704/2000/2006 z 14.8.2006 zrušil a vec vrátil prvostupňovému
orgánu na nové prejedanie a rozhodnutie.
Následne KI ŠEI dňa 18.8.2006 vydal ďalšie oznámenie o začatí správneho
konania a rozhodnutím č. j. 259/1300/2006 zo dňa 11.9.2006 uložil žalobcovi pokutu
v sume 50.000,– Sk v zmysle § 65 ods. 8 písm. d/ zákona č. 656/2004 Z. z. a § 35
ods. 1 písm. b/ zákona za porušenie povinnosti kontrolovaného subjektu, ktorý ako
odberateľ, ktorý rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom, v 114 prípadoch si neplní
povinnosť v zmysle § 17 ods. 3 písm. b/ zákona – udržiavať a overovať určené
meradlá na meranie pretečeného množstva TÚV spotrebovanej konečným
spotrebiteľom v súlade s osobitnými predpismi.
Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca neprijal
žiadne konkrétne úlohy, kedy v konkrétnom dome bude splnená povinnosť podľa
§ 17 ods. 3 písm. b/ zákona – zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie
a overovanie určených meradiel a v prípade nesprístupnenia bytov do určeného
termínu stanoviť konkrétnu úlohu, ktorou by sa sprístupnenie bytov zabezpečilo
(napr. § 14 ods. 1 až 4 zákona č. 182/1993 Zb.).
Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil
a v odôvodnení okrem iného poukázal tiež na ustanovenia § 8 písm. a/ a § 11 ods. 3
zákona č. 182/19993 Zb., v zmysle ktorých má vlastník bytu povinnosť umožniť
na požiadanie oprávnenej osobe vstup do bytu za účelom montáže a údržby
zariadení na meranie spotreby a v prípade, že si túto povinnosť vlastník neplní,
má žalobca možnosť obrátiť sa na súd.
V konaní nebolo sporné a žalobca to ani nespochybnil, že v kontrolovanom
období v 114 prípadoch určené meradlá nevyhovovali platným predpisom, keďže
uplynula doba platnosti ich overenia. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť,
či krajský súd nepochybil, keď postup žalovaného, ktorým bola žalobcovi uložená
pokutu vo výške 50.000,– Sk za neplnenie povinnosti zabezpečiť udržiavanie
a overovanie určených meradlá na meranie pretečeného množstva TÚV
spotrebovanej konečným spotrebiteľom vyplývajúcej z § 17 ods. 3 písm. b/ zákona
považoval za súladný so zákonom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom v správnom
konaní vykonaného dokazovania a po preskúmaní napadnutých rozhodnutí
správnych orgánov ako aj súdu prvého stupňa, sa stotožnil so skutkovými a právnymi
závermi, ku ktorým dospeli správne orgány ako aj súd prvého stupňa a keďže
žalobca v odvolaní neuviedol žiadne ďalšie dôkazy alebo skutočnosti, s ktorými by
sa žalovaný nevysporiadal a ktoré by nasvedčovali inému záveru, ako bol ustálený,
dospel k záveru, že krajský súd nepochybil, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol
Podľa § 17 ods. 3 písm. b/ zákona dodávateľ, ktorý dodáva teplo
na vykurovanie a súčasne aj na prípravu teplej úžitkovej vody a ktorý rozpočítava
množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody konečnému
spotrebiteľovi, alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného
na vykurovanie a súčasne rozpočítava aj množstvo tepla dodaného na prípravu
teplej úžitkovej vody konečnému spotrebiteľovi, je povinný zabezpečiť obstaranie,
zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel na meranie 5 1Sžo/93/2007
pretečeného množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným
spotrebiteľom v súlade s osobitným predpisom.
Podľa § 35 ods. 1 písm. b/ zákona inšpekcia uloží pokutu od 50 000 Sk
do 500 000 Sk za porušenie povinností vyplývajúcich z § 10 ods. 2, § 12 ods. 6,
§ 15 ods. 1 a 2, § 17 ods. 1, 2 a 3, § 18 ods. 1, 2 a 3, § 19 ods. 2 a 3, § 21, § 24
ods. 3, § 25 ods. 2 a ods. 3 písm. a), § 26 ods. 3, § 33 ods. 4 a 5 a § 36 ods. 7 a 9.
Vychádzajúc z účelu zákona, ktorým je okrem iného úprava podmienok
podnikania v tepelnej energetike a úprava práv a povinností účastníkov na trhu
s teplom, využitím gramatického a logického výkladu ustanovenia § 17 ods. 3
písm. b/ zákona ukladajúceho povinnosť zabezpečiť obstaranie, zapojenie,
udržiavanie a overovanie určených meradiel na meranie pretečeného množstva
teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom v súlade s osobitným
predpisom, možno dôvodne dospieť k záveru, že povinnosťou žalobcu
ako odberateľa, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného na vykurovanie
a súčasne rozpočítava aj množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody
konečnému spotrebiteľovi, bolo vykonať všetky potrebné a nevyhnutné úkony k tomu,
aby sa udržiavanie a overovanie meracích zariadení nielen vykonávalo ale napokon
aj skutočne zrealizovalo. Zo zákona nevyplýva, že túto činnosť musia príslušné
subjekty vykonávať osobne, ale môžu tak urobiť dodávateľským spôsobom
prostredníctvom ďalších subjektov – certifikovaných partnerov; v konečnom dôsledku
však v zmysle citovaného ustanovenia zodpovedá za jej zrealizovanie (alebo
nezrealizovanie) zodpovedá tento subjekt – odberateľ.
Nesplnenie uvedenej povinnosti (v 114 prípadoch) konštruovanej na princípe
objektívnej zodpovednosti, malo dôvodne za následok uloženie sankcie ustanovenej
v zákone v § 35 ods. 1 písm. b/, preto neobstojí námietka žalobcu vytýkajúca rozpor
s čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. – Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého
štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Rovnako sa odvolací súd nestotožnil
s námietkou, že pokuta bola uložená za nesplnenie povinnosti „udržiavať a overovať“
určené meradlá, kým zákon vyžaduje povinnosť „zabezpečiť udržiavanie
a overovanie.......„, pretože zo samotného výroku rozhodnutia z 11.9.2006
uvádzajúceho konkrétne ustanovenie § 17 ods. 3 písm. b/ ako aj odôvodnenia tohto
rozhodnutia vyplýva a zdôraznil to aj žalovaný, že v danom prípade išlo o porušenie
povinnosti „zabezpečiť“ udržiavanie a overovanie určených meradiel a teda
sa nevyžadoval výkon tejto činnosti (udržiavanie a overovanie) samotným
kontrolovaným subjektom.
Z uvedených dôvodov nepovažoval odvolací súd dôvody žalobcu uvedené
v odvolaní za spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku krajského súdu
a preto ho podľa § 219 OSP ako vecne správny potvrdil.
Pretože žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný súd mu právo na náhradu
trov odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 OSP v spojení
s § 250k ods. 1 OSP nepriznal. 6 1Sžo/93/2007
POUČENIE: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, dňa 29. apríla 2008
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Ľubica Kavivanovová
originál:tu (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16369_subor.pdf)
nunenko
31.08.12,18:13
Najvyšší súd 8Sžo/149/2009
Slovenskej republike
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra Melichera,
v právnej veci žalobcu: R. T., A., so sídlom H. 5, B. proti žalovanému: Štátna energetická
inšpekcia, so Hurbanova 59, Trenčín v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č.j. 1848/2000/2007 zo dňa 25. júna 2007, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č.k. 2S195/07-65 zo dňa 11. februára 2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 2S195/07-65 zo dňa 11. februára 2009, p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania vo výške 61,36 Eur, ktoré
je povinný žalovaný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, k rukám právneho zástupcu
žalobcu.
O d ô v o d n e n i e : 2 8Sžo/149/2009
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pre nedostatok dôvodov zrušil rozhodnutie žalovaného
č. j. 1848/2000/2007 zo dňa 25. júna 2007, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti
rozhodnutiu Štátnej energetickej inšpekcie, Krajského inšpektorátu Bratislava č.j. 160/1400/2007
zo dňa 16. mája 2007, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 180 000 Sk za porušenie
§ 15 ods. 1 písm. a/ a podľa § 35 ods. 1 písm. b/ zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike.
V dôvodoch rozsudku krajský súd konštatoval, že v administratívnom konaní sa žalovaný ako aj
prvostupňový správny orgán dôsledne neriadili ust. § 46 a 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní, keď nebolo zrejmé, ktorý predpis by mal určovať kvalitu teplej úžitkovej,
teda či sa malo použiť ust. § 2 ods. 3 alebo § 2 ods. 4 Vyhl. Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky č. 152/2005 Z.z. a že námietka žalobcu ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutí
správnych orgánov z dôvodu, že tieto neuviedli dôvody ako vyhodnotili zákonom stanovené
kritériá na určenie výšky pokuty, keďže pri uložení pokuty nepostupovali v súlade s ust., § 66
ods, 3 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a § 35 pds. 3 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej
energetike. Zároveň krajský súd uviedol, že žalovaný neuviedol ako vyhodnotil závažnosť a čas
trvania porušenia povinností a že správna úvaha pri ukladaní sankcie nemôže byť nahradená
svojvôľou správneho orgánu. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom
uviedol, že napáda rozhodnutie krajského súdu z dôvodov, že žalobca nespochybnil z jeho strany
preukázateľne zistené porušenie záväzne určených hodnôt pre kvalitu teplej úžitkovej vody podľa
§ 2 ods. 3 Vyhl. 152/2005 Z.z., čo vyplynulo z meraní uskutočnených zariadením
COMET L 0121 pomocou snímača NS151-2/E v dňoch 7. februára 2007 až 8. februára 2007
od 09
00
do 09
30
hod. v polhodinových intervaloch a z ktorých bol zistený rozsah teplôt
od 30,1
0
C do 43,2
0
C na stúpačkách a podľa nameraných hodnôt teplej vody u konečného
spotrebiteľa, ktoré boli namerané v rozpätí 38,5
0
C až 40,8
0
C a čím bol porušený žalobcom
§ 15 ods. 1 písm. a/ zákona č. 657/2004 Z.z. a namerané hodnoty neboli súlade s § 2 ods. 3
Vyhl. č. 152/2005 Z.z. a dôkazom porušenia zákona žalobcom bol aj list žalobcu adresovaný
miestnemu úradu v Bratislave - Rači z 24. apríla 2007, ako aj žiadosti a reklamácie vlastníkov
bytov N. 2 až 10 na nedostatočnú výšku teploty teplej úžitkovej vody. Žalovaný je toho názoru, 3 8Sžo/149/2009
že zabezpečil dostatočné množstvo dôkazov, ktoré preukazujú, že pokuta vo výške 180 000 Sk
bola uložená v súlade s ust. § 35 ods. 1 písm. b/ zákona č. 657/20074 Z.z. a bola v celom rozsahu
primeraná a bola uložená v spodnej hranici možného rozpätia 50 000 Sk až 500 000 Sk a že mu
nie je známy žiadny právny predpis, ktorý by bol povinný aplikovať pri preukazovaní a ukladaní
výšky pokuty, resp. ktorý by určoval hranice výšky uloženia pokuty, pokiaľ je pokuta uložená v
rámci rozpätia stanoveného zákonom. Žalovaný uviedol, že kontrolu vykonával na základe
zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a na základe poverenia č. 89/1400/2007 z 8. marca 2007
dostatočným spôsobom preukázal porušenie § 15 ods. 1 písm. a/ zákona č. 657/2004 Z.z., za
ktorú uložil žalovanému primeranú sankciu. Na základe toho považoval svoje rozhodnutie za
zákonné a správne. Navrhol aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu č. 2S/195/07-65 z 11.
februára 2009 zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Podľa jeho názoru ide o zjavné logické rozpory, či žalobca porušil ust. § 2
ods. 3 alebo § 2 ods. 4 Vyhl. 152/2004 Z.z., lebo bolo zrejmé, že bytové domy na N. 2-10 neboli
v čase vykonania kontroly hydraulicky vyregulované. Žiadal potvrdiť napadnutý rozsudok
krajského súdu a priznať náhradu trov odvolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu
žalovaného nemožno priznať úspech. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ustanovení § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk a bol verejne vyhlásený dňa
18. marca 2010 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. j. 1848/2000/2007 zo dňa 25. júna 2007, ktorým bolo zamietnuté odvolanie
žalobcu proti rozhodnutiu Štátnej energetickej inšpekcie, Krajského inšpektorátu Bratislava
č.j. 160/1400/2007 zo dňa 16. mája 2007, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške
180 000 Sk za porušenie § 15 ods. 1 písm. a/ a podľa § 35 ods. 1 písm. b/ zákona č. 657/2004 Z.z. 4 8Sžo/149/2009
o tepelnej energetike. Porušenie zákona spočívalo v tom, že v období od 1. januára 2006
do 28. februára 2007 ako výrobca a dodávateľ tepla nedodával teplo v určenom čase a v určenej
kvalite do bytu konečného spotrebiteľa A. L., N. 4 B., čím porušil § 15 ods. 1 písm. a/ zákona č.
657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, za čo mu bola uložená pokuta podľa § 35 ods. 1 písm. b/
zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike vo výške 180 000 Sk.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca nedodával ku konečnému
spotrebiteľovi teplú úžitkovú vodu v súlade s ust. § 15 ods. 1 písm. a/ zákona č. 657/2004 Z.z.
o tepelnej energetike, ale žalobca namietal výšku uloženej pokuty, ktorá sa mu javila ako
neprimeraná vzhľadom na štruktúru zapojenia sústavy rozvodov teplej vody a vzhľadom na
majetkové vzťahy k jej jednotlivým úsekom teplovodného potrubia, ako aj na nedostatok
dôvodov napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republike konštatuje, že sa stotožňuje so skutkovými a právnymi
závermi krajského súdu, ktorý správne poukázal na to, že v administratívnom konaní bolo
porušenie § 15 ods. 1 písm. a/ zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike žalobcovi
preukázane, avšak v súvislosti s ust. § 2 ods. 3 vyhl. 152/2005 Z.z., pričom správne orgány sa
nezoberali námietkami žalobcu, že domy na N. ul. č. 2 až 10 neboli v čase dodávok teplej
úžitkovej vody, kedy sa uskutočnilo meranie teplôt dodávanej vody hydraulicky vyregulované a
bolo teda potrebné skúmať, či kvalita teplej úžitkovej vody spĺňa zmluvne dohodnuté parametre
nie u konečného spotrebiteľa, ale na odbernom mieste, ktorým sa v danom prípade rozumelo
podľa § 2 písm. o/ zákona č. 657/2004 Z.z. zmluvne dohodnuté miesto, na ktorom je umiestnené
určené meradlo na meranie množstva dodaného tepla pre jedného odberateľa a dohodnuté medzi
dodávateľom a odberateľom.
Podľa čl. V bod 1 a 9 zmluvy č. X. uzavretej medzi žalobcom ako dodávateľom a
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov N. 2-10 ako odberateľmi bolo toto miesto dohodnuté
tak, že miestom odovzdania teplej vody, miesto kde teplá voda prechádza zo sústavy rozvodných
zariadení predávajúceho (žalobcu) do sústavy rozvodných zariadení kupujúceho (vlastníkov
bytov a nebytových priestorov N. 2-10). V tomto mieste mala mať teplá voda podľa zmluvy
dojednané parametre, t.j. teplotu od 45
0
C do 55
0
C. Z kontrolných meraní však vyplynulo, že 5 8Sžo/149/2009
tieto sa uskutočnili na výtoku u konečného spotrebiteľa a na stúpačkách ku konečnému
spotrebiteľovi.
Z administratívneho spisu súd ďalej zistil, že správny orgán vykonal vo veci dokazovanie,
z ktorého vyplynulo, že u konečnej spotrebiteľky (sťažovateľky) p. A. L., N.H. 4, B. bolo na
základe protokolu o kontrole č. 4/004/2007 zistené, že v kontrolovanom období 1. januára 2006
až 28. februára 2007 boli namerané hodnoty teplej úžitkovej vody v rozpätí od 38,5
0
C až 40,8
0
C a na prívodnom potrubí v rozpätí od 30,1
0
C do 43,2
0
C. Na základe protokolu dospel k
záveru, že žalobca porušil ust. § 15 ods. 1 písm. a/ zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike
a na základe toho začal dňa 16. apríla 2007 správne konanie s žalobcom výsledkom ktorého bolo
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.j. 160/1400/2007 o uložení pokuty podľa § 35
ods. 1 písm. b/ zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, za porušenie § 15 ods. 1 písm. a/
zákona č. 657/2004 Z.z.. Pri ukladaní pokuty správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že nižšiu čiastku pokuty zo stanoveného rozpätia uložil berúc do úvahy
závažnosť a dlhodobý čas trvania porušovania stanovenej povinnosti.
Z administratívneho spisu súd ďalej zistil, že žalobca namietal skutočnosť, že
prvostupňový správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko sa na neho nevzťahuje
ust. § 2 ods. 3 Vyhl. č. 152/2005 Z.z., ale § 2 ods. 4 citovanej vyhlášky, keďže dom na N. 2-10
nebol hydraulicky vyregulovaný, čo vyplynulo aj z posudku, ktorý bol odovzdaný
prvostupňovému orgánu a s ktorým sa ani prvostupňový správny orgán a ani žalovaný žiadnym
spôsobom nevysporiadali, hoci z neho vyplynulo, že žalobca vykonal všetko, čo bolo v jeho
možnostiach, aby teplá voda dosahovala parametre dané § 2 ods. 3 Vyhl. 152/2005 Z.z..
Z vyjadrenia autorizovaného stavebného inžiniera I.. J. S. z 1. marca 2007 vyplynulo, že
dom N. 2-10je zásobovaný z rozvodnej vetvy č. 1 a nachádza sa na konci pričom mu
predchádzajú domy N. 22-30 a N. 12-20 a nejdú sa z nich oddeliť funkcie vnútorných a
verejných rozvodov teplej úžitkovej vody a príčinou nedostatočných teplôt je nevyváženosť a
neusmernenie cirkulačných prietokov. Ďalej z neho vyplynulo, že v okruhu B. nemá dodávateľ
tepla plnú kontrolu nad rozvodnou sústavou teplej úžitkovej vody, pričom vlastníci objektov s
priebežnými rozvodmi zo zákona o energetike nemajú zodpovednosť za dodávku tepla a teplej 6 8Sžo/149/2009
úžitkovej vody do ostatných objektov a že správca bytového domu vyčerpal všetky technické
možnosti, ktoré mohol uplatniť na zariadeniach domu N.H. 2-10, aby dosiahol udržanie
dostatočnej teploty teplej úžitkovej vody.
Vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania sa odvolací súd stotožnil so záverom
krajského súdu, že administratívne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci a preto správne
pre nedostatok dôvodov zrušil rozhodnutie žalovaného č. j. 1848/2000/2007 zo dňa 25. júna 2007
a rozhodnutie Štátnej energetickej inšpekcie, Krajského inšpektorátu Bratislava
č.j. 160/1400/2007 zo dňa 16. mája 2007, keď ani z jedného rozhodnutia nebolo zrejmé,
ktorý ustanovenie predpisu použili administratívne orgány pri porušení povinnosti žalobcu, teda,
či použili ust. § 2 ods. 3 alebo § 2 ods. 4 Vyhl. 152/2005 Z.z. a ktoré z týchto ustanovení sa
vzťahovalo na žalobcu a že námietka žalobcu ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych
orgánov z dôvodu, že tieto neuviedli dôvody ako vyhodnotili zákonom stanovené kritériá na
určenie výšky pokuty, keďže pri uložení pokuty nepostupovali v súlade s ust,. § 66 ods. 3
zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a § 35 pds. 3 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike.
Zároveň sa odvolací súd stotožnil s krajským súdom v tom, že žalovaný neuviedol ako
vyhodnotil závažnosť a čas trvania porušenia povinností, ak vôbec k porušeniu povinnosti zo
strany žalobcu došlo a že v rámci správnej úvahy pri ukladaní pokuty neuviedol, aké skutočnosti
bral pri jej uložení do úvahy, pričom v rámci tejto úvahy mal zohľadniť všetky relevantné
podklady a teda aj vyjadrenie autorizovaného stavebného inžiniera I.. J. S. z 1. marca 2007.
Podľa ustálenej judikatúry súdov konajúcich pri preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov
nemôže byť správna úvahy pri určení výšky sankcie z určeného rozpätia nahradená svojvôľou
správneho orgánu tak, ako to urobil žalovaný.
Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 34 ods. 5 citovaného zákona). Podľa § 46 citovaného
zákona rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho
vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti, čo však v tomto prípade splnené nebolo.
Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom skutočnosti, že krajský súd nesprávne 7 8Sžo/149/2009
rozhodol, nakoľko rozhodnutie je dostatočne zdôvodnené, že žalobca porušil záväzne určené
hodnoty pre kvalitu teplej úžitkovej vody podľa § 2 ods. 3 Vyhl. 152/2005 Z.z. , čo vyplynulo
z meraní uskutočnených v dňoch 7. februára 2007 do 8. februára 2007, tak tieto boli zistené
u konečného spotrebiteľa a nie na mieste prechodu teplej úžitkovej vody z jedného systému
do druhého systému, teda toto bolo miesto dodania teplej úžitkovej vody, kde sa malo uskutočniť
meranie parametrov teplej úžitkovej vody a iba v tom prípade, ak by tieto nezodpovedali
parametrom dohodnutým v zmluve medzi dodávateľom a odberateľom, by mohlo dôjsť zo strany
dodávateľa k porušeniu zmluvných podmienok.
Z rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňnového správneho orgánu však nie je zrejmé,
kde sa nachádza miesto odovzdania teplej úžitkovej vody odberateľovi a aké tam boli namerané
hodnoty pri kontrolných meraniach a či tieto hodnoty boli alebo neboli v súlade so zmluvou.
Taktiež nie je zrejmé, ako administratívne orgány vyhodnotili vyjadrenie I.. J. S., ktoré mohlo
mať vplyv na rozhodnutie o výške prípadnej sankcie za prípadné porušenie § 15 ods. 1 písm. a/
zákon č. 657/2004 Z.z. ak by namerané hodnoty neboli súlade s zmluvnými dojednaniami podľa
čl. V bod 9. zmluvy X..
Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány nepostupovali v súlade s citovanými
ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov a vykonané dôkazy neboli
postačujúce na prijatie záverov o porušení zákonnej povinnosti žalobcom, ktoré bolo
kvalifikované ako porušenie § 15 ods. 1 písm. a/ zákona č. 657/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov. Z týchto dôvodov najvyšší súd rozsudok krajského súdu považuje za vecne správny
a preto ho podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 246c O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech
priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 61,36 Euro, spočívajúcich v jenom úkone
právnej pomoci, za vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného z 2. apríla 2009 v sume 45,5 Eur
podľa § 11 ods. 1 Vyhl. 655/2004 Z.z. a jeden režijný paušál vo výške 7,21 Eur a DPH vo výške
19% zo sumy 45,5 Eura t.j.8,65 eura. O trovách prvostupňového konania rozhodol krajský súd
v napadnutom rozsudku, voči ktorému úspešný žalobca nič nenamietal. 8 8Sžo/149/2009
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 18. marca 2010
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Dagmar Bartalská
originál:tu (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/6761_subor.pdf)
Slovenskej republike
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra Melichera,
v právnej veci žalobcu: R. T., A., so sídlom H. 5, B. proti žalovanému: Štátna energetická
inšpekcia, so Hurbanova 59, Trenčín v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č.j. 1848/2000/2007 zo dňa 25. júna 2007, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č.k. 2S195/07-65 zo dňa 11. februára 2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 2S195/07-65 zo dňa 11. februára 2009, p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania vo výške 61,36 Eur, ktoré
je povinný žalovaný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, k rukám právneho zástupcu
žalobcu.
O d ô v o d n e n i e : 2 8Sžo/149/2009
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pre nedostatok dôvodov zrušil rozhodnutie žalovaného
č. j. 1848/2000/2007 zo dňa 25. júna 2007, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti
rozhodnutiu Štátnej energetickej inšpekcie, Krajského inšpektorátu Bratislava č.j. 160/1400/2007
zo dňa 16. mája 2007, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 180 000 Sk za porušenie
§ 15 ods. 1 písm. a/ a podľa § 35 ods. 1 písm. b/ zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike.
V dôvodoch rozsudku krajský súd konštatoval, že v administratívnom konaní sa žalovaný ako aj
prvostupňový správny orgán dôsledne neriadili ust. § 46 a 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní, keď nebolo zrejmé, ktorý predpis by mal určovať kvalitu teplej úžitkovej,
teda či sa malo použiť ust. § 2 ods. 3 alebo § 2 ods. 4 Vyhl. Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky č. 152/2005 Z.z. a že námietka žalobcu ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutí
správnych orgánov z dôvodu, že tieto neuviedli dôvody ako vyhodnotili zákonom stanovené
kritériá na určenie výšky pokuty, keďže pri uložení pokuty nepostupovali v súlade s ust., § 66
ods, 3 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a § 35 pds. 3 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej
energetike. Zároveň krajský súd uviedol, že žalovaný neuviedol ako vyhodnotil závažnosť a čas
trvania porušenia povinností a že správna úvaha pri ukladaní sankcie nemôže byť nahradená
svojvôľou správneho orgánu. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom
uviedol, že napáda rozhodnutie krajského súdu z dôvodov, že žalobca nespochybnil z jeho strany
preukázateľne zistené porušenie záväzne určených hodnôt pre kvalitu teplej úžitkovej vody podľa
§ 2 ods. 3 Vyhl. 152/2005 Z.z., čo vyplynulo z meraní uskutočnených zariadením
COMET L 0121 pomocou snímača NS151-2/E v dňoch 7. februára 2007 až 8. februára 2007
od 09
00
do 09
30
hod. v polhodinových intervaloch a z ktorých bol zistený rozsah teplôt
od 30,1
0
C do 43,2
0
C na stúpačkách a podľa nameraných hodnôt teplej vody u konečného
spotrebiteľa, ktoré boli namerané v rozpätí 38,5
0
C až 40,8
0
C a čím bol porušený žalobcom
§ 15 ods. 1 písm. a/ zákona č. 657/2004 Z.z. a namerané hodnoty neboli súlade s § 2 ods. 3
Vyhl. č. 152/2005 Z.z. a dôkazom porušenia zákona žalobcom bol aj list žalobcu adresovaný
miestnemu úradu v Bratislave - Rači z 24. apríla 2007, ako aj žiadosti a reklamácie vlastníkov
bytov N. 2 až 10 na nedostatočnú výšku teploty teplej úžitkovej vody. Žalovaný je toho názoru, 3 8Sžo/149/2009
že zabezpečil dostatočné množstvo dôkazov, ktoré preukazujú, že pokuta vo výške 180 000 Sk
bola uložená v súlade s ust. § 35 ods. 1 písm. b/ zákona č. 657/20074 Z.z. a bola v celom rozsahu
primeraná a bola uložená v spodnej hranici možného rozpätia 50 000 Sk až 500 000 Sk a že mu
nie je známy žiadny právny predpis, ktorý by bol povinný aplikovať pri preukazovaní a ukladaní
výšky pokuty, resp. ktorý by určoval hranice výšky uloženia pokuty, pokiaľ je pokuta uložená v
rámci rozpätia stanoveného zákonom. Žalovaný uviedol, že kontrolu vykonával na základe
zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a na základe poverenia č. 89/1400/2007 z 8. marca 2007
dostatočným spôsobom preukázal porušenie § 15 ods. 1 písm. a/ zákona č. 657/2004 Z.z., za
ktorú uložil žalovanému primeranú sankciu. Na základe toho považoval svoje rozhodnutie za
zákonné a správne. Navrhol aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu č. 2S/195/07-65 z 11.
februára 2009 zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Podľa jeho názoru ide o zjavné logické rozpory, či žalobca porušil ust. § 2
ods. 3 alebo § 2 ods. 4 Vyhl. 152/2004 Z.z., lebo bolo zrejmé, že bytové domy na N. 2-10 neboli
v čase vykonania kontroly hydraulicky vyregulované. Žiadal potvrdiť napadnutý rozsudok
krajského súdu a priznať náhradu trov odvolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu
žalovaného nemožno priznať úspech. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ustanovení § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk a bol verejne vyhlásený dňa
18. marca 2010 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. j. 1848/2000/2007 zo dňa 25. júna 2007, ktorým bolo zamietnuté odvolanie
žalobcu proti rozhodnutiu Štátnej energetickej inšpekcie, Krajského inšpektorátu Bratislava
č.j. 160/1400/2007 zo dňa 16. mája 2007, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške
180 000 Sk za porušenie § 15 ods. 1 písm. a/ a podľa § 35 ods. 1 písm. b/ zákona č. 657/2004 Z.z. 4 8Sžo/149/2009
o tepelnej energetike. Porušenie zákona spočívalo v tom, že v období od 1. januára 2006
do 28. februára 2007 ako výrobca a dodávateľ tepla nedodával teplo v určenom čase a v určenej
kvalite do bytu konečného spotrebiteľa A. L., N. 4 B., čím porušil § 15 ods. 1 písm. a/ zákona č.
657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, za čo mu bola uložená pokuta podľa § 35 ods. 1 písm. b/
zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike vo výške 180 000 Sk.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca nedodával ku konečnému
spotrebiteľovi teplú úžitkovú vodu v súlade s ust. § 15 ods. 1 písm. a/ zákona č. 657/2004 Z.z.
o tepelnej energetike, ale žalobca namietal výšku uloženej pokuty, ktorá sa mu javila ako
neprimeraná vzhľadom na štruktúru zapojenia sústavy rozvodov teplej vody a vzhľadom na
majetkové vzťahy k jej jednotlivým úsekom teplovodného potrubia, ako aj na nedostatok
dôvodov napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republike konštatuje, že sa stotožňuje so skutkovými a právnymi
závermi krajského súdu, ktorý správne poukázal na to, že v administratívnom konaní bolo
porušenie § 15 ods. 1 písm. a/ zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike žalobcovi
preukázane, avšak v súvislosti s ust. § 2 ods. 3 vyhl. 152/2005 Z.z., pričom správne orgány sa
nezoberali námietkami žalobcu, že domy na N. ul. č. 2 až 10 neboli v čase dodávok teplej
úžitkovej vody, kedy sa uskutočnilo meranie teplôt dodávanej vody hydraulicky vyregulované a
bolo teda potrebné skúmať, či kvalita teplej úžitkovej vody spĺňa zmluvne dohodnuté parametre
nie u konečného spotrebiteľa, ale na odbernom mieste, ktorým sa v danom prípade rozumelo
podľa § 2 písm. o/ zákona č. 657/2004 Z.z. zmluvne dohodnuté miesto, na ktorom je umiestnené
určené meradlo na meranie množstva dodaného tepla pre jedného odberateľa a dohodnuté medzi
dodávateľom a odberateľom.
Podľa čl. V bod 1 a 9 zmluvy č. X. uzavretej medzi žalobcom ako dodávateľom a
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov N. 2-10 ako odberateľmi bolo toto miesto dohodnuté
tak, že miestom odovzdania teplej vody, miesto kde teplá voda prechádza zo sústavy rozvodných
zariadení predávajúceho (žalobcu) do sústavy rozvodných zariadení kupujúceho (vlastníkov
bytov a nebytových priestorov N. 2-10). V tomto mieste mala mať teplá voda podľa zmluvy
dojednané parametre, t.j. teplotu od 45
0
C do 55
0
C. Z kontrolných meraní však vyplynulo, že 5 8Sžo/149/2009
tieto sa uskutočnili na výtoku u konečného spotrebiteľa a na stúpačkách ku konečnému
spotrebiteľovi.
Z administratívneho spisu súd ďalej zistil, že správny orgán vykonal vo veci dokazovanie,
z ktorého vyplynulo, že u konečnej spotrebiteľky (sťažovateľky) p. A. L., N.H. 4, B. bolo na
základe protokolu o kontrole č. 4/004/2007 zistené, že v kontrolovanom období 1. januára 2006
až 28. februára 2007 boli namerané hodnoty teplej úžitkovej vody v rozpätí od 38,5
0
C až 40,8
0
C a na prívodnom potrubí v rozpätí od 30,1
0
C do 43,2
0
C. Na základe protokolu dospel k
záveru, že žalobca porušil ust. § 15 ods. 1 písm. a/ zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike
a na základe toho začal dňa 16. apríla 2007 správne konanie s žalobcom výsledkom ktorého bolo
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.j. 160/1400/2007 o uložení pokuty podľa § 35
ods. 1 písm. b/ zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, za porušenie § 15 ods. 1 písm. a/
zákona č. 657/2004 Z.z.. Pri ukladaní pokuty správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že nižšiu čiastku pokuty zo stanoveného rozpätia uložil berúc do úvahy
závažnosť a dlhodobý čas trvania porušovania stanovenej povinnosti.
Z administratívneho spisu súd ďalej zistil, že žalobca namietal skutočnosť, že
prvostupňový správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko sa na neho nevzťahuje
ust. § 2 ods. 3 Vyhl. č. 152/2005 Z.z., ale § 2 ods. 4 citovanej vyhlášky, keďže dom na N. 2-10
nebol hydraulicky vyregulovaný, čo vyplynulo aj z posudku, ktorý bol odovzdaný
prvostupňovému orgánu a s ktorým sa ani prvostupňový správny orgán a ani žalovaný žiadnym
spôsobom nevysporiadali, hoci z neho vyplynulo, že žalobca vykonal všetko, čo bolo v jeho
možnostiach, aby teplá voda dosahovala parametre dané § 2 ods. 3 Vyhl. 152/2005 Z.z..
Z vyjadrenia autorizovaného stavebného inžiniera I.. J. S. z 1. marca 2007 vyplynulo, že
dom N. 2-10je zásobovaný z rozvodnej vetvy č. 1 a nachádza sa na konci pričom mu
predchádzajú domy N. 22-30 a N. 12-20 a nejdú sa z nich oddeliť funkcie vnútorných a
verejných rozvodov teplej úžitkovej vody a príčinou nedostatočných teplôt je nevyváženosť a
neusmernenie cirkulačných prietokov. Ďalej z neho vyplynulo, že v okruhu B. nemá dodávateľ
tepla plnú kontrolu nad rozvodnou sústavou teplej úžitkovej vody, pričom vlastníci objektov s
priebežnými rozvodmi zo zákona o energetike nemajú zodpovednosť za dodávku tepla a teplej 6 8Sžo/149/2009
úžitkovej vody do ostatných objektov a že správca bytového domu vyčerpal všetky technické
možnosti, ktoré mohol uplatniť na zariadeniach domu N.H. 2-10, aby dosiahol udržanie
dostatočnej teploty teplej úžitkovej vody.
Vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania sa odvolací súd stotožnil so záverom
krajského súdu, že administratívne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci a preto správne
pre nedostatok dôvodov zrušil rozhodnutie žalovaného č. j. 1848/2000/2007 zo dňa 25. júna 2007
a rozhodnutie Štátnej energetickej inšpekcie, Krajského inšpektorátu Bratislava
č.j. 160/1400/2007 zo dňa 16. mája 2007, keď ani z jedného rozhodnutia nebolo zrejmé,
ktorý ustanovenie predpisu použili administratívne orgány pri porušení povinnosti žalobcu, teda,
či použili ust. § 2 ods. 3 alebo § 2 ods. 4 Vyhl. 152/2005 Z.z. a ktoré z týchto ustanovení sa
vzťahovalo na žalobcu a že námietka žalobcu ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych
orgánov z dôvodu, že tieto neuviedli dôvody ako vyhodnotili zákonom stanovené kritériá na
určenie výšky pokuty, keďže pri uložení pokuty nepostupovali v súlade s ust,. § 66 ods. 3
zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a § 35 pds. 3 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike.
Zároveň sa odvolací súd stotožnil s krajským súdom v tom, že žalovaný neuviedol ako
vyhodnotil závažnosť a čas trvania porušenia povinností, ak vôbec k porušeniu povinnosti zo
strany žalobcu došlo a že v rámci správnej úvahy pri ukladaní pokuty neuviedol, aké skutočnosti
bral pri jej uložení do úvahy, pričom v rámci tejto úvahy mal zohľadniť všetky relevantné
podklady a teda aj vyjadrenie autorizovaného stavebného inžiniera I.. J. S. z 1. marca 2007.
Podľa ustálenej judikatúry súdov konajúcich pri preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov
nemôže byť správna úvahy pri určení výšky sankcie z určeného rozpätia nahradená svojvôľou
správneho orgánu tak, ako to urobil žalovaný.
Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 34 ods. 5 citovaného zákona). Podľa § 46 citovaného
zákona rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho
vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti, čo však v tomto prípade splnené nebolo.
Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom skutočnosti, že krajský súd nesprávne 7 8Sžo/149/2009
rozhodol, nakoľko rozhodnutie je dostatočne zdôvodnené, že žalobca porušil záväzne určené
hodnoty pre kvalitu teplej úžitkovej vody podľa § 2 ods. 3 Vyhl. 152/2005 Z.z. , čo vyplynulo
z meraní uskutočnených v dňoch 7. februára 2007 do 8. februára 2007, tak tieto boli zistené
u konečného spotrebiteľa a nie na mieste prechodu teplej úžitkovej vody z jedného systému
do druhého systému, teda toto bolo miesto dodania teplej úžitkovej vody, kde sa malo uskutočniť
meranie parametrov teplej úžitkovej vody a iba v tom prípade, ak by tieto nezodpovedali
parametrom dohodnutým v zmluve medzi dodávateľom a odberateľom, by mohlo dôjsť zo strany
dodávateľa k porušeniu zmluvných podmienok.
Z rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňnového správneho orgánu však nie je zrejmé,
kde sa nachádza miesto odovzdania teplej úžitkovej vody odberateľovi a aké tam boli namerané
hodnoty pri kontrolných meraniach a či tieto hodnoty boli alebo neboli v súlade so zmluvou.
Taktiež nie je zrejmé, ako administratívne orgány vyhodnotili vyjadrenie I.. J. S., ktoré mohlo
mať vplyv na rozhodnutie o výške prípadnej sankcie za prípadné porušenie § 15 ods. 1 písm. a/
zákon č. 657/2004 Z.z. ak by namerané hodnoty neboli súlade s zmluvnými dojednaniami podľa
čl. V bod 9. zmluvy X..
Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány nepostupovali v súlade s citovanými
ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov a vykonané dôkazy neboli
postačujúce na prijatie záverov o porušení zákonnej povinnosti žalobcom, ktoré bolo
kvalifikované ako porušenie § 15 ods. 1 písm. a/ zákona č. 657/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov. Z týchto dôvodov najvyšší súd rozsudok krajského súdu považuje za vecne správny
a preto ho podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 246c O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech
priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 61,36 Euro, spočívajúcich v jenom úkone
právnej pomoci, za vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného z 2. apríla 2009 v sume 45,5 Eur
podľa § 11 ods. 1 Vyhl. 655/2004 Z.z. a jeden režijný paušál vo výške 7,21 Eur a DPH vo výške
19% zo sumy 45,5 Eura t.j.8,65 eura. O trovách prvostupňového konania rozhodol krajský súd
v napadnutom rozsudku, voči ktorému úspešný žalobca nič nenamietal. 8 8Sžo/149/2009
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 18. marca 2010
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Dagmar Bartalská
originál:tu (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/6761_subor.pdf)
nunenko
31.08.12,18:20
Najvyšší súd 2 M Cdo 7/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa N. B., bývajúceho
v P., zastúpeného JUDr. J. S., advokátom v P., proti odporcovi s názvom S., zastúpenému
JUDr. K. M., advokátkou v P., o zaplatenie 59,89 € s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 17 C 50/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 4. marca 2010
sp.zn. 4 Co 206/2009 a rozsudku Okresného súdu Prievidza z 27. apríla 2009 č.k.
17 C 50/2009-56 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza z 2. júla 2009
č.k. 17 C 50/2009-62, takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 4. marca 2010 sp.zn.
4 Co 206/2009 a rozsudok Okresného súdu Prievidza z 27. apríla 2009 č.k. 17 C 50/2009-56
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza z 2. júla 2009 č.k. 17 C 50/2009-
62 a vec vracia Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prievidza rozsudkom z 27. apríla 2009 č.k. 17 C 50/2009-56 v spojení
s opravným uznesením z 2. júla 2009 č.k. 17 C 50/2009-62 zamietol návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia 59,89 € s úrokmi z omeškania vo výške 6 %
ročne zo sumy 57,90 € od 1. januára 2009 do zaplatenia a zo sumy 1,989 € od 9. januára
2009. Navrhovateľ nárok odôvodnil tým, že v priebehu rokov 2006 až 2009 zaplatil
odporcovi v súvislosti s tým, že je vlastníkom bytu v bytovom dome uplatnenú sumu ako
vyúčtovanie za spotrebu teplej úžitkovej vody a zálohu za teplú úžitkovú vodu, a to napriek
tomu, že si vo svojom byte so súhlasom ostatných účastníkov bytov vybudoval samostatný
zdroj teplej úžitkovej vody a odpojil sa od spoločných rozvodov. Navrhovateľovi súd uložil
povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 16,50 € do troch dní 2 2 M Cdo 7/2011
od právoplatnosti rozsudku k rukám alebo na účet advokátky odporcu. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ vo svojom byte vykonal so súhlasom ostatných
vlastníkov stavebnú úpravu, ktorá mala za následok, že sa odpojil od spoločného prívodu
teplej úžitkovej vody, no vzhľadom na spoločné rozvody je v jeho byte naďalej technicky
zabezpečená dodávka teplej úžitkovej vody zo spoločného zdroja. Preto súd prvého stupňa
dospel k záveru, že je naďalej, a to aj napriek tomu, že vo svojom byte nemá namontovaný
merač spotrebovanej teplej úžitkovej vody, povinný platiť odporcovi podľa § 9 vyhlášky
Úradu pre reguláciu sieťových odvetí č. 630/2005 Z.z. (ďalej len „vyhláška“) základnú zložku
10 % nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody. Táto jeho povinnosť zodpovedá
i ekonomickej podstate tohto vzťahu vlastníkov bytu tvoriacich spoločenstvo, v ktorom
väčšina vlastníkov podľa rozhodnutia spoločenstva teplú vodu odoberá zo spoločného
napojenia na rozvod tepla. Platenie základnej zložky zodpovedá vzťahu odberateľa tepla
(ktorým je v tomto prípade spoločenstvo) a dodávateľa tepla. V tomto vzťahu je podstatným
prvkom to, že spoločenstvo za teplo určené na prípravu teplej úžitkovej vody musí platiť bez
ohľadu na to, koľko teplej vody je v bytovom dome skutočne spotrebované. I v prípade
nulovej spotreby teplej vody v bytoch by spoločenstvo muselo platiť za teplo určené
na prípravu teplej úžitkovej vody. Preto sa na úhrade nákladov na teplú úžitkovú vodu,
prostredníctvom platenia 10 % základnej zložky musia zúčastňovať všetci vlastníci bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome. Toto verejnoprávne obmedzenie rozhodovania
vlastníkov bytov, chráni na úkor vlastníkov bytov, ktorí teplú úžitkovú vodu zo spoločných
rozvodov neodberajú (či už z dôvodu odpojenia alebo šetrenia), rozhodnutie väčšiny
vlastníkov spočívajúce v odbere tepla od odberateľa, ktorý bytovému domou dodáva teplo
na prípravu teplej úžitkovej vody. Zodpovedá to tomu, že spoločenstvo dodávateľovi neplatí
za odobratú teplú vodu v jednotlivých bytoch, ale za teplo, ktoré je určené na prípravu teplej
vody. Preto v prípade platieb navrhovateľa nešlo u odporcu o bezdôvodné obohatenie, keďže
právnym dôvodom týchto platieb bolo správne rozúčtovanie nákladov na úhradu plnení
spojených s užívaním bytu podľa ustanovení vyhlášky. Preto prvostupňový súd návrh
navrhovateľa zamietol. Právne svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil ustanovením § 7a ods. 3,
§ 7b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Rozhodnutie
o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo 4. marca 2010
sp.zn. 4 Co 206/2009 potvrdil rozsudok prvostupňového súdu v spojení s opravným
uznesením z 2. júla 2009 č.k. 17 C 50/2009-62. Vyslovil, že odporcovi náhradu trov 3 2 M Cdo 7/2011
odvolacieho konania nepriznáva. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa v danej veci, osvojil si aj
dôvody napadnutého rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd poukázal na správnosť
rozhodnutia súdu prvého stupňa keď vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ vo svojom byte
vykonal so súhlasom ostatných vlastníkov bytov stavebnú úpravu, ktorá mala za následok, že
sa odpojil od spoločného prívodu teplej úžitkovej vody. Vzhľadom však na spoločné rozvody
je v byte navrhovateľa naďalej technicky zabezpečená dodávka teplej úžitkovej vody
zo spoločného zdroja a preto je navrhovateľ povinný odporcovi v zmysle § 9 vyhlášky
č. 630/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste,
platiť základnú zložku 10 % nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody. Odvolací súd sa
stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že táto povinnosť navrhovateľa zodpovedá
i ekonomickej podstate tohto vzťahu vlastníkov bytu tvoriacich spoločenstvo, v ktorom
väčšina vlastníkov podľa rozhodnutia spoločenstva teplú vodu odoberá zo spoločného
napojenia na rozvod tepla. Platenie základnej zložky zodpovedá vzťahu odberateľa tepla,
ktorým je v tomto prípade spoločenstvo a dodávateľa tepla. Správne v tomto vzťahu súd
prvého stupňa poukázal na to, že podstatným prvkom je tá skutočnosť, že spoločenstvo
za teplo určené na prípravu teplej úžitkovej vody musí platiť bez ohľadu na to, koľko teplej
vody je v bytovom dome skutočne spotrebované. I v prípade nulovej spotreby teplej vody,
bytové spoločenstvo by muselo platiť za teplo určené na prípravu teplej úžitkovej vody
a preto sa na úhrade nákladov za teplú úžitkovú vodu, prostredníctvom platenia základnej
10 % zložky musia zúčastňovať všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome. Preto aj odvolací súd v súlade s názorom súdu prvého stupňa má za to, že ide
o verejnoprávne obmedzenie rozhodovania vlastníkov bytov, ktoré chráni na úkor vlastníkov
bytov, ktorí teplú úžitkovú vodu zo spoločných rozvodov neodoberajú, rozhodnutie väčšiny
vlastníkov spočívajúce v odbere tepla od odberateľa, ktorý bytovému domu dodáva teplo
na prípravu teplej úžitkovej vody. Spoločenstvo vlastníkov bytov totiž dodávateľovi neplatí
v jednotlivých bytoch za odobratú teplú vodu, ale za teplo, ktoré je určené na dodávku teplej
vody. Námietky navrhovateľa uvádzané v odvolaní neboli preto dôvodné. O náhrade trov
odvolacieho konania rozhodol podľa § 244 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu ako aj proti rozhodnutiu súdu prvého
stupňa, podal na podnet navrhovateľa generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne
dovolanie. Žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Generálny prokurátor uviedol, že základná zložka z celkových nákladov na prípravu 4 2 M Cdo 7/2011
teplej úžitkovej vody, ktorá tvorí 10 % celkových nákladov, sa rozpočítava len medzi
konečných spotrebiteľov. Konečným spotrebiteľom je len ten spotrebiteľ, ktorý má možnosť
odoberať teplú úžitkovú vodu a teda dodané teplo využíva výlučne na vlastnú spotrebu.
Ak spotrebiteľ vykonal technické opatrenia (zablendovanie prívodu a zabezpečenie plombou)
na odpojenie dodávky teplej úžitkovej vody a zabezpečil, aby teplú úžitkovú vodu
pripravovanú centrálne odoberať nemohol, nejde o konečného spotrebiteľa, akého má
na mysli zákon, resp. vykonávacia vyhláška. V danom prípade nebolo sporné, že navrhovateľ
vykonal technické opatrenia na odpojenie dodávky teplej úžitkovej vody, teplú úžitkovú vodu
pripravovanú centrálne nemal možnosť odoberať a ani neodoberal, taktiež dodané teplo
potrebné na prípravu teplej úžitkovej vody nemohol využívať a ani nevyužíval výlučne
na vlastnú spotrebu. Navrhovateľa teda nemožno považovať za konečného spotrebiteľa
v zmysle zákona a vykonávacej vyhlášky, pretože nespĺňa základnú zákonnú podmienku
uvedenú v ustanovení § 2 písm. f/ zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike (ďalej len
„zákon“), teda, že dodané teplo do bytu využíval na vlastnú potrebu. Pojem konečný
spotrebiteľ používaný vo vyhláške je totožný s pojmom konečný spotrebiteľ tak ako je
definovaný v zákone. Pokiaľ súd napriek tomu návrh zamietol, vec nesprávne právne posúdil.
Podľa názoru generálneho prokurátora základná zložka nákladov na dodané teplo
vykurovanie sa síce s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 2 vyhlášky rozpočíta aj medzi
užívateľov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú individuálne vykurovanie a nemajú
priamo uzatvorenú zmluvu o dodávke a odbere tepla s dodávateľom, avšak iba ak sú títo
užívatelia zároveň spotrebiteľmi vo vzťahu ku spoločným priestorom, ktoré sú vybavené
vykurovacími telesami a určené na spoločné užívanie konečnými spotrebiteľmi. O takýto
prípad však nešlo. Platby za dodávku tepla na prípravu teplej úžitkovej vody
a na vykurovanie nemožno stotožňovať. Generálny prokurátor poukázal na to, že len
samotná okolnosť, že do bytu vedú odpojené a zaplombované technické rozvody neznamená,
že je do bytu dodávateľom zabezpečená dodávka teplej úžitkovej vody zo spoločného zdroja.
Z uvedeného dôvodu nie je dodávateľ oprávnený dodávku teplej úžitkovej vody spoplatniť aj
tým užívateľom bytov, ktorí v zmysle zákona a vykonávacej vyhlášky nie sú konečnými
spotrebiteľmi tepla potrebného na prípravu teplej úžitkovej vody.
Navrhovateľ ani odporca sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora
nevyjadrili.5 2 M Cdo 7/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci
o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal
generálny prokurátor (§ 243e ods. 1 O.s.p.) v lehote jedného roka od právoplatnosti
rozhodnutia súdu (§ 243g O.s.p.) proti rozhodnutiam, ktoré môže napadnúť týmto opravným
prostriedkom, preskúmal napadnuté rozhodnutia bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že ich treba zrušiť.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Na výskyt procesných vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p. a tiež tzv. iných procesných
vád konania majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sa prihliada nielen v konaní
o dovolaní (viď § 242 ods. 1 O.s.p.), ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní (viď § 243i
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto
mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené.
Procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli v konaní o mimoriadnom
dovolaní namietané a ani nevyšli najavo. Podľa právneho názoru najvyššieho súdu ale
v konaní na súdoch nižších stupňov došlo k tzv. inej vade konania majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.6 2 M Cdo 7/2011
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
V mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor Slovenskej republiky namietal
nesprávne právne posúdenie veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu
pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci
konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce
aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu
síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.
Dovolací súd je pri preskúmavaní právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu
viazaný rozsahom dovolacieho návrhu a uplatneným dovolacím dôvodom. Viazanosť
dovolacieho súdu dôvodom uvedeným v dovolaní sa prejavuje nielen vo viazanosti dôvodom
zodpovedajúcemu niektorému v zákone vymedzenému dovolaciemu dôvodu, ale
predovšetkým vo viazanosti tým, ako bol tento dovolací dôvod v dovolaní opísaný,
t.j. uvedenie okolností, z ktorých dovolateľ usudzuje, že uvedený dovolací dôvod je daný.
Podľa § 2 písm. f/ zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike na účely tohto
zákona sa rozumie konečným spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej
dodávateľ dodáva teplo priamo alebo ktorej dodávateľ alebo odoberateľ množstvo dodaného
tepla rozpočítava a ktorý dodané teplo využíva výlučne na vlastnú spotrebu.
Podľa § 2 písm. a/ vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetí č. 630/2005 Z.z.
na účely tejto vyhlášky sa rozumie rozpočítavaním množstva dodaného tepla rozpočítavanie
nákladov za dodané teplo na vykurovanie alebo na prípravu teplej úžitkovej vody
odberateľovi alebo konečnému spotrebiteľovi.
Zo spisu je zrejmé, že navrhovateľ vykonal technické opatrenie a to zablendovanie
prívodu a zabezpečenie plombou na odpojenie teplej úžitkovej vody a zabezpečil, aby teplú
úžitkovú vodu pripravovanú centrálne odoberať nemohol. Nemožno preto navrhovateľa7 2 M Cdo 7/2011
označiť za konečného spotrebiteľa v zmysle zákona a vykonávacej vyhlášky.
Navrhovateľ nenaplnil požiadavku § 2 písm. f/ zákona, teda že dodané teplo do bytu využíval
na vlastnú potrebu.
Na základe uvedeného je treba súhlasiť aj s ďalším názorom generálneho prokurátora,
že základná zložka na dodané teplo na vykurovanie sa síce s poukazom na ustanovenie
§ 5 ods. 2 vyhlášky rozpočíta aj medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú
individuálne vykurovanie a nemajú priamo uzatvorenú zmluvu o dodávke a odbere tepla
s dodávateľom, ale ak sú títo užívatelia zároveň spotrebiteľmi vo vzťahu k spoločným
priestorom, ktoré sú vybavené vykurovacími telesami a určené na spoločné užívanie
konečnými spotrebiteľmi. Správne poukázal generálny prokurátor, že o takýto prípad
v prejednávanej veci nešlo. V danej veci ide o dodávku tepla na prípravu teplej úžitkovej
vody a nie o dodávku tepla na vykurovanie. Tým, že súdy z tohto aspektu neposudzovali
skutkový stav veci (či postačujú už zistené skutočnosti, resp. či je potrebné prípadné
doplnenie dokazovania) v nadväznosti k právnej stránke veci, došlo vo vzťahu k uvedenému
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci k inej vade v konaní, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. Na takúto inú vadu je
dovolací súd povinný prihliadať aj z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O.s.p.), nie je preto
rozhodujúce, či bol tento dovolací dôvod v mimoriadnom dovolaní generálnym prokurátorom
uplatnený alebo nie.
Pokiaľ generálny prokurátor namietal nesprávne právne posúdenie veci v zmysle
§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., treba uviesť, že mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia
nebolo možné podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti v nich zaujatých právnych záverov,
lebo v dôsledku spomenutej procesnej vady nemožno posúdiť, či súdy správne aplikovali
príslušnú právnu normu na zistený skutkový stav a či z nej vyvodili správne právne závery.
Z týchto dôvodov najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i O.s.p. v spojení s § 243b O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania
(§ 243i O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.). 8 2 M Cdo 7/2011
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. októbra 2011
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
origonál: tu (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/19337_subor.pdf)
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa N. B., bývajúceho
v P., zastúpeného JUDr. J. S., advokátom v P., proti odporcovi s názvom S., zastúpenému
JUDr. K. M., advokátkou v P., o zaplatenie 59,89 € s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 17 C 50/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 4. marca 2010
sp.zn. 4 Co 206/2009 a rozsudku Okresného súdu Prievidza z 27. apríla 2009 č.k.
17 C 50/2009-56 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza z 2. júla 2009
č.k. 17 C 50/2009-62, takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 4. marca 2010 sp.zn.
4 Co 206/2009 a rozsudok Okresného súdu Prievidza z 27. apríla 2009 č.k. 17 C 50/2009-56
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza z 2. júla 2009 č.k. 17 C 50/2009-
62 a vec vracia Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prievidza rozsudkom z 27. apríla 2009 č.k. 17 C 50/2009-56 v spojení
s opravným uznesením z 2. júla 2009 č.k. 17 C 50/2009-62 zamietol návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia 59,89 € s úrokmi z omeškania vo výške 6 %
ročne zo sumy 57,90 € od 1. januára 2009 do zaplatenia a zo sumy 1,989 € od 9. januára
2009. Navrhovateľ nárok odôvodnil tým, že v priebehu rokov 2006 až 2009 zaplatil
odporcovi v súvislosti s tým, že je vlastníkom bytu v bytovom dome uplatnenú sumu ako
vyúčtovanie za spotrebu teplej úžitkovej vody a zálohu za teplú úžitkovú vodu, a to napriek
tomu, že si vo svojom byte so súhlasom ostatných účastníkov bytov vybudoval samostatný
zdroj teplej úžitkovej vody a odpojil sa od spoločných rozvodov. Navrhovateľovi súd uložil
povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 16,50 € do troch dní 2 2 M Cdo 7/2011
od právoplatnosti rozsudku k rukám alebo na účet advokátky odporcu. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ vo svojom byte vykonal so súhlasom ostatných
vlastníkov stavebnú úpravu, ktorá mala za následok, že sa odpojil od spoločného prívodu
teplej úžitkovej vody, no vzhľadom na spoločné rozvody je v jeho byte naďalej technicky
zabezpečená dodávka teplej úžitkovej vody zo spoločného zdroja. Preto súd prvého stupňa
dospel k záveru, že je naďalej, a to aj napriek tomu, že vo svojom byte nemá namontovaný
merač spotrebovanej teplej úžitkovej vody, povinný platiť odporcovi podľa § 9 vyhlášky
Úradu pre reguláciu sieťových odvetí č. 630/2005 Z.z. (ďalej len „vyhláška“) základnú zložku
10 % nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody. Táto jeho povinnosť zodpovedá
i ekonomickej podstate tohto vzťahu vlastníkov bytu tvoriacich spoločenstvo, v ktorom
väčšina vlastníkov podľa rozhodnutia spoločenstva teplú vodu odoberá zo spoločného
napojenia na rozvod tepla. Platenie základnej zložky zodpovedá vzťahu odberateľa tepla
(ktorým je v tomto prípade spoločenstvo) a dodávateľa tepla. V tomto vzťahu je podstatným
prvkom to, že spoločenstvo za teplo určené na prípravu teplej úžitkovej vody musí platiť bez
ohľadu na to, koľko teplej vody je v bytovom dome skutočne spotrebované. I v prípade
nulovej spotreby teplej vody v bytoch by spoločenstvo muselo platiť za teplo určené
na prípravu teplej úžitkovej vody. Preto sa na úhrade nákladov na teplú úžitkovú vodu,
prostredníctvom platenia 10 % základnej zložky musia zúčastňovať všetci vlastníci bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome. Toto verejnoprávne obmedzenie rozhodovania
vlastníkov bytov, chráni na úkor vlastníkov bytov, ktorí teplú úžitkovú vodu zo spoločných
rozvodov neodberajú (či už z dôvodu odpojenia alebo šetrenia), rozhodnutie väčšiny
vlastníkov spočívajúce v odbere tepla od odberateľa, ktorý bytovému domou dodáva teplo
na prípravu teplej úžitkovej vody. Zodpovedá to tomu, že spoločenstvo dodávateľovi neplatí
za odobratú teplú vodu v jednotlivých bytoch, ale za teplo, ktoré je určené na prípravu teplej
vody. Preto v prípade platieb navrhovateľa nešlo u odporcu o bezdôvodné obohatenie, keďže
právnym dôvodom týchto platieb bolo správne rozúčtovanie nákladov na úhradu plnení
spojených s užívaním bytu podľa ustanovení vyhlášky. Preto prvostupňový súd návrh
navrhovateľa zamietol. Právne svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil ustanovením § 7a ods. 3,
§ 7b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Rozhodnutie
o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo 4. marca 2010
sp.zn. 4 Co 206/2009 potvrdil rozsudok prvostupňového súdu v spojení s opravným
uznesením z 2. júla 2009 č.k. 17 C 50/2009-62. Vyslovil, že odporcovi náhradu trov 3 2 M Cdo 7/2011
odvolacieho konania nepriznáva. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa v danej veci, osvojil si aj
dôvody napadnutého rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd poukázal na správnosť
rozhodnutia súdu prvého stupňa keď vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ vo svojom byte
vykonal so súhlasom ostatných vlastníkov bytov stavebnú úpravu, ktorá mala za následok, že
sa odpojil od spoločného prívodu teplej úžitkovej vody. Vzhľadom však na spoločné rozvody
je v byte navrhovateľa naďalej technicky zabezpečená dodávka teplej úžitkovej vody
zo spoločného zdroja a preto je navrhovateľ povinný odporcovi v zmysle § 9 vyhlášky
č. 630/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste,
platiť základnú zložku 10 % nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody. Odvolací súd sa
stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že táto povinnosť navrhovateľa zodpovedá
i ekonomickej podstate tohto vzťahu vlastníkov bytu tvoriacich spoločenstvo, v ktorom
väčšina vlastníkov podľa rozhodnutia spoločenstva teplú vodu odoberá zo spoločného
napojenia na rozvod tepla. Platenie základnej zložky zodpovedá vzťahu odberateľa tepla,
ktorým je v tomto prípade spoločenstvo a dodávateľa tepla. Správne v tomto vzťahu súd
prvého stupňa poukázal na to, že podstatným prvkom je tá skutočnosť, že spoločenstvo
za teplo určené na prípravu teplej úžitkovej vody musí platiť bez ohľadu na to, koľko teplej
vody je v bytovom dome skutočne spotrebované. I v prípade nulovej spotreby teplej vody,
bytové spoločenstvo by muselo platiť za teplo určené na prípravu teplej úžitkovej vody
a preto sa na úhrade nákladov za teplú úžitkovú vodu, prostredníctvom platenia základnej
10 % zložky musia zúčastňovať všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome. Preto aj odvolací súd v súlade s názorom súdu prvého stupňa má za to, že ide
o verejnoprávne obmedzenie rozhodovania vlastníkov bytov, ktoré chráni na úkor vlastníkov
bytov, ktorí teplú úžitkovú vodu zo spoločných rozvodov neodoberajú, rozhodnutie väčšiny
vlastníkov spočívajúce v odbere tepla od odberateľa, ktorý bytovému domu dodáva teplo
na prípravu teplej úžitkovej vody. Spoločenstvo vlastníkov bytov totiž dodávateľovi neplatí
v jednotlivých bytoch za odobratú teplú vodu, ale za teplo, ktoré je určené na dodávku teplej
vody. Námietky navrhovateľa uvádzané v odvolaní neboli preto dôvodné. O náhrade trov
odvolacieho konania rozhodol podľa § 244 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu ako aj proti rozhodnutiu súdu prvého
stupňa, podal na podnet navrhovateľa generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne
dovolanie. Žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Generálny prokurátor uviedol, že základná zložka z celkových nákladov na prípravu 4 2 M Cdo 7/2011
teplej úžitkovej vody, ktorá tvorí 10 % celkových nákladov, sa rozpočítava len medzi
konečných spotrebiteľov. Konečným spotrebiteľom je len ten spotrebiteľ, ktorý má možnosť
odoberať teplú úžitkovú vodu a teda dodané teplo využíva výlučne na vlastnú spotrebu.
Ak spotrebiteľ vykonal technické opatrenia (zablendovanie prívodu a zabezpečenie plombou)
na odpojenie dodávky teplej úžitkovej vody a zabezpečil, aby teplú úžitkovú vodu
pripravovanú centrálne odoberať nemohol, nejde o konečného spotrebiteľa, akého má
na mysli zákon, resp. vykonávacia vyhláška. V danom prípade nebolo sporné, že navrhovateľ
vykonal technické opatrenia na odpojenie dodávky teplej úžitkovej vody, teplú úžitkovú vodu
pripravovanú centrálne nemal možnosť odoberať a ani neodoberal, taktiež dodané teplo
potrebné na prípravu teplej úžitkovej vody nemohol využívať a ani nevyužíval výlučne
na vlastnú spotrebu. Navrhovateľa teda nemožno považovať za konečného spotrebiteľa
v zmysle zákona a vykonávacej vyhlášky, pretože nespĺňa základnú zákonnú podmienku
uvedenú v ustanovení § 2 písm. f/ zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike (ďalej len
„zákon“), teda, že dodané teplo do bytu využíval na vlastnú potrebu. Pojem konečný
spotrebiteľ používaný vo vyhláške je totožný s pojmom konečný spotrebiteľ tak ako je
definovaný v zákone. Pokiaľ súd napriek tomu návrh zamietol, vec nesprávne právne posúdil.
Podľa názoru generálneho prokurátora základná zložka nákladov na dodané teplo
vykurovanie sa síce s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 2 vyhlášky rozpočíta aj medzi
užívateľov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú individuálne vykurovanie a nemajú
priamo uzatvorenú zmluvu o dodávke a odbere tepla s dodávateľom, avšak iba ak sú títo
užívatelia zároveň spotrebiteľmi vo vzťahu ku spoločným priestorom, ktoré sú vybavené
vykurovacími telesami a určené na spoločné užívanie konečnými spotrebiteľmi. O takýto
prípad však nešlo. Platby za dodávku tepla na prípravu teplej úžitkovej vody
a na vykurovanie nemožno stotožňovať. Generálny prokurátor poukázal na to, že len
samotná okolnosť, že do bytu vedú odpojené a zaplombované technické rozvody neznamená,
že je do bytu dodávateľom zabezpečená dodávka teplej úžitkovej vody zo spoločného zdroja.
Z uvedeného dôvodu nie je dodávateľ oprávnený dodávku teplej úžitkovej vody spoplatniť aj
tým užívateľom bytov, ktorí v zmysle zákona a vykonávacej vyhlášky nie sú konečnými
spotrebiteľmi tepla potrebného na prípravu teplej úžitkovej vody.
Navrhovateľ ani odporca sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora
nevyjadrili.5 2 M Cdo 7/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci
o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal
generálny prokurátor (§ 243e ods. 1 O.s.p.) v lehote jedného roka od právoplatnosti
rozhodnutia súdu (§ 243g O.s.p.) proti rozhodnutiam, ktoré môže napadnúť týmto opravným
prostriedkom, preskúmal napadnuté rozhodnutia bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že ich treba zrušiť.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Na výskyt procesných vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p. a tiež tzv. iných procesných
vád konania majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sa prihliada nielen v konaní
o dovolaní (viď § 242 ods. 1 O.s.p.), ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní (viď § 243i
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto
mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené.
Procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli v konaní o mimoriadnom
dovolaní namietané a ani nevyšli najavo. Podľa právneho názoru najvyššieho súdu ale
v konaní na súdoch nižších stupňov došlo k tzv. inej vade konania majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.6 2 M Cdo 7/2011
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
V mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor Slovenskej republiky namietal
nesprávne právne posúdenie veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu
pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci
konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce
aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu
síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.
Dovolací súd je pri preskúmavaní právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu
viazaný rozsahom dovolacieho návrhu a uplatneným dovolacím dôvodom. Viazanosť
dovolacieho súdu dôvodom uvedeným v dovolaní sa prejavuje nielen vo viazanosti dôvodom
zodpovedajúcemu niektorému v zákone vymedzenému dovolaciemu dôvodu, ale
predovšetkým vo viazanosti tým, ako bol tento dovolací dôvod v dovolaní opísaný,
t.j. uvedenie okolností, z ktorých dovolateľ usudzuje, že uvedený dovolací dôvod je daný.
Podľa § 2 písm. f/ zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike na účely tohto
zákona sa rozumie konečným spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej
dodávateľ dodáva teplo priamo alebo ktorej dodávateľ alebo odoberateľ množstvo dodaného
tepla rozpočítava a ktorý dodané teplo využíva výlučne na vlastnú spotrebu.
Podľa § 2 písm. a/ vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetí č. 630/2005 Z.z.
na účely tejto vyhlášky sa rozumie rozpočítavaním množstva dodaného tepla rozpočítavanie
nákladov za dodané teplo na vykurovanie alebo na prípravu teplej úžitkovej vody
odberateľovi alebo konečnému spotrebiteľovi.
Zo spisu je zrejmé, že navrhovateľ vykonal technické opatrenie a to zablendovanie
prívodu a zabezpečenie plombou na odpojenie teplej úžitkovej vody a zabezpečil, aby teplú
úžitkovú vodu pripravovanú centrálne odoberať nemohol. Nemožno preto navrhovateľa7 2 M Cdo 7/2011
označiť za konečného spotrebiteľa v zmysle zákona a vykonávacej vyhlášky.
Navrhovateľ nenaplnil požiadavku § 2 písm. f/ zákona, teda že dodané teplo do bytu využíval
na vlastnú potrebu.
Na základe uvedeného je treba súhlasiť aj s ďalším názorom generálneho prokurátora,
že základná zložka na dodané teplo na vykurovanie sa síce s poukazom na ustanovenie
§ 5 ods. 2 vyhlášky rozpočíta aj medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú
individuálne vykurovanie a nemajú priamo uzatvorenú zmluvu o dodávke a odbere tepla
s dodávateľom, ale ak sú títo užívatelia zároveň spotrebiteľmi vo vzťahu k spoločným
priestorom, ktoré sú vybavené vykurovacími telesami a určené na spoločné užívanie
konečnými spotrebiteľmi. Správne poukázal generálny prokurátor, že o takýto prípad
v prejednávanej veci nešlo. V danej veci ide o dodávku tepla na prípravu teplej úžitkovej
vody a nie o dodávku tepla na vykurovanie. Tým, že súdy z tohto aspektu neposudzovali
skutkový stav veci (či postačujú už zistené skutočnosti, resp. či je potrebné prípadné
doplnenie dokazovania) v nadväznosti k právnej stránke veci, došlo vo vzťahu k uvedenému
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci k inej vade v konaní, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. Na takúto inú vadu je
dovolací súd povinný prihliadať aj z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O.s.p.), nie je preto
rozhodujúce, či bol tento dovolací dôvod v mimoriadnom dovolaní generálnym prokurátorom
uplatnený alebo nie.
Pokiaľ generálny prokurátor namietal nesprávne právne posúdenie veci v zmysle
§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., treba uviesť, že mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia
nebolo možné podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti v nich zaujatých právnych záverov,
lebo v dôsledku spomenutej procesnej vady nemožno posúdiť, či súdy správne aplikovali
príslušnú právnu normu na zistený skutkový stav a či z nej vyvodili správne právne závery.
Z týchto dôvodov najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i O.s.p. v spojení s § 243b O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania
(§ 243i O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.). 8 2 M Cdo 7/2011
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. októbra 2011
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
origonál: tu (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/19337_subor.pdf)
bubkoch
31.08.12,18:52
nunenko si sa s konom zrazil ?
sito
31.08.12,23:05
nunenko si sa s konom zrazil ?
Nie, nezrazil! Ale, koňov zarazí, nie nunenko. Kočiš? Ak nie ...
Nie, nezrazil! Ale, koňov zarazí, nie nunenko. Kočiš? Ak nie ...
nunenko
01.09.12,06:25
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžo 34/2007
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Zdenky
Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu: B.H. M. K., spol. s r.o., K., zastúpeného
advokátom JUDr. P. H., S. N. V., proti žalovanému: S.O.I., Ú.I. S.O.I. so sídlom
v B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č P/0139/08/05 zo dňa
12.9.2005, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.
2S 22/2005-33 zo dňa 14. decembra 2006, takto
r o z h o d o l
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Košiciach č. k. 2S 22/2005-33 zo dňa 14. decembra 2006 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu žalobcu,
ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. P/0139/08/05 zo dňa 12.9.2005 ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie I. S.O.I. so sídlom v K. pre K. kraj zo dňa
2.5.2005 č. P/0139/08/05, ktorým bola žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa uložená pokuta vo výške 50.000,- Sk pre
porušenie § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
spočívajúce v nesprávnom účtovaní ceny pri poskytovaní služieb, keď ako priamy
správca vlastníkov bytov napojených na zdroj t. j. kotolňa Mier vo vyúčtovaní za rok
2003 nesprávne účtoval objem a ohrev teplej úžitkovej vody.
V odôvodnení sa stotožnil s názorom žalovaného, že zo strany žalobcu došlo
k porušeniu povinnosti žalobcu správne rozúčtovať jednotlivým vlastníkom bytov
v bloku L. 1100 náklady na množstvo dodanej teplej úžitkovej vody, ktoré
vyfaktúroval dodávateľ T. s.r.o. K. žalobcovi na predmetný blok, t.j. 1400 m3 a tento
údaj upravil koeficientom určeným na základe fakturovaných údajov, t.j. 1,1967 2 1Sžo/34/2007
(pomer fakturovaného dodaného množstva teplej úžitkovej vody a množstva
spotrebovanej teplej úžitkovej vody odčítanej na meračoch spotrebiteľov použitého
dodávateľom tepla). Krajský súd sa stotožnil so zistením žalovaného, že žalobca
použil koeficient 1,20967, ktorý nezodpovedá fakturovaným údaj a že žalobca
tvrdenie o zmene koeficientu v dôsledku korekcií nahlásených údajov o stavoch na
pomerných meračoch zo strany vlastníkov bytov v konaní nepreukázal, naopak
pôvodný údaj o súčte spotrieb teplej úžitkovej vody odčítaných z pomerných meračov
11581 m3 (z toho 1400 m3 v bloku L. 1100) je jediným preukázaným fakturovaným
údajom zo strany dodávateľa teplej úžitkovej vody. Na základe uvedeného dospel
krajský súd k záveru, že žalovaný správne zistil porušenie povinnosti žalobcu
uloženej v ustanovení § 3 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa, keď
účtoval iné ako skutočné náklady fakturované dodávateľom tepla a teplej úžitkovej
vody, pričom vzhľadom k objektívnej zodpovednosti za porušenie povinnosti bez
možnosti zbavenia sa zodpovednosti, nie je pre rozhodovanie súdu významné ako
k nesprávnym údajom uvedeným vo vyúčtovaniach žalobca dospel. V dôsledku
použitia koeficientu, ktorý nemá základ v predmetnej faktúre, došlo podľa krajského
súdu k určeniu vyšších cien za objem a ohrev teplej úžitkovej vody.
Krajský súd námietku o neprimeranosti uloženej sankcie považoval
za nedôvodnú, nakoľko výška uloženej sankcie bola určená na základe správneho
uváženia žalovaného v rámci zákonného rozpätia, žalovaný teda nevybočil
pri ukladaní sankcie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a jej výšku náležite
odôvodnil.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc
sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zotrval na svojich námietkach,
že zmena koeficientu spotreby teplej úžitkovej vody nebola zapríčinená konaním
žalobcu, žalobca len evidoval hodnoty, uvedené vlastníkmi bytov z jednotlivých
meračov a tieto hodnoty porovnal s určeným meradlom, čím vznikol koeficient
spotreby teplej úžitkovej vody. Podľa žalobcu, zmena výšky koeficientu bola
zapríčinená správaním sa vlastníkov bytov, oneskoreným oznámením údajov, pričom
krajskému súdu vyčítal, že pri dokazovaní sa týmito námietkami žalobcu nezaoberal.
Žalobca napokon poukázal na skutočnosť, že z odôvodnenia výšky pokuty
vyplýva, že pokuta bola uložená v danej výške z dôvodu, že žalobca spôsobil
vlastníkom bytov a nebytových priestorov škodu a získal neoprávnený zisk, pričom
podľa žalobcu z účtovnej evidencie žalobcu jednoznačne vyplýva, že škoda
vlastníkom bytov a nebytových priestorov spôsobená nebola, rozdiely len
v niekoľkokorunových hodnotách boli spôsobené matematickým zaokrúhľovaním,
a teda nemožno súhlasiť s tým, že pokuta bola uložená dôvodne, pričom
jej odôvodnenie považoval žalobca za zmätočné. Zároveň poukázal na to,
že v obdobných prípadoch žalovaný uložil pokutu vo výške 10.000,- Sk.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že napadnutý rozsudok navrhol
potvrdiť. Vyjadril presvedčenie, že so všetkými námietkami žalobcu sa dostatočne
vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia. Podklady, z ktorých inšpektori SOI vychádzali
pri jednotlivých výpočtoch sú súčasťou inšpekčného záznamu a obsahujú
aj odpočtové listy stavu vodomerov, z ktorých bol objem teplej úžitkovej vody
zaevidovaný. Kontrolné prepočty boli vykonané podľa predložených faktúr jednotným 3 1Sžo/34/2007
spôsobom podľa žalovaného odôvodňujú postih žalobcu za nesprávne účtovaný
objem a ohrev teplej úžitkovej vody vo vyúčtovaní za rok 2003.
K námietke žalobcu ohľadne uloženia pokút vo výške 10.000,- Sk
v obdobných prípadoch, žalovaný uviedol, že sa k takémuto tvrdeniu nemôže
vyjadriť, vzhľadom k tomu, že žalobca neuviedol, o aké konkrétne prípady sa malo
jednať. Súčasne poukázal na to, že každý jeden prípad je posudzovaný osobitne
s ohľadom na kritériá, ktoré požaduje zohľadniť zákon.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP)
preskúmal vec podľa § 250ja ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu
nemožno priznať úspech.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1
OSP).
V zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP sa postupuje v prípadoch,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť
tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu
vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 128/2002 Z.z.“), orgánom kontroly
vnútorného trhu je Slovenská obchodná inšpekcia; vo svojej kontrolnej
a rozhodovacej činnosti je nezávislá.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. Slovenská obchodná inšpekcia je
orgánom štátnej správy podriadeným Ministerstvu hospodárstva Slovenskej
republiky. Je rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny rozpočet v kapitole
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). Člení
sa na Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave
(ďalej len "ústredný inšpektorát") a jemu podriadené inšpektoráty Slovenskej
obchodnej inšpekcie (ďalej len "inšpektorát"), a to:
a) Inšpektorát S.O.I. so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj,
b) Inšpektorát S.O.I. so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj,
c) Inšpektorát S.O.I. so sídlom v Prievidzi pre Trenčiansky kraj,
d) Inšpektorát S.O.I. v Nitre pre Nitriansky kraj,
e) Inšpektorát S.O.I. so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj,
f) Inšpektorát S.O.I. v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj,
g) Inšpektorát S.O.I. so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj, 4 1Sžo/34/2007
h) Inšpektorát S.O.I. so sídlom v Košiciach pre Košický kraj.
Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 128/2002 Z. z. inšpektorát je v správnom konaní
orgánom prvého stupňa.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa je predávajúci
povinný správne účtovať ceny pri predaji výrobkov a pri poskytovaní služieb.
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania
bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu proti
rozhodnutiu žalovaného ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. P/0139/08/05 zo dňa 12.9.2005, (ktorým žalovaný zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie I. S.O.I. so sídlom v K. pre K. kraj zo
dňa 2.5.2005, ktorým bola žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa uložená pokuta vo výške 50.000,- Sk pre porušenie § 3 ods. 1
písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa), preto primárne v medziach odvolania
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania
skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský
súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto
vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého
rozhodnutia.
Nebolo sporným, že žalobca ako priamy správca vlastníkov bytov napojených
na zdroj kotolňa Mier vo vyúčtovaní cien pri poskytovaní služieb za rok 2003
nesprávne účtoval objem a ohrev teplej úžitkovej vody, keď bolo inšpektormi SOI
spoľahlivo zistené a preukázané, že na byty napojené na kotolňu Mier nezúčtoval
skutočne vyfakturovaný objem studenej vody na prípravu teplej úžitkovej vody
13859,52 m3 v maximálnej cene 26,22 Sk/m3 v hodnote 363.396,60,- Sk, ale objem
13903,26087 m3 v hodnote 364.543,- Sk, keď z faktúry č. 248/03 do objemu teplej
úžitkovej vody započítal aj čiastku 1.475,16,- Sk, ktorú dodávateľ fakturoval za
zrážkovú vodu, čo malo dopad aj na koeficient úpravy. Došlo tak k neoprávnenému
navýšeniu koeficientu úpravy na 1,20967 namiesto 1,1967 (koeficient daný
dodávateľom teplej úžitkovej vody za zdroj), ktorý následne potom ovplyvnil
nesprávny prepočet objemu, ako aj spotrebu tepla a ohrevu vody u vlastníkov bytov.
Uvedené zistenia nachádzajú oporu vo vykonaných dôkazoch, a to v prílohe
inšpekčného záznamu č. 1, ktorú tvorí faktúra č. 248/2003 vystavená dňa 15.1.2004,
ktorou dodávateľ tepla a teplej úžitkovej vody T. s.r.o. fakturoval žalobcovi náklady
spotreby tepla a teplej úžitkovej vody za rok 2003, ako aj v prílohe č. 7
k inšpekčnému záznamu, ktorú tvorí zmluva o výkone správy uzavretá medzi
žalobcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Podľa čl. 2 ods. 5 uvedenej
zmluvy sa žalobca zaviazal rozúčtovať skutočné náklady za poskytnuté plnenia
na jednotlivé byty a nebytové priestory podľa skutočne nameraných hodnôt
za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody. Skutkové zistenia napokon nachádzajú
oporu aj v prílohe č. 8 k inšpekčnému záznamu, ktorú tvorí vyúčtovanie nákladov
za služby spojené s bývaním za obdobie roku 2003 vyhotovené žalobcom
pre 6 vlastníkov, z ktorých vyplýva, že celkové rozúčtované množstvo dodanej teplej
úžitkovej vody je 13903,26087 m3 a koeficient spotreby teplej úžitkovej vody v týchto
vyúčtovaniach je 1,20967. 5 1Sžo/34/2007
Zákon o ochrane spotrebiteľa ustanovuje niektoré podmienky podnikania
významné pre ochranu spotrebiteľa. Jednou z týchto podmienok je
povinnosť predávajúceho správne účtovať ceny pri predaji výrobkov
a pri poskytovaní služieb (§ 3 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa).
Povinnosťou žalobcu s poukazom na § 3 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane
spotrebiteľa bolo správne rozúčtovať jednotlivým vlastníkom bytov v bloku L. 1100
náklady na množstvo dodanej teplej úžitkovej vody, ktoré vyfakturoval dodávateľ T.
s.r.o. žalobcovi na predmetný blok, t.j. 1400 m3 a tento údaj upraviť koeficientom
určeným na základe fakturovaných údajov, t.j. 1,1967 (pomer fakturovaného
dodaného množstva teplej úžitkovej vody a množstva spotrebovanej teplej úžitkovej
vody odčítanej na meračoch spotrebiteľov použitého dodávateľom tepla.
Z pripojeného administratívneho spisu odvolací súd nemal pochybnosti o zistení
žalovaného, že žalobca použil koeficient 1,20967, ktorý nezodpovedal fakturovaným
údajom.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že žalobca tvrdenie
o zmene koeficientu v dôsledku korekcií nahlásených údajov o stavoch
na pomerných meračoch zo strany vlastníkov bytov v konaní nielenže nepreukázal,
ale naopak pôvodný údaj o súčte spotrieb teplej úžitkovej vody odčítaných
z pomerných meračov 11581m3 (z toho 1400m3 v bloku 1100) je jediným
preukázaným fakturovaným údajom zo strany dodávateľa teplej úžitkovej vody.
Konanie žalobcu posúdil prvostupňový správny orgán ako porušenie zákona
o ochrane spotrebiteľa - § 3 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa a uložil
v správnom konaní žalobcovi rozhodnutím zo dňa 2.5.2005 pokutu vo výške
50.000,- Sk.
Žalovaný správny orgán ako správny orgán druhého stupňa rozhodnutím
zo dňa 12.9.2005 pod č.: P/0139/08/05 odvolanie žalobcu odmietol a rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Žalovaný správny orgán neakceptoval
námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní a vzhľadom na spoľahlivo zistený
skutkový stav a správnu aplikáciu zákona prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Podľa odvolacieho súdu sa krajský súd podrobne zaoberal všetkými
žalobnými námietkami, ktoré sú totožné s námietkami odvolacími a dospel
k správnemu záveru, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán dospeli
k správnemu záveru, že žalobca porušil povinnosť uloženú v ustanovení § 3 ods. 1
písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa spočívajúcu v povinnosti správne účtovať
ceny pri poskytovaní služieb.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového
stavu odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať tvrdenie
o zmene koeficientu v dôsledku korekcií nahlásených údajov o stavoch na
pomerných meračoch zo strany vlastníkov bytov v konaní, pričom krajský súd
správne poukázal na to, že pôvodný údaj o súčte spotrieb teplej úžitkovej vody
odčítaných z pomerných meračov 11581m3 (z toho 1400m3 v bloku 1100) bol
jediným preukázaným fakturovaným údajom zo strany dodávateľa teplej úžitkovej 6 1Sžo/34/2007
vody, pričom odvolací súd sa stotožnil s vysloveným názorom krajského súdu, podľa
ktorého vzhľadom k objektívnej zodpovednosti žalobcu za porušenie uvedenej
povinnosti nebolo pre rozhodovanie súdu významné ako k nesprávnym údajom
uvedených vo vyúčtovaniach dospel.
V postupe krajského súdu, (ktorý si osvojil názor žalovaného, že za
nedodržanie zákonných povinností uvedených v 3 ods. 1, písm. d/ zákona o ochrane
bola prvostupňovým správnym orgánom dôvodne uložená žalobcovi pokuta podľa §
24 zákona o ochrane spotrebiteľa, a to na základe spoľahlivo zisteného skutkového
stavu veci v správnom konaní, z ktorého bolo potrebné vychádzať), nezistil odvolací
súd žiadne pochybenie.
Námietku žalobcu, podľa ktorej nebola spôsobená škoda vlastníkom bytov
a nebytových priestorov, pretože rozdiely len v niekoľkokorunových hodnotách boli
spôsobené matematickým zaokrúhľovaním, teda podľa žalobcu pokuta bola uložená
nedôvodne, vyhodnotil odvolací súd za nedôvodnú.
Z inšpekčných záznamov, ktoré boli podkladom rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu totiž vyplýva, akým spôsobom došlo k poškodeniu spotrebiteľov,
pričom z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že pri ukladaní
výšky pokuty prihliadol nielen na zistenia o poškodení spotrebiteľov v rozhodnutí
označených vlastníkov bytov vyjadrením výšky neoprávneného navýšenia výslednej
ceny v neprospech vlastníkov bytov, ale že prihliadol aj na skutočnosť,
že k poškodeniu spotrebiteľov došlo plošne, keďže na základe zistení doložených
vyúčtovaním za rok 2003, na kotolňu Mier boli napojené obytné byty na ulici L. 1091,
1092, 1095, 1096, 1097, 1099, 1100, 1102.
Keďže z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa uvedenou
námietkou žalobcu zaoberal, z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že pri ukladaní
pokuty bolo prihliadnuté na počet spotrebiteľov, ktorí boli poškodení sankcionovaným
konaním, pričom o správnosti týchto záverov nemal odvolací súd pochybnosti,
uvedenú námietku nepovažoval za dôvodnú.
Neobstojí ani námietka žalobcu ohľadne výšky uloženej sankcie, s ktorou
sa krajský súd zaoberal, keď túto považoval za nedôvodnú, nakoľko výška uloženej
sankcie bola podľa krajského súdu určená na základe správneho uváženia
žalovaného v rámci zákonného rozpätia. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom
krajského súdu, že žalovaný nevybočil pri ukladaní sankcie z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom a jej výšku náležite odôvodnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel k záveru,
že námietky žalobcu vznesené v odvolaní nie sú opodstatnené, Preto stotožniac
sa s právnym posúdením veci krajským súdom uvedeným i v odôvodnení
napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach poukazuje, napadnutý rozsudok
krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP a § 142
ods. 1 OSP s poukazom na § 246c veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko 7 1Sžo/34/2007
žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania
zo zákona neprislúcha a ani mu v odvolacom konaní trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 26. februára 2008
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová
originál: tu (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
Slovenskej republiky 1Sžo 34/2007
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Zdenky
Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu: B.H. M. K., spol. s r.o., K., zastúpeného
advokátom JUDr. P. H., S. N. V., proti žalovanému: S.O.I., Ú.I. S.O.I. so sídlom
v B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č P/0139/08/05 zo dňa
12.9.2005, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.
2S 22/2005-33 zo dňa 14. decembra 2006, takto
r o z h o d o l
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Košiciach č. k. 2S 22/2005-33 zo dňa 14. decembra 2006 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu žalobcu,
ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. P/0139/08/05 zo dňa 12.9.2005 ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie I. S.O.I. so sídlom v K. pre K. kraj zo dňa
2.5.2005 č. P/0139/08/05, ktorým bola žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa uložená pokuta vo výške 50.000,- Sk pre
porušenie § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
spočívajúce v nesprávnom účtovaní ceny pri poskytovaní služieb, keď ako priamy
správca vlastníkov bytov napojených na zdroj t. j. kotolňa Mier vo vyúčtovaní za rok
2003 nesprávne účtoval objem a ohrev teplej úžitkovej vody.
V odôvodnení sa stotožnil s názorom žalovaného, že zo strany žalobcu došlo
k porušeniu povinnosti žalobcu správne rozúčtovať jednotlivým vlastníkom bytov
v bloku L. 1100 náklady na množstvo dodanej teplej úžitkovej vody, ktoré
vyfaktúroval dodávateľ T. s.r.o. K. žalobcovi na predmetný blok, t.j. 1400 m3 a tento
údaj upravil koeficientom určeným na základe fakturovaných údajov, t.j. 1,1967 2 1Sžo/34/2007
(pomer fakturovaného dodaného množstva teplej úžitkovej vody a množstva
spotrebovanej teplej úžitkovej vody odčítanej na meračoch spotrebiteľov použitého
dodávateľom tepla). Krajský súd sa stotožnil so zistením žalovaného, že žalobca
použil koeficient 1,20967, ktorý nezodpovedá fakturovaným údaj a že žalobca
tvrdenie o zmene koeficientu v dôsledku korekcií nahlásených údajov o stavoch na
pomerných meračoch zo strany vlastníkov bytov v konaní nepreukázal, naopak
pôvodný údaj o súčte spotrieb teplej úžitkovej vody odčítaných z pomerných meračov
11581 m3 (z toho 1400 m3 v bloku L. 1100) je jediným preukázaným fakturovaným
údajom zo strany dodávateľa teplej úžitkovej vody. Na základe uvedeného dospel
krajský súd k záveru, že žalovaný správne zistil porušenie povinnosti žalobcu
uloženej v ustanovení § 3 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa, keď
účtoval iné ako skutočné náklady fakturované dodávateľom tepla a teplej úžitkovej
vody, pričom vzhľadom k objektívnej zodpovednosti za porušenie povinnosti bez
možnosti zbavenia sa zodpovednosti, nie je pre rozhodovanie súdu významné ako
k nesprávnym údajom uvedeným vo vyúčtovaniach žalobca dospel. V dôsledku
použitia koeficientu, ktorý nemá základ v predmetnej faktúre, došlo podľa krajského
súdu k určeniu vyšších cien za objem a ohrev teplej úžitkovej vody.
Krajský súd námietku o neprimeranosti uloženej sankcie považoval
za nedôvodnú, nakoľko výška uloženej sankcie bola určená na základe správneho
uváženia žalovaného v rámci zákonného rozpätia, žalovaný teda nevybočil
pri ukladaní sankcie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a jej výšku náležite
odôvodnil.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc
sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zotrval na svojich námietkach,
že zmena koeficientu spotreby teplej úžitkovej vody nebola zapríčinená konaním
žalobcu, žalobca len evidoval hodnoty, uvedené vlastníkmi bytov z jednotlivých
meračov a tieto hodnoty porovnal s určeným meradlom, čím vznikol koeficient
spotreby teplej úžitkovej vody. Podľa žalobcu, zmena výšky koeficientu bola
zapríčinená správaním sa vlastníkov bytov, oneskoreným oznámením údajov, pričom
krajskému súdu vyčítal, že pri dokazovaní sa týmito námietkami žalobcu nezaoberal.
Žalobca napokon poukázal na skutočnosť, že z odôvodnenia výšky pokuty
vyplýva, že pokuta bola uložená v danej výške z dôvodu, že žalobca spôsobil
vlastníkom bytov a nebytových priestorov škodu a získal neoprávnený zisk, pričom
podľa žalobcu z účtovnej evidencie žalobcu jednoznačne vyplýva, že škoda
vlastníkom bytov a nebytových priestorov spôsobená nebola, rozdiely len
v niekoľkokorunových hodnotách boli spôsobené matematickým zaokrúhľovaním,
a teda nemožno súhlasiť s tým, že pokuta bola uložená dôvodne, pričom
jej odôvodnenie považoval žalobca za zmätočné. Zároveň poukázal na to,
že v obdobných prípadoch žalovaný uložil pokutu vo výške 10.000,- Sk.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že napadnutý rozsudok navrhol
potvrdiť. Vyjadril presvedčenie, že so všetkými námietkami žalobcu sa dostatočne
vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia. Podklady, z ktorých inšpektori SOI vychádzali
pri jednotlivých výpočtoch sú súčasťou inšpekčného záznamu a obsahujú
aj odpočtové listy stavu vodomerov, z ktorých bol objem teplej úžitkovej vody
zaevidovaný. Kontrolné prepočty boli vykonané podľa predložených faktúr jednotným 3 1Sžo/34/2007
spôsobom podľa žalovaného odôvodňujú postih žalobcu za nesprávne účtovaný
objem a ohrev teplej úžitkovej vody vo vyúčtovaní za rok 2003.
K námietke žalobcu ohľadne uloženia pokút vo výške 10.000,- Sk
v obdobných prípadoch, žalovaný uviedol, že sa k takémuto tvrdeniu nemôže
vyjadriť, vzhľadom k tomu, že žalobca neuviedol, o aké konkrétne prípady sa malo
jednať. Súčasne poukázal na to, že každý jeden prípad je posudzovaný osobitne
s ohľadom na kritériá, ktoré požaduje zohľadniť zákon.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP)
preskúmal vec podľa § 250ja ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu
nemožno priznať úspech.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1
OSP).
V zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP sa postupuje v prípadoch,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť
tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu
vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 128/2002 Z.z.“), orgánom kontroly
vnútorného trhu je Slovenská obchodná inšpekcia; vo svojej kontrolnej
a rozhodovacej činnosti je nezávislá.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. Slovenská obchodná inšpekcia je
orgánom štátnej správy podriadeným Ministerstvu hospodárstva Slovenskej
republiky. Je rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny rozpočet v kapitole
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). Člení
sa na Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave
(ďalej len "ústredný inšpektorát") a jemu podriadené inšpektoráty Slovenskej
obchodnej inšpekcie (ďalej len "inšpektorát"), a to:
a) Inšpektorát S.O.I. so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj,
b) Inšpektorát S.O.I. so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj,
c) Inšpektorát S.O.I. so sídlom v Prievidzi pre Trenčiansky kraj,
d) Inšpektorát S.O.I. v Nitre pre Nitriansky kraj,
e) Inšpektorát S.O.I. so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj,
f) Inšpektorát S.O.I. v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj,
g) Inšpektorát S.O.I. so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj, 4 1Sžo/34/2007
h) Inšpektorát S.O.I. so sídlom v Košiciach pre Košický kraj.
Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 128/2002 Z. z. inšpektorát je v správnom konaní
orgánom prvého stupňa.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa je predávajúci
povinný správne účtovať ceny pri predaji výrobkov a pri poskytovaní služieb.
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania
bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu proti
rozhodnutiu žalovaného ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. P/0139/08/05 zo dňa 12.9.2005, (ktorým žalovaný zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie I. S.O.I. so sídlom v K. pre K. kraj zo
dňa 2.5.2005, ktorým bola žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa uložená pokuta vo výške 50.000,- Sk pre porušenie § 3 ods. 1
písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa), preto primárne v medziach odvolania
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania
skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský
súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto
vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého
rozhodnutia.
Nebolo sporným, že žalobca ako priamy správca vlastníkov bytov napojených
na zdroj kotolňa Mier vo vyúčtovaní cien pri poskytovaní služieb za rok 2003
nesprávne účtoval objem a ohrev teplej úžitkovej vody, keď bolo inšpektormi SOI
spoľahlivo zistené a preukázané, že na byty napojené na kotolňu Mier nezúčtoval
skutočne vyfakturovaný objem studenej vody na prípravu teplej úžitkovej vody
13859,52 m3 v maximálnej cene 26,22 Sk/m3 v hodnote 363.396,60,- Sk, ale objem
13903,26087 m3 v hodnote 364.543,- Sk, keď z faktúry č. 248/03 do objemu teplej
úžitkovej vody započítal aj čiastku 1.475,16,- Sk, ktorú dodávateľ fakturoval za
zrážkovú vodu, čo malo dopad aj na koeficient úpravy. Došlo tak k neoprávnenému
navýšeniu koeficientu úpravy na 1,20967 namiesto 1,1967 (koeficient daný
dodávateľom teplej úžitkovej vody za zdroj), ktorý následne potom ovplyvnil
nesprávny prepočet objemu, ako aj spotrebu tepla a ohrevu vody u vlastníkov bytov.
Uvedené zistenia nachádzajú oporu vo vykonaných dôkazoch, a to v prílohe
inšpekčného záznamu č. 1, ktorú tvorí faktúra č. 248/2003 vystavená dňa 15.1.2004,
ktorou dodávateľ tepla a teplej úžitkovej vody T. s.r.o. fakturoval žalobcovi náklady
spotreby tepla a teplej úžitkovej vody za rok 2003, ako aj v prílohe č. 7
k inšpekčnému záznamu, ktorú tvorí zmluva o výkone správy uzavretá medzi
žalobcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Podľa čl. 2 ods. 5 uvedenej
zmluvy sa žalobca zaviazal rozúčtovať skutočné náklady za poskytnuté plnenia
na jednotlivé byty a nebytové priestory podľa skutočne nameraných hodnôt
za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody. Skutkové zistenia napokon nachádzajú
oporu aj v prílohe č. 8 k inšpekčnému záznamu, ktorú tvorí vyúčtovanie nákladov
za služby spojené s bývaním za obdobie roku 2003 vyhotovené žalobcom
pre 6 vlastníkov, z ktorých vyplýva, že celkové rozúčtované množstvo dodanej teplej
úžitkovej vody je 13903,26087 m3 a koeficient spotreby teplej úžitkovej vody v týchto
vyúčtovaniach je 1,20967. 5 1Sžo/34/2007
Zákon o ochrane spotrebiteľa ustanovuje niektoré podmienky podnikania
významné pre ochranu spotrebiteľa. Jednou z týchto podmienok je
povinnosť predávajúceho správne účtovať ceny pri predaji výrobkov
a pri poskytovaní služieb (§ 3 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa).
Povinnosťou žalobcu s poukazom na § 3 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane
spotrebiteľa bolo správne rozúčtovať jednotlivým vlastníkom bytov v bloku L. 1100
náklady na množstvo dodanej teplej úžitkovej vody, ktoré vyfakturoval dodávateľ T.
s.r.o. žalobcovi na predmetný blok, t.j. 1400 m3 a tento údaj upraviť koeficientom
určeným na základe fakturovaných údajov, t.j. 1,1967 (pomer fakturovaného
dodaného množstva teplej úžitkovej vody a množstva spotrebovanej teplej úžitkovej
vody odčítanej na meračoch spotrebiteľov použitého dodávateľom tepla.
Z pripojeného administratívneho spisu odvolací súd nemal pochybnosti o zistení
žalovaného, že žalobca použil koeficient 1,20967, ktorý nezodpovedal fakturovaným
údajom.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že žalobca tvrdenie
o zmene koeficientu v dôsledku korekcií nahlásených údajov o stavoch
na pomerných meračoch zo strany vlastníkov bytov v konaní nielenže nepreukázal,
ale naopak pôvodný údaj o súčte spotrieb teplej úžitkovej vody odčítaných
z pomerných meračov 11581m3 (z toho 1400m3 v bloku 1100) je jediným
preukázaným fakturovaným údajom zo strany dodávateľa teplej úžitkovej vody.
Konanie žalobcu posúdil prvostupňový správny orgán ako porušenie zákona
o ochrane spotrebiteľa - § 3 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa a uložil
v správnom konaní žalobcovi rozhodnutím zo dňa 2.5.2005 pokutu vo výške
50.000,- Sk.
Žalovaný správny orgán ako správny orgán druhého stupňa rozhodnutím
zo dňa 12.9.2005 pod č.: P/0139/08/05 odvolanie žalobcu odmietol a rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Žalovaný správny orgán neakceptoval
námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní a vzhľadom na spoľahlivo zistený
skutkový stav a správnu aplikáciu zákona prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Podľa odvolacieho súdu sa krajský súd podrobne zaoberal všetkými
žalobnými námietkami, ktoré sú totožné s námietkami odvolacími a dospel
k správnemu záveru, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán dospeli
k správnemu záveru, že žalobca porušil povinnosť uloženú v ustanovení § 3 ods. 1
písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa spočívajúcu v povinnosti správne účtovať
ceny pri poskytovaní služieb.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového
stavu odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať tvrdenie
o zmene koeficientu v dôsledku korekcií nahlásených údajov o stavoch na
pomerných meračoch zo strany vlastníkov bytov v konaní, pričom krajský súd
správne poukázal na to, že pôvodný údaj o súčte spotrieb teplej úžitkovej vody
odčítaných z pomerných meračov 11581m3 (z toho 1400m3 v bloku 1100) bol
jediným preukázaným fakturovaným údajom zo strany dodávateľa teplej úžitkovej 6 1Sžo/34/2007
vody, pričom odvolací súd sa stotožnil s vysloveným názorom krajského súdu, podľa
ktorého vzhľadom k objektívnej zodpovednosti žalobcu za porušenie uvedenej
povinnosti nebolo pre rozhodovanie súdu významné ako k nesprávnym údajom
uvedených vo vyúčtovaniach dospel.
V postupe krajského súdu, (ktorý si osvojil názor žalovaného, že za
nedodržanie zákonných povinností uvedených v 3 ods. 1, písm. d/ zákona o ochrane
bola prvostupňovým správnym orgánom dôvodne uložená žalobcovi pokuta podľa §
24 zákona o ochrane spotrebiteľa, a to na základe spoľahlivo zisteného skutkového
stavu veci v správnom konaní, z ktorého bolo potrebné vychádzať), nezistil odvolací
súd žiadne pochybenie.
Námietku žalobcu, podľa ktorej nebola spôsobená škoda vlastníkom bytov
a nebytových priestorov, pretože rozdiely len v niekoľkokorunových hodnotách boli
spôsobené matematickým zaokrúhľovaním, teda podľa žalobcu pokuta bola uložená
nedôvodne, vyhodnotil odvolací súd za nedôvodnú.
Z inšpekčných záznamov, ktoré boli podkladom rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu totiž vyplýva, akým spôsobom došlo k poškodeniu spotrebiteľov,
pričom z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že pri ukladaní
výšky pokuty prihliadol nielen na zistenia o poškodení spotrebiteľov v rozhodnutí
označených vlastníkov bytov vyjadrením výšky neoprávneného navýšenia výslednej
ceny v neprospech vlastníkov bytov, ale že prihliadol aj na skutočnosť,
že k poškodeniu spotrebiteľov došlo plošne, keďže na základe zistení doložených
vyúčtovaním za rok 2003, na kotolňu Mier boli napojené obytné byty na ulici L. 1091,
1092, 1095, 1096, 1097, 1099, 1100, 1102.
Keďže z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa uvedenou
námietkou žalobcu zaoberal, z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že pri ukladaní
pokuty bolo prihliadnuté na počet spotrebiteľov, ktorí boli poškodení sankcionovaným
konaním, pričom o správnosti týchto záverov nemal odvolací súd pochybnosti,
uvedenú námietku nepovažoval za dôvodnú.
Neobstojí ani námietka žalobcu ohľadne výšky uloženej sankcie, s ktorou
sa krajský súd zaoberal, keď túto považoval za nedôvodnú, nakoľko výška uloženej
sankcie bola podľa krajského súdu určená na základe správneho uváženia
žalovaného v rámci zákonného rozpätia. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom
krajského súdu, že žalovaný nevybočil pri ukladaní sankcie z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom a jej výšku náležite odôvodnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel k záveru,
že námietky žalobcu vznesené v odvolaní nie sú opodstatnené, Preto stotožniac
sa s právnym posúdením veci krajským súdom uvedeným i v odôvodnení
napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach poukazuje, napadnutý rozsudok
krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP a § 142
ods. 1 OSP s poukazom na § 246c veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko 7 1Sžo/34/2007
žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania
zo zákona neprislúcha a ani mu v odvolacom konaní trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 26. februára 2008
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová
originál: tu (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
bubkoch
01.09.12,06:32
nunenko,
nestacilo
by
davat sem
len
posledný
riadok tvojich
príspevkov
?
nestacilo
by
davat sem
len
posledný
riadok tvojich
príspevkov
?
nunenko
01.09.12,06:42
Najvyšší súd 2 Sžo 112/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky
senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD.
a JUDr. J. Milučkého, v právnej veci ţalobcu: B., s. r. o., právne zastúpeného JUDr.
V. L., advokátkou, proti ţalovanému: Štátna energetická inšpekcia Trenčín,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 187/2000/2009 zo dňa
2. februára 2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č.k.
20 S 13/2009-72 zo dňa 15. decembra 2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline
č.k. 20 S 13/2009-72 zo dňa 15. decembra 2009 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Ţiline rozsudkom č.k. 20 S 13/2009-72 z 15. decembra 2009
zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. 187/2000/2009
z 2. februára 2009, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho 2 2 Sžo 112/2010
orgánu – Štátnej energetickej inšpekcie, Krajský inšpektorát Ţilina, č. 582/1500/2008
z 21. novembra 2008, ktorým správny orgán podľa § 65 ods. 8 písm. d) zákona
č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o energetike“) v spojení s § 35 ods. 1 písm. c) zákona 657/2004 Z. z. o tepelnej
energetike (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“) uloţil ţalobcovi pokutu
vo výške 20 000,- Sk za porušenie povinností odberateľa, ktorý rozpočítava
mnoţstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi podľa § 18 ods. 4 písm. d)
zákona o tepelnej energetike zistenej pri kontrole dodrţiavania povinností uloţených
zákonom u odberateľa tepla B., s.r.o. Po preskúmaní predmetného rozhodnutia
a vyjadrení účastníkov konania krajský súd dospel k záveru, ţe ţaloba nie je
dôvodná, nakoľko z vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe postup ţalobcu
v roku 2006 pri rozúčtovaní tepla konečnému spotrebiteľovi, t. j. vlastníkom
a nájomcom obytného domu na H. ulici č. X., bol realizovaný, ako vyplýva z obsahu
správneho spisu, na základe rozhodnutia vlastníkov bytov z 22. marca 2004. Toto
rozhodnutie bolo prijaté na schôdzi vlastníkov bytov, kde sa zúčastnení vlastníci
bytov Ing. R. R., Ing. J. V., JUDr. I. D., Ing. J. Z., M. G. a Ing. J. K. dohodli tak, ţe
JUDr. I. D., Ing. J. Z. a M. G. podpísali, ţe ţiadajú namontovanie meračov dodávky
tepla ústredného kúrenia (ďalej len „merače“) počnúc novou vykurovacou sezónou,
pričom Ing. J. K. s týmto návrhom nesúhlasil, neţiadal ich namontovanie a na
uvedenej listine sa nenachádza podpis Ing. R. R. a Ing. J. V., avšak je tu uvedené
v kolónke zavedenie meračov pri ich mene bez podpisu slovo - neţiadam. Vzhľadom
na obsah tohto právneho úkonu bolo podľa názoru krajského súdu zrejmé, ţe za
zavedenie meračov sa vyjadrili traja zo šiestich vlastníkov bytov v obytnom dome so
šiestimi bytmi. Krajský súd poukázal na to, ţe podľa § 14 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“)
v znení účinnom k 22. marcu 2004, t. j. ku dňu, kedy k úkonu vyjadrenia vlastníkov
predmetných bytov došlo, k zavedeniu meračov bol potrebný súhlas nadpolovičnej
väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z obsahu tohto
listinného dôkazu však vyplýva, ţe o zavedenie meračov ţiadali iba traja zo šiestich
vlastníkov bytov, bola síce daná nadpolovičná väčšina prítomných, ale nie všetkých
vlastníkov bytov na domovej schôdzi dňa 22. marca 2004. V tejto súvislosti poukázal
krajský súd aj na konanie vedené na Krajskom súde v Ţiline pod č.k. 7Co/18/2006
a konanie vedené na Okresnom súde v Dolnom Kubíne č.k. 5C/20/2006, kde bola táto
otázka konajúcimi súdmi posúdená rovnako. Podľa názoru krajského súdu v konaní 3 2 Sžo 112/2010
ţalobca nepreukázal, ţe by mal k dispozícii pre rozúčtovanie tepla podľa § 7
vyhlášky č. 630/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úţitkovej vody na
odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania mnoţstva tepla dodaného na prípravu
teplej úţitkovej vody a rozpočítavania mnoţstva dodaného tepla (ďalej len
„vyhláška“) podklad v súlade s § 14 zákona o vlastníctve bytov účinnom do 30. júna
2004. Z obsahu predloţených listinných dôkazov, na ktoré poukazoval ţalobca, či uţ
zo záznamu z domovej schôdze vlastníkov predmetných bytov z 22. marca 2004,
záznamy z 30. marca 2004, a 26. apríla 2004, resp. ďalších listinných dôkazov, táto
skutočnosť nevyplýva. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť podľa názoru krajského
súdu nebol ţalobca oprávnený rozúčtovať za vykurovacie obdobie roku 2006 teplo
na vykurovanie konečným spotrebiteľom - vlastníkom bytovej jednotky na H. ulici č.
X. v N. podľa § 7 vyhlášky a záver správneho orgánu o tom, ţe došlo k nesprávnemu
rozúčtovaniu tepla konečným spotrebiteľom zo strany navrhovateľa, ako správcu pre
vykurovaciu sezónu 2006, je vecne správny. Nakoľko správny orgán práve za toto
porušenie, ako vyplýva z obsahu preskúmavaného rozhodnutia, uloţil ţalobcovi
sankciu – pokutu vo výške 20 000,- Sk, krajský súd dospel k záveru, ţe toto
rozhodnutie je vecne správne. Ţalobcovi bola uloţená sankcia za porušenie
povinnosti rozúčtovať mnoţstvo dodaného tepla konečným odberateľom v súlade
s § 35 ods. 1 písm. c) zákona o tepelnej energetike, kde bola hranica výšky sankcie
stanovená v rozmedzí od 10 000,- Sk do 100 000,- Sk za porušenie povinnosti
rozpočítať mnoţstvo dodaného tepla podľa pravidiel rozpočítania. Nakoľko pokuta
bola uloţená v dolnej hranici sadzby, aj výška uloţenej sankcie je podľa názoru
krajského súdu súladná so zákonom.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca
a ţiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec
na nové konanie a rozhodnutie, nakoľko podľa jeho názoru podľa § 14 ods. 2 a 6
zákona o vlastníctve bytov je moţné prijať rozhodnutie vlastníkov nadpolovičnou
väčšinou prítomných vlastníkov na schôdzi aj v prípadoch, v ktorých sa inak
vyţaduje nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov bytov. Taktieţ zopakoval,
ţe podľa jeho názoru neporušil § 18 ods. 4 písm. d) zákona o tepelnej energetike,
ani ţiadne iné ustanovenie tohto zákona, pretoţe ako správcovi bytového domu
mu bolo vlastníkmi bytového domu na H. ul. č. X. v N. 22. marca 2004 predloţené
rozhodnutie vlastníkov bytov, ktorí nadpolovičnou väčšinou hlasov písomne rozhodli 4 2 Sžo 112/2010
o namontovaní pomerových meračov tepla v bytoch. Toto rozhodnutie do konca roku
2006 nebolo zmenené a preto ho správca bol povinný rešpektovať.
Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu z 19. marca 2010 ţiadal napadnutý
rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, nakoľko dôvody, ktoré ţalobca
uviedol v odvolaní nepovaţoval za opodstatnené a navyše tieto boli totoţné
s námietkami uvádzanými v ţalobe, s ktorými sa krajský súd dostatočne vysporiadal.
Poukázal na to, ţe odberateľ, ktorý rozpočítava mnoţstvo dodaného tepla konečnému
spotrebiteľovi, rozpočítal mnoţstvo dodaného tepla na vykurovanie v objekte podľa
§ 7 vyhlášky aj napriek tomu, ţe odberateľ nezabezpečil obstaranie a zapojenie
pomerových rozdeľovačov tepla (ďalej len „PRT“) v celom bytovom dome,
t.j. v 6 bytových jednotkách. V predmetnom dome si traja koneční spotrebitelia
svojvoľne obstarali a zapojili PRT uţ v roku 2004. Odberateľ (ţalobca) v tomto
prípade nebol oprávnený vykonať rozpočítanie za rok 2006 podľa § 7 vyhlášky,
ako sa domáhali traja koneční spotrebitelia na základe uznesenia z 22. marca 2004
o namontovaní pomerových meračov tepla podľa zákona o vlastníctve bytov.
V danom prípade mal odberateľ pri rozpočítavaní postupovať podľa § 5 vyhlášky,
pričom vlastníci bytov a nebytových priestorov sa nedohodli na inom spôsobe
rozpočítavania podľa § 5 ods. 6 vyhlášky a preto rozpočítanie vykonané za rok 2006
nebolo v súlade so záväzným ustanovením § 5 vyhlášky. Ţalovaný tieţ poukázal
na to, ţe ak všetci koneční spotrebitelia poţiadajú odberateľa, ktorý rozpočítava
mnoţstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, o zapojenie určeného meradla
tepla alebo o zapojenie PRT, je odberateľ, ktorý rozpočítava mnoţstvo dodaného
tepla konečnému spotrebiteľovi povinný zapojiť určené meradlo tepla alebo
pomerové rozdeľovače tepla do jedného roka od doručenia ţiadosti o zapojenie
týchto meradiel. Ak sa dohodnú všetci koneční spotrebitelia na inom spôsobe
rozpočítavania mnoţstva dodaného tepla, povinnosť zapojenia určeného meradla
tepla alebo pomerových rozdeľovačov tepla nevzniká. Vzhľadom k tomu, ţe ţiadny
doklad o zapojení PRT zo strany kontrolovaného subjektu za rok 2006 nebol
predloţený, v takom prípade ani nemal a ani nemohol ţalobca vykonať rozpočítanie
mnoţstva dodaného tepla podľa § 7 vyhlášky. Podľa názoru ţalovaného v danom
prípade mal ţalobca pri rozpočítaní postupovať podľa § 5 ods. 1 vyhlášky s tým,
ţe ak v objekte rozpočítavania nie sú nainštalované PRT, ani určené meradlá tepla
u konečných spotrebiteľov podľa osobitného zákona, náklady na dodané teplo 5 2 Sžo 112/2010
na vykurovanie sa rozpočítajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy
bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch
konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových
priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania v kontrolovanom období
od 1. januára 2006 do 31. decembra 2006. Nakoľko termín povinnosti odberateľa
tepla, ktorý rozpočítava mnoţstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi,
zabezpečiť obstaranie a zapojenie pomerových rozdeľovačov tepla uplynul
aţ 31. decembra 2008, odberateľ tepla mohol, ale nemusel v roku 2006 túto
povinnosť plniť. Odvolávanie sa na domovú schôdzu vlastníkov bytov zo dňa
22. marca 2004, je zo strany ţalobcu nepodstatné, nakoľko v danom období neplatil
zákon o tepelnej energetike, v ktorom sa uloţila povinnosť montáţe pomerových
meračov tepla. To, či si niektorí vlastníci bytov v bytovom dome dali v roku 2004
nainštalovať pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov vo svojom byte je vecou
kaţdého vlastníka, ale keď sa jedná o spôsob rozúčtovania nákladov na dodávku
tepla na vykurovanie pre celý bytový dom, potom tento musí byť v súlade
so zákonom o tepelnej energetike v platnom znení v tomto období a vyhláškou
v kontrolovanom období. Ţalobca podľa názoru ţalovaného pochybil aj v tom,
ţe keď nebola uzatvorená dohoda o montáţi pomerových rozdeľovačov vykurovacích
nákladov a o spôsobe rozpočítania vlastníkmi bytov v predmetnom bytovom dome,
mal po uzákonení novej legislatívy a to zákona o tepelnej energetike ktorý nadobudol
účinnosť 1. januára 2005 a vyhlášky, ktorá nadobudla účinnosť od 1. januára 2006
iniciovať hlasovanie vlastníkov bytov k tejto problematike a nie konať podľa
vlastného uváţenia. Uvedeným konaním preto podľa názoru ţalovaného bola
naplnená skutková podstata porušenia ustanovenia § 18 ods. 4 zákona o tepelnej
energetike pri vykonaní rozpočítania za kontrolovaný rok 2006.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods.2 OSP
preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov
odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia
pojednávania, podľa § 250ja ods.2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá
OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné 6 2 Sžo 112/2010
vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 20. októbra 2010 podľa § 156 ods.1 a 3
OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
Predmetom konania pred krajským súdom bolo posúdenie zákonnosti postupu
správnych orgánov pri ukladaní pokuty za porušenie povinností účastníka na trhu
s teplom, konkrétne za porušenie povinnosti ţalobcu ako odberateľa, ktorý
rozpočítava mnoţstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi podľa zákona
o tepelnej energetike a jeho vykonávacích predpisov.
Podľa § 18 ods. 4 písm. d) tohto zákona dodávateľ alebo odberateľ, ktorý
rozpočítava mnoţstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, je povinný
rozpočítavať mnoţstvo dodaného tepla podľa pravidiel rozpočítavania.
Podľa § 35 ods. 1 písm. c) Inšpekcia uloţí pokutu od 10 000 Sk
do 100 000 Sk za porušenie ustanovení § 17 ods. 4, § 18 ods. 4 a 5, § 25 ods. 3
písm. b), § 26 ods. 2 a § 33 ods. 3.
Pravidlá rozpočítavania mnoţstva tepla dodaného na prípravu teplej úţitkovej
vody a na vykurovanie ustanovuje vyhláška č. 630/2005 Z. z.
Podľa § 5 ods. 1 tejto vyhlášky, ak v objekte rozpočítavania nie sú
nainštalované pomerové rozdeľovače tepla ani určené meradlá tepla u konečných
spotrebiteľov podľa osobitného zákona, náklady na dodané teplo na vykurovanie
sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu,
nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch
konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových
priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania podľa príslušného
vzorca.
Podľa ods. 3 náklady na dodané teplo do spoločných priestorov
sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu
a nebytových priestorov jednotlivých konečných spotrebiteľov k celkovej podlahovej
ploche všetkých bytov a nebytových priestorov v objekte rozpočítavania.7 2 Sžo 112/2010
Podľa ods. 6, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa
osobitného predpisu (§ 14 zákona o vlastníctve bytov) inak, rozpočítavanie mnoţstva
dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 1 aţ 5 sa neuplatňuje.
Podľa § 7 ods. 1, ak v objekte rozpočítavania sú zabezpečené pomerové
rozdeľovače tepla alebo určené meradlá tepla na meranie množstva tepla
u konečných spotrebiteľov rovnakej triedy presnosti, náklady na mnoţstvo
dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelia na základnú zloţku a spotrebnú zloţku.
Základná zloţka tvorí 40% a spotrebná 60% z celkových nákladov na dodané teplo
na vykurovanie. Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov podľa osobitného
predpisu dohodnú, môţe byť základná zloţka minimálne 30% a maximálne 50%
a spotrebná zloţka minimálne 50% a maximálne 70% z celkových nákladov
na dodané teplo na vykurovanie.
Podľa ods. 2 základná zloţka sa rozpočítava konečným spotrebiteľom podľa
podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu
na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa a priemeru základnej zloţky
na m
2
vypočítaného z podlahovej plochy všetkých bytov, nebytových priestorov
a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania podľa príslušného vzorca.
Podľa ods. 10, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa
osobitného predpisu (§ 14 zákona o vlastníctve bytov) inak, rozpočítavanie mnoţstva
dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 2 aţ 9 sa neuplatňuje.
Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia
krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne
a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými námietkami ţalobcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky stotoţňujúc sa s podrobným odôvodnením
napadnutého rozhodnutia krajského súdu, na zdôraznenie jeho správnosti povaţuje
za vhodné doplniť, ţe pokiaľ ţalobca v odvolaní namieta, ţe podľa platného znenia
zákona o vlastníctve bytov bolo vlastníkmi bytov prijaté rozhodnutie týkajúce sa
umiestnenia PRT v predmetnom objekte, tak táto skutočnosť z celého spisového
materiálu nevyplýva.8 2 Sžo 112/2010
Zo znenia zákona o vlastníctve bytov účinného do 30. júna 2004, t .j v období,
kedy malo byť toto rozhodnutie prijaté je zrejmé, ţe pri hlasovaní na schôdzi
sa pre prijatie akéhokoľvek rozhodnutia vyţadovala nadpolovičná väčšina všetkých
vlastníkov bytov v predmetnom objekte. Keďţe v bytovom dome na H. č. X. v N. je
celkom 6 vlastníkov, nadpolovičná väčšina predstavuje hlasy aspoň 4 vlastníkov.
Rozhodnutie prijaté takouto väčšinou, a to ani na schôdzi vlastníkov ani per rollam,
ţalobcom nikdy predloţené nebolo a jeho argumenty týkajúce sa pouţitia § 14 ods. 6
zákona o vlastníctve bytov sú v danom prípade irelevantné, nakoľko tento odsek bol
do predmetného ustanovenia § 14 zavedený aţ s účinnosťou od 1. júla 2004.
Zo stanoviska ţalovaného ako aj z vyššie uvedených právnych predpisov
a skutkových zistení správnych orgánov a krajského súdu vyplýva, ţe ţalobca
bol povinný pri rozpočítavaní mnoţstva dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi
postupovať podľa zákona o tepelnej energetike a jeho vykonávacích predpisov, ktoré
stanovujú presné pravidlá rozpočítavania v § 5 a § 7 vyhlášky. Odchýlka od týchto
pravidiel je vo všeobecnosti pri bytových domoch moţná len vtedy, ak sa vlastníci
dohodnú inak, pričom v celom konaní ţalobca existenciu takejto dohody nepreukázal.
Keďţe v objekte na H. ul. č. X. v N. neboli v roku 2006 nainštalované
pomerové rozdeľovače tepla ani určené meradlá tepla u konečných spotrebiteľov
podľa osobitného zákona, náklady na dodané teplo na vykurovanie konečným
spotrebiteľom sa mali rozpočítať postupom určeným v § 5 vyhlášky v pomere
podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na
spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche
všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte
rozpočítavania podľa príslušného vzorca.
Pokiaľ ide o ďalšie námietky uvedené v odvolaní, odvolací súd poukazuje
na to, ţe tieto sú zhodné s námietkami uvedenými uţ v odvolaní proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu, rovnako ako aj v ţalobe.
Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie
krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, 9 2 Sžo 112/2010
ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd
náleţite vysporiadal.
Z uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti
daného prípadu, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel
a rozsudok Krajského súdu v Ţiline, s ktorým sa stotoţnil v celom rozsahu,
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP
a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 20. októbra 2010
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová
original: tu (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/4926_subor.pdf)
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky
senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD.
a JUDr. J. Milučkého, v právnej veci ţalobcu: B., s. r. o., právne zastúpeného JUDr.
V. L., advokátkou, proti ţalovanému: Štátna energetická inšpekcia Trenčín,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 187/2000/2009 zo dňa
2. februára 2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č.k.
20 S 13/2009-72 zo dňa 15. decembra 2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline
č.k. 20 S 13/2009-72 zo dňa 15. decembra 2009 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Ţiline rozsudkom č.k. 20 S 13/2009-72 z 15. decembra 2009
zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. 187/2000/2009
z 2. februára 2009, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho 2 2 Sžo 112/2010
orgánu – Štátnej energetickej inšpekcie, Krajský inšpektorát Ţilina, č. 582/1500/2008
z 21. novembra 2008, ktorým správny orgán podľa § 65 ods. 8 písm. d) zákona
č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o energetike“) v spojení s § 35 ods. 1 písm. c) zákona 657/2004 Z. z. o tepelnej
energetike (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“) uloţil ţalobcovi pokutu
vo výške 20 000,- Sk za porušenie povinností odberateľa, ktorý rozpočítava
mnoţstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi podľa § 18 ods. 4 písm. d)
zákona o tepelnej energetike zistenej pri kontrole dodrţiavania povinností uloţených
zákonom u odberateľa tepla B., s.r.o. Po preskúmaní predmetného rozhodnutia
a vyjadrení účastníkov konania krajský súd dospel k záveru, ţe ţaloba nie je
dôvodná, nakoľko z vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe postup ţalobcu
v roku 2006 pri rozúčtovaní tepla konečnému spotrebiteľovi, t. j. vlastníkom
a nájomcom obytného domu na H. ulici č. X., bol realizovaný, ako vyplýva z obsahu
správneho spisu, na základe rozhodnutia vlastníkov bytov z 22. marca 2004. Toto
rozhodnutie bolo prijaté na schôdzi vlastníkov bytov, kde sa zúčastnení vlastníci
bytov Ing. R. R., Ing. J. V., JUDr. I. D., Ing. J. Z., M. G. a Ing. J. K. dohodli tak, ţe
JUDr. I. D., Ing. J. Z. a M. G. podpísali, ţe ţiadajú namontovanie meračov dodávky
tepla ústredného kúrenia (ďalej len „merače“) počnúc novou vykurovacou sezónou,
pričom Ing. J. K. s týmto návrhom nesúhlasil, neţiadal ich namontovanie a na
uvedenej listine sa nenachádza podpis Ing. R. R. a Ing. J. V., avšak je tu uvedené
v kolónke zavedenie meračov pri ich mene bez podpisu slovo - neţiadam. Vzhľadom
na obsah tohto právneho úkonu bolo podľa názoru krajského súdu zrejmé, ţe za
zavedenie meračov sa vyjadrili traja zo šiestich vlastníkov bytov v obytnom dome so
šiestimi bytmi. Krajský súd poukázal na to, ţe podľa § 14 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“)
v znení účinnom k 22. marcu 2004, t. j. ku dňu, kedy k úkonu vyjadrenia vlastníkov
predmetných bytov došlo, k zavedeniu meračov bol potrebný súhlas nadpolovičnej
väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z obsahu tohto
listinného dôkazu však vyplýva, ţe o zavedenie meračov ţiadali iba traja zo šiestich
vlastníkov bytov, bola síce daná nadpolovičná väčšina prítomných, ale nie všetkých
vlastníkov bytov na domovej schôdzi dňa 22. marca 2004. V tejto súvislosti poukázal
krajský súd aj na konanie vedené na Krajskom súde v Ţiline pod č.k. 7Co/18/2006
a konanie vedené na Okresnom súde v Dolnom Kubíne č.k. 5C/20/2006, kde bola táto
otázka konajúcimi súdmi posúdená rovnako. Podľa názoru krajského súdu v konaní 3 2 Sžo 112/2010
ţalobca nepreukázal, ţe by mal k dispozícii pre rozúčtovanie tepla podľa § 7
vyhlášky č. 630/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úţitkovej vody na
odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania mnoţstva tepla dodaného na prípravu
teplej úţitkovej vody a rozpočítavania mnoţstva dodaného tepla (ďalej len
„vyhláška“) podklad v súlade s § 14 zákona o vlastníctve bytov účinnom do 30. júna
2004. Z obsahu predloţených listinných dôkazov, na ktoré poukazoval ţalobca, či uţ
zo záznamu z domovej schôdze vlastníkov predmetných bytov z 22. marca 2004,
záznamy z 30. marca 2004, a 26. apríla 2004, resp. ďalších listinných dôkazov, táto
skutočnosť nevyplýva. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť podľa názoru krajského
súdu nebol ţalobca oprávnený rozúčtovať za vykurovacie obdobie roku 2006 teplo
na vykurovanie konečným spotrebiteľom - vlastníkom bytovej jednotky na H. ulici č.
X. v N. podľa § 7 vyhlášky a záver správneho orgánu o tom, ţe došlo k nesprávnemu
rozúčtovaniu tepla konečným spotrebiteľom zo strany navrhovateľa, ako správcu pre
vykurovaciu sezónu 2006, je vecne správny. Nakoľko správny orgán práve za toto
porušenie, ako vyplýva z obsahu preskúmavaného rozhodnutia, uloţil ţalobcovi
sankciu – pokutu vo výške 20 000,- Sk, krajský súd dospel k záveru, ţe toto
rozhodnutie je vecne správne. Ţalobcovi bola uloţená sankcia za porušenie
povinnosti rozúčtovať mnoţstvo dodaného tepla konečným odberateľom v súlade
s § 35 ods. 1 písm. c) zákona o tepelnej energetike, kde bola hranica výšky sankcie
stanovená v rozmedzí od 10 000,- Sk do 100 000,- Sk za porušenie povinnosti
rozpočítať mnoţstvo dodaného tepla podľa pravidiel rozpočítania. Nakoľko pokuta
bola uloţená v dolnej hranici sadzby, aj výška uloţenej sankcie je podľa názoru
krajského súdu súladná so zákonom.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca
a ţiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec
na nové konanie a rozhodnutie, nakoľko podľa jeho názoru podľa § 14 ods. 2 a 6
zákona o vlastníctve bytov je moţné prijať rozhodnutie vlastníkov nadpolovičnou
väčšinou prítomných vlastníkov na schôdzi aj v prípadoch, v ktorých sa inak
vyţaduje nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov bytov. Taktieţ zopakoval,
ţe podľa jeho názoru neporušil § 18 ods. 4 písm. d) zákona o tepelnej energetike,
ani ţiadne iné ustanovenie tohto zákona, pretoţe ako správcovi bytového domu
mu bolo vlastníkmi bytového domu na H. ul. č. X. v N. 22. marca 2004 predloţené
rozhodnutie vlastníkov bytov, ktorí nadpolovičnou väčšinou hlasov písomne rozhodli 4 2 Sžo 112/2010
o namontovaní pomerových meračov tepla v bytoch. Toto rozhodnutie do konca roku
2006 nebolo zmenené a preto ho správca bol povinný rešpektovať.
Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu z 19. marca 2010 ţiadal napadnutý
rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, nakoľko dôvody, ktoré ţalobca
uviedol v odvolaní nepovaţoval za opodstatnené a navyše tieto boli totoţné
s námietkami uvádzanými v ţalobe, s ktorými sa krajský súd dostatočne vysporiadal.
Poukázal na to, ţe odberateľ, ktorý rozpočítava mnoţstvo dodaného tepla konečnému
spotrebiteľovi, rozpočítal mnoţstvo dodaného tepla na vykurovanie v objekte podľa
§ 7 vyhlášky aj napriek tomu, ţe odberateľ nezabezpečil obstaranie a zapojenie
pomerových rozdeľovačov tepla (ďalej len „PRT“) v celom bytovom dome,
t.j. v 6 bytových jednotkách. V predmetnom dome si traja koneční spotrebitelia
svojvoľne obstarali a zapojili PRT uţ v roku 2004. Odberateľ (ţalobca) v tomto
prípade nebol oprávnený vykonať rozpočítanie za rok 2006 podľa § 7 vyhlášky,
ako sa domáhali traja koneční spotrebitelia na základe uznesenia z 22. marca 2004
o namontovaní pomerových meračov tepla podľa zákona o vlastníctve bytov.
V danom prípade mal odberateľ pri rozpočítavaní postupovať podľa § 5 vyhlášky,
pričom vlastníci bytov a nebytových priestorov sa nedohodli na inom spôsobe
rozpočítavania podľa § 5 ods. 6 vyhlášky a preto rozpočítanie vykonané za rok 2006
nebolo v súlade so záväzným ustanovením § 5 vyhlášky. Ţalovaný tieţ poukázal
na to, ţe ak všetci koneční spotrebitelia poţiadajú odberateľa, ktorý rozpočítava
mnoţstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, o zapojenie určeného meradla
tepla alebo o zapojenie PRT, je odberateľ, ktorý rozpočítava mnoţstvo dodaného
tepla konečnému spotrebiteľovi povinný zapojiť určené meradlo tepla alebo
pomerové rozdeľovače tepla do jedného roka od doručenia ţiadosti o zapojenie
týchto meradiel. Ak sa dohodnú všetci koneční spotrebitelia na inom spôsobe
rozpočítavania mnoţstva dodaného tepla, povinnosť zapojenia určeného meradla
tepla alebo pomerových rozdeľovačov tepla nevzniká. Vzhľadom k tomu, ţe ţiadny
doklad o zapojení PRT zo strany kontrolovaného subjektu za rok 2006 nebol
predloţený, v takom prípade ani nemal a ani nemohol ţalobca vykonať rozpočítanie
mnoţstva dodaného tepla podľa § 7 vyhlášky. Podľa názoru ţalovaného v danom
prípade mal ţalobca pri rozpočítaní postupovať podľa § 5 ods. 1 vyhlášky s tým,
ţe ak v objekte rozpočítavania nie sú nainštalované PRT, ani určené meradlá tepla
u konečných spotrebiteľov podľa osobitného zákona, náklady na dodané teplo 5 2 Sžo 112/2010
na vykurovanie sa rozpočítajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy
bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch
konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových
priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania v kontrolovanom období
od 1. januára 2006 do 31. decembra 2006. Nakoľko termín povinnosti odberateľa
tepla, ktorý rozpočítava mnoţstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi,
zabezpečiť obstaranie a zapojenie pomerových rozdeľovačov tepla uplynul
aţ 31. decembra 2008, odberateľ tepla mohol, ale nemusel v roku 2006 túto
povinnosť plniť. Odvolávanie sa na domovú schôdzu vlastníkov bytov zo dňa
22. marca 2004, je zo strany ţalobcu nepodstatné, nakoľko v danom období neplatil
zákon o tepelnej energetike, v ktorom sa uloţila povinnosť montáţe pomerových
meračov tepla. To, či si niektorí vlastníci bytov v bytovom dome dali v roku 2004
nainštalovať pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov vo svojom byte je vecou
kaţdého vlastníka, ale keď sa jedná o spôsob rozúčtovania nákladov na dodávku
tepla na vykurovanie pre celý bytový dom, potom tento musí byť v súlade
so zákonom o tepelnej energetike v platnom znení v tomto období a vyhláškou
v kontrolovanom období. Ţalobca podľa názoru ţalovaného pochybil aj v tom,
ţe keď nebola uzatvorená dohoda o montáţi pomerových rozdeľovačov vykurovacích
nákladov a o spôsobe rozpočítania vlastníkmi bytov v predmetnom bytovom dome,
mal po uzákonení novej legislatívy a to zákona o tepelnej energetike ktorý nadobudol
účinnosť 1. januára 2005 a vyhlášky, ktorá nadobudla účinnosť od 1. januára 2006
iniciovať hlasovanie vlastníkov bytov k tejto problematike a nie konať podľa
vlastného uváţenia. Uvedeným konaním preto podľa názoru ţalovaného bola
naplnená skutková podstata porušenia ustanovenia § 18 ods. 4 zákona o tepelnej
energetike pri vykonaní rozpočítania za kontrolovaný rok 2006.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods.2 OSP
preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov
odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia
pojednávania, podľa § 250ja ods.2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá
OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné 6 2 Sžo 112/2010
vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 20. októbra 2010 podľa § 156 ods.1 a 3
OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
Predmetom konania pred krajským súdom bolo posúdenie zákonnosti postupu
správnych orgánov pri ukladaní pokuty za porušenie povinností účastníka na trhu
s teplom, konkrétne za porušenie povinnosti ţalobcu ako odberateľa, ktorý
rozpočítava mnoţstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi podľa zákona
o tepelnej energetike a jeho vykonávacích predpisov.
Podľa § 18 ods. 4 písm. d) tohto zákona dodávateľ alebo odberateľ, ktorý
rozpočítava mnoţstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, je povinný
rozpočítavať mnoţstvo dodaného tepla podľa pravidiel rozpočítavania.
Podľa § 35 ods. 1 písm. c) Inšpekcia uloţí pokutu od 10 000 Sk
do 100 000 Sk za porušenie ustanovení § 17 ods. 4, § 18 ods. 4 a 5, § 25 ods. 3
písm. b), § 26 ods. 2 a § 33 ods. 3.
Pravidlá rozpočítavania mnoţstva tepla dodaného na prípravu teplej úţitkovej
vody a na vykurovanie ustanovuje vyhláška č. 630/2005 Z. z.
Podľa § 5 ods. 1 tejto vyhlášky, ak v objekte rozpočítavania nie sú
nainštalované pomerové rozdeľovače tepla ani určené meradlá tepla u konečných
spotrebiteľov podľa osobitného zákona, náklady na dodané teplo na vykurovanie
sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu,
nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch
konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových
priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania podľa príslušného
vzorca.
Podľa ods. 3 náklady na dodané teplo do spoločných priestorov
sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu
a nebytových priestorov jednotlivých konečných spotrebiteľov k celkovej podlahovej
ploche všetkých bytov a nebytových priestorov v objekte rozpočítavania.7 2 Sžo 112/2010
Podľa ods. 6, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa
osobitného predpisu (§ 14 zákona o vlastníctve bytov) inak, rozpočítavanie mnoţstva
dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 1 aţ 5 sa neuplatňuje.
Podľa § 7 ods. 1, ak v objekte rozpočítavania sú zabezpečené pomerové
rozdeľovače tepla alebo určené meradlá tepla na meranie množstva tepla
u konečných spotrebiteľov rovnakej triedy presnosti, náklady na mnoţstvo
dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelia na základnú zloţku a spotrebnú zloţku.
Základná zloţka tvorí 40% a spotrebná 60% z celkových nákladov na dodané teplo
na vykurovanie. Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov podľa osobitného
predpisu dohodnú, môţe byť základná zloţka minimálne 30% a maximálne 50%
a spotrebná zloţka minimálne 50% a maximálne 70% z celkových nákladov
na dodané teplo na vykurovanie.
Podľa ods. 2 základná zloţka sa rozpočítava konečným spotrebiteľom podľa
podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu
na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa a priemeru základnej zloţky
na m
2
vypočítaného z podlahovej plochy všetkých bytov, nebytových priestorov
a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania podľa príslušného vzorca.
Podľa ods. 10, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa
osobitného predpisu (§ 14 zákona o vlastníctve bytov) inak, rozpočítavanie mnoţstva
dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 2 aţ 9 sa neuplatňuje.
Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia
krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne
a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými námietkami ţalobcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky stotoţňujúc sa s podrobným odôvodnením
napadnutého rozhodnutia krajského súdu, na zdôraznenie jeho správnosti povaţuje
za vhodné doplniť, ţe pokiaľ ţalobca v odvolaní namieta, ţe podľa platného znenia
zákona o vlastníctve bytov bolo vlastníkmi bytov prijaté rozhodnutie týkajúce sa
umiestnenia PRT v predmetnom objekte, tak táto skutočnosť z celého spisového
materiálu nevyplýva.8 2 Sžo 112/2010
Zo znenia zákona o vlastníctve bytov účinného do 30. júna 2004, t .j v období,
kedy malo byť toto rozhodnutie prijaté je zrejmé, ţe pri hlasovaní na schôdzi
sa pre prijatie akéhokoľvek rozhodnutia vyţadovala nadpolovičná väčšina všetkých
vlastníkov bytov v predmetnom objekte. Keďţe v bytovom dome na H. č. X. v N. je
celkom 6 vlastníkov, nadpolovičná väčšina predstavuje hlasy aspoň 4 vlastníkov.
Rozhodnutie prijaté takouto väčšinou, a to ani na schôdzi vlastníkov ani per rollam,
ţalobcom nikdy predloţené nebolo a jeho argumenty týkajúce sa pouţitia § 14 ods. 6
zákona o vlastníctve bytov sú v danom prípade irelevantné, nakoľko tento odsek bol
do predmetného ustanovenia § 14 zavedený aţ s účinnosťou od 1. júla 2004.
Zo stanoviska ţalovaného ako aj z vyššie uvedených právnych predpisov
a skutkových zistení správnych orgánov a krajského súdu vyplýva, ţe ţalobca
bol povinný pri rozpočítavaní mnoţstva dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi
postupovať podľa zákona o tepelnej energetike a jeho vykonávacích predpisov, ktoré
stanovujú presné pravidlá rozpočítavania v § 5 a § 7 vyhlášky. Odchýlka od týchto
pravidiel je vo všeobecnosti pri bytových domoch moţná len vtedy, ak sa vlastníci
dohodnú inak, pričom v celom konaní ţalobca existenciu takejto dohody nepreukázal.
Keďţe v objekte na H. ul. č. X. v N. neboli v roku 2006 nainštalované
pomerové rozdeľovače tepla ani určené meradlá tepla u konečných spotrebiteľov
podľa osobitného zákona, náklady na dodané teplo na vykurovanie konečným
spotrebiteľom sa mali rozpočítať postupom určeným v § 5 vyhlášky v pomere
podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na
spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche
všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte
rozpočítavania podľa príslušného vzorca.
Pokiaľ ide o ďalšie námietky uvedené v odvolaní, odvolací súd poukazuje
na to, ţe tieto sú zhodné s námietkami uvedenými uţ v odvolaní proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu, rovnako ako aj v ţalobe.
Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie
krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, 9 2 Sžo 112/2010
ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd
náleţite vysporiadal.
Z uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti
daného prípadu, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel
a rozsudok Krajského súdu v Ţiline, s ktorým sa stotoţnil v celom rozsahu,
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP
a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 20. októbra 2010
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová
original: tu (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/4926_subor.pdf)
nunenko
01.09.12,06:49
bubkoch (http://www.porada.sk/member.php?u=191548) isto mám na to nejaký dôvod, a verím, že zverejnenie týchto textov mnohým pomôže, a nájdu ich len vďaka tomu že budú na porade.sk
premiko
01.09.12,06:52
vsak staci dat odkaz nie? tak ako je na konci kazdeho prispevku, co je to za dovod takto hnojit forum ?
sito
01.09.12,07:06
nunenko,
nestacilo
by
davat sem
len
posledný
riadok tvojich
príspevkov
?
Bubkoch, tvoj príspevok je výstižný, vystihuje presne slovenskú náturu, čo sa týka bývania. Len na konci by sa hodil smajlík, takýto :eek: ,no a potom už len :mee::mee::mee:. Ako sa to hovorí? Nad rozliatím mliekom je už neskoro ...
nestacilo
by
davat sem
len
posledný
riadok tvojich
príspevkov
?
Bubkoch, tvoj príspevok je výstižný, vystihuje presne slovenskú náturu, čo sa týka bývania. Len na konci by sa hodil smajlík, takýto :eek: ,no a potom už len :mee::mee::mee:. Ako sa to hovorí? Nad rozliatím mliekom je už neskoro ...
bubkoch
01.09.12,07:10
bubkoch (http://www.porada.sk/member.php?u=191548) isto mám na to nejaký dôvod, a verím, že zverejnenie týchto textov mnohým pomôže, a nájdu ich len vďaka tomu že budú na porade.sk
este raz a pomaly ... ja nespochybnujem uzitocnost toho co sem davas ... pytal som sa, ci by nestacil len ten link v poslednom riadku namiesto tych siahodlhych a neprehladnych textov ...
este raz a pomaly ... ja nespochybnujem uzitocnost toho co sem davas ... pytal som sa, ci by nestacil len ten link v poslednom riadku namiesto tych siahodlhych a neprehladnych textov ...
sito
01.09.12,07:27
bubkoch (http://www.porada.sk/member.php?u=191548) isto mám na to nejaký dôvod, a verím, že zverejnenie týchto textov mnohým pomôže, a nájdu ich len vďaka tomu že budú na porade.sk
Mnohým, len ich je, bude stále málo! Nooo, vidím to tak, že ako mlieko, keď sa zrazí. Nie všetkým chutí! Tak to vypadá, ale kto chce si poradí, ak pochopí?
Pekný začiatok nového mesiaca, prajem! Začína sezóna, .... ber.
Mnohým, len ich je, bude stále málo! Nooo, vidím to tak, že ako mlieko, keď sa zrazí. Nie všetkým chutí! Tak to vypadá, ale kto chce si poradí, ak pochopí?
Pekný začiatok nového mesiaca, prajem! Začína sezóna, .... ber.
nunenko
01.09.12,08:04
Hnojenie fóra to možno je, ale väčšie hnojenie sú dohady, polodohady a iné demagógie tu prezentované okolo meračov pretečeného množstva teplej vody. Príspevok č.2 definitívne vyriešil kto nesie zodpovednosť za vodomery na teplú vodu. Každá debata okolo je už zbytočná.
nunenko
01.09.12,08:24
TAKTO BY TO BOLO LEPšIE?
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, že žalobný
návrh žalobcu, ktorým sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, zamietol. Žalovaný svojim rozhodnutím č. 687/2000/2007 zo dňa
02.04.2007 potvrdil v odvolacom konaní rozhodnutie Krajského inšpektorátu Štátnej
energetickej inšpekcie T. č. 44/1200/2007 zo dňa 23.02.2007, ktorým bola žalobcovi
uložená pokuta 50 000,- Sk podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 657/2004 Z.z.
o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon)
pre porušenie povinnosti stanovenej v § 17 ods. 3 písm. a) zákona tým, že žalobca
ako odberateľ tepla, ktorý rozpočítává množstvo tepla dodaného na vykurovanie
a súčasne rozpočítává aj množstvo tepla dodaného na prípravu TUV konečnému
spotrebiteľovi, nedodržiaval určenú teplotu TÚV u konečného spotrebiteľa
v obytnom dome v T., v kontrolovanom období od 01.01.2006 do 13.10.2006.
Krajský súd takto rozhodol, keď sa stotožnil so žalovaným, že žalobca nerešpektuje
ustanovenie § 17 ods. 3 písm. a) zákona, pretože nezabezpečuje dodržiavanie určenej
teploty teplej úžitkovej vody na výtoku u konečného spotrebiteľa, a to od 45 do
55°C, čo bolo potvrdené kontrolným meraním v konkrétnom byte inšpektormi ŠEI
dňa 12.10.2006 meracím prístrojom COMMET typ Cl 11, v.č. 01900126, pričom bolo
vykonaných 5 meraní na výtoku u konečného spotrebiteľa podľa metodického
pokynu ŠEI č. 2/2005 v čase od 09,00 do 10,00 hod, a namerané hodnoty boli
22,8°C, 23,8°C, 25,5°C, 27,3°C a 28,8°C.
....
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR dáva za pravdu
žalovanému, že žalobca ako správca sa uzavretím zmluvy o výkone správy
dobrovoľne zaviazal okrem iného zabezpečiť konečnému spotrebiteľovi
dodávku teplej úžitkovej vody v zmysle platných predpisov, ktorými sú zákon
č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a vyhláška
Ministerstva hospodárstva SR č. 152/2005 Z.z. o určenom čase a kvalite
dodávky tepla pre konečného spotrebiteľa, kde sú zakotvené povinnosti
žalobcu ako dodávateľa vo vzťahu ku konečnému spotrebiteľovi a preto
tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný mal zohľadniť skutočnosti vyplývajúce
zo zmluvy o výkone správy medzi žalobcom a vlastníkmi bytov sú právne
irelevantné. Tieto tvrdenia žalobcu sú naviac i v rozpore so samotným článkom
II. ods. 2 písm. a) zmluvy o výkone správy, kde sa správca (žalobca)
dobrovoľne zaviazal zabezpečiť dodávku tepla na vykurovanie a prípravu TUV
v normách a za podmienok podľa platných predpisov.
Viac: http://www.supcourt.gov.sk/data/att/4466_subor.pdf
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, že žalobný
návrh žalobcu, ktorým sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, zamietol. Žalovaný svojim rozhodnutím č. 687/2000/2007 zo dňa
02.04.2007 potvrdil v odvolacom konaní rozhodnutie Krajského inšpektorátu Štátnej
energetickej inšpekcie T. č. 44/1200/2007 zo dňa 23.02.2007, ktorým bola žalobcovi
uložená pokuta 50 000,- Sk podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 657/2004 Z.z.
o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon)
pre porušenie povinnosti stanovenej v § 17 ods. 3 písm. a) zákona tým, že žalobca
ako odberateľ tepla, ktorý rozpočítává množstvo tepla dodaného na vykurovanie
a súčasne rozpočítává aj množstvo tepla dodaného na prípravu TUV konečnému
spotrebiteľovi, nedodržiaval určenú teplotu TÚV u konečného spotrebiteľa
v obytnom dome v T., v kontrolovanom období od 01.01.2006 do 13.10.2006.
Krajský súd takto rozhodol, keď sa stotožnil so žalovaným, že žalobca nerešpektuje
ustanovenie § 17 ods. 3 písm. a) zákona, pretože nezabezpečuje dodržiavanie určenej
teploty teplej úžitkovej vody na výtoku u konečného spotrebiteľa, a to od 45 do
55°C, čo bolo potvrdené kontrolným meraním v konkrétnom byte inšpektormi ŠEI
dňa 12.10.2006 meracím prístrojom COMMET typ Cl 11, v.č. 01900126, pričom bolo
vykonaných 5 meraní na výtoku u konečného spotrebiteľa podľa metodického
pokynu ŠEI č. 2/2005 v čase od 09,00 do 10,00 hod, a namerané hodnoty boli
22,8°C, 23,8°C, 25,5°C, 27,3°C a 28,8°C.
....
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR dáva za pravdu
žalovanému, že žalobca ako správca sa uzavretím zmluvy o výkone správy
dobrovoľne zaviazal okrem iného zabezpečiť konečnému spotrebiteľovi
dodávku teplej úžitkovej vody v zmysle platných predpisov, ktorými sú zákon
č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a vyhláška
Ministerstva hospodárstva SR č. 152/2005 Z.z. o určenom čase a kvalite
dodávky tepla pre konečného spotrebiteľa, kde sú zakotvené povinnosti
žalobcu ako dodávateľa vo vzťahu ku konečnému spotrebiteľovi a preto
tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný mal zohľadniť skutočnosti vyplývajúce
zo zmluvy o výkone správy medzi žalobcom a vlastníkmi bytov sú právne
irelevantné. Tieto tvrdenia žalobcu sú naviac i v rozpore so samotným článkom
II. ods. 2 písm. a) zmluvy o výkone správy, kde sa správca (žalobca)
dobrovoľne zaviazal zabezpečiť dodávku tepla na vykurovanie a prípravu TUV
v normách a za podmienok podľa platných predpisov.
Viac: http://www.supcourt.gov.sk/data/att/4466_subor.pdf
nunenko
01.09.12,09:00
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že z vykonaného
dokazovania mal preukázané, že aj keď je nepochybné porušenie povinnosti
žalobcu ako dodávateľa tepla podľa § 25 ods. 3 písm. a/ zákona o tepelnej
energetike, nebolo riadne preukázané, že konaním žalobcu za všetkých
okolností, aké sa vyskytli v tomto prípade, došlo k správnemu deliktu
sankcionovateľnému v zmysle § 35 ods. 1 písm. b/ uvedeného zákona. Ďalej
konštatoval, že bolo preukázané, že vadnosť dodávky teplej úžitkovej vody
u konečných odberateľov – vlastníkov bytových domov – sa vyskytovala už vo
februári 2005 a žalobca ako správca bytového domu v rámci svojich
kompetencií robil opatrenia, ktoré smerovali k odstráneniu tohto nedostatku,
o čom svedčí zmluva o dielo z 11.7.2005, ktorou sa mal uvedený nedostatok
odstrániť, avšak preukázateľne nie z viny žalobcu neboli vykonané
rekonštrukcie rozvodov teplej úžitkovej vody spôsobom, akým boli navrhnuté
v projektovej dokumentácii. Krajský súd ďalej uviedol, že správny orgán sa mal
podrobne a jednoznačne vysporiadať s tým, či k správnemu deliktu
sankcionovateľnému podľa zákona došlo. Konštatoval, že v konkrétnom prípade
došlo zo strany žalobcu ku konaniu - dodávke teplej úžitkovej vody - ktorá
nespĺňala kritériá ustanovené vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky č. 152/2005 Z. z. o určenom čase a o určenej kvalite dodávky tepla pre
konečného spotrebiteľa, ktoré zákon o tepelnej energetike v ustanovení § 25
považuje za protiprávne a v zmysle ustanovenia § 35 tento delikt
za sankcionovateľný. Podľa názoru krajského súdu absentovalo vyriešenie
otázky zodpovednosti. Krajský súd považoval za potrebné zohľadniť aj tú
skutočnosť, či žalobca vynaložil všetko úsilie na to, aby zabránil porušeniu
právnej povinnosti, ktoré bolo od neho možné požadovať a vynucovať, majúc
na zreteli, že podľa právnej teórie, u právnickej osoby nie je možné hovoriť
o subjektívnej stránke deliktu – zavinení a preukazuje sa len porušenie
povinnosti (absolútna objektívna zodpovednosť). Krajský súd bol toho názoru,
že ak zákon o tepelnej energetike v ustanovení § 35 dáva pri určení výšky 6Sžo/133/2007 3
pokuty pokyn na zohľadnenie miery zavinenia, je zrejmé, že žalobcovi by
sankcia mala byť udelená len v tom prípade, ak by preukázateľne nerobil všetko
pre to, aby došlo k odstráneniu závadného stavu. Dospel preto k záveru, že
preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov sa touto stránkou v odôvodnení
dostatočne nevysporiadali a obmedzili sa len na skonštatovanie, že
s prihliadnutím na vytvorenie podmienok na kontrolovanú organizáciu,
na realizáciu nápravných opatrení a náväznej hospodárnej výroby a odbytu tepla
bola uložená najnižšia čiastka pokuty. Krajský súd bol toho názoru, že
rozhodnutie žalovanej nespĺňa náležitosti riadne odôvodneného rozhodnutia,
a bude povinnosťou správneho orgánu pri právnom hodnotení veci vysporiadať
sa otázkou prehodnotenia zavinenia a vydať nové dostatočne odôvodnené
rozhodnutie. Vyslovil právny názor, že ak zákon o tepelnej energetike stanovuje
kritériá pre určenie výšky pokuty, dá sa z toho vyvodiť, že za okolností, kedy to
bude dostatočne odôvodnené, je možné v zmysle jeho ustanovenia§ 35 ods. 3
rozhodnúť aj tak, že pokuta uložená nebude.
viac: http://www.supcourt.gov.sk/data/att/15506_subor.pdf
dokazovania mal preukázané, že aj keď je nepochybné porušenie povinnosti
žalobcu ako dodávateľa tepla podľa § 25 ods. 3 písm. a/ zákona o tepelnej
energetike, nebolo riadne preukázané, že konaním žalobcu za všetkých
okolností, aké sa vyskytli v tomto prípade, došlo k správnemu deliktu
sankcionovateľnému v zmysle § 35 ods. 1 písm. b/ uvedeného zákona. Ďalej
konštatoval, že bolo preukázané, že vadnosť dodávky teplej úžitkovej vody
u konečných odberateľov – vlastníkov bytových domov – sa vyskytovala už vo
februári 2005 a žalobca ako správca bytového domu v rámci svojich
kompetencií robil opatrenia, ktoré smerovali k odstráneniu tohto nedostatku,
o čom svedčí zmluva o dielo z 11.7.2005, ktorou sa mal uvedený nedostatok
odstrániť, avšak preukázateľne nie z viny žalobcu neboli vykonané
rekonštrukcie rozvodov teplej úžitkovej vody spôsobom, akým boli navrhnuté
v projektovej dokumentácii. Krajský súd ďalej uviedol, že správny orgán sa mal
podrobne a jednoznačne vysporiadať s tým, či k správnemu deliktu
sankcionovateľnému podľa zákona došlo. Konštatoval, že v konkrétnom prípade
došlo zo strany žalobcu ku konaniu - dodávke teplej úžitkovej vody - ktorá
nespĺňala kritériá ustanovené vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky č. 152/2005 Z. z. o určenom čase a o určenej kvalite dodávky tepla pre
konečného spotrebiteľa, ktoré zákon o tepelnej energetike v ustanovení § 25
považuje za protiprávne a v zmysle ustanovenia § 35 tento delikt
za sankcionovateľný. Podľa názoru krajského súdu absentovalo vyriešenie
otázky zodpovednosti. Krajský súd považoval za potrebné zohľadniť aj tú
skutočnosť, či žalobca vynaložil všetko úsilie na to, aby zabránil porušeniu
právnej povinnosti, ktoré bolo od neho možné požadovať a vynucovať, majúc
na zreteli, že podľa právnej teórie, u právnickej osoby nie je možné hovoriť
o subjektívnej stránke deliktu – zavinení a preukazuje sa len porušenie
povinnosti (absolútna objektívna zodpovednosť). Krajský súd bol toho názoru,
že ak zákon o tepelnej energetike v ustanovení § 35 dáva pri určení výšky 6Sžo/133/2007 3
pokuty pokyn na zohľadnenie miery zavinenia, je zrejmé, že žalobcovi by
sankcia mala byť udelená len v tom prípade, ak by preukázateľne nerobil všetko
pre to, aby došlo k odstráneniu závadného stavu. Dospel preto k záveru, že
preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov sa touto stránkou v odôvodnení
dostatočne nevysporiadali a obmedzili sa len na skonštatovanie, že
s prihliadnutím na vytvorenie podmienok na kontrolovanú organizáciu,
na realizáciu nápravných opatrení a náväznej hospodárnej výroby a odbytu tepla
bola uložená najnižšia čiastka pokuty. Krajský súd bol toho názoru, že
rozhodnutie žalovanej nespĺňa náležitosti riadne odôvodneného rozhodnutia,
a bude povinnosťou správneho orgánu pri právnom hodnotení veci vysporiadať
sa otázkou prehodnotenia zavinenia a vydať nové dostatočne odôvodnené
rozhodnutie. Vyslovil právny názor, že ak zákon o tepelnej energetike stanovuje
kritériá pre určenie výšky pokuty, dá sa z toho vyvodiť, že za okolností, kedy to
bude dostatočne odôvodnené, je možné v zmysle jeho ustanovenia§ 35 ods. 3
rozhodnúť aj tak, že pokuta uložená nebude.
viac: http://www.supcourt.gov.sk/data/att/15506_subor.pdf
sito
01.09.12,09:54
Hnojenie fóra to možno je, ale väčšie hnojenie sú dohady, polodohady a iné demagógie tu prezentované okolo meračov pretečeného množstva teplej vody. Príspevok č.2 definitívne vyriešil kto nesie zodpovednosť za vodomery na teplú vodu. Každá debata okolo je už zbytočná.
No, nuník, zaspieval slávik. Vidíš,vidíš niekedy niektorým stačí bodka, aby pochopili. A niektorým nestačí ta dvojka, príspevok. Ale asi je to v hlave, a ak je prázdna?
http://www.youtube.com/watch?v=UKWZxBWRPgA
A nemáš pravdu! To bol konkrétny problém domu, príklad. Ako sa to hovorí, len somár sa učí na vlastných chybách! Si si istý, že tým, že si uviedol príspevok č. 2 sú na Slovensku už somári len v zoologických záhradách? Nepovedal by som, sú. A aj na týkých miestach, kde by to človek nepredpokladal. Že by tam mali byť človekovia na úrovní, ale sú tam človeci od veci ...
No, nuník, zaspieval slávik. Vidíš,vidíš niekedy niektorým stačí bodka, aby pochopili. A niektorým nestačí ta dvojka, príspevok. Ale asi je to v hlave, a ak je prázdna?
http://www.youtube.com/watch?v=UKWZxBWRPgA
A nemáš pravdu! To bol konkrétny problém domu, príklad. Ako sa to hovorí, len somár sa učí na vlastných chybách! Si si istý, že tým, že si uviedol príspevok č. 2 sú na Slovensku už somári len v zoologických záhradách? Nepovedal by som, sú. A aj na týkých miestach, kde by to človek nepredpokladal. Že by tam mali byť človekovia na úrovní, ale sú tam človeci od veci ...
Kvaka
01.09.12,15:14
Hnojenie fóra to možno je, ale väčšie hnojenie sú dohady, polodohady a iné demagógie tu prezentované okolo meračov pretečeného množstva teplej vody. Príspevok č.2 definitívne vyriešil kto nesie zodpovednosť za vodomery na teplú vodu. Každá debata okolo je už zbytočná.Pozerala som príspevok č. 2 v téme, takže moje zhrnutie, ak dobre chápem.
Správca dostal pokutu, lebo neprijal žiadne konkrétne úlohy, kedy v konkrétnom dome bude splnená povinnosť podľa § 17 ods. 3 písm. b/ zákona – zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel a v prípade nesprístupnenia bytov do určeného termínu stanoviť konkrétnu úlohu, ktorou by sa sprístupnenie bytov zabezpečilo (napr. § 14 ods. 1 až 4 zákona č. 182/1993 Zb.). V konkrétnom dome išlo o výmenu vodomerov na teplú vodu tak, ako určuje zákon, aj keď bytové vodomery majú úlohu len pomerových, lebo na fakturáciu slúži ten na päte domu.
Otázka: Ako sa dá sprístupnenie bytu zabezpečiť podľa citovaných ustanovení?
Vlastník bytu má povinnosť umožniť na požiadanie oprávnenej osobe vstup do bytu za účelom montáže a údržby zariadení na meranie spotreby a v prípade, že si túto povinnosť vlastník neplní, má žalobca možnosť obrátiť sa na súd.
Otázka: Neplní, znamená opakovane nesprístupňuje byt?
Správca uviedol, že všetkým 114 konečným spotrebiteľom boli zaslané výzvy pod hrozbou uloženia pokuty od žalovaného, aby sa u spoločnosti prihlásili za účelom výmeny vodomerov, no do určeného termínu sa prihlásili len 24.
No a keďže bolo potrebné vykonať všetky potrebné a nevyhnutné úkony k tomu, aby sa udržiavanie a overovanie meracích zariadení nielen vykonávalo ale napokon aj skutočne zrealizovalo, tak správca súd prehral.
Záver: Správca ak nechce platiť pokutu, mal by iniciovať schôdzu, kde by sa mali vlastníci dohodnúť hlasovaním, ako sa bude postupovať v prípade, ak vlastník byt nesprístupní. Vyraziť dvere a vymeniť vodomer mu asi nemožno, takže treba odsúhlasiť čo? Úhradu sankcie vo výške pokuty, ktorú dostane správca, keďže nezabezpečí výmenu? Alebo stačí, ak ho dá správca na súd, že neumožnil výmenu?
V našom dome to bolo veľmi zložité, tých jednoizbových bytov je oveľa viac, sú v 2/3 väčšine, ale ich byty sa neustále prenajímajú a predávajú, vlastníci a nájomníci sa tam menia každý rok, už prerábané byty sa stále opakovane prerábajú. Na schôdze oni ani nechodia, písomné hlasovanie, ako? Na výmenu vodomerov ich bolo treba naháňať a vyhľadávať doslova cez nájomníkov aspoň mesiac. Asi toľko. Ale správca to prenáša všetko na zástupcov vlastníkov.
Správca dostal pokutu, lebo neprijal žiadne konkrétne úlohy, kedy v konkrétnom dome bude splnená povinnosť podľa § 17 ods. 3 písm. b/ zákona – zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel a v prípade nesprístupnenia bytov do určeného termínu stanoviť konkrétnu úlohu, ktorou by sa sprístupnenie bytov zabezpečilo (napr. § 14 ods. 1 až 4 zákona č. 182/1993 Zb.). V konkrétnom dome išlo o výmenu vodomerov na teplú vodu tak, ako určuje zákon, aj keď bytové vodomery majú úlohu len pomerových, lebo na fakturáciu slúži ten na päte domu.
Otázka: Ako sa dá sprístupnenie bytu zabezpečiť podľa citovaných ustanovení?
Vlastník bytu má povinnosť umožniť na požiadanie oprávnenej osobe vstup do bytu za účelom montáže a údržby zariadení na meranie spotreby a v prípade, že si túto povinnosť vlastník neplní, má žalobca možnosť obrátiť sa na súd.
Otázka: Neplní, znamená opakovane nesprístupňuje byt?
Správca uviedol, že všetkým 114 konečným spotrebiteľom boli zaslané výzvy pod hrozbou uloženia pokuty od žalovaného, aby sa u spoločnosti prihlásili za účelom výmeny vodomerov, no do určeného termínu sa prihlásili len 24.
No a keďže bolo potrebné vykonať všetky potrebné a nevyhnutné úkony k tomu, aby sa udržiavanie a overovanie meracích zariadení nielen vykonávalo ale napokon aj skutočne zrealizovalo, tak správca súd prehral.
Záver: Správca ak nechce platiť pokutu, mal by iniciovať schôdzu, kde by sa mali vlastníci dohodnúť hlasovaním, ako sa bude postupovať v prípade, ak vlastník byt nesprístupní. Vyraziť dvere a vymeniť vodomer mu asi nemožno, takže treba odsúhlasiť čo? Úhradu sankcie vo výške pokuty, ktorú dostane správca, keďže nezabezpečí výmenu? Alebo stačí, ak ho dá správca na súd, že neumožnil výmenu?
V našom dome to bolo veľmi zložité, tých jednoizbových bytov je oveľa viac, sú v 2/3 väčšine, ale ich byty sa neustále prenajímajú a predávajú, vlastníci a nájomníci sa tam menia každý rok, už prerábané byty sa stále opakovane prerábajú. Na schôdze oni ani nechodia, písomné hlasovanie, ako? Na výmenu vodomerov ich bolo treba naháňať a vyhľadávať doslova cez nájomníkov aspoň mesiac. Asi toľko. Ale správca to prenáša všetko na zástupcov vlastníkov.
sito
02.09.12,01:08
V našom dome to bolo veľmi zložité, tých jednoizbových bytov je oveľa viac, sú v 2/3 väčšine, ale ich byty sa neustále prenajímajú a predávajú, vlastníci a nájomníci sa tam menia každý rok, už prerábané byty sa stále opakovane prerábajú. Na schôdze oni ani nechodia, písomné hlasovanie, ako? Na výmenu vodomerov ich bolo treba naháňať a vyhľadávať doslova cez nájomníkov aspoň mesiac. Asi toľko. Ale správca to prenáša všetko na zástupcov vlastníkov.
Kvaka, ono je to veľmi jednoduché, skomplikovať si to môže správca tým, že si vyloží vec tak, vodomer je za dvermi bytu a preto je majetkom vlastníka a vlastný majetok si uhrádza vlastník bytu. Ale to tak nie je!
657/2004, §17, odsek 3, písmeno b a odsek 4
(3) Dodávateľ, ktorý dodáva teplo na vykurovanie a súčasne aj na prípravu teplej úžitkovej vody a ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody konečnému spotrebiteľovi, alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvotepla dodaného na vykurovanie a súčasne rozpočítava aj množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody konečnému spotrebiteľovi, je povinný
b) zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel na meranie pretečeného množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom v súlade s osobitným predpisom, 2)
(4) Ak konečný spotrebiteľ obstará na svoje náklady určené meradlo, ktoré okrem merania množstva dodaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody meria aj množstvo pretečenej teplej úžitkovej vody, účtuje sa dodávka teplej úžitkovej vody podľa údajov tohto určeného meradla.
Čo s toho vyplýva? Ak si vlastník na svoje náklady zabezpečí meradlo podľa odseku 4 tak si ho zaplatí sám. Ak nie, tak náklady hradí správa domu, štatutár, správca. Ako to tento zákon nerieši.
Rieši to Zákon 182/1993, § 10, odsek 1
Do 31.4.2010 sa mohlo dvoma tretinami vlastníkov rozhodnúť aj inak ako bolo uvedené v tom odseku. Teda aj, že náklady, faktúru za vodomery si bude hradiť každý vlastník zvlášť, teda nie z FO.
Od 1.4.2011 to už nie je možné. Len podľa majetkového podielu vlastníkov bytov v dome, teda podľa podlahovej plochy bytu v m2. Správa domu nemôže požadovať od vlastníkov, aby uhrádzali výmenu, overovanie vodomerov osobitne na ich účet.
Výmenu vodomerov môže umožniť aj nájomník, ale zaplatiť nie, nie je povinný. Aj preto sa zrušila tá možnosť rozhodovať o tom dvom tretinám. Je to voči môjmu presvedčeniu, ale súhlasím s tým, hlavne preto, že niekde dve tretiny presadili rovnakú výšku na byt, preddavkov do FO. Aký dopad to malo na tvorbu FO a na jednotlivé byty?
A potom vyhláška 630/2005, § 8, odsek 7
(7) Ak sa preukáže, že konečný spotrebiteľ ovplyvnil určené meradlo na meranie množstva teplej úžitkovej vody alebo určené meradlo na meranie množstva teplej úžitkovej vody nespĺňa podmienky určeného meradla, alebo odmietol umožniť vykonať jeho odčítanie, určí sa tomuto konečnému spotrebiteľovi náhradný indikovaný údaj vo výške trojnásobku priemernej hodnoty indikovaných údajov určených meradiel na meranie teplej úžitkovej vody na byt a nebytový priestor v objekte rozpočítavania. Spotrebná zložka sa určí podľa odseku 3.
Takže správa domu by mala mať dôkaz o tom, že kedy sa vykonávala spoločná montáž vodomerov, náhradný termín výmeny, ak nebol ani ten splnený, doporučenú žiadosť o výmenu, lepšie dva krát. Ak nie, tak potom mu napočíta priemer, krát 3, a podľa takej spotreby sa mu napočítajú náklady za teplo dodané v teplej vode.
U ná tiež správca hovorí, jedna vec je to na čo a kto používa vodomer a druhá kto ho zaplatí. Pravdu má, vlastník, posledný. Len ju nemá v tom, že z ruky, nie do FO. Pri teplej vode to určuje zákon. Pri studenej nič! Ak vlastníci využívajú aj vodomery na studenú vodu, mali by mať dohodnuté podmienky montáže, úhrady a rozpočítania nákladov. Môžu použiť aj ako príklad spôsob pri teplej vode. Či nie? Ako by to dopadlo prí súde, bez dohodnutých pravidiel?
Ten rozsudok je taký, aký je, ale vieme všetky okolnosti podľa ktorých súd rozhodol, najvyšší?
Kvaka, ono je to veľmi jednoduché, skomplikovať si to môže správca tým, že si vyloží vec tak, vodomer je za dvermi bytu a preto je majetkom vlastníka a vlastný majetok si uhrádza vlastník bytu. Ale to tak nie je!
657/2004, §17, odsek 3, písmeno b a odsek 4
(3) Dodávateľ, ktorý dodáva teplo na vykurovanie a súčasne aj na prípravu teplej úžitkovej vody a ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody konečnému spotrebiteľovi, alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvotepla dodaného na vykurovanie a súčasne rozpočítava aj množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody konečnému spotrebiteľovi, je povinný
b) zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel na meranie pretečeného množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom v súlade s osobitným predpisom, 2)
(4) Ak konečný spotrebiteľ obstará na svoje náklady určené meradlo, ktoré okrem merania množstva dodaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody meria aj množstvo pretečenej teplej úžitkovej vody, účtuje sa dodávka teplej úžitkovej vody podľa údajov tohto určeného meradla.
Čo s toho vyplýva? Ak si vlastník na svoje náklady zabezpečí meradlo podľa odseku 4 tak si ho zaplatí sám. Ak nie, tak náklady hradí správa domu, štatutár, správca. Ako to tento zákon nerieši.
Rieši to Zákon 182/1993, § 10, odsek 1
Do 31.4.2010 sa mohlo dvoma tretinami vlastníkov rozhodnúť aj inak ako bolo uvedené v tom odseku. Teda aj, že náklady, faktúru za vodomery si bude hradiť každý vlastník zvlášť, teda nie z FO.
Od 1.4.2011 to už nie je možné. Len podľa majetkového podielu vlastníkov bytov v dome, teda podľa podlahovej plochy bytu v m2. Správa domu nemôže požadovať od vlastníkov, aby uhrádzali výmenu, overovanie vodomerov osobitne na ich účet.
Výmenu vodomerov môže umožniť aj nájomník, ale zaplatiť nie, nie je povinný. Aj preto sa zrušila tá možnosť rozhodovať o tom dvom tretinám. Je to voči môjmu presvedčeniu, ale súhlasím s tým, hlavne preto, že niekde dve tretiny presadili rovnakú výšku na byt, preddavkov do FO. Aký dopad to malo na tvorbu FO a na jednotlivé byty?
A potom vyhláška 630/2005, § 8, odsek 7
(7) Ak sa preukáže, že konečný spotrebiteľ ovplyvnil určené meradlo na meranie množstva teplej úžitkovej vody alebo určené meradlo na meranie množstva teplej úžitkovej vody nespĺňa podmienky určeného meradla, alebo odmietol umožniť vykonať jeho odčítanie, určí sa tomuto konečnému spotrebiteľovi náhradný indikovaný údaj vo výške trojnásobku priemernej hodnoty indikovaných údajov určených meradiel na meranie teplej úžitkovej vody na byt a nebytový priestor v objekte rozpočítavania. Spotrebná zložka sa určí podľa odseku 3.
Takže správa domu by mala mať dôkaz o tom, že kedy sa vykonávala spoločná montáž vodomerov, náhradný termín výmeny, ak nebol ani ten splnený, doporučenú žiadosť o výmenu, lepšie dva krát. Ak nie, tak potom mu napočíta priemer, krát 3, a podľa takej spotreby sa mu napočítajú náklady za teplo dodané v teplej vode.
U ná tiež správca hovorí, jedna vec je to na čo a kto používa vodomer a druhá kto ho zaplatí. Pravdu má, vlastník, posledný. Len ju nemá v tom, že z ruky, nie do FO. Pri teplej vode to určuje zákon. Pri studenej nič! Ak vlastníci využívajú aj vodomery na studenú vodu, mali by mať dohodnuté podmienky montáže, úhrady a rozpočítania nákladov. Môžu použiť aj ako príklad spôsob pri teplej vode. Či nie? Ako by to dopadlo prí súde, bez dohodnutých pravidiel?
Ten rozsudok je taký, aký je, ale vieme všetky okolnosti podľa ktorých súd rozhodol, najvyšší?
nunenko
02.09.12,04:02
Zákon 99/2007 zmenil 657/2004, §17 a teraz je takýto:
㤠17
(1) Dodávateľ, ktorý dodáva teplo v teplej úžitkovej vode, je povinný
a) merať množstvo spotrebovaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody určeným meradlom2 ) v mieste jej prípravy,
b) merať množstvo dodanej teplej úžitkovej vody na odbernom mieste určeným meradlom2 ) ak o to požiadajú všetci odberatelia, ktorým dodávateľ dodáva teplú úžitkovú vodu z jedného spoločného miesta jej prípravy do jedného roka od doručenia žiadosti,
c) dodržiavať určenú teplotu teplej úžitkovej vody na odbernom mieste,
d) na vstupe do ohrievača teplej úžitkovej vody merať určeným meradlom2 ) množstvo dodanej studenej vody,
e) umožniť odberateľovi alebo zástupcovi konečného spotrebiteľa vykonať kontrolu množstva dodanej studenej vody na prípravu teplej úžitkovej vody a množstva dodaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody,
f) rozpočítavať množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode podľa pravidiel rozpočítavania.
(2) Ak je dodávka teplej úžitkovej vody pre dodávateľa nehospodárna z dôvodu nízkej spotreby teplej úžitkovej
vody na strane odberateľa, môžu sa dodávateľ na jednej strane a odberateľ na druhej strane dohodnúť na obmedzení dodávky teplej úžitkovej vody len na určité dohodnuté dni v týždni alebo len na dohodnutú dennú
dobu celoročne alebo počas dohodnutého obdobia v roku, prípadne sa môžu dohodnúť na zrušení dodávky teplej úžitkovej vody počas dohodnutého obdobia v roku; ak k tejto dohode o obmedzení alebo zrušení dodávky teplej úžitkovej vody nedôjde, dodávateľ je povinný zabezpečiť dodávku teplej úžitkovej vody podľa zmluvy o dodávke a odbere tepla a teplej úžitkovej vody a odberateľ je povinný uhrádzať zvýšené náklady na dodávku teplej úžitkovej vody.
(3) Dodávateľ, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode konečnému spotrebiteľovi alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode konečnému spotrebiteľovi, je povinný
a) dodržiavať určenú teplotu teplej úžitkovej vody u konečného spotrebiteľa,
b) zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel na meranie množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom v súlade s osobitným predpisom, 2)
c) oznámiť konečnému spotrebiteľovi najmenej 15 dní pred uskutočnením odčítania údajov na určenom meradle na meranie množstva teplej úžitkovej vody termín odčítania spotreby,
d) využívať na rozpočítavanie množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode určené meradlá na meranie množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom,
e) rozpočítavať množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode podľa pravidiel rozpočítavania.
(4) Konečný spotrebiteľ je povinný umožniť dodávateľovi, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode alebo odberateľovi, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode
a) vykonávanie jeho povinností uvedených v odseku 3 písm. a) a b) a § 25 ods. 3,
b) odčítanie údajov z určených meradiel množstva teplej úžitkovej vody v čase oznámeného termínu,
c) chrániť určené meradlo množstva teplej úžitkovej vody pred neoprávneným zásahom,
d) prístup k určenému meradlu množstva teplej úžitkovej vody s cieľom jeho kontroly na nevyhnutnú dobu v termíne dohodnutom s dodávateľom alebo
s odberateľom.
(5) Teplotu teplej úžitkovej vody na odbernom mieste
a pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného
v teplej úžitkovej vode ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá úrad.“.
Čo s toho vyplýva? Ak si vlastník na svoje náklady zabezpečoval meradlo podľa odseku 4 tak si ho zaplatíl sám. Ale zákon 99/2007 túto možnosť zrušil, a teda len a len na náklady toho na ktorého sa sťahuje táto povinnosť
TÁTO POVINNOSŤ NEZANIKÁ ANI AK BY SA VLASTNÍCI DOHODLI A NEUPLATŇOVALI ROZPOČÍTANIE NÁKLADU TEPLA NA PRÍPRAVU TEPLEJ VODY podľa vyhlášky 630/2005.
Preto si myslím, že veškerú úhradu spojenú s vodomerom hradí ten komu tento merač predpisuje zákon. Je to to isté, ako keby zákon ukladal tomu čo rozpočítava teplo viesť evidenciu týchto meračov na špeciálnom zariadení za 1 500€.
Náklady na merače by si mal správca premietnuť do ceny za správu, alebo ich úhradu zabezpečenú v Zmluve o výkone správy.
㤠17
(1) Dodávateľ, ktorý dodáva teplo v teplej úžitkovej vode, je povinný
a) merať množstvo spotrebovaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody určeným meradlom2 ) v mieste jej prípravy,
b) merať množstvo dodanej teplej úžitkovej vody na odbernom mieste určeným meradlom2 ) ak o to požiadajú všetci odberatelia, ktorým dodávateľ dodáva teplú úžitkovú vodu z jedného spoločného miesta jej prípravy do jedného roka od doručenia žiadosti,
c) dodržiavať určenú teplotu teplej úžitkovej vody na odbernom mieste,
d) na vstupe do ohrievača teplej úžitkovej vody merať určeným meradlom2 ) množstvo dodanej studenej vody,
e) umožniť odberateľovi alebo zástupcovi konečného spotrebiteľa vykonať kontrolu množstva dodanej studenej vody na prípravu teplej úžitkovej vody a množstva dodaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody,
f) rozpočítavať množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode podľa pravidiel rozpočítavania.
(2) Ak je dodávka teplej úžitkovej vody pre dodávateľa nehospodárna z dôvodu nízkej spotreby teplej úžitkovej
vody na strane odberateľa, môžu sa dodávateľ na jednej strane a odberateľ na druhej strane dohodnúť na obmedzení dodávky teplej úžitkovej vody len na určité dohodnuté dni v týždni alebo len na dohodnutú dennú
dobu celoročne alebo počas dohodnutého obdobia v roku, prípadne sa môžu dohodnúť na zrušení dodávky teplej úžitkovej vody počas dohodnutého obdobia v roku; ak k tejto dohode o obmedzení alebo zrušení dodávky teplej úžitkovej vody nedôjde, dodávateľ je povinný zabezpečiť dodávku teplej úžitkovej vody podľa zmluvy o dodávke a odbere tepla a teplej úžitkovej vody a odberateľ je povinný uhrádzať zvýšené náklady na dodávku teplej úžitkovej vody.
(3) Dodávateľ, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode konečnému spotrebiteľovi alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode konečnému spotrebiteľovi, je povinný
a) dodržiavať určenú teplotu teplej úžitkovej vody u konečného spotrebiteľa,
b) zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel na meranie množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom v súlade s osobitným predpisom, 2)
c) oznámiť konečnému spotrebiteľovi najmenej 15 dní pred uskutočnením odčítania údajov na určenom meradle na meranie množstva teplej úžitkovej vody termín odčítania spotreby,
d) využívať na rozpočítavanie množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode určené meradlá na meranie množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom,
e) rozpočítavať množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode podľa pravidiel rozpočítavania.
(4) Konečný spotrebiteľ je povinný umožniť dodávateľovi, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode alebo odberateľovi, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode
a) vykonávanie jeho povinností uvedených v odseku 3 písm. a) a b) a § 25 ods. 3,
b) odčítanie údajov z určených meradiel množstva teplej úžitkovej vody v čase oznámeného termínu,
c) chrániť určené meradlo množstva teplej úžitkovej vody pred neoprávneným zásahom,
d) prístup k určenému meradlu množstva teplej úžitkovej vody s cieľom jeho kontroly na nevyhnutnú dobu v termíne dohodnutom s dodávateľom alebo
s odberateľom.
(5) Teplotu teplej úžitkovej vody na odbernom mieste
a pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného
v teplej úžitkovej vode ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá úrad.“.
Čo s toho vyplýva? Ak si vlastník na svoje náklady zabezpečoval meradlo podľa odseku 4 tak si ho zaplatíl sám. Ale zákon 99/2007 túto možnosť zrušil, a teda len a len na náklady toho na ktorého sa sťahuje táto povinnosť
TÁTO POVINNOSŤ NEZANIKÁ ANI AK BY SA VLASTNÍCI DOHODLI A NEUPLATŇOVALI ROZPOČÍTANIE NÁKLADU TEPLA NA PRÍPRAVU TEPLEJ VODY podľa vyhlášky 630/2005.
Preto si myslím, že veškerú úhradu spojenú s vodomerom hradí ten komu tento merač predpisuje zákon. Je to to isté, ako keby zákon ukladal tomu čo rozpočítava teplo viesť evidenciu týchto meračov na špeciálnom zariadení za 1 500€.
Náklady na merače by si mal správca premietnuť do ceny za správu, alebo ich úhradu zabezpečenú v Zmluve o výkone správy.
sito
02.09.12,07:09
Ale aký mal na okruhu v dome v byte taký merač? Fakturačný nebol, tak sa tak či tak napočítal tomu kto si ho zabezpečil podiel z celkových nákladov, ktoré vznikli výrobcovi tepla, ktoré dodával v teplej vode konečným spotrebiteľom. Predpokladám, že na Slovensku nebol ani jeden, taký namontovaný, že by predsa niekde bol?
Správa domu by mala evidovať kedy je treba overiť, vymeniť vodomery, v ktorom roku. Na ten rok by mala vlastníkov upozorniť a doporučiť im takú tvorbu FO, aby stav peňazí pokryl overovanie, výmenu vodomerov. Ak by vlastníci odmietli mať dostatok peňazí na FO tak tým preberajú zodpovednosť na seba. Ale ak správa nemá o tom písomné rozhodnutie, nesie zodpovednosť za to správa domu.
§ 8b, odsek 4
(4) Správca zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome vzniknuté pri výkone správy až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Zodpovednosť za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré obstaráva správca v rámci zmluvy o výkone správy, nesie vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, iba ak nie sú kryté úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv správcovi.
182/1993, § 10
(1) Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy.
(2) Príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv domu sú
a) mesačné preddavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
b) príjem za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku,
c) výnosy z účtu domu vedeného v banke,
d) príjmy z výťažku exekúcie bytu alebo nebytového priestoru alebo z dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru, vo výške pohľadávok voči vlastníkovi bytu zo zákonného záložného práva, ktoré vzniklo podľa tohto zákona,
e) zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv domu,
f) príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.
Správa domu by mala evidovať kedy je treba overiť, vymeniť vodomery, v ktorom roku. Na ten rok by mala vlastníkov upozorniť a doporučiť im takú tvorbu FO, aby stav peňazí pokryl overovanie, výmenu vodomerov. Ak by vlastníci odmietli mať dostatok peňazí na FO tak tým preberajú zodpovednosť na seba. Ale ak správa nemá o tom písomné rozhodnutie, nesie zodpovednosť za to správa domu.
§ 8b, odsek 4
(4) Správca zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome vzniknuté pri výkone správy až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Zodpovednosť za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré obstaráva správca v rámci zmluvy o výkone správy, nesie vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, iba ak nie sú kryté úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv správcovi.
182/1993, § 10
(1) Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy.
(2) Príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv domu sú
a) mesačné preddavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
b) príjem za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku,
c) výnosy z účtu domu vedeného v banke,
d) príjmy z výťažku exekúcie bytu alebo nebytového priestoru alebo z dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru, vo výške pohľadávok voči vlastníkovi bytu zo zákonného záložného práva, ktoré vzniklo podľa tohto zákona,
e) zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv domu,
f) príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.
nunenko
03.09.12,05:23
Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 20 S 13/2009-72 z 15. decembra 2009
zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 187/2000/2009
z 2. februára 2009, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu – Štátnej energetickej inšpekcie, Krajský inšpektorát Žilina, č. 582/1500/2008
z 21. novembra 2008, ktorým správny orgán podľa § 65 ods. 8 písm. d) zákona
č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o energetike“) v spojení s § 35 ods. 1 písm. c) zákona 657/2004 Z. z. o tepelnej
energetike (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“) uložil žalobcovi pokutu
vo výške 20 000,- Sk za porušenie povinností odberateľa, ktorý rozpočítava
množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi podľa § 18 ods. 4 písm. d)
zákona o tepelnej energetike zistenej pri kontrole dodržiavania povinností uložených
zákonom u odberateľa tepla B., s.r.o. Po preskúmaní predmetného rozhodnutia
a vyjadrení účastníkov konania krajský súd dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná, nakoľko z vykonaného dokazovania mal preukázané, že postup žalobcu
v roku 2006 pri rozúčtovaní tepla konečnému spotrebiteľovi, t. j. vlastníkom
a nájomcom obytného domu na H. ulici č. X., bol realizovaný, ako vyplýva z obsahu
správneho spisu, na základe rozhodnutia vlastníkov bytov z 22. marca 2004. Toto
rozhodnutie bolo prijaté na schôdzi vlastníkov bytov, kde sa zúčastnení vlastníci
bytov Ing. R. R., Ing. J. V., JUDr. I. D., Ing. J. Z., M. G. a Ing. J. K. dohodli tak, že
JUDr. I. D., Ing. J. Z. a M. G. podpísali, že žiadajú namontovanie meračov dodávky
tepla ústredného kúrenia (ďalej len „merače“) počnúc novou vykurovacou sezónou,
pričom Ing. J. K. s týmto návrhom nesúhlasil, nežiadal ich namontovanie a na
uvedenej listine sa nenachádza podpis Ing. R. R. a Ing. J. V., avšak je tu uvedené
v kolónke zavedenie meračov pri ich mene bez podpisu slovo - nežiadam. Vzhľadom
na obsah tohto právneho úkonu bolo podľa názoru krajského súdu zrejmé, že za
zavedenie meračov sa vyjadrili traja zo šiestich vlastníkov bytov v obytnom dome so
šiestimi bytmi. Krajský súd poukázal na to, že podľa § 14 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“)
v znení účinnom k 22. marcu 2004, t. j. ku dňu, kedy k úkonu vyjadrenia vlastníkov
predmetných bytov došlo, k zavedeniu meračov bol potrebný súhlas nadpolovičnej
väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z obsahu tohto
listinného dôkazu však vyplýva, že o zavedenie meračov žiadali iba traja zo šiestich
vlastníkov bytov, bola síce daná nadpolovičná väčšina prítomných, ale nie všetkých
vlastníkov bytov na domovej schôdzi dňa 22. marca 2004. V tejto súvislosti poukázal
krajský súd aj na konanie vedené na Krajskom súde v Žiline pod č.k. 7Co/18/2006
a konanie vedené na Okresnom súde v Dolnom Kubíne č.k. 5C/20/2006, kde bola táto
otázka konajúcimi súdmi posúdená rovnako. Podľa názoru krajského súdu v konaní
žalobca nepreukázal, že by mal k dispozícii pre rozúčtovanie tepla podľa § 7
vyhlášky č. 630/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na
odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu
teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla (ďalej len
„vyhláška“) podklad v súlade s § 14 zákona o vlastníctve bytov účinnom do 30. júna
2004. Z obsahu predložených listinných dôkazov, na ktoré poukazoval žalobca, či už
zo záznamu z domovej schôdze vlastníkov predmetných bytov z 22. marca 2004,
záznamy z 30. marca 2004, a 26. apríla 2004, resp. ďalších listinných dôkazov, táto
skutočnosť nevyplýva. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť podľa názoru krajského
súdu nebol žalobca oprávnený rozúčtovať za vykurovacie obdobie roku 2006 teplo
na vykurovanie konečným spotrebiteľom - vlastníkom bytovej jednotky na H. ulici č.
X. v N. podľa § 7 vyhlášky a záver správneho orgánu o tom, že došlo k nesprávnemu
rozúčtovaniu tepla konečným spotrebiteľom zo strany navrhovateľa, ako správcu pre
vykurovaciu sezónu 2006, je vecne správny. Nakoľko správny orgán práve za toto
porušenie, ako vyplýva z obsahu preskúmavaného rozhodnutia, uložil žalobcovi
sankciu – pokutu vo výške 20 000,- Sk, krajský súd dospel k záveru, že toto
rozhodnutie je vecne správne. Žalobcovi bola uložená sankcia za porušenie
povinnosti rozúčtovať množstvo dodaného tepla konečným odberateľom v súlade
s § 35 ods. 1 písm. c) zákona o tepelnej energetike, kde bola hranica výšky sankcie
stanovená v rozmedzí od 10 000,- Sk do 100 000,- Sk za porušenie povinnosti
rozpočítať množstvo dodaného tepla podľa pravidiel rozpočítania. Nakoľko pokuta
bola uložená v dolnej hranici sadzby, aj výška uloženej sankcie je podľa názoru
krajského súdu súladná so zákonom.
viac:http://www.supcourt.gov.sk/data/att/4926_subor.pdf
zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 187/2000/2009
z 2. februára 2009, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu – Štátnej energetickej inšpekcie, Krajský inšpektorát Žilina, č. 582/1500/2008
z 21. novembra 2008, ktorým správny orgán podľa § 65 ods. 8 písm. d) zákona
č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o energetike“) v spojení s § 35 ods. 1 písm. c) zákona 657/2004 Z. z. o tepelnej
energetike (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“) uložil žalobcovi pokutu
vo výške 20 000,- Sk za porušenie povinností odberateľa, ktorý rozpočítava
množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi podľa § 18 ods. 4 písm. d)
zákona o tepelnej energetike zistenej pri kontrole dodržiavania povinností uložených
zákonom u odberateľa tepla B., s.r.o. Po preskúmaní predmetného rozhodnutia
a vyjadrení účastníkov konania krajský súd dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná, nakoľko z vykonaného dokazovania mal preukázané, že postup žalobcu
v roku 2006 pri rozúčtovaní tepla konečnému spotrebiteľovi, t. j. vlastníkom
a nájomcom obytného domu na H. ulici č. X., bol realizovaný, ako vyplýva z obsahu
správneho spisu, na základe rozhodnutia vlastníkov bytov z 22. marca 2004. Toto
rozhodnutie bolo prijaté na schôdzi vlastníkov bytov, kde sa zúčastnení vlastníci
bytov Ing. R. R., Ing. J. V., JUDr. I. D., Ing. J. Z., M. G. a Ing. J. K. dohodli tak, že
JUDr. I. D., Ing. J. Z. a M. G. podpísali, že žiadajú namontovanie meračov dodávky
tepla ústredného kúrenia (ďalej len „merače“) počnúc novou vykurovacou sezónou,
pričom Ing. J. K. s týmto návrhom nesúhlasil, nežiadal ich namontovanie a na
uvedenej listine sa nenachádza podpis Ing. R. R. a Ing. J. V., avšak je tu uvedené
v kolónke zavedenie meračov pri ich mene bez podpisu slovo - nežiadam. Vzhľadom
na obsah tohto právneho úkonu bolo podľa názoru krajského súdu zrejmé, že za
zavedenie meračov sa vyjadrili traja zo šiestich vlastníkov bytov v obytnom dome so
šiestimi bytmi. Krajský súd poukázal na to, že podľa § 14 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“)
v znení účinnom k 22. marcu 2004, t. j. ku dňu, kedy k úkonu vyjadrenia vlastníkov
predmetných bytov došlo, k zavedeniu meračov bol potrebný súhlas nadpolovičnej
väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z obsahu tohto
listinného dôkazu však vyplýva, že o zavedenie meračov žiadali iba traja zo šiestich
vlastníkov bytov, bola síce daná nadpolovičná väčšina prítomných, ale nie všetkých
vlastníkov bytov na domovej schôdzi dňa 22. marca 2004. V tejto súvislosti poukázal
krajský súd aj na konanie vedené na Krajskom súde v Žiline pod č.k. 7Co/18/2006
a konanie vedené na Okresnom súde v Dolnom Kubíne č.k. 5C/20/2006, kde bola táto
otázka konajúcimi súdmi posúdená rovnako. Podľa názoru krajského súdu v konaní
žalobca nepreukázal, že by mal k dispozícii pre rozúčtovanie tepla podľa § 7
vyhlášky č. 630/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na
odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu
teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla (ďalej len
„vyhláška“) podklad v súlade s § 14 zákona o vlastníctve bytov účinnom do 30. júna
2004. Z obsahu predložených listinných dôkazov, na ktoré poukazoval žalobca, či už
zo záznamu z domovej schôdze vlastníkov predmetných bytov z 22. marca 2004,
záznamy z 30. marca 2004, a 26. apríla 2004, resp. ďalších listinných dôkazov, táto
skutočnosť nevyplýva. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť podľa názoru krajského
súdu nebol žalobca oprávnený rozúčtovať za vykurovacie obdobie roku 2006 teplo
na vykurovanie konečným spotrebiteľom - vlastníkom bytovej jednotky na H. ulici č.
X. v N. podľa § 7 vyhlášky a záver správneho orgánu o tom, že došlo k nesprávnemu
rozúčtovaniu tepla konečným spotrebiteľom zo strany navrhovateľa, ako správcu pre
vykurovaciu sezónu 2006, je vecne správny. Nakoľko správny orgán práve za toto
porušenie, ako vyplýva z obsahu preskúmavaného rozhodnutia, uložil žalobcovi
sankciu – pokutu vo výške 20 000,- Sk, krajský súd dospel k záveru, že toto
rozhodnutie je vecne správne. Žalobcovi bola uložená sankcia za porušenie
povinnosti rozúčtovať množstvo dodaného tepla konečným odberateľom v súlade
s § 35 ods. 1 písm. c) zákona o tepelnej energetike, kde bola hranica výšky sankcie
stanovená v rozmedzí od 10 000,- Sk do 100 000,- Sk za porušenie povinnosti
rozpočítať množstvo dodaného tepla podľa pravidiel rozpočítania. Nakoľko pokuta
bola uložená v dolnej hranici sadzby, aj výška uloženej sankcie je podľa názoru
krajského súdu súladná so zákonom.
viac:http://www.supcourt.gov.sk/data/att/4926_subor.pdf
sito
03.09.12,12:44
nunenko, len tak pokračuj! Nech si aj hostia prečítajú, ktorí chcú. :);)
Kvaka
03.09.12,13:59
Napíšem, ako je to u nás. Výmena vodomerov ide z fondu opráv, zabezpečuje ju správca, manažuje zástupca vlastníkov. Ide to na náklady vlastníkov, správca je odberateľ, ktorý rozpočítava teplo, nie je konečný spotrebiteľ. Vlastníci sú koneční spotrebitelia, im sa rozpočítava, preto vo vyúčtovaní za rok sa na každý byt vyúčtuje cena výmeny. Prihliada sa na mieru využívania, teda každý byt má vodomery dva, každý byt rovnako. Podľa zmluvy je vodomer aj súčasťou bytu.
Pri teple sú náklady za rozpočítanie podľa počtu PRVN alebo podľa m2. Vychádza to skoro rovnako.
Vždy sme to takto mali a ani 2/3 väčšina malých bytov nikdy neprotestovala.
Pri teple sú náklady za rozpočítanie podľa počtu PRVN alebo podľa m2. Vychádza to skoro rovnako.
Vždy sme to takto mali a ani 2/3 väčšina malých bytov nikdy neprotestovala.
sito
03.09.12,14:56
Čo bolo, to bolo!
Treba si prečítať Zákon 657/2004, § 17 a § 18. Tiež si prečítať treba zákon 99/2007, ktorý mení a dopĺňa Zákon 657/2004 hlavne uvedené §§.
Tiež § 10, Zákona 182/1993
Zákon 70/2010, § 32d
„§ 32d Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2010 Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, správcovia a predsedovia sú povinní zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve uzatvorené do 1. apríla 2010 uviesť do súladu s týmto zákonom do 31. marca 2011. Tie časti zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, sú po uplynutí tejto lehoty neplatné.“.
"Prihliada sa na mieru využívania" Každý byt rovnako využíva vodomery, všetky byty máte spotrebu rovnakú?Prihliada sa, ale na užívanie domu, teda majetkový podiel bytov.
Podľa § 10 je vlastník bytu správcovi uhrádzať len preddavky do FO a preddavky, zálohy za plnenia. Ak vlastníci nevytvoria dostatočné množstvo peňazí a to aj napriek tomu, že ich správa domu upozornila, nesú zodpovednosť za nedostatok peňazí vlastníci bytov, nie správa domu.
Súhlasím, Ak sa nikto nesťažuje, všetci sú spokojní so stavom, ktorý si uviedla je všetko v poriadku.
Je teda povinnosť v zákone uvedená, že ešte niečo iné na fond správcu ma vlastník uhrádzať nejaké peniaze. Nie!!! Aj poplatok za správu domu sa posiela na účet domu, až potom si ho môže správca previesť na svoj účet!
Ešte raz: Tie časti zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, sú po uplynutí tejto lehoty neplatné.“.
Takže ak máte dohodnuté nejaké poplatky za vodomery pri nákladoch za vodu???
Keby boli vodomery súčasť bytu, vlastníctvom vlastníka, akým právom žiadajú spoluvlastníci, ich správa domu stavy, ktoré sú namerané na vlastníkovom vlastníctve? Či tie nie sú jeho majetkom? Nie, sú majetkom všetkých spoluvlastníkov. Podľa súčtu všetkých a stavu v jednotlivých bytov sú predsa rozpočítané spoločné náklady, ktoré uhrádza správa domu a tá je ich povinná rozpočítať na jednotlivé byty s prihliadnutím na mieru využívania.
Kto ich teda potrebuje? Kto je za to zodpovedný? Ak nie sú v dome, niektorých bytoch???
Len názor.
Treba si prečítať Zákon 657/2004, § 17 a § 18. Tiež si prečítať treba zákon 99/2007, ktorý mení a dopĺňa Zákon 657/2004 hlavne uvedené §§.
Tiež § 10, Zákona 182/1993
Zákon 70/2010, § 32d
„§ 32d Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2010 Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, správcovia a predsedovia sú povinní zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve uzatvorené do 1. apríla 2010 uviesť do súladu s týmto zákonom do 31. marca 2011. Tie časti zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, sú po uplynutí tejto lehoty neplatné.“.
"Prihliada sa na mieru využívania" Každý byt rovnako využíva vodomery, všetky byty máte spotrebu rovnakú?Prihliada sa, ale na užívanie domu, teda majetkový podiel bytov.
Podľa § 10 je vlastník bytu správcovi uhrádzať len preddavky do FO a preddavky, zálohy za plnenia. Ak vlastníci nevytvoria dostatočné množstvo peňazí a to aj napriek tomu, že ich správa domu upozornila, nesú zodpovednosť za nedostatok peňazí vlastníci bytov, nie správa domu.
Súhlasím, Ak sa nikto nesťažuje, všetci sú spokojní so stavom, ktorý si uviedla je všetko v poriadku.
Je teda povinnosť v zákone uvedená, že ešte niečo iné na fond správcu ma vlastník uhrádzať nejaké peniaze. Nie!!! Aj poplatok za správu domu sa posiela na účet domu, až potom si ho môže správca previesť na svoj účet!
Ešte raz: Tie časti zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, sú po uplynutí tejto lehoty neplatné.“.
Takže ak máte dohodnuté nejaké poplatky za vodomery pri nákladoch za vodu???
Keby boli vodomery súčasť bytu, vlastníctvom vlastníka, akým právom žiadajú spoluvlastníci, ich správa domu stavy, ktoré sú namerané na vlastníkovom vlastníctve? Či tie nie sú jeho majetkom? Nie, sú majetkom všetkých spoluvlastníkov. Podľa súčtu všetkých a stavu v jednotlivých bytov sú predsa rozpočítané spoločné náklady, ktoré uhrádza správa domu a tá je ich povinná rozpočítať na jednotlivé byty s prihliadnutím na mieru využívania.
Kto ich teda potrebuje? Kto je za to zodpovedný? Ak nie sú v dome, niektorých bytoch???
Len názor.
Kvaka
03.09.12,15:02
Sito, nebudem čítať, čo opakovane píšeš, čo bolo, bolo, do FO platíme, ako sa má, ja to viem, poznám zákon, platíme presne podľa zákona, aj dodatok máme k zmluve, ale miera využívania je na posúdení nás, tak to máme v zmluve aj naďalej, kde je to určené inak zákonom? Ako pozerám tak pozerám, ale vodomery sú súčasťou bytu. Každý jeden byt je konečným spotrebiteľom rovnako, odmena za odpočet vodomerov sa tiež uhrádza podľa bytu, nie? Alebo väčší byt platí viac, lebo má čo? V tomto s tebou nesúhlasím.
sito
03.09.12,15:36
Jasné, so mnou nemusíš.
Ale predsa:
657/2004, §17, odsek 4
(4) Ak konečný spotrebiteľ obstará na svoje náklady určené meradlo, ktoré okrem merania množstva dodaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody meria aj množstvo pretečenej teplej úžitkovej vody, účtuje sa dodávka teplej úžitkovej vody podľa údajov tohto určeného meradla.
Ak si také objedná, tak na svoje náklady. Ak mu objedná správa domu, tak z čoho, ak nie z FO.
Čítala si príspevok č. 2! Pokutu nedostali vlastníci, ale správa domu, správca.
22. V § 18 ods. 4 písmeno a) znie:
„a) zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel alebo pomerových rozdeľovačov tepla u konečného spotrebiteľa najneskôr do 31. decembra 2008 na náklady vlastníka nehnuteľnosti; ak sa dohodne nadpolovičná väčšina všetkých konečných spotrebiteľov odoberajúcich teplo za odberným miestom na inom spôsobe rozpočítavania množstva dodaného tepla, povinnosť zapojenia pomerových rozdeľovačov nevzniká,“.
OZ, § 119
(1) Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.
(2) Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
Každý dom má základy spojené s pevnou zemou! Ktorý byt má základy? Byt je priestor v nehnuteľnosti,bez základov, na základoch domu.
Potom prečo musia byty, ktoré nevyužívajú výťah, platiť rovnakú čiastku do FO?
Tým tiež zohľadňujete mieru využívania? Ak áno mali by ste im vracať podiel z fakturácie za výťahy. Či nie? Nie, len preto, že nie sú v byte, ako vodomery?
Ale môj názor nemusí byť správny, hlavne, že ten váš názor, všetkých, vám všetkým vyhovuje. Niet žalobcu, niet sudcu!!!
Snáď nunenko niečo, niekde, vyhrabe!!!
:);)
Ale predsa:
657/2004, §17, odsek 4
(4) Ak konečný spotrebiteľ obstará na svoje náklady určené meradlo, ktoré okrem merania množstva dodaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody meria aj množstvo pretečenej teplej úžitkovej vody, účtuje sa dodávka teplej úžitkovej vody podľa údajov tohto určeného meradla.
Ak si také objedná, tak na svoje náklady. Ak mu objedná správa domu, tak z čoho, ak nie z FO.
Čítala si príspevok č. 2! Pokutu nedostali vlastníci, ale správa domu, správca.
22. V § 18 ods. 4 písmeno a) znie:
„a) zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel alebo pomerových rozdeľovačov tepla u konečného spotrebiteľa najneskôr do 31. decembra 2008 na náklady vlastníka nehnuteľnosti; ak sa dohodne nadpolovičná väčšina všetkých konečných spotrebiteľov odoberajúcich teplo za odberným miestom na inom spôsobe rozpočítavania množstva dodaného tepla, povinnosť zapojenia pomerových rozdeľovačov nevzniká,“.
OZ, § 119
(1) Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.
(2) Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
Každý dom má základy spojené s pevnou zemou! Ktorý byt má základy? Byt je priestor v nehnuteľnosti,bez základov, na základoch domu.
Potom prečo musia byty, ktoré nevyužívajú výťah, platiť rovnakú čiastku do FO?
Tým tiež zohľadňujete mieru využívania? Ak áno mali by ste im vracať podiel z fakturácie za výťahy. Či nie? Nie, len preto, že nie sú v byte, ako vodomery?
Ale môj názor nemusí byť správny, hlavne, že ten váš názor, všetkých, vám všetkým vyhovuje. Niet žalobcu, niet sudcu!!!
Snáď nunenko niečo, niekde, vyhrabe!!!
:);)
Kvaka
03.09.12,16:05
Aj byt je nehnuteľnosť, teda priestor v nehnuteľnosti, no a na náklady domu ide hlavný fakturačný vodomer, ten je podľa podielu vlastníctva. Za výťah spotrebovanú elektrinu neplatia u nás tí, čo sú na prízemí. Dohoda bola od 1. poschodia. Oprava nás ešte len čaká, výťah je jeden v dome, je súčasťou domu, nie je súčasťou bytu, tu sa miera využívania uplatňuje len na elektrinu. Mala by sa aj na opravu?
Ale sitečko, ja nemôžem za to, ako sa napísal zákon o bytoch.
Ale sitečko, ja nemôžem za to, ako sa napísal zákon o bytoch.
sito
03.09.12,16:43
Že by som to zle čítal? Pre istotu, tri krát. Lebo som ich nepísal. Ani 182. Chcelo by to JUDr. Alebo aspoň ten komentár z vydavatelstva C.H.Beck.
§ 17
(1) Dodávateľ, ktorý dodáva teplo na prípravu teplej úžitkovej vody, je povinný
a) merať množstvo spotrebovaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody určeným meradlom2) v mieste jej prípravy,
b) merať množstvo dodanej teplej úžitkovej vody na odbernom mieste určeným meradlom,2) ak sa odberateľ alebo konečný spotrebiteľ nedohodne s dodávateľom inak,
c) dodržiavať určenú teplotu teplej úžitkovej vody na
(3) Dodávateľ, ktorý dodáva teplo na vykurovanie a súčasne aj na prípravu teplej úžitkovej vody a ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody konečnému spotrebiteľovi, alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného na vykurovanie a súčasne rozpočítava aj množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody konečnému spotrebiteľovi, je povinný
a) dodržiavať určenú teplotu teplej úžitkovej vody u konečného spotrebiteľa,
b) zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel na meranie pretečeného množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom v súlade s osobitným predpisom,2)
c) oznámiť konečnému spotrebiteľovi najmenej 15 dní pred uskutočnením odčítania údajov na určenom meradle spotreby tepla alebo teplej úžitkovej vody termín odčítania spotreby,
d) využívať na rozpočítavanie množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody určené meradlá na meranie pretečeného množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom,
e) rozpočítavať množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody podľa pravidiel rozpočítavania.odbernom mieste.
§ 18 odsek 1
„(1) Dodávateľ je povinný
a) meraťmnožstvo dodaného tepla určeným meradlom spotreby tepla na každom dohodnutom odbernom mieste; ak dodávateľ rozpočítava teplo konečnému spotrebiteľovi, merať množstvo dodaného tepla určeným meradlom na mieste, ktoré pre rozpočítavanie slúži ako odberné miesto,
b) zabezpečiť overovanie určeného meradla podľa osobitného predpisu2) a zabezpečiť určené meradlo proti neoprávnenému zásahu,
c) oznámiť písomne odberateľovi termín výmeny určeného meradla a zaznamenať údaje o vymieňanom meradle za účasti zástupcu odberateľa,
d) vykonávať mesačné odpočty určeného meradla,
e) vykonávať mesačné bilancie výroby tepla a dodávky
tepla.
(2) Ak má odberateľ pochybnosti o správnosti merania údajov určeným meradlom alebo zistí na určenom meradle chybu, požiada dodávateľa o preskúšanie. Ten je povinný do 30 dní od doručenia žiadosti zabezpečiť preskúšanie meradla. V prípade zistenia chyby na určenom meradle uhrádza náklady spojené s preskúšaním a s výmenou meradla dodávateľ; ak neboli na určenom meradle zistené chyby, hradí náklady spojené s preskúšaním a výmenou meradla ten, kto požiadal o preskúšanie určeného meradla.
§ 18 ods. 4 písmeno a)
„a) zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel alebo pomerových rozdeľovačov tepla u konečného spotrebiteľa najneskôr do 31. decembra 2008 na náklady vlastníka nehnuteľnosti; ak sa dohodne nadpolovičná väčšina všetkých konečných spotrebiteľov odoberajúcich teplo za odberným miestom na inom spôsobe rozpočítavania množstva dodaného tepla, povinnosť zapojenia pomerových rozdeľovačov nevzniká,“.
b) oznámiť konečnému spotrebiteľovi najmenej 15 dní pred uskutočnením odčítania údajov na určenom meradle spotreby tepla alebo pomerovom rozdeľovači tepla termín odčítania spotreby,
c) využívať na rozpočítavanie množstva dodaného tepla určené meradlá tepla alebo pomerové rozdeľovače tepla na vykurovanie u konečného spotrebiteľa,
d) rozpočítavať množstvo dodaného tepla podľa pravidiel rozpočítavania.
§ 17
(1) Dodávateľ, ktorý dodáva teplo na prípravu teplej úžitkovej vody, je povinný
a) merať množstvo spotrebovaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody určeným meradlom2) v mieste jej prípravy,
b) merať množstvo dodanej teplej úžitkovej vody na odbernom mieste určeným meradlom,2) ak sa odberateľ alebo konečný spotrebiteľ nedohodne s dodávateľom inak,
c) dodržiavať určenú teplotu teplej úžitkovej vody na
(3) Dodávateľ, ktorý dodáva teplo na vykurovanie a súčasne aj na prípravu teplej úžitkovej vody a ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody konečnému spotrebiteľovi, alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného na vykurovanie a súčasne rozpočítava aj množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody konečnému spotrebiteľovi, je povinný
a) dodržiavať určenú teplotu teplej úžitkovej vody u konečného spotrebiteľa,
b) zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel na meranie pretečeného množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom v súlade s osobitným predpisom,2)
c) oznámiť konečnému spotrebiteľovi najmenej 15 dní pred uskutočnením odčítania údajov na určenom meradle spotreby tepla alebo teplej úžitkovej vody termín odčítania spotreby,
d) využívať na rozpočítavanie množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody určené meradlá na meranie pretečeného množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom,
e) rozpočítavať množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody podľa pravidiel rozpočítavania.odbernom mieste.
§ 18 odsek 1
„(1) Dodávateľ je povinný
a) meraťmnožstvo dodaného tepla určeným meradlom spotreby tepla na každom dohodnutom odbernom mieste; ak dodávateľ rozpočítava teplo konečnému spotrebiteľovi, merať množstvo dodaného tepla určeným meradlom na mieste, ktoré pre rozpočítavanie slúži ako odberné miesto,
b) zabezpečiť overovanie určeného meradla podľa osobitného predpisu2) a zabezpečiť určené meradlo proti neoprávnenému zásahu,
c) oznámiť písomne odberateľovi termín výmeny určeného meradla a zaznamenať údaje o vymieňanom meradle za účasti zástupcu odberateľa,
d) vykonávať mesačné odpočty určeného meradla,
e) vykonávať mesačné bilancie výroby tepla a dodávky
tepla.
(2) Ak má odberateľ pochybnosti o správnosti merania údajov určeným meradlom alebo zistí na určenom meradle chybu, požiada dodávateľa o preskúšanie. Ten je povinný do 30 dní od doručenia žiadosti zabezpečiť preskúšanie meradla. V prípade zistenia chyby na určenom meradle uhrádza náklady spojené s preskúšaním a s výmenou meradla dodávateľ; ak neboli na určenom meradle zistené chyby, hradí náklady spojené s preskúšaním a výmenou meradla ten, kto požiadal o preskúšanie určeného meradla.
§ 18 ods. 4 písmeno a)
„a) zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel alebo pomerových rozdeľovačov tepla u konečného spotrebiteľa najneskôr do 31. decembra 2008 na náklady vlastníka nehnuteľnosti; ak sa dohodne nadpolovičná väčšina všetkých konečných spotrebiteľov odoberajúcich teplo za odberným miestom na inom spôsobe rozpočítavania množstva dodaného tepla, povinnosť zapojenia pomerových rozdeľovačov nevzniká,“.
b) oznámiť konečnému spotrebiteľovi najmenej 15 dní pred uskutočnením odčítania údajov na určenom meradle spotreby tepla alebo pomerovom rozdeľovači tepla termín odčítania spotreby,
c) využívať na rozpočítavanie množstva dodaného tepla určené meradlá tepla alebo pomerové rozdeľovače tepla na vykurovanie u konečného spotrebiteľa,
d) rozpočítavať množstvo dodaného tepla podľa pravidiel rozpočítavania.
sito
03.09.12,17:16
Aj byt je nehnuteľnosť, teda priestor v nehnuteľnosti, no a na náklady domu ide hlavný fakturačný vodomer, ten je podľa podielu vlastníctva. Za výťah spotrebovanú elektrinu neplatia u nás tí, čo sú na prízemí. Dohoda bola od 1. poschodia. Oprava nás ešte len čaká, výťah je jeden v dome, je súčasťou domu, nie je súčasťou bytu, tu sa miera využívania uplatňuje len na elektrinu. Mala by sa aj na opravu?
Ale sitečko, ja nemôžem za to, ako sa napísal zákon o bytoch.
Aj rozvod vody, teplej, je len jeden v dome? A vodomer je na čom? Na plafóne? Alebo je súčasťou rozvodu teplej vody? Je tam, aby sme vedeli kto sa ako podieľa na jej spotrebe, lebo pred vodomermi sa náklady za teplú vodu rozpočítavali rovným dielom na osobu, prípadne osobomesiac. Spravodlivé bolo? Však preto zástupcovia štátnej moci, ich nariadili správam domov, aby vraj spravodlivo, bolo. A vidíš ho!?
Na elektrinu sa používa miera využívania, nie rovným dielom na byt, ale na osobu, osobomesiac, niekde aj na psomesiac. A u vás aj opravy, aj generálna, prípadne výmena za nový sa hradí z FO. Neplatia tie jednoizbové menej??? Lebo v menšej miere využívajú priestor v nehnuteľnosti, dome, bytovom!
Ale sitečko, ja nemôžem za to, ako sa napísal zákon o bytoch.
Aj rozvod vody, teplej, je len jeden v dome? A vodomer je na čom? Na plafóne? Alebo je súčasťou rozvodu teplej vody? Je tam, aby sme vedeli kto sa ako podieľa na jej spotrebe, lebo pred vodomermi sa náklady za teplú vodu rozpočítavali rovným dielom na osobu, prípadne osobomesiac. Spravodlivé bolo? Však preto zástupcovia štátnej moci, ich nariadili správam domov, aby vraj spravodlivo, bolo. A vidíš ho!?
Na elektrinu sa používa miera využívania, nie rovným dielom na byt, ale na osobu, osobomesiac, niekde aj na psomesiac. A u vás aj opravy, aj generálna, prípadne výmena za nový sa hradí z FO. Neplatia tie jednoizbové menej??? Lebo v menšej miere využívajú priestor v nehnuteľnosti, dome, bytovom!
Kvaka
03.09.12,17:20
Sito, možno máš pravdu ty, a teda nemal náš správca výmenu vodomerov vyúčtovať vlastníkom na byty, ja neviem, písala som, ako je to u nás. Správca je však zodpovedný, aj za PRT, ak sú konečnými spotrebiteľmi odsúhlasené,aj za všetky určené meradlá, aby boli včas vymenené, či overené. Je jedno, či sú na meranie tepla alebo pretečenej teplej vody. Je v tých zákonoch dosť nezrovnalostí, lebo síce tie meradlá na TV a teplo sú určené, ale nie sú priamo fakturačné. Iba ten jeden je fakturačný. Pre dom.
sito
03.09.12,18:09
Nemyslím si, že mám pravdu, len si niečo pamätám ako to bolo pred zákonom 182/1993.
A ako v zákone 182/1993
Ak zmluva neustanovuje inak, znášajú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome náklady podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu
[§ 5 ods. 1 písm. b)]. Podľa m2 plochy bytu. Ale už vtedy, čo byt to jeden hlas. A to sa nezmenilo v zákoné.
Po zmene 367/2004
Ak zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy neurčuje inak, znášajú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome náklady podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu určeného podľa § 5 ods. 1 písm. b).
Po zmene 268/2007
posledná veta znie: „Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.“.
Po zmene 70/2010
posledná veta znie: „Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy.“.
A na čo slúži FO?
182/1993
(2) Na účel uvedený v odseku 1 poukazujú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv si určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok dopredu tak, aby boli pokryté predpokladané náklady spojené s prevádzkou domu, údržbou, opravami, prípadne zlepšením spoločných častí domu a spoločných zariadení domu. Spôsob a oprávnenie hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv si určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome v zmluve o spoločenstve [§ 7 ods. 4 písm. f)] alebo v zmluve o výkone správy [§ 8 písm. c)].
367/2004
(3) Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónov a lodžií. Prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv možno prechodne použiť na úhradu za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome v prípade ich dočasného nedostatku. Po preklenutí nedostatku prostriedkov na úhradu tohto plnenia, sa uvedené prostriedky vrátia do fondu prevádzky, údržby a opráv.
268/2007
Bez zmeny
70/2010
Bez zmeny
Uvediem jeden príklad v dome je 28 bytov, ktoré majú dva vodomery na teplú vodu, a 14 bytov s jedným vodomerom, architekt, projektant, tak!
Vlastníci sa dohodli zo hradiť ich z FO. Raz keď to bolo výhodnejšie pre dom, každý byt jeden a tie naviac z FO.
A potom Správca tak dohúkal, o..... vlastníkov tých 28 bytov, že si museli platiť tie dva. Zdravý rozum, ak by im to bolo riadne vysvetlené na schôdzi, tak tých 28 bytov prehlasuje tých 14 bytov. Ale podpisovalo sa pred dvermi bytov s tým, že ak nebudú platiť, ešte aj pokutu si priplatia a lúdia, podpísali, hlúpi. A správca sa usmieva, však mu to je jedno, on to neplatí. Ale má! A z čoho? Zo svojho účtu, alebo z FO domu.
Aj preto tvrdím, že hlasovanie pri dverách bytov je podvod. Preto je v písomnom hlasovaní podľa poslednej zmeny uviesť miesto písomného hlasovania. Kde sa odovzdávajú hlasovacie lístky.
Keď človek počuje o takých to a podobných vy.......... s vlastníkmi, tak len :);)
A este: Ak nie je žalobcu, nie je ani sudcu. Všetko je v poriadku a správca sa :D:D:D :---
A ako v zákone 182/1993
Ak zmluva neustanovuje inak, znášajú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome náklady podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu
[§ 5 ods. 1 písm. b)]. Podľa m2 plochy bytu. Ale už vtedy, čo byt to jeden hlas. A to sa nezmenilo v zákoné.
Po zmene 367/2004
Ak zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy neurčuje inak, znášajú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome náklady podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu určeného podľa § 5 ods. 1 písm. b).
Po zmene 268/2007
posledná veta znie: „Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.“.
Po zmene 70/2010
posledná veta znie: „Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy.“.
A na čo slúži FO?
182/1993
(2) Na účel uvedený v odseku 1 poukazujú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv si určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok dopredu tak, aby boli pokryté predpokladané náklady spojené s prevádzkou domu, údržbou, opravami, prípadne zlepšením spoločných častí domu a spoločných zariadení domu. Spôsob a oprávnenie hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv si určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome v zmluve o spoločenstve [§ 7 ods. 4 písm. f)] alebo v zmluve o výkone správy [§ 8 písm. c)].
367/2004
(3) Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónov a lodžií. Prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv možno prechodne použiť na úhradu za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome v prípade ich dočasného nedostatku. Po preklenutí nedostatku prostriedkov na úhradu tohto plnenia, sa uvedené prostriedky vrátia do fondu prevádzky, údržby a opráv.
268/2007
Bez zmeny
70/2010
Bez zmeny
Uvediem jeden príklad v dome je 28 bytov, ktoré majú dva vodomery na teplú vodu, a 14 bytov s jedným vodomerom, architekt, projektant, tak!
Vlastníci sa dohodli zo hradiť ich z FO. Raz keď to bolo výhodnejšie pre dom, každý byt jeden a tie naviac z FO.
A potom Správca tak dohúkal, o..... vlastníkov tých 28 bytov, že si museli platiť tie dva. Zdravý rozum, ak by im to bolo riadne vysvetlené na schôdzi, tak tých 28 bytov prehlasuje tých 14 bytov. Ale podpisovalo sa pred dvermi bytov s tým, že ak nebudú platiť, ešte aj pokutu si priplatia a lúdia, podpísali, hlúpi. A správca sa usmieva, však mu to je jedno, on to neplatí. Ale má! A z čoho? Zo svojho účtu, alebo z FO domu.
Aj preto tvrdím, že hlasovanie pri dverách bytov je podvod. Preto je v písomnom hlasovaní podľa poslednej zmeny uviesť miesto písomného hlasovania. Kde sa odovzdávajú hlasovacie lístky.
Keď človek počuje o takých to a podobných vy.......... s vlastníkmi, tak len :);)
A este: Ak nie je žalobcu, nie je ani sudcu. Všetko je v poriadku a správca sa :D:D:D :---
Kvaka
03.09.12,18:43
Ani u nás nepochodil ten, čo sám zbieral podpisy na zväčšenie kuchyne na úkor lodže, chcel meniť vzhľad domu. Už nie.
sito
03.09.12,19:02
Vždy sa dá rozumne dohodnúť, len ľudia musia mať v hlave rozum a nie ... Ono je ťažko pochopiť, že najprv je spoločný dom a až potom byty v ňom.
Dobrú noc. Idem od Vás ...
http://www.youtube.com/watch?v=NuXW6dy59-8
:);)
Dobrú noc. Idem od Vás ...
http://www.youtube.com/watch?v=NuXW6dy59-8
:);)
PASKOV
04.09.12,01:52
PS
Chytračení s vodoměry na TV ve smyslu * sito * se mi nelíbí,
neboť je to jen hra,
jak 15 EUR jednou za 4 roky přesunout na souseda.
Chytračení s vodoměry na TV ve smyslu * sito * se mi nelíbí,
neboť je to jen hra,
jak 15 EUR jednou za 4 roky přesunout na souseda.
nunenko
04.09.12,05:58
Problém ako zaplatia vlastníci bytov vodomer na teplú vodu je len v tom, ako ho zaplatia. Od bytu (€/kusu "na drevo"), spoluvlastníckeho podielu (FPÚaO), v platbe za výkon správy (niekde €/byt, inde celková platba/spoluvlastnícky podiel.
PASKOV pomenoval problém 15€/4 roky= 32 centov mesiac /vodomer.
PASKOV pomenoval problém 15€/4 roky= 32 centov mesiac /vodomer.
nunenko
04.09.12,05:59
Nájomca z bytu?
Proti obom týmto rozsudkom, s poukazom na ustanovenie § 243e ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/, c/ O.s.p., podal na základe podnetu žalobcov mimoriadne
dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky, ktorý navrhol uvedené rozsudky zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zastával názor, že súdy zo zisteného
skutkového stavu vyvodili nesprávne závery a na základe tejto skutočnosti nesprávne právne
posúdili danú vec. Poukázal na to, že súdy v konaní vychádzali z toho, že medzi účastníkmi
konania je vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti založený nájomný vzťah, v ktorom sú
žalobcovia prenajímateľmi a žalovaný je nájomcom. Spornou bola otázka, či výpoveď
z nájmu bytu bola žalovanému doručená alebo nie, čo je nevyhnutným, predpokladom začatia
plynutia zákonnej výpovednej lehoty, uplynutím ktorej zaniká nájomný vzťah medzi
účastníkmi konania a po tomto okamihu nájomca užíva byt bez právneho dôvodu, čo má
za následok vznik povinnosti nájomcu opustiť byt, resp. vznik práva prenajímateľov
na vypratanie bytu. V súvislosti s názorom vysloveným konajúcimi súdmi, že nebolo
jednoznačne preukázané, že výpoveď z nájmu bytu bola žalovanému doručená, resp. že
obsahom zásielky podanej na pošte 21. mája 2003 bola výpoveď z nájmu bytu, generálny
prokurátor uviedol, že žalobcovia 12. marca 2003 splnomocnili na ďalšie konanie vo veci
vypratania predmetného bytu advokáta JUDr. V. P., ktorý následne v priebehu mesiacov
marec a apríl 2003 kontaktoval žalovaného a jeho vtedajšieho právneho zástupcu JUDr. M..
B.. Výpoveď z nájmu bytu bola vyhotovená a podpísaná žalobcami
7. mája 2003. Dňa 21. mája 2003 boli zásielky (výpoveď z nájmu bytu) adresované
žalovanému (podanie č. 83656050) a JUDr. M. B. (podacie č. 83656049), doporučene podané
na pošte, o čom svedčia poštové podacie lístky označených čísiel, potvrdené Poštou Košice 6
(č.l. 14 spisu). Ako vyplýva zo správy Slovenskej pošty, a.s., Regionálneho poštového centra
Košice č. 1813/OPT/2005 z 5. októbra 2005, zásielku s podacím číslom 83656050 podanú na
poštovú prepravu dňa 21. mája 2003, adresátom ktorej bol P. Z., si žalovaný prevzal osobne
dňa 23. mája 2003 pri priehradke Pošty Košice 1 (č.l. 59 spisu). Výpovedná trojmesačná
lehota začala v zmysle
§ 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka plynúť dňa 1. Júna 2003 a uplynula dňa 31. augusta
2003. Po uplynutí výpovednej lehoty podali žalobcovia v zastúpení ich vtedajšieho právneho
zástupcu na Okresnom súde Košice I dňa 24. septembra 2003 žalobu na vypratanie bytu.
Z tohto logického sledu udalostí, preukázaných aj listinnými dôkazmi, možno vyvodiť
jednoznačný zámer žalobcov, dať žalovanému výpoveď z nájmu bytu a dosiahnuť vypratanie
tohto bytu, pričom žalobcovia zaslali žalovanému a jeho vtedajšiemu právnemu zástupcovi
výpoveď z nájmu bytu štandardným a v súdnej praxi bežne akceptovaným spôsobom
doručovania písomnosti takéhoto charakteru. Žalovaným a jeho právnym zástupcom
uvádzaná skutočnosť, že vtedajší právny zástupca žalovaného JUDr. M. B. si nespomína na
doručenie výpovede z nájmu bytu, ako aj absencia samotnej písomnej výpovede z nájmu bytu
v spise právnych zástupcov žalovaného nepreukazujú tú skutočnosť, že výpoveď nebola
žalovanému, resp. JUDr. M. B. doručená. Pokiaľ žalovaný nepoprel doručenie samotnej
zásielky, iba doručenie výpovede z nájmu bytu, mal zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu
z ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p., preukázať to, čo bolo predmetom (obsahom) zásielky, ktorú
si dňa 23. mája 2003 osobne prevzal na Pošte Košice 1.
viac: http://www.nssr.gov.sk/data/att/21104_subor.pdf
Proti obom týmto rozsudkom, s poukazom na ustanovenie § 243e ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/, c/ O.s.p., podal na základe podnetu žalobcov mimoriadne
dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky, ktorý navrhol uvedené rozsudky zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zastával názor, že súdy zo zisteného
skutkového stavu vyvodili nesprávne závery a na základe tejto skutočnosti nesprávne právne
posúdili danú vec. Poukázal na to, že súdy v konaní vychádzali z toho, že medzi účastníkmi
konania je vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti založený nájomný vzťah, v ktorom sú
žalobcovia prenajímateľmi a žalovaný je nájomcom. Spornou bola otázka, či výpoveď
z nájmu bytu bola žalovanému doručená alebo nie, čo je nevyhnutným, predpokladom začatia
plynutia zákonnej výpovednej lehoty, uplynutím ktorej zaniká nájomný vzťah medzi
účastníkmi konania a po tomto okamihu nájomca užíva byt bez právneho dôvodu, čo má
za následok vznik povinnosti nájomcu opustiť byt, resp. vznik práva prenajímateľov
na vypratanie bytu. V súvislosti s názorom vysloveným konajúcimi súdmi, že nebolo
jednoznačne preukázané, že výpoveď z nájmu bytu bola žalovanému doručená, resp. že
obsahom zásielky podanej na pošte 21. mája 2003 bola výpoveď z nájmu bytu, generálny
prokurátor uviedol, že žalobcovia 12. marca 2003 splnomocnili na ďalšie konanie vo veci
vypratania predmetného bytu advokáta JUDr. V. P., ktorý následne v priebehu mesiacov
marec a apríl 2003 kontaktoval žalovaného a jeho vtedajšieho právneho zástupcu JUDr. M..
B.. Výpoveď z nájmu bytu bola vyhotovená a podpísaná žalobcami
7. mája 2003. Dňa 21. mája 2003 boli zásielky (výpoveď z nájmu bytu) adresované
žalovanému (podanie č. 83656050) a JUDr. M. B. (podacie č. 83656049), doporučene podané
na pošte, o čom svedčia poštové podacie lístky označených čísiel, potvrdené Poštou Košice 6
(č.l. 14 spisu). Ako vyplýva zo správy Slovenskej pošty, a.s., Regionálneho poštového centra
Košice č. 1813/OPT/2005 z 5. októbra 2005, zásielku s podacím číslom 83656050 podanú na
poštovú prepravu dňa 21. mája 2003, adresátom ktorej bol P. Z., si žalovaný prevzal osobne
dňa 23. mája 2003 pri priehradke Pošty Košice 1 (č.l. 59 spisu). Výpovedná trojmesačná
lehota začala v zmysle
§ 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka plynúť dňa 1. Júna 2003 a uplynula dňa 31. augusta
2003. Po uplynutí výpovednej lehoty podali žalobcovia v zastúpení ich vtedajšieho právneho
zástupcu na Okresnom súde Košice I dňa 24. septembra 2003 žalobu na vypratanie bytu.
Z tohto logického sledu udalostí, preukázaných aj listinnými dôkazmi, možno vyvodiť
jednoznačný zámer žalobcov, dať žalovanému výpoveď z nájmu bytu a dosiahnuť vypratanie
tohto bytu, pričom žalobcovia zaslali žalovanému a jeho vtedajšiemu právnemu zástupcovi
výpoveď z nájmu bytu štandardným a v súdnej praxi bežne akceptovaným spôsobom
doručovania písomnosti takéhoto charakteru. Žalovaným a jeho právnym zástupcom
uvádzaná skutočnosť, že vtedajší právny zástupca žalovaného JUDr. M. B. si nespomína na
doručenie výpovede z nájmu bytu, ako aj absencia samotnej písomnej výpovede z nájmu bytu
v spise právnych zástupcov žalovaného nepreukazujú tú skutočnosť, že výpoveď nebola
žalovanému, resp. JUDr. M. B. doručená. Pokiaľ žalovaný nepoprel doručenie samotnej
zásielky, iba doručenie výpovede z nájmu bytu, mal zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu
z ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p., preukázať to, čo bolo predmetom (obsahom) zásielky, ktorú
si dňa 23. mája 2003 osobne prevzal na Pošte Košice 1.
viac: http://www.nssr.gov.sk/data/att/21104_subor.pdf
nunenko
04.09.12,08:44
Lebo v menšej miere využívajú priestor v nehnuteľnosti, dome, bytovom!
to je potom možné rozpočítať náklady na merač po štyroch rokoch a podľa spotreby ním nameranej a celkovej spotreby domu určiť mieru využívania tohto merača, ako i za 30 rokov určiť mieru akou bol využívaný rozvod vody a aj odpadu, a teda určiť podiel vlastníka bytu na ich výmené?
Meranie spotreby tepla v teplej vode ukladá zákon. V žiadnom prípade neukladá túto povinnosť vlastníkovi bytu. ale tomu na koho sa vzťahujú zákony o tepelnej energetike. Správca nedokáže zabezpečiť inou formou aby vlastník zaplatil tento merač len tým, že si ho zahrnie do ceny za správu. Nemôže donútiť vlastníkov aby sa dohodli na zvýšení tvorby FPÚaO. Vlastníci nemusia súhlasiť so zmenou výšky úhrady za správu, a správca nemusí robiť takému domu správu.
Ak sa správca dobrovoľne zaviaže k výkone správy a je si vedomí, že sa na neho vzťahuje povinnosť zabezpečiť, že u konečného spotrebiteľa bude vodomer na teplú vodu, neuspeje na súde s tvrdením, že vlastníci si neodsúhlasili navýšenie FPÚaO, ako i musí dokázať, že mu vlastník byt nesprístupnil. Správca, ani vlastníci nemôžu svojvolne určovať trest za porušenie zákona a nesprístupnenie bytu, nemôžu svojvolne sankciovať.
Žijeme v právnom štáte, to znamená, že zákon musí platiť, aj keď všetci vlastníci sa dohodnú, že u nich platiť nebude.
Za zabezpečenie merania teplej vody u konečných spotrebiteľov (vlastníkov bytov) a rozpočítavanie množstva dodaného tepla v teplej vode sú zodpovední správcovia bytových domov alebo spoločenstvá vlastníkov bytov. Okrem obstarania a zapojenia určených meradiel množstva teplej vody musia správcovia a spoločenstvá v pravidelných štvorročných intervaloch zabezpečiť ich metrologické overenie, alebo ich výmenu za nové. Konečný spotrebiteľ musí umožniť inštaláciu meradiel a odčítanie nameraných údajov. Tieto povinnosti vyplývajú zo zákona 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike. (http://www.siea.sk/letaky/c-1165/rozpocitavanie-tepla-a-teplej-vody-v-bytovych-domoch/)
to je potom možné rozpočítať náklady na merač po štyroch rokoch a podľa spotreby ním nameranej a celkovej spotreby domu určiť mieru využívania tohto merača, ako i za 30 rokov určiť mieru akou bol využívaný rozvod vody a aj odpadu, a teda určiť podiel vlastníka bytu na ich výmené?
Meranie spotreby tepla v teplej vode ukladá zákon. V žiadnom prípade neukladá túto povinnosť vlastníkovi bytu. ale tomu na koho sa vzťahujú zákony o tepelnej energetike. Správca nedokáže zabezpečiť inou formou aby vlastník zaplatil tento merač len tým, že si ho zahrnie do ceny za správu. Nemôže donútiť vlastníkov aby sa dohodli na zvýšení tvorby FPÚaO. Vlastníci nemusia súhlasiť so zmenou výšky úhrady za správu, a správca nemusí robiť takému domu správu.
Ak sa správca dobrovoľne zaviaže k výkone správy a je si vedomí, že sa na neho vzťahuje povinnosť zabezpečiť, že u konečného spotrebiteľa bude vodomer na teplú vodu, neuspeje na súde s tvrdením, že vlastníci si neodsúhlasili navýšenie FPÚaO, ako i musí dokázať, že mu vlastník byt nesprístupnil. Správca, ani vlastníci nemôžu svojvolne určovať trest za porušenie zákona a nesprístupnenie bytu, nemôžu svojvolne sankciovať.
Žijeme v právnom štáte, to znamená, že zákon musí platiť, aj keď všetci vlastníci sa dohodnú, že u nich platiť nebude.
Za zabezpečenie merania teplej vody u konečných spotrebiteľov (vlastníkov bytov) a rozpočítavanie množstva dodaného tepla v teplej vode sú zodpovední správcovia bytových domov alebo spoločenstvá vlastníkov bytov. Okrem obstarania a zapojenia určených meradiel množstva teplej vody musia správcovia a spoločenstvá v pravidelných štvorročných intervaloch zabezpečiť ich metrologické overenie, alebo ich výmenu za nové. Konečný spotrebiteľ musí umožniť inštaláciu meradiel a odčítanie nameraných údajov. Tieto povinnosti vyplývajú zo zákona 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike. (http://www.siea.sk/letaky/c-1165/rozpocitavanie-tepla-a-teplej-vody-v-bytovych-domoch/)
sito
04.09.12,13:14
Problém ako zaplatia vlastníci bytov vodomer na teplú vodu je len v tom, ako ho zaplatia. Od bytu (€/kusu "na drevo"), spoluvlastníckeho podielu (FPÚaO), v platbe za výkon správy (niekde €/byt, inde celková platba/spoluvlastnícky podiel.
PASKOV pomenoval problém 15€/4 roky= 32 centov mesiac /vodomer.
Poviem v mojej osobe. Ak si kúpim televízor, ktorý si dám do svojho priestoru v bytovom dome, bytu, som povinný oznámiť spoluvlastníkom domu, správcovi domu čo, aké programy sledujem, prípadne som povinný ostatným spoluvlastníkom domu nech sa na tie programy u mňa pozerajú?
Ak zákon určí správe domu, že musí zabezpečiť vodomery na teplú vodu, je to jej povinnosť, nie vlastníka bytu. Vlastník má zo zákona povinnosť správe domu ten vodomer - y umožniť namontovať. Ak by chcel vlastník nejaký špeciálnejší vodomer, musí si ho zo zákona uhradiť sám, za vlastné peniaze. Nič viac nič menej.
Súvisiacom zákone 182 o spoločnom zariadení, rozvodov teplej vody sa píše, tie je možno vylepšiť, zmodernizovať, že sa na ne namontovali vodomery a obnovujú sa, vodomery nahradili počet osôb bývajúcich v bytoch na rozpočítanie nákladov za teplú vodu. To že sú v byte je samozrejmé, tak je projektovaný rozvod teplej vody v dome, ale na čom sú namontované? Na plafónoch? Nie! Na spoločnom zariadení! A financovanie opráv, modernizácii, výmeny spoločných zariadení sa rieši v § 10, zákona 182/1993. Či nie? A rozpočítanie spoločných nákladov za teplú vodu rieši vyhláška 630/2005 a 358/2009. Či nie? To sú dve rozdielne veci! Či nie?
V Zákone 657/2004 je uvedené, že musím umožniť montáž vodomerov na teplú vodu, Tiež v Zákone 182/1993 je uvedené, že ich musím umožniť namontovať. Ale kde v tých zákonoch, alebo iných zákonoch je uvedené, že ich musím uhradiť ja, vlastník bytu, vlastníci bytov.
Povinnosť vlastníkov je uhrádzať preddavky do FO a za plnenia, služby! A poplatok za správu domu, správe domu. Nič viac. Tak ako, ako to vidíš, či nevidíš?
Ten vodomer v mojom byte slúži len pre môj byt, len mne? Alebo všetkým spoluvlastníkom domu, ich správe domu, správcovi k rozpočítaniu spoločných nákladov za teplu vodu na jednotlivé byty???
Napíš len jedno z dvoch slov, vlastníkov, prípadne spoločný. A ak môžeš, napíš aj svoje zdôvodnenie.
PASKOV pomenoval problém 15€/4 roky= 32 centov mesiac /vodomer.
Poviem v mojej osobe. Ak si kúpim televízor, ktorý si dám do svojho priestoru v bytovom dome, bytu, som povinný oznámiť spoluvlastníkom domu, správcovi domu čo, aké programy sledujem, prípadne som povinný ostatným spoluvlastníkom domu nech sa na tie programy u mňa pozerajú?
Ak zákon určí správe domu, že musí zabezpečiť vodomery na teplú vodu, je to jej povinnosť, nie vlastníka bytu. Vlastník má zo zákona povinnosť správe domu ten vodomer - y umožniť namontovať. Ak by chcel vlastník nejaký špeciálnejší vodomer, musí si ho zo zákona uhradiť sám, za vlastné peniaze. Nič viac nič menej.
Súvisiacom zákone 182 o spoločnom zariadení, rozvodov teplej vody sa píše, tie je možno vylepšiť, zmodernizovať, že sa na ne namontovali vodomery a obnovujú sa, vodomery nahradili počet osôb bývajúcich v bytoch na rozpočítanie nákladov za teplú vodu. To že sú v byte je samozrejmé, tak je projektovaný rozvod teplej vody v dome, ale na čom sú namontované? Na plafónoch? Nie! Na spoločnom zariadení! A financovanie opráv, modernizácii, výmeny spoločných zariadení sa rieši v § 10, zákona 182/1993. Či nie? A rozpočítanie spoločných nákladov za teplú vodu rieši vyhláška 630/2005 a 358/2009. Či nie? To sú dve rozdielne veci! Či nie?
V Zákone 657/2004 je uvedené, že musím umožniť montáž vodomerov na teplú vodu, Tiež v Zákone 182/1993 je uvedené, že ich musím umožniť namontovať. Ale kde v tých zákonoch, alebo iných zákonoch je uvedené, že ich musím uhradiť ja, vlastník bytu, vlastníci bytov.
Povinnosť vlastníkov je uhrádzať preddavky do FO a za plnenia, služby! A poplatok za správu domu, správe domu. Nič viac. Tak ako, ako to vidíš, či nevidíš?
Ten vodomer v mojom byte slúži len pre môj byt, len mne? Alebo všetkým spoluvlastníkom domu, ich správe domu, správcovi k rozpočítaniu spoločných nákladov za teplu vodu na jednotlivé byty???
Napíš len jedno z dvoch slov, vlastníkov, prípadne spoločný. A ak môžeš, napíš aj svoje zdôvodnenie.
nunenko
04.09.12,14:29
tretie správcov, lebo mu to ukladá zákon
sito
04.09.12,17:55
hm ... zaujímavé?! U nás správca neoveruje. Proste namontuje nové, tie sú podľa teba jeho. A tie čo vymontuje, nechá vlastníkovi, že vraj je jeho. Však on si ho zaplatil, pri montáži.
Nedá mi :D:D:D
K tomu vo dvojke. Ak je v byte neoverený vodomer, a správca má písomný podklad, že vlastníci bytov boli informovaní, kedy sa budú meniť vodomery aj s náhradným termínom montáže. Upomienky vlastníkom, ktorí neumožnili montáž ani v náhradnom termíne. A pri rozpočítavaní nákladov postupuje podľa vyhlášky 630/2005, § 9, odsek 7
(7) Ak sa preukáže, že konečný spotrebiteľ ovplyvnil určené meradlo na meranie množstva teplej úžitkovej vody alebo určené meradlo na meranie množstva teplej úžitkovej vody nespĺňa podmienky určeného meradla, alebo odmietol umožniť vykonať jeho odčítanie, určí sa tomuto konečnému spotrebiteľovi náhradný indikovaný údaj vo výške trojnásobku priemernej hodnoty indikovaných údajov určených meradiel na meranie teplej úžitkovej vody na byt a nebytový priestor v objekte rozpočítavania. Spotrebná zložka sa určí podľa odseku 3.
A nespĺňa pre nesplnení si povinnosti vlastníka bytu, nie správcu. Ak správca také meradlo nepoužíva na rozpočítanie nákladov. Na základe čoho môže ŠEI uložiť pokutu?
Vlastníka by mal správca nahlásiť ŠEI, lebo len tá môže ukladať pokuty, nie správca.
Ale nemusí vlastníka pokutovať, stačí keď správcovi umožní vstup do jeho obydlia, ŠEI mu vyrazí dvere. A nebude tým porušená Ústava, obydlie je vraj chránené, nikto nesmie vstúpiť do obydlia bez súhlasu toho komu patrí.
Ak si správca nesplnil to, čo mu ukladá zákon, pokuta je oprávnená. Ak si splní všetko, čo vyžaduje zákon, a aj tak dostane pokutu, tak potom je niekto hajzel ... Kto?
Nedá mi :D:D:D
K tomu vo dvojke. Ak je v byte neoverený vodomer, a správca má písomný podklad, že vlastníci bytov boli informovaní, kedy sa budú meniť vodomery aj s náhradným termínom montáže. Upomienky vlastníkom, ktorí neumožnili montáž ani v náhradnom termíne. A pri rozpočítavaní nákladov postupuje podľa vyhlášky 630/2005, § 9, odsek 7
(7) Ak sa preukáže, že konečný spotrebiteľ ovplyvnil určené meradlo na meranie množstva teplej úžitkovej vody alebo určené meradlo na meranie množstva teplej úžitkovej vody nespĺňa podmienky určeného meradla, alebo odmietol umožniť vykonať jeho odčítanie, určí sa tomuto konečnému spotrebiteľovi náhradný indikovaný údaj vo výške trojnásobku priemernej hodnoty indikovaných údajov určených meradiel na meranie teplej úžitkovej vody na byt a nebytový priestor v objekte rozpočítavania. Spotrebná zložka sa určí podľa odseku 3.
A nespĺňa pre nesplnení si povinnosti vlastníka bytu, nie správcu. Ak správca také meradlo nepoužíva na rozpočítanie nákladov. Na základe čoho môže ŠEI uložiť pokutu?
Vlastníka by mal správca nahlásiť ŠEI, lebo len tá môže ukladať pokuty, nie správca.
Ale nemusí vlastníka pokutovať, stačí keď správcovi umožní vstup do jeho obydlia, ŠEI mu vyrazí dvere. A nebude tým porušená Ústava, obydlie je vraj chránené, nikto nesmie vstúpiť do obydlia bez súhlasu toho komu patrí.
Ak si správca nesplnil to, čo mu ukladá zákon, pokuta je oprávnená. Ak si splní všetko, čo vyžaduje zákon, a aj tak dostane pokutu, tak potom je niekto hajzel ... Kto?
sito
04.09.12,18:59
Kvaka (http://www.porada.sk/member.php?u=170937)
22 Hours Ago #20142 Ani u nás nepochodil ten, čo sám zbieral podpisy na zväčšenie kuchyne na úkor lodžie, chcel meniť vzhľad domu. Už nie.
Kvaka, prepáč. Ale nedalo mi, aby aj hostia si neprečítali.
Dva domy, rovnaký problém, jeden zákon a dve riešenia, protichodné!
U vás sa vzhľad domu nezmenil, pretože vlastník bytu môže lodžiu užívať, nie zabrať k svojej podlahovej ploche bytu.
U nás?
Išiel som okolo budovy správcu, reku skočím na kus reči. Pýtam sa najvyššieho, či je lodžia moja. Jasne, že tvoja, máš ju aj na liste vlastníctva. To mám, mám tam napísanú podlahovú plochu bytu a v tej lodžia nie je započítaná, myslím si, že nie je moja, len ju môžem, len ja, využívať v dome. Netrep, je na tvojom liste vlastníctva, tak je tvoja. Ale za 25 % jej plochy prispievaš do FO, preto sa opravy lodžii hradia z FO, lebo je súčasťou bytu. Modernizáciu, dlažbu, prípadne presklenie, okno na čelnú stranu lodžie si hradí vlastník zo svojho, rozumieš, tak to je.
No čo, keď tak, tak, tak. Ale nadalo mi, ešte som rypnul. A ten kto nemá lodžiu, koľko platí. A čo si sprostý, za čo má platiť, keď nemá lodžiu. Podumal som, pokrútil hlavou a podľa vás, ak si vlastník na lodžii osadí okno, plástové za svoje, je to v poriadku? Áno, tak to má byť! A keď po osadení odstráni zadnú stenu lodžie, to tiež je v poriadku? Ako, ako? No jednoducho, už nemá lodžiu, prečo by mal platiť do FO za 25 % jej plochy? Predsa už je reálne súčasť bytu, nie len akože, pred tým odstránením, tej steny. Tak by mal za 100 % plochy, obývanej, platiť do FO, či nie? A aj vykúriť je treba tú plochu. A prečo, však mi o tom nevieme, nám to nikto nenahlásil, nikto zo spoluvlastníkov domu sa nesťažuje, tak je všetko v poriadku, nie! A v súlade so zákonom. A keby sa niekomu, im niečo nepáčilo, na súd, na súd nech sa obrátia, nie na nás, my sme len správca, spoluvlastníci domu, vy si to musíte vyriešiť, dom je predsa váš, my potrebujeme len vaše peniaze, nie starosti.
Tak vidíš, dva domy, rovnaký problém, jeden zákon a dve riešenia. Jeden nemá lodžiu a druhý má lodžiu, a teraz si predstav tú nespravodlivosť, alebo spravodlivosť, obidvaja majú 25 % plochy započítanej na tvorbu FO, teda povinnosti uhrádzať preddavky do FO.
Myslíš, že je to zákonom, alebo ľudmi?
A do vie, čo na to súdy, a zdravý rozum?
Pekný večer prajem. Či skôr, dobrú noc. :);)
22 Hours Ago #20142 Ani u nás nepochodil ten, čo sám zbieral podpisy na zväčšenie kuchyne na úkor lodžie, chcel meniť vzhľad domu. Už nie.
Kvaka, prepáč. Ale nedalo mi, aby aj hostia si neprečítali.
Dva domy, rovnaký problém, jeden zákon a dve riešenia, protichodné!
U vás sa vzhľad domu nezmenil, pretože vlastník bytu môže lodžiu užívať, nie zabrať k svojej podlahovej ploche bytu.
U nás?
Išiel som okolo budovy správcu, reku skočím na kus reči. Pýtam sa najvyššieho, či je lodžia moja. Jasne, že tvoja, máš ju aj na liste vlastníctva. To mám, mám tam napísanú podlahovú plochu bytu a v tej lodžia nie je započítaná, myslím si, že nie je moja, len ju môžem, len ja, využívať v dome. Netrep, je na tvojom liste vlastníctva, tak je tvoja. Ale za 25 % jej plochy prispievaš do FO, preto sa opravy lodžii hradia z FO, lebo je súčasťou bytu. Modernizáciu, dlažbu, prípadne presklenie, okno na čelnú stranu lodžie si hradí vlastník zo svojho, rozumieš, tak to je.
No čo, keď tak, tak, tak. Ale nadalo mi, ešte som rypnul. A ten kto nemá lodžiu, koľko platí. A čo si sprostý, za čo má platiť, keď nemá lodžiu. Podumal som, pokrútil hlavou a podľa vás, ak si vlastník na lodžii osadí okno, plástové za svoje, je to v poriadku? Áno, tak to má byť! A keď po osadení odstráni zadnú stenu lodžie, to tiež je v poriadku? Ako, ako? No jednoducho, už nemá lodžiu, prečo by mal platiť do FO za 25 % jej plochy? Predsa už je reálne súčasť bytu, nie len akože, pred tým odstránením, tej steny. Tak by mal za 100 % plochy, obývanej, platiť do FO, či nie? A aj vykúriť je treba tú plochu. A prečo, však mi o tom nevieme, nám to nikto nenahlásil, nikto zo spoluvlastníkov domu sa nesťažuje, tak je všetko v poriadku, nie! A v súlade so zákonom. A keby sa niekomu, im niečo nepáčilo, na súd, na súd nech sa obrátia, nie na nás, my sme len správca, spoluvlastníci domu, vy si to musíte vyriešiť, dom je predsa váš, my potrebujeme len vaše peniaze, nie starosti.
Tak vidíš, dva domy, rovnaký problém, jeden zákon a dve riešenia. Jeden nemá lodžiu a druhý má lodžiu, a teraz si predstav tú nespravodlivosť, alebo spravodlivosť, obidvaja majú 25 % plochy započítanej na tvorbu FO, teda povinnosti uhrádzať preddavky do FO.
Myslíš, že je to zákonom, alebo ľudmi?
A do vie, čo na to súdy, a zdravý rozum?
Pekný večer prajem. Či skôr, dobrú noc. :);)
nunenko
05.09.12,04:49
A nespĺňa pre nesplnení si povinnosti vlastníka bytu, nie správcu. Ak správca také meradlo nepoužíva na rozpočítanie nákladov. Na základe čoho môže ŠEI uložiť pokutu?
Na základe toho, že pri rozpočítaní je povinný použiť tento merač.
§ 17 ods.d) využívať na rozpočítavanie množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode určené meradlá na meranie množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom,
Pre splnenie svojej povinnosti musí správca vyvinúť a preukázať snahu o dodržanie zákona. To znamená, že argument "ja som chcel, ale mi to neumožnili", "však sme sa im vyhrážali pokutou" nestačí.
Čo asi musí aktívne urobiť?
Oznámiť a požiadať minimálne 15 dní pred odpisom, kontrolou, a výmenou o sprístupnenie bytu a to na účely uvádzaných v zákone:
- dodržiavať určenú teplotu teplej úžitkovej vody u konečného spotrebiteľa,
- zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel na meranie množstva
teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom v súlade s osobitným predpisom,2)
- odčítanie údajov z určených meradiel množstva teplej úžitkovej vody v čase oznámeného termínu
- prístup k určenému meradlu množstva teplej úžitkovej vody s cieľom jeho kontroly na nevyhnutnúdobu v termíne dohodnutom s dodávateľom alebo
s odberateľom
- zabezpečiť jedenkrát za rok pred začiatkom vykurovacieho obdobia technickú prehliadku tepelných zariadení za odberným miestom na účel zistenia pre
Zabezpečiť merač, zabezpečiť na montáž oprávnenú osobu na montáž meračov pretečeného množstva vody, uzavrieť s ňou zmluvu, kde bude dohodnuté čo a ako od neho požaduje (kontrola funkčnosti, neporušenie stavu, neporušenosť a správnosť plomb montážnika, stav merača vodomeru vodomeru, jeho čislo. Zazmluvnenému dá potvrdenie, že zastupuje správcu, ktorým sa vlastníkovi preukáže.
V prípade nesprístupnenia bytu vlastníka vyzve písomne, doporučene (alebo lepšie do vlastných rúk) na adresu uvedenú v liste vlastníctva.
Ak ani tak neuspeje podá žalobu, kde sa bude domáhať vstupu za účelom splnenia zákona.
Ak preukáže, že podnikol tieto kroky od ŠEI napriek tomu dostane pokutu môže si ju úspešne vymáhať od konečného spotrebiteľa - vlastníka bytu.
Vlastníka by mal správca nahlásiť ŠEI, lebo len tá môže ukladať pokuty, nie správca.
vlastník, ako konečný spotrebiteľ, ako účastník trhu s teplom asi tiež spadá do kompetencie ŠEI, a je to správcova zákonná povinnosť pri zistení, že bol porušený zákon nahlásiť jeho porušenie.
Na základe toho, že pri rozpočítaní je povinný použiť tento merač.
§ 17 ods.d) využívať na rozpočítavanie množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode určené meradlá na meranie množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom,
Pre splnenie svojej povinnosti musí správca vyvinúť a preukázať snahu o dodržanie zákona. To znamená, že argument "ja som chcel, ale mi to neumožnili", "však sme sa im vyhrážali pokutou" nestačí.
Čo asi musí aktívne urobiť?
Oznámiť a požiadať minimálne 15 dní pred odpisom, kontrolou, a výmenou o sprístupnenie bytu a to na účely uvádzaných v zákone:
- dodržiavať určenú teplotu teplej úžitkovej vody u konečného spotrebiteľa,
- zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel na meranie množstva
teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom v súlade s osobitným predpisom,2)
- odčítanie údajov z určených meradiel množstva teplej úžitkovej vody v čase oznámeného termínu
- prístup k určenému meradlu množstva teplej úžitkovej vody s cieľom jeho kontroly na nevyhnutnúdobu v termíne dohodnutom s dodávateľom alebo
s odberateľom
- zabezpečiť jedenkrát za rok pred začiatkom vykurovacieho obdobia technickú prehliadku tepelných zariadení za odberným miestom na účel zistenia pre
Zabezpečiť merač, zabezpečiť na montáž oprávnenú osobu na montáž meračov pretečeného množstva vody, uzavrieť s ňou zmluvu, kde bude dohodnuté čo a ako od neho požaduje (kontrola funkčnosti, neporušenie stavu, neporušenosť a správnosť plomb montážnika, stav merača vodomeru vodomeru, jeho čislo. Zazmluvnenému dá potvrdenie, že zastupuje správcu, ktorým sa vlastníkovi preukáže.
V prípade nesprístupnenia bytu vlastníka vyzve písomne, doporučene (alebo lepšie do vlastných rúk) na adresu uvedenú v liste vlastníctva.
Ak ani tak neuspeje podá žalobu, kde sa bude domáhať vstupu za účelom splnenia zákona.
Ak preukáže, že podnikol tieto kroky od ŠEI napriek tomu dostane pokutu môže si ju úspešne vymáhať od konečného spotrebiteľa - vlastníka bytu.
Vlastníka by mal správca nahlásiť ŠEI, lebo len tá môže ukladať pokuty, nie správca.
vlastník, ako konečný spotrebiteľ, ako účastník trhu s teplom asi tiež spadá do kompetencie ŠEI, a je to správcova zákonná povinnosť pri zistení, že bol porušený zákon nahlásiť jeho porušenie.
sito
05.09.12,17:45
Nooo, neviem, neviem?
Zákon 99/2007, § 17, odsek 3, písmeno b
(3) Dodávateľ, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode konečnému spotrebiteľovi alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode konečnému spotrebiteľovi, je povinný
b) zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie´určených meradiel na meranie množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom v súlade s osobitným predpisom,2)
odsek4
(4) Konečný spotrebiteľ je povinný umožniť dodávateľovi, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode alebo odberateľovi, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode
a) vykonávanie jeho povinností uvedených v odseku 3 písm. a) a b) a § 25 ods. 3,
b) odčítanie údajov z určených meradiel množstva teplej úžitkovej vody v čase oznámeného termínu,
c) chrániť určené meradlo množstva teplej úžitkovej vody pred neoprávneným zásahom,
d) prístup k určenému meradlu množstva teplej úžitkovej vody s cieľom jeho kontroly na nevyhnutnú dobu v termíne dohodnutom s dodávateľom alebo s odberateľom.
§ 25 ods. 3 písmeno b)
b) zabezpečiť jedenkrát za rok pred začiatkom vykurovacieho obdobia technickú prehliadku tepelných zariadení za odberným miestom na účel zistenia prevádzkyschopnosti a funkčnosti týchto zariadení.“.
Zákon 182/1993, § 8b, odsek 2, písmeno e, h
(2) Pri správe domu je správca povinný
e) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky,
h) vypracúvať ročný plán opráv, ktorý zohľadní najmä opotrebenie materiálu a stav spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a navrhnúť výšku tvorby fondu prevádzky údržby a opráv domu na kalendárny rok,
(3) Pri obstarávaní služieb a tovaru je správca povinný dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa.
§ 10
(1) Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy.
(6) Úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.
§ 11, odsek 3
(3) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný umožniť na požiadanie na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu alebo nebytového priestoru zástupcovi spoločenstva, správcovi a osobe oprávnenej vykonávať opravu a údržbu za účelom vykonania obhliadky alebo opravy, ak opravu nezabezpečí sám alebo ak ide o opravu spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu prístupných z jeho bytu alebo montáž a údržbu zariadení na meranie spotreby tepla a vody v byte a nebytovom priestore a odpočet nameraných hodnôt; ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru neumožní na požiadanie vstup do bytu, zodpovedá za škody vzniknuté takýmto konaním.
Obstaranie (obstarávanie) môže byť:
získanie (http://sk.wikipedia.org/wiki/Z%C3%ADskanie)
zabezpečenie (http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zabezpe%C4%8Denie&action=edit&redlink=1), zariadenie (http://sk.wikipedia.org/wiki/Zariadenie)
Obstarávanie je v podnikovej ekonomike:
v širšom zmysle všetky činnosti organizácie, ktoré slúžia na získanie (nákup, nájom, lízing) akýchkoľvek vstupov, ktoré podnik potrebuje na splnenie svojich cieľov; v užšom zmysle a častejšie: len takéto činnosti na trhu tovarov a služieb (teda okrem pracovného trhu a kapitálového trhu), pozri obstarávanie (podnik) (http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Obstar%C3%A1vanie_%28podnik%29&action=edit&redlink=1)
nepresne: logistika obstarávania (http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Logistika_obstar%C3%A1vania&action=edit&redlink=1)
Z môjho pohľadu čo som si prečítal, to vidím takto!
Ak vlastníci bytov nie sú schopní si sami spravovať dom formou SVB, tak môžu sa dohodnúť s niekým, správcom, že im bude za dohodnutý poplatok za správu domu spravovať ich dom.
Zákon 657/2004 a Zákon 99/2007, § 17 určuje povinnosť správcovi ich domu OBSTARAŤ vodomery na teplú vodu, ktoré slúžia na rozpočítanie nákladov za teplo dodané v teplej vode! Zároveň určuje aj povinnosti konečným spotrebiteľom teplej vody, vlastníkom bytov.
Tu sú veci, ktoré riešia uvedené zákony.
Ďalší postup vyplýva zo Zákona 1082/1993
Teda správca získa, zabezpečí, zariadi pre vlastníkov bytov v dome, ktorý im spravuje vodomery. Musí mať súhlas nadpolovičnej väčšiny, či formou nákupu, nájmom, lízingom a za akých podmienok a akej ceny.
Vlastníci sú povinní na účet domu poukazovať, v tejto veci preddavky do FOaÚ. Správca je povinný sledovať, aby bol na účte dostatok peňazí pri výmene, prípadne pri overovaní vodomerov po dobe ich platnosti, ktorá je štyri roky.
Aj s uvedeného zákona vyplýva pre konečných vlastníkov povinnosť ich umožniť namontovať a umožniť odpis ich stavov spotreby. Ak nie správca je povinný napočítať vlastníkom, ktorí nemajú platný vodomer, alebo neumožnili odpis stavov napočítať stav spotreby ako trojnásobok priemeru spotreby teplej vody na byt. Podľa ktorého sa mu napočíta podiel z nákladov domu za dodané teplo v teplej vode.
Na záver, nie pre jedného, pre každého, teda pre všetkých! Keď pre všetkých, všetci sú povinní prispievať do FOaÚ, nie na účet správcu, to zákon 182/1993 neukladá vlastníkom ako povinnosť! S toho vyplýva, že vodomery na teplu vodu sú spoločným majetkom vlastníkov bytov, ktorý správca používa na rozpočítanie nákladov za teplu vodu, spoločné náklady na jednotlivé byty.
Netvrdím, že som si prečítal uvedené zákony a súvisiace zákony s vodomermi na teplú vodu tak ako sú napísané, ale taký mám názor na to, čo som si prečítal. Sú SPOLOČNÉ!
Prečítal som si aj o dodanom teple na vykurovanie objektu, jednotky vykurovania, domu! A rozpočítavaní nákladov za dodané teplo do domu na jednotlivé byty. Vlastne PRT v bytoch nemusia byť, záleží len a len na vlastníkov bytov. Tiež sú SPOLOČNÉ, ak sa rozhodnú ich mať!
Nikde som sa však nedočítal o vodomeroch v bytoch na studenú vodu. Tiež nemusia byť, zo zákona! Ak ich chcú, tak sú tak, ako na teplu vodu, SPOLOČNÉ!
Akekoľvek iné dohody v zmlúvách, ktoré nie sú v súlade so zákonom sú od 1.4.2011 neplatné podľa Zákona 70/2010, § 32d, ktorý mení a dopĺňa zákon 182/1993
Len názor, nie rada!
V každom dome rozhodujú konkrétni vlastníci bytov, domu, akokoľvek, hlavne aby boli spokojní, všetci, nikto sa nesťažoval. Potom je to pohádka, ;) pre nás rozprávka. Či nie?
Zákon 99/2007, § 17, odsek 3, písmeno b
(3) Dodávateľ, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode konečnému spotrebiteľovi alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode konečnému spotrebiteľovi, je povinný
b) zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie´určených meradiel na meranie množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom v súlade s osobitným predpisom,2)
odsek4
(4) Konečný spotrebiteľ je povinný umožniť dodávateľovi, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode alebo odberateľovi, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode
a) vykonávanie jeho povinností uvedených v odseku 3 písm. a) a b) a § 25 ods. 3,
b) odčítanie údajov z určených meradiel množstva teplej úžitkovej vody v čase oznámeného termínu,
c) chrániť určené meradlo množstva teplej úžitkovej vody pred neoprávneným zásahom,
d) prístup k určenému meradlu množstva teplej úžitkovej vody s cieľom jeho kontroly na nevyhnutnú dobu v termíne dohodnutom s dodávateľom alebo s odberateľom.
§ 25 ods. 3 písmeno b)
b) zabezpečiť jedenkrát za rok pred začiatkom vykurovacieho obdobia technickú prehliadku tepelných zariadení za odberným miestom na účel zistenia prevádzkyschopnosti a funkčnosti týchto zariadení.“.
Zákon 182/1993, § 8b, odsek 2, písmeno e, h
(2) Pri správe domu je správca povinný
e) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky,
h) vypracúvať ročný plán opráv, ktorý zohľadní najmä opotrebenie materiálu a stav spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a navrhnúť výšku tvorby fondu prevádzky údržby a opráv domu na kalendárny rok,
(3) Pri obstarávaní služieb a tovaru je správca povinný dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa.
§ 10
(1) Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy.
(6) Úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.
§ 11, odsek 3
(3) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný umožniť na požiadanie na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu alebo nebytového priestoru zástupcovi spoločenstva, správcovi a osobe oprávnenej vykonávať opravu a údržbu za účelom vykonania obhliadky alebo opravy, ak opravu nezabezpečí sám alebo ak ide o opravu spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu prístupných z jeho bytu alebo montáž a údržbu zariadení na meranie spotreby tepla a vody v byte a nebytovom priestore a odpočet nameraných hodnôt; ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru neumožní na požiadanie vstup do bytu, zodpovedá za škody vzniknuté takýmto konaním.
Obstaranie (obstarávanie) môže byť:
získanie (http://sk.wikipedia.org/wiki/Z%C3%ADskanie)
zabezpečenie (http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zabezpe%C4%8Denie&action=edit&redlink=1), zariadenie (http://sk.wikipedia.org/wiki/Zariadenie)
Obstarávanie je v podnikovej ekonomike:
v širšom zmysle všetky činnosti organizácie, ktoré slúžia na získanie (nákup, nájom, lízing) akýchkoľvek vstupov, ktoré podnik potrebuje na splnenie svojich cieľov; v užšom zmysle a častejšie: len takéto činnosti na trhu tovarov a služieb (teda okrem pracovného trhu a kapitálového trhu), pozri obstarávanie (podnik) (http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Obstar%C3%A1vanie_%28podnik%29&action=edit&redlink=1)
nepresne: logistika obstarávania (http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Logistika_obstar%C3%A1vania&action=edit&redlink=1)
Z môjho pohľadu čo som si prečítal, to vidím takto!
Ak vlastníci bytov nie sú schopní si sami spravovať dom formou SVB, tak môžu sa dohodnúť s niekým, správcom, že im bude za dohodnutý poplatok za správu domu spravovať ich dom.
Zákon 657/2004 a Zákon 99/2007, § 17 určuje povinnosť správcovi ich domu OBSTARAŤ vodomery na teplú vodu, ktoré slúžia na rozpočítanie nákladov za teplo dodané v teplej vode! Zároveň určuje aj povinnosti konečným spotrebiteľom teplej vody, vlastníkom bytov.
Tu sú veci, ktoré riešia uvedené zákony.
Ďalší postup vyplýva zo Zákona 1082/1993
Teda správca získa, zabezpečí, zariadi pre vlastníkov bytov v dome, ktorý im spravuje vodomery. Musí mať súhlas nadpolovičnej väčšiny, či formou nákupu, nájmom, lízingom a za akých podmienok a akej ceny.
Vlastníci sú povinní na účet domu poukazovať, v tejto veci preddavky do FOaÚ. Správca je povinný sledovať, aby bol na účte dostatok peňazí pri výmene, prípadne pri overovaní vodomerov po dobe ich platnosti, ktorá je štyri roky.
Aj s uvedeného zákona vyplýva pre konečných vlastníkov povinnosť ich umožniť namontovať a umožniť odpis ich stavov spotreby. Ak nie správca je povinný napočítať vlastníkom, ktorí nemajú platný vodomer, alebo neumožnili odpis stavov napočítať stav spotreby ako trojnásobok priemeru spotreby teplej vody na byt. Podľa ktorého sa mu napočíta podiel z nákladov domu za dodané teplo v teplej vode.
Na záver, nie pre jedného, pre každého, teda pre všetkých! Keď pre všetkých, všetci sú povinní prispievať do FOaÚ, nie na účet správcu, to zákon 182/1993 neukladá vlastníkom ako povinnosť! S toho vyplýva, že vodomery na teplu vodu sú spoločným majetkom vlastníkov bytov, ktorý správca používa na rozpočítanie nákladov za teplu vodu, spoločné náklady na jednotlivé byty.
Netvrdím, že som si prečítal uvedené zákony a súvisiace zákony s vodomermi na teplú vodu tak ako sú napísané, ale taký mám názor na to, čo som si prečítal. Sú SPOLOČNÉ!
Prečítal som si aj o dodanom teple na vykurovanie objektu, jednotky vykurovania, domu! A rozpočítavaní nákladov za dodané teplo do domu na jednotlivé byty. Vlastne PRT v bytoch nemusia byť, záleží len a len na vlastníkov bytov. Tiež sú SPOLOČNÉ, ak sa rozhodnú ich mať!
Nikde som sa však nedočítal o vodomeroch v bytoch na studenú vodu. Tiež nemusia byť, zo zákona! Ak ich chcú, tak sú tak, ako na teplu vodu, SPOLOČNÉ!
Akekoľvek iné dohody v zmlúvách, ktoré nie sú v súlade so zákonom sú od 1.4.2011 neplatné podľa Zákona 70/2010, § 32d, ktorý mení a dopĺňa zákon 182/1993
Len názor, nie rada!
V každom dome rozhodujú konkrétni vlastníci bytov, domu, akokoľvek, hlavne aby boli spokojní, všetci, nikto sa nesťažoval. Potom je to pohádka, ;) pre nás rozprávka. Či nie?
nunenko
06.09.12,05:02
Rozdiel medzi správcom a SVB je, ale len v pohľade na vec. Obaja sú pre vlastníka cudzí element, ktorý spravuje ixh majetok s rozdielom tým, že SVB je im bližšie, a vo väčšej miere sa na ňom podieľajú.
Žiaden zákon konečnému vlastníkovi neprikazuje vodomer financovať, ani ho obstarať. Pripúšťam, že povinnosť obstarať, zapojiť a provozovať je vec zmysle logostickom.
Je mi jasné, že iné peniaze, ako od vlastníkov sa na túto povinnosť nepoužijú. Ak bolo uvedené u eklivalentu meračča pretečeného množstva teplej vody merač tepla alebo PRNV "na náklady vlastníka nehnuteľnosti", bolo tým povedabé na náklady vlastníka nehnuteľnosti. Vlastník nehnuteľnosti bytového domu sú podieloví vlastníci-majitelia bytov. Ich povinnosť je prispievať na spoločný majetok podľa spoluvlastníckeho podielu. to znamená nie podľa počtu meračov v byte, ale podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu.
Medzi meračom tepla a PRNV - merač pretečeného množstva vody je rozdiel. Prvé je dobrovolnosť, vodomer ale povinnosť. Tejto povinnosti sa nedá zbaviť.
Ak sa aj vlastníci dohodnú že nebudú riozdeľovať tento náklad podľa predvoleného vovyhláške, ten kto rozpočítava teplo v teplej vode je povinný ich na rozpočítanie použiť, čo vo mne vyvoláva pocit že môže akceptovať len spôsob. ktorý sa odvíja od vodomerov.
Či sú vodomery spoločné? V zmluve o prevode bytu je uvedené:
Vlastníctvo bytu, vrátane jeho vybavenia a príslušenstva, je ohraničené vstupnými dverami do bytu a hlavnými uzatváracími ventilmi prívodu teplej a studenej vody, kúrenia a hlavným bytovým ističom.
Vodomery sú ale umiestnené za týmto ventilom, teda pri kúpe ak už vodomer bol namontovaný je moje vlastníctvo.
Hlúpa zmluva? Na základe nej bol povolený vklad...
A ešte ako sa postupuje keď sa vodomer mení v januári 2012 ale vyúčtovanie bude až v máji 2012. Vlastník zistí, že za mesiac mu nameral viac ako ročnú spotrebu. Reklamuje túto skutočnosť, a chce dať preskúšať funkčnosť tohto vodomeru. Kto, a kde ho uchováva?
Žiaden zákon konečnému vlastníkovi neprikazuje vodomer financovať, ani ho obstarať. Pripúšťam, že povinnosť obstarať, zapojiť a provozovať je vec zmysle logostickom.
Je mi jasné, že iné peniaze, ako od vlastníkov sa na túto povinnosť nepoužijú. Ak bolo uvedené u eklivalentu meračča pretečeného množstva teplej vody merač tepla alebo PRNV "na náklady vlastníka nehnuteľnosti", bolo tým povedabé na náklady vlastníka nehnuteľnosti. Vlastník nehnuteľnosti bytového domu sú podieloví vlastníci-majitelia bytov. Ich povinnosť je prispievať na spoločný majetok podľa spoluvlastníckeho podielu. to znamená nie podľa počtu meračov v byte, ale podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu.
Medzi meračom tepla a PRNV - merač pretečeného množstva vody je rozdiel. Prvé je dobrovolnosť, vodomer ale povinnosť. Tejto povinnosti sa nedá zbaviť.
Ak sa aj vlastníci dohodnú že nebudú riozdeľovať tento náklad podľa predvoleného vovyhláške, ten kto rozpočítava teplo v teplej vode je povinný ich na rozpočítanie použiť, čo vo mne vyvoláva pocit že môže akceptovať len spôsob. ktorý sa odvíja od vodomerov.
Či sú vodomery spoločné? V zmluve o prevode bytu je uvedené:
Vlastníctvo bytu, vrátane jeho vybavenia a príslušenstva, je ohraničené vstupnými dverami do bytu a hlavnými uzatváracími ventilmi prívodu teplej a studenej vody, kúrenia a hlavným bytovým ističom.
Vodomery sú ale umiestnené za týmto ventilom, teda pri kúpe ak už vodomer bol namontovaný je moje vlastníctvo.
Hlúpa zmluva? Na základe nej bol povolený vklad...
A ešte ako sa postupuje keď sa vodomer mení v januári 2012 ale vyúčtovanie bude až v máji 2012. Vlastník zistí, že za mesiac mu nameral viac ako ročnú spotrebu. Reklamuje túto skutočnosť, a chce dať preskúšať funkčnosť tohto vodomeru. Kto, a kde ho uchováva?
nunenko
07.09.12,08:06
Žalobca uzavrel dňa 8.11.1999 spolu s jej dodatkom z roku 2002 s vlastníkmi
bytového domu K/4, Ťačevská 23 v Bardejove platne zmluvu o výkone správy, na základe
ktorej sa zaviazal okrem iného vykonávať správu spoločných častí a spoločných zariadení
domu tak, aby bol zabezpečený nerušený výkon vlastníckych a užívacích práv k bytom.
V zmysle článku V. tejto zmluvy si zmluvné strany dohodli, že sa zmluva uzatvára na dobu
určitú a je možné ju vypovedať len písomne tak, aby bolo uzavreté účtovné obdobie, t.j.
kalendárny rok, a to vždy k 1.1. nasledujúceho roka so 6 mesačnou výpovednou lehotou len
v prípade, ak je správa domu zabezpečená iným jedným správcom pre celý bytový dom.
Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu K/4 účinne k 1.1.2005 vypovedali
žalovanému zmluvu o výkone správy, a teda od uvedeného dňa vykonávala správu bytového
domu K/4 spoločnosť BARDBYT s.r.o.. Dňa 17.12.2004, počas plynutia výpovednej lehoty
žalobcovi vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome K/4 uzavreli platnú
zmluvu o výkone správy s touto obchodnou spoločnosťou.
Medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Bardejov 1C 362/2005 zo dňa 30.12.2009,
žalobcu BARDBYT s.r.o. proti žalovanému SPRAVBYT s.r.o. rozhodol, že žalobný nárok
žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému previesť na účet žalobcu zostatok fondu
prevádzky, údržby a opráv bytového domu K/4, Ťačevská 23, Bardejov, je čo do základu
opodstatnený, žalobný nárok žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému, previesť na účet
žalobcu zostatok z úhrad za plnenie bytového domu K/4, Ťačevská 23, Bardejov, je čo do
základu opodstatnený, žalobný nárok žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému odovzdať
žalobcovi odpočty fakturačných meradiel, t.j. od elektriny, tepla, teplej vody, studenej vody
bytového domu K/4. Ťačevská 23, Bardejov, nie je čo do základu opodstatnený a súd
konečným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku ustáli výšku jednotlivých nárokov a
rozhodne aj o trovách konania.
bytového domu K/4, Ťačevská 23 v Bardejove platne zmluvu o výkone správy, na základe
ktorej sa zaviazal okrem iného vykonávať správu spoločných častí a spoločných zariadení
domu tak, aby bol zabezpečený nerušený výkon vlastníckych a užívacích práv k bytom.
V zmysle článku V. tejto zmluvy si zmluvné strany dohodli, že sa zmluva uzatvára na dobu
určitú a je možné ju vypovedať len písomne tak, aby bolo uzavreté účtovné obdobie, t.j.
kalendárny rok, a to vždy k 1.1. nasledujúceho roka so 6 mesačnou výpovednou lehotou len
v prípade, ak je správa domu zabezpečená iným jedným správcom pre celý bytový dom.
Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu K/4 účinne k 1.1.2005 vypovedali
žalovanému zmluvu o výkone správy, a teda od uvedeného dňa vykonávala správu bytového
domu K/4 spoločnosť BARDBYT s.r.o.. Dňa 17.12.2004, počas plynutia výpovednej lehoty
žalobcovi vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome K/4 uzavreli platnú
zmluvu o výkone správy s touto obchodnou spoločnosťou.
Medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Bardejov 1C 362/2005 zo dňa 30.12.2009,
žalobcu BARDBYT s.r.o. proti žalovanému SPRAVBYT s.r.o. rozhodol, že žalobný nárok
žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému previesť na účet žalobcu zostatok fondu
prevádzky, údržby a opráv bytového domu K/4, Ťačevská 23, Bardejov, je čo do základu
opodstatnený, žalobný nárok žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému, previesť na účet
žalobcu zostatok z úhrad za plnenie bytového domu K/4, Ťačevská 23, Bardejov, je čo do
základu opodstatnený, žalobný nárok žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému odovzdať
žalobcovi odpočty fakturačných meradiel, t.j. od elektriny, tepla, teplej vody, studenej vody
bytového domu K/4. Ťačevská 23, Bardejov, nie je čo do základu opodstatnený a súd
konečným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku ustáli výšku jednotlivých nárokov a
rozhodne aj o trovách konania.
nunenko
07.09.12,08:15
Okresný súd Skalica (po tom, čo uznesením z 9. decembra 2009 č.k. 1 C 45/2009-79,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 7. januára 2010, odmietol podanie žalobcu zo 4. marca 2009
v časti, ktorou sa domáhal vrátenia preplatku na základe opravy vyúčtovania nákladov
spojených s užívaním bytu) rozsudkom z 11. mája 2010 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa
(naposledy upraveným návrhom na pojednávaní pred súdom prvého stupňa 22. apríla 2009)
domáhal 1/ určenia, že žalovaný desať rokov neoprávnene účtuje náklady na vykurovanie za
78 m2 do ktorých patria spoločné priestory, práčovňa, sušiareň, žehliareň a má správne
účtovať za 39 m2 výmeru bytu a len vestibul, 2/ určenia, že mu žalovaný neoprávnene účtuje
za odber teplej vody základnú zložku vo výške 10% priemernej spotreby v dome a 3/ určenia,
že žalovaný neoprávnene fakturoval fakturované čiastky za všetky faktúry, ktoré sú uvedené
v podaní z 29. marca 2010. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že v danom prípade ide o určovaciu žalobu, v ktorej procesným
predpokladom je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a bez jeho
existencie je vylúčené zaoberať sa žalobou vecne. S poukazom na ustanovenie § 80 písm. c/ (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/19878_subor.pdf)
ktoré nadobudlo právoplatnosť 7. januára 2010, odmietol podanie žalobcu zo 4. marca 2009
v časti, ktorou sa domáhal vrátenia preplatku na základe opravy vyúčtovania nákladov
spojených s užívaním bytu) rozsudkom z 11. mája 2010 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa
(naposledy upraveným návrhom na pojednávaní pred súdom prvého stupňa 22. apríla 2009)
domáhal 1/ určenia, že žalovaný desať rokov neoprávnene účtuje náklady na vykurovanie za
78 m2 do ktorých patria spoločné priestory, práčovňa, sušiareň, žehliareň a má správne
účtovať za 39 m2 výmeru bytu a len vestibul, 2/ určenia, že mu žalovaný neoprávnene účtuje
za odber teplej vody základnú zložku vo výške 10% priemernej spotreby v dome a 3/ určenia,
že žalovaný neoprávnene fakturoval fakturované čiastky za všetky faktúry, ktoré sú uvedené
v podaní z 29. marca 2010. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že v danom prípade ide o určovaciu žalobu, v ktorej procesným
predpokladom je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a bez jeho
existencie je vylúčené zaoberať sa žalobou vecne. S poukazom na ustanovenie § 80 písm. c/ (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/19878_subor.pdf)
nunenko
07.09.12,08:18
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy
2.013.990,80 Sk so zmluvnou pokutou 0,085% denne odo dňa 02.03.1997 až do zaplatenia,
ktorý návrh upresnil podaním zo dňa 15.04.2004, následne konkretizoval podaním zo dňa
30.04.2004. Z vyjadrenia žalovaného zistil, že žalovaný pokladá návrh na zaplatenie v celom
rozsahu za neopodstatnený. Vykonal dokazovanie a konštatoval, že podľa názoru súdu,
pokiaľ ide o dodávku množstva tepla na ohrev vody TÚV, v tomto prípade nejde o vadu
množstva dodaného tovaru. Konštatoval, že žalovaný odmieta zaplatiť sumu 48.711,– Sk bez
DPH, pretože pracuje s koeficientom 0,328 GJ/m3, ktorú obranu prvostupňový súd
neakceptoval, pretože podľa znaleckého posudku z 18.01.2005 jednoznačne vyplýva, že
hodnota 0,328 GJ m3 nie je upotrebiteľná k výpočtu merných spotrieb tepla za prípravu
TÚV. Pokiaľ ide o spotrebu tepla pre ÚK, konajúci súd vec posúdil podľa § 442 ods. 1,2
Obchodného zákonníka, keďže žalovaný tvrdil, že žalobca dodal väčšie množstvo tovaru, než
bolo dohodnuté v zmluve a podľa § 421 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože množstvo
tovaru bolo v zmluve určené iba približne. Poukázal na spracované znalecké posudky
D. a znaleckým ústavom. S poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 zákona
č. 382/2004 Z.z., konštatoval, že sa priklonil k akceptácii znaleckého posudku,
vypracovaného znaleckým ústavom, vzhľadom k postaveniu znaleckého ústavu v hierarchii
znaleckej činnosti. K obrane žalovaného, že žalobca sa nepostaral o hydraulické
vyregulovanie s poukazom na obidva znalecké posudky, konajúci súd uviedol, že nie je
možné zhodnotiť stav sekundárnych rozvodov tepla a vyhodnotiť objem strát tepla, ako
dôsledok hydraulického nevyregulovania, z ktorého dôvodu nie je možné posúdiť účinnosť
týchto zariadení v časovom rade uplynulých rokov, keďže nie sú k dispozícii žiadne údaje,
a preto obranu žalovaného neakceptoval. Neakceptoval obranu žalovaného poukazujúc
na vzájomné odsúhlasenie ročného vyúčtovania, z ktorého žalovaný vyvodzuje, že keďže
vyúčtovanie do dnešného dňa nebolo vzájomne odsúhlasené, neexistuje ani podklad
na vystavenie konečnej faktúry. S odvolaním sa na článok 6 ods. 2 kúpnej zmluvy, z ktorého 3 4 Obo 21
vyplýva, že nevykonanie vzájomného odsúhlasenia neznemožňuje ročné vyúčtovanie
dodávok tepla na ÚK a TÚV obranu žalovaného, označil za nedôvodnú.
K námietke žalobcu k obsahu znaleckého posudku uviedol, že súd nemôže hodnotiť
obsah znaleckého posudku po stránke jeho správnosti z hľadiska odboru, pre ktorý bol znalec
ustanovený, pretože pre takéto hodnotenie súdu chýbajú preukázané odborné vedomosti.
Uviedol, že voľné hodnotenie znaleckého posudku súdom môže teda spočívať len v tom, či sa
javí znalec v konkrétnom prípade ako vierohodný, a či odôvodnenie znaleckého posudku
zodpovedá pravidlám správneho myslenia, a či znalec vychádzal zo zistených skutočností.
Konajúci súd znalecký ústav označil za hodnoverný a odôvodnenie obsahu znaleckého
posudku za také, ktoré zodpovedá pravidlám logického myslenia a konštatoval, že znalec
vychádzal zo zistených skutočností. Citoval čl. 7 bod 1, v ktorom si zmluvné strany dohodli
zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania, ustanovenie § 544
ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. a konštatoval, že zmluvné strany si dojednali zmluvnú pokutu
písomne určili jej výšku, žalovaný sa do omeškania dostal, a že žalobca si uplatňuje zmluvnú
pokutu za obdobie od 02.03.1997 do 15.04.2004 to jest za obdobie 2601 dní. Zmluvná pokuta
0,05% zo sumy 1.469.139,– Sk za 2601 dní predstavuje sumu 1.910.615,4 Sk Námietku
premlčania konajúci súd neakceptoval, nakoľko žalobou doručenou súdu 22.12.1997, si
zmluvnú pokutu uplatnil v 4-ročnej lehote, na čom nič nemení že žalobca v priebehu konania
uplatnenú výšku zmluvnej pokuty v % z istiny vyjadril v korunovej hodnote. V súvislosti
s požadovanou moderáciou zmluvnej pokuty konštatoval, že dohodnutá zmluvná pokuta
0,05% zodpovedá ročnej výške 18,25%, ktorá výška v čase uzatvárania zmluvy na rok 1996
bola bežnou, a preto s poukazom na § 301 Obchodného zákonníka, nie je dôvod na využitie
moderačného práva. O úrokoch z dlžnej sumy rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka v spojení s § 502 Obchodného zákonníka. Obranu žalovaného o premlčaní
neakceptoval, nakoľko žalobca si uplatnil úrok z omeškania len za obdobie od 15.04.2000 až
do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žalovaný je
povinný nahradiť žalobcovi trovy konania zodpovedajúce miere úspechu v konaní 46%
vo výške 241.454,92 Sk, keďže trovy spolu činia sumu 524.902,– Sk z čoho 46% predstavuje
sumu 241.454,92 Sk.
viac:http://www.supcourt.gov.sk/data/att/6965_subor.pdf
2.013.990,80 Sk so zmluvnou pokutou 0,085% denne odo dňa 02.03.1997 až do zaplatenia,
ktorý návrh upresnil podaním zo dňa 15.04.2004, následne konkretizoval podaním zo dňa
30.04.2004. Z vyjadrenia žalovaného zistil, že žalovaný pokladá návrh na zaplatenie v celom
rozsahu za neopodstatnený. Vykonal dokazovanie a konštatoval, že podľa názoru súdu,
pokiaľ ide o dodávku množstva tepla na ohrev vody TÚV, v tomto prípade nejde o vadu
množstva dodaného tovaru. Konštatoval, že žalovaný odmieta zaplatiť sumu 48.711,– Sk bez
DPH, pretože pracuje s koeficientom 0,328 GJ/m3, ktorú obranu prvostupňový súd
neakceptoval, pretože podľa znaleckého posudku z 18.01.2005 jednoznačne vyplýva, že
hodnota 0,328 GJ m3 nie je upotrebiteľná k výpočtu merných spotrieb tepla za prípravu
TÚV. Pokiaľ ide o spotrebu tepla pre ÚK, konajúci súd vec posúdil podľa § 442 ods. 1,2
Obchodného zákonníka, keďže žalovaný tvrdil, že žalobca dodal väčšie množstvo tovaru, než
bolo dohodnuté v zmluve a podľa § 421 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože množstvo
tovaru bolo v zmluve určené iba približne. Poukázal na spracované znalecké posudky
D. a znaleckým ústavom. S poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 zákona
č. 382/2004 Z.z., konštatoval, že sa priklonil k akceptácii znaleckého posudku,
vypracovaného znaleckým ústavom, vzhľadom k postaveniu znaleckého ústavu v hierarchii
znaleckej činnosti. K obrane žalovaného, že žalobca sa nepostaral o hydraulické
vyregulovanie s poukazom na obidva znalecké posudky, konajúci súd uviedol, že nie je
možné zhodnotiť stav sekundárnych rozvodov tepla a vyhodnotiť objem strát tepla, ako
dôsledok hydraulického nevyregulovania, z ktorého dôvodu nie je možné posúdiť účinnosť
týchto zariadení v časovom rade uplynulých rokov, keďže nie sú k dispozícii žiadne údaje,
a preto obranu žalovaného neakceptoval. Neakceptoval obranu žalovaného poukazujúc
na vzájomné odsúhlasenie ročného vyúčtovania, z ktorého žalovaný vyvodzuje, že keďže
vyúčtovanie do dnešného dňa nebolo vzájomne odsúhlasené, neexistuje ani podklad
na vystavenie konečnej faktúry. S odvolaním sa na článok 6 ods. 2 kúpnej zmluvy, z ktorého 3 4 Obo 21
vyplýva, že nevykonanie vzájomného odsúhlasenia neznemožňuje ročné vyúčtovanie
dodávok tepla na ÚK a TÚV obranu žalovaného, označil za nedôvodnú.
K námietke žalobcu k obsahu znaleckého posudku uviedol, že súd nemôže hodnotiť
obsah znaleckého posudku po stránke jeho správnosti z hľadiska odboru, pre ktorý bol znalec
ustanovený, pretože pre takéto hodnotenie súdu chýbajú preukázané odborné vedomosti.
Uviedol, že voľné hodnotenie znaleckého posudku súdom môže teda spočívať len v tom, či sa
javí znalec v konkrétnom prípade ako vierohodný, a či odôvodnenie znaleckého posudku
zodpovedá pravidlám správneho myslenia, a či znalec vychádzal zo zistených skutočností.
Konajúci súd znalecký ústav označil za hodnoverný a odôvodnenie obsahu znaleckého
posudku za také, ktoré zodpovedá pravidlám logického myslenia a konštatoval, že znalec
vychádzal zo zistených skutočností. Citoval čl. 7 bod 1, v ktorom si zmluvné strany dohodli
zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania, ustanovenie § 544
ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. a konštatoval, že zmluvné strany si dojednali zmluvnú pokutu
písomne určili jej výšku, žalovaný sa do omeškania dostal, a že žalobca si uplatňuje zmluvnú
pokutu za obdobie od 02.03.1997 do 15.04.2004 to jest za obdobie 2601 dní. Zmluvná pokuta
0,05% zo sumy 1.469.139,– Sk za 2601 dní predstavuje sumu 1.910.615,4 Sk Námietku
premlčania konajúci súd neakceptoval, nakoľko žalobou doručenou súdu 22.12.1997, si
zmluvnú pokutu uplatnil v 4-ročnej lehote, na čom nič nemení že žalobca v priebehu konania
uplatnenú výšku zmluvnej pokuty v % z istiny vyjadril v korunovej hodnote. V súvislosti
s požadovanou moderáciou zmluvnej pokuty konštatoval, že dohodnutá zmluvná pokuta
0,05% zodpovedá ročnej výške 18,25%, ktorá výška v čase uzatvárania zmluvy na rok 1996
bola bežnou, a preto s poukazom na § 301 Obchodného zákonníka, nie je dôvod na využitie
moderačného práva. O úrokoch z dlžnej sumy rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka v spojení s § 502 Obchodného zákonníka. Obranu žalovaného o premlčaní
neakceptoval, nakoľko žalobca si uplatnil úrok z omeškania len za obdobie od 15.04.2000 až
do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žalovaný je
povinný nahradiť žalobcovi trovy konania zodpovedajúce miere úspechu v konaní 46%
vo výške 241.454,92 Sk, keďže trovy spolu činia sumu 524.902,– Sk z čoho 46% predstavuje
sumu 241.454,92 Sk.
viac:http://www.supcourt.gov.sk/data/att/6965_subor.pdf
sito
09.09.12,05:10
Rozdiel medzi správcom a SVB je, ale len v pohľade na vec. Obaja sú pre vlastníka cudzí element, ktorý spravuje ixh majetok s rozdielom tým, že SVB je im bližšie, a vo väčšej miere sa na ňom podieľajú.
SVB sú vlastníci bytových priestorov, bytov len konkrétneho bytového domu. Zákon pripúšťa, že SVB môže tvoriť aj viac domov. ( príklad päť štvorbytoviek ) Takéto SVB môže mať jedného predsedu, štatutára, ktorý nemusí vlastniť byt v spravovanom dome. Kontrolný orgán, rada vlastníkov musí byť výlučne len vlastník bytu v konkrétnom dome. Ale o konkrétnom hospodárení s peniazmi domu rozhodujú, len vlastníci bytov konkrétneho domu.
Ak nie sú vlastníci ochotný, schopný založiť SVB, teda starať sa o svoj majetok, spoločný môžu požiadať o správu domu kohokoľvek, kto vyhovuje § 8, Zákona 182/1993.
Zákon v takom znení akom je nezaručuje, že dobrý správca nemôže spravovať bytový lepšie ako zlý štatutár.
Podstatná je aktivita, alebo pasivita vlastníkov bytov v konkrétnom dome na správe domu.
Žiaden zákon konečnému vlastníkovi neprikazuje vodomer financovať, ani ho obstarať. Pripúšťam, že povinnosť obstarať, zapojiť a provozovať je vec zmysle logostickom.
Pravda! A správe domu to zákon ukladá ako povinnosť financovať vodomery na teplú vodu? Obstarať, áno!
Je mi jasné, že iné peniaze, ako od vlastníkov sa na túto povinnosť nepoužijú. Ak bolo uvedené u eklivalentu meračča pretečeného množstva teplej vody merač tepla alebo PRNV "na náklady vlastníka nehnuteľnosti", bolo tým povedabé na náklady vlastníka nehnuteľnosti.
Samozrejme, že iné nie, (to by potom neplatilo, že posledný prepadne peklu)
Keď PRT financuje vlastník nehnuteľnosti, ktoré slúžia na rozpočítanie nákladov za dodané teplo na vykurovanie, spoločné. Prečo nie je definovaný aj vodomer, že vlastník nehnuteľnosti? Že by si tí, ktorí upravovali Zákon 657/2004, Zákonom 99/2007 neuvedomili, že vypustili znenie tohto odseku
(4) Ak konečný spotrebiteľ obstará na svoje náklady určené meradlo, ktoré okrem merania množstva dodaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody meria aj množstvo pretečenej teplej úžitkovej vody, účtuje sa dodávka teplej úžitkovej vody podľa údajov tohto určeného meradla.
Teda, ak sa vlastníkovi nepozdáva vodomer, ktorý mu obstará, zabezpečí správa domu mohol si obstarať sám, ale na svoje náklady, ten ktorý mu obstarala správa, nemusel zo svojich, Ale ak správa zabezpečila a uhradila zo spoločných peňazí, FO, tam musí prispieť, aj keby nemal.
Vlastník nehnuteľnosti bytového domu sú podieloví vlastníci-majitelia bytov. Ich povinnosť je prispievať na spoločný majetok podľa spoluvlastníckeho podielu. to znamená nie podľa počtu meračov v byte, ale podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu.
Od 1.4.2011 je to tak. Do 31.3.2011 sa mohli vlastníci rozhodnutím dvoch tretín vlastníkov dohodnúť aj inak. Tvorba fondu mohla byť rozčlenená na spoločný fond, vchodové fondy, a fond bytu, s jasnou definíciou čo sa s ktorého hradí. Teda vodomer z bytového jeden, ak je viac v byte, ostatné zo spoločného. To zákon do toho 1.4.2011 umožňoval. Od tohto dátumu je povinnosť vlastníkov tvoriť len jeden FOaÚ, ktorý používa správca na financovanie požiadaviek a povinnosti vlastníkov bytov.
Medzi meračom tepla a PRNV - merač pretečeného množstva vody je rozdiel. Prvé je dobrovolnosť, vodomer ale povinnosť. Tejto povinnosti sa nedá zbaviť.
Len vodomery, podľa ktorých sa rozpočítavajú náklady na dodané teplo v teplej vode sú povinné. Prečo? Lebo je to presnejšie a spravodlivejšie ako osoby, osobomesiace, nie však presné, spravodlivé. A potom ešte jedna vec, to teplo sa nešíri, ak prejde vodomerom po dome medzi bytmi ako pri teple na vykurovanie. Ti ide do kanalizácie! Či nie?
Ak sa aj vlastníci dohodnú že nebudú riozdeľovať tento náklad podľa predvoleného vovyhláške, ten kto rozpočítava teplo v teplej vode je povinný ich na rozpočítanie použiť, čo vo mne vyvoláva pocit že môže akceptovať len spôsob. ktorý sa odvíja od vodomerov.
Tvoj pocit je správny, vlastníci, ani správca sa nemôžu zbaviť povinnosti, ktorá im vyplýva zo Zákona 657/2004, § 17.
Či sú vodomery spoločné? V zmluve o prevode bytu je uvedené:
Vlastníctvo bytu, vrátane jeho vybavenia a príslušenstva, je ohraničené vstupnými dverami do bytu a hlavnými uzatváracími ventilmi prívodu teplej a studenej vody, kúrenia a hlavným bytovým ističom.
Veď vieš, že aj takí sú, čo navrhnú kdejakú (vyber si) ... A ta hranica, ten ventil je čí? Komu patrí, vlastníkovi, alebo spoluvlastníkom?
Vodomery sú ale umiestnené za týmto ventilom, teda pri kúpe ak už vodomer bol namontovaný je moje vlastníctvo.
Nie som technicky typ, ani právnik, ale ak to čo je za ventilom pripojené, je moje, tak prečo by mal správca montovať vodomer na môj majetok, nech ho namontuje na spoločné zariadenie, rozvod teplej vody po prípojku bytu, ktorá je za ventilom v byte.
Predstav si, že by rozvody vody a odtoky, kanalizácia boli riešené pred bytom, bol by ventil, vodomer a ostatné by už bolo na vlastníkovi, či sa pripojí. Ale ak by neplatil, nebol by problém ten spoločný ventil odstaviť a tým aj vodomer. Do doby pokiaľ si nevyrovná podlžnosť. Vodári sa nepýtajú, či môžu. Prečo by sa mali spoluvlastníci. Aj exekúcii by bolo menej. Ale to je len predstava, a skutočnosť, žeby niekedy?
Hlúpa zmluva? Na základe nej bol povolený vklad...
Hlúposti je bohato, ale isto poznáš: Všetko zlé je na niečo dobré! Myslíš, že tá hlúposť niekomu vyhovuje, že! Ale komu?
A ešte ako sa postupuje keď sa vodomer mení v januári 2012 ale vyúčtovanie bude až v máji 2012. Vlastník zistí, že za mesiac mu nameral viac ako ročnú spotrebu.
Noo, vlastník, ktorý sa aspoň troška zaujíma za čo platí si môže každý mesiac odpísatť stavy PRT, vodomerov, elektriny, plynu. Na konci roka si skontrolovať konečný odpis stavov pre správu domu. Elektrinu, plyn s dodávateľmi v odpisovom termíne.
Reklamuje túto skutočnosť, a chce dať preskúšať funkčnosť tohto vodomeru. Kto, a kde ho uchováva?
No mal by sa pri jeho demontáži stretnúť vlastník bytu, správa domu, zástupca, spísať protokol o demontáži podpísať ho a zo zákona už predsa nesie zodpovednosť správa domu zo zákona je to jeho povinnosť. A náklady na overenie. Ak je vodomer vo vyhovujúcej odchýlke, vlastník bytu. Ak nevyhovuje, tak správa doma. Z čoho asi?
Ako to tí indiáni? uff, uff, ... :);)
SVB sú vlastníci bytových priestorov, bytov len konkrétneho bytového domu. Zákon pripúšťa, že SVB môže tvoriť aj viac domov. ( príklad päť štvorbytoviek ) Takéto SVB môže mať jedného predsedu, štatutára, ktorý nemusí vlastniť byt v spravovanom dome. Kontrolný orgán, rada vlastníkov musí byť výlučne len vlastník bytu v konkrétnom dome. Ale o konkrétnom hospodárení s peniazmi domu rozhodujú, len vlastníci bytov konkrétneho domu.
Ak nie sú vlastníci ochotný, schopný založiť SVB, teda starať sa o svoj majetok, spoločný môžu požiadať o správu domu kohokoľvek, kto vyhovuje § 8, Zákona 182/1993.
Zákon v takom znení akom je nezaručuje, že dobrý správca nemôže spravovať bytový lepšie ako zlý štatutár.
Podstatná je aktivita, alebo pasivita vlastníkov bytov v konkrétnom dome na správe domu.
Žiaden zákon konečnému vlastníkovi neprikazuje vodomer financovať, ani ho obstarať. Pripúšťam, že povinnosť obstarať, zapojiť a provozovať je vec zmysle logostickom.
Pravda! A správe domu to zákon ukladá ako povinnosť financovať vodomery na teplú vodu? Obstarať, áno!
Je mi jasné, že iné peniaze, ako od vlastníkov sa na túto povinnosť nepoužijú. Ak bolo uvedené u eklivalentu meračča pretečeného množstva teplej vody merač tepla alebo PRNV "na náklady vlastníka nehnuteľnosti", bolo tým povedabé na náklady vlastníka nehnuteľnosti.
Samozrejme, že iné nie, (to by potom neplatilo, že posledný prepadne peklu)
Keď PRT financuje vlastník nehnuteľnosti, ktoré slúžia na rozpočítanie nákladov za dodané teplo na vykurovanie, spoločné. Prečo nie je definovaný aj vodomer, že vlastník nehnuteľnosti? Že by si tí, ktorí upravovali Zákon 657/2004, Zákonom 99/2007 neuvedomili, že vypustili znenie tohto odseku
(4) Ak konečný spotrebiteľ obstará na svoje náklady určené meradlo, ktoré okrem merania množstva dodaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody meria aj množstvo pretečenej teplej úžitkovej vody, účtuje sa dodávka teplej úžitkovej vody podľa údajov tohto určeného meradla.
Teda, ak sa vlastníkovi nepozdáva vodomer, ktorý mu obstará, zabezpečí správa domu mohol si obstarať sám, ale na svoje náklady, ten ktorý mu obstarala správa, nemusel zo svojich, Ale ak správa zabezpečila a uhradila zo spoločných peňazí, FO, tam musí prispieť, aj keby nemal.
Vlastník nehnuteľnosti bytového domu sú podieloví vlastníci-majitelia bytov. Ich povinnosť je prispievať na spoločný majetok podľa spoluvlastníckeho podielu. to znamená nie podľa počtu meračov v byte, ale podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu.
Od 1.4.2011 je to tak. Do 31.3.2011 sa mohli vlastníci rozhodnutím dvoch tretín vlastníkov dohodnúť aj inak. Tvorba fondu mohla byť rozčlenená na spoločný fond, vchodové fondy, a fond bytu, s jasnou definíciou čo sa s ktorého hradí. Teda vodomer z bytového jeden, ak je viac v byte, ostatné zo spoločného. To zákon do toho 1.4.2011 umožňoval. Od tohto dátumu je povinnosť vlastníkov tvoriť len jeden FOaÚ, ktorý používa správca na financovanie požiadaviek a povinnosti vlastníkov bytov.
Medzi meračom tepla a PRNV - merač pretečeného množstva vody je rozdiel. Prvé je dobrovolnosť, vodomer ale povinnosť. Tejto povinnosti sa nedá zbaviť.
Len vodomery, podľa ktorých sa rozpočítavajú náklady na dodané teplo v teplej vode sú povinné. Prečo? Lebo je to presnejšie a spravodlivejšie ako osoby, osobomesiace, nie však presné, spravodlivé. A potom ešte jedna vec, to teplo sa nešíri, ak prejde vodomerom po dome medzi bytmi ako pri teple na vykurovanie. Ti ide do kanalizácie! Či nie?
Ak sa aj vlastníci dohodnú že nebudú riozdeľovať tento náklad podľa predvoleného vovyhláške, ten kto rozpočítava teplo v teplej vode je povinný ich na rozpočítanie použiť, čo vo mne vyvoláva pocit že môže akceptovať len spôsob. ktorý sa odvíja od vodomerov.
Tvoj pocit je správny, vlastníci, ani správca sa nemôžu zbaviť povinnosti, ktorá im vyplýva zo Zákona 657/2004, § 17.
Či sú vodomery spoločné? V zmluve o prevode bytu je uvedené:
Vlastníctvo bytu, vrátane jeho vybavenia a príslušenstva, je ohraničené vstupnými dverami do bytu a hlavnými uzatváracími ventilmi prívodu teplej a studenej vody, kúrenia a hlavným bytovým ističom.
Veď vieš, že aj takí sú, čo navrhnú kdejakú (vyber si) ... A ta hranica, ten ventil je čí? Komu patrí, vlastníkovi, alebo spoluvlastníkom?
Vodomery sú ale umiestnené za týmto ventilom, teda pri kúpe ak už vodomer bol namontovaný je moje vlastníctvo.
Nie som technicky typ, ani právnik, ale ak to čo je za ventilom pripojené, je moje, tak prečo by mal správca montovať vodomer na môj majetok, nech ho namontuje na spoločné zariadenie, rozvod teplej vody po prípojku bytu, ktorá je za ventilom v byte.
Predstav si, že by rozvody vody a odtoky, kanalizácia boli riešené pred bytom, bol by ventil, vodomer a ostatné by už bolo na vlastníkovi, či sa pripojí. Ale ak by neplatil, nebol by problém ten spoločný ventil odstaviť a tým aj vodomer. Do doby pokiaľ si nevyrovná podlžnosť. Vodári sa nepýtajú, či môžu. Prečo by sa mali spoluvlastníci. Aj exekúcii by bolo menej. Ale to je len predstava, a skutočnosť, žeby niekedy?
Hlúpa zmluva? Na základe nej bol povolený vklad...
Hlúposti je bohato, ale isto poznáš: Všetko zlé je na niečo dobré! Myslíš, že tá hlúposť niekomu vyhovuje, že! Ale komu?
A ešte ako sa postupuje keď sa vodomer mení v januári 2012 ale vyúčtovanie bude až v máji 2012. Vlastník zistí, že za mesiac mu nameral viac ako ročnú spotrebu.
Noo, vlastník, ktorý sa aspoň troška zaujíma za čo platí si môže každý mesiac odpísatť stavy PRT, vodomerov, elektriny, plynu. Na konci roka si skontrolovať konečný odpis stavov pre správu domu. Elektrinu, plyn s dodávateľmi v odpisovom termíne.
Reklamuje túto skutočnosť, a chce dať preskúšať funkčnosť tohto vodomeru. Kto, a kde ho uchováva?
No mal by sa pri jeho demontáži stretnúť vlastník bytu, správa domu, zástupca, spísať protokol o demontáži podpísať ho a zo zákona už predsa nesie zodpovednosť správa domu zo zákona je to jeho povinnosť. A náklady na overenie. Ak je vodomer vo vyhovujúcej odchýlke, vlastník bytu. Ak nevyhovuje, tak správa doma. Z čoho asi?
Ako to tí indiáni? uff, uff, ... :);)
nunenko
25.09.12,18:38
...ktorou sa domáhali určenia, ţe hlasovanie ţalovaných
na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, konanej dňa 22.10.2007 a tieţ uznesenie 2 2 Cdo 32/2011
prijaté na tejto schôdzi je neplatné, ako aj určenia, ţe výpoveď zo dňa 12.12.2007, ktorou
mali vypovedať ţalovaní zmluvu o výkone správy bytového domu č. X. v K. ţalobcovi 1/,
ako správcovi tohto bytového domu, je neplatná. Zastavil konanie v časti o návrhu
ţalobcov 2/ a 3/. Vyslovil, ţe o trovách konania účastníkov rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, ţe ţalobcovia 1/, 4/
a 5/ ako vlastníci bytov nie sú aktívne legitimovaní na podanie návrhu na určenie
neplatnosti hlasovania na schôdzi vlastníkov bytov a na určenie neplatnosti uznesenia schôdze
vlastníkov bytov, pretoţe uplatniť takéto právo právny predpis neumoţňuje ţiadnej osobe. To
isté platí aj pokiaľ sa domáha vlastník bytu určenia neplatnosti výpovede zo zmluvy o výkone
správy, o ktorej bolo rozhodnuté na schôdzi vlastníkov bytov. Aj tu platí, ţe vlastník bytu sa
môţe domáhať len takého práva, aké pre neho vyplýva z ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z.
pokiaľ ide o rozhodovanie na schôdzi vlastníkov bytov a aj z uvedeného dôvodu zamietol aj
v tejto časti návrh ţalobcov 4/ a 5/ ako vlastníkov bytov. Čo sa týka ţalobcu 1/, ako správca
bytového domu má naliehavý právny záujem na tomto určení, pretoţe je účastníkom
záväzkoprávneho vzťahu, o trvaní alebo skončení ktorého súd rozhoduje, a svojich práv
a povinností, ktoré pre neho z tohto záväzkového práva vyplývajú sa nemieni vzdať. Súd
preto skúmal, či pri rozhodovaní vlastníkov bytov na schôdzi vlastníkov došlo k takému
porušeniu právneho predpisu, ktoré by vyvolalo neplatnosť tohto právneho úkonu.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, ţe za výpoveď zo zmluvy o výkone správy
uzavretej so správcom bytu ţalobcom 1/ bolo odovzdaných celkom 27 hlasov v prepočte
jeden hlas na jeden byt. Tým bolo preukázané, ţe došlo k platnej výpovedi vlastníkov
bytového domu č. X. na ul. H.K. zo zmluvy o výkone správy so správcom ţalobcom 1/,
pretoţe za výpoveď hlasovala 2/3 väčšina vlastníkov všetkých bytov. Zaoberal sa taktieţ
námietkami ţalobcu 1/ ohľadne včasnosti predvolania, hlasovania, platnosti hlasov a uzavrel,
ţe tieto sú nedôvodné.
na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, konanej dňa 22.10.2007 a tieţ uznesenie 2 2 Cdo 32/2011
prijaté na tejto schôdzi je neplatné, ako aj určenia, ţe výpoveď zo dňa 12.12.2007, ktorou
mali vypovedať ţalovaní zmluvu o výkone správy bytového domu č. X. v K. ţalobcovi 1/,
ako správcovi tohto bytového domu, je neplatná. Zastavil konanie v časti o návrhu
ţalobcov 2/ a 3/. Vyslovil, ţe o trovách konania účastníkov rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, ţe ţalobcovia 1/, 4/
a 5/ ako vlastníci bytov nie sú aktívne legitimovaní na podanie návrhu na určenie
neplatnosti hlasovania na schôdzi vlastníkov bytov a na určenie neplatnosti uznesenia schôdze
vlastníkov bytov, pretoţe uplatniť takéto právo právny predpis neumoţňuje ţiadnej osobe. To
isté platí aj pokiaľ sa domáha vlastník bytu určenia neplatnosti výpovede zo zmluvy o výkone
správy, o ktorej bolo rozhodnuté na schôdzi vlastníkov bytov. Aj tu platí, ţe vlastník bytu sa
môţe domáhať len takého práva, aké pre neho vyplýva z ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z.
pokiaľ ide o rozhodovanie na schôdzi vlastníkov bytov a aj z uvedeného dôvodu zamietol aj
v tejto časti návrh ţalobcov 4/ a 5/ ako vlastníkov bytov. Čo sa týka ţalobcu 1/, ako správca
bytového domu má naliehavý právny záujem na tomto určení, pretoţe je účastníkom
záväzkoprávneho vzťahu, o trvaní alebo skončení ktorého súd rozhoduje, a svojich práv
a povinností, ktoré pre neho z tohto záväzkového práva vyplývajú sa nemieni vzdať. Súd
preto skúmal, či pri rozhodovaní vlastníkov bytov na schôdzi vlastníkov došlo k takému
porušeniu právneho predpisu, ktoré by vyvolalo neplatnosť tohto právneho úkonu.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, ţe za výpoveď zo zmluvy o výkone správy
uzavretej so správcom bytu ţalobcom 1/ bolo odovzdaných celkom 27 hlasov v prepočte
jeden hlas na jeden byt. Tým bolo preukázané, ţe došlo k platnej výpovedi vlastníkov
bytového domu č. X. na ul. H.K. zo zmluvy o výkone správy so správcom ţalobcom 1/,
pretoţe za výpoveď hlasovala 2/3 väčšina vlastníkov všetkých bytov. Zaoberal sa taktieţ
námietkami ţalobcu 1/ ohľadne včasnosti predvolania, hlasovania, platnosti hlasov a uzavrel,
ţe tieto sú nedôvodné.
nunenko
26.09.12,15:42
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 77/2012-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2012 predbežne prerokoval sťažnosť S., N., zastúpeného advokátkou Mgr. G. H., T., ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8 Cob 24/2011-85 z 26. októbra 2011, a takto
rozhodol:
Sťažnosť S. odmieta ako zjavne neopodstatnenú.
Odôvodnenie:
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. februára 2012 doručená sťažnosť S., N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 8 Cob 24/2011-85 z 26. októbra 2011 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
Zo sťažnosti a z k nej pripojených listín vyplynulo, že sťažovateľ bol ako žalovaný účastníkom konania vedeného pred Okresným súdom Trenčín (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 39 Cb 212/2009, v ktorom sa voči nemu žalobca – obchodná spoločnosť T., a. s., N. (ďalej len „žalobca“), domáhal zaplatenia sumy 4 186,12 € s príslušenstvom z titulu neuhradených zostatkov faktúr vystavených za dodávku tepelnej energie v období marec 2007 – december 2007. Žalobca tvrdil, že sťažovateľovi riadne dodal v uvedenom období tepelnú energiu, realizované dodávky vyfakturoval, avšak sťažovateľ uhradil faktúry iba čiastočne. Sťažovateľ sa v konaní bránil tým, že faktúry neboli vystavené v súlade s jeho objednávkou na rok 2007 doručenou žalobcovi 28. septembra 2006, a preto písomne žiadal žalobcu o ich prepracovanie. Čiastočné plnenie sťažovateľa podľa jeho názoru zodpovedalo oprávneným nákladom za skutočnú spotrebu tepelnej energie a za skutočne objednané množstvo tepelnej energie sťažovateľom. Sťažovateľ tvrdil, že žalobca vo faktúrach navýšil fixné (objednané) množstvo tepelnej energie bez predchádzajúcej dohody so sťažovateľom.
Okresný súd rozsudkom č. k. 39 Cb 212/2009-68 z 13. septembra 2010 žalobe vyhovel a zaviazal sťažovateľa zaplatiť žalobcovi sumu 4 186,12 € s úrokom z omeškania a nahradiť trovy konania. Právne vec posúdil podľa zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“), výnosu ÚRSO č. 1/2006 z 21. júna 2006, ktorým sa ustanovuje rozsah cenovej regulácie za výrobu, distribúciu a dodávku tepla, spôsob jej vykonania, rozsah a štruktúru oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky priemerného zisku a podklady pre návrh ceny (ďalej len „výnos“), Občianskeho a Obchodného zákonníka. Mal za preukázané, že vzťah medzi účastníkmi sa od 1. októbra 2005 riadil zmluvou č. 35-1/2005 uzatvorenou medzi nimi na dobu neurčitú (ďalej len „zmluva“), v ktorej sa účastníci dohodli, že množstvo odberateľom (sťažovateľom) objednaného tepla na vykurovanie a tepla na prípravu TÚV pre príslušný kalendárny rok je stanovené na základe odberového diagramu tepla a je to zmluvne dojednané množstvo tepla. Sťažovateľ bol podľa zmluvy povinný každoročne k 15. septembru predložiť pre nasledujúci rok žalobcovi odberový diagram dodávky tepla. Pokiaľ tak odberateľ (sťažovateľ) neurobí, určí množstvo tepla pre nasledujúce obdobie dodávateľ (žalobca) na základe priemerných mesačných hodnôt dodaného tepla za posledné tri roky (čl. V zmluvy). Okresný súd bol toho názoru, že k dohode o množstve dodaného tepla medzi účastníkmi pre rok 2007 nedošlo, sťažovateľ si objednal teplo na rok 2007, ale táto objednávka nezodpovedá platnej zmluve medzi účastníkmi, a preto mal žalobca právo určiť množstvo tepla pre spornú časť fixnej zložky maximálnej ceny tepla postupom podľa § 3 ods. 3 druhej vety výnosu, t. j. mohol ho určiť podľa dodávky tepla v roku t – 2. S poukazom na § 22 ods. 1 a 2 zákona o tepelnej energetike neuhradením fakturovaných súm spôsobil sťažovateľ žalobcovi škodu, ktorú mu je povinný nahradiť na základe zodpovednosti za škodu podľa osobitného predpisu (zákona o tepelnej energetike).
Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, ktorým navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žaloba sa zamieta. Krajský súd rozsudkom č. k. 8 Cob 24/2011-85 z 26. októbra 2011 rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Rozsudok okresného súdu č. k. 39 Cb 212/2009-68 z 13. septembra 2010 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. 8 Cob 24/2011-85 z 26. októbra 2011 nadobudol právoplatnosť 16. decembra 2011.
V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ najprv zopakoval tvrdenia uvedené v priebehu konania pred okresným súdom a v odvolaní proti jeho rozsudku. Porušenie sťažovateľom označených práv rozsudkom krajského súdu č. k. 8 Cob 24/2011-85 z 26. októbra 2011 odôvodnil sťažovateľ tým, že krajský súd sa nevysporiadal vo svojom rozhodnutí s jeho argumentmi a námietkami uvedenými v odvolaní, pri svojom rozhodovaní si neoveril, aké dôkazy sa v súdnom spise nachádzajú, arbitrárne posudzoval platnosť zmluvy o dodávke tepla, takže sťažovateľovi nie je zrejmé, či daná zmluva o dodávke tepla je neplatná v celom rozsahu a od začiatku alebo len niektorá jej časť, keďže faktúry ostali v platnosti. Rozhodnutie krajského súdu je arbitrárne a nepreskúmateľné, čím bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie. Z rozhodnutia krajského (a ani okresného) súdu nie je jasné, prečo dospel k záveru, že konaním sťažovateľa došlo k vzniku škody na strane žalobcu, ako mala vzniknúť a ako dospeli súdy k jej vyčísleniu. Žalobca nedodal sťažovateľovi väčšie množstvo tepla, než si sťažovateľ objednal, a preto mu nemohla vzniknúť žiadna škoda. Sťažovateľ tieto argumenty uplatnil v konaní pred všeobecnými súdmi, avšak tieto sa nimi nezaoberali. Krajský súd sa nevysporiadal ani s tvrdením sťažovateľa, že ide o spotrebiteľský vzťah a ani s jeho námietkou, že si teplo u žalobcu objednal v lehote stanovenej žalobcom. Sťažovateľ sa z rozhodnutí súdov nedozvedel, prečo musí zaplatiť za službu, ktorú nedostal.
Sťažovateľ na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo S., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cob/24/2011 a jeho rozhodnutím z 26. októbra 2011 porušené bolo.
2. Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8 Cob/24/2011 z 26. októbra 2011 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Trenčíne je povinný zaplatiť Mgr. G. H. trovy právneho zastúpenia v sume 309,04 Eur (slovom tristodeväť eur a štyri centy) za dva úkony právnej služby, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000 Eur (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Krajský súd v Trenčíne povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ako vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom a rozsudkom krajského súdu č. k. 8 Cob 24/2011-85 z 26. októbra 2011 v dôsledku toho, že krajský súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, a tiež z dôvodu, že nedostatočne zistil skutkový stav veci.
Krajský súd rozsudok č. k. 8 Cob 24/2011-85 z 26. októbra 2011 odôvodnil takto:
„Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú dôvody pre zmenu ani pre zrušenie napadnutého rozsudku.
Predmetom odvolacieho konania je žalobcom uplatnené právo na zaplatenie peňažného plnenia vo výške 4 186,12 eur s príslušenstvom.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy posúdil podľa zásad § 132 O.s.p. a vo veci vyvodil správny právny záver, keď po zistení, že medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o množstve dodaného tepla na rok 2007 v zmysle čl. V bodu 1, 2 zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 35 – 1/2005, konštatoval, že žalobca mal právo určiť množstvo tepla pre spornú časť fixnej zložky max. ceny tepla postupom podľa § 3 ods. 3 druhá veta Výnosu ÚRSO č. 1/2006 a že nezaplatením súm 2 731 eur a 1 455,12 eur spôsobil žalobcovi škodu vyplývajúcu z osobitného zákona (zák. č. 657/2004 o tepelnej energetike).
Podľa § 22 ods. 1, 2 zák. č. 657/2004 Z. z. neoprávneným odberom tepla je odber tepla bez uzavretej zmluvy o dodávke tepla s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b/ alebo v rozpore s uzavretou zmluvou alebo odber tepla z verejného rozvodu tepla alebo z tepelnej prípojky sa uskutočňuje bez vedomia a súhlasu odberateľa.
Za škodu spôsobenú dodávateľovi nesprávnym odberom tepla zodpovedá osoba, ktorá neoprávnene teplo odobrala.
Žalovaný nesplnil zmluvnú povinnosť k 15. 09. 2006 vypracovať a doručiť dodávateľovi odberný diagram dodávky tepla (čl. V bod 2 zmluvy o dodávke a odbere tepla), preto ako je uvedené vyššie mal žalobca právo určiť spornú časť fixnej zložky max. ceny tepla podľa § 3 ods. 3 druhá veta Výmeru ÚRSO č. 1/2006.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa sa s obranou žalovaného (zhodná s dôvodmi odvolania) dôsledne zaoberal, pri rozhodovaní o veci nepochybil, vec správne právne posúdil, preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p.
V podrobnostiach v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje.“
Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku krajského súdu dospel vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľa o tom, že krajský súd dostatočne neodôvodnil svoje rozhodnutie, k záveru, že táto argumentácia v sťažnosti sťažovateľa neobstojí. Krajský súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovateľ v odvolaní nastolil. Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V takom prípade je potrebné vnímať odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v kontexte odôvodnenia prvostupňového súdu.
Krajský súd neponechal bez povšimnutia žiadny z odvolacích argumentov sťažovateľa, ktoré majú pre vec podstatný význam. Odôvodnenie jeho rozhodnutia preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.
Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).
Iba to, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku nestotožňuje, ešte nemôže zakladať splnenie podmienok prijateľnosti jeho sťažnosti.
Za tejto situácie považuje ústavný súd za vylúčené, aby rozsudkom krajského súdu č. k. 8 Cob 24/2011-85 z 26. októbra 2011 mohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy alebo práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. apríla 2012
1
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 77/2012-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2012 predbežne prerokoval sťažnosť S., N., zastúpeného advokátkou Mgr. G. H., T., ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8 Cob 24/2011-85 z 26. októbra 2011, a takto
rozhodol:
Sťažnosť S. odmieta ako zjavne neopodstatnenú.
Odôvodnenie:
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. februára 2012 doručená sťažnosť S., N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 8 Cob 24/2011-85 z 26. októbra 2011 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
Zo sťažnosti a z k nej pripojených listín vyplynulo, že sťažovateľ bol ako žalovaný účastníkom konania vedeného pred Okresným súdom Trenčín (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 39 Cb 212/2009, v ktorom sa voči nemu žalobca – obchodná spoločnosť T., a. s., N. (ďalej len „žalobca“), domáhal zaplatenia sumy 4 186,12 € s príslušenstvom z titulu neuhradených zostatkov faktúr vystavených za dodávku tepelnej energie v období marec 2007 – december 2007. Žalobca tvrdil, že sťažovateľovi riadne dodal v uvedenom období tepelnú energiu, realizované dodávky vyfakturoval, avšak sťažovateľ uhradil faktúry iba čiastočne. Sťažovateľ sa v konaní bránil tým, že faktúry neboli vystavené v súlade s jeho objednávkou na rok 2007 doručenou žalobcovi 28. septembra 2006, a preto písomne žiadal žalobcu o ich prepracovanie. Čiastočné plnenie sťažovateľa podľa jeho názoru zodpovedalo oprávneným nákladom za skutočnú spotrebu tepelnej energie a za skutočne objednané množstvo tepelnej energie sťažovateľom. Sťažovateľ tvrdil, že žalobca vo faktúrach navýšil fixné (objednané) množstvo tepelnej energie bez predchádzajúcej dohody so sťažovateľom.
Okresný súd rozsudkom č. k. 39 Cb 212/2009-68 z 13. septembra 2010 žalobe vyhovel a zaviazal sťažovateľa zaplatiť žalobcovi sumu 4 186,12 € s úrokom z omeškania a nahradiť trovy konania. Právne vec posúdil podľa zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“), výnosu ÚRSO č. 1/2006 z 21. júna 2006, ktorým sa ustanovuje rozsah cenovej regulácie za výrobu, distribúciu a dodávku tepla, spôsob jej vykonania, rozsah a štruktúru oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky priemerného zisku a podklady pre návrh ceny (ďalej len „výnos“), Občianskeho a Obchodného zákonníka. Mal za preukázané, že vzťah medzi účastníkmi sa od 1. októbra 2005 riadil zmluvou č. 35-1/2005 uzatvorenou medzi nimi na dobu neurčitú (ďalej len „zmluva“), v ktorej sa účastníci dohodli, že množstvo odberateľom (sťažovateľom) objednaného tepla na vykurovanie a tepla na prípravu TÚV pre príslušný kalendárny rok je stanovené na základe odberového diagramu tepla a je to zmluvne dojednané množstvo tepla. Sťažovateľ bol podľa zmluvy povinný každoročne k 15. septembru predložiť pre nasledujúci rok žalobcovi odberový diagram dodávky tepla. Pokiaľ tak odberateľ (sťažovateľ) neurobí, určí množstvo tepla pre nasledujúce obdobie dodávateľ (žalobca) na základe priemerných mesačných hodnôt dodaného tepla za posledné tri roky (čl. V zmluvy). Okresný súd bol toho názoru, že k dohode o množstve dodaného tepla medzi účastníkmi pre rok 2007 nedošlo, sťažovateľ si objednal teplo na rok 2007, ale táto objednávka nezodpovedá platnej zmluve medzi účastníkmi, a preto mal žalobca právo určiť množstvo tepla pre spornú časť fixnej zložky maximálnej ceny tepla postupom podľa § 3 ods. 3 druhej vety výnosu, t. j. mohol ho určiť podľa dodávky tepla v roku t – 2. S poukazom na § 22 ods. 1 a 2 zákona o tepelnej energetike neuhradením fakturovaných súm spôsobil sťažovateľ žalobcovi škodu, ktorú mu je povinný nahradiť na základe zodpovednosti za škodu podľa osobitného predpisu (zákona o tepelnej energetike).
Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, ktorým navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žaloba sa zamieta. Krajský súd rozsudkom č. k. 8 Cob 24/2011-85 z 26. októbra 2011 rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Rozsudok okresného súdu č. k. 39 Cb 212/2009-68 z 13. septembra 2010 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. 8 Cob 24/2011-85 z 26. októbra 2011 nadobudol právoplatnosť 16. decembra 2011.
V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ najprv zopakoval tvrdenia uvedené v priebehu konania pred okresným súdom a v odvolaní proti jeho rozsudku. Porušenie sťažovateľom označených práv rozsudkom krajského súdu č. k. 8 Cob 24/2011-85 z 26. októbra 2011 odôvodnil sťažovateľ tým, že krajský súd sa nevysporiadal vo svojom rozhodnutí s jeho argumentmi a námietkami uvedenými v odvolaní, pri svojom rozhodovaní si neoveril, aké dôkazy sa v súdnom spise nachádzajú, arbitrárne posudzoval platnosť zmluvy o dodávke tepla, takže sťažovateľovi nie je zrejmé, či daná zmluva o dodávke tepla je neplatná v celom rozsahu a od začiatku alebo len niektorá jej časť, keďže faktúry ostali v platnosti. Rozhodnutie krajského súdu je arbitrárne a nepreskúmateľné, čím bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie. Z rozhodnutia krajského (a ani okresného) súdu nie je jasné, prečo dospel k záveru, že konaním sťažovateľa došlo k vzniku škody na strane žalobcu, ako mala vzniknúť a ako dospeli súdy k jej vyčísleniu. Žalobca nedodal sťažovateľovi väčšie množstvo tepla, než si sťažovateľ objednal, a preto mu nemohla vzniknúť žiadna škoda. Sťažovateľ tieto argumenty uplatnil v konaní pred všeobecnými súdmi, avšak tieto sa nimi nezaoberali. Krajský súd sa nevysporiadal ani s tvrdením sťažovateľa, že ide o spotrebiteľský vzťah a ani s jeho námietkou, že si teplo u žalobcu objednal v lehote stanovenej žalobcom. Sťažovateľ sa z rozhodnutí súdov nedozvedel, prečo musí zaplatiť za službu, ktorú nedostal.
Sťažovateľ na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo S., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cob/24/2011 a jeho rozhodnutím z 26. októbra 2011 porušené bolo.
2. Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8 Cob/24/2011 z 26. októbra 2011 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Trenčíne je povinný zaplatiť Mgr. G. H. trovy právneho zastúpenia v sume 309,04 Eur (slovom tristodeväť eur a štyri centy) za dva úkony právnej služby, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000 Eur (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Krajský súd v Trenčíne povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ako vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom a rozsudkom krajského súdu č. k. 8 Cob 24/2011-85 z 26. októbra 2011 v dôsledku toho, že krajský súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, a tiež z dôvodu, že nedostatočne zistil skutkový stav veci.
Krajský súd rozsudok č. k. 8 Cob 24/2011-85 z 26. októbra 2011 odôvodnil takto:
„Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú dôvody pre zmenu ani pre zrušenie napadnutého rozsudku.
Predmetom odvolacieho konania je žalobcom uplatnené právo na zaplatenie peňažného plnenia vo výške 4 186,12 eur s príslušenstvom.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy posúdil podľa zásad § 132 O.s.p. a vo veci vyvodil správny právny záver, keď po zistení, že medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o množstve dodaného tepla na rok 2007 v zmysle čl. V bodu 1, 2 zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 35 – 1/2005, konštatoval, že žalobca mal právo určiť množstvo tepla pre spornú časť fixnej zložky max. ceny tepla postupom podľa § 3 ods. 3 druhá veta Výnosu ÚRSO č. 1/2006 a že nezaplatením súm 2 731 eur a 1 455,12 eur spôsobil žalobcovi škodu vyplývajúcu z osobitného zákona (zák. č. 657/2004 o tepelnej energetike).
Podľa § 22 ods. 1, 2 zák. č. 657/2004 Z. z. neoprávneným odberom tepla je odber tepla bez uzavretej zmluvy o dodávke tepla s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b/ alebo v rozpore s uzavretou zmluvou alebo odber tepla z verejného rozvodu tepla alebo z tepelnej prípojky sa uskutočňuje bez vedomia a súhlasu odberateľa.
Za škodu spôsobenú dodávateľovi nesprávnym odberom tepla zodpovedá osoba, ktorá neoprávnene teplo odobrala.
Žalovaný nesplnil zmluvnú povinnosť k 15. 09. 2006 vypracovať a doručiť dodávateľovi odberný diagram dodávky tepla (čl. V bod 2 zmluvy o dodávke a odbere tepla), preto ako je uvedené vyššie mal žalobca právo určiť spornú časť fixnej zložky max. ceny tepla podľa § 3 ods. 3 druhá veta Výmeru ÚRSO č. 1/2006.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa sa s obranou žalovaného (zhodná s dôvodmi odvolania) dôsledne zaoberal, pri rozhodovaní o veci nepochybil, vec správne právne posúdil, preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p.
V podrobnostiach v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje.“
Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku krajského súdu dospel vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľa o tom, že krajský súd dostatočne neodôvodnil svoje rozhodnutie, k záveru, že táto argumentácia v sťažnosti sťažovateľa neobstojí. Krajský súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovateľ v odvolaní nastolil. Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V takom prípade je potrebné vnímať odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v kontexte odôvodnenia prvostupňového súdu.
Krajský súd neponechal bez povšimnutia žiadny z odvolacích argumentov sťažovateľa, ktoré majú pre vec podstatný význam. Odôvodnenie jeho rozhodnutia preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.
Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).
Iba to, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku nestotožňuje, ešte nemôže zakladať splnenie podmienok prijateľnosti jeho sťažnosti.
Za tejto situácie považuje ústavný súd za vylúčené, aby rozsudkom krajského súdu č. k. 8 Cob 24/2011-85 z 26. októbra 2011 mohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy alebo práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. apríla 2012
1
nunenko
26.09.12,17:33
Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 15.6.2010 domáhala, aby súd určil, že uznesenie č. 1/2010 bod b) - zvýšenie príspevku do fondu opráv z 0,63 € na 0,83 € na meter štvorcový pre vlastníkov bytov Spoločenstva Slovenskej jednoty 44,46,48 je neplatné. Ďalej žiadala uložiť žalovanému povinnosť predložiť písomné vyúčtovanie fondu prevádzky, údržby a opráv a to za dom ako celok, ale aj rozúčtovanie na byt a nebytové priestory za roky 2006-2009 a nakoniec požadovala vyplatenie čiastky za pozastavené poplatky za správu za ostatné dva roky vo výške 71,72 € + poplatky z omeškania podľa Zmluvy o spoločenstve ako aj pozastavenie poplatkov za správu od 1.1.2010 do doby predloženia vyúčtovania fondu prevádzky, údržby a opráv za roky 2006-2009.
Svoj návrh odôvodnila tým, že ako vyplýva z kópie uznesenia, zhromaždenia sa nezúčastnila potrebná nadpolovičná väčšina vlastníkov 35, kedy celkom vlastníkov bytov spoločenstva je 69. Vyúčtovania fondu prevádzky, údržby a opráv ako aj správy o činnosti do roku 2006 neboli žalovaným predkladané tak, ako ukladá zákon, ale boli aspoň zverejňované na nástennej tabuli. Po roku 2007 žalovaný upustil aj od takého informovania vlastníkov o čerpaní fondu. predloženie vyúčtovania fondu prevádzky, údržby a opráv žalobkyňa žiadal ústne aj písomne, kedy oznámila pozastavenie platieb za správu od 1.7.2007. Vo vyúčtovaní nákladov za služby bytu v roku 2009, pozastavené poplatky za správu jej boli opäť stiahnuté z preplatkov za ostatné služby.
Žalovaný sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomným podaním zo dňa 15.10.2010, v ktorom uviedol, že uznesenie považuje za právoplatné s poukazom na ust. § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Nakoľko za predsedu spoločenstva bol zvolený v máji 2009, za oboznámenie s vyúčtovaním za roky 2006-2008 nenesie zodpovednosť. Správa o hospodárení za rok 2009 bola prerokovaná na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 27.5.2010 ekonómkou spoločenstva. Ak vlastník nie je spokojný s predloženou správou o hospodárení má právo podľa § 11 ods. 6 citovaného zákona nahliadať do dokladov, o čo žalobkyňa nepožiadala, ale svojvoľne prestala platiť do správy spoločenstva, hoci jej to zákon prikazuje podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona a za čo môže byť v zmysle zmluvy o spoločenstve sankcionovaná zmluvnou pokutou, ktorá sankcia sa voči nej nepoužila, ale pre vyúčtovaní preplatkov sa jej dlžná čiastka strhla z preplatku a zvyšok sa jej vyplatil.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k.: 35C/186/2010-70 zo dňa 17.5.2011, ktorým určil, že uznesenie Spoločenstva vlastníkov bytov Slovenskej jednoty č. 44-48, Košice zo dňa 6.6.2010 č. 1/2010 písm. b) - zvýšenie príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv z 0,63 € na 0,83 € na meter štvorcový od 1.7.2010 je neplatné, konanie o uloženie povinnosti predložiť písomné rozúčtovanie na byt a nebytové priestory za roky 2006-2009 zastavil, žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania o určenie neplatnosti uznesenia Spoločenstva vlastníkov bytov Slovenskej jednoty č. 44-48, Košice zo dňa 6.6.2010 č. 1/2010 vo výške 99,50 € na účet Okresného súdu Košice I. a žalobu v prevyšujúcej časti vylúčil na samostatné konanie.
viac:http://www.rozsudky.com/rozsudok/22577/729c207d82e0bdaed71e1d08e00e4c9f
Svoj návrh odôvodnila tým, že ako vyplýva z kópie uznesenia, zhromaždenia sa nezúčastnila potrebná nadpolovičná väčšina vlastníkov 35, kedy celkom vlastníkov bytov spoločenstva je 69. Vyúčtovania fondu prevádzky, údržby a opráv ako aj správy o činnosti do roku 2006 neboli žalovaným predkladané tak, ako ukladá zákon, ale boli aspoň zverejňované na nástennej tabuli. Po roku 2007 žalovaný upustil aj od takého informovania vlastníkov o čerpaní fondu. predloženie vyúčtovania fondu prevádzky, údržby a opráv žalobkyňa žiadal ústne aj písomne, kedy oznámila pozastavenie platieb za správu od 1.7.2007. Vo vyúčtovaní nákladov za služby bytu v roku 2009, pozastavené poplatky za správu jej boli opäť stiahnuté z preplatkov za ostatné služby.
Žalovaný sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomným podaním zo dňa 15.10.2010, v ktorom uviedol, že uznesenie považuje za právoplatné s poukazom na ust. § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Nakoľko za predsedu spoločenstva bol zvolený v máji 2009, za oboznámenie s vyúčtovaním za roky 2006-2008 nenesie zodpovednosť. Správa o hospodárení za rok 2009 bola prerokovaná na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 27.5.2010 ekonómkou spoločenstva. Ak vlastník nie je spokojný s predloženou správou o hospodárení má právo podľa § 11 ods. 6 citovaného zákona nahliadať do dokladov, o čo žalobkyňa nepožiadala, ale svojvoľne prestala platiť do správy spoločenstva, hoci jej to zákon prikazuje podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona a za čo môže byť v zmysle zmluvy o spoločenstve sankcionovaná zmluvnou pokutou, ktorá sankcia sa voči nej nepoužila, ale pre vyúčtovaní preplatkov sa jej dlžná čiastka strhla z preplatku a zvyšok sa jej vyplatil.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k.: 35C/186/2010-70 zo dňa 17.5.2011, ktorým určil, že uznesenie Spoločenstva vlastníkov bytov Slovenskej jednoty č. 44-48, Košice zo dňa 6.6.2010 č. 1/2010 písm. b) - zvýšenie príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv z 0,63 € na 0,83 € na meter štvorcový od 1.7.2010 je neplatné, konanie o uloženie povinnosti predložiť písomné rozúčtovanie na byt a nebytové priestory za roky 2006-2009 zastavil, žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania o určenie neplatnosti uznesenia Spoločenstva vlastníkov bytov Slovenskej jednoty č. 44-48, Košice zo dňa 6.6.2010 č. 1/2010 vo výške 99,50 € na účet Okresného súdu Košice I. a žalobu v prevyšujúcej časti vylúčil na samostatné konanie.
viac:http://www.rozsudky.com/rozsudok/22577/729c207d82e0bdaed71e1d08e00e4c9f
nunenko
26.09.12,20:32
http://www.porada.sk/t196960-vlastnictvo-balkona-ii.html
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania na základe Zmluvy o výkone správy č. 06699 bytového domu Y. Č.. XX,XX,XX,XX B. O. vznikol právny vzťah, na základe ktorého odporca je jedným z vlastníkov bytu č. 23 a navrhovateľ vykonáva správu predmetného bytového domu. Na schôdzi dňa 9.3.2010 dvojtretinová väčšina všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu prijala uznesenie, ktorým odsúhlasila celkovú rekonštrukciu bytového domu a úver na rekonštrukciu. Odporca neumožnil realizáciu rekonštrukčných prác na loggii jeho bytu spočívajúcu vo výmene hydroizolácie, dlažby a zábradlia, z ktorého dôvodu sa navrhovateľ podaným návrhom domáha uloženia povinnosti odporcovi strpieť tieto stavebné práce.
Je nepochybné, že rozhodnutie o rekonštrukcii bytového domu zahŕňajúce opravu loggií bytov bolo prijaté na schôdzi vlastníkov nadpolovičnou väčšinou v súlade s § 14 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. Odporca sa tejto schôdze nezúčastnil, avšak v zmysle § 14 ods. 4 cit. zákona mal právo obrátiť sa na súd, aby vo veci rozhodol, preto námietky odporcu týkajúce sa nešpecifikovanie osôb na prezenčnej listine vzťahom k bytu príp. nebytovému priestoru, ako i skutočnosti, že sa o výsledku hlasovania nedozvedel, súd vyhodnotil ako nedôvodné. Pokiaľ odporca toto právo nevyužil, vzniká mu povinnosť podrobiť sa rozhodnutiu väčšiny vlastníkov bytov. Taktiež, ak odporca namieta, že Dodatok č. 1 k Zmluve o výkone správy je v rozpore so zákonom z dôvodu, že nebol podpísaný špecifikovanými vlastníkmi, mal právo obrátiť sa na súd so žalobou o určenie neplatnosti tohto právneho úkonu a nie namietať ho po 4-5 rokoch. Čo sa týka ďalšej námietky odporcu ohľadne charakteru loggie, ktorá podľa neho je príslušenstvom bytu a patrí do vlastníctva vlastníkov bytu, súd uvádza, že podľa § 10 ods. 3 Zák. č. 182/1993 Z.z. zákonodarca pripustil extenzívny výklad pojmu spoločné časti domu, keď do jeho obsahu zahrnul aj balkóny a loggie, čím potvrdil záujem celého domu na ich funkčnosti, stabilite a vzhľade. Toto preto potvrdzuje, že loggia tvorí spoločné časti bytového domu a vlastníci bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu v súlade s § 14 ods. 1 cit. zákona boli oprávnení rozhodnúť o rekonštrukcii loggie, ktorá je predmetom sporu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia návrhu navrhovateľa ako dôvodnému vyhovel.
viac:http://www.rozsudky.com/rozsudok/8493/2d50c9c037c2970288e58dd566d7e3e9
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania na základe Zmluvy o výkone správy č. 06699 bytového domu Y. Č.. XX,XX,XX,XX B. O. vznikol právny vzťah, na základe ktorého odporca je jedným z vlastníkov bytu č. 23 a navrhovateľ vykonáva správu predmetného bytového domu. Na schôdzi dňa 9.3.2010 dvojtretinová väčšina všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu prijala uznesenie, ktorým odsúhlasila celkovú rekonštrukciu bytového domu a úver na rekonštrukciu. Odporca neumožnil realizáciu rekonštrukčných prác na loggii jeho bytu spočívajúcu vo výmene hydroizolácie, dlažby a zábradlia, z ktorého dôvodu sa navrhovateľ podaným návrhom domáha uloženia povinnosti odporcovi strpieť tieto stavebné práce.
Je nepochybné, že rozhodnutie o rekonštrukcii bytového domu zahŕňajúce opravu loggií bytov bolo prijaté na schôdzi vlastníkov nadpolovičnou väčšinou v súlade s § 14 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. Odporca sa tejto schôdze nezúčastnil, avšak v zmysle § 14 ods. 4 cit. zákona mal právo obrátiť sa na súd, aby vo veci rozhodol, preto námietky odporcu týkajúce sa nešpecifikovanie osôb na prezenčnej listine vzťahom k bytu príp. nebytovému priestoru, ako i skutočnosti, že sa o výsledku hlasovania nedozvedel, súd vyhodnotil ako nedôvodné. Pokiaľ odporca toto právo nevyužil, vzniká mu povinnosť podrobiť sa rozhodnutiu väčšiny vlastníkov bytov. Taktiež, ak odporca namieta, že Dodatok č. 1 k Zmluve o výkone správy je v rozpore so zákonom z dôvodu, že nebol podpísaný špecifikovanými vlastníkmi, mal právo obrátiť sa na súd so žalobou o určenie neplatnosti tohto právneho úkonu a nie namietať ho po 4-5 rokoch. Čo sa týka ďalšej námietky odporcu ohľadne charakteru loggie, ktorá podľa neho je príslušenstvom bytu a patrí do vlastníctva vlastníkov bytu, súd uvádza, že podľa § 10 ods. 3 Zák. č. 182/1993 Z.z. zákonodarca pripustil extenzívny výklad pojmu spoločné časti domu, keď do jeho obsahu zahrnul aj balkóny a loggie, čím potvrdil záujem celého domu na ich funkčnosti, stabilite a vzhľade. Toto preto potvrdzuje, že loggia tvorí spoločné časti bytového domu a vlastníci bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu v súlade s § 14 ods. 1 cit. zákona boli oprávnení rozhodnúť o rekonštrukcii loggie, ktorá je predmetom sporu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia návrhu navrhovateľa ako dôvodnému vyhovel.
viac:http://www.rozsudky.com/rozsudok/8493/2d50c9c037c2970288e58dd566d7e3e9
sito
26.09.12,20:58
Vlastník môže tvrdiť, že je jeho, keď na ňom stojí, ale nie keď sa naň pozerá a stojí pred spoločným domom. Ak sa opravuje fasáda domu, aj balkón je!
nunenko
27.09.12,14:09
BOLI TO MERAČE? MERAJÚ súdy spravodlivo?
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci žalobcu Spoločenstvo vlastníkov bytov na Ul. 1. mája 2057/9, so sídlom Ul. 1. mája 2057/9, Snina, zast. JUDr. Jánom Holotom, advokátom, Komenského 2791/35, Snina proti žalovaným v 1. rade Š. S., nar. X. X. XXXX a v 2. rade B. S., rod. E., nar. X. X. XXXX, obaja žalovaní bytom X. Q. XXXX/X, W. o zaplatenie 896,61 eur s prísl. takto
Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi 896,61 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy ročne od 1. 11. 2010 do zaplatenia a uhradiť mu trovy konania - náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 53,50 eur a náhradu právneho zastúpenia vo výške 117,32 eur na adresu právneho zástupcu žalobcu, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal na tunajší súd dňa 18. 3. 2011 žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a a nerozdielne zaplatiť sumu 896,61 eur, úroku z omeškania a náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní v 1. a 2. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. XX, nachádzajúceho sa v P. vchode na X. poschodí v bytovom dome Q.-XX na T.. X. Q. XXXX/X B. W., sú členmi organizácie žalobcu. Neplnia si však svoju povinnosť platiť riadne a načas mesačné úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv a preddavky na plnenia v dohodnutej výške a súčasne neuhradili nedoplatok z konečného vyúčtovania úhrad za rok 2009. Ich dlh ku dňu 28. 2. 2011 predstavoval sumu 896,61 eur.
Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu zo dňa 31. 3. 2011 sp. zn. 10Ro/65/2011, proti ktorému žalovaný v 1. rade podal odpor odôvodnený tým, že voči žalobcom vyúčtovanej sume sa odvolal a žiadal preveriť meracie zariadenia na teplo.
Keďže uvedeným platobným rozkazom boli žalovaní v 1. a 2. rade zaviazaní spoločne a nerozdielne, podaním odporu čo len jedného z odporcov, v súlade s ustanovením §174 ods. 2 O.s.p., sa platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu a súd vo veci nariadil pojednávanie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 1. rade, výsluchom svedka a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä s rozhodnutím o zápise žalobcu do registra združení, výpisom z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov, zmluvou o spoločenstve vlastníkov bytov, mandátnou zmluvou o zabezpečení činnosti, plnení a služieb pri výkone správy, prehľadom úhrad, konečným vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním a správou bytu za r. 2009, upomienkou, reklamáciou za vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním a správou bytu, súhrnou rozúčtovacou zostavou, žiadosťou Bytového družstva Snina o preskúšanie meračov, odpoveďou na reklamáciu konečného vyúčtovania, správami spoločnosti V.I. Trade s.r.o. Nitra a Metro Šumperk s.r.o. Šumperk, a zistil nasledovný skutkový stav.
Zmluvou o Spoločenstve vlastníkov bytov bolo založené Spoločenstvo vlastníkov bytov v dome č. 2057/9 na ul. 1. mája v Snine. Súčasťou tejto zmluvy je aj zoznam vlastníkov bytov, ktorí k zmluve pristúpili a medzi nimi sa nachádza aj žalovaný v 1. rade.
Rozhodnutím Okresného úradu v Snine - odbor bytovej politiky č. 98/46 zo dňa 14. 4. 1998, bolo do registra združení vedenom Okresným úradom Snina zapísané, Spoločenstvo vlastníkov bytov na ul. 1. mája 2057/9, Snina.
Mandátnou zmluvou o zabezpečení činnosti, plnení a služieb pri výkone správy zo dňa 15. 12. 2010, uzatvorenou medzi Spoločenstvom vlastníkov bytov na ul. 1. mája 2057/9 v Snine ako mandantom a Bytovým družstvom Snina ako mandatárom, mandatár sa zaviazal pre mandanta vykonávať správu v bytovom dome na ul. 1. mája 2057/9 Snina.
Podľa Prehľadu úhrad Bytového družstva Snina, dlh žalovaných k 28. 2. 2011 voči žalobcovi, predstavoval sumu 896,61 eur.
Z Konečného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním a správou bytu za r. 2009, nedoplatok žalovaných bol 896,61 eur.
Dňa 3. 6. 2010 žalovaný v 1. rade reklamoval vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním a správou bytu a súčasne žiadal o preverenie správnosti merania prístrojov.
Upomienkou zo dňa 7. 7. 2010 žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy.
Žalobca listom zo dňa 7. 9. 2010 oznámil žalovaným, že bol vykonaný kontrolný odpočet údajov, pričom nebola zistená závada a preto reklamácia nie je oprávnená. Uvedený výsledok reklamácie vyplýval zo správy spoločnosti V.I.Trade, s.r.o. Nitra zo dňa 2. 9. 2010, súčasťou ktorej bola aj správa Metra Šumperk s.r.o. Śumperk o stanovení ochýliek reklamovaných indikátorov. Z tejto správy vyplýva, že nebola zistená žiadna závada, pretože konkrétne merače neprekračovali odchýlku 5%.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní ako aj vo svojich písomných vyjadreniach, trval na podanej žalobe. Uviedol, že žalovaní ako vlastníci bytu sú členmi Spoločenstva vlastníkov bytov. Majú povinnosť platiť preddavkovo príspevky do fondu údržby a opráv. Vyúčtovanie skutočnej spotreby tepla sa vykonáva prostredníctvom renovovanej firmy V.I. Trade, s.r.o. Nitra, ktorá vykonané rozúčtovania poskytuje bytovému družstvu. Konečné vyúčtovanie nákladov za r. 2009 vykonalo Bytové družstvo Snina na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej so Spoločenstvom vlastníkov bytov. Po doručení konečného vyúčtovania za r. 2009, žalovaní podali reklamáciu, kde žiadali preveriť správnosť merania meračov v byte, keďže nameraná spotreba sa im zdala vysoká. Bytové družstvo Snina tieto merače zaslalo spoločnosti V.I. Trade, s.r.o., ktorá ich odstúpila priamo výrobcovi - spoločnosti Metra Šumperk s.r.o.. Táto v liste zo dňa 30. 8. 2010 konštatovala, že nebola zistená žiadna závada, pretože merače neprekračovali odchýlku 5%. Dňa 7. 9. 2010 táto skutočnosť bola oznámená žalovaným a teda ich reklamácia bola vybavená tak, že merače neboli vadné.
Žalovaný v 1. rade na pojednávaní, ako aj v odpore proti platobnému rozkazu, namietal výšku nedoplatku z konečného vyúčtovania za r. 2009 a to konkrétne výšku vyúčtovaných nákladov za teplo na ústredné kúrenie vo výške 749,23 eur, ktoré sa mu zdali vysoké. Namontované merače mali 10ročnú záruku a žalovaného zarážalo, že niektoré boli menené po 1,5roku. Ostatné položky z konečného vyúčtovania nákladov za r. 2009 žalovaný v 1. rade považoval za správne.
Súd vypočul svedka H.. V. I., ktorý pracuje ako energetik na Bytovom družstve v Snine. Svedok uviedol, že bytové družstvo na základe mandátnej zmluvy robí vyúčtovanie spotreby dodávky energií a iných platieb pre žalobcu. Spracovanie podkladov a samotný výpočet spotreby tepla sa robí v súčinnosti so spoločnosťou V.I. Trade. V danom prípade v r. 2009 sa rozúčtovanie a samotný výpočet poplatkov za spotrebu tepla, robil podľa vtedy platnej Vyhl. č. 630/2005 Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Princíp rozúčtovania nákladov a spotreby tepla na jednotlivé byty sa robí tak, že každý bytový dom má merač, ktorý sa nachádza v bytovom dome mimo bytov a ktorý meria teplo pre celý bytový dom. Odpočet nákladov tepla sa vykonáva každý mesiac. Konečný náklad tepla sa vykonáva za zúčtovacie obdobie od 1.1. do 31.12. toho ktorého kalendárneho roku. Z konečných nákladov tepla pre konkrétny bytový dom za jeden kalendárny rok sa robí rozúčtovanie, kde sú dve zložky - základná a spotrebná. Pri základnej zložke sa berie do úvahy len výmera bytu, kde 40% z celkového objemu dodaného tepla sa rozpočíta na každý byt podľa podlahovej výmery toho ktorého bytu. Spotrebnou zložkou je zvyšných 60% celkových nákladov, ktorá sa počíta na základe dielikov meračov na vykurovacom telese, ktoré sú násobené výkonom daného telesa a koeficientom nevýhodnosti postavenia bytu, keďže nie všetky byty v bytovom dome majú rovnaké postavenie. Byt žalovaných sa nachádza na prízemí, čím je znevýhodnený. Podľa vyhlášky, náklady na spotrebu tepla sa pri znevýhodnených bytoch prepočítavajú určitým koeficientom na každú konkrétnu izbu, t.j. zvýhodňovaná je len krajná izba alebo izba nad nevykurovanou pivnicou. Pomerové merače v bytovom dome účastníkov konania sa montovali koncom roka 2008 s naprogramovaným štartom 1. 1. 2009. U žalovaných na ich žiadosť boli demontované v lete 2010 a zaslané výrobcovi, ktorý na základe meraní ich vrátil ako bezporuchové. Všetky tieto merače sú pomerové rozdeľovače s diaľkovým odpočtom cez rádiové vlny, t.j. prístroj je namontovaný priamo na radiátore, kde indikuje spotrebu tepla a odpočet je diaľkový cez rádiové vlny. Niektoré z týchto rozdeľovačov boli menené, ale len z dôvodu, že nefungoval diaľkový odpočet. Na prístroji je mechanická plomba, ktorá ak je porušená, aktivuje sa elektronická plomba, ktorá svetelne signalizuje, že s prístrojom bolo manipulované, čo sa dá deaktivovať až technikom.
Po vykonanom dokazovaní žalovaný uviedol, že dlžnú sumu uhradí v súdom určenej lehote, keďže žalobcovi je ťažko dokázať pravdu. Podlžnosť chcel zaplatiť už dávno, avšak bola voči nemu podaná žaloba.
Na základe vykonaného dokazovania súd má za dostatočne preukázané, že podaná žaloba bola dôvodná.
Podľa ustanovenia §10 ods. 1 Zák. č. 182/1993 Z. zn. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.
Podľa ustanovenia §10 ods. 6 Zák. č. 182/1993 Z. zn. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.
Podľa ustanovenia §7 ods. 1 Vyhl. č. 630/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla
dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla, ak v objekte rozpočítavania sú zabezpečené pomerové rozdeľovače tepla alebo určené meradlá tepla na meranie množstva tepla u konečných spotrebiteľov rovnakej triedy presnosti, náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 40% a spotrebná 60 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie. Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu dohodnú, môže byť základná zložka minimálne 30 % a maximálne 50 % a spotrebná zložka minimálne 50 % a maximálne 70 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie.
V danej veci súd má nesporne preukázané, že žalovaní na základe Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov, sú členmi Spoločenstva vlastníkov bytov na ul. 1. mája 2057/9 v Snine. Ďalej súd má za nesporne preukázanú skutočnosť, že na základe mandátnej zmluvy, Bytové družstvo Snina vykonáva správu pre Spoločenstvo vlastníkov bytov na ul. 1. mája 2057/9 v Snine.
Pri výkone správy, Bytové družstvo Snina vystavilo konečné vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním a správou bytu za rok 2009 u žalovaných s vyčísleným nedoplatkom 896,61 eur. Pri konečnom vyúčtovaní bytové družstvo postupovalo podľa ustanovenia §7 ods. 1 Vyhl. č. 630/2005 Z.z. tak, že náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelilo na základnú zložku, ktorá tvorila 40% a spotrebnú zložku, ktorá tvorila 60% z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie. Uvedenú skutočnosť potvrdil výsluch svedka.
Žalovaní z tohto konečného vyúčtovania namietali len nákladovú položku teplo na ústredné kúrenie vo výške 749,23 eur, ktorá suma sa im zdala vysoká. Preto reklamovali konečné vyúčtovanie nákladov so žiadosťou o preverenie merania prístrojov. Túto reklamáciu žalobca vybavil ešte pred podaním žaloby na súd a to kontrolným meraním prístrojov priamo u výrobcu, ktorý konštatoval, že nebola zistená žiadna závada.
Výsledok reklamácie žalovaní nenamietali, nenavrhli vykonať ďalšie dokazovanie, pričom žalovaný v 1. rade uviedol, že dlžnú sumu chcel uhradiť, avšak bola proti nemu podaná žaloba.
Keďže žalovaní nepreukázali úhradu za plnenia, spojených s užívaním bytu podľa konečného vyúčtovania za r. 2009 spolu vo výške 896,61 eur, preto súd v súlade s ustanovením §10 ods. 1 a 6 Zák. č. 183/1993 Z. zn. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ich zaviazal na úhradu tejto sumy.
Podľa ustanovenia §517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia §517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia §3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Pretože žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania, ktorý je v súlade s ustanovením §517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb..
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením §142 ods. 1 O.s.p., pretože žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu a teda súd zaviazal na náhradu trov konania žalovaných v 1. a 2. rade. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 53,50 eur a trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 117,32 eur (2krát hlavný úkon po 51,45 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby na súd + 2krát paušál po 7,21 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z..
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci žalobcu Spoločenstvo vlastníkov bytov na Ul. 1. mája 2057/9, so sídlom Ul. 1. mája 2057/9, Snina, zast. JUDr. Jánom Holotom, advokátom, Komenského 2791/35, Snina proti žalovaným v 1. rade Š. S., nar. X. X. XXXX a v 2. rade B. S., rod. E., nar. X. X. XXXX, obaja žalovaní bytom X. Q. XXXX/X, W. o zaplatenie 896,61 eur s prísl. takto
Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi 896,61 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy ročne od 1. 11. 2010 do zaplatenia a uhradiť mu trovy konania - náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 53,50 eur a náhradu právneho zastúpenia vo výške 117,32 eur na adresu právneho zástupcu žalobcu, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal na tunajší súd dňa 18. 3. 2011 žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a a nerozdielne zaplatiť sumu 896,61 eur, úroku z omeškania a náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní v 1. a 2. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. XX, nachádzajúceho sa v P. vchode na X. poschodí v bytovom dome Q.-XX na T.. X. Q. XXXX/X B. W., sú členmi organizácie žalobcu. Neplnia si však svoju povinnosť platiť riadne a načas mesačné úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv a preddavky na plnenia v dohodnutej výške a súčasne neuhradili nedoplatok z konečného vyúčtovania úhrad za rok 2009. Ich dlh ku dňu 28. 2. 2011 predstavoval sumu 896,61 eur.
Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu zo dňa 31. 3. 2011 sp. zn. 10Ro/65/2011, proti ktorému žalovaný v 1. rade podal odpor odôvodnený tým, že voči žalobcom vyúčtovanej sume sa odvolal a žiadal preveriť meracie zariadenia na teplo.
Keďže uvedeným platobným rozkazom boli žalovaní v 1. a 2. rade zaviazaní spoločne a nerozdielne, podaním odporu čo len jedného z odporcov, v súlade s ustanovením §174 ods. 2 O.s.p., sa platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu a súd vo veci nariadil pojednávanie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 1. rade, výsluchom svedka a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä s rozhodnutím o zápise žalobcu do registra združení, výpisom z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov, zmluvou o spoločenstve vlastníkov bytov, mandátnou zmluvou o zabezpečení činnosti, plnení a služieb pri výkone správy, prehľadom úhrad, konečným vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním a správou bytu za r. 2009, upomienkou, reklamáciou za vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním a správou bytu, súhrnou rozúčtovacou zostavou, žiadosťou Bytového družstva Snina o preskúšanie meračov, odpoveďou na reklamáciu konečného vyúčtovania, správami spoločnosti V.I. Trade s.r.o. Nitra a Metro Šumperk s.r.o. Šumperk, a zistil nasledovný skutkový stav.
Zmluvou o Spoločenstve vlastníkov bytov bolo založené Spoločenstvo vlastníkov bytov v dome č. 2057/9 na ul. 1. mája v Snine. Súčasťou tejto zmluvy je aj zoznam vlastníkov bytov, ktorí k zmluve pristúpili a medzi nimi sa nachádza aj žalovaný v 1. rade.
Rozhodnutím Okresného úradu v Snine - odbor bytovej politiky č. 98/46 zo dňa 14. 4. 1998, bolo do registra združení vedenom Okresným úradom Snina zapísané, Spoločenstvo vlastníkov bytov na ul. 1. mája 2057/9, Snina.
Mandátnou zmluvou o zabezpečení činnosti, plnení a služieb pri výkone správy zo dňa 15. 12. 2010, uzatvorenou medzi Spoločenstvom vlastníkov bytov na ul. 1. mája 2057/9 v Snine ako mandantom a Bytovým družstvom Snina ako mandatárom, mandatár sa zaviazal pre mandanta vykonávať správu v bytovom dome na ul. 1. mája 2057/9 Snina.
Podľa Prehľadu úhrad Bytového družstva Snina, dlh žalovaných k 28. 2. 2011 voči žalobcovi, predstavoval sumu 896,61 eur.
Z Konečného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním a správou bytu za r. 2009, nedoplatok žalovaných bol 896,61 eur.
Dňa 3. 6. 2010 žalovaný v 1. rade reklamoval vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním a správou bytu a súčasne žiadal o preverenie správnosti merania prístrojov.
Upomienkou zo dňa 7. 7. 2010 žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy.
Žalobca listom zo dňa 7. 9. 2010 oznámil žalovaným, že bol vykonaný kontrolný odpočet údajov, pričom nebola zistená závada a preto reklamácia nie je oprávnená. Uvedený výsledok reklamácie vyplýval zo správy spoločnosti V.I.Trade, s.r.o. Nitra zo dňa 2. 9. 2010, súčasťou ktorej bola aj správa Metra Šumperk s.r.o. Śumperk o stanovení ochýliek reklamovaných indikátorov. Z tejto správy vyplýva, že nebola zistená žiadna závada, pretože konkrétne merače neprekračovali odchýlku 5%.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní ako aj vo svojich písomných vyjadreniach, trval na podanej žalobe. Uviedol, že žalovaní ako vlastníci bytu sú členmi Spoločenstva vlastníkov bytov. Majú povinnosť platiť preddavkovo príspevky do fondu údržby a opráv. Vyúčtovanie skutočnej spotreby tepla sa vykonáva prostredníctvom renovovanej firmy V.I. Trade, s.r.o. Nitra, ktorá vykonané rozúčtovania poskytuje bytovému družstvu. Konečné vyúčtovanie nákladov za r. 2009 vykonalo Bytové družstvo Snina na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej so Spoločenstvom vlastníkov bytov. Po doručení konečného vyúčtovania za r. 2009, žalovaní podali reklamáciu, kde žiadali preveriť správnosť merania meračov v byte, keďže nameraná spotreba sa im zdala vysoká. Bytové družstvo Snina tieto merače zaslalo spoločnosti V.I. Trade, s.r.o., ktorá ich odstúpila priamo výrobcovi - spoločnosti Metra Šumperk s.r.o.. Táto v liste zo dňa 30. 8. 2010 konštatovala, že nebola zistená žiadna závada, pretože merače neprekračovali odchýlku 5%. Dňa 7. 9. 2010 táto skutočnosť bola oznámená žalovaným a teda ich reklamácia bola vybavená tak, že merače neboli vadné.
Žalovaný v 1. rade na pojednávaní, ako aj v odpore proti platobnému rozkazu, namietal výšku nedoplatku z konečného vyúčtovania za r. 2009 a to konkrétne výšku vyúčtovaných nákladov za teplo na ústredné kúrenie vo výške 749,23 eur, ktoré sa mu zdali vysoké. Namontované merače mali 10ročnú záruku a žalovaného zarážalo, že niektoré boli menené po 1,5roku. Ostatné položky z konečného vyúčtovania nákladov za r. 2009 žalovaný v 1. rade považoval za správne.
Súd vypočul svedka H.. V. I., ktorý pracuje ako energetik na Bytovom družstve v Snine. Svedok uviedol, že bytové družstvo na základe mandátnej zmluvy robí vyúčtovanie spotreby dodávky energií a iných platieb pre žalobcu. Spracovanie podkladov a samotný výpočet spotreby tepla sa robí v súčinnosti so spoločnosťou V.I. Trade. V danom prípade v r. 2009 sa rozúčtovanie a samotný výpočet poplatkov za spotrebu tepla, robil podľa vtedy platnej Vyhl. č. 630/2005 Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Princíp rozúčtovania nákladov a spotreby tepla na jednotlivé byty sa robí tak, že každý bytový dom má merač, ktorý sa nachádza v bytovom dome mimo bytov a ktorý meria teplo pre celý bytový dom. Odpočet nákladov tepla sa vykonáva každý mesiac. Konečný náklad tepla sa vykonáva za zúčtovacie obdobie od 1.1. do 31.12. toho ktorého kalendárneho roku. Z konečných nákladov tepla pre konkrétny bytový dom za jeden kalendárny rok sa robí rozúčtovanie, kde sú dve zložky - základná a spotrebná. Pri základnej zložke sa berie do úvahy len výmera bytu, kde 40% z celkového objemu dodaného tepla sa rozpočíta na každý byt podľa podlahovej výmery toho ktorého bytu. Spotrebnou zložkou je zvyšných 60% celkových nákladov, ktorá sa počíta na základe dielikov meračov na vykurovacom telese, ktoré sú násobené výkonom daného telesa a koeficientom nevýhodnosti postavenia bytu, keďže nie všetky byty v bytovom dome majú rovnaké postavenie. Byt žalovaných sa nachádza na prízemí, čím je znevýhodnený. Podľa vyhlášky, náklady na spotrebu tepla sa pri znevýhodnených bytoch prepočítavajú určitým koeficientom na každú konkrétnu izbu, t.j. zvýhodňovaná je len krajná izba alebo izba nad nevykurovanou pivnicou. Pomerové merače v bytovom dome účastníkov konania sa montovali koncom roka 2008 s naprogramovaným štartom 1. 1. 2009. U žalovaných na ich žiadosť boli demontované v lete 2010 a zaslané výrobcovi, ktorý na základe meraní ich vrátil ako bezporuchové. Všetky tieto merače sú pomerové rozdeľovače s diaľkovým odpočtom cez rádiové vlny, t.j. prístroj je namontovaný priamo na radiátore, kde indikuje spotrebu tepla a odpočet je diaľkový cez rádiové vlny. Niektoré z týchto rozdeľovačov boli menené, ale len z dôvodu, že nefungoval diaľkový odpočet. Na prístroji je mechanická plomba, ktorá ak je porušená, aktivuje sa elektronická plomba, ktorá svetelne signalizuje, že s prístrojom bolo manipulované, čo sa dá deaktivovať až technikom.
Po vykonanom dokazovaní žalovaný uviedol, že dlžnú sumu uhradí v súdom určenej lehote, keďže žalobcovi je ťažko dokázať pravdu. Podlžnosť chcel zaplatiť už dávno, avšak bola voči nemu podaná žaloba.
Na základe vykonaného dokazovania súd má za dostatočne preukázané, že podaná žaloba bola dôvodná.
Podľa ustanovenia §10 ods. 1 Zák. č. 182/1993 Z. zn. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.
Podľa ustanovenia §10 ods. 6 Zák. č. 182/1993 Z. zn. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.
Podľa ustanovenia §7 ods. 1 Vyhl. č. 630/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla
dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla, ak v objekte rozpočítavania sú zabezpečené pomerové rozdeľovače tepla alebo určené meradlá tepla na meranie množstva tepla u konečných spotrebiteľov rovnakej triedy presnosti, náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 40% a spotrebná 60 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie. Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu dohodnú, môže byť základná zložka minimálne 30 % a maximálne 50 % a spotrebná zložka minimálne 50 % a maximálne 70 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie.
V danej veci súd má nesporne preukázané, že žalovaní na základe Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov, sú členmi Spoločenstva vlastníkov bytov na ul. 1. mája 2057/9 v Snine. Ďalej súd má za nesporne preukázanú skutočnosť, že na základe mandátnej zmluvy, Bytové družstvo Snina vykonáva správu pre Spoločenstvo vlastníkov bytov na ul. 1. mája 2057/9 v Snine.
Pri výkone správy, Bytové družstvo Snina vystavilo konečné vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním a správou bytu za rok 2009 u žalovaných s vyčísleným nedoplatkom 896,61 eur. Pri konečnom vyúčtovaní bytové družstvo postupovalo podľa ustanovenia §7 ods. 1 Vyhl. č. 630/2005 Z.z. tak, že náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelilo na základnú zložku, ktorá tvorila 40% a spotrebnú zložku, ktorá tvorila 60% z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie. Uvedenú skutočnosť potvrdil výsluch svedka.
Žalovaní z tohto konečného vyúčtovania namietali len nákladovú položku teplo na ústredné kúrenie vo výške 749,23 eur, ktorá suma sa im zdala vysoká. Preto reklamovali konečné vyúčtovanie nákladov so žiadosťou o preverenie merania prístrojov. Túto reklamáciu žalobca vybavil ešte pred podaním žaloby na súd a to kontrolným meraním prístrojov priamo u výrobcu, ktorý konštatoval, že nebola zistená žiadna závada.
Výsledok reklamácie žalovaní nenamietali, nenavrhli vykonať ďalšie dokazovanie, pričom žalovaný v 1. rade uviedol, že dlžnú sumu chcel uhradiť, avšak bola proti nemu podaná žaloba.
Keďže žalovaní nepreukázali úhradu za plnenia, spojených s užívaním bytu podľa konečného vyúčtovania za r. 2009 spolu vo výške 896,61 eur, preto súd v súlade s ustanovením §10 ods. 1 a 6 Zák. č. 183/1993 Z. zn. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ich zaviazal na úhradu tejto sumy.
Podľa ustanovenia §517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia §517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia §3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Pretože žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania, ktorý je v súlade s ustanovením §517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb..
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením §142 ods. 1 O.s.p., pretože žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu a teda súd zaviazal na náhradu trov konania žalovaných v 1. a 2. rade. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 53,50 eur a trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 117,32 eur (2krát hlavný úkon po 51,45 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby na súd + 2krát paušál po 7,21 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z..
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)
nunenko
27.09.12,16:58
Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: F. T., narodený XX.X.XXXX, bytom J. XX/X, H., zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Sedliakom so sídlom Hviezdoslavova 3, Prievidza proti odporcovi spoločenstvu vlastníkov bytov s názvom: Súbežná 156 so sídlom Súbežná 156/33/5, 971 01 Prievidza, IČO: 42 013 712, zastúpený advokátom JUDr. Miroslavom Šedivcom so sídlom Hodžova 14/1, Prievidza o zaplatenie 59,89 eur s príslušenstvom takto
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 59,89 eur s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 13,64 eur od 1.1.2009 do zaplatenia a zo sumy 46,26 eur od 22.2.2009 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Návrh sa sčasti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 46,26 eur za obdobie od 28.1.2009 do 21.2.2009 z a m i e t a.
Konanie sa sčasti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 46,26 eur za obdobie od 1.1.2009 do 27.1.2009 z a s t a v u j e.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 175,44 eur, ktoré je povinný zaplatiť advokátovi navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28.1.2009, ktorý zmenil na pojednávaní dňa 27.4.2009, domáhal proti odporcovi zaplatenia 59,89 eur s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 57,90 eur od 1.1.2009 do zaplatenia a zo sumy 1,99 eur od 9.1.2009 do zaplatenia, a to na tom skutkovom základe, že v priebehu rokov 2006 až 2009 zaplatil odporcovi v súvislosti s tým, že je vlastníkom bytu v bytovom dome uplatnenú sumu ako vyúčtovanie za spotrebu teplej úžitkovej vody a zálohu za teplú úžitkovú vodu, a to napriek tomu, že vo svojom byte si so súhlasom ostatných vlastníkov bytov vybudoval samostatný zdroj teplej úžitkovej vody a odpojil sa od spoločných rozvodov.
Na návrh vydal súd dňa 4.2.2009 platobný rozkaz č.k. 9Ro/8/2009-31, ktorý bol odporcovi doručený dňa 20.2.2009 a proti ktorému podal odporca dňa 25.2.2009 odpor, v ktorom uviedol, že žiada návrh zamietnuť, a to na tom skutkovom základe, že odporcovi sú náklady za teplú úžitkovú vodu účtované na základe zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov zo dňa 20.10.2005.
Na pojednávaní dňa 27.2.2012 navrhovateľ zobral návrh späť sčasti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 46,26 eur za obdobie od 1.1.2009 do 27.1.2009. Preto súd konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zastavil a ďalej konal o návrhu, ktorým sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia 59,89 eur s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 13,64 eur od 1.1.2009 do zaplatenia a zo sumy 46,26 eur od 28.1.2009 do zaplatenia.
Súd vykonal všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, a to súhlas vlastníkov bytov zo dňa 4.5.2005 (čl. 5 - 6), kolaudačné rozhodnutie (čl. 7 - 8), oznámenie o zmene predpisu (čl. 9), vyúčtovanie za rok 2006 (čl. 10), žiadosť o zaujatie stanoviska (čl. 11), list odporcu (čl. 12), predžalobnú výzvu (čl. 13 - 14), odpoveď na predžalobnú výzvu (čl. 15), výzvu na predloženie stavebného povolenia (čl. 16), oznámenie o zmene predpisu (čl. 17), predžalobnú výzvu (čl. 18), odpoveď na predžalobnú výzvu (čl. 19), vyúčtovanie za rok 2007 (čl. 20), oznámenie o zmene predpisu (čl. 21), potvrdenia o platbách (čl. 22 - 26), predpis mesačných záloh (čl. 27), stanovisko vlastníkov bytov (čl. 28 - 29), zmluva o spoločenstve vlastníkov bytov (čl. 37 - 39), dodatok k mandátnej zmluve (čl. 49 - 50), výsluch navrhovateľa a výsluch predsedníčky spoločenstva odporcu A. P.. Z vykonaného dokazovania mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
Odporca je spoločenstvom 30 vlastníkov bytov bytového domu číslo 156 na J. ulici v H., pričom toto spoločenstvo vzniklo na základe zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov uzavretej dňa 20.10.2005. Podľa článku IX. bod 4, písm. c) vlastník bytu a nebytového priestoru pri neplnení povinností podľa predchádzajúceho bodu je povinný pri odpojení sa od odberu TUV uhradiť 10 % nákladov na spotrebu tepla na ohrev TUV nákladov na vodné a stočné vypočítanej z priemernej spotreby na osobu za príslušné zúčtovacie obdobie v dome, pričom v predchádzajúcom bode 3 boli stanovené povinnosti vlastníka bytu, podľa ktorých vlastník bez súhlasu ostatných vlastníkov bytov nebude vykonávať úpravy, ktoré budú mať vplyv na zmenu spoluvlastníckeho podielu alebo na rozpočítavanie nákladov evidovaných pre celý dom.
Zhromaždením vlastníkov bytov bol dňa 14.8.2006 schválený dodatok k mandátnej zmluve uzavretej medzi odporcom a správcom G. E. - „PRVÁ SÚKROMNÁ SPRÁVA DOMOV H.“, podľa ktorého rozpočítanie nákladov na dodávku TÚV bude v rozsahu podľa dodatku č. 1 k mandátnej zmluve zo dňa 14.12.2005 s tým, že základná zložka nákladov bude vyúčtovaná všetkým bytom rovnakým dielom a bude činiť 10 % z nákladov na teplo pre prípravu TÚV. Spotrebná zložka nákladov na teplo pre prípravu TÚV bude činiť 90 % nákladov na teplo pre prípravu TÚV a bude vyúčtovaná taktiež všetkým bytom rovnakým dielom.
Navrhovateľ dňa 4.5.2005 požiadal vlastníkov bytov v bytovom dome, pričom 25 z 30 vlastníkov vyjadrilo svoj súhlas s tým, aby sa navrhovateľ odpojil od centrálneho vykurovania a dodávky teplej úžitkovej vody. Dňa 3.11.2005 nadobudlo právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie vydané stavebným úradom - Mestom Prievidza, ktorým bolo navrhovateľovi povolené užívanie zmeny stavby spočívajúcej v tom, že navrhovateľ vo svojom byte inštaloval plynový kotol, komín, rozvody kúrenia a rozvody studenej a teplej vody na účely samostatného vykurovania bytu a ohrevu teplej úžitkovej vody.
Odporca vyúčtovaním zo dňa 14.3.2007 vyúčtoval prostredníctvom svojho zástupcu G. E. - „PRVÁ SÚKROMNÁ SPRÁVA DOMOV H.“ za základnú zložku ohrevu teplej úžitkovej vody za rok 2006 540,94 Sk, a to ako 10% z nákladov na teplú úžitkovú vodu vo výške 0,868 GJ. Navrhovateľ takto vyúčtovanú sumu odporcovi zaplatil, a to tak, že postupne platil určené preddavky za jednotlivé mesiace roka 2006. Advokát navrhovateľa vyzval odporcu na vrátenie 410,94 Sk z takto vyúčtovanej čiastky listom zo dňa 31.8.2007, a to do 15.9.2007.
Odporca vyúčtovaním zo dňa 4.4.2008 vyúčtoval prostredníctvom svojho zástupcu G. E. - „PRVÁ SÚKROMNÁ SPRÁVA DOMOV H.“ za základnú zložku ohrevu teplej úžitkovej vody za rok 2007 613,56 Sk, a to ako 10% z nákladov na teplú úžitkovú vodu vo výške 0,871 GJ. Navrhovateľ takto vyúčtovanú sumu odporcovi zaplatil, a to tak, že jednak postupne platil určené preddavky za jednotlivé mesiace roka 2007 a doplatil aj podľa tohto vyúčtovania dlžných 1.488,- Sk. Odporca oznámeniami o zmene predpisu zo dňa 13.3.2007 a 20.5.2008 žiadal od navrhovateľa, aby mu platil mesačné zálohy za poskytované služby, pričom za teplú úžitkovú vodu žiadal 60,- Sk mesačne. Navrhovateľ preddavky platil, a tak ako zálohu za teplú úžitkovú vodu za 12 mesiacov roku 2008 odporcovi postupne zaplatil 720,- Sk a za mesiac január roku 2009 zaplatil odporcovi dňa 8.1.2009 zálohu 1,99 eur. Návrh bol odporcovi doručený dňa 20.2.2009.
Podľa § 7a ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov zmluva o spoločenstve musí obsahovať a) názov a sídlo spoločenstva, b) orgány spoločenstva a ich právomoc, c) spôsob správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, d) úpravu práv a povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, e) úpravu majetkových pomerov spoločenstva, f) spôsob a oprávnenie hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv.
Podľa § 7b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov spoločenstvo uzatvára zmluvy v rozsahu svojej činnosti podľa tohto zákona, najmä o dodávke plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, o poistení domu alebo o prenájme podľa odseku 1. Spoločenstvo rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak to nevylučuje osobitný predpis. 12aa) (12aa Napríklad zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, zákon č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 99/2007 Z.z.) Pri rozúčtovaní je spoločenstvo povinné zohľadniť mieru využívania spoločných častí a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo môže vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa tohto zákona.
Podľa § 2 písm. f) zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov sa na účely tohto zákona rozumie odberateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá dodané teplo využíva na vlastnú spotrebu alebo na rozvod tepla alebo množstvo dodaného tepla rozpočítava konečnému spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla v znení neskorších predpisov sa na účely tejto vyhlášky rozumie rozpočítavaním množstva dodaného tepla rozpočítavanie nákladov za dodané teplo na vykurovanie alebo na prípravu teplej úžitkovej vody odberateľovi alebo konečnému spotrebiteľovi.
Podľa § 8 ods. 1 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z.z., ktorou sa stanovuje teplota úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavanie množstva dodaného tepla v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 630/2005 Z.z.“) na rozpočítavanie nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody sa využívajú určené meradlá na meranie množstva dodaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody na odbernom mieste a určené meradlá na meranie pretečeného množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom.
Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 630/2005 Z.z. náklady na prípravu teplej úžitkovej vody na objekt rozpočítavania určené podľa § 8 sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 10 % a spotrebná zložka 90 % nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody v objekte rozpočítavania.
Podľa § 9 ods. 2 vyhlášky č. 630/2005 Z.z. základná zložka sa rozpočítava medzi konečných spotrebiteľov rovnakým dielom na každý byt a nebytový priestor v objekte rozpočítavania, ak je v byte alebo nebytovom priestore zabezpečená dodávka teplej úžitkovej vody.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného k 16.9.2007 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska (od 1.1.2003 základnej úrokovej sadzby NBS) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného k 22.2.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 41 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku hmotnoprávny úkon účastníka urobený voči súdu je účinný aj voči ostatným účastníkom, avšak len od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.
Z ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyplýva, že rozhodovanie o rozúčtovaní nákladov na úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu na jednotlivých vlastníkov je v zásade v dispozícií rozhodovania spoločenstva, či už v zmluve o spoločenstve alebo v rozhodovaní orgánov spoločenstva. Toto rozhodovanie je však obmedzené v § 7b ods. 2 druhá veta zákona, podľa ktorého je ohraničené ustanoveniami osobitných predpisov, medzi ktorými je i zákon č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, ktorého vykonávacím predpisom je vyhláška č. 630/2005 Z.z. Táto vyhláška upravuje osobitným spôsobom na strane jednej rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie a na strane druhej rozpočítanie množstva tepla na prípravu teplej úžitkovej vody. Zatiaľ čo pri rozpočítavaní tepla na vykurovanie podľa § 5 ods. 6 a § 7 ods. 10 vyhlášky č. 630/2005 Z.z. je vlastníkom bytov a nebytových priestorov umožnené, aby sa na rozpočítaní nákladov dohodli inak, ako je rozpočítavanie upravené vo vyhláške, pri rozpočítavaní tepla na prípravu teplej úžitkovej vody takéto ustanovenie absentuje, a preto sa na rozpočítavanie tepla na prípravu teplej úžitkovej vody vzťahujú výlučne ustanovenia vyhlášky, ktoré vzhľadom na to, že ide o verejnoprávny predpis upravujúci podnikanie v oblasti tepelnej energetiky, majú kogentný charakter, teda účastníci právnych vzťahov sa od týchto ustanovení nemôžu odchýliť. Preto súd posúdil ustanovenia zmluvy o spoločenstve ako aj dojednania navrhovateľa s ostatnými spoluvlastníkmi v časti, v ktorej sa dotýkali rozúčtovania nákladov na teplú úžitkovú vodu podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako neplatné pre rozpor s vyhláškou č. 630/2005 Z.z.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca pri rozpočítavaní sporných nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody vychádzal práve z týchto ustanovení vyhlášky a žiadal od navrhovateľa, aby platil základnú zložku 10 % nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody v bytovom dome. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ vo svojom byte vykonal so súhlasom ostatných vlastníkov stavebnú úpravu, ktorá mala za následok, že sa odpojil od spoločného prívodu teplej úžitkovej vody. Podľa právneho názoru v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.10.2011, č.k. 2MCdo/7/2011 ak navrhovateľ vykonal technické opatrenie a to zablendovanie prívodu a zabezpečenie plombou na odpojenie teplej úžitkovej vody a zabezpečil, aby teplú úžitkovú vodu pripravovanú centrálne odberať nemohol, nemožno ho označiť za konečného spotrebiteľa podľa zákona a vykonávacej vyhlášky. Preto navrhovateľ nenaplnil požiadavku podľa § 2 písm. f) zákona, teda že dodané teplo do bytu využíval na vlastnú potrebu. Vychádzajúc z tohto právneho názoru teda navrhovateľ nebol povinný platiť odporcovi podľa § 9 vyhlášky č. 630/2005 Z.z. základnú zložku 10 % nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody. Preto zálohovými platbami navrhovateľa na náklady na prípravu teplej úžitkovej vody a následne ich zúčtovaním v ročnom vyúčtovaní vznikalo odporcovi bez právneho dôvodu na úkor navrhovateľa bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je odporca povinný navrhovateľovi podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že (i) odporca vyúčtovaním zo dňa 14.3.2007 vyúčtoval prostredníctvom svojho zástupcu G. E. - „PRVÁ SÚKROMNÁ SPRÁVA DOMOV H.“ za základnú zložku ohrevu teplej úžitkovej vody za rok 2006 540,94 Sk, a to ako 10% z nákladov na teplú úžitkovú vodu vo výške 0,868 GJ (navrhovateľ takto vyúčtovanú sumu odporcovi zaplatil, a to tak, že postupne platil určené preddavky za jednotlivé mesiace roka 2006); (ii) odporca vyúčtovaním zo dňa 4.4.2008 vyúčtoval prostredníctvom svojho zástupcu G. E. - „PRVÁ SÚKROMNÁ SPRÁVA DOMOV H.“ za základnú zložku ohrevu teplej úžitkovej vody za rok 2007 613,56 Sk, a to ako 10% z nákladov na teplú úžitkovú vodu vo výške 0,871 GJ (navrhovateľ takto vyúčtovanú sumu odporcovi zaplatil, a to tak, že jednak postupne platil určené preddavky za jednotlivé mesiace roka 2007 a doplatil aj podľa tohto vyúčtovania dlžných 1.488,- Sk); (iii) odporca oznámeniami o zmene predpisu zo dňa 13.3.2007 a 20.5.2008 žiadal od navrhovateľa, aby mu platil mesačné zálohy za poskytované služby, pričom za teplú úžitkovú vodu žiadal 60,- Sk mesačne. Navrhovateľ preddavky platil, a tak ako zálohu za teplú úžitkovú vodu za 12 mesiacov roku 2008 odporcovi postupne zaplatil 720,- Sk a za mesiac január roku 2009 zaplatil odporcovi dňa 8.1.2009 zálohu 1,99 eur. Týmito platbami navrhovateľa na náklady na prípravu teplej úžitkovej vody vzniklo na strane odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 1.874,50 Sk a 1,99 eur, čo jej spolu 64,21 eur. Navrhovateľ si v návrhu uplatnil zaplatenie čiastky 59,89 eur. Preto súd návrhu v časti takto uplatnenej istiny vyhovel.
Navrhovateľ si v návrhu proti odporcovi uplatnil úrok z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 13,64 eur od 1.1.2009 do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že advokát navrhovateľa vyzval odporcu dôvodne na vrátenie 410,94 Sk listom zo dňa 31.8.2007 do 15.9.2007. Preto sa odporca vo vzťahu k navrhovateľovi dostal dňom 16.9.2007 do omeškania podľa § 517 ods. 1 v spojení s § 563 Občianskeho zákonníka a je navrhovateľovi povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby NBS, ktorá v tento deň predstavovala 4,25 % ročne. Navrhovateľ si uplatnil len úrok z omeškania v sadzbe 6 % ročne a len od 1.9.2009. Preto súd navrhovateľovi takto uplatnený úrok z omeškania priznal.
Navrhovateľ si v návrhu proti odporcovi uplatnil úrok z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 46,26 eur od 28.1.2009 do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ žiadnym spôsobom od odporcu zaplatenie tejto čiastky pred podaním návrhu nežiadal, pričom návrh bol odporcovi doručený dňa 20.2.2009. Preto sa odporca do omeškania so zaplatením tejto čiastky dostal podľa § 517 ods. 1 v spojení s § 563 Občianskeho zákonníka a § 41 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku až dňa 22.2.2009, pričom tento deň predstavovala úroková sadzba ECB 2,5 % ročne. Takto by mal navrhovateľ nárok na úrok z omeškania v sadzbe 10,5 % ročne. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania len v sadzbe 6 % ročne. Preto mu súd úrok z omeškania v takto uplatnenej sadzbe od 22.2.2009 priznal a v prevyšujúcej časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal zaplatenia úroku z omeškania za obdobie od 28.1.2009 do 21.2.2009 návrh zamietol, keďže odporca v tomto čase ešte nebol v omeškaní so zaplatením 46,26 eur. Právne posúdenie navrhovateľa, ktorý si uplatnil úrok z omeškania odo dňa podania návrhu je v rozpore s publikovaným analogicky na bezdôvodné obohatenie aplikovateľným zhodnotením rozhodovania súdov Slovenskej socialistickej republiky prejednaného a schváleného plénom Najvyššieho súdu SSR 25.11.1976, Pls 2/76, podľa ktorého „úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku o nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas splnenia, treba podľa ustanovenia § 78 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že škodca je povinný škodu nahradiť prvý deň po tom, čo ho veriteľ o splnenie požiadal. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; pravdaže dňom zúročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto žaloby žalovanému.“
Vo vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľa neboli dôvodné právne námietky odporcu, ktorý prostredníctvom svojho advokáta tvrdil, že rovnako ako pri teple aj pri teplej úžitkovej vode vyhláška stanovuje ako sa má účtovať základná zložka ceny, a to bez ohľadu na to, či teplú úžitkovú vodu navrhovateľ používal alebo nepoužíval. Tento právny názor bol v rozpore s právnym názorom vyplývajúcim z rozhodnutia dovolacieho súdu v tomto konaní, keďže navrhovateľa po jeho odpojení sa od prívodu teplej vody nemožno považovať za konečného spotrebiteľa. Rovnako nemožno považovať za dôvodnú námietku odporcu spočívajúcu v tvrdení, podľa ktorého k odpojeniu navrhovateľa došlo bez súhlasu schôdze vlastníkov bytov, keďže z vykonaného dokazovanie vyplynulo, že navrhovateľ požiadal vlastníkov bytov v bytovom dome o súhlas a 25 z 30 vlastníkov vyjadrilo svoj súhlas s tým, aby sa navrhovateľ odpojil od centrálneho vykurovania a dodávky teplej úžitkovej vody, pričom takáto možnosť odpojenia sa bola upravená aj v zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov. Nedôvodná bola aj námietka premlčania všetkých tých platieb navrhovateľa, ktoré boli odporcovi navrhovateľom zaplatené pred 28.1.2007, teda v období dvoch rokov spred podania návrhu. Navrhovateľ sa vrátenia peňazí zaplatených odporcovi na náklady na prípravu teplej úžitkovej vody za roku 2006 a 2007 domáhal nielen na základe skutočnosti zaplatenia zálohových platieb, ale na základe toho, že mu tieto zálohové platby boli v ročnom zúčtovaní započítané. Preto vo vzťahu k týmto platbám začala dvojročná premlčacia doba plynúť nie dňom zaplatenia zálohových platieb, ale až dňom ich zúčtovania v ročnom zúčtovaní, ku ktorému pri platbách za rok 2006 a 2007 došlo v období dvoch rokov spred podania návrhu.
Navrhovateľ si v návrhu uplatnil náhradu trov konania. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. Neúspech navrhovateľa spočívajúci v zastavení konania sčasti o zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 1.1.2009 do 27.1.2009 a zamietnutí návrhu sčasti o zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 28.1.2009 do 21.2.2009 vo vzťahu k výroku, ktorým bolo navrhovateľovi v jeho návrhu vyhovené, treba považovať za jeho nepatrný neúspech. Navrhovateľovi vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku za podaný návrh o výške 16,50 eur, zaplatením súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 16,50 eur a právnym zastúpením, ktorých výška bola určená podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to (i) tarifná odmena za úkon právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 16,60 eur a režijný paušál vo výške 6,95 eur; (ii) tarifná odmena za úkon právnej služby písomné podanie vo veci samej - návrh podľa § 14 ods. 1 písm. b) vo výške 16,60 eur a režijný paušál vo výške 6,95 eur, (iii) tarifná odmena za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 27.4.2009 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 16,60 eur, režijný paušál vo výške 6,95 eur; (iv) tarifná odmena za úkon právnej služby písomné podanie vo veci samej - odvolanie podľa § 14 ods. 1 písm. b) vo výške 16,60 eur a režijný paušál vo výške 6,95 eur, (v) tarifná odmena za úkon právnej služby písomné podanie vo veci samej - podnet na podanie mimoriadneho odvolania odvolanie podľa § 14 ods. 1 písm. b) vo výške 16,60 eur a režijný paušál vo výške 7,41 eur; (vi) tarifná odmena za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 27.2.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 16,60 eur, režijný paušál vo výške 7,63 eur. Celkom trovy konania navrhovateľa predstavujú 175,44 eur, ktoré súd podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaviazal odporcu zaplatiť advokátovi navrhovateľa
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže navrhovateľ podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 59,89 eur s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 13,64 eur od 1.1.2009 do zaplatenia a zo sumy 46,26 eur od 22.2.2009 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Návrh sa sčasti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 46,26 eur za obdobie od 28.1.2009 do 21.2.2009 z a m i e t a.
Konanie sa sčasti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 46,26 eur za obdobie od 1.1.2009 do 27.1.2009 z a s t a v u j e.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 175,44 eur, ktoré je povinný zaplatiť advokátovi navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28.1.2009, ktorý zmenil na pojednávaní dňa 27.4.2009, domáhal proti odporcovi zaplatenia 59,89 eur s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 57,90 eur od 1.1.2009 do zaplatenia a zo sumy 1,99 eur od 9.1.2009 do zaplatenia, a to na tom skutkovom základe, že v priebehu rokov 2006 až 2009 zaplatil odporcovi v súvislosti s tým, že je vlastníkom bytu v bytovom dome uplatnenú sumu ako vyúčtovanie za spotrebu teplej úžitkovej vody a zálohu za teplú úžitkovú vodu, a to napriek tomu, že vo svojom byte si so súhlasom ostatných vlastníkov bytov vybudoval samostatný zdroj teplej úžitkovej vody a odpojil sa od spoločných rozvodov.
Na návrh vydal súd dňa 4.2.2009 platobný rozkaz č.k. 9Ro/8/2009-31, ktorý bol odporcovi doručený dňa 20.2.2009 a proti ktorému podal odporca dňa 25.2.2009 odpor, v ktorom uviedol, že žiada návrh zamietnuť, a to na tom skutkovom základe, že odporcovi sú náklady za teplú úžitkovú vodu účtované na základe zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov zo dňa 20.10.2005.
Na pojednávaní dňa 27.2.2012 navrhovateľ zobral návrh späť sčasti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 46,26 eur za obdobie od 1.1.2009 do 27.1.2009. Preto súd konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zastavil a ďalej konal o návrhu, ktorým sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia 59,89 eur s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 13,64 eur od 1.1.2009 do zaplatenia a zo sumy 46,26 eur od 28.1.2009 do zaplatenia.
Súd vykonal všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, a to súhlas vlastníkov bytov zo dňa 4.5.2005 (čl. 5 - 6), kolaudačné rozhodnutie (čl. 7 - 8), oznámenie o zmene predpisu (čl. 9), vyúčtovanie za rok 2006 (čl. 10), žiadosť o zaujatie stanoviska (čl. 11), list odporcu (čl. 12), predžalobnú výzvu (čl. 13 - 14), odpoveď na predžalobnú výzvu (čl. 15), výzvu na predloženie stavebného povolenia (čl. 16), oznámenie o zmene predpisu (čl. 17), predžalobnú výzvu (čl. 18), odpoveď na predžalobnú výzvu (čl. 19), vyúčtovanie za rok 2007 (čl. 20), oznámenie o zmene predpisu (čl. 21), potvrdenia o platbách (čl. 22 - 26), predpis mesačných záloh (čl. 27), stanovisko vlastníkov bytov (čl. 28 - 29), zmluva o spoločenstve vlastníkov bytov (čl. 37 - 39), dodatok k mandátnej zmluve (čl. 49 - 50), výsluch navrhovateľa a výsluch predsedníčky spoločenstva odporcu A. P.. Z vykonaného dokazovania mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
Odporca je spoločenstvom 30 vlastníkov bytov bytového domu číslo 156 na J. ulici v H., pričom toto spoločenstvo vzniklo na základe zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov uzavretej dňa 20.10.2005. Podľa článku IX. bod 4, písm. c) vlastník bytu a nebytového priestoru pri neplnení povinností podľa predchádzajúceho bodu je povinný pri odpojení sa od odberu TUV uhradiť 10 % nákladov na spotrebu tepla na ohrev TUV nákladov na vodné a stočné vypočítanej z priemernej spotreby na osobu za príslušné zúčtovacie obdobie v dome, pričom v predchádzajúcom bode 3 boli stanovené povinnosti vlastníka bytu, podľa ktorých vlastník bez súhlasu ostatných vlastníkov bytov nebude vykonávať úpravy, ktoré budú mať vplyv na zmenu spoluvlastníckeho podielu alebo na rozpočítavanie nákladov evidovaných pre celý dom.
Zhromaždením vlastníkov bytov bol dňa 14.8.2006 schválený dodatok k mandátnej zmluve uzavretej medzi odporcom a správcom G. E. - „PRVÁ SÚKROMNÁ SPRÁVA DOMOV H.“, podľa ktorého rozpočítanie nákladov na dodávku TÚV bude v rozsahu podľa dodatku č. 1 k mandátnej zmluve zo dňa 14.12.2005 s tým, že základná zložka nákladov bude vyúčtovaná všetkým bytom rovnakým dielom a bude činiť 10 % z nákladov na teplo pre prípravu TÚV. Spotrebná zložka nákladov na teplo pre prípravu TÚV bude činiť 90 % nákladov na teplo pre prípravu TÚV a bude vyúčtovaná taktiež všetkým bytom rovnakým dielom.
Navrhovateľ dňa 4.5.2005 požiadal vlastníkov bytov v bytovom dome, pričom 25 z 30 vlastníkov vyjadrilo svoj súhlas s tým, aby sa navrhovateľ odpojil od centrálneho vykurovania a dodávky teplej úžitkovej vody. Dňa 3.11.2005 nadobudlo právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie vydané stavebným úradom - Mestom Prievidza, ktorým bolo navrhovateľovi povolené užívanie zmeny stavby spočívajúcej v tom, že navrhovateľ vo svojom byte inštaloval plynový kotol, komín, rozvody kúrenia a rozvody studenej a teplej vody na účely samostatného vykurovania bytu a ohrevu teplej úžitkovej vody.
Odporca vyúčtovaním zo dňa 14.3.2007 vyúčtoval prostredníctvom svojho zástupcu G. E. - „PRVÁ SÚKROMNÁ SPRÁVA DOMOV H.“ za základnú zložku ohrevu teplej úžitkovej vody za rok 2006 540,94 Sk, a to ako 10% z nákladov na teplú úžitkovú vodu vo výške 0,868 GJ. Navrhovateľ takto vyúčtovanú sumu odporcovi zaplatil, a to tak, že postupne platil určené preddavky za jednotlivé mesiace roka 2006. Advokát navrhovateľa vyzval odporcu na vrátenie 410,94 Sk z takto vyúčtovanej čiastky listom zo dňa 31.8.2007, a to do 15.9.2007.
Odporca vyúčtovaním zo dňa 4.4.2008 vyúčtoval prostredníctvom svojho zástupcu G. E. - „PRVÁ SÚKROMNÁ SPRÁVA DOMOV H.“ za základnú zložku ohrevu teplej úžitkovej vody za rok 2007 613,56 Sk, a to ako 10% z nákladov na teplú úžitkovú vodu vo výške 0,871 GJ. Navrhovateľ takto vyúčtovanú sumu odporcovi zaplatil, a to tak, že jednak postupne platil určené preddavky za jednotlivé mesiace roka 2007 a doplatil aj podľa tohto vyúčtovania dlžných 1.488,- Sk. Odporca oznámeniami o zmene predpisu zo dňa 13.3.2007 a 20.5.2008 žiadal od navrhovateľa, aby mu platil mesačné zálohy za poskytované služby, pričom za teplú úžitkovú vodu žiadal 60,- Sk mesačne. Navrhovateľ preddavky platil, a tak ako zálohu za teplú úžitkovú vodu za 12 mesiacov roku 2008 odporcovi postupne zaplatil 720,- Sk a za mesiac január roku 2009 zaplatil odporcovi dňa 8.1.2009 zálohu 1,99 eur. Návrh bol odporcovi doručený dňa 20.2.2009.
Podľa § 7a ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov zmluva o spoločenstve musí obsahovať a) názov a sídlo spoločenstva, b) orgány spoločenstva a ich právomoc, c) spôsob správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, d) úpravu práv a povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, e) úpravu majetkových pomerov spoločenstva, f) spôsob a oprávnenie hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv.
Podľa § 7b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov spoločenstvo uzatvára zmluvy v rozsahu svojej činnosti podľa tohto zákona, najmä o dodávke plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, o poistení domu alebo o prenájme podľa odseku 1. Spoločenstvo rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak to nevylučuje osobitný predpis. 12aa) (12aa Napríklad zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, zákon č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 99/2007 Z.z.) Pri rozúčtovaní je spoločenstvo povinné zohľadniť mieru využívania spoločných častí a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo môže vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa tohto zákona.
Podľa § 2 písm. f) zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov sa na účely tohto zákona rozumie odberateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá dodané teplo využíva na vlastnú spotrebu alebo na rozvod tepla alebo množstvo dodaného tepla rozpočítava konečnému spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla v znení neskorších predpisov sa na účely tejto vyhlášky rozumie rozpočítavaním množstva dodaného tepla rozpočítavanie nákladov za dodané teplo na vykurovanie alebo na prípravu teplej úžitkovej vody odberateľovi alebo konečnému spotrebiteľovi.
Podľa § 8 ods. 1 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z.z., ktorou sa stanovuje teplota úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavanie množstva dodaného tepla v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 630/2005 Z.z.“) na rozpočítavanie nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody sa využívajú určené meradlá na meranie množstva dodaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody na odbernom mieste a určené meradlá na meranie pretečeného množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom.
Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 630/2005 Z.z. náklady na prípravu teplej úžitkovej vody na objekt rozpočítavania určené podľa § 8 sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 10 % a spotrebná zložka 90 % nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody v objekte rozpočítavania.
Podľa § 9 ods. 2 vyhlášky č. 630/2005 Z.z. základná zložka sa rozpočítava medzi konečných spotrebiteľov rovnakým dielom na každý byt a nebytový priestor v objekte rozpočítavania, ak je v byte alebo nebytovom priestore zabezpečená dodávka teplej úžitkovej vody.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného k 16.9.2007 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska (od 1.1.2003 základnej úrokovej sadzby NBS) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného k 22.2.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 41 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku hmotnoprávny úkon účastníka urobený voči súdu je účinný aj voči ostatným účastníkom, avšak len od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.
Z ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyplýva, že rozhodovanie o rozúčtovaní nákladov na úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu na jednotlivých vlastníkov je v zásade v dispozícií rozhodovania spoločenstva, či už v zmluve o spoločenstve alebo v rozhodovaní orgánov spoločenstva. Toto rozhodovanie je však obmedzené v § 7b ods. 2 druhá veta zákona, podľa ktorého je ohraničené ustanoveniami osobitných predpisov, medzi ktorými je i zákon č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, ktorého vykonávacím predpisom je vyhláška č. 630/2005 Z.z. Táto vyhláška upravuje osobitným spôsobom na strane jednej rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie a na strane druhej rozpočítanie množstva tepla na prípravu teplej úžitkovej vody. Zatiaľ čo pri rozpočítavaní tepla na vykurovanie podľa § 5 ods. 6 a § 7 ods. 10 vyhlášky č. 630/2005 Z.z. je vlastníkom bytov a nebytových priestorov umožnené, aby sa na rozpočítaní nákladov dohodli inak, ako je rozpočítavanie upravené vo vyhláške, pri rozpočítavaní tepla na prípravu teplej úžitkovej vody takéto ustanovenie absentuje, a preto sa na rozpočítavanie tepla na prípravu teplej úžitkovej vody vzťahujú výlučne ustanovenia vyhlášky, ktoré vzhľadom na to, že ide o verejnoprávny predpis upravujúci podnikanie v oblasti tepelnej energetiky, majú kogentný charakter, teda účastníci právnych vzťahov sa od týchto ustanovení nemôžu odchýliť. Preto súd posúdil ustanovenia zmluvy o spoločenstve ako aj dojednania navrhovateľa s ostatnými spoluvlastníkmi v časti, v ktorej sa dotýkali rozúčtovania nákladov na teplú úžitkovú vodu podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako neplatné pre rozpor s vyhláškou č. 630/2005 Z.z.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca pri rozpočítavaní sporných nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody vychádzal práve z týchto ustanovení vyhlášky a žiadal od navrhovateľa, aby platil základnú zložku 10 % nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody v bytovom dome. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ vo svojom byte vykonal so súhlasom ostatných vlastníkov stavebnú úpravu, ktorá mala za následok, že sa odpojil od spoločného prívodu teplej úžitkovej vody. Podľa právneho názoru v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.10.2011, č.k. 2MCdo/7/2011 ak navrhovateľ vykonal technické opatrenie a to zablendovanie prívodu a zabezpečenie plombou na odpojenie teplej úžitkovej vody a zabezpečil, aby teplú úžitkovú vodu pripravovanú centrálne odberať nemohol, nemožno ho označiť za konečného spotrebiteľa podľa zákona a vykonávacej vyhlášky. Preto navrhovateľ nenaplnil požiadavku podľa § 2 písm. f) zákona, teda že dodané teplo do bytu využíval na vlastnú potrebu. Vychádzajúc z tohto právneho názoru teda navrhovateľ nebol povinný platiť odporcovi podľa § 9 vyhlášky č. 630/2005 Z.z. základnú zložku 10 % nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody. Preto zálohovými platbami navrhovateľa na náklady na prípravu teplej úžitkovej vody a následne ich zúčtovaním v ročnom vyúčtovaní vznikalo odporcovi bez právneho dôvodu na úkor navrhovateľa bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je odporca povinný navrhovateľovi podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že (i) odporca vyúčtovaním zo dňa 14.3.2007 vyúčtoval prostredníctvom svojho zástupcu G. E. - „PRVÁ SÚKROMNÁ SPRÁVA DOMOV H.“ za základnú zložku ohrevu teplej úžitkovej vody za rok 2006 540,94 Sk, a to ako 10% z nákladov na teplú úžitkovú vodu vo výške 0,868 GJ (navrhovateľ takto vyúčtovanú sumu odporcovi zaplatil, a to tak, že postupne platil určené preddavky za jednotlivé mesiace roka 2006); (ii) odporca vyúčtovaním zo dňa 4.4.2008 vyúčtoval prostredníctvom svojho zástupcu G. E. - „PRVÁ SÚKROMNÁ SPRÁVA DOMOV H.“ za základnú zložku ohrevu teplej úžitkovej vody za rok 2007 613,56 Sk, a to ako 10% z nákladov na teplú úžitkovú vodu vo výške 0,871 GJ (navrhovateľ takto vyúčtovanú sumu odporcovi zaplatil, a to tak, že jednak postupne platil určené preddavky za jednotlivé mesiace roka 2007 a doplatil aj podľa tohto vyúčtovania dlžných 1.488,- Sk); (iii) odporca oznámeniami o zmene predpisu zo dňa 13.3.2007 a 20.5.2008 žiadal od navrhovateľa, aby mu platil mesačné zálohy za poskytované služby, pričom za teplú úžitkovú vodu žiadal 60,- Sk mesačne. Navrhovateľ preddavky platil, a tak ako zálohu za teplú úžitkovú vodu za 12 mesiacov roku 2008 odporcovi postupne zaplatil 720,- Sk a za mesiac január roku 2009 zaplatil odporcovi dňa 8.1.2009 zálohu 1,99 eur. Týmito platbami navrhovateľa na náklady na prípravu teplej úžitkovej vody vzniklo na strane odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 1.874,50 Sk a 1,99 eur, čo jej spolu 64,21 eur. Navrhovateľ si v návrhu uplatnil zaplatenie čiastky 59,89 eur. Preto súd návrhu v časti takto uplatnenej istiny vyhovel.
Navrhovateľ si v návrhu proti odporcovi uplatnil úrok z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 13,64 eur od 1.1.2009 do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že advokát navrhovateľa vyzval odporcu dôvodne na vrátenie 410,94 Sk listom zo dňa 31.8.2007 do 15.9.2007. Preto sa odporca vo vzťahu k navrhovateľovi dostal dňom 16.9.2007 do omeškania podľa § 517 ods. 1 v spojení s § 563 Občianskeho zákonníka a je navrhovateľovi povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby NBS, ktorá v tento deň predstavovala 4,25 % ročne. Navrhovateľ si uplatnil len úrok z omeškania v sadzbe 6 % ročne a len od 1.9.2009. Preto súd navrhovateľovi takto uplatnený úrok z omeškania priznal.
Navrhovateľ si v návrhu proti odporcovi uplatnil úrok z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 46,26 eur od 28.1.2009 do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ žiadnym spôsobom od odporcu zaplatenie tejto čiastky pred podaním návrhu nežiadal, pričom návrh bol odporcovi doručený dňa 20.2.2009. Preto sa odporca do omeškania so zaplatením tejto čiastky dostal podľa § 517 ods. 1 v spojení s § 563 Občianskeho zákonníka a § 41 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku až dňa 22.2.2009, pričom tento deň predstavovala úroková sadzba ECB 2,5 % ročne. Takto by mal navrhovateľ nárok na úrok z omeškania v sadzbe 10,5 % ročne. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania len v sadzbe 6 % ročne. Preto mu súd úrok z omeškania v takto uplatnenej sadzbe od 22.2.2009 priznal a v prevyšujúcej časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal zaplatenia úroku z omeškania za obdobie od 28.1.2009 do 21.2.2009 návrh zamietol, keďže odporca v tomto čase ešte nebol v omeškaní so zaplatením 46,26 eur. Právne posúdenie navrhovateľa, ktorý si uplatnil úrok z omeškania odo dňa podania návrhu je v rozpore s publikovaným analogicky na bezdôvodné obohatenie aplikovateľným zhodnotením rozhodovania súdov Slovenskej socialistickej republiky prejednaného a schváleného plénom Najvyššieho súdu SSR 25.11.1976, Pls 2/76, podľa ktorého „úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku o nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas splnenia, treba podľa ustanovenia § 78 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že škodca je povinný škodu nahradiť prvý deň po tom, čo ho veriteľ o splnenie požiadal. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; pravdaže dňom zúročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto žaloby žalovanému.“
Vo vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľa neboli dôvodné právne námietky odporcu, ktorý prostredníctvom svojho advokáta tvrdil, že rovnako ako pri teple aj pri teplej úžitkovej vode vyhláška stanovuje ako sa má účtovať základná zložka ceny, a to bez ohľadu na to, či teplú úžitkovú vodu navrhovateľ používal alebo nepoužíval. Tento právny názor bol v rozpore s právnym názorom vyplývajúcim z rozhodnutia dovolacieho súdu v tomto konaní, keďže navrhovateľa po jeho odpojení sa od prívodu teplej vody nemožno považovať za konečného spotrebiteľa. Rovnako nemožno považovať za dôvodnú námietku odporcu spočívajúcu v tvrdení, podľa ktorého k odpojeniu navrhovateľa došlo bez súhlasu schôdze vlastníkov bytov, keďže z vykonaného dokazovanie vyplynulo, že navrhovateľ požiadal vlastníkov bytov v bytovom dome o súhlas a 25 z 30 vlastníkov vyjadrilo svoj súhlas s tým, aby sa navrhovateľ odpojil od centrálneho vykurovania a dodávky teplej úžitkovej vody, pričom takáto možnosť odpojenia sa bola upravená aj v zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov. Nedôvodná bola aj námietka premlčania všetkých tých platieb navrhovateľa, ktoré boli odporcovi navrhovateľom zaplatené pred 28.1.2007, teda v období dvoch rokov spred podania návrhu. Navrhovateľ sa vrátenia peňazí zaplatených odporcovi na náklady na prípravu teplej úžitkovej vody za roku 2006 a 2007 domáhal nielen na základe skutočnosti zaplatenia zálohových platieb, ale na základe toho, že mu tieto zálohové platby boli v ročnom zúčtovaní započítané. Preto vo vzťahu k týmto platbám začala dvojročná premlčacia doba plynúť nie dňom zaplatenia zálohových platieb, ale až dňom ich zúčtovania v ročnom zúčtovaní, ku ktorému pri platbách za rok 2006 a 2007 došlo v období dvoch rokov spred podania návrhu.
Navrhovateľ si v návrhu uplatnil náhradu trov konania. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. Neúspech navrhovateľa spočívajúci v zastavení konania sčasti o zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 1.1.2009 do 27.1.2009 a zamietnutí návrhu sčasti o zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 28.1.2009 do 21.2.2009 vo vzťahu k výroku, ktorým bolo navrhovateľovi v jeho návrhu vyhovené, treba považovať za jeho nepatrný neúspech. Navrhovateľovi vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku za podaný návrh o výške 16,50 eur, zaplatením súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 16,50 eur a právnym zastúpením, ktorých výška bola určená podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to (i) tarifná odmena za úkon právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 16,60 eur a režijný paušál vo výške 6,95 eur; (ii) tarifná odmena za úkon právnej služby písomné podanie vo veci samej - návrh podľa § 14 ods. 1 písm. b) vo výške 16,60 eur a režijný paušál vo výške 6,95 eur, (iii) tarifná odmena za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 27.4.2009 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 16,60 eur, režijný paušál vo výške 6,95 eur; (iv) tarifná odmena za úkon právnej služby písomné podanie vo veci samej - odvolanie podľa § 14 ods. 1 písm. b) vo výške 16,60 eur a režijný paušál vo výške 6,95 eur, (v) tarifná odmena za úkon právnej služby písomné podanie vo veci samej - podnet na podanie mimoriadneho odvolania odvolanie podľa § 14 ods. 1 písm. b) vo výške 16,60 eur a režijný paušál vo výške 7,41 eur; (vi) tarifná odmena za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 27.2.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 16,60 eur, režijný paušál vo výške 7,63 eur. Celkom trovy konania navrhovateľa predstavujú 175,44 eur, ktoré súd podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaviazal odporcu zaplatiť advokátovi navrhovateľa
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže navrhovateľ podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
nunenko
27.09.12,17:06
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa: S. - O. S. M., O..U.. so sídlom S. X, M., Y.: XX XXX XXX, zastúpeného W.. D. T., X. so sídlom v M., N. XX/X, proti odporkyni: H. S., bytom M., Ul. X.. A., X/XX, o zaplatenie 422,86 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. apríla 2011, č.k. 17C/139/2010 - 78, takto
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 219,84 Eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,5 % ročne od 01.08.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 422,86 Eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,5 % ročne od 01.08.2008 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že odporkyňa bola vlastníkom bytu, v ktorom vykonáva správu, pričom nezaplatila nedoplatok z vyúčtovania za rok 2007 vo výške 422,86 Eur. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný v časti o zaplatenie sumy 6.623,- Sk, t.j. 219,84 Eur. Jedná sa o nedoplatok, ktorý bola odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi za dodávku služieb spojených s užívaním bytu, a to predovšetkým za dodávku tepla podľa platnej právnej úpravy a za dodávku teplej vody podľa skutočne nameraných hodnôt, za obdobie mesiacov január - apríl 2007. Preto v tejto časti návrhu navrhovateľa vyhovel a zároveň mu priznal aj uplatnené úroky z omeškania. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v zmluve o výkone správy bolo dohodnuté, že zúčtovanie dodávky vody, teplej vody a stočného sa vykoná podľa skutočnej spotreby. Napriek tomuto dojednaniu v zmluve v rozpore s týmto dojednaním a v rozpore s pôvodným vyúčtovaním nákladov za rok 2006 navrhovateľ postupoval tak, že svoje pôvodne vystavené vyúčtovanie opravil a namiesto preplatku vo výške 5.214,- Sk od navrhovateľky žiadal nedoplatok za rok 2006 vo výške 6.116,- Sk. Ako dôvod tohto nedoplatku uviedol, že náklady na vodu, teplú vodu a stočné boli rozúčtované podľa priemeru spotreby jednotlivých bytov za predchádzajúce roky, o čom rozhodla schôdza vlastníkov bytov, ktorá sa konala 15.11.2007. Súd prvého stupňa konštatoval, že uvedené rozhodnutie schôdze vlastníkov bytov bolo urobené až v čase, keď navrhovateľka nebola vlastníčkou bytu, preto ani toto rozhodnutie nemohla ovplyvniť svojou účasťou na schôdzi vlastníkov, príp. návrhom, ktorým by sa domáhala neplatnosti tohto rozhodnutia. Odporkyňu nezaväzujú také zmeny vzťahu navrhovateľa ako správcu a jej ako vlastníčky bytu, ktoré boli urobené na základe právnych úkonov urobených po tom, ako prestala byť vlastníčkou bytu. Vo vzťahu k povinnostiam odporkyne preto rozhodnutie schôdze zo dňa 15.11.2007 nevyvolalo žiadne právne následky, preto návrh v prevyšujúcej časti o zaplatenie 6.116,- Sk, čo je 203,01 Eur, zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 8b ods. 2 písm. e/, § 10 ods. 1, § 14 ods. 4 a § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Zb. a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti rozsudku, jeho zamietajúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v tejto časti zmenil tak, že jeho návrhu vyhovie. V odvolaní uviedol, že podľa čl. II bod 2.5. písm. b/ Zmluvy o výkone správy vyúčtovanie skutočných nákladov za poskytnuté plnenia rozúčtuje správca na jednotlivé byty v dome podľa nameraných hodnôt v byte pri dodávke tepla pre ohrev teplej úžitkovej vody, vodné a stočné studenej vody a teplej úžitkovej vody podľa fakturačného domového vodomeru pomerom podľa bytových vodomerov. Opravné vyúčtovanie bolo vykonané z dôvodu nefunkčných vodomerov, preto jeho podkladom nemohli byť údaje podľa nameraných hodnôt. Preto na zhromaždení vlastníkov, konanom dňa 15.11.2007 bolo schválené rozpočítanie nákladov iným spôsobom. V konaní dokladoval, že rozúčtovanie iným spôsobom, teda podľa priemeru spotreby v predchádzajúcich rokoch bolo predmetom šetrenia Slovenskej energetickej inšpekcie, ktorá pri kontrole nezistila porušenie vyhlášky č. 630/2005 Z.z. Z uvedeného má za to, že vyúčtovanie nákladov za rok 2006 nebolo vykonané ani v rozpore so zákonom, ale ani v rozpore so zmluvou, pretože ak neboli odbery riadne namerané, nemohli byť podľa meraní ani rozpočítavané. Pokiaľ ide o argumentáciu súdu, že odporkyňu nezaväzujú také zmeny vzťahu navrhovateľa ako správcu a jej ako vlastníčky bytu, ktoré boli urobené na základe právnych úkonov urobených po tom, ako prestala byť vlastníčkou bytu namietal, že odporkyňa síce previedla vlastníctvo k bytu na nového vlastníka zmluvou zo dňa 17.04.2007, ale k trvalému pobytu v byte bola prihlásená až do 16.06.2008. Teda aj keby jej navrhovateľ alebo zástupcovia domu chceli oznámiť termín a program zhromaždenia, mohli jej zásielky adresovať len do bytu, o vyúčtovanie ktorého sa jedná. Okrem toho išlo o vyúčtovanie roku 2006, počas ktorého odporkyňa v byte bývala a spotreby za toto obdobie nemôžu ísť na ťarchu kupujúceho, ktorý bol vlastníkom v čase hlasovania, ako súd vyvodzuje z citácie ust. § 8a ods. 7 zák. č.182/1993 Z.z., podľa ktorého nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru zaväzujú aj právne úkony, týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome. Na zhromaždení vlastníkov 15.11.2007 sa nerozhodovalo o otázkach týkajúcich sa spoločných častí domu, ale o otázkach priamo súvisiacich s užívaním bytu, ktoré sa môžu dotknúť len vlastníka, ktorý poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu v predmetnom období aj spotreboval. Dal do pozornosti, že nedoplatok v sume 6.116,- Sk podľa názoru prvostupňového súdu nie je pohľadávkou voči odporkyni, ale pritom nevzal do úvahy námietku navrhovateľa, že pôvodne vypočítaný preplatok v sume 5.214,- Sk bol odporkyni vyplatený. Ako odvolací dôvod uviedol ustanovenie § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. že súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správny. Výrok rozsudku prvostupňového súdu, ktorým odporkyňa bola zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi 219,84 Eur s príslušenstvom nebol napadnutý odvolaním, preto nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 1, 2 O.s.p.), preto ho odvolací súd nepreskúmaval. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a/ - f/ O.s.p.
V prejednávanej veci navrhovateľ v odvolaní ako odvolací dôvod uplatňuje ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva, pričom o nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Preskúmaním rozsudku prvostupňového súdu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom a vec aj správne právne posúdil.
Odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným právnym názorom prvostupňového súdu, že pokiaľ sa navrhovateľ domáha proti odporkyni zaplatenia nedoplatkov za rok 2006 na základe vyúčtovania, ktoré v rozpore so svojim pôvodným vyúčtovaním urobil iným spôsobom ako bolo dohodnuté v Zmluve o výkone správy, a to na základe rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov ktorá sa konala až po tom, čo odporkyňa prestala byť vlastníčkou bytu, nemôže byť takéto rozhodnutie pre odporkyňu právne záväzné.
Z článku II bod 2.5. písm. b/ Zmluvy o výkone správy vyplýva, že vyúčtovanie skutočných nákladov za poskytnuté plnenia rozúčtuje správca na jednotlivé byty v dome podľa nameraných hodnôt v byte pri dodávke tepla pre ohrev teplej úžitkovej vody, vodné a stočné studenej vody a teplej úžitkovej vody podľa fakturačného domového vodomeru pomerom podľa bytových vodomerov.
Pokiaľ zhromaždenie vlastníkov bytu o rozúčtovaní nákladov rozhodlo inak, v čase, kedy odporkyňa už nebola vlastníčkou bytu, jeho rozhodnutie môže zaväzovať iba vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v dome, čo vyplýva z ust. § 14 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Vo vzťahu k povinnostiam odporkyne preto rozhodnutie schôdze zo dňa 15.11.2007 nemohlo vyvolať žiadne právne následky.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý v tejto časti návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, považoval za správne. Preto rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, pričom odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnila postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 219,84 Eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,5 % ročne od 01.08.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 422,86 Eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,5 % ročne od 01.08.2008 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že odporkyňa bola vlastníkom bytu, v ktorom vykonáva správu, pričom nezaplatila nedoplatok z vyúčtovania za rok 2007 vo výške 422,86 Eur. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný v časti o zaplatenie sumy 6.623,- Sk, t.j. 219,84 Eur. Jedná sa o nedoplatok, ktorý bola odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi za dodávku služieb spojených s užívaním bytu, a to predovšetkým za dodávku tepla podľa platnej právnej úpravy a za dodávku teplej vody podľa skutočne nameraných hodnôt, za obdobie mesiacov január - apríl 2007. Preto v tejto časti návrhu navrhovateľa vyhovel a zároveň mu priznal aj uplatnené úroky z omeškania. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v zmluve o výkone správy bolo dohodnuté, že zúčtovanie dodávky vody, teplej vody a stočného sa vykoná podľa skutočnej spotreby. Napriek tomuto dojednaniu v zmluve v rozpore s týmto dojednaním a v rozpore s pôvodným vyúčtovaním nákladov za rok 2006 navrhovateľ postupoval tak, že svoje pôvodne vystavené vyúčtovanie opravil a namiesto preplatku vo výške 5.214,- Sk od navrhovateľky žiadal nedoplatok za rok 2006 vo výške 6.116,- Sk. Ako dôvod tohto nedoplatku uviedol, že náklady na vodu, teplú vodu a stočné boli rozúčtované podľa priemeru spotreby jednotlivých bytov za predchádzajúce roky, o čom rozhodla schôdza vlastníkov bytov, ktorá sa konala 15.11.2007. Súd prvého stupňa konštatoval, že uvedené rozhodnutie schôdze vlastníkov bytov bolo urobené až v čase, keď navrhovateľka nebola vlastníčkou bytu, preto ani toto rozhodnutie nemohla ovplyvniť svojou účasťou na schôdzi vlastníkov, príp. návrhom, ktorým by sa domáhala neplatnosti tohto rozhodnutia. Odporkyňu nezaväzujú také zmeny vzťahu navrhovateľa ako správcu a jej ako vlastníčky bytu, ktoré boli urobené na základe právnych úkonov urobených po tom, ako prestala byť vlastníčkou bytu. Vo vzťahu k povinnostiam odporkyne preto rozhodnutie schôdze zo dňa 15.11.2007 nevyvolalo žiadne právne následky, preto návrh v prevyšujúcej časti o zaplatenie 6.116,- Sk, čo je 203,01 Eur, zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 8b ods. 2 písm. e/, § 10 ods. 1, § 14 ods. 4 a § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Zb. a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti rozsudku, jeho zamietajúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v tejto časti zmenil tak, že jeho návrhu vyhovie. V odvolaní uviedol, že podľa čl. II bod 2.5. písm. b/ Zmluvy o výkone správy vyúčtovanie skutočných nákladov za poskytnuté plnenia rozúčtuje správca na jednotlivé byty v dome podľa nameraných hodnôt v byte pri dodávke tepla pre ohrev teplej úžitkovej vody, vodné a stočné studenej vody a teplej úžitkovej vody podľa fakturačného domového vodomeru pomerom podľa bytových vodomerov. Opravné vyúčtovanie bolo vykonané z dôvodu nefunkčných vodomerov, preto jeho podkladom nemohli byť údaje podľa nameraných hodnôt. Preto na zhromaždení vlastníkov, konanom dňa 15.11.2007 bolo schválené rozpočítanie nákladov iným spôsobom. V konaní dokladoval, že rozúčtovanie iným spôsobom, teda podľa priemeru spotreby v predchádzajúcich rokoch bolo predmetom šetrenia Slovenskej energetickej inšpekcie, ktorá pri kontrole nezistila porušenie vyhlášky č. 630/2005 Z.z. Z uvedeného má za to, že vyúčtovanie nákladov za rok 2006 nebolo vykonané ani v rozpore so zákonom, ale ani v rozpore so zmluvou, pretože ak neboli odbery riadne namerané, nemohli byť podľa meraní ani rozpočítavané. Pokiaľ ide o argumentáciu súdu, že odporkyňu nezaväzujú také zmeny vzťahu navrhovateľa ako správcu a jej ako vlastníčky bytu, ktoré boli urobené na základe právnych úkonov urobených po tom, ako prestala byť vlastníčkou bytu namietal, že odporkyňa síce previedla vlastníctvo k bytu na nového vlastníka zmluvou zo dňa 17.04.2007, ale k trvalému pobytu v byte bola prihlásená až do 16.06.2008. Teda aj keby jej navrhovateľ alebo zástupcovia domu chceli oznámiť termín a program zhromaždenia, mohli jej zásielky adresovať len do bytu, o vyúčtovanie ktorého sa jedná. Okrem toho išlo o vyúčtovanie roku 2006, počas ktorého odporkyňa v byte bývala a spotreby za toto obdobie nemôžu ísť na ťarchu kupujúceho, ktorý bol vlastníkom v čase hlasovania, ako súd vyvodzuje z citácie ust. § 8a ods. 7 zák. č.182/1993 Z.z., podľa ktorého nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru zaväzujú aj právne úkony, týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome. Na zhromaždení vlastníkov 15.11.2007 sa nerozhodovalo o otázkach týkajúcich sa spoločných častí domu, ale o otázkach priamo súvisiacich s užívaním bytu, ktoré sa môžu dotknúť len vlastníka, ktorý poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu v predmetnom období aj spotreboval. Dal do pozornosti, že nedoplatok v sume 6.116,- Sk podľa názoru prvostupňového súdu nie je pohľadávkou voči odporkyni, ale pritom nevzal do úvahy námietku navrhovateľa, že pôvodne vypočítaný preplatok v sume 5.214,- Sk bol odporkyni vyplatený. Ako odvolací dôvod uviedol ustanovenie § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. že súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správny. Výrok rozsudku prvostupňového súdu, ktorým odporkyňa bola zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi 219,84 Eur s príslušenstvom nebol napadnutý odvolaním, preto nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 1, 2 O.s.p.), preto ho odvolací súd nepreskúmaval. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a/ - f/ O.s.p.
V prejednávanej veci navrhovateľ v odvolaní ako odvolací dôvod uplatňuje ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva, pričom o nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Preskúmaním rozsudku prvostupňového súdu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom a vec aj správne právne posúdil.
Odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným právnym názorom prvostupňového súdu, že pokiaľ sa navrhovateľ domáha proti odporkyni zaplatenia nedoplatkov za rok 2006 na základe vyúčtovania, ktoré v rozpore so svojim pôvodným vyúčtovaním urobil iným spôsobom ako bolo dohodnuté v Zmluve o výkone správy, a to na základe rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov ktorá sa konala až po tom, čo odporkyňa prestala byť vlastníčkou bytu, nemôže byť takéto rozhodnutie pre odporkyňu právne záväzné.
Z článku II bod 2.5. písm. b/ Zmluvy o výkone správy vyplýva, že vyúčtovanie skutočných nákladov za poskytnuté plnenia rozúčtuje správca na jednotlivé byty v dome podľa nameraných hodnôt v byte pri dodávke tepla pre ohrev teplej úžitkovej vody, vodné a stočné studenej vody a teplej úžitkovej vody podľa fakturačného domového vodomeru pomerom podľa bytových vodomerov.
Pokiaľ zhromaždenie vlastníkov bytu o rozúčtovaní nákladov rozhodlo inak, v čase, kedy odporkyňa už nebola vlastníčkou bytu, jeho rozhodnutie môže zaväzovať iba vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v dome, čo vyplýva z ust. § 14 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Vo vzťahu k povinnostiam odporkyne preto rozhodnutie schôdze zo dňa 15.11.2007 nemohlo vyvolať žiadne právne následky.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý v tejto časti návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, považoval za správne. Preto rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, pričom odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnila postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
nunenko
27.09.12,17:25
...určené podľa § 8 cit. vyhlášky, boli rozdelené na základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 10% a spotrebná zložka 90% nákladov na prípravu TÚV v objekte rozpočítania. Podľa § 9 ods. 2 citovanej vyhlášky základná zložka sa rozpočítava medzi konečných spotrebiteľov rovnakým dielom na každý byt a nebytový priestor v objekte rozpočítania, ak je v byte alebo nebytovom priestore zabezpečená dodávka teplej úžitkovej vody. Zo stanoviska URSO, odboru regulácie tepelnej energetiky ďalej vyplynulo, že pri odstavených radiátoroch rozpočítanie množstva dodaného tepla podľa základnej a spotrebnej zložky má vyrovnať rozdiely medzi „nameraným“ množstvom tepla dodaným do miestnosti vykurovacou sústavou a skutočne dodaným, ktoré do miestnosti prestúpi aj z vedľajších miestností vnútornými priečkami pri rozdielnych vnútorných teplotách miestností ( bytov ). Vlastníci bytov s individuálnym vykurovaním, čo je aj prípad odporcu, odoberajú aj časť tepla, ktorá prestúpi tiež do spoločných priestorov, ktoré nie sú vybavené vykurovacím telesom ( vstupná hala, chodby, schodištia a pod ) z priestorov, ktoré sú vykurované centrálne a využívajú ich všetci obyvatelia. Preto podľa citovanej vyhlášky majú povinnosť prispievať na dodávku tepla do nich aj tí užívatelia bytov s individuálnym vykurovaním, ktorí využívajú prestup tepla z miestnosti vykurovaných centrálne a na úkor centrálne vykurovaných bytov si znížili svoje náklady na teplo. Citovaná vyhláška upravuje aj spôsob rozpočítavania množstva dodaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody v objekte rozpočítavania. Vyplýva z nej postup rozúčtovania tepla tak, aby každý konečný spotrebiteľ, ktorý má možnosť odoberať teplú úžitkovú vodu, prispieval na základnú zložku. Vychádzajúc zo zákonnej úpravy teda za teplú úžitkovú vodu by sa neuplatňovala základná zložka len u tých konečných spotrebiteľov, ak by u nich bolo vykonané také technické opatrenie na odpojenie dodávky teplej úžitkovej vody pripravovanej centrálne, aby konečný spotrebiteľ nemohol úžitkovú vodu odoberať vôbec. (http://www.rozsudky.com/rozsudok/22812/ea230961bf912d1b7f2b40bcbcbd5550)
nunenko
02.11.12,05:36
Rozhodnutia ŠEI
§ 18 ods. 4 písmeno d) zákona č. 657/2004 Z. z. (3 500€) (330,- €) (400€)
§ 5 ods. 2 písm. c) a § 8 ods. 2 písm. c) zákona č. 555/2005 Z.z.
§ 17 ods. 4 písm. e) zákona NR SR č. 657/2004 Z.z. (20€)
§ 9 ods. 2 vyhlášky ÚRSO č. 630/2005 Z.z.
v § 17 ods. 1 (1650,- €),
§ 25 ods. 2 (1850,- €)
§ 18 ods. 4 písm. d) (349€)
§ 17 ods. 4 písm. b) (165€)
§ 18 ods. 4 písmeno d) zákona č. 657/2004 Z. z. (3 500€) (330,- €) (400€)
§ 5 ods. 2 písm. c) a § 8 ods. 2 písm. c) zákona č. 555/2005 Z.z.
§ 17 ods. 4 písm. e) zákona NR SR č. 657/2004 Z.z. (20€)
§ 9 ods. 2 vyhlášky ÚRSO č. 630/2005 Z.z.
v § 17 ods. 1 (1650,- €),
§ 25 ods. 2 (1850,- €)
§ 18 ods. 4 písm. d) (349€)
§ 17 ods. 4 písm. b) (165€)
Jumil
02.12.12,21:09
Rozsudkom v mene Slovenskej republiky 17C/127/2010 – 177 odporkyňa je povinná zaplatiť spoločenstvu Dozachem 43,35 € s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % ročne od 1.6.2009 do zaplatenia so zmluvnou pokutou z tejto sumy vo výške 0,1% denne od 1.6.2009 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 123,52 € (trovy právneho zastúpenia 107,02 eur, iné trovy 16,5 eur, číže súdny poplatok), ktoré je povinná zaplatiť advokátovi navrhovateľa, a to do troch dní od právoplatného rozsudku.
Odporkyňa je povinná nahradiť štátu trovy konania vo výške 528,16 €, ktoré je povinná zaplatiť Okresnému súdu v Prievidzi a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. (súdny znalec na vyúčtovanie).
Odporkyni sa oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nepriznáva.
Rozsudok Okresného súdu v Prievidzi nenadobudol právoplatnosť. Odporkyňa podala odvolanie.
Krajský súd v Trenčíne uznesením rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o oslobodení od platenia súdnych poplatkov mení tak, že odporkyni priznáva oslobodenie od súdnych poplatkov v ½ -ici.
Vo výroku o náhrade trov účastníkov mení konania rozsudok okresného súdu tak, že odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 61,76 € (z toho trovy právneho zastúpenia 53,51 eur, iné trovy 8,25 eur), ktoré je povinná zaplatiť advokátovi navrhovateľa, a to do troch dní od právoplatného uznesenia.
Vo výroku o náhrade trov štátu rozsudok okresného súdu mení tak, že odporkyňa je povinná nahradiť štátu trovy konania vo výške 264,8 €, ktoré je povinná zaplatiť Okresnému súdu Prievidza do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
V prejednávanej veci je nepochybné, že podľa konečného rozhodnutia bola odporkyňa neúspešná v konaní, pričom zo štátnych prostriedkov bolo uhradené znalecké vo výške 528,16 Eur. Štát má nárok na náhradu trov konania, ktoré platil v prípade, ak súd účastníkovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p. Keďže v danom prípade bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v ½-ici, aj povinnosť odporkyne neúspešnej v konaní hradiť trovy, ktoré štát platil na znalecké dokazovanie je daná v rozsahu ½-ice, čo predstavuje v danom prípade 264,80 Eur.
Pri rozhodovaní o náhrade trov medzi účastníkmi navzájom považoval odvolavaci súd za opodstatnené aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi sčasti, t.j. v rozsahu ½-ice neprizná náhradu trov. Predpokladom použitia citovaného zákonného ustanovenia je, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok, aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Jeho aplikácia je odôvodnená tým, že by strohé uplatnenie ustanovení o náhrade trov mohlo v konkrétnom prípade viesť k nežiaducej tvrdosti. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa podľa súdnej praxe prihliada predovšetkým na osobitné, majetkové, zárobkové a iné pomery účastníkov konania. V prejednávanej veci je nepochybné, že jediným príjmom odporkyne je invalidný dôchodok vo výške 285 Eur mesačne a jej majetkom je 1-izbový byt. Takto zistené okolnosti považoval súd za také dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí súd výnimočne priznať náhradu trov úspešnému účastníkovi a to v danom v rozsahu ½-ici. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Trenčíne dňa 5. Septembra 2012
JUDr. Emília Zimová
predsedníčka senátu
Toľko súdy.
Úspešný účastník konania je spoločenstvo vlastníkov bytov. Nemá žiadny majetok, všetky poplatky boli hradené z FOaÚ. FOaÚ tvoria všetci vlastníci bytov podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu. V spoločenstve máme dôchodkyne, ktoré majú menší dôchodok, hoci pracovali celý život, ako uvedená odporkyňa má invalidný dôchodok. Vlastníci bytov počas 6 rokov sponzorujú odporkyňu, nakoľko ona neplatí v plnej výške predpísane zálohové platby, sama si ich kráti a nedoplatí ani ročný nedoplatok. Za každý rok máme podanú žalobu.
Náklady spoločenstva vlastníkov bytov boli 16,5 € (súdny poplatok), 56,05 € (právne služby) a nedoplatok 43,35 €. Spolu 115,90 €.No ako úspešný účastník dostaneme podľa uznesenia Krajského súdu v Trenčíne nedoplatok, súdny poplatok ½-ici, za právne služby ½-ici a úroky z omeškania a so zmluvnou pokutou. Táto suma po sčítaní je 106,63 €. Po ukončení súdov spoločenstvo je v strate a nedostane ani tie peniaze, ktoré malo na výdavkoch. A tak naše dôchodkyne budú aj naďalej dotovať našu mladšiu invalidnú dôchodkyňu, ktorá je rómskeho pôvodu.
Okrem spoločenstva, ani štát nedostane svoje výdajky za znalca, ale len v ½-ici. Aj štát dotuje tých, ktorí si neplnia svoje povinnosti vyplývajúce im zo zákona. Títo dlžníci budú poukazovať, že veľa platia, že ony nemohli mať také náklady. Zasa sa budú súdiť nakoľko ony sú oslobodení od súdnych poplatkov. Začarovaný kruh. Súdy majú robotu, plačú aké majú malé platy a ty predseda zadarmo dokazuj na súde, že si dobre spravil vyúčtovanie a nikde sa nepomýlil. Ak by si sa náhodou pomýlil, platíš v plnej výške súdny poplatok, právne služby aj znalca a nikto ťa neoslobodí od platenia.
Odporkyňa je povinná nahradiť štátu trovy konania vo výške 528,16 €, ktoré je povinná zaplatiť Okresnému súdu v Prievidzi a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. (súdny znalec na vyúčtovanie).
Odporkyni sa oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nepriznáva.
Rozsudok Okresného súdu v Prievidzi nenadobudol právoplatnosť. Odporkyňa podala odvolanie.
Krajský súd v Trenčíne uznesením rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o oslobodení od platenia súdnych poplatkov mení tak, že odporkyni priznáva oslobodenie od súdnych poplatkov v ½ -ici.
Vo výroku o náhrade trov účastníkov mení konania rozsudok okresného súdu tak, že odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 61,76 € (z toho trovy právneho zastúpenia 53,51 eur, iné trovy 8,25 eur), ktoré je povinná zaplatiť advokátovi navrhovateľa, a to do troch dní od právoplatného uznesenia.
Vo výroku o náhrade trov štátu rozsudok okresného súdu mení tak, že odporkyňa je povinná nahradiť štátu trovy konania vo výške 264,8 €, ktoré je povinná zaplatiť Okresnému súdu Prievidza do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
V prejednávanej veci je nepochybné, že podľa konečného rozhodnutia bola odporkyňa neúspešná v konaní, pričom zo štátnych prostriedkov bolo uhradené znalecké vo výške 528,16 Eur. Štát má nárok na náhradu trov konania, ktoré platil v prípade, ak súd účastníkovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p. Keďže v danom prípade bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v ½-ici, aj povinnosť odporkyne neúspešnej v konaní hradiť trovy, ktoré štát platil na znalecké dokazovanie je daná v rozsahu ½-ice, čo predstavuje v danom prípade 264,80 Eur.
Pri rozhodovaní o náhrade trov medzi účastníkmi navzájom považoval odvolavaci súd za opodstatnené aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi sčasti, t.j. v rozsahu ½-ice neprizná náhradu trov. Predpokladom použitia citovaného zákonného ustanovenia je, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok, aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Jeho aplikácia je odôvodnená tým, že by strohé uplatnenie ustanovení o náhrade trov mohlo v konkrétnom prípade viesť k nežiaducej tvrdosti. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa podľa súdnej praxe prihliada predovšetkým na osobitné, majetkové, zárobkové a iné pomery účastníkov konania. V prejednávanej veci je nepochybné, že jediným príjmom odporkyne je invalidný dôchodok vo výške 285 Eur mesačne a jej majetkom je 1-izbový byt. Takto zistené okolnosti považoval súd za také dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí súd výnimočne priznať náhradu trov úspešnému účastníkovi a to v danom v rozsahu ½-ici. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Trenčíne dňa 5. Septembra 2012
JUDr. Emília Zimová
predsedníčka senátu
Toľko súdy.
Úspešný účastník konania je spoločenstvo vlastníkov bytov. Nemá žiadny majetok, všetky poplatky boli hradené z FOaÚ. FOaÚ tvoria všetci vlastníci bytov podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu. V spoločenstve máme dôchodkyne, ktoré majú menší dôchodok, hoci pracovali celý život, ako uvedená odporkyňa má invalidný dôchodok. Vlastníci bytov počas 6 rokov sponzorujú odporkyňu, nakoľko ona neplatí v plnej výške predpísane zálohové platby, sama si ich kráti a nedoplatí ani ročný nedoplatok. Za každý rok máme podanú žalobu.
Náklady spoločenstva vlastníkov bytov boli 16,5 € (súdny poplatok), 56,05 € (právne služby) a nedoplatok 43,35 €. Spolu 115,90 €.No ako úspešný účastník dostaneme podľa uznesenia Krajského súdu v Trenčíne nedoplatok, súdny poplatok ½-ici, za právne služby ½-ici a úroky z omeškania a so zmluvnou pokutou. Táto suma po sčítaní je 106,63 €. Po ukončení súdov spoločenstvo je v strate a nedostane ani tie peniaze, ktoré malo na výdavkoch. A tak naše dôchodkyne budú aj naďalej dotovať našu mladšiu invalidnú dôchodkyňu, ktorá je rómskeho pôvodu.
Okrem spoločenstva, ani štát nedostane svoje výdajky za znalca, ale len v ½-ici. Aj štát dotuje tých, ktorí si neplnia svoje povinnosti vyplývajúce im zo zákona. Títo dlžníci budú poukazovať, že veľa platia, že ony nemohli mať také náklady. Zasa sa budú súdiť nakoľko ony sú oslobodení od súdnych poplatkov. Začarovaný kruh. Súdy majú robotu, plačú aké majú malé platy a ty predseda zadarmo dokazuj na súde, že si dobre spravil vyúčtovanie a nikde sa nepomýlil. Ak by si sa náhodou pomýlil, platíš v plnej výške súdny poplatok, právne služby aj znalca a nikto ťa neoslobodí od platenia.
Llívia
06.12.12,11:53
...Po ukončení súdov spoločenstvo je v strate a nedostane ani tie peniaze, ktoré malo na výdavkoch. A tak naše dôchodkyne budú aj naďalej dotovať našu mladšiu invalidnú dôchodkyňu, ktorá je rómskeho pôvodu.
Okrem spoločenstva, ani štát nedostane svoje výdajky za znalca, ale len v ½-ici. Aj štát dotuje tých, ktorí si neplnia svoje povinnosti vyplývajúce im zo zákona...
A kto dotuje ten štát? Ty, Sito, ja,... Vážne "vtipné" takéto rozhodnutie, keď neurobiť nič by vás vyšlo lacnejšie:mee: :mee:
Okrem spoločenstva, ani štát nedostane svoje výdajky za znalca, ale len v ½-ici. Aj štát dotuje tých, ktorí si neplnia svoje povinnosti vyplývajúce im zo zákona...
A kto dotuje ten štát? Ty, Sito, ja,... Vážne "vtipné" takéto rozhodnutie, keď neurobiť nič by vás vyšlo lacnejšie:mee: :mee:
Jumil
06.12.12,19:19
Skutočne odpustenie výdavkov za znalca v tomto prípade zaplatíme v konečnom dôsledku my ostatní, tu je to v rozsahu ½-ice zo 528,16 Eur, ktoré súd odpustil odporkyni. Súd bol k odporkyni veľmi zhovievavý a trovy spoločenstva nechal zaplatiť v ½-ici členom spoločenstva z FOaÚ aj, keď si títo plnili svoje povinnosti. Ale je tu aj poučenie pre iných tzv. múdrych, ktorí majú chuť sa súdiť a nevedia dokázať kde je vyúčtovanie zlé vypočítané. Mal som prípad pri inom súdnom spore s dlžníčkou, že súd nariadil dokazovanie súdnym znalcom a tu boli náklady na znalca 1 438,80 € a súd odporkyni nič neodpustil. Ale je to aj poučenie pre predsedov, že v konečnom dôsledku nesú na trh aj svoju kožu, ak sa pomýlia a odporca bude úspešný, vtedy aj znalecké dokazovanie zaplatí spoločenstvo. A spoločenstvu predseda.Podľa zákona 182/93 Z.z. § 7 c (4) Predseda zodpovedá za škodu spôsobenú spoločenstvu, vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome alebo tretím osobám porušením svojich povinností alebo prekročením svojich právomocí.
nunenko
27.02.13,22:49
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
2Sžo/7/2012
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny
Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej
veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo Liptovský Mikuláš,
Mikuláš, IČO: 00 222 011, zastúpený JUDr. Jankou Čončolovou, advokátkou so sídlom
M. Pišúta 3, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný
inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/1270/99/2010 zo dňa 15.8.2011,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/70/2011-26 zo dňa
30. novembra 2011, takto
Kollárova 3588, Liptovský
rozhodol:
Najvyšší
č. k. 21S/70/2011-26 zo dňa 30. novembra 2011 p o t v r d z u j e .
súd
Slovenskej
republiky
rozsudok
Krajského
súdu
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
2
2Sžo/7/2012
Odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa žalobca domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým v odvolacom konaní bolo zmenené rozhodnutie
Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj zo dňa
25.10.2010, ktorým prvostupňový správny orgán žalobcovi uložil za porušenie povinností
predávajúceho podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon
o ochrane spotrebiteľa“) pokutu podľa § 24 ods. 1 tohto zákona vo výške 550 € za to, že žalobca
porušil povinnosti predávajúceho, keď ako poskytovateľ služby konal v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko kontrolami v dňoch 4.8.2010, 12.8.2010 a 2.9.2010 bolo zistené, že žalobca
porušil zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon
č. 182/1993 Z. z.“), pretože ako správca bytov v zmysle § 8a ods. 2 tohto zákona, keď končí
správca svoju činnosť, je povinný do 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia
činnosti predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu,
vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia, ktorú
povinnosť si žalobca ako správca bytov voči spotrebiteľom - vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome Kollárova 1946 Liptovský Mikuláš, nesplnil a tým konal v rozpore
s dobrými mravmi. Krajský súd takto rozhodol, keď sa stotožnil so žalovaným, že je nesporné, že
zmluva o výkone správy bytov č. 115/2003 zo dňa 18.8.2003 a zmluvný vzťah medzi správcom
bytov a nebytových priestorov ako poskytovateľom služby a vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov ako spotrebiteľmi, je zmluvou spotrebiteľskou. V tejto súvislosti vznikli žalobcovi ako
poskytovateľovi uvedenej služby povinnosti vyplývajúce z § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane
spotrebiteľa, teda poskytovať služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie
a žalobca si svoje povinnosti v zmysle § 8a ods. 2 tretia veta zákona č. 182/1993 Z. z. nesplnil,
čím došlo k porušeniu práv spotrebiteľov zo strany predávajúceho ako poskytovateľa služby.
Krajský súd ďalej dôvodil, že Slovenská obchodná inšpekcia je orgánom štátu oprávneným
kontrolovať vnútorný trh a aj kontrolovať, či sú spotrebiteľom poskytované služby v súlade
so zmluvnými a zákonnými podmienkami vrátane služieb, ktoré poskytujú správcovia bytov
3
2Sžo/7/2012
a domov vo vzťahu k vlastníkom bytov a domov a poukázal na ust. § 4 ods. 1 zák. č. 128/2002
Z. z., kde je priamy odkaz na osobitný predpis, ktorým je aj zákon č. 182/1993 Z. z.
Proti rozsudku krajského súdu žalobca podal odvolanie a žiadal, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
resp. aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie
Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Žiline
pre Žilinský kraj zrušil a zaviazal žalovaného zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi. Uviedol,
že krajský súd nesprávne na vec aplikoval ust. § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa,
keď konanie žalobcu skutkovo vyhodnotil ako poskytovanie služby spôsobom, ktorý neumožňuje
ich riadne použitie a takéto konanie bez ďalšieho po právnej stránke vyhodnotil ako porušenie § 4
ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, avšak podľa žalobcu uvedené ustanovenie nemá
kogentný charakter a umožňuje širší výklad a nemožno ho vykladať výlučne formalistickým
spôsobom, k akému sa priklonil krajský súd, keď neskúmal, či v prejednávanej veci žalobca
skutočne vykonal činnosť správcu nie riadne. Žalobca ďalej uviedol, že rozhodnutím krajského
súdu došlo k odňatiu jeho práva na spravodlivé súdne konanie v dôsledku tzv. opomenutého
dôkazu a tým k nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Nedostatok spočívajúci v tzv. opomenutom
dôkaze zakladá vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. V zmysle skutkových zistení už správnym
orgánom prvého stupňa sa zistila skutková okolnosť, a to že v protokole o odovzdaní domu
na Kollárovej 1946 v Liptovskom Mikuláši zo dňa 26.8.2009 sa žalobca a nový správca domu
dohodli, že zostatok finančných prostriedkov na účte domu žalobca prevedie na účet založený
novým správcom nie v lehote 30 dní od skončenia správy domu ale až 20.9.2009. Logickým
dôvodom uvedenej dohody žalobcu a nového správcu domu bolo riadne uzavretie všetkých
účtovných záležitostí zo zmluvných vzťahov, ktoré sa týkajú domu a vzťahujú sa na obdobie
výkonu správy žalobcu. Žalobca uviedol, že vykonal pre vlastníkov bytov ďalšiu prácu naviac
a v každom prípade služby v súlade so záujmom vlastníkov bytov, spotrebiteľov, mať uzavreté
účtovné záležitosti zo zmluvných vzťahov týkajúcich sa domu a vzťahujúcich sa na obdobie
výkonu správy doterajšieho správcu, a túto skutočnosť mal krajský súd skutkovo a právne
vyhodnotiť, čo neurobil. Čo sa týka výšky uloženej sankcie, nie je zdôvodnená v zmysle
ust. § 157 ods. 2 O.s.p. ako i judikatúry Ústavného súdu SR a v tejto časti je rozhodnutie
krajského súdu nepreskúmateľné a došlo k odňatiu práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie.
4
2Sžo/7/2012
Žalobca už v žalobe poukázal na nedostatok zákonnosti v postupe žalovaného pri odôvodnení
výšky uloženej sankcie a jej príslušných zákonných kritérií. Skutkový záver krajského súdu
spočívajúci v tom, že žalovaný sa pri uložení sankcie vysporiadal so všetkými okolnosťami, nie
je pravdivý a z konštatácie krajského súdu, že rozsah a výška uloženej sankcie závisí od voľnej
úvahy správneho orgánu a že rozhodnutie správneho orgánu nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom, nie je možné takýto rozsudok krajského súdu preskúmať odvolacím
súdom.
Žalovaný správny orgán sa písomne vyjadril k odvolaniu žalobcu a žiadal, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok ako súladný so zákonom potvrdil. Uviedol, že
v odvolaní žalobcu nie sú uvedené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali jednak
odvolacie rozhodnutie vydané v správnom konaní ako aj rozsudok krajského súdu. Čo sa týka
ust. § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, tak pre jeho porušenie stačí, ak sa zistí, že
predávajúci, ktorým bol v danom prípade aj žalobca, nevytvoril podmienky na poskytovanie
služby spôsobom, ktorý vyžaduje zákon a ktorý vyplýva vzhľadom na charakter predmetnej
služby zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Tieto zákonné povinnosti žalobcu
sa viazali k ukončeniu služby výkonu správy, nakoľko riadne ukončenie správy domu
je predpokladom na poskytovanie služby zákonom predpísaným spôsobom aj zo strany nového
správcu alebo spoločenstva vlastníkov bytov v dome.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1
O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolanie
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať
úspech.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
5
2Sžo/7/2012
Podľa § 4 ods. 1 písm. h) zák. č. 250/2007 Z. z. predávajúci je povinný zabezpečiť predaj
výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie.
Podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými
mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavne znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže
privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe
využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej
slobody.
Podľa § 2 písm. b) bod 1 zák. č. 250/2007 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie
predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje
služby, alebo jeho splnomocnenec.
Podľa § 2 písm. i) zák. č. 250/2007 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie službou
akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne
s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné
komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.
Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. za porušenie povinností ustanovených týmto
zákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží
orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej
v § 26 pokutu do 2.000.000,--Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží
pokutu do 5.000.000,--Sk.
Najvyšší súd SR sa stotožňuje s krajským súdom, keď dôvodí, že Slovenská obchodná
inšpekcia je tým orgánom štátu, ktorý je oprávnený kontrolovať vnútorný trh a teda aj
kontrolovať, či spotrebiteľom sú poskytované služby v súlade so zmluvnými a zákonnými
podmienkami vrátane služieb, ktoré poskytujú správcovia bytov a domov vo vzťahu k vlastníkom
bytov.
6
2Sžo/7/2012
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach
ochrany spotrebiteľa vyplýva, že Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa
§ 2 a podľa osobitných predpisov.
Z poznámky pod čiarou k tomuto ustanoveniu pod bodom 1) uvádza zákonodarca
príkladmo viaceré právne predpisy avšak tiež i zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti postupovali správne orgány súladne so zákonom ako
i krajský súd, keď dôvodili potrebu na daný prípad aplikovať ustanovenie § 4 ods. 1 písm. h)
zákona o ochrane spotrebiteľa a taktiež je potrebné na rozdiel od žalobcu dôvodiť, že z tohto
ustanovenia vyplýva jeho kogentný charakter, pretože priamo a bezprostredne z neho pre žalobcu
vyplýva povinnosť poskytovania služieb takým spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné
použitie a preto výklad, aký zaujíma pri tomto ustanovení žalobca vo svojom odvolaní považuje
odvolací súd za účelový až špekulatívny.
Taktiež žalobca mylne dôvodí tým, že sa s novým správcom domu dohodol, že zostatok
finančných prostriedkov na účte domu prevedie žalobca na účet založený novým správcom
(pisateľom podnetu) nie v lehote 30 dní od skončenia správy domu, ale až po dni 20.9.2009 a že
výsledkom uvedenej dohody bolo riadne uzavretie všetkých účtovných prípadov zo zmluvných
vzťahov týkajúcich sa domu, vzťahujúcich sa na obdobie výkonu správy žalobcu (ku dňu
31.8.2009). Totiž z protokolu o odovzdaní domu na Kollárovej 1946 v Liptovskom Mikuláši
zo dňa 26.8.2009 síce vyplýva uvedená dohoda, avšak ušlo pozornosti žalobcu, že správnym
orgánom bol sankcionovaný pre porušenie § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa
v nadväznosti na § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď si nesplnil
povinnosť najneskôr do 31. augusta 2009 predložiť správu o svojej činnosti týkajúcej sa
uvedeného domu a vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia,
čím nezabezpečil poskytnutie služby spôsobom, ktorý umožňuje jej riadne použitie. Pokiaľ
žalobca poukazuje na účet nového správcu ako o činnosti resp. práci naviac v prospech
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, tak v tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že
7
2Sžo/7/2012
žalobca neurobil žiadnu nadprácu, ale v skutočnosti si len plnil svoju zákonnú povinnosť, ktorá
mu okrem iného vyplýva i z ust. § 8a bytového zákona.
Odvolací súd je toho názoru, že taktiež i námietky žalobcu ohľadne uloženia pokuty a jej
výšky sú neopodstatnené. V tejto časti poukazuje na riadne odôvodnenie napadnutého rozsudku
krajského súdu, pretože Najvyšší súd SR sa s jeho dôvodením stotožňuje a obmedzuje sa
na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Správne orgány pri ukladaní pokuty postupovali
v súlade so zásadami administratívneho trestania a nevybočili z medzí stanovených pre použitie
správnej úvahy.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu
ako súladný so zákonom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil za použitia ust. § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR v zmysle ust. § 250k ods. 1
O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 O.s.p. Žalobca
v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému trovy konania nevznikli a tieto mu neprináležia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, dňa 23. októbra 2012
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth
Slovenskej republiky
2Sžo/7/2012
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny
Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej
veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo Liptovský Mikuláš,
Mikuláš, IČO: 00 222 011, zastúpený JUDr. Jankou Čončolovou, advokátkou so sídlom
M. Pišúta 3, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný
inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/1270/99/2010 zo dňa 15.8.2011,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/70/2011-26 zo dňa
30. novembra 2011, takto
Kollárova 3588, Liptovský
rozhodol:
Najvyšší
č. k. 21S/70/2011-26 zo dňa 30. novembra 2011 p o t v r d z u j e .
súd
Slovenskej
republiky
rozsudok
Krajského
súdu
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
2
2Sžo/7/2012
Odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa žalobca domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým v odvolacom konaní bolo zmenené rozhodnutie
Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj zo dňa
25.10.2010, ktorým prvostupňový správny orgán žalobcovi uložil za porušenie povinností
predávajúceho podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon
o ochrane spotrebiteľa“) pokutu podľa § 24 ods. 1 tohto zákona vo výške 550 € za to, že žalobca
porušil povinnosti predávajúceho, keď ako poskytovateľ služby konal v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko kontrolami v dňoch 4.8.2010, 12.8.2010 a 2.9.2010 bolo zistené, že žalobca
porušil zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon
č. 182/1993 Z. z.“), pretože ako správca bytov v zmysle § 8a ods. 2 tohto zákona, keď končí
správca svoju činnosť, je povinný do 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia
činnosti predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu,
vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia, ktorú
povinnosť si žalobca ako správca bytov voči spotrebiteľom - vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome Kollárova 1946 Liptovský Mikuláš, nesplnil a tým konal v rozpore
s dobrými mravmi. Krajský súd takto rozhodol, keď sa stotožnil so žalovaným, že je nesporné, že
zmluva o výkone správy bytov č. 115/2003 zo dňa 18.8.2003 a zmluvný vzťah medzi správcom
bytov a nebytových priestorov ako poskytovateľom služby a vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov ako spotrebiteľmi, je zmluvou spotrebiteľskou. V tejto súvislosti vznikli žalobcovi ako
poskytovateľovi uvedenej služby povinnosti vyplývajúce z § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane
spotrebiteľa, teda poskytovať služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie
a žalobca si svoje povinnosti v zmysle § 8a ods. 2 tretia veta zákona č. 182/1993 Z. z. nesplnil,
čím došlo k porušeniu práv spotrebiteľov zo strany predávajúceho ako poskytovateľa služby.
Krajský súd ďalej dôvodil, že Slovenská obchodná inšpekcia je orgánom štátu oprávneným
kontrolovať vnútorný trh a aj kontrolovať, či sú spotrebiteľom poskytované služby v súlade
so zmluvnými a zákonnými podmienkami vrátane služieb, ktoré poskytujú správcovia bytov
3
2Sžo/7/2012
a domov vo vzťahu k vlastníkom bytov a domov a poukázal na ust. § 4 ods. 1 zák. č. 128/2002
Z. z., kde je priamy odkaz na osobitný predpis, ktorým je aj zákon č. 182/1993 Z. z.
Proti rozsudku krajského súdu žalobca podal odvolanie a žiadal, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
resp. aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie
Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Žiline
pre Žilinský kraj zrušil a zaviazal žalovaného zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi. Uviedol,
že krajský súd nesprávne na vec aplikoval ust. § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa,
keď konanie žalobcu skutkovo vyhodnotil ako poskytovanie služby spôsobom, ktorý neumožňuje
ich riadne použitie a takéto konanie bez ďalšieho po právnej stránke vyhodnotil ako porušenie § 4
ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, avšak podľa žalobcu uvedené ustanovenie nemá
kogentný charakter a umožňuje širší výklad a nemožno ho vykladať výlučne formalistickým
spôsobom, k akému sa priklonil krajský súd, keď neskúmal, či v prejednávanej veci žalobca
skutočne vykonal činnosť správcu nie riadne. Žalobca ďalej uviedol, že rozhodnutím krajského
súdu došlo k odňatiu jeho práva na spravodlivé súdne konanie v dôsledku tzv. opomenutého
dôkazu a tým k nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Nedostatok spočívajúci v tzv. opomenutom
dôkaze zakladá vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. V zmysle skutkových zistení už správnym
orgánom prvého stupňa sa zistila skutková okolnosť, a to že v protokole o odovzdaní domu
na Kollárovej 1946 v Liptovskom Mikuláši zo dňa 26.8.2009 sa žalobca a nový správca domu
dohodli, že zostatok finančných prostriedkov na účte domu žalobca prevedie na účet založený
novým správcom nie v lehote 30 dní od skončenia správy domu ale až 20.9.2009. Logickým
dôvodom uvedenej dohody žalobcu a nového správcu domu bolo riadne uzavretie všetkých
účtovných záležitostí zo zmluvných vzťahov, ktoré sa týkajú domu a vzťahujú sa na obdobie
výkonu správy žalobcu. Žalobca uviedol, že vykonal pre vlastníkov bytov ďalšiu prácu naviac
a v každom prípade služby v súlade so záujmom vlastníkov bytov, spotrebiteľov, mať uzavreté
účtovné záležitosti zo zmluvných vzťahov týkajúcich sa domu a vzťahujúcich sa na obdobie
výkonu správy doterajšieho správcu, a túto skutočnosť mal krajský súd skutkovo a právne
vyhodnotiť, čo neurobil. Čo sa týka výšky uloženej sankcie, nie je zdôvodnená v zmysle
ust. § 157 ods. 2 O.s.p. ako i judikatúry Ústavného súdu SR a v tejto časti je rozhodnutie
krajského súdu nepreskúmateľné a došlo k odňatiu práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie.
4
2Sžo/7/2012
Žalobca už v žalobe poukázal na nedostatok zákonnosti v postupe žalovaného pri odôvodnení
výšky uloženej sankcie a jej príslušných zákonných kritérií. Skutkový záver krajského súdu
spočívajúci v tom, že žalovaný sa pri uložení sankcie vysporiadal so všetkými okolnosťami, nie
je pravdivý a z konštatácie krajského súdu, že rozsah a výška uloženej sankcie závisí od voľnej
úvahy správneho orgánu a že rozhodnutie správneho orgánu nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom, nie je možné takýto rozsudok krajského súdu preskúmať odvolacím
súdom.
Žalovaný správny orgán sa písomne vyjadril k odvolaniu žalobcu a žiadal, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok ako súladný so zákonom potvrdil. Uviedol, že
v odvolaní žalobcu nie sú uvedené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali jednak
odvolacie rozhodnutie vydané v správnom konaní ako aj rozsudok krajského súdu. Čo sa týka
ust. § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, tak pre jeho porušenie stačí, ak sa zistí, že
predávajúci, ktorým bol v danom prípade aj žalobca, nevytvoril podmienky na poskytovanie
služby spôsobom, ktorý vyžaduje zákon a ktorý vyplýva vzhľadom na charakter predmetnej
služby zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Tieto zákonné povinnosti žalobcu
sa viazali k ukončeniu služby výkonu správy, nakoľko riadne ukončenie správy domu
je predpokladom na poskytovanie služby zákonom predpísaným spôsobom aj zo strany nového
správcu alebo spoločenstva vlastníkov bytov v dome.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1
O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolanie
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať
úspech.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
5
2Sžo/7/2012
Podľa § 4 ods. 1 písm. h) zák. č. 250/2007 Z. z. predávajúci je povinný zabezpečiť predaj
výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie.
Podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými
mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavne znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže
privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe
využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej
slobody.
Podľa § 2 písm. b) bod 1 zák. č. 250/2007 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie
predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje
služby, alebo jeho splnomocnenec.
Podľa § 2 písm. i) zák. č. 250/2007 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie službou
akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne
s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné
komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.
Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. za porušenie povinností ustanovených týmto
zákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží
orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej
v § 26 pokutu do 2.000.000,--Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží
pokutu do 5.000.000,--Sk.
Najvyšší súd SR sa stotožňuje s krajským súdom, keď dôvodí, že Slovenská obchodná
inšpekcia je tým orgánom štátu, ktorý je oprávnený kontrolovať vnútorný trh a teda aj
kontrolovať, či spotrebiteľom sú poskytované služby v súlade so zmluvnými a zákonnými
podmienkami vrátane služieb, ktoré poskytujú správcovia bytov a domov vo vzťahu k vlastníkom
bytov.
6
2Sžo/7/2012
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach
ochrany spotrebiteľa vyplýva, že Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa
§ 2 a podľa osobitných predpisov.
Z poznámky pod čiarou k tomuto ustanoveniu pod bodom 1) uvádza zákonodarca
príkladmo viaceré právne predpisy avšak tiež i zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti postupovali správne orgány súladne so zákonom ako
i krajský súd, keď dôvodili potrebu na daný prípad aplikovať ustanovenie § 4 ods. 1 písm. h)
zákona o ochrane spotrebiteľa a taktiež je potrebné na rozdiel od žalobcu dôvodiť, že z tohto
ustanovenia vyplýva jeho kogentný charakter, pretože priamo a bezprostredne z neho pre žalobcu
vyplýva povinnosť poskytovania služieb takým spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné
použitie a preto výklad, aký zaujíma pri tomto ustanovení žalobca vo svojom odvolaní považuje
odvolací súd za účelový až špekulatívny.
Taktiež žalobca mylne dôvodí tým, že sa s novým správcom domu dohodol, že zostatok
finančných prostriedkov na účte domu prevedie žalobca na účet založený novým správcom
(pisateľom podnetu) nie v lehote 30 dní od skončenia správy domu, ale až po dni 20.9.2009 a že
výsledkom uvedenej dohody bolo riadne uzavretie všetkých účtovných prípadov zo zmluvných
vzťahov týkajúcich sa domu, vzťahujúcich sa na obdobie výkonu správy žalobcu (ku dňu
31.8.2009). Totiž z protokolu o odovzdaní domu na Kollárovej 1946 v Liptovskom Mikuláši
zo dňa 26.8.2009 síce vyplýva uvedená dohoda, avšak ušlo pozornosti žalobcu, že správnym
orgánom bol sankcionovaný pre porušenie § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa
v nadväznosti na § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď si nesplnil
povinnosť najneskôr do 31. augusta 2009 predložiť správu o svojej činnosti týkajúcej sa
uvedeného domu a vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia,
čím nezabezpečil poskytnutie služby spôsobom, ktorý umožňuje jej riadne použitie. Pokiaľ
žalobca poukazuje na účet nového správcu ako o činnosti resp. práci naviac v prospech
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, tak v tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že
7
2Sžo/7/2012
žalobca neurobil žiadnu nadprácu, ale v skutočnosti si len plnil svoju zákonnú povinnosť, ktorá
mu okrem iného vyplýva i z ust. § 8a bytového zákona.
Odvolací súd je toho názoru, že taktiež i námietky žalobcu ohľadne uloženia pokuty a jej
výšky sú neopodstatnené. V tejto časti poukazuje na riadne odôvodnenie napadnutého rozsudku
krajského súdu, pretože Najvyšší súd SR sa s jeho dôvodením stotožňuje a obmedzuje sa
na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Správne orgány pri ukladaní pokuty postupovali
v súlade so zásadami administratívneho trestania a nevybočili z medzí stanovených pre použitie
správnej úvahy.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu
ako súladný so zákonom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil za použitia ust. § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR v zmysle ust. § 250k ods. 1
O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 O.s.p. Žalobca
v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému trovy konania nevznikli a tieto mu neprináležia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, dňa 23. októbra 2012
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth
nunenko
08.03.13,16:42
Zákon o ochrane spotrebiteľa ustanovuje niektoré podmienky podnikania (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
významné pre ochranu spotrebiteľa. Jednou z týchto podmienok je (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
povinnosť predávajúceho správne účtovať ceny pri predaji výrobkov (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
a pri poskytovaní služieb (§ 3 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa). (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
Povinnosťou žalobcu s poukazom na § 3 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
spotrebiteľa bolo správne rozúčtovať jednotlivým vlastníkom bytov v bloku L. 1100 (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
náklady na množstvo dodanej teplej úžitkovej vody, ktoré vyfakturoval dodávateľ T. (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
s.r.o. žalobcovi na predmetný blok, t.j. 1400 m3 a tento údaj upraviť koeficientom (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
určeným na základe fakturovaných údajov, t.j. 1,1967 (pomer fakturovaného (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
dodaného množstva teplej úžitkovej vody a množstva spotrebovanej teplej úžitkovej (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
vody odčítanej na meračoch spotrebiteľov použitého dodávateľom tepla. (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
Z pripojeného administratívneho spisu odvolací súd nemal pochybnosti o zistení (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
žalovaného, že žalobca použil koeficient 1,20967, ktorý nezodpovedal fakturovaným (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
údajom. (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
Odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že žalobca tvrdenie (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
o zmene koeficientu v dôsledku korekcií nahlásených údajov o stavoch (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
na pomerných meračoch zo strany vlastníkov bytov v konaní nielenže nepreukázal, (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
ale naopak pôvodný údaj o súčte spotrieb teplej úžitkovej vody odčítaných (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
z pomerných meračov 11581m3 (z toho 1400m3 v bloku 1100) je jediným (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
preukázaným fakturovaným údajom zo strany dodávateľa teplej úžitkovej vody (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
významné pre ochranu spotrebiteľa. Jednou z týchto podmienok je (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
povinnosť predávajúceho správne účtovať ceny pri predaji výrobkov (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
a pri poskytovaní služieb (§ 3 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa). (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
Povinnosťou žalobcu s poukazom na § 3 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
spotrebiteľa bolo správne rozúčtovať jednotlivým vlastníkom bytov v bloku L. 1100 (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
náklady na množstvo dodanej teplej úžitkovej vody, ktoré vyfakturoval dodávateľ T. (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
s.r.o. žalobcovi na predmetný blok, t.j. 1400 m3 a tento údaj upraviť koeficientom (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
určeným na základe fakturovaných údajov, t.j. 1,1967 (pomer fakturovaného (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
dodaného množstva teplej úžitkovej vody a množstva spotrebovanej teplej úžitkovej (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
vody odčítanej na meračoch spotrebiteľov použitého dodávateľom tepla. (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
Z pripojeného administratívneho spisu odvolací súd nemal pochybnosti o zistení (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
žalovaného, že žalobca použil koeficient 1,20967, ktorý nezodpovedal fakturovaným (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
údajom. (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
Odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že žalobca tvrdenie (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
o zmene koeficientu v dôsledku korekcií nahlásených údajov o stavoch (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
na pomerných meračoch zo strany vlastníkov bytov v konaní nielenže nepreukázal, (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
ale naopak pôvodný údaj o súčte spotrieb teplej úžitkovej vody odčítaných (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
z pomerných meračov 11581m3 (z toho 1400m3 v bloku 1100) je jediným (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
preukázaným fakturovaným údajom zo strany dodávateľa teplej úžitkovej vody (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/16551_subor.pdf)
nunenko
10.03.13,08:53
... v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie, v ktorom vytýkal prvostupňovému súdu viaceré nedostatky konania a rozhodnutia. Krajský súd v Trenčíne v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cob/178/2010 nepovažoval za potrebné vytyčovať vo veci pojednávanie s rozhodnutím aj odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu sa plne stotožnil a dňa 19. 10. 2011 rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a navyše priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Súd sťažovateľa neoboznámil s termínom pojednávania na Krajskom súde v Trenčíne, resp. mu neoznámil, kedy bude vyhlásenie rozsudku.“.
Podľa sťažovateľa sa krajský súd v napadnutom rozsudku nevysporiadal „... s argumentmi a námietkami sťažovateľa uvedenými v odvolaní, rozhodnutie kopíruje rozhodnutie prvostupňového súdu je arbitrárne a nepreskúmateľné, čím bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru).
Sťažovateľ počas celého konania nenamietal rozdiel medzi dodaným a fakturovaným množstvom tepla, ale výhrady mal k rozdielu zákonne objednaného fixného množstva tepla sťažovateľom a nezákonne a neprimerane určenému fixnému množstvu tepla žalobcom. Súd túto otázku neriešil a zdá sa, že nepochopil, čo je sporné. Podľa rozhodnutí oboch súdov žalobca mohol nafakturovať akúkoľvek sumu a súd by neskúmal, či táto suma je opodstatnená. Máme za to, že v spore o zaplatenie sumy XY sa v prvom rade skúma titul a v druhom rade či fakturovaná suma je niečím podložená. Nehovoriac o tom, že podmienky dokazovania škody pri náhrade škody sú ešte prísnejšie. Žalobca vystavoval sťažovateľovi zálohové faktúry, čiže sa predpokladá, že po uplynutí určitého času príde vyúčtovacia faktúra. Taká v tomto prípade nebola a z titulu dominantného postavenia na trhu sa žalobca ani nesnažil vykonať vyúčtovanie, hoci ho pred tým písomne prisľúbil.
Žalobca nedodal sťažovateľovi väčšie množstvo tepla, než si sťažovateľ skutočne objednal a uhradil a preto mu nemohla vzniknúť žiadna škoda. Je tiež smiešne, že vo svojich listoch sťažovateľovi žalobca argumentuje znevýhodňovaním ostaných odberateľov!! (dôkaz č. 13) V takom prípade by však mali byť účastníkmi tohto istého súdneho konania aj ostatní odberatelia! Tieto všetky argumenty sťažovateľ v konaní uplatnil, ale ako je zrejmé z rozhodnutí oboch súdov, žiadny sa nimi nezaoberal a ani právne relevantne nevysporiadal.
Rozhodnutia okresného a krajského súdu sú úplne nepreskúmateľné, a rovnako je protizákonné konanie, ktoré rozhodnutiu okresného súdu predchádzalo, keďže súd sa pri vedení konania neriadil ustanovením § 118 ods. 2 a § 153 ods. 1 O. s. p., keď na začiatku konania obe strany zhodne potvrdili, že zmluvu o dodávke tepla považovali za platnú. Prvostupňový súd toto ako keby prepočul a ani účastníkom pred vyhlásením rozsudku neoznámil, že túto skutočnosť považuje za spornú. Z rozhodnutia súdu nevyplýva, že by sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvy o dodávke tepla. Za tým účelom ani nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie, ktoré by objasnilo daný právny stav za predpokladu, že zmluva bola platná alebo za predpokladu, že zmluva nebola platná.
Je prekvapujúce, že prvostupňový a ani odvolací súd sa nezaoberal podľa nášho názoru dôležitým faktom pri určovaní platnosti zmluvy o dodávke tepla a to, kto spôsobil svojim konaním túto neplatnosť.
Sťažovateľ sa osobne snažil veľakrát navrhovateľovi predostrieť vlastný návrh zmluvy, ale navrhovateľ ako monopol v meste N. takéto snahy ignoroval. Nakoniec navrhovateľ v hodine dvanástej predložil sťažovateľovi návrh zmluvy bez potrebných dodatkov, aby si sťažovateľ myslel, že jeho objednávka tepla zo septembra 2006 platí, a túto zmluvu obaja tak sťažovateľ, ako aj navrhovateľ podpísali.
Prvostupňový súd takúto zmluvu vyhodnotil bez ďalšieho podľa ust. par. 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú, a už sa nedostal k § 40a a § 49a Občianskeho zákonníka, z ktorých ustanovení by musel tiež konštatovať, že túto neplatnosť zmluvy spôsobil sám navrhovateľ. Veď ako dodávateľ tepla pre celé mesto N. musel a mal vedieť, aké náležitosti má zmluva o dodávke tepla s odberateľom obsahovať. Prvostupňový súd sa v tejto veci ani nesnažil dokazovať okolnosti podpisu zmluvy ani postavenie ich strán, čím sťažovateľa poškodil na jeho práve na spravodlivý súdny proces pred nestranným súdom.
Žiadny zo súdov sa žiadnym spôsobom nezaoberal a nevysporiadal s námietkou sťažovateľa, že si teplo na rok 2007 v zákonom stanovenej lehote a spôsobom u dodávateľa objednal.
V nami napádanom rozhodnutí sa odvolací súd žiadnym spôsobom nezaoberal a nevysporiadal s námietkou sťažovateľa v odvolaní, že ak teda má ísť o náhradu škody, prečo sa prvostupňový súd nezaoberal vyčíslením výšky skutočnej škody v súlade s ustanoveniami § 443 Občianskeho zákonníka a arbitrárne uznal faktúry navrhovateľa (ktoré sú faktúrami zo zmluvy) za vyčíslenie škody.
Sťažovateľ počas celého konania tvrdil a nikto to nepoprel, že za skutočne odobrané množstvo tepla riadne a včas navrhovateľovi zaplatil. Súd sa s týmto faktom žiadnym spôsobom účinne nevysporiadal, ba práve naopak z rozsudku oboch súdov sa zdá, že sťažovateľ je neoprávnený odberateľ a neplatič.
Sťažovateľ sa cíti byť arbitrárnym a nepreskúmateľným rozhodnutím krajského súdu poškodený a domnieva sa, že mu bolo upreté právo domáhať sa ochrany na nezávislom a nestrannom súde, ktoré mu priznáva či. 46 ods. 1 ústavy. Tiež máme za to, že bolo porušené právo sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych právach a záväzkoch.
Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.“.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo S. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cob/178/2010 a jeho rozhodnutím z 19. októbra 2011 porušené bolo.
2. Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16 Cob/178/2010 z 19. októbra 2011 sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Trenčíne je povinný zaplatiť Mgr. G. H. trovy právneho zastúpenia v sume 197,84 Eur (slovom jednostodeväťdesiatsedem eur osemdesiatštyri centov) do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000 Eur /slovom päťtisíc eur/, ktoré je Krajský súd v Trenčíne povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“ (http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=438346)
Podľa sťažovateľa sa krajský súd v napadnutom rozsudku nevysporiadal „... s argumentmi a námietkami sťažovateľa uvedenými v odvolaní, rozhodnutie kopíruje rozhodnutie prvostupňového súdu je arbitrárne a nepreskúmateľné, čím bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru).
Sťažovateľ počas celého konania nenamietal rozdiel medzi dodaným a fakturovaným množstvom tepla, ale výhrady mal k rozdielu zákonne objednaného fixného množstva tepla sťažovateľom a nezákonne a neprimerane určenému fixnému množstvu tepla žalobcom. Súd túto otázku neriešil a zdá sa, že nepochopil, čo je sporné. Podľa rozhodnutí oboch súdov žalobca mohol nafakturovať akúkoľvek sumu a súd by neskúmal, či táto suma je opodstatnená. Máme za to, že v spore o zaplatenie sumy XY sa v prvom rade skúma titul a v druhom rade či fakturovaná suma je niečím podložená. Nehovoriac o tom, že podmienky dokazovania škody pri náhrade škody sú ešte prísnejšie. Žalobca vystavoval sťažovateľovi zálohové faktúry, čiže sa predpokladá, že po uplynutí určitého času príde vyúčtovacia faktúra. Taká v tomto prípade nebola a z titulu dominantného postavenia na trhu sa žalobca ani nesnažil vykonať vyúčtovanie, hoci ho pred tým písomne prisľúbil.
Žalobca nedodal sťažovateľovi väčšie množstvo tepla, než si sťažovateľ skutočne objednal a uhradil a preto mu nemohla vzniknúť žiadna škoda. Je tiež smiešne, že vo svojich listoch sťažovateľovi žalobca argumentuje znevýhodňovaním ostaných odberateľov!! (dôkaz č. 13) V takom prípade by však mali byť účastníkmi tohto istého súdneho konania aj ostatní odberatelia! Tieto všetky argumenty sťažovateľ v konaní uplatnil, ale ako je zrejmé z rozhodnutí oboch súdov, žiadny sa nimi nezaoberal a ani právne relevantne nevysporiadal.
Rozhodnutia okresného a krajského súdu sú úplne nepreskúmateľné, a rovnako je protizákonné konanie, ktoré rozhodnutiu okresného súdu predchádzalo, keďže súd sa pri vedení konania neriadil ustanovením § 118 ods. 2 a § 153 ods. 1 O. s. p., keď na začiatku konania obe strany zhodne potvrdili, že zmluvu o dodávke tepla považovali za platnú. Prvostupňový súd toto ako keby prepočul a ani účastníkom pred vyhlásením rozsudku neoznámil, že túto skutočnosť považuje za spornú. Z rozhodnutia súdu nevyplýva, že by sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvy o dodávke tepla. Za tým účelom ani nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie, ktoré by objasnilo daný právny stav za predpokladu, že zmluva bola platná alebo za predpokladu, že zmluva nebola platná.
Je prekvapujúce, že prvostupňový a ani odvolací súd sa nezaoberal podľa nášho názoru dôležitým faktom pri určovaní platnosti zmluvy o dodávke tepla a to, kto spôsobil svojim konaním túto neplatnosť.
Sťažovateľ sa osobne snažil veľakrát navrhovateľovi predostrieť vlastný návrh zmluvy, ale navrhovateľ ako monopol v meste N. takéto snahy ignoroval. Nakoniec navrhovateľ v hodine dvanástej predložil sťažovateľovi návrh zmluvy bez potrebných dodatkov, aby si sťažovateľ myslel, že jeho objednávka tepla zo septembra 2006 platí, a túto zmluvu obaja tak sťažovateľ, ako aj navrhovateľ podpísali.
Prvostupňový súd takúto zmluvu vyhodnotil bez ďalšieho podľa ust. par. 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú, a už sa nedostal k § 40a a § 49a Občianskeho zákonníka, z ktorých ustanovení by musel tiež konštatovať, že túto neplatnosť zmluvy spôsobil sám navrhovateľ. Veď ako dodávateľ tepla pre celé mesto N. musel a mal vedieť, aké náležitosti má zmluva o dodávke tepla s odberateľom obsahovať. Prvostupňový súd sa v tejto veci ani nesnažil dokazovať okolnosti podpisu zmluvy ani postavenie ich strán, čím sťažovateľa poškodil na jeho práve na spravodlivý súdny proces pred nestranným súdom.
Žiadny zo súdov sa žiadnym spôsobom nezaoberal a nevysporiadal s námietkou sťažovateľa, že si teplo na rok 2007 v zákonom stanovenej lehote a spôsobom u dodávateľa objednal.
V nami napádanom rozhodnutí sa odvolací súd žiadnym spôsobom nezaoberal a nevysporiadal s námietkou sťažovateľa v odvolaní, že ak teda má ísť o náhradu škody, prečo sa prvostupňový súd nezaoberal vyčíslením výšky skutočnej škody v súlade s ustanoveniami § 443 Občianskeho zákonníka a arbitrárne uznal faktúry navrhovateľa (ktoré sú faktúrami zo zmluvy) za vyčíslenie škody.
Sťažovateľ počas celého konania tvrdil a nikto to nepoprel, že za skutočne odobrané množstvo tepla riadne a včas navrhovateľovi zaplatil. Súd sa s týmto faktom žiadnym spôsobom účinne nevysporiadal, ba práve naopak z rozsudku oboch súdov sa zdá, že sťažovateľ je neoprávnený odberateľ a neplatič.
Sťažovateľ sa cíti byť arbitrárnym a nepreskúmateľným rozhodnutím krajského súdu poškodený a domnieva sa, že mu bolo upreté právo domáhať sa ochrany na nezávislom a nestrannom súde, ktoré mu priznáva či. 46 ods. 1 ústavy. Tiež máme za to, že bolo porušené právo sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych právach a záväzkoch.
Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.“.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo S. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cob/178/2010 a jeho rozhodnutím z 19. októbra 2011 porušené bolo.
2. Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16 Cob/178/2010 z 19. októbra 2011 sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Trenčíne je povinný zaplatiť Mgr. G. H. trovy právneho zastúpenia v sume 197,84 Eur (slovom jednostodeväťdesiatsedem eur osemdesiatštyri centov) do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000 Eur /slovom päťtisíc eur/, ktoré je Krajský súd v Trenčíne povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“ (http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=438346)
nunenko
22.06.13,17:18
Najvyšší súd 5 Cdo 12/2012
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateliek 1/ Ing. E. H., 2/ J.
U., zastúpených JUDr. K.K., advokátkou v Ţ., proti odporcovi S., zastúpenému Mgr. P.P.,
advokátom v M., o určenie neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov bytov, vedenej
na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 21 C 122/2010, o dovolaní navrhovateliek 1/, 2/ proti
rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 21. júna 2011, sp.zn.
5 Co 150/2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateliek 1/, 2/ proti rozsudku
Krajského súdu v Ţiline z 21. júna 2011, sp.zn. 5 Co 150/2011 v časti, v ktorej potvrdil
rozsudok Okresného súdu Martin z 15. februára 2011, č.k. 21 C 122/2010-94 vo veci samej
o d m i e t a.
Rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 21. júna 2011, sp.zn. 5 Co 150/2011 v časti,
v ktorej potvrdil rozsudok Okresného súdu Martin z 15. februára 2011, č.k. 21 C 122/2010-94
vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania a vo výroku o náhrade trov odvolacieho
konania, z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Martin rozsudkom z 15. februára 2011, č.k. 21 C 122/2010-94 zamietol
návrh na začatie konania, ktorý bol súdu doručený 24. mája 2010 a ktorým sa navrhovateľky
1/, 2/ domáhali, aby súd určil, ţe uznesenia prijaté na zhromaţdení vlastníkov bytov bytového
domu, súpisné číslo X., konanom dňa 9. mája 2010, sú neplatné. Navrhovateľkám 1/, 2/ uloţil
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 99,50 €
na účet právneho zástupcu Mgr. P.P., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom
na ustanovenie § 80 písm. c/ O.s.p. tým, ţe navrhovateľky 1/, 2/ nepreukázali existenciu 2 5 Cdo 12/2012
právneho vzťahu, ktorý by zakladal práva a povinnosti vo vzťahu medzi vlastníkmi bytov
a Spoločenstvom vlastníkov bytov, preto nemohol byť daný ani naliehavý záujem
na rozhodnutí, ţe tento právny vzťah je neplatný. Uznesenie, ktoré by zakladalo práva
a povinnosti vo vzťahu medzi vlastníkmi bytov a Spoločenstvom vlastníkov bytov, ohľadne
výpočtu príspevku do fondu prevádzky, údrţby a opráv, na zhromaţdení vlastníkov bytov S.,
dňa 9. mája 2010, prijaté nebolo.
Na tomto zasadnutí odznela len informácia o tom, ţe podľa zákona č. 70/2010 Z.z., ktorým sa
mení zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, bol záväzným
spôsobom stanovený spôsob výpočtu úhrady do fondu prevádzky, údrţby a opráv a to podľa
veľkosti spoluvlastníckeho podielu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške 99,50 €, ktoré pozostávajú
zo zaplateného súdneho poplatku.
Krajský súd v Ţiline na odvolanie navrhovateliek 1/, 2/ rozsudkom z 21. júna 2011,
sp.zn. 5 Co 150/2011 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne
správny v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Odporcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. V celom rozsahu sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi
prvostupňového súdu. Stotoţnil sa s názorom prvostupňového súdu, ţe navrhovateľky 1/, 2/
nepreukázali existenciu uznesenia, o ktorom by mal súd rozhodnúť, ţe je neplatné.
Na zhromaţdení vlastníkov bytov S. dňa 9. mája 2010 nebolo prijaté uznesenie, ktoré by
zakladalo práva a povinnosti vo vzťahu medzi vlastníkmi bytov a spoločenstvom vlastníkov
bytov. Ohľadne výpočtu príspevku do fondu prevádzky, údrţby a opráv na uvedenom
zasadnutí bola prezentovaná informácia o tom, ţe podľa zákona č. 70/2010 Z.z. účinného od
11. februára 2010, ktorým sa mení zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov bol záväzným spôsobom stanovený spôsob výpočtu úhrady do fondu
prevádzky, údrţby a opráv a to podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Navrhovateľky 1/,
2/ nepreukázali existenciu právneho vzťahu, ktorý by zakladal práva a povinnosti vo vzťahu
medzi vlastníkmi bytov a spoločenstvom vlastníkov bytov, z ktorého dôvodu nebol
preukázaný naliehavý právny záujem
na rozhodnutí, ţe uvedený právny vzťah je neplatný. K námietkam navrhovateliek 1/, 2/,
uvádzaným v podanom odvolaní, odvolací súd uviedol, ţe ani v tomto podaní navrhovateľky
1/, 2/ nepreukázali existenciu právneho vzťahu uznesenia, o ktorom by mal súd rozhodnúť, ţe
je neplatné a pokiaľ ide o vedenie konané na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 5C 139/2009,
uvedené konanie a prípadné rozhodnutie v tomto konaní nie je oprávnený preskúmavať. 3 5 Cdo 12/2012
S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií
navrhovateliek 1/, 2/, na ktorých zaloţili svoje odvolacie dôvody a preto napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa
§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie navrhovateľky 1/, 2/, ktoré
navrhli rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa, zrušiť. Prípustnosť
dovolania odôvodnili ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. a § 237 písm. f/ O.s.p.,
tvrdiac, ţe postupom súdu im bola odňatá moţnosť konať pred súdom a bolo porušené ich
právo na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Za takú vadu označili
skutočnosť, ţe odvolací súd napriek tomu, ţe konštatoval, ţe navrhovateľky 1/, 2/ sa voči
trovám konania odvolali správne, keďţe došlo k zrejmej chybe, rozsudok prvostupňového
súdu nezmenil ani nezrušil. Namietali, ţe odvolací súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal
s dôvodom úhrady trov prvostupňového konania, čo má za následok nepreskúmateľnosť
rozsudku odvolacieho súdu pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Mali za to, ţe
v danom prípade nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na poţadovanom
určení, keďţe priamo zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v ustanovení § 14 ods. 4 umoţňuje prehlasovanému vlastníkovi obrátiť sa na súd. Podľa
názoru dovolateliek 1/, 2/ hlasovanie vlastníkov bytov bolo v rozpore so zákonom, čo
spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. V dôvodoch dovolania rozoberali skutkový a právny
stav veci.
Odporca sa vo vyjadrení k dovolaniu navrhovateliek 1/, 2/ stotoţnil s rozsudkami
prvostupňového a odvolacieho súdu a navrhol, aby dovolací súd dovolanie navrhovateliek
1/, 2/ v plnom rozsahu zamietol a zaviazal ich k náhrade trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr
to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.4 5 Cdo 12/2012
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
K časti dovolania, ktorou navrhovateľky 1/, 2/ napadli rozsudok odvolacieho súdu
v časti, v ktorej potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, dovolací súd uvádza, ţe
podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4
O.s.p.
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti nevykazuje
znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale
potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu
prípustné a nejde ani o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie
nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci
doposiaľ nerozhodoval.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv
začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným 5 5 Cdo 12/2012
sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, prípadne ţe by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2
písm. b/, c/ O.s.p. v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa
§ 236 a nasl. O.s.p.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateliek 1/, 2/ boli opodstatnené (dovolací
súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkami 1/, 2/ vytýkaná skutočnosť by
mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil
správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových
záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie
bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania
v tejto časti nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a iné vady konania v zmysle § 237
O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
navrhovateliek 1/, 2/ v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako
dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal
sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.6 5 Cdo 12/2012
Pokiaľ ide o časť dovolania, ktorou navrhovateľky 1/, 2/ napadli rozsudok
odvolacieho súdu v časti, v ktorej potvrdil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku
o náhrade trov prvostupňového konania, jeho prípustnosť treba posudzovať podľa § 239
O.s.p., a nie podľa § 238 O.s.p. Ide totiţ o rozhodnutie, ktoré má povahu uznesenia v zmysle
§ 167 ods. 1 veta druhá O.s.p. Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je
tento opravný prostriedok prípustný, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho
súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm.
b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací
súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Podľa doslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p.
však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom
opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie
predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania,
ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci
samej rozhoduje uznesením.
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
vo výroku o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú
taxatívne vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p. ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je
prípustné, je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania navrhovateliek 1/, 2/ v tejto časti
z ustanovenia § 239 O.s.p. nemoţno vyvodiť.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných 7 5 Cdo 12/2012
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom).
So zreteľom na navrhovateľkami 1/, 2/ tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa
Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe
v prejednávanej veci im súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti
konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe
zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústavy), kaţdý sa môţe
domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 8 5 Cdo 12/2012
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd), ak súd
koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods.1 ústavy inak ako v rozsahu
a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS
4/94).
Citovaný čl. 46 ods.1 ústavy (podobne aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je primárnou ústavnou
bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky
príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy
jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele
druhej hlavy ústavy (čl. 46 aţ 50 ústavy) normujúcich rámec, v ktorom je moţné domáhať sa
jeho rešpektovania (m. m. I. ÚS 22/03).
Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, ţe osobám
nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho
obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Kaţdé konanie súdu, ktoré je
v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS
26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj
vtedy, ak sa niekto („kaţdý“) domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana tomuto právu
nie je priznaná, alebo nemôţe byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore
so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).
To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj
na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-
B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 9 5 Cdo 12/2012
Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) tieţ
vyslovil, ţe „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods.1
ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“
Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, ţe majú význam
pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30).
Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. i právna teória civilného procesu vymedzila
poţiadavky na kvalitatívnu správnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Medzi tieto patria
poţiadavky vzťahujúce sa na hodnotenie dôkazov. Z formulácie § 132 O.s.p. vyplýva, ţe súd
je povinný dôkazy navzájom si odporujúce hodnotiť a ďalej zdôvodniť prečo niektoré z nich
povaţuje za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia
do úvahy a prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol vôbec zaoberať. Rozhodnutiu
súdu vo veci samej musí teda predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie
skutkového stavu – dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania
v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní
a práve na kontradiktórne konanie (I. ÚS 52/03). Nedostatky odôvodnenia rozhodnutia
v hodnotení dôkazov spolu s nevysvetlením dôvodov, prečo sa súd odmietol zaoberať
navrhnutými dôkazmi preto môţu zakladať vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
Neznamená to však bez ďalšieho, ţe kaţdý nedostatok odôvodnenia rozhodnutia automaticky
zakladá jeho nepreskúmateľnosť (či arbitrárnosť). V kaţdom jednotlivom prípade súd skúma
intenzitu porušenia vzhľadom k odôvodnenosti rozhodnutia ako celku.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.10 5 Cdo 12/2012
Ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania
tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je
podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu
prvého stupňa, a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne
nestotoţní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia.
Môţe síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však
nemôţe byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môţe ho iba dopĺňať v tom zmysle, ţe
ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd
prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôţe sa
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Inak sa
dostane mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen čl. 46 ods. 1
ústavy, ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu
v časti, v ktorej potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách prvostupňového
konania, nezodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia,
keď úplne bez odôvodnenia ponechal odvolací súd námietky navrhovateliek 1/, 2/ týkajúce sa
trov prvostupňového konania. Hoci tieto odvolacie námietky navrhovateliek 1/, 2/ v rozsudku
písomne uviedol, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nimi vôbec nezaoberal.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe odôvodnenie napadnutého
rozsudku odvolacieho súdu je v tejto časti nepreskúmateľné a zmätočné, čo malo za následok
porušenie práva dovolateliek 1/, 2/ na spravodlivé súdne konanie a odňatie moţnosti
dovolateliek 1/, 2/ konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe dovolateľky 1/, 2/ mylne namietajú, ţe
odvolací súd konštatoval dôvodnosť odvolania proti výroku rozsudku prvostupňového súdu
o trovách konania, keď uviedol, ţe v danom prípade ide o zrejmú chybu, keďţe súdny
poplatok zaplatili navrhovateľky 1/, 2/, nakoľko ide o tvrdenie navrhovateliek 1/, 2/, ktoré
odvolací súd uviedol pri opise obsahu nimi podaného odvolania a nie o konštatovanie, resp.
právny záver odvolacieho súdu.
Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo v tejto časti k procesnej vade podľa § 237
písm. f/ O.s.p., je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy 11 5 Cdo 12/2012
zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou,
nemôţe byť povaţované za správne.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu
v časti, v ktorej potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov
prvostupňového konania, ako aj o trovách odvolacieho konania podľa § 243b ods. 2 O.s.p.
zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania
(§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. apríla 2012
JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
zdroj: http://www.supcourt.gov.sk/data/att/21386_subor.pdf
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateliek 1/ Ing. E. H., 2/ J.
U., zastúpených JUDr. K.K., advokátkou v Ţ., proti odporcovi S., zastúpenému Mgr. P.P.,
advokátom v M., o určenie neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov bytov, vedenej
na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 21 C 122/2010, o dovolaní navrhovateliek 1/, 2/ proti
rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 21. júna 2011, sp.zn.
5 Co 150/2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateliek 1/, 2/ proti rozsudku
Krajského súdu v Ţiline z 21. júna 2011, sp.zn. 5 Co 150/2011 v časti, v ktorej potvrdil
rozsudok Okresného súdu Martin z 15. februára 2011, č.k. 21 C 122/2010-94 vo veci samej
o d m i e t a.
Rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 21. júna 2011, sp.zn. 5 Co 150/2011 v časti,
v ktorej potvrdil rozsudok Okresného súdu Martin z 15. februára 2011, č.k. 21 C 122/2010-94
vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania a vo výroku o náhrade trov odvolacieho
konania, z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Martin rozsudkom z 15. februára 2011, č.k. 21 C 122/2010-94 zamietol
návrh na začatie konania, ktorý bol súdu doručený 24. mája 2010 a ktorým sa navrhovateľky
1/, 2/ domáhali, aby súd určil, ţe uznesenia prijaté na zhromaţdení vlastníkov bytov bytového
domu, súpisné číslo X., konanom dňa 9. mája 2010, sú neplatné. Navrhovateľkám 1/, 2/ uloţil
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 99,50 €
na účet právneho zástupcu Mgr. P.P., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom
na ustanovenie § 80 písm. c/ O.s.p. tým, ţe navrhovateľky 1/, 2/ nepreukázali existenciu 2 5 Cdo 12/2012
právneho vzťahu, ktorý by zakladal práva a povinnosti vo vzťahu medzi vlastníkmi bytov
a Spoločenstvom vlastníkov bytov, preto nemohol byť daný ani naliehavý záujem
na rozhodnutí, ţe tento právny vzťah je neplatný. Uznesenie, ktoré by zakladalo práva
a povinnosti vo vzťahu medzi vlastníkmi bytov a Spoločenstvom vlastníkov bytov, ohľadne
výpočtu príspevku do fondu prevádzky, údrţby a opráv, na zhromaţdení vlastníkov bytov S.,
dňa 9. mája 2010, prijaté nebolo.
Na tomto zasadnutí odznela len informácia o tom, ţe podľa zákona č. 70/2010 Z.z., ktorým sa
mení zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, bol záväzným
spôsobom stanovený spôsob výpočtu úhrady do fondu prevádzky, údrţby a opráv a to podľa
veľkosti spoluvlastníckeho podielu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške 99,50 €, ktoré pozostávajú
zo zaplateného súdneho poplatku.
Krajský súd v Ţiline na odvolanie navrhovateliek 1/, 2/ rozsudkom z 21. júna 2011,
sp.zn. 5 Co 150/2011 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne
správny v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Odporcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. V celom rozsahu sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi
prvostupňového súdu. Stotoţnil sa s názorom prvostupňového súdu, ţe navrhovateľky 1/, 2/
nepreukázali existenciu uznesenia, o ktorom by mal súd rozhodnúť, ţe je neplatné.
Na zhromaţdení vlastníkov bytov S. dňa 9. mája 2010 nebolo prijaté uznesenie, ktoré by
zakladalo práva a povinnosti vo vzťahu medzi vlastníkmi bytov a spoločenstvom vlastníkov
bytov. Ohľadne výpočtu príspevku do fondu prevádzky, údrţby a opráv na uvedenom
zasadnutí bola prezentovaná informácia o tom, ţe podľa zákona č. 70/2010 Z.z. účinného od
11. februára 2010, ktorým sa mení zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov bol záväzným spôsobom stanovený spôsob výpočtu úhrady do fondu
prevádzky, údrţby a opráv a to podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Navrhovateľky 1/,
2/ nepreukázali existenciu právneho vzťahu, ktorý by zakladal práva a povinnosti vo vzťahu
medzi vlastníkmi bytov a spoločenstvom vlastníkov bytov, z ktorého dôvodu nebol
preukázaný naliehavý právny záujem
na rozhodnutí, ţe uvedený právny vzťah je neplatný. K námietkam navrhovateliek 1/, 2/,
uvádzaným v podanom odvolaní, odvolací súd uviedol, ţe ani v tomto podaní navrhovateľky
1/, 2/ nepreukázali existenciu právneho vzťahu uznesenia, o ktorom by mal súd rozhodnúť, ţe
je neplatné a pokiaľ ide o vedenie konané na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 5C 139/2009,
uvedené konanie a prípadné rozhodnutie v tomto konaní nie je oprávnený preskúmavať. 3 5 Cdo 12/2012
S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií
navrhovateliek 1/, 2/, na ktorých zaloţili svoje odvolacie dôvody a preto napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa
§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie navrhovateľky 1/, 2/, ktoré
navrhli rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa, zrušiť. Prípustnosť
dovolania odôvodnili ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. a § 237 písm. f/ O.s.p.,
tvrdiac, ţe postupom súdu im bola odňatá moţnosť konať pred súdom a bolo porušené ich
právo na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Za takú vadu označili
skutočnosť, ţe odvolací súd napriek tomu, ţe konštatoval, ţe navrhovateľky 1/, 2/ sa voči
trovám konania odvolali správne, keďţe došlo k zrejmej chybe, rozsudok prvostupňového
súdu nezmenil ani nezrušil. Namietali, ţe odvolací súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal
s dôvodom úhrady trov prvostupňového konania, čo má za následok nepreskúmateľnosť
rozsudku odvolacieho súdu pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Mali za to, ţe
v danom prípade nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na poţadovanom
určení, keďţe priamo zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v ustanovení § 14 ods. 4 umoţňuje prehlasovanému vlastníkovi obrátiť sa na súd. Podľa
názoru dovolateliek 1/, 2/ hlasovanie vlastníkov bytov bolo v rozpore so zákonom, čo
spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. V dôvodoch dovolania rozoberali skutkový a právny
stav veci.
Odporca sa vo vyjadrení k dovolaniu navrhovateliek 1/, 2/ stotoţnil s rozsudkami
prvostupňového a odvolacieho súdu a navrhol, aby dovolací súd dovolanie navrhovateliek
1/, 2/ v plnom rozsahu zamietol a zaviazal ich k náhrade trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr
to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.4 5 Cdo 12/2012
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
K časti dovolania, ktorou navrhovateľky 1/, 2/ napadli rozsudok odvolacieho súdu
v časti, v ktorej potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, dovolací súd uvádza, ţe
podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4
O.s.p.
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti nevykazuje
znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale
potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu
prípustné a nejde ani o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie
nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci
doposiaľ nerozhodoval.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv
začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným 5 5 Cdo 12/2012
sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, prípadne ţe by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2
písm. b/, c/ O.s.p. v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa
§ 236 a nasl. O.s.p.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateliek 1/, 2/ boli opodstatnené (dovolací
súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkami 1/, 2/ vytýkaná skutočnosť by
mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil
správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových
záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie
bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania
v tejto časti nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a iné vady konania v zmysle § 237
O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
navrhovateliek 1/, 2/ v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako
dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal
sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.6 5 Cdo 12/2012
Pokiaľ ide o časť dovolania, ktorou navrhovateľky 1/, 2/ napadli rozsudok
odvolacieho súdu v časti, v ktorej potvrdil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku
o náhrade trov prvostupňového konania, jeho prípustnosť treba posudzovať podľa § 239
O.s.p., a nie podľa § 238 O.s.p. Ide totiţ o rozhodnutie, ktoré má povahu uznesenia v zmysle
§ 167 ods. 1 veta druhá O.s.p. Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je
tento opravný prostriedok prípustný, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho
súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm.
b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací
súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Podľa doslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p.
však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom
opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie
predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania,
ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci
samej rozhoduje uznesením.
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
vo výroku o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú
taxatívne vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p. ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je
prípustné, je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania navrhovateliek 1/, 2/ v tejto časti
z ustanovenia § 239 O.s.p. nemoţno vyvodiť.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných 7 5 Cdo 12/2012
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom).
So zreteľom na navrhovateľkami 1/, 2/ tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa
Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe
v prejednávanej veci im súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti
konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe
zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústavy), kaţdý sa môţe
domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 8 5 Cdo 12/2012
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd), ak súd
koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods.1 ústavy inak ako v rozsahu
a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS
4/94).
Citovaný čl. 46 ods.1 ústavy (podobne aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je primárnou ústavnou
bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky
príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy
jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele
druhej hlavy ústavy (čl. 46 aţ 50 ústavy) normujúcich rámec, v ktorom je moţné domáhať sa
jeho rešpektovania (m. m. I. ÚS 22/03).
Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, ţe osobám
nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho
obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Kaţdé konanie súdu, ktoré je
v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS
26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj
vtedy, ak sa niekto („kaţdý“) domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana tomuto právu
nie je priznaná, alebo nemôţe byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore
so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).
To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj
na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-
B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 9 5 Cdo 12/2012
Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) tieţ
vyslovil, ţe „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods.1
ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“
Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, ţe majú význam
pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30).
Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. i právna teória civilného procesu vymedzila
poţiadavky na kvalitatívnu správnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Medzi tieto patria
poţiadavky vzťahujúce sa na hodnotenie dôkazov. Z formulácie § 132 O.s.p. vyplýva, ţe súd
je povinný dôkazy navzájom si odporujúce hodnotiť a ďalej zdôvodniť prečo niektoré z nich
povaţuje za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia
do úvahy a prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol vôbec zaoberať. Rozhodnutiu
súdu vo veci samej musí teda predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie
skutkového stavu – dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania
v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní
a práve na kontradiktórne konanie (I. ÚS 52/03). Nedostatky odôvodnenia rozhodnutia
v hodnotení dôkazov spolu s nevysvetlením dôvodov, prečo sa súd odmietol zaoberať
navrhnutými dôkazmi preto môţu zakladať vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
Neznamená to však bez ďalšieho, ţe kaţdý nedostatok odôvodnenia rozhodnutia automaticky
zakladá jeho nepreskúmateľnosť (či arbitrárnosť). V kaţdom jednotlivom prípade súd skúma
intenzitu porušenia vzhľadom k odôvodnenosti rozhodnutia ako celku.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.10 5 Cdo 12/2012
Ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania
tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je
podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu
prvého stupňa, a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne
nestotoţní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia.
Môţe síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však
nemôţe byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môţe ho iba dopĺňať v tom zmysle, ţe
ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd
prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôţe sa
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Inak sa
dostane mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen čl. 46 ods. 1
ústavy, ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu
v časti, v ktorej potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách prvostupňového
konania, nezodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia,
keď úplne bez odôvodnenia ponechal odvolací súd námietky navrhovateliek 1/, 2/ týkajúce sa
trov prvostupňového konania. Hoci tieto odvolacie námietky navrhovateliek 1/, 2/ v rozsudku
písomne uviedol, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nimi vôbec nezaoberal.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe odôvodnenie napadnutého
rozsudku odvolacieho súdu je v tejto časti nepreskúmateľné a zmätočné, čo malo za následok
porušenie práva dovolateliek 1/, 2/ na spravodlivé súdne konanie a odňatie moţnosti
dovolateliek 1/, 2/ konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe dovolateľky 1/, 2/ mylne namietajú, ţe
odvolací súd konštatoval dôvodnosť odvolania proti výroku rozsudku prvostupňového súdu
o trovách konania, keď uviedol, ţe v danom prípade ide o zrejmú chybu, keďţe súdny
poplatok zaplatili navrhovateľky 1/, 2/, nakoľko ide o tvrdenie navrhovateliek 1/, 2/, ktoré
odvolací súd uviedol pri opise obsahu nimi podaného odvolania a nie o konštatovanie, resp.
právny záver odvolacieho súdu.
Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo v tejto časti k procesnej vade podľa § 237
písm. f/ O.s.p., je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy 11 5 Cdo 12/2012
zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou,
nemôţe byť povaţované za správne.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu
v časti, v ktorej potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov
prvostupňového konania, ako aj o trovách odvolacieho konania podľa § 243b ods. 2 O.s.p.
zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania
(§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. apríla 2012
JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
zdroj: http://www.supcourt.gov.sk/data/att/21386_subor.pdf
nunenko
26.06.13,11:05
Najvyšší súd 2 M Cdo 7/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa N. B., bývajúceho
v P., zastúpeného JUDr. J. S., advokátom v P., proti odporcovi s názvom S., zastúpenému
JUDr. K. M., advokátkou v P., o zaplatenie 59,89 € s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 17 C 50/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 4. marca 2010
sp.zn. 4 Co 206/2009 a rozsudku Okresného súdu Prievidza z 27. apríla 2009 č.k.
17 C 50/2009-56 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza z 2. júla 2009
č.k. 17 C 50/2009-62, takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 4. marca 2010 sp.zn.
4 Co 206/2009 a rozsudok Okresného súdu Prievidza z 27. apríla 2009 č.k. 17 C 50/2009-56
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza z 2. júla 2009 č.k. 17 C 50/2009-
62 a vec vracia Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prievidza rozsudkom z 27. apríla 2009 č.k. 17 C 50/2009-56 v spojení
s opravným uznesením z 2. júla 2009 č.k. 17 C 50/2009-62 zamietol návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia 59,89 € s úrokmi z omeškania vo výške 6 %
ročne zo sumy 57,90 € od 1. januára 2009 do zaplatenia a zo sumy 1,989 € od 9. januára
2009. Navrhovateľ nárok odôvodnil tým, že v priebehu rokov 2006 až 2009 zaplatil
odporcovi v súvislosti s tým, že je vlastníkom bytu v bytovom dome uplatnenú sumu ako
vyúčtovanie za spotrebu teplej úžitkovej vody a zálohu za teplú úžitkovú vodu, a to napriek
tomu, že si vo svojom byte so súhlasom ostatných účastníkov bytov vybudoval samostatný
zdroj teplej úžitkovej vody a odpojil sa od spoločných rozvodov. Navrhovateľovi súd uložil
povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 16,50 € do troch dní 2 2 M Cdo 7/2011
od právoplatnosti rozsudku k rukám alebo na účet advokátky odporcu. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ vo svojom byte vykonal so súhlasom ostatných
vlastníkov stavebnú úpravu, ktorá mala za následok, že sa odpojil od spoločného prívodu
teplej úžitkovej vody, no vzhľadom na spoločné rozvody je v jeho byte naďalej technicky
zabezpečená dodávka teplej úžitkovej vody zo spoločného zdroja. Preto súd prvého stupňa
dospel k záveru, že je naďalej, a to aj napriek tomu, že vo svojom byte nemá namontovaný
merač spotrebovanej teplej úžitkovej vody, povinný platiť odporcovi podľa § 9 vyhlášky
Úradu pre reguláciu sieťových odvetí č. 630/2005 Z.z. (ďalej len „vyhláška“) základnú zložku
10 % nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody. Táto jeho povinnosť zodpovedá
i ekonomickej podstate tohto vzťahu vlastníkov bytu tvoriacich spoločenstvo, v ktorom
väčšina vlastníkov podľa rozhodnutia spoločenstva teplú vodu odoberá zo spoločného
napojenia na rozvod tepla. Platenie základnej zložky zodpovedá vzťahu odberateľa tepla
(ktorým je v tomto prípade spoločenstvo) a dodávateľa tepla. V tomto vzťahu je podstatným
prvkom to, že spoločenstvo za teplo určené na prípravu teplej úžitkovej vody musí platiť bez
ohľadu na to, koľko teplej vody je v bytovom dome skutočne spotrebované. I v prípade
nulovej spotreby teplej vody v bytoch by spoločenstvo muselo platiť za teplo určené
na prípravu teplej úžitkovej vody. Preto sa na úhrade nákladov na teplú úžitkovú vodu,
prostredníctvom platenia 10 % základnej zložky musia zúčastňovať všetci vlastníci bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome. Toto verejnoprávne obmedzenie rozhodovania
vlastníkov bytov, chráni na úkor vlastníkov bytov, ktorí teplú úžitkovú vodu zo spoločných
rozvodov neodberajú (či už z dôvodu odpojenia alebo šetrenia), rozhodnutie väčšiny
vlastníkov spočívajúce v odbere tepla od odberateľa, ktorý bytovému domou dodáva teplo
na prípravu teplej úžitkovej vody. Zodpovedá to tomu, že spoločenstvo dodávateľovi neplatí
za odobratú teplú vodu v jednotlivých bytoch, ale za teplo, ktoré je určené na prípravu teplej
vody. Preto v prípade platieb navrhovateľa nešlo u odporcu o bezdôvodné obohatenie, keďže
právnym dôvodom týchto platieb bolo správne rozúčtovanie nákladov na úhradu plnení
spojených s užívaním bytu podľa ustanovení vyhlášky. Preto prvostupňový súd návrh
navrhovateľa zamietol. Právne svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil ustanovením § 7a ods. 3,
§ 7b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Rozhodnutie
o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo 4. marca 2010
sp.zn. 4 Co 206/2009 potvrdil rozsudok prvostupňového súdu v spojení s opravným
uznesením z 2. júla 2009 č.k. 17 C 50/2009-62. Vyslovil, že odporcovi náhradu trov 3 2 M Cdo 7/2011
odvolacieho konania nepriznáva. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa v danej veci, osvojil si aj
dôvody napadnutého rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd poukázal na správnosť
rozhodnutia súdu prvého stupňa keď vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ vo svojom byte
vykonal so súhlasom ostatných vlastníkov bytov stavebnú úpravu, ktorá mala za následok, že
sa odpojil od spoločného prívodu teplej úžitkovej vody. Vzhľadom však na spoločné rozvody
je v byte navrhovateľa naďalej technicky zabezpečená dodávka teplej úžitkovej vody
zo spoločného zdroja a preto je navrhovateľ povinný odporcovi v zmysle § 9 vyhlášky
č. 630/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste,
platiť základnú zložku 10 % nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody. Odvolací súd sa
stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že táto povinnosť navrhovateľa zodpovedá
i ekonomickej podstate tohto vzťahu vlastníkov bytu tvoriacich spoločenstvo, v ktorom
väčšina vlastníkov podľa rozhodnutia spoločenstva teplú vodu odoberá zo spoločného
napojenia na rozvod tepla. Platenie základnej zložky zodpovedá vzťahu odberateľa tepla,
ktorým je v tomto prípade spoločenstvo a dodávateľa tepla. Správne v tomto vzťahu súd
prvého stupňa poukázal na to, že podstatným prvkom je tá skutočnosť, že spoločenstvo
za teplo určené na prípravu teplej úžitkovej vody musí platiť bez ohľadu na to, koľko teplej
vody je v bytovom dome skutočne spotrebované. I v prípade nulovej spotreby teplej vody,
bytové spoločenstvo by muselo platiť za teplo určené na prípravu teplej úžitkovej vody
a preto sa na úhrade nákladov za teplú úžitkovú vodu, prostredníctvom platenia základnej
10 % zložky musia zúčastňovať všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome. Preto aj odvolací súd v súlade s názorom súdu prvého stupňa má za to, že ide
o verejnoprávne obmedzenie rozhodovania vlastníkov bytov, ktoré chráni na úkor vlastníkov
bytov, ktorí teplú úžitkovú vodu zo spoločných rozvodov neodoberajú, rozhodnutie väčšiny
vlastníkov spočívajúce v odbere tepla od odberateľa, ktorý bytovému domu dodáva teplo
na prípravu teplej úžitkovej vody. Spoločenstvo vlastníkov bytov totiž dodávateľovi neplatí
v jednotlivých bytoch za odobratú teplú vodu, ale za teplo, ktoré je určené na dodávku teplej
vody. Námietky navrhovateľa uvádzané v odvolaní neboli preto dôvodné. O náhrade trov
odvolacieho konania rozhodol podľa § 244 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu ako aj proti rozhodnutiu súdu prvého
stupňa, podal na podnet navrhovateľa generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne
dovolanie. Žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Generálny prokurátor uviedol, že základná zložka z celkových nákladov na prípravu 4 2 M Cdo 7/2011
teplej úžitkovej vody, ktorá tvorí 10 % celkových nákladov, sa rozpočítava len medzi
konečných spotrebiteľov. Konečným spotrebiteľom je len ten spotrebiteľ, ktorý má možnosť
odoberať teplú úžitkovú vodu a teda dodané teplo využíva výlučne na vlastnú spotrebu.
Ak spotrebiteľ vykonal technické opatrenia (zablendovanie prívodu a zabezpečenie plombou)
na odpojenie dodávky teplej úžitkovej vody a zabezpečil, aby teplú úžitkovú vodu
pripravovanú centrálne odoberať nemohol, nejde o konečného spotrebiteľa, akého má
na mysli zákon, resp. vykonávacia vyhláška. V danom prípade nebolo sporné, že navrhovateľ
vykonal technické opatrenia na odpojenie dodávky teplej úžitkovej vody, teplú úžitkovú vodu
pripravovanú centrálne nemal možnosť odoberať a ani neodoberal, taktiež dodané teplo
potrebné na prípravu teplej úžitkovej vody nemohol využívať a ani nevyužíval výlučne
na vlastnú spotrebu. Navrhovateľa teda nemožno považovať za konečného spotrebiteľa
v zmysle zákona a vykonávacej vyhlášky, pretože nespĺňa základnú zákonnú podmienku
uvedenú v ustanovení § 2 písm. f/ zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike (ďalej len
„zákon“), teda, že dodané teplo do bytu využíval na vlastnú potrebu. Pojem konečný
spotrebiteľ používaný vo vyhláške je totožný s pojmom konečný spotrebiteľ tak ako je
definovaný v zákone. Pokiaľ súd napriek tomu návrh zamietol, vec nesprávne právne posúdil.
Podľa názoru generálneho prokurátora základná zložka nákladov na dodané teplo
vykurovanie sa síce s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 2 vyhlášky rozpočíta aj medzi
užívateľov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú individuálne vykurovanie a nemajú
priamo uzatvorenú zmluvu o dodávke a odbere tepla s dodávateľom, avšak iba ak sú títo
užívatelia zároveň spotrebiteľmi vo vzťahu ku spoločným priestorom, ktoré sú vybavené
vykurovacími telesami a určené na spoločné užívanie konečnými spotrebiteľmi. O takýto
prípad však nešlo. Platby za dodávku tepla na prípravu teplej úžitkovej vody
a na vykurovanie nemožno stotožňovať. Generálny prokurátor poukázal na to, že len
samotná okolnosť, že do bytu vedú odpojené a zaplombované technické rozvody neznamená,
že je do bytu dodávateľom zabezpečená dodávka teplej úžitkovej vody zo spoločného zdroja.
Z uvedeného dôvodu nie je dodávateľ oprávnený dodávku teplej úžitkovej vody spoplatniť aj
tým užívateľom bytov, ktorí v zmysle zákona a vykonávacej vyhlášky nie sú konečnými
spotrebiteľmi tepla potrebného na prípravu teplej úžitkovej vody.
Navrhovateľ ani odporca sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora
nevyjadrili.5 2 M Cdo 7/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci
o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal
generálny prokurátor (§ 243e ods. 1 O.s.p.) v lehote jedného roka od právoplatnosti
rozhodnutia súdu (§ 243g O.s.p.) proti rozhodnutiam, ktoré môže napadnúť týmto opravným
prostriedkom, preskúmal napadnuté rozhodnutia bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že ich treba zrušiť.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Na výskyt procesných vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p. a tiež tzv. iných procesných
vád konania majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sa prihliada nielen v konaní
o dovolaní (viď § 242 ods. 1 O.s.p.), ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní (viď § 243i
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto
mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené.
Procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli v konaní o mimoriadnom
dovolaní namietané a ani nevyšli najavo. Podľa právneho názoru najvyššieho súdu ale
v konaní na súdoch nižších stupňov došlo k tzv. inej vade konania majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.6 2 M Cdo 7/2011
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
V mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor Slovenskej republiky namietal
nesprávne právne posúdenie veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu
pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci
konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce
aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu
síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.
Dovolací súd je pri preskúmavaní právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu
viazaný rozsahom dovolacieho návrhu a uplatneným dovolacím dôvodom. Viazanosť
dovolacieho súdu dôvodom uvedeným v dovolaní sa prejavuje nielen vo viazanosti dôvodom
zodpovedajúcemu niektorému v zákone vymedzenému dovolaciemu dôvodu, ale
predovšetkým vo viazanosti tým, ako bol tento dovolací dôvod v dovolaní opísaný,
t.j. uvedenie okolností, z ktorých dovolateľ usudzuje, že uvedený dovolací dôvod je daný.
Podľa § 2 písm. f/ zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike na účely tohto
zákona sa rozumie konečným spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej
dodávateľ dodáva teplo priamo alebo ktorej dodávateľ alebo odoberateľ množstvo dodaného
tepla rozpočítava a ktorý dodané teplo využíva výlučne na vlastnú spotrebu.
Podľa § 2 písm. a/ vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetí č. 630/2005 Z.z.
na účely tejto vyhlášky sa rozumie rozpočítavaním množstva dodaného tepla rozpočítavanie
nákladov za dodané teplo na vykurovanie alebo na prípravu teplej úžitkovej vody
odberateľovi alebo konečnému spotrebiteľovi.
Zo spisu je zrejmé, že navrhovateľ vykonal technické opatrenie a to zablendovanie
prívodu a zabezpečenie plombou na odpojenie teplej úžitkovej vody a zabezpečil, aby teplú
úžitkovú vodu pripravovanú centrálne odoberať nemohol. Nemožno preto navrhovateľa7 2 M Cdo 7/2011
označiť za konečného spotrebiteľa v zmysle zákona a vykonávacej vyhlášky.
Navrhovateľ nenaplnil požiadavku § 2 písm. f/ zákona, teda že dodané teplo do bytu využíval
na vlastnú potrebu.
Na základe uvedeného je treba súhlasiť aj s ďalším názorom generálneho prokurátora,
že základná zložka na dodané teplo na vykurovanie sa síce s poukazom na ustanovenie
§ 5 ods. 2 vyhlášky rozpočíta aj medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú
individuálne vykurovanie a nemajú priamo uzatvorenú zmluvu o dodávke a odbere tepla
s dodávateľom, ale ak sú títo užívatelia zároveň spotrebiteľmi vo vzťahu k spoločným
priestorom, ktoré sú vybavené vykurovacími telesami a určené na spoločné užívanie
konečnými spotrebiteľmi. Správne poukázal generálny prokurátor, že o takýto prípad
v prejednávanej veci nešlo. V danej veci ide o dodávku tepla na prípravu teplej úžitkovej
vody a nie o dodávku tepla na vykurovanie. Tým, že súdy z tohto aspektu neposudzovali
skutkový stav veci (či postačujú už zistené skutočnosti, resp. či je potrebné prípadné
doplnenie dokazovania) v nadväznosti k právnej stránke veci, došlo vo vzťahu k uvedenému
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci k inej vade v konaní, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. Na takúto inú vadu je
dovolací súd povinný prihliadať aj z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O.s.p.), nie je preto
rozhodujúce, či bol tento dovolací dôvod v mimoriadnom dovolaní generálnym prokurátorom
uplatnený alebo nie.
Pokiaľ generálny prokurátor namietal nesprávne právne posúdenie veci v zmysle
§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., treba uviesť, že mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia
nebolo možné podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti v nich zaujatých právnych záverov,
lebo v dôsledku spomenutej procesnej vady nemožno posúdiť, či súdy správne aplikovali
príslušnú právnu normu na zistený skutkový stav a či z nej vyvodili správne právne závery.
Z týchto dôvodov najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i O.s.p. v spojení s § 243b O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania
(§ 243i O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.). 8 2 M Cdo 7/2011
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. októbra 2011
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa N. B., bývajúceho
v P., zastúpeného JUDr. J. S., advokátom v P., proti odporcovi s názvom S., zastúpenému
JUDr. K. M., advokátkou v P., o zaplatenie 59,89 € s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 17 C 50/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 4. marca 2010
sp.zn. 4 Co 206/2009 a rozsudku Okresného súdu Prievidza z 27. apríla 2009 č.k.
17 C 50/2009-56 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza z 2. júla 2009
č.k. 17 C 50/2009-62, takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 4. marca 2010 sp.zn.
4 Co 206/2009 a rozsudok Okresného súdu Prievidza z 27. apríla 2009 č.k. 17 C 50/2009-56
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza z 2. júla 2009 č.k. 17 C 50/2009-
62 a vec vracia Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prievidza rozsudkom z 27. apríla 2009 č.k. 17 C 50/2009-56 v spojení
s opravným uznesením z 2. júla 2009 č.k. 17 C 50/2009-62 zamietol návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia 59,89 € s úrokmi z omeškania vo výške 6 %
ročne zo sumy 57,90 € od 1. januára 2009 do zaplatenia a zo sumy 1,989 € od 9. januára
2009. Navrhovateľ nárok odôvodnil tým, že v priebehu rokov 2006 až 2009 zaplatil
odporcovi v súvislosti s tým, že je vlastníkom bytu v bytovom dome uplatnenú sumu ako
vyúčtovanie za spotrebu teplej úžitkovej vody a zálohu za teplú úžitkovú vodu, a to napriek
tomu, že si vo svojom byte so súhlasom ostatných účastníkov bytov vybudoval samostatný
zdroj teplej úžitkovej vody a odpojil sa od spoločných rozvodov. Navrhovateľovi súd uložil
povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 16,50 € do troch dní 2 2 M Cdo 7/2011
od právoplatnosti rozsudku k rukám alebo na účet advokátky odporcu. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ vo svojom byte vykonal so súhlasom ostatných
vlastníkov stavebnú úpravu, ktorá mala za následok, že sa odpojil od spoločného prívodu
teplej úžitkovej vody, no vzhľadom na spoločné rozvody je v jeho byte naďalej technicky
zabezpečená dodávka teplej úžitkovej vody zo spoločného zdroja. Preto súd prvého stupňa
dospel k záveru, že je naďalej, a to aj napriek tomu, že vo svojom byte nemá namontovaný
merač spotrebovanej teplej úžitkovej vody, povinný platiť odporcovi podľa § 9 vyhlášky
Úradu pre reguláciu sieťových odvetí č. 630/2005 Z.z. (ďalej len „vyhláška“) základnú zložku
10 % nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody. Táto jeho povinnosť zodpovedá
i ekonomickej podstate tohto vzťahu vlastníkov bytu tvoriacich spoločenstvo, v ktorom
väčšina vlastníkov podľa rozhodnutia spoločenstva teplú vodu odoberá zo spoločného
napojenia na rozvod tepla. Platenie základnej zložky zodpovedá vzťahu odberateľa tepla
(ktorým je v tomto prípade spoločenstvo) a dodávateľa tepla. V tomto vzťahu je podstatným
prvkom to, že spoločenstvo za teplo určené na prípravu teplej úžitkovej vody musí platiť bez
ohľadu na to, koľko teplej vody je v bytovom dome skutočne spotrebované. I v prípade
nulovej spotreby teplej vody v bytoch by spoločenstvo muselo platiť za teplo určené
na prípravu teplej úžitkovej vody. Preto sa na úhrade nákladov na teplú úžitkovú vodu,
prostredníctvom platenia 10 % základnej zložky musia zúčastňovať všetci vlastníci bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome. Toto verejnoprávne obmedzenie rozhodovania
vlastníkov bytov, chráni na úkor vlastníkov bytov, ktorí teplú úžitkovú vodu zo spoločných
rozvodov neodberajú (či už z dôvodu odpojenia alebo šetrenia), rozhodnutie väčšiny
vlastníkov spočívajúce v odbere tepla od odberateľa, ktorý bytovému domou dodáva teplo
na prípravu teplej úžitkovej vody. Zodpovedá to tomu, že spoločenstvo dodávateľovi neplatí
za odobratú teplú vodu v jednotlivých bytoch, ale za teplo, ktoré je určené na prípravu teplej
vody. Preto v prípade platieb navrhovateľa nešlo u odporcu o bezdôvodné obohatenie, keďže
právnym dôvodom týchto platieb bolo správne rozúčtovanie nákladov na úhradu plnení
spojených s užívaním bytu podľa ustanovení vyhlášky. Preto prvostupňový súd návrh
navrhovateľa zamietol. Právne svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil ustanovením § 7a ods. 3,
§ 7b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Rozhodnutie
o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo 4. marca 2010
sp.zn. 4 Co 206/2009 potvrdil rozsudok prvostupňového súdu v spojení s opravným
uznesením z 2. júla 2009 č.k. 17 C 50/2009-62. Vyslovil, že odporcovi náhradu trov 3 2 M Cdo 7/2011
odvolacieho konania nepriznáva. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa v danej veci, osvojil si aj
dôvody napadnutého rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd poukázal na správnosť
rozhodnutia súdu prvého stupňa keď vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ vo svojom byte
vykonal so súhlasom ostatných vlastníkov bytov stavebnú úpravu, ktorá mala za následok, že
sa odpojil od spoločného prívodu teplej úžitkovej vody. Vzhľadom však na spoločné rozvody
je v byte navrhovateľa naďalej technicky zabezpečená dodávka teplej úžitkovej vody
zo spoločného zdroja a preto je navrhovateľ povinný odporcovi v zmysle § 9 vyhlášky
č. 630/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste,
platiť základnú zložku 10 % nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody. Odvolací súd sa
stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že táto povinnosť navrhovateľa zodpovedá
i ekonomickej podstate tohto vzťahu vlastníkov bytu tvoriacich spoločenstvo, v ktorom
väčšina vlastníkov podľa rozhodnutia spoločenstva teplú vodu odoberá zo spoločného
napojenia na rozvod tepla. Platenie základnej zložky zodpovedá vzťahu odberateľa tepla,
ktorým je v tomto prípade spoločenstvo a dodávateľa tepla. Správne v tomto vzťahu súd
prvého stupňa poukázal na to, že podstatným prvkom je tá skutočnosť, že spoločenstvo
za teplo určené na prípravu teplej úžitkovej vody musí platiť bez ohľadu na to, koľko teplej
vody je v bytovom dome skutočne spotrebované. I v prípade nulovej spotreby teplej vody,
bytové spoločenstvo by muselo platiť za teplo určené na prípravu teplej úžitkovej vody
a preto sa na úhrade nákladov za teplú úžitkovú vodu, prostredníctvom platenia základnej
10 % zložky musia zúčastňovať všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome. Preto aj odvolací súd v súlade s názorom súdu prvého stupňa má za to, že ide
o verejnoprávne obmedzenie rozhodovania vlastníkov bytov, ktoré chráni na úkor vlastníkov
bytov, ktorí teplú úžitkovú vodu zo spoločných rozvodov neodoberajú, rozhodnutie väčšiny
vlastníkov spočívajúce v odbere tepla od odberateľa, ktorý bytovému domu dodáva teplo
na prípravu teplej úžitkovej vody. Spoločenstvo vlastníkov bytov totiž dodávateľovi neplatí
v jednotlivých bytoch za odobratú teplú vodu, ale za teplo, ktoré je určené na dodávku teplej
vody. Námietky navrhovateľa uvádzané v odvolaní neboli preto dôvodné. O náhrade trov
odvolacieho konania rozhodol podľa § 244 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu ako aj proti rozhodnutiu súdu prvého
stupňa, podal na podnet navrhovateľa generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne
dovolanie. Žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Generálny prokurátor uviedol, že základná zložka z celkových nákladov na prípravu 4 2 M Cdo 7/2011
teplej úžitkovej vody, ktorá tvorí 10 % celkových nákladov, sa rozpočítava len medzi
konečných spotrebiteľov. Konečným spotrebiteľom je len ten spotrebiteľ, ktorý má možnosť
odoberať teplú úžitkovú vodu a teda dodané teplo využíva výlučne na vlastnú spotrebu.
Ak spotrebiteľ vykonal technické opatrenia (zablendovanie prívodu a zabezpečenie plombou)
na odpojenie dodávky teplej úžitkovej vody a zabezpečil, aby teplú úžitkovú vodu
pripravovanú centrálne odoberať nemohol, nejde o konečného spotrebiteľa, akého má
na mysli zákon, resp. vykonávacia vyhláška. V danom prípade nebolo sporné, že navrhovateľ
vykonal technické opatrenia na odpojenie dodávky teplej úžitkovej vody, teplú úžitkovú vodu
pripravovanú centrálne nemal možnosť odoberať a ani neodoberal, taktiež dodané teplo
potrebné na prípravu teplej úžitkovej vody nemohol využívať a ani nevyužíval výlučne
na vlastnú spotrebu. Navrhovateľa teda nemožno považovať za konečného spotrebiteľa
v zmysle zákona a vykonávacej vyhlášky, pretože nespĺňa základnú zákonnú podmienku
uvedenú v ustanovení § 2 písm. f/ zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike (ďalej len
„zákon“), teda, že dodané teplo do bytu využíval na vlastnú potrebu. Pojem konečný
spotrebiteľ používaný vo vyhláške je totožný s pojmom konečný spotrebiteľ tak ako je
definovaný v zákone. Pokiaľ súd napriek tomu návrh zamietol, vec nesprávne právne posúdil.
Podľa názoru generálneho prokurátora základná zložka nákladov na dodané teplo
vykurovanie sa síce s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 2 vyhlášky rozpočíta aj medzi
užívateľov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú individuálne vykurovanie a nemajú
priamo uzatvorenú zmluvu o dodávke a odbere tepla s dodávateľom, avšak iba ak sú títo
užívatelia zároveň spotrebiteľmi vo vzťahu ku spoločným priestorom, ktoré sú vybavené
vykurovacími telesami a určené na spoločné užívanie konečnými spotrebiteľmi. O takýto
prípad však nešlo. Platby za dodávku tepla na prípravu teplej úžitkovej vody
a na vykurovanie nemožno stotožňovať. Generálny prokurátor poukázal na to, že len
samotná okolnosť, že do bytu vedú odpojené a zaplombované technické rozvody neznamená,
že je do bytu dodávateľom zabezpečená dodávka teplej úžitkovej vody zo spoločného zdroja.
Z uvedeného dôvodu nie je dodávateľ oprávnený dodávku teplej úžitkovej vody spoplatniť aj
tým užívateľom bytov, ktorí v zmysle zákona a vykonávacej vyhlášky nie sú konečnými
spotrebiteľmi tepla potrebného na prípravu teplej úžitkovej vody.
Navrhovateľ ani odporca sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora
nevyjadrili.5 2 M Cdo 7/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci
o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal
generálny prokurátor (§ 243e ods. 1 O.s.p.) v lehote jedného roka od právoplatnosti
rozhodnutia súdu (§ 243g O.s.p.) proti rozhodnutiam, ktoré môže napadnúť týmto opravným
prostriedkom, preskúmal napadnuté rozhodnutia bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že ich treba zrušiť.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Na výskyt procesných vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p. a tiež tzv. iných procesných
vád konania majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sa prihliada nielen v konaní
o dovolaní (viď § 242 ods. 1 O.s.p.), ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní (viď § 243i
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto
mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené.
Procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli v konaní o mimoriadnom
dovolaní namietané a ani nevyšli najavo. Podľa právneho názoru najvyššieho súdu ale
v konaní na súdoch nižších stupňov došlo k tzv. inej vade konania majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.6 2 M Cdo 7/2011
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
V mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor Slovenskej republiky namietal
nesprávne právne posúdenie veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu
pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci
konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce
aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu
síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.
Dovolací súd je pri preskúmavaní právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu
viazaný rozsahom dovolacieho návrhu a uplatneným dovolacím dôvodom. Viazanosť
dovolacieho súdu dôvodom uvedeným v dovolaní sa prejavuje nielen vo viazanosti dôvodom
zodpovedajúcemu niektorému v zákone vymedzenému dovolaciemu dôvodu, ale
predovšetkým vo viazanosti tým, ako bol tento dovolací dôvod v dovolaní opísaný,
t.j. uvedenie okolností, z ktorých dovolateľ usudzuje, že uvedený dovolací dôvod je daný.
Podľa § 2 písm. f/ zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike na účely tohto
zákona sa rozumie konečným spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej
dodávateľ dodáva teplo priamo alebo ktorej dodávateľ alebo odoberateľ množstvo dodaného
tepla rozpočítava a ktorý dodané teplo využíva výlučne na vlastnú spotrebu.
Podľa § 2 písm. a/ vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetí č. 630/2005 Z.z.
na účely tejto vyhlášky sa rozumie rozpočítavaním množstva dodaného tepla rozpočítavanie
nákladov za dodané teplo na vykurovanie alebo na prípravu teplej úžitkovej vody
odberateľovi alebo konečnému spotrebiteľovi.
Zo spisu je zrejmé, že navrhovateľ vykonal technické opatrenie a to zablendovanie
prívodu a zabezpečenie plombou na odpojenie teplej úžitkovej vody a zabezpečil, aby teplú
úžitkovú vodu pripravovanú centrálne odoberať nemohol. Nemožno preto navrhovateľa7 2 M Cdo 7/2011
označiť za konečného spotrebiteľa v zmysle zákona a vykonávacej vyhlášky.
Navrhovateľ nenaplnil požiadavku § 2 písm. f/ zákona, teda že dodané teplo do bytu využíval
na vlastnú potrebu.
Na základe uvedeného je treba súhlasiť aj s ďalším názorom generálneho prokurátora,
že základná zložka na dodané teplo na vykurovanie sa síce s poukazom na ustanovenie
§ 5 ods. 2 vyhlášky rozpočíta aj medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú
individuálne vykurovanie a nemajú priamo uzatvorenú zmluvu o dodávke a odbere tepla
s dodávateľom, ale ak sú títo užívatelia zároveň spotrebiteľmi vo vzťahu k spoločným
priestorom, ktoré sú vybavené vykurovacími telesami a určené na spoločné užívanie
konečnými spotrebiteľmi. Správne poukázal generálny prokurátor, že o takýto prípad
v prejednávanej veci nešlo. V danej veci ide o dodávku tepla na prípravu teplej úžitkovej
vody a nie o dodávku tepla na vykurovanie. Tým, že súdy z tohto aspektu neposudzovali
skutkový stav veci (či postačujú už zistené skutočnosti, resp. či je potrebné prípadné
doplnenie dokazovania) v nadväznosti k právnej stránke veci, došlo vo vzťahu k uvedenému
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci k inej vade v konaní, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. Na takúto inú vadu je
dovolací súd povinný prihliadať aj z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O.s.p.), nie je preto
rozhodujúce, či bol tento dovolací dôvod v mimoriadnom dovolaní generálnym prokurátorom
uplatnený alebo nie.
Pokiaľ generálny prokurátor namietal nesprávne právne posúdenie veci v zmysle
§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., treba uviesť, že mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia
nebolo možné podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti v nich zaujatých právnych záverov,
lebo v dôsledku spomenutej procesnej vady nemožno posúdiť, či súdy správne aplikovali
príslušnú právnu normu na zistený skutkový stav a či z nej vyvodili správne právne závery.
Z týchto dôvodov najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i O.s.p. v spojení s § 243b O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania
(§ 243i O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.). 8 2 M Cdo 7/2011
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. októbra 2011
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
nunenko
15.08.13,17:31
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
10Sžr/81/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: MUDr. J. O., trvale bytom D., zastúpenej advokátkou: JUDr. D. H., Advokátska kancelária so sídlom v K., proti žalovanému: Katastrálny úrad Košice, Správa katastra Košice, Južná trieda č. 72, za účasti: 1/ MUDr. J. A. a 2/ Ing. M. A., obaja bytom M., 3/ Mgr. M. M., bytom M., 4/ E. K., bytom M., zastúpená opatrovníkom JUDr. R. T., zamestnancom Krajského súdu v Košiciach, 5/ A. K., bytom M., zastúpený advokátom JUDr. Ing. R. H., Advokátska kancelária so sídlom v K., 6/ Z. L. a 7/ Š. L., obaja bytom F., 8/ P. K. a 9/ E. K., obaja bytom N., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V 4589/08 zo dňa 24. apríla 2008, na odvolanie žalobkyne a účastníka konania v 5. rade proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/91/2008-129 zo dňa 17.marca 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/91/2008-129 zo dňa 17. marca 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
2
10Sžr/81/2011
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. V 4589/08 zo dňa 24.4.2008 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Vyššie označeným rozhodnutím žalovaný správny orgán povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe návrhu A. o povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti identifikovanej v zmluve o výstavbe bytu do podkrovia bytového domu M. zo dňa 26.2.2007 uzavretej medzi spoluvlastníkmi 1-7 bytu, nebytových priestorov a rozostavaného bytu v bytovom dome nachádzajúcom sa na M. v k.ú. S., obec K., zapísanom na LV č. X. ako bytový dom s. č. 467 v prospech nadobúdateľa A. K.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na ustanovenia § 21 ods. 1 a § 22 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov , z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že zmluvou o vstavbe uzatvárajú doterajší vlastníci bytov a nebytových priestorov na jednej strane a stavebník výstavby na strane druhej. Preto ak zákon určuje okruh vlastníkov v gramatickom výklade - „doterajší“ vlastník, potom k podpisu zmluvy sú oprávnení všetci vlastníci a nie iba 2/3 väčšina ako pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov, ak rozhodujú aj o zmluve o vstavbe bytov, čo upravuje § 14 ods. 3 zákona. Z uvedeného dôvodu je potrebné od seba navzájom rozlíšiť samotné hlasovanie a aj následky z takého hlasovania, čo vyplýva z § 14 ods. 3 zákona a uzatváranie už samotnej zmluvy o vstavbe, čo vyplýva z ustanovenia § 21 ods. 1 a § 22 ods. 2 zákona.
Ustanovenie § 14 vo svojom znení umožňuje orgánu verejnej moci na základe súhlasu časti vlastníkov bytov a nebytových priestorov nakladať s vlastníckymi právami ostatných spoluvlastníkov, čím významnou mierou zasahuje do vlastníckych práv, ktorých ochrana je zaručená v čl. 20 Ústavy SR a podľa čl. 20 ods. 3 obmedziť vlastnícke právo je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Preto podľa názoru súdu 2/3-nová väčšina hlasov všetkých vlastníkov nebytových priestorov v dome by mala postačovať iba pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov o zmluve o vstavbe bytu, ale samotnú zmluvu o vstavbe bytu stavebník už musí uzavrieť so všetkými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, lebo uzavretím takejto zmluvy sa zmení aj ich vlastnícky
3
10Sžr/81/2011
podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve domu a pozemku.
V danom prípade správa katastra povolila návrh na vklad podľa predloženej zmluvy o vstavbe bytu do podkrovia bytového domu, pričom zmluva bola podpísaná stavebníkom na strane jednej ale na druhej strane nebola podpísaná žalobkyňou ako výlučnou vlastníčkou štvorizbového bytu č. 1 na prízemí o výmere 124,16 m2 a bezpodielovými spoluvlastníkmi nebytového priestoru č. 2 na prízemí bytového domu o výmere 21,56 m2 P. K. a E. K.
V konkrétnom prípade aj keď sa dosiahla 2/3 väčšina hlasov na to, aby návrh zmluvy o vstavbe nebytového priestoru mohol byť uskutočnený, nebolo rešpektované vlastnícke právo všetkých spoluvlastníkov, zaručené aj v čl. 20 Ústavy SR.
Ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov upravuje vznik vlastníctva bytov a nebytových priestorov v dome. Na základe zmluvy o vstavbe mal byť v podkroví vytvorený podkrovný byt o výmere 41,88 m2, ktorý sa mal pričleniť k už existujúcemu bytu č. 5, na základe čoho vznikne mezonetový byt o celkovej výmere 105,13 m2 vo vlastníctve A. K. v podiele 1/1, pričom u všetkých spoluvlastníkov sa zmenila výška spoluvlastníckeho podielu k pozemku zastavaným bytovým domom na parc. č. X. a tiež sa zmenil spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a spoločných nebytových priestoroch domu. Ak správa katastra povolila vklad na základe zmluvy nepodpísanej všetkými vlastníkmi bytov nebytových priestorov, potom obmedzila vlastnícke práva tých spoluvlastníkov, ktorí uvedenú zmluvu nepodpísali v prospech stavebníka. Preto má súd za to, že sa žalovaný dôsledne neriadil ustanovením § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a keďže rozhodnutie o povolení vkladu sa písomne nevyhotovuje a tým ani neodôvodňuje, nedá sa zistiť, ako sa žalovaný vysporiadal s otázkou, že zmluvu o výstavbe bytu so stavebníkom nepodpísali - neuzavreli všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov.
Po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu prvostupňový súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
4
10Sžr/81/2011
O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP a priznal úspešnej žalobkyni náhradu v sume 361,48 Eur.
Proti tomuto rozsudku v časti výroku o trovách konania podala dňa 26.4.2011 odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby Najvyšší súd SR, ako odvolací súd, po prejednaní veci nezákonné a nepreskúmateľné rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a priznal jej náhradu trov konania vo výške 591,10 € vrátane 20 % DPH za 6 úkonov právnej služby. Uviedla, že dôvody rozhodnutia o trovách konania považuje za nesprávne, a to z dôvodu, že podľa § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení advokátovi patrí odmena za úkony právnej služby, okrem iných aj za písomné podanie na súd alebo orgán vo veci samej, pričom doplnenie podania zo dňa 2.3.2009 ako aj vyjadrenie zo dňa 17.2.2011 za také úkony považuje. Čo sa týka úkonu vyjadrenia zo dňa 17.2.2011 je toho právneho názoru, že žalobkyňa mala právo vyjadriť sa k námietkam žalovaného k podanej žalobe.
Proti rozsudku krajského súdu podal zároveň odvolanie aj účastník konania v 5. rade A. K., zastúpený JUDr. Ing. R. H. dňa 29.4.2011. V odvolaní namietal, že sa nestotožnil s výkladom § 14 ods. 3 a § 22 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., nakoľko podľa jeho názoru hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov o vstavbe či nadstavbe a následné uzavretie zmluvy bolo v súlade s platným ustanovením § 14 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov, pričom práve znenie tohto ustanovenia je základným podkladom na zistenie okruhu účastníkov zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe na strane vlastníkov. Ak by tomu tak nebolo, tak ustanovenie § 14 ods. 3 zákona, ktoré zakotvuje postačujúcu 2/3 väčšinu by bolo úplne zbytočné. V praxi by to vyzeralo asi tak, že schôdza vlastníkov by na základe súhlasu napr. 5 z celkového počtu 7 vlastníkov rozhodla o tom, že vstavba sa uskutoční, ale ak by bol prijatý súdom prezentovaný záver, aj tak by sa nemohla uskutočniť, pretože dvaja vlastníci by zmluvu nepodpísali. Uviedol, že práve takýto zámer zákonodarcu je nepravdepodobný, pretože pri novelizácii ustanovenia § 14 ods. zákona č. 182/1993 Z.z. bol práve zámer odstrániť rozpory vo výkladoch dovtedajšieho znenia. Ak by zmluvu o vstavbe alebo nadstavbe museli podpísať všetci vlastníci bytov, nemalo by 2/3 rozhodnutie vlastníkov žiaden význam. Z daného výkladu možno uzavrieť, že sám zákonodarca dáva hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov do nerozlučnej spojitosti s následkami zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe, medzi ktoré patrí i zmena spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Ak sa dosiahne 2/3 väčšina, dôjde
5
10Sžr/81/2011
k zmenšeniu uvedených spoluvlastníckych podielov na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe, ktorú podľa výsledkov hlasovania vlastníkov uzavrie logicky len 2/3 väčšina vlastníkov. Výklad ustanovenia § 22 ods. 2 zákona o výstavbe bytov, v zmysle ktorého zmluvu o vstavbe alebo nadstavbe uzatvárajú na strane vlastníkov bytov a nebytových priestorov len tí, ktorí v rámci zákonom stanovenej väčšiny vyjadrili svoj súhlas na schôdzi vlastníkov, podporuje aj znenie ustanovenia § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov, v ktorom je zakotvená možnosť, aby sa prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru domu obrátil v prekluzívnej 15 dňovej lehote od hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol inak. Takýmto spôsobom sa prehlasovaní vlastníci môžu brániť pred platným uzatvorením zmluvy o stavbe alebo nadstavbe prostredníctvom väčšiny vlastníkov. Týmito námietkami sa však prvostupňový súd vôbec nezaoberal a ani v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného v 1. rade, na základe čoho považuje rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné, v dôsledku čoho žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v tom zmysle, že žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v 1. rade zamietne v celom rozsahu a zaviaže žalobkyňu na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že pri rozhodovaní o povolení vkladu zmluvy do katastra nehnuteľností vychádzal z ustanovenia § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, ako aj z § 14 ods. 4 citovaného zákona, pričom z uvedených predpisov vyplýva, že práve prehlasovaný vlastník bytu, resp. nebytového priestoru v dome má právo domáhať sa ochrany svojich práv na súde v zákonom stanovenej lehote, a teda ak toto svoje právo v stanovenej lehote nevyužije, môžu vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome konať podľa rozhodnutia 2/3 vlastníkov. Poukázal na to, že ak by sa prijal výklad ustanovenia zákona o prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov, ktorý uviedol v rozsudku krajský súd, ustanovenie § 14 ods. 3 zákona by nemalo pre vlastníkov bytov, resp. nebytových priestorov žiaden význam a bolo by pre hlasujúcu väčšinu diskriminačné vzhľadom k tomu, že v každom zákonom uvádzanom prípade nasleduje ďalší právny úkon, t.j. zmluva o úvere, záložná zmluva, zmluva o vstavbe, zmluva o spoločenstve. Tieto zmluvy by nebolo možné uzatvoriť bez podpisov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ustanovenie § 14 ods. 4 by bolo potom zbytočné, pretože by stačilo, ak prehlasovaný vlastník nepodpíše príslušnú zmluvu a bolo by zmarené hlasovanie ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
6
10Sžr/81/2011
K odvolaniu účastníka konania v 5. rade sa vyjadrila aj žalobkyňa; uviedla, že jeho odvolanie nepovažuje za dôvodné, nakoľko čo sa týka samotného rozhodnutia súdu v merite veci, stotožňuje sa s právnym názorom prvostupňového súdu vysloveným v napadnutom rozsudku. Má za to, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci dospel k správnym skutkovým zisteniam, úplne zistil skutkový stav veci a tým napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Zastáva názor, že ak žalovaný povolil vklad vlastníckeho práva na základe zmluvy o vstavbe bytu do podkrovia, ktorá je predmetom tohto konania, aj keď táto nebola podpísaná všetkými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, došlo z jeho strany k porušeniu zákona. Nebolo rešpektované vlastnícke právo všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny potvrdil a vo výroku o trovách konania zmenil a priznal jej náhradu trov prvostupňového konania vo výške 519,10 € a priznal jej aj trovy odvolacieho konania vrátane DPH.
Podaním zo dňa 30.03.2012, doručeným odvolaciemu súdu dňa 19.4.2012, oznámil účastník konania v 5. rade vznik nových rozhodujúcich skutočností. Uviedol, že po podaní odvolania došlo na strane žalobkyne MUDr. J. O. k zmene v jej postavení ako žalobcu, nakoľko dňa 8.3.2012 uzavrela žalobkyňa ako predávajúca kúpnu zmluvu s kupujúcimi manželmi Š. L. a Z. L., ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. 1 na prízemí domu na M. vrátane prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, ako aj podielu na príslušných pozemkoch. Následne rozhodnutím katastrálneho úradu bol povolený vklad tejto kúpnej zmluvy pod č. V-1228/12, v.z. 201/12. Týmto došlo k zmene postavenia žalobkyne, ktorá už nie je vlastníčkou žiadneho bytu a nebytového priestoru v predmetnom bytovom dome a súčasne nový majiteľ nadobudol kupovaný byt spolu s prislúchajúcimi spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a zariadeniach vo veľkosti podľa rozhodnutia, ktoré bolo žalobou napadnuté, takže vyššie uvedený právny záujem žalobkyne zanikol. Účastníci zmluvy Š. L. a manželka Z. L. vstúpili do postavenia žalobkyne, avšak v zmysle vyššie uvedeného vyjadrenia súhlasu so zmluvou o stavbe de facto preukázali, že na jej platnosti trvajú a nemôžu mať záujem na zrušení napádaného rozhodnutia, ktorým bol povolaný vklad. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zamietne v celom rozsahu a zaviaže žalobkyňu na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.
7
10Sžr/81/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací § 10 ods. 2 OSP, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 214 ods. 2 OSP) bez nariadenia pojednávania a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR.
Úlohou krajského súdu v danej veci bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že rozhodnutie žalovaného o povolení vkladu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia; má za to, že správny orgán nesprávne posúdil ustanovenie § 22 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., keď nevyžadoval na zmluve o vstavbe podpisy všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Krajský súd sa s týmto právnym názorom stotožnil bez toho, aby sa dostatočne zaoberal právnymi námietkami žalovaného vo vyjadrení k žalobe, predovšetkým s argumentáciou, že ustanovenie § 22 ods. 2 zákona treba vykladať v spojitosti s ustanovením § 14 ods. 3 a 4 zákona, v ktorom je upravená možnosť prehlasovaného vlastníka obrátiť sa v stanovenej lehote na súd (čo žalobkyňa v danom prípade nevyužila).
Z uvedeného vyplýva, že krajský súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil (§ 157 ods. 2 OSP). Takéto rozhodnutie súdu nemožno považovať za správne a vydané v súlade so zákonom, pretože ním bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP). V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 378/08) krajský súd bol povinný zaoberať sa účinne námietkami, ktoré majú význam pre rozhodnutie. Výsledkom dodržania zákonných ustanovení by malo byť presvedčivé a preskúmateľné rozhodnutie.
Okrem toho zúčastnená osoba v 5. rade oznámila v odvolacom konaní novú relevantnú skutočnosť, ktorá môže mať vplyv na skúmanie podmienok konania (prípadnej aktívnej legitimácie žalobkyne), s čím sa bude musieť krajský súd v novom konaní zaoberať.
8
10Sžr/81/2011
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu treba považovať za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Vzhľadom na procesnoprávny charakter vady konania, pre ktorú došlo k zrušeniu napadnutého rozsudku sa odvolací súd vecou meritórne nemohol zaoberať.
Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania sa odvolací súd nerozhodol o odvolaní žalobkyne proti výroku o trovách konania. S uplatnenými námietkami sa bude zaoberať krajský súd v ďalšom konaní v závislosti od úspešnosti podanej žaloby.
V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. mája 2012
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková
Slovenskej republiky
10Sžr/81/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: MUDr. J. O., trvale bytom D., zastúpenej advokátkou: JUDr. D. H., Advokátska kancelária so sídlom v K., proti žalovanému: Katastrálny úrad Košice, Správa katastra Košice, Južná trieda č. 72, za účasti: 1/ MUDr. J. A. a 2/ Ing. M. A., obaja bytom M., 3/ Mgr. M. M., bytom M., 4/ E. K., bytom M., zastúpená opatrovníkom JUDr. R. T., zamestnancom Krajského súdu v Košiciach, 5/ A. K., bytom M., zastúpený advokátom JUDr. Ing. R. H., Advokátska kancelária so sídlom v K., 6/ Z. L. a 7/ Š. L., obaja bytom F., 8/ P. K. a 9/ E. K., obaja bytom N., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V 4589/08 zo dňa 24. apríla 2008, na odvolanie žalobkyne a účastníka konania v 5. rade proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/91/2008-129 zo dňa 17.marca 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/91/2008-129 zo dňa 17. marca 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
2
10Sžr/81/2011
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. V 4589/08 zo dňa 24.4.2008 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Vyššie označeným rozhodnutím žalovaný správny orgán povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe návrhu A. o povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti identifikovanej v zmluve o výstavbe bytu do podkrovia bytového domu M. zo dňa 26.2.2007 uzavretej medzi spoluvlastníkmi 1-7 bytu, nebytových priestorov a rozostavaného bytu v bytovom dome nachádzajúcom sa na M. v k.ú. S., obec K., zapísanom na LV č. X. ako bytový dom s. č. 467 v prospech nadobúdateľa A. K.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na ustanovenia § 21 ods. 1 a § 22 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov , z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že zmluvou o vstavbe uzatvárajú doterajší vlastníci bytov a nebytových priestorov na jednej strane a stavebník výstavby na strane druhej. Preto ak zákon určuje okruh vlastníkov v gramatickom výklade - „doterajší“ vlastník, potom k podpisu zmluvy sú oprávnení všetci vlastníci a nie iba 2/3 väčšina ako pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov, ak rozhodujú aj o zmluve o vstavbe bytov, čo upravuje § 14 ods. 3 zákona. Z uvedeného dôvodu je potrebné od seba navzájom rozlíšiť samotné hlasovanie a aj následky z takého hlasovania, čo vyplýva z § 14 ods. 3 zákona a uzatváranie už samotnej zmluvy o vstavbe, čo vyplýva z ustanovenia § 21 ods. 1 a § 22 ods. 2 zákona.
Ustanovenie § 14 vo svojom znení umožňuje orgánu verejnej moci na základe súhlasu časti vlastníkov bytov a nebytových priestorov nakladať s vlastníckymi právami ostatných spoluvlastníkov, čím významnou mierou zasahuje do vlastníckych práv, ktorých ochrana je zaručená v čl. 20 Ústavy SR a podľa čl. 20 ods. 3 obmedziť vlastnícke právo je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Preto podľa názoru súdu 2/3-nová väčšina hlasov všetkých vlastníkov nebytových priestorov v dome by mala postačovať iba pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov o zmluve o vstavbe bytu, ale samotnú zmluvu o vstavbe bytu stavebník už musí uzavrieť so všetkými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, lebo uzavretím takejto zmluvy sa zmení aj ich vlastnícky
3
10Sžr/81/2011
podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve domu a pozemku.
V danom prípade správa katastra povolila návrh na vklad podľa predloženej zmluvy o vstavbe bytu do podkrovia bytového domu, pričom zmluva bola podpísaná stavebníkom na strane jednej ale na druhej strane nebola podpísaná žalobkyňou ako výlučnou vlastníčkou štvorizbového bytu č. 1 na prízemí o výmere 124,16 m2 a bezpodielovými spoluvlastníkmi nebytového priestoru č. 2 na prízemí bytového domu o výmere 21,56 m2 P. K. a E. K.
V konkrétnom prípade aj keď sa dosiahla 2/3 väčšina hlasov na to, aby návrh zmluvy o vstavbe nebytového priestoru mohol byť uskutočnený, nebolo rešpektované vlastnícke právo všetkých spoluvlastníkov, zaručené aj v čl. 20 Ústavy SR.
Ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov upravuje vznik vlastníctva bytov a nebytových priestorov v dome. Na základe zmluvy o vstavbe mal byť v podkroví vytvorený podkrovný byt o výmere 41,88 m2, ktorý sa mal pričleniť k už existujúcemu bytu č. 5, na základe čoho vznikne mezonetový byt o celkovej výmere 105,13 m2 vo vlastníctve A. K. v podiele 1/1, pričom u všetkých spoluvlastníkov sa zmenila výška spoluvlastníckeho podielu k pozemku zastavaným bytovým domom na parc. č. X. a tiež sa zmenil spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a spoločných nebytových priestoroch domu. Ak správa katastra povolila vklad na základe zmluvy nepodpísanej všetkými vlastníkmi bytov nebytových priestorov, potom obmedzila vlastnícke práva tých spoluvlastníkov, ktorí uvedenú zmluvu nepodpísali v prospech stavebníka. Preto má súd za to, že sa žalovaný dôsledne neriadil ustanovením § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a keďže rozhodnutie o povolení vkladu sa písomne nevyhotovuje a tým ani neodôvodňuje, nedá sa zistiť, ako sa žalovaný vysporiadal s otázkou, že zmluvu o výstavbe bytu so stavebníkom nepodpísali - neuzavreli všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov.
Po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu prvostupňový súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
4
10Sžr/81/2011
O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP a priznal úspešnej žalobkyni náhradu v sume 361,48 Eur.
Proti tomuto rozsudku v časti výroku o trovách konania podala dňa 26.4.2011 odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby Najvyšší súd SR, ako odvolací súd, po prejednaní veci nezákonné a nepreskúmateľné rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a priznal jej náhradu trov konania vo výške 591,10 € vrátane 20 % DPH za 6 úkonov právnej služby. Uviedla, že dôvody rozhodnutia o trovách konania považuje za nesprávne, a to z dôvodu, že podľa § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení advokátovi patrí odmena za úkony právnej služby, okrem iných aj za písomné podanie na súd alebo orgán vo veci samej, pričom doplnenie podania zo dňa 2.3.2009 ako aj vyjadrenie zo dňa 17.2.2011 za také úkony považuje. Čo sa týka úkonu vyjadrenia zo dňa 17.2.2011 je toho právneho názoru, že žalobkyňa mala právo vyjadriť sa k námietkam žalovaného k podanej žalobe.
Proti rozsudku krajského súdu podal zároveň odvolanie aj účastník konania v 5. rade A. K., zastúpený JUDr. Ing. R. H. dňa 29.4.2011. V odvolaní namietal, že sa nestotožnil s výkladom § 14 ods. 3 a § 22 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., nakoľko podľa jeho názoru hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov o vstavbe či nadstavbe a následné uzavretie zmluvy bolo v súlade s platným ustanovením § 14 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov, pričom práve znenie tohto ustanovenia je základným podkladom na zistenie okruhu účastníkov zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe na strane vlastníkov. Ak by tomu tak nebolo, tak ustanovenie § 14 ods. 3 zákona, ktoré zakotvuje postačujúcu 2/3 väčšinu by bolo úplne zbytočné. V praxi by to vyzeralo asi tak, že schôdza vlastníkov by na základe súhlasu napr. 5 z celkového počtu 7 vlastníkov rozhodla o tom, že vstavba sa uskutoční, ale ak by bol prijatý súdom prezentovaný záver, aj tak by sa nemohla uskutočniť, pretože dvaja vlastníci by zmluvu nepodpísali. Uviedol, že práve takýto zámer zákonodarcu je nepravdepodobný, pretože pri novelizácii ustanovenia § 14 ods. zákona č. 182/1993 Z.z. bol práve zámer odstrániť rozpory vo výkladoch dovtedajšieho znenia. Ak by zmluvu o vstavbe alebo nadstavbe museli podpísať všetci vlastníci bytov, nemalo by 2/3 rozhodnutie vlastníkov žiaden význam. Z daného výkladu možno uzavrieť, že sám zákonodarca dáva hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov do nerozlučnej spojitosti s následkami zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe, medzi ktoré patrí i zmena spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Ak sa dosiahne 2/3 väčšina, dôjde
5
10Sžr/81/2011
k zmenšeniu uvedených spoluvlastníckych podielov na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe, ktorú podľa výsledkov hlasovania vlastníkov uzavrie logicky len 2/3 väčšina vlastníkov. Výklad ustanovenia § 22 ods. 2 zákona o výstavbe bytov, v zmysle ktorého zmluvu o vstavbe alebo nadstavbe uzatvárajú na strane vlastníkov bytov a nebytových priestorov len tí, ktorí v rámci zákonom stanovenej väčšiny vyjadrili svoj súhlas na schôdzi vlastníkov, podporuje aj znenie ustanovenia § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov, v ktorom je zakotvená možnosť, aby sa prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru domu obrátil v prekluzívnej 15 dňovej lehote od hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol inak. Takýmto spôsobom sa prehlasovaní vlastníci môžu brániť pred platným uzatvorením zmluvy o stavbe alebo nadstavbe prostredníctvom väčšiny vlastníkov. Týmito námietkami sa však prvostupňový súd vôbec nezaoberal a ani v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného v 1. rade, na základe čoho považuje rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné, v dôsledku čoho žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v tom zmysle, že žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v 1. rade zamietne v celom rozsahu a zaviaže žalobkyňu na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že pri rozhodovaní o povolení vkladu zmluvy do katastra nehnuteľností vychádzal z ustanovenia § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, ako aj z § 14 ods. 4 citovaného zákona, pričom z uvedených predpisov vyplýva, že práve prehlasovaný vlastník bytu, resp. nebytového priestoru v dome má právo domáhať sa ochrany svojich práv na súde v zákonom stanovenej lehote, a teda ak toto svoje právo v stanovenej lehote nevyužije, môžu vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome konať podľa rozhodnutia 2/3 vlastníkov. Poukázal na to, že ak by sa prijal výklad ustanovenia zákona o prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov, ktorý uviedol v rozsudku krajský súd, ustanovenie § 14 ods. 3 zákona by nemalo pre vlastníkov bytov, resp. nebytových priestorov žiaden význam a bolo by pre hlasujúcu väčšinu diskriminačné vzhľadom k tomu, že v každom zákonom uvádzanom prípade nasleduje ďalší právny úkon, t.j. zmluva o úvere, záložná zmluva, zmluva o vstavbe, zmluva o spoločenstve. Tieto zmluvy by nebolo možné uzatvoriť bez podpisov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ustanovenie § 14 ods. 4 by bolo potom zbytočné, pretože by stačilo, ak prehlasovaný vlastník nepodpíše príslušnú zmluvu a bolo by zmarené hlasovanie ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
6
10Sžr/81/2011
K odvolaniu účastníka konania v 5. rade sa vyjadrila aj žalobkyňa; uviedla, že jeho odvolanie nepovažuje za dôvodné, nakoľko čo sa týka samotného rozhodnutia súdu v merite veci, stotožňuje sa s právnym názorom prvostupňového súdu vysloveným v napadnutom rozsudku. Má za to, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci dospel k správnym skutkovým zisteniam, úplne zistil skutkový stav veci a tým napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Zastáva názor, že ak žalovaný povolil vklad vlastníckeho práva na základe zmluvy o vstavbe bytu do podkrovia, ktorá je predmetom tohto konania, aj keď táto nebola podpísaná všetkými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, došlo z jeho strany k porušeniu zákona. Nebolo rešpektované vlastnícke právo všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny potvrdil a vo výroku o trovách konania zmenil a priznal jej náhradu trov prvostupňového konania vo výške 519,10 € a priznal jej aj trovy odvolacieho konania vrátane DPH.
Podaním zo dňa 30.03.2012, doručeným odvolaciemu súdu dňa 19.4.2012, oznámil účastník konania v 5. rade vznik nových rozhodujúcich skutočností. Uviedol, že po podaní odvolania došlo na strane žalobkyne MUDr. J. O. k zmene v jej postavení ako žalobcu, nakoľko dňa 8.3.2012 uzavrela žalobkyňa ako predávajúca kúpnu zmluvu s kupujúcimi manželmi Š. L. a Z. L., ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. 1 na prízemí domu na M. vrátane prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, ako aj podielu na príslušných pozemkoch. Následne rozhodnutím katastrálneho úradu bol povolený vklad tejto kúpnej zmluvy pod č. V-1228/12, v.z. 201/12. Týmto došlo k zmene postavenia žalobkyne, ktorá už nie je vlastníčkou žiadneho bytu a nebytového priestoru v predmetnom bytovom dome a súčasne nový majiteľ nadobudol kupovaný byt spolu s prislúchajúcimi spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a zariadeniach vo veľkosti podľa rozhodnutia, ktoré bolo žalobou napadnuté, takže vyššie uvedený právny záujem žalobkyne zanikol. Účastníci zmluvy Š. L. a manželka Z. L. vstúpili do postavenia žalobkyne, avšak v zmysle vyššie uvedeného vyjadrenia súhlasu so zmluvou o stavbe de facto preukázali, že na jej platnosti trvajú a nemôžu mať záujem na zrušení napádaného rozhodnutia, ktorým bol povolaný vklad. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zamietne v celom rozsahu a zaviaže žalobkyňu na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.
7
10Sžr/81/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací § 10 ods. 2 OSP, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 214 ods. 2 OSP) bez nariadenia pojednávania a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR.
Úlohou krajského súdu v danej veci bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že rozhodnutie žalovaného o povolení vkladu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia; má za to, že správny orgán nesprávne posúdil ustanovenie § 22 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., keď nevyžadoval na zmluve o vstavbe podpisy všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Krajský súd sa s týmto právnym názorom stotožnil bez toho, aby sa dostatočne zaoberal právnymi námietkami žalovaného vo vyjadrení k žalobe, predovšetkým s argumentáciou, že ustanovenie § 22 ods. 2 zákona treba vykladať v spojitosti s ustanovením § 14 ods. 3 a 4 zákona, v ktorom je upravená možnosť prehlasovaného vlastníka obrátiť sa v stanovenej lehote na súd (čo žalobkyňa v danom prípade nevyužila).
Z uvedeného vyplýva, že krajský súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil (§ 157 ods. 2 OSP). Takéto rozhodnutie súdu nemožno považovať za správne a vydané v súlade so zákonom, pretože ním bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP). V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 378/08) krajský súd bol povinný zaoberať sa účinne námietkami, ktoré majú význam pre rozhodnutie. Výsledkom dodržania zákonných ustanovení by malo byť presvedčivé a preskúmateľné rozhodnutie.
Okrem toho zúčastnená osoba v 5. rade oznámila v odvolacom konaní novú relevantnú skutočnosť, ktorá môže mať vplyv na skúmanie podmienok konania (prípadnej aktívnej legitimácie žalobkyne), s čím sa bude musieť krajský súd v novom konaní zaoberať.
8
10Sžr/81/2011
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu treba považovať za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Vzhľadom na procesnoprávny charakter vady konania, pre ktorú došlo k zrušeniu napadnutého rozsudku sa odvolací súd vecou meritórne nemohol zaoberať.
Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania sa odvolací súd nerozhodol o odvolaní žalobkyne proti výroku o trovách konania. S uplatnenými námietkami sa bude zaoberať krajský súd v ďalšom konaní v závislosti od úspešnosti podanej žaloby.
V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. mája 2012
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková
nunenko
29.11.13,23:39
Uznesenie
Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
3113202570
26C/26/2013
Okresný súd Trenčín
Mgr. Peter Hvizdoš
ECLI:SK:OSTN:2013:3113202570.2
06.06.2013
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: Služby pre bývanie, s.r.o., so sídlom Trenčín,
Krátka
2412, IČO 31 444 318 proti odporcovi KOM-BYT, s.r.o., so sídlom Trenčín, Legionárska 7049, IČO 36
322 938, právne zastúpený Mgr. Julianou Sumkovou, advokátkou, Námestie slobody 16, Nové Mesto nad
Váhom, o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia takto
r o z h o d o l :
Súd návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom tunajšiemu súdu doručeným dňa 1.2.2013 v znení jeho úpravy zo dňa
22.4.2013 domáhal, aby súd predbežným opatrením zakázal odporcovi
- vykonávať úkony, ku ktorým získal oprávnenie na základe písomného hlasovania vlastníkov bytov a
nebytových priestorov konaného v dňoch od 28.12.2012 do 13.01.2013 v v bytovom dome, súpisné číslo
XXXX, nachádzajúcom sa na U. ulici v W., postavený na parcele registra „C“ č. XXXX o výmere XXXX m2
- zastavané plochy a nádvoria, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. W., týkajúce sa otázky
- ponuky Slovenskej sporiteľne, a.s. na poskytnutie „Úveru na obnovu a rekonštrukciu bytových
domov“ vo výške 439.000,00 € s úrokovou sadzbou 1 mesačný EURIBOR + úroková marža 2,00 % p.a. s
lehotou splatnosti 12 rokov a 6 mesiacov, ktorá je vo vzore hlasovacieho lístka uvedená pod písm.
a) s nasledovným znením „Súhlasím s ponukou Slovenskej sporiteľne, a.s. na poskytnutie „Úveru na
obnovu a rekonštrukciu bytových domov“ vo výške 439.000,00 Eur s úrokovou sadzbou 1 mesačný EURIBOR
+ úroková marža 2,00 % p.a. s lehotou splatnosti 12 rokov a 6 mesiacov. Úver bude bankou poskytnutý
na účel vyplatenia úveru poskytnutého podľa Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX a č. XXXXUXXXXX
OTP Bankou Slovensko, a.s. na výstavbu vlastného tepelného zdroja so solárnym ohrevom TÚV a výmenu
presklenia v spoločných priestoroch a pivniciach v bytovom dome po splnení podmienok stanovených v
Úverovej ponuke predloženej Bankou. Po preukázaní účelu čerpania Úveru minimálne vo výške 90 %
Banka poskytne zostávajúcu časť úveru na bežný účet vedený pre bytový dom v banke. Pri tejto
zostávajúcej časti úveru banka nebude požadovať zdokladovanie účelu čerpania úveru. Povinnosť
použitia prostriedkov v zmysle § 10 ods. 3 a 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov v znení neskorších predpisov týmto nie je dotknutá.“, a to uzatvorenie Zmluvy
o úvere a/alebo Zmluvy o refinancovaní úverov vlastníkov alebo obdobnej zmluvy alebo dohody so
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37
Bratislava, IČO 00151 653, predmetom ktorej bude čerpanie úveru za účelom refinancovania
existujúcich úverov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, súpisné číslo 1188 na
U. ulici v W., postavenom na parcele registra „C“ č. XXXX o výmere XXXX m2 „ zastavané plochy a
nádvoria“, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. W., a to najmä úveru poskytnutého na základe
Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX a č. XXXXUXXXXX OTP Bankou Slovensko, a.s., so sídlom:
Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO 31 318 916,
- vykonávať úkony, ku ktorým získal oprávnenie na základe písomného hlasovania vlastníkov bytov a
nebytových priestorov konaného v dňoch od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v bytovom dome, súpisné číslo
XXXX, nachádzajúcom sa na U. ulici v W., na parcele registra „C“ č. C. o výmere C. mX „ zastavané
plochy a nádvoria“, ktorý je zapísaný na LV č. C., k. ú. W., týkajúce sa otázky - vinkulovaného
„kontokorentného úveru vo výške trojnásobku prvej mesačnej splátky Úveru, vrátane úrokov, max. do
lehoty platnosti investičného splátkového úveru po splnení bankou stanovených
podmienok, ktorá je vo vzore hlasovacieho lístka uvedená pod písm. b) s nasledovným znením
„vinkulovaného „kontokorentného úveru vo výške trojnásobku prvej mesačnej splátky Úveru, vrátane
úrokov, max. do lehoty platnosti investičného splátkového úveru po splnení bankou stanovených
podmienok a to najmä v prípade, ak bude zabezpečené, aby vlastníci bytov a nebytových priestorov
hradili všetky mesačné platby, minimálne však v rozsahu všetkých platieb do Fondu prevádzky, údržby
a opráv priamo na bežný účet vedený pre bytový dom v Banke“ a to uzatvorenie Zmluvy o úvere alebo
obdobnej zmluvy alebo dohody, predmetom ktorej by bolo poskytnutie vinkulovaného kontokorentného
úveru vo výške trojnásobku prvej mesačnej splátky Úveru, vrátane úrokov, max. do lehoty platnosti
investičného splátkového úveru po splnení bankou stanovených podmienok.
- vykonávať úkony, ku ktorým získal oprávnenie na základe písomného hlasovania vlastníkov bytov a
nebytových priestorov konaného v dňoch od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v v bytovom dome, súpisné číslo
XXXX, nachádzajúcom sa na U. ulici v W., na parcele registra „C“ č. XXXX o výmere XXXX mX
„zastavané plochy a nádvoria“, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. W., týkajúce sa otázky
zabezpečenia pohľadávky z úveru, ktorá je vo vzore hlasovacieho lístka uvedená pod písm. c) s
nasledovným znením „zabezpečenie pohľadávky z úveru bude tvoriť vinkulácia poistného plnenia z
poistenia bytového domu v prospech Banky (ďalej len „Zabezpečenie“)“ a to uzatvorenie Zmluvy alebo
dohody, predmetom ktorej bude zabezpečenie pohľadávky z úveru a to „Úveru na obnovu a rekonštrukciu
bytových domov“ vo výške XXX.XXX,XX € s úrokovou sadzbou 1 mesačný EURIBOR + úroková marža 2,00 %
p.a. s lehotou splatnosti 12 rokov a 6 mesiacov poskytnutý spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.
v skratke SLSP, a.s., so sídlom: Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO 00
151 653, prípadne inými subjektmi na účel vyplatenia úveru poskytnutého podľa Zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXX a č. XXXXUXXXXX OTP Bankou Slovensko, a.s. na výstavbu vlastného tepelného
zdroja so solárnym ohrevom TÚV a výmenu presklenia v spoločných priestoroch a pivniciach v bytovom
dome po splnení podmienok stanovených v Úverovej ponuke predloženej spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s., so sídlom: Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO 00
151 653 a to formou vinkulácie poistného plnenia z poistenia bytového domu súpisné číslo XXXX
nachádzajúci sa na U. ulici v W., na parcele registra „C“ č. XXXX o výmere XXXX mX „zastavané
plochy a nádvoria“, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. W. v prospech spoločnosti Slovenská
sporiteľňa a.s. v skratke SLSP, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO 00 151 653.
- vykonávať úkony, ku ktorým získal oprávnenie na základe písomného hlasovania vlastníkov bytov a
nebytových priestorov konaného v dňoch od 28.12.2012 do XX.XX.XXXX v mieste, a to v bytovom dome,
súpisné číslo XXXX, nachádzajúcom sa na U. ulici v W., na parcele registra „C“ č. XXXX o výmere
XXXX mX „zastavané plochy a nádvoria“, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. W., týkajúce sa
otázky - uzatvorenia Zmluvy o dielo vo výške 136 562,00 € s DPH, ktorej predmetom diela je
dodávka a montáž kotolne so systémom solárneho ohrevu TÚV obytného domu na ul. Beckovská 1188 v
Trenčíne, ktorá je vo vzore hlasovacieho lístka uvedená pod písm. f) s nasledovným znením „Zároveň
súhlasím, aby Zmluvy o dielo vo výške XXX XXX,XX € s DPH, ktorej predmetom diela je dodávka a
montáž kotolne so systémom solárneho ohrevu TÚV vlastníkmi bytov a nebytových priestorov ul. U.
XXXX v W. v zastúpení KOM-BYT s.r.o. Trenčín a zhotoviteľom diela - spol. TREMEX spol. s r.o.,
Veľký Kolačín 39, Nová Dubnica a Zmluvy o dielo vo výške 23 112,55 € s DPH, ktorej predmetom diela
je výmena presklenia v spoločných a pivničných priestoroch v bytovom dome, kde zhotoviteľom diela
bude spoločnosť TRIPLAST, s.r.o. Nová Dubnica.“ a to uzatvorenie Zmluvy o dielo alebo obdobnej
zmluvy alebo dohody so spoločnosťou TREMEX spol. s r.o., Veľký Kolačín 39, Nová Dubnica, IČO 36
305 871, ktorej predmetom bude dodávka a montáž kotolne so systémom solárneho ohrevu TÚV vlastníkmi
bytov a nebytových priestorov ul. Beckovská XXXX v W. v zastúpení KOM-BYT s.r.o. Trenčín a
uzatvorenie Zmluvy o dielo alebo obdobnej zmluvy alebo dohody so spoločnosťou TRIPLAST SLOVAKIA
s.r.o., so sídlom X. XXX, XXX XX Q. D., IČO 36 XXX XXX, ktorej predmetom bude výmena presklenia v
spoločných a pivničných priestoroch v bytovom dome súpisné číslo XXXX nachádzajúci sa v k. ú. W.,
na U. ulici v W., postavený na parcele registra „C“ č. XXXX o výmere XXXX mX - zastavané plochy a
nádvoria, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. W., a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. XXC/X/XXXX.
V návrhu uviedol, že je výlučným vlastníkom nebytového priestoru č. XX-X v bytovom dome súp. č.
XXXX nachádzajúceho sa na U. ulici v W., postavenom na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX, ktorý
je zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. W.. Spoločnosť KOM-BYT, s.r.o. vykonáva na základe zmluvy o
výkone správy zo dňa 1.1.2006 správu predmetného bytového domu.
Dňa XX.XX.XXXX o 17.00 hod sa konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného
bytového domu. Keďže navrhovateľ považoval zvolanie schôdze, jej priebeh a hlasovanie v rozpore so
zákonom, obrátil sa na Okresný súd Trenčín , ktorý uznesením č.k. XXC XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX
nariadil v zmysle návrhu navrhovateľa predbežné opatrenie. Súd predbežným opatrením dočasne zakázal
správcovi, teda odporcovi vykonávať všetky úkony, ku ktorým získal oprávnenie na základe hlasovania
vlastníkov bytov a nebytových priestorov na schôdzi vlastníkov v
bytovom dome dňa 19.9.2012, a to úkony, ktoré sú spojené s Refinancovaním úverov vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome, a to najmä uzatváranie zmluvy o úvere, zmluvy o
refinancovaní úverov vlastníkov so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s., úkony spojené s
vypovedaním Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi
navrhovateľom a odporcom, úkony ako uzatvorenie zmluvy o dielo, kúpnej zmluvy, prípadne akejkoľvek
obdobnej zmluvy alebo dohody, ktorej predmetom je kúpa, vybudovanie tepelného zdroja so solárnym
ohrevom a to so spoločnosťou TREMEX s.r.o. Nová Dubnica, prípadne s inou fyzickou alebo
právnickou osobou, uzatvorenie zmluvy o dielo, kúpnej zmluvy, prípadne akejkoľvek obdobnej zmluvy
alebo dohody, ktorej predmetom je kúpa, vykonanie resp. zhotovenie presklenia spoločných priestorov
a to so spoločnosťou TRIPLAST SLOVAKIA s.r.o., Nová Dubnica, prípadne inou fyzickou alebo
právnickou osobou, a úkony, ktoré sú spojené s predčasným splatením úveru u spoločnosti K. U. Y.
a.s.. Odporca zrejme v snahe obísť uvedené predbežné opatrenie uskutočnil v dňoch XX.XX.XXXX a
XX.XX.XXXX písomné hlasovanie o vyššie uvedených otázkach, no otázky neboli vlastníkmi schválené.
Dňa XX.XX.XXXX sa konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného bytového
domu, na ktorej bol doplnený bod č. 1 programu, a to odsúhlasenie a znovu vykonanie písomného
hlasovania na refinancovanie existujúcich úverov a s tým spojených aktivít, tak, ako bolo
prezentované na schôdzi dňa XX.X.XXXX. Písomné hlasovanie sa uskutočnilo v dňoch XX.XX.XXXX až
XX.X.XXXX
a navrhovateľ ho považuje za neplatné, pretože nebola dodržaná forma hlasovacieho lístka, keď na
hlasovacom lístku neboli pri každej jednotlivej otázke uvedené rámčeky „áno, „nie“, a vlastník bytu
bol tým nútený rozhodnúť o všetkých položených otázkach buď za alebo proti bez možnosti rozhodnúť a
hlasovať o jednotlivých otázkach samostatne. V písomnom hlasovaní nebol uvedený konkrétny deň
písomného hlasovania, ale časový rámec hlasovania od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX. Nebolo umožnené S. I.
ako jednej z troch zvolených overovateľov zápisnice byť prítomnou pri hlasovaní jednotlivých
vlastníkov. Q. namietal aj to, že ako vlastníkovi nebytového priestoru mu nebolo doručené oznámenie
o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, o termíne a mieste hlasovania, a to vopred aspoň XX dní ,
ako to vyžaduje článok V. písm. A. bod 5. zmluvy o výkone správy. Poukázal aj na to, že podľa čl. V
písm. A bod XX piata veta M. o výkone správy z X.X.XXXX sa hlasovanie písomnou formou nemôže
opakovať, no predmet písomného hlasovania v dňoch XX.XX.XXXX až XX.X.XXXX bol
rovnaký ako predmet písomného hlasovania v dňoch XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. Mal za to, že v konaní o
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je pasívne legitimovaný odporca, ktorý je správcom v
zmysle zmluvy o výkone správy a môže v mene vlastníkov uzatvárať, vypovedávať zmluvy týkajúce sa
správy. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy odôvodňoval tým, že odporca ako správca
bytového domu môže kedykoľvek podpísať zmluvu , prípadne vykonať akýkoľvek úkon v zmysle prijatých
rozhodnutí podľa písomného hlasovania vlastníkov, hoci podľa navrhovateľa boli uvedené rozhodnutia
prijaté v rozpore so zákonom. Ak by odporca podpísal zmluvu o úvere, zmluvu o diele v zmysle
písomného hlasovania, nastal by stav, kedy by vlastníci mohli byť zmluvne zaviazaní , hoci v
skutočnosti nebolo ich vôľou uvedené právne úkony vykonať, vstúpiť do zmluvných vzťahov s tretími
osobami. Ak by odporca vykonal právne úkony, mohli by tým navrhovateľovi ako i ostatným vlastníkom
bytov vzniknúť značné náklady, resp. škoda v súvislosti s uzatvorením zmluvy o úvere, zmluvy o
dielo. Odporca v mene vlastníkov podpisuje zmluvy, dohody a iné listiny, a preto od neho možno
spravodlivo požadovať plnenie povinností v zmysle predbežného opatrenia.
Nariadenia predbežného opatrenia sa domáha do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Trenčín pod sp. zn. XXC/X/XXXX, v ktorom sa navrhovateľ proti odporcom - vlastníkom bytov a
nebytových priestorov predmetného bytového domu domáha určenia, že písomné (rozhodnutie) hlasovanie
vlastníkov bytov a nebytových priestorov konané v dňoch od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX je neplatné
alebo alternatívne, aby súd zrušil uvedené písomné rozhodnutie (hlasovanie) vlastníkov bytov a
nebytových priestorov.
Odporca v písomnom vyjadrení z XX.X.XXXX žiadal návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného
opatrenia zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľ svoj návrh odôvodňuje zámerne nesprávnymi, resp.
skreslenými informáciami, polopravdami, a na druhej strane vedome zamlčuje skutočnosti známe a
zrejmé, ako aj skutočný, výlučne zištný zámer svojej žiadosti o vydanie predbežného opatrenia, a
dôvody podania návrhu, ktoré sú absolútne v rozpore so záujmami a vôľou ostatných vlastníkov v
dome. Má za to, že nie sú naplnené zákonné podmienky na vydanie predbežného opatrenia v zmysle §
74 a nasl. O.s.p. a vydanie predbežného opatrenia by bolo výrazným zásahom do práv a povinností
nielen odporcu, ale predovšetkým vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Následky vydaného
predbežného opatrenia by boli v rozpore so spravodlivosťou, účelom zákona, ako aj v rozpore so
základnými právami a slobodami a teda Ústavou SR.
Nemôže súhlasiť s dôvodmi, ktoré navrhovateľ uvádza vo svojom návrhu. Trvá na tom, že obe
rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s.č. XXXX na ul. U. v W. o
refinancovaní ich doterajšieho úveru a výstavba vlastnej kotolne, ako aj solárneho ohrevu TUV
vyjadrujú jasne a nepopierateľne slobodnú a jednoznačne prejavenú vôľu vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v
dome. Vlastníci si opakovane niekoľkokrát odsúhlasili refinancovanie úveru lepším, výhodnejším
úverom s nižším úrokom a súčasne i navýšenie úveru a možnosť zlepšenia a skvalitnenia svojho
bývania vybudovaním vlastného vykurovania, uskutočnením investícií do vlastného majetku a súčasne
aj financovanie ohrevu TUV z obnoviteľných ekologických zdrojov - solárnym ohrevom. Navrhovateľ
evidentne opakovane v tomto prípade svojím konaním ako vlastník nebytového priestoru, v ktorom sa
nachádza zastaralé zariadenie vyrábajúce teplo, zneužíva na úkor ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome svoje postavenie a prakticky znemožňuje realizovanie niekoľkokrát
prezentovanej vôle vlastníkov, ktorí majú záujem o kvalitnejšie, lacnejšie, efektívnejšie a
ekonomickejšie bývanie. Navrhovateľ síce na jednej strane využíva zákonné ustanovenia § 1X ods. 4
zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v dome, na druhej strane podľa
jeho názoru, zneužíva svoje postavenie menšinového spoluvlastníka na úkor ostatných spoluvlastníkov
v dome, ktorí tu skutočne bývajú a ktorí majú záujem o skvalitnenie a zlepšenie svojho bývania.
Vlastníctvo bytu a nebytového priestoru a s tým súvisiace práva a povinnosti upravujú najmä Ústava
Slovenskej republiky, Občiansky zákonník a zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia považuje odporca za nedôvodný z dôvodu
neexistencie potreby dočasnej úpravy pomerov, nakoľko ako aj sám navrhovateľ uvádza vo svojom
návrhu, o refinancovaní úveru, podpísaní úverovej zmluvy, zmluvy o dielo a totožných otázkach, aké
sa týkali písomného hlasovania v dňoch 28.12.2012 až XX.XX.XXXX už bolo pred týmto hlasovaním
rozhodnuté X/X väčšinou hlasov všetkých vlastníkov na schôdzi, ktorá sa konala dňa XX.XX.XXXX.
Nakoľko navrhovateľ považoval rozhodnutie za nezákonné, podal žalobu proti 93 vlastníkom bytov a
nebytového priestoru ako jediný navrhovateľ, v ktorej sa domáha zrušenia predmetného rozhodnutia
týchto vlastníkov.
Odporca zdôraznil, že ešte pred nariadením predbežného opatrenia č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa
XX.XX.XXXX bola už podpísaná zmluva o úvere ako aj dodatok k zmluve o bežnom účte so Slovenskou
sporiteľňou, a.s., v zmysle ktorej boli dohodnuté presne podmienky čerpania úveru, schválené a
rozhodnuté vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Rovnako do vydania predbežného
opatrenia v súlade s vôľou vlastníkov správca uzatvoril zmluvu o dielo s dodávateľom spol. W.,
s.r.o. a W., s.r.o., ktorej predmetom je výstavba kotolne, solárnych zariadení a výmena presklení v
spoločných a pivničných priestoroch v dome v súlade s rozhodnutím vlastníkov. Nariadené predbežné
opatrenie zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré zakazuje správcovi výkon týchto činností, sa tým stalo
bezpredmetným a nevykonateľným, nakoľko úkony už ku dňu jeho vydania boli uskutočnené. Aj napriek
tomu niektorí vlastníci, ktorí sa cítili predbežným opatrením poškodení, mali záujem o zrušenie
tohto rozhodnutia a podali voči nemu odvolanie. Vec do dnešného dňa nie je právoplatne rozhodnutá.
Z uvedeného je zrejmé, že v súčasnosti už existuje neprávoplatné predbežné opatrenie, ktorým súd
zakazuje odporcovi výkon určitých činností, na druhej strane však už zakázané činnosti boli pred
nariadením predbežného opatrenia uskutočnené. Je právoplatne uzatvorená zmluva o úvere ako aj
dodatok k zmluve o bežnom účte, ako aj zmluvy o dielo. Všetky uzatvorené zmluvy zaväzujú nielen
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ale taktiež tretie osoby - účastníkov týchto zmlúv, ktorí
sú nimi viazaní a bez ohľadu na vydané predbežné opatrenie sú povinní plniť, nakoľko do práv a
povinností týchto tretích osôb predbežné opatrenie nezasahuje. Aj v tomto konaní, s poukazom tiež
na judikát R
15/1972, je v zmysle § X54 ods. 1 a § 167 ods.2 O.s.p. pre rozhodnutie rozhodujúci stav v čase
nariadenia predbežného opatrenia. Dočasná úprava tak, ako ju navrhuje navrhovateľ je teda
nadbytočná a nepotrebná a navrhovateľ neosvedčil nebezpečenstvo hroziacej ujmy, odôvodňujúce
naliehavosť požadovanej dočasnej úpravy pomerov účastníkov.
Odporca zastáva názor o nedôvodnosti nároku navrhovateľa vo veci samej. Navrhovateľ sa svojím
návrhom voči ostatným XX vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome s.č. XXXX na ul. U. v W.
vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín sp. zn.: XXC/X/XXXX domáha zrušenia rozhodnutia vlastníkov
v dome, ktoré bolo uskutočnené písomným hlasovaním v dňoch XX.XX.XXXX až XX.XX.XXXX, pričom svoj
návrh odôvodňuje nedodržaním formálnych podmienok, ktoré podľa jeho názoru mali byť a neboli
dodržané. Nijakým spôsobom sa nevyjadruje k dôvodu, prečo už opakovane schválené rozhodnutie
väčšinou vlastníkov, by malo byť zrušené z iných ako formálnych dôvodov a z akého dôvodu faktického
a materiálneho nesúhlasí s predmetným rozhodnutím väčšiny vlastníkov.
K tvrdeniam navrhovateľa ohľadom neprítomnosti S. I. pri písomnom hlasovaní, odporca poukázal na §
14 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak vlastníci bytov a
nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení úveru, o zmluve o vstavbe alebo
nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome písomným hlasovaním, podpis vlastníka potvrdia
najmenej dvaja overovatelia, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových
priestoroch, a táto podmienka bola splnená, keďže podpisy overovali dvaja z troch zvolených
overovateľov. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že p. I. nebolo umožnené zúčastniť sa či už
písomného hlasovania, alebo overenia zápisnice o písomnom hlasovaní. Na všetky úkony bola riadne
pozvaná, vedela o týchto úkonoch, avšak vedome sa týchto úkonov odmietla zúčastniť, príp. v
jednotlivých dňoch nebola doma, resp. neotvorila dvere. O tom, že sa takýmto spôsobom p. I. bude
správať a bude zámerne a účelovo
mariť vlastníkmi odsúhlasené písomné hlasovanie v zmysle § 14 ods. 3 zák.č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa očakávalo, nakoľko už predchádzajúce písomné
hlasovanie, ktoré sa uskutočnilo v dňoch XX. a XX. novembra XXXX bolo neplatné práve z dôvodu, že
vlastníci určení za overovateľov, ktorí boli proti schváleniu refinancovania úveru, sa odmietli
tohto písomného hlasovania zúčastniť a overovať podpisy jednotlivých vlastníkov bytov. W., že p. I.
sa z vlastnej vôle nezúčastnila písomného hlasovania ako ani podpisu zápisnice o písomnom
hlasovaní, neboli nijakým spôsobom porušené ani ustanovenia zákona, ani porušené práva účastníkov,
bola pri každom hlasovacom lístku dodržaná podmienka dvoch overovateľov, ktorí sa na tento lístok
podpísali. Q. dňa XX.XX.XXXX správca, za účasti zástupcu vlastníkov a ďalších dvoch vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome zistil výsledok hlasovania, zápisnicu tieto osoby podpísali a
výsledok písomného hlasovania odporca oznámil do piatich pracovných dní od písomného hlasovania
spôsobom v dome obvyklým.
Navrhovateľ uvádza nepravdivé údaje a zavádza súd, pokiaľ tvrdí, že nebol o písomnom hlasovaní, o
jeho podrobnostiach a otázkach vopred informovaný. V súlade s § 14 ods. 6 zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome sedem dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, a o termíne
a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Oznámenie o písomnom hlasovaní, o
podrobnostiach a otázkach, bolo vyvesené v dome a oznámené spôsobom, aký je v dome obvyklý v súlade
so zákonom. Pokiaľ sa navrhovateľ s týmto neoboznámil 7 dní pred začatím hlasovania, je to jeho
problém, má sa sám zaujímať o dianie v dome, keďže je vlastníkom nebytového priestoru. Avšak ani
toto tvrdenie navrhovateľa nie je pravdivé. Písomné hlasovanie sa uskutočnilo v dlhšom časovom
období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pričom navrhovateľ sa písomného hlasovania zúčastnil
prostredníctvom svojej zamestnankyne p. Z.. T. U.. V písomnom splnomocnení na hlasovanie zo dňa
XX.XX.XXXX jej presne určil aj spôsob, akým má hlasovať. Súčasne bol i vlastníkmi v súlade so
zákonnou lehotou oboznámený o spôsobe, podmienkach ako aj otázkach písomného hlasovania. Je
nepredstaviteľné a nemožné, aby vlastníci, príp. správca informoval o písomnom hlasovaní každého
vlastníka jednotlivo a samostatne. Je nielen právom, ale aj povinnosťou každého vlastníka, resp.
spoluvlastníka zaujímať sa
o dianie v dome a rozhodovať o ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných
zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku. Čo sa týka
namietanej 10 dňovej lehoty, uvedenej v zmluve o výkone správy, v čase uzatvárania zmluvy o výkone
správy dňa XX.XX.XXXX bola v § 14 ods. 6 zák. stanovená pri písomnom hlasovaní povinnosť informovať
vlastníkov v dome desať dní vopred o predmete hlasovania. Zákonom č. 268/2007 Z. z. bolo toto
ustanovenie s účinnosťou od XX.XX.XXXX zmenené na lehotu X dní, pričom podľa
prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. júla 2007 bolo v § 32c ods. 2 stanovené, že
vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, správcovia a predsedovia sú povinní zmluvy o výkone
správy alebo zmluvy o spoločenstve uzatvorené do 1. júla 2007 uviesť do súladu s týmto zákonom do
31. decembra 2007. Tie časti zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve, ktoré sú v rozpore
s ustanoveniami tohto zákona, sú po uplynutí tejto lehoty neplatné.
K tvrdeniam navrhovateľa, že pri každej z otázok mal byť uvedený rámček, odporca uviedol, že
predmetom hlasovania bola iba jedna otázka, resp. jedna záležitosť a to je refinancovanie pôvodného
úveru a navýšenie úveru, spolu s vytvorením kontokorentného účtu, vinkuláciou poistného plnenia a
uzatvorením zmlúv o dielo v zmysle predmetného hlasovacieho lístka. Jednalo sa o jednu otázku,
ktorá zahŕňala splnenie všetkých podmienok, ktoré boli na hlasovacom lístku uvedené pod bodmi
a/-f/.
Všetky tieto podmienky museli byť splnené na to, aby bolo možné uzatvoriť Zmluvu o úvere a Dodatok
k Zmluve o úvere a aby bolo možné pristúpiť k čerpaniu úveru. Jednou z požiadaviek banky bola
skutočnosť, že navýšením úveru bude predmetný dom zhodnotený vybudovaním novej kotolne, ako aj
solárneho ohrevu a výmenou okien, keďže tým dôjde aj k zhodnoteniu celého domu ako takého a k
správnemu investovaniu financií. O všetkých týchto podmienkach boli vlastníci oboznámení na
predchádzajúcich schôdzach vlastníkov, a v prakticky rovnakom zmysle už rozhodli na schôdzi
vlastníkov dňa XX.XX.XXXX. V tejto súvislosti si dovolíme poznamenať a poukázať na účel zákona o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ako aj na procesy rozhodovania vlastníkov o veciach,
týkajúcich sa spoločného domu. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov bol prijatý za účelom úpravy a riešenia osobitostí,
ktoré vznikajú v súvislosti s vlastníctvom bytov a nebytových priestorov a sú nerozlučne spojené so
spoluvlastníctvom spoločných častí a zariadení domu. Jeho účelom je ochrana a úprava práv a
povinností vlastníkov o.i. aj v prípade rozhodovania o veciach, ktoré sa týkajú domu. Nakoľko vo
väčšine prípadov je spoluvlastníkov spoločných častí a zariadení doma veľa, zvyčajne niekoľko
desiatok, je veľmi obtiažne nielen zvolanie schôdze, ale predovšetkým zabezpečenie účasti
vlastníkov na týchto schôdzach a dosiahnutie X/X väčšiny súhlasu všetkých vlastníkov v prípadoch,
keď to zákon výslovne požaduje. I z dôvodu často veľmi nízkeho počtu vlastníkov, ktorí sa na
schôdzach zúčastňujú (či už z dôvodu nezáujmu, alebo iného programu, pracovnej vyťaženosti a pod.),
bola daná možnosť v zákone rozhodovať písomným hlasovaním, ktorého náležitosti upravuje § 14 ods.
3, § 14 ods. 6 zák o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Dodržanie všetkých formálnych a zákonom stanovených
podmienok je podľa nášho názoru potrebné vykladať predovšetkým v súlade s účelom, a nie prísne
formalisticky, cieľom úpravy nie je „zneplatňovať“ prijaté rozhodnutia vlastníkov, ale zabezpečiť
právny rámec pre takéto rozhodnutia tak, aby rozhodnutia boli prijímané jednoznačne a zrozumiteľne.
Formálne dodržiavanie podmienky „rámčekov“ prakticky za každou vetou je šikanózny výklad ustanovení
zákona, je potrebné sledovať cieľ, ktorý písomné hlasovanie stanovilo. Ak by vlastník čo i len s
jedným dôvodom uvedeným v hlasovacom lístku nesúhlasil, mal možnosť sa vyjadriť a vysloviť svoje
„nie“. Väčšina vlastníkov sa však opakovane vyjadrila v prospech refinancovania úveru a vykonania
ďalších investícií, ktoré dom zhodnotia a skvalitnia ich bývanie.
Odporca nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa z dikcie zákona vyplýva, že písomné hlasovanie sa má
uskutočniť iba v jeden jediný deň a je prekážkou, ak sa uskutočnilo v časovom úseku od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX. Práve z dôvodu, aby sa vlastníci mohli riadne zúčastniť písomného hlasovania, aby
mali možnosť vyjadriť svoju vôľu bolo stanovené širšie časové obdobie, nakoľko sa jednalo o
vianočné obdobie, koniec roka, Y., veľa vlastníkov bolo odcestovaných a nenachádzali sa v dome.
Znovu je potrebné zdôrazniť, že účelom zákona je umožniť vlastníkom riadne sa vyjadriť k správe
domu a umožniť im rozhodovať o otázkach týkajúcich sa ich domu, ich spoločných častí a zariadení
domu, a zákon nevylučuje možnosť, aby sa písomné hlasovanie uskutočnilo počas širšieho časového
obdobia. Práve naopak, považujeme za logické, že pokiaľ má byť písomné hlasovanie úspešné, nie
jeden, ale viacero dní je skôr praxou a pravidlom, ako výnimkou. Súčasne však bola naplnená zákonom
stanovená podmienka a každý vlastník, ktorý sa zúčastnil na písomnom hlasovaní vo svojom hlasovacom
lístku uviedol deň svojho písomného hlasovania.
K namietanej nemožnosti opakovania písomného hlasovania odporca poukázal na ustanovenie § 14 ods. 6
zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Hlasovanie písomnou formou o tej istej veci
možno opakovať až po prerokovaní predmetu hlasovania na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení.
Odporca je toho názoru, že ustanovenia zákona majú prednosť pred ustanoveniami zmluvy o výkone
správy, ktoré sú v rozpore s ustanovením zákona a v dôsledku neustálej novelizácie nie je možné za
každou legislatívnom zmenou vypracovávanie nového dodatku k zmluve o výkone správy, predovšetkým aj
kvôli veľkému počtu vlastníkov v dome a procesu schvaľovania zmluvy o výkone správy. Písomné
hlasovanie je jednou z možností, ako sa na správe domu zúčastniť a ako sa vyjadriť k otázkam,
týkajúcim sa domu. Písomné hlasovanie, týkajúce sa opätovne tejto istej veci, ktoré sa konalo v
dňoch XX.-XX.XX.XXXX bolo zmarené a vyhlásené za neplatné, nakoľko vlastníci schválení na schôdzi
ako overovatelia podpisov sa overovania týchto podpisov odmietli zúčastniť. Hoci i v tomto
hlasovaní vlastníci sa vyjadrili pre refinancovanie úveru a v prospech nových investícií, toto
hlasovanie bolo neplatné. Uvedené hlasovanie bolo prerokované na schôdzi vlastníkov, ktorá sa
konala dňa XX.XX.XXXX, nakoľko však sa na schôdzi zúčastnil malý počet vlastníkov, nebolo možné X/X
väčšinou znovu odsúhlasiť refinancovanie úveru. Na tejto schôdzi sa preto vlastníci znovu rozhodli
o novom písomnom hlasovaní, ktoré sa uskutočnilo práve v dňoch 28.12.2012 - XX.XX.XXXX. Odporca je
toho názoru, že nerešpektovanie vôle vlastníkov opätovne sa vyjadriť a opätovne písomne hlasovať by
bolo výrazným zásahom do ich práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov rozhodovať o veciach
týkajúcich sa spoločných častí a zariadení domu. Preto ani toto tvrdenie navrhovateľa neobstojí a
nemá právny, morálny ani spravodlivý základ.
Odporca sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa, že v konaní o návrhu na zrušenie rozhodnutia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú pasívne legitimovaní všetci vlastníci bytov a
nebytových priestorov, a odporca nie je účastníkom takéhoto konania. V zmysle § 76 ods.2 O.s.p.
predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno
od neho spravodlivo žiadať. Je potrebné teda v tomto prípade sa zaoberať otázkou, či je možné
spravodlivo požadovať od odporcu, aby sa neriadil niekoľkokrát prezentovanou vôľou vlastníkov bytov
a nebytových priestorov, a čo je v tomto konaní spravodlivé. O refinancovaní úveru, ako už bolo
uvedené vyššie, sa vlastníci X/X väčšinou rozhodli na schôdzi, konanej dňa XX.XX.XXXX. Súčasne v
uvedený deň i podpísali Listinu o hlasovaní, kde sa znova písomne vyjadrili k súhlasu s
refinancovaním úveru. Následne v zmysle týchto rozhodnutí odporca podnikol potrebné právne kroky a
uzavrel potrebné zmluvy o úvere a o dielo. Vydaným predbežným opatrením mu bolo zakázané v tejto
veci konať a vykonávať úkony, ktoré už vykonané boli. Hoci sú podpísané zmluvy, tretie osoby,
predovšetkým banka nemajú záujem vstupovať do nejasných sporov a pochybných investícií, preto
trvali na jednoznačnom opätovnom hlasovaní vlastníkov, ktorí opätovne prejavia svoju vôľu. Následne
sa teda v dňoch XX.-XX.XX.XXXX uskutočnilo písomné hlasovanie s totožným predmetom hlasovania,
avšak toto bolo neplatné, bolo zmarené samotnými vlastníkmi, ktorí boli ustanovení do funkcie
overovateľov. Hoci sa dosiahla X/X väčšina, hlasovanie bolo neplatné. Keďže vlastníci bytov v dome
s.č XXXX na ul. U. v W. majú skutočný záujem o skvalitnenie svojho bývania, opätovne si odsúhlasili
písomné hlasovanie, ktoré sa uskutočnilo v dňoch XX.XX.XXXX
- XX.XX.XXXX s jednoznačným výsledkom. V prospech refinancovania úveru sa vyjadrilo XX vlastníkov,
proti boli X vlastníci a XX hlasov bolo neplatných ( resp. sa nezúčastnili). Vlastníci si teda
znovu odsúhlasili vykonanie investícií do svojho domu, bez toho, aby museli mať vyššie náklady, bez
toho, aby platili vyššie príspevky do Fondu prevádzky, údržby a opráv. Fakt, že rozhodnutie
vlastníkov vyjadruje ich skutočnú vôľu potvrdzuje i tá skutočnosť, že ako v predchádzajúcom
prípade, tak i v
tomto prípade podal žalobu o zrušenie prijatého rozhodnutia väčšiny vlastníkov iba navrhovateľ,
ktorý je vlastníkom nebytového priestoru, ktorý v tomto nebytovom priestore nebýva a nezdržuje sa
tam, neplatí za dodané teplo a súčasne ani nepoberá TUV. Ani v prvom ani v tomto prípade nepodal
žalobu nik iný z prehlasovaných vlastníkov, opätovne iba navrhovateľ, ktorý vo svojom nebytovom
priestore má umiestnenú odovzdávajúcu stanicu tepla, cez ktorú je domu s.č. XXXX dodávané teplo,
teda v tejto pozícii vystupuje navrhovateľ vo vzťahu k ostatným vlastníkom ako dodávateľ,
podnikateľ a vlastníci sú spotrebiteľmi. Práve prijatými rozhodnutiami si chcú vlastníci vystaviť
vlastnú kotolňu, chcú si nainštalovať solárne kolektory, ktoré veľmi úsporne im zabezpečia ohrev
teplej úžitkovej vody, chcú investovať do svojho majetku, do skvalitnenia vlastného bývania a
súčasne ušetriť finančné prostriedky na lacnejšom teple. Dňa XX.XX.XXXX bola správcom spracovaná
Rekapitulácia úverovej linky a
ponuky SLSP, a.s. na refinancovanie úveru na bytový dom s.č. XXXX na ul. U. v W., kde je presne
rozpočítané, koľko ročne ušetria vlastníci na teple v prípade vlastnej kotolne a soláru, bez toho,
aby museli navyšovať svoje platby do A.. V zmysle týchto reálnych výpočtov bude oproti doteraz
navrhovateľom dodávanému teplu z vlastného zdroja teplo získané lacnejšie, čím vlastníci ušetria
ročne sumu 21.859,31 €, čo za 10 rokov predstavuje čiastku 318.593,10 €. Okrem toho si na nový
zdroj tepla
( opravy, výmeny ) ušetria sumu X.XXX,- € ročne, čo je za XX rokov čiastka XX.XXX,- €. Jedná sa o
značnú sumu, o ktorú v prípade vybudovania vlastnej kotolne by navrhovateľ prišiel, teda je jasné,
z akého dôvodu má záujem na zrušení rozhodnutia vlastníkov a na vydaní predbežného opatrenia v
tomto konaní. Nezaujíma ho skvalitnenie bývania, skvalitnenie domu, sleduje výlučne svoje zištné
podnikateľské záujmy na úkor ostatných vlastníkov ako spotrebiteľov. Odporca má za to, že od neho
ako správcu, ktorý je povinný sa riadiť vôľou väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
ktorý je povinný dbať na ochranu ich práv, nemožno spravodlivo požadovať, aby nepokračoval a
nevykonával tie práva a povinnosti, ku ktorým sa väčšina vlastníkov opakovane rozhodla, a ktoré sú
jednoznačne v prospech vlastníkov. Sme toho názoru, že samotná žaloba bude neúspešná a v prípade,
že by teraz bolo vydané ďalšie predbežné opatrenie, negatívne následky tohto rozhodnutia by
pocítili všetci vlastníci. Ako už bolo uvedené, zmluva o úvere ako aj zmluvy o dielo boli
uzatvorené, tieto účastníkov zaväzujú. Za poskytnutie úveru bol zaplatený vlastníkmi spracovateľský
poplatok banke vo výške cca X.XXX,- €, ktorý je úročený. Súdne konania trvajú niekoľko rokov, a
každým rokom nečinnosti bude vlastníkom spôsobovaná škoda nielen na možných úsporách na teplo vo
výške cca XX.XXX,- € ročne, ale tiež vo forme súdnych poplatkov, súdnych trov, a škôd spôsobených
tretím zaviazaným osobám, úrokmi z úveru, ktorý sa nebude čerpať, atď.. Nakoľko v rámci ustanovenia
§ 76 ods. 2 O.s.p. je potrebné sa zaoberať „spravodlivosťou“, odporca má za to, že žiaden
spravodlivý súd nemôže uložiť správcovi zákaz vykonania takých činností, ktoré sú jednoznačne v
súlade s vôľou väčšiny vlastníkov a ktoré sú predovšetkým pre ostatných vlastníkov prospešné, ktoré
zhodnocujú ich majetok, a ktoré zlepšujú nielen doterajšie úverové podmienky, ale predovšetkým
zlepšujú kvalitu bývania vlastníkov v dome.
Rozhodnutia prijaté na písomnom hlasovaní v dňoch XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX okrem refinancovania a
zlepšenia podmienok doterajšieho úveru povedú k výmene presklenia v pivničných priestoroch,
postaveniu si vlastnej kotolne vlastníkmi, ktorá bude ich majetkom a vybudovanie solárnych
kolektorov za účelom ohrevu teplej vody. V prípade vybudovania vlastnej kotolne sa vlastníci budú
môcť odpojiť od jediného dodávateľa tepla, ktorým je práve navrhovateľ. Tento v nebytovom
priestore,
ktorého je vlastníkom, má umiestnenú odovzdávajúcu stanicu tepla so zastaralou technológiu a s
ponúkanou drahou cenou tepla. Postavením novej kotolne a solárneho ohrevu TÚV vlastníci ušetria
ročne čiastku cca XX.XXX,- €, ako aj sumu X.XXX,- € zahrnutú v kalkulácii ako šetrenie na nový
zdroj, čo za XX rokov predstavuje ušetrenie čiastky cca XXX.XXX,- €. Toto ušetrenie na energii nie
je len z dôvodu novšieho a ekologickejšieho zariadenia, ale tiež z dôvodu, že nebudú musieť platiť
náklady na mzdy a zisk navrhovateľovi, ktorý je podnikateľom v oblasti tepelnej energetiky a ktorý
teplo do domu zabezpečuje. Je preto samozrejmé, že navrhovateľ nechce prísť o svoj zisk a svoju
podnikateľskú činnosť, a preto blokuje a znemožňuje týmto podaním realizovanie vôle väčšiny
vlastníkov. Je samozrejmé, že mu nezáleží na cene tepla a TÚV, keďže tieto ceny neplatí, rovnako v
nebytovom priestore nebýva a je mu jedno, či dom sa zhodnotí alebo nezhodnotí. Jeho jediným zámerom
je neprísť o svoj zisk a to na úkor spotrebiteľov, na úkor ostatných vlastníkov v dome. Konanie
navrhovateľa preto možno kvalifikovať ako konanie ktoré je zamerané výlučne na vlastný prospech,
vlastný zisk na úkor ostatných vlastníkov a je preto v rozpore s dobrými mravmi. Je pochopiteľné,
že navrhovateľ ako podnikateľ má záujem na dosahovaní ziskov a pozitívnych výsledkov svojej
ekonomickej činnosti, nemôže však zneužívať za týmto účelom svoje postavenie menšinového
spoluvlastníka, uvádzať nepravdy a polopravdy, zavádzať súd a zneužívať tak svoje vlastnícke právo
na úkor ostatných vlastníkov. Odporca poukázal na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. 20 ods. 2,
čl. 20 ods. 3 Ústavy SR a § 11 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v zmysle
ktorých má na jednej strane navrhovateľ právo domáhať sa ochrany ako prehlasovaného spoluvlastníka
na súde podaním
žaloby o zmenu rozhodnutia prijatého väčšinou vlastníkov, na strane druhej obsah vlastníckeho práva
ostatných spoluvlastníkov v dome, ktorí majú záujem o skvalitňovanie, zlepšovanie svojho bývania a
zhodnocovanie svojej nehnuteľnosti. Je preto v tomto prípade potrebné starostlivo zvažovať aj mieru
rozumného a spravodlivého zásahu do práv a povinností ostatných vlastníkov pri nariaďovaní
predbežného opatrenia. Súd musí starostlivo uvážiť, či vydaním požadovaného predbežného opatrenia
nevznikne účastníkom neprimeraná ujma. Právo navrhovateľa nesmie byť v rozpore s právom väčšiny
vlastníkov v dome, ako ani s mierou spravodlivosti a možnou škodou spôsobenou takýmto rozhodnutím.
Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom musí
byť poskytnutá ochrana nielen tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, tak v rámci
ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu predbežné opatrenie smeruje. Zároveň musí
navrhovateľ osvedčiť reálnosť svojho nároku, ktorý nezahŕňa len osvedčenie tej skutočnosti, že bola
podaná žaloba proti písomnému hlasovaniu z dôvodu rozdielne pripúšťajúceho výkladu formálnych
zákonných požiadaviek, ale predovšetkým z materiálneho hľadiska. Či rozhodnutie, ktoré sleduje
navrhovateľ v konaní samom, osvedčuje jeho právo domáhať sa takéhoto rozhodnutia, či takéto
rozhodnutie bude spravodlivé, či konanie predpokladá úspešnosť. Tieto skutočnosti však navrhovateľ
podľa nášho názoru neosvedčil, práve naopak. Jednoznačne preukázal, že jeho jediným zámerom je
obmedzovať ostatných vlastníkov vo výkone ich vlastníckych a užívacích práv, že sleduje výlučne
svoje zištné zámery a ako menšinový spoluvlastník, ktorý v dome nebýva, prakticky „diktuje“
ostatným vlastníkom svoje zámery. Sme toho názoru, že navrhovateľ podaním žaloby a návrhom na
vydanie predbežného opatrenia prakticky vyvíja na ostatných vlastníkov psychický nátlak, aby sa
prestali zaujímať o vlastné záležitosti,
o vlastné kvalitnejšie bývanie, nakoľko z akéhokoľvek dôvodu môže ich rozhodnutie negovať a
blokovať. Pokiaľ by v tomto prípade bol navrhovateľ úspešný, vlastníci „zastrašení“ výkonom
činností navrhovateľom, v budúcnosti už nebudú mať záujem aktívne pristupovať k rozhodovaniu o
svojich právach, jednoducho ostatnú pasívni, keďže ani niekoľkokrát opakované hlasovanie nemieni
navrhovateľ rešpektovať. Vzhľadom na uvedené má odporca za to, že v tomto prípade nie sú splnené
zákonné predpoklady na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia.
Z predloženého výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. W. je zrejmé, že v bytovom dome súp.č. XXXX postaveného
na pozemku parcela reg. „C“ č. XXXX sa nachádza XX bytov a X nebytové priestory, pričom navrhovateľ
je výlučným vlastníkom nebytového priestoru č. XX-X v suteréne vo vchode XX. Odporca je správcom
bytového domu súp. č. XXXX na Ul. U. v W. na základe zmluvy o výkone správy predmetného bytového
domu zo dňa X.X.XXXX, ktorej prílohu tvoria podpisy vlastníkov a spoluvlastníkov bytov a nebytových
priestorov. Podľa článku V. písm. A. bod 14. zmluvy o výkone správy ak zákon neustanovuje inak,
môžu sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome dohodnúť na hlasovaní písomnou formou. Pred
hlasovaním písomnou formou musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome desať dní
vopred informovaní o predmete hlasovania spôsobom v dome obvyklým. V prípade neúspešného hlasovania
sa predmet hlasovania prerokuje na schôdzi vlastníkov. Hlasovanie písomnou formou sa nemôže
opakovať.
Z uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že odporcovi
bolo predbežným opatrením dočasne zakázané vykonávať všetky úkony, ku ktorým získal oprávnenie na
základe hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov na schôdzi vlastníkov v bytovom dome
dňa XX.X.XXXX tak, ako to uvádzal navrhovateľ v návrhu. Uznesenie zatiaľ nie je právoplatné.
Z obsahu zápisnice z vykonania písomného hlasovania konaného v dňoch XX. až XX.novembra XXXX o
súhlase s ponukou SLSP, a.s. na poskytnutie úveru vo výške XXX.XXX € na účel refinancovania úveru
poskytnutého K. Bankou Slovensko a.s. a o súhlase so zmluvami o dielo so spoločnosťami W. spol. s
r.o., W. s.r.o. na dodávku a montáž kotolne a výmenu presklenia v spoločných a pivničných
priestoroch, vyplynulo, že bolo neúspešné, pretože 54 hlasovacích lístkov bolo neplatných. Predmet
tohto písomného hlasovania bol prerokovaný na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa
XX.XX.XXXX s tým, že na nej bolo prítomnými vlastníkmi odhlasované znovu vykonanie písomného
hlasovania na refinancovanie existujúcich úverov a s tým spojených aktivít.
Na X hlasovacích lístkoch z písomného hlasovania v dňoch XX.XX.XXXX až XX.X.XXXX, ktoré v kópiách
predložil odporca, bolo zakaždým uvedené označenie správcu bytového domu, termín hlasovania, miesto
hlasovania, označenie toho ktorého bytu, nebytového priestoru a jeho vlastníka, otázky pod písm. a/
až f/ v znení, ako ich uvádzal navrhovateľ v návrhu, pod otázkami boli dva rámčeky na zaškrtnutie
„áno“ alebo „nie“. V závere hlasovacích lístkov sa nachádza podpis vlastníka s dopísaným konkrétnym
dátumom, kedy hlasoval a podpisy dvoch overovateľov, ktorí overili podpis a totožnosť vlastníka.
Zo zápisnice o vykonaní písomného hlasovania uskutočneného v dňoch XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX a
oznámenia výsledku hlasovania z XX.X.XXXX vyplýva, že o položených otázkach písm. a/ až f/,
hlasovalo XX vlastníkov za, X vlastníci boli proti a neplatných bolo XX hlasov. R. hlasovala dňa
XX.X.XXXX aj zamestnankyňa navrhovateľa tým písomne poverená navrhovateľom dňa XX.X.XXXX.
Odporca predložil kópiu M. o úvere a Dodatok k zmluve o bežnom účte uzavreté dňa XX.X.XXXX medzi
Slovenskou sporiteľňou a.s., Bratislava ako veriteľom a Vlastníkmi bytov a nebytových priestorov
bytového domu súp. č. XXXX zapísaného na LV č. XXXX k.ú. W., ako dlžníkmi, zastúpených
odporcom, ktorej predmetom je poskytnutie úveru XXX.XXX € s premennou referenčnou sadzbou
1mesačný EURIBOR, úrokovou maržou 2% ročne s konečnou splatnosťou úveru do XX.X.XXXX na splatenie
úverov poskytnutých podľa zmluvy o úvere č. XXXXUXXXXX a č. XXXXXXXXX K. U. Y., a.s. na účely
opravy, rekonštrukcie alebo modernizácie spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva
predmetného bytového domu, konkrétne dodávku, montáž plynovej kotolne a systému solárneho ohrevu
TÚV a presklenie spoločných priestorov a pivničných okien.
Predmetom zmluvy je aj poskytnutie Kontokorentného úveru v sume XX.XXX € s úrokovou maržou
X,XX% ročne s konečnou splatnosťou do XX.X.XXXX.
V čl. Z. Zmluvy o úvere a Dodatku k zmluve o bežnom účte je dojednané zabezpečenie pohľadávky banky
vinkuláciou poistného plnenia bytového domu súp. č. C. zapísaného na LV č. XXXX k.ú. W. v prospech
banky.
Z predloženej kópie zmluvy o dielo zo dňa X.XX.XXXX je zrejmé, že vlastníci bytov a nebytových
priestorov bytového domu súp. č. XXXX zapísaného na LV č. XXXX k.ú. W., zastúpení odporcom si
objednali u W. Y., s.r.o. výrobu a montáž PVC okien na bytovom dome v rozsahu podľa priloženej
cenovej ponuky za dohodnutú cenu diela XX.XXX,XX € s DPH.
Odporca predložil i kópiu zmluvy o dielo uzavretej dňa X.XX.XXXX medzi vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov bytového domu súp. č. XXXX zapísaného na LV č. XXXX k.ú. W., ako
objednávateľmi, zastúpených odporcom a W. spol. s r.o., ako zhotoviteľom, ktorej predmetom je
dodávka a montáž plynovej kotolne a solárneho ohrevu W. bytového domu súp. č. XXXX k.ú. W. za cenu
XXX.XXX,XX € s DPH.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami;
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal;
Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak vlastníci
bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení úveru, o zmluve o vstavbe
alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome a o zmene formy výkonu správy, rozhoduje
sa hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome. Ak sa rozhoduje písomným hlasovaním podľa tohto odseku, podpis
vlastníka potvrdia najmenej dvaja overovatelia, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov bytov a
nebytových priestoroch. Overiť písomné hlasovanie môže aj notár alebo obecný úrad.
Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. Ak nejde o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve alebo o
zmluve o výkone správy môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné
hlasovanie. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sedem
dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, a o termíne a mieste hlasovania, a
to spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacom lístku musí byť uvedený deň konania hlasovania, meno a
priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac
otázok, označia sa poradovými číslami. Pri každej otázke musia byť dva rámčeky, z ktorých jeden je
nadpísaný slovom "áno" a druhý slovom "nie". Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru nevyznačí
svoj názor, je hlas neplatný. Po vykonaní hlasovania písomnou formou správca, zástupca vlastníkov
alebo predseda za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od písomného hlasovania spôsobom v
dome obvyklým. Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny
hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak zákon neustanovuje inak. V
prípade neúspešného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov
alebo na zhromaždení podľa odseku 2. Hlasovanie písomnou formou o tej istej veci možno opakovať až
po prerokovaní predmetu hlasovania na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení. Prehlasovaný
vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku
hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo
nebytového
priestoru nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, pretože mu nebol oznámený spôsobom v dome
obvyklým, má právo obrátiť sa do troch mesiacov od hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká.
Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je existencia právneho vzťahu a osvedčenie
skutočnosti, že právo z tohto právneho vzťahu je ohrozované alebo porušované.
Na nariadenie predbežného opatrenia je potrebné, aby navrhovateľ osvedčil potrebnosť dočasnej
úpravy pomerov. Navrhovaným predbežným opatrením sa navrhovateľ domáhal, aby súd zakázal odporcovi
vykonať úkony v zmysle prijatých rozhodnutí podľa písomného hlasovania vlastníkov bytov a
nebytových priestorov konaného v dňoch XX.XX.XXXX až XX.X.XXXX (uzatvoriť zmluvu o úvere, zmluvu o
kontokorentnom úvere, zmluvu o zabezpečení pohľadávky z úveru formou vinkulácie poistného plnenia,
zmluvu o výstavbe kotolne, solárnych zariadení, zmluvu o výmene presklenia v spoločných častiach a
pivničných priestoroch). Navrhovateľ neosvedčil potrebnosť dočasnej úpravy, pretože z predložených
listinných dôkazov vyplýva, že odporca v mene vlastníkov uzatvoril dňa XX.XX.XXXX so Y., a.s.
zmluvu o úvere a dodatok k zmluve o bežnom účte, predmetom ktorej je poskytnutie splátkového úveru
na opravu a rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva
predmetného bytového domu vo výške XXX.XXX,- €, poskytnutie kontokorentného úveru a zabezpečenie
pohľadávky Y., a.s. z poskytnutého úveru formou vinkulácie poistného plnenia a zároveň odporca
uzatvoril v dňoch X.XX.XXXX a X.XX.XXXX zmluvy o dielo s dodávateľmi spol. W., s.r.o. a W., s.r.o.,
ktorých predmetom je výstavba kotolne, solárnych zariadení a výroba a montáž okien v spoločných
priestoroch v dome.
Na základe uvedeného súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol z dôvodu neexistencie
potreby dočasnej úpravy pomerov, keďže navrhovaným predbežným opatrením sa má odporcovi zakázať
výkon činností, ktoré boli odporcom uskutočnené ešte pred podaním návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia.
O náhrade trov predbežného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
3113202570
26C/26/2013
Okresný súd Trenčín
Mgr. Peter Hvizdoš
ECLI:SK:OSTN:2013:3113202570.2
06.06.2013
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: Služby pre bývanie, s.r.o., so sídlom Trenčín,
Krátka
2412, IČO 31 444 318 proti odporcovi KOM-BYT, s.r.o., so sídlom Trenčín, Legionárska 7049, IČO 36
322 938, právne zastúpený Mgr. Julianou Sumkovou, advokátkou, Námestie slobody 16, Nové Mesto nad
Váhom, o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia takto
r o z h o d o l :
Súd návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom tunajšiemu súdu doručeným dňa 1.2.2013 v znení jeho úpravy zo dňa
22.4.2013 domáhal, aby súd predbežným opatrením zakázal odporcovi
- vykonávať úkony, ku ktorým získal oprávnenie na základe písomného hlasovania vlastníkov bytov a
nebytových priestorov konaného v dňoch od 28.12.2012 do 13.01.2013 v v bytovom dome, súpisné číslo
XXXX, nachádzajúcom sa na U. ulici v W., postavený na parcele registra „C“ č. XXXX o výmere XXXX m2
- zastavané plochy a nádvoria, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. W., týkajúce sa otázky
- ponuky Slovenskej sporiteľne, a.s. na poskytnutie „Úveru na obnovu a rekonštrukciu bytových
domov“ vo výške 439.000,00 € s úrokovou sadzbou 1 mesačný EURIBOR + úroková marža 2,00 % p.a. s
lehotou splatnosti 12 rokov a 6 mesiacov, ktorá je vo vzore hlasovacieho lístka uvedená pod písm.
a) s nasledovným znením „Súhlasím s ponukou Slovenskej sporiteľne, a.s. na poskytnutie „Úveru na
obnovu a rekonštrukciu bytových domov“ vo výške 439.000,00 Eur s úrokovou sadzbou 1 mesačný EURIBOR
+ úroková marža 2,00 % p.a. s lehotou splatnosti 12 rokov a 6 mesiacov. Úver bude bankou poskytnutý
na účel vyplatenia úveru poskytnutého podľa Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX a č. XXXXUXXXXX
OTP Bankou Slovensko, a.s. na výstavbu vlastného tepelného zdroja so solárnym ohrevom TÚV a výmenu
presklenia v spoločných priestoroch a pivniciach v bytovom dome po splnení podmienok stanovených v
Úverovej ponuke predloženej Bankou. Po preukázaní účelu čerpania Úveru minimálne vo výške 90 %
Banka poskytne zostávajúcu časť úveru na bežný účet vedený pre bytový dom v banke. Pri tejto
zostávajúcej časti úveru banka nebude požadovať zdokladovanie účelu čerpania úveru. Povinnosť
použitia prostriedkov v zmysle § 10 ods. 3 a 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov v znení neskorších predpisov týmto nie je dotknutá.“, a to uzatvorenie Zmluvy
o úvere a/alebo Zmluvy o refinancovaní úverov vlastníkov alebo obdobnej zmluvy alebo dohody so
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37
Bratislava, IČO 00151 653, predmetom ktorej bude čerpanie úveru za účelom refinancovania
existujúcich úverov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, súpisné číslo 1188 na
U. ulici v W., postavenom na parcele registra „C“ č. XXXX o výmere XXXX m2 „ zastavané plochy a
nádvoria“, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. W., a to najmä úveru poskytnutého na základe
Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX a č. XXXXUXXXXX OTP Bankou Slovensko, a.s., so sídlom:
Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO 31 318 916,
- vykonávať úkony, ku ktorým získal oprávnenie na základe písomného hlasovania vlastníkov bytov a
nebytových priestorov konaného v dňoch od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v bytovom dome, súpisné číslo
XXXX, nachádzajúcom sa na U. ulici v W., na parcele registra „C“ č. C. o výmere C. mX „ zastavané
plochy a nádvoria“, ktorý je zapísaný na LV č. C., k. ú. W., týkajúce sa otázky - vinkulovaného
„kontokorentného úveru vo výške trojnásobku prvej mesačnej splátky Úveru, vrátane úrokov, max. do
lehoty platnosti investičného splátkového úveru po splnení bankou stanovených
podmienok, ktorá je vo vzore hlasovacieho lístka uvedená pod písm. b) s nasledovným znením
„vinkulovaného „kontokorentného úveru vo výške trojnásobku prvej mesačnej splátky Úveru, vrátane
úrokov, max. do lehoty platnosti investičného splátkového úveru po splnení bankou stanovených
podmienok a to najmä v prípade, ak bude zabezpečené, aby vlastníci bytov a nebytových priestorov
hradili všetky mesačné platby, minimálne však v rozsahu všetkých platieb do Fondu prevádzky, údržby
a opráv priamo na bežný účet vedený pre bytový dom v Banke“ a to uzatvorenie Zmluvy o úvere alebo
obdobnej zmluvy alebo dohody, predmetom ktorej by bolo poskytnutie vinkulovaného kontokorentného
úveru vo výške trojnásobku prvej mesačnej splátky Úveru, vrátane úrokov, max. do lehoty platnosti
investičného splátkového úveru po splnení bankou stanovených podmienok.
- vykonávať úkony, ku ktorým získal oprávnenie na základe písomného hlasovania vlastníkov bytov a
nebytových priestorov konaného v dňoch od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v v bytovom dome, súpisné číslo
XXXX, nachádzajúcom sa na U. ulici v W., na parcele registra „C“ č. XXXX o výmere XXXX mX
„zastavané plochy a nádvoria“, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. W., týkajúce sa otázky
zabezpečenia pohľadávky z úveru, ktorá je vo vzore hlasovacieho lístka uvedená pod písm. c) s
nasledovným znením „zabezpečenie pohľadávky z úveru bude tvoriť vinkulácia poistného plnenia z
poistenia bytového domu v prospech Banky (ďalej len „Zabezpečenie“)“ a to uzatvorenie Zmluvy alebo
dohody, predmetom ktorej bude zabezpečenie pohľadávky z úveru a to „Úveru na obnovu a rekonštrukciu
bytových domov“ vo výške XXX.XXX,XX € s úrokovou sadzbou 1 mesačný EURIBOR + úroková marža 2,00 %
p.a. s lehotou splatnosti 12 rokov a 6 mesiacov poskytnutý spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.
v skratke SLSP, a.s., so sídlom: Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO 00
151 653, prípadne inými subjektmi na účel vyplatenia úveru poskytnutého podľa Zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXX a č. XXXXUXXXXX OTP Bankou Slovensko, a.s. na výstavbu vlastného tepelného
zdroja so solárnym ohrevom TÚV a výmenu presklenia v spoločných priestoroch a pivniciach v bytovom
dome po splnení podmienok stanovených v Úverovej ponuke predloženej spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s., so sídlom: Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO 00
151 653 a to formou vinkulácie poistného plnenia z poistenia bytového domu súpisné číslo XXXX
nachádzajúci sa na U. ulici v W., na parcele registra „C“ č. XXXX o výmere XXXX mX „zastavané
plochy a nádvoria“, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. W. v prospech spoločnosti Slovenská
sporiteľňa a.s. v skratke SLSP, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO 00 151 653.
- vykonávať úkony, ku ktorým získal oprávnenie na základe písomného hlasovania vlastníkov bytov a
nebytových priestorov konaného v dňoch od 28.12.2012 do XX.XX.XXXX v mieste, a to v bytovom dome,
súpisné číslo XXXX, nachádzajúcom sa na U. ulici v W., na parcele registra „C“ č. XXXX o výmere
XXXX mX „zastavané plochy a nádvoria“, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. W., týkajúce sa
otázky - uzatvorenia Zmluvy o dielo vo výške 136 562,00 € s DPH, ktorej predmetom diela je
dodávka a montáž kotolne so systémom solárneho ohrevu TÚV obytného domu na ul. Beckovská 1188 v
Trenčíne, ktorá je vo vzore hlasovacieho lístka uvedená pod písm. f) s nasledovným znením „Zároveň
súhlasím, aby Zmluvy o dielo vo výške XXX XXX,XX € s DPH, ktorej predmetom diela je dodávka a
montáž kotolne so systémom solárneho ohrevu TÚV vlastníkmi bytov a nebytových priestorov ul. U.
XXXX v W. v zastúpení KOM-BYT s.r.o. Trenčín a zhotoviteľom diela - spol. TREMEX spol. s r.o.,
Veľký Kolačín 39, Nová Dubnica a Zmluvy o dielo vo výške 23 112,55 € s DPH, ktorej predmetom diela
je výmena presklenia v spoločných a pivničných priestoroch v bytovom dome, kde zhotoviteľom diela
bude spoločnosť TRIPLAST, s.r.o. Nová Dubnica.“ a to uzatvorenie Zmluvy o dielo alebo obdobnej
zmluvy alebo dohody so spoločnosťou TREMEX spol. s r.o., Veľký Kolačín 39, Nová Dubnica, IČO 36
305 871, ktorej predmetom bude dodávka a montáž kotolne so systémom solárneho ohrevu TÚV vlastníkmi
bytov a nebytových priestorov ul. Beckovská XXXX v W. v zastúpení KOM-BYT s.r.o. Trenčín a
uzatvorenie Zmluvy o dielo alebo obdobnej zmluvy alebo dohody so spoločnosťou TRIPLAST SLOVAKIA
s.r.o., so sídlom X. XXX, XXX XX Q. D., IČO 36 XXX XXX, ktorej predmetom bude výmena presklenia v
spoločných a pivničných priestoroch v bytovom dome súpisné číslo XXXX nachádzajúci sa v k. ú. W.,
na U. ulici v W., postavený na parcele registra „C“ č. XXXX o výmere XXXX mX - zastavané plochy a
nádvoria, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. W., a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. XXC/X/XXXX.
V návrhu uviedol, že je výlučným vlastníkom nebytového priestoru č. XX-X v bytovom dome súp. č.
XXXX nachádzajúceho sa na U. ulici v W., postavenom na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX, ktorý
je zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. W.. Spoločnosť KOM-BYT, s.r.o. vykonáva na základe zmluvy o
výkone správy zo dňa 1.1.2006 správu predmetného bytového domu.
Dňa XX.XX.XXXX o 17.00 hod sa konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného
bytového domu. Keďže navrhovateľ považoval zvolanie schôdze, jej priebeh a hlasovanie v rozpore so
zákonom, obrátil sa na Okresný súd Trenčín , ktorý uznesením č.k. XXC XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX
nariadil v zmysle návrhu navrhovateľa predbežné opatrenie. Súd predbežným opatrením dočasne zakázal
správcovi, teda odporcovi vykonávať všetky úkony, ku ktorým získal oprávnenie na základe hlasovania
vlastníkov bytov a nebytových priestorov na schôdzi vlastníkov v
bytovom dome dňa 19.9.2012, a to úkony, ktoré sú spojené s Refinancovaním úverov vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome, a to najmä uzatváranie zmluvy o úvere, zmluvy o
refinancovaní úverov vlastníkov so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s., úkony spojené s
vypovedaním Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi
navrhovateľom a odporcom, úkony ako uzatvorenie zmluvy o dielo, kúpnej zmluvy, prípadne akejkoľvek
obdobnej zmluvy alebo dohody, ktorej predmetom je kúpa, vybudovanie tepelného zdroja so solárnym
ohrevom a to so spoločnosťou TREMEX s.r.o. Nová Dubnica, prípadne s inou fyzickou alebo
právnickou osobou, uzatvorenie zmluvy o dielo, kúpnej zmluvy, prípadne akejkoľvek obdobnej zmluvy
alebo dohody, ktorej predmetom je kúpa, vykonanie resp. zhotovenie presklenia spoločných priestorov
a to so spoločnosťou TRIPLAST SLOVAKIA s.r.o., Nová Dubnica, prípadne inou fyzickou alebo
právnickou osobou, a úkony, ktoré sú spojené s predčasným splatením úveru u spoločnosti K. U. Y.
a.s.. Odporca zrejme v snahe obísť uvedené predbežné opatrenie uskutočnil v dňoch XX.XX.XXXX a
XX.XX.XXXX písomné hlasovanie o vyššie uvedených otázkach, no otázky neboli vlastníkmi schválené.
Dňa XX.XX.XXXX sa konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného bytového
domu, na ktorej bol doplnený bod č. 1 programu, a to odsúhlasenie a znovu vykonanie písomného
hlasovania na refinancovanie existujúcich úverov a s tým spojených aktivít, tak, ako bolo
prezentované na schôdzi dňa XX.X.XXXX. Písomné hlasovanie sa uskutočnilo v dňoch XX.XX.XXXX až
XX.X.XXXX
a navrhovateľ ho považuje za neplatné, pretože nebola dodržaná forma hlasovacieho lístka, keď na
hlasovacom lístku neboli pri každej jednotlivej otázke uvedené rámčeky „áno, „nie“, a vlastník bytu
bol tým nútený rozhodnúť o všetkých položených otázkach buď za alebo proti bez možnosti rozhodnúť a
hlasovať o jednotlivých otázkach samostatne. V písomnom hlasovaní nebol uvedený konkrétny deň
písomného hlasovania, ale časový rámec hlasovania od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX. Nebolo umožnené S. I.
ako jednej z troch zvolených overovateľov zápisnice byť prítomnou pri hlasovaní jednotlivých
vlastníkov. Q. namietal aj to, že ako vlastníkovi nebytového priestoru mu nebolo doručené oznámenie
o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, o termíne a mieste hlasovania, a to vopred aspoň XX dní ,
ako to vyžaduje článok V. písm. A. bod 5. zmluvy o výkone správy. Poukázal aj na to, že podľa čl. V
písm. A bod XX piata veta M. o výkone správy z X.X.XXXX sa hlasovanie písomnou formou nemôže
opakovať, no predmet písomného hlasovania v dňoch XX.XX.XXXX až XX.X.XXXX bol
rovnaký ako predmet písomného hlasovania v dňoch XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. Mal za to, že v konaní o
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je pasívne legitimovaný odporca, ktorý je správcom v
zmysle zmluvy o výkone správy a môže v mene vlastníkov uzatvárať, vypovedávať zmluvy týkajúce sa
správy. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy odôvodňoval tým, že odporca ako správca
bytového domu môže kedykoľvek podpísať zmluvu , prípadne vykonať akýkoľvek úkon v zmysle prijatých
rozhodnutí podľa písomného hlasovania vlastníkov, hoci podľa navrhovateľa boli uvedené rozhodnutia
prijaté v rozpore so zákonom. Ak by odporca podpísal zmluvu o úvere, zmluvu o diele v zmysle
písomného hlasovania, nastal by stav, kedy by vlastníci mohli byť zmluvne zaviazaní , hoci v
skutočnosti nebolo ich vôľou uvedené právne úkony vykonať, vstúpiť do zmluvných vzťahov s tretími
osobami. Ak by odporca vykonal právne úkony, mohli by tým navrhovateľovi ako i ostatným vlastníkom
bytov vzniknúť značné náklady, resp. škoda v súvislosti s uzatvorením zmluvy o úvere, zmluvy o
dielo. Odporca v mene vlastníkov podpisuje zmluvy, dohody a iné listiny, a preto od neho možno
spravodlivo požadovať plnenie povinností v zmysle predbežného opatrenia.
Nariadenia predbežného opatrenia sa domáha do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Trenčín pod sp. zn. XXC/X/XXXX, v ktorom sa navrhovateľ proti odporcom - vlastníkom bytov a
nebytových priestorov predmetného bytového domu domáha určenia, že písomné (rozhodnutie) hlasovanie
vlastníkov bytov a nebytových priestorov konané v dňoch od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX je neplatné
alebo alternatívne, aby súd zrušil uvedené písomné rozhodnutie (hlasovanie) vlastníkov bytov a
nebytových priestorov.
Odporca v písomnom vyjadrení z XX.X.XXXX žiadal návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného
opatrenia zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľ svoj návrh odôvodňuje zámerne nesprávnymi, resp.
skreslenými informáciami, polopravdami, a na druhej strane vedome zamlčuje skutočnosti známe a
zrejmé, ako aj skutočný, výlučne zištný zámer svojej žiadosti o vydanie predbežného opatrenia, a
dôvody podania návrhu, ktoré sú absolútne v rozpore so záujmami a vôľou ostatných vlastníkov v
dome. Má za to, že nie sú naplnené zákonné podmienky na vydanie predbežného opatrenia v zmysle §
74 a nasl. O.s.p. a vydanie predbežného opatrenia by bolo výrazným zásahom do práv a povinností
nielen odporcu, ale predovšetkým vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Následky vydaného
predbežného opatrenia by boli v rozpore so spravodlivosťou, účelom zákona, ako aj v rozpore so
základnými právami a slobodami a teda Ústavou SR.
Nemôže súhlasiť s dôvodmi, ktoré navrhovateľ uvádza vo svojom návrhu. Trvá na tom, že obe
rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s.č. XXXX na ul. U. v W. o
refinancovaní ich doterajšieho úveru a výstavba vlastnej kotolne, ako aj solárneho ohrevu TUV
vyjadrujú jasne a nepopierateľne slobodnú a jednoznačne prejavenú vôľu vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v
dome. Vlastníci si opakovane niekoľkokrát odsúhlasili refinancovanie úveru lepším, výhodnejším
úverom s nižším úrokom a súčasne i navýšenie úveru a možnosť zlepšenia a skvalitnenia svojho
bývania vybudovaním vlastného vykurovania, uskutočnením investícií do vlastného majetku a súčasne
aj financovanie ohrevu TUV z obnoviteľných ekologických zdrojov - solárnym ohrevom. Navrhovateľ
evidentne opakovane v tomto prípade svojím konaním ako vlastník nebytového priestoru, v ktorom sa
nachádza zastaralé zariadenie vyrábajúce teplo, zneužíva na úkor ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome svoje postavenie a prakticky znemožňuje realizovanie niekoľkokrát
prezentovanej vôle vlastníkov, ktorí majú záujem o kvalitnejšie, lacnejšie, efektívnejšie a
ekonomickejšie bývanie. Navrhovateľ síce na jednej strane využíva zákonné ustanovenia § 1X ods. 4
zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v dome, na druhej strane podľa
jeho názoru, zneužíva svoje postavenie menšinového spoluvlastníka na úkor ostatných spoluvlastníkov
v dome, ktorí tu skutočne bývajú a ktorí majú záujem o skvalitnenie a zlepšenie svojho bývania.
Vlastníctvo bytu a nebytového priestoru a s tým súvisiace práva a povinnosti upravujú najmä Ústava
Slovenskej republiky, Občiansky zákonník a zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia považuje odporca za nedôvodný z dôvodu
neexistencie potreby dočasnej úpravy pomerov, nakoľko ako aj sám navrhovateľ uvádza vo svojom
návrhu, o refinancovaní úveru, podpísaní úverovej zmluvy, zmluvy o dielo a totožných otázkach, aké
sa týkali písomného hlasovania v dňoch 28.12.2012 až XX.XX.XXXX už bolo pred týmto hlasovaním
rozhodnuté X/X väčšinou hlasov všetkých vlastníkov na schôdzi, ktorá sa konala dňa XX.XX.XXXX.
Nakoľko navrhovateľ považoval rozhodnutie za nezákonné, podal žalobu proti 93 vlastníkom bytov a
nebytového priestoru ako jediný navrhovateľ, v ktorej sa domáha zrušenia predmetného rozhodnutia
týchto vlastníkov.
Odporca zdôraznil, že ešte pred nariadením predbežného opatrenia č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa
XX.XX.XXXX bola už podpísaná zmluva o úvere ako aj dodatok k zmluve o bežnom účte so Slovenskou
sporiteľňou, a.s., v zmysle ktorej boli dohodnuté presne podmienky čerpania úveru, schválené a
rozhodnuté vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Rovnako do vydania predbežného
opatrenia v súlade s vôľou vlastníkov správca uzatvoril zmluvu o dielo s dodávateľom spol. W.,
s.r.o. a W., s.r.o., ktorej predmetom je výstavba kotolne, solárnych zariadení a výmena presklení v
spoločných a pivničných priestoroch v dome v súlade s rozhodnutím vlastníkov. Nariadené predbežné
opatrenie zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré zakazuje správcovi výkon týchto činností, sa tým stalo
bezpredmetným a nevykonateľným, nakoľko úkony už ku dňu jeho vydania boli uskutočnené. Aj napriek
tomu niektorí vlastníci, ktorí sa cítili predbežným opatrením poškodení, mali záujem o zrušenie
tohto rozhodnutia a podali voči nemu odvolanie. Vec do dnešného dňa nie je právoplatne rozhodnutá.
Z uvedeného je zrejmé, že v súčasnosti už existuje neprávoplatné predbežné opatrenie, ktorým súd
zakazuje odporcovi výkon určitých činností, na druhej strane však už zakázané činnosti boli pred
nariadením predbežného opatrenia uskutočnené. Je právoplatne uzatvorená zmluva o úvere ako aj
dodatok k zmluve o bežnom účte, ako aj zmluvy o dielo. Všetky uzatvorené zmluvy zaväzujú nielen
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ale taktiež tretie osoby - účastníkov týchto zmlúv, ktorí
sú nimi viazaní a bez ohľadu na vydané predbežné opatrenie sú povinní plniť, nakoľko do práv a
povinností týchto tretích osôb predbežné opatrenie nezasahuje. Aj v tomto konaní, s poukazom tiež
na judikát R
15/1972, je v zmysle § X54 ods. 1 a § 167 ods.2 O.s.p. pre rozhodnutie rozhodujúci stav v čase
nariadenia predbežného opatrenia. Dočasná úprava tak, ako ju navrhuje navrhovateľ je teda
nadbytočná a nepotrebná a navrhovateľ neosvedčil nebezpečenstvo hroziacej ujmy, odôvodňujúce
naliehavosť požadovanej dočasnej úpravy pomerov účastníkov.
Odporca zastáva názor o nedôvodnosti nároku navrhovateľa vo veci samej. Navrhovateľ sa svojím
návrhom voči ostatným XX vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome s.č. XXXX na ul. U. v W.
vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín sp. zn.: XXC/X/XXXX domáha zrušenia rozhodnutia vlastníkov
v dome, ktoré bolo uskutočnené písomným hlasovaním v dňoch XX.XX.XXXX až XX.XX.XXXX, pričom svoj
návrh odôvodňuje nedodržaním formálnych podmienok, ktoré podľa jeho názoru mali byť a neboli
dodržané. Nijakým spôsobom sa nevyjadruje k dôvodu, prečo už opakovane schválené rozhodnutie
väčšinou vlastníkov, by malo byť zrušené z iných ako formálnych dôvodov a z akého dôvodu faktického
a materiálneho nesúhlasí s predmetným rozhodnutím väčšiny vlastníkov.
K tvrdeniam navrhovateľa ohľadom neprítomnosti S. I. pri písomnom hlasovaní, odporca poukázal na §
14 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak vlastníci bytov a
nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení úveru, o zmluve o vstavbe alebo
nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome písomným hlasovaním, podpis vlastníka potvrdia
najmenej dvaja overovatelia, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových
priestoroch, a táto podmienka bola splnená, keďže podpisy overovali dvaja z troch zvolených
overovateľov. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že p. I. nebolo umožnené zúčastniť sa či už
písomného hlasovania, alebo overenia zápisnice o písomnom hlasovaní. Na všetky úkony bola riadne
pozvaná, vedela o týchto úkonoch, avšak vedome sa týchto úkonov odmietla zúčastniť, príp. v
jednotlivých dňoch nebola doma, resp. neotvorila dvere. O tom, že sa takýmto spôsobom p. I. bude
správať a bude zámerne a účelovo
mariť vlastníkmi odsúhlasené písomné hlasovanie v zmysle § 14 ods. 3 zák.č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa očakávalo, nakoľko už predchádzajúce písomné
hlasovanie, ktoré sa uskutočnilo v dňoch XX. a XX. novembra XXXX bolo neplatné práve z dôvodu, že
vlastníci určení za overovateľov, ktorí boli proti schváleniu refinancovania úveru, sa odmietli
tohto písomného hlasovania zúčastniť a overovať podpisy jednotlivých vlastníkov bytov. W., že p. I.
sa z vlastnej vôle nezúčastnila písomného hlasovania ako ani podpisu zápisnice o písomnom
hlasovaní, neboli nijakým spôsobom porušené ani ustanovenia zákona, ani porušené práva účastníkov,
bola pri každom hlasovacom lístku dodržaná podmienka dvoch overovateľov, ktorí sa na tento lístok
podpísali. Q. dňa XX.XX.XXXX správca, za účasti zástupcu vlastníkov a ďalších dvoch vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome zistil výsledok hlasovania, zápisnicu tieto osoby podpísali a
výsledok písomného hlasovania odporca oznámil do piatich pracovných dní od písomného hlasovania
spôsobom v dome obvyklým.
Navrhovateľ uvádza nepravdivé údaje a zavádza súd, pokiaľ tvrdí, že nebol o písomnom hlasovaní, o
jeho podrobnostiach a otázkach vopred informovaný. V súlade s § 14 ods. 6 zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome sedem dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, a o termíne
a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Oznámenie o písomnom hlasovaní, o
podrobnostiach a otázkach, bolo vyvesené v dome a oznámené spôsobom, aký je v dome obvyklý v súlade
so zákonom. Pokiaľ sa navrhovateľ s týmto neoboznámil 7 dní pred začatím hlasovania, je to jeho
problém, má sa sám zaujímať o dianie v dome, keďže je vlastníkom nebytového priestoru. Avšak ani
toto tvrdenie navrhovateľa nie je pravdivé. Písomné hlasovanie sa uskutočnilo v dlhšom časovom
období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pričom navrhovateľ sa písomného hlasovania zúčastnil
prostredníctvom svojej zamestnankyne p. Z.. T. U.. V písomnom splnomocnení na hlasovanie zo dňa
XX.XX.XXXX jej presne určil aj spôsob, akým má hlasovať. Súčasne bol i vlastníkmi v súlade so
zákonnou lehotou oboznámený o spôsobe, podmienkach ako aj otázkach písomného hlasovania. Je
nepredstaviteľné a nemožné, aby vlastníci, príp. správca informoval o písomnom hlasovaní každého
vlastníka jednotlivo a samostatne. Je nielen právom, ale aj povinnosťou každého vlastníka, resp.
spoluvlastníka zaujímať sa
o dianie v dome a rozhodovať o ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných
zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku. Čo sa týka
namietanej 10 dňovej lehoty, uvedenej v zmluve o výkone správy, v čase uzatvárania zmluvy o výkone
správy dňa XX.XX.XXXX bola v § 14 ods. 6 zák. stanovená pri písomnom hlasovaní povinnosť informovať
vlastníkov v dome desať dní vopred o predmete hlasovania. Zákonom č. 268/2007 Z. z. bolo toto
ustanovenie s účinnosťou od XX.XX.XXXX zmenené na lehotu X dní, pričom podľa
prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. júla 2007 bolo v § 32c ods. 2 stanovené, že
vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, správcovia a predsedovia sú povinní zmluvy o výkone
správy alebo zmluvy o spoločenstve uzatvorené do 1. júla 2007 uviesť do súladu s týmto zákonom do
31. decembra 2007. Tie časti zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve, ktoré sú v rozpore
s ustanoveniami tohto zákona, sú po uplynutí tejto lehoty neplatné.
K tvrdeniam navrhovateľa, že pri každej z otázok mal byť uvedený rámček, odporca uviedol, že
predmetom hlasovania bola iba jedna otázka, resp. jedna záležitosť a to je refinancovanie pôvodného
úveru a navýšenie úveru, spolu s vytvorením kontokorentného účtu, vinkuláciou poistného plnenia a
uzatvorením zmlúv o dielo v zmysle predmetného hlasovacieho lístka. Jednalo sa o jednu otázku,
ktorá zahŕňala splnenie všetkých podmienok, ktoré boli na hlasovacom lístku uvedené pod bodmi
a/-f/.
Všetky tieto podmienky museli byť splnené na to, aby bolo možné uzatvoriť Zmluvu o úvere a Dodatok
k Zmluve o úvere a aby bolo možné pristúpiť k čerpaniu úveru. Jednou z požiadaviek banky bola
skutočnosť, že navýšením úveru bude predmetný dom zhodnotený vybudovaním novej kotolne, ako aj
solárneho ohrevu a výmenou okien, keďže tým dôjde aj k zhodnoteniu celého domu ako takého a k
správnemu investovaniu financií. O všetkých týchto podmienkach boli vlastníci oboznámení na
predchádzajúcich schôdzach vlastníkov, a v prakticky rovnakom zmysle už rozhodli na schôdzi
vlastníkov dňa XX.XX.XXXX. V tejto súvislosti si dovolíme poznamenať a poukázať na účel zákona o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ako aj na procesy rozhodovania vlastníkov o veciach,
týkajúcich sa spoločného domu. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov bol prijatý za účelom úpravy a riešenia osobitostí,
ktoré vznikajú v súvislosti s vlastníctvom bytov a nebytových priestorov a sú nerozlučne spojené so
spoluvlastníctvom spoločných častí a zariadení domu. Jeho účelom je ochrana a úprava práv a
povinností vlastníkov o.i. aj v prípade rozhodovania o veciach, ktoré sa týkajú domu. Nakoľko vo
väčšine prípadov je spoluvlastníkov spoločných častí a zariadení doma veľa, zvyčajne niekoľko
desiatok, je veľmi obtiažne nielen zvolanie schôdze, ale predovšetkým zabezpečenie účasti
vlastníkov na týchto schôdzach a dosiahnutie X/X väčšiny súhlasu všetkých vlastníkov v prípadoch,
keď to zákon výslovne požaduje. I z dôvodu často veľmi nízkeho počtu vlastníkov, ktorí sa na
schôdzach zúčastňujú (či už z dôvodu nezáujmu, alebo iného programu, pracovnej vyťaženosti a pod.),
bola daná možnosť v zákone rozhodovať písomným hlasovaním, ktorého náležitosti upravuje § 14 ods.
3, § 14 ods. 6 zák o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Dodržanie všetkých formálnych a zákonom stanovených
podmienok je podľa nášho názoru potrebné vykladať predovšetkým v súlade s účelom, a nie prísne
formalisticky, cieľom úpravy nie je „zneplatňovať“ prijaté rozhodnutia vlastníkov, ale zabezpečiť
právny rámec pre takéto rozhodnutia tak, aby rozhodnutia boli prijímané jednoznačne a zrozumiteľne.
Formálne dodržiavanie podmienky „rámčekov“ prakticky za každou vetou je šikanózny výklad ustanovení
zákona, je potrebné sledovať cieľ, ktorý písomné hlasovanie stanovilo. Ak by vlastník čo i len s
jedným dôvodom uvedeným v hlasovacom lístku nesúhlasil, mal možnosť sa vyjadriť a vysloviť svoje
„nie“. Väčšina vlastníkov sa však opakovane vyjadrila v prospech refinancovania úveru a vykonania
ďalších investícií, ktoré dom zhodnotia a skvalitnia ich bývanie.
Odporca nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa z dikcie zákona vyplýva, že písomné hlasovanie sa má
uskutočniť iba v jeden jediný deň a je prekážkou, ak sa uskutočnilo v časovom úseku od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX. Práve z dôvodu, aby sa vlastníci mohli riadne zúčastniť písomného hlasovania, aby
mali možnosť vyjadriť svoju vôľu bolo stanovené širšie časové obdobie, nakoľko sa jednalo o
vianočné obdobie, koniec roka, Y., veľa vlastníkov bolo odcestovaných a nenachádzali sa v dome.
Znovu je potrebné zdôrazniť, že účelom zákona je umožniť vlastníkom riadne sa vyjadriť k správe
domu a umožniť im rozhodovať o otázkach týkajúcich sa ich domu, ich spoločných častí a zariadení
domu, a zákon nevylučuje možnosť, aby sa písomné hlasovanie uskutočnilo počas širšieho časového
obdobia. Práve naopak, považujeme za logické, že pokiaľ má byť písomné hlasovanie úspešné, nie
jeden, ale viacero dní je skôr praxou a pravidlom, ako výnimkou. Súčasne však bola naplnená zákonom
stanovená podmienka a každý vlastník, ktorý sa zúčastnil na písomnom hlasovaní vo svojom hlasovacom
lístku uviedol deň svojho písomného hlasovania.
K namietanej nemožnosti opakovania písomného hlasovania odporca poukázal na ustanovenie § 14 ods. 6
zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Hlasovanie písomnou formou o tej istej veci
možno opakovať až po prerokovaní predmetu hlasovania na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení.
Odporca je toho názoru, že ustanovenia zákona majú prednosť pred ustanoveniami zmluvy o výkone
správy, ktoré sú v rozpore s ustanovením zákona a v dôsledku neustálej novelizácie nie je možné za
každou legislatívnom zmenou vypracovávanie nového dodatku k zmluve o výkone správy, predovšetkým aj
kvôli veľkému počtu vlastníkov v dome a procesu schvaľovania zmluvy o výkone správy. Písomné
hlasovanie je jednou z možností, ako sa na správe domu zúčastniť a ako sa vyjadriť k otázkam,
týkajúcim sa domu. Písomné hlasovanie, týkajúce sa opätovne tejto istej veci, ktoré sa konalo v
dňoch XX.-XX.XX.XXXX bolo zmarené a vyhlásené za neplatné, nakoľko vlastníci schválení na schôdzi
ako overovatelia podpisov sa overovania týchto podpisov odmietli zúčastniť. Hoci i v tomto
hlasovaní vlastníci sa vyjadrili pre refinancovanie úveru a v prospech nových investícií, toto
hlasovanie bolo neplatné. Uvedené hlasovanie bolo prerokované na schôdzi vlastníkov, ktorá sa
konala dňa XX.XX.XXXX, nakoľko však sa na schôdzi zúčastnil malý počet vlastníkov, nebolo možné X/X
väčšinou znovu odsúhlasiť refinancovanie úveru. Na tejto schôdzi sa preto vlastníci znovu rozhodli
o novom písomnom hlasovaní, ktoré sa uskutočnilo práve v dňoch 28.12.2012 - XX.XX.XXXX. Odporca je
toho názoru, že nerešpektovanie vôle vlastníkov opätovne sa vyjadriť a opätovne písomne hlasovať by
bolo výrazným zásahom do ich práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov rozhodovať o veciach
týkajúcich sa spoločných častí a zariadení domu. Preto ani toto tvrdenie navrhovateľa neobstojí a
nemá právny, morálny ani spravodlivý základ.
Odporca sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa, že v konaní o návrhu na zrušenie rozhodnutia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú pasívne legitimovaní všetci vlastníci bytov a
nebytových priestorov, a odporca nie je účastníkom takéhoto konania. V zmysle § 76 ods.2 O.s.p.
predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno
od neho spravodlivo žiadať. Je potrebné teda v tomto prípade sa zaoberať otázkou, či je možné
spravodlivo požadovať od odporcu, aby sa neriadil niekoľkokrát prezentovanou vôľou vlastníkov bytov
a nebytových priestorov, a čo je v tomto konaní spravodlivé. O refinancovaní úveru, ako už bolo
uvedené vyššie, sa vlastníci X/X väčšinou rozhodli na schôdzi, konanej dňa XX.XX.XXXX. Súčasne v
uvedený deň i podpísali Listinu o hlasovaní, kde sa znova písomne vyjadrili k súhlasu s
refinancovaním úveru. Následne v zmysle týchto rozhodnutí odporca podnikol potrebné právne kroky a
uzavrel potrebné zmluvy o úvere a o dielo. Vydaným predbežným opatrením mu bolo zakázané v tejto
veci konať a vykonávať úkony, ktoré už vykonané boli. Hoci sú podpísané zmluvy, tretie osoby,
predovšetkým banka nemajú záujem vstupovať do nejasných sporov a pochybných investícií, preto
trvali na jednoznačnom opätovnom hlasovaní vlastníkov, ktorí opätovne prejavia svoju vôľu. Následne
sa teda v dňoch XX.-XX.XX.XXXX uskutočnilo písomné hlasovanie s totožným predmetom hlasovania,
avšak toto bolo neplatné, bolo zmarené samotnými vlastníkmi, ktorí boli ustanovení do funkcie
overovateľov. Hoci sa dosiahla X/X väčšina, hlasovanie bolo neplatné. Keďže vlastníci bytov v dome
s.č XXXX na ul. U. v W. majú skutočný záujem o skvalitnenie svojho bývania, opätovne si odsúhlasili
písomné hlasovanie, ktoré sa uskutočnilo v dňoch XX.XX.XXXX
- XX.XX.XXXX s jednoznačným výsledkom. V prospech refinancovania úveru sa vyjadrilo XX vlastníkov,
proti boli X vlastníci a XX hlasov bolo neplatných ( resp. sa nezúčastnili). Vlastníci si teda
znovu odsúhlasili vykonanie investícií do svojho domu, bez toho, aby museli mať vyššie náklady, bez
toho, aby platili vyššie príspevky do Fondu prevádzky, údržby a opráv. Fakt, že rozhodnutie
vlastníkov vyjadruje ich skutočnú vôľu potvrdzuje i tá skutočnosť, že ako v predchádzajúcom
prípade, tak i v
tomto prípade podal žalobu o zrušenie prijatého rozhodnutia väčšiny vlastníkov iba navrhovateľ,
ktorý je vlastníkom nebytového priestoru, ktorý v tomto nebytovom priestore nebýva a nezdržuje sa
tam, neplatí za dodané teplo a súčasne ani nepoberá TUV. Ani v prvom ani v tomto prípade nepodal
žalobu nik iný z prehlasovaných vlastníkov, opätovne iba navrhovateľ, ktorý vo svojom nebytovom
priestore má umiestnenú odovzdávajúcu stanicu tepla, cez ktorú je domu s.č. XXXX dodávané teplo,
teda v tejto pozícii vystupuje navrhovateľ vo vzťahu k ostatným vlastníkom ako dodávateľ,
podnikateľ a vlastníci sú spotrebiteľmi. Práve prijatými rozhodnutiami si chcú vlastníci vystaviť
vlastnú kotolňu, chcú si nainštalovať solárne kolektory, ktoré veľmi úsporne im zabezpečia ohrev
teplej úžitkovej vody, chcú investovať do svojho majetku, do skvalitnenia vlastného bývania a
súčasne ušetriť finančné prostriedky na lacnejšom teple. Dňa XX.XX.XXXX bola správcom spracovaná
Rekapitulácia úverovej linky a
ponuky SLSP, a.s. na refinancovanie úveru na bytový dom s.č. XXXX na ul. U. v W., kde je presne
rozpočítané, koľko ročne ušetria vlastníci na teple v prípade vlastnej kotolne a soláru, bez toho,
aby museli navyšovať svoje platby do A.. V zmysle týchto reálnych výpočtov bude oproti doteraz
navrhovateľom dodávanému teplu z vlastného zdroja teplo získané lacnejšie, čím vlastníci ušetria
ročne sumu 21.859,31 €, čo za 10 rokov predstavuje čiastku 318.593,10 €. Okrem toho si na nový
zdroj tepla
( opravy, výmeny ) ušetria sumu X.XXX,- € ročne, čo je za XX rokov čiastka XX.XXX,- €. Jedná sa o
značnú sumu, o ktorú v prípade vybudovania vlastnej kotolne by navrhovateľ prišiel, teda je jasné,
z akého dôvodu má záujem na zrušení rozhodnutia vlastníkov a na vydaní predbežného opatrenia v
tomto konaní. Nezaujíma ho skvalitnenie bývania, skvalitnenie domu, sleduje výlučne svoje zištné
podnikateľské záujmy na úkor ostatných vlastníkov ako spotrebiteľov. Odporca má za to, že od neho
ako správcu, ktorý je povinný sa riadiť vôľou väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
ktorý je povinný dbať na ochranu ich práv, nemožno spravodlivo požadovať, aby nepokračoval a
nevykonával tie práva a povinnosti, ku ktorým sa väčšina vlastníkov opakovane rozhodla, a ktoré sú
jednoznačne v prospech vlastníkov. Sme toho názoru, že samotná žaloba bude neúspešná a v prípade,
že by teraz bolo vydané ďalšie predbežné opatrenie, negatívne následky tohto rozhodnutia by
pocítili všetci vlastníci. Ako už bolo uvedené, zmluva o úvere ako aj zmluvy o dielo boli
uzatvorené, tieto účastníkov zaväzujú. Za poskytnutie úveru bol zaplatený vlastníkmi spracovateľský
poplatok banke vo výške cca X.XXX,- €, ktorý je úročený. Súdne konania trvajú niekoľko rokov, a
každým rokom nečinnosti bude vlastníkom spôsobovaná škoda nielen na možných úsporách na teplo vo
výške cca XX.XXX,- € ročne, ale tiež vo forme súdnych poplatkov, súdnych trov, a škôd spôsobených
tretím zaviazaným osobám, úrokmi z úveru, ktorý sa nebude čerpať, atď.. Nakoľko v rámci ustanovenia
§ 76 ods. 2 O.s.p. je potrebné sa zaoberať „spravodlivosťou“, odporca má za to, že žiaden
spravodlivý súd nemôže uložiť správcovi zákaz vykonania takých činností, ktoré sú jednoznačne v
súlade s vôľou väčšiny vlastníkov a ktoré sú predovšetkým pre ostatných vlastníkov prospešné, ktoré
zhodnocujú ich majetok, a ktoré zlepšujú nielen doterajšie úverové podmienky, ale predovšetkým
zlepšujú kvalitu bývania vlastníkov v dome.
Rozhodnutia prijaté na písomnom hlasovaní v dňoch XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX okrem refinancovania a
zlepšenia podmienok doterajšieho úveru povedú k výmene presklenia v pivničných priestoroch,
postaveniu si vlastnej kotolne vlastníkmi, ktorá bude ich majetkom a vybudovanie solárnych
kolektorov za účelom ohrevu teplej vody. V prípade vybudovania vlastnej kotolne sa vlastníci budú
môcť odpojiť od jediného dodávateľa tepla, ktorým je práve navrhovateľ. Tento v nebytovom
priestore,
ktorého je vlastníkom, má umiestnenú odovzdávajúcu stanicu tepla so zastaralou technológiu a s
ponúkanou drahou cenou tepla. Postavením novej kotolne a solárneho ohrevu TÚV vlastníci ušetria
ročne čiastku cca XX.XXX,- €, ako aj sumu X.XXX,- € zahrnutú v kalkulácii ako šetrenie na nový
zdroj, čo za XX rokov predstavuje ušetrenie čiastky cca XXX.XXX,- €. Toto ušetrenie na energii nie
je len z dôvodu novšieho a ekologickejšieho zariadenia, ale tiež z dôvodu, že nebudú musieť platiť
náklady na mzdy a zisk navrhovateľovi, ktorý je podnikateľom v oblasti tepelnej energetiky a ktorý
teplo do domu zabezpečuje. Je preto samozrejmé, že navrhovateľ nechce prísť o svoj zisk a svoju
podnikateľskú činnosť, a preto blokuje a znemožňuje týmto podaním realizovanie vôle väčšiny
vlastníkov. Je samozrejmé, že mu nezáleží na cene tepla a TÚV, keďže tieto ceny neplatí, rovnako v
nebytovom priestore nebýva a je mu jedno, či dom sa zhodnotí alebo nezhodnotí. Jeho jediným zámerom
je neprísť o svoj zisk a to na úkor spotrebiteľov, na úkor ostatných vlastníkov v dome. Konanie
navrhovateľa preto možno kvalifikovať ako konanie ktoré je zamerané výlučne na vlastný prospech,
vlastný zisk na úkor ostatných vlastníkov a je preto v rozpore s dobrými mravmi. Je pochopiteľné,
že navrhovateľ ako podnikateľ má záujem na dosahovaní ziskov a pozitívnych výsledkov svojej
ekonomickej činnosti, nemôže však zneužívať za týmto účelom svoje postavenie menšinového
spoluvlastníka, uvádzať nepravdy a polopravdy, zavádzať súd a zneužívať tak svoje vlastnícke právo
na úkor ostatných vlastníkov. Odporca poukázal na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. 20 ods. 2,
čl. 20 ods. 3 Ústavy SR a § 11 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v zmysle
ktorých má na jednej strane navrhovateľ právo domáhať sa ochrany ako prehlasovaného spoluvlastníka
na súde podaním
žaloby o zmenu rozhodnutia prijatého väčšinou vlastníkov, na strane druhej obsah vlastníckeho práva
ostatných spoluvlastníkov v dome, ktorí majú záujem o skvalitňovanie, zlepšovanie svojho bývania a
zhodnocovanie svojej nehnuteľnosti. Je preto v tomto prípade potrebné starostlivo zvažovať aj mieru
rozumného a spravodlivého zásahu do práv a povinností ostatných vlastníkov pri nariaďovaní
predbežného opatrenia. Súd musí starostlivo uvážiť, či vydaním požadovaného predbežného opatrenia
nevznikne účastníkom neprimeraná ujma. Právo navrhovateľa nesmie byť v rozpore s právom väčšiny
vlastníkov v dome, ako ani s mierou spravodlivosti a možnou škodou spôsobenou takýmto rozhodnutím.
Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom musí
byť poskytnutá ochrana nielen tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, tak v rámci
ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu predbežné opatrenie smeruje. Zároveň musí
navrhovateľ osvedčiť reálnosť svojho nároku, ktorý nezahŕňa len osvedčenie tej skutočnosti, že bola
podaná žaloba proti písomnému hlasovaniu z dôvodu rozdielne pripúšťajúceho výkladu formálnych
zákonných požiadaviek, ale predovšetkým z materiálneho hľadiska. Či rozhodnutie, ktoré sleduje
navrhovateľ v konaní samom, osvedčuje jeho právo domáhať sa takéhoto rozhodnutia, či takéto
rozhodnutie bude spravodlivé, či konanie predpokladá úspešnosť. Tieto skutočnosti však navrhovateľ
podľa nášho názoru neosvedčil, práve naopak. Jednoznačne preukázal, že jeho jediným zámerom je
obmedzovať ostatných vlastníkov vo výkone ich vlastníckych a užívacích práv, že sleduje výlučne
svoje zištné zámery a ako menšinový spoluvlastník, ktorý v dome nebýva, prakticky „diktuje“
ostatným vlastníkom svoje zámery. Sme toho názoru, že navrhovateľ podaním žaloby a návrhom na
vydanie predbežného opatrenia prakticky vyvíja na ostatných vlastníkov psychický nátlak, aby sa
prestali zaujímať o vlastné záležitosti,
o vlastné kvalitnejšie bývanie, nakoľko z akéhokoľvek dôvodu môže ich rozhodnutie negovať a
blokovať. Pokiaľ by v tomto prípade bol navrhovateľ úspešný, vlastníci „zastrašení“ výkonom
činností navrhovateľom, v budúcnosti už nebudú mať záujem aktívne pristupovať k rozhodovaniu o
svojich právach, jednoducho ostatnú pasívni, keďže ani niekoľkokrát opakované hlasovanie nemieni
navrhovateľ rešpektovať. Vzhľadom na uvedené má odporca za to, že v tomto prípade nie sú splnené
zákonné predpoklady na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia.
Z predloženého výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. W. je zrejmé, že v bytovom dome súp.č. XXXX postaveného
na pozemku parcela reg. „C“ č. XXXX sa nachádza XX bytov a X nebytové priestory, pričom navrhovateľ
je výlučným vlastníkom nebytového priestoru č. XX-X v suteréne vo vchode XX. Odporca je správcom
bytového domu súp. č. XXXX na Ul. U. v W. na základe zmluvy o výkone správy predmetného bytového
domu zo dňa X.X.XXXX, ktorej prílohu tvoria podpisy vlastníkov a spoluvlastníkov bytov a nebytových
priestorov. Podľa článku V. písm. A. bod 14. zmluvy o výkone správy ak zákon neustanovuje inak,
môžu sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome dohodnúť na hlasovaní písomnou formou. Pred
hlasovaním písomnou formou musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome desať dní
vopred informovaní o predmete hlasovania spôsobom v dome obvyklým. V prípade neúspešného hlasovania
sa predmet hlasovania prerokuje na schôdzi vlastníkov. Hlasovanie písomnou formou sa nemôže
opakovať.
Z uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že odporcovi
bolo predbežným opatrením dočasne zakázané vykonávať všetky úkony, ku ktorým získal oprávnenie na
základe hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov na schôdzi vlastníkov v bytovom dome
dňa XX.X.XXXX tak, ako to uvádzal navrhovateľ v návrhu. Uznesenie zatiaľ nie je právoplatné.
Z obsahu zápisnice z vykonania písomného hlasovania konaného v dňoch XX. až XX.novembra XXXX o
súhlase s ponukou SLSP, a.s. na poskytnutie úveru vo výške XXX.XXX € na účel refinancovania úveru
poskytnutého K. Bankou Slovensko a.s. a o súhlase so zmluvami o dielo so spoločnosťami W. spol. s
r.o., W. s.r.o. na dodávku a montáž kotolne a výmenu presklenia v spoločných a pivničných
priestoroch, vyplynulo, že bolo neúspešné, pretože 54 hlasovacích lístkov bolo neplatných. Predmet
tohto písomného hlasovania bol prerokovaný na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa
XX.XX.XXXX s tým, že na nej bolo prítomnými vlastníkmi odhlasované znovu vykonanie písomného
hlasovania na refinancovanie existujúcich úverov a s tým spojených aktivít.
Na X hlasovacích lístkoch z písomného hlasovania v dňoch XX.XX.XXXX až XX.X.XXXX, ktoré v kópiách
predložil odporca, bolo zakaždým uvedené označenie správcu bytového domu, termín hlasovania, miesto
hlasovania, označenie toho ktorého bytu, nebytového priestoru a jeho vlastníka, otázky pod písm. a/
až f/ v znení, ako ich uvádzal navrhovateľ v návrhu, pod otázkami boli dva rámčeky na zaškrtnutie
„áno“ alebo „nie“. V závere hlasovacích lístkov sa nachádza podpis vlastníka s dopísaným konkrétnym
dátumom, kedy hlasoval a podpisy dvoch overovateľov, ktorí overili podpis a totožnosť vlastníka.
Zo zápisnice o vykonaní písomného hlasovania uskutočneného v dňoch XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX a
oznámenia výsledku hlasovania z XX.X.XXXX vyplýva, že o položených otázkach písm. a/ až f/,
hlasovalo XX vlastníkov za, X vlastníci boli proti a neplatných bolo XX hlasov. R. hlasovala dňa
XX.X.XXXX aj zamestnankyňa navrhovateľa tým písomne poverená navrhovateľom dňa XX.X.XXXX.
Odporca predložil kópiu M. o úvere a Dodatok k zmluve o bežnom účte uzavreté dňa XX.X.XXXX medzi
Slovenskou sporiteľňou a.s., Bratislava ako veriteľom a Vlastníkmi bytov a nebytových priestorov
bytového domu súp. č. XXXX zapísaného na LV č. XXXX k.ú. W., ako dlžníkmi, zastúpených
odporcom, ktorej predmetom je poskytnutie úveru XXX.XXX € s premennou referenčnou sadzbou
1mesačný EURIBOR, úrokovou maržou 2% ročne s konečnou splatnosťou úveru do XX.X.XXXX na splatenie
úverov poskytnutých podľa zmluvy o úvere č. XXXXUXXXXX a č. XXXXXXXXX K. U. Y., a.s. na účely
opravy, rekonštrukcie alebo modernizácie spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva
predmetného bytového domu, konkrétne dodávku, montáž plynovej kotolne a systému solárneho ohrevu
TÚV a presklenie spoločných priestorov a pivničných okien.
Predmetom zmluvy je aj poskytnutie Kontokorentného úveru v sume XX.XXX € s úrokovou maržou
X,XX% ročne s konečnou splatnosťou do XX.X.XXXX.
V čl. Z. Zmluvy o úvere a Dodatku k zmluve o bežnom účte je dojednané zabezpečenie pohľadávky banky
vinkuláciou poistného plnenia bytového domu súp. č. C. zapísaného na LV č. XXXX k.ú. W. v prospech
banky.
Z predloženej kópie zmluvy o dielo zo dňa X.XX.XXXX je zrejmé, že vlastníci bytov a nebytových
priestorov bytového domu súp. č. XXXX zapísaného na LV č. XXXX k.ú. W., zastúpení odporcom si
objednali u W. Y., s.r.o. výrobu a montáž PVC okien na bytovom dome v rozsahu podľa priloženej
cenovej ponuky za dohodnutú cenu diela XX.XXX,XX € s DPH.
Odporca predložil i kópiu zmluvy o dielo uzavretej dňa X.XX.XXXX medzi vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov bytového domu súp. č. XXXX zapísaného na LV č. XXXX k.ú. W., ako
objednávateľmi, zastúpených odporcom a W. spol. s r.o., ako zhotoviteľom, ktorej predmetom je
dodávka a montáž plynovej kotolne a solárneho ohrevu W. bytového domu súp. č. XXXX k.ú. W. za cenu
XXX.XXX,XX € s DPH.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami;
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal;
Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak vlastníci
bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení úveru, o zmluve o vstavbe
alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome a o zmene formy výkonu správy, rozhoduje
sa hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome. Ak sa rozhoduje písomným hlasovaním podľa tohto odseku, podpis
vlastníka potvrdia najmenej dvaja overovatelia, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov bytov a
nebytových priestoroch. Overiť písomné hlasovanie môže aj notár alebo obecný úrad.
Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. Ak nejde o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve alebo o
zmluve o výkone správy môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné
hlasovanie. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sedem
dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, a o termíne a mieste hlasovania, a
to spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacom lístku musí byť uvedený deň konania hlasovania, meno a
priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac
otázok, označia sa poradovými číslami. Pri každej otázke musia byť dva rámčeky, z ktorých jeden je
nadpísaný slovom "áno" a druhý slovom "nie". Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru nevyznačí
svoj názor, je hlas neplatný. Po vykonaní hlasovania písomnou formou správca, zástupca vlastníkov
alebo predseda za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od písomného hlasovania spôsobom v
dome obvyklým. Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny
hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak zákon neustanovuje inak. V
prípade neúspešného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov
alebo na zhromaždení podľa odseku 2. Hlasovanie písomnou formou o tej istej veci možno opakovať až
po prerokovaní predmetu hlasovania na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení. Prehlasovaný
vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku
hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo
nebytového
priestoru nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, pretože mu nebol oznámený spôsobom v dome
obvyklým, má právo obrátiť sa do troch mesiacov od hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká.
Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je existencia právneho vzťahu a osvedčenie
skutočnosti, že právo z tohto právneho vzťahu je ohrozované alebo porušované.
Na nariadenie predbežného opatrenia je potrebné, aby navrhovateľ osvedčil potrebnosť dočasnej
úpravy pomerov. Navrhovaným predbežným opatrením sa navrhovateľ domáhal, aby súd zakázal odporcovi
vykonať úkony v zmysle prijatých rozhodnutí podľa písomného hlasovania vlastníkov bytov a
nebytových priestorov konaného v dňoch XX.XX.XXXX až XX.X.XXXX (uzatvoriť zmluvu o úvere, zmluvu o
kontokorentnom úvere, zmluvu o zabezpečení pohľadávky z úveru formou vinkulácie poistného plnenia,
zmluvu o výstavbe kotolne, solárnych zariadení, zmluvu o výmene presklenia v spoločných častiach a
pivničných priestoroch). Navrhovateľ neosvedčil potrebnosť dočasnej úpravy, pretože z predložených
listinných dôkazov vyplýva, že odporca v mene vlastníkov uzatvoril dňa XX.XX.XXXX so Y., a.s.
zmluvu o úvere a dodatok k zmluve o bežnom účte, predmetom ktorej je poskytnutie splátkového úveru
na opravu a rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva
predmetného bytového domu vo výške XXX.XXX,- €, poskytnutie kontokorentného úveru a zabezpečenie
pohľadávky Y., a.s. z poskytnutého úveru formou vinkulácie poistného plnenia a zároveň odporca
uzatvoril v dňoch X.XX.XXXX a X.XX.XXXX zmluvy o dielo s dodávateľmi spol. W., s.r.o. a W., s.r.o.,
ktorých predmetom je výstavba kotolne, solárnych zariadení a výroba a montáž okien v spoločných
priestoroch v dome.
Na základe uvedeného súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol z dôvodu neexistencie
potreby dočasnej úpravy pomerov, keďže navrhovaným predbežným opatrením sa má odporcovi zakázať
výkon činností, ktoré boli odporcom uskutočnené ešte pred podaním návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia.
O náhrade trov predbežného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
nunenko
27.12.13,22:07
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:
5112233142
14C/38/2013
Okresný súd Žilina
JUDr. Vladimír Kozáčik
ECLI:SK:OSZA:2013:5112233142.2
18.06.2013
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci
navrhovateľa: BYTTERM, a.s., IČO: 31 584 705, so sídlom Seleziánska 4, Žilina, právne zastúpený:
JUDr. Nikoletou Sekerákovou, advokátkou, so sídlom Ul. 1. mája 18, Žilina proti odporcovi: J. J., Q..
XX.X.XXXX, U. J. XX, J., o zaplatenie 860,89 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd konanie v časti o zaplatenie 248,38 eur z a s t a v u j e .
Súd návrh na zaplatenie 612,51 eur z a m i e t a .
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy
20,74 eur od 26.6.2011 do 31.5.2012, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 60 eur od 26.7.2011 do
31.5.2012, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 60 eur od 26.8.2011 do 31.5.2012, vo výške 9,5 % ročne zo
sumy 60 eur od 26.9.2011 do 31.5.2012 vo výške 9,5 % ročne zo sumy 60 eur od 26.10.2011 do
31.5.2012, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 60 eur od 26.11.2011 do 31.5.2012, vo výške 9 % ročne zo
sumy 60 eur od 26.12.2011 do 31.5.2012, vo výške 9 % ročne zo sumy 59,67 eur od 26.1.2012 do
31.5.2013, vo výške 9 % ročne zo sumy 59,67 eur od 26.2.2012 do 31.5.2013, vo výške 9 % ročne zo
sumy 59,67 eur od 26.3.2012 do 31.5.2013, vo výške 9 % ročne zo sumy 59,67 eur od 26.4.2012 do
31.5.2013, vo výške 9 % ročne zo sumy 59,67 eur od 26.5.2012 do 31.5.2013, vo výške 9 % ročne zo
sumy 60,60 eur od 26.6.2012 do 31.5.2013, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 60,60 eur od 26.7.2012 do
31.5.2013, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 60,60 eur od 26.8.2012 do 31.5.2013 do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
Súd návrh o zaplatenie úrokov z omeškania vo zvyšku z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 25.9.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia 860,89 eur spolu s 9,25
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,74 eur od 26.6.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.7.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 60,00 eur od 26.8.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od
26.9.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.10.2011 do
zaplatenia, 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.11.2011 do zaplatenia, 9 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.12.2011 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 59,67 eur od 26.1.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67
eur od 26.2.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.3.2012 do
zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.4.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.5.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 60,60 eur od 26.6.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,60 eur od
26.7.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,60 eur od 26.8.2012 do
zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ na základe zmluvy o výkone správy č.
297/2796/H/2011 zo dňa 25.7.2011 podľa § 8 zák. č. 182/1993 Z.z. s vlastníkmi bytov na ul. Y. č. 6, 6,
8, XX, XX, XX, XX, XX, súp. č. XXXX v M., zabezpečuje ako správca prevádzku a údržbu domu v
ktorom sa nachádza byt odporcu. Odproca je vlastníkom bytu č. 11 na ul. Y. súp. č. XXXX, vchod XX v
M..
Aj napriek skutočnosti, že v zmysle čl. III. ods. 3.2. písm. f/ zmluvy bol odporca povinný
vždy do 25 dňa v mesiaci platiť preddavky, svoju povinnosť splnil len čiastočne a to úhradou za obdobie
január 2011 a február 2012 (na pojednávaní opravil úhradu ako za mesiac 02/2011) po 57 eur, ktoré
boli zaúčtované s preplatkom za ročné vyúčtovanie 2010 a 2011 na nedoplatky 2011 na mesiac január
2011 až máj 2011 a čiastočne 38,53 eur na mesiac jún 2011, pričom uviedol, že za mesiac jún 2011
eviduje nedoplatok 20,67 eur, za mesiace 07/2011 až 12/2011 mesačne po 60,- eur, 01/2012 až
05/2012 mesačne po 59,67 eur a jún 2012 až 08/2012 mesačne po 60,60 eur, spolu 860,89 eur.
Vzhľadom na omeškanie s úhradou peňažného dlhu požaduje aj úrok z omeškania od splatnosti
jednotlivých preddavkov.
Vo veci vydal súd dňa 19.10.2012 platobný rozkaz č. k. 17Ro 308/2012-38, ktorým v plnom rozsahu
vyhovel návrhu. Z dôvodu nedoručenia platobného rozkazu do vlastných rúk odporcu a nesplnenie
podmienok pre jeho vydanie podľa § 173 ods. 1 O.s.p. súd podľa ust. § 173 ods. 2 O.s.p. platobný
rozkaz zrušil.
Vo veci súd nariadil pojednávanie. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal
doručené uložením zásielky v spise, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Navrhovateľ na pojednávaní vzal návrh v časti o zaplatenie istiny 248,38 eur bez vzťahu k úrokom z
omeškania späť, pričom súd konanie v tejto časti zastavil.
Uplatnený nárok kvalifikovala ako nárok o zaplatenie zostatku istiny a ktorým sa domáha úhrady
preddavkov od júna 2011 do augusta 2012, pretože odporca od februára 2011 neuhrádza žiadne
preddavky.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to, zmluvou o výkone správy č.
297/2796/H/2011 z 25.7.2011, ktorou nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov
rozhodla o správe bytového domu navrhovateľa ako správcom.
Súd nezistil neplatnosť zmluvy o správe, pričom vychádzal zo záväzkového vzťahu s úpravou danou
zák. č. 182/1993 Z.z..
Súd zistil, že v čl. III. ods. 3.2. písm. f/ zmluvy bol vlastník bytu a nebytového priestoru v dome č.s.
XXXX. k.ú. M. povinný vždy do 25 dňa v mesiaci platiť preddavky a ostatné platby v lehote uvedenej v
zmluve ako aj odplatu podľa čl. IV. zmluvy s poukazom na čl. II. bod 3.1., písm. s/ a t/ zmluvy. Súd zistil,
že splatnosť preddavkov bola dohodnutá v čl. 4.2.3. zmluvy do 25-teho dňa príslušného mesiaca.
Súd z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 zistil, že
zálohy boli predpísané vo výške 715,62 eur, pričom skutočné náklady predstavovali 510,32 eur, s
uvedením stavu konta k 31.3.2012 pred vyúčtovaním vo výške mínus 765,05 eur. V súvislosti s
vyúčtovaním súd oboznámil a predpis výšky preddavkov, z ktorého zistil predpísanú výšku preddavkov
06/2011 až 12/2011 mesačne po 60,- eur, 01/2012 až 05/2012 mesačne po 59,67 eur a jún 2012 až
08/2012 mesačne po 60,60 eur.
Súd z prílohy k vyúčtovaniu za rok 2011 s podrobným vyúčtovaním meraní v bytovom dome a dome a
sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.9.2012 do 11.4.2013 zistil, že boli predpísané úhrady vo
výške 60,60 eur s narastajúcim zostatkom vo výške 1.285,09 eur k 31.3.2013.
Podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu odporcu za rok 2012 boli správcom predpísané
zálohy vo výške 722,55 eur a skutočný náklad vo výške 474,14 eur, pričom nedoplatok po vyúčtovaní k
31.3.2013 predstavoval mínus 1.036,71 eur. Súd ďalej z sumárnej analýzy platieb od 1.5.2011 do
31.5.2013 zistil, že stav konta k 31.5.2013 po rozdiele mínus 248,38 eur predstavuje mínu 1.157,91 eur.
Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v
súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne
vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa
pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky
na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa
dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli
inak.
Podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č. 182/1993 Z. z. správca je povinný najneskôr do 31. mája
nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so
správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv,
úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
Hoci navrhovateľ na pojednávaní predložil aj vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za
obdobie rokov 2011 a 2012, v tejto súvislosti nevykonal žiaden procesný úkon. Výslovne uviedol, že sa
domáha úhrady preddavkov po späťvzatí vo výške 612,51 eur bez bližšej špecifikácie. Podaním zo
dňa 12.6.2013 síce vyjadril vôľu domáhať sa úrokov z omeškania v inom rozsahu ako uvedenom
návrhom, avšak na výslovnú otázku súdu uviedol, že späťvzatie sa úrokov z omeškania netýka, teda
súd nemohol konania v časti úrokov z z omeškania na ohraničenú dobu splatných od 26.6.2011,
26.7.2011, 26.8.2011, 26.9.2011 a časti 47,64 eur od 26.10.2011 do 31.12.2012 zastaviť. Navrhovateľ,
naviac ak je zastúpený advokátom u ktorého je predpokladaná znalosť zákonov si musí uvedomiť, že
až žiada priznať niečo iné ako pôvodným návrhom, jedná sa o zmenu návrhu, ak žiada priznať nárok z
iného dôvodu, jedná sa o zmenu celého návrhu, ak žiada priznať to isté plnenie ale v nižšom alebo
vyššou rozsahu (a to aj pri príslušenstve), jedná sa o rozšírenie nárokov alebo čiastočné späťvaztie, na
ktoré musí procesne reagovať, t.j. uviesť v ktorom rozsahu nároky rozširuje alebo berie späť.
Navrhovateľ sa počas celého konania domáhal nárokov na zaplatenie preddavkov a to aj napriek tomu,
že sám predložil ročné zúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2011 a 2012.
Navrhovateľ si musí pri podaní návrhu uvedomiť čoho a z akého dôvodu sa domáha, nie len kopírovať
jednoduché účtovné zostavy o výkaze nedoplatkov. Aj keď navrhovateľ svoj návrh nemusí právne
kvalifikovať, resp. právna kvalifikácia nie je pre rozhodnutie súdu záväzná, súd je viazaný okrem
vyjadrenia sumy v petite aj skutkovým opisom nárokov, ktoré nárok kvalitatívne vymedzujú a definujú.
Súd na dôvažok považuje za dôležité uviesť, že navrhovateľ, hoci vykonáva správu bytového domu sa
nemôže úspešne domáhať ani nárokov zo zostatku na účte vlastníka domu (stav konta), pretože nárok
musí mať vždy odraz v hmotnom práve, teda záväzkových či iných nárokoch, pretože u správcu bytu sa
nejedná o nároky zo zmluvy o účte ale o správu bytového domu. Preto ak vznikajú vlastníkovi bytu
rôzne záväzky a pohľadávky zo zmluvy o správe (preplatky a nedoplatky z ročného či iného
vyúčtovania, sankcie, zmluvné pokuty ...), musí správca záväzky započítať voči pohľadávkam, inak sa
nároky nestretnú a vzájomne sa neovplyvňujú, teda bez ohľadu na „účtovanie zostatku účtu vlastníka
bytu - stav konta“ jednotlivé nároky nezanikajú. Správca spravuje bytový dom nie vedie účet!
Evidovaním dlhu na účte bez jeho reálnej špecifikácie sa obchádza aj ustanovenie § 566 ods. 2
Občianskeho zákonníka.
Napriek tomu, že navrhovateľ preukázal, že odporca bol povinný k úhrade nákladov spojených s
užívaním bytu za rok 2011 vo výške 510,- eur a tvrdil, že odporca v roku 2011 vykonal len dve platby
preddavkov v mesiacoch 1/ a 2/2011 po 57 eur, neuplatnil si nárok v mene ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov vo výške rozdielu, obdobne ako si neuplatnil nárok na úhradu nákladov
spojených s užívaním bytu za obdobie roku 2012 vo výške skutočných nákladov 474,17 eur, ale zotrval
na nároku na úhradu preddavkov.
Súd je viazaný návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Súd je viazaný nie len výškou uplatneného nároku ale aj
skutkovým vymedzením návrhu. Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. súčasťou návrhu musí byt aj pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z
neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Základnou zásadou občianskeho procesu je rovnosť účastníkov konania a prejednacia zásada na
rozdiel od vyšetrovacej alebo inkvizičnej zásady. Súd v rámci zásady preto rozhoduje o uplatnenom
nároku nárok nevyhľadáva (mimo konaní podľa § 81 O.s.p., ktoré súd môže začať z úradnej
povinnosti). Každý nárok je definovaný nie len sumou ale aj dôvodom. Bez takéhoto vymedzenia
nároku by nemal odporca možnosť brániť právo, pretože by nevedel prečo a z akého dôvodu požaduje
navrhovateľ určitú sumu. Ak sa zmenia dôvody, znamená to aj zmenu návrhu bez toho, aby sa zmenila
uplatnená suma.
Vo vzťahu k nároku navrhovateľa na nárok z neuhradených preddavkov za rok 2011 a
2012 súd poukazuje na skutočnosť, že preddavky majú charakter zálohových platieb odmenu za
správu, odmenu domovníka a zástupca vlastníkov bytov, úhradu plnení dodávateľom energií pre
spoločné časti a zariadenia domu, odplata za ohrev vody a TÚV a ich účelom je vytvoriť fond na úhradu
plnení, prípadne udržanie chodu sezónnych služieb (dodávka kúrenia, ohrev) pomerným rozložením
plnení ako aj rentabilizovať ekonomiku chodu náročnosťou vyúčtovaní spotreby. Preto hoci je daná
povinnosť platiť preddavky na poskytované služby, výška nároku úhrady sa služby môže byť rozdielna
od výšky určených preddavkov, čoho výsledkom je aj navrhovateľom predložené vyúčtovanie.
Výrok rozsudku je záväzný, podľa § 159 ods. 2 O.s.p. pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním
rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Podľa § 163 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok
odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh
zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo
splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Rozsudky o výchove a
výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností,
alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Iné rozsudky
nemožno zmeniť iba v konaní na základe riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov,
právoplatné rozsudky okrem dôvodov podľa § 163 O.s.p. zmeniť nemožno.
Preto súd v rámci zachovania záväznosti rozsudkov a právnej istoty nemôže vo výroku rozsudku
zaviazať odporcu na plnenie, ktoré je predbežné a môže sa uplynutím času meniť. Pri existencii
právoplatného rozhodnutia odsudzujúceho na plnenie sa nemožno spoliehať na vôľu jedného účastníka
či a ako vykoná vyúčtovanie, ak výsledok bude rozdielny od sumy uvedenej vo výroku súdu na úhradu
ktorej bol odporca zaviazaný. Zaviazaním odporcov na zaplatenie preddavkov by mohol vzniknúť stav,
že odporcovia by boli právoplatne zaviazaní na plnenie vyššie, ako by bol nárok zo skutočného
vyúčtovania, pričom rozhodnutie súdu by už pri vyúčtovaní nebolo možné zmeniť. Uvedená skutočnosť
vyplýva napokon aj zo samotných vyúčtovaní predložených navrhovateľom. Súd je preto názoru uložiť
vlastníkovi bytu súdnym rozhodnutím plniť preddavky ak ich dobrovoľne neplní je možné len prípadne
uložením povinnosti v predbežnom opatrení s tým, že v samotnom konaní sa bude domáhať
navrhovateľ zaplatenia nedoplatku. Charakter spoločenstva (zoskupenia, súboru) vlastníkov bytov ako
viacerých vlastníkov bytov v bytovom dome (aj vlastníkov nebytových priestorov), ktorí sú aj
podielovými spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení domu je podobný podielovému
spoluvlastnícku. Preto ak sa vyskytujú jedinci, ktorí preddavky neplatia a neprispievajú do spoločných
fondov, musia ostatní vlastníci znášať aj ich podiel pre zabezpečenie chodu a následne sa domáhať
vrátenia poskytnutého plnenia. Fond fondu prevádzky údržby a opráv vlastne tvorí súhrn prostriedkov
ktoré sú vytvárané na to, aby mohli byť z naakumulovaného objemu priebežne uhrádzané platby za
plnenia, odmeny a vytvárali sa prostriedky na obnovu. Súd uznáva, že čím je viac neplatičov tak o to je
ťažšie udržať možnosť zabezpečenia úhrad povinností voči dodávateľom energií, zabezpečiť opravy a
pod.. Vlastníci alebo spoločenstvo však pri omeškaní s úhradou preddavku sa môžu domáhať náhrady
škody vzniknutej nezaplatením preddavku, prípadne si môžu v zmluve o spoločenstve alebo o výkone
správy dohodnúť, že povinnosť platiť preddavky bude zabezpečená zmluvnou pokutou a pod.. Súd tu
analogicky poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu č.k. SR 4 Cdo 140/02 podľa ktorého nájomca
nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto
platieb; pred vyúčtovaním táto úhrada totiž nie je ešte splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok na
poplatok z omeškania podľa § 697 Občianskeho zákonníka. Preto hoci je zákonom a aj v správe
dohodnutá povinnosť platiť preddavky a je aj určená ich splatnosť, nejedná sa o dlh vlastníka bytu,
preto že tento vznikne až po vyúčtovaní nárokov ale len o porušenie povinnosti, s porušením ktorej je
možné spájať napríklad vznik škody (nevyhnutnosť financovať dlh, ktorý mal byť hradený preddavkami
pôžičkou, úverom, poprípade škoda vzniknutím uplatnením sankcií zo strany dodávateľa tepla,
elektriny, vody a pod). Ani u dodávateľov energií nie je možné uplatniť napríklad sankcie spojené s
neuhradením preddavku, či už úrok z omeškania pre nezaplatenie preddavku, odpojenie od dodávky
energií a pod. (napr. nárok podľa § 32 ods. 1 písm. m/ zák. č. 442/2002 Z.z.), ale len v súvislosti s
omeškaním úhrady. Dlh, resp. záväzok predstavuje nárok na odplatu a zodpovedá poskytnutému
plneniu (napr. dodanie tovaru, dodanie energie, kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné upravené zmluvy)
pri dohodnutej alebo určenej splatnosti, avšak samotný dlh nemôže vzniknúť len neposkytnutím
preddavku, pretože nie je ešte známa výška poskytnutého protiplnenia. Súd poukazuje aj na dikciu
ustanovenia § 8 ods. 2 písm. e/ zák. č. 182/1993 Z.z. podľa ktorého je správca povinný sledovať úhrady
za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Nedoplatok však môže vzniknúť až vyúčtovaním
nie neuhradením preddavku.
Pokiaľ však už uplynula lehota na vyúčtovanie preddavkov (podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č.
182/1993 Z. z. správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka), nárok na preddavok ako
taký zanikol, pretože sa navrhovateľ môže domáhať len nároku na úhradu vzniknutého nedoplatku. Aby
však súd v tomto prípade mohol priznať nároky vo výške nedoplatku (ktorý naviac vôbec navrhovateľ
pred súdom nevyčíslil a neuplatnil), musel by navrhovateľ zmeniť návrh, pretože návrhom sa domáha
úhrady preddavkov nie nedoplatku, pričom takýto návrh vykonal. Súd teda bol viazaný vymedzením
nároku nie je kvantitatívne (sumou toho čo žiada) ale aj kvalitatívne (prečo a z akého dôvodu nárok
žiada).
Súd preto nemal inú možnosť ako návrh na zaplatenie 612,51 eur zamietnuť.
Súd sa ďalej zaoberal vznikom povinnosti odporcu zaplatiť úroky z omeškania.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd zistil, že zmluvou o správe sa odporca zaviazal k úhrade preddavkov a omeškaním s úhradou
preddavku ako peňažného plnenia sa dostal do omeškania s peňažným plnením. Úroky z omeškania
predstavujú charakterom istý druh sankcie za omeškania a paušalizovanej náhrady škody. Vzhľadom
na jednotlivé omeškania odporcu s úhradou preddavkov od marca 2011 ako zmluvným peňažným
plnením, súd priznal navrhovateľovi ako správcovi, fakticky ostatným vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v dome, sankciu úrokov z omeškania, avšak len do doby, kedy preddavky stratili charakter
zálohových platieb, t.j. do času, kedy podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č. 182/1993 Z.z. je povinný
vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na
jednotlivé byty a nebytové priestory v dome, teda zúčtovať preddavky oproti vyúčtovaniam uhradených
nákladov, teda do 31. mája nasledujúceho roku. Súd preto zaviazal odporcu na úhradu úrokov z
omeškania vo výške podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. od splatnosti preddavkov do
doby povinnosti ich zúčtovania, teda do 31. mája 2012 vo vzťahu k preddavkom splatným k 25. dňu
kalendárneho mesiaca v roku 2011 a do 31. mája 2013 vo vzťahu k preddavkom splatným k 25. dňu
kalendárneho mesiaca v roku 2012, pričom súd rozhodoval len vo vzťahu k jednotlivým žalobou
uplatneným nárokom. Súd preto nároky na priznaný rozsah zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., tak, že v prevažnej miere úspešnému
odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nezistil vznik trov konania
na jeho strane a odporca si takéto nároky neuplatnil.Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 25.9.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia 860,89 eur spolu s 9,25
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,74 eur od 26.6.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.7.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 60,00 eur od 26.8.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od
26.9.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.10.2011 do
zaplatenia, 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.11.2011 do zaplatenia, 9 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.12.2011 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 59,67 eur od 26.1.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67
eur od 26.2.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.3.2012 do
zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.4.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.5.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 60,60 eur od 26.6.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,60 eur od
26.7.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,60 eur od 26.8.2012 do
zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ na základe zmluvy o výkone správy č.
297/2796/H/2011 zo dňa 25.7.2011 podľa § 8 zák. č. 182/1993 Z.z. s vlastníkmi bytov na ul. Y. č. 6, 6,
8, XX, XX, XX, XX, XX, súp. č. XXXX v M., zabezpečuje ako správca prevádzku a údržbu domu v
ktorom sa nachádza byt odporcu. Odproca je vlastníkom bytu č. 11 na ul. Y. súp. č. XXXX, vchod XX v
M..
Aj napriek skutočnosti, že v zmysle čl. III. ods. 3.2. písm. f/ zmluvy bol odporca povinný
vždy do 25 dňa v mesiaci platiť preddavky, svoju povinnosť splnil len čiastočne a to úhradou za obdobie
január 2011 a február 2012 (na pojednávaní opravil úhradu ako za mesiac 02/2011) po 57 eur, ktoré
boli zaúčtované s preplatkom za ročné vyúčtovanie 2010 a 2011 na nedoplatky 2011 na mesiac január
2011 až máj 2011 a čiastočne 38,53 eur na mesiac jún 2011, pričom uviedol, že za mesiac jún 2011
eviduje nedoplatok 20,67 eur, za mesiace 07/2011 až 12/2011 mesačne po 60,- eur, 01/2012 až
05/2012 mesačne po 59,67 eur a jún 2012 až 08/2012 mesačne po 60,60 eur, spolu 860,89 eur.
Vzhľadom na omeškanie s úhradou peňažného dlhu požaduje aj úrok z omeškania od splatnosti
jednotlivých preddavkov.
Vo veci vydal súd dňa 19.10.2012 platobný rozkaz č. k. 17Ro 308/2012-38, ktorým v plnom rozsahu
vyhovel návrhu. Z dôvodu nedoručenia platobného rozkazu do vlastných rúk odporcu a nesplnenie
podmienok pre jeho vydanie podľa § 173 ods. 1 O.s.p. súd podľa ust. § 173 ods. 2 O.s.p. platobný
rozkaz zrušil.
Vo veci súd nariadil pojednávanie. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal
doručené uložením zásielky v spise, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Navrhovateľ na pojednávaní vzal návrh v časti o zaplatenie istiny 248,38 eur bez vzťahu k úrokom z
omeškania späť, pričom súd konanie v tejto časti zastavil.
Uplatnený nárok kvalifikovala ako nárok o zaplatenie zostatku istiny a ktorým sa domáha úhrady
preddavkov od júna 2011 do augusta 2012, pretože odporca od februára 2011 neuhrádza žiadne
preddavky.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to, zmluvou o výkone správy č.
297/2796/H/2011 z 25.7.2011, ktorou nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov
rozhodla o správe bytového domu navrhovateľa ako správcom.
Súd nezistil neplatnosť zmluvy o správe, pričom vychádzal zo záväzkového vzťahu s úpravou danou
zák. č. 182/1993 Z.z..
Súd zistil, že v čl. III. ods. 3.2. písm. f/ zmluvy bol vlastník bytu a nebytového priestoru v dome č.s.
XXXX. k.ú. M. povinný vždy do 25 dňa v mesiaci platiť preddavky a ostatné platby v lehote uvedenej v
zmluve ako aj odplatu podľa čl. IV. zmluvy s poukazom na čl. II. bod 3.1., písm. s/ a t/ zmluvy. Súd zistil,
že splatnosť preddavkov bola dohodnutá v čl. 4.2.3. zmluvy do 25-teho dňa príslušného mesiaca.
Súd z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 zistil, že
zálohy boli predpísané vo výške 715,62 eur, pričom skutočné náklady predstavovali 510,32 eur, s
uvedením stavu konta k 31.3.2012 pred vyúčtovaním vo výške mínus 765,05 eur. V súvislosti s
vyúčtovaním súd oboznámil a predpis výšky preddavkov, z ktorého zistil predpísanú výšku preddavkov
06/2011 až 12/2011 mesačne po 60,- eur, 01/2012 až 05/2012 mesačne po 59,67 eur a jún 2012 až
08/2012 mesačne po 60,60 eur.
Súd z prílohy k vyúčtovaniu za rok 2011 s podrobným vyúčtovaním meraní v bytovom dome a dome a
sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.9.2012 do 11.4.2013 zistil, že boli predpísané úhrady vo
výške 60,60 eur s narastajúcim zostatkom vo výške 1.285,09 eur k 31.3.2013.
Podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu odporcu za rok 2012 boli správcom predpísané
zálohy vo výške 722,55 eur a skutočný náklad vo výške 474,14 eur, pričom nedoplatok po vyúčtovaní k
31.3.2013 predstavoval mínus 1.036,71 eur. Súd ďalej z sumárnej analýzy platieb od 1.5.2011 do
31.5.2013 zistil, že stav konta k 31.5.2013 po rozdiele mínus 248,38 eur predstavuje mínu 1.157,91 eur.
Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v
súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne
vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa
pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky
na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa
dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli
inak.
Podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č. 182/1993 Z. z. správca je povinný najneskôr do 31. mája
nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so
správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv,
úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
Hoci navrhovateľ na pojednávaní predložil aj vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za
obdobie rokov 2011 a 2012, v tejto súvislosti nevykonal žiaden procesný úkon. Výslovne uviedol, že sa
domáha úhrady preddavkov po späťvzatí vo výške 612,51 eur bez bližšej špecifikácie. Podaním zo
dňa 12.6.2013 síce vyjadril vôľu domáhať sa úrokov z omeškania v inom rozsahu ako uvedenom
návrhom, avšak na výslovnú otázku súdu uviedol, že späťvzatie sa úrokov z omeškania netýka, teda
súd nemohol konania v časti úrokov z z omeškania na ohraničenú dobu splatných od 26.6.2011,
26.7.2011, 26.8.2011, 26.9.2011 a časti 47,64 eur od 26.10.2011 do 31.12.2012 zastaviť. Navrhovateľ,
naviac ak je zastúpený advokátom u ktorého je predpokladaná znalosť zákonov si musí uvedomiť, že
až žiada priznať niečo iné ako pôvodným návrhom, jedná sa o zmenu návrhu, ak žiada priznať nárok z
iného dôvodu, jedná sa o zmenu celého návrhu, ak žiada priznať to isté plnenie ale v nižšom alebo
vyššou rozsahu (a to aj pri príslušenstve), jedná sa o rozšírenie nárokov alebo čiastočné späťvaztie, na
ktoré musí procesne reagovať, t.j. uviesť v ktorom rozsahu nároky rozširuje alebo berie späť.
Navrhovateľ sa počas celého konania domáhal nárokov na zaplatenie preddavkov a to aj napriek tomu,
že sám predložil ročné zúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2011 a 2012.
Navrhovateľ si musí pri podaní návrhu uvedomiť čoho a z akého dôvodu sa domáha, nie len kopírovať
jednoduché účtovné zostavy o výkaze nedoplatkov. Aj keď navrhovateľ svoj návrh nemusí právne
kvalifikovať, resp. právna kvalifikácia nie je pre rozhodnutie súdu záväzná, súd je viazaný okrem
vyjadrenia sumy v petite aj skutkovým opisom nárokov, ktoré nárok kvalitatívne vymedzujú a definujú.
Súd na dôvažok považuje za dôležité uviesť, že navrhovateľ, hoci vykonáva správu bytového domu sa
nemôže úspešne domáhať ani nárokov zo zostatku na účte vlastníka domu (stav konta), pretože nárok
musí mať vždy odraz v hmotnom práve, teda záväzkových či iných nárokoch, pretože u správcu bytu sa
nejedná o nároky zo zmluvy o účte ale o správu bytového domu. Preto ak vznikajú vlastníkovi bytu
rôzne záväzky a pohľadávky zo zmluvy o správe (preplatky a nedoplatky z ročného či iného
vyúčtovania, sankcie, zmluvné pokuty ...), musí správca záväzky započítať voči pohľadávkam, inak sa
nároky nestretnú a vzájomne sa neovplyvňujú, teda bez ohľadu na „účtovanie zostatku účtu vlastníka
bytu - stav konta“ jednotlivé nároky nezanikajú. Správca spravuje bytový dom nie vedie účet!
Evidovaním dlhu na účte bez jeho reálnej špecifikácie sa obchádza aj ustanovenie § 566 ods. 2
Občianskeho zákonníka.
Napriek tomu, že navrhovateľ preukázal, že odporca bol povinný k úhrade nákladov spojených s
užívaním bytu za rok 2011 vo výške 510,- eur a tvrdil, že odporca v roku 2011 vykonal len dve platby
preddavkov v mesiacoch 1/ a 2/2011 po 57 eur, neuplatnil si nárok v mene ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov vo výške rozdielu, obdobne ako si neuplatnil nárok na úhradu nákladov
spojených s užívaním bytu za obdobie roku 2012 vo výške skutočných nákladov 474,17 eur, ale zotrval
na nároku na úhradu preddavkov.
Súd je viazaný návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Súd je viazaný nie len výškou uplatneného nároku ale aj
skutkovým vymedzením návrhu. Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. súčasťou návrhu musí byt aj pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z
neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Základnou zásadou občianskeho procesu je rovnosť účastníkov konania a prejednacia zásada na
rozdiel od vyšetrovacej alebo inkvizičnej zásady. Súd v rámci zásady preto rozhoduje o uplatnenom
nároku nárok nevyhľadáva (mimo konaní podľa § 81 O.s.p., ktoré súd môže začať z úradnej
povinnosti). Každý nárok je definovaný nie len sumou ale aj dôvodom. Bez takéhoto vymedzenia
nároku by nemal odporca možnosť brániť právo, pretože by nevedel prečo a z akého dôvodu požaduje
navrhovateľ určitú sumu. Ak sa zmenia dôvody, znamená to aj zmenu návrhu bez toho, aby sa zmenila
uplatnená suma.
Vo vzťahu k nároku navrhovateľa na nárok z neuhradených preddavkov za rok 2011 a
2012 súd poukazuje na skutočnosť, že preddavky majú charakter zálohových platieb odmenu za
správu, odmenu domovníka a zástupca vlastníkov bytov, úhradu plnení dodávateľom energií pre
spoločné časti a zariadenia domu, odplata za ohrev vody a TÚV a ich účelom je vytvoriť fond na úhradu
plnení, prípadne udržanie chodu sezónnych služieb (dodávka kúrenia, ohrev) pomerným rozložením
plnení ako aj rentabilizovať ekonomiku chodu náročnosťou vyúčtovaní spotreby. Preto hoci je daná
povinnosť platiť preddavky na poskytované služby, výška nároku úhrady sa služby môže byť rozdielna
od výšky určených preddavkov, čoho výsledkom je aj navrhovateľom predložené vyúčtovanie.
Výrok rozsudku je záväzný, podľa § 159 ods. 2 O.s.p. pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním
rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Podľa § 163 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok
odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh
zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo
splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Rozsudky o výchove a
výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností,
alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Iné rozsudky
nemožno zmeniť iba v konaní na základe riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov,
právoplatné rozsudky okrem dôvodov podľa § 163 O.s.p. zmeniť nemožno.
Preto súd v rámci zachovania záväznosti rozsudkov a právnej istoty nemôže vo výroku rozsudku
zaviazať odporcu na plnenie, ktoré je predbežné a môže sa uplynutím času meniť. Pri existencii
právoplatného rozhodnutia odsudzujúceho na plnenie sa nemožno spoliehať na vôľu jedného účastníka
či a ako vykoná vyúčtovanie, ak výsledok bude rozdielny od sumy uvedenej vo výroku súdu na úhradu
ktorej bol odporca zaviazaný. Zaviazaním odporcov na zaplatenie preddavkov by mohol vzniknúť stav,
že odporcovia by boli právoplatne zaviazaní na plnenie vyššie, ako by bol nárok zo skutočného
vyúčtovania, pričom rozhodnutie súdu by už pri vyúčtovaní nebolo možné zmeniť. Uvedená skutočnosť
vyplýva napokon aj zo samotných vyúčtovaní predložených navrhovateľom. Súd je preto názoru uložiť
vlastníkovi bytu súdnym rozhodnutím plniť preddavky ak ich dobrovoľne neplní je možné len prípadne
uložením povinnosti v predbežnom opatrení s tým, že v samotnom konaní sa bude domáhať
navrhovateľ zaplatenia nedoplatku. Charakter spoločenstva (zoskupenia, súboru) vlastníkov bytov ako
viacerých vlastníkov bytov v bytovom dome (aj vlastníkov nebytových priestorov), ktorí sú aj
podielovými spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení domu je podobný podielovému
spoluvlastnícku. Preto ak sa vyskytujú jedinci, ktorí preddavky neplatia a neprispievajú do spoločných
fondov, musia ostatní vlastníci znášať aj ich podiel pre zabezpečenie chodu a následne sa domáhať
vrátenia poskytnutého plnenia. Fond fondu prevádzky údržby a opráv vlastne tvorí súhrn prostriedkov
ktoré sú vytvárané na to, aby mohli byť z naakumulovaného objemu priebežne uhrádzané platby za
plnenia, odmeny a vytvárali sa prostriedky na obnovu. Súd uznáva, že čím je viac neplatičov tak o to je
ťažšie udržať možnosť zabezpečenia úhrad povinností voči dodávateľom energií, zabezpečiť opravy a
pod.. Vlastníci alebo spoločenstvo však pri omeškaní s úhradou preddavku sa môžu domáhať náhrady
škody vzniknutej nezaplatením preddavku, prípadne si môžu v zmluve o spoločenstve alebo o výkone
správy dohodnúť, že povinnosť platiť preddavky bude zabezpečená zmluvnou pokutou a pod.. Súd tu
analogicky poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu č.k. SR 4 Cdo 140/02 podľa ktorého nájomca
nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto
platieb; pred vyúčtovaním táto úhrada totiž nie je ešte splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok na
poplatok z omeškania podľa § 697 Občianskeho zákonníka. Preto hoci je zákonom a aj v správe
dohodnutá povinnosť platiť preddavky a je aj určená ich splatnosť, nejedná sa o dlh vlastníka bytu,
preto že tento vznikne až po vyúčtovaní nárokov ale len o porušenie povinnosti, s porušením ktorej je
možné spájať napríklad vznik škody (nevyhnutnosť financovať dlh, ktorý mal byť hradený preddavkami
pôžičkou, úverom, poprípade škoda vzniknutím uplatnením sankcií zo strany dodávateľa tepla,
elektriny, vody a pod). Ani u dodávateľov energií nie je možné uplatniť napríklad sankcie spojené s
neuhradením preddavku, či už úrok z omeškania pre nezaplatenie preddavku, odpojenie od dodávky
energií a pod. (napr. nárok podľa § 32 ods. 1 písm. m/ zák. č. 442/2002 Z.z.), ale len v súvislosti s
omeškaním úhrady. Dlh, resp. záväzok predstavuje nárok na odplatu a zodpovedá poskytnutému
plneniu (napr. dodanie tovaru, dodanie energie, kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné upravené zmluvy)
pri dohodnutej alebo určenej splatnosti, avšak samotný dlh nemôže vzniknúť len neposkytnutím
preddavku, pretože nie je ešte známa výška poskytnutého protiplnenia. Súd poukazuje aj na dikciu
ustanovenia § 8 ods. 2 písm. e/ zák. č. 182/1993 Z.z. podľa ktorého je správca povinný sledovať úhrady
za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Nedoplatok však môže vzniknúť až vyúčtovaním
nie neuhradením preddavku.
Pokiaľ však už uplynula lehota na vyúčtovanie preddavkov (podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č.
182/1993 Z. z. správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka), nárok na preddavok ako
taký zanikol, pretože sa navrhovateľ môže domáhať len nároku na úhradu vzniknutého nedoplatku. Aby
však súd v tomto prípade mohol priznať nároky vo výške nedoplatku (ktorý naviac vôbec navrhovateľ
pred súdom nevyčíslil a neuplatnil), musel by navrhovateľ zmeniť návrh, pretože návrhom sa domáha
úhrady preddavkov nie nedoplatku, pričom takýto návrh vykonal. Súd teda bol viazaný vymedzením
nároku nie je kvantitatívne (sumou toho čo žiada) ale aj kvalitatívne (prečo a z akého dôvodu nárok
žiada).
Súd preto nemal inú možnosť ako návrh na zaplatenie 612,51 eur zamietnuť.
Súd sa ďalej zaoberal vznikom povinnosti odporcu zaplatiť úroky z omeškania.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd zistil, že zmluvou o správe sa odporca zaviazal k úhrade preddavkov a omeškaním s úhradou
preddavku ako peňažného plnenia sa dostal do omeškania s peňažným plnením. Úroky z omeškania
predstavujú charakterom istý druh sankcie za omeškania a paušalizovanej náhrady škody. Vzhľadom
na jednotlivé omeškania odporcu s úhradou preddavkov od marca 2011 ako zmluvným peňažným
plnením, súd priznal navrhovateľovi ako správcovi, fakticky ostatným vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v dome, sankciu úrokov z omeškania, avšak len do doby, kedy preddavky stratili charakter
zálohových platieb, t.j. do času, kedy podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č. 182/1993 Z.z. je povinný
vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na
jednotlivé byty a nebytové priestory v dome, teda zúčtovať preddavky oproti vyúčtovaniam uhradených
nákladov, teda do 31. mája nasledujúceho roku. Súd preto zaviazal odporcu na úhradu úrokov z
omeškania vo výške podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. od splatnosti preddavkov do
doby povinnosti ich zúčtovania, teda do 31. mája 2012 vo vzťahu k preddavkom splatným k 25. dňu
kalendárneho mesiaca v roku 2011 a do 31. mája 2013 vo vzťahu k preddavkom splatným k 25. dňu
kalendárneho mesiaca v roku 2012, pričom súd rozhodoval len vo vzťahu k jednotlivým žalobou
uplatneným nárokom. Súd preto nároky na priznaný rozsah zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., tak, že v prevažnej miere úspešnému
odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nezistil vznik trov konania
na jeho strane a odporca si takéto nároky neuplatnil.Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 25.9.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia 860,89 eur spolu s 9,25
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,74 eur od 26.6.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.7.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 60,00 eur od 26.8.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od
26.9.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.10.2011 do
zaplatenia, 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.11.2011 do zaplatenia, 9 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.12.2011 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 59,67 eur od 26.1.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67
eur od 26.2.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.3.2012 do
zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.4.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.5.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 60,60 eur od 26.6.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,60 eur od
26.7.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,60 eur od 26.8.2012 do
zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ na základe zmluvy o výkone správy č.
297/2796/H/2011 zo dňa 25.7.2011 podľa § 8 zák. č. 182/1993 Z.z. s vlastníkmi bytov na ul. Y. č. 6, 6,
8, XX, XX, XX, XX, XX, súp. č. XXXX v M., zabezpečuje ako správca prevádzku a údržbu domu v
ktorom sa nachádza byt odporcu. Odproca je vlastníkom bytu č. 11 na ul. Y. súp. č. XXXX, vchod XX v
M..
Aj napriek skutočnosti, že v zmysle čl. III. ods. 3.2. písm. f/ zmluvy bol odporca povinný
vždy do 25 dňa v mesiaci platiť preddavky, svoju povinnosť splnil len čiastočne a to úhradou za obdobie
január 2011 a február 2012 (na pojednávaní opravil úhradu ako za mesiac 02/2011) po 57 eur, ktoré
boli zaúčtované s preplatkom za ročné vyúčtovanie 2010 a 2011 na nedoplatky 2011 na mesiac január
2011 až máj 2011 a čiastočne 38,53 eur na mesiac jún 2011, pričom uviedol, že za mesiac jún 2011
eviduje nedoplatok 20,67 eur, za mesiace 07/2011 až 12/2011 mesačne po 60,- eur, 01/2012 až
05/2012 mesačne po 59,67 eur a jún 2012 až 08/2012 mesačne po 60,60 eur, spolu 860,89 eur.
Vzhľadom na omeškanie s úhradou peňažného dlhu požaduje aj úrok z omeškania od splatnosti
jednotlivých preddavkov.
Vo veci vydal súd dňa 19.10.2012 platobný rozkaz č. k. 17Ro 308/2012-38, ktorým v plnom rozsahu
vyhovel návrhu. Z dôvodu nedoručenia platobného rozkazu do vlastných rúk odporcu a nesplnenie
podmienok pre jeho vydanie podľa § 173 ods. 1 O.s.p. súd podľa ust. § 173 ods. 2 O.s.p. platobný
rozkaz zrušil.
Vo veci súd nariadil pojednávanie. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal
doručené uložením zásielky v spise, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Navrhovateľ na pojednávaní vzal návrh v časti o zaplatenie istiny 248,38 eur bez vzťahu k úrokom z
omeškania späť, pričom súd konanie v tejto časti zastavil.
Uplatnený nárok kvalifikovala ako nárok o zaplatenie zostatku istiny a ktorým sa domáha úhrady
preddavkov od júna 2011 do augusta 2012, pretože odporca od februára 2011 neuhrádza žiadne
preddavky.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to, zmluvou o výkone správy č.
297/2796/H/2011 z 25.7.2011, ktorou nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov
rozhodla o správe bytového domu navrhovateľa ako správcom.
Súd nezistil neplatnosť zmluvy o správe, pričom vychádzal zo záväzkového vzťahu s úpravou danou
zák. č. 182/1993 Z.z..
Súd zistil, že v čl. III. ods. 3.2. písm. f/ zmluvy bol vlastník bytu a nebytového priestoru v dome č.s.
XXXX. k.ú. M. povinný vždy do 25 dňa v mesiaci platiť preddavky a ostatné platby v lehote uvedenej v
zmluve ako aj odplatu podľa čl. IV. zmluvy s poukazom na čl. II. bod 3.1., písm. s/ a t/ zmluvy. Súd zistil,
že splatnosť preddavkov bola dohodnutá v čl. 4.2.3. zmluvy do 25-teho dňa príslušného mesiaca.
Súd z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 zistil, že
zálohy boli predpísané vo výške 715,62 eur, pričom skutočné náklady predstavovali 510,32 eur, s
uvedením stavu konta k 31.3.2012 pred vyúčtovaním vo výške mínus 765,05 eur. V súvislosti s
vyúčtovaním súd oboznámil a predpis výšky preddavkov, z ktorého zistil predpísanú výšku preddavkov
06/2011 až 12/2011 mesačne po 60,- eur, 01/2012 až 05/2012 mesačne po 59,67 eur a jún 2012 až
08/2012 mesačne po 60,60 eur.
Súd z prílohy k vyúčtovaniu za rok 2011 s podrobným vyúčtovaním meraní v bytovom dome a dome a
sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.9.2012 do 11.4.2013 zistil, že boli predpísané úhrady vo
výške 60,60 eur s narastajúcim zostatkom vo výške 1.285,09 eur k 31.3.2013.
Podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu odporcu za rok 2012 boli správcom predpísané
zálohy vo výške 722,55 eur a skutočný náklad vo výške 474,14 eur, pričom nedoplatok po vyúčtovaní k
31.3.2013 predstavoval mínus 1.036,71 eur. Súd ďalej z sumárnej analýzy platieb od 1.5.2011 do
31.5.2013 zistil, že stav konta k 31.5.2013 po rozdiele mínus 248,38 eur predstavuje mínu 1.157,91 eur.
Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v
súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne
vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa
pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky
na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa
dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli
inak.
Podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č. 182/1993 Z. z. správca je povinný najneskôr do 31. mája
nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so
správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv,
úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
Hoci navrhovateľ na pojednávaní predložil aj vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za
obdobie rokov 2011 a 2012, v tejto súvislosti nevykonal žiaden procesný úkon. Výslovne uviedol, že sa
domáha úhrady preddavkov po späťvzatí vo výške 612,51 eur bez bližšej špecifikácie. Podaním zo
dňa 12.6.2013 síce vyjadril vôľu domáhať sa úrokov z omeškania v inom rozsahu ako uvedenom
návrhom, avšak na výslovnú otázku súdu uviedol, že späťvzatie sa úrokov z omeškania netýka, teda
súd nemohol konania v časti úrokov z z omeškania na ohraničenú dobu splatných od 26.6.2011,
26.7.2011, 26.8.2011, 26.9.2011 a časti 47,64 eur od 26.10.2011 do 31.12.2012 zastaviť. Navrhovateľ,
naviac ak je zastúpený advokátom u ktorého je predpokladaná znalosť zákonov si musí uvedomiť, že
až žiada priznať niečo iné ako pôvodným návrhom, jedná sa o zmenu návrhu, ak žiada priznať nárok z
iného dôvodu, jedná sa o zmenu celého návrhu, ak žiada priznať to isté plnenie ale v nižšom alebo
vyššou rozsahu (a to aj pri príslušenstve), jedná sa o rozšírenie nárokov alebo čiastočné späťvaztie, na
ktoré musí procesne reagovať, t.j. uviesť v ktorom rozsahu nároky rozširuje alebo berie späť.
Navrhovateľ sa počas celého konania domáhal nárokov na zaplatenie preddavkov a to aj napriek tomu,
že sám predložil ročné zúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2011 a 2012.
Navrhovateľ si musí pri podaní návrhu uvedomiť čoho a z akého dôvodu sa domáha, nie len kopírovať
jednoduché účtovné zostavy o výkaze nedoplatkov. Aj keď navrhovateľ svoj návrh nemusí právne
kvalifikovať, resp. právna kvalifikácia nie je pre rozhodnutie súdu záväzná, súd je viazaný okrem
vyjadrenia sumy v petite aj skutkovým opisom nárokov, ktoré nárok kvalitatívne vymedzujú a definujú.
Súd na dôvažok považuje za dôležité uviesť, že navrhovateľ, hoci vykonáva správu bytového domu sa
nemôže úspešne domáhať ani nárokov zo zostatku na účte vlastníka domu (stav konta), pretože nárok
musí mať vždy odraz v hmotnom práve, teda záväzkových či iných nárokoch, pretože u správcu bytu sa
nejedná o nároky zo zmluvy o účte ale o správu bytového domu. Preto ak vznikajú vlastníkovi bytu
rôzne záväzky a pohľadávky zo zmluvy o správe (preplatky a nedoplatky z ročného či iného
vyúčtovania, sankcie, zmluvné pokuty ...), musí správca záväzky započítať voči pohľadávkam, inak sa
nároky nestretnú a vzájomne sa neovplyvňujú, teda bez ohľadu na „účtovanie zostatku účtu vlastníka
bytu - stav konta“ jednotlivé nároky nezanikajú. Správca spravuje bytový dom nie vedie účet!
Evidovaním dlhu na účte bez jeho reálnej špecifikácie sa obchádza aj ustanovenie § 566 ods. 2
Občianskeho zákonníka.
Napriek tomu, že navrhovateľ preukázal, že odporca bol povinný k úhrade nákladov spojených s
užívaním bytu za rok 2011 vo výške 510,- eur a tvrdil, že odporca v roku 2011 vykonal len dve platby
preddavkov v mesiacoch 1/ a 2/2011 po 57 eur, neuplatnil si nárok v mene ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov vo výške rozdielu, obdobne ako si neuplatnil nárok na úhradu nákladov
spojených s užívaním bytu za obdobie roku 2012 vo výške skutočných nákladov 474,17 eur, ale zotrval
na nároku na úhradu preddavkov.
Súd je viazaný návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Súd je viazaný nie len výškou uplatneného nároku ale aj
skutkovým vymedzením návrhu. Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. súčasťou návrhu musí byt aj pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z
neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Základnou zásadou občianskeho procesu je rovnosť účastníkov konania a prejednacia zásada na
rozdiel od vyšetrovacej alebo inkvizičnej zásady. Súd v rámci zásady preto rozhoduje o uplatnenom
nároku nárok nevyhľadáva (mimo konaní podľa § 81 O.s.p., ktoré súd môže začať z úradnej
povinnosti). Každý nárok je definovaný nie len sumou ale aj dôvodom. Bez takéhoto vymedzenia
nároku by nemal odporca možnosť brániť právo, pretože by nevedel prečo a z akého dôvodu požaduje
navrhovateľ určitú sumu. Ak sa zmenia dôvody, znamená to aj zmenu návrhu bez toho, aby sa zmenila
uplatnená suma.
Vo vzťahu k nároku navrhovateľa na nárok z neuhradených preddavkov za rok 2011 a
2012 súd poukazuje na skutočnosť, že preddavky majú charakter zálohových platieb odmenu za
správu, odmenu domovníka a zástupca vlastníkov bytov, úhradu plnení dodávateľom energií pre
spoločné časti a zariadenia domu, odplata za ohrev vody a TÚV a ich účelom je vytvoriť fond na úhradu
plnení, prípadne udržanie chodu sezónnych služieb (dodávka kúrenia, ohrev) pomerným rozložením
plnení ako aj rentabilizovať ekonomiku chodu náročnosťou vyúčtovaní spotreby. Preto hoci je daná
povinnosť platiť preddavky na poskytované služby, výška nároku úhrady sa služby môže byť rozdielna
od výšky určených preddavkov, čoho výsledkom je aj navrhovateľom predložené vyúčtovanie.
Výrok rozsudku je záväzný, podľa § 159 ods. 2 O.s.p. pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním
rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Podľa § 163 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok
odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh
zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo
splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Rozsudky o výchove a
výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností,
alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Iné rozsudky
nemožno zmeniť iba v konaní na základe riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov,
právoplatné rozsudky okrem dôvodov podľa § 163 O.s.p. zmeniť nemožno.
Preto súd v rámci zachovania záväznosti rozsudkov a právnej istoty nemôže vo výroku rozsudku
zaviazať odporcu na plnenie, ktoré je predbežné a môže sa uplynutím času meniť. Pri existencii
právoplatného rozhodnutia odsudzujúceho na plnenie sa nemožno spoliehať na vôľu jedného účastníka
či a ako vykoná vyúčtovanie, ak výsledok bude rozdielny od sumy uvedenej vo výroku súdu na úhradu
ktorej bol odporca zaviazaný. Zaviazaním odporcov na zaplatenie preddavkov by mohol vzniknúť stav,
že odporcovia by boli právoplatne zaviazaní na plnenie vyššie, ako by bol nárok zo skutočného
vyúčtovania, pričom rozhodnutie súdu by už pri vyúčtovaní nebolo možné zmeniť. Uvedená skutočnosť
vyplýva napokon aj zo samotných vyúčtovaní predložených navrhovateľom. Súd je preto názoru uložiť
vlastníkovi bytu súdnym rozhodnutím plniť preddavky ak ich dobrovoľne neplní je možné len prípadne
uložením povinnosti v predbežnom opatrení s tým, že v samotnom konaní sa bude domáhať
navrhovateľ zaplatenia nedoplatku. Charakter spoločenstva (zoskupenia, súboru) vlastníkov bytov ako
viacerých vlastníkov bytov v bytovom dome (aj vlastníkov nebytových priestorov), ktorí sú aj
podielovými spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení domu je podobný podielovému
spoluvlastnícku. Preto ak sa vyskytujú jedinci, ktorí preddavky neplatia a neprispievajú do spoločných
fondov, musia ostatní vlastníci znášať aj ich podiel pre zabezpečenie chodu a následne sa domáhať
vrátenia poskytnutého plnenia. Fond fondu prevádzky údržby a opráv vlastne tvorí súhrn prostriedkov
ktoré sú vytvárané na to, aby mohli byť z naakumulovaného objemu priebežne uhrádzané platby za
plnenia, odmeny a vytvárali sa prostriedky na obnovu. Súd uznáva, že čím je viac neplatičov tak o to je
ťažšie udržať možnosť zabezpečenia úhrad povinností voči dodávateľom energií, zabezpečiť opravy a
pod.. Vlastníci alebo spoločenstvo však pri omeškaní s úhradou preddavku sa môžu domáhať náhrady
škody vzniknutej nezaplatením preddavku, prípadne si môžu v zmluve o spoločenstve alebo o výkone
správy dohodnúť, že povinnosť platiť preddavky bude zabezpečená zmluvnou pokutou a pod.. Súd tu
analogicky poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu č.k. SR 4 Cdo 140/02 podľa ktorého nájomca
nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto
platieb; pred vyúčtovaním táto úhrada totiž nie je ešte splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok na
poplatok z omeškania podľa § 697 Občianskeho zákonníka. Preto hoci je zákonom a aj v správe
dohodnutá povinnosť platiť preddavky a je aj určená ich splatnosť, nejedná sa o dlh vlastníka bytu,
preto že tento vznikne až po vyúčtovaní nárokov ale len o porušenie povinnosti, s porušením ktorej je
možné spájať napríklad vznik škody (nevyhnutnosť financovať dlh, ktorý mal byť hradený preddavkami
pôžičkou, úverom, poprípade škoda vzniknutím uplatnením sankcií zo strany dodávateľa tepla,
elektriny, vody a pod). Ani u dodávateľov energií nie je možné uplatniť napríklad sankcie spojené s
neuhradením preddavku, či už úrok z omeškania pre nezaplatenie preddavku, odpojenie od dodávky
energií a pod. (napr. nárok podľa § 32 ods. 1 písm. m/ zák. č. 442/2002 Z.z.), ale len v súvislosti s
omeškaním úhrady. Dlh, resp. záväzok predstavuje nárok na odplatu a zodpovedá poskytnutému
plneniu (napr. dodanie tovaru, dodanie energie, kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné upravené zmluvy)
pri dohodnutej alebo určenej splatnosti, avšak samotný dlh nemôže vzniknúť len neposkytnutím
preddavku, pretože nie je ešte známa výška poskytnutého protiplnenia. Súd poukazuje aj na dikciu
ustanovenia § 8 ods. 2 písm. e/ zák. č. 182/1993 Z.z. podľa ktorého je správca povinný sledovať úhrady
za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Nedoplatok však môže vzniknúť až vyúčtovaním
nie neuhradením preddavku.
Pokiaľ však už uplynula lehota na vyúčtovanie preddavkov (podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č.
182/1993 Z. z. správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka), nárok na preddavok ako
taký zanikol, pretože sa navrhovateľ môže domáhať len nároku na úhradu vzniknutého nedoplatku. Aby
však súd v tomto prípade mohol priznať nároky vo výške nedoplatku (ktorý naviac vôbec navrhovateľ
pred súdom nevyčíslil a neuplatnil), musel by navrhovateľ zmeniť návrh, pretože návrhom sa domáha
úhrady preddavkov nie nedoplatku, pričom takýto návrh vykonal. Súd teda bol viazaný vymedzením
nároku nie je kvantitatívne (sumou toho čo žiada) ale aj kvalitatívne (prečo a z akého dôvodu nárok
žiada).
Súd preto nemal inú možnosť ako návrh na zaplatenie 612,51 eur zamietnuť.
Súd sa ďalej zaoberal vznikom povinnosti odporcu zaplatiť úroky z omeškania.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd zistil, že zmluvou o správe sa odporca zaviazal k úhrade preddavkov a omeškaním s úhradou
preddavku ako peňažného plnenia sa dostal do omeškania s peňažným plnením. Úroky z omeškania
predstavujú charakterom istý druh sankcie za omeškania a paušalizovanej náhrady škody. Vzhľadom
na jednotlivé omeškania odporcu s úhradou preddavkov od marca 2011 ako zmluvným peňažným
plnením, súd priznal navrhovateľovi ako správcovi, fakticky ostatným vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v dome, sankciu úrokov z omeškania, avšak len do doby, kedy preddavky stratili charakter
zálohových platieb, t.j. do času, kedy podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č. 182/1993 Z.z. je povinný
vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na
jednotlivé byty a nebytové priestory v dome, teda zúčtovať preddavky oproti vyúčtovaniam uhradených
nákladov, teda do 31. mája nasledujúceho roku. Súd preto zaviazal odporcu na úhradu úrokov z
omeškania vo výške podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. od splatnosti preddavkov do
doby povinnosti ich zúčtovania, teda do 31. mája 2012 vo vzťahu k preddavkom splatným k 25. dňu
kalendárneho mesiaca v roku 2011 a do 31. mája 2013 vo vzťahu k preddavkom splatným k 25. dňu
kalendárneho mesiaca v roku 2012, pričom súd rozhodoval len vo vzťahu k jednotlivým žalobou
uplatneným nárokom. Súd preto nároky na priznaný rozsah zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., tak, že v prevažnej miere úspešnému
odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nezistil vznik trov konania
na jeho strane a odporca si takéto nároky neuplatnil.Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 25.9.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia 860,89 eur spolu s 9,25
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,74 eur od 26.6.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.7.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 60,00 eur od 26.8.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od
26.9.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.10.2011 do
zaplatenia, 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.11.2011 do zaplatenia, 9 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.12.2011 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 59,67 eur od 26.1.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67
eur od 26.2.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.3.2012 do
zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.4.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.5.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 60,60 eur od 26.6.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,60 eur od
26.7.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,60 eur od 26.8.2012 do
zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ na základe zmluvy o výkone správy č.
297/2796/H/2011 zo dňa 25.7.2011 podľa § 8 zák. č. 182/1993 Z.z. s vlastníkmi bytov na ul. Y. č. 6, 6,
8, XX, XX, XX, XX, XX, súp. č. XXXX v M., zabezpečuje ako správca prevádzku a údržbu domu v
ktorom sa nachádza byt odporcu. Odproca je vlastníkom bytu č. 11 na ul. Y. súp. č. XXXX, vchod XX v
M..
Aj napriek skutočnosti, že v zmysle čl. III. ods. 3.2. písm. f/ zmluvy bol odporca povinný
vždy do 25 dňa v mesiaci platiť preddavky, svoju povinnosť splnil len čiastočne a to úhradou za obdobie
január 2011 a február 2012 (na pojednávaní opravil úhradu ako za mesiac 02/2011) po 57 eur, ktoré
boli zaúčtované s preplatkom za ročné vyúčtovanie 2010 a 2011 na nedoplatky 2011 na mesiac január
2011 až máj 2011 a čiastočne 38,53 eur na mesiac jún 2011, pričom uviedol, že za mesiac jún 2011
eviduje nedoplatok 20,67 eur, za mesiace 07/2011 až 12/2011 mesačne po 60,- eur, 01/2012 až
05/2012 mesačne po 59,67 eur a jún 2012 až 08/2012 mesačne po 60,60 eur, spolu 860,89 eur.
Vzhľadom na omeškanie s úhradou peňažného dlhu požaduje aj úrok z omeškania od splatnosti
jednotlivých preddavkov.
Vo veci vydal súd dňa 19.10.2012 platobný rozkaz č. k. 17Ro 308/2012-38, ktorým v plnom rozsahu
vyhovel návrhu. Z dôvodu nedoručenia platobného rozkazu do vlastných rúk odporcu a nesplnenie
podmienok pre jeho vydanie podľa § 173 ods. 1 O.s.p. súd podľa ust. § 173 ods. 2 O.s.p. platobný
rozkaz zrušil.
Vo veci súd nariadil pojednávanie. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal
doručené uložením zásielky v spise, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Navrhovateľ na pojednávaní vzal návrh v časti o zaplatenie istiny 248,38 eur bez vzťahu k úrokom z
omeškania späť, pričom súd konanie v tejto časti zastavil.
Uplatnený nárok kvalifikovala ako nárok o zaplatenie zostatku istiny a ktorým sa domáha úhrady
preddavkov od júna 2011 do augusta 2012, pretože odporca od februára 2011 neuhrádza žiadne
preddavky.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to, zmluvou o výkone správy č.
297/2796/H/2011 z 25.7.2011, ktorou nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov
rozhodla o správe bytového domu navrhovateľa ako správcom.
Súd nezistil neplatnosť zmluvy o správe, pričom vychádzal zo záväzkového vzťahu s úpravou danou
zák. č. 182/1993 Z.z..
Súd zistil, že v čl. III. ods. 3.2. písm. f/ zmluvy bol vlastník bytu a nebytového priestoru v dome č.s.
XXXX. k.ú. M. povinný vždy do 25 dňa v mesiaci platiť preddavky a ostatné platby v lehote uvedenej v
zmluve ako aj odplatu podľa čl. IV. zmluvy s poukazom na čl. II. bod 3.1., písm. s/ a t/ zmluvy. Súd zistil,
že splatnosť preddavkov bola dohodnutá v čl. 4.2.3. zmluvy do 25-teho dňa príslušného mesiaca.
Súd z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 zistil, že
zálohy boli predpísané vo výške 715,62 eur, pričom skutočné náklady predstavovali 510,32 eur, s
uvedením stavu konta k 31.3.2012 pred vyúčtovaním vo výške mínus 765,05 eur. V súvislosti s
vyúčtovaním súd oboznámil a predpis výšky preddavkov, z ktorého zistil predpísanú výšku preddavkov
06/2011 až 12/2011 mesačne po 60,- eur, 01/2012 až 05/2012 mesačne po 59,67 eur a jún 2012 až
08/2012 mesačne po 60,60 eur.
Súd z prílohy k vyúčtovaniu za rok 2011 s podrobným vyúčtovaním meraní v bytovom dome a dome a
sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.9.2012 do 11.4.2013 zistil, že boli predpísané úhrady vo
výške 60,60 eur s narastajúcim zostatkom vo výške 1.285,09 eur k 31.3.2013.
Podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu odporcu za rok 2012 boli správcom predpísané
zálohy vo výške 722,55 eur a skutočný náklad vo výške 474,14 eur, pričom nedoplatok po vyúčtovaní k
31.3.2013 predstavoval mínus 1.036,71 eur. Súd ďalej z sumárnej analýzy platieb od 1.5.2011 do
31.5.2013 zistil, že stav konta k 31.5.2013 po rozdiele mínus 248,38 eur predstavuje mínu 1.157,91 eur.
Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v
súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne
vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa
pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky
na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa
dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli
inak.
Podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č. 182/1993 Z. z. správca je povinný najneskôr do 31. mája
nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so
správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv,
úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
Hoci navrhovateľ na pojednávaní predložil aj vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za
obdobie rokov 2011 a 2012, v tejto súvislosti nevykonal žiaden procesný úkon. Výslovne uviedol, že sa
domáha úhrady preddavkov po späťvzatí vo výške 612,51 eur bez bližšej špecifikácie. Podaním zo
dňa 12.6.2013 síce vyjadril vôľu domáhať sa úrokov z omeškania v inom rozsahu ako uvedenom
návrhom, avšak na výslovnú otázku súdu uviedol, že späťvzatie sa úrokov z omeškania netýka, teda
súd nemohol konania v časti úrokov z z omeškania na ohraničenú dobu splatných od 26.6.2011,
26.7.2011, 26.8.2011, 26.9.2011 a časti 47,64 eur od 26.10.2011 do 31.12.2012 zastaviť. Navrhovateľ,
naviac ak je zastúpený advokátom u ktorého je predpokladaná znalosť zákonov si musí uvedomiť, že
až žiada priznať niečo iné ako pôvodným návrhom, jedná sa o zmenu návrhu, ak žiada priznať nárok z
iného dôvodu, jedná sa o zmenu celého návrhu, ak žiada priznať to isté plnenie ale v nižšom alebo
vyššou rozsahu (a to aj pri príslušenstve), jedná sa o rozšírenie nárokov alebo čiastočné späťvaztie, na
ktoré musí procesne reagovať, t.j. uviesť v ktorom rozsahu nároky rozširuje alebo berie späť.
Navrhovateľ sa počas celého konania domáhal nárokov na zaplatenie preddavkov a to aj napriek tomu,
že sám predložil ročné zúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2011 a 2012.
Navrhovateľ si musí pri podaní návrhu uvedomiť čoho a z akého dôvodu sa domáha, nie len kopírovať
jednoduché účtovné zostavy o výkaze nedoplatkov. Aj keď navrhovateľ svoj návrh nemusí právne
kvalifikovať, resp. právna kvalifikácia nie je pre rozhodnutie súdu záväzná, súd je viazaný okrem
vyjadrenia sumy v petite aj skutkovým opisom nárokov, ktoré nárok kvalitatívne vymedzujú a definujú.
Súd na dôvažok považuje za dôležité uviesť, že navrhovateľ, hoci vykonáva správu bytového domu sa
nemôže úspešne domáhať ani nárokov zo zostatku na účte vlastníka domu (stav konta), pretože nárok
musí mať vždy odraz v hmotnom práve, teda záväzkových či iných nárokoch, pretože u správcu bytu sa
nejedná o nároky zo zmluvy o účte ale o správu bytového domu. Preto ak vznikajú vlastníkovi bytu
rôzne záväzky a pohľadávky zo zmluvy o správe (preplatky a nedoplatky z ročného či iného
vyúčtovania, sankcie, zmluvné pokuty ...), musí správca záväzky započítať voči pohľadávkam, inak sa
nároky nestretnú a vzájomne sa neovplyvňujú, teda bez ohľadu na „účtovanie zostatku účtu vlastníka
bytu - stav konta“ jednotlivé nároky nezanikajú. Správca spravuje bytový dom nie vedie účet!
Evidovaním dlhu na účte bez jeho reálnej špecifikácie sa obchádza aj ustanovenie § 566 ods. 2
Občianskeho zákonníka.
Napriek tomu, že navrhovateľ preukázal, že odporca bol povinný k úhrade nákladov spojených s
užívaním bytu za rok 2011 vo výške 510,- eur a tvrdil, že odporca v roku 2011 vykonal len dve platby
preddavkov v mesiacoch 1/ a 2/2011 po 57 eur, neuplatnil si nárok v mene ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov vo výške rozdielu, obdobne ako si neuplatnil nárok na úhradu nákladov
spojených s užívaním bytu za obdobie roku 2012 vo výške skutočných nákladov 474,17 eur, ale zotrval
na nároku na úhradu preddavkov.
Súd je viazaný návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Súd je viazaný nie len výškou uplatneného nároku ale aj
skutkovým vymedzením návrhu. Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. súčasťou návrhu musí byt aj pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z
neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Základnou zásadou občianskeho procesu je rovnosť účastníkov konania a prejednacia zásada na
rozdiel od vyšetrovacej alebo inkvizičnej zásady. Súd v rámci zásady preto rozhoduje o uplatnenom
nároku nárok nevyhľadáva (mimo konaní podľa § 81 O.s.p., ktoré súd môže začať z úradnej
povinnosti). Každý nárok je definovaný nie len sumou ale aj dôvodom. Bez takéhoto vymedzenia
nároku by nemal odporca možnosť brániť právo, pretože by nevedel prečo a z akého dôvodu požaduje
navrhovateľ určitú sumu. Ak sa zmenia dôvody, znamená to aj zmenu návrhu bez toho, aby sa zmenila
uplatnená suma.
Vo vzťahu k nároku navrhovateľa na nárok z neuhradených preddavkov za rok 2011 a
2012 súd poukazuje na skutočnosť, že preddavky majú charakter zálohových platieb odmenu za
správu, odmenu domovníka a zástupca vlastníkov bytov, úhradu plnení dodávateľom energií pre
spoločné časti a zariadenia domu, odplata za ohrev vody a TÚV a ich účelom je vytvoriť fond na úhradu
plnení, prípadne udržanie chodu sezónnych služieb (dodávka kúrenia, ohrev) pomerným rozložením
plnení ako aj rentabilizovať ekonomiku chodu náročnosťou vyúčtovaní spotreby. Preto hoci je daná
povinnosť platiť preddavky na poskytované služby, výška nároku úhrady sa služby môže byť rozdielna
od výšky určených preddavkov, čoho výsledkom je aj navrhovateľom predložené vyúčtovanie.
Výrok rozsudku je záväzný, podľa § 159 ods. 2 O.s.p. pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním
rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Podľa § 163 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok
odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh
zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo
splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Rozsudky o výchove a
výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností,
alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Iné rozsudky
nemožno zmeniť iba v konaní na základe riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov,
právoplatné rozsudky okrem dôvodov podľa § 163 O.s.p. zmeniť nemožno.
Preto súd v rámci zachovania záväznosti rozsudkov a právnej istoty nemôže vo výroku rozsudku
zaviazať odporcu na plnenie, ktoré je predbežné a môže sa uplynutím času meniť. Pri existencii
právoplatného rozhodnutia odsudzujúceho na plnenie sa nemožno spoliehať na vôľu jedného účastníka
či a ako vykoná vyúčtovanie, ak výsledok bude rozdielny od sumy uvedenej vo výroku súdu na úhradu
ktorej bol odporca zaviazaný. Zaviazaním odporcov na zaplatenie preddavkov by mohol vzniknúť stav,
že odporcovia by boli právoplatne zaviazaní na plnenie vyššie, ako by bol nárok zo skutočného
vyúčtovania, pričom rozhodnutie súdu by už pri vyúčtovaní nebolo možné zmeniť. Uvedená skutočnosť
vyplýva napokon aj zo samotných vyúčtovaní predložených navrhovateľom. Súd je preto názoru uložiť
vlastníkovi bytu súdnym rozhodnutím plniť preddavky ak ich dobrovoľne neplní je možné len prípadne
uložením povinnosti v predbežnom opatrení s tým, že v samotnom konaní sa bude domáhať
navrhovateľ zaplatenia nedoplatku. Charakter spoločenstva (zoskupenia, súboru) vlastníkov bytov ako
viacerých vlastníkov bytov v bytovom dome (aj vlastníkov nebytových priestorov), ktorí sú aj
podielovými spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení domu je podobný podielovému
spoluvlastnícku. Preto ak sa vyskytujú jedinci, ktorí preddavky neplatia a neprispievajú do spoločných
fondov, musia ostatní vlastníci znášať aj ich podiel pre zabezpečenie chodu a následne sa domáhať
vrátenia poskytnutého plnenia. Fond fondu prevádzky údržby a opráv vlastne tvorí súhrn prostriedkov
ktoré sú vytvárané na to, aby mohli byť z naakumulovaného objemu priebežne uhrádzané platby za
plnenia, odmeny a vytvárali sa prostriedky na obnovu. Súd uznáva, že čím je viac neplatičov tak o to je
ťažšie udržať možnosť zabezpečenia úhrad povinností voči dodávateľom energií, zabezpečiť opravy a
pod.. Vlastníci alebo spoločenstvo však pri omeškaní s úhradou preddavku sa môžu domáhať náhrady
škody vzniknutej nezaplatením preddavku, prípadne si môžu v zmluve o spoločenstve alebo o výkone
správy dohodnúť, že povinnosť platiť preddavky bude zabezpečená zmluvnou pokutou a pod.. Súd tu
analogicky poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu č.k. SR 4 Cdo 140/02 podľa ktorého nájomca
nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto
platieb; pred vyúčtovaním táto úhrada totiž nie je ešte splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok na
poplatok z omeškania podľa § 697 Občianskeho zákonníka. Preto hoci je zákonom a aj v správe
dohodnutá povinnosť platiť preddavky a je aj určená ich splatnosť, nejedná sa o dlh vlastníka bytu,
preto že tento vznikne až po vyúčtovaní nárokov ale len o porušenie povinnosti, s porušením ktorej je
možné spájať napríklad vznik škody (nevyhnutnosť financovať dlh, ktorý mal byť hradený preddavkami
pôžičkou, úverom, poprípade škoda vzniknutím uplatnením sankcií zo strany dodávateľa tepla,
elektriny, vody a pod). Ani u dodávateľov energií nie je možné uplatniť napríklad sankcie spojené s
neuhradením preddavku, či už úrok z omeškania pre nezaplatenie preddavku, odpojenie od dodávky
energií a pod. (napr. nárok podľa § 32 ods. 1 písm. m/ zák. č. 442/2002 Z.z.), ale len v súvislosti s
omeškaním úhrady. Dlh, resp. záväzok predstavuje nárok na odplatu a zodpovedá poskytnutému
plneniu (napr. dodanie tovaru, dodanie energie, kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné upravené zmluvy)
pri dohodnutej alebo určenej splatnosti, avšak samotný dlh nemôže vzniknúť len neposkytnutím
preddavku, pretože nie je ešte známa výška poskytnutého protiplnenia. Súd poukazuje aj na dikciu
ustanovenia § 8 ods. 2 písm. e/ zák. č. 182/1993 Z.z. podľa ktorého je správca povinný sledovať úhrady
za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Nedoplatok však môže vzniknúť až vyúčtovaním
nie neuhradením preddavku.
Pokiaľ však už uplynula lehota na vyúčtovanie preddavkov (podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č.
182/1993 Z. z. správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka), nárok na preddavok ako
taký zanikol, pretože sa navrhovateľ môže domáhať len nároku na úhradu vzniknutého nedoplatku. Aby
však súd v tomto prípade mohol priznať nároky vo výške nedoplatku (ktorý naviac vôbec navrhovateľ
pred súdom nevyčíslil a neuplatnil), musel by navrhovateľ zmeniť návrh, pretože návrhom sa domáha
úhrady preddavkov nie nedoplatku, pričom takýto návrh vykonal. Súd teda bol viazaný vymedzením
nároku nie je kvantitatívne (sumou toho čo žiada) ale aj kvalitatívne (prečo a z akého dôvodu nárok
žiada).
Súd preto nemal inú možnosť ako návrh na zaplatenie 612,51 eur zamietnuť.
Súd sa ďalej zaoberal vznikom povinnosti odporcu zaplatiť úroky z omeškania.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd zistil, že zmluvou o správe sa odporca zaviazal k úhrade preddavkov a omeškaním s úhradou
preddavku ako peňažného plnenia sa dostal do omeškania s peňažným plnením. Úroky z omeškania
predstavujú charakterom istý druh sankcie za omeškania a paušalizovanej náhrady škody. Vzhľadom
na jednotlivé omeškania odporcu s úhradou preddavkov od marca 2011 ako zmluvným peňažným
plnením, súd priznal navrhovateľovi ako správcovi, fakticky ostatným vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v dome, sankciu úrokov z omeškania, avšak len do doby, kedy preddavky stratili charakter
zálohových platieb, t.j. do času, kedy podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č. 182/1993 Z.z. je povinný
vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na
jednotlivé byty a nebytové priestory v dome, teda zúčtovať preddavky oproti vyúčtovaniam uhradených
nákladov, teda do 31. mája nasledujúceho roku. Súd preto zaviazal odporcu na úhradu úrokov z
omeškania vo výške podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. od splatnosti preddavkov do
doby povinnosti ich zúčtovania, teda do 31. mája 2012 vo vzťahu k preddavkom splatným k 25. dňu
kalendárneho mesiaca v roku 2011 a do 31. mája 2013 vo vzťahu k preddavkom splatným k 25. dňu
kalendárneho mesiaca v roku 2012, pričom súd rozhodoval len vo vzťahu k jednotlivým žalobou
uplatneným nárokom. Súd preto nároky na priznaný rozsah zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., tak, že v prevažnej miere úspešnému
odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nezistil vznik trov konania
na jeho strane a odporca si takéto nároky neuplatnil.Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 25.9.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia 860,89 eur spolu s 9,25
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,74 eur od 26.6.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.7.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 60,00 eur od 26.8.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od
26.9.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.10.2011 do
zaplatenia, 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.11.2011 do zaplatenia, 9 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.12.2011 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 59,67 eur od 26.1.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67
eur od 26.2.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.3.2012 do
zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.4.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.5.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 60,60 eur od 26.6.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,60 eur od
26.7.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,60 eur od 26.8.2012 do
zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ na základe zmluvy o výkone správy č.
297/2796/H/2011 zo dňa 25.7.2011 podľa § 8 zák. č. 182/1993 Z.z. s vlastníkmi bytov na ul. Y. č. 6, 6,
8, XX, XX, XX, XX, XX, súp. č. XXXX v M., zabezpečuje ako správca prevádzku a údržbu domu v
ktorom sa nachádza byt odporcu. Odproca je vlastníkom bytu č. 11 na ul. Y. súp. č. XXXX, vchod XX v
M..
Aj napriek skutočnosti, že v zmysle čl. III. ods. 3.2. písm. f/ zmluvy bol odporca povinný
vždy do 25 dňa v mesiaci platiť preddavky, svoju povinnosť splnil len čiastočne a to úhradou za obdobie
január 2011 a február 2012 (na pojednávaní opravil úhradu ako za mesiac 02/2011) po 57 eur, ktoré
boli zaúčtované s preplatkom za ročné vyúčtovanie 2010 a 2011 na nedoplatky 2011 na mesiac január
2011 až máj 2011 a čiastočne 38,53 eur na mesiac jún 2011, pričom uviedol, že za mesiac jún 2011
eviduje nedoplatok 20,67 eur, za mesiace 07/2011 až 12/2011 mesačne po 60,- eur, 01/2012 až
05/2012 mesačne po 59,67 eur a jún 2012 až 08/2012 mesačne po 60,60 eur, spolu 860,89 eur.
Vzhľadom na omeškanie s úhradou peňažného dlhu požaduje aj úrok z omeškania od splatnosti
jednotlivých preddavkov.
Vo veci vydal súd dňa 19.10.2012 platobný rozkaz č. k. 17Ro 308/2012-38, ktorým v plnom rozsahu
vyhovel návrhu. Z dôvodu nedoručenia platobného rozkazu do vlastných rúk odporcu a nesplnenie
podmienok pre jeho vydanie podľa § 173 ods. 1 O.s.p. súd podľa ust. § 173 ods. 2 O.s.p. platobný
rozkaz zrušil.
Vo veci súd nariadil pojednávanie. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal
doručené uložením zásielky v spise, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Navrhovateľ na pojednávaní vzal návrh v časti o zaplatenie istiny 248,38 eur bez vzťahu k úrokom z
omeškania späť, pričom súd konanie v tejto časti zastavil.
Uplatnený nárok kvalifikovala ako nárok o zaplatenie zostatku istiny a ktorým sa domáha úhrady
preddavkov od júna 2011 do augusta 2012, pretože odporca od februára 2011 neuhrádza žiadne
preddavky.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to, zmluvou o výkone správy č.
297/2796/H/2011 z 25.7.2011, ktorou nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov
rozhodla o správe bytového domu navrhovateľa ako správcom.
Súd nezistil neplatnosť zmluvy o správe, pričom vychádzal zo záväzkového vzťahu s úpravou danou
zák. č. 182/1993 Z.z..
Súd zistil, že v čl. III. ods. 3.2. písm. f/ zmluvy bol vlastník bytu a nebytového priestoru v dome č.s.
XXXX. k.ú. M. povinný vždy do 25 dňa v mesiaci platiť preddavky a ostatné platby v lehote uvedenej v
zmluve ako aj odplatu podľa čl. IV. zmluvy s poukazom na čl. II. bod 3.1., písm. s/ a t/ zmluvy. Súd zistil,
že splatnosť preddavkov bola dohodnutá v čl. 4.2.3. zmluvy do 25-teho dňa príslušného mesiaca.
Súd z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 zistil, že
zálohy boli predpísané vo výške 715,62 eur, pričom skutočné náklady predstavovali 510,32 eur, s
uvedením stavu konta k 31.3.2012 pred vyúčtovaním vo výške mínus 765,05 eur. V súvislosti s
vyúčtovaním súd oboznámil a predpis výšky preddavkov, z ktorého zistil predpísanú výšku preddavkov
06/2011 až 12/2011 mesačne po 60,- eur, 01/2012 až 05/2012 mesačne po 59,67 eur a jún 2012 až
08/2012 mesačne po 60,60 eur.
Súd z prílohy k vyúčtovaniu za rok 2011 s podrobným vyúčtovaním meraní v bytovom dome a dome a
sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.9.2012 do 11.4.2013 zistil, že boli predpísané úhrady vo
výške 60,60 eur s narastajúcim zostatkom vo výške 1.285,09 eur k 31.3.2013.
Podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu odporcu za rok 2012 boli správcom predpísané
zálohy vo výške 722,55 eur a skutočný náklad vo výške 474,14 eur, pričom nedoplatok po vyúčtovaní k
31.3.2013 predstavoval mínus 1.036,71 eur. Súd ďalej z sumárnej analýzy platieb od 1.5.2011 do
31.5.2013 zistil, že stav konta k 31.5.2013 po rozdiele mínus 248,38 eur predstavuje mínu 1.157,91 eur.
Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v
súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne
vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa
pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky
na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa
dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli
inak.
Podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č. 182/1993 Z. z. správca je povinný najneskôr do 31. mája
nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so
správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv,
úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
Hoci navrhovateľ na pojednávaní predložil aj vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za
obdobie rokov 2011 a 2012, v tejto súvislosti nevykonal žiaden procesný úkon. Výslovne uviedol, že sa
domáha úhrady preddavkov po späťvzatí vo výške 612,51 eur bez bližšej špecifikácie. Podaním zo
dňa 12.6.2013 síce vyjadril vôľu domáhať sa úrokov z omeškania v inom rozsahu ako uvedenom
návrhom, avšak na výslovnú otázku súdu uviedol, že späťvzatie sa úrokov z omeškania netýka, teda
súd nemohol konania v časti úrokov z z omeškania na ohraničenú dobu splatných od 26.6.2011,
26.7.2011, 26.8.2011, 26.9.2011 a časti 47,64 eur od 26.10.2011 do 31.12.2012 zastaviť. Navrhovateľ,
naviac ak je zastúpený advokátom u ktorého je predpokladaná znalosť zákonov si musí uvedomiť, že
až žiada priznať niečo iné ako pôvodným návrhom, jedná sa o zmenu návrhu, ak žiada priznať nárok z
iného dôvodu, jedná sa o zmenu celého návrhu, ak žiada priznať to isté plnenie ale v nižšom alebo
vyššou rozsahu (a to aj pri príslušenstve), jedná sa o rozšírenie nárokov alebo čiastočné späťvaztie, na
ktoré musí procesne reagovať, t.j. uviesť v ktorom rozsahu nároky rozširuje alebo berie späť.
Navrhovateľ sa počas celého konania domáhal nárokov na zaplatenie preddavkov a to aj napriek tomu,
že sám predložil ročné zúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2011 a 2012.
Navrhovateľ si musí pri podaní návrhu uvedomiť čoho a z akého dôvodu sa domáha, nie len kopírovať
jednoduché účtovné zostavy o výkaze nedoplatkov. Aj keď navrhovateľ svoj návrh nemusí právne
kvalifikovať, resp. právna kvalifikácia nie je pre rozhodnutie súdu záväzná, súd je viazaný okrem
vyjadrenia sumy v petite aj skutkovým opisom nárokov, ktoré nárok kvalitatívne vymedzujú a definujú.
Súd na dôvažok považuje za dôležité uviesť, že navrhovateľ, hoci vykonáva správu bytového domu sa
nemôže úspešne domáhať ani nárokov zo zostatku na účte vlastníka domu (stav konta), pretože nárok
musí mať vždy odraz v hmotnom práve, teda záväzkových či iných nárokoch, pretože u správcu bytu sa
nejedná o nároky zo zmluvy o účte ale o správu bytového domu. Preto ak vznikajú vlastníkovi bytu
rôzne záväzky a pohľadávky zo zmluvy o správe (preplatky a nedoplatky z ročného či iného
vyúčtovania, sankcie, zmluvné pokuty ...), musí správca záväzky započítať voči pohľadávkam, inak sa
nároky nestretnú a vzájomne sa neovplyvňujú, teda bez ohľadu na „účtovanie zostatku účtu vlastníka
bytu - stav konta“ jednotlivé nároky nezanikajú. Správca spravuje bytový dom nie vedie účet!
Evidovaním dlhu na účte bez jeho reálnej špecifikácie sa obchádza aj ustanovenie § 566 ods. 2
Občianskeho zákonníka.
Napriek tomu, že navrhovateľ preukázal, že odporca bol povinný k úhrade nákladov spojených s
užívaním bytu za rok 2011 vo výške 510,- eur a tvrdil, že odporca v roku 2011 vykonal len dve platby
preddavkov v mesiacoch 1/ a 2/2011 po 57 eur, neuplatnil si nárok v mene ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov vo výške rozdielu, obdobne ako si neuplatnil nárok na úhradu nákladov
spojených s užívaním bytu za obdobie roku 2012 vo výške skutočných nákladov 474,17 eur, ale zotrval
na nároku na úhradu preddavkov.
Súd je viazaný návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Súd je viazaný nie len výškou uplatneného nároku ale aj
skutkovým vymedzením návrhu. Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. súčasťou návrhu musí byt aj pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z
neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Základnou zásadou občianskeho procesu je rovnosť účastníkov konania a prejednacia zásada na
rozdiel od vyšetrovacej alebo inkvizičnej zásady. Súd v rámci zásady preto rozhoduje o uplatnenom
nároku nárok nevyhľadáva (mimo konaní podľa § 81 O.s.p., ktoré súd môže začať z úradnej
povinnosti). Každý nárok je definovaný nie len sumou ale aj dôvodom. Bez takéhoto vymedzenia
nároku by nemal odporca možnosť brániť právo, pretože by nevedel prečo a z akého dôvodu požaduje
navrhovateľ určitú sumu. Ak sa zmenia dôvody, znamená to aj zmenu návrhu bez toho, aby sa zmenila
uplatnená suma.
Vo vzťahu k nároku navrhovateľa na nárok z neuhradených preddavkov za rok 2011 a
2012 súd poukazuje na skutočnosť, že preddavky majú charakter zálohových platieb odmenu za
správu, odmenu domovníka a zástupca vlastníkov bytov, úhradu plnení dodávateľom energií pre
spoločné časti a zariadenia domu, odplata za ohrev vody a TÚV a ich účelom je vytvoriť fond na úhradu
plnení, prípadne udržanie chodu sezónnych služieb (dodávka kúrenia, ohrev) pomerným rozložením
plnení ako aj rentabilizovať ekonomiku chodu náročnosťou vyúčtovaní spotreby. Preto hoci je daná
povinnosť platiť preddavky na poskytované služby, výška nároku úhrady sa služby môže byť rozdielna
od výšky určených preddavkov, čoho výsledkom je aj navrhovateľom predložené vyúčtovanie.
Výrok rozsudku je záväzný, podľa § 159 ods. 2 O.s.p. pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním
rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Podľa § 163 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok
odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh
zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo
splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Rozsudky o výchove a
výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností,
alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Iné rozsudky
nemožno zmeniť iba v konaní na základe riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov,
právoplatné rozsudky okrem dôvodov podľa § 163 O.s.p. zmeniť nemožno.
Preto súd v rámci zachovania záväznosti rozsudkov a právnej istoty nemôže vo výroku rozsudku
zaviazať odporcu na plnenie, ktoré je predbežné a môže sa uplynutím času meniť. Pri existencii
právoplatného rozhodnutia odsudzujúceho na plnenie sa nemožno spoliehať na vôľu jedného účastníka
či a ako vykoná vyúčtovanie, ak výsledok bude rozdielny od sumy uvedenej vo výroku súdu na úhradu
ktorej bol odporca zaviazaný. Zaviazaním odporcov na zaplatenie preddavkov by mohol vzniknúť stav,
že odporcovia by boli právoplatne zaviazaní na plnenie vyššie, ako by bol nárok zo skutočného
vyúčtovania, pričom rozhodnutie súdu by už pri vyúčtovaní nebolo možné zmeniť. Uvedená skutočnosť
vyplýva napokon aj zo samotných vyúčtovaní predložených navrhovateľom. Súd je preto názoru uložiť
vlastníkovi bytu súdnym rozhodnutím plniť preddavky ak ich dobrovoľne neplní je možné len prípadne
uložením povinnosti v predbežnom opatrení s tým, že v samotnom konaní sa bude domáhať
navrhovateľ zaplatenia nedoplatku. Charakter spoločenstva (zoskupenia, súboru) vlastníkov bytov ako
viacerých vlastníkov bytov v bytovom dome (aj vlastníkov nebytových priestorov), ktorí sú aj
podielovými spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení domu je podobný podielovému
spoluvlastnícku. Preto ak sa vyskytujú jedinci, ktorí preddavky neplatia a neprispievajú do spoločných
fondov, musia ostatní vlastníci znášať aj ich podiel pre zabezpečenie chodu a následne sa domáhať
vrátenia poskytnutého plnenia. Fond fondu prevádzky údržby a opráv vlastne tvorí súhrn prostriedkov
ktoré sú vytvárané na to, aby mohli byť z naakumulovaného objemu priebežne uhrádzané platby za
plnenia, odmeny a vytvárali sa prostriedky na obnovu. Súd uznáva, že čím je viac neplatičov tak o to je
ťažšie udržať možnosť zabezpečenia úhrad povinností voči dodávateľom energií, zabezpečiť opravy a
pod.. Vlastníci alebo spoločenstvo však pri omeškaní s úhradou preddavku sa môžu domáhať náhrady
škody vzniknutej nezaplatením preddavku, prípadne si môžu v zmluve o spoločenstve alebo o výkone
správy dohodnúť, že povinnosť platiť preddavky bude zabezpečená zmluvnou pokutou a pod.. Súd tu
analogicky poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu č.k. SR 4 Cdo 140/02 podľa ktorého nájomca
nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto
platieb; pred vyúčtovaním táto úhrada totiž nie je ešte splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok na
poplatok z omeškania podľa § 697 Občianskeho zákonníka. Preto hoci je zákonom a aj v správe
dohodnutá povinnosť platiť preddavky a je aj určená ich splatnosť, nejedná sa o dlh vlastníka bytu,
preto že tento vznikne až po vyúčtovaní nárokov ale len o porušenie povinnosti, s porušením ktorej je
možné spájať napríklad vznik škody (nevyhnutnosť financovať dlh, ktorý mal byť hradený preddavkami
pôžičkou, úverom, poprípade škoda vzniknutím uplatnením sankcií zo strany dodávateľa tepla,
elektriny, vody a pod). Ani u dodávateľov energií nie je možné uplatniť napríklad sankcie spojené s
neuhradením preddavku, či už úrok z omeškania pre nezaplatenie preddavku, odpojenie od dodávky
energií a pod. (napr. nárok podľa § 32 ods. 1 písm. m/ zák. č. 442/2002 Z.z.), ale len v súvislosti s
omeškaním úhrady. Dlh, resp. záväzok predstavuje nárok na odplatu a zodpovedá poskytnutému
plneniu (napr. dodanie tovaru, dodanie energie, kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné upravené zmluvy)
pri dohodnutej alebo určenej splatnosti, avšak samotný dlh nemôže vzniknúť len neposkytnutím
preddavku, pretože nie je ešte známa výška poskytnutého protiplnenia. Súd poukazuje aj na dikciu
ustanovenia § 8 ods. 2 písm. e/ zák. č. 182/1993 Z.z. podľa ktorého je správca povinný sledovať úhrady
za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Nedoplatok však môže vzniknúť až vyúčtovaním
nie neuhradením preddavku.
Pokiaľ však už uplynula lehota na vyúčtovanie preddavkov (podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č.
182/1993 Z. z. správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka), nárok na preddavok ako
taký zanikol, pretože sa navrhovateľ môže domáhať len nároku na úhradu vzniknutého nedoplatku. Aby
však súd v tomto prípade mohol priznať nároky vo výške nedoplatku (ktorý naviac vôbec navrhovateľ
pred súdom nevyčíslil a neuplatnil), musel by navrhovateľ zmeniť návrh, pretože návrhom sa domáha
úhrady preddavkov nie nedoplatku, pričom takýto návrh vykonal. Súd teda bol viazaný vymedzením
nároku nie je kvantitatívne (sumou toho čo žiada) ale aj kvalitatívne (prečo a z akého dôvodu nárok
žiada).
Súd preto nemal inú možnosť ako návrh na zaplatenie 612,51 eur zamietnuť.
Súd sa ďalej zaoberal vznikom povinnosti odporcu zaplatiť úroky z omeškania.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd zistil, že zmluvou o správe sa odporca zaviazal k úhrade preddavkov a omeškaním s úhradou
preddavku ako peňažného plnenia sa dostal do omeškania s peňažným plnením. Úroky z omeškania
predstavujú charakterom istý druh sankcie za omeškania a paušalizovanej náhrady škody. Vzhľadom
na jednotlivé omeškania odporcu s úhradou preddavkov od marca 2011 ako zmluvným peňažným
plnením, súd priznal navrhovateľovi ako správcovi, fakticky ostatným vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v dome, sankciu úrokov z omeškania, avšak len do doby, kedy preddavky stratili charakter
zálohových platieb, t.j. do času, kedy podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č. 182/1993 Z.z. je povinný
vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na
jednotlivé byty a nebytové priestory v dome, teda zúčtovať preddavky oproti vyúčtovaniam uhradených
nákladov, teda do 31. mája nasledujúceho roku. Súd preto zaviazal odporcu na úhradu úrokov z
omeškania vo výške podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. od splatnosti preddavkov do
doby povinnosti ich zúčtovania, teda do 31. mája 2012 vo vzťahu k preddavkom splatným k 25. dňu
kalendárneho mesiaca v roku 2011 a do 31. mája 2013 vo vzťahu k preddavkom splatným k 25. dňu
kalendárneho mesiaca v roku 2012, pričom súd rozhodoval len vo vzťahu k jednotlivým žalobou
uplatneným nárokom. Súd preto nároky na priznaný rozsah zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., tak, že v prevažnej miere úspešnému
odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nezistil vznik trov konania
na jeho strane a odporca si takéto nároky neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred
súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím
dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach
podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred
súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím
dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach
podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).
http://otvorenesudy.sk/decrees/644272/document
REPUBLIKY
Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:
5112233142
14C/38/2013
Okresný súd Žilina
JUDr. Vladimír Kozáčik
ECLI:SK:OSZA:2013:5112233142.2
18.06.2013
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci
navrhovateľa: BYTTERM, a.s., IČO: 31 584 705, so sídlom Seleziánska 4, Žilina, právne zastúpený:
JUDr. Nikoletou Sekerákovou, advokátkou, so sídlom Ul. 1. mája 18, Žilina proti odporcovi: J. J., Q..
XX.X.XXXX, U. J. XX, J., o zaplatenie 860,89 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd konanie v časti o zaplatenie 248,38 eur z a s t a v u j e .
Súd návrh na zaplatenie 612,51 eur z a m i e t a .
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy
20,74 eur od 26.6.2011 do 31.5.2012, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 60 eur od 26.7.2011 do
31.5.2012, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 60 eur od 26.8.2011 do 31.5.2012, vo výške 9,5 % ročne zo
sumy 60 eur od 26.9.2011 do 31.5.2012 vo výške 9,5 % ročne zo sumy 60 eur od 26.10.2011 do
31.5.2012, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 60 eur od 26.11.2011 do 31.5.2012, vo výške 9 % ročne zo
sumy 60 eur od 26.12.2011 do 31.5.2012, vo výške 9 % ročne zo sumy 59,67 eur od 26.1.2012 do
31.5.2013, vo výške 9 % ročne zo sumy 59,67 eur od 26.2.2012 do 31.5.2013, vo výške 9 % ročne zo
sumy 59,67 eur od 26.3.2012 do 31.5.2013, vo výške 9 % ročne zo sumy 59,67 eur od 26.4.2012 do
31.5.2013, vo výške 9 % ročne zo sumy 59,67 eur od 26.5.2012 do 31.5.2013, vo výške 9 % ročne zo
sumy 60,60 eur od 26.6.2012 do 31.5.2013, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 60,60 eur od 26.7.2012 do
31.5.2013, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 60,60 eur od 26.8.2012 do 31.5.2013 do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
Súd návrh o zaplatenie úrokov z omeškania vo zvyšku z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 25.9.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia 860,89 eur spolu s 9,25
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,74 eur od 26.6.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.7.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 60,00 eur od 26.8.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od
26.9.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.10.2011 do
zaplatenia, 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.11.2011 do zaplatenia, 9 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.12.2011 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 59,67 eur od 26.1.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67
eur od 26.2.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.3.2012 do
zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.4.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.5.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 60,60 eur od 26.6.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,60 eur od
26.7.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,60 eur od 26.8.2012 do
zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ na základe zmluvy o výkone správy č.
297/2796/H/2011 zo dňa 25.7.2011 podľa § 8 zák. č. 182/1993 Z.z. s vlastníkmi bytov na ul. Y. č. 6, 6,
8, XX, XX, XX, XX, XX, súp. č. XXXX v M., zabezpečuje ako správca prevádzku a údržbu domu v
ktorom sa nachádza byt odporcu. Odproca je vlastníkom bytu č. 11 na ul. Y. súp. č. XXXX, vchod XX v
M..
Aj napriek skutočnosti, že v zmysle čl. III. ods. 3.2. písm. f/ zmluvy bol odporca povinný
vždy do 25 dňa v mesiaci platiť preddavky, svoju povinnosť splnil len čiastočne a to úhradou za obdobie
január 2011 a február 2012 (na pojednávaní opravil úhradu ako za mesiac 02/2011) po 57 eur, ktoré
boli zaúčtované s preplatkom za ročné vyúčtovanie 2010 a 2011 na nedoplatky 2011 na mesiac január
2011 až máj 2011 a čiastočne 38,53 eur na mesiac jún 2011, pričom uviedol, že za mesiac jún 2011
eviduje nedoplatok 20,67 eur, za mesiace 07/2011 až 12/2011 mesačne po 60,- eur, 01/2012 až
05/2012 mesačne po 59,67 eur a jún 2012 až 08/2012 mesačne po 60,60 eur, spolu 860,89 eur.
Vzhľadom na omeškanie s úhradou peňažného dlhu požaduje aj úrok z omeškania od splatnosti
jednotlivých preddavkov.
Vo veci vydal súd dňa 19.10.2012 platobný rozkaz č. k. 17Ro 308/2012-38, ktorým v plnom rozsahu
vyhovel návrhu. Z dôvodu nedoručenia platobného rozkazu do vlastných rúk odporcu a nesplnenie
podmienok pre jeho vydanie podľa § 173 ods. 1 O.s.p. súd podľa ust. § 173 ods. 2 O.s.p. platobný
rozkaz zrušil.
Vo veci súd nariadil pojednávanie. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal
doručené uložením zásielky v spise, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Navrhovateľ na pojednávaní vzal návrh v časti o zaplatenie istiny 248,38 eur bez vzťahu k úrokom z
omeškania späť, pričom súd konanie v tejto časti zastavil.
Uplatnený nárok kvalifikovala ako nárok o zaplatenie zostatku istiny a ktorým sa domáha úhrady
preddavkov od júna 2011 do augusta 2012, pretože odporca od februára 2011 neuhrádza žiadne
preddavky.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to, zmluvou o výkone správy č.
297/2796/H/2011 z 25.7.2011, ktorou nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov
rozhodla o správe bytového domu navrhovateľa ako správcom.
Súd nezistil neplatnosť zmluvy o správe, pričom vychádzal zo záväzkového vzťahu s úpravou danou
zák. č. 182/1993 Z.z..
Súd zistil, že v čl. III. ods. 3.2. písm. f/ zmluvy bol vlastník bytu a nebytového priestoru v dome č.s.
XXXX. k.ú. M. povinný vždy do 25 dňa v mesiaci platiť preddavky a ostatné platby v lehote uvedenej v
zmluve ako aj odplatu podľa čl. IV. zmluvy s poukazom na čl. II. bod 3.1., písm. s/ a t/ zmluvy. Súd zistil,
že splatnosť preddavkov bola dohodnutá v čl. 4.2.3. zmluvy do 25-teho dňa príslušného mesiaca.
Súd z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 zistil, že
zálohy boli predpísané vo výške 715,62 eur, pričom skutočné náklady predstavovali 510,32 eur, s
uvedením stavu konta k 31.3.2012 pred vyúčtovaním vo výške mínus 765,05 eur. V súvislosti s
vyúčtovaním súd oboznámil a predpis výšky preddavkov, z ktorého zistil predpísanú výšku preddavkov
06/2011 až 12/2011 mesačne po 60,- eur, 01/2012 až 05/2012 mesačne po 59,67 eur a jún 2012 až
08/2012 mesačne po 60,60 eur.
Súd z prílohy k vyúčtovaniu za rok 2011 s podrobným vyúčtovaním meraní v bytovom dome a dome a
sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.9.2012 do 11.4.2013 zistil, že boli predpísané úhrady vo
výške 60,60 eur s narastajúcim zostatkom vo výške 1.285,09 eur k 31.3.2013.
Podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu odporcu za rok 2012 boli správcom predpísané
zálohy vo výške 722,55 eur a skutočný náklad vo výške 474,14 eur, pričom nedoplatok po vyúčtovaní k
31.3.2013 predstavoval mínus 1.036,71 eur. Súd ďalej z sumárnej analýzy platieb od 1.5.2011 do
31.5.2013 zistil, že stav konta k 31.5.2013 po rozdiele mínus 248,38 eur predstavuje mínu 1.157,91 eur.
Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v
súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne
vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa
pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky
na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa
dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli
inak.
Podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č. 182/1993 Z. z. správca je povinný najneskôr do 31. mája
nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so
správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv,
úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
Hoci navrhovateľ na pojednávaní predložil aj vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za
obdobie rokov 2011 a 2012, v tejto súvislosti nevykonal žiaden procesný úkon. Výslovne uviedol, že sa
domáha úhrady preddavkov po späťvzatí vo výške 612,51 eur bez bližšej špecifikácie. Podaním zo
dňa 12.6.2013 síce vyjadril vôľu domáhať sa úrokov z omeškania v inom rozsahu ako uvedenom
návrhom, avšak na výslovnú otázku súdu uviedol, že späťvzatie sa úrokov z omeškania netýka, teda
súd nemohol konania v časti úrokov z z omeškania na ohraničenú dobu splatných od 26.6.2011,
26.7.2011, 26.8.2011, 26.9.2011 a časti 47,64 eur od 26.10.2011 do 31.12.2012 zastaviť. Navrhovateľ,
naviac ak je zastúpený advokátom u ktorého je predpokladaná znalosť zákonov si musí uvedomiť, že
až žiada priznať niečo iné ako pôvodným návrhom, jedná sa o zmenu návrhu, ak žiada priznať nárok z
iného dôvodu, jedná sa o zmenu celého návrhu, ak žiada priznať to isté plnenie ale v nižšom alebo
vyššou rozsahu (a to aj pri príslušenstve), jedná sa o rozšírenie nárokov alebo čiastočné späťvaztie, na
ktoré musí procesne reagovať, t.j. uviesť v ktorom rozsahu nároky rozširuje alebo berie späť.
Navrhovateľ sa počas celého konania domáhal nárokov na zaplatenie preddavkov a to aj napriek tomu,
že sám predložil ročné zúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2011 a 2012.
Navrhovateľ si musí pri podaní návrhu uvedomiť čoho a z akého dôvodu sa domáha, nie len kopírovať
jednoduché účtovné zostavy o výkaze nedoplatkov. Aj keď navrhovateľ svoj návrh nemusí právne
kvalifikovať, resp. právna kvalifikácia nie je pre rozhodnutie súdu záväzná, súd je viazaný okrem
vyjadrenia sumy v petite aj skutkovým opisom nárokov, ktoré nárok kvalitatívne vymedzujú a definujú.
Súd na dôvažok považuje za dôležité uviesť, že navrhovateľ, hoci vykonáva správu bytového domu sa
nemôže úspešne domáhať ani nárokov zo zostatku na účte vlastníka domu (stav konta), pretože nárok
musí mať vždy odraz v hmotnom práve, teda záväzkových či iných nárokoch, pretože u správcu bytu sa
nejedná o nároky zo zmluvy o účte ale o správu bytového domu. Preto ak vznikajú vlastníkovi bytu
rôzne záväzky a pohľadávky zo zmluvy o správe (preplatky a nedoplatky z ročného či iného
vyúčtovania, sankcie, zmluvné pokuty ...), musí správca záväzky započítať voči pohľadávkam, inak sa
nároky nestretnú a vzájomne sa neovplyvňujú, teda bez ohľadu na „účtovanie zostatku účtu vlastníka
bytu - stav konta“ jednotlivé nároky nezanikajú. Správca spravuje bytový dom nie vedie účet!
Evidovaním dlhu na účte bez jeho reálnej špecifikácie sa obchádza aj ustanovenie § 566 ods. 2
Občianskeho zákonníka.
Napriek tomu, že navrhovateľ preukázal, že odporca bol povinný k úhrade nákladov spojených s
užívaním bytu za rok 2011 vo výške 510,- eur a tvrdil, že odporca v roku 2011 vykonal len dve platby
preddavkov v mesiacoch 1/ a 2/2011 po 57 eur, neuplatnil si nárok v mene ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov vo výške rozdielu, obdobne ako si neuplatnil nárok na úhradu nákladov
spojených s užívaním bytu za obdobie roku 2012 vo výške skutočných nákladov 474,17 eur, ale zotrval
na nároku na úhradu preddavkov.
Súd je viazaný návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Súd je viazaný nie len výškou uplatneného nároku ale aj
skutkovým vymedzením návrhu. Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. súčasťou návrhu musí byt aj pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z
neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Základnou zásadou občianskeho procesu je rovnosť účastníkov konania a prejednacia zásada na
rozdiel od vyšetrovacej alebo inkvizičnej zásady. Súd v rámci zásady preto rozhoduje o uplatnenom
nároku nárok nevyhľadáva (mimo konaní podľa § 81 O.s.p., ktoré súd môže začať z úradnej
povinnosti). Každý nárok je definovaný nie len sumou ale aj dôvodom. Bez takéhoto vymedzenia
nároku by nemal odporca možnosť brániť právo, pretože by nevedel prečo a z akého dôvodu požaduje
navrhovateľ určitú sumu. Ak sa zmenia dôvody, znamená to aj zmenu návrhu bez toho, aby sa zmenila
uplatnená suma.
Vo vzťahu k nároku navrhovateľa na nárok z neuhradených preddavkov za rok 2011 a
2012 súd poukazuje na skutočnosť, že preddavky majú charakter zálohových platieb odmenu za
správu, odmenu domovníka a zástupca vlastníkov bytov, úhradu plnení dodávateľom energií pre
spoločné časti a zariadenia domu, odplata za ohrev vody a TÚV a ich účelom je vytvoriť fond na úhradu
plnení, prípadne udržanie chodu sezónnych služieb (dodávka kúrenia, ohrev) pomerným rozložením
plnení ako aj rentabilizovať ekonomiku chodu náročnosťou vyúčtovaní spotreby. Preto hoci je daná
povinnosť platiť preddavky na poskytované služby, výška nároku úhrady sa služby môže byť rozdielna
od výšky určených preddavkov, čoho výsledkom je aj navrhovateľom predložené vyúčtovanie.
Výrok rozsudku je záväzný, podľa § 159 ods. 2 O.s.p. pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním
rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Podľa § 163 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok
odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh
zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo
splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Rozsudky o výchove a
výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností,
alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Iné rozsudky
nemožno zmeniť iba v konaní na základe riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov,
právoplatné rozsudky okrem dôvodov podľa § 163 O.s.p. zmeniť nemožno.
Preto súd v rámci zachovania záväznosti rozsudkov a právnej istoty nemôže vo výroku rozsudku
zaviazať odporcu na plnenie, ktoré je predbežné a môže sa uplynutím času meniť. Pri existencii
právoplatného rozhodnutia odsudzujúceho na plnenie sa nemožno spoliehať na vôľu jedného účastníka
či a ako vykoná vyúčtovanie, ak výsledok bude rozdielny od sumy uvedenej vo výroku súdu na úhradu
ktorej bol odporca zaviazaný. Zaviazaním odporcov na zaplatenie preddavkov by mohol vzniknúť stav,
že odporcovia by boli právoplatne zaviazaní na plnenie vyššie, ako by bol nárok zo skutočného
vyúčtovania, pričom rozhodnutie súdu by už pri vyúčtovaní nebolo možné zmeniť. Uvedená skutočnosť
vyplýva napokon aj zo samotných vyúčtovaní predložených navrhovateľom. Súd je preto názoru uložiť
vlastníkovi bytu súdnym rozhodnutím plniť preddavky ak ich dobrovoľne neplní je možné len prípadne
uložením povinnosti v predbežnom opatrení s tým, že v samotnom konaní sa bude domáhať
navrhovateľ zaplatenia nedoplatku. Charakter spoločenstva (zoskupenia, súboru) vlastníkov bytov ako
viacerých vlastníkov bytov v bytovom dome (aj vlastníkov nebytových priestorov), ktorí sú aj
podielovými spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení domu je podobný podielovému
spoluvlastnícku. Preto ak sa vyskytujú jedinci, ktorí preddavky neplatia a neprispievajú do spoločných
fondov, musia ostatní vlastníci znášať aj ich podiel pre zabezpečenie chodu a následne sa domáhať
vrátenia poskytnutého plnenia. Fond fondu prevádzky údržby a opráv vlastne tvorí súhrn prostriedkov
ktoré sú vytvárané na to, aby mohli byť z naakumulovaného objemu priebežne uhrádzané platby za
plnenia, odmeny a vytvárali sa prostriedky na obnovu. Súd uznáva, že čím je viac neplatičov tak o to je
ťažšie udržať možnosť zabezpečenia úhrad povinností voči dodávateľom energií, zabezpečiť opravy a
pod.. Vlastníci alebo spoločenstvo však pri omeškaní s úhradou preddavku sa môžu domáhať náhrady
škody vzniknutej nezaplatením preddavku, prípadne si môžu v zmluve o spoločenstve alebo o výkone
správy dohodnúť, že povinnosť platiť preddavky bude zabezpečená zmluvnou pokutou a pod.. Súd tu
analogicky poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu č.k. SR 4 Cdo 140/02 podľa ktorého nájomca
nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto
platieb; pred vyúčtovaním táto úhrada totiž nie je ešte splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok na
poplatok z omeškania podľa § 697 Občianskeho zákonníka. Preto hoci je zákonom a aj v správe
dohodnutá povinnosť platiť preddavky a je aj určená ich splatnosť, nejedná sa o dlh vlastníka bytu,
preto že tento vznikne až po vyúčtovaní nárokov ale len o porušenie povinnosti, s porušením ktorej je
možné spájať napríklad vznik škody (nevyhnutnosť financovať dlh, ktorý mal byť hradený preddavkami
pôžičkou, úverom, poprípade škoda vzniknutím uplatnením sankcií zo strany dodávateľa tepla,
elektriny, vody a pod). Ani u dodávateľov energií nie je možné uplatniť napríklad sankcie spojené s
neuhradením preddavku, či už úrok z omeškania pre nezaplatenie preddavku, odpojenie od dodávky
energií a pod. (napr. nárok podľa § 32 ods. 1 písm. m/ zák. č. 442/2002 Z.z.), ale len v súvislosti s
omeškaním úhrady. Dlh, resp. záväzok predstavuje nárok na odplatu a zodpovedá poskytnutému
plneniu (napr. dodanie tovaru, dodanie energie, kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné upravené zmluvy)
pri dohodnutej alebo určenej splatnosti, avšak samotný dlh nemôže vzniknúť len neposkytnutím
preddavku, pretože nie je ešte známa výška poskytnutého protiplnenia. Súd poukazuje aj na dikciu
ustanovenia § 8 ods. 2 písm. e/ zák. č. 182/1993 Z.z. podľa ktorého je správca povinný sledovať úhrady
za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Nedoplatok však môže vzniknúť až vyúčtovaním
nie neuhradením preddavku.
Pokiaľ však už uplynula lehota na vyúčtovanie preddavkov (podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č.
182/1993 Z. z. správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka), nárok na preddavok ako
taký zanikol, pretože sa navrhovateľ môže domáhať len nároku na úhradu vzniknutého nedoplatku. Aby
však súd v tomto prípade mohol priznať nároky vo výške nedoplatku (ktorý naviac vôbec navrhovateľ
pred súdom nevyčíslil a neuplatnil), musel by navrhovateľ zmeniť návrh, pretože návrhom sa domáha
úhrady preddavkov nie nedoplatku, pričom takýto návrh vykonal. Súd teda bol viazaný vymedzením
nároku nie je kvantitatívne (sumou toho čo žiada) ale aj kvalitatívne (prečo a z akého dôvodu nárok
žiada).
Súd preto nemal inú možnosť ako návrh na zaplatenie 612,51 eur zamietnuť.
Súd sa ďalej zaoberal vznikom povinnosti odporcu zaplatiť úroky z omeškania.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd zistil, že zmluvou o správe sa odporca zaviazal k úhrade preddavkov a omeškaním s úhradou
preddavku ako peňažného plnenia sa dostal do omeškania s peňažným plnením. Úroky z omeškania
predstavujú charakterom istý druh sankcie za omeškania a paušalizovanej náhrady škody. Vzhľadom
na jednotlivé omeškania odporcu s úhradou preddavkov od marca 2011 ako zmluvným peňažným
plnením, súd priznal navrhovateľovi ako správcovi, fakticky ostatným vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v dome, sankciu úrokov z omeškania, avšak len do doby, kedy preddavky stratili charakter
zálohových platieb, t.j. do času, kedy podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č. 182/1993 Z.z. je povinný
vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na
jednotlivé byty a nebytové priestory v dome, teda zúčtovať preddavky oproti vyúčtovaniam uhradených
nákladov, teda do 31. mája nasledujúceho roku. Súd preto zaviazal odporcu na úhradu úrokov z
omeškania vo výške podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. od splatnosti preddavkov do
doby povinnosti ich zúčtovania, teda do 31. mája 2012 vo vzťahu k preddavkom splatným k 25. dňu
kalendárneho mesiaca v roku 2011 a do 31. mája 2013 vo vzťahu k preddavkom splatným k 25. dňu
kalendárneho mesiaca v roku 2012, pričom súd rozhodoval len vo vzťahu k jednotlivým žalobou
uplatneným nárokom. Súd preto nároky na priznaný rozsah zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., tak, že v prevažnej miere úspešnému
odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nezistil vznik trov konania
na jeho strane a odporca si takéto nároky neuplatnil.Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 25.9.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia 860,89 eur spolu s 9,25
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,74 eur od 26.6.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.7.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 60,00 eur od 26.8.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od
26.9.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.10.2011 do
zaplatenia, 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.11.2011 do zaplatenia, 9 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.12.2011 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 59,67 eur od 26.1.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67
eur od 26.2.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.3.2012 do
zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.4.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.5.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 60,60 eur od 26.6.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,60 eur od
26.7.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,60 eur od 26.8.2012 do
zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ na základe zmluvy o výkone správy č.
297/2796/H/2011 zo dňa 25.7.2011 podľa § 8 zák. č. 182/1993 Z.z. s vlastníkmi bytov na ul. Y. č. 6, 6,
8, XX, XX, XX, XX, XX, súp. č. XXXX v M., zabezpečuje ako správca prevádzku a údržbu domu v
ktorom sa nachádza byt odporcu. Odproca je vlastníkom bytu č. 11 na ul. Y. súp. č. XXXX, vchod XX v
M..
Aj napriek skutočnosti, že v zmysle čl. III. ods. 3.2. písm. f/ zmluvy bol odporca povinný
vždy do 25 dňa v mesiaci platiť preddavky, svoju povinnosť splnil len čiastočne a to úhradou za obdobie
január 2011 a február 2012 (na pojednávaní opravil úhradu ako za mesiac 02/2011) po 57 eur, ktoré
boli zaúčtované s preplatkom za ročné vyúčtovanie 2010 a 2011 na nedoplatky 2011 na mesiac január
2011 až máj 2011 a čiastočne 38,53 eur na mesiac jún 2011, pričom uviedol, že za mesiac jún 2011
eviduje nedoplatok 20,67 eur, za mesiace 07/2011 až 12/2011 mesačne po 60,- eur, 01/2012 až
05/2012 mesačne po 59,67 eur a jún 2012 až 08/2012 mesačne po 60,60 eur, spolu 860,89 eur.
Vzhľadom na omeškanie s úhradou peňažného dlhu požaduje aj úrok z omeškania od splatnosti
jednotlivých preddavkov.
Vo veci vydal súd dňa 19.10.2012 platobný rozkaz č. k. 17Ro 308/2012-38, ktorým v plnom rozsahu
vyhovel návrhu. Z dôvodu nedoručenia platobného rozkazu do vlastných rúk odporcu a nesplnenie
podmienok pre jeho vydanie podľa § 173 ods. 1 O.s.p. súd podľa ust. § 173 ods. 2 O.s.p. platobný
rozkaz zrušil.
Vo veci súd nariadil pojednávanie. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal
doručené uložením zásielky v spise, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Navrhovateľ na pojednávaní vzal návrh v časti o zaplatenie istiny 248,38 eur bez vzťahu k úrokom z
omeškania späť, pričom súd konanie v tejto časti zastavil.
Uplatnený nárok kvalifikovala ako nárok o zaplatenie zostatku istiny a ktorým sa domáha úhrady
preddavkov od júna 2011 do augusta 2012, pretože odporca od februára 2011 neuhrádza žiadne
preddavky.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to, zmluvou o výkone správy č.
297/2796/H/2011 z 25.7.2011, ktorou nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov
rozhodla o správe bytového domu navrhovateľa ako správcom.
Súd nezistil neplatnosť zmluvy o správe, pričom vychádzal zo záväzkového vzťahu s úpravou danou
zák. č. 182/1993 Z.z..
Súd zistil, že v čl. III. ods. 3.2. písm. f/ zmluvy bol vlastník bytu a nebytového priestoru v dome č.s.
XXXX. k.ú. M. povinný vždy do 25 dňa v mesiaci platiť preddavky a ostatné platby v lehote uvedenej v
zmluve ako aj odplatu podľa čl. IV. zmluvy s poukazom na čl. II. bod 3.1., písm. s/ a t/ zmluvy. Súd zistil,
že splatnosť preddavkov bola dohodnutá v čl. 4.2.3. zmluvy do 25-teho dňa príslušného mesiaca.
Súd z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 zistil, že
zálohy boli predpísané vo výške 715,62 eur, pričom skutočné náklady predstavovali 510,32 eur, s
uvedením stavu konta k 31.3.2012 pred vyúčtovaním vo výške mínus 765,05 eur. V súvislosti s
vyúčtovaním súd oboznámil a predpis výšky preddavkov, z ktorého zistil predpísanú výšku preddavkov
06/2011 až 12/2011 mesačne po 60,- eur, 01/2012 až 05/2012 mesačne po 59,67 eur a jún 2012 až
08/2012 mesačne po 60,60 eur.
Súd z prílohy k vyúčtovaniu za rok 2011 s podrobným vyúčtovaním meraní v bytovom dome a dome a
sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.9.2012 do 11.4.2013 zistil, že boli predpísané úhrady vo
výške 60,60 eur s narastajúcim zostatkom vo výške 1.285,09 eur k 31.3.2013.
Podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu odporcu za rok 2012 boli správcom predpísané
zálohy vo výške 722,55 eur a skutočný náklad vo výške 474,14 eur, pričom nedoplatok po vyúčtovaní k
31.3.2013 predstavoval mínus 1.036,71 eur. Súd ďalej z sumárnej analýzy platieb od 1.5.2011 do
31.5.2013 zistil, že stav konta k 31.5.2013 po rozdiele mínus 248,38 eur predstavuje mínu 1.157,91 eur.
Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v
súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne
vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa
pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky
na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa
dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli
inak.
Podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č. 182/1993 Z. z. správca je povinný najneskôr do 31. mája
nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so
správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv,
úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
Hoci navrhovateľ na pojednávaní predložil aj vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za
obdobie rokov 2011 a 2012, v tejto súvislosti nevykonal žiaden procesný úkon. Výslovne uviedol, že sa
domáha úhrady preddavkov po späťvzatí vo výške 612,51 eur bez bližšej špecifikácie. Podaním zo
dňa 12.6.2013 síce vyjadril vôľu domáhať sa úrokov z omeškania v inom rozsahu ako uvedenom
návrhom, avšak na výslovnú otázku súdu uviedol, že späťvzatie sa úrokov z omeškania netýka, teda
súd nemohol konania v časti úrokov z z omeškania na ohraničenú dobu splatných od 26.6.2011,
26.7.2011, 26.8.2011, 26.9.2011 a časti 47,64 eur od 26.10.2011 do 31.12.2012 zastaviť. Navrhovateľ,
naviac ak je zastúpený advokátom u ktorého je predpokladaná znalosť zákonov si musí uvedomiť, že
až žiada priznať niečo iné ako pôvodným návrhom, jedná sa o zmenu návrhu, ak žiada priznať nárok z
iného dôvodu, jedná sa o zmenu celého návrhu, ak žiada priznať to isté plnenie ale v nižšom alebo
vyššou rozsahu (a to aj pri príslušenstve), jedná sa o rozšírenie nárokov alebo čiastočné späťvaztie, na
ktoré musí procesne reagovať, t.j. uviesť v ktorom rozsahu nároky rozširuje alebo berie späť.
Navrhovateľ sa počas celého konania domáhal nárokov na zaplatenie preddavkov a to aj napriek tomu,
že sám predložil ročné zúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2011 a 2012.
Navrhovateľ si musí pri podaní návrhu uvedomiť čoho a z akého dôvodu sa domáha, nie len kopírovať
jednoduché účtovné zostavy o výkaze nedoplatkov. Aj keď navrhovateľ svoj návrh nemusí právne
kvalifikovať, resp. právna kvalifikácia nie je pre rozhodnutie súdu záväzná, súd je viazaný okrem
vyjadrenia sumy v petite aj skutkovým opisom nárokov, ktoré nárok kvalitatívne vymedzujú a definujú.
Súd na dôvažok považuje za dôležité uviesť, že navrhovateľ, hoci vykonáva správu bytového domu sa
nemôže úspešne domáhať ani nárokov zo zostatku na účte vlastníka domu (stav konta), pretože nárok
musí mať vždy odraz v hmotnom práve, teda záväzkových či iných nárokoch, pretože u správcu bytu sa
nejedná o nároky zo zmluvy o účte ale o správu bytového domu. Preto ak vznikajú vlastníkovi bytu
rôzne záväzky a pohľadávky zo zmluvy o správe (preplatky a nedoplatky z ročného či iného
vyúčtovania, sankcie, zmluvné pokuty ...), musí správca záväzky započítať voči pohľadávkam, inak sa
nároky nestretnú a vzájomne sa neovplyvňujú, teda bez ohľadu na „účtovanie zostatku účtu vlastníka
bytu - stav konta“ jednotlivé nároky nezanikajú. Správca spravuje bytový dom nie vedie účet!
Evidovaním dlhu na účte bez jeho reálnej špecifikácie sa obchádza aj ustanovenie § 566 ods. 2
Občianskeho zákonníka.
Napriek tomu, že navrhovateľ preukázal, že odporca bol povinný k úhrade nákladov spojených s
užívaním bytu za rok 2011 vo výške 510,- eur a tvrdil, že odporca v roku 2011 vykonal len dve platby
preddavkov v mesiacoch 1/ a 2/2011 po 57 eur, neuplatnil si nárok v mene ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov vo výške rozdielu, obdobne ako si neuplatnil nárok na úhradu nákladov
spojených s užívaním bytu za obdobie roku 2012 vo výške skutočných nákladov 474,17 eur, ale zotrval
na nároku na úhradu preddavkov.
Súd je viazaný návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Súd je viazaný nie len výškou uplatneného nároku ale aj
skutkovým vymedzením návrhu. Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. súčasťou návrhu musí byt aj pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z
neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Základnou zásadou občianskeho procesu je rovnosť účastníkov konania a prejednacia zásada na
rozdiel od vyšetrovacej alebo inkvizičnej zásady. Súd v rámci zásady preto rozhoduje o uplatnenom
nároku nárok nevyhľadáva (mimo konaní podľa § 81 O.s.p., ktoré súd môže začať z úradnej
povinnosti). Každý nárok je definovaný nie len sumou ale aj dôvodom. Bez takéhoto vymedzenia
nároku by nemal odporca možnosť brániť právo, pretože by nevedel prečo a z akého dôvodu požaduje
navrhovateľ určitú sumu. Ak sa zmenia dôvody, znamená to aj zmenu návrhu bez toho, aby sa zmenila
uplatnená suma.
Vo vzťahu k nároku navrhovateľa na nárok z neuhradených preddavkov za rok 2011 a
2012 súd poukazuje na skutočnosť, že preddavky majú charakter zálohových platieb odmenu za
správu, odmenu domovníka a zástupca vlastníkov bytov, úhradu plnení dodávateľom energií pre
spoločné časti a zariadenia domu, odplata za ohrev vody a TÚV a ich účelom je vytvoriť fond na úhradu
plnení, prípadne udržanie chodu sezónnych služieb (dodávka kúrenia, ohrev) pomerným rozložením
plnení ako aj rentabilizovať ekonomiku chodu náročnosťou vyúčtovaní spotreby. Preto hoci je daná
povinnosť platiť preddavky na poskytované služby, výška nároku úhrady sa služby môže byť rozdielna
od výšky určených preddavkov, čoho výsledkom je aj navrhovateľom predložené vyúčtovanie.
Výrok rozsudku je záväzný, podľa § 159 ods. 2 O.s.p. pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním
rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Podľa § 163 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok
odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh
zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo
splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Rozsudky o výchove a
výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností,
alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Iné rozsudky
nemožno zmeniť iba v konaní na základe riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov,
právoplatné rozsudky okrem dôvodov podľa § 163 O.s.p. zmeniť nemožno.
Preto súd v rámci zachovania záväznosti rozsudkov a právnej istoty nemôže vo výroku rozsudku
zaviazať odporcu na plnenie, ktoré je predbežné a môže sa uplynutím času meniť. Pri existencii
právoplatného rozhodnutia odsudzujúceho na plnenie sa nemožno spoliehať na vôľu jedného účastníka
či a ako vykoná vyúčtovanie, ak výsledok bude rozdielny od sumy uvedenej vo výroku súdu na úhradu
ktorej bol odporca zaviazaný. Zaviazaním odporcov na zaplatenie preddavkov by mohol vzniknúť stav,
že odporcovia by boli právoplatne zaviazaní na plnenie vyššie, ako by bol nárok zo skutočného
vyúčtovania, pričom rozhodnutie súdu by už pri vyúčtovaní nebolo možné zmeniť. Uvedená skutočnosť
vyplýva napokon aj zo samotných vyúčtovaní predložených navrhovateľom. Súd je preto názoru uložiť
vlastníkovi bytu súdnym rozhodnutím plniť preddavky ak ich dobrovoľne neplní je možné len prípadne
uložením povinnosti v predbežnom opatrení s tým, že v samotnom konaní sa bude domáhať
navrhovateľ zaplatenia nedoplatku. Charakter spoločenstva (zoskupenia, súboru) vlastníkov bytov ako
viacerých vlastníkov bytov v bytovom dome (aj vlastníkov nebytových priestorov), ktorí sú aj
podielovými spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení domu je podobný podielovému
spoluvlastnícku. Preto ak sa vyskytujú jedinci, ktorí preddavky neplatia a neprispievajú do spoločných
fondov, musia ostatní vlastníci znášať aj ich podiel pre zabezpečenie chodu a následne sa domáhať
vrátenia poskytnutého plnenia. Fond fondu prevádzky údržby a opráv vlastne tvorí súhrn prostriedkov
ktoré sú vytvárané na to, aby mohli byť z naakumulovaného objemu priebežne uhrádzané platby za
plnenia, odmeny a vytvárali sa prostriedky na obnovu. Súd uznáva, že čím je viac neplatičov tak o to je
ťažšie udržať možnosť zabezpečenia úhrad povinností voči dodávateľom energií, zabezpečiť opravy a
pod.. Vlastníci alebo spoločenstvo však pri omeškaní s úhradou preddavku sa môžu domáhať náhrady
škody vzniknutej nezaplatením preddavku, prípadne si môžu v zmluve o spoločenstve alebo o výkone
správy dohodnúť, že povinnosť platiť preddavky bude zabezpečená zmluvnou pokutou a pod.. Súd tu
analogicky poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu č.k. SR 4 Cdo 140/02 podľa ktorého nájomca
nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto
platieb; pred vyúčtovaním táto úhrada totiž nie je ešte splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok na
poplatok z omeškania podľa § 697 Občianskeho zákonníka. Preto hoci je zákonom a aj v správe
dohodnutá povinnosť platiť preddavky a je aj určená ich splatnosť, nejedná sa o dlh vlastníka bytu,
preto že tento vznikne až po vyúčtovaní nárokov ale len o porušenie povinnosti, s porušením ktorej je
možné spájať napríklad vznik škody (nevyhnutnosť financovať dlh, ktorý mal byť hradený preddavkami
pôžičkou, úverom, poprípade škoda vzniknutím uplatnením sankcií zo strany dodávateľa tepla,
elektriny, vody a pod). Ani u dodávateľov energií nie je možné uplatniť napríklad sankcie spojené s
neuhradením preddavku, či už úrok z omeškania pre nezaplatenie preddavku, odpojenie od dodávky
energií a pod. (napr. nárok podľa § 32 ods. 1 písm. m/ zák. č. 442/2002 Z.z.), ale len v súvislosti s
omeškaním úhrady. Dlh, resp. záväzok predstavuje nárok na odplatu a zodpovedá poskytnutému
plneniu (napr. dodanie tovaru, dodanie energie, kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné upravené zmluvy)
pri dohodnutej alebo určenej splatnosti, avšak samotný dlh nemôže vzniknúť len neposkytnutím
preddavku, pretože nie je ešte známa výška poskytnutého protiplnenia. Súd poukazuje aj na dikciu
ustanovenia § 8 ods. 2 písm. e/ zák. č. 182/1993 Z.z. podľa ktorého je správca povinný sledovať úhrady
za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Nedoplatok však môže vzniknúť až vyúčtovaním
nie neuhradením preddavku.
Pokiaľ však už uplynula lehota na vyúčtovanie preddavkov (podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č.
182/1993 Z. z. správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka), nárok na preddavok ako
taký zanikol, pretože sa navrhovateľ môže domáhať len nároku na úhradu vzniknutého nedoplatku. Aby
však súd v tomto prípade mohol priznať nároky vo výške nedoplatku (ktorý naviac vôbec navrhovateľ
pred súdom nevyčíslil a neuplatnil), musel by navrhovateľ zmeniť návrh, pretože návrhom sa domáha
úhrady preddavkov nie nedoplatku, pričom takýto návrh vykonal. Súd teda bol viazaný vymedzením
nároku nie je kvantitatívne (sumou toho čo žiada) ale aj kvalitatívne (prečo a z akého dôvodu nárok
žiada).
Súd preto nemal inú možnosť ako návrh na zaplatenie 612,51 eur zamietnuť.
Súd sa ďalej zaoberal vznikom povinnosti odporcu zaplatiť úroky z omeškania.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd zistil, že zmluvou o správe sa odporca zaviazal k úhrade preddavkov a omeškaním s úhradou
preddavku ako peňažného plnenia sa dostal do omeškania s peňažným plnením. Úroky z omeškania
predstavujú charakterom istý druh sankcie za omeškania a paušalizovanej náhrady škody. Vzhľadom
na jednotlivé omeškania odporcu s úhradou preddavkov od marca 2011 ako zmluvným peňažným
plnením, súd priznal navrhovateľovi ako správcovi, fakticky ostatným vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v dome, sankciu úrokov z omeškania, avšak len do doby, kedy preddavky stratili charakter
zálohových platieb, t.j. do času, kedy podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č. 182/1993 Z.z. je povinný
vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na
jednotlivé byty a nebytové priestory v dome, teda zúčtovať preddavky oproti vyúčtovaniam uhradených
nákladov, teda do 31. mája nasledujúceho roku. Súd preto zaviazal odporcu na úhradu úrokov z
omeškania vo výške podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. od splatnosti preddavkov do
doby povinnosti ich zúčtovania, teda do 31. mája 2012 vo vzťahu k preddavkom splatným k 25. dňu
kalendárneho mesiaca v roku 2011 a do 31. mája 2013 vo vzťahu k preddavkom splatným k 25. dňu
kalendárneho mesiaca v roku 2012, pričom súd rozhodoval len vo vzťahu k jednotlivým žalobou
uplatneným nárokom. Súd preto nároky na priznaný rozsah zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., tak, že v prevažnej miere úspešnému
odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nezistil vznik trov konania
na jeho strane a odporca si takéto nároky neuplatnil.Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 25.9.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia 860,89 eur spolu s 9,25
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,74 eur od 26.6.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.7.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 60,00 eur od 26.8.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od
26.9.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.10.2011 do
zaplatenia, 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.11.2011 do zaplatenia, 9 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.12.2011 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 59,67 eur od 26.1.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67
eur od 26.2.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.3.2012 do
zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.4.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.5.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 60,60 eur od 26.6.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,60 eur od
26.7.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,60 eur od 26.8.2012 do
zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ na základe zmluvy o výkone správy č.
297/2796/H/2011 zo dňa 25.7.2011 podľa § 8 zák. č. 182/1993 Z.z. s vlastníkmi bytov na ul. Y. č. 6, 6,
8, XX, XX, XX, XX, XX, súp. č. XXXX v M., zabezpečuje ako správca prevádzku a údržbu domu v
ktorom sa nachádza byt odporcu. Odproca je vlastníkom bytu č. 11 na ul. Y. súp. č. XXXX, vchod XX v
M..
Aj napriek skutočnosti, že v zmysle čl. III. ods. 3.2. písm. f/ zmluvy bol odporca povinný
vždy do 25 dňa v mesiaci platiť preddavky, svoju povinnosť splnil len čiastočne a to úhradou za obdobie
január 2011 a február 2012 (na pojednávaní opravil úhradu ako za mesiac 02/2011) po 57 eur, ktoré
boli zaúčtované s preplatkom za ročné vyúčtovanie 2010 a 2011 na nedoplatky 2011 na mesiac január
2011 až máj 2011 a čiastočne 38,53 eur na mesiac jún 2011, pričom uviedol, že za mesiac jún 2011
eviduje nedoplatok 20,67 eur, za mesiace 07/2011 až 12/2011 mesačne po 60,- eur, 01/2012 až
05/2012 mesačne po 59,67 eur a jún 2012 až 08/2012 mesačne po 60,60 eur, spolu 860,89 eur.
Vzhľadom na omeškanie s úhradou peňažného dlhu požaduje aj úrok z omeškania od splatnosti
jednotlivých preddavkov.
Vo veci vydal súd dňa 19.10.2012 platobný rozkaz č. k. 17Ro 308/2012-38, ktorým v plnom rozsahu
vyhovel návrhu. Z dôvodu nedoručenia platobného rozkazu do vlastných rúk odporcu a nesplnenie
podmienok pre jeho vydanie podľa § 173 ods. 1 O.s.p. súd podľa ust. § 173 ods. 2 O.s.p. platobný
rozkaz zrušil.
Vo veci súd nariadil pojednávanie. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal
doručené uložením zásielky v spise, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Navrhovateľ na pojednávaní vzal návrh v časti o zaplatenie istiny 248,38 eur bez vzťahu k úrokom z
omeškania späť, pričom súd konanie v tejto časti zastavil.
Uplatnený nárok kvalifikovala ako nárok o zaplatenie zostatku istiny a ktorým sa domáha úhrady
preddavkov od júna 2011 do augusta 2012, pretože odporca od februára 2011 neuhrádza žiadne
preddavky.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to, zmluvou o výkone správy č.
297/2796/H/2011 z 25.7.2011, ktorou nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov
rozhodla o správe bytového domu navrhovateľa ako správcom.
Súd nezistil neplatnosť zmluvy o správe, pričom vychádzal zo záväzkového vzťahu s úpravou danou
zák. č. 182/1993 Z.z..
Súd zistil, že v čl. III. ods. 3.2. písm. f/ zmluvy bol vlastník bytu a nebytového priestoru v dome č.s.
XXXX. k.ú. M. povinný vždy do 25 dňa v mesiaci platiť preddavky a ostatné platby v lehote uvedenej v
zmluve ako aj odplatu podľa čl. IV. zmluvy s poukazom na čl. II. bod 3.1., písm. s/ a t/ zmluvy. Súd zistil,
že splatnosť preddavkov bola dohodnutá v čl. 4.2.3. zmluvy do 25-teho dňa príslušného mesiaca.
Súd z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 zistil, že
zálohy boli predpísané vo výške 715,62 eur, pričom skutočné náklady predstavovali 510,32 eur, s
uvedením stavu konta k 31.3.2012 pred vyúčtovaním vo výške mínus 765,05 eur. V súvislosti s
vyúčtovaním súd oboznámil a predpis výšky preddavkov, z ktorého zistil predpísanú výšku preddavkov
06/2011 až 12/2011 mesačne po 60,- eur, 01/2012 až 05/2012 mesačne po 59,67 eur a jún 2012 až
08/2012 mesačne po 60,60 eur.
Súd z prílohy k vyúčtovaniu za rok 2011 s podrobným vyúčtovaním meraní v bytovom dome a dome a
sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.9.2012 do 11.4.2013 zistil, že boli predpísané úhrady vo
výške 60,60 eur s narastajúcim zostatkom vo výške 1.285,09 eur k 31.3.2013.
Podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu odporcu za rok 2012 boli správcom predpísané
zálohy vo výške 722,55 eur a skutočný náklad vo výške 474,14 eur, pričom nedoplatok po vyúčtovaní k
31.3.2013 predstavoval mínus 1.036,71 eur. Súd ďalej z sumárnej analýzy platieb od 1.5.2011 do
31.5.2013 zistil, že stav konta k 31.5.2013 po rozdiele mínus 248,38 eur predstavuje mínu 1.157,91 eur.
Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v
súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne
vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa
pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky
na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa
dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli
inak.
Podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č. 182/1993 Z. z. správca je povinný najneskôr do 31. mája
nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so
správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv,
úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
Hoci navrhovateľ na pojednávaní predložil aj vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za
obdobie rokov 2011 a 2012, v tejto súvislosti nevykonal žiaden procesný úkon. Výslovne uviedol, že sa
domáha úhrady preddavkov po späťvzatí vo výške 612,51 eur bez bližšej špecifikácie. Podaním zo
dňa 12.6.2013 síce vyjadril vôľu domáhať sa úrokov z omeškania v inom rozsahu ako uvedenom
návrhom, avšak na výslovnú otázku súdu uviedol, že späťvzatie sa úrokov z omeškania netýka, teda
súd nemohol konania v časti úrokov z z omeškania na ohraničenú dobu splatných od 26.6.2011,
26.7.2011, 26.8.2011, 26.9.2011 a časti 47,64 eur od 26.10.2011 do 31.12.2012 zastaviť. Navrhovateľ,
naviac ak je zastúpený advokátom u ktorého je predpokladaná znalosť zákonov si musí uvedomiť, že
až žiada priznať niečo iné ako pôvodným návrhom, jedná sa o zmenu návrhu, ak žiada priznať nárok z
iného dôvodu, jedná sa o zmenu celého návrhu, ak žiada priznať to isté plnenie ale v nižšom alebo
vyššou rozsahu (a to aj pri príslušenstve), jedná sa o rozšírenie nárokov alebo čiastočné späťvaztie, na
ktoré musí procesne reagovať, t.j. uviesť v ktorom rozsahu nároky rozširuje alebo berie späť.
Navrhovateľ sa počas celého konania domáhal nárokov na zaplatenie preddavkov a to aj napriek tomu,
že sám predložil ročné zúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2011 a 2012.
Navrhovateľ si musí pri podaní návrhu uvedomiť čoho a z akého dôvodu sa domáha, nie len kopírovať
jednoduché účtovné zostavy o výkaze nedoplatkov. Aj keď navrhovateľ svoj návrh nemusí právne
kvalifikovať, resp. právna kvalifikácia nie je pre rozhodnutie súdu záväzná, súd je viazaný okrem
vyjadrenia sumy v petite aj skutkovým opisom nárokov, ktoré nárok kvalitatívne vymedzujú a definujú.
Súd na dôvažok považuje za dôležité uviesť, že navrhovateľ, hoci vykonáva správu bytového domu sa
nemôže úspešne domáhať ani nárokov zo zostatku na účte vlastníka domu (stav konta), pretože nárok
musí mať vždy odraz v hmotnom práve, teda záväzkových či iných nárokoch, pretože u správcu bytu sa
nejedná o nároky zo zmluvy o účte ale o správu bytového domu. Preto ak vznikajú vlastníkovi bytu
rôzne záväzky a pohľadávky zo zmluvy o správe (preplatky a nedoplatky z ročného či iného
vyúčtovania, sankcie, zmluvné pokuty ...), musí správca záväzky započítať voči pohľadávkam, inak sa
nároky nestretnú a vzájomne sa neovplyvňujú, teda bez ohľadu na „účtovanie zostatku účtu vlastníka
bytu - stav konta“ jednotlivé nároky nezanikajú. Správca spravuje bytový dom nie vedie účet!
Evidovaním dlhu na účte bez jeho reálnej špecifikácie sa obchádza aj ustanovenie § 566 ods. 2
Občianskeho zákonníka.
Napriek tomu, že navrhovateľ preukázal, že odporca bol povinný k úhrade nákladov spojených s
užívaním bytu za rok 2011 vo výške 510,- eur a tvrdil, že odporca v roku 2011 vykonal len dve platby
preddavkov v mesiacoch 1/ a 2/2011 po 57 eur, neuplatnil si nárok v mene ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov vo výške rozdielu, obdobne ako si neuplatnil nárok na úhradu nákladov
spojených s užívaním bytu za obdobie roku 2012 vo výške skutočných nákladov 474,17 eur, ale zotrval
na nároku na úhradu preddavkov.
Súd je viazaný návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Súd je viazaný nie len výškou uplatneného nároku ale aj
skutkovým vymedzením návrhu. Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. súčasťou návrhu musí byt aj pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z
neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Základnou zásadou občianskeho procesu je rovnosť účastníkov konania a prejednacia zásada na
rozdiel od vyšetrovacej alebo inkvizičnej zásady. Súd v rámci zásady preto rozhoduje o uplatnenom
nároku nárok nevyhľadáva (mimo konaní podľa § 81 O.s.p., ktoré súd môže začať z úradnej
povinnosti). Každý nárok je definovaný nie len sumou ale aj dôvodom. Bez takéhoto vymedzenia
nároku by nemal odporca možnosť brániť právo, pretože by nevedel prečo a z akého dôvodu požaduje
navrhovateľ určitú sumu. Ak sa zmenia dôvody, znamená to aj zmenu návrhu bez toho, aby sa zmenila
uplatnená suma.
Vo vzťahu k nároku navrhovateľa na nárok z neuhradených preddavkov za rok 2011 a
2012 súd poukazuje na skutočnosť, že preddavky majú charakter zálohových platieb odmenu za
správu, odmenu domovníka a zástupca vlastníkov bytov, úhradu plnení dodávateľom energií pre
spoločné časti a zariadenia domu, odplata za ohrev vody a TÚV a ich účelom je vytvoriť fond na úhradu
plnení, prípadne udržanie chodu sezónnych služieb (dodávka kúrenia, ohrev) pomerným rozložením
plnení ako aj rentabilizovať ekonomiku chodu náročnosťou vyúčtovaní spotreby. Preto hoci je daná
povinnosť platiť preddavky na poskytované služby, výška nároku úhrady sa služby môže byť rozdielna
od výšky určených preddavkov, čoho výsledkom je aj navrhovateľom predložené vyúčtovanie.
Výrok rozsudku je záväzný, podľa § 159 ods. 2 O.s.p. pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním
rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Podľa § 163 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok
odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh
zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo
splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Rozsudky o výchove a
výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností,
alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Iné rozsudky
nemožno zmeniť iba v konaní na základe riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov,
právoplatné rozsudky okrem dôvodov podľa § 163 O.s.p. zmeniť nemožno.
Preto súd v rámci zachovania záväznosti rozsudkov a právnej istoty nemôže vo výroku rozsudku
zaviazať odporcu na plnenie, ktoré je predbežné a môže sa uplynutím času meniť. Pri existencii
právoplatného rozhodnutia odsudzujúceho na plnenie sa nemožno spoliehať na vôľu jedného účastníka
či a ako vykoná vyúčtovanie, ak výsledok bude rozdielny od sumy uvedenej vo výroku súdu na úhradu
ktorej bol odporca zaviazaný. Zaviazaním odporcov na zaplatenie preddavkov by mohol vzniknúť stav,
že odporcovia by boli právoplatne zaviazaní na plnenie vyššie, ako by bol nárok zo skutočného
vyúčtovania, pričom rozhodnutie súdu by už pri vyúčtovaní nebolo možné zmeniť. Uvedená skutočnosť
vyplýva napokon aj zo samotných vyúčtovaní predložených navrhovateľom. Súd je preto názoru uložiť
vlastníkovi bytu súdnym rozhodnutím plniť preddavky ak ich dobrovoľne neplní je možné len prípadne
uložením povinnosti v predbežnom opatrení s tým, že v samotnom konaní sa bude domáhať
navrhovateľ zaplatenia nedoplatku. Charakter spoločenstva (zoskupenia, súboru) vlastníkov bytov ako
viacerých vlastníkov bytov v bytovom dome (aj vlastníkov nebytových priestorov), ktorí sú aj
podielovými spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení domu je podobný podielovému
spoluvlastnícku. Preto ak sa vyskytujú jedinci, ktorí preddavky neplatia a neprispievajú do spoločných
fondov, musia ostatní vlastníci znášať aj ich podiel pre zabezpečenie chodu a následne sa domáhať
vrátenia poskytnutého plnenia. Fond fondu prevádzky údržby a opráv vlastne tvorí súhrn prostriedkov
ktoré sú vytvárané na to, aby mohli byť z naakumulovaného objemu priebežne uhrádzané platby za
plnenia, odmeny a vytvárali sa prostriedky na obnovu. Súd uznáva, že čím je viac neplatičov tak o to je
ťažšie udržať možnosť zabezpečenia úhrad povinností voči dodávateľom energií, zabezpečiť opravy a
pod.. Vlastníci alebo spoločenstvo však pri omeškaní s úhradou preddavku sa môžu domáhať náhrady
škody vzniknutej nezaplatením preddavku, prípadne si môžu v zmluve o spoločenstve alebo o výkone
správy dohodnúť, že povinnosť platiť preddavky bude zabezpečená zmluvnou pokutou a pod.. Súd tu
analogicky poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu č.k. SR 4 Cdo 140/02 podľa ktorého nájomca
nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto
platieb; pred vyúčtovaním táto úhrada totiž nie je ešte splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok na
poplatok z omeškania podľa § 697 Občianskeho zákonníka. Preto hoci je zákonom a aj v správe
dohodnutá povinnosť platiť preddavky a je aj určená ich splatnosť, nejedná sa o dlh vlastníka bytu,
preto že tento vznikne až po vyúčtovaní nárokov ale len o porušenie povinnosti, s porušením ktorej je
možné spájať napríklad vznik škody (nevyhnutnosť financovať dlh, ktorý mal byť hradený preddavkami
pôžičkou, úverom, poprípade škoda vzniknutím uplatnením sankcií zo strany dodávateľa tepla,
elektriny, vody a pod). Ani u dodávateľov energií nie je možné uplatniť napríklad sankcie spojené s
neuhradením preddavku, či už úrok z omeškania pre nezaplatenie preddavku, odpojenie od dodávky
energií a pod. (napr. nárok podľa § 32 ods. 1 písm. m/ zák. č. 442/2002 Z.z.), ale len v súvislosti s
omeškaním úhrady. Dlh, resp. záväzok predstavuje nárok na odplatu a zodpovedá poskytnutému
plneniu (napr. dodanie tovaru, dodanie energie, kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné upravené zmluvy)
pri dohodnutej alebo určenej splatnosti, avšak samotný dlh nemôže vzniknúť len neposkytnutím
preddavku, pretože nie je ešte známa výška poskytnutého protiplnenia. Súd poukazuje aj na dikciu
ustanovenia § 8 ods. 2 písm. e/ zák. č. 182/1993 Z.z. podľa ktorého je správca povinný sledovať úhrady
za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Nedoplatok však môže vzniknúť až vyúčtovaním
nie neuhradením preddavku.
Pokiaľ však už uplynula lehota na vyúčtovanie preddavkov (podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č.
182/1993 Z. z. správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka), nárok na preddavok ako
taký zanikol, pretože sa navrhovateľ môže domáhať len nároku na úhradu vzniknutého nedoplatku. Aby
však súd v tomto prípade mohol priznať nároky vo výške nedoplatku (ktorý naviac vôbec navrhovateľ
pred súdom nevyčíslil a neuplatnil), musel by navrhovateľ zmeniť návrh, pretože návrhom sa domáha
úhrady preddavkov nie nedoplatku, pričom takýto návrh vykonal. Súd teda bol viazaný vymedzením
nároku nie je kvantitatívne (sumou toho čo žiada) ale aj kvalitatívne (prečo a z akého dôvodu nárok
žiada).
Súd preto nemal inú možnosť ako návrh na zaplatenie 612,51 eur zamietnuť.
Súd sa ďalej zaoberal vznikom povinnosti odporcu zaplatiť úroky z omeškania.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd zistil, že zmluvou o správe sa odporca zaviazal k úhrade preddavkov a omeškaním s úhradou
preddavku ako peňažného plnenia sa dostal do omeškania s peňažným plnením. Úroky z omeškania
predstavujú charakterom istý druh sankcie za omeškania a paušalizovanej náhrady škody. Vzhľadom
na jednotlivé omeškania odporcu s úhradou preddavkov od marca 2011 ako zmluvným peňažným
plnením, súd priznal navrhovateľovi ako správcovi, fakticky ostatným vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v dome, sankciu úrokov z omeškania, avšak len do doby, kedy preddavky stratili charakter
zálohových platieb, t.j. do času, kedy podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č. 182/1993 Z.z. je povinný
vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na
jednotlivé byty a nebytové priestory v dome, teda zúčtovať preddavky oproti vyúčtovaniam uhradených
nákladov, teda do 31. mája nasledujúceho roku. Súd preto zaviazal odporcu na úhradu úrokov z
omeškania vo výške podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. od splatnosti preddavkov do
doby povinnosti ich zúčtovania, teda do 31. mája 2012 vo vzťahu k preddavkom splatným k 25. dňu
kalendárneho mesiaca v roku 2011 a do 31. mája 2013 vo vzťahu k preddavkom splatným k 25. dňu
kalendárneho mesiaca v roku 2012, pričom súd rozhodoval len vo vzťahu k jednotlivým žalobou
uplatneným nárokom. Súd preto nároky na priznaný rozsah zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., tak, že v prevažnej miere úspešnému
odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nezistil vznik trov konania
na jeho strane a odporca si takéto nároky neuplatnil.Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 25.9.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia 860,89 eur spolu s 9,25
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,74 eur od 26.6.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.7.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 60,00 eur od 26.8.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od
26.9.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.10.2011 do
zaplatenia, 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.11.2011 do zaplatenia, 9 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.12.2011 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 59,67 eur od 26.1.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67
eur od 26.2.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.3.2012 do
zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.4.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.5.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 60,60 eur od 26.6.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,60 eur od
26.7.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,60 eur od 26.8.2012 do
zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ na základe zmluvy o výkone správy č.
297/2796/H/2011 zo dňa 25.7.2011 podľa § 8 zák. č. 182/1993 Z.z. s vlastníkmi bytov na ul. Y. č. 6, 6,
8, XX, XX, XX, XX, XX, súp. č. XXXX v M., zabezpečuje ako správca prevádzku a údržbu domu v
ktorom sa nachádza byt odporcu. Odproca je vlastníkom bytu č. 11 na ul. Y. súp. č. XXXX, vchod XX v
M..
Aj napriek skutočnosti, že v zmysle čl. III. ods. 3.2. písm. f/ zmluvy bol odporca povinný
vždy do 25 dňa v mesiaci platiť preddavky, svoju povinnosť splnil len čiastočne a to úhradou za obdobie
január 2011 a február 2012 (na pojednávaní opravil úhradu ako za mesiac 02/2011) po 57 eur, ktoré
boli zaúčtované s preplatkom za ročné vyúčtovanie 2010 a 2011 na nedoplatky 2011 na mesiac január
2011 až máj 2011 a čiastočne 38,53 eur na mesiac jún 2011, pričom uviedol, že za mesiac jún 2011
eviduje nedoplatok 20,67 eur, za mesiace 07/2011 až 12/2011 mesačne po 60,- eur, 01/2012 až
05/2012 mesačne po 59,67 eur a jún 2012 až 08/2012 mesačne po 60,60 eur, spolu 860,89 eur.
Vzhľadom na omeškanie s úhradou peňažného dlhu požaduje aj úrok z omeškania od splatnosti
jednotlivých preddavkov.
Vo veci vydal súd dňa 19.10.2012 platobný rozkaz č. k. 17Ro 308/2012-38, ktorým v plnom rozsahu
vyhovel návrhu. Z dôvodu nedoručenia platobného rozkazu do vlastných rúk odporcu a nesplnenie
podmienok pre jeho vydanie podľa § 173 ods. 1 O.s.p. súd podľa ust. § 173 ods. 2 O.s.p. platobný
rozkaz zrušil.
Vo veci súd nariadil pojednávanie. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal
doručené uložením zásielky v spise, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Navrhovateľ na pojednávaní vzal návrh v časti o zaplatenie istiny 248,38 eur bez vzťahu k úrokom z
omeškania späť, pričom súd konanie v tejto časti zastavil.
Uplatnený nárok kvalifikovala ako nárok o zaplatenie zostatku istiny a ktorým sa domáha úhrady
preddavkov od júna 2011 do augusta 2012, pretože odporca od februára 2011 neuhrádza žiadne
preddavky.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to, zmluvou o výkone správy č.
297/2796/H/2011 z 25.7.2011, ktorou nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov
rozhodla o správe bytového domu navrhovateľa ako správcom.
Súd nezistil neplatnosť zmluvy o správe, pričom vychádzal zo záväzkového vzťahu s úpravou danou
zák. č. 182/1993 Z.z..
Súd zistil, že v čl. III. ods. 3.2. písm. f/ zmluvy bol vlastník bytu a nebytového priestoru v dome č.s.
XXXX. k.ú. M. povinný vždy do 25 dňa v mesiaci platiť preddavky a ostatné platby v lehote uvedenej v
zmluve ako aj odplatu podľa čl. IV. zmluvy s poukazom na čl. II. bod 3.1., písm. s/ a t/ zmluvy. Súd zistil,
že splatnosť preddavkov bola dohodnutá v čl. 4.2.3. zmluvy do 25-teho dňa príslušného mesiaca.
Súd z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 zistil, že
zálohy boli predpísané vo výške 715,62 eur, pričom skutočné náklady predstavovali 510,32 eur, s
uvedením stavu konta k 31.3.2012 pred vyúčtovaním vo výške mínus 765,05 eur. V súvislosti s
vyúčtovaním súd oboznámil a predpis výšky preddavkov, z ktorého zistil predpísanú výšku preddavkov
06/2011 až 12/2011 mesačne po 60,- eur, 01/2012 až 05/2012 mesačne po 59,67 eur a jún 2012 až
08/2012 mesačne po 60,60 eur.
Súd z prílohy k vyúčtovaniu za rok 2011 s podrobným vyúčtovaním meraní v bytovom dome a dome a
sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.9.2012 do 11.4.2013 zistil, že boli predpísané úhrady vo
výške 60,60 eur s narastajúcim zostatkom vo výške 1.285,09 eur k 31.3.2013.
Podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu odporcu za rok 2012 boli správcom predpísané
zálohy vo výške 722,55 eur a skutočný náklad vo výške 474,14 eur, pričom nedoplatok po vyúčtovaní k
31.3.2013 predstavoval mínus 1.036,71 eur. Súd ďalej z sumárnej analýzy platieb od 1.5.2011 do
31.5.2013 zistil, že stav konta k 31.5.2013 po rozdiele mínus 248,38 eur predstavuje mínu 1.157,91 eur.
Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v
súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne
vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa
pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky
na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa
dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli
inak.
Podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č. 182/1993 Z. z. správca je povinný najneskôr do 31. mája
nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so
správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv,
úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
Hoci navrhovateľ na pojednávaní predložil aj vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za
obdobie rokov 2011 a 2012, v tejto súvislosti nevykonal žiaden procesný úkon. Výslovne uviedol, že sa
domáha úhrady preddavkov po späťvzatí vo výške 612,51 eur bez bližšej špecifikácie. Podaním zo
dňa 12.6.2013 síce vyjadril vôľu domáhať sa úrokov z omeškania v inom rozsahu ako uvedenom
návrhom, avšak na výslovnú otázku súdu uviedol, že späťvzatie sa úrokov z omeškania netýka, teda
súd nemohol konania v časti úrokov z z omeškania na ohraničenú dobu splatných od 26.6.2011,
26.7.2011, 26.8.2011, 26.9.2011 a časti 47,64 eur od 26.10.2011 do 31.12.2012 zastaviť. Navrhovateľ,
naviac ak je zastúpený advokátom u ktorého je predpokladaná znalosť zákonov si musí uvedomiť, že
až žiada priznať niečo iné ako pôvodným návrhom, jedná sa o zmenu návrhu, ak žiada priznať nárok z
iného dôvodu, jedná sa o zmenu celého návrhu, ak žiada priznať to isté plnenie ale v nižšom alebo
vyššou rozsahu (a to aj pri príslušenstve), jedná sa o rozšírenie nárokov alebo čiastočné späťvaztie, na
ktoré musí procesne reagovať, t.j. uviesť v ktorom rozsahu nároky rozširuje alebo berie späť.
Navrhovateľ sa počas celého konania domáhal nárokov na zaplatenie preddavkov a to aj napriek tomu,
že sám predložil ročné zúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2011 a 2012.
Navrhovateľ si musí pri podaní návrhu uvedomiť čoho a z akého dôvodu sa domáha, nie len kopírovať
jednoduché účtovné zostavy o výkaze nedoplatkov. Aj keď navrhovateľ svoj návrh nemusí právne
kvalifikovať, resp. právna kvalifikácia nie je pre rozhodnutie súdu záväzná, súd je viazaný okrem
vyjadrenia sumy v petite aj skutkovým opisom nárokov, ktoré nárok kvalitatívne vymedzujú a definujú.
Súd na dôvažok považuje za dôležité uviesť, že navrhovateľ, hoci vykonáva správu bytového domu sa
nemôže úspešne domáhať ani nárokov zo zostatku na účte vlastníka domu (stav konta), pretože nárok
musí mať vždy odraz v hmotnom práve, teda záväzkových či iných nárokoch, pretože u správcu bytu sa
nejedná o nároky zo zmluvy o účte ale o správu bytového domu. Preto ak vznikajú vlastníkovi bytu
rôzne záväzky a pohľadávky zo zmluvy o správe (preplatky a nedoplatky z ročného či iného
vyúčtovania, sankcie, zmluvné pokuty ...), musí správca záväzky započítať voči pohľadávkam, inak sa
nároky nestretnú a vzájomne sa neovplyvňujú, teda bez ohľadu na „účtovanie zostatku účtu vlastníka
bytu - stav konta“ jednotlivé nároky nezanikajú. Správca spravuje bytový dom nie vedie účet!
Evidovaním dlhu na účte bez jeho reálnej špecifikácie sa obchádza aj ustanovenie § 566 ods. 2
Občianskeho zákonníka.
Napriek tomu, že navrhovateľ preukázal, že odporca bol povinný k úhrade nákladov spojených s
užívaním bytu za rok 2011 vo výške 510,- eur a tvrdil, že odporca v roku 2011 vykonal len dve platby
preddavkov v mesiacoch 1/ a 2/2011 po 57 eur, neuplatnil si nárok v mene ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov vo výške rozdielu, obdobne ako si neuplatnil nárok na úhradu nákladov
spojených s užívaním bytu za obdobie roku 2012 vo výške skutočných nákladov 474,17 eur, ale zotrval
na nároku na úhradu preddavkov.
Súd je viazaný návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Súd je viazaný nie len výškou uplatneného nároku ale aj
skutkovým vymedzením návrhu. Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. súčasťou návrhu musí byt aj pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z
neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Základnou zásadou občianskeho procesu je rovnosť účastníkov konania a prejednacia zásada na
rozdiel od vyšetrovacej alebo inkvizičnej zásady. Súd v rámci zásady preto rozhoduje o uplatnenom
nároku nárok nevyhľadáva (mimo konaní podľa § 81 O.s.p., ktoré súd môže začať z úradnej
povinnosti). Každý nárok je definovaný nie len sumou ale aj dôvodom. Bez takéhoto vymedzenia
nároku by nemal odporca možnosť brániť právo, pretože by nevedel prečo a z akého dôvodu požaduje
navrhovateľ určitú sumu. Ak sa zmenia dôvody, znamená to aj zmenu návrhu bez toho, aby sa zmenila
uplatnená suma.
Vo vzťahu k nároku navrhovateľa na nárok z neuhradených preddavkov za rok 2011 a
2012 súd poukazuje na skutočnosť, že preddavky majú charakter zálohových platieb odmenu za
správu, odmenu domovníka a zástupca vlastníkov bytov, úhradu plnení dodávateľom energií pre
spoločné časti a zariadenia domu, odplata za ohrev vody a TÚV a ich účelom je vytvoriť fond na úhradu
plnení, prípadne udržanie chodu sezónnych služieb (dodávka kúrenia, ohrev) pomerným rozložením
plnení ako aj rentabilizovať ekonomiku chodu náročnosťou vyúčtovaní spotreby. Preto hoci je daná
povinnosť platiť preddavky na poskytované služby, výška nároku úhrady sa služby môže byť rozdielna
od výšky určených preddavkov, čoho výsledkom je aj navrhovateľom predložené vyúčtovanie.
Výrok rozsudku je záväzný, podľa § 159 ods. 2 O.s.p. pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním
rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Podľa § 163 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok
odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh
zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo
splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Rozsudky o výchove a
výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností,
alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Iné rozsudky
nemožno zmeniť iba v konaní na základe riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov,
právoplatné rozsudky okrem dôvodov podľa § 163 O.s.p. zmeniť nemožno.
Preto súd v rámci zachovania záväznosti rozsudkov a právnej istoty nemôže vo výroku rozsudku
zaviazať odporcu na plnenie, ktoré je predbežné a môže sa uplynutím času meniť. Pri existencii
právoplatného rozhodnutia odsudzujúceho na plnenie sa nemožno spoliehať na vôľu jedného účastníka
či a ako vykoná vyúčtovanie, ak výsledok bude rozdielny od sumy uvedenej vo výroku súdu na úhradu
ktorej bol odporca zaviazaný. Zaviazaním odporcov na zaplatenie preddavkov by mohol vzniknúť stav,
že odporcovia by boli právoplatne zaviazaní na plnenie vyššie, ako by bol nárok zo skutočného
vyúčtovania, pričom rozhodnutie súdu by už pri vyúčtovaní nebolo možné zmeniť. Uvedená skutočnosť
vyplýva napokon aj zo samotných vyúčtovaní predložených navrhovateľom. Súd je preto názoru uložiť
vlastníkovi bytu súdnym rozhodnutím plniť preddavky ak ich dobrovoľne neplní je možné len prípadne
uložením povinnosti v predbežnom opatrení s tým, že v samotnom konaní sa bude domáhať
navrhovateľ zaplatenia nedoplatku. Charakter spoločenstva (zoskupenia, súboru) vlastníkov bytov ako
viacerých vlastníkov bytov v bytovom dome (aj vlastníkov nebytových priestorov), ktorí sú aj
podielovými spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení domu je podobný podielovému
spoluvlastnícku. Preto ak sa vyskytujú jedinci, ktorí preddavky neplatia a neprispievajú do spoločných
fondov, musia ostatní vlastníci znášať aj ich podiel pre zabezpečenie chodu a následne sa domáhať
vrátenia poskytnutého plnenia. Fond fondu prevádzky údržby a opráv vlastne tvorí súhrn prostriedkov
ktoré sú vytvárané na to, aby mohli byť z naakumulovaného objemu priebežne uhrádzané platby za
plnenia, odmeny a vytvárali sa prostriedky na obnovu. Súd uznáva, že čím je viac neplatičov tak o to je
ťažšie udržať možnosť zabezpečenia úhrad povinností voči dodávateľom energií, zabezpečiť opravy a
pod.. Vlastníci alebo spoločenstvo však pri omeškaní s úhradou preddavku sa môžu domáhať náhrady
škody vzniknutej nezaplatením preddavku, prípadne si môžu v zmluve o spoločenstve alebo o výkone
správy dohodnúť, že povinnosť platiť preddavky bude zabezpečená zmluvnou pokutou a pod.. Súd tu
analogicky poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu č.k. SR 4 Cdo 140/02 podľa ktorého nájomca
nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto
platieb; pred vyúčtovaním táto úhrada totiž nie je ešte splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok na
poplatok z omeškania podľa § 697 Občianskeho zákonníka. Preto hoci je zákonom a aj v správe
dohodnutá povinnosť platiť preddavky a je aj určená ich splatnosť, nejedná sa o dlh vlastníka bytu,
preto že tento vznikne až po vyúčtovaní nárokov ale len o porušenie povinnosti, s porušením ktorej je
možné spájať napríklad vznik škody (nevyhnutnosť financovať dlh, ktorý mal byť hradený preddavkami
pôžičkou, úverom, poprípade škoda vzniknutím uplatnením sankcií zo strany dodávateľa tepla,
elektriny, vody a pod). Ani u dodávateľov energií nie je možné uplatniť napríklad sankcie spojené s
neuhradením preddavku, či už úrok z omeškania pre nezaplatenie preddavku, odpojenie od dodávky
energií a pod. (napr. nárok podľa § 32 ods. 1 písm. m/ zák. č. 442/2002 Z.z.), ale len v súvislosti s
omeškaním úhrady. Dlh, resp. záväzok predstavuje nárok na odplatu a zodpovedá poskytnutému
plneniu (napr. dodanie tovaru, dodanie energie, kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné upravené zmluvy)
pri dohodnutej alebo určenej splatnosti, avšak samotný dlh nemôže vzniknúť len neposkytnutím
preddavku, pretože nie je ešte známa výška poskytnutého protiplnenia. Súd poukazuje aj na dikciu
ustanovenia § 8 ods. 2 písm. e/ zák. č. 182/1993 Z.z. podľa ktorého je správca povinný sledovať úhrady
za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Nedoplatok však môže vzniknúť až vyúčtovaním
nie neuhradením preddavku.
Pokiaľ však už uplynula lehota na vyúčtovanie preddavkov (podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č.
182/1993 Z. z. správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka), nárok na preddavok ako
taký zanikol, pretože sa navrhovateľ môže domáhať len nároku na úhradu vzniknutého nedoplatku. Aby
však súd v tomto prípade mohol priznať nároky vo výške nedoplatku (ktorý naviac vôbec navrhovateľ
pred súdom nevyčíslil a neuplatnil), musel by navrhovateľ zmeniť návrh, pretože návrhom sa domáha
úhrady preddavkov nie nedoplatku, pričom takýto návrh vykonal. Súd teda bol viazaný vymedzením
nároku nie je kvantitatívne (sumou toho čo žiada) ale aj kvalitatívne (prečo a z akého dôvodu nárok
žiada).
Súd preto nemal inú možnosť ako návrh na zaplatenie 612,51 eur zamietnuť.
Súd sa ďalej zaoberal vznikom povinnosti odporcu zaplatiť úroky z omeškania.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd zistil, že zmluvou o správe sa odporca zaviazal k úhrade preddavkov a omeškaním s úhradou
preddavku ako peňažného plnenia sa dostal do omeškania s peňažným plnením. Úroky z omeškania
predstavujú charakterom istý druh sankcie za omeškania a paušalizovanej náhrady škody. Vzhľadom
na jednotlivé omeškania odporcu s úhradou preddavkov od marca 2011 ako zmluvným peňažným
plnením, súd priznal navrhovateľovi ako správcovi, fakticky ostatným vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v dome, sankciu úrokov z omeškania, avšak len do doby, kedy preddavky stratili charakter
zálohových platieb, t.j. do času, kedy podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č. 182/1993 Z.z. je povinný
vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na
jednotlivé byty a nebytové priestory v dome, teda zúčtovať preddavky oproti vyúčtovaniam uhradených
nákladov, teda do 31. mája nasledujúceho roku. Súd preto zaviazal odporcu na úhradu úrokov z
omeškania vo výške podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. od splatnosti preddavkov do
doby povinnosti ich zúčtovania, teda do 31. mája 2012 vo vzťahu k preddavkom splatným k 25. dňu
kalendárneho mesiaca v roku 2011 a do 31. mája 2013 vo vzťahu k preddavkom splatným k 25. dňu
kalendárneho mesiaca v roku 2012, pričom súd rozhodoval len vo vzťahu k jednotlivým žalobou
uplatneným nárokom. Súd preto nároky na priznaný rozsah zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., tak, že v prevažnej miere úspešnému
odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nezistil vznik trov konania
na jeho strane a odporca si takéto nároky neuplatnil.Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 25.9.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia 860,89 eur spolu s 9,25
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,74 eur od 26.6.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.7.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 60,00 eur od 26.8.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od
26.9.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.10.2011 do
zaplatenia, 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.11.2011 do zaplatenia, 9 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,00 eur od 26.12.2011 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 59,67 eur od 26.1.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67
eur od 26.2.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.3.2012 do
zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.4.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 59,67 eur od 26.5.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 60,60 eur od 26.6.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,60 eur od
26.7.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,60 eur od 26.8.2012 do
zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ na základe zmluvy o výkone správy č.
297/2796/H/2011 zo dňa 25.7.2011 podľa § 8 zák. č. 182/1993 Z.z. s vlastníkmi bytov na ul. Y. č. 6, 6,
8, XX, XX, XX, XX, XX, súp. č. XXXX v M., zabezpečuje ako správca prevádzku a údržbu domu v
ktorom sa nachádza byt odporcu. Odproca je vlastníkom bytu č. 11 na ul. Y. súp. č. XXXX, vchod XX v
M..
Aj napriek skutočnosti, že v zmysle čl. III. ods. 3.2. písm. f/ zmluvy bol odporca povinný
vždy do 25 dňa v mesiaci platiť preddavky, svoju povinnosť splnil len čiastočne a to úhradou za obdobie
január 2011 a február 2012 (na pojednávaní opravil úhradu ako za mesiac 02/2011) po 57 eur, ktoré
boli zaúčtované s preplatkom za ročné vyúčtovanie 2010 a 2011 na nedoplatky 2011 na mesiac január
2011 až máj 2011 a čiastočne 38,53 eur na mesiac jún 2011, pričom uviedol, že za mesiac jún 2011
eviduje nedoplatok 20,67 eur, za mesiace 07/2011 až 12/2011 mesačne po 60,- eur, 01/2012 až
05/2012 mesačne po 59,67 eur a jún 2012 až 08/2012 mesačne po 60,60 eur, spolu 860,89 eur.
Vzhľadom na omeškanie s úhradou peňažného dlhu požaduje aj úrok z omeškania od splatnosti
jednotlivých preddavkov.
Vo veci vydal súd dňa 19.10.2012 platobný rozkaz č. k. 17Ro 308/2012-38, ktorým v plnom rozsahu
vyhovel návrhu. Z dôvodu nedoručenia platobného rozkazu do vlastných rúk odporcu a nesplnenie
podmienok pre jeho vydanie podľa § 173 ods. 1 O.s.p. súd podľa ust. § 173 ods. 2 O.s.p. platobný
rozkaz zrušil.
Vo veci súd nariadil pojednávanie. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal
doručené uložením zásielky v spise, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Navrhovateľ na pojednávaní vzal návrh v časti o zaplatenie istiny 248,38 eur bez vzťahu k úrokom z
omeškania späť, pričom súd konanie v tejto časti zastavil.
Uplatnený nárok kvalifikovala ako nárok o zaplatenie zostatku istiny a ktorým sa domáha úhrady
preddavkov od júna 2011 do augusta 2012, pretože odporca od februára 2011 neuhrádza žiadne
preddavky.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to, zmluvou o výkone správy č.
297/2796/H/2011 z 25.7.2011, ktorou nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov
rozhodla o správe bytového domu navrhovateľa ako správcom.
Súd nezistil neplatnosť zmluvy o správe, pričom vychádzal zo záväzkového vzťahu s úpravou danou
zák. č. 182/1993 Z.z..
Súd zistil, že v čl. III. ods. 3.2. písm. f/ zmluvy bol vlastník bytu a nebytového priestoru v dome č.s.
XXXX. k.ú. M. povinný vždy do 25 dňa v mesiaci platiť preddavky a ostatné platby v lehote uvedenej v
zmluve ako aj odplatu podľa čl. IV. zmluvy s poukazom na čl. II. bod 3.1., písm. s/ a t/ zmluvy. Súd zistil,
že splatnosť preddavkov bola dohodnutá v čl. 4.2.3. zmluvy do 25-teho dňa príslušného mesiaca.
Súd z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 zistil, že
zálohy boli predpísané vo výške 715,62 eur, pričom skutočné náklady predstavovali 510,32 eur, s
uvedením stavu konta k 31.3.2012 pred vyúčtovaním vo výške mínus 765,05 eur. V súvislosti s
vyúčtovaním súd oboznámil a predpis výšky preddavkov, z ktorého zistil predpísanú výšku preddavkov
06/2011 až 12/2011 mesačne po 60,- eur, 01/2012 až 05/2012 mesačne po 59,67 eur a jún 2012 až
08/2012 mesačne po 60,60 eur.
Súd z prílohy k vyúčtovaniu za rok 2011 s podrobným vyúčtovaním meraní v bytovom dome a dome a
sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.9.2012 do 11.4.2013 zistil, že boli predpísané úhrady vo
výške 60,60 eur s narastajúcim zostatkom vo výške 1.285,09 eur k 31.3.2013.
Podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu odporcu za rok 2012 boli správcom predpísané
zálohy vo výške 722,55 eur a skutočný náklad vo výške 474,14 eur, pričom nedoplatok po vyúčtovaní k
31.3.2013 predstavoval mínus 1.036,71 eur. Súd ďalej z sumárnej analýzy platieb od 1.5.2011 do
31.5.2013 zistil, že stav konta k 31.5.2013 po rozdiele mínus 248,38 eur predstavuje mínu 1.157,91 eur.
Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v
súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne
vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa
pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky
na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa
dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli
inak.
Podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č. 182/1993 Z. z. správca je povinný najneskôr do 31. mája
nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so
správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv,
úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
Hoci navrhovateľ na pojednávaní predložil aj vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za
obdobie rokov 2011 a 2012, v tejto súvislosti nevykonal žiaden procesný úkon. Výslovne uviedol, že sa
domáha úhrady preddavkov po späťvzatí vo výške 612,51 eur bez bližšej špecifikácie. Podaním zo
dňa 12.6.2013 síce vyjadril vôľu domáhať sa úrokov z omeškania v inom rozsahu ako uvedenom
návrhom, avšak na výslovnú otázku súdu uviedol, že späťvzatie sa úrokov z omeškania netýka, teda
súd nemohol konania v časti úrokov z z omeškania na ohraničenú dobu splatných od 26.6.2011,
26.7.2011, 26.8.2011, 26.9.2011 a časti 47,64 eur od 26.10.2011 do 31.12.2012 zastaviť. Navrhovateľ,
naviac ak je zastúpený advokátom u ktorého je predpokladaná znalosť zákonov si musí uvedomiť, že
až žiada priznať niečo iné ako pôvodným návrhom, jedná sa o zmenu návrhu, ak žiada priznať nárok z
iného dôvodu, jedná sa o zmenu celého návrhu, ak žiada priznať to isté plnenie ale v nižšom alebo
vyššou rozsahu (a to aj pri príslušenstve), jedná sa o rozšírenie nárokov alebo čiastočné späťvaztie, na
ktoré musí procesne reagovať, t.j. uviesť v ktorom rozsahu nároky rozširuje alebo berie späť.
Navrhovateľ sa počas celého konania domáhal nárokov na zaplatenie preddavkov a to aj napriek tomu,
že sám predložil ročné zúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2011 a 2012.
Navrhovateľ si musí pri podaní návrhu uvedomiť čoho a z akého dôvodu sa domáha, nie len kopírovať
jednoduché účtovné zostavy o výkaze nedoplatkov. Aj keď navrhovateľ svoj návrh nemusí právne
kvalifikovať, resp. právna kvalifikácia nie je pre rozhodnutie súdu záväzná, súd je viazaný okrem
vyjadrenia sumy v petite aj skutkovým opisom nárokov, ktoré nárok kvalitatívne vymedzujú a definujú.
Súd na dôvažok považuje za dôležité uviesť, že navrhovateľ, hoci vykonáva správu bytového domu sa
nemôže úspešne domáhať ani nárokov zo zostatku na účte vlastníka domu (stav konta), pretože nárok
musí mať vždy odraz v hmotnom práve, teda záväzkových či iných nárokoch, pretože u správcu bytu sa
nejedná o nároky zo zmluvy o účte ale o správu bytového domu. Preto ak vznikajú vlastníkovi bytu
rôzne záväzky a pohľadávky zo zmluvy o správe (preplatky a nedoplatky z ročného či iného
vyúčtovania, sankcie, zmluvné pokuty ...), musí správca záväzky započítať voči pohľadávkam, inak sa
nároky nestretnú a vzájomne sa neovplyvňujú, teda bez ohľadu na „účtovanie zostatku účtu vlastníka
bytu - stav konta“ jednotlivé nároky nezanikajú. Správca spravuje bytový dom nie vedie účet!
Evidovaním dlhu na účte bez jeho reálnej špecifikácie sa obchádza aj ustanovenie § 566 ods. 2
Občianskeho zákonníka.
Napriek tomu, že navrhovateľ preukázal, že odporca bol povinný k úhrade nákladov spojených s
užívaním bytu za rok 2011 vo výške 510,- eur a tvrdil, že odporca v roku 2011 vykonal len dve platby
preddavkov v mesiacoch 1/ a 2/2011 po 57 eur, neuplatnil si nárok v mene ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov vo výške rozdielu, obdobne ako si neuplatnil nárok na úhradu nákladov
spojených s užívaním bytu za obdobie roku 2012 vo výške skutočných nákladov 474,17 eur, ale zotrval
na nároku na úhradu preddavkov.
Súd je viazaný návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Súd je viazaný nie len výškou uplatneného nároku ale aj
skutkovým vymedzením návrhu. Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. súčasťou návrhu musí byt aj pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z
neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Základnou zásadou občianskeho procesu je rovnosť účastníkov konania a prejednacia zásada na
rozdiel od vyšetrovacej alebo inkvizičnej zásady. Súd v rámci zásady preto rozhoduje o uplatnenom
nároku nárok nevyhľadáva (mimo konaní podľa § 81 O.s.p., ktoré súd môže začať z úradnej
povinnosti). Každý nárok je definovaný nie len sumou ale aj dôvodom. Bez takéhoto vymedzenia
nároku by nemal odporca možnosť brániť právo, pretože by nevedel prečo a z akého dôvodu požaduje
navrhovateľ určitú sumu. Ak sa zmenia dôvody, znamená to aj zmenu návrhu bez toho, aby sa zmenila
uplatnená suma.
Vo vzťahu k nároku navrhovateľa na nárok z neuhradených preddavkov za rok 2011 a
2012 súd poukazuje na skutočnosť, že preddavky majú charakter zálohových platieb odmenu za
správu, odmenu domovníka a zástupca vlastníkov bytov, úhradu plnení dodávateľom energií pre
spoločné časti a zariadenia domu, odplata za ohrev vody a TÚV a ich účelom je vytvoriť fond na úhradu
plnení, prípadne udržanie chodu sezónnych služieb (dodávka kúrenia, ohrev) pomerným rozložením
plnení ako aj rentabilizovať ekonomiku chodu náročnosťou vyúčtovaní spotreby. Preto hoci je daná
povinnosť platiť preddavky na poskytované služby, výška nároku úhrady sa služby môže byť rozdielna
od výšky určených preddavkov, čoho výsledkom je aj navrhovateľom predložené vyúčtovanie.
Výrok rozsudku je záväzný, podľa § 159 ods. 2 O.s.p. pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním
rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Podľa § 163 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok
odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh
zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo
splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Rozsudky o výchove a
výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností,
alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Iné rozsudky
nemožno zmeniť iba v konaní na základe riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov,
právoplatné rozsudky okrem dôvodov podľa § 163 O.s.p. zmeniť nemožno.
Preto súd v rámci zachovania záväznosti rozsudkov a právnej istoty nemôže vo výroku rozsudku
zaviazať odporcu na plnenie, ktoré je predbežné a môže sa uplynutím času meniť. Pri existencii
právoplatného rozhodnutia odsudzujúceho na plnenie sa nemožno spoliehať na vôľu jedného účastníka
či a ako vykoná vyúčtovanie, ak výsledok bude rozdielny od sumy uvedenej vo výroku súdu na úhradu
ktorej bol odporca zaviazaný. Zaviazaním odporcov na zaplatenie preddavkov by mohol vzniknúť stav,
že odporcovia by boli právoplatne zaviazaní na plnenie vyššie, ako by bol nárok zo skutočného
vyúčtovania, pričom rozhodnutie súdu by už pri vyúčtovaní nebolo možné zmeniť. Uvedená skutočnosť
vyplýva napokon aj zo samotných vyúčtovaní predložených navrhovateľom. Súd je preto názoru uložiť
vlastníkovi bytu súdnym rozhodnutím plniť preddavky ak ich dobrovoľne neplní je možné len prípadne
uložením povinnosti v predbežnom opatrení s tým, že v samotnom konaní sa bude domáhať
navrhovateľ zaplatenia nedoplatku. Charakter spoločenstva (zoskupenia, súboru) vlastníkov bytov ako
viacerých vlastníkov bytov v bytovom dome (aj vlastníkov nebytových priestorov), ktorí sú aj
podielovými spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení domu je podobný podielovému
spoluvlastnícku. Preto ak sa vyskytujú jedinci, ktorí preddavky neplatia a neprispievajú do spoločných
fondov, musia ostatní vlastníci znášať aj ich podiel pre zabezpečenie chodu a následne sa domáhať
vrátenia poskytnutého plnenia. Fond fondu prevádzky údržby a opráv vlastne tvorí súhrn prostriedkov
ktoré sú vytvárané na to, aby mohli byť z naakumulovaného objemu priebežne uhrádzané platby za
plnenia, odmeny a vytvárali sa prostriedky na obnovu. Súd uznáva, že čím je viac neplatičov tak o to je
ťažšie udržať možnosť zabezpečenia úhrad povinností voči dodávateľom energií, zabezpečiť opravy a
pod.. Vlastníci alebo spoločenstvo však pri omeškaní s úhradou preddavku sa môžu domáhať náhrady
škody vzniknutej nezaplatením preddavku, prípadne si môžu v zmluve o spoločenstve alebo o výkone
správy dohodnúť, že povinnosť platiť preddavky bude zabezpečená zmluvnou pokutou a pod.. Súd tu
analogicky poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu č.k. SR 4 Cdo 140/02 podľa ktorého nájomca
nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto
platieb; pred vyúčtovaním táto úhrada totiž nie je ešte splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok na
poplatok z omeškania podľa § 697 Občianskeho zákonníka. Preto hoci je zákonom a aj v správe
dohodnutá povinnosť platiť preddavky a je aj určená ich splatnosť, nejedná sa o dlh vlastníka bytu,
preto že tento vznikne až po vyúčtovaní nárokov ale len o porušenie povinnosti, s porušením ktorej je
možné spájať napríklad vznik škody (nevyhnutnosť financovať dlh, ktorý mal byť hradený preddavkami
pôžičkou, úverom, poprípade škoda vzniknutím uplatnením sankcií zo strany dodávateľa tepla,
elektriny, vody a pod). Ani u dodávateľov energií nie je možné uplatniť napríklad sankcie spojené s
neuhradením preddavku, či už úrok z omeškania pre nezaplatenie preddavku, odpojenie od dodávky
energií a pod. (napr. nárok podľa § 32 ods. 1 písm. m/ zák. č. 442/2002 Z.z.), ale len v súvislosti s
omeškaním úhrady. Dlh, resp. záväzok predstavuje nárok na odplatu a zodpovedá poskytnutému
plneniu (napr. dodanie tovaru, dodanie energie, kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné upravené zmluvy)
pri dohodnutej alebo určenej splatnosti, avšak samotný dlh nemôže vzniknúť len neposkytnutím
preddavku, pretože nie je ešte známa výška poskytnutého protiplnenia. Súd poukazuje aj na dikciu
ustanovenia § 8 ods. 2 písm. e/ zák. č. 182/1993 Z.z. podľa ktorého je správca povinný sledovať úhrady
za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Nedoplatok však môže vzniknúť až vyúčtovaním
nie neuhradením preddavku.
Pokiaľ však už uplynula lehota na vyúčtovanie preddavkov (podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č.
182/1993 Z. z. správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka), nárok na preddavok ako
taký zanikol, pretože sa navrhovateľ môže domáhať len nároku na úhradu vzniknutého nedoplatku. Aby
však súd v tomto prípade mohol priznať nároky vo výške nedoplatku (ktorý naviac vôbec navrhovateľ
pred súdom nevyčíslil a neuplatnil), musel by navrhovateľ zmeniť návrh, pretože návrhom sa domáha
úhrady preddavkov nie nedoplatku, pričom takýto návrh vykonal. Súd teda bol viazaný vymedzením
nároku nie je kvantitatívne (sumou toho čo žiada) ale aj kvalitatívne (prečo a z akého dôvodu nárok
žiada).
Súd preto nemal inú možnosť ako návrh na zaplatenie 612,51 eur zamietnuť.
Súd sa ďalej zaoberal vznikom povinnosti odporcu zaplatiť úroky z omeškania.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd zistil, že zmluvou o správe sa odporca zaviazal k úhrade preddavkov a omeškaním s úhradou
preddavku ako peňažného plnenia sa dostal do omeškania s peňažným plnením. Úroky z omeškania
predstavujú charakterom istý druh sankcie za omeškania a paušalizovanej náhrady škody. Vzhľadom
na jednotlivé omeškania odporcu s úhradou preddavkov od marca 2011 ako zmluvným peňažným
plnením, súd priznal navrhovateľovi ako správcovi, fakticky ostatným vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v dome, sankciu úrokov z omeškania, avšak len do doby, kedy preddavky stratili charakter
zálohových platieb, t.j. do času, kedy podľa § 8a ods. 2 prvá veta zák. č. 182/1993 Z.z. je povinný
vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na
jednotlivé byty a nebytové priestory v dome, teda zúčtovať preddavky oproti vyúčtovaniam uhradených
nákladov, teda do 31. mája nasledujúceho roku. Súd preto zaviazal odporcu na úhradu úrokov z
omeškania vo výške podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. od splatnosti preddavkov do
doby povinnosti ich zúčtovania, teda do 31. mája 2012 vo vzťahu k preddavkom splatným k 25. dňu
kalendárneho mesiaca v roku 2011 a do 31. mája 2013 vo vzťahu k preddavkom splatným k 25. dňu
kalendárneho mesiaca v roku 2012, pričom súd rozhodoval len vo vzťahu k jednotlivým žalobou
uplatneným nárokom. Súd preto nároky na priznaný rozsah zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., tak, že v prevažnej miere úspešnému
odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nezistil vznik trov konania
na jeho strane a odporca si takéto nároky neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred
súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím
dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach
podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred
súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím
dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach
podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).
http://otvorenesudy.sk/decrees/644272/document
nunenko
27.12.13,22:39
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 194/2012-17
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2012 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. P. D., T. D. a I. R., všetci bytom B., zastúpených Advokátskou kanceláriou D.., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. P. D., ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co 472/2011 z 1. decembra 2011, a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. P. D., T. D. a I. R. odmieta ako zjavne neopodstatnenú.
Odôvodnenie:
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca 2012 doručená sťažnosť JUDr. P. D., T. D. a I. R., všetci bytom B. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených Advokátskou kanceláriou D., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. P. D., ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 472/2011 z 1. decembra 2011 (ďalej aj „namietaný rozsudok“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na... ulici... v B. Žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sa sťažovatelia domáhali určenia neplatnosti hlasovania o zvýšení príspevku do fondu opráv a o výmene rozvodov teplej úžitkovej vody a studenej vody v označenom bytovom dome, pričom za žalovanú označili obchodnú spoločnosť N., s. r. o. (ďalej len „žalovaná“), ktorá vykonáva správu bytového domu na... ulici... v B. Konanie bolo okresným súdom vedené pod sp. zn. 17 C 82/2010.
Sťažovatelia žalobu podali z dôvodu, že „a) hlasovacie lístky neboli vyhotovené v zákonom predpísanej forme, b) nie je možné zistiť, či boli doručené všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome, c) ako platné boli vyhodnotené lístky, ktoré nespĺňali predpísaný spôsob vyznačenia odpovede, d) ako platné boli vyhodnotené hlasovacie lístky, ktoré vyplnil len jeden zo spoluvlastníkov, e) ako platné boli vyhodnotené e – mailové správy bez elektronického podpisu, pričom takýto spôsob hlasovania zákon nepozná“. Sťažovatelia taktiež namietali, že v bytovom dome je v skutočnosti 61 priestorov, a nie 58 priestorov.
Rozsudkom okresného súdu sp. zn. 17 C 82/2010 zo 14. júna 2011 bola žaloba sťažovateľov zamietnutá a sťažovatelia boli zaviazaní nahradiť žalovanej trovy konania. Proti označenému rozsudku okresného súdu podali sťažovatelia odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 3 Co 472/2011 z 1. decembra 2011 tak, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.
Sťažovatelia nesúhlasia s názorom všeobecných súdov, že žalovaná nebola v predmetnom konaní pasívne legitimovaná. Podľa ich názoru „Vlastníci bytov a nebytových priestorov nemohli byť žalovanými subjektami, nakoľko títo okrem vyplnenia nesprávne vyhotovených hlasovacích lístkov do konania žalovaného správcu nezasahovali.
Všetky právne úkony, ktoré boli vykonané v súvislosti so zabezpečením hlasovania vykonal sám žalovaný správca.
Samotná žaloba sťažovateľov nebola svojim obsahom žalobou prehlasovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov proti vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ktorí hlasovali za predložené otázky, ale bola žalobou vlastníkov bytov a nebytových priestorov proti subjektu ktorý v rozpore so zákonom predpísaným postupom a v rozpore s elementárnymi matematickými zásadami vyhotovil hlasovacie lístky, distribuoval ich, spočítal ich a konal podľa nich!!!“
Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o sťažnosti po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných hodnôt, základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co/472/2011 z 1. decembra 2011 porušené bolo.
2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co/472/2011 z 1. decembra 2011 sa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania na účet Advokátskej kancelárie D., s. r. o. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98 tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Kľúčová námietka sťažovateľov spočíva v tom, že všeobecné súdy dospeli k nesprávnemu záveru o nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej. Podľa tvrdenia sťažovateľov práve žalovaná zapríčinila neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na... ulici... o zvýšení príspevku do fondu opráv a o výmene rozvodov teplej úžitkovej vody a studenej úžitkovej vody. Sťažovatelia argumentujú, že žalovaná vyhotovila hlasovacie lístky, distribuovala ich, nesprávne ich spočítala a konala podľa záverov plynúcich z týchto hlasovacích lístkov, a preto je pasívne legitimovaným subjektom v spore o určenie neplatnosti hlasovania.
V namietanom rozsudku krajského súdu sa okrem iného uvádza:
„Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku vo vzťahu k nedostatku pasívnej legitimácie odporcu, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.).
Odvolací súd k veci udáva, že predmetom konania vo veci samej je určenie neplatnosti hlasovania. Uvedené vyplýva z návrhu na začatie konania, označeného ako návrh na určenie neplatnosti hlasovania, z ktorého je dostatočne zrejmé, že navrhovatelia sa domáhajú určenia neplatnosti hlasovania hlasovacími lístkami o zvýšení príspevku do fondu opráv a o výmene rozvodov TUV a SV v obytnom dome na... ulici..., vykonaného odporcom, ktoré bolo vyhodnotené zápisnicou zo dňa 15. 6. 2010. Rovnako predniesol návrh na pojednávaní dňa 14. 6. 2011 navrhovateľ v 1. rade (zároveň právny zástupca navrhovateliek v 2. a 3. rade).
Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov (§ 14 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z.). Ak nejde o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve alebo o zmluve o výkone správy môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné hlasovanie (§ 14 ods. 6 veta prvá zák. č. 182/1993 Z. z.). Na uvedených hlasovaniach, teda aj na písomnom hlasovaní, rozhodujú hlasovaním vlastníci bytov a nebytových priestorov a predmetné rozhodnutie je rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Odporca je právnickou osobou, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzavreli zmluvu o výkone správy (§ 6 ods. 1, § 8 a nasl. zák. č. 182/1993 Z. z.) a ktorý na uvedenom základe vykonáva správu domu. Nerozhoduje však písomným hlasovaním v zmysle § 14 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z. z.
Ak má byť určená neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, musia sa konania zúčastniť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov (obdobne pri určení neplatnosti zmluvy sa musia konania zúčastniť všetci účastníci zmluvy, resp. ich právni nástupcovia). V prípade, že účastníkmi konania na základe predmetného určujúceho návrhu nie sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, rozhodnutie, ktoré by malo byť v konaní vydané by nemohlo byť záväzné aj pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli účastníkmi konania (§ 159 ods. 2 O. s. p.). Na uvedenom základe je poukaz navrhovateľov na čl. 5 zmluvy o výkone správy, na oprávnenie správcu domu vyhlásiť písomné hlasovanie v zmysle § 14 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z. z. a na vadu vyhodnotenia zápisnice vzhľadom k predmetu konania vo veci samej irelevantný.“
V súvislosti s posudzovaním námietky sťažovateľov ústavný súd považoval za potrebné poukázať na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, resp. či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom možno uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).
Vychádzajúc z uvedeného bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či krajský súd ako odvolací súd svoj rozsudok sp. zn. 3 Co 472/2011 z 1. decembra 2011 primeraným spôsobom odôvodnil a či ho nemožno považovať za arbitrárny, a teda z ústavného hľadiska za neakceptovateľný a neudržateľný.
Poukazujúc najmä na citovanú časť odôvodnenia namietaného rozsudku krajského súdu ústavný súd zastáva názor, že namietaným rozsudkom krajského súdu nemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľmi označených základných práv podľa ústavy a listiny ani práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu. Namietaný rozsudok je primeraným spôsobom odôvodnený a nemožno ho považovať ani za arbitrárny. Krajský súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo v danom prípade žalovaná nie je pasívne legitimovanou v konaní o určenie neplatnosti hlasovania hlasovacími lístkami. Ústavný súd sa s odôvodnením krajského súdu o nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej v celom rozsahu stotožňuje. Je nepochybné, že sú to iba a len vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí realizujú svoje vlastnícke práva práve hlasovaním, a závery v hlasovaní prijaté sú rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Rozhodnutie prijaté príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov je prejavom ich väčšinovej vôle. Následne je toto ich rozhodnutie realizované (v danom prípade správcom – žalovanou).
V prípade rozhodnutia súdu o neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov by došlo k anulovaniu rozhodnutia prijatého príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v rámci tohto hlasovania a vo svojej podstate k zmene rozhodnutia príslušnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Je preto samozrejmé, že účastníkmi konania o určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov musia byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
Skutočnosť, že sťažovatelia sa s právnymi názormi krajského súdu nestotožňujú, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti týchto názorov a nezakladá ani právomoc ústavného súdu nahradiť právne názory krajského súdu svojimi vlastnými.
Odôvodnenie namietaného rozsudku krajského súdu nevykazuje nedostatky; je jasné, zrozumiteľné. Aj preto ústavný súd argumentáciu krajského súdu obsiahnutú v odôvodnení jeho rozhodnutia považuje z ústavného hľadiska za akceptovateľnú a udržateľnú.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že medzi namietaným rozsudkom krajského súdu a sťažovateľmi označenými základnými právami podľa ústavy a listiny a právami podľa dohovoru a dodatkového protokolu neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by naznačovala reálnu možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Krajský súd rozhodol vo veci sťažovateľov spôsobom, s ktorým sťažovatelia síce nesúhlasia, ale rozhodnutie bolo náležite odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd v danom prípade nie je oprávnený ani povinný nahrádzať.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť, neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľov uplatnených v petite ich sťažnosti.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. apríla 2012
http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=439071
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 194/2012-17
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2012 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. P. D., T. D. a I. R., všetci bytom B., zastúpených Advokátskou kanceláriou D.., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. P. D., ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co 472/2011 z 1. decembra 2011, a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. P. D., T. D. a I. R. odmieta ako zjavne neopodstatnenú.
Odôvodnenie:
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca 2012 doručená sťažnosť JUDr. P. D., T. D. a I. R., všetci bytom B. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených Advokátskou kanceláriou D., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. P. D., ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 472/2011 z 1. decembra 2011 (ďalej aj „namietaný rozsudok“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na... ulici... v B. Žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sa sťažovatelia domáhali určenia neplatnosti hlasovania o zvýšení príspevku do fondu opráv a o výmene rozvodov teplej úžitkovej vody a studenej vody v označenom bytovom dome, pričom za žalovanú označili obchodnú spoločnosť N., s. r. o. (ďalej len „žalovaná“), ktorá vykonáva správu bytového domu na... ulici... v B. Konanie bolo okresným súdom vedené pod sp. zn. 17 C 82/2010.
Sťažovatelia žalobu podali z dôvodu, že „a) hlasovacie lístky neboli vyhotovené v zákonom predpísanej forme, b) nie je možné zistiť, či boli doručené všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome, c) ako platné boli vyhodnotené lístky, ktoré nespĺňali predpísaný spôsob vyznačenia odpovede, d) ako platné boli vyhodnotené hlasovacie lístky, ktoré vyplnil len jeden zo spoluvlastníkov, e) ako platné boli vyhodnotené e – mailové správy bez elektronického podpisu, pričom takýto spôsob hlasovania zákon nepozná“. Sťažovatelia taktiež namietali, že v bytovom dome je v skutočnosti 61 priestorov, a nie 58 priestorov.
Rozsudkom okresného súdu sp. zn. 17 C 82/2010 zo 14. júna 2011 bola žaloba sťažovateľov zamietnutá a sťažovatelia boli zaviazaní nahradiť žalovanej trovy konania. Proti označenému rozsudku okresného súdu podali sťažovatelia odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 3 Co 472/2011 z 1. decembra 2011 tak, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.
Sťažovatelia nesúhlasia s názorom všeobecných súdov, že žalovaná nebola v predmetnom konaní pasívne legitimovaná. Podľa ich názoru „Vlastníci bytov a nebytových priestorov nemohli byť žalovanými subjektami, nakoľko títo okrem vyplnenia nesprávne vyhotovených hlasovacích lístkov do konania žalovaného správcu nezasahovali.
Všetky právne úkony, ktoré boli vykonané v súvislosti so zabezpečením hlasovania vykonal sám žalovaný správca.
Samotná žaloba sťažovateľov nebola svojim obsahom žalobou prehlasovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov proti vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ktorí hlasovali za predložené otázky, ale bola žalobou vlastníkov bytov a nebytových priestorov proti subjektu ktorý v rozpore so zákonom predpísaným postupom a v rozpore s elementárnymi matematickými zásadami vyhotovil hlasovacie lístky, distribuoval ich, spočítal ich a konal podľa nich!!!“
Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o sťažnosti po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných hodnôt, základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co/472/2011 z 1. decembra 2011 porušené bolo.
2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co/472/2011 z 1. decembra 2011 sa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania na účet Advokátskej kancelárie D., s. r. o. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98 tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Kľúčová námietka sťažovateľov spočíva v tom, že všeobecné súdy dospeli k nesprávnemu záveru o nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej. Podľa tvrdenia sťažovateľov práve žalovaná zapríčinila neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na... ulici... o zvýšení príspevku do fondu opráv a o výmene rozvodov teplej úžitkovej vody a studenej úžitkovej vody. Sťažovatelia argumentujú, že žalovaná vyhotovila hlasovacie lístky, distribuovala ich, nesprávne ich spočítala a konala podľa záverov plynúcich z týchto hlasovacích lístkov, a preto je pasívne legitimovaným subjektom v spore o určenie neplatnosti hlasovania.
V namietanom rozsudku krajského súdu sa okrem iného uvádza:
„Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku vo vzťahu k nedostatku pasívnej legitimácie odporcu, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.).
Odvolací súd k veci udáva, že predmetom konania vo veci samej je určenie neplatnosti hlasovania. Uvedené vyplýva z návrhu na začatie konania, označeného ako návrh na určenie neplatnosti hlasovania, z ktorého je dostatočne zrejmé, že navrhovatelia sa domáhajú určenia neplatnosti hlasovania hlasovacími lístkami o zvýšení príspevku do fondu opráv a o výmene rozvodov TUV a SV v obytnom dome na... ulici..., vykonaného odporcom, ktoré bolo vyhodnotené zápisnicou zo dňa 15. 6. 2010. Rovnako predniesol návrh na pojednávaní dňa 14. 6. 2011 navrhovateľ v 1. rade (zároveň právny zástupca navrhovateliek v 2. a 3. rade).
Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov (§ 14 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z.). Ak nejde o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve alebo o zmluve o výkone správy môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné hlasovanie (§ 14 ods. 6 veta prvá zák. č. 182/1993 Z. z.). Na uvedených hlasovaniach, teda aj na písomnom hlasovaní, rozhodujú hlasovaním vlastníci bytov a nebytových priestorov a predmetné rozhodnutie je rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Odporca je právnickou osobou, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzavreli zmluvu o výkone správy (§ 6 ods. 1, § 8 a nasl. zák. č. 182/1993 Z. z.) a ktorý na uvedenom základe vykonáva správu domu. Nerozhoduje však písomným hlasovaním v zmysle § 14 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z. z.
Ak má byť určená neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, musia sa konania zúčastniť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov (obdobne pri určení neplatnosti zmluvy sa musia konania zúčastniť všetci účastníci zmluvy, resp. ich právni nástupcovia). V prípade, že účastníkmi konania na základe predmetného určujúceho návrhu nie sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, rozhodnutie, ktoré by malo byť v konaní vydané by nemohlo byť záväzné aj pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli účastníkmi konania (§ 159 ods. 2 O. s. p.). Na uvedenom základe je poukaz navrhovateľov na čl. 5 zmluvy o výkone správy, na oprávnenie správcu domu vyhlásiť písomné hlasovanie v zmysle § 14 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z. z. a na vadu vyhodnotenia zápisnice vzhľadom k predmetu konania vo veci samej irelevantný.“
V súvislosti s posudzovaním námietky sťažovateľov ústavný súd považoval za potrebné poukázať na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, resp. či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom možno uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).
Vychádzajúc z uvedeného bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či krajský súd ako odvolací súd svoj rozsudok sp. zn. 3 Co 472/2011 z 1. decembra 2011 primeraným spôsobom odôvodnil a či ho nemožno považovať za arbitrárny, a teda z ústavného hľadiska za neakceptovateľný a neudržateľný.
Poukazujúc najmä na citovanú časť odôvodnenia namietaného rozsudku krajského súdu ústavný súd zastáva názor, že namietaným rozsudkom krajského súdu nemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľmi označených základných práv podľa ústavy a listiny ani práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu. Namietaný rozsudok je primeraným spôsobom odôvodnený a nemožno ho považovať ani za arbitrárny. Krajský súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo v danom prípade žalovaná nie je pasívne legitimovanou v konaní o určenie neplatnosti hlasovania hlasovacími lístkami. Ústavný súd sa s odôvodnením krajského súdu o nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej v celom rozsahu stotožňuje. Je nepochybné, že sú to iba a len vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí realizujú svoje vlastnícke práva práve hlasovaním, a závery v hlasovaní prijaté sú rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Rozhodnutie prijaté príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov je prejavom ich väčšinovej vôle. Následne je toto ich rozhodnutie realizované (v danom prípade správcom – žalovanou).
V prípade rozhodnutia súdu o neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov by došlo k anulovaniu rozhodnutia prijatého príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v rámci tohto hlasovania a vo svojej podstate k zmene rozhodnutia príslušnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Je preto samozrejmé, že účastníkmi konania o určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov musia byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
Skutočnosť, že sťažovatelia sa s právnymi názormi krajského súdu nestotožňujú, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti týchto názorov a nezakladá ani právomoc ústavného súdu nahradiť právne názory krajského súdu svojimi vlastnými.
Odôvodnenie namietaného rozsudku krajského súdu nevykazuje nedostatky; je jasné, zrozumiteľné. Aj preto ústavný súd argumentáciu krajského súdu obsiahnutú v odôvodnení jeho rozhodnutia považuje z ústavného hľadiska za akceptovateľnú a udržateľnú.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že medzi namietaným rozsudkom krajského súdu a sťažovateľmi označenými základnými právami podľa ústavy a listiny a právami podľa dohovoru a dodatkového protokolu neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by naznačovala reálnu možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Krajský súd rozhodol vo veci sťažovateľov spôsobom, s ktorým sťažovatelia síce nesúhlasia, ale rozhodnutie bolo náležite odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd v danom prípade nie je oprávnený ani povinný nahrádzať.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť, neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľov uplatnených v petite ich sťažnosti.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. apríla 2012
http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=439071
nunenko
05.10.14,04:21
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 230/2012-6
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2012 predbežne prerokoval sťažnosť R. B. a Š. B., T., ktorou namietajú porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/63/2010 a jeho rozsudkom z 28. februára 2011 a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co/172/2011 a jeho rozsudkom z 23. novembra 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. B. a Š. B. odmieta.
Odôvodnenie:
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. apríla 2012 doručená sťažnosť R. B. a Š. B., T. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/63/2010 a jeho rozsudkom z 28. februára 2011 a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co/172/2011 a jeho rozsudkom z 23. novembra 2011.
Zo sťažnosti sťažovateľov a z jej príloh vyplýva, že predmetom konania vedeného okresným súdom bolo rozhodovanie o žalobe sťažovateľov o neplatnosti zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov z 29. júna 2009.
Sťažovatelia v sťažnosti namietajú okrem iného skutočnosť, že správca domu nezvoláva schôdze v lehotách ustanovených zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“) a že oznámenie o schôdzi vlastníkov bytov, ktorá sa konala 29. júna 2009, nebolo vlastníkom doručené v súlade s § 14 zákona o vlastníctve bytov a na prezenčnej listine z predmetnej schôdze sú vo viacerých prípadoch nesplnomocnení zástupcovia vlastníkov bytov (napr. deti, prípadne rodičia).
V sťažnosti uvádzajú: „Pre uvedené nedodržanie zákonných ustanovení sme podali Okresnému súdu v Námestove žalobný návrh, ktorému súdom je pridelené č. k. 8 C 63/2010. Nepodali sme žalobný návrh preto, že sme sa o výsledku hlasovania nemohli dozvedieť ako to znie v § 14 odsek 4 zákona. Žalobný návrh sme podali, pretože správca dňa 29. 6. 2009 zvolal schôdzu vlastníkov uvedeným svojím spôsobom a nesplnil povinnosť vlastníkom bytov poslať písomné oznámenie o čase konania schôdze, o akom predmete - veci sa na schôdzi vlastníkov bude jednať ako ukladá zákon. Takéto písomné oznámenie nedal nám a ani žiadnemu vlastníkovi bytu v dome 123/10 .
Uvedené súdy a to Okresný súd v Námestove a Krajský súd v Žiline uvedenú žalobu posúdili a rozhodli, ako neskoro podaný žalobný návrh uvedené v rozsudkoch a na tomto základe žalobu zamietli. My sťažovatelia dokazujeme, že žalobný návrh podľa zákona o vlastníctve bytov bol podaný načas a uvedené súdy rozhodli nespravodlivo.
Tak isto nespravodlivé súdne konanie dokazuje aj Centrum právnej pomoci v T. v jeho odvolaní zo dňa 4. 4. 2011, ktorého kópiu prikladáme v prílohe.“
Na základe týchto skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Ľudské právo sťažovateľov podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č.11 článok 6 právo na spravodlivé súdne konanie porušené bolo a rozsudok Okresného súdu v Námestove a Krajského súdu v Žiline sa zamieta. Okresnému súdu v Námestove sa ukladá bezodkladne vo veci znova konať.“
Sťažovatelia požiadali tiež o ustanovenie právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
1. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/63/2010 a jeho rozsudkom z 28. februára 2011
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v danom prípade predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/63/2010 a jeho rozsudkom z 28. februára 2011 ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity ustanovený v čl. 127 ods. 1 ústavy (premietnutý aj do § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať napadnutý postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/63/2010 a jeho rozsudkom z 28. februára 2011, pretože ich preskúmal na základe odvolania sťažovateľov podľa § 201 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku krajský súd.
V súvislosti s namietaným porušením práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je preto z ústavného hľadiska pre ústavný súd podstatné a určujúce len preskúmanie postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co/172/2011 a jeho rozsudku z 23. novembra 2011 (obdobne napr. m. m. III. ÚS 135/04, IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05). Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
2. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co/172/2011 a jeho rozsudkom z 23. novembra 2011
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98 tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).
Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch do týchto práv alebo slobôd rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom neboli zlučiteľné s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).
V sťažnosti sťažovatelia namietali porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co/172/2011 a jeho rozsudkom z 23. novembra 2011.
Krajský súd v odôvodnení namietaného rozsudku z 23. novembra 2011, ktorým rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny, uviedol:
«Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav dostatočne, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 132 i nasl. ustanovení O. s. p. a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil i s písomným odôvodnením napadnutého rozsudku a len na zvýraznenie správností jeho záverov poukazuje na súvisiace okolnosti, vzhľadom na vznesené odvolacie argumentácie odvolateľmi v odvolaní.
Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že navrhovatelia 1/, 2/ návrhom zo dňa 28. 9. 2009, doručený súdu 30. 9. 2009... sa domáhali vyhlásiť zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov, konanej dňa 29. 6. 2009 za neplatnú pre nedodržanie ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. Tvrdili, že od ostatných spoluvlastníkov zistili, že schôdza sa konala 29. 6. 2009, bola na nej schválená žiadosť o úver vo výške 262.087 eur a zvýšený príspevok do fondu opráv na 0,498 eur za 1 m2 bytu. Odporca uskutočnil schôdzu vlastníkov, neoznámil im žiadnym spôsobom konanie schôdze (i keď túto povinnosť mal písomne), preto sa schôdze nemohli zúčastniť. Odporcu i osobne 24. 7. 2009 požiadali o vyhotovenie kópie zápisu zo schôdze vlastníkov, alebo písomného hlasovania, tieto doklady im navrhovateľ odmietol vydať.
Ako vyplýva zo skutkového vymedzenia návrhu na začatie konania, navrhovatelia sa domáhajú ochrany práva ako vlastníci bytu a nebytového priestoru na tom základe, že nemohli realizovať svoje právo garantované v ustanovení § 14 ods. 1 zákona. Bolo nespornou skutočnosťou, že 29. 6. 2009 sa konala schôdza vlastníkov bytov v bytovom dome a uvedenej schôdze sa navrhovatelia 1 /, 2/ nezúčastnili. Odporca v konaní nepreukázal, žeby navrhovateľom 1/, 2/ písomne doručil ako vlastníkom bytu oznámenie o schôdzi minimálne 5 dní pred dňom konania schôdze.
Vlastník bytu podľa § 14 ods. 1 „Zákona“ má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. V rámci označeného ustanovenia vlastník bytu a nebytového priestoru sa podieľa na rozhodovaní o podstatných otázkach, čím vykonáva i oprávnenia plynúce z vlastníctva, napr. oprávnenie rozhodovať aj o úvere a o zabezpečení úveru (viď § 14 ods. 3 zákona). Za stavu, že vlastník svoje vlastnícke oprávnenie nemôže realizovať z dôvodov napr. uvedených v § 14 ods. 1 označeného zákona, môže sa ochrany svojho práva dovolať postupom podľa § 14 ods. 4 zákona, teda v prípade, že sa nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do 3 mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Zákon č. 182/1993 Z. z., podľa názoru odvolacieho súdu, vo vzťahu k Občianskemu zákonníku je špeciálnym právnym predpisom, pretože vo svojom ustanovení (§ 14 ods. 1 a 4) tento špeciálny predpis výslovne zakotvuje, akým postupom a v akej lehote sa môže dotknutý vlastník dovolať ochrany svojho práva na súde.
Je plne opodstatnený záver okresného súdu o tom, že lehota, v ktorej sa mohli navrhovatelia obrátiť na súd ochrany svojho práva (konkrétne z dôvodu nedodržania postupu zo strany odporcu v zmysle § 14 ods. 1), je lehotou hmotnoprávnou.
Bezpochyby schôdza vlastníkov bytu sa konala 29. 6. 2009, preto návrh na začatie konania navrhovatelia museli podať posledný deň 3-mesačnej lehoty, ktorý pripadol na 29. 9. 2009. Uvedený deň nepripadol ani na sobotu, ani na nedeľu, ani na sviatok. Na zachovanie hmotnoprávnej lehoty zákon vyžaduje, aby právo bolo uplatnené na súde najneskôr posledný deň lehoty, nestačí pre zachovanie lehoty, ak posledný deň lehoty sa podanie odovzdá na pošte.
Iba za tej situácie by bolo možné zaoberať sa s namietanými hmotnoprávnymi otázkami napr. či boli pri hlasovaní o úvere, prípadne zabezpečení úveru dodržané podmienky hlasovania tak, ako to je zakotvené v § 14 ods. 2, 3 Z. č. 182/1993 Z. z.,- ak by navrhovatelia podali predmetný návrh v zákonnej lehote.»
Pri preskúmavaní namietaného rozsudku krajského súdu ústavný súd vychádzal zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/09).
Ústavný súd preto preskúmal aj rozsudok okresného súdu č. k. 8 C/63/2010-58 z 28. februára 2011, ktorým návrh sťažovateľov zamietol. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol:
„V súdenej veci predložená zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov bytového domu súp. č. 123/10 v T. na M. preukazuje (a ani navrhovatelia netvrdili niečo iné), že schôdza vlastníkov, ktorú navrhovatelia napádali a na ktorej sa hlasovalo o jednotlivých otázkach, ktoré boli jej predmetom, sa konala dňa 29. 06. 2009. Odhliadnuc od skutočnosti, či sa navrhovatelia z ospravedlniteľného dôvodu nemohli o konaní schôdze dozvedieť, je nesporné, že uvedeným dňom hlasovania 29. 06. 2009 začala plynúť trojmesačná prekluzívna lehota, počas ktorej sa mohol obrátiť na súd ktorýkoľvek z vlastníkov, ktorý sa nemohol dozvedieť o výsledku hlasovania. Posledným dňom lehoty určenej podľa mesiacov podľa, pravidiel počítania hmotnoprávnych lehôt určených v § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka bol deň 29. 09. 2009 ako deň, na ktorý pripadá deň číslom sa zhodujúci s dňom na ktorý pripadá udalosť určujúca začiatok lehoty, t. j. deň 29. 06. 2009 kedy sa konalo hlasovanie vlastníkov na schôdzi bytového domu.
Uvedené znamená, že najneskôr dňa 29. 09. 2009 museli navrhovatelia 1/ a 2/ na tunajšom súde podať návrh na určenie neplatnosti zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov, pričom ako je z návrhu zrejmé, na súde bol návrh na začatie tohto konania podaný deň po uplynutí uvedenej lehoty, t. j. dňa 30. 09. 2009, kedy už však ich právo domáhať sa súdneho rozhodnutia vo veci zaniklo.
Aj keď teda bolo v konaní preukázané, že navrhovatelia 1/ a 2/ podali návrh na začatie konania na poštovú prepravu dňa 28. 09. 2009, o čom svedčí poštový podací lístok, z vyššie uvedených dôvodov nemožno použiť vzhľadom na hmotnoprávny charakter lehoty stanovenej v § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov ustanovenie § 57 ods. 3 O. s. p. a mať tak za to, že návrh bol podaný v stanovenej lehote.
Súd preto z dôvodu zániku práva návrh zamietol. Súd nevykonal ďalšie navrhovateľmi navrhované dôkazy, pretože ani tieto by neboli spôsobilé vyvrátiť nepochybnú skutočnosť, že schôdza vlastníkov sa konala dňa 29. 06. 2009 a návrh na začatie tohto konania bol na tunajšom súde podaný dňa 30. 09. 2009.“
Základom argumentácie sťažovateľov je ich nesúhlas s právnym názorom krajského súdu ako odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozsudok okresného súdu a stotožnil sa s jeho právnym názorom o tom, že sťažovatelia podali návrh na súd po uplynutí trojmesačnej lehoty podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov.
Podľa § 14 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.
Podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.
Krajský súd v namietanom rozsudku dospel k záveru, že návrh sťažovateľov je potrebné právne posúdiť podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov z dôvodu, že tento zákon je lex specialis k Občianskemu zákonníku, preto v predmetnej veci v zásade nemožno aplikovať všeobecné ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov. Krajský súd sa tiež stotožnil s právnym názorom okresného súdu o hmotnoprávnej povahe 3-mesačnej lehoty ustanovenej v § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov. Pri hodnotení toho, či sťažovatelia uplatnili svoje právo na vyhlásenie zápisnice zo schôdze konanej 29. júna 2009 za neplatnú, vychádzal zo zistenia, že návrh podali sťažovatelia na poštovú prepravu 28. septembra 2009, a tiež zo zistenia, že návrh došiel na okresný súd 30. septembra 2009. Pre záver o zachovaní lehoty podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov je rozhodujúce, kedy došiel návrh na súd, čo v tomto prípade je 30. september 2009, preto dospel k záveru, že sťažovatelia uplatnili svoje právo po uplynutí prekluzívnej 3-mesačnej lehoty podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov. Z tohto dôvodu nemohol krajský súd a ani okresný súd preskúmať námietky sťažovateľov týkajúcich sa zvolávania schôdze a samotného hlasovania na schôdzi vlastníkov bytov.
Ústavný súd konštatuje, že závery krajského súdu sú dostatočne odôvodnené, nemajú znaky arbitrárnosti, teda svojvôle, sú logické a vyplývajú z relevantných skutkových zistení, je možné k nim dospieť aplikáciou a výkladom príslušných ustanovení zákona o vlastníctve bytov a Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej už konštatoval, že postup súdneho orgánu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi konania v občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci, nemožno považovať za porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97). Ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by naznačovali možnosť porušenia práva sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v namietanom konaní a jeho rozsudkom z 23. novembra 2011. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s právnym názorom krajského súdu ako odvolacieho súdu nestotožňujú, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad príslušných ustanovení zákona o vlastníctve bytov a Občianskeho zákonníka krajským súdom ako odvolacím súdom takéto nedostatky nevykazuje.
Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade neexistujú skutočnosti, ktoré by signalizovali možnosť vyslovenia porušenia práva sťažovateľov podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v namietanom konaní a jeho rozsudkom z 23. novembra 2011 po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov uvedenými v sťažnosti.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. mája 2012
(http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=439886)
http://otvorenesudy.sk/decrees/245363/document
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 230/2012-6
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2012 predbežne prerokoval sťažnosť R. B. a Š. B., T., ktorou namietajú porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/63/2010 a jeho rozsudkom z 28. februára 2011 a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co/172/2011 a jeho rozsudkom z 23. novembra 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. B. a Š. B. odmieta.
Odôvodnenie:
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. apríla 2012 doručená sťažnosť R. B. a Š. B., T. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/63/2010 a jeho rozsudkom z 28. februára 2011 a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co/172/2011 a jeho rozsudkom z 23. novembra 2011.
Zo sťažnosti sťažovateľov a z jej príloh vyplýva, že predmetom konania vedeného okresným súdom bolo rozhodovanie o žalobe sťažovateľov o neplatnosti zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov z 29. júna 2009.
Sťažovatelia v sťažnosti namietajú okrem iného skutočnosť, že správca domu nezvoláva schôdze v lehotách ustanovených zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“) a že oznámenie o schôdzi vlastníkov bytov, ktorá sa konala 29. júna 2009, nebolo vlastníkom doručené v súlade s § 14 zákona o vlastníctve bytov a na prezenčnej listine z predmetnej schôdze sú vo viacerých prípadoch nesplnomocnení zástupcovia vlastníkov bytov (napr. deti, prípadne rodičia).
V sťažnosti uvádzajú: „Pre uvedené nedodržanie zákonných ustanovení sme podali Okresnému súdu v Námestove žalobný návrh, ktorému súdom je pridelené č. k. 8 C 63/2010. Nepodali sme žalobný návrh preto, že sme sa o výsledku hlasovania nemohli dozvedieť ako to znie v § 14 odsek 4 zákona. Žalobný návrh sme podali, pretože správca dňa 29. 6. 2009 zvolal schôdzu vlastníkov uvedeným svojím spôsobom a nesplnil povinnosť vlastníkom bytov poslať písomné oznámenie o čase konania schôdze, o akom predmete - veci sa na schôdzi vlastníkov bude jednať ako ukladá zákon. Takéto písomné oznámenie nedal nám a ani žiadnemu vlastníkovi bytu v dome 123/10 .
Uvedené súdy a to Okresný súd v Námestove a Krajský súd v Žiline uvedenú žalobu posúdili a rozhodli, ako neskoro podaný žalobný návrh uvedené v rozsudkoch a na tomto základe žalobu zamietli. My sťažovatelia dokazujeme, že žalobný návrh podľa zákona o vlastníctve bytov bol podaný načas a uvedené súdy rozhodli nespravodlivo.
Tak isto nespravodlivé súdne konanie dokazuje aj Centrum právnej pomoci v T. v jeho odvolaní zo dňa 4. 4. 2011, ktorého kópiu prikladáme v prílohe.“
Na základe týchto skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Ľudské právo sťažovateľov podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č.11 článok 6 právo na spravodlivé súdne konanie porušené bolo a rozsudok Okresného súdu v Námestove a Krajského súdu v Žiline sa zamieta. Okresnému súdu v Námestove sa ukladá bezodkladne vo veci znova konať.“
Sťažovatelia požiadali tiež o ustanovenie právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
1. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/63/2010 a jeho rozsudkom z 28. februára 2011
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v danom prípade predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/63/2010 a jeho rozsudkom z 28. februára 2011 ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity ustanovený v čl. 127 ods. 1 ústavy (premietnutý aj do § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať napadnutý postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/63/2010 a jeho rozsudkom z 28. februára 2011, pretože ich preskúmal na základe odvolania sťažovateľov podľa § 201 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku krajský súd.
V súvislosti s namietaným porušením práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je preto z ústavného hľadiska pre ústavný súd podstatné a určujúce len preskúmanie postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co/172/2011 a jeho rozsudku z 23. novembra 2011 (obdobne napr. m. m. III. ÚS 135/04, IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05). Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
2. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co/172/2011 a jeho rozsudkom z 23. novembra 2011
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98 tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).
Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch do týchto práv alebo slobôd rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom neboli zlučiteľné s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).
V sťažnosti sťažovatelia namietali porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co/172/2011 a jeho rozsudkom z 23. novembra 2011.
Krajský súd v odôvodnení namietaného rozsudku z 23. novembra 2011, ktorým rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny, uviedol:
«Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav dostatočne, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 132 i nasl. ustanovení O. s. p. a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil i s písomným odôvodnením napadnutého rozsudku a len na zvýraznenie správností jeho záverov poukazuje na súvisiace okolnosti, vzhľadom na vznesené odvolacie argumentácie odvolateľmi v odvolaní.
Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že navrhovatelia 1/, 2/ návrhom zo dňa 28. 9. 2009, doručený súdu 30. 9. 2009... sa domáhali vyhlásiť zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov, konanej dňa 29. 6. 2009 za neplatnú pre nedodržanie ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. Tvrdili, že od ostatných spoluvlastníkov zistili, že schôdza sa konala 29. 6. 2009, bola na nej schválená žiadosť o úver vo výške 262.087 eur a zvýšený príspevok do fondu opráv na 0,498 eur za 1 m2 bytu. Odporca uskutočnil schôdzu vlastníkov, neoznámil im žiadnym spôsobom konanie schôdze (i keď túto povinnosť mal písomne), preto sa schôdze nemohli zúčastniť. Odporcu i osobne 24. 7. 2009 požiadali o vyhotovenie kópie zápisu zo schôdze vlastníkov, alebo písomného hlasovania, tieto doklady im navrhovateľ odmietol vydať.
Ako vyplýva zo skutkového vymedzenia návrhu na začatie konania, navrhovatelia sa domáhajú ochrany práva ako vlastníci bytu a nebytového priestoru na tom základe, že nemohli realizovať svoje právo garantované v ustanovení § 14 ods. 1 zákona. Bolo nespornou skutočnosťou, že 29. 6. 2009 sa konala schôdza vlastníkov bytov v bytovom dome a uvedenej schôdze sa navrhovatelia 1 /, 2/ nezúčastnili. Odporca v konaní nepreukázal, žeby navrhovateľom 1/, 2/ písomne doručil ako vlastníkom bytu oznámenie o schôdzi minimálne 5 dní pred dňom konania schôdze.
Vlastník bytu podľa § 14 ods. 1 „Zákona“ má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. V rámci označeného ustanovenia vlastník bytu a nebytového priestoru sa podieľa na rozhodovaní o podstatných otázkach, čím vykonáva i oprávnenia plynúce z vlastníctva, napr. oprávnenie rozhodovať aj o úvere a o zabezpečení úveru (viď § 14 ods. 3 zákona). Za stavu, že vlastník svoje vlastnícke oprávnenie nemôže realizovať z dôvodov napr. uvedených v § 14 ods. 1 označeného zákona, môže sa ochrany svojho práva dovolať postupom podľa § 14 ods. 4 zákona, teda v prípade, že sa nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do 3 mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Zákon č. 182/1993 Z. z., podľa názoru odvolacieho súdu, vo vzťahu k Občianskemu zákonníku je špeciálnym právnym predpisom, pretože vo svojom ustanovení (§ 14 ods. 1 a 4) tento špeciálny predpis výslovne zakotvuje, akým postupom a v akej lehote sa môže dotknutý vlastník dovolať ochrany svojho práva na súde.
Je plne opodstatnený záver okresného súdu o tom, že lehota, v ktorej sa mohli navrhovatelia obrátiť na súd ochrany svojho práva (konkrétne z dôvodu nedodržania postupu zo strany odporcu v zmysle § 14 ods. 1), je lehotou hmotnoprávnou.
Bezpochyby schôdza vlastníkov bytu sa konala 29. 6. 2009, preto návrh na začatie konania navrhovatelia museli podať posledný deň 3-mesačnej lehoty, ktorý pripadol na 29. 9. 2009. Uvedený deň nepripadol ani na sobotu, ani na nedeľu, ani na sviatok. Na zachovanie hmotnoprávnej lehoty zákon vyžaduje, aby právo bolo uplatnené na súde najneskôr posledný deň lehoty, nestačí pre zachovanie lehoty, ak posledný deň lehoty sa podanie odovzdá na pošte.
Iba za tej situácie by bolo možné zaoberať sa s namietanými hmotnoprávnymi otázkami napr. či boli pri hlasovaní o úvere, prípadne zabezpečení úveru dodržané podmienky hlasovania tak, ako to je zakotvené v § 14 ods. 2, 3 Z. č. 182/1993 Z. z.,- ak by navrhovatelia podali predmetný návrh v zákonnej lehote.»
Pri preskúmavaní namietaného rozsudku krajského súdu ústavný súd vychádzal zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/09).
Ústavný súd preto preskúmal aj rozsudok okresného súdu č. k. 8 C/63/2010-58 z 28. februára 2011, ktorým návrh sťažovateľov zamietol. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol:
„V súdenej veci predložená zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov bytového domu súp. č. 123/10 v T. na M. preukazuje (a ani navrhovatelia netvrdili niečo iné), že schôdza vlastníkov, ktorú navrhovatelia napádali a na ktorej sa hlasovalo o jednotlivých otázkach, ktoré boli jej predmetom, sa konala dňa 29. 06. 2009. Odhliadnuc od skutočnosti, či sa navrhovatelia z ospravedlniteľného dôvodu nemohli o konaní schôdze dozvedieť, je nesporné, že uvedeným dňom hlasovania 29. 06. 2009 začala plynúť trojmesačná prekluzívna lehota, počas ktorej sa mohol obrátiť na súd ktorýkoľvek z vlastníkov, ktorý sa nemohol dozvedieť o výsledku hlasovania. Posledným dňom lehoty určenej podľa mesiacov podľa, pravidiel počítania hmotnoprávnych lehôt určených v § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka bol deň 29. 09. 2009 ako deň, na ktorý pripadá deň číslom sa zhodujúci s dňom na ktorý pripadá udalosť určujúca začiatok lehoty, t. j. deň 29. 06. 2009 kedy sa konalo hlasovanie vlastníkov na schôdzi bytového domu.
Uvedené znamená, že najneskôr dňa 29. 09. 2009 museli navrhovatelia 1/ a 2/ na tunajšom súde podať návrh na určenie neplatnosti zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov, pričom ako je z návrhu zrejmé, na súde bol návrh na začatie tohto konania podaný deň po uplynutí uvedenej lehoty, t. j. dňa 30. 09. 2009, kedy už však ich právo domáhať sa súdneho rozhodnutia vo veci zaniklo.
Aj keď teda bolo v konaní preukázané, že navrhovatelia 1/ a 2/ podali návrh na začatie konania na poštovú prepravu dňa 28. 09. 2009, o čom svedčí poštový podací lístok, z vyššie uvedených dôvodov nemožno použiť vzhľadom na hmotnoprávny charakter lehoty stanovenej v § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov ustanovenie § 57 ods. 3 O. s. p. a mať tak za to, že návrh bol podaný v stanovenej lehote.
Súd preto z dôvodu zániku práva návrh zamietol. Súd nevykonal ďalšie navrhovateľmi navrhované dôkazy, pretože ani tieto by neboli spôsobilé vyvrátiť nepochybnú skutočnosť, že schôdza vlastníkov sa konala dňa 29. 06. 2009 a návrh na začatie tohto konania bol na tunajšom súde podaný dňa 30. 09. 2009.“
Základom argumentácie sťažovateľov je ich nesúhlas s právnym názorom krajského súdu ako odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozsudok okresného súdu a stotožnil sa s jeho právnym názorom o tom, že sťažovatelia podali návrh na súd po uplynutí trojmesačnej lehoty podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov.
Podľa § 14 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.
Podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.
Krajský súd v namietanom rozsudku dospel k záveru, že návrh sťažovateľov je potrebné právne posúdiť podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov z dôvodu, že tento zákon je lex specialis k Občianskemu zákonníku, preto v predmetnej veci v zásade nemožno aplikovať všeobecné ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov. Krajský súd sa tiež stotožnil s právnym názorom okresného súdu o hmotnoprávnej povahe 3-mesačnej lehoty ustanovenej v § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov. Pri hodnotení toho, či sťažovatelia uplatnili svoje právo na vyhlásenie zápisnice zo schôdze konanej 29. júna 2009 za neplatnú, vychádzal zo zistenia, že návrh podali sťažovatelia na poštovú prepravu 28. septembra 2009, a tiež zo zistenia, že návrh došiel na okresný súd 30. septembra 2009. Pre záver o zachovaní lehoty podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov je rozhodujúce, kedy došiel návrh na súd, čo v tomto prípade je 30. september 2009, preto dospel k záveru, že sťažovatelia uplatnili svoje právo po uplynutí prekluzívnej 3-mesačnej lehoty podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov. Z tohto dôvodu nemohol krajský súd a ani okresný súd preskúmať námietky sťažovateľov týkajúcich sa zvolávania schôdze a samotného hlasovania na schôdzi vlastníkov bytov.
Ústavný súd konštatuje, že závery krajského súdu sú dostatočne odôvodnené, nemajú znaky arbitrárnosti, teda svojvôle, sú logické a vyplývajú z relevantných skutkových zistení, je možné k nim dospieť aplikáciou a výkladom príslušných ustanovení zákona o vlastníctve bytov a Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej už konštatoval, že postup súdneho orgánu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi konania v občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci, nemožno považovať za porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97). Ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by naznačovali možnosť porušenia práva sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v namietanom konaní a jeho rozsudkom z 23. novembra 2011. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s právnym názorom krajského súdu ako odvolacieho súdu nestotožňujú, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad príslušných ustanovení zákona o vlastníctve bytov a Občianskeho zákonníka krajským súdom ako odvolacím súdom takéto nedostatky nevykazuje.
Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade neexistujú skutočnosti, ktoré by signalizovali možnosť vyslovenia porušenia práva sťažovateľov podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v namietanom konaní a jeho rozsudkom z 23. novembra 2011 po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov uvedenými v sťažnosti.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. mája 2012
(http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=439886)
http://otvorenesudy.sk/decrees/245363/document
nunenko
05.10.14,04:37
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:
7108201408
3Co/190/2012
Krajský súd Košice
JUDr. Eva Feťková
ECLI:SK:KSKE:2013:7108201408.1
15.08.2013
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.
Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v právnej veci žalobkyne A.. E. P.F., X..
XX.X.XXXX, L. F., B. Č.. X, zastúpenej JUDr. Richardom Kovalčíkom advokátom Advokátskej
kancelárie v Košiciach, Južná tr. č. 2/A proti žalovaným v X. K. C. P., X.. XX.X.XXXX, L. F., L. Č.. XX,
zastúpenej JUDr. Miroslavom Sklenárom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kováčska č. 40, v 2. rade
Mestu Košice, Tr. SNP č. 48//A, Košice, IČO: XX XXX XXX, v 3. rade J. Y., X.. XX.X.XXXX, L. F., J. Č..
X, zastúpenému advokátkou JUDr. Eva Ludvíková, s.r.o., Štefánikova č. 42, Košice v konaní o určenie
neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, o odvolaní žalovanej v 1.
rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 18C 21/2008-233 zo dňa 9. marca 2012 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd prvého stupňa určil, že
rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na B. N.. Č.. X Y. F. B. dňa
18.12.2007 obsiahnuté v zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom
dome na B. N. Č.. X Y. F. zo dňa 18.12.2007 uvedené pod poradovým č. 4 a 7 sú neplatné, ako aj vo
výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 79,58 eur na účet advokáta
JUDr. Richarda Kovalčíka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome X. B. N.. Č.. X v F. zo dňa 18.12.2007 obsiahnuté v zápisnici zo schôdze
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom dome na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 18.12.2007
uvedené pod poradovým č. 4 a 7 sú neplatné. Žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol. Žalovanej
v 1. rade uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 783,79 eur do rúk právneho
zástupcu žalobkyne, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V právnom vzťahu medzi
žalobcom a žalovanými v 2. a 3. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bolo nesporné a preukázané z výpisu listu
vlastníctva č. XXXXX Správy katastra pre okres Košice I, obec F.-R. H., katastrálne územie R. H., že v
čase začatia konania boli žalobkyňa v 1. rade, žalovaní v 1.a 2. rade podielovými spoluvlastníkmi
bytového domu súp. č. XXX X. N.. B. Č.. X Y. F. postaveného na parcele č. XXXX. Žalobkyňa vlastnila v
tomto bytovom dome byt Č.. X C. L. Č.. X, spoločné časti a zariadenia bytového domu, žalovaná v 1.
rade vlastnila byt č. 2, 4 a 5, spoločné časti a zariadenia domu a žalovaný v 2. rade vlastnil jeden
nebytový priestor, ako aj spoločné časti a zariadenia domu. Okrem toho žalobkyňa v 1. rade a žalovaná
v 1. rade vlastnili v tomto bytovom dome aj rozostavané bytové a nebytové priestory. Žalovaný v 3.
rade sa stal vlastníkom nebytového priestoru na základe darovacej zmluvy zo dňa 13.5.2009. Medzi
účastníkmi konania bola nesporná aj skutočnosť, že správcom bytového domu v čase konania schôdze
vlastníkov bytov, ktorá je predmetom tohto sporu: dňa 18.12.2007 bola You in media, s.r.o. zastúpená
konateľom Y. R..
Súd prvého stupňa sa v rámci dokazovania oboznámil so zmluvami o výkone správy uzavretými
správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 27.
júna 2006 a 12.02.2008 korešpondenciou žalobkyne so správcom You in media, s.r.o., s pozvánkou na
schôdzu vlastníkov bytov na 18.12.2007, so zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov zo dňa 18.12.2007, s plnou mocou, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na tejto schôdzi na
zastupovanie žalovaného v 2. rade a s výpismi LV č. XXXXX v čase začatia konania a v čase
rozhodnutia súdu, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedka Viliama Schillera.
Z vykonaného dokazovania a v súlade s ust. § 14 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 5 ust. § 8a ods. 1 a ods. 6
zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase konania schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov a ust. § 39 OZ ako aj ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, na základe
vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žaloba
žalobkyne je odôvodnená pokiaľ sa domáha určenia absolútnej neplatnosti rozhodnutia schôdze
vlastníkov bytov vo forme uznesenia č. 4 a č. 7 dňa 18.12.2007. Súd dospel k záveru, že existujú tu
viaceré dôvody neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov, ktoré spočívajú v tom, že táto
schôdza vlastníkov bytov sa uskutočnila v rozpore so zákonom. Žalobkyňa neobdržala pozvánku v 10
dňovej lehote pred dňom konania schôdze, pričom 10 dňová lehota bola určená v článku IV. bod 4, 6
Zmluvy o výkone správy zo dňa 27. júna 2006 platnej v čase konania tejto schôdze, žalovaná v 1. rade
mala na tejto schôdzi vlastníkov bytov 3 hlasy, keďže vlastnila tri byty v obytnom dome, a nemala
overenú plnú moc zo strany žalovaného v 2. rade na jeho zastupovanie na tejto schôdzi vlastníkov
bytov v súlade s ust. § 14 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov. Pri posudzovaní tejto plnej moci dospel
súd prvého stupňa k záveru, že zákon upravuje iba jednu formu plnej moci, ktorou môže vlastník bytu
alebo nebytového priestoru písomne splnomocniť niekoho iného na svoje zastupovanie: s úradne
overeným podpisom a nerozlišuje medzi vlastníkom fyzickou a právnickou osobou. Preto pokiaľ táto
plná moc nespĺňala zákonné podmienky, nebola platná a na základe nej žalovaná v 1. rade nemohla
zastupovať žalovaného v 2. rade na tejto schôdzi. Preto zo šiestich hlasov všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v obytnom dome na tejto schôdzi žalovaná v 1. rade disponovala iba tromi
hlasmi a preto schôdza vlastníkov bytov dňa 18.12.2007 nebola uznášania schopná.
Ďalej súd prvého stupňa zistil, že napriek programu, ktorý bol v pozvánke schôdze vlastníkov bytov
uvedený, sa schôdza zaoberala aj bodom naviac, a to schválením zmeny zmluvy o výkone správy,
ktorý bod programu v pozvánke vôbec obsiahnutý nebol. Preto schôdza vlastníkov bytov nebola
oprávnená o tomto bode programu rokovať a platne rozhodovať.
Naviac z plnej moci, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na zastupovanie žalovaného v 2. rade
jednoznačne vyplýva, že bola oprávnená zastupovať žalovaného v 2. rade iba pri rokovaní o programe,
ktorý bol obsiahnutý v pozvánke, teda pokiaľ by plná moc aj bola platná, ani za takýchto okolností by
nebola oprávnená žalovaná v 1. rade zastupovať žalovaného v 2. rade v bode, ktorý v programe
obsiahnutý nebol.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaná obdržala písomné výsledky hlasovania vo
forme zápisnice z rokovania schôdze vlastníkov bytov až 3.1.2008 (žiadny iný dátum doručenia, ani iný
spôsob doručenia žalobkyni preukázaný nebol), a preto ňou podaná žaloba dňa 18.1.2008 bola
podaná včas. Zároveň však sa však súd prvého stupňa stotožnil aj s tvrdením právneho zástupcu
žalobkyne, ktorý uviedol, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť napadnutých rozhodnutí schôdze
vlastníkov bytov, žalobkyňa by mala právo podať žalobu aj neskôr, a to kedykoľvek.
Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že rokovanie schôdze vlastníkov bytov
18.12.2007 nemohlo prijímať platné rozhodnutia, avšak vzhľadom na to, že v tomto konaní žalobkyňa
uplatnila iba neplatnosť uznesenia pod č. 4 a 7, súd bol viazaný petitom žaloby a tento petit prekročiť
nemohol.
Pokiaľ žalovaná v 1. rade namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu zo strany žalobkyne
podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., súd prvého stupňa dospel k tomu záveru, že vzhľadom na znenie § 14
ods. 4 Zákona o vlastníctve bytov, kedy samotný zákon predpokladá možnosť vlastníka bytov a
nebytových priestorov podať žalobu na súde, nie je potrebné osobitne preukazovať naliehavý právny
záujem žalobkyne na určení neplatnosti ňou napadnutých rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov.
Podanie takejto žaloby samotný zákon predpokladá.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody neplatnosti rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov zo dňa
18.12.2007 sa súd prvého stupňa ďalšími námietkami žalovanej v 1. rade nezoberal, lebo ich
považoval za právne irelevantné a z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol, pretože v čase rozhodnutia súdu žalovaný v 2.
rade nebol pasívne vecne legitimovaný, nebol vlastníkom žiadneho priestoru v obytnom dome na
Zvonárskej ul. č. 9 v Košiciach. Do práv a povinností žalovaného v 2. rade po predaji nebytového
priestoru v obytnom dome vstúpil žalovaný v 3. rade, ktorý sa stal účastníkom konania na strane
žalovaných. Výrok o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade odôvodnil úspechom
žalobkyne v konaní v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré trovy predstavovali zaplatený súdny
poplatok zo žaloby v sume 99,58 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 786,89 eur za 10 úkonov
právnej služby 10 x režijný paušál a DPH.
Trovy konania spolu predstavujú 786,89 eur. Pretože právny zástupca žalobkyne uplatnil trovy v nižšej
výške 783,79 eur, priznal mu náhradu trov konania v uplatnenej výške v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p..
Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovanému v 2. rade trovy konania nevznikli a žalovaný v 3. rade sa stal účastníkom konania v
priebehu konania a strane žalovaných bez svojho pričinenia. Vzhľadom na jeho vyjadrenie, že so
žalobou súhlasí, náhradu trov konania vo vzťahu žalovaného v 3. rade a žalobkyne nepriznal v súlade s
ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pričom prihliadol na toto osobitné postavenie žalovaného v 3. rade v tomto
súdnom spore.
Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov obsiahnuté v Zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa
18.12.2007, ako aj čo do výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade podala
odvolanie žalovaná v 1. rade. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. ,
teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V dôvodoch odvolania poukázala na to, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu súd
vyhlásil schôdzu za neplatnú, či dôvod vidí v absolútnej neplatnosti konania tejto schôdze, alebo na
základe relatívnej neplatnosti a práva prehlasovaného spoluvlastníka podať žalobu na súd v
prekluzívnej lehote (navrhovateľka podľa odvolateľka nemôže používať právo prehlasovaného
spoluvlastníka). Žalovaná v 1. rade akcentovala na to, že svojim konaním nedala príčinu na dané súdne
konanie, pretože zvolávateľom schôdze bol správca domu a on zodpovedá za riadne zvolanie schôdze.
Žalovaná v 1. rade viackrát počas konania oznámila, že nemá záujem viesť dané súdne konanie a
navrhla, aby buď celá schôdza, všetky body boli vyhlásené za neplatné alebo všetky ponechané v
platnosti. Súd však pripustil čiastočné späťvzatie návrhu, čím zadal príčinu na ďalšie konanie, nakoľko
podľa odôvodnenia mal súd za to, že ide o pravdepodobne o absolútnu neplatnosť napadnutých
rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov. Pretože základná vec riešená schôdzou, a to zníženie príspevku
do fondu prevádzky, údržby a opráv pre neplatenie príspevkov žalobkyne, svojim postupom a
rozhodnutím súd ponechal v platnosti, bude vecou nového správcu alebo žalovanej v 1. rade podať
ďalšiu žalobu na súd o neplatnosť aj ostatných ustanovení, čo je v rozpore so zásadou efektívnosti a
hospodárnosti súdneho konania.
Súd sa navyše nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1. rade prednesenom na poslednom
pojednávaní, aby sa rozhodovalo aj o rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov
uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6. Žalovaná v 1. rade navyše súhlasila s rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania, čím sa mohlo predísť trovám konania.
Z uvedených dôvodov je podľa odvolateľky nespravodlivé, aby bola zaviazaná na náhradu trov konania,
pretože tak ako žalovaný v 2. a v 3. rade aj žalovaná v 1. rade sa stala žalovanou bez svojho
pričinenia. Teda, aj keď už súd vyhlásil prijaté rozhodnutia za neplatné, nemal priznať žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania. Aj žalobkyňa veľkou mierou prispela svojim konaním ku stavu, ktorý
napáda žalobou. Žalovaná v 1. rade dáva do pozornosti, že žalobkyňa mala vedomosť o konaní
schôdze od 6. novembra 2007 a napriek tomu, že svoju prítomnosť dohodla so zvolávateľom, aj v deň
schôdze potvrdila žalovanej v 1. rade, že príde na schôdzu, následne poslala e-mail dve hodiny pred
konaním bez toho, aby na to niekoho osobne upozornila a to tak zvolávateľa ako aj ostatných susedov.
Súd ďalej nevzal na zreteľ skutočnosť, že žalobkyňa bola pozvaná na schôdzu 6 novembra 2007
pozvánkou zo dňa 11.10.2007 s tým istým programom ako schôdza 18.12.2007 s tým, že sa žalobkyňa
dňa 16. novembra 2007 so zvolávateľom schôdze dohodla na náhradnom termíne konania schôdze
dňa 18. decembra 2007 a bola jej aj navyše okrem toho dňa 7.12.2007 odoslaná pozvánka s tým, že
bola aj vyvesená v dome a teda bola žalobkyni doručená v zmluvnej aj zákonnej lehote. To, že si ju
žalobkyňa prevzala ako ona tvrdí 12.12.2007, nijako nepreukázala ani dôvod, prečo jej mala byť
doručená až v tento deň.
Podľa § 14 ods. 2, ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou
väčšinou zúčastnených; teda podľa odvolateľky bez ohľadu na platnosť plnej moci, čo bolo aj v prípade
schôdze dňa 18.12.2007, ktorá sa začala hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná , pretože bod 7 bol
obsiahnutý v pozvánke, nakoľko v pozvánke je uvedené pod bodom 8 prerokovanie ďalšej skutočnosti
týkajúcich sa domu. Prerokovanie zmeny zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má
navyše len deklaratórny a nie konštitutívny charakter.
Žalovaný v 2. rade potvrdil listom zo dňa 13.2.2012, že ako vlastník nebytového priestoru platne udelil
písomnú generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice a doložil to zriaďovacou listinou
Bytového podniku mesta Košice s úradne osvedčeným podpisom a uznesením MZ v F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004 tiež s úradným podpisom a navyše všeobecne záväznou platnosťou.
Podľa § 14 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala. Zákon neurčuje povinnosť mať úradne overenú plnú moc substitučného splnomocnenia,
je teda preukázané, že vlastník nebytového priestoru udelil Bytovému podniku mesta Košice generálnu
plnú moc s úradne overeným podpisom a nebolo povinnosťou Bytového podniku mesta Košice pri
udeľovaní plných mocí na zastupovanie vlastníka udeľovať tieto plné moci s úradne overeným
podpisom.
Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobkyňa sa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej v 1. rade navrhla rozsudok v napadnutej časti
potvrdiť. Zotrvala na doteraz prezentovaných tvrdeniach a dôkazoch, ktoré počas priebehu konania
prvostupňovému súdu predložila. Akcentovala na to, že skutočnosť že zvolávateľom schôdze bol
správca domu, nemení nič na tej skutočnosti, že žalovaná v 1. rade nebola oprávnená na zastupovanie
a hlasovanie v mene žalovaného v 2. rade.
Skutočnosť, že prvostupňový súd rozhodoval výlučne len o platnosti, resp. neplatnosti bodov pod
poradovým číslom 4 až 7 rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
vyplýva zo zásady občianskeho súdneho konania, podľa ktorej súd je viazaný návrhom žalobcu.
Nakoľko žalobkyňa navrhovala určiť len neplatnosť vo vzťahu k bodom 4 a 7 rozhodnutia schôdze,
prvostupňový súd nebol oprávnený svojvoľne rozhodnúť o zvyšných bodoch rozhodnutia.
Žalobkyňa sa nestotožnila s tvrdením žalovanej v 1. rade, že sa súd nevysporiadal so vzájomným
návrhom žalovanej v 1. rade predneseným na poslednom pojednávaní , aby sa rozhodlo aj o
rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6.
Vychádzajúc zo zápisnice z posledného pojednávania konaného dňa 9. marca 2012 je jednoznačne
zrejmé, že žalovaná v 1. rade nevzniesla protinávrh, podľa ktorého by prvostupňový súd mohol
rozhodnúť o neplatnosti aj v zvyšných bodov rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov.
Žalovaná v 1. rade vyjadrila len výlučne svoj názor: „teda podľa nich by mali byť určené všetky
rozhodnutia tejto schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov za neplatné“ uvedený názor však
nemožno považovať za protinávrh ako to tvrdí žalovaný v 1. rade. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade v
konaní súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania je absolútne irelevantné. Medzi
účastníkmi konania existovalo viacero sporných otázok, pre náležité zistenie skutkového stavu bolo
potrebné vykonať dokazovanie aj prostredníctvom výsluchu účastníkov konania, resp. navrhovaného
svedka. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že aj ona sa stala žalovanou bez svojho pričinenia, z vykonaného
dokazovania je bezpochyby zrejmé, že bola to práve žalovaná v 1. rade, ktorá zastupovala a hlasovala
v mene žalovaného v 2. rade na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a to aj
napriek tomu, že od neho nemala plnú moc, ktorá by bola v súlade s ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. V dôsledku tejto skutočnosti boli na schôdzi prijaté rozhodnutia pod poradovým číslom 4
a 7, ktoré je nutné považovať za neplatné. Preto nie je možné akceptovať námietku žalovanej v 1. rade,
podľa ktorej konanie začalo bez jej pričinenia. V prípade doručenia pozvánky na schôdzu konanú dňa
18.12.2007 žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovanej v 1. rade, podľa ktorej bola pozvánka doručená
žalobkyni včas, resp. bola údajne vyvesená v dome. V tejto súvislosti žalobkyňa odkazuje v plnom
rozsahu na svoje tvrdenia a dôkazy, ktoré prezentovala v priebehu konania.
Pokiaľ odvolateľka odkazuje v odvolaní na ust. § 14 ods. 2 druhej vety zákona č. 182/1993 Z.z.; „Ak
počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí
schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených“;
žalobkyňa dodáva, že dikcia zákona v § 14 ods. 2 pokračuje „to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa
odseku 3 § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i/ a ods. 3, § 8 a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i a § 10 ods. 1 a §
16 ods. 3 až 4. Vzhľadom na celé väčšie citované ustanovenie a nielen extrahovanú časť ako ju uviedla
žalovaná v 1. rade (ako aj predmet hlasovania je zrejmé, že námietka žalovanej v 1. rade, že pri
hlasovaní na schôdzi postačovala nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala
hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná, je v predmetnej veci absolútne irelevantná.
Zároveň žalobkyňa považuje za potrebné zdôrazniť, že počas konania nebolo vonkoncom preukázané,
kedy sa schôdza presne začala, čo potvrdzuje aj žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 9.02.2012.
Nevie odhadnúť, že „koľko asi meškala a teda koľko sa čakalo na žalobkyňu“.
Tvrdenie žalovanej v 1. rade, podľa ktorého bol bod 7 obsiahnutý v pozvánke pod bodom 8
(„prerokovanie ďalších skutočností týkajúcich sa domu) považuje žalobkyňa za neakceptovateľné,
nakoľko z uvedeného bodu nie je zrejmé, že na schôdzi malo dôjsť aj k prerokovaniu zmeny Zmluvy o
výkone správy. Vzhľadom k tejto skutočnosti nemožno konštatovať, že by vlastníci bytov a nebytových
priestorov boli náležite oboznámení s týmto bodom programu - hlasovanie.
Okrem vyššie uvedeného sa žalobca ani nestotožňuje s názorom žalovanej v 1. rade., podľa ktorého
žalovaný v 2. rade udelil generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, pretože svoje tvrdenia
opiera o zriaďovaciu listinu Bytového podniku mesta Košice a uznesenie MZ Y. F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004. Skutočnosť, že zriaďovacia listina obsahuje úradne uverejnený podpis, je vzhľadom na
prejednávanú vec absolútne irelevantná. V prípade predloženia uznesenia je bez pochyby zrejmé, že
body, o ktoré žalovaná, resp. žalovaný v 2. rade opiera svoje tvrdenie (§ 35 písm. i/a j/ v znení :
i/ používať všetky právne prostriedky na ochranu zvereného majetku, vrátane včasného uplatňovania
práv a oprávnených záujmov týkajúcich sa tohto majetku pred príslušnými orgánmi
j/ zastupovať v mesto v sporoch a konaniach týkajúcich sa zvereného majetku a s tým súvisiacich práv,
nemajú povahu generálneho splnomocnenia pre účasť bytového podniku na schôdzach vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome.
Vychádzajúc z dikcie uvedených bodov je bezpochyby zrejmé, že splnomocnenie sa týka výlučne
rokovaní úradného charakteru, prípadne konaní pred súdom, avšak v žiadnom prípade nie
zastupovania žalovaného v 2. rade na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Zároveň je nutné si uvedomiť, že z predmetného uznesenia vonkoncom nevyplýva, že by bol Bytový
podnik mesta Košice oprávnený splnomocniť tretiu osobu na výkon činnosti, na ktoré bol splnomocnený
žalovaný v 2. rade.
Aj keby bol odvolací súd toho názoru, že vyššie uvedené body splnomocňujú Bytový podnik mesta
Košice a aj na účasť na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, s čím žalobkyňa
nesúhlasí, takáto plná moc nemá náležitosti podľa ust. § 14 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko neobsahuje úradne overený podpis žalovaného v 2.
rade.
Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že náležitosti podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 14 ods. 5,
teda predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plnú moc udelená žalovanej v 1. rade zo
strany Bytového podniku mesta Košice. je teda bezpochyby zrejmé, že žalovaná nebola oprávnená na
schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome žalovaného v 2. rade zastupovať a hlasovať v
jeho mene. V neposlednom rade žalobkyňa poukazuje na nesprávnu interpretáciu ust. § 14 ods. 5, vety
druhej zákona č. 182/1993 Z.z., ktorá znie („ Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne, s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala“).
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je teda bezpochyby zrejmé, že slovo môže označuje
oprávnenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome splnomocniť inú osobu, aby ho na
schôdzi vlastníkov zastupovala. V prípade, ak takéto oprávnenie vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome využije, zákon mu priamo ukladá povinnosť, aby tak urobil na základe písomného
splnomocnenia s úradne overeným podpisom.
Výklad vyššie uvedeného ustanovenia podľa názoru žalovanej v 1. rade tým spôsobom, že pojem
„môže“ sa má vnímať ako možnosť vlastníka bytov alebo nebytových priestorov v dome písomne s
úradne overeným podpisom splnomocniť tretiu osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala, je
vonkoncom nesprávny. Žalobkyňa preto navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila trovy
odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 79,58 eur za podané vyjadrenie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalovaná v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. v
jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. po tom, čo miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s
ust. § 156 ods. 3 O.s.p..
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti s poukazom na ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok potvrdil.
Žalovaná v 1. rade uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení sa
týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorom aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je nepochybné, že rozhodol o neplatnosti rozhodnutia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov obsiahnutých v zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov zo dňa 18.12.2007 pod poradovým Č. Xa X, na základe práva prehlasovaného
spoluvlastníka podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/93 Z.z. podať v prekluzívnej lehote žalobu na súd.
Zároveň však súd prvého stupňa uviedol, že sú tu dôvody aj na vyslovenie absolútnej neplatnosti
rozhodnutia vlastníkov bytov.
Za prehlasovaného vlastníka bytu a nebytových priestorov v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993
Z.z. je treba okrem vlastníka, ktorý bol na schôdzi zhromaždenia vlastníkov prítomný a hlasoval proti,
považovať rovnako aj vlastníka, ktorý na schôdzi nebol prítomný v dôsledku napr. chybného
predvolania na zhromaždenie (schôdzu vlastníkov), ako tomu bolo v danom prípade.
Rovnako neobstojí námietka žalovanej, že sa súd nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1.
rade predneseným na poslednom pojednávaní. Žalovaná v 1. rade protinávrh v konaní nevzniesla.
Rovnako je irelevantná aj námietka žalovanej v 1. rade, že pri hlasovaní na schôdzi postačovala
nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala hodinu po čase, keďže
ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. vyslovene uvádza, v akých prípadoch hlasovania to
neplatí.
Zároveň súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade neudelil platnú generálnu
plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, a navyše náležitostí uvedené v ust. § 14 ods. 5
predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plná moc udelená žalovanej v 1. rade zo strany
Bytového podniku mesta Košíc. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. neumožňuje, aby splnomocnená osoba, ktorá má vlastníka bytu, alebo nebytového
priestoru na schôdzi zastupovať, splnomocnila ďalšiu osobu na zastupovanie.
Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti, t.j. vo výroku, ktorým určil, že rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedené pod
poradovým číslom 4 a 7 sú neplatné ako aj vecne správny potvrdil.
Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne
a žalovaného v 1. rade.
Aj v odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, preto odvolací súd aplikoval pre výrok o náhrade trov
konania ustanovenie § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešnú žalovanú
nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 79,58 eur, ktoré pozostávajú z jedného úkonu
právnej služby vyjadrenie sa k odvolaniu 58,69 eur, teda za jeden úkon právnej služby predstavujúci
1/13-inu výpočtového základu, keďže hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch +
režijný paušál 1 x 7,63 eur + 20% DPH 13,26 eur, spolu trovy žalobkyne v odvolacom konaní
predstavujú 79,58 eur.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome X. B. N.. Č.. X v F. zo dňa 18.12.2007 obsiahnuté v zápisnici zo schôdze
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom dome na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 18.12.2007
uvedené pod poradovým č. 4 a 7 sú neplatné. Žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol. Žalovanej
v 1. rade uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 783,79 eur do rúk právneho
zástupcu žalobkyne, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V právnom vzťahu medzi
žalobcom a žalovanými v 2. a 3. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bolo nesporné a preukázané z výpisu listu
vlastníctva č. XXXXX Správy katastra pre okres Košice I, obec F.-R. H., katastrálne územie R. H., že v
čase začatia konania boli žalobkyňa v 1. rade, žalovaní v 1.a 2. rade podielovými spoluvlastníkmi
bytového domu súp. č. XXX X. N.. B. Č.. X Y. F. postaveného na parcele č. XXXX. Žalobkyňa vlastnila v
tomto bytovom dome byt Č.. X C. L. Č.. X, spoločné časti a zariadenia bytového domu, žalovaná v 1.
rade vlastnila byt č. 2, 4 a 5, spoločné časti a zariadenia domu a žalovaný v 2. rade vlastnil jeden
nebytový priestor, ako aj spoločné časti a zariadenia domu. Okrem toho žalobkyňa v 1. rade a žalovaná
v 1. rade vlastnili v tomto bytovom dome aj rozostavané bytové a nebytové priestory. Žalovaný v 3.
rade sa stal vlastníkom nebytového priestoru na základe darovacej zmluvy zo dňa 13.5.2009. Medzi
účastníkmi konania bola nesporná aj skutočnosť, že správcom bytového domu v čase konania schôdze
vlastníkov bytov, ktorá je predmetom tohto sporu: dňa 18.12.2007 bola You in media, s.r.o. zastúpená
konateľom Y. R..
Súd prvého stupňa sa v rámci dokazovania oboznámil so zmluvami o výkone správy uzavretými
správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 27.
júna 2006 a 12.02.2008 korešpondenciou žalobkyne so správcom You in media, s.r.o., s pozvánkou na
schôdzu vlastníkov bytov na 18.12.2007, so zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov zo dňa 18.12.2007, s plnou mocou, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na tejto schôdzi na
zastupovanie žalovaného v 2. rade a s výpismi LV č. XXXXX v čase začatia konania a v čase
rozhodnutia súdu, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedka Viliama Schillera.
Z vykonaného dokazovania a v súlade s ust. § 14 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 5 ust. § 8a ods. 1 a ods. 6
zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase konania schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov a ust. § 39 OZ ako aj ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, na základe
vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žaloba
žalobkyne je odôvodnená pokiaľ sa domáha určenia absolútnej neplatnosti rozhodnutia schôdze
vlastníkov bytov vo forme uznesenia č. 4 a č. 7 dňa 18.12.2007. Súd dospel k záveru, že existujú tu
viaceré dôvody neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov, ktoré spočívajú v tom, že táto
schôdza vlastníkov bytov sa uskutočnila v rozpore so zákonom. Žalobkyňa neobdržala pozvánku v 10
dňovej lehote pred dňom konania schôdze, pričom 10 dňová lehota bola určená v článku IV. bod 4, 6
Zmluvy o výkone správy zo dňa 27. júna 2006 platnej v čase konania tejto schôdze, žalovaná v 1. rade
mala na tejto schôdzi vlastníkov bytov 3 hlasy, keďže vlastnila tri byty v obytnom dome, a nemala
overenú plnú moc zo strany žalovaného v 2. rade na jeho zastupovanie na tejto schôdzi vlastníkov
bytov v súlade s ust. § 14 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov. Pri posudzovaní tejto plnej moci dospel
súd prvého stupňa k záveru, že zákon upravuje iba jednu formu plnej moci, ktorou môže vlastník bytu
alebo nebytového priestoru písomne splnomocniť niekoho iného na svoje zastupovanie: s úradne
overeným podpisom a nerozlišuje medzi vlastníkom fyzickou a právnickou osobou. Preto pokiaľ táto
plná moc nespĺňala zákonné podmienky, nebola platná a na základe nej žalovaná v 1. rade nemohla
zastupovať žalovaného v 2. rade na tejto schôdzi. Preto zo šiestich hlasov všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v obytnom dome na tejto schôdzi žalovaná v 1. rade disponovala iba tromi
hlasmi a preto schôdza vlastníkov bytov dňa 18.12.2007 nebola uznášania schopná.
Ďalej súd prvého stupňa zistil, že napriek programu, ktorý bol v pozvánke schôdze vlastníkov bytov
uvedený, sa schôdza zaoberala aj bodom naviac, a to schválením zmeny zmluvy o výkone správy,
ktorý bod programu v pozvánke vôbec obsiahnutý nebol. Preto schôdza vlastníkov bytov nebola
oprávnená o tomto bode programu rokovať a platne rozhodovať.
Naviac z plnej moci, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na zastupovanie žalovaného v 2. rade
jednoznačne vyplýva, že bola oprávnená zastupovať žalovaného v 2. rade iba pri rokovaní o programe,
ktorý bol obsiahnutý v pozvánke, teda pokiaľ by plná moc aj bola platná, ani za takýchto okolností by
nebola oprávnená žalovaná v 1. rade zastupovať žalovaného v 2. rade v bode, ktorý v programe
obsiahnutý nebol.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaná obdržala písomné výsledky hlasovania vo
forme zápisnice z rokovania schôdze vlastníkov bytov až 3.1.2008 (žiadny iný dátum doručenia, ani iný
spôsob doručenia žalobkyni preukázaný nebol), a preto ňou podaná žaloba dňa 18.1.2008 bola
podaná včas. Zároveň však sa však súd prvého stupňa stotožnil aj s tvrdením právneho zástupcu
žalobkyne, ktorý uviedol, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť napadnutých rozhodnutí schôdze
vlastníkov bytov, žalobkyňa by mala právo podať žalobu aj neskôr, a to kedykoľvek.
Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že rokovanie schôdze vlastníkov bytov
18.12.2007 nemohlo prijímať platné rozhodnutia, avšak vzhľadom na to, že v tomto konaní žalobkyňa
uplatnila iba neplatnosť uznesenia pod č. 4 a 7, súd bol viazaný petitom žaloby a tento petit prekročiť
nemohol.
Pokiaľ žalovaná v 1. rade namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu zo strany žalobkyne
podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., súd prvého stupňa dospel k tomu záveru, že vzhľadom na znenie § 14
ods. 4 Zákona o vlastníctve bytov, kedy samotný zákon predpokladá možnosť vlastníka bytov a
nebytových priestorov podať žalobu na súde, nie je potrebné osobitne preukazovať naliehavý právny
záujem žalobkyne na určení neplatnosti ňou napadnutých rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov.
Podanie takejto žaloby samotný zákon predpokladá.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody neplatnosti rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov zo dňa
18.12.2007 sa súd prvého stupňa ďalšími námietkami žalovanej v 1. rade nezoberal, lebo ich
považoval za právne irelevantné a z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol, pretože v čase rozhodnutia súdu žalovaný v 2.
rade nebol pasívne vecne legitimovaný, nebol vlastníkom žiadneho priestoru v obytnom dome na
Zvonárskej ul. č. 9 v Košiciach. Do práv a povinností žalovaného v 2. rade po predaji nebytového
priestoru v obytnom dome vstúpil žalovaný v 3. rade, ktorý sa stal účastníkom konania na strane
žalovaných. Výrok o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade odôvodnil úspechom
žalobkyne v konaní v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré trovy predstavovali zaplatený súdny
poplatok zo žaloby v sume 99,58 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 786,89 eur za 10 úkonov
právnej služby 10 x režijný paušál a DPH.
Trovy konania spolu predstavujú 786,89 eur. Pretože právny zástupca žalobkyne uplatnil trovy v nižšej
výške 783,79 eur, priznal mu náhradu trov konania v uplatnenej výške v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p..
Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovanému v 2. rade trovy konania nevznikli a žalovaný v 3. rade sa stal účastníkom konania v
priebehu konania a strane žalovaných bez svojho pričinenia. Vzhľadom na jeho vyjadrenie, že so
žalobou súhlasí, náhradu trov konania vo vzťahu žalovaného v 3. rade a žalobkyne nepriznal v súlade s
ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pričom prihliadol na toto osobitné postavenie žalovaného v 3. rade v tomto
súdnom spore.
Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov obsiahnuté v Zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa
18.12.2007, ako aj čo do výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade podala
odvolanie žalovaná v 1. rade. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. ,
teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V dôvodoch odvolania poukázala na to, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu súd
vyhlásil schôdzu za neplatnú, či dôvod vidí v absolútnej neplatnosti konania tejto schôdze, alebo na
základe relatívnej neplatnosti a práva prehlasovaného spoluvlastníka podať žalobu na súd v
prekluzívnej lehote (navrhovateľka podľa odvolateľka nemôže používať právo prehlasovaného
spoluvlastníka). Žalovaná v 1. rade akcentovala na to, že svojim konaním nedala príčinu na dané súdne
konanie, pretože zvolávateľom schôdze bol správca domu a on zodpovedá za riadne zvolanie schôdze.
Žalovaná v 1. rade viackrát počas konania oznámila, že nemá záujem viesť dané súdne konanie a
navrhla, aby buď celá schôdza, všetky body boli vyhlásené za neplatné alebo všetky ponechané v
platnosti. Súd však pripustil čiastočné späťvzatie návrhu, čím zadal príčinu na ďalšie konanie, nakoľko
podľa odôvodnenia mal súd za to, že ide o pravdepodobne o absolútnu neplatnosť napadnutých
rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov. Pretože základná vec riešená schôdzou, a to zníženie príspevku
do fondu prevádzky, údržby a opráv pre neplatenie príspevkov žalobkyne, svojim postupom a
rozhodnutím súd ponechal v platnosti, bude vecou nového správcu alebo žalovanej v 1. rade podať
ďalšiu žalobu na súd o neplatnosť aj ostatných ustanovení, čo je v rozpore so zásadou efektívnosti a
hospodárnosti súdneho konania.
Súd sa navyše nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1. rade prednesenom na poslednom
pojednávaní, aby sa rozhodovalo aj o rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov
uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6. Žalovaná v 1. rade navyše súhlasila s rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania, čím sa mohlo predísť trovám konania.
Z uvedených dôvodov je podľa odvolateľky nespravodlivé, aby bola zaviazaná na náhradu trov konania,
pretože tak ako žalovaný v 2. a v 3. rade aj žalovaná v 1. rade sa stala žalovanou bez svojho
pričinenia. Teda, aj keď už súd vyhlásil prijaté rozhodnutia za neplatné, nemal priznať žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania. Aj žalobkyňa veľkou mierou prispela svojim konaním ku stavu, ktorý
napáda žalobou. Žalovaná v 1. rade dáva do pozornosti, že žalobkyňa mala vedomosť o konaní
schôdze od 6. novembra 2007 a napriek tomu, že svoju prítomnosť dohodla so zvolávateľom, aj v deň
schôdze potvrdila žalovanej v 1. rade, že príde na schôdzu, následne poslala e-mail dve hodiny pred
konaním bez toho, aby na to niekoho osobne upozornila a to tak zvolávateľa ako aj ostatných susedov.
Súd ďalej nevzal na zreteľ skutočnosť, že žalobkyňa bola pozvaná na schôdzu 6 novembra 2007
pozvánkou zo dňa 11.10.2007 s tým istým programom ako schôdza 18.12.2007 s tým, že sa žalobkyňa
dňa 16. novembra 2007 so zvolávateľom schôdze dohodla na náhradnom termíne konania schôdze
dňa 18. decembra 2007 a bola jej aj navyše okrem toho dňa 7.12.2007 odoslaná pozvánka s tým, že
bola aj vyvesená v dome a teda bola žalobkyni doručená v zmluvnej aj zákonnej lehote. To, že si ju
žalobkyňa prevzala ako ona tvrdí 12.12.2007, nijako nepreukázala ani dôvod, prečo jej mala byť
doručená až v tento deň.
Podľa § 14 ods. 2, ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou
väčšinou zúčastnených; teda podľa odvolateľky bez ohľadu na platnosť plnej moci, čo bolo aj v prípade
schôdze dňa 18.12.2007, ktorá sa začala hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná , pretože bod 7 bol
obsiahnutý v pozvánke, nakoľko v pozvánke je uvedené pod bodom 8 prerokovanie ďalšej skutočnosti
týkajúcich sa domu. Prerokovanie zmeny zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má
navyše len deklaratórny a nie konštitutívny charakter.
Žalovaný v 2. rade potvrdil listom zo dňa 13.2.2012, že ako vlastník nebytového priestoru platne udelil
písomnú generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice a doložil to zriaďovacou listinou
Bytového podniku mesta Košice s úradne osvedčeným podpisom a uznesením MZ v F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004 tiež s úradným podpisom a navyše všeobecne záväznou platnosťou.
Podľa § 14 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala. Zákon neurčuje povinnosť mať úradne overenú plnú moc substitučného splnomocnenia,
je teda preukázané, že vlastník nebytového priestoru udelil Bytovému podniku mesta Košice generálnu
plnú moc s úradne overeným podpisom a nebolo povinnosťou Bytového podniku mesta Košice pri
udeľovaní plných mocí na zastupovanie vlastníka udeľovať tieto plné moci s úradne overeným
podpisom.
Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobkyňa sa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej v 1. rade navrhla rozsudok v napadnutej časti
potvrdiť. Zotrvala na doteraz prezentovaných tvrdeniach a dôkazoch, ktoré počas priebehu konania
prvostupňovému súdu predložila. Akcentovala na to, že skutočnosť že zvolávateľom schôdze bol
správca domu, nemení nič na tej skutočnosti, že žalovaná v 1. rade nebola oprávnená na zastupovanie
a hlasovanie v mene žalovaného v 2. rade.
Skutočnosť, že prvostupňový súd rozhodoval výlučne len o platnosti, resp. neplatnosti bodov pod
poradovým číslom 4 až 7 rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
vyplýva zo zásady občianskeho súdneho konania, podľa ktorej súd je viazaný návrhom žalobcu.
Nakoľko žalobkyňa navrhovala určiť len neplatnosť vo vzťahu k bodom 4 a 7 rozhodnutia schôdze,
prvostupňový súd nebol oprávnený svojvoľne rozhodnúť o zvyšných bodoch rozhodnutia.
Žalobkyňa sa nestotožnila s tvrdením žalovanej v 1. rade, že sa súd nevysporiadal so vzájomným
návrhom žalovanej v 1. rade predneseným na poslednom pojednávaní , aby sa rozhodlo aj o
rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6.
Vychádzajúc zo zápisnice z posledného pojednávania konaného dňa 9. marca 2012 je jednoznačne
zrejmé, že žalovaná v 1. rade nevzniesla protinávrh, podľa ktorého by prvostupňový súd mohol
rozhodnúť o neplatnosti aj v zvyšných bodov rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov.
Žalovaná v 1. rade vyjadrila len výlučne svoj názor: „teda podľa nich by mali byť určené všetky
rozhodnutia tejto schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov za neplatné“ uvedený názor však
nemožno považovať za protinávrh ako to tvrdí žalovaný v 1. rade. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade v
konaní súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania je absolútne irelevantné. Medzi
účastníkmi konania existovalo viacero sporných otázok, pre náležité zistenie skutkového stavu bolo
potrebné vykonať dokazovanie aj prostredníctvom výsluchu účastníkov konania, resp. navrhovaného
svedka. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že aj ona sa stala žalovanou bez svojho pričinenia, z vykonaného
dokazovania je bezpochyby zrejmé, že bola to práve žalovaná v 1. rade, ktorá zastupovala a hlasovala
v mene žalovaného v 2. rade na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a to aj
napriek tomu, že od neho nemala plnú moc, ktorá by bola v súlade s ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. V dôsledku tejto skutočnosti boli na schôdzi prijaté rozhodnutia pod poradovým číslom 4
a 7, ktoré je nutné považovať za neplatné. Preto nie je možné akceptovať námietku žalovanej v 1. rade,
podľa ktorej konanie začalo bez jej pričinenia. V prípade doručenia pozvánky na schôdzu konanú dňa
18.12.2007 žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovanej v 1. rade, podľa ktorej bola pozvánka doručená
žalobkyni včas, resp. bola údajne vyvesená v dome. V tejto súvislosti žalobkyňa odkazuje v plnom
rozsahu na svoje tvrdenia a dôkazy, ktoré prezentovala v priebehu konania.
Pokiaľ odvolateľka odkazuje v odvolaní na ust. § 14 ods. 2 druhej vety zákona č. 182/1993 Z.z.; „Ak
počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí
schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených“;
žalobkyňa dodáva, že dikcia zákona v § 14 ods. 2 pokračuje „to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa
odseku 3 § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i/ a ods. 3, § 8 a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i a § 10 ods. 1 a §
16 ods. 3 až 4. Vzhľadom na celé väčšie citované ustanovenie a nielen extrahovanú časť ako ju uviedla
žalovaná v 1. rade (ako aj predmet hlasovania je zrejmé, že námietka žalovanej v 1. rade, že pri
hlasovaní na schôdzi postačovala nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala
hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná, je v predmetnej veci absolútne irelevantná.
Zároveň žalobkyňa považuje za potrebné zdôrazniť, že počas konania nebolo vonkoncom preukázané,
kedy sa schôdza presne začala, čo potvrdzuje aj žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 9.02.2012.
Nevie odhadnúť, že „koľko asi meškala a teda koľko sa čakalo na žalobkyňu“.
Tvrdenie žalovanej v 1. rade, podľa ktorého bol bod 7 obsiahnutý v pozvánke pod bodom 8
(„prerokovanie ďalších skutočností týkajúcich sa domu) považuje žalobkyňa za neakceptovateľné,
nakoľko z uvedeného bodu nie je zrejmé, že na schôdzi malo dôjsť aj k prerokovaniu zmeny Zmluvy o
výkone správy. Vzhľadom k tejto skutočnosti nemožno konštatovať, že by vlastníci bytov a nebytových
priestorov boli náležite oboznámení s týmto bodom programu - hlasovanie.
Okrem vyššie uvedeného sa žalobca ani nestotožňuje s názorom žalovanej v 1. rade., podľa ktorého
žalovaný v 2. rade udelil generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, pretože svoje tvrdenia
opiera o zriaďovaciu listinu Bytového podniku mesta Košice a uznesenie MZ Y. F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004. Skutočnosť, že zriaďovacia listina obsahuje úradne uverejnený podpis, je vzhľadom na
prejednávanú vec absolútne irelevantná. V prípade predloženia uznesenia je bez pochyby zrejmé, že
body, o ktoré žalovaná, resp. žalovaný v 2. rade opiera svoje tvrdenie (§ 35 písm. i/a j/ v znení :
i/ používať všetky právne prostriedky na ochranu zvereného majetku, vrátane včasného uplatňovania
práv a oprávnených záujmov týkajúcich sa tohto majetku pred príslušnými orgánmi
j/ zastupovať v mesto v sporoch a konaniach týkajúcich sa zvereného majetku a s tým súvisiacich práv,
nemajú povahu generálneho splnomocnenia pre účasť bytového podniku na schôdzach vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome.
Vychádzajúc z dikcie uvedených bodov je bezpochyby zrejmé, že splnomocnenie sa týka výlučne
rokovaní úradného charakteru, prípadne konaní pred súdom, avšak v žiadnom prípade nie
zastupovania žalovaného v 2. rade na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Zároveň je nutné si uvedomiť, že z predmetného uznesenia vonkoncom nevyplýva, že by bol Bytový
podnik mesta Košice oprávnený splnomocniť tretiu osobu na výkon činnosti, na ktoré bol splnomocnený
žalovaný v 2. rade.
Aj keby bol odvolací súd toho názoru, že vyššie uvedené body splnomocňujú Bytový podnik mesta
Košice a aj na účasť na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, s čím žalobkyňa
nesúhlasí, takáto plná moc nemá náležitosti podľa ust. § 14 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko neobsahuje úradne overený podpis žalovaného v 2.
rade.
Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že náležitosti podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 14 ods. 5,
teda predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plnú moc udelená žalovanej v 1. rade zo
strany Bytového podniku mesta Košice. je teda bezpochyby zrejmé, že žalovaná nebola oprávnená na
schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome žalovaného v 2. rade zastupovať a hlasovať v
jeho mene. V neposlednom rade žalobkyňa poukazuje na nesprávnu interpretáciu ust. § 14 ods. 5, vety
druhej zákona č. 182/1993 Z.z., ktorá znie („ Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne, s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala“).
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je teda bezpochyby zrejmé, že slovo môže označuje
oprávnenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome splnomocniť inú osobu, aby ho na
schôdzi vlastníkov zastupovala. V prípade, ak takéto oprávnenie vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome využije, zákon mu priamo ukladá povinnosť, aby tak urobil na základe písomného
splnomocnenia s úradne overeným podpisom.
Výklad vyššie uvedeného ustanovenia podľa názoru žalovanej v 1. rade tým spôsobom, že pojem
„môže“ sa má vnímať ako možnosť vlastníka bytov alebo nebytových priestorov v dome písomne s
úradne overeným podpisom splnomocniť tretiu osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala, je
vonkoncom nesprávny. Žalobkyňa preto navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila trovy
odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 79,58 eur za podané vyjadrenie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalovaná v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. v
jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. po tom, čo miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s
ust. § 156 ods. 3 O.s.p..
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti s poukazom na ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok potvrdil.
Žalovaná v 1. rade uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení sa
týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorom aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je nepochybné, že rozhodol o neplatnosti rozhodnutia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov obsiahnutých v zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov zo dňa 18.12.2007 pod poradovým Č. Xa X, na základe práva prehlasovaného
spoluvlastníka podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/93 Z.z. podať v prekluzívnej lehote žalobu na súd.
Zároveň však súd prvého stupňa uviedol, že sú tu dôvody aj na vyslovenie absolútnej neplatnosti
rozhodnutia vlastníkov bytov.
Za prehlasovaného vlastníka bytu a nebytových priestorov v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993
Z.z. je treba okrem vlastníka, ktorý bol na schôdzi zhromaždenia vlastníkov prítomný a hlasoval proti,
považovať rovnako aj vlastníka, ktorý na schôdzi nebol prítomný v dôsledku napr. chybného
predvolania na zhromaždenie (schôdzu vlastníkov), ako tomu bolo v danom prípade.
Rovnako neobstojí námietka žalovanej, že sa súd nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1.
rade predneseným na poslednom pojednávaní. Žalovaná v 1. rade protinávrh v konaní nevzniesla.
Rovnako je irelevantná aj námietka žalovanej v 1. rade, že pri hlasovaní na schôdzi postačovala
nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala hodinu po čase, keďže
ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. vyslovene uvádza, v akých prípadoch hlasovania to
neplatí.
Zároveň súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade neudelil platnú generálnu
plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, a navyše náležitostí uvedené v ust. § 14 ods. 5
predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plná moc udelená žalovanej v 1. rade zo strany
Bytového podniku mesta Košíc. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. neumožňuje, aby splnomocnená osoba, ktorá má vlastníka bytu, alebo nebytového
priestoru na schôdzi zastupovať, splnomocnila ďalšiu osobu na zastupovanie.
Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti, t.j. vo výroku, ktorým určil, že rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedené pod
poradovým číslom 4 a 7 sú neplatné ako aj vecne správny potvrdil.
Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne
a žalovaného v 1. rade.
Aj v odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, preto odvolací súd aplikoval pre výrok o náhrade trov
konania ustanovenie § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešnú žalovanú
nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 79,58 eur, ktoré pozostávajú z jedného úkonu
právnej služby vyjadrenie sa k odvolaniu 58,69 eur, teda za jeden úkon právnej služby predstavujúci
1/13-inu výpočtového základu, keďže hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch +
režijný paušál 1 x 7,63 eur + 20% DPH 13,26 eur, spolu trovy žalobkyne v odvolacom konaní
predstavujú 79,58 eur.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome X. B. N.. Č.. X v F. zo dňa 18.12.2007 obsiahnuté v zápisnici zo schôdze
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom dome na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 18.12.2007
uvedené pod poradovým č. 4 a 7 sú neplatné. Žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol. Žalovanej
v 1. rade uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 783,79 eur do rúk právneho
zástupcu žalobkyne, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V právnom vzťahu medzi
žalobcom a žalovanými v 2. a 3. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bolo nesporné a preukázané z výpisu listu
vlastníctva č. XXXXX Správy katastra pre okres Košice I, obec F.-R. H., katastrálne územie R. H., že v
čase začatia konania boli žalobkyňa v 1. rade, žalovaní v 1.a 2. rade podielovými spoluvlastníkmi
bytového domu súp. č. XXX X. N.. B. Č.. X Y. F. postaveného na parcele č. XXXX. Žalobkyňa vlastnila v
tomto bytovom dome byt Č.. X C. L. Č.. X, spoločné časti a zariadenia bytového domu, žalovaná v 1.
rade vlastnila byt č. 2, 4 a 5, spoločné časti a zariadenia domu a žalovaný v 2. rade vlastnil jeden
nebytový priestor, ako aj spoločné časti a zariadenia domu. Okrem toho žalobkyňa v 1. rade a žalovaná
v 1. rade vlastnili v tomto bytovom dome aj rozostavané bytové a nebytové priestory. Žalovaný v 3.
rade sa stal vlastníkom nebytového priestoru na základe darovacej zmluvy zo dňa 13.5.2009. Medzi
účastníkmi konania bola nesporná aj skutočnosť, že správcom bytového domu v čase konania schôdze
vlastníkov bytov, ktorá je predmetom tohto sporu: dňa 18.12.2007 bola You in media, s.r.o. zastúpená
konateľom Y. R..
Súd prvého stupňa sa v rámci dokazovania oboznámil so zmluvami o výkone správy uzavretými
správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 27.
júna 2006 a 12.02.2008 korešpondenciou žalobkyne so správcom You in media, s.r.o., s pozvánkou na
schôdzu vlastníkov bytov na 18.12.2007, so zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov zo dňa 18.12.2007, s plnou mocou, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na tejto schôdzi na
zastupovanie žalovaného v 2. rade a s výpismi LV č. XXXXX v čase začatia konania a v čase
rozhodnutia súdu, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedka Viliama Schillera.
Z vykonaného dokazovania a v súlade s ust. § 14 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 5 ust. § 8a ods. 1 a ods. 6
zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase konania schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov a ust. § 39 OZ ako aj ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, na základe
vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žaloba
žalobkyne je odôvodnená pokiaľ sa domáha určenia absolútnej neplatnosti rozhodnutia schôdze
vlastníkov bytov vo forme uznesenia č. 4 a č. 7 dňa 18.12.2007. Súd dospel k záveru, že existujú tu
viaceré dôvody neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov, ktoré spočívajú v tom, že táto
schôdza vlastníkov bytov sa uskutočnila v rozpore so zákonom. Žalobkyňa neobdržala pozvánku v 10
dňovej lehote pred dňom konania schôdze, pričom 10 dňová lehota bola určená v článku IV. bod 4, 6
Zmluvy o výkone správy zo dňa 27. júna 2006 platnej v čase konania tejto schôdze, žalovaná v 1. rade
mala na tejto schôdzi vlastníkov bytov 3 hlasy, keďže vlastnila tri byty v obytnom dome, a nemala
overenú plnú moc zo strany žalovaného v 2. rade na jeho zastupovanie na tejto schôdzi vlastníkov
bytov v súlade s ust. § 14 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov. Pri posudzovaní tejto plnej moci dospel
súd prvého stupňa k záveru, že zákon upravuje iba jednu formu plnej moci, ktorou môže vlastník bytu
alebo nebytového priestoru písomne splnomocniť niekoho iného na svoje zastupovanie: s úradne
overeným podpisom a nerozlišuje medzi vlastníkom fyzickou a právnickou osobou. Preto pokiaľ táto
plná moc nespĺňala zákonné podmienky, nebola platná a na základe nej žalovaná v 1. rade nemohla
zastupovať žalovaného v 2. rade na tejto schôdzi. Preto zo šiestich hlasov všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v obytnom dome na tejto schôdzi žalovaná v 1. rade disponovala iba tromi
hlasmi a preto schôdza vlastníkov bytov dňa 18.12.2007 nebola uznášania schopná.
Ďalej súd prvého stupňa zistil, že napriek programu, ktorý bol v pozvánke schôdze vlastníkov bytov
uvedený, sa schôdza zaoberala aj bodom naviac, a to schválením zmeny zmluvy o výkone správy,
ktorý bod programu v pozvánke vôbec obsiahnutý nebol. Preto schôdza vlastníkov bytov nebola
oprávnená o tomto bode programu rokovať a platne rozhodovať.
Naviac z plnej moci, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na zastupovanie žalovaného v 2. rade
jednoznačne vyplýva, že bola oprávnená zastupovať žalovaného v 2. rade iba pri rokovaní o programe,
ktorý bol obsiahnutý v pozvánke, teda pokiaľ by plná moc aj bola platná, ani za takýchto okolností by
nebola oprávnená žalovaná v 1. rade zastupovať žalovaného v 2. rade v bode, ktorý v programe
obsiahnutý nebol.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaná obdržala písomné výsledky hlasovania vo
forme zápisnice z rokovania schôdze vlastníkov bytov až 3.1.2008 (žiadny iný dátum doručenia, ani iný
spôsob doručenia žalobkyni preukázaný nebol), a preto ňou podaná žaloba dňa 18.1.2008 bola
podaná včas. Zároveň však sa však súd prvého stupňa stotožnil aj s tvrdením právneho zástupcu
žalobkyne, ktorý uviedol, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť napadnutých rozhodnutí schôdze
vlastníkov bytov, žalobkyňa by mala právo podať žalobu aj neskôr, a to kedykoľvek.
Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že rokovanie schôdze vlastníkov bytov
18.12.2007 nemohlo prijímať platné rozhodnutia, avšak vzhľadom na to, že v tomto konaní žalobkyňa
uplatnila iba neplatnosť uznesenia pod č. 4 a 7, súd bol viazaný petitom žaloby a tento petit prekročiť
nemohol.
Pokiaľ žalovaná v 1. rade namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu zo strany žalobkyne
podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., súd prvého stupňa dospel k tomu záveru, že vzhľadom na znenie § 14
ods. 4 Zákona o vlastníctve bytov, kedy samotný zákon predpokladá možnosť vlastníka bytov a
nebytových priestorov podať žalobu na súde, nie je potrebné osobitne preukazovať naliehavý právny
záujem žalobkyne na určení neplatnosti ňou napadnutých rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov.
Podanie takejto žaloby samotný zákon predpokladá.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody neplatnosti rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov zo dňa
18.12.2007 sa súd prvého stupňa ďalšími námietkami žalovanej v 1. rade nezoberal, lebo ich
považoval za právne irelevantné a z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol, pretože v čase rozhodnutia súdu žalovaný v 2.
rade nebol pasívne vecne legitimovaný, nebol vlastníkom žiadneho priestoru v obytnom dome na
Zvonárskej ul. č. 9 v Košiciach. Do práv a povinností žalovaného v 2. rade po predaji nebytového
priestoru v obytnom dome vstúpil žalovaný v 3. rade, ktorý sa stal účastníkom konania na strane
žalovaných. Výrok o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade odôvodnil úspechom
žalobkyne v konaní v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré trovy predstavovali zaplatený súdny
poplatok zo žaloby v sume 99,58 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 786,89 eur za 10 úkonov
právnej služby 10 x režijný paušál a DPH.
Trovy konania spolu predstavujú 786,89 eur. Pretože právny zástupca žalobkyne uplatnil trovy v nižšej
výške 783,79 eur, priznal mu náhradu trov konania v uplatnenej výške v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p..
Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovanému v 2. rade trovy konania nevznikli a žalovaný v 3. rade sa stal účastníkom konania v
priebehu konania a strane žalovaných bez svojho pričinenia. Vzhľadom na jeho vyjadrenie, že so
žalobou súhlasí, náhradu trov konania vo vzťahu žalovaného v 3. rade a žalobkyne nepriznal v súlade s
ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pričom prihliadol na toto osobitné postavenie žalovaného v 3. rade v tomto
súdnom spore.
Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov obsiahnuté v Zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa
18.12.2007, ako aj čo do výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade podala
odvolanie žalovaná v 1. rade. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. ,
teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V dôvodoch odvolania poukázala na to, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu súd
vyhlásil schôdzu za neplatnú, či dôvod vidí v absolútnej neplatnosti konania tejto schôdze, alebo na
základe relatívnej neplatnosti a práva prehlasovaného spoluvlastníka podať žalobu na súd v
prekluzívnej lehote (navrhovateľka podľa odvolateľka nemôže používať právo prehlasovaného
spoluvlastníka). Žalovaná v 1. rade akcentovala na to, že svojim konaním nedala príčinu na dané súdne
konanie, pretože zvolávateľom schôdze bol správca domu a on zodpovedá za riadne zvolanie schôdze.
Žalovaná v 1. rade viackrát počas konania oznámila, že nemá záujem viesť dané súdne konanie a
navrhla, aby buď celá schôdza, všetky body boli vyhlásené za neplatné alebo všetky ponechané v
platnosti. Súd však pripustil čiastočné späťvzatie návrhu, čím zadal príčinu na ďalšie konanie, nakoľko
podľa odôvodnenia mal súd za to, že ide o pravdepodobne o absolútnu neplatnosť napadnutých
rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov. Pretože základná vec riešená schôdzou, a to zníženie príspevku
do fondu prevádzky, údržby a opráv pre neplatenie príspevkov žalobkyne, svojim postupom a
rozhodnutím súd ponechal v platnosti, bude vecou nového správcu alebo žalovanej v 1. rade podať
ďalšiu žalobu na súd o neplatnosť aj ostatných ustanovení, čo je v rozpore so zásadou efektívnosti a
hospodárnosti súdneho konania.
Súd sa navyše nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1. rade prednesenom na poslednom
pojednávaní, aby sa rozhodovalo aj o rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov
uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6. Žalovaná v 1. rade navyše súhlasila s rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania, čím sa mohlo predísť trovám konania.
Z uvedených dôvodov je podľa odvolateľky nespravodlivé, aby bola zaviazaná na náhradu trov konania,
pretože tak ako žalovaný v 2. a v 3. rade aj žalovaná v 1. rade sa stala žalovanou bez svojho
pričinenia. Teda, aj keď už súd vyhlásil prijaté rozhodnutia za neplatné, nemal priznať žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania. Aj žalobkyňa veľkou mierou prispela svojim konaním ku stavu, ktorý
napáda žalobou. Žalovaná v 1. rade dáva do pozornosti, že žalobkyňa mala vedomosť o konaní
schôdze od 6. novembra 2007 a napriek tomu, že svoju prítomnosť dohodla so zvolávateľom, aj v deň
schôdze potvrdila žalovanej v 1. rade, že príde na schôdzu, následne poslala e-mail dve hodiny pred
konaním bez toho, aby na to niekoho osobne upozornila a to tak zvolávateľa ako aj ostatných susedov.
Súd ďalej nevzal na zreteľ skutočnosť, že žalobkyňa bola pozvaná na schôdzu 6 novembra 2007
pozvánkou zo dňa 11.10.2007 s tým istým programom ako schôdza 18.12.2007 s tým, že sa žalobkyňa
dňa 16. novembra 2007 so zvolávateľom schôdze dohodla na náhradnom termíne konania schôdze
dňa 18. decembra 2007 a bola jej aj navyše okrem toho dňa 7.12.2007 odoslaná pozvánka s tým, že
bola aj vyvesená v dome a teda bola žalobkyni doručená v zmluvnej aj zákonnej lehote. To, že si ju
žalobkyňa prevzala ako ona tvrdí 12.12.2007, nijako nepreukázala ani dôvod, prečo jej mala byť
doručená až v tento deň.
Podľa § 14 ods. 2, ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou
väčšinou zúčastnených; teda podľa odvolateľky bez ohľadu na platnosť plnej moci, čo bolo aj v prípade
schôdze dňa 18.12.2007, ktorá sa začala hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná , pretože bod 7 bol
obsiahnutý v pozvánke, nakoľko v pozvánke je uvedené pod bodom 8 prerokovanie ďalšej skutočnosti
týkajúcich sa domu. Prerokovanie zmeny zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má
navyše len deklaratórny a nie konštitutívny charakter.
Žalovaný v 2. rade potvrdil listom zo dňa 13.2.2012, že ako vlastník nebytového priestoru platne udelil
písomnú generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice a doložil to zriaďovacou listinou
Bytového podniku mesta Košice s úradne osvedčeným podpisom a uznesením MZ v F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004 tiež s úradným podpisom a navyše všeobecne záväznou platnosťou.
Podľa § 14 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala. Zákon neurčuje povinnosť mať úradne overenú plnú moc substitučného splnomocnenia,
je teda preukázané, že vlastník nebytového priestoru udelil Bytovému podniku mesta Košice generálnu
plnú moc s úradne overeným podpisom a nebolo povinnosťou Bytového podniku mesta Košice pri
udeľovaní plných mocí na zastupovanie vlastníka udeľovať tieto plné moci s úradne overeným
podpisom.
Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobkyňa sa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej v 1. rade navrhla rozsudok v napadnutej časti
potvrdiť. Zotrvala na doteraz prezentovaných tvrdeniach a dôkazoch, ktoré počas priebehu konania
prvostupňovému súdu predložila. Akcentovala na to, že skutočnosť že zvolávateľom schôdze bol
správca domu, nemení nič na tej skutočnosti, že žalovaná v 1. rade nebola oprávnená na zastupovanie
a hlasovanie v mene žalovaného v 2. rade.
Skutočnosť, že prvostupňový súd rozhodoval výlučne len o platnosti, resp. neplatnosti bodov pod
poradovým číslom 4 až 7 rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
vyplýva zo zásady občianskeho súdneho konania, podľa ktorej súd je viazaný návrhom žalobcu.
Nakoľko žalobkyňa navrhovala určiť len neplatnosť vo vzťahu k bodom 4 a 7 rozhodnutia schôdze,
prvostupňový súd nebol oprávnený svojvoľne rozhodnúť o zvyšných bodoch rozhodnutia.
Žalobkyňa sa nestotožnila s tvrdením žalovanej v 1. rade, že sa súd nevysporiadal so vzájomným
návrhom žalovanej v 1. rade predneseným na poslednom pojednávaní , aby sa rozhodlo aj o
rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6.
Vychádzajúc zo zápisnice z posledného pojednávania konaného dňa 9. marca 2012 je jednoznačne
zrejmé, že žalovaná v 1. rade nevzniesla protinávrh, podľa ktorého by prvostupňový súd mohol
rozhodnúť o neplatnosti aj v zvyšných bodov rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov.
Žalovaná v 1. rade vyjadrila len výlučne svoj názor: „teda podľa nich by mali byť určené všetky
rozhodnutia tejto schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov za neplatné“ uvedený názor však
nemožno považovať za protinávrh ako to tvrdí žalovaný v 1. rade. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade v
konaní súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania je absolútne irelevantné. Medzi
účastníkmi konania existovalo viacero sporných otázok, pre náležité zistenie skutkového stavu bolo
potrebné vykonať dokazovanie aj prostredníctvom výsluchu účastníkov konania, resp. navrhovaného
svedka. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že aj ona sa stala žalovanou bez svojho pričinenia, z vykonaného
dokazovania je bezpochyby zrejmé, že bola to práve žalovaná v 1. rade, ktorá zastupovala a hlasovala
v mene žalovaného v 2. rade na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a to aj
napriek tomu, že od neho nemala plnú moc, ktorá by bola v súlade s ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. V dôsledku tejto skutočnosti boli na schôdzi prijaté rozhodnutia pod poradovým číslom 4
a 7, ktoré je nutné považovať za neplatné. Preto nie je možné akceptovať námietku žalovanej v 1. rade,
podľa ktorej konanie začalo bez jej pričinenia. V prípade doručenia pozvánky na schôdzu konanú dňa
18.12.2007 žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovanej v 1. rade, podľa ktorej bola pozvánka doručená
žalobkyni včas, resp. bola údajne vyvesená v dome. V tejto súvislosti žalobkyňa odkazuje v plnom
rozsahu na svoje tvrdenia a dôkazy, ktoré prezentovala v priebehu konania.
Pokiaľ odvolateľka odkazuje v odvolaní na ust. § 14 ods. 2 druhej vety zákona č. 182/1993 Z.z.; „Ak
počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí
schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených“;
žalobkyňa dodáva, že dikcia zákona v § 14 ods. 2 pokračuje „to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa
odseku 3 § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i/ a ods. 3, § 8 a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i a § 10 ods. 1 a §
16 ods. 3 až 4. Vzhľadom na celé väčšie citované ustanovenie a nielen extrahovanú časť ako ju uviedla
žalovaná v 1. rade (ako aj predmet hlasovania je zrejmé, že námietka žalovanej v 1. rade, že pri
hlasovaní na schôdzi postačovala nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala
hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná, je v predmetnej veci absolútne irelevantná.
Zároveň žalobkyňa považuje za potrebné zdôrazniť, že počas konania nebolo vonkoncom preukázané,
kedy sa schôdza presne začala, čo potvrdzuje aj žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 9.02.2012.
Nevie odhadnúť, že „koľko asi meškala a teda koľko sa čakalo na žalobkyňu“.
Tvrdenie žalovanej v 1. rade, podľa ktorého bol bod 7 obsiahnutý v pozvánke pod bodom 8
(„prerokovanie ďalších skutočností týkajúcich sa domu) považuje žalobkyňa za neakceptovateľné,
nakoľko z uvedeného bodu nie je zrejmé, že na schôdzi malo dôjsť aj k prerokovaniu zmeny Zmluvy o
výkone správy. Vzhľadom k tejto skutočnosti nemožno konštatovať, že by vlastníci bytov a nebytových
priestorov boli náležite oboznámení s týmto bodom programu - hlasovanie.
Okrem vyššie uvedeného sa žalobca ani nestotožňuje s názorom žalovanej v 1. rade., podľa ktorého
žalovaný v 2. rade udelil generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, pretože svoje tvrdenia
opiera o zriaďovaciu listinu Bytového podniku mesta Košice a uznesenie MZ Y. F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004. Skutočnosť, že zriaďovacia listina obsahuje úradne uverejnený podpis, je vzhľadom na
prejednávanú vec absolútne irelevantná. V prípade predloženia uznesenia je bez pochyby zrejmé, že
body, o ktoré žalovaná, resp. žalovaný v 2. rade opiera svoje tvrdenie (§ 35 písm. i/a j/ v znení :
i/ používať všetky právne prostriedky na ochranu zvereného majetku, vrátane včasného uplatňovania
práv a oprávnených záujmov týkajúcich sa tohto majetku pred príslušnými orgánmi
j/ zastupovať v mesto v sporoch a konaniach týkajúcich sa zvereného majetku a s tým súvisiacich práv,
nemajú povahu generálneho splnomocnenia pre účasť bytového podniku na schôdzach vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome.
Vychádzajúc z dikcie uvedených bodov je bezpochyby zrejmé, že splnomocnenie sa týka výlučne
rokovaní úradného charakteru, prípadne konaní pred súdom, avšak v žiadnom prípade nie
zastupovania žalovaného v 2. rade na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Zároveň je nutné si uvedomiť, že z predmetného uznesenia vonkoncom nevyplýva, že by bol Bytový
podnik mesta Košice oprávnený splnomocniť tretiu osobu na výkon činnosti, na ktoré bol splnomocnený
žalovaný v 2. rade.
Aj keby bol odvolací súd toho názoru, že vyššie uvedené body splnomocňujú Bytový podnik mesta
Košice a aj na účasť na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, s čím žalobkyňa
nesúhlasí, takáto plná moc nemá náležitosti podľa ust. § 14 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko neobsahuje úradne overený podpis žalovaného v 2.
rade.
Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že náležitosti podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 14 ods. 5,
teda predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plnú moc udelená žalovanej v 1. rade zo
strany Bytového podniku mesta Košice. je teda bezpochyby zrejmé, že žalovaná nebola oprávnená na
schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome žalovaného v 2. rade zastupovať a hlasovať v
jeho mene. V neposlednom rade žalobkyňa poukazuje na nesprávnu interpretáciu ust. § 14 ods. 5, vety
druhej zákona č. 182/1993 Z.z., ktorá znie („ Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne, s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala“).
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je teda bezpochyby zrejmé, že slovo môže označuje
oprávnenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome splnomocniť inú osobu, aby ho na
schôdzi vlastníkov zastupovala. V prípade, ak takéto oprávnenie vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome využije, zákon mu priamo ukladá povinnosť, aby tak urobil na základe písomného
splnomocnenia s úradne overeným podpisom.
Výklad vyššie uvedeného ustanovenia podľa názoru žalovanej v 1. rade tým spôsobom, že pojem
„môže“ sa má vnímať ako možnosť vlastníka bytov alebo nebytových priestorov v dome písomne s
úradne overeným podpisom splnomocniť tretiu osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala, je
vonkoncom nesprávny. Žalobkyňa preto navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila trovy
odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 79,58 eur za podané vyjadrenie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalovaná v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. v
jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. po tom, čo miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s
ust. § 156 ods. 3 O.s.p..
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti s poukazom na ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok potvrdil.
Žalovaná v 1. rade uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení sa
týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorom aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je nepochybné, že rozhodol o neplatnosti rozhodnutia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov obsiahnutých v zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov zo dňa 18.12.2007 pod poradovým Č. Xa X, na základe práva prehlasovaného
spoluvlastníka podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/93 Z.z. podať v prekluzívnej lehote žalobu na súd.
Zároveň však súd prvého stupňa uviedol, že sú tu dôvody aj na vyslovenie absolútnej neplatnosti
rozhodnutia vlastníkov bytov.
Za prehlasovaného vlastníka bytu a nebytových priestorov v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993
Z.z. je treba okrem vlastníka, ktorý bol na schôdzi zhromaždenia vlastníkov prítomný a hlasoval proti,
považovať rovnako aj vlastníka, ktorý na schôdzi nebol prítomný v dôsledku napr. chybného
predvolania na zhromaždenie (schôdzu vlastníkov), ako tomu bolo v danom prípade.
Rovnako neobstojí námietka žalovanej, že sa súd nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1.
rade predneseným na poslednom pojednávaní. Žalovaná v 1. rade protinávrh v konaní nevzniesla.
Rovnako je irelevantná aj námietka žalovanej v 1. rade, že pri hlasovaní na schôdzi postačovala
nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala hodinu po čase, keďže
ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. vyslovene uvádza, v akých prípadoch hlasovania to
neplatí.
Zároveň súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade neudelil platnú generálnu
plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, a navyše náležitostí uvedené v ust. § 14 ods. 5
predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plná moc udelená žalovanej v 1. rade zo strany
Bytového podniku mesta Košíc. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. neumožňuje, aby splnomocnená osoba, ktorá má vlastníka bytu, alebo nebytového
priestoru na schôdzi zastupovať, splnomocnila ďalšiu osobu na zastupovanie.
Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti, t.j. vo výroku, ktorým určil, že rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedené pod
poradovým číslom 4 a 7 sú neplatné ako aj vecne správny potvrdil.
Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne
a žalovaného v 1. rade.
Aj v odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, preto odvolací súd aplikoval pre výrok o náhrade trov
konania ustanovenie § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešnú žalovanú
nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 79,58 eur, ktoré pozostávajú z jedného úkonu
právnej služby vyjadrenie sa k odvolaniu 58,69 eur, teda za jeden úkon právnej služby predstavujúci
1/13-inu výpočtového základu, keďže hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch +
režijný paušál 1 x 7,63 eur + 20% DPH 13,26 eur, spolu trovy žalobkyne v odvolacom konaní
predstavujú 79,58 eur.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome X. B. N.. Č.. X v F. zo dňa 18.12.2007 obsiahnuté v zápisnici zo schôdze
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom dome na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 18.12.2007
uvedené pod poradovým č. 4 a 7 sú neplatné. Žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol. Žalovanej
v 1. rade uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 783,79 eur do rúk právneho
zástupcu žalobkyne, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V právnom vzťahu medzi
žalobcom a žalovanými v 2. a 3. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bolo nesporné a preukázané z výpisu listu
vlastníctva č. XXXXX Správy katastra pre okres Košice I, obec F.-R. H., katastrálne územie R. H., že v
čase začatia konania boli žalobkyňa v 1. rade, žalovaní v 1.a 2. rade podielovými spoluvlastníkmi
bytového domu súp. č. XXX X. N.. B. Č.. X Y. F. postaveného na parcele č. XXXX. Žalobkyňa vlastnila v
tomto bytovom dome byt Č.. X C. L. Č.. X, spoločné časti a zariadenia bytového domu, žalovaná v 1.
rade vlastnila byt č. 2, 4 a 5, spoločné časti a zariadenia domu a žalovaný v 2. rade vlastnil jeden
nebytový priestor, ako aj spoločné časti a zariadenia domu. Okrem toho žalobkyňa v 1. rade a žalovaná
v 1. rade vlastnili v tomto bytovom dome aj rozostavané bytové a nebytové priestory. Žalovaný v 3.
rade sa stal vlastníkom nebytového priestoru na základe darovacej zmluvy zo dňa 13.5.2009. Medzi
účastníkmi konania bola nesporná aj skutočnosť, že správcom bytového domu v čase konania schôdze
vlastníkov bytov, ktorá je predmetom tohto sporu: dňa 18.12.2007 bola You in media, s.r.o. zastúpená
konateľom Y. R..
Súd prvého stupňa sa v rámci dokazovania oboznámil so zmluvami o výkone správy uzavretými
správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 27.
júna 2006 a 12.02.2008 korešpondenciou žalobkyne so správcom You in media, s.r.o., s pozvánkou na
schôdzu vlastníkov bytov na 18.12.2007, so zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov zo dňa 18.12.2007, s plnou mocou, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na tejto schôdzi na
zastupovanie žalovaného v 2. rade a s výpismi LV č. XXXXX v čase začatia konania a v čase
rozhodnutia súdu, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedka Viliama Schillera.
Z vykonaného dokazovania a v súlade s ust. § 14 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 5 ust. § 8a ods. 1 a ods. 6
zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase konania schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov a ust. § 39 OZ ako aj ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, na základe
vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žaloba
žalobkyne je odôvodnená pokiaľ sa domáha určenia absolútnej neplatnosti rozhodnutia schôdze
vlastníkov bytov vo forme uznesenia č. 4 a č. 7 dňa 18.12.2007. Súd dospel k záveru, že existujú tu
viaceré dôvody neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov, ktoré spočívajú v tom, že táto
schôdza vlastníkov bytov sa uskutočnila v rozpore so zákonom. Žalobkyňa neobdržala pozvánku v 10
dňovej lehote pred dňom konania schôdze, pričom 10 dňová lehota bola určená v článku IV. bod 4, 6
Zmluvy o výkone správy zo dňa 27. júna 2006 platnej v čase konania tejto schôdze, žalovaná v 1. rade
mala na tejto schôdzi vlastníkov bytov 3 hlasy, keďže vlastnila tri byty v obytnom dome, a nemala
overenú plnú moc zo strany žalovaného v 2. rade na jeho zastupovanie na tejto schôdzi vlastníkov
bytov v súlade s ust. § 14 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov. Pri posudzovaní tejto plnej moci dospel
súd prvého stupňa k záveru, že zákon upravuje iba jednu formu plnej moci, ktorou môže vlastník bytu
alebo nebytového priestoru písomne splnomocniť niekoho iného na svoje zastupovanie: s úradne
overeným podpisom a nerozlišuje medzi vlastníkom fyzickou a právnickou osobou. Preto pokiaľ táto
plná moc nespĺňala zákonné podmienky, nebola platná a na základe nej žalovaná v 1. rade nemohla
zastupovať žalovaného v 2. rade na tejto schôdzi. Preto zo šiestich hlasov všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v obytnom dome na tejto schôdzi žalovaná v 1. rade disponovala iba tromi
hlasmi a preto schôdza vlastníkov bytov dňa 18.12.2007 nebola uznášania schopná.
Ďalej súd prvého stupňa zistil, že napriek programu, ktorý bol v pozvánke schôdze vlastníkov bytov
uvedený, sa schôdza zaoberala aj bodom naviac, a to schválením zmeny zmluvy o výkone správy,
ktorý bod programu v pozvánke vôbec obsiahnutý nebol. Preto schôdza vlastníkov bytov nebola
oprávnená o tomto bode programu rokovať a platne rozhodovať.
Naviac z plnej moci, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na zastupovanie žalovaného v 2. rade
jednoznačne vyplýva, že bola oprávnená zastupovať žalovaného v 2. rade iba pri rokovaní o programe,
ktorý bol obsiahnutý v pozvánke, teda pokiaľ by plná moc aj bola platná, ani za takýchto okolností by
nebola oprávnená žalovaná v 1. rade zastupovať žalovaného v 2. rade v bode, ktorý v programe
obsiahnutý nebol.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaná obdržala písomné výsledky hlasovania vo
forme zápisnice z rokovania schôdze vlastníkov bytov až 3.1.2008 (žiadny iný dátum doručenia, ani iný
spôsob doručenia žalobkyni preukázaný nebol), a preto ňou podaná žaloba dňa 18.1.2008 bola
podaná včas. Zároveň však sa však súd prvého stupňa stotožnil aj s tvrdením právneho zástupcu
žalobkyne, ktorý uviedol, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť napadnutých rozhodnutí schôdze
vlastníkov bytov, žalobkyňa by mala právo podať žalobu aj neskôr, a to kedykoľvek.
Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že rokovanie schôdze vlastníkov bytov
18.12.2007 nemohlo prijímať platné rozhodnutia, avšak vzhľadom na to, že v tomto konaní žalobkyňa
uplatnila iba neplatnosť uznesenia pod č. 4 a 7, súd bol viazaný petitom žaloby a tento petit prekročiť
nemohol.
Pokiaľ žalovaná v 1. rade namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu zo strany žalobkyne
podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., súd prvého stupňa dospel k tomu záveru, že vzhľadom na znenie § 14
ods. 4 Zákona o vlastníctve bytov, kedy samotný zákon predpokladá možnosť vlastníka bytov a
nebytových priestorov podať žalobu na súde, nie je potrebné osobitne preukazovať naliehavý právny
záujem žalobkyne na určení neplatnosti ňou napadnutých rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov.
Podanie takejto žaloby samotný zákon predpokladá.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody neplatnosti rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov zo dňa
18.12.2007 sa súd prvého stupňa ďalšími námietkami žalovanej v 1. rade nezoberal, lebo ich
považoval za právne irelevantné a z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol, pretože v čase rozhodnutia súdu žalovaný v 2.
rade nebol pasívne vecne legitimovaný, nebol vlastníkom žiadneho priestoru v obytnom dome na
Zvonárskej ul. č. 9 v Košiciach. Do práv a povinností žalovaného v 2. rade po predaji nebytového
priestoru v obytnom dome vstúpil žalovaný v 3. rade, ktorý sa stal účastníkom konania na strane
žalovaných. Výrok o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade odôvodnil úspechom
žalobkyne v konaní v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré trovy predstavovali zaplatený súdny
poplatok zo žaloby v sume 99,58 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 786,89 eur za 10 úkonov
právnej služby 10 x režijný paušál a DPH.
Trovy konania spolu predstavujú 786,89 eur. Pretože právny zástupca žalobkyne uplatnil trovy v nižšej
výške 783,79 eur, priznal mu náhradu trov konania v uplatnenej výške v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p..
Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovanému v 2. rade trovy konania nevznikli a žalovaný v 3. rade sa stal účastníkom konania v
priebehu konania a strane žalovaných bez svojho pričinenia. Vzhľadom na jeho vyjadrenie, že so
žalobou súhlasí, náhradu trov konania vo vzťahu žalovaného v 3. rade a žalobkyne nepriznal v súlade s
ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pričom prihliadol na toto osobitné postavenie žalovaného v 3. rade v tomto
súdnom spore.
Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov obsiahnuté v Zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa
18.12.2007, ako aj čo do výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade podala
odvolanie žalovaná v 1. rade. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. ,
teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V dôvodoch odvolania poukázala na to, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu súd
vyhlásil schôdzu za neplatnú, či dôvod vidí v absolútnej neplatnosti konania tejto schôdze, alebo na
základe relatívnej neplatnosti a práva prehlasovaného spoluvlastníka podať žalobu na súd v
prekluzívnej lehote (navrhovateľka podľa odvolateľka nemôže používať právo prehlasovaného
spoluvlastníka). Žalovaná v 1. rade akcentovala na to, že svojim konaním nedala príčinu na dané súdne
konanie, pretože zvolávateľom schôdze bol správca domu a on zodpovedá za riadne zvolanie schôdze.
Žalovaná v 1. rade viackrát počas konania oznámila, že nemá záujem viesť dané súdne konanie a
navrhla, aby buď celá schôdza, všetky body boli vyhlásené za neplatné alebo všetky ponechané v
platnosti. Súd však pripustil čiastočné späťvzatie návrhu, čím zadal príčinu na ďalšie konanie, nakoľko
podľa odôvodnenia mal súd za to, že ide o pravdepodobne o absolútnu neplatnosť napadnutých
rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov. Pretože základná vec riešená schôdzou, a to zníženie príspevku
do fondu prevádzky, údržby a opráv pre neplatenie príspevkov žalobkyne, svojim postupom a
rozhodnutím súd ponechal v platnosti, bude vecou nového správcu alebo žalovanej v 1. rade podať
ďalšiu žalobu na súd o neplatnosť aj ostatných ustanovení, čo je v rozpore so zásadou efektívnosti a
hospodárnosti súdneho konania.
Súd sa navyše nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1. rade prednesenom na poslednom
pojednávaní, aby sa rozhodovalo aj o rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov
uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6. Žalovaná v 1. rade navyše súhlasila s rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania, čím sa mohlo predísť trovám konania.
Z uvedených dôvodov je podľa odvolateľky nespravodlivé, aby bola zaviazaná na náhradu trov konania,
pretože tak ako žalovaný v 2. a v 3. rade aj žalovaná v 1. rade sa stala žalovanou bez svojho
pričinenia. Teda, aj keď už súd vyhlásil prijaté rozhodnutia za neplatné, nemal priznať žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania. Aj žalobkyňa veľkou mierou prispela svojim konaním ku stavu, ktorý
napáda žalobou. Žalovaná v 1. rade dáva do pozornosti, že žalobkyňa mala vedomosť o konaní
schôdze od 6. novembra 2007 a napriek tomu, že svoju prítomnosť dohodla so zvolávateľom, aj v deň
schôdze potvrdila žalovanej v 1. rade, že príde na schôdzu, následne poslala e-mail dve hodiny pred
konaním bez toho, aby na to niekoho osobne upozornila a to tak zvolávateľa ako aj ostatných susedov.
Súd ďalej nevzal na zreteľ skutočnosť, že žalobkyňa bola pozvaná na schôdzu 6 novembra 2007
pozvánkou zo dňa 11.10.2007 s tým istým programom ako schôdza 18.12.2007 s tým, že sa žalobkyňa
dňa 16. novembra 2007 so zvolávateľom schôdze dohodla na náhradnom termíne konania schôdze
dňa 18. decembra 2007 a bola jej aj navyše okrem toho dňa 7.12.2007 odoslaná pozvánka s tým, že
bola aj vyvesená v dome a teda bola žalobkyni doručená v zmluvnej aj zákonnej lehote. To, že si ju
žalobkyňa prevzala ako ona tvrdí 12.12.2007, nijako nepreukázala ani dôvod, prečo jej mala byť
doručená až v tento deň.
Podľa § 14 ods. 2, ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou
väčšinou zúčastnených; teda podľa odvolateľky bez ohľadu na platnosť plnej moci, čo bolo aj v prípade
schôdze dňa 18.12.2007, ktorá sa začala hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná , pretože bod 7 bol
obsiahnutý v pozvánke, nakoľko v pozvánke je uvedené pod bodom 8 prerokovanie ďalšej skutočnosti
týkajúcich sa domu. Prerokovanie zmeny zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má
navyše len deklaratórny a nie konštitutívny charakter.
Žalovaný v 2. rade potvrdil listom zo dňa 13.2.2012, že ako vlastník nebytového priestoru platne udelil
písomnú generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice a doložil to zriaďovacou listinou
Bytového podniku mesta Košice s úradne osvedčeným podpisom a uznesením MZ v F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004 tiež s úradným podpisom a navyše všeobecne záväznou platnosťou.
Podľa § 14 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala. Zákon neurčuje povinnosť mať úradne overenú plnú moc substitučného splnomocnenia,
je teda preukázané, že vlastník nebytového priestoru udelil Bytovému podniku mesta Košice generálnu
plnú moc s úradne overeným podpisom a nebolo povinnosťou Bytového podniku mesta Košice pri
udeľovaní plných mocí na zastupovanie vlastníka udeľovať tieto plné moci s úradne overeným
podpisom.
Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobkyňa sa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej v 1. rade navrhla rozsudok v napadnutej časti
potvrdiť. Zotrvala na doteraz prezentovaných tvrdeniach a dôkazoch, ktoré počas priebehu konania
prvostupňovému súdu predložila. Akcentovala na to, že skutočnosť že zvolávateľom schôdze bol
správca domu, nemení nič na tej skutočnosti, že žalovaná v 1. rade nebola oprávnená na zastupovanie
a hlasovanie v mene žalovaného v 2. rade.
Skutočnosť, že prvostupňový súd rozhodoval výlučne len o platnosti, resp. neplatnosti bodov pod
poradovým číslom 4 až 7 rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
vyplýva zo zásady občianskeho súdneho konania, podľa ktorej súd je viazaný návrhom žalobcu.
Nakoľko žalobkyňa navrhovala určiť len neplatnosť vo vzťahu k bodom 4 a 7 rozhodnutia schôdze,
prvostupňový súd nebol oprávnený svojvoľne rozhodnúť o zvyšných bodoch rozhodnutia.
Žalobkyňa sa nestotožnila s tvrdením žalovanej v 1. rade, že sa súd nevysporiadal so vzájomným
návrhom žalovanej v 1. rade predneseným na poslednom pojednávaní , aby sa rozhodlo aj o
rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6.
Vychádzajúc zo zápisnice z posledného pojednávania konaného dňa 9. marca 2012 je jednoznačne
zrejmé, že žalovaná v 1. rade nevzniesla protinávrh, podľa ktorého by prvostupňový súd mohol
rozhodnúť o neplatnosti aj v zvyšných bodov rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov.
Žalovaná v 1. rade vyjadrila len výlučne svoj názor: „teda podľa nich by mali byť určené všetky
rozhodnutia tejto schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov za neplatné“ uvedený názor však
nemožno považovať za protinávrh ako to tvrdí žalovaný v 1. rade. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade v
konaní súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania je absolútne irelevantné. Medzi
účastníkmi konania existovalo viacero sporných otázok, pre náležité zistenie skutkového stavu bolo
potrebné vykonať dokazovanie aj prostredníctvom výsluchu účastníkov konania, resp. navrhovaného
svedka. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že aj ona sa stala žalovanou bez svojho pričinenia, z vykonaného
dokazovania je bezpochyby zrejmé, že bola to práve žalovaná v 1. rade, ktorá zastupovala a hlasovala
v mene žalovaného v 2. rade na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a to aj
napriek tomu, že od neho nemala plnú moc, ktorá by bola v súlade s ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. V dôsledku tejto skutočnosti boli na schôdzi prijaté rozhodnutia pod poradovým číslom 4
a 7, ktoré je nutné považovať za neplatné. Preto nie je možné akceptovať námietku žalovanej v 1. rade,
podľa ktorej konanie začalo bez jej pričinenia. V prípade doručenia pozvánky na schôdzu konanú dňa
18.12.2007 žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovanej v 1. rade, podľa ktorej bola pozvánka doručená
žalobkyni včas, resp. bola údajne vyvesená v dome. V tejto súvislosti žalobkyňa odkazuje v plnom
rozsahu na svoje tvrdenia a dôkazy, ktoré prezentovala v priebehu konania.
Pokiaľ odvolateľka odkazuje v odvolaní na ust. § 14 ods. 2 druhej vety zákona č. 182/1993 Z.z.; „Ak
počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí
schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených“;
žalobkyňa dodáva, že dikcia zákona v § 14 ods. 2 pokračuje „to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa
odseku 3 § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i/ a ods. 3, § 8 a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i a § 10 ods. 1 a §
16 ods. 3 až 4. Vzhľadom na celé väčšie citované ustanovenie a nielen extrahovanú časť ako ju uviedla
žalovaná v 1. rade (ako aj predmet hlasovania je zrejmé, že námietka žalovanej v 1. rade, že pri
hlasovaní na schôdzi postačovala nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala
hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná, je v predmetnej veci absolútne irelevantná.
Zároveň žalobkyňa považuje za potrebné zdôrazniť, že počas konania nebolo vonkoncom preukázané,
kedy sa schôdza presne začala, čo potvrdzuje aj žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 9.02.2012.
Nevie odhadnúť, že „koľko asi meškala a teda koľko sa čakalo na žalobkyňu“.
Tvrdenie žalovanej v 1. rade, podľa ktorého bol bod 7 obsiahnutý v pozvánke pod bodom 8
(„prerokovanie ďalších skutočností týkajúcich sa domu) považuje žalobkyňa za neakceptovateľné,
nakoľko z uvedeného bodu nie je zrejmé, že na schôdzi malo dôjsť aj k prerokovaniu zmeny Zmluvy o
výkone správy. Vzhľadom k tejto skutočnosti nemožno konštatovať, že by vlastníci bytov a nebytových
priestorov boli náležite oboznámení s týmto bodom programu - hlasovanie.
Okrem vyššie uvedeného sa žalobca ani nestotožňuje s názorom žalovanej v 1. rade., podľa ktorého
žalovaný v 2. rade udelil generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, pretože svoje tvrdenia
opiera o zriaďovaciu listinu Bytového podniku mesta Košice a uznesenie MZ Y. F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004. Skutočnosť, že zriaďovacia listina obsahuje úradne uverejnený podpis, je vzhľadom na
prejednávanú vec absolútne irelevantná. V prípade predloženia uznesenia je bez pochyby zrejmé, že
body, o ktoré žalovaná, resp. žalovaný v 2. rade opiera svoje tvrdenie (§ 35 písm. i/a j/ v znení :
i/ používať všetky právne prostriedky na ochranu zvereného majetku, vrátane včasného uplatňovania
práv a oprávnených záujmov týkajúcich sa tohto majetku pred príslušnými orgánmi
j/ zastupovať v mesto v sporoch a konaniach týkajúcich sa zvereného majetku a s tým súvisiacich práv,
nemajú povahu generálneho splnomocnenia pre účasť bytového podniku na schôdzach vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome.
Vychádzajúc z dikcie uvedených bodov je bezpochyby zrejmé, že splnomocnenie sa týka výlučne
rokovaní úradného charakteru, prípadne konaní pred súdom, avšak v žiadnom prípade nie
zastupovania žalovaného v 2. rade na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Zároveň je nutné si uvedomiť, že z predmetného uznesenia vonkoncom nevyplýva, že by bol Bytový
podnik mesta Košice oprávnený splnomocniť tretiu osobu na výkon činnosti, na ktoré bol splnomocnený
žalovaný v 2. rade.
Aj keby bol odvolací súd toho názoru, že vyššie uvedené body splnomocňujú Bytový podnik mesta
Košice a aj na účasť na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, s čím žalobkyňa
nesúhlasí, takáto plná moc nemá náležitosti podľa ust. § 14 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko neobsahuje úradne overený podpis žalovaného v 2.
rade.
Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že náležitosti podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 14 ods. 5,
teda predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plnú moc udelená žalovanej v 1. rade zo
strany Bytového podniku mesta Košice. je teda bezpochyby zrejmé, že žalovaná nebola oprávnená na
schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome žalovaného v 2. rade zastupovať a hlasovať v
jeho mene. V neposlednom rade žalobkyňa poukazuje na nesprávnu interpretáciu ust. § 14 ods. 5, vety
druhej zákona č. 182/1993 Z.z., ktorá znie („ Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne, s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala“).
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je teda bezpochyby zrejmé, že slovo môže označuje
oprávnenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome splnomocniť inú osobu, aby ho na
schôdzi vlastníkov zastupovala. V prípade, ak takéto oprávnenie vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome využije, zákon mu priamo ukladá povinnosť, aby tak urobil na základe písomného
splnomocnenia s úradne overeným podpisom.
Výklad vyššie uvedeného ustanovenia podľa názoru žalovanej v 1. rade tým spôsobom, že pojem
„môže“ sa má vnímať ako možnosť vlastníka bytov alebo nebytových priestorov v dome písomne s
úradne overeným podpisom splnomocniť tretiu osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala, je
vonkoncom nesprávny. Žalobkyňa preto navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila trovy
odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 79,58 eur za podané vyjadrenie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalovaná v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. v
jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. po tom, čo miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s
ust. § 156 ods. 3 O.s.p..
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti s poukazom na ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok potvrdil.
Žalovaná v 1. rade uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení sa
týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorom aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je nepochybné, že rozhodol o neplatnosti rozhodnutia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov obsiahnutých v zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov zo dňa 18.12.2007 pod poradovým Č. Xa X, na základe práva prehlasovaného
spoluvlastníka podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/93 Z.z. podať v prekluzívnej lehote žalobu na súd.
Zároveň však súd prvého stupňa uviedol, že sú tu dôvody aj na vyslovenie absolútnej neplatnosti
rozhodnutia vlastníkov bytov.
Za prehlasovaného vlastníka bytu a nebytových priestorov v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993
Z.z. je treba okrem vlastníka, ktorý bol na schôdzi zhromaždenia vlastníkov prítomný a hlasoval proti,
považovať rovnako aj vlastníka, ktorý na schôdzi nebol prítomný v dôsledku napr. chybného
predvolania na zhromaždenie (schôdzu vlastníkov), ako tomu bolo v danom prípade.
Rovnako neobstojí námietka žalovanej, že sa súd nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1.
rade predneseným na poslednom pojednávaní. Žalovaná v 1. rade protinávrh v konaní nevzniesla.
Rovnako je irelevantná aj námietka žalovanej v 1. rade, že pri hlasovaní na schôdzi postačovala
nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala hodinu po čase, keďže
ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. vyslovene uvádza, v akých prípadoch hlasovania to
neplatí.
Zároveň súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade neudelil platnú generálnu
plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, a navyše náležitostí uvedené v ust. § 14 ods. 5
predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plná moc udelená žalovanej v 1. rade zo strany
Bytového podniku mesta Košíc. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. neumožňuje, aby splnomocnená osoba, ktorá má vlastníka bytu, alebo nebytového
priestoru na schôdzi zastupovať, splnomocnila ďalšiu osobu na zastupovanie.
Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti, t.j. vo výroku, ktorým určil, že rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedené pod
poradovým číslom 4 a 7 sú neplatné ako aj vecne správny potvrdil.
Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne
a žalovaného v 1. rade.
Aj v odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, preto odvolací súd aplikoval pre výrok o náhrade trov
konania ustanovenie § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešnú žalovanú
nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 79,58 eur, ktoré pozostávajú z jedného úkonu
právnej služby vyjadrenie sa k odvolaniu 58,69 eur, teda za jeden úkon právnej služby predstavujúci
1/13-inu výpočtového základu, keďže hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch +
režijný paušál 1 x 7,63 eur + 20% DPH 13,26 eur, spolu trovy žalobkyne v odvolacom konaní
predstavujú 79,58 eur.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome X. B. N.. Č.. X v F. zo dňa 18.12.2007 obsiahnuté v zápisnici zo schôdze
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom dome na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 18.12.2007
uvedené pod poradovým č. 4 a 7 sú neplatné. Žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol. Žalovanej
v 1. rade uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 783,79 eur do rúk právneho
zástupcu žalobkyne, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V právnom vzťahu medzi
žalobcom a žalovanými v 2. a 3. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bolo nesporné a preukázané z výpisu listu
vlastníctva č. XXXXX Správy katastra pre okres Košice I, obec F.-R. H., katastrálne územie R. H., že v
čase začatia konania boli žalobkyňa v 1. rade, žalovaní v 1.a 2. rade podielovými spoluvlastníkmi
bytového domu súp. č. XXX X. N.. B. Č.. X Y. F. postaveného na parcele č. XXXX. Žalobkyňa vlastnila v
tomto bytovom dome byt Č.. X C. L. Č.. X, spoločné časti a zariadenia bytového domu, žalovaná v 1.
rade vlastnila byt č. 2, 4 a 5, spoločné časti a zariadenia domu a žalovaný v 2. rade vlastnil jeden
nebytový priestor, ako aj spoločné časti a zariadenia domu. Okrem toho žalobkyňa v 1. rade a žalovaná
v 1. rade vlastnili v tomto bytovom dome aj rozostavané bytové a nebytové priestory. Žalovaný v 3.
rade sa stal vlastníkom nebytového priestoru na základe darovacej zmluvy zo dňa 13.5.2009. Medzi
účastníkmi konania bola nesporná aj skutočnosť, že správcom bytového domu v čase konania schôdze
vlastníkov bytov, ktorá je predmetom tohto sporu: dňa 18.12.2007 bola You in media, s.r.o. zastúpená
konateľom Y. R..
Súd prvého stupňa sa v rámci dokazovania oboznámil so zmluvami o výkone správy uzavretými
správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 27.
júna 2006 a 12.02.2008 korešpondenciou žalobkyne so správcom You in media, s.r.o., s pozvánkou na
schôdzu vlastníkov bytov na 18.12.2007, so zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov zo dňa 18.12.2007, s plnou mocou, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na tejto schôdzi na
zastupovanie žalovaného v 2. rade a s výpismi LV č. XXXXX v čase začatia konania a v čase
rozhodnutia súdu, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedka Viliama Schillera.
Z vykonaného dokazovania a v súlade s ust. § 14 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 5 ust. § 8a ods. 1 a ods. 6
zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase konania schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov a ust. § 39 OZ ako aj ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, na základe
vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žaloba
žalobkyne je odôvodnená pokiaľ sa domáha určenia absolútnej neplatnosti rozhodnutia schôdze
vlastníkov bytov vo forme uznesenia č. 4 a č. 7 dňa 18.12.2007. Súd dospel k záveru, že existujú tu
viaceré dôvody neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov, ktoré spočívajú v tom, že táto
schôdza vlastníkov bytov sa uskutočnila v rozpore so zákonom. Žalobkyňa neobdržala pozvánku v 10
dňovej lehote pred dňom konania schôdze, pričom 10 dňová lehota bola určená v článku IV. bod 4, 6
Zmluvy o výkone správy zo dňa 27. júna 2006 platnej v čase konania tejto schôdze, žalovaná v 1. rade
mala na tejto schôdzi vlastníkov bytov 3 hlasy, keďže vlastnila tri byty v obytnom dome, a nemala
overenú plnú moc zo strany žalovaného v 2. rade na jeho zastupovanie na tejto schôdzi vlastníkov
bytov v súlade s ust. § 14 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov. Pri posudzovaní tejto plnej moci dospel
súd prvého stupňa k záveru, že zákon upravuje iba jednu formu plnej moci, ktorou môže vlastník bytu
alebo nebytového priestoru písomne splnomocniť niekoho iného na svoje zastupovanie: s úradne
overeným podpisom a nerozlišuje medzi vlastníkom fyzickou a právnickou osobou. Preto pokiaľ táto
plná moc nespĺňala zákonné podmienky, nebola platná a na základe nej žalovaná v 1. rade nemohla
zastupovať žalovaného v 2. rade na tejto schôdzi. Preto zo šiestich hlasov všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v obytnom dome na tejto schôdzi žalovaná v 1. rade disponovala iba tromi
hlasmi a preto schôdza vlastníkov bytov dňa 18.12.2007 nebola uznášania schopná.
Ďalej súd prvého stupňa zistil, že napriek programu, ktorý bol v pozvánke schôdze vlastníkov bytov
uvedený, sa schôdza zaoberala aj bodom naviac, a to schválením zmeny zmluvy o výkone správy,
ktorý bod programu v pozvánke vôbec obsiahnutý nebol. Preto schôdza vlastníkov bytov nebola
oprávnená o tomto bode programu rokovať a platne rozhodovať.
Naviac z plnej moci, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na zastupovanie žalovaného v 2. rade
jednoznačne vyplýva, že bola oprávnená zastupovať žalovaného v 2. rade iba pri rokovaní o programe,
ktorý bol obsiahnutý v pozvánke, teda pokiaľ by plná moc aj bola platná, ani za takýchto okolností by
nebola oprávnená žalovaná v 1. rade zastupovať žalovaného v 2. rade v bode, ktorý v programe
obsiahnutý nebol.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaná obdržala písomné výsledky hlasovania vo
forme zápisnice z rokovania schôdze vlastníkov bytov až 3.1.2008 (žiadny iný dátum doručenia, ani iný
spôsob doručenia žalobkyni preukázaný nebol), a preto ňou podaná žaloba dňa 18.1.2008 bola
podaná včas. Zároveň však sa však súd prvého stupňa stotožnil aj s tvrdením právneho zástupcu
žalobkyne, ktorý uviedol, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť napadnutých rozhodnutí schôdze
vlastníkov bytov, žalobkyňa by mala právo podať žalobu aj neskôr, a to kedykoľvek.
Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že rokovanie schôdze vlastníkov bytov
18.12.2007 nemohlo prijímať platné rozhodnutia, avšak vzhľadom na to, že v tomto konaní žalobkyňa
uplatnila iba neplatnosť uznesenia pod č. 4 a 7, súd bol viazaný petitom žaloby a tento petit prekročiť
nemohol.
Pokiaľ žalovaná v 1. rade namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu zo strany žalobkyne
podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., súd prvého stupňa dospel k tomu záveru, že vzhľadom na znenie § 14
ods. 4 Zákona o vlastníctve bytov, kedy samotný zákon predpokladá možnosť vlastníka bytov a
nebytových priestorov podať žalobu na súde, nie je potrebné osobitne preukazovať naliehavý právny
záujem žalobkyne na určení neplatnosti ňou napadnutých rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov.
Podanie takejto žaloby samotný zákon predpokladá.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody neplatnosti rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov zo dňa
18.12.2007 sa súd prvého stupňa ďalšími námietkami žalovanej v 1. rade nezoberal, lebo ich
považoval za právne irelevantné a z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol, pretože v čase rozhodnutia súdu žalovaný v 2.
rade nebol pasívne vecne legitimovaný, nebol vlastníkom žiadneho priestoru v obytnom dome na
Zvonárskej ul. č. 9 v Košiciach. Do práv a povinností žalovaného v 2. rade po predaji nebytového
priestoru v obytnom dome vstúpil žalovaný v 3. rade, ktorý sa stal účastníkom konania na strane
žalovaných. Výrok o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade odôvodnil úspechom
žalobkyne v konaní v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré trovy predstavovali zaplatený súdny
poplatok zo žaloby v sume 99,58 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 786,89 eur za 10 úkonov
právnej služby 10 x režijný paušál a DPH.
Trovy konania spolu predstavujú 786,89 eur. Pretože právny zástupca žalobkyne uplatnil trovy v nižšej
výške 783,79 eur, priznal mu náhradu trov konania v uplatnenej výške v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p..
Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovanému v 2. rade trovy konania nevznikli a žalovaný v 3. rade sa stal účastníkom konania v
priebehu konania a strane žalovaných bez svojho pričinenia. Vzhľadom na jeho vyjadrenie, že so
žalobou súhlasí, náhradu trov konania vo vzťahu žalovaného v 3. rade a žalobkyne nepriznal v súlade s
ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pričom prihliadol na toto osobitné postavenie žalovaného v 3. rade v tomto
súdnom spore.
Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov obsiahnuté v Zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa
18.12.2007, ako aj čo do výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade podala
odvolanie žalovaná v 1. rade. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. ,
teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V dôvodoch odvolania poukázala na to, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu súd
vyhlásil schôdzu za neplatnú, či dôvod vidí v absolútnej neplatnosti konania tejto schôdze, alebo na
základe relatívnej neplatnosti a práva prehlasovaného spoluvlastníka podať žalobu na súd v
prekluzívnej lehote (navrhovateľka podľa odvolateľka nemôže používať právo prehlasovaného
spoluvlastníka). Žalovaná v 1. rade akcentovala na to, že svojim konaním nedala príčinu na dané súdne
konanie, pretože zvolávateľom schôdze bol správca domu a on zodpovedá za riadne zvolanie schôdze.
Žalovaná v 1. rade viackrát počas konania oznámila, že nemá záujem viesť dané súdne konanie a
navrhla, aby buď celá schôdza, všetky body boli vyhlásené za neplatné alebo všetky ponechané v
platnosti. Súd však pripustil čiastočné späťvzatie návrhu, čím zadal príčinu na ďalšie konanie, nakoľko
podľa odôvodnenia mal súd za to, že ide o pravdepodobne o absolútnu neplatnosť napadnutých
rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov. Pretože základná vec riešená schôdzou, a to zníženie príspevku
do fondu prevádzky, údržby a opráv pre neplatenie príspevkov žalobkyne, svojim postupom a
rozhodnutím súd ponechal v platnosti, bude vecou nového správcu alebo žalovanej v 1. rade podať
ďalšiu žalobu na súd o neplatnosť aj ostatných ustanovení, čo je v rozpore so zásadou efektívnosti a
hospodárnosti súdneho konania.
Súd sa navyše nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1. rade prednesenom na poslednom
pojednávaní, aby sa rozhodovalo aj o rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov
uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6. Žalovaná v 1. rade navyše súhlasila s rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania, čím sa mohlo predísť trovám konania.
Z uvedených dôvodov je podľa odvolateľky nespravodlivé, aby bola zaviazaná na náhradu trov konania,
pretože tak ako žalovaný v 2. a v 3. rade aj žalovaná v 1. rade sa stala žalovanou bez svojho
pričinenia. Teda, aj keď už súd vyhlásil prijaté rozhodnutia za neplatné, nemal priznať žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania. Aj žalobkyňa veľkou mierou prispela svojim konaním ku stavu, ktorý
napáda žalobou. Žalovaná v 1. rade dáva do pozornosti, že žalobkyňa mala vedomosť o konaní
schôdze od 6. novembra 2007 a napriek tomu, že svoju prítomnosť dohodla so zvolávateľom, aj v deň
schôdze potvrdila žalovanej v 1. rade, že príde na schôdzu, následne poslala e-mail dve hodiny pred
konaním bez toho, aby na to niekoho osobne upozornila a to tak zvolávateľa ako aj ostatných susedov.
Súd ďalej nevzal na zreteľ skutočnosť, že žalobkyňa bola pozvaná na schôdzu 6 novembra 2007
pozvánkou zo dňa 11.10.2007 s tým istým programom ako schôdza 18.12.2007 s tým, že sa žalobkyňa
dňa 16. novembra 2007 so zvolávateľom schôdze dohodla na náhradnom termíne konania schôdze
dňa 18. decembra 2007 a bola jej aj navyše okrem toho dňa 7.12.2007 odoslaná pozvánka s tým, že
bola aj vyvesená v dome a teda bola žalobkyni doručená v zmluvnej aj zákonnej lehote. To, že si ju
žalobkyňa prevzala ako ona tvrdí 12.12.2007, nijako nepreukázala ani dôvod, prečo jej mala byť
doručená až v tento deň.
Podľa § 14 ods. 2, ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou
väčšinou zúčastnených; teda podľa odvolateľky bez ohľadu na platnosť plnej moci, čo bolo aj v prípade
schôdze dňa 18.12.2007, ktorá sa začala hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná , pretože bod 7 bol
obsiahnutý v pozvánke, nakoľko v pozvánke je uvedené pod bodom 8 prerokovanie ďalšej skutočnosti
týkajúcich sa domu. Prerokovanie zmeny zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má
navyše len deklaratórny a nie konštitutívny charakter.
Žalovaný v 2. rade potvrdil listom zo dňa 13.2.2012, že ako vlastník nebytového priestoru platne udelil
písomnú generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice a doložil to zriaďovacou listinou
Bytového podniku mesta Košice s úradne osvedčeným podpisom a uznesením MZ v F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004 tiež s úradným podpisom a navyše všeobecne záväznou platnosťou.
Podľa § 14 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala. Zákon neurčuje povinnosť mať úradne overenú plnú moc substitučného splnomocnenia,
je teda preukázané, že vlastník nebytového priestoru udelil Bytovému podniku mesta Košice generálnu
plnú moc s úradne overeným podpisom a nebolo povinnosťou Bytového podniku mesta Košice pri
udeľovaní plných mocí na zastupovanie vlastníka udeľovať tieto plné moci s úradne overeným
podpisom.
Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobkyňa sa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej v 1. rade navrhla rozsudok v napadnutej časti
potvrdiť. Zotrvala na doteraz prezentovaných tvrdeniach a dôkazoch, ktoré počas priebehu konania
prvostupňovému súdu predložila. Akcentovala na to, že skutočnosť že zvolávateľom schôdze bol
správca domu, nemení nič na tej skutočnosti, že žalovaná v 1. rade nebola oprávnená na zastupovanie
a hlasovanie v mene žalovaného v 2. rade.
Skutočnosť, že prvostupňový súd rozhodoval výlučne len o platnosti, resp. neplatnosti bodov pod
poradovým číslom 4 až 7 rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
vyplýva zo zásady občianskeho súdneho konania, podľa ktorej súd je viazaný návrhom žalobcu.
Nakoľko žalobkyňa navrhovala určiť len neplatnosť vo vzťahu k bodom 4 a 7 rozhodnutia schôdze,
prvostupňový súd nebol oprávnený svojvoľne rozhodnúť o zvyšných bodoch rozhodnutia.
Žalobkyňa sa nestotožnila s tvrdením žalovanej v 1. rade, že sa súd nevysporiadal so vzájomným
návrhom žalovanej v 1. rade predneseným na poslednom pojednávaní , aby sa rozhodlo aj o
rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6.
Vychádzajúc zo zápisnice z posledného pojednávania konaného dňa 9. marca 2012 je jednoznačne
zrejmé, že žalovaná v 1. rade nevzniesla protinávrh, podľa ktorého by prvostupňový súd mohol
rozhodnúť o neplatnosti aj v zvyšných bodov rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov.
Žalovaná v 1. rade vyjadrila len výlučne svoj názor: „teda podľa nich by mali byť určené všetky
rozhodnutia tejto schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov za neplatné“ uvedený názor však
nemožno považovať za protinávrh ako to tvrdí žalovaný v 1. rade. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade v
konaní súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania je absolútne irelevantné. Medzi
účastníkmi konania existovalo viacero sporných otázok, pre náležité zistenie skutkového stavu bolo
potrebné vykonať dokazovanie aj prostredníctvom výsluchu účastníkov konania, resp. navrhovaného
svedka. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že aj ona sa stala žalovanou bez svojho pričinenia, z vykonaného
dokazovania je bezpochyby zrejmé, že bola to práve žalovaná v 1. rade, ktorá zastupovala a hlasovala
v mene žalovaného v 2. rade na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a to aj
napriek tomu, že od neho nemala plnú moc, ktorá by bola v súlade s ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. V dôsledku tejto skutočnosti boli na schôdzi prijaté rozhodnutia pod poradovým číslom 4
a 7, ktoré je nutné považovať za neplatné. Preto nie je možné akceptovať námietku žalovanej v 1. rade,
podľa ktorej konanie začalo bez jej pričinenia. V prípade doručenia pozvánky na schôdzu konanú dňa
18.12.2007 žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovanej v 1. rade, podľa ktorej bola pozvánka doručená
žalobkyni včas, resp. bola údajne vyvesená v dome. V tejto súvislosti žalobkyňa odkazuje v plnom
rozsahu na svoje tvrdenia a dôkazy, ktoré prezentovala v priebehu konania.
Pokiaľ odvolateľka odkazuje v odvolaní na ust. § 14 ods. 2 druhej vety zákona č. 182/1993 Z.z.; „Ak
počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí
schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených“;
žalobkyňa dodáva, že dikcia zákona v § 14 ods. 2 pokračuje „to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa
odseku 3 § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i/ a ods. 3, § 8 a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i a § 10 ods. 1 a §
16 ods. 3 až 4. Vzhľadom na celé väčšie citované ustanovenie a nielen extrahovanú časť ako ju uviedla
žalovaná v 1. rade (ako aj predmet hlasovania je zrejmé, že námietka žalovanej v 1. rade, že pri
hlasovaní na schôdzi postačovala nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala
hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná, je v predmetnej veci absolútne irelevantná.
Zároveň žalobkyňa považuje za potrebné zdôrazniť, že počas konania nebolo vonkoncom preukázané,
kedy sa schôdza presne začala, čo potvrdzuje aj žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 9.02.2012.
Nevie odhadnúť, že „koľko asi meškala a teda koľko sa čakalo na žalobkyňu“.
Tvrdenie žalovanej v 1. rade, podľa ktorého bol bod 7 obsiahnutý v pozvánke pod bodom 8
(„prerokovanie ďalších skutočností týkajúcich sa domu) považuje žalobkyňa za neakceptovateľné,
nakoľko z uvedeného bodu nie je zrejmé, že na schôdzi malo dôjsť aj k prerokovaniu zmeny Zmluvy o
výkone správy. Vzhľadom k tejto skutočnosti nemožno konštatovať, že by vlastníci bytov a nebytových
priestorov boli náležite oboznámení s týmto bodom programu - hlasovanie.
Okrem vyššie uvedeného sa žalobca ani nestotožňuje s názorom žalovanej v 1. rade., podľa ktorého
žalovaný v 2. rade udelil generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, pretože svoje tvrdenia
opiera o zriaďovaciu listinu Bytového podniku mesta Košice a uznesenie MZ Y. F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004. Skutočnosť, že zriaďovacia listina obsahuje úradne uverejnený podpis, je vzhľadom na
prejednávanú vec absolútne irelevantná. V prípade predloženia uznesenia je bez pochyby zrejmé, že
body, o ktoré žalovaná, resp. žalovaný v 2. rade opiera svoje tvrdenie (§ 35 písm. i/a j/ v znení :
i/ používať všetky právne prostriedky na ochranu zvereného majetku, vrátane včasného uplatňovania
práv a oprávnených záujmov týkajúcich sa tohto majetku pred príslušnými orgánmi
j/ zastupovať v mesto v sporoch a konaniach týkajúcich sa zvereného majetku a s tým súvisiacich práv,
nemajú povahu generálneho splnomocnenia pre účasť bytového podniku na schôdzach vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome.
Vychádzajúc z dikcie uvedených bodov je bezpochyby zrejmé, že splnomocnenie sa týka výlučne
rokovaní úradného charakteru, prípadne konaní pred súdom, avšak v žiadnom prípade nie
zastupovania žalovaného v 2. rade na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Zároveň je nutné si uvedomiť, že z predmetného uznesenia vonkoncom nevyplýva, že by bol Bytový
podnik mesta Košice oprávnený splnomocniť tretiu osobu na výkon činnosti, na ktoré bol splnomocnený
žalovaný v 2. rade.
Aj keby bol odvolací súd toho názoru, že vyššie uvedené body splnomocňujú Bytový podnik mesta
Košice a aj na účasť na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, s čím žalobkyňa
nesúhlasí, takáto plná moc nemá náležitosti podľa ust. § 14 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko neobsahuje úradne overený podpis žalovaného v 2.
rade.
Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že náležitosti podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 14 ods. 5,
teda predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plnú moc udelená žalovanej v 1. rade zo
strany Bytového podniku mesta Košice. je teda bezpochyby zrejmé, že žalovaná nebola oprávnená na
schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome žalovaného v 2. rade zastupovať a hlasovať v
jeho mene. V neposlednom rade žalobkyňa poukazuje na nesprávnu interpretáciu ust. § 14 ods. 5, vety
druhej zákona č. 182/1993 Z.z., ktorá znie („ Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne, s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala“).
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je teda bezpochyby zrejmé, že slovo môže označuje
oprávnenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome splnomocniť inú osobu, aby ho na
schôdzi vlastníkov zastupovala. V prípade, ak takéto oprávnenie vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome využije, zákon mu priamo ukladá povinnosť, aby tak urobil na základe písomného
splnomocnenia s úradne overeným podpisom.
Výklad vyššie uvedeného ustanovenia podľa názoru žalovanej v 1. rade tým spôsobom, že pojem
„môže“ sa má vnímať ako možnosť vlastníka bytov alebo nebytových priestorov v dome písomne s
úradne overeným podpisom splnomocniť tretiu osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala, je
vonkoncom nesprávny. Žalobkyňa preto navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila trovy
odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 79,58 eur za podané vyjadrenie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalovaná v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. v
jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. po tom, čo miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s
ust. § 156 ods. 3 O.s.p..
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti s poukazom na ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok potvrdil.
Žalovaná v 1. rade uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení sa
týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorom aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je nepochybné, že rozhodol o neplatnosti rozhodnutia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov obsiahnutých v zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov zo dňa 18.12.2007 pod poradovým Č. Xa X, na základe práva prehlasovaného
spoluvlastníka podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/93 Z.z. podať v prekluzívnej lehote žalobu na súd.
Zároveň však súd prvého stupňa uviedol, že sú tu dôvody aj na vyslovenie absolútnej neplatnosti
rozhodnutia vlastníkov bytov.
Za prehlasovaného vlastníka bytu a nebytových priestorov v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993
Z.z. je treba okrem vlastníka, ktorý bol na schôdzi zhromaždenia vlastníkov prítomný a hlasoval proti,
považovať rovnako aj vlastníka, ktorý na schôdzi nebol prítomný v dôsledku napr. chybného
predvolania na zhromaždenie (schôdzu vlastníkov), ako tomu bolo v danom prípade.
Rovnako neobstojí námietka žalovanej, že sa súd nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1.
rade predneseným na poslednom pojednávaní. Žalovaná v 1. rade protinávrh v konaní nevzniesla.
Rovnako je irelevantná aj námietka žalovanej v 1. rade, že pri hlasovaní na schôdzi postačovala
nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala hodinu po čase, keďže
ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. vyslovene uvádza, v akých prípadoch hlasovania to
neplatí.
Zároveň súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade neudelil platnú generálnu
plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, a navyše náležitostí uvedené v ust. § 14 ods. 5
predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plná moc udelená žalovanej v 1. rade zo strany
Bytového podniku mesta Košíc. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. neumožňuje, aby splnomocnená osoba, ktorá má vlastníka bytu, alebo nebytového
priestoru na schôdzi zastupovať, splnomocnila ďalšiu osobu na zastupovanie.
Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti, t.j. vo výroku, ktorým určil, že rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedené pod
poradovým číslom 4 a 7 sú neplatné ako aj vecne správny potvrdil.
Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne
a žalovaného v 1. rade.
Aj v odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, preto odvolací súd aplikoval pre výrok o náhrade trov
konania ustanovenie § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešnú žalovanú
nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 79,58 eur, ktoré pozostávajú z jedného úkonu
právnej služby vyjadrenie sa k odvolaniu 58,69 eur, teda za jeden úkon právnej služby predstavujúci
1/13-inu výpočtového základu, keďže hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch +
režijný paušál 1 x 7,63 eur + 20% DPH 13,26 eur, spolu trovy žalobkyne v odvolacom konaní
predstavujú 79,58 eur.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome X. B. N.. Č.. X v F. zo dňa 18.12.2007 obsiahnuté v zápisnici zo schôdze
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom dome na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 18.12.2007
uvedené pod poradovým č. 4 a 7 sú neplatné. Žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol. Žalovanej
v 1. rade uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 783,79 eur do rúk právneho
zástupcu žalobkyne, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V právnom vzťahu medzi
žalobcom a žalovanými v 2. a 3. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bolo nesporné a preukázané z výpisu listu
vlastníctva č. XXXXX Správy katastra pre okres Košice I, obec F.-R. H., katastrálne územie R. H., že v
čase začatia konania boli žalobkyňa v 1. rade, žalovaní v 1.a 2. rade podielovými spoluvlastníkmi
bytového domu súp. č. XXX X. N.. B. Č.. X Y. F. postaveného na parcele č. XXXX. Žalobkyňa vlastnila v
tomto bytovom dome byt Č.. X C. L. Č.. X, spoločné časti a zariadenia bytového domu, žalovaná v 1.
rade vlastnila byt č. 2, 4 a 5, spoločné časti a zariadenia domu a žalovaný v 2. rade vlastnil jeden
nebytový priestor, ako aj spoločné časti a zariadenia domu. Okrem toho žalobkyňa v 1. rade a žalovaná
v 1. rade vlastnili v tomto bytovom dome aj rozostavané bytové a nebytové priestory. Žalovaný v 3.
rade sa stal vlastníkom nebytového priestoru na základe darovacej zmluvy zo dňa 13.5.2009. Medzi
účastníkmi konania bola nesporná aj skutočnosť, že správcom bytového domu v čase konania schôdze
vlastníkov bytov, ktorá je predmetom tohto sporu: dňa 18.12.2007 bola You in media, s.r.o. zastúpená
konateľom Y. R..
Súd prvého stupňa sa v rámci dokazovania oboznámil so zmluvami o výkone správy uzavretými
správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 27.
júna 2006 a 12.02.2008 korešpondenciou žalobkyne so správcom You in media, s.r.o., s pozvánkou na
schôdzu vlastníkov bytov na 18.12.2007, so zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov zo dňa 18.12.2007, s plnou mocou, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na tejto schôdzi na
zastupovanie žalovaného v 2. rade a s výpismi LV č. XXXXX v čase začatia konania a v čase
rozhodnutia súdu, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedka Viliama Schillera.
Z vykonaného dokazovania a v súlade s ust. § 14 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 5 ust. § 8a ods. 1 a ods. 6
zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase konania schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov a ust. § 39 OZ ako aj ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, na základe
vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žaloba
žalobkyne je odôvodnená pokiaľ sa domáha určenia absolútnej neplatnosti rozhodnutia schôdze
vlastníkov bytov vo forme uznesenia č. 4 a č. 7 dňa 18.12.2007. Súd dospel k záveru, že existujú tu
viaceré dôvody neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov, ktoré spočívajú v tom, že táto
schôdza vlastníkov bytov sa uskutočnila v rozpore so zákonom. Žalobkyňa neobdržala pozvánku v 10
dňovej lehote pred dňom konania schôdze, pričom 10 dňová lehota bola určená v článku IV. bod 4, 6
Zmluvy o výkone správy zo dňa 27. júna 2006 platnej v čase konania tejto schôdze, žalovaná v 1. rade
mala na tejto schôdzi vlastníkov bytov 3 hlasy, keďže vlastnila tri byty v obytnom dome, a nemala
overenú plnú moc zo strany žalovaného v 2. rade na jeho zastupovanie na tejto schôdzi vlastníkov
bytov v súlade s ust. § 14 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov. Pri posudzovaní tejto plnej moci dospel
súd prvého stupňa k záveru, že zákon upravuje iba jednu formu plnej moci, ktorou môže vlastník bytu
alebo nebytového priestoru písomne splnomocniť niekoho iného na svoje zastupovanie: s úradne
overeným podpisom a nerozlišuje medzi vlastníkom fyzickou a právnickou osobou. Preto pokiaľ táto
plná moc nespĺňala zákonné podmienky, nebola platná a na základe nej žalovaná v 1. rade nemohla
zastupovať žalovaného v 2. rade na tejto schôdzi. Preto zo šiestich hlasov všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v obytnom dome na tejto schôdzi žalovaná v 1. rade disponovala iba tromi
hlasmi a preto schôdza vlastníkov bytov dňa 18.12.2007 nebola uznášania schopná.
Ďalej súd prvého stupňa zistil, že napriek programu, ktorý bol v pozvánke schôdze vlastníkov bytov
uvedený, sa schôdza zaoberala aj bodom naviac, a to schválením zmeny zmluvy o výkone správy,
ktorý bod programu v pozvánke vôbec obsiahnutý nebol. Preto schôdza vlastníkov bytov nebola
oprávnená o tomto bode programu rokovať a platne rozhodovať.
Naviac z plnej moci, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na zastupovanie žalovaného v 2. rade
jednoznačne vyplýva, že bola oprávnená zastupovať žalovaného v 2. rade iba pri rokovaní o programe,
ktorý bol obsiahnutý v pozvánke, teda pokiaľ by plná moc aj bola platná, ani za takýchto okolností by
nebola oprávnená žalovaná v 1. rade zastupovať žalovaného v 2. rade v bode, ktorý v programe
obsiahnutý nebol.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaná obdržala písomné výsledky hlasovania vo
forme zápisnice z rokovania schôdze vlastníkov bytov až 3.1.2008 (žiadny iný dátum doručenia, ani iný
spôsob doručenia žalobkyni preukázaný nebol), a preto ňou podaná žaloba dňa 18.1.2008 bola
podaná včas. Zároveň však sa však súd prvého stupňa stotožnil aj s tvrdením právneho zástupcu
žalobkyne, ktorý uviedol, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť napadnutých rozhodnutí schôdze
vlastníkov bytov, žalobkyňa by mala právo podať žalobu aj neskôr, a to kedykoľvek.
Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že rokovanie schôdze vlastníkov bytov
18.12.2007 nemohlo prijímať platné rozhodnutia, avšak vzhľadom na to, že v tomto konaní žalobkyňa
uplatnila iba neplatnosť uznesenia pod č. 4 a 7, súd bol viazaný petitom žaloby a tento petit prekročiť
nemohol.
Pokiaľ žalovaná v 1. rade namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu zo strany žalobkyne
podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., súd prvého stupňa dospel k tomu záveru, že vzhľadom na znenie § 14
ods. 4 Zákona o vlastníctve bytov, kedy samotný zákon predpokladá možnosť vlastníka bytov a
nebytových priestorov podať žalobu na súde, nie je potrebné osobitne preukazovať naliehavý právny
záujem žalobkyne na určení neplatnosti ňou napadnutých rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov.
Podanie takejto žaloby samotný zákon predpokladá.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody neplatnosti rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov zo dňa
18.12.2007 sa súd prvého stupňa ďalšími námietkami žalovanej v 1. rade nezoberal, lebo ich
považoval za právne irelevantné a z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol, pretože v čase rozhodnutia súdu žalovaný v 2.
rade nebol pasívne vecne legitimovaný, nebol vlastníkom žiadneho priestoru v obytnom dome na
Zvonárskej ul. č. 9 v Košiciach. Do práv a povinností žalovaného v 2. rade po predaji nebytového
priestoru v obytnom dome vstúpil žalovaný v 3. rade, ktorý sa stal účastníkom konania na strane
žalovaných. Výrok o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade odôvodnil úspechom
žalobkyne v konaní v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré trovy predstavovali zaplatený súdny
poplatok zo žaloby v sume 99,58 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 786,89 eur za 10 úkonov
právnej služby 10 x režijný paušál a DPH.
Trovy konania spolu predstavujú 786,89 eur. Pretože právny zástupca žalobkyne uplatnil trovy v nižšej
výške 783,79 eur, priznal mu náhradu trov konania v uplatnenej výške v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p..
Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovanému v 2. rade trovy konania nevznikli a žalovaný v 3. rade sa stal účastníkom konania v
priebehu konania a strane žalovaných bez svojho pričinenia. Vzhľadom na jeho vyjadrenie, že so
žalobou súhlasí, náhradu trov konania vo vzťahu žalovaného v 3. rade a žalobkyne nepriznal v súlade s
ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pričom prihliadol na toto osobitné postavenie žalovaného v 3. rade v tomto
súdnom spore.
Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov obsiahnuté v Zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa
18.12.2007, ako aj čo do výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade podala
odvolanie žalovaná v 1. rade. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. ,
teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V dôvodoch odvolania poukázala na to, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu súd
vyhlásil schôdzu za neplatnú, či dôvod vidí v absolútnej neplatnosti konania tejto schôdze, alebo na
základe relatívnej neplatnosti a práva prehlasovaného spoluvlastníka podať žalobu na súd v
prekluzívnej lehote (navrhovateľka podľa odvolateľka nemôže používať právo prehlasovaného
spoluvlastníka). Žalovaná v 1. rade akcentovala na to, že svojim konaním nedala príčinu na dané súdne
konanie, pretože zvolávateľom schôdze bol správca domu a on zodpovedá za riadne zvolanie schôdze.
Žalovaná v 1. rade viackrát počas konania oznámila, že nemá záujem viesť dané súdne konanie a
navrhla, aby buď celá schôdza, všetky body boli vyhlásené za neplatné alebo všetky ponechané v
platnosti. Súd však pripustil čiastočné späťvzatie návrhu, čím zadal príčinu na ďalšie konanie, nakoľko
podľa odôvodnenia mal súd za to, že ide o pravdepodobne o absolútnu neplatnosť napadnutých
rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov. Pretože základná vec riešená schôdzou, a to zníženie príspevku
do fondu prevádzky, údržby a opráv pre neplatenie príspevkov žalobkyne, svojim postupom a
rozhodnutím súd ponechal v platnosti, bude vecou nového správcu alebo žalovanej v 1. rade podať
ďalšiu žalobu na súd o neplatnosť aj ostatných ustanovení, čo je v rozpore so zásadou efektívnosti a
hospodárnosti súdneho konania.
Súd sa navyše nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1. rade prednesenom na poslednom
pojednávaní, aby sa rozhodovalo aj o rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov
uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6. Žalovaná v 1. rade navyše súhlasila s rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania, čím sa mohlo predísť trovám konania.
Z uvedených dôvodov je podľa odvolateľky nespravodlivé, aby bola zaviazaná na náhradu trov konania,
pretože tak ako žalovaný v 2. a v 3. rade aj žalovaná v 1. rade sa stala žalovanou bez svojho
pričinenia. Teda, aj keď už súd vyhlásil prijaté rozhodnutia za neplatné, nemal priznať žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania. Aj žalobkyňa veľkou mierou prispela svojim konaním ku stavu, ktorý
napáda žalobou. Žalovaná v 1. rade dáva do pozornosti, že žalobkyňa mala vedomosť o konaní
schôdze od 6. novembra 2007 a napriek tomu, že svoju prítomnosť dohodla so zvolávateľom, aj v deň
schôdze potvrdila žalovanej v 1. rade, že príde na schôdzu, následne poslala e-mail dve hodiny pred
konaním bez toho, aby na to niekoho osobne upozornila a to tak zvolávateľa ako aj ostatných susedov.
Súd ďalej nevzal na zreteľ skutočnosť, že žalobkyňa bola pozvaná na schôdzu 6 novembra 2007
pozvánkou zo dňa 11.10.2007 s tým istým programom ako schôdza 18.12.2007 s tým, že sa žalobkyňa
dňa 16. novembra 2007 so zvolávateľom schôdze dohodla na náhradnom termíne konania schôdze
dňa 18. decembra 2007 a bola jej aj navyše okrem toho dňa 7.12.2007 odoslaná pozvánka s tým, že
bola aj vyvesená v dome a teda bola žalobkyni doručená v zmluvnej aj zákonnej lehote. To, že si ju
žalobkyňa prevzala ako ona tvrdí 12.12.2007, nijako nepreukázala ani dôvod, prečo jej mala byť
doručená až v tento deň.
Podľa § 14 ods. 2, ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou
väčšinou zúčastnených; teda podľa odvolateľky bez ohľadu na platnosť plnej moci, čo bolo aj v prípade
schôdze dňa 18.12.2007, ktorá sa začala hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná , pretože bod 7 bol
obsiahnutý v pozvánke, nakoľko v pozvánke je uvedené pod bodom 8 prerokovanie ďalšej skutočnosti
týkajúcich sa domu. Prerokovanie zmeny zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má
navyše len deklaratórny a nie konštitutívny charakter.
Žalovaný v 2. rade potvrdil listom zo dňa 13.2.2012, že ako vlastník nebytového priestoru platne udelil
písomnú generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice a doložil to zriaďovacou listinou
Bytového podniku mesta Košice s úradne osvedčeným podpisom a uznesením MZ v F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004 tiež s úradným podpisom a navyše všeobecne záväznou platnosťou.
Podľa § 14 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala. Zákon neurčuje povinnosť mať úradne overenú plnú moc substitučného splnomocnenia,
je teda preukázané, že vlastník nebytového priestoru udelil Bytovému podniku mesta Košice generálnu
plnú moc s úradne overeným podpisom a nebolo povinnosťou Bytového podniku mesta Košice pri
udeľovaní plných mocí na zastupovanie vlastníka udeľovať tieto plné moci s úradne overeným
podpisom.
Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobkyňa sa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej v 1. rade navrhla rozsudok v napadnutej časti
potvrdiť. Zotrvala na doteraz prezentovaných tvrdeniach a dôkazoch, ktoré počas priebehu konania
prvostupňovému súdu predložila. Akcentovala na to, že skutočnosť že zvolávateľom schôdze bol
správca domu, nemení nič na tej skutočnosti, že žalovaná v 1. rade nebola oprávnená na zastupovanie
a hlasovanie v mene žalovaného v 2. rade.
Skutočnosť, že prvostupňový súd rozhodoval výlučne len o platnosti, resp. neplatnosti bodov pod
poradovým číslom 4 až 7 rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
vyplýva zo zásady občianskeho súdneho konania, podľa ktorej súd je viazaný návrhom žalobcu.
Nakoľko žalobkyňa navrhovala určiť len neplatnosť vo vzťahu k bodom 4 a 7 rozhodnutia schôdze,
prvostupňový súd nebol oprávnený svojvoľne rozhodnúť o zvyšných bodoch rozhodnutia.
Žalobkyňa sa nestotožnila s tvrdením žalovanej v 1. rade, že sa súd nevysporiadal so vzájomným
návrhom žalovanej v 1. rade predneseným na poslednom pojednávaní , aby sa rozhodlo aj o
rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6.
Vychádzajúc zo zápisnice z posledného pojednávania konaného dňa 9. marca 2012 je jednoznačne
zrejmé, že žalovaná v 1. rade nevzniesla protinávrh, podľa ktorého by prvostupňový súd mohol
rozhodnúť o neplatnosti aj v zvyšných bodov rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov.
Žalovaná v 1. rade vyjadrila len výlučne svoj názor: „teda podľa nich by mali byť určené všetky
rozhodnutia tejto schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov za neplatné“ uvedený názor však
nemožno považovať za protinávrh ako to tvrdí žalovaný v 1. rade. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade v
konaní súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania je absolútne irelevantné. Medzi
účastníkmi konania existovalo viacero sporných otázok, pre náležité zistenie skutkového stavu bolo
potrebné vykonať dokazovanie aj prostredníctvom výsluchu účastníkov konania, resp. navrhovaného
svedka. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že aj ona sa stala žalovanou bez svojho pričinenia, z vykonaného
dokazovania je bezpochyby zrejmé, že bola to práve žalovaná v 1. rade, ktorá zastupovala a hlasovala
v mene žalovaného v 2. rade na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a to aj
napriek tomu, že od neho nemala plnú moc, ktorá by bola v súlade s ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. V dôsledku tejto skutočnosti boli na schôdzi prijaté rozhodnutia pod poradovým číslom 4
a 7, ktoré je nutné považovať za neplatné. Preto nie je možné akceptovať námietku žalovanej v 1. rade,
podľa ktorej konanie začalo bez jej pričinenia. V prípade doručenia pozvánky na schôdzu konanú dňa
18.12.2007 žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovanej v 1. rade, podľa ktorej bola pozvánka doručená
žalobkyni včas, resp. bola údajne vyvesená v dome. V tejto súvislosti žalobkyňa odkazuje v plnom
rozsahu na svoje tvrdenia a dôkazy, ktoré prezentovala v priebehu konania.
Pokiaľ odvolateľka odkazuje v odvolaní na ust. § 14 ods. 2 druhej vety zákona č. 182/1993 Z.z.; „Ak
počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí
schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených“;
žalobkyňa dodáva, že dikcia zákona v § 14 ods. 2 pokračuje „to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa
odseku 3 § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i/ a ods. 3, § 8 a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i a § 10 ods. 1 a §
16 ods. 3 až 4. Vzhľadom na celé väčšie citované ustanovenie a nielen extrahovanú časť ako ju uviedla
žalovaná v 1. rade (ako aj predmet hlasovania je zrejmé, že námietka žalovanej v 1. rade, že pri
hlasovaní na schôdzi postačovala nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala
hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná, je v predmetnej veci absolútne irelevantná.
Zároveň žalobkyňa považuje za potrebné zdôrazniť, že počas konania nebolo vonkoncom preukázané,
kedy sa schôdza presne začala, čo potvrdzuje aj žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 9.02.2012.
Nevie odhadnúť, že „koľko asi meškala a teda koľko sa čakalo na žalobkyňu“.
Tvrdenie žalovanej v 1. rade, podľa ktorého bol bod 7 obsiahnutý v pozvánke pod bodom 8
(„prerokovanie ďalších skutočností týkajúcich sa domu) považuje žalobkyňa za neakceptovateľné,
nakoľko z uvedeného bodu nie je zrejmé, že na schôdzi malo dôjsť aj k prerokovaniu zmeny Zmluvy o
výkone správy. Vzhľadom k tejto skutočnosti nemožno konštatovať, že by vlastníci bytov a nebytových
priestorov boli náležite oboznámení s týmto bodom programu - hlasovanie.
Okrem vyššie uvedeného sa žalobca ani nestotožňuje s názorom žalovanej v 1. rade., podľa ktorého
žalovaný v 2. rade udelil generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, pretože svoje tvrdenia
opiera o zriaďovaciu listinu Bytového podniku mesta Košice a uznesenie MZ Y. F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004. Skutočnosť, že zriaďovacia listina obsahuje úradne uverejnený podpis, je vzhľadom na
prejednávanú vec absolútne irelevantná. V prípade predloženia uznesenia je bez pochyby zrejmé, že
body, o ktoré žalovaná, resp. žalovaný v 2. rade opiera svoje tvrdenie (§ 35 písm. i/a j/ v znení :
i/ používať všetky právne prostriedky na ochranu zvereného majetku, vrátane včasného uplatňovania
práv a oprávnených záujmov týkajúcich sa tohto majetku pred príslušnými orgánmi
j/ zastupovať v mesto v sporoch a konaniach týkajúcich sa zvereného majetku a s tým súvisiacich práv,
nemajú povahu generálneho splnomocnenia pre účasť bytového podniku na schôdzach vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome.
Vychádzajúc z dikcie uvedených bodov je bezpochyby zrejmé, že splnomocnenie sa týka výlučne
rokovaní úradného charakteru, prípadne konaní pred súdom, avšak v žiadnom prípade nie
zastupovania žalovaného v 2. rade na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Zároveň je nutné si uvedomiť, že z predmetného uznesenia vonkoncom nevyplýva, že by bol Bytový
podnik mesta Košice oprávnený splnomocniť tretiu osobu na výkon činnosti, na ktoré bol splnomocnený
žalovaný v 2. rade.
Aj keby bol odvolací súd toho názoru, že vyššie uvedené body splnomocňujú Bytový podnik mesta
Košice a aj na účasť na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, s čím žalobkyňa
nesúhlasí, takáto plná moc nemá náležitosti podľa ust. § 14 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko neobsahuje úradne overený podpis žalovaného v 2.
rade.
Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že náležitosti podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 14 ods. 5,
teda predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plnú moc udelená žalovanej v 1. rade zo
strany Bytového podniku mesta Košice. je teda bezpochyby zrejmé, že žalovaná nebola oprávnená na
schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome žalovaného v 2. rade zastupovať a hlasovať v
jeho mene. V neposlednom rade žalobkyňa poukazuje na nesprávnu interpretáciu ust. § 14 ods. 5, vety
druhej zákona č. 182/1993 Z.z., ktorá znie („ Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne, s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala“).
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je teda bezpochyby zrejmé, že slovo môže označuje
oprávnenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome splnomocniť inú osobu, aby ho na
schôdzi vlastníkov zastupovala. V prípade, ak takéto oprávnenie vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome využije, zákon mu priamo ukladá povinnosť, aby tak urobil na základe písomného
splnomocnenia s úradne overeným podpisom.
Výklad vyššie uvedeného ustanovenia podľa názoru žalovanej v 1. rade tým spôsobom, že pojem
„môže“ sa má vnímať ako možnosť vlastníka bytov alebo nebytových priestorov v dome písomne s
úradne overeným podpisom splnomocniť tretiu osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala, je
vonkoncom nesprávny. Žalobkyňa preto navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila trovy
odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 79,58 eur za podané vyjadrenie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalovaná v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. v
jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. po tom, čo miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s
ust. § 156 ods. 3 O.s.p..
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti s poukazom na ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok potvrdil.
Žalovaná v 1. rade uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení sa
týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorom aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je nepochybné, že rozhodol o neplatnosti rozhodnutia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov obsiahnutých v zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov zo dňa 18.12.2007 pod poradovým Č. Xa X, na základe práva prehlasovaného
spoluvlastníka podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/93 Z.z. podať v prekluzívnej lehote žalobu na súd.
Zároveň však súd prvého stupňa uviedol, že sú tu dôvody aj na vyslovenie absolútnej neplatnosti
rozhodnutia vlastníkov bytov.
Za prehlasovaného vlastníka bytu a nebytových priestorov v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993
Z.z. je treba okrem vlastníka, ktorý bol na schôdzi zhromaždenia vlastníkov prítomný a hlasoval proti,
považovať rovnako aj vlastníka, ktorý na schôdzi nebol prítomný v dôsledku napr. chybného
predvolania na zhromaždenie (schôdzu vlastníkov), ako tomu bolo v danom prípade.
Rovnako neobstojí námietka žalovanej, že sa súd nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1.
rade predneseným na poslednom pojednávaní. Žalovaná v 1. rade protinávrh v konaní nevzniesla.
Rovnako je irelevantná aj námietka žalovanej v 1. rade, že pri hlasovaní na schôdzi postačovala
nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala hodinu po čase, keďže
ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. vyslovene uvádza, v akých prípadoch hlasovania to
neplatí.
Zároveň súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade neudelil platnú generálnu
plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, a navyše náležitostí uvedené v ust. § 14 ods. 5
predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plná moc udelená žalovanej v 1. rade zo strany
Bytového podniku mesta Košíc. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. neumožňuje, aby splnomocnená osoba, ktorá má vlastníka bytu, alebo nebytového
priestoru na schôdzi zastupovať, splnomocnila ďalšiu osobu na zastupovanie.
Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti, t.j. vo výroku, ktorým určil, že rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedené pod
poradovým číslom 4 a 7 sú neplatné ako aj vecne správny potvrdil.
Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne
a žalovaného v 1. rade.
Aj v odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, preto odvolací súd aplikoval pre výrok o náhrade trov
konania ustanovenie § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešnú žalovanú
nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 79,58 eur, ktoré pozostávajú z jedného úkonu
právnej služby vyjadrenie sa k odvolaniu 58,69 eur, teda za jeden úkon právnej služby predstavujúci
1/13-inu výpočtového základu, keďže hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch +
režijný paušál 1 x 7,63 eur + 20% DPH 13,26 eur, spolu trovy žalobkyne v odvolacom konaní
predstavujú 79,58 eur.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome X. B. N.. Č.. X v F. zo dňa 18.12.2007 obsiahnuté v zápisnici zo schôdze
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom dome na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 18.12.2007
uvedené pod poradovým č. 4 a 7 sú neplatné. Žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol. Žalovanej
v 1. rade uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 783,79 eur do rúk právneho
zástupcu žalobkyne, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V právnom vzťahu medzi
žalobcom a žalovanými v 2. a 3. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bolo nesporné a preukázané z výpisu listu
vlastníctva č. XXXXX Správy katastra pre okres Košice I, obec F.-R. H., katastrálne územie R. H., že v
čase začatia konania boli žalobkyňa v 1. rade, žalovaní v 1.a 2. rade podielovými spoluvlastníkmi
bytového domu súp. č. XXX X. N.. B. Č.. X Y. F. postaveného na parcele č. XXXX. Žalobkyňa vlastnila v
tomto bytovom dome byt Č.. X C. L. Č.. X, spoločné časti a zariadenia bytového domu, žalovaná v 1.
rade vlastnila byt č. 2, 4 a 5, spoločné časti a zariadenia domu a žalovaný v 2. rade vlastnil jeden
nebytový priestor, ako aj spoločné časti a zariadenia domu. Okrem toho žalobkyňa v 1. rade a žalovaná
v 1. rade vlastnili v tomto bytovom dome aj rozostavané bytové a nebytové priestory. Žalovaný v 3.
rade sa stal vlastníkom nebytového priestoru na základe darovacej zmluvy zo dňa 13.5.2009. Medzi
účastníkmi konania bola nesporná aj skutočnosť, že správcom bytového domu v čase konania schôdze
vlastníkov bytov, ktorá je predmetom tohto sporu: dňa 18.12.2007 bola You in media, s.r.o. zastúpená
konateľom Y. R..
Súd prvého stupňa sa v rámci dokazovania oboznámil so zmluvami o výkone správy uzavretými
správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 27.
júna 2006 a 12.02.2008 korešpondenciou žalobkyne so správcom You in media, s.r.o., s pozvánkou na
schôdzu vlastníkov bytov na 18.12.2007, so zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov zo dňa 18.12.2007, s plnou mocou, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na tejto schôdzi na
zastupovanie žalovaného v 2. rade a s výpismi LV č. XXXXX v čase začatia konania a v čase
rozhodnutia súdu, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedka Viliama Schillera.
Z vykonaného dokazovania a v súlade s ust. § 14 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 5 ust. § 8a ods. 1 a ods. 6
zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase konania schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov a ust. § 39 OZ ako aj ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, na základe
vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žaloba
žalobkyne je odôvodnená pokiaľ sa domáha určenia absolútnej neplatnosti rozhodnutia schôdze
vlastníkov bytov vo forme uznesenia č. 4 a č. 7 dňa 18.12.2007. Súd dospel k záveru, že existujú tu
viaceré dôvody neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov, ktoré spočívajú v tom, že táto
schôdza vlastníkov bytov sa uskutočnila v rozpore so zákonom. Žalobkyňa neobdržala pozvánku v 10
dňovej lehote pred dňom konania schôdze, pričom 10 dňová lehota bola určená v článku IV. bod 4, 6
Zmluvy o výkone správy zo dňa 27. júna 2006 platnej v čase konania tejto schôdze, žalovaná v 1. rade
mala na tejto schôdzi vlastníkov bytov 3 hlasy, keďže vlastnila tri byty v obytnom dome, a nemala
overenú plnú moc zo strany žalovaného v 2. rade na jeho zastupovanie na tejto schôdzi vlastníkov
bytov v súlade s ust. § 14 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov. Pri posudzovaní tejto plnej moci dospel
súd prvého stupňa k záveru, že zákon upravuje iba jednu formu plnej moci, ktorou môže vlastník bytu
alebo nebytového priestoru písomne splnomocniť niekoho iného na svoje zastupovanie: s úradne
overeným podpisom a nerozlišuje medzi vlastníkom fyzickou a právnickou osobou. Preto pokiaľ táto
plná moc nespĺňala zákonné podmienky, nebola platná a na základe nej žalovaná v 1. rade nemohla
zastupovať žalovaného v 2. rade na tejto schôdzi. Preto zo šiestich hlasov všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v obytnom dome na tejto schôdzi žalovaná v 1. rade disponovala iba tromi
hlasmi a preto schôdza vlastníkov bytov dňa 18.12.2007 nebola uznášania schopná.
Ďalej súd prvého stupňa zistil, že napriek programu, ktorý bol v pozvánke schôdze vlastníkov bytov
uvedený, sa schôdza zaoberala aj bodom naviac, a to schválením zmeny zmluvy o výkone správy,
ktorý bod programu v pozvánke vôbec obsiahnutý nebol. Preto schôdza vlastníkov bytov nebola
oprávnená o tomto bode programu rokovať a platne rozhodovať.
Naviac z plnej moci, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na zastupovanie žalovaného v 2. rade
jednoznačne vyplýva, že bola oprávnená zastupovať žalovaného v 2. rade iba pri rokovaní o programe,
ktorý bol obsiahnutý v pozvánke, teda pokiaľ by plná moc aj bola platná, ani za takýchto okolností by
nebola oprávnená žalovaná v 1. rade zastupovať žalovaného v 2. rade v bode, ktorý v programe
obsiahnutý nebol.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaná obdržala písomné výsledky hlasovania vo
forme zápisnice z rokovania schôdze vlastníkov bytov až 3.1.2008 (žiadny iný dátum doručenia, ani iný
spôsob doručenia žalobkyni preukázaný nebol), a preto ňou podaná žaloba dňa 18.1.2008 bola
podaná včas. Zároveň však sa však súd prvého stupňa stotožnil aj s tvrdením právneho zástupcu
žalobkyne, ktorý uviedol, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť napadnutých rozhodnutí schôdze
vlastníkov bytov, žalobkyňa by mala právo podať žalobu aj neskôr, a to kedykoľvek.
Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že rokovanie schôdze vlastníkov bytov
18.12.2007 nemohlo prijímať platné rozhodnutia, avšak vzhľadom na to, že v tomto konaní žalobkyňa
uplatnila iba neplatnosť uznesenia pod č. 4 a 7, súd bol viazaný petitom žaloby a tento petit prekročiť
nemohol.
Pokiaľ žalovaná v 1. rade namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu zo strany žalobkyne
podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., súd prvého stupňa dospel k tomu záveru, že vzhľadom na znenie § 14
ods. 4 Zákona o vlastníctve bytov, kedy samotný zákon predpokladá možnosť vlastníka bytov a
nebytových priestorov podať žalobu na súde, nie je potrebné osobitne preukazovať naliehavý právny
záujem žalobkyne na určení neplatnosti ňou napadnutých rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov.
Podanie takejto žaloby samotný zákon predpokladá.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody neplatnosti rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov zo dňa
18.12.2007 sa súd prvého stupňa ďalšími námietkami žalovanej v 1. rade nezoberal, lebo ich
považoval za právne irelevantné a z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol, pretože v čase rozhodnutia súdu žalovaný v 2.
rade nebol pasívne vecne legitimovaný, nebol vlastníkom žiadneho priestoru v obytnom dome na
Zvonárskej ul. č. 9 v Košiciach. Do práv a povinností žalovaného v 2. rade po predaji nebytového
priestoru v obytnom dome vstúpil žalovaný v 3. rade, ktorý sa stal účastníkom konania na strane
žalovaných. Výrok o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade odôvodnil úspechom
žalobkyne v konaní v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré trovy predstavovali zaplatený súdny
poplatok zo žaloby v sume 99,58 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 786,89 eur za 10 úkonov
právnej služby 10 x režijný paušál a DPH.
Trovy konania spolu predstavujú 786,89 eur. Pretože právny zástupca žalobkyne uplatnil trovy v nižšej
výške 783,79 eur, priznal mu náhradu trov konania v uplatnenej výške v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p..
Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovanému v 2. rade trovy konania nevznikli a žalovaný v 3. rade sa stal účastníkom konania v
priebehu konania a strane žalovaných bez svojho pričinenia. Vzhľadom na jeho vyjadrenie, že so
žalobou súhlasí, náhradu trov konania vo vzťahu žalovaného v 3. rade a žalobkyne nepriznal v súlade s
ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pričom prihliadol na toto osobitné postavenie žalovaného v 3. rade v tomto
súdnom spore.
Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov obsiahnuté v Zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa
18.12.2007, ako aj čo do výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade podala
odvolanie žalovaná v 1. rade. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. ,
teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V dôvodoch odvolania poukázala na to, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu súd
vyhlásil schôdzu za neplatnú, či dôvod vidí v absolútnej neplatnosti konania tejto schôdze, alebo na
základe relatívnej neplatnosti a práva prehlasovaného spoluvlastníka podať žalobu na súd v
prekluzívnej lehote (navrhovateľka podľa odvolateľka nemôže používať právo prehlasovaného
spoluvlastníka). Žalovaná v 1. rade akcentovala na to, že svojim konaním nedala príčinu na dané súdne
konanie, pretože zvolávateľom schôdze bol správca domu a on zodpovedá za riadne zvolanie schôdze.
Žalovaná v 1. rade viackrát počas konania oznámila, že nemá záujem viesť dané súdne konanie a
navrhla, aby buď celá schôdza, všetky body boli vyhlásené za neplatné alebo všetky ponechané v
platnosti. Súd však pripustil čiastočné späťvzatie návrhu, čím zadal príčinu na ďalšie konanie, nakoľko
podľa odôvodnenia mal súd za to, že ide o pravdepodobne o absolútnu neplatnosť napadnutých
rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov. Pretože základná vec riešená schôdzou, a to zníženie príspevku
do fondu prevádzky, údržby a opráv pre neplatenie príspevkov žalobkyne, svojim postupom a
rozhodnutím súd ponechal v platnosti, bude vecou nového správcu alebo žalovanej v 1. rade podať
ďalšiu žalobu na súd o neplatnosť aj ostatných ustanovení, čo je v rozpore so zásadou efektívnosti a
hospodárnosti súdneho konania.
Súd sa navyše nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1. rade prednesenom na poslednom
pojednávaní, aby sa rozhodovalo aj o rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov
uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6. Žalovaná v 1. rade navyše súhlasila s rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania, čím sa mohlo predísť trovám konania.
Z uvedených dôvodov je podľa odvolateľky nespravodlivé, aby bola zaviazaná na náhradu trov konania,
pretože tak ako žalovaný v 2. a v 3. rade aj žalovaná v 1. rade sa stala žalovanou bez svojho
pričinenia. Teda, aj keď už súd vyhlásil prijaté rozhodnutia za neplatné, nemal priznať žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania. Aj žalobkyňa veľkou mierou prispela svojim konaním ku stavu, ktorý
napáda žalobou. Žalovaná v 1. rade dáva do pozornosti, že žalobkyňa mala vedomosť o konaní
schôdze od 6. novembra 2007 a napriek tomu, že svoju prítomnosť dohodla so zvolávateľom, aj v deň
schôdze potvrdila žalovanej v 1. rade, že príde na schôdzu, následne poslala e-mail dve hodiny pred
konaním bez toho, aby na to niekoho osobne upozornila a to tak zvolávateľa ako aj ostatných susedov.
Súd ďalej nevzal na zreteľ skutočnosť, že žalobkyňa bola pozvaná na schôdzu 6 novembra 2007
pozvánkou zo dňa 11.10.2007 s tým istým programom ako schôdza 18.12.2007 s tým, že sa žalobkyňa
dňa 16. novembra 2007 so zvolávateľom schôdze dohodla na náhradnom termíne konania schôdze
dňa 18. decembra 2007 a bola jej aj navyše okrem toho dňa 7.12.2007 odoslaná pozvánka s tým, že
bola aj vyvesená v dome a teda bola žalobkyni doručená v zmluvnej aj zákonnej lehote. To, že si ju
žalobkyňa prevzala ako ona tvrdí 12.12.2007, nijako nepreukázala ani dôvod, prečo jej mala byť
doručená až v tento deň.
Podľa § 14 ods. 2, ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou
väčšinou zúčastnených; teda podľa odvolateľky bez ohľadu na platnosť plnej moci, čo bolo aj v prípade
schôdze dňa 18.12.2007, ktorá sa začala hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná , pretože bod 7 bol
obsiahnutý v pozvánke, nakoľko v pozvánke je uvedené pod bodom 8 prerokovanie ďalšej skutočnosti
týkajúcich sa domu. Prerokovanie zmeny zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má
navyše len deklaratórny a nie konštitutívny charakter.
Žalovaný v 2. rade potvrdil listom zo dňa 13.2.2012, že ako vlastník nebytového priestoru platne udelil
písomnú generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice a doložil to zriaďovacou listinou
Bytového podniku mesta Košice s úradne osvedčeným podpisom a uznesením MZ v F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004 tiež s úradným podpisom a navyše všeobecne záväznou platnosťou.
Podľa § 14 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala. Zákon neurčuje povinnosť mať úradne overenú plnú moc substitučného splnomocnenia,
je teda preukázané, že vlastník nebytového priestoru udelil Bytovému podniku mesta Košice generálnu
plnú moc s úradne overeným podpisom a nebolo povinnosťou Bytového podniku mesta Košice pri
udeľovaní plných mocí na zastupovanie vlastníka udeľovať tieto plné moci s úradne overeným
podpisom.
Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobkyňa sa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej v 1. rade navrhla rozsudok v napadnutej časti
potvrdiť. Zotrvala na doteraz prezentovaných tvrdeniach a dôkazoch, ktoré počas priebehu konania
prvostupňovému súdu predložila. Akcentovala na to, že skutočnosť že zvolávateľom schôdze bol
správca domu, nemení nič na tej skutočnosti, že žalovaná v 1. rade nebola oprávnená na zastupovanie
a hlasovanie v mene žalovaného v 2. rade.
Skutočnosť, že prvostupňový súd rozhodoval výlučne len o platnosti, resp. neplatnosti bodov pod
poradovým číslom 4 až 7 rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
vyplýva zo zásady občianskeho súdneho konania, podľa ktorej súd je viazaný návrhom žalobcu.
Nakoľko žalobkyňa navrhovala určiť len neplatnosť vo vzťahu k bodom 4 a 7 rozhodnutia schôdze,
prvostupňový súd nebol oprávnený svojvoľne rozhodnúť o zvyšných bodoch rozhodnutia.
Žalobkyňa sa nestotožnila s tvrdením žalovanej v 1. rade, že sa súd nevysporiadal so vzájomným
návrhom žalovanej v 1. rade predneseným na poslednom pojednávaní , aby sa rozhodlo aj o
rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6.
Vychádzajúc zo zápisnice z posledného pojednávania konaného dňa 9. marca 2012 je jednoznačne
zrejmé, že žalovaná v 1. rade nevzniesla protinávrh, podľa ktorého by prvostupňový súd mohol
rozhodnúť o neplatnosti aj v zvyšných bodov rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov.
Žalovaná v 1. rade vyjadrila len výlučne svoj názor: „teda podľa nich by mali byť určené všetky
rozhodnutia tejto schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov za neplatné“ uvedený názor však
nemožno považovať za protinávrh ako to tvrdí žalovaný v 1. rade. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade v
konaní súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania je absolútne irelevantné. Medzi
účastníkmi konania existovalo viacero sporných otázok, pre náležité zistenie skutkového stavu bolo
potrebné vykonať dokazovanie aj prostredníctvom výsluchu účastníkov konania, resp. navrhovaného
svedka. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že aj ona sa stala žalovanou bez svojho pričinenia, z vykonaného
dokazovania je bezpochyby zrejmé, že bola to práve žalovaná v 1. rade, ktorá zastupovala a hlasovala
v mene žalovaného v 2. rade na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a to aj
napriek tomu, že od neho nemala plnú moc, ktorá by bola v súlade s ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. V dôsledku tejto skutočnosti boli na schôdzi prijaté rozhodnutia pod poradovým číslom 4
a 7, ktoré je nutné považovať za neplatné. Preto nie je možné akceptovať námietku žalovanej v 1. rade,
podľa ktorej konanie začalo bez jej pričinenia. V prípade doručenia pozvánky na schôdzu konanú dňa
18.12.2007 žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovanej v 1. rade, podľa ktorej bola pozvánka doručená
žalobkyni včas, resp. bola údajne vyvesená v dome. V tejto súvislosti žalobkyňa odkazuje v plnom
rozsahu na svoje tvrdenia a dôkazy, ktoré prezentovala v priebehu konania.
Pokiaľ odvolateľka odkazuje v odvolaní na ust. § 14 ods. 2 druhej vety zákona č. 182/1993 Z.z.; „Ak
počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí
schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených“;
žalobkyňa dodáva, že dikcia zákona v § 14 ods. 2 pokračuje „to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa
odseku 3 § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i/ a ods. 3, § 8 a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i a § 10 ods. 1 a §
16 ods. 3 až 4. Vzhľadom na celé väčšie citované ustanovenie a nielen extrahovanú časť ako ju uviedla
žalovaná v 1. rade (ako aj predmet hlasovania je zrejmé, že námietka žalovanej v 1. rade, že pri
hlasovaní na schôdzi postačovala nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala
hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná, je v predmetnej veci absolútne irelevantná.
Zároveň žalobkyňa považuje za potrebné zdôrazniť, že počas konania nebolo vonkoncom preukázané,
kedy sa schôdza presne začala, čo potvrdzuje aj žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 9.02.2012.
Nevie odhadnúť, že „koľko asi meškala a teda koľko sa čakalo na žalobkyňu“.
Tvrdenie žalovanej v 1. rade, podľa ktorého bol bod 7 obsiahnutý v pozvánke pod bodom 8
(„prerokovanie ďalších skutočností týkajúcich sa domu) považuje žalobkyňa za neakceptovateľné,
nakoľko z uvedeného bodu nie je zrejmé, že na schôdzi malo dôjsť aj k prerokovaniu zmeny Zmluvy o
výkone správy. Vzhľadom k tejto skutočnosti nemožno konštatovať, že by vlastníci bytov a nebytových
priestorov boli náležite oboznámení s týmto bodom programu - hlasovanie.
Okrem vyššie uvedeného sa žalobca ani nestotožňuje s názorom žalovanej v 1. rade., podľa ktorého
žalovaný v 2. rade udelil generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, pretože svoje tvrdenia
opiera o zriaďovaciu listinu Bytového podniku mesta Košice a uznesenie MZ Y. F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004. Skutočnosť, že zriaďovacia listina obsahuje úradne uverejnený podpis, je vzhľadom na
prejednávanú vec absolútne irelevantná. V prípade predloženia uznesenia je bez pochyby zrejmé, že
body, o ktoré žalovaná, resp. žalovaný v 2. rade opiera svoje tvrdenie (§ 35 písm. i/a j/ v znení :
i/ používať všetky právne prostriedky na ochranu zvereného majetku, vrátane včasného uplatňovania
práv a oprávnených záujmov týkajúcich sa tohto majetku pred príslušnými orgánmi
j/ zastupovať v mesto v sporoch a konaniach týkajúcich sa zvereného majetku a s tým súvisiacich práv,
nemajú povahu generálneho splnomocnenia pre účasť bytového podniku na schôdzach vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome.
Vychádzajúc z dikcie uvedených bodov je bezpochyby zrejmé, že splnomocnenie sa týka výlučne
rokovaní úradného charakteru, prípadne konaní pred súdom, avšak v žiadnom prípade nie
zastupovania žalovaného v 2. rade na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Zároveň je nutné si uvedomiť, že z predmetného uznesenia vonkoncom nevyplýva, že by bol Bytový
podnik mesta Košice oprávnený splnomocniť tretiu osobu na výkon činnosti, na ktoré bol splnomocnený
žalovaný v 2. rade.
Aj keby bol odvolací súd toho názoru, že vyššie uvedené body splnomocňujú Bytový podnik mesta
Košice a aj na účasť na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, s čím žalobkyňa
nesúhlasí, takáto plná moc nemá náležitosti podľa ust. § 14 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko neobsahuje úradne overený podpis žalovaného v 2.
rade.
Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že náležitosti podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 14 ods. 5,
teda predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plnú moc udelená žalovanej v 1. rade zo
strany Bytového podniku mesta Košice. je teda bezpochyby zrejmé, že žalovaná nebola oprávnená na
schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome žalovaného v 2. rade zastupovať a hlasovať v
jeho mene. V neposlednom rade žalobkyňa poukazuje na nesprávnu interpretáciu ust. § 14 ods. 5, vety
druhej zákona č. 182/1993 Z.z., ktorá znie („ Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne, s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala“).
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je teda bezpochyby zrejmé, že slovo môže označuje
oprávnenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome splnomocniť inú osobu, aby ho na
schôdzi vlastníkov zastupovala. V prípade, ak takéto oprávnenie vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome využije, zákon mu priamo ukladá povinnosť, aby tak urobil na základe písomného
splnomocnenia s úradne overeným podpisom.
Výklad vyššie uvedeného ustanovenia podľa názoru žalovanej v 1. rade tým spôsobom, že pojem
„môže“ sa má vnímať ako možnosť vlastníka bytov alebo nebytových priestorov v dome písomne s
úradne overeným podpisom splnomocniť tretiu osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala, je
vonkoncom nesprávny. Žalobkyňa preto navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila trovy
odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 79,58 eur za podané vyjadrenie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalovaná v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. v
jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. po tom, čo miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s
ust. § 156 ods. 3 O.s.p..
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti s poukazom na ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok potvrdil.
Žalovaná v 1. rade uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení sa
týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorom aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je nepochybné, že rozhodol o neplatnosti rozhodnutia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov obsiahnutých v zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov zo dňa 18.12.2007 pod poradovým Č. Xa X, na základe práva prehlasovaného
spoluvlastníka podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/93 Z.z. podať v prekluzívnej lehote žalobu na súd.
Zároveň však súd prvého stupňa uviedol, že sú tu dôvody aj na vyslovenie absolútnej neplatnosti
rozhodnutia vlastníkov bytov.
Za prehlasovaného vlastníka bytu a nebytových priestorov v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993
Z.z. je treba okrem vlastníka, ktorý bol na schôdzi zhromaždenia vlastníkov prítomný a hlasoval proti,
považovať rovnako aj vlastníka, ktorý na schôdzi nebol prítomný v dôsledku napr. chybného
predvolania na zhromaždenie (schôdzu vlastníkov), ako tomu bolo v danom prípade.
Rovnako neobstojí námietka žalovanej, že sa súd nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1.
rade predneseným na poslednom pojednávaní. Žalovaná v 1. rade protinávrh v konaní nevzniesla.
Rovnako je irelevantná aj námietka žalovanej v 1. rade, že pri hlasovaní na schôdzi postačovala
nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala hodinu po čase, keďže
ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. vyslovene uvádza, v akých prípadoch hlasovania to
neplatí.
Zároveň súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade neudelil platnú generálnu
plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, a navyše náležitostí uvedené v ust. § 14 ods. 5
predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plná moc udelená žalovanej v 1. rade zo strany
Bytového podniku mesta Košíc. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. neumožňuje, aby splnomocnená osoba, ktorá má vlastníka bytu, alebo nebytového
priestoru na schôdzi zastupovať, splnomocnila ďalšiu osobu na zastupovanie.
Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti, t.j. vo výroku, ktorým určil, že rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedené pod
poradovým číslom 4 a 7 sú neplatné ako aj vecne správny potvrdil.
Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne
a žalovaného v 1. rade.
Aj v odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, preto odvolací súd aplikoval pre výrok o náhrade trov
konania ustanovenie § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešnú žalovanú
nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 79,58 eur, ktoré pozostávajú z jedného úkonu
právnej služby vyjadrenie sa k odvolaniu 58,69 eur, teda za jeden úkon právnej služby predstavujúci
1/13-inu výpočtového základu, keďže hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch +
režijný paušál 1 x 7,63 eur + 20% DPH 13,26 eur, spolu trovy žalobkyne v odvolacom konaní
predstavujú 79,58 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
REPUBLIKY
Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:
7108201408
3Co/190/2012
Krajský súd Košice
JUDr. Eva Feťková
ECLI:SK:KSKE:2013:7108201408.1
15.08.2013
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.
Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v právnej veci žalobkyne A.. E. P.F., X..
XX.X.XXXX, L. F., B. Č.. X, zastúpenej JUDr. Richardom Kovalčíkom advokátom Advokátskej
kancelárie v Košiciach, Južná tr. č. 2/A proti žalovaným v X. K. C. P., X.. XX.X.XXXX, L. F., L. Č.. XX,
zastúpenej JUDr. Miroslavom Sklenárom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kováčska č. 40, v 2. rade
Mestu Košice, Tr. SNP č. 48//A, Košice, IČO: XX XXX XXX, v 3. rade J. Y., X.. XX.X.XXXX, L. F., J. Č..
X, zastúpenému advokátkou JUDr. Eva Ludvíková, s.r.o., Štefánikova č. 42, Košice v konaní o určenie
neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, o odvolaní žalovanej v 1.
rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 18C 21/2008-233 zo dňa 9. marca 2012 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd prvého stupňa určil, že
rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na B. N.. Č.. X Y. F. B. dňa
18.12.2007 obsiahnuté v zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom
dome na B. N. Č.. X Y. F. zo dňa 18.12.2007 uvedené pod poradovým č. 4 a 7 sú neplatné, ako aj vo
výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 79,58 eur na účet advokáta
JUDr. Richarda Kovalčíka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome X. B. N.. Č.. X v F. zo dňa 18.12.2007 obsiahnuté v zápisnici zo schôdze
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom dome na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 18.12.2007
uvedené pod poradovým č. 4 a 7 sú neplatné. Žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol. Žalovanej
v 1. rade uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 783,79 eur do rúk právneho
zástupcu žalobkyne, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V právnom vzťahu medzi
žalobcom a žalovanými v 2. a 3. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bolo nesporné a preukázané z výpisu listu
vlastníctva č. XXXXX Správy katastra pre okres Košice I, obec F.-R. H., katastrálne územie R. H., že v
čase začatia konania boli žalobkyňa v 1. rade, žalovaní v 1.a 2. rade podielovými spoluvlastníkmi
bytového domu súp. č. XXX X. N.. B. Č.. X Y. F. postaveného na parcele č. XXXX. Žalobkyňa vlastnila v
tomto bytovom dome byt Č.. X C. L. Č.. X, spoločné časti a zariadenia bytového domu, žalovaná v 1.
rade vlastnila byt č. 2, 4 a 5, spoločné časti a zariadenia domu a žalovaný v 2. rade vlastnil jeden
nebytový priestor, ako aj spoločné časti a zariadenia domu. Okrem toho žalobkyňa v 1. rade a žalovaná
v 1. rade vlastnili v tomto bytovom dome aj rozostavané bytové a nebytové priestory. Žalovaný v 3.
rade sa stal vlastníkom nebytového priestoru na základe darovacej zmluvy zo dňa 13.5.2009. Medzi
účastníkmi konania bola nesporná aj skutočnosť, že správcom bytového domu v čase konania schôdze
vlastníkov bytov, ktorá je predmetom tohto sporu: dňa 18.12.2007 bola You in media, s.r.o. zastúpená
konateľom Y. R..
Súd prvého stupňa sa v rámci dokazovania oboznámil so zmluvami o výkone správy uzavretými
správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 27.
júna 2006 a 12.02.2008 korešpondenciou žalobkyne so správcom You in media, s.r.o., s pozvánkou na
schôdzu vlastníkov bytov na 18.12.2007, so zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov zo dňa 18.12.2007, s plnou mocou, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na tejto schôdzi na
zastupovanie žalovaného v 2. rade a s výpismi LV č. XXXXX v čase začatia konania a v čase
rozhodnutia súdu, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedka Viliama Schillera.
Z vykonaného dokazovania a v súlade s ust. § 14 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 5 ust. § 8a ods. 1 a ods. 6
zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase konania schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov a ust. § 39 OZ ako aj ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, na základe
vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žaloba
žalobkyne je odôvodnená pokiaľ sa domáha určenia absolútnej neplatnosti rozhodnutia schôdze
vlastníkov bytov vo forme uznesenia č. 4 a č. 7 dňa 18.12.2007. Súd dospel k záveru, že existujú tu
viaceré dôvody neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov, ktoré spočívajú v tom, že táto
schôdza vlastníkov bytov sa uskutočnila v rozpore so zákonom. Žalobkyňa neobdržala pozvánku v 10
dňovej lehote pred dňom konania schôdze, pričom 10 dňová lehota bola určená v článku IV. bod 4, 6
Zmluvy o výkone správy zo dňa 27. júna 2006 platnej v čase konania tejto schôdze, žalovaná v 1. rade
mala na tejto schôdzi vlastníkov bytov 3 hlasy, keďže vlastnila tri byty v obytnom dome, a nemala
overenú plnú moc zo strany žalovaného v 2. rade na jeho zastupovanie na tejto schôdzi vlastníkov
bytov v súlade s ust. § 14 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov. Pri posudzovaní tejto plnej moci dospel
súd prvého stupňa k záveru, že zákon upravuje iba jednu formu plnej moci, ktorou môže vlastník bytu
alebo nebytového priestoru písomne splnomocniť niekoho iného na svoje zastupovanie: s úradne
overeným podpisom a nerozlišuje medzi vlastníkom fyzickou a právnickou osobou. Preto pokiaľ táto
plná moc nespĺňala zákonné podmienky, nebola platná a na základe nej žalovaná v 1. rade nemohla
zastupovať žalovaného v 2. rade na tejto schôdzi. Preto zo šiestich hlasov všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v obytnom dome na tejto schôdzi žalovaná v 1. rade disponovala iba tromi
hlasmi a preto schôdza vlastníkov bytov dňa 18.12.2007 nebola uznášania schopná.
Ďalej súd prvého stupňa zistil, že napriek programu, ktorý bol v pozvánke schôdze vlastníkov bytov
uvedený, sa schôdza zaoberala aj bodom naviac, a to schválením zmeny zmluvy o výkone správy,
ktorý bod programu v pozvánke vôbec obsiahnutý nebol. Preto schôdza vlastníkov bytov nebola
oprávnená o tomto bode programu rokovať a platne rozhodovať.
Naviac z plnej moci, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na zastupovanie žalovaného v 2. rade
jednoznačne vyplýva, že bola oprávnená zastupovať žalovaného v 2. rade iba pri rokovaní o programe,
ktorý bol obsiahnutý v pozvánke, teda pokiaľ by plná moc aj bola platná, ani za takýchto okolností by
nebola oprávnená žalovaná v 1. rade zastupovať žalovaného v 2. rade v bode, ktorý v programe
obsiahnutý nebol.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaná obdržala písomné výsledky hlasovania vo
forme zápisnice z rokovania schôdze vlastníkov bytov až 3.1.2008 (žiadny iný dátum doručenia, ani iný
spôsob doručenia žalobkyni preukázaný nebol), a preto ňou podaná žaloba dňa 18.1.2008 bola
podaná včas. Zároveň však sa však súd prvého stupňa stotožnil aj s tvrdením právneho zástupcu
žalobkyne, ktorý uviedol, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť napadnutých rozhodnutí schôdze
vlastníkov bytov, žalobkyňa by mala právo podať žalobu aj neskôr, a to kedykoľvek.
Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že rokovanie schôdze vlastníkov bytov
18.12.2007 nemohlo prijímať platné rozhodnutia, avšak vzhľadom na to, že v tomto konaní žalobkyňa
uplatnila iba neplatnosť uznesenia pod č. 4 a 7, súd bol viazaný petitom žaloby a tento petit prekročiť
nemohol.
Pokiaľ žalovaná v 1. rade namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu zo strany žalobkyne
podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., súd prvého stupňa dospel k tomu záveru, že vzhľadom na znenie § 14
ods. 4 Zákona o vlastníctve bytov, kedy samotný zákon predpokladá možnosť vlastníka bytov a
nebytových priestorov podať žalobu na súde, nie je potrebné osobitne preukazovať naliehavý právny
záujem žalobkyne na určení neplatnosti ňou napadnutých rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov.
Podanie takejto žaloby samotný zákon predpokladá.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody neplatnosti rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov zo dňa
18.12.2007 sa súd prvého stupňa ďalšími námietkami žalovanej v 1. rade nezoberal, lebo ich
považoval za právne irelevantné a z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol, pretože v čase rozhodnutia súdu žalovaný v 2.
rade nebol pasívne vecne legitimovaný, nebol vlastníkom žiadneho priestoru v obytnom dome na
Zvonárskej ul. č. 9 v Košiciach. Do práv a povinností žalovaného v 2. rade po predaji nebytového
priestoru v obytnom dome vstúpil žalovaný v 3. rade, ktorý sa stal účastníkom konania na strane
žalovaných. Výrok o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade odôvodnil úspechom
žalobkyne v konaní v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré trovy predstavovali zaplatený súdny
poplatok zo žaloby v sume 99,58 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 786,89 eur za 10 úkonov
právnej služby 10 x režijný paušál a DPH.
Trovy konania spolu predstavujú 786,89 eur. Pretože právny zástupca žalobkyne uplatnil trovy v nižšej
výške 783,79 eur, priznal mu náhradu trov konania v uplatnenej výške v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p..
Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovanému v 2. rade trovy konania nevznikli a žalovaný v 3. rade sa stal účastníkom konania v
priebehu konania a strane žalovaných bez svojho pričinenia. Vzhľadom na jeho vyjadrenie, že so
žalobou súhlasí, náhradu trov konania vo vzťahu žalovaného v 3. rade a žalobkyne nepriznal v súlade s
ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pričom prihliadol na toto osobitné postavenie žalovaného v 3. rade v tomto
súdnom spore.
Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov obsiahnuté v Zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa
18.12.2007, ako aj čo do výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade podala
odvolanie žalovaná v 1. rade. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. ,
teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V dôvodoch odvolania poukázala na to, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu súd
vyhlásil schôdzu za neplatnú, či dôvod vidí v absolútnej neplatnosti konania tejto schôdze, alebo na
základe relatívnej neplatnosti a práva prehlasovaného spoluvlastníka podať žalobu na súd v
prekluzívnej lehote (navrhovateľka podľa odvolateľka nemôže používať právo prehlasovaného
spoluvlastníka). Žalovaná v 1. rade akcentovala na to, že svojim konaním nedala príčinu na dané súdne
konanie, pretože zvolávateľom schôdze bol správca domu a on zodpovedá za riadne zvolanie schôdze.
Žalovaná v 1. rade viackrát počas konania oznámila, že nemá záujem viesť dané súdne konanie a
navrhla, aby buď celá schôdza, všetky body boli vyhlásené za neplatné alebo všetky ponechané v
platnosti. Súd však pripustil čiastočné späťvzatie návrhu, čím zadal príčinu na ďalšie konanie, nakoľko
podľa odôvodnenia mal súd za to, že ide o pravdepodobne o absolútnu neplatnosť napadnutých
rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov. Pretože základná vec riešená schôdzou, a to zníženie príspevku
do fondu prevádzky, údržby a opráv pre neplatenie príspevkov žalobkyne, svojim postupom a
rozhodnutím súd ponechal v platnosti, bude vecou nového správcu alebo žalovanej v 1. rade podať
ďalšiu žalobu na súd o neplatnosť aj ostatných ustanovení, čo je v rozpore so zásadou efektívnosti a
hospodárnosti súdneho konania.
Súd sa navyše nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1. rade prednesenom na poslednom
pojednávaní, aby sa rozhodovalo aj o rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov
uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6. Žalovaná v 1. rade navyše súhlasila s rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania, čím sa mohlo predísť trovám konania.
Z uvedených dôvodov je podľa odvolateľky nespravodlivé, aby bola zaviazaná na náhradu trov konania,
pretože tak ako žalovaný v 2. a v 3. rade aj žalovaná v 1. rade sa stala žalovanou bez svojho
pričinenia. Teda, aj keď už súd vyhlásil prijaté rozhodnutia za neplatné, nemal priznať žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania. Aj žalobkyňa veľkou mierou prispela svojim konaním ku stavu, ktorý
napáda žalobou. Žalovaná v 1. rade dáva do pozornosti, že žalobkyňa mala vedomosť o konaní
schôdze od 6. novembra 2007 a napriek tomu, že svoju prítomnosť dohodla so zvolávateľom, aj v deň
schôdze potvrdila žalovanej v 1. rade, že príde na schôdzu, následne poslala e-mail dve hodiny pred
konaním bez toho, aby na to niekoho osobne upozornila a to tak zvolávateľa ako aj ostatných susedov.
Súd ďalej nevzal na zreteľ skutočnosť, že žalobkyňa bola pozvaná na schôdzu 6 novembra 2007
pozvánkou zo dňa 11.10.2007 s tým istým programom ako schôdza 18.12.2007 s tým, že sa žalobkyňa
dňa 16. novembra 2007 so zvolávateľom schôdze dohodla na náhradnom termíne konania schôdze
dňa 18. decembra 2007 a bola jej aj navyše okrem toho dňa 7.12.2007 odoslaná pozvánka s tým, že
bola aj vyvesená v dome a teda bola žalobkyni doručená v zmluvnej aj zákonnej lehote. To, že si ju
žalobkyňa prevzala ako ona tvrdí 12.12.2007, nijako nepreukázala ani dôvod, prečo jej mala byť
doručená až v tento deň.
Podľa § 14 ods. 2, ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou
väčšinou zúčastnených; teda podľa odvolateľky bez ohľadu na platnosť plnej moci, čo bolo aj v prípade
schôdze dňa 18.12.2007, ktorá sa začala hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná , pretože bod 7 bol
obsiahnutý v pozvánke, nakoľko v pozvánke je uvedené pod bodom 8 prerokovanie ďalšej skutočnosti
týkajúcich sa domu. Prerokovanie zmeny zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má
navyše len deklaratórny a nie konštitutívny charakter.
Žalovaný v 2. rade potvrdil listom zo dňa 13.2.2012, že ako vlastník nebytového priestoru platne udelil
písomnú generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice a doložil to zriaďovacou listinou
Bytového podniku mesta Košice s úradne osvedčeným podpisom a uznesením MZ v F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004 tiež s úradným podpisom a navyše všeobecne záväznou platnosťou.
Podľa § 14 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala. Zákon neurčuje povinnosť mať úradne overenú plnú moc substitučného splnomocnenia,
je teda preukázané, že vlastník nebytového priestoru udelil Bytovému podniku mesta Košice generálnu
plnú moc s úradne overeným podpisom a nebolo povinnosťou Bytového podniku mesta Košice pri
udeľovaní plných mocí na zastupovanie vlastníka udeľovať tieto plné moci s úradne overeným
podpisom.
Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobkyňa sa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej v 1. rade navrhla rozsudok v napadnutej časti
potvrdiť. Zotrvala na doteraz prezentovaných tvrdeniach a dôkazoch, ktoré počas priebehu konania
prvostupňovému súdu predložila. Akcentovala na to, že skutočnosť že zvolávateľom schôdze bol
správca domu, nemení nič na tej skutočnosti, že žalovaná v 1. rade nebola oprávnená na zastupovanie
a hlasovanie v mene žalovaného v 2. rade.
Skutočnosť, že prvostupňový súd rozhodoval výlučne len o platnosti, resp. neplatnosti bodov pod
poradovým číslom 4 až 7 rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
vyplýva zo zásady občianskeho súdneho konania, podľa ktorej súd je viazaný návrhom žalobcu.
Nakoľko žalobkyňa navrhovala určiť len neplatnosť vo vzťahu k bodom 4 a 7 rozhodnutia schôdze,
prvostupňový súd nebol oprávnený svojvoľne rozhodnúť o zvyšných bodoch rozhodnutia.
Žalobkyňa sa nestotožnila s tvrdením žalovanej v 1. rade, že sa súd nevysporiadal so vzájomným
návrhom žalovanej v 1. rade predneseným na poslednom pojednávaní , aby sa rozhodlo aj o
rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6.
Vychádzajúc zo zápisnice z posledného pojednávania konaného dňa 9. marca 2012 je jednoznačne
zrejmé, že žalovaná v 1. rade nevzniesla protinávrh, podľa ktorého by prvostupňový súd mohol
rozhodnúť o neplatnosti aj v zvyšných bodov rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov.
Žalovaná v 1. rade vyjadrila len výlučne svoj názor: „teda podľa nich by mali byť určené všetky
rozhodnutia tejto schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov za neplatné“ uvedený názor však
nemožno považovať za protinávrh ako to tvrdí žalovaný v 1. rade. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade v
konaní súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania je absolútne irelevantné. Medzi
účastníkmi konania existovalo viacero sporných otázok, pre náležité zistenie skutkového stavu bolo
potrebné vykonať dokazovanie aj prostredníctvom výsluchu účastníkov konania, resp. navrhovaného
svedka. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že aj ona sa stala žalovanou bez svojho pričinenia, z vykonaného
dokazovania je bezpochyby zrejmé, že bola to práve žalovaná v 1. rade, ktorá zastupovala a hlasovala
v mene žalovaného v 2. rade na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a to aj
napriek tomu, že od neho nemala plnú moc, ktorá by bola v súlade s ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. V dôsledku tejto skutočnosti boli na schôdzi prijaté rozhodnutia pod poradovým číslom 4
a 7, ktoré je nutné považovať za neplatné. Preto nie je možné akceptovať námietku žalovanej v 1. rade,
podľa ktorej konanie začalo bez jej pričinenia. V prípade doručenia pozvánky na schôdzu konanú dňa
18.12.2007 žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovanej v 1. rade, podľa ktorej bola pozvánka doručená
žalobkyni včas, resp. bola údajne vyvesená v dome. V tejto súvislosti žalobkyňa odkazuje v plnom
rozsahu na svoje tvrdenia a dôkazy, ktoré prezentovala v priebehu konania.
Pokiaľ odvolateľka odkazuje v odvolaní na ust. § 14 ods. 2 druhej vety zákona č. 182/1993 Z.z.; „Ak
počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí
schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených“;
žalobkyňa dodáva, že dikcia zákona v § 14 ods. 2 pokračuje „to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa
odseku 3 § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i/ a ods. 3, § 8 a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i a § 10 ods. 1 a §
16 ods. 3 až 4. Vzhľadom na celé väčšie citované ustanovenie a nielen extrahovanú časť ako ju uviedla
žalovaná v 1. rade (ako aj predmet hlasovania je zrejmé, že námietka žalovanej v 1. rade, že pri
hlasovaní na schôdzi postačovala nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala
hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná, je v predmetnej veci absolútne irelevantná.
Zároveň žalobkyňa považuje za potrebné zdôrazniť, že počas konania nebolo vonkoncom preukázané,
kedy sa schôdza presne začala, čo potvrdzuje aj žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 9.02.2012.
Nevie odhadnúť, že „koľko asi meškala a teda koľko sa čakalo na žalobkyňu“.
Tvrdenie žalovanej v 1. rade, podľa ktorého bol bod 7 obsiahnutý v pozvánke pod bodom 8
(„prerokovanie ďalších skutočností týkajúcich sa domu) považuje žalobkyňa za neakceptovateľné,
nakoľko z uvedeného bodu nie je zrejmé, že na schôdzi malo dôjsť aj k prerokovaniu zmeny Zmluvy o
výkone správy. Vzhľadom k tejto skutočnosti nemožno konštatovať, že by vlastníci bytov a nebytových
priestorov boli náležite oboznámení s týmto bodom programu - hlasovanie.
Okrem vyššie uvedeného sa žalobca ani nestotožňuje s názorom žalovanej v 1. rade., podľa ktorého
žalovaný v 2. rade udelil generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, pretože svoje tvrdenia
opiera o zriaďovaciu listinu Bytového podniku mesta Košice a uznesenie MZ Y. F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004. Skutočnosť, že zriaďovacia listina obsahuje úradne uverejnený podpis, je vzhľadom na
prejednávanú vec absolútne irelevantná. V prípade predloženia uznesenia je bez pochyby zrejmé, že
body, o ktoré žalovaná, resp. žalovaný v 2. rade opiera svoje tvrdenie (§ 35 písm. i/a j/ v znení :
i/ používať všetky právne prostriedky na ochranu zvereného majetku, vrátane včasného uplatňovania
práv a oprávnených záujmov týkajúcich sa tohto majetku pred príslušnými orgánmi
j/ zastupovať v mesto v sporoch a konaniach týkajúcich sa zvereného majetku a s tým súvisiacich práv,
nemajú povahu generálneho splnomocnenia pre účasť bytového podniku na schôdzach vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome.
Vychádzajúc z dikcie uvedených bodov je bezpochyby zrejmé, že splnomocnenie sa týka výlučne
rokovaní úradného charakteru, prípadne konaní pred súdom, avšak v žiadnom prípade nie
zastupovania žalovaného v 2. rade na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Zároveň je nutné si uvedomiť, že z predmetného uznesenia vonkoncom nevyplýva, že by bol Bytový
podnik mesta Košice oprávnený splnomocniť tretiu osobu na výkon činnosti, na ktoré bol splnomocnený
žalovaný v 2. rade.
Aj keby bol odvolací súd toho názoru, že vyššie uvedené body splnomocňujú Bytový podnik mesta
Košice a aj na účasť na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, s čím žalobkyňa
nesúhlasí, takáto plná moc nemá náležitosti podľa ust. § 14 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko neobsahuje úradne overený podpis žalovaného v 2.
rade.
Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že náležitosti podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 14 ods. 5,
teda predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plnú moc udelená žalovanej v 1. rade zo
strany Bytového podniku mesta Košice. je teda bezpochyby zrejmé, že žalovaná nebola oprávnená na
schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome žalovaného v 2. rade zastupovať a hlasovať v
jeho mene. V neposlednom rade žalobkyňa poukazuje na nesprávnu interpretáciu ust. § 14 ods. 5, vety
druhej zákona č. 182/1993 Z.z., ktorá znie („ Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne, s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala“).
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je teda bezpochyby zrejmé, že slovo môže označuje
oprávnenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome splnomocniť inú osobu, aby ho na
schôdzi vlastníkov zastupovala. V prípade, ak takéto oprávnenie vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome využije, zákon mu priamo ukladá povinnosť, aby tak urobil na základe písomného
splnomocnenia s úradne overeným podpisom.
Výklad vyššie uvedeného ustanovenia podľa názoru žalovanej v 1. rade tým spôsobom, že pojem
„môže“ sa má vnímať ako možnosť vlastníka bytov alebo nebytových priestorov v dome písomne s
úradne overeným podpisom splnomocniť tretiu osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala, je
vonkoncom nesprávny. Žalobkyňa preto navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila trovy
odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 79,58 eur za podané vyjadrenie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalovaná v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. v
jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. po tom, čo miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s
ust. § 156 ods. 3 O.s.p..
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti s poukazom na ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok potvrdil.
Žalovaná v 1. rade uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení sa
týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorom aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je nepochybné, že rozhodol o neplatnosti rozhodnutia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov obsiahnutých v zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov zo dňa 18.12.2007 pod poradovým Č. Xa X, na základe práva prehlasovaného
spoluvlastníka podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/93 Z.z. podať v prekluzívnej lehote žalobu na súd.
Zároveň však súd prvého stupňa uviedol, že sú tu dôvody aj na vyslovenie absolútnej neplatnosti
rozhodnutia vlastníkov bytov.
Za prehlasovaného vlastníka bytu a nebytových priestorov v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993
Z.z. je treba okrem vlastníka, ktorý bol na schôdzi zhromaždenia vlastníkov prítomný a hlasoval proti,
považovať rovnako aj vlastníka, ktorý na schôdzi nebol prítomný v dôsledku napr. chybného
predvolania na zhromaždenie (schôdzu vlastníkov), ako tomu bolo v danom prípade.
Rovnako neobstojí námietka žalovanej, že sa súd nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1.
rade predneseným na poslednom pojednávaní. Žalovaná v 1. rade protinávrh v konaní nevzniesla.
Rovnako je irelevantná aj námietka žalovanej v 1. rade, že pri hlasovaní na schôdzi postačovala
nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala hodinu po čase, keďže
ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. vyslovene uvádza, v akých prípadoch hlasovania to
neplatí.
Zároveň súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade neudelil platnú generálnu
plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, a navyše náležitostí uvedené v ust. § 14 ods. 5
predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plná moc udelená žalovanej v 1. rade zo strany
Bytového podniku mesta Košíc. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. neumožňuje, aby splnomocnená osoba, ktorá má vlastníka bytu, alebo nebytového
priestoru na schôdzi zastupovať, splnomocnila ďalšiu osobu na zastupovanie.
Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti, t.j. vo výroku, ktorým určil, že rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedené pod
poradovým číslom 4 a 7 sú neplatné ako aj vecne správny potvrdil.
Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne
a žalovaného v 1. rade.
Aj v odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, preto odvolací súd aplikoval pre výrok o náhrade trov
konania ustanovenie § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešnú žalovanú
nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 79,58 eur, ktoré pozostávajú z jedného úkonu
právnej služby vyjadrenie sa k odvolaniu 58,69 eur, teda za jeden úkon právnej služby predstavujúci
1/13-inu výpočtového základu, keďže hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch +
režijný paušál 1 x 7,63 eur + 20% DPH 13,26 eur, spolu trovy žalobkyne v odvolacom konaní
predstavujú 79,58 eur.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome X. B. N.. Č.. X v F. zo dňa 18.12.2007 obsiahnuté v zápisnici zo schôdze
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom dome na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 18.12.2007
uvedené pod poradovým č. 4 a 7 sú neplatné. Žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol. Žalovanej
v 1. rade uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 783,79 eur do rúk právneho
zástupcu žalobkyne, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V právnom vzťahu medzi
žalobcom a žalovanými v 2. a 3. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bolo nesporné a preukázané z výpisu listu
vlastníctva č. XXXXX Správy katastra pre okres Košice I, obec F.-R. H., katastrálne územie R. H., že v
čase začatia konania boli žalobkyňa v 1. rade, žalovaní v 1.a 2. rade podielovými spoluvlastníkmi
bytového domu súp. č. XXX X. N.. B. Č.. X Y. F. postaveného na parcele č. XXXX. Žalobkyňa vlastnila v
tomto bytovom dome byt Č.. X C. L. Č.. X, spoločné časti a zariadenia bytového domu, žalovaná v 1.
rade vlastnila byt č. 2, 4 a 5, spoločné časti a zariadenia domu a žalovaný v 2. rade vlastnil jeden
nebytový priestor, ako aj spoločné časti a zariadenia domu. Okrem toho žalobkyňa v 1. rade a žalovaná
v 1. rade vlastnili v tomto bytovom dome aj rozostavané bytové a nebytové priestory. Žalovaný v 3.
rade sa stal vlastníkom nebytového priestoru na základe darovacej zmluvy zo dňa 13.5.2009. Medzi
účastníkmi konania bola nesporná aj skutočnosť, že správcom bytového domu v čase konania schôdze
vlastníkov bytov, ktorá je predmetom tohto sporu: dňa 18.12.2007 bola You in media, s.r.o. zastúpená
konateľom Y. R..
Súd prvého stupňa sa v rámci dokazovania oboznámil so zmluvami o výkone správy uzavretými
správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 27.
júna 2006 a 12.02.2008 korešpondenciou žalobkyne so správcom You in media, s.r.o., s pozvánkou na
schôdzu vlastníkov bytov na 18.12.2007, so zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov zo dňa 18.12.2007, s plnou mocou, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na tejto schôdzi na
zastupovanie žalovaného v 2. rade a s výpismi LV č. XXXXX v čase začatia konania a v čase
rozhodnutia súdu, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedka Viliama Schillera.
Z vykonaného dokazovania a v súlade s ust. § 14 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 5 ust. § 8a ods. 1 a ods. 6
zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase konania schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov a ust. § 39 OZ ako aj ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, na základe
vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žaloba
žalobkyne je odôvodnená pokiaľ sa domáha určenia absolútnej neplatnosti rozhodnutia schôdze
vlastníkov bytov vo forme uznesenia č. 4 a č. 7 dňa 18.12.2007. Súd dospel k záveru, že existujú tu
viaceré dôvody neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov, ktoré spočívajú v tom, že táto
schôdza vlastníkov bytov sa uskutočnila v rozpore so zákonom. Žalobkyňa neobdržala pozvánku v 10
dňovej lehote pred dňom konania schôdze, pričom 10 dňová lehota bola určená v článku IV. bod 4, 6
Zmluvy o výkone správy zo dňa 27. júna 2006 platnej v čase konania tejto schôdze, žalovaná v 1. rade
mala na tejto schôdzi vlastníkov bytov 3 hlasy, keďže vlastnila tri byty v obytnom dome, a nemala
overenú plnú moc zo strany žalovaného v 2. rade na jeho zastupovanie na tejto schôdzi vlastníkov
bytov v súlade s ust. § 14 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov. Pri posudzovaní tejto plnej moci dospel
súd prvého stupňa k záveru, že zákon upravuje iba jednu formu plnej moci, ktorou môže vlastník bytu
alebo nebytového priestoru písomne splnomocniť niekoho iného na svoje zastupovanie: s úradne
overeným podpisom a nerozlišuje medzi vlastníkom fyzickou a právnickou osobou. Preto pokiaľ táto
plná moc nespĺňala zákonné podmienky, nebola platná a na základe nej žalovaná v 1. rade nemohla
zastupovať žalovaného v 2. rade na tejto schôdzi. Preto zo šiestich hlasov všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v obytnom dome na tejto schôdzi žalovaná v 1. rade disponovala iba tromi
hlasmi a preto schôdza vlastníkov bytov dňa 18.12.2007 nebola uznášania schopná.
Ďalej súd prvého stupňa zistil, že napriek programu, ktorý bol v pozvánke schôdze vlastníkov bytov
uvedený, sa schôdza zaoberala aj bodom naviac, a to schválením zmeny zmluvy o výkone správy,
ktorý bod programu v pozvánke vôbec obsiahnutý nebol. Preto schôdza vlastníkov bytov nebola
oprávnená o tomto bode programu rokovať a platne rozhodovať.
Naviac z plnej moci, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na zastupovanie žalovaného v 2. rade
jednoznačne vyplýva, že bola oprávnená zastupovať žalovaného v 2. rade iba pri rokovaní o programe,
ktorý bol obsiahnutý v pozvánke, teda pokiaľ by plná moc aj bola platná, ani za takýchto okolností by
nebola oprávnená žalovaná v 1. rade zastupovať žalovaného v 2. rade v bode, ktorý v programe
obsiahnutý nebol.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaná obdržala písomné výsledky hlasovania vo
forme zápisnice z rokovania schôdze vlastníkov bytov až 3.1.2008 (žiadny iný dátum doručenia, ani iný
spôsob doručenia žalobkyni preukázaný nebol), a preto ňou podaná žaloba dňa 18.1.2008 bola
podaná včas. Zároveň však sa však súd prvého stupňa stotožnil aj s tvrdením právneho zástupcu
žalobkyne, ktorý uviedol, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť napadnutých rozhodnutí schôdze
vlastníkov bytov, žalobkyňa by mala právo podať žalobu aj neskôr, a to kedykoľvek.
Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že rokovanie schôdze vlastníkov bytov
18.12.2007 nemohlo prijímať platné rozhodnutia, avšak vzhľadom na to, že v tomto konaní žalobkyňa
uplatnila iba neplatnosť uznesenia pod č. 4 a 7, súd bol viazaný petitom žaloby a tento petit prekročiť
nemohol.
Pokiaľ žalovaná v 1. rade namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu zo strany žalobkyne
podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., súd prvého stupňa dospel k tomu záveru, že vzhľadom na znenie § 14
ods. 4 Zákona o vlastníctve bytov, kedy samotný zákon predpokladá možnosť vlastníka bytov a
nebytových priestorov podať žalobu na súde, nie je potrebné osobitne preukazovať naliehavý právny
záujem žalobkyne na určení neplatnosti ňou napadnutých rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov.
Podanie takejto žaloby samotný zákon predpokladá.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody neplatnosti rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov zo dňa
18.12.2007 sa súd prvého stupňa ďalšími námietkami žalovanej v 1. rade nezoberal, lebo ich
považoval za právne irelevantné a z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol, pretože v čase rozhodnutia súdu žalovaný v 2.
rade nebol pasívne vecne legitimovaný, nebol vlastníkom žiadneho priestoru v obytnom dome na
Zvonárskej ul. č. 9 v Košiciach. Do práv a povinností žalovaného v 2. rade po predaji nebytového
priestoru v obytnom dome vstúpil žalovaný v 3. rade, ktorý sa stal účastníkom konania na strane
žalovaných. Výrok o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade odôvodnil úspechom
žalobkyne v konaní v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré trovy predstavovali zaplatený súdny
poplatok zo žaloby v sume 99,58 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 786,89 eur za 10 úkonov
právnej služby 10 x režijný paušál a DPH.
Trovy konania spolu predstavujú 786,89 eur. Pretože právny zástupca žalobkyne uplatnil trovy v nižšej
výške 783,79 eur, priznal mu náhradu trov konania v uplatnenej výške v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p..
Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovanému v 2. rade trovy konania nevznikli a žalovaný v 3. rade sa stal účastníkom konania v
priebehu konania a strane žalovaných bez svojho pričinenia. Vzhľadom na jeho vyjadrenie, že so
žalobou súhlasí, náhradu trov konania vo vzťahu žalovaného v 3. rade a žalobkyne nepriznal v súlade s
ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pričom prihliadol na toto osobitné postavenie žalovaného v 3. rade v tomto
súdnom spore.
Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov obsiahnuté v Zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa
18.12.2007, ako aj čo do výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade podala
odvolanie žalovaná v 1. rade. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. ,
teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V dôvodoch odvolania poukázala na to, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu súd
vyhlásil schôdzu za neplatnú, či dôvod vidí v absolútnej neplatnosti konania tejto schôdze, alebo na
základe relatívnej neplatnosti a práva prehlasovaného spoluvlastníka podať žalobu na súd v
prekluzívnej lehote (navrhovateľka podľa odvolateľka nemôže používať právo prehlasovaného
spoluvlastníka). Žalovaná v 1. rade akcentovala na to, že svojim konaním nedala príčinu na dané súdne
konanie, pretože zvolávateľom schôdze bol správca domu a on zodpovedá za riadne zvolanie schôdze.
Žalovaná v 1. rade viackrát počas konania oznámila, že nemá záujem viesť dané súdne konanie a
navrhla, aby buď celá schôdza, všetky body boli vyhlásené za neplatné alebo všetky ponechané v
platnosti. Súd však pripustil čiastočné späťvzatie návrhu, čím zadal príčinu na ďalšie konanie, nakoľko
podľa odôvodnenia mal súd za to, že ide o pravdepodobne o absolútnu neplatnosť napadnutých
rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov. Pretože základná vec riešená schôdzou, a to zníženie príspevku
do fondu prevádzky, údržby a opráv pre neplatenie príspevkov žalobkyne, svojim postupom a
rozhodnutím súd ponechal v platnosti, bude vecou nového správcu alebo žalovanej v 1. rade podať
ďalšiu žalobu na súd o neplatnosť aj ostatných ustanovení, čo je v rozpore so zásadou efektívnosti a
hospodárnosti súdneho konania.
Súd sa navyše nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1. rade prednesenom na poslednom
pojednávaní, aby sa rozhodovalo aj o rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov
uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6. Žalovaná v 1. rade navyše súhlasila s rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania, čím sa mohlo predísť trovám konania.
Z uvedených dôvodov je podľa odvolateľky nespravodlivé, aby bola zaviazaná na náhradu trov konania,
pretože tak ako žalovaný v 2. a v 3. rade aj žalovaná v 1. rade sa stala žalovanou bez svojho
pričinenia. Teda, aj keď už súd vyhlásil prijaté rozhodnutia za neplatné, nemal priznať žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania. Aj žalobkyňa veľkou mierou prispela svojim konaním ku stavu, ktorý
napáda žalobou. Žalovaná v 1. rade dáva do pozornosti, že žalobkyňa mala vedomosť o konaní
schôdze od 6. novembra 2007 a napriek tomu, že svoju prítomnosť dohodla so zvolávateľom, aj v deň
schôdze potvrdila žalovanej v 1. rade, že príde na schôdzu, následne poslala e-mail dve hodiny pred
konaním bez toho, aby na to niekoho osobne upozornila a to tak zvolávateľa ako aj ostatných susedov.
Súd ďalej nevzal na zreteľ skutočnosť, že žalobkyňa bola pozvaná na schôdzu 6 novembra 2007
pozvánkou zo dňa 11.10.2007 s tým istým programom ako schôdza 18.12.2007 s tým, že sa žalobkyňa
dňa 16. novembra 2007 so zvolávateľom schôdze dohodla na náhradnom termíne konania schôdze
dňa 18. decembra 2007 a bola jej aj navyše okrem toho dňa 7.12.2007 odoslaná pozvánka s tým, že
bola aj vyvesená v dome a teda bola žalobkyni doručená v zmluvnej aj zákonnej lehote. To, že si ju
žalobkyňa prevzala ako ona tvrdí 12.12.2007, nijako nepreukázala ani dôvod, prečo jej mala byť
doručená až v tento deň.
Podľa § 14 ods. 2, ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou
väčšinou zúčastnených; teda podľa odvolateľky bez ohľadu na platnosť plnej moci, čo bolo aj v prípade
schôdze dňa 18.12.2007, ktorá sa začala hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná , pretože bod 7 bol
obsiahnutý v pozvánke, nakoľko v pozvánke je uvedené pod bodom 8 prerokovanie ďalšej skutočnosti
týkajúcich sa domu. Prerokovanie zmeny zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má
navyše len deklaratórny a nie konštitutívny charakter.
Žalovaný v 2. rade potvrdil listom zo dňa 13.2.2012, že ako vlastník nebytového priestoru platne udelil
písomnú generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice a doložil to zriaďovacou listinou
Bytového podniku mesta Košice s úradne osvedčeným podpisom a uznesením MZ v F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004 tiež s úradným podpisom a navyše všeobecne záväznou platnosťou.
Podľa § 14 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala. Zákon neurčuje povinnosť mať úradne overenú plnú moc substitučného splnomocnenia,
je teda preukázané, že vlastník nebytového priestoru udelil Bytovému podniku mesta Košice generálnu
plnú moc s úradne overeným podpisom a nebolo povinnosťou Bytového podniku mesta Košice pri
udeľovaní plných mocí na zastupovanie vlastníka udeľovať tieto plné moci s úradne overeným
podpisom.
Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobkyňa sa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej v 1. rade navrhla rozsudok v napadnutej časti
potvrdiť. Zotrvala na doteraz prezentovaných tvrdeniach a dôkazoch, ktoré počas priebehu konania
prvostupňovému súdu predložila. Akcentovala na to, že skutočnosť že zvolávateľom schôdze bol
správca domu, nemení nič na tej skutočnosti, že žalovaná v 1. rade nebola oprávnená na zastupovanie
a hlasovanie v mene žalovaného v 2. rade.
Skutočnosť, že prvostupňový súd rozhodoval výlučne len o platnosti, resp. neplatnosti bodov pod
poradovým číslom 4 až 7 rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
vyplýva zo zásady občianskeho súdneho konania, podľa ktorej súd je viazaný návrhom žalobcu.
Nakoľko žalobkyňa navrhovala určiť len neplatnosť vo vzťahu k bodom 4 a 7 rozhodnutia schôdze,
prvostupňový súd nebol oprávnený svojvoľne rozhodnúť o zvyšných bodoch rozhodnutia.
Žalobkyňa sa nestotožnila s tvrdením žalovanej v 1. rade, že sa súd nevysporiadal so vzájomným
návrhom žalovanej v 1. rade predneseným na poslednom pojednávaní , aby sa rozhodlo aj o
rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6.
Vychádzajúc zo zápisnice z posledného pojednávania konaného dňa 9. marca 2012 je jednoznačne
zrejmé, že žalovaná v 1. rade nevzniesla protinávrh, podľa ktorého by prvostupňový súd mohol
rozhodnúť o neplatnosti aj v zvyšných bodov rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov.
Žalovaná v 1. rade vyjadrila len výlučne svoj názor: „teda podľa nich by mali byť určené všetky
rozhodnutia tejto schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov za neplatné“ uvedený názor však
nemožno považovať za protinávrh ako to tvrdí žalovaný v 1. rade. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade v
konaní súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania je absolútne irelevantné. Medzi
účastníkmi konania existovalo viacero sporných otázok, pre náležité zistenie skutkového stavu bolo
potrebné vykonať dokazovanie aj prostredníctvom výsluchu účastníkov konania, resp. navrhovaného
svedka. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že aj ona sa stala žalovanou bez svojho pričinenia, z vykonaného
dokazovania je bezpochyby zrejmé, že bola to práve žalovaná v 1. rade, ktorá zastupovala a hlasovala
v mene žalovaného v 2. rade na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a to aj
napriek tomu, že od neho nemala plnú moc, ktorá by bola v súlade s ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. V dôsledku tejto skutočnosti boli na schôdzi prijaté rozhodnutia pod poradovým číslom 4
a 7, ktoré je nutné považovať za neplatné. Preto nie je možné akceptovať námietku žalovanej v 1. rade,
podľa ktorej konanie začalo bez jej pričinenia. V prípade doručenia pozvánky na schôdzu konanú dňa
18.12.2007 žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovanej v 1. rade, podľa ktorej bola pozvánka doručená
žalobkyni včas, resp. bola údajne vyvesená v dome. V tejto súvislosti žalobkyňa odkazuje v plnom
rozsahu na svoje tvrdenia a dôkazy, ktoré prezentovala v priebehu konania.
Pokiaľ odvolateľka odkazuje v odvolaní na ust. § 14 ods. 2 druhej vety zákona č. 182/1993 Z.z.; „Ak
počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí
schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených“;
žalobkyňa dodáva, že dikcia zákona v § 14 ods. 2 pokračuje „to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa
odseku 3 § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i/ a ods. 3, § 8 a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i a § 10 ods. 1 a §
16 ods. 3 až 4. Vzhľadom na celé väčšie citované ustanovenie a nielen extrahovanú časť ako ju uviedla
žalovaná v 1. rade (ako aj predmet hlasovania je zrejmé, že námietka žalovanej v 1. rade, že pri
hlasovaní na schôdzi postačovala nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala
hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná, je v predmetnej veci absolútne irelevantná.
Zároveň žalobkyňa považuje za potrebné zdôrazniť, že počas konania nebolo vonkoncom preukázané,
kedy sa schôdza presne začala, čo potvrdzuje aj žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 9.02.2012.
Nevie odhadnúť, že „koľko asi meškala a teda koľko sa čakalo na žalobkyňu“.
Tvrdenie žalovanej v 1. rade, podľa ktorého bol bod 7 obsiahnutý v pozvánke pod bodom 8
(„prerokovanie ďalších skutočností týkajúcich sa domu) považuje žalobkyňa za neakceptovateľné,
nakoľko z uvedeného bodu nie je zrejmé, že na schôdzi malo dôjsť aj k prerokovaniu zmeny Zmluvy o
výkone správy. Vzhľadom k tejto skutočnosti nemožno konštatovať, že by vlastníci bytov a nebytových
priestorov boli náležite oboznámení s týmto bodom programu - hlasovanie.
Okrem vyššie uvedeného sa žalobca ani nestotožňuje s názorom žalovanej v 1. rade., podľa ktorého
žalovaný v 2. rade udelil generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, pretože svoje tvrdenia
opiera o zriaďovaciu listinu Bytového podniku mesta Košice a uznesenie MZ Y. F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004. Skutočnosť, že zriaďovacia listina obsahuje úradne uverejnený podpis, je vzhľadom na
prejednávanú vec absolútne irelevantná. V prípade predloženia uznesenia je bez pochyby zrejmé, že
body, o ktoré žalovaná, resp. žalovaný v 2. rade opiera svoje tvrdenie (§ 35 písm. i/a j/ v znení :
i/ používať všetky právne prostriedky na ochranu zvereného majetku, vrátane včasného uplatňovania
práv a oprávnených záujmov týkajúcich sa tohto majetku pred príslušnými orgánmi
j/ zastupovať v mesto v sporoch a konaniach týkajúcich sa zvereného majetku a s tým súvisiacich práv,
nemajú povahu generálneho splnomocnenia pre účasť bytového podniku na schôdzach vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome.
Vychádzajúc z dikcie uvedených bodov je bezpochyby zrejmé, že splnomocnenie sa týka výlučne
rokovaní úradného charakteru, prípadne konaní pred súdom, avšak v žiadnom prípade nie
zastupovania žalovaného v 2. rade na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Zároveň je nutné si uvedomiť, že z predmetného uznesenia vonkoncom nevyplýva, že by bol Bytový
podnik mesta Košice oprávnený splnomocniť tretiu osobu na výkon činnosti, na ktoré bol splnomocnený
žalovaný v 2. rade.
Aj keby bol odvolací súd toho názoru, že vyššie uvedené body splnomocňujú Bytový podnik mesta
Košice a aj na účasť na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, s čím žalobkyňa
nesúhlasí, takáto plná moc nemá náležitosti podľa ust. § 14 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko neobsahuje úradne overený podpis žalovaného v 2.
rade.
Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že náležitosti podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 14 ods. 5,
teda predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plnú moc udelená žalovanej v 1. rade zo
strany Bytového podniku mesta Košice. je teda bezpochyby zrejmé, že žalovaná nebola oprávnená na
schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome žalovaného v 2. rade zastupovať a hlasovať v
jeho mene. V neposlednom rade žalobkyňa poukazuje na nesprávnu interpretáciu ust. § 14 ods. 5, vety
druhej zákona č. 182/1993 Z.z., ktorá znie („ Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne, s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala“).
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je teda bezpochyby zrejmé, že slovo môže označuje
oprávnenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome splnomocniť inú osobu, aby ho na
schôdzi vlastníkov zastupovala. V prípade, ak takéto oprávnenie vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome využije, zákon mu priamo ukladá povinnosť, aby tak urobil na základe písomného
splnomocnenia s úradne overeným podpisom.
Výklad vyššie uvedeného ustanovenia podľa názoru žalovanej v 1. rade tým spôsobom, že pojem
„môže“ sa má vnímať ako možnosť vlastníka bytov alebo nebytových priestorov v dome písomne s
úradne overeným podpisom splnomocniť tretiu osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala, je
vonkoncom nesprávny. Žalobkyňa preto navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila trovy
odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 79,58 eur za podané vyjadrenie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalovaná v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. v
jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. po tom, čo miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s
ust. § 156 ods. 3 O.s.p..
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti s poukazom na ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok potvrdil.
Žalovaná v 1. rade uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení sa
týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorom aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je nepochybné, že rozhodol o neplatnosti rozhodnutia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov obsiahnutých v zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov zo dňa 18.12.2007 pod poradovým Č. Xa X, na základe práva prehlasovaného
spoluvlastníka podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/93 Z.z. podať v prekluzívnej lehote žalobu na súd.
Zároveň však súd prvého stupňa uviedol, že sú tu dôvody aj na vyslovenie absolútnej neplatnosti
rozhodnutia vlastníkov bytov.
Za prehlasovaného vlastníka bytu a nebytových priestorov v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993
Z.z. je treba okrem vlastníka, ktorý bol na schôdzi zhromaždenia vlastníkov prítomný a hlasoval proti,
považovať rovnako aj vlastníka, ktorý na schôdzi nebol prítomný v dôsledku napr. chybného
predvolania na zhromaždenie (schôdzu vlastníkov), ako tomu bolo v danom prípade.
Rovnako neobstojí námietka žalovanej, že sa súd nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1.
rade predneseným na poslednom pojednávaní. Žalovaná v 1. rade protinávrh v konaní nevzniesla.
Rovnako je irelevantná aj námietka žalovanej v 1. rade, že pri hlasovaní na schôdzi postačovala
nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala hodinu po čase, keďže
ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. vyslovene uvádza, v akých prípadoch hlasovania to
neplatí.
Zároveň súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade neudelil platnú generálnu
plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, a navyše náležitostí uvedené v ust. § 14 ods. 5
predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plná moc udelená žalovanej v 1. rade zo strany
Bytového podniku mesta Košíc. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. neumožňuje, aby splnomocnená osoba, ktorá má vlastníka bytu, alebo nebytového
priestoru na schôdzi zastupovať, splnomocnila ďalšiu osobu na zastupovanie.
Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti, t.j. vo výroku, ktorým určil, že rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedené pod
poradovým číslom 4 a 7 sú neplatné ako aj vecne správny potvrdil.
Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne
a žalovaného v 1. rade.
Aj v odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, preto odvolací súd aplikoval pre výrok o náhrade trov
konania ustanovenie § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešnú žalovanú
nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 79,58 eur, ktoré pozostávajú z jedného úkonu
právnej služby vyjadrenie sa k odvolaniu 58,69 eur, teda za jeden úkon právnej služby predstavujúci
1/13-inu výpočtového základu, keďže hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch +
režijný paušál 1 x 7,63 eur + 20% DPH 13,26 eur, spolu trovy žalobkyne v odvolacom konaní
predstavujú 79,58 eur.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome X. B. N.. Č.. X v F. zo dňa 18.12.2007 obsiahnuté v zápisnici zo schôdze
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom dome na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 18.12.2007
uvedené pod poradovým č. 4 a 7 sú neplatné. Žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol. Žalovanej
v 1. rade uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 783,79 eur do rúk právneho
zástupcu žalobkyne, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V právnom vzťahu medzi
žalobcom a žalovanými v 2. a 3. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bolo nesporné a preukázané z výpisu listu
vlastníctva č. XXXXX Správy katastra pre okres Košice I, obec F.-R. H., katastrálne územie R. H., že v
čase začatia konania boli žalobkyňa v 1. rade, žalovaní v 1.a 2. rade podielovými spoluvlastníkmi
bytového domu súp. č. XXX X. N.. B. Č.. X Y. F. postaveného na parcele č. XXXX. Žalobkyňa vlastnila v
tomto bytovom dome byt Č.. X C. L. Č.. X, spoločné časti a zariadenia bytového domu, žalovaná v 1.
rade vlastnila byt č. 2, 4 a 5, spoločné časti a zariadenia domu a žalovaný v 2. rade vlastnil jeden
nebytový priestor, ako aj spoločné časti a zariadenia domu. Okrem toho žalobkyňa v 1. rade a žalovaná
v 1. rade vlastnili v tomto bytovom dome aj rozostavané bytové a nebytové priestory. Žalovaný v 3.
rade sa stal vlastníkom nebytového priestoru na základe darovacej zmluvy zo dňa 13.5.2009. Medzi
účastníkmi konania bola nesporná aj skutočnosť, že správcom bytového domu v čase konania schôdze
vlastníkov bytov, ktorá je predmetom tohto sporu: dňa 18.12.2007 bola You in media, s.r.o. zastúpená
konateľom Y. R..
Súd prvého stupňa sa v rámci dokazovania oboznámil so zmluvami o výkone správy uzavretými
správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 27.
júna 2006 a 12.02.2008 korešpondenciou žalobkyne so správcom You in media, s.r.o., s pozvánkou na
schôdzu vlastníkov bytov na 18.12.2007, so zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov zo dňa 18.12.2007, s plnou mocou, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na tejto schôdzi na
zastupovanie žalovaného v 2. rade a s výpismi LV č. XXXXX v čase začatia konania a v čase
rozhodnutia súdu, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedka Viliama Schillera.
Z vykonaného dokazovania a v súlade s ust. § 14 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 5 ust. § 8a ods. 1 a ods. 6
zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase konania schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov a ust. § 39 OZ ako aj ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, na základe
vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žaloba
žalobkyne je odôvodnená pokiaľ sa domáha určenia absolútnej neplatnosti rozhodnutia schôdze
vlastníkov bytov vo forme uznesenia č. 4 a č. 7 dňa 18.12.2007. Súd dospel k záveru, že existujú tu
viaceré dôvody neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov, ktoré spočívajú v tom, že táto
schôdza vlastníkov bytov sa uskutočnila v rozpore so zákonom. Žalobkyňa neobdržala pozvánku v 10
dňovej lehote pred dňom konania schôdze, pričom 10 dňová lehota bola určená v článku IV. bod 4, 6
Zmluvy o výkone správy zo dňa 27. júna 2006 platnej v čase konania tejto schôdze, žalovaná v 1. rade
mala na tejto schôdzi vlastníkov bytov 3 hlasy, keďže vlastnila tri byty v obytnom dome, a nemala
overenú plnú moc zo strany žalovaného v 2. rade na jeho zastupovanie na tejto schôdzi vlastníkov
bytov v súlade s ust. § 14 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov. Pri posudzovaní tejto plnej moci dospel
súd prvého stupňa k záveru, že zákon upravuje iba jednu formu plnej moci, ktorou môže vlastník bytu
alebo nebytového priestoru písomne splnomocniť niekoho iného na svoje zastupovanie: s úradne
overeným podpisom a nerozlišuje medzi vlastníkom fyzickou a právnickou osobou. Preto pokiaľ táto
plná moc nespĺňala zákonné podmienky, nebola platná a na základe nej žalovaná v 1. rade nemohla
zastupovať žalovaného v 2. rade na tejto schôdzi. Preto zo šiestich hlasov všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v obytnom dome na tejto schôdzi žalovaná v 1. rade disponovala iba tromi
hlasmi a preto schôdza vlastníkov bytov dňa 18.12.2007 nebola uznášania schopná.
Ďalej súd prvého stupňa zistil, že napriek programu, ktorý bol v pozvánke schôdze vlastníkov bytov
uvedený, sa schôdza zaoberala aj bodom naviac, a to schválením zmeny zmluvy o výkone správy,
ktorý bod programu v pozvánke vôbec obsiahnutý nebol. Preto schôdza vlastníkov bytov nebola
oprávnená o tomto bode programu rokovať a platne rozhodovať.
Naviac z plnej moci, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na zastupovanie žalovaného v 2. rade
jednoznačne vyplýva, že bola oprávnená zastupovať žalovaného v 2. rade iba pri rokovaní o programe,
ktorý bol obsiahnutý v pozvánke, teda pokiaľ by plná moc aj bola platná, ani za takýchto okolností by
nebola oprávnená žalovaná v 1. rade zastupovať žalovaného v 2. rade v bode, ktorý v programe
obsiahnutý nebol.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaná obdržala písomné výsledky hlasovania vo
forme zápisnice z rokovania schôdze vlastníkov bytov až 3.1.2008 (žiadny iný dátum doručenia, ani iný
spôsob doručenia žalobkyni preukázaný nebol), a preto ňou podaná žaloba dňa 18.1.2008 bola
podaná včas. Zároveň však sa však súd prvého stupňa stotožnil aj s tvrdením právneho zástupcu
žalobkyne, ktorý uviedol, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť napadnutých rozhodnutí schôdze
vlastníkov bytov, žalobkyňa by mala právo podať žalobu aj neskôr, a to kedykoľvek.
Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že rokovanie schôdze vlastníkov bytov
18.12.2007 nemohlo prijímať platné rozhodnutia, avšak vzhľadom na to, že v tomto konaní žalobkyňa
uplatnila iba neplatnosť uznesenia pod č. 4 a 7, súd bol viazaný petitom žaloby a tento petit prekročiť
nemohol.
Pokiaľ žalovaná v 1. rade namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu zo strany žalobkyne
podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., súd prvého stupňa dospel k tomu záveru, že vzhľadom na znenie § 14
ods. 4 Zákona o vlastníctve bytov, kedy samotný zákon predpokladá možnosť vlastníka bytov a
nebytových priestorov podať žalobu na súde, nie je potrebné osobitne preukazovať naliehavý právny
záujem žalobkyne na určení neplatnosti ňou napadnutých rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov.
Podanie takejto žaloby samotný zákon predpokladá.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody neplatnosti rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov zo dňa
18.12.2007 sa súd prvého stupňa ďalšími námietkami žalovanej v 1. rade nezoberal, lebo ich
považoval za právne irelevantné a z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol, pretože v čase rozhodnutia súdu žalovaný v 2.
rade nebol pasívne vecne legitimovaný, nebol vlastníkom žiadneho priestoru v obytnom dome na
Zvonárskej ul. č. 9 v Košiciach. Do práv a povinností žalovaného v 2. rade po predaji nebytového
priestoru v obytnom dome vstúpil žalovaný v 3. rade, ktorý sa stal účastníkom konania na strane
žalovaných. Výrok o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade odôvodnil úspechom
žalobkyne v konaní v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré trovy predstavovali zaplatený súdny
poplatok zo žaloby v sume 99,58 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 786,89 eur za 10 úkonov
právnej služby 10 x režijný paušál a DPH.
Trovy konania spolu predstavujú 786,89 eur. Pretože právny zástupca žalobkyne uplatnil trovy v nižšej
výške 783,79 eur, priznal mu náhradu trov konania v uplatnenej výške v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p..
Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovanému v 2. rade trovy konania nevznikli a žalovaný v 3. rade sa stal účastníkom konania v
priebehu konania a strane žalovaných bez svojho pričinenia. Vzhľadom na jeho vyjadrenie, že so
žalobou súhlasí, náhradu trov konania vo vzťahu žalovaného v 3. rade a žalobkyne nepriznal v súlade s
ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pričom prihliadol na toto osobitné postavenie žalovaného v 3. rade v tomto
súdnom spore.
Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov obsiahnuté v Zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa
18.12.2007, ako aj čo do výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade podala
odvolanie žalovaná v 1. rade. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. ,
teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V dôvodoch odvolania poukázala na to, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu súd
vyhlásil schôdzu za neplatnú, či dôvod vidí v absolútnej neplatnosti konania tejto schôdze, alebo na
základe relatívnej neplatnosti a práva prehlasovaného spoluvlastníka podať žalobu na súd v
prekluzívnej lehote (navrhovateľka podľa odvolateľka nemôže používať právo prehlasovaného
spoluvlastníka). Žalovaná v 1. rade akcentovala na to, že svojim konaním nedala príčinu na dané súdne
konanie, pretože zvolávateľom schôdze bol správca domu a on zodpovedá za riadne zvolanie schôdze.
Žalovaná v 1. rade viackrát počas konania oznámila, že nemá záujem viesť dané súdne konanie a
navrhla, aby buď celá schôdza, všetky body boli vyhlásené za neplatné alebo všetky ponechané v
platnosti. Súd však pripustil čiastočné späťvzatie návrhu, čím zadal príčinu na ďalšie konanie, nakoľko
podľa odôvodnenia mal súd za to, že ide o pravdepodobne o absolútnu neplatnosť napadnutých
rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov. Pretože základná vec riešená schôdzou, a to zníženie príspevku
do fondu prevádzky, údržby a opráv pre neplatenie príspevkov žalobkyne, svojim postupom a
rozhodnutím súd ponechal v platnosti, bude vecou nového správcu alebo žalovanej v 1. rade podať
ďalšiu žalobu na súd o neplatnosť aj ostatných ustanovení, čo je v rozpore so zásadou efektívnosti a
hospodárnosti súdneho konania.
Súd sa navyše nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1. rade prednesenom na poslednom
pojednávaní, aby sa rozhodovalo aj o rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov
uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6. Žalovaná v 1. rade navyše súhlasila s rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania, čím sa mohlo predísť trovám konania.
Z uvedených dôvodov je podľa odvolateľky nespravodlivé, aby bola zaviazaná na náhradu trov konania,
pretože tak ako žalovaný v 2. a v 3. rade aj žalovaná v 1. rade sa stala žalovanou bez svojho
pričinenia. Teda, aj keď už súd vyhlásil prijaté rozhodnutia za neplatné, nemal priznať žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania. Aj žalobkyňa veľkou mierou prispela svojim konaním ku stavu, ktorý
napáda žalobou. Žalovaná v 1. rade dáva do pozornosti, že žalobkyňa mala vedomosť o konaní
schôdze od 6. novembra 2007 a napriek tomu, že svoju prítomnosť dohodla so zvolávateľom, aj v deň
schôdze potvrdila žalovanej v 1. rade, že príde na schôdzu, následne poslala e-mail dve hodiny pred
konaním bez toho, aby na to niekoho osobne upozornila a to tak zvolávateľa ako aj ostatných susedov.
Súd ďalej nevzal na zreteľ skutočnosť, že žalobkyňa bola pozvaná na schôdzu 6 novembra 2007
pozvánkou zo dňa 11.10.2007 s tým istým programom ako schôdza 18.12.2007 s tým, že sa žalobkyňa
dňa 16. novembra 2007 so zvolávateľom schôdze dohodla na náhradnom termíne konania schôdze
dňa 18. decembra 2007 a bola jej aj navyše okrem toho dňa 7.12.2007 odoslaná pozvánka s tým, že
bola aj vyvesená v dome a teda bola žalobkyni doručená v zmluvnej aj zákonnej lehote. To, že si ju
žalobkyňa prevzala ako ona tvrdí 12.12.2007, nijako nepreukázala ani dôvod, prečo jej mala byť
doručená až v tento deň.
Podľa § 14 ods. 2, ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou
väčšinou zúčastnených; teda podľa odvolateľky bez ohľadu na platnosť plnej moci, čo bolo aj v prípade
schôdze dňa 18.12.2007, ktorá sa začala hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná , pretože bod 7 bol
obsiahnutý v pozvánke, nakoľko v pozvánke je uvedené pod bodom 8 prerokovanie ďalšej skutočnosti
týkajúcich sa domu. Prerokovanie zmeny zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má
navyše len deklaratórny a nie konštitutívny charakter.
Žalovaný v 2. rade potvrdil listom zo dňa 13.2.2012, že ako vlastník nebytového priestoru platne udelil
písomnú generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice a doložil to zriaďovacou listinou
Bytového podniku mesta Košice s úradne osvedčeným podpisom a uznesením MZ v F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004 tiež s úradným podpisom a navyše všeobecne záväznou platnosťou.
Podľa § 14 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala. Zákon neurčuje povinnosť mať úradne overenú plnú moc substitučného splnomocnenia,
je teda preukázané, že vlastník nebytového priestoru udelil Bytovému podniku mesta Košice generálnu
plnú moc s úradne overeným podpisom a nebolo povinnosťou Bytového podniku mesta Košice pri
udeľovaní plných mocí na zastupovanie vlastníka udeľovať tieto plné moci s úradne overeným
podpisom.
Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobkyňa sa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej v 1. rade navrhla rozsudok v napadnutej časti
potvrdiť. Zotrvala na doteraz prezentovaných tvrdeniach a dôkazoch, ktoré počas priebehu konania
prvostupňovému súdu predložila. Akcentovala na to, že skutočnosť že zvolávateľom schôdze bol
správca domu, nemení nič na tej skutočnosti, že žalovaná v 1. rade nebola oprávnená na zastupovanie
a hlasovanie v mene žalovaného v 2. rade.
Skutočnosť, že prvostupňový súd rozhodoval výlučne len o platnosti, resp. neplatnosti bodov pod
poradovým číslom 4 až 7 rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
vyplýva zo zásady občianskeho súdneho konania, podľa ktorej súd je viazaný návrhom žalobcu.
Nakoľko žalobkyňa navrhovala určiť len neplatnosť vo vzťahu k bodom 4 a 7 rozhodnutia schôdze,
prvostupňový súd nebol oprávnený svojvoľne rozhodnúť o zvyšných bodoch rozhodnutia.
Žalobkyňa sa nestotožnila s tvrdením žalovanej v 1. rade, že sa súd nevysporiadal so vzájomným
návrhom žalovanej v 1. rade predneseným na poslednom pojednávaní , aby sa rozhodlo aj o
rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6.
Vychádzajúc zo zápisnice z posledného pojednávania konaného dňa 9. marca 2012 je jednoznačne
zrejmé, že žalovaná v 1. rade nevzniesla protinávrh, podľa ktorého by prvostupňový súd mohol
rozhodnúť o neplatnosti aj v zvyšných bodov rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov.
Žalovaná v 1. rade vyjadrila len výlučne svoj názor: „teda podľa nich by mali byť určené všetky
rozhodnutia tejto schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov za neplatné“ uvedený názor však
nemožno považovať za protinávrh ako to tvrdí žalovaný v 1. rade. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade v
konaní súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania je absolútne irelevantné. Medzi
účastníkmi konania existovalo viacero sporných otázok, pre náležité zistenie skutkového stavu bolo
potrebné vykonať dokazovanie aj prostredníctvom výsluchu účastníkov konania, resp. navrhovaného
svedka. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že aj ona sa stala žalovanou bez svojho pričinenia, z vykonaného
dokazovania je bezpochyby zrejmé, že bola to práve žalovaná v 1. rade, ktorá zastupovala a hlasovala
v mene žalovaného v 2. rade na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a to aj
napriek tomu, že od neho nemala plnú moc, ktorá by bola v súlade s ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. V dôsledku tejto skutočnosti boli na schôdzi prijaté rozhodnutia pod poradovým číslom 4
a 7, ktoré je nutné považovať za neplatné. Preto nie je možné akceptovať námietku žalovanej v 1. rade,
podľa ktorej konanie začalo bez jej pričinenia. V prípade doručenia pozvánky na schôdzu konanú dňa
18.12.2007 žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovanej v 1. rade, podľa ktorej bola pozvánka doručená
žalobkyni včas, resp. bola údajne vyvesená v dome. V tejto súvislosti žalobkyňa odkazuje v plnom
rozsahu na svoje tvrdenia a dôkazy, ktoré prezentovala v priebehu konania.
Pokiaľ odvolateľka odkazuje v odvolaní na ust. § 14 ods. 2 druhej vety zákona č. 182/1993 Z.z.; „Ak
počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí
schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených“;
žalobkyňa dodáva, že dikcia zákona v § 14 ods. 2 pokračuje „to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa
odseku 3 § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i/ a ods. 3, § 8 a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i a § 10 ods. 1 a §
16 ods. 3 až 4. Vzhľadom na celé väčšie citované ustanovenie a nielen extrahovanú časť ako ju uviedla
žalovaná v 1. rade (ako aj predmet hlasovania je zrejmé, že námietka žalovanej v 1. rade, že pri
hlasovaní na schôdzi postačovala nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala
hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná, je v predmetnej veci absolútne irelevantná.
Zároveň žalobkyňa považuje za potrebné zdôrazniť, že počas konania nebolo vonkoncom preukázané,
kedy sa schôdza presne začala, čo potvrdzuje aj žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 9.02.2012.
Nevie odhadnúť, že „koľko asi meškala a teda koľko sa čakalo na žalobkyňu“.
Tvrdenie žalovanej v 1. rade, podľa ktorého bol bod 7 obsiahnutý v pozvánke pod bodom 8
(„prerokovanie ďalších skutočností týkajúcich sa domu) považuje žalobkyňa za neakceptovateľné,
nakoľko z uvedeného bodu nie je zrejmé, že na schôdzi malo dôjsť aj k prerokovaniu zmeny Zmluvy o
výkone správy. Vzhľadom k tejto skutočnosti nemožno konštatovať, že by vlastníci bytov a nebytových
priestorov boli náležite oboznámení s týmto bodom programu - hlasovanie.
Okrem vyššie uvedeného sa žalobca ani nestotožňuje s názorom žalovanej v 1. rade., podľa ktorého
žalovaný v 2. rade udelil generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, pretože svoje tvrdenia
opiera o zriaďovaciu listinu Bytového podniku mesta Košice a uznesenie MZ Y. F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004. Skutočnosť, že zriaďovacia listina obsahuje úradne uverejnený podpis, je vzhľadom na
prejednávanú vec absolútne irelevantná. V prípade predloženia uznesenia je bez pochyby zrejmé, že
body, o ktoré žalovaná, resp. žalovaný v 2. rade opiera svoje tvrdenie (§ 35 písm. i/a j/ v znení :
i/ používať všetky právne prostriedky na ochranu zvereného majetku, vrátane včasného uplatňovania
práv a oprávnených záujmov týkajúcich sa tohto majetku pred príslušnými orgánmi
j/ zastupovať v mesto v sporoch a konaniach týkajúcich sa zvereného majetku a s tým súvisiacich práv,
nemajú povahu generálneho splnomocnenia pre účasť bytového podniku na schôdzach vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome.
Vychádzajúc z dikcie uvedených bodov je bezpochyby zrejmé, že splnomocnenie sa týka výlučne
rokovaní úradného charakteru, prípadne konaní pred súdom, avšak v žiadnom prípade nie
zastupovania žalovaného v 2. rade na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Zároveň je nutné si uvedomiť, že z predmetného uznesenia vonkoncom nevyplýva, že by bol Bytový
podnik mesta Košice oprávnený splnomocniť tretiu osobu na výkon činnosti, na ktoré bol splnomocnený
žalovaný v 2. rade.
Aj keby bol odvolací súd toho názoru, že vyššie uvedené body splnomocňujú Bytový podnik mesta
Košice a aj na účasť na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, s čím žalobkyňa
nesúhlasí, takáto plná moc nemá náležitosti podľa ust. § 14 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko neobsahuje úradne overený podpis žalovaného v 2.
rade.
Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že náležitosti podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 14 ods. 5,
teda predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plnú moc udelená žalovanej v 1. rade zo
strany Bytového podniku mesta Košice. je teda bezpochyby zrejmé, že žalovaná nebola oprávnená na
schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome žalovaného v 2. rade zastupovať a hlasovať v
jeho mene. V neposlednom rade žalobkyňa poukazuje na nesprávnu interpretáciu ust. § 14 ods. 5, vety
druhej zákona č. 182/1993 Z.z., ktorá znie („ Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne, s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala“).
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je teda bezpochyby zrejmé, že slovo môže označuje
oprávnenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome splnomocniť inú osobu, aby ho na
schôdzi vlastníkov zastupovala. V prípade, ak takéto oprávnenie vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome využije, zákon mu priamo ukladá povinnosť, aby tak urobil na základe písomného
splnomocnenia s úradne overeným podpisom.
Výklad vyššie uvedeného ustanovenia podľa názoru žalovanej v 1. rade tým spôsobom, že pojem
„môže“ sa má vnímať ako možnosť vlastníka bytov alebo nebytových priestorov v dome písomne s
úradne overeným podpisom splnomocniť tretiu osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala, je
vonkoncom nesprávny. Žalobkyňa preto navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila trovy
odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 79,58 eur za podané vyjadrenie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalovaná v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. v
jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. po tom, čo miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s
ust. § 156 ods. 3 O.s.p..
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti s poukazom na ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok potvrdil.
Žalovaná v 1. rade uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení sa
týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorom aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je nepochybné, že rozhodol o neplatnosti rozhodnutia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov obsiahnutých v zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov zo dňa 18.12.2007 pod poradovým Č. Xa X, na základe práva prehlasovaného
spoluvlastníka podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/93 Z.z. podať v prekluzívnej lehote žalobu na súd.
Zároveň však súd prvého stupňa uviedol, že sú tu dôvody aj na vyslovenie absolútnej neplatnosti
rozhodnutia vlastníkov bytov.
Za prehlasovaného vlastníka bytu a nebytových priestorov v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993
Z.z. je treba okrem vlastníka, ktorý bol na schôdzi zhromaždenia vlastníkov prítomný a hlasoval proti,
považovať rovnako aj vlastníka, ktorý na schôdzi nebol prítomný v dôsledku napr. chybného
predvolania na zhromaždenie (schôdzu vlastníkov), ako tomu bolo v danom prípade.
Rovnako neobstojí námietka žalovanej, že sa súd nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1.
rade predneseným na poslednom pojednávaní. Žalovaná v 1. rade protinávrh v konaní nevzniesla.
Rovnako je irelevantná aj námietka žalovanej v 1. rade, že pri hlasovaní na schôdzi postačovala
nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala hodinu po čase, keďže
ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. vyslovene uvádza, v akých prípadoch hlasovania to
neplatí.
Zároveň súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade neudelil platnú generálnu
plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, a navyše náležitostí uvedené v ust. § 14 ods. 5
predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plná moc udelená žalovanej v 1. rade zo strany
Bytového podniku mesta Košíc. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. neumožňuje, aby splnomocnená osoba, ktorá má vlastníka bytu, alebo nebytového
priestoru na schôdzi zastupovať, splnomocnila ďalšiu osobu na zastupovanie.
Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti, t.j. vo výroku, ktorým určil, že rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedené pod
poradovým číslom 4 a 7 sú neplatné ako aj vecne správny potvrdil.
Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne
a žalovaného v 1. rade.
Aj v odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, preto odvolací súd aplikoval pre výrok o náhrade trov
konania ustanovenie § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešnú žalovanú
nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 79,58 eur, ktoré pozostávajú z jedného úkonu
právnej služby vyjadrenie sa k odvolaniu 58,69 eur, teda za jeden úkon právnej služby predstavujúci
1/13-inu výpočtového základu, keďže hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch +
režijný paušál 1 x 7,63 eur + 20% DPH 13,26 eur, spolu trovy žalobkyne v odvolacom konaní
predstavujú 79,58 eur.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome X. B. N.. Č.. X v F. zo dňa 18.12.2007 obsiahnuté v zápisnici zo schôdze
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom dome na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 18.12.2007
uvedené pod poradovým č. 4 a 7 sú neplatné. Žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol. Žalovanej
v 1. rade uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 783,79 eur do rúk právneho
zástupcu žalobkyne, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V právnom vzťahu medzi
žalobcom a žalovanými v 2. a 3. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bolo nesporné a preukázané z výpisu listu
vlastníctva č. XXXXX Správy katastra pre okres Košice I, obec F.-R. H., katastrálne územie R. H., že v
čase začatia konania boli žalobkyňa v 1. rade, žalovaní v 1.a 2. rade podielovými spoluvlastníkmi
bytového domu súp. č. XXX X. N.. B. Č.. X Y. F. postaveného na parcele č. XXXX. Žalobkyňa vlastnila v
tomto bytovom dome byt Č.. X C. L. Č.. X, spoločné časti a zariadenia bytového domu, žalovaná v 1.
rade vlastnila byt č. 2, 4 a 5, spoločné časti a zariadenia domu a žalovaný v 2. rade vlastnil jeden
nebytový priestor, ako aj spoločné časti a zariadenia domu. Okrem toho žalobkyňa v 1. rade a žalovaná
v 1. rade vlastnili v tomto bytovom dome aj rozostavané bytové a nebytové priestory. Žalovaný v 3.
rade sa stal vlastníkom nebytového priestoru na základe darovacej zmluvy zo dňa 13.5.2009. Medzi
účastníkmi konania bola nesporná aj skutočnosť, že správcom bytového domu v čase konania schôdze
vlastníkov bytov, ktorá je predmetom tohto sporu: dňa 18.12.2007 bola You in media, s.r.o. zastúpená
konateľom Y. R..
Súd prvého stupňa sa v rámci dokazovania oboznámil so zmluvami o výkone správy uzavretými
správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 27.
júna 2006 a 12.02.2008 korešpondenciou žalobkyne so správcom You in media, s.r.o., s pozvánkou na
schôdzu vlastníkov bytov na 18.12.2007, so zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov zo dňa 18.12.2007, s plnou mocou, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na tejto schôdzi na
zastupovanie žalovaného v 2. rade a s výpismi LV č. XXXXX v čase začatia konania a v čase
rozhodnutia súdu, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedka Viliama Schillera.
Z vykonaného dokazovania a v súlade s ust. § 14 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 5 ust. § 8a ods. 1 a ods. 6
zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase konania schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov a ust. § 39 OZ ako aj ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, na základe
vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žaloba
žalobkyne je odôvodnená pokiaľ sa domáha určenia absolútnej neplatnosti rozhodnutia schôdze
vlastníkov bytov vo forme uznesenia č. 4 a č. 7 dňa 18.12.2007. Súd dospel k záveru, že existujú tu
viaceré dôvody neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov, ktoré spočívajú v tom, že táto
schôdza vlastníkov bytov sa uskutočnila v rozpore so zákonom. Žalobkyňa neobdržala pozvánku v 10
dňovej lehote pred dňom konania schôdze, pričom 10 dňová lehota bola určená v článku IV. bod 4, 6
Zmluvy o výkone správy zo dňa 27. júna 2006 platnej v čase konania tejto schôdze, žalovaná v 1. rade
mala na tejto schôdzi vlastníkov bytov 3 hlasy, keďže vlastnila tri byty v obytnom dome, a nemala
overenú plnú moc zo strany žalovaného v 2. rade na jeho zastupovanie na tejto schôdzi vlastníkov
bytov v súlade s ust. § 14 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov. Pri posudzovaní tejto plnej moci dospel
súd prvého stupňa k záveru, že zákon upravuje iba jednu formu plnej moci, ktorou môže vlastník bytu
alebo nebytového priestoru písomne splnomocniť niekoho iného na svoje zastupovanie: s úradne
overeným podpisom a nerozlišuje medzi vlastníkom fyzickou a právnickou osobou. Preto pokiaľ táto
plná moc nespĺňala zákonné podmienky, nebola platná a na základe nej žalovaná v 1. rade nemohla
zastupovať žalovaného v 2. rade na tejto schôdzi. Preto zo šiestich hlasov všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v obytnom dome na tejto schôdzi žalovaná v 1. rade disponovala iba tromi
hlasmi a preto schôdza vlastníkov bytov dňa 18.12.2007 nebola uznášania schopná.
Ďalej súd prvého stupňa zistil, že napriek programu, ktorý bol v pozvánke schôdze vlastníkov bytov
uvedený, sa schôdza zaoberala aj bodom naviac, a to schválením zmeny zmluvy o výkone správy,
ktorý bod programu v pozvánke vôbec obsiahnutý nebol. Preto schôdza vlastníkov bytov nebola
oprávnená o tomto bode programu rokovať a platne rozhodovať.
Naviac z plnej moci, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na zastupovanie žalovaného v 2. rade
jednoznačne vyplýva, že bola oprávnená zastupovať žalovaného v 2. rade iba pri rokovaní o programe,
ktorý bol obsiahnutý v pozvánke, teda pokiaľ by plná moc aj bola platná, ani za takýchto okolností by
nebola oprávnená žalovaná v 1. rade zastupovať žalovaného v 2. rade v bode, ktorý v programe
obsiahnutý nebol.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaná obdržala písomné výsledky hlasovania vo
forme zápisnice z rokovania schôdze vlastníkov bytov až 3.1.2008 (žiadny iný dátum doručenia, ani iný
spôsob doručenia žalobkyni preukázaný nebol), a preto ňou podaná žaloba dňa 18.1.2008 bola
podaná včas. Zároveň však sa však súd prvého stupňa stotožnil aj s tvrdením právneho zástupcu
žalobkyne, ktorý uviedol, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť napadnutých rozhodnutí schôdze
vlastníkov bytov, žalobkyňa by mala právo podať žalobu aj neskôr, a to kedykoľvek.
Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že rokovanie schôdze vlastníkov bytov
18.12.2007 nemohlo prijímať platné rozhodnutia, avšak vzhľadom na to, že v tomto konaní žalobkyňa
uplatnila iba neplatnosť uznesenia pod č. 4 a 7, súd bol viazaný petitom žaloby a tento petit prekročiť
nemohol.
Pokiaľ žalovaná v 1. rade namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu zo strany žalobkyne
podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., súd prvého stupňa dospel k tomu záveru, že vzhľadom na znenie § 14
ods. 4 Zákona o vlastníctve bytov, kedy samotný zákon predpokladá možnosť vlastníka bytov a
nebytových priestorov podať žalobu na súde, nie je potrebné osobitne preukazovať naliehavý právny
záujem žalobkyne na určení neplatnosti ňou napadnutých rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov.
Podanie takejto žaloby samotný zákon predpokladá.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody neplatnosti rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov zo dňa
18.12.2007 sa súd prvého stupňa ďalšími námietkami žalovanej v 1. rade nezoberal, lebo ich
považoval za právne irelevantné a z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol, pretože v čase rozhodnutia súdu žalovaný v 2.
rade nebol pasívne vecne legitimovaný, nebol vlastníkom žiadneho priestoru v obytnom dome na
Zvonárskej ul. č. 9 v Košiciach. Do práv a povinností žalovaného v 2. rade po predaji nebytového
priestoru v obytnom dome vstúpil žalovaný v 3. rade, ktorý sa stal účastníkom konania na strane
žalovaných. Výrok o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade odôvodnil úspechom
žalobkyne v konaní v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré trovy predstavovali zaplatený súdny
poplatok zo žaloby v sume 99,58 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 786,89 eur za 10 úkonov
právnej služby 10 x režijný paušál a DPH.
Trovy konania spolu predstavujú 786,89 eur. Pretože právny zástupca žalobkyne uplatnil trovy v nižšej
výške 783,79 eur, priznal mu náhradu trov konania v uplatnenej výške v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p..
Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovanému v 2. rade trovy konania nevznikli a žalovaný v 3. rade sa stal účastníkom konania v
priebehu konania a strane žalovaných bez svojho pričinenia. Vzhľadom na jeho vyjadrenie, že so
žalobou súhlasí, náhradu trov konania vo vzťahu žalovaného v 3. rade a žalobkyne nepriznal v súlade s
ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pričom prihliadol na toto osobitné postavenie žalovaného v 3. rade v tomto
súdnom spore.
Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov obsiahnuté v Zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa
18.12.2007, ako aj čo do výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade podala
odvolanie žalovaná v 1. rade. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. ,
teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V dôvodoch odvolania poukázala na to, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu súd
vyhlásil schôdzu za neplatnú, či dôvod vidí v absolútnej neplatnosti konania tejto schôdze, alebo na
základe relatívnej neplatnosti a práva prehlasovaného spoluvlastníka podať žalobu na súd v
prekluzívnej lehote (navrhovateľka podľa odvolateľka nemôže používať právo prehlasovaného
spoluvlastníka). Žalovaná v 1. rade akcentovala na to, že svojim konaním nedala príčinu na dané súdne
konanie, pretože zvolávateľom schôdze bol správca domu a on zodpovedá za riadne zvolanie schôdze.
Žalovaná v 1. rade viackrát počas konania oznámila, že nemá záujem viesť dané súdne konanie a
navrhla, aby buď celá schôdza, všetky body boli vyhlásené za neplatné alebo všetky ponechané v
platnosti. Súd však pripustil čiastočné späťvzatie návrhu, čím zadal príčinu na ďalšie konanie, nakoľko
podľa odôvodnenia mal súd za to, že ide o pravdepodobne o absolútnu neplatnosť napadnutých
rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov. Pretože základná vec riešená schôdzou, a to zníženie príspevku
do fondu prevádzky, údržby a opráv pre neplatenie príspevkov žalobkyne, svojim postupom a
rozhodnutím súd ponechal v platnosti, bude vecou nového správcu alebo žalovanej v 1. rade podať
ďalšiu žalobu na súd o neplatnosť aj ostatných ustanovení, čo je v rozpore so zásadou efektívnosti a
hospodárnosti súdneho konania.
Súd sa navyše nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1. rade prednesenom na poslednom
pojednávaní, aby sa rozhodovalo aj o rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov
uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6. Žalovaná v 1. rade navyše súhlasila s rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania, čím sa mohlo predísť trovám konania.
Z uvedených dôvodov je podľa odvolateľky nespravodlivé, aby bola zaviazaná na náhradu trov konania,
pretože tak ako žalovaný v 2. a v 3. rade aj žalovaná v 1. rade sa stala žalovanou bez svojho
pričinenia. Teda, aj keď už súd vyhlásil prijaté rozhodnutia za neplatné, nemal priznať žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania. Aj žalobkyňa veľkou mierou prispela svojim konaním ku stavu, ktorý
napáda žalobou. Žalovaná v 1. rade dáva do pozornosti, že žalobkyňa mala vedomosť o konaní
schôdze od 6. novembra 2007 a napriek tomu, že svoju prítomnosť dohodla so zvolávateľom, aj v deň
schôdze potvrdila žalovanej v 1. rade, že príde na schôdzu, následne poslala e-mail dve hodiny pred
konaním bez toho, aby na to niekoho osobne upozornila a to tak zvolávateľa ako aj ostatných susedov.
Súd ďalej nevzal na zreteľ skutočnosť, že žalobkyňa bola pozvaná na schôdzu 6 novembra 2007
pozvánkou zo dňa 11.10.2007 s tým istým programom ako schôdza 18.12.2007 s tým, že sa žalobkyňa
dňa 16. novembra 2007 so zvolávateľom schôdze dohodla na náhradnom termíne konania schôdze
dňa 18. decembra 2007 a bola jej aj navyše okrem toho dňa 7.12.2007 odoslaná pozvánka s tým, že
bola aj vyvesená v dome a teda bola žalobkyni doručená v zmluvnej aj zákonnej lehote. To, že si ju
žalobkyňa prevzala ako ona tvrdí 12.12.2007, nijako nepreukázala ani dôvod, prečo jej mala byť
doručená až v tento deň.
Podľa § 14 ods. 2, ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou
väčšinou zúčastnených; teda podľa odvolateľky bez ohľadu na platnosť plnej moci, čo bolo aj v prípade
schôdze dňa 18.12.2007, ktorá sa začala hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná , pretože bod 7 bol
obsiahnutý v pozvánke, nakoľko v pozvánke je uvedené pod bodom 8 prerokovanie ďalšej skutočnosti
týkajúcich sa domu. Prerokovanie zmeny zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má
navyše len deklaratórny a nie konštitutívny charakter.
Žalovaný v 2. rade potvrdil listom zo dňa 13.2.2012, že ako vlastník nebytového priestoru platne udelil
písomnú generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice a doložil to zriaďovacou listinou
Bytového podniku mesta Košice s úradne osvedčeným podpisom a uznesením MZ v F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004 tiež s úradným podpisom a navyše všeobecne záväznou platnosťou.
Podľa § 14 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala. Zákon neurčuje povinnosť mať úradne overenú plnú moc substitučného splnomocnenia,
je teda preukázané, že vlastník nebytového priestoru udelil Bytovému podniku mesta Košice generálnu
plnú moc s úradne overeným podpisom a nebolo povinnosťou Bytového podniku mesta Košice pri
udeľovaní plných mocí na zastupovanie vlastníka udeľovať tieto plné moci s úradne overeným
podpisom.
Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobkyňa sa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej v 1. rade navrhla rozsudok v napadnutej časti
potvrdiť. Zotrvala na doteraz prezentovaných tvrdeniach a dôkazoch, ktoré počas priebehu konania
prvostupňovému súdu predložila. Akcentovala na to, že skutočnosť že zvolávateľom schôdze bol
správca domu, nemení nič na tej skutočnosti, že žalovaná v 1. rade nebola oprávnená na zastupovanie
a hlasovanie v mene žalovaného v 2. rade.
Skutočnosť, že prvostupňový súd rozhodoval výlučne len o platnosti, resp. neplatnosti bodov pod
poradovým číslom 4 až 7 rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
vyplýva zo zásady občianskeho súdneho konania, podľa ktorej súd je viazaný návrhom žalobcu.
Nakoľko žalobkyňa navrhovala určiť len neplatnosť vo vzťahu k bodom 4 a 7 rozhodnutia schôdze,
prvostupňový súd nebol oprávnený svojvoľne rozhodnúť o zvyšných bodoch rozhodnutia.
Žalobkyňa sa nestotožnila s tvrdením žalovanej v 1. rade, že sa súd nevysporiadal so vzájomným
návrhom žalovanej v 1. rade predneseným na poslednom pojednávaní , aby sa rozhodlo aj o
rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6.
Vychádzajúc zo zápisnice z posledného pojednávania konaného dňa 9. marca 2012 je jednoznačne
zrejmé, že žalovaná v 1. rade nevzniesla protinávrh, podľa ktorého by prvostupňový súd mohol
rozhodnúť o neplatnosti aj v zvyšných bodov rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov.
Žalovaná v 1. rade vyjadrila len výlučne svoj názor: „teda podľa nich by mali byť určené všetky
rozhodnutia tejto schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov za neplatné“ uvedený názor však
nemožno považovať za protinávrh ako to tvrdí žalovaný v 1. rade. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade v
konaní súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania je absolútne irelevantné. Medzi
účastníkmi konania existovalo viacero sporných otázok, pre náležité zistenie skutkového stavu bolo
potrebné vykonať dokazovanie aj prostredníctvom výsluchu účastníkov konania, resp. navrhovaného
svedka. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že aj ona sa stala žalovanou bez svojho pričinenia, z vykonaného
dokazovania je bezpochyby zrejmé, že bola to práve žalovaná v 1. rade, ktorá zastupovala a hlasovala
v mene žalovaného v 2. rade na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a to aj
napriek tomu, že od neho nemala plnú moc, ktorá by bola v súlade s ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. V dôsledku tejto skutočnosti boli na schôdzi prijaté rozhodnutia pod poradovým číslom 4
a 7, ktoré je nutné považovať za neplatné. Preto nie je možné akceptovať námietku žalovanej v 1. rade,
podľa ktorej konanie začalo bez jej pričinenia. V prípade doručenia pozvánky na schôdzu konanú dňa
18.12.2007 žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovanej v 1. rade, podľa ktorej bola pozvánka doručená
žalobkyni včas, resp. bola údajne vyvesená v dome. V tejto súvislosti žalobkyňa odkazuje v plnom
rozsahu na svoje tvrdenia a dôkazy, ktoré prezentovala v priebehu konania.
Pokiaľ odvolateľka odkazuje v odvolaní na ust. § 14 ods. 2 druhej vety zákona č. 182/1993 Z.z.; „Ak
počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí
schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených“;
žalobkyňa dodáva, že dikcia zákona v § 14 ods. 2 pokračuje „to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa
odseku 3 § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i/ a ods. 3, § 8 a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i a § 10 ods. 1 a §
16 ods. 3 až 4. Vzhľadom na celé väčšie citované ustanovenie a nielen extrahovanú časť ako ju uviedla
žalovaná v 1. rade (ako aj predmet hlasovania je zrejmé, že námietka žalovanej v 1. rade, že pri
hlasovaní na schôdzi postačovala nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala
hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná, je v predmetnej veci absolútne irelevantná.
Zároveň žalobkyňa považuje za potrebné zdôrazniť, že počas konania nebolo vonkoncom preukázané,
kedy sa schôdza presne začala, čo potvrdzuje aj žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 9.02.2012.
Nevie odhadnúť, že „koľko asi meškala a teda koľko sa čakalo na žalobkyňu“.
Tvrdenie žalovanej v 1. rade, podľa ktorého bol bod 7 obsiahnutý v pozvánke pod bodom 8
(„prerokovanie ďalších skutočností týkajúcich sa domu) považuje žalobkyňa za neakceptovateľné,
nakoľko z uvedeného bodu nie je zrejmé, že na schôdzi malo dôjsť aj k prerokovaniu zmeny Zmluvy o
výkone správy. Vzhľadom k tejto skutočnosti nemožno konštatovať, že by vlastníci bytov a nebytových
priestorov boli náležite oboznámení s týmto bodom programu - hlasovanie.
Okrem vyššie uvedeného sa žalobca ani nestotožňuje s názorom žalovanej v 1. rade., podľa ktorého
žalovaný v 2. rade udelil generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, pretože svoje tvrdenia
opiera o zriaďovaciu listinu Bytového podniku mesta Košice a uznesenie MZ Y. F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004. Skutočnosť, že zriaďovacia listina obsahuje úradne uverejnený podpis, je vzhľadom na
prejednávanú vec absolútne irelevantná. V prípade predloženia uznesenia je bez pochyby zrejmé, že
body, o ktoré žalovaná, resp. žalovaný v 2. rade opiera svoje tvrdenie (§ 35 písm. i/a j/ v znení :
i/ používať všetky právne prostriedky na ochranu zvereného majetku, vrátane včasného uplatňovania
práv a oprávnených záujmov týkajúcich sa tohto majetku pred príslušnými orgánmi
j/ zastupovať v mesto v sporoch a konaniach týkajúcich sa zvereného majetku a s tým súvisiacich práv,
nemajú povahu generálneho splnomocnenia pre účasť bytového podniku na schôdzach vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome.
Vychádzajúc z dikcie uvedených bodov je bezpochyby zrejmé, že splnomocnenie sa týka výlučne
rokovaní úradného charakteru, prípadne konaní pred súdom, avšak v žiadnom prípade nie
zastupovania žalovaného v 2. rade na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Zároveň je nutné si uvedomiť, že z predmetného uznesenia vonkoncom nevyplýva, že by bol Bytový
podnik mesta Košice oprávnený splnomocniť tretiu osobu na výkon činnosti, na ktoré bol splnomocnený
žalovaný v 2. rade.
Aj keby bol odvolací súd toho názoru, že vyššie uvedené body splnomocňujú Bytový podnik mesta
Košice a aj na účasť na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, s čím žalobkyňa
nesúhlasí, takáto plná moc nemá náležitosti podľa ust. § 14 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko neobsahuje úradne overený podpis žalovaného v 2.
rade.
Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že náležitosti podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 14 ods. 5,
teda predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plnú moc udelená žalovanej v 1. rade zo
strany Bytového podniku mesta Košice. je teda bezpochyby zrejmé, že žalovaná nebola oprávnená na
schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome žalovaného v 2. rade zastupovať a hlasovať v
jeho mene. V neposlednom rade žalobkyňa poukazuje na nesprávnu interpretáciu ust. § 14 ods. 5, vety
druhej zákona č. 182/1993 Z.z., ktorá znie („ Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne, s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala“).
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je teda bezpochyby zrejmé, že slovo môže označuje
oprávnenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome splnomocniť inú osobu, aby ho na
schôdzi vlastníkov zastupovala. V prípade, ak takéto oprávnenie vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome využije, zákon mu priamo ukladá povinnosť, aby tak urobil na základe písomného
splnomocnenia s úradne overeným podpisom.
Výklad vyššie uvedeného ustanovenia podľa názoru žalovanej v 1. rade tým spôsobom, že pojem
„môže“ sa má vnímať ako možnosť vlastníka bytov alebo nebytových priestorov v dome písomne s
úradne overeným podpisom splnomocniť tretiu osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala, je
vonkoncom nesprávny. Žalobkyňa preto navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila trovy
odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 79,58 eur za podané vyjadrenie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalovaná v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. v
jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. po tom, čo miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s
ust. § 156 ods. 3 O.s.p..
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti s poukazom na ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok potvrdil.
Žalovaná v 1. rade uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení sa
týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorom aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je nepochybné, že rozhodol o neplatnosti rozhodnutia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov obsiahnutých v zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov zo dňa 18.12.2007 pod poradovým Č. Xa X, na základe práva prehlasovaného
spoluvlastníka podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/93 Z.z. podať v prekluzívnej lehote žalobu na súd.
Zároveň však súd prvého stupňa uviedol, že sú tu dôvody aj na vyslovenie absolútnej neplatnosti
rozhodnutia vlastníkov bytov.
Za prehlasovaného vlastníka bytu a nebytových priestorov v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993
Z.z. je treba okrem vlastníka, ktorý bol na schôdzi zhromaždenia vlastníkov prítomný a hlasoval proti,
považovať rovnako aj vlastníka, ktorý na schôdzi nebol prítomný v dôsledku napr. chybného
predvolania na zhromaždenie (schôdzu vlastníkov), ako tomu bolo v danom prípade.
Rovnako neobstojí námietka žalovanej, že sa súd nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1.
rade predneseným na poslednom pojednávaní. Žalovaná v 1. rade protinávrh v konaní nevzniesla.
Rovnako je irelevantná aj námietka žalovanej v 1. rade, že pri hlasovaní na schôdzi postačovala
nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala hodinu po čase, keďže
ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. vyslovene uvádza, v akých prípadoch hlasovania to
neplatí.
Zároveň súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade neudelil platnú generálnu
plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, a navyše náležitostí uvedené v ust. § 14 ods. 5
predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plná moc udelená žalovanej v 1. rade zo strany
Bytového podniku mesta Košíc. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. neumožňuje, aby splnomocnená osoba, ktorá má vlastníka bytu, alebo nebytového
priestoru na schôdzi zastupovať, splnomocnila ďalšiu osobu na zastupovanie.
Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti, t.j. vo výroku, ktorým určil, že rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedené pod
poradovým číslom 4 a 7 sú neplatné ako aj vecne správny potvrdil.
Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne
a žalovaného v 1. rade.
Aj v odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, preto odvolací súd aplikoval pre výrok o náhrade trov
konania ustanovenie § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešnú žalovanú
nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 79,58 eur, ktoré pozostávajú z jedného úkonu
právnej služby vyjadrenie sa k odvolaniu 58,69 eur, teda za jeden úkon právnej služby predstavujúci
1/13-inu výpočtového základu, keďže hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch +
režijný paušál 1 x 7,63 eur + 20% DPH 13,26 eur, spolu trovy žalobkyne v odvolacom konaní
predstavujú 79,58 eur.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome X. B. N.. Č.. X v F. zo dňa 18.12.2007 obsiahnuté v zápisnici zo schôdze
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom dome na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 18.12.2007
uvedené pod poradovým č. 4 a 7 sú neplatné. Žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol. Žalovanej
v 1. rade uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 783,79 eur do rúk právneho
zástupcu žalobkyne, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V právnom vzťahu medzi
žalobcom a žalovanými v 2. a 3. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bolo nesporné a preukázané z výpisu listu
vlastníctva č. XXXXX Správy katastra pre okres Košice I, obec F.-R. H., katastrálne územie R. H., že v
čase začatia konania boli žalobkyňa v 1. rade, žalovaní v 1.a 2. rade podielovými spoluvlastníkmi
bytového domu súp. č. XXX X. N.. B. Č.. X Y. F. postaveného na parcele č. XXXX. Žalobkyňa vlastnila v
tomto bytovom dome byt Č.. X C. L. Č.. X, spoločné časti a zariadenia bytového domu, žalovaná v 1.
rade vlastnila byt č. 2, 4 a 5, spoločné časti a zariadenia domu a žalovaný v 2. rade vlastnil jeden
nebytový priestor, ako aj spoločné časti a zariadenia domu. Okrem toho žalobkyňa v 1. rade a žalovaná
v 1. rade vlastnili v tomto bytovom dome aj rozostavané bytové a nebytové priestory. Žalovaný v 3.
rade sa stal vlastníkom nebytového priestoru na základe darovacej zmluvy zo dňa 13.5.2009. Medzi
účastníkmi konania bola nesporná aj skutočnosť, že správcom bytového domu v čase konania schôdze
vlastníkov bytov, ktorá je predmetom tohto sporu: dňa 18.12.2007 bola You in media, s.r.o. zastúpená
konateľom Y. R..
Súd prvého stupňa sa v rámci dokazovania oboznámil so zmluvami o výkone správy uzavretými
správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 27.
júna 2006 a 12.02.2008 korešpondenciou žalobkyne so správcom You in media, s.r.o., s pozvánkou na
schôdzu vlastníkov bytov na 18.12.2007, so zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov zo dňa 18.12.2007, s plnou mocou, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na tejto schôdzi na
zastupovanie žalovaného v 2. rade a s výpismi LV č. XXXXX v čase začatia konania a v čase
rozhodnutia súdu, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedka Viliama Schillera.
Z vykonaného dokazovania a v súlade s ust. § 14 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 5 ust. § 8a ods. 1 a ods. 6
zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase konania schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov a ust. § 39 OZ ako aj ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, na základe
vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žaloba
žalobkyne je odôvodnená pokiaľ sa domáha určenia absolútnej neplatnosti rozhodnutia schôdze
vlastníkov bytov vo forme uznesenia č. 4 a č. 7 dňa 18.12.2007. Súd dospel k záveru, že existujú tu
viaceré dôvody neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov, ktoré spočívajú v tom, že táto
schôdza vlastníkov bytov sa uskutočnila v rozpore so zákonom. Žalobkyňa neobdržala pozvánku v 10
dňovej lehote pred dňom konania schôdze, pričom 10 dňová lehota bola určená v článku IV. bod 4, 6
Zmluvy o výkone správy zo dňa 27. júna 2006 platnej v čase konania tejto schôdze, žalovaná v 1. rade
mala na tejto schôdzi vlastníkov bytov 3 hlasy, keďže vlastnila tri byty v obytnom dome, a nemala
overenú plnú moc zo strany žalovaného v 2. rade na jeho zastupovanie na tejto schôdzi vlastníkov
bytov v súlade s ust. § 14 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov. Pri posudzovaní tejto plnej moci dospel
súd prvého stupňa k záveru, že zákon upravuje iba jednu formu plnej moci, ktorou môže vlastník bytu
alebo nebytového priestoru písomne splnomocniť niekoho iného na svoje zastupovanie: s úradne
overeným podpisom a nerozlišuje medzi vlastníkom fyzickou a právnickou osobou. Preto pokiaľ táto
plná moc nespĺňala zákonné podmienky, nebola platná a na základe nej žalovaná v 1. rade nemohla
zastupovať žalovaného v 2. rade na tejto schôdzi. Preto zo šiestich hlasov všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v obytnom dome na tejto schôdzi žalovaná v 1. rade disponovala iba tromi
hlasmi a preto schôdza vlastníkov bytov dňa 18.12.2007 nebola uznášania schopná.
Ďalej súd prvého stupňa zistil, že napriek programu, ktorý bol v pozvánke schôdze vlastníkov bytov
uvedený, sa schôdza zaoberala aj bodom naviac, a to schválením zmeny zmluvy o výkone správy,
ktorý bod programu v pozvánke vôbec obsiahnutý nebol. Preto schôdza vlastníkov bytov nebola
oprávnená o tomto bode programu rokovať a platne rozhodovať.
Naviac z plnej moci, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na zastupovanie žalovaného v 2. rade
jednoznačne vyplýva, že bola oprávnená zastupovať žalovaného v 2. rade iba pri rokovaní o programe,
ktorý bol obsiahnutý v pozvánke, teda pokiaľ by plná moc aj bola platná, ani za takýchto okolností by
nebola oprávnená žalovaná v 1. rade zastupovať žalovaného v 2. rade v bode, ktorý v programe
obsiahnutý nebol.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaná obdržala písomné výsledky hlasovania vo
forme zápisnice z rokovania schôdze vlastníkov bytov až 3.1.2008 (žiadny iný dátum doručenia, ani iný
spôsob doručenia žalobkyni preukázaný nebol), a preto ňou podaná žaloba dňa 18.1.2008 bola
podaná včas. Zároveň však sa však súd prvého stupňa stotožnil aj s tvrdením právneho zástupcu
žalobkyne, ktorý uviedol, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť napadnutých rozhodnutí schôdze
vlastníkov bytov, žalobkyňa by mala právo podať žalobu aj neskôr, a to kedykoľvek.
Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že rokovanie schôdze vlastníkov bytov
18.12.2007 nemohlo prijímať platné rozhodnutia, avšak vzhľadom na to, že v tomto konaní žalobkyňa
uplatnila iba neplatnosť uznesenia pod č. 4 a 7, súd bol viazaný petitom žaloby a tento petit prekročiť
nemohol.
Pokiaľ žalovaná v 1. rade namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu zo strany žalobkyne
podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., súd prvého stupňa dospel k tomu záveru, že vzhľadom na znenie § 14
ods. 4 Zákona o vlastníctve bytov, kedy samotný zákon predpokladá možnosť vlastníka bytov a
nebytových priestorov podať žalobu na súde, nie je potrebné osobitne preukazovať naliehavý právny
záujem žalobkyne na určení neplatnosti ňou napadnutých rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov.
Podanie takejto žaloby samotný zákon predpokladá.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody neplatnosti rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov zo dňa
18.12.2007 sa súd prvého stupňa ďalšími námietkami žalovanej v 1. rade nezoberal, lebo ich
považoval za právne irelevantné a z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol, pretože v čase rozhodnutia súdu žalovaný v 2.
rade nebol pasívne vecne legitimovaný, nebol vlastníkom žiadneho priestoru v obytnom dome na
Zvonárskej ul. č. 9 v Košiciach. Do práv a povinností žalovaného v 2. rade po predaji nebytového
priestoru v obytnom dome vstúpil žalovaný v 3. rade, ktorý sa stal účastníkom konania na strane
žalovaných. Výrok o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade odôvodnil úspechom
žalobkyne v konaní v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré trovy predstavovali zaplatený súdny
poplatok zo žaloby v sume 99,58 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 786,89 eur za 10 úkonov
právnej služby 10 x režijný paušál a DPH.
Trovy konania spolu predstavujú 786,89 eur. Pretože právny zástupca žalobkyne uplatnil trovy v nižšej
výške 783,79 eur, priznal mu náhradu trov konania v uplatnenej výške v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p..
Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovanému v 2. rade trovy konania nevznikli a žalovaný v 3. rade sa stal účastníkom konania v
priebehu konania a strane žalovaných bez svojho pričinenia. Vzhľadom na jeho vyjadrenie, že so
žalobou súhlasí, náhradu trov konania vo vzťahu žalovaného v 3. rade a žalobkyne nepriznal v súlade s
ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pričom prihliadol na toto osobitné postavenie žalovaného v 3. rade v tomto
súdnom spore.
Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov obsiahnuté v Zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa
18.12.2007, ako aj čo do výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade podala
odvolanie žalovaná v 1. rade. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. ,
teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V dôvodoch odvolania poukázala na to, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu súd
vyhlásil schôdzu za neplatnú, či dôvod vidí v absolútnej neplatnosti konania tejto schôdze, alebo na
základe relatívnej neplatnosti a práva prehlasovaného spoluvlastníka podať žalobu na súd v
prekluzívnej lehote (navrhovateľka podľa odvolateľka nemôže používať právo prehlasovaného
spoluvlastníka). Žalovaná v 1. rade akcentovala na to, že svojim konaním nedala príčinu na dané súdne
konanie, pretože zvolávateľom schôdze bol správca domu a on zodpovedá za riadne zvolanie schôdze.
Žalovaná v 1. rade viackrát počas konania oznámila, že nemá záujem viesť dané súdne konanie a
navrhla, aby buď celá schôdza, všetky body boli vyhlásené za neplatné alebo všetky ponechané v
platnosti. Súd však pripustil čiastočné späťvzatie návrhu, čím zadal príčinu na ďalšie konanie, nakoľko
podľa odôvodnenia mal súd za to, že ide o pravdepodobne o absolútnu neplatnosť napadnutých
rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov. Pretože základná vec riešená schôdzou, a to zníženie príspevku
do fondu prevádzky, údržby a opráv pre neplatenie príspevkov žalobkyne, svojim postupom a
rozhodnutím súd ponechal v platnosti, bude vecou nového správcu alebo žalovanej v 1. rade podať
ďalšiu žalobu na súd o neplatnosť aj ostatných ustanovení, čo je v rozpore so zásadou efektívnosti a
hospodárnosti súdneho konania.
Súd sa navyše nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1. rade prednesenom na poslednom
pojednávaní, aby sa rozhodovalo aj o rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov
uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6. Žalovaná v 1. rade navyše súhlasila s rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania, čím sa mohlo predísť trovám konania.
Z uvedených dôvodov je podľa odvolateľky nespravodlivé, aby bola zaviazaná na náhradu trov konania,
pretože tak ako žalovaný v 2. a v 3. rade aj žalovaná v 1. rade sa stala žalovanou bez svojho
pričinenia. Teda, aj keď už súd vyhlásil prijaté rozhodnutia za neplatné, nemal priznať žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania. Aj žalobkyňa veľkou mierou prispela svojim konaním ku stavu, ktorý
napáda žalobou. Žalovaná v 1. rade dáva do pozornosti, že žalobkyňa mala vedomosť o konaní
schôdze od 6. novembra 2007 a napriek tomu, že svoju prítomnosť dohodla so zvolávateľom, aj v deň
schôdze potvrdila žalovanej v 1. rade, že príde na schôdzu, následne poslala e-mail dve hodiny pred
konaním bez toho, aby na to niekoho osobne upozornila a to tak zvolávateľa ako aj ostatných susedov.
Súd ďalej nevzal na zreteľ skutočnosť, že žalobkyňa bola pozvaná na schôdzu 6 novembra 2007
pozvánkou zo dňa 11.10.2007 s tým istým programom ako schôdza 18.12.2007 s tým, že sa žalobkyňa
dňa 16. novembra 2007 so zvolávateľom schôdze dohodla na náhradnom termíne konania schôdze
dňa 18. decembra 2007 a bola jej aj navyše okrem toho dňa 7.12.2007 odoslaná pozvánka s tým, že
bola aj vyvesená v dome a teda bola žalobkyni doručená v zmluvnej aj zákonnej lehote. To, že si ju
žalobkyňa prevzala ako ona tvrdí 12.12.2007, nijako nepreukázala ani dôvod, prečo jej mala byť
doručená až v tento deň.
Podľa § 14 ods. 2, ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou
väčšinou zúčastnených; teda podľa odvolateľky bez ohľadu na platnosť plnej moci, čo bolo aj v prípade
schôdze dňa 18.12.2007, ktorá sa začala hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná , pretože bod 7 bol
obsiahnutý v pozvánke, nakoľko v pozvánke je uvedené pod bodom 8 prerokovanie ďalšej skutočnosti
týkajúcich sa domu. Prerokovanie zmeny zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má
navyše len deklaratórny a nie konštitutívny charakter.
Žalovaný v 2. rade potvrdil listom zo dňa 13.2.2012, že ako vlastník nebytového priestoru platne udelil
písomnú generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice a doložil to zriaďovacou listinou
Bytového podniku mesta Košice s úradne osvedčeným podpisom a uznesením MZ v F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004 tiež s úradným podpisom a navyše všeobecne záväznou platnosťou.
Podľa § 14 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala. Zákon neurčuje povinnosť mať úradne overenú plnú moc substitučného splnomocnenia,
je teda preukázané, že vlastník nebytového priestoru udelil Bytovému podniku mesta Košice generálnu
plnú moc s úradne overeným podpisom a nebolo povinnosťou Bytového podniku mesta Košice pri
udeľovaní plných mocí na zastupovanie vlastníka udeľovať tieto plné moci s úradne overeným
podpisom.
Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobkyňa sa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej v 1. rade navrhla rozsudok v napadnutej časti
potvrdiť. Zotrvala na doteraz prezentovaných tvrdeniach a dôkazoch, ktoré počas priebehu konania
prvostupňovému súdu predložila. Akcentovala na to, že skutočnosť že zvolávateľom schôdze bol
správca domu, nemení nič na tej skutočnosti, že žalovaná v 1. rade nebola oprávnená na zastupovanie
a hlasovanie v mene žalovaného v 2. rade.
Skutočnosť, že prvostupňový súd rozhodoval výlučne len o platnosti, resp. neplatnosti bodov pod
poradovým číslom 4 až 7 rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
vyplýva zo zásady občianskeho súdneho konania, podľa ktorej súd je viazaný návrhom žalobcu.
Nakoľko žalobkyňa navrhovala určiť len neplatnosť vo vzťahu k bodom 4 a 7 rozhodnutia schôdze,
prvostupňový súd nebol oprávnený svojvoľne rozhodnúť o zvyšných bodoch rozhodnutia.
Žalobkyňa sa nestotožnila s tvrdením žalovanej v 1. rade, že sa súd nevysporiadal so vzájomným
návrhom žalovanej v 1. rade predneseným na poslednom pojednávaní , aby sa rozhodlo aj o
rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6.
Vychádzajúc zo zápisnice z posledného pojednávania konaného dňa 9. marca 2012 je jednoznačne
zrejmé, že žalovaná v 1. rade nevzniesla protinávrh, podľa ktorého by prvostupňový súd mohol
rozhodnúť o neplatnosti aj v zvyšných bodov rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov.
Žalovaná v 1. rade vyjadrila len výlučne svoj názor: „teda podľa nich by mali byť určené všetky
rozhodnutia tejto schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov za neplatné“ uvedený názor však
nemožno považovať za protinávrh ako to tvrdí žalovaný v 1. rade. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade v
konaní súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania je absolútne irelevantné. Medzi
účastníkmi konania existovalo viacero sporných otázok, pre náležité zistenie skutkového stavu bolo
potrebné vykonať dokazovanie aj prostredníctvom výsluchu účastníkov konania, resp. navrhovaného
svedka. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že aj ona sa stala žalovanou bez svojho pričinenia, z vykonaného
dokazovania je bezpochyby zrejmé, že bola to práve žalovaná v 1. rade, ktorá zastupovala a hlasovala
v mene žalovaného v 2. rade na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a to aj
napriek tomu, že od neho nemala plnú moc, ktorá by bola v súlade s ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. V dôsledku tejto skutočnosti boli na schôdzi prijaté rozhodnutia pod poradovým číslom 4
a 7, ktoré je nutné považovať za neplatné. Preto nie je možné akceptovať námietku žalovanej v 1. rade,
podľa ktorej konanie začalo bez jej pričinenia. V prípade doručenia pozvánky na schôdzu konanú dňa
18.12.2007 žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovanej v 1. rade, podľa ktorej bola pozvánka doručená
žalobkyni včas, resp. bola údajne vyvesená v dome. V tejto súvislosti žalobkyňa odkazuje v plnom
rozsahu na svoje tvrdenia a dôkazy, ktoré prezentovala v priebehu konania.
Pokiaľ odvolateľka odkazuje v odvolaní na ust. § 14 ods. 2 druhej vety zákona č. 182/1993 Z.z.; „Ak
počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí
schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených“;
žalobkyňa dodáva, že dikcia zákona v § 14 ods. 2 pokračuje „to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa
odseku 3 § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i/ a ods. 3, § 8 a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i a § 10 ods. 1 a §
16 ods. 3 až 4. Vzhľadom na celé väčšie citované ustanovenie a nielen extrahovanú časť ako ju uviedla
žalovaná v 1. rade (ako aj predmet hlasovania je zrejmé, že námietka žalovanej v 1. rade, že pri
hlasovaní na schôdzi postačovala nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala
hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná, je v predmetnej veci absolútne irelevantná.
Zároveň žalobkyňa považuje za potrebné zdôrazniť, že počas konania nebolo vonkoncom preukázané,
kedy sa schôdza presne začala, čo potvrdzuje aj žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 9.02.2012.
Nevie odhadnúť, že „koľko asi meškala a teda koľko sa čakalo na žalobkyňu“.
Tvrdenie žalovanej v 1. rade, podľa ktorého bol bod 7 obsiahnutý v pozvánke pod bodom 8
(„prerokovanie ďalších skutočností týkajúcich sa domu) považuje žalobkyňa za neakceptovateľné,
nakoľko z uvedeného bodu nie je zrejmé, že na schôdzi malo dôjsť aj k prerokovaniu zmeny Zmluvy o
výkone správy. Vzhľadom k tejto skutočnosti nemožno konštatovať, že by vlastníci bytov a nebytových
priestorov boli náležite oboznámení s týmto bodom programu - hlasovanie.
Okrem vyššie uvedeného sa žalobca ani nestotožňuje s názorom žalovanej v 1. rade., podľa ktorého
žalovaný v 2. rade udelil generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, pretože svoje tvrdenia
opiera o zriaďovaciu listinu Bytového podniku mesta Košice a uznesenie MZ Y. F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004. Skutočnosť, že zriaďovacia listina obsahuje úradne uverejnený podpis, je vzhľadom na
prejednávanú vec absolútne irelevantná. V prípade predloženia uznesenia je bez pochyby zrejmé, že
body, o ktoré žalovaná, resp. žalovaný v 2. rade opiera svoje tvrdenie (§ 35 písm. i/a j/ v znení :
i/ používať všetky právne prostriedky na ochranu zvereného majetku, vrátane včasného uplatňovania
práv a oprávnených záujmov týkajúcich sa tohto majetku pred príslušnými orgánmi
j/ zastupovať v mesto v sporoch a konaniach týkajúcich sa zvereného majetku a s tým súvisiacich práv,
nemajú povahu generálneho splnomocnenia pre účasť bytového podniku na schôdzach vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome.
Vychádzajúc z dikcie uvedených bodov je bezpochyby zrejmé, že splnomocnenie sa týka výlučne
rokovaní úradného charakteru, prípadne konaní pred súdom, avšak v žiadnom prípade nie
zastupovania žalovaného v 2. rade na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Zároveň je nutné si uvedomiť, že z predmetného uznesenia vonkoncom nevyplýva, že by bol Bytový
podnik mesta Košice oprávnený splnomocniť tretiu osobu na výkon činnosti, na ktoré bol splnomocnený
žalovaný v 2. rade.
Aj keby bol odvolací súd toho názoru, že vyššie uvedené body splnomocňujú Bytový podnik mesta
Košice a aj na účasť na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, s čím žalobkyňa
nesúhlasí, takáto plná moc nemá náležitosti podľa ust. § 14 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko neobsahuje úradne overený podpis žalovaného v 2.
rade.
Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že náležitosti podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 14 ods. 5,
teda predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plnú moc udelená žalovanej v 1. rade zo
strany Bytového podniku mesta Košice. je teda bezpochyby zrejmé, že žalovaná nebola oprávnená na
schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome žalovaného v 2. rade zastupovať a hlasovať v
jeho mene. V neposlednom rade žalobkyňa poukazuje na nesprávnu interpretáciu ust. § 14 ods. 5, vety
druhej zákona č. 182/1993 Z.z., ktorá znie („ Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne, s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala“).
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je teda bezpochyby zrejmé, že slovo môže označuje
oprávnenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome splnomocniť inú osobu, aby ho na
schôdzi vlastníkov zastupovala. V prípade, ak takéto oprávnenie vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome využije, zákon mu priamo ukladá povinnosť, aby tak urobil na základe písomného
splnomocnenia s úradne overeným podpisom.
Výklad vyššie uvedeného ustanovenia podľa názoru žalovanej v 1. rade tým spôsobom, že pojem
„môže“ sa má vnímať ako možnosť vlastníka bytov alebo nebytových priestorov v dome písomne s
úradne overeným podpisom splnomocniť tretiu osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala, je
vonkoncom nesprávny. Žalobkyňa preto navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila trovy
odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 79,58 eur za podané vyjadrenie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalovaná v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. v
jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. po tom, čo miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s
ust. § 156 ods. 3 O.s.p..
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti s poukazom na ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok potvrdil.
Žalovaná v 1. rade uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení sa
týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorom aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je nepochybné, že rozhodol o neplatnosti rozhodnutia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov obsiahnutých v zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov zo dňa 18.12.2007 pod poradovým Č. Xa X, na základe práva prehlasovaného
spoluvlastníka podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/93 Z.z. podať v prekluzívnej lehote žalobu na súd.
Zároveň však súd prvého stupňa uviedol, že sú tu dôvody aj na vyslovenie absolútnej neplatnosti
rozhodnutia vlastníkov bytov.
Za prehlasovaného vlastníka bytu a nebytových priestorov v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993
Z.z. je treba okrem vlastníka, ktorý bol na schôdzi zhromaždenia vlastníkov prítomný a hlasoval proti,
považovať rovnako aj vlastníka, ktorý na schôdzi nebol prítomný v dôsledku napr. chybného
predvolania na zhromaždenie (schôdzu vlastníkov), ako tomu bolo v danom prípade.
Rovnako neobstojí námietka žalovanej, že sa súd nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1.
rade predneseným na poslednom pojednávaní. Žalovaná v 1. rade protinávrh v konaní nevzniesla.
Rovnako je irelevantná aj námietka žalovanej v 1. rade, že pri hlasovaní na schôdzi postačovala
nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala hodinu po čase, keďže
ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. vyslovene uvádza, v akých prípadoch hlasovania to
neplatí.
Zároveň súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade neudelil platnú generálnu
plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, a navyše náležitostí uvedené v ust. § 14 ods. 5
predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plná moc udelená žalovanej v 1. rade zo strany
Bytového podniku mesta Košíc. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. neumožňuje, aby splnomocnená osoba, ktorá má vlastníka bytu, alebo nebytového
priestoru na schôdzi zastupovať, splnomocnila ďalšiu osobu na zastupovanie.
Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti, t.j. vo výroku, ktorým určil, že rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedené pod
poradovým číslom 4 a 7 sú neplatné ako aj vecne správny potvrdil.
Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne
a žalovaného v 1. rade.
Aj v odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, preto odvolací súd aplikoval pre výrok o náhrade trov
konania ustanovenie § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešnú žalovanú
nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 79,58 eur, ktoré pozostávajú z jedného úkonu
právnej služby vyjadrenie sa k odvolaniu 58,69 eur, teda za jeden úkon právnej služby predstavujúci
1/13-inu výpočtového základu, keďže hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch +
režijný paušál 1 x 7,63 eur + 20% DPH 13,26 eur, spolu trovy žalobkyne v odvolacom konaní
predstavujú 79,58 eur.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome X. B. N.. Č.. X v F. zo dňa 18.12.2007 obsiahnuté v zápisnici zo schôdze
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom dome na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 18.12.2007
uvedené pod poradovým č. 4 a 7 sú neplatné. Žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol. Žalovanej
v 1. rade uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 783,79 eur do rúk právneho
zástupcu žalobkyne, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V právnom vzťahu medzi
žalobcom a žalovanými v 2. a 3. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bolo nesporné a preukázané z výpisu listu
vlastníctva č. XXXXX Správy katastra pre okres Košice I, obec F.-R. H., katastrálne územie R. H., že v
čase začatia konania boli žalobkyňa v 1. rade, žalovaní v 1.a 2. rade podielovými spoluvlastníkmi
bytového domu súp. č. XXX X. N.. B. Č.. X Y. F. postaveného na parcele č. XXXX. Žalobkyňa vlastnila v
tomto bytovom dome byt Č.. X C. L. Č.. X, spoločné časti a zariadenia bytového domu, žalovaná v 1.
rade vlastnila byt č. 2, 4 a 5, spoločné časti a zariadenia domu a žalovaný v 2. rade vlastnil jeden
nebytový priestor, ako aj spoločné časti a zariadenia domu. Okrem toho žalobkyňa v 1. rade a žalovaná
v 1. rade vlastnili v tomto bytovom dome aj rozostavané bytové a nebytové priestory. Žalovaný v 3.
rade sa stal vlastníkom nebytového priestoru na základe darovacej zmluvy zo dňa 13.5.2009. Medzi
účastníkmi konania bola nesporná aj skutočnosť, že správcom bytového domu v čase konania schôdze
vlastníkov bytov, ktorá je predmetom tohto sporu: dňa 18.12.2007 bola You in media, s.r.o. zastúpená
konateľom Y. R..
Súd prvého stupňa sa v rámci dokazovania oboznámil so zmluvami o výkone správy uzavretými
správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 27.
júna 2006 a 12.02.2008 korešpondenciou žalobkyne so správcom You in media, s.r.o., s pozvánkou na
schôdzu vlastníkov bytov na 18.12.2007, so zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov zo dňa 18.12.2007, s plnou mocou, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na tejto schôdzi na
zastupovanie žalovaného v 2. rade a s výpismi LV č. XXXXX v čase začatia konania a v čase
rozhodnutia súdu, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedka Viliama Schillera.
Z vykonaného dokazovania a v súlade s ust. § 14 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 5 ust. § 8a ods. 1 a ods. 6
zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase konania schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov a ust. § 39 OZ ako aj ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, na základe
vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žaloba
žalobkyne je odôvodnená pokiaľ sa domáha určenia absolútnej neplatnosti rozhodnutia schôdze
vlastníkov bytov vo forme uznesenia č. 4 a č. 7 dňa 18.12.2007. Súd dospel k záveru, že existujú tu
viaceré dôvody neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov, ktoré spočívajú v tom, že táto
schôdza vlastníkov bytov sa uskutočnila v rozpore so zákonom. Žalobkyňa neobdržala pozvánku v 10
dňovej lehote pred dňom konania schôdze, pričom 10 dňová lehota bola určená v článku IV. bod 4, 6
Zmluvy o výkone správy zo dňa 27. júna 2006 platnej v čase konania tejto schôdze, žalovaná v 1. rade
mala na tejto schôdzi vlastníkov bytov 3 hlasy, keďže vlastnila tri byty v obytnom dome, a nemala
overenú plnú moc zo strany žalovaného v 2. rade na jeho zastupovanie na tejto schôdzi vlastníkov
bytov v súlade s ust. § 14 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov. Pri posudzovaní tejto plnej moci dospel
súd prvého stupňa k záveru, že zákon upravuje iba jednu formu plnej moci, ktorou môže vlastník bytu
alebo nebytového priestoru písomne splnomocniť niekoho iného na svoje zastupovanie: s úradne
overeným podpisom a nerozlišuje medzi vlastníkom fyzickou a právnickou osobou. Preto pokiaľ táto
plná moc nespĺňala zákonné podmienky, nebola platná a na základe nej žalovaná v 1. rade nemohla
zastupovať žalovaného v 2. rade na tejto schôdzi. Preto zo šiestich hlasov všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v obytnom dome na tejto schôdzi žalovaná v 1. rade disponovala iba tromi
hlasmi a preto schôdza vlastníkov bytov dňa 18.12.2007 nebola uznášania schopná.
Ďalej súd prvého stupňa zistil, že napriek programu, ktorý bol v pozvánke schôdze vlastníkov bytov
uvedený, sa schôdza zaoberala aj bodom naviac, a to schválením zmeny zmluvy o výkone správy,
ktorý bod programu v pozvánke vôbec obsiahnutý nebol. Preto schôdza vlastníkov bytov nebola
oprávnená o tomto bode programu rokovať a platne rozhodovať.
Naviac z plnej moci, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na zastupovanie žalovaného v 2. rade
jednoznačne vyplýva, že bola oprávnená zastupovať žalovaného v 2. rade iba pri rokovaní o programe,
ktorý bol obsiahnutý v pozvánke, teda pokiaľ by plná moc aj bola platná, ani za takýchto okolností by
nebola oprávnená žalovaná v 1. rade zastupovať žalovaného v 2. rade v bode, ktorý v programe
obsiahnutý nebol.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaná obdržala písomné výsledky hlasovania vo
forme zápisnice z rokovania schôdze vlastníkov bytov až 3.1.2008 (žiadny iný dátum doručenia, ani iný
spôsob doručenia žalobkyni preukázaný nebol), a preto ňou podaná žaloba dňa 18.1.2008 bola
podaná včas. Zároveň však sa však súd prvého stupňa stotožnil aj s tvrdením právneho zástupcu
žalobkyne, ktorý uviedol, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť napadnutých rozhodnutí schôdze
vlastníkov bytov, žalobkyňa by mala právo podať žalobu aj neskôr, a to kedykoľvek.
Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že rokovanie schôdze vlastníkov bytov
18.12.2007 nemohlo prijímať platné rozhodnutia, avšak vzhľadom na to, že v tomto konaní žalobkyňa
uplatnila iba neplatnosť uznesenia pod č. 4 a 7, súd bol viazaný petitom žaloby a tento petit prekročiť
nemohol.
Pokiaľ žalovaná v 1. rade namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu zo strany žalobkyne
podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., súd prvého stupňa dospel k tomu záveru, že vzhľadom na znenie § 14
ods. 4 Zákona o vlastníctve bytov, kedy samotný zákon predpokladá možnosť vlastníka bytov a
nebytových priestorov podať žalobu na súde, nie je potrebné osobitne preukazovať naliehavý právny
záujem žalobkyne na určení neplatnosti ňou napadnutých rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov.
Podanie takejto žaloby samotný zákon predpokladá.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody neplatnosti rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov zo dňa
18.12.2007 sa súd prvého stupňa ďalšími námietkami žalovanej v 1. rade nezoberal, lebo ich
považoval za právne irelevantné a z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol, pretože v čase rozhodnutia súdu žalovaný v 2.
rade nebol pasívne vecne legitimovaný, nebol vlastníkom žiadneho priestoru v obytnom dome na
Zvonárskej ul. č. 9 v Košiciach. Do práv a povinností žalovaného v 2. rade po predaji nebytového
priestoru v obytnom dome vstúpil žalovaný v 3. rade, ktorý sa stal účastníkom konania na strane
žalovaných. Výrok o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade odôvodnil úspechom
žalobkyne v konaní v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré trovy predstavovali zaplatený súdny
poplatok zo žaloby v sume 99,58 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 786,89 eur za 10 úkonov
právnej služby 10 x režijný paušál a DPH.
Trovy konania spolu predstavujú 786,89 eur. Pretože právny zástupca žalobkyne uplatnil trovy v nižšej
výške 783,79 eur, priznal mu náhradu trov konania v uplatnenej výške v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p..
Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovanému v 2. rade trovy konania nevznikli a žalovaný v 3. rade sa stal účastníkom konania v
priebehu konania a strane žalovaných bez svojho pričinenia. Vzhľadom na jeho vyjadrenie, že so
žalobou súhlasí, náhradu trov konania vo vzťahu žalovaného v 3. rade a žalobkyne nepriznal v súlade s
ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pričom prihliadol na toto osobitné postavenie žalovaného v 3. rade v tomto
súdnom spore.
Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov obsiahnuté v Zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa
18.12.2007, ako aj čo do výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade podala
odvolanie žalovaná v 1. rade. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. ,
teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V dôvodoch odvolania poukázala na to, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu súd
vyhlásil schôdzu za neplatnú, či dôvod vidí v absolútnej neplatnosti konania tejto schôdze, alebo na
základe relatívnej neplatnosti a práva prehlasovaného spoluvlastníka podať žalobu na súd v
prekluzívnej lehote (navrhovateľka podľa odvolateľka nemôže používať právo prehlasovaného
spoluvlastníka). Žalovaná v 1. rade akcentovala na to, že svojim konaním nedala príčinu na dané súdne
konanie, pretože zvolávateľom schôdze bol správca domu a on zodpovedá za riadne zvolanie schôdze.
Žalovaná v 1. rade viackrát počas konania oznámila, že nemá záujem viesť dané súdne konanie a
navrhla, aby buď celá schôdza, všetky body boli vyhlásené za neplatné alebo všetky ponechané v
platnosti. Súd však pripustil čiastočné späťvzatie návrhu, čím zadal príčinu na ďalšie konanie, nakoľko
podľa odôvodnenia mal súd za to, že ide o pravdepodobne o absolútnu neplatnosť napadnutých
rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov. Pretože základná vec riešená schôdzou, a to zníženie príspevku
do fondu prevádzky, údržby a opráv pre neplatenie príspevkov žalobkyne, svojim postupom a
rozhodnutím súd ponechal v platnosti, bude vecou nového správcu alebo žalovanej v 1. rade podať
ďalšiu žalobu na súd o neplatnosť aj ostatných ustanovení, čo je v rozpore so zásadou efektívnosti a
hospodárnosti súdneho konania.
Súd sa navyše nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1. rade prednesenom na poslednom
pojednávaní, aby sa rozhodovalo aj o rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov
uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6. Žalovaná v 1. rade navyše súhlasila s rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania, čím sa mohlo predísť trovám konania.
Z uvedených dôvodov je podľa odvolateľky nespravodlivé, aby bola zaviazaná na náhradu trov konania,
pretože tak ako žalovaný v 2. a v 3. rade aj žalovaná v 1. rade sa stala žalovanou bez svojho
pričinenia. Teda, aj keď už súd vyhlásil prijaté rozhodnutia za neplatné, nemal priznať žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania. Aj žalobkyňa veľkou mierou prispela svojim konaním ku stavu, ktorý
napáda žalobou. Žalovaná v 1. rade dáva do pozornosti, že žalobkyňa mala vedomosť o konaní
schôdze od 6. novembra 2007 a napriek tomu, že svoju prítomnosť dohodla so zvolávateľom, aj v deň
schôdze potvrdila žalovanej v 1. rade, že príde na schôdzu, následne poslala e-mail dve hodiny pred
konaním bez toho, aby na to niekoho osobne upozornila a to tak zvolávateľa ako aj ostatných susedov.
Súd ďalej nevzal na zreteľ skutočnosť, že žalobkyňa bola pozvaná na schôdzu 6 novembra 2007
pozvánkou zo dňa 11.10.2007 s tým istým programom ako schôdza 18.12.2007 s tým, že sa žalobkyňa
dňa 16. novembra 2007 so zvolávateľom schôdze dohodla na náhradnom termíne konania schôdze
dňa 18. decembra 2007 a bola jej aj navyše okrem toho dňa 7.12.2007 odoslaná pozvánka s tým, že
bola aj vyvesená v dome a teda bola žalobkyni doručená v zmluvnej aj zákonnej lehote. To, že si ju
žalobkyňa prevzala ako ona tvrdí 12.12.2007, nijako nepreukázala ani dôvod, prečo jej mala byť
doručená až v tento deň.
Podľa § 14 ods. 2, ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou
väčšinou zúčastnených; teda podľa odvolateľky bez ohľadu na platnosť plnej moci, čo bolo aj v prípade
schôdze dňa 18.12.2007, ktorá sa začala hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná , pretože bod 7 bol
obsiahnutý v pozvánke, nakoľko v pozvánke je uvedené pod bodom 8 prerokovanie ďalšej skutočnosti
týkajúcich sa domu. Prerokovanie zmeny zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má
navyše len deklaratórny a nie konštitutívny charakter.
Žalovaný v 2. rade potvrdil listom zo dňa 13.2.2012, že ako vlastník nebytového priestoru platne udelil
písomnú generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice a doložil to zriaďovacou listinou
Bytového podniku mesta Košice s úradne osvedčeným podpisom a uznesením MZ v F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004 tiež s úradným podpisom a navyše všeobecne záväznou platnosťou.
Podľa § 14 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala. Zákon neurčuje povinnosť mať úradne overenú plnú moc substitučného splnomocnenia,
je teda preukázané, že vlastník nebytového priestoru udelil Bytovému podniku mesta Košice generálnu
plnú moc s úradne overeným podpisom a nebolo povinnosťou Bytového podniku mesta Košice pri
udeľovaní plných mocí na zastupovanie vlastníka udeľovať tieto plné moci s úradne overeným
podpisom.
Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobkyňa sa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej v 1. rade navrhla rozsudok v napadnutej časti
potvrdiť. Zotrvala na doteraz prezentovaných tvrdeniach a dôkazoch, ktoré počas priebehu konania
prvostupňovému súdu predložila. Akcentovala na to, že skutočnosť že zvolávateľom schôdze bol
správca domu, nemení nič na tej skutočnosti, že žalovaná v 1. rade nebola oprávnená na zastupovanie
a hlasovanie v mene žalovaného v 2. rade.
Skutočnosť, že prvostupňový súd rozhodoval výlučne len o platnosti, resp. neplatnosti bodov pod
poradovým číslom 4 až 7 rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
vyplýva zo zásady občianskeho súdneho konania, podľa ktorej súd je viazaný návrhom žalobcu.
Nakoľko žalobkyňa navrhovala určiť len neplatnosť vo vzťahu k bodom 4 a 7 rozhodnutia schôdze,
prvostupňový súd nebol oprávnený svojvoľne rozhodnúť o zvyšných bodoch rozhodnutia.
Žalobkyňa sa nestotožnila s tvrdením žalovanej v 1. rade, že sa súd nevysporiadal so vzájomným
návrhom žalovanej v 1. rade predneseným na poslednom pojednávaní , aby sa rozhodlo aj o
rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6.
Vychádzajúc zo zápisnice z posledného pojednávania konaného dňa 9. marca 2012 je jednoznačne
zrejmé, že žalovaná v 1. rade nevzniesla protinávrh, podľa ktorého by prvostupňový súd mohol
rozhodnúť o neplatnosti aj v zvyšných bodov rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov.
Žalovaná v 1. rade vyjadrila len výlučne svoj názor: „teda podľa nich by mali byť určené všetky
rozhodnutia tejto schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov za neplatné“ uvedený názor však
nemožno považovať za protinávrh ako to tvrdí žalovaný v 1. rade. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade v
konaní súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania je absolútne irelevantné. Medzi
účastníkmi konania existovalo viacero sporných otázok, pre náležité zistenie skutkového stavu bolo
potrebné vykonať dokazovanie aj prostredníctvom výsluchu účastníkov konania, resp. navrhovaného
svedka. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že aj ona sa stala žalovanou bez svojho pričinenia, z vykonaného
dokazovania je bezpochyby zrejmé, že bola to práve žalovaná v 1. rade, ktorá zastupovala a hlasovala
v mene žalovaného v 2. rade na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a to aj
napriek tomu, že od neho nemala plnú moc, ktorá by bola v súlade s ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. V dôsledku tejto skutočnosti boli na schôdzi prijaté rozhodnutia pod poradovým číslom 4
a 7, ktoré je nutné považovať za neplatné. Preto nie je možné akceptovať námietku žalovanej v 1. rade,
podľa ktorej konanie začalo bez jej pričinenia. V prípade doručenia pozvánky na schôdzu konanú dňa
18.12.2007 žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovanej v 1. rade, podľa ktorej bola pozvánka doručená
žalobkyni včas, resp. bola údajne vyvesená v dome. V tejto súvislosti žalobkyňa odkazuje v plnom
rozsahu na svoje tvrdenia a dôkazy, ktoré prezentovala v priebehu konania.
Pokiaľ odvolateľka odkazuje v odvolaní na ust. § 14 ods. 2 druhej vety zákona č. 182/1993 Z.z.; „Ak
počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí
schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených“;
žalobkyňa dodáva, že dikcia zákona v § 14 ods. 2 pokračuje „to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa
odseku 3 § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i/ a ods. 3, § 8 a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i a § 10 ods. 1 a §
16 ods. 3 až 4. Vzhľadom na celé väčšie citované ustanovenie a nielen extrahovanú časť ako ju uviedla
žalovaná v 1. rade (ako aj predmet hlasovania je zrejmé, že námietka žalovanej v 1. rade, že pri
hlasovaní na schôdzi postačovala nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala
hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná, je v predmetnej veci absolútne irelevantná.
Zároveň žalobkyňa považuje za potrebné zdôrazniť, že počas konania nebolo vonkoncom preukázané,
kedy sa schôdza presne začala, čo potvrdzuje aj žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 9.02.2012.
Nevie odhadnúť, že „koľko asi meškala a teda koľko sa čakalo na žalobkyňu“.
Tvrdenie žalovanej v 1. rade, podľa ktorého bol bod 7 obsiahnutý v pozvánke pod bodom 8
(„prerokovanie ďalších skutočností týkajúcich sa domu) považuje žalobkyňa za neakceptovateľné,
nakoľko z uvedeného bodu nie je zrejmé, že na schôdzi malo dôjsť aj k prerokovaniu zmeny Zmluvy o
výkone správy. Vzhľadom k tejto skutočnosti nemožno konštatovať, že by vlastníci bytov a nebytových
priestorov boli náležite oboznámení s týmto bodom programu - hlasovanie.
Okrem vyššie uvedeného sa žalobca ani nestotožňuje s názorom žalovanej v 1. rade., podľa ktorého
žalovaný v 2. rade udelil generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, pretože svoje tvrdenia
opiera o zriaďovaciu listinu Bytového podniku mesta Košice a uznesenie MZ Y. F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004. Skutočnosť, že zriaďovacia listina obsahuje úradne uverejnený podpis, je vzhľadom na
prejednávanú vec absolútne irelevantná. V prípade predloženia uznesenia je bez pochyby zrejmé, že
body, o ktoré žalovaná, resp. žalovaný v 2. rade opiera svoje tvrdenie (§ 35 písm. i/a j/ v znení :
i/ používať všetky právne prostriedky na ochranu zvereného majetku, vrátane včasného uplatňovania
práv a oprávnených záujmov týkajúcich sa tohto majetku pred príslušnými orgánmi
j/ zastupovať v mesto v sporoch a konaniach týkajúcich sa zvereného majetku a s tým súvisiacich práv,
nemajú povahu generálneho splnomocnenia pre účasť bytového podniku na schôdzach vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome.
Vychádzajúc z dikcie uvedených bodov je bezpochyby zrejmé, že splnomocnenie sa týka výlučne
rokovaní úradného charakteru, prípadne konaní pred súdom, avšak v žiadnom prípade nie
zastupovania žalovaného v 2. rade na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Zároveň je nutné si uvedomiť, že z predmetného uznesenia vonkoncom nevyplýva, že by bol Bytový
podnik mesta Košice oprávnený splnomocniť tretiu osobu na výkon činnosti, na ktoré bol splnomocnený
žalovaný v 2. rade.
Aj keby bol odvolací súd toho názoru, že vyššie uvedené body splnomocňujú Bytový podnik mesta
Košice a aj na účasť na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, s čím žalobkyňa
nesúhlasí, takáto plná moc nemá náležitosti podľa ust. § 14 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko neobsahuje úradne overený podpis žalovaného v 2.
rade.
Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že náležitosti podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 14 ods. 5,
teda predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plnú moc udelená žalovanej v 1. rade zo
strany Bytového podniku mesta Košice. je teda bezpochyby zrejmé, že žalovaná nebola oprávnená na
schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome žalovaného v 2. rade zastupovať a hlasovať v
jeho mene. V neposlednom rade žalobkyňa poukazuje na nesprávnu interpretáciu ust. § 14 ods. 5, vety
druhej zákona č. 182/1993 Z.z., ktorá znie („ Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne, s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala“).
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je teda bezpochyby zrejmé, že slovo môže označuje
oprávnenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome splnomocniť inú osobu, aby ho na
schôdzi vlastníkov zastupovala. V prípade, ak takéto oprávnenie vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome využije, zákon mu priamo ukladá povinnosť, aby tak urobil na základe písomného
splnomocnenia s úradne overeným podpisom.
Výklad vyššie uvedeného ustanovenia podľa názoru žalovanej v 1. rade tým spôsobom, že pojem
„môže“ sa má vnímať ako možnosť vlastníka bytov alebo nebytových priestorov v dome písomne s
úradne overeným podpisom splnomocniť tretiu osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala, je
vonkoncom nesprávny. Žalobkyňa preto navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila trovy
odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 79,58 eur za podané vyjadrenie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalovaná v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. v
jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. po tom, čo miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s
ust. § 156 ods. 3 O.s.p..
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti s poukazom na ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok potvrdil.
Žalovaná v 1. rade uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení sa
týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorom aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je nepochybné, že rozhodol o neplatnosti rozhodnutia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov obsiahnutých v zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov zo dňa 18.12.2007 pod poradovým Č. Xa X, na základe práva prehlasovaného
spoluvlastníka podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/93 Z.z. podať v prekluzívnej lehote žalobu na súd.
Zároveň však súd prvého stupňa uviedol, že sú tu dôvody aj na vyslovenie absolútnej neplatnosti
rozhodnutia vlastníkov bytov.
Za prehlasovaného vlastníka bytu a nebytových priestorov v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993
Z.z. je treba okrem vlastníka, ktorý bol na schôdzi zhromaždenia vlastníkov prítomný a hlasoval proti,
považovať rovnako aj vlastníka, ktorý na schôdzi nebol prítomný v dôsledku napr. chybného
predvolania na zhromaždenie (schôdzu vlastníkov), ako tomu bolo v danom prípade.
Rovnako neobstojí námietka žalovanej, že sa súd nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1.
rade predneseným na poslednom pojednávaní. Žalovaná v 1. rade protinávrh v konaní nevzniesla.
Rovnako je irelevantná aj námietka žalovanej v 1. rade, že pri hlasovaní na schôdzi postačovala
nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala hodinu po čase, keďže
ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. vyslovene uvádza, v akých prípadoch hlasovania to
neplatí.
Zároveň súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade neudelil platnú generálnu
plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, a navyše náležitostí uvedené v ust. § 14 ods. 5
predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plná moc udelená žalovanej v 1. rade zo strany
Bytového podniku mesta Košíc. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. neumožňuje, aby splnomocnená osoba, ktorá má vlastníka bytu, alebo nebytového
priestoru na schôdzi zastupovať, splnomocnila ďalšiu osobu na zastupovanie.
Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti, t.j. vo výroku, ktorým určil, že rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedené pod
poradovým číslom 4 a 7 sú neplatné ako aj vecne správny potvrdil.
Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne
a žalovaného v 1. rade.
Aj v odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, preto odvolací súd aplikoval pre výrok o náhrade trov
konania ustanovenie § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešnú žalovanú
nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 79,58 eur, ktoré pozostávajú z jedného úkonu
právnej služby vyjadrenie sa k odvolaniu 58,69 eur, teda za jeden úkon právnej služby predstavujúci
1/13-inu výpočtového základu, keďže hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch +
režijný paušál 1 x 7,63 eur + 20% DPH 13,26 eur, spolu trovy žalobkyne v odvolacom konaní
predstavujú 79,58 eur.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome X. B. N.. Č.. X v F. zo dňa 18.12.2007 obsiahnuté v zápisnici zo schôdze
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom dome na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 18.12.2007
uvedené pod poradovým č. 4 a 7 sú neplatné. Žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol. Žalovanej
v 1. rade uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 783,79 eur do rúk právneho
zástupcu žalobkyne, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V právnom vzťahu medzi
žalobcom a žalovanými v 2. a 3. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bolo nesporné a preukázané z výpisu listu
vlastníctva č. XXXXX Správy katastra pre okres Košice I, obec F.-R. H., katastrálne územie R. H., že v
čase začatia konania boli žalobkyňa v 1. rade, žalovaní v 1.a 2. rade podielovými spoluvlastníkmi
bytového domu súp. č. XXX X. N.. B. Č.. X Y. F. postaveného na parcele č. XXXX. Žalobkyňa vlastnila v
tomto bytovom dome byt Č.. X C. L. Č.. X, spoločné časti a zariadenia bytového domu, žalovaná v 1.
rade vlastnila byt č. 2, 4 a 5, spoločné časti a zariadenia domu a žalovaný v 2. rade vlastnil jeden
nebytový priestor, ako aj spoločné časti a zariadenia domu. Okrem toho žalobkyňa v 1. rade a žalovaná
v 1. rade vlastnili v tomto bytovom dome aj rozostavané bytové a nebytové priestory. Žalovaný v 3.
rade sa stal vlastníkom nebytového priestoru na základe darovacej zmluvy zo dňa 13.5.2009. Medzi
účastníkmi konania bola nesporná aj skutočnosť, že správcom bytového domu v čase konania schôdze
vlastníkov bytov, ktorá je predmetom tohto sporu: dňa 18.12.2007 bola You in media, s.r.o. zastúpená
konateľom Y. R..
Súd prvého stupňa sa v rámci dokazovania oboznámil so zmluvami o výkone správy uzavretými
správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na B. N.. Č.. X Y. F. zo dňa 27.
júna 2006 a 12.02.2008 korešpondenciou žalobkyne so správcom You in media, s.r.o., s pozvánkou na
schôdzu vlastníkov bytov na 18.12.2007, so zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov zo dňa 18.12.2007, s plnou mocou, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na tejto schôdzi na
zastupovanie žalovaného v 2. rade a s výpismi LV č. XXXXX v čase začatia konania a v čase
rozhodnutia súdu, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedka Viliama Schillera.
Z vykonaného dokazovania a v súlade s ust. § 14 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 5 ust. § 8a ods. 1 a ods. 6
zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase konania schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov a ust. § 39 OZ ako aj ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, na základe
vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žaloba
žalobkyne je odôvodnená pokiaľ sa domáha určenia absolútnej neplatnosti rozhodnutia schôdze
vlastníkov bytov vo forme uznesenia č. 4 a č. 7 dňa 18.12.2007. Súd dospel k záveru, že existujú tu
viaceré dôvody neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov, ktoré spočívajú v tom, že táto
schôdza vlastníkov bytov sa uskutočnila v rozpore so zákonom. Žalobkyňa neobdržala pozvánku v 10
dňovej lehote pred dňom konania schôdze, pričom 10 dňová lehota bola určená v článku IV. bod 4, 6
Zmluvy o výkone správy zo dňa 27. júna 2006 platnej v čase konania tejto schôdze, žalovaná v 1. rade
mala na tejto schôdzi vlastníkov bytov 3 hlasy, keďže vlastnila tri byty v obytnom dome, a nemala
overenú plnú moc zo strany žalovaného v 2. rade na jeho zastupovanie na tejto schôdzi vlastníkov
bytov v súlade s ust. § 14 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov. Pri posudzovaní tejto plnej moci dospel
súd prvého stupňa k záveru, že zákon upravuje iba jednu formu plnej moci, ktorou môže vlastník bytu
alebo nebytového priestoru písomne splnomocniť niekoho iného na svoje zastupovanie: s úradne
overeným podpisom a nerozlišuje medzi vlastníkom fyzickou a právnickou osobou. Preto pokiaľ táto
plná moc nespĺňala zákonné podmienky, nebola platná a na základe nej žalovaná v 1. rade nemohla
zastupovať žalovaného v 2. rade na tejto schôdzi. Preto zo šiestich hlasov všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v obytnom dome na tejto schôdzi žalovaná v 1. rade disponovala iba tromi
hlasmi a preto schôdza vlastníkov bytov dňa 18.12.2007 nebola uznášania schopná.
Ďalej súd prvého stupňa zistil, že napriek programu, ktorý bol v pozvánke schôdze vlastníkov bytov
uvedený, sa schôdza zaoberala aj bodom naviac, a to schválením zmeny zmluvy o výkone správy,
ktorý bod programu v pozvánke vôbec obsiahnutý nebol. Preto schôdza vlastníkov bytov nebola
oprávnená o tomto bode programu rokovať a platne rozhodovať.
Naviac z plnej moci, ktorú predložila žalovaná v 1. rade na zastupovanie žalovaného v 2. rade
jednoznačne vyplýva, že bola oprávnená zastupovať žalovaného v 2. rade iba pri rokovaní o programe,
ktorý bol obsiahnutý v pozvánke, teda pokiaľ by plná moc aj bola platná, ani za takýchto okolností by
nebola oprávnená žalovaná v 1. rade zastupovať žalovaného v 2. rade v bode, ktorý v programe
obsiahnutý nebol.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaná obdržala písomné výsledky hlasovania vo
forme zápisnice z rokovania schôdze vlastníkov bytov až 3.1.2008 (žiadny iný dátum doručenia, ani iný
spôsob doručenia žalobkyni preukázaný nebol), a preto ňou podaná žaloba dňa 18.1.2008 bola
podaná včas. Zároveň však sa však súd prvého stupňa stotožnil aj s tvrdením právneho zástupcu
žalobkyne, ktorý uviedol, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť napadnutých rozhodnutí schôdze
vlastníkov bytov, žalobkyňa by mala právo podať žalobu aj neskôr, a to kedykoľvek.
Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že rokovanie schôdze vlastníkov bytov
18.12.2007 nemohlo prijímať platné rozhodnutia, avšak vzhľadom na to, že v tomto konaní žalobkyňa
uplatnila iba neplatnosť uznesenia pod č. 4 a 7, súd bol viazaný petitom žaloby a tento petit prekročiť
nemohol.
Pokiaľ žalovaná v 1. rade namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu zo strany žalobkyne
podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., súd prvého stupňa dospel k tomu záveru, že vzhľadom na znenie § 14
ods. 4 Zákona o vlastníctve bytov, kedy samotný zákon predpokladá možnosť vlastníka bytov a
nebytových priestorov podať žalobu na súde, nie je potrebné osobitne preukazovať naliehavý právny
záujem žalobkyne na určení neplatnosti ňou napadnutých rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov.
Podanie takejto žaloby samotný zákon predpokladá.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody neplatnosti rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov zo dňa
18.12.2007 sa súd prvého stupňa ďalšími námietkami žalovanej v 1. rade nezoberal, lebo ich
považoval za právne irelevantné a z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol, pretože v čase rozhodnutia súdu žalovaný v 2.
rade nebol pasívne vecne legitimovaný, nebol vlastníkom žiadneho priestoru v obytnom dome na
Zvonárskej ul. č. 9 v Košiciach. Do práv a povinností žalovaného v 2. rade po predaji nebytového
priestoru v obytnom dome vstúpil žalovaný v 3. rade, ktorý sa stal účastníkom konania na strane
žalovaných. Výrok o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade odôvodnil úspechom
žalobkyne v konaní v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré trovy predstavovali zaplatený súdny
poplatok zo žaloby v sume 99,58 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 786,89 eur za 10 úkonov
právnej služby 10 x režijný paušál a DPH.
Trovy konania spolu predstavujú 786,89 eur. Pretože právny zástupca žalobkyne uplatnil trovy v nižšej
výške 783,79 eur, priznal mu náhradu trov konania v uplatnenej výške v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p..
Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovanému v 2. rade trovy konania nevznikli a žalovaný v 3. rade sa stal účastníkom konania v
priebehu konania a strane žalovaných bez svojho pričinenia. Vzhľadom na jeho vyjadrenie, že so
žalobou súhlasí, náhradu trov konania vo vzťahu žalovaného v 3. rade a žalobkyne nepriznal v súlade s
ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pričom prihliadol na toto osobitné postavenie žalovaného v 3. rade v tomto
súdnom spore.
Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov obsiahnuté v Zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa
18.12.2007, ako aj čo do výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade podala
odvolanie žalovaná v 1. rade. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. ,
teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V dôvodoch odvolania poukázala na to, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu súd
vyhlásil schôdzu za neplatnú, či dôvod vidí v absolútnej neplatnosti konania tejto schôdze, alebo na
základe relatívnej neplatnosti a práva prehlasovaného spoluvlastníka podať žalobu na súd v
prekluzívnej lehote (navrhovateľka podľa odvolateľka nemôže používať právo prehlasovaného
spoluvlastníka). Žalovaná v 1. rade akcentovala na to, že svojim konaním nedala príčinu na dané súdne
konanie, pretože zvolávateľom schôdze bol správca domu a on zodpovedá za riadne zvolanie schôdze.
Žalovaná v 1. rade viackrát počas konania oznámila, že nemá záujem viesť dané súdne konanie a
navrhla, aby buď celá schôdza, všetky body boli vyhlásené za neplatné alebo všetky ponechané v
platnosti. Súd však pripustil čiastočné späťvzatie návrhu, čím zadal príčinu na ďalšie konanie, nakoľko
podľa odôvodnenia mal súd za to, že ide o pravdepodobne o absolútnu neplatnosť napadnutých
rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov. Pretože základná vec riešená schôdzou, a to zníženie príspevku
do fondu prevádzky, údržby a opráv pre neplatenie príspevkov žalobkyne, svojim postupom a
rozhodnutím súd ponechal v platnosti, bude vecou nového správcu alebo žalovanej v 1. rade podať
ďalšiu žalobu na súd o neplatnosť aj ostatných ustanovení, čo je v rozpore so zásadou efektívnosti a
hospodárnosti súdneho konania.
Súd sa navyše nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1. rade prednesenom na poslednom
pojednávaní, aby sa rozhodovalo aj o rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov
uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6. Žalovaná v 1. rade navyše súhlasila s rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania, čím sa mohlo predísť trovám konania.
Z uvedených dôvodov je podľa odvolateľky nespravodlivé, aby bola zaviazaná na náhradu trov konania,
pretože tak ako žalovaný v 2. a v 3. rade aj žalovaná v 1. rade sa stala žalovanou bez svojho
pričinenia. Teda, aj keď už súd vyhlásil prijaté rozhodnutia za neplatné, nemal priznať žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania. Aj žalobkyňa veľkou mierou prispela svojim konaním ku stavu, ktorý
napáda žalobou. Žalovaná v 1. rade dáva do pozornosti, že žalobkyňa mala vedomosť o konaní
schôdze od 6. novembra 2007 a napriek tomu, že svoju prítomnosť dohodla so zvolávateľom, aj v deň
schôdze potvrdila žalovanej v 1. rade, že príde na schôdzu, následne poslala e-mail dve hodiny pred
konaním bez toho, aby na to niekoho osobne upozornila a to tak zvolávateľa ako aj ostatných susedov.
Súd ďalej nevzal na zreteľ skutočnosť, že žalobkyňa bola pozvaná na schôdzu 6 novembra 2007
pozvánkou zo dňa 11.10.2007 s tým istým programom ako schôdza 18.12.2007 s tým, že sa žalobkyňa
dňa 16. novembra 2007 so zvolávateľom schôdze dohodla na náhradnom termíne konania schôdze
dňa 18. decembra 2007 a bola jej aj navyše okrem toho dňa 7.12.2007 odoslaná pozvánka s tým, že
bola aj vyvesená v dome a teda bola žalobkyni doručená v zmluvnej aj zákonnej lehote. To, že si ju
žalobkyňa prevzala ako ona tvrdí 12.12.2007, nijako nepreukázala ani dôvod, prečo jej mala byť
doručená až v tento deň.
Podľa § 14 ods. 2, ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou
väčšinou zúčastnených; teda podľa odvolateľky bez ohľadu na platnosť plnej moci, čo bolo aj v prípade
schôdze dňa 18.12.2007, ktorá sa začala hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná , pretože bod 7 bol
obsiahnutý v pozvánke, nakoľko v pozvánke je uvedené pod bodom 8 prerokovanie ďalšej skutočnosti
týkajúcich sa domu. Prerokovanie zmeny zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má
navyše len deklaratórny a nie konštitutívny charakter.
Žalovaný v 2. rade potvrdil listom zo dňa 13.2.2012, že ako vlastník nebytového priestoru platne udelil
písomnú generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice a doložil to zriaďovacou listinou
Bytového podniku mesta Košice s úradne osvedčeným podpisom a uznesením MZ v F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004 tiež s úradným podpisom a navyše všeobecne záväznou platnosťou.
Podľa § 14 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala. Zákon neurčuje povinnosť mať úradne overenú plnú moc substitučného splnomocnenia,
je teda preukázané, že vlastník nebytového priestoru udelil Bytovému podniku mesta Košice generálnu
plnú moc s úradne overeným podpisom a nebolo povinnosťou Bytového podniku mesta Košice pri
udeľovaní plných mocí na zastupovanie vlastníka udeľovať tieto plné moci s úradne overeným
podpisom.
Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobkyňa sa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej v 1. rade navrhla rozsudok v napadnutej časti
potvrdiť. Zotrvala na doteraz prezentovaných tvrdeniach a dôkazoch, ktoré počas priebehu konania
prvostupňovému súdu predložila. Akcentovala na to, že skutočnosť že zvolávateľom schôdze bol
správca domu, nemení nič na tej skutočnosti, že žalovaná v 1. rade nebola oprávnená na zastupovanie
a hlasovanie v mene žalovaného v 2. rade.
Skutočnosť, že prvostupňový súd rozhodoval výlučne len o platnosti, resp. neplatnosti bodov pod
poradovým číslom 4 až 7 rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
vyplýva zo zásady občianskeho súdneho konania, podľa ktorej súd je viazaný návrhom žalobcu.
Nakoľko žalobkyňa navrhovala určiť len neplatnosť vo vzťahu k bodom 4 a 7 rozhodnutia schôdze,
prvostupňový súd nebol oprávnený svojvoľne rozhodnúť o zvyšných bodoch rozhodnutia.
Žalobkyňa sa nestotožnila s tvrdením žalovanej v 1. rade, že sa súd nevysporiadal so vzájomným
návrhom žalovanej v 1. rade predneseným na poslednom pojednávaní , aby sa rozhodlo aj o
rozhodnutiach vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedených pod poradovým číslom 1 až 3, 5, 6.
Vychádzajúc zo zápisnice z posledného pojednávania konaného dňa 9. marca 2012 je jednoznačne
zrejmé, že žalovaná v 1. rade nevzniesla protinávrh, podľa ktorého by prvostupňový súd mohol
rozhodnúť o neplatnosti aj v zvyšných bodov rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov.
Žalovaná v 1. rade vyjadrila len výlučne svoj názor: „teda podľa nich by mali byť určené všetky
rozhodnutia tejto schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov za neplatné“ uvedený názor však
nemožno považovať za protinávrh ako to tvrdí žalovaný v 1. rade. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade v
konaní súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania je absolútne irelevantné. Medzi
účastníkmi konania existovalo viacero sporných otázok, pre náležité zistenie skutkového stavu bolo
potrebné vykonať dokazovanie aj prostredníctvom výsluchu účastníkov konania, resp. navrhovaného
svedka. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že aj ona sa stala žalovanou bez svojho pričinenia, z vykonaného
dokazovania je bezpochyby zrejmé, že bola to práve žalovaná v 1. rade, ktorá zastupovala a hlasovala
v mene žalovaného v 2. rade na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a to aj
napriek tomu, že od neho nemala plnú moc, ktorá by bola v súlade s ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. V dôsledku tejto skutočnosti boli na schôdzi prijaté rozhodnutia pod poradovým číslom 4
a 7, ktoré je nutné považovať za neplatné. Preto nie je možné akceptovať námietku žalovanej v 1. rade,
podľa ktorej konanie začalo bez jej pričinenia. V prípade doručenia pozvánky na schôdzu konanú dňa
18.12.2007 žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovanej v 1. rade, podľa ktorej bola pozvánka doručená
žalobkyni včas, resp. bola údajne vyvesená v dome. V tejto súvislosti žalobkyňa odkazuje v plnom
rozsahu na svoje tvrdenia a dôkazy, ktoré prezentovala v priebehu konania.
Pokiaľ odvolateľka odkazuje v odvolaní na ust. § 14 ods. 2 druhej vety zákona č. 182/1993 Z.z.; „Ak
počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí
schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených“;
žalobkyňa dodáva, že dikcia zákona v § 14 ods. 2 pokračuje „to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa
odseku 3 § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i/ a ods. 3, § 8 a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i a § 10 ods. 1 a §
16 ods. 3 až 4. Vzhľadom na celé väčšie citované ustanovenie a nielen extrahovanú časť ako ju uviedla
žalovaná v 1. rade (ako aj predmet hlasovania je zrejmé, že námietka žalovanej v 1. rade, že pri
hlasovaní na schôdzi postačovala nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala
hodinu po čase, na ktorú bola zvolaná, je v predmetnej veci absolútne irelevantná.
Zároveň žalobkyňa považuje za potrebné zdôrazniť, že počas konania nebolo vonkoncom preukázané,
kedy sa schôdza presne začala, čo potvrdzuje aj žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 9.02.2012.
Nevie odhadnúť, že „koľko asi meškala a teda koľko sa čakalo na žalobkyňu“.
Tvrdenie žalovanej v 1. rade, podľa ktorého bol bod 7 obsiahnutý v pozvánke pod bodom 8
(„prerokovanie ďalších skutočností týkajúcich sa domu) považuje žalobkyňa za neakceptovateľné,
nakoľko z uvedeného bodu nie je zrejmé, že na schôdzi malo dôjsť aj k prerokovaniu zmeny Zmluvy o
výkone správy. Vzhľadom k tejto skutočnosti nemožno konštatovať, že by vlastníci bytov a nebytových
priestorov boli náležite oboznámení s týmto bodom programu - hlasovanie.
Okrem vyššie uvedeného sa žalobca ani nestotožňuje s názorom žalovanej v 1. rade., podľa ktorého
žalovaný v 2. rade udelil generálnu plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, pretože svoje tvrdenia
opiera o zriaďovaciu listinu Bytového podniku mesta Košice a uznesenie MZ Y. F. Č.. XXX zo dňa
7.12.2004. Skutočnosť, že zriaďovacia listina obsahuje úradne uverejnený podpis, je vzhľadom na
prejednávanú vec absolútne irelevantná. V prípade predloženia uznesenia je bez pochyby zrejmé, že
body, o ktoré žalovaná, resp. žalovaný v 2. rade opiera svoje tvrdenie (§ 35 písm. i/a j/ v znení :
i/ používať všetky právne prostriedky na ochranu zvereného majetku, vrátane včasného uplatňovania
práv a oprávnených záujmov týkajúcich sa tohto majetku pred príslušnými orgánmi
j/ zastupovať v mesto v sporoch a konaniach týkajúcich sa zvereného majetku a s tým súvisiacich práv,
nemajú povahu generálneho splnomocnenia pre účasť bytového podniku na schôdzach vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome.
Vychádzajúc z dikcie uvedených bodov je bezpochyby zrejmé, že splnomocnenie sa týka výlučne
rokovaní úradného charakteru, prípadne konaní pred súdom, avšak v žiadnom prípade nie
zastupovania žalovaného v 2. rade na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Zároveň je nutné si uvedomiť, že z predmetného uznesenia vonkoncom nevyplýva, že by bol Bytový
podnik mesta Košice oprávnený splnomocniť tretiu osobu na výkon činnosti, na ktoré bol splnomocnený
žalovaný v 2. rade.
Aj keby bol odvolací súd toho názoru, že vyššie uvedené body splnomocňujú Bytový podnik mesta
Košice a aj na účasť na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, s čím žalobkyňa
nesúhlasí, takáto plná moc nemá náležitosti podľa ust. § 14 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko neobsahuje úradne overený podpis žalovaného v 2.
rade.
Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že náležitosti podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 14 ods. 5,
teda predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plnú moc udelená žalovanej v 1. rade zo
strany Bytového podniku mesta Košice. je teda bezpochyby zrejmé, že žalovaná nebola oprávnená na
schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome žalovaného v 2. rade zastupovať a hlasovať v
jeho mene. V neposlednom rade žalobkyňa poukazuje na nesprávnu interpretáciu ust. § 14 ods. 5, vety
druhej zákona č. 182/1993 Z.z., ktorá znie („ Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže
písomne, s úradne overeným podpisom splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov
zastupovala“).
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je teda bezpochyby zrejmé, že slovo môže označuje
oprávnenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome splnomocniť inú osobu, aby ho na
schôdzi vlastníkov zastupovala. V prípade, ak takéto oprávnenie vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome využije, zákon mu priamo ukladá povinnosť, aby tak urobil na základe písomného
splnomocnenia s úradne overeným podpisom.
Výklad vyššie uvedeného ustanovenia podľa názoru žalovanej v 1. rade tým spôsobom, že pojem
„môže“ sa má vnímať ako možnosť vlastníka bytov alebo nebytových priestorov v dome písomne s
úradne overeným podpisom splnomocniť tretiu osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala, je
vonkoncom nesprávny. Žalobkyňa preto navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila trovy
odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 79,58 eur za podané vyjadrenie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalovaná v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. v
jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. po tom, čo miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s
ust. § 156 ods. 3 O.s.p..
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti s poukazom na ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok potvrdil.
Žalovaná v 1. rade uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení sa
týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorom aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je nepochybné, že rozhodol o neplatnosti rozhodnutia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov obsiahnutých v zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov zo dňa 18.12.2007 pod poradovým Č. Xa X, na základe práva prehlasovaného
spoluvlastníka podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/93 Z.z. podať v prekluzívnej lehote žalobu na súd.
Zároveň však súd prvého stupňa uviedol, že sú tu dôvody aj na vyslovenie absolútnej neplatnosti
rozhodnutia vlastníkov bytov.
Za prehlasovaného vlastníka bytu a nebytových priestorov v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993
Z.z. je treba okrem vlastníka, ktorý bol na schôdzi zhromaždenia vlastníkov prítomný a hlasoval proti,
považovať rovnako aj vlastníka, ktorý na schôdzi nebol prítomný v dôsledku napr. chybného
predvolania na zhromaždenie (schôdzu vlastníkov), ako tomu bolo v danom prípade.
Rovnako neobstojí námietka žalovanej, že sa súd nevysporiadal so vzájomným návrhom žalovanej v 1.
rade predneseným na poslednom pojednávaní. Žalovaná v 1. rade protinávrh v konaní nevzniesla.
Rovnako je irelevantná aj námietka žalovanej v 1. rade, že pri hlasovaní na schôdzi postačovala
nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených, nakoľko schôdza začala hodinu po čase, keďže
ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. vyslovene uvádza, v akých prípadoch hlasovania to
neplatí.
Zároveň súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade neudelil platnú generálnu
plnú moc pre Bytový podnik mesta Košice, a navyše náležitostí uvedené v ust. § 14 ods. 5
predovšetkým úradne overený podpis neobsahuje ani plná moc udelená žalovanej v 1. rade zo strany
Bytového podniku mesta Košíc. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že ust. § 14 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. neumožňuje, aby splnomocnená osoba, ktorá má vlastníka bytu, alebo nebytového
priestoru na schôdzi zastupovať, splnomocnila ďalšiu osobu na zastupovanie.
Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti, t.j. vo výroku, ktorým určil, že rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedené pod
poradovým číslom 4 a 7 sú neplatné ako aj vecne správny potvrdil.
Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne
a žalovaného v 1. rade.
Aj v odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, preto odvolací súd aplikoval pre výrok o náhrade trov
konania ustanovenie § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešnú žalovanú
nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 79,58 eur, ktoré pozostávajú z jedného úkonu
právnej služby vyjadrenie sa k odvolaniu 58,69 eur, teda za jeden úkon právnej služby predstavujúci
1/13-inu výpočtového základu, keďže hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch +
režijný paušál 1 x 7,63 eur + 20% DPH 13,26 eur, spolu trovy žalobkyne v odvolacom konaní
predstavujú 79,58 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
nunenko
06.10.14,09:44
http://www.supcourt.gov.sk/data/att/18267_subor.pdf
Okresný súd
Trebišov
rozsudkom z 20.novembra 2009
č.k.12 C 235/2007
-
476
zamietol ţalobcu ţalobcov 1/, 4/ a
5/, ktorou sa domáhali určenia, ţe hlasovanie ţalovaných
na schôdzi vlastníkov bytov a
nebytových priestorov, konanej dňa 22.10.2007 a
tieţ uznesenie
Okresný súd
Trebišov
rozsudkom z 20.novembra 2009
č.k.12 C 235/2007
-
476
zamietol ţalobcu ţalobcov 1/, 4/ a
5/, ktorou sa domáhali určenia, ţe hlasovanie ţalovaných
na schôdzi vlastníkov bytov a
nebytových priestorov, konanej dňa 22.10.2007 a
tieţ uznesenie
nunenko
06.10.14,09:51
Súd návrh navrhovateľky , ktorým žiadala aby súd určil, že uznesenie č. X/XX XXXX a X/X/XXXX
prijaté na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na D. ulici vchod XX v Q.
U. dňa X.X.XXXX sú neplatné, z a m i e t a .
Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e .
Odporcom v 1., 2., 3., 4., 5. a 6. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka ako výlučná vlastníčka bytu č. XX nachádzajúceho sa na 1. posch. bytového
domu súpisné číslo XXXX, na D. vchod XX, v Q. sa návrhom doručeným súdu dňa 23.09.2010
domáhala voči odporcovi v 1. rade určenia, že všetky rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome na D. ul. č. XX v Q. - U. a schôdze členskej samosprávy BD U.
č. XXXX na D. ul.č. XX v Q. - U., ktoré sa konali dňa 08.09.2010 sú neplatné.
Svoj návrh zdôvodnila tým, že iba všetci vlastníci bytov nachádzajúcich sa v oboch vchodoch
bytového domu na D. XX ako aj na D. XX, tvoria legálny okruh nevyhnutný za účelom tvorby
autoritatívnej skupinovej vôle v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z.. Všetky rozhodnutia akýchkoľvek
schôdzí vlastníkov bytov, či schôdzí samospráv, ktoré nespĺňajú uvedenú podmienku, sú ex lege
neplatné a nemôžu byť sprevádzané právnymi účinkami. Rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome
na D. ul. vchod XX v Q., konanej dňa 08.09.2010, sú neplatné, na ktoré skutočnosti poukázala na
schôdzi dňa 08.09.2010 a ako vlastníčka bytu v predmetnom bytovom dome má oprávnený záujem na
tom, aby rozhodovanie o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných[/url]
nebytových priestoroch, príslušenstve, pozemku a iných otázkach týkajúcich sa bytového domu
prebiehalo v súlade so zákonom.
Z rovnakého dôvodu považovala za neplatné i rozhodnutia zo schôdze členskej samosprávy BD
U. č. XXXX na D. XX v Q. z 08.09.2010
[url]http://otvorenesudy.sk/decrees/82808/document (http://otvorenesudy.sk/decrees/82808/document)
prijaté na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na D. ulici vchod XX v Q.
U. dňa X.X.XXXX sú neplatné, z a m i e t a .
Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e .
Odporcom v 1., 2., 3., 4., 5. a 6. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka ako výlučná vlastníčka bytu č. XX nachádzajúceho sa na 1. posch. bytového
domu súpisné číslo XXXX, na D. vchod XX, v Q. sa návrhom doručeným súdu dňa 23.09.2010
domáhala voči odporcovi v 1. rade určenia, že všetky rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome na D. ul. č. XX v Q. - U. a schôdze členskej samosprávy BD U.
č. XXXX na D. ul.č. XX v Q. - U., ktoré sa konali dňa 08.09.2010 sú neplatné.
Svoj návrh zdôvodnila tým, že iba všetci vlastníci bytov nachádzajúcich sa v oboch vchodoch
bytového domu na D. XX ako aj na D. XX, tvoria legálny okruh nevyhnutný za účelom tvorby
autoritatívnej skupinovej vôle v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z.. Všetky rozhodnutia akýchkoľvek
schôdzí vlastníkov bytov, či schôdzí samospráv, ktoré nespĺňajú uvedenú podmienku, sú ex lege
neplatné a nemôžu byť sprevádzané právnymi účinkami. Rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome
na D. ul. vchod XX v Q., konanej dňa 08.09.2010, sú neplatné, na ktoré skutočnosti poukázala na
schôdzi dňa 08.09.2010 a ako vlastníčka bytu v predmetnom bytovom dome má oprávnený záujem na
tom, aby rozhodovanie o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných[/url]
nebytových priestoroch, príslušenstve, pozemku a iných otázkach týkajúcich sa bytového domu
prebiehalo v súlade so zákonom.
Z rovnakého dôvodu považovala za neplatné i rozhodnutia zo schôdze členskej samosprávy BD
U. č. XXXX na D. XX v Q. z 08.09.2010
[url]http://otvorenesudy.sk/decrees/82808/document (http://otvorenesudy.sk/decrees/82808/document)
nunenko
06.03.15,04:49
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ako príslušný správny orgán podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. e/, § 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, § 20 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov v znení zák. č. 397/2008 Z. z. a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v znení neskorších predpisov
r o z h o d o l takto:
účastníkovi konania: Nociarová Jaroslava – byty, s.r.o., Bystrická cesta 60/1921,
034 01 Ružomberok
prevádzkareň: Správa bytového hospodárstva, Hviezdoslavova 5, Ružomberok
IČ:
pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 8 - v zmysle ktorého predávajúci – poskytovateľ služby nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Kontrolami dňa 23.9.2009 a dňa 7.10.2009 bolo zistené, že správca porušil zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, keď predávajúci – poskytovateľ služby ako správca bytov nedoručil Zmluvu o výkone správy číslo 53/2009 zo dňa 6.3.2009 každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zák. č. 397/2008 Z. z.
u k l a d á
účastníkovi konania podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pokutu vo výške € 500,-, slovom päťsto euro, ktorú je účastník konania povinný (á) zaplatiť do 15 dní
./.
- 2 - P/0625/05/2009
od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty priloženou poštovou poukážkou, resp. príkazom na úhradu na účet: vedený v Štátnej pokladnici, č. ú:7000065068/8180, VS-O625O5O9.
O d ô v o d n e n i e
Dňa 23.9.2009 a dňa 7.10.2009 v prevádzkarni Správa bytového hospodárstva, Nociarová Jaroslava – byty, s.r.o., Hviezdoslavova 5, Ružomberok, pri šetrení spotrebiteľského podnetu evidovaného pod číslom P – 504/2009, vykonali inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie kontrolu, pri ktorej boli zistené nedostatky, za ktoré zodpovedáte.
Nezabezpečili ste dodržanie povinností predávajúceho:
Podľa § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci – poskytovateľ služby nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi, teda v rozpore so vžitými tradíciami, ktoré vykazuje zjavné známky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní služby využívajúc výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Predávajúci – poskytovateľ služby – správcom bytov a nebytových priestorov na základe zmlúv o výkone správy.
Kontrolou bolo zistené, že došlo k porušeniu povinností uvedených v zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, nakoľko:
- správca porušil svoju povinnosť doručiť Zmluvu o výkone správy číslo 53/2009 zo dňa 6.3.2009 každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru na Kollárovej ulici 1946, Liptovský Mikuláš.
Týmto konaním poskytovateľ služby porušil ustanovenie § 8a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a konal v rozpore s dobrými mravmi.
Za zistené nedostatky, a tým aj preukázané porušenie zákona citovaného vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, zodpovedá v plnom rozsahu účastník konania, nakoľko v zmysle ustanovenia § 2 písm. b/ bod 1 zák. č. ods. 250/2007 Z. z. v znení zák. č. 397/2008 Z. z. je predávajúci, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky a poskytuje služby, a teda zodpovedá za zistené porušenie zákona – Nociarová Jaroslava – byty, s.r.o.
Na základe uvedených skutočností bolo účastníkovi konania listom zo dňa 16.11.2009, zaslané oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty, ktoré bolo doručené dňa 18.11.2009.
Vo vysvetlivkách zo dňa 23.9.2009 Jaroslava Nociarová, prokuristka a splnomocnená zástupkyňa účastníka konania, uviedla, že vzhľadom k tomu, že v súčasnosti je ohľadom predmetnej veci podanie na súd, ktorý ešte vo veci nerozhodol čakajú na rozhodnutie súdu.
Vo vyjadrení zo dňa 20.11.2009 Dušan Nociar, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že zmluva o výkone správy bola doručená každému vlastníkovi bytu na ul. Kolárova 1946/18,20,22 v Liptovskom Mikuláši, dôkazom toho je podpisová listina o jej prevzatí. Vlastníkom bytov, ktorí neboli na svojej uvedenej adrese zastihnuteľní, boli tieto zaslané doporučenou zásielkou.
./.
- 3 - P/0625/05/2009
V zák. č. 182/1993 Z. z. nie je definovaný presný termín, resp. dátum, kedy má vlastník bytu obdržať zmluvu o výkone správy. S obsahom zmluvy boli vlastníci bytov podrobne oboznámení na schôdzi vlastníkov bytov, kde bola prerokovaná, pripomienkovaná a schválená. Z uvedeného dôvodu teda nemôže byť v rozpore s morálkou, resp. dobrými mravmi, keďže ju podpísali a schválili 2/3 vlastníkov bytov.
Slovenská obchodná inšpekcia, ako orgán štátnej správy, sa pri svojej kontrolnej činnosti striktne riadi platnou právnou úpravou, ktorá vymedzuje hranice jej právomoci a kompetencie.
Podstatou celého problému je tá skutočnosť, že predávajúci – poskytovateľ služieb v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa si nesplnil svoju povinnosť zaslal Zmluvu o výkone správy č. 53/2009 zo dňa 6.3.2009 všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Toto účastník konania urobil až po kontrole správneho orgánu, a to dňa 19.11.2009, resp. dňa 20.11.2009.
Podľa § 8a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. v platnom znení je správca povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Zmluva bola schválená dňa 6. marca 2009 a doručená až 19., resp. 20. novembra 2009. Aj keď nie je v zákone uložená lehota alebo dátum doručenia zmluvy, k výkladu tohto pojmu sa musí pristupovať v súlade s interpretačnými pravidlami v rámci celého právneho systému, a to doručiť zmluvu ihneď, resp. bez zbytočného odkladu.
Zmluva bola schválená 6. marca 2009, kontroly správneho orgánu, ktoré šetrili spotrebiteľský podnet boli vykonané dňa 23. septembra a 7. októbra 2009 a zmluvy boli doručené až dňa 19., resp. 20. novembra 2009. Termín od 6.3.2009 do 19., resp. 20.11.2009 sa vymyká bežnému ponímaniu lehoty na doručenie. Teda, ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, nie zmluva je v rozpore dobrými mravmi, ale konanie správcu, ktoré vybočuje z pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní služieb, pričom využíva výraznú nerovnosť zmluvných strán Zmluvy o výkone správy.
Ako predávajúci podľa § 2 písm. b/ bod 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení zák. č. 397/2008 Z. z. nesmie Nociarová Jaroslava – byty, s.r.o. v zmysle ustanovenia § 4 ods. 8 vyššie citovanej právnej úpravy, konať v rozpore s dobrými mravmi, teda v rozpore so vžitými tradíciami, ktoré vykazuje zjavné známky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní služby. Zodpovednosť predávajúceho – poskytovateľa služby je objektívna.
Rozhodujúcim pre konštatovanie, či bol zákon dodržaný, alebo porušený, je stav zistený v čase kontroly.
Tým bol porušený § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Na základe § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sa pri určení pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
./.
- 4 - P/0625/05/2009
Predávajúci svojim konaním, teda nerešpektovaním povinností správcu pri správe bytov a nebytových priestorov konal v rozpore s dobrými mravmi a vžitými tradíciami tým, že nezaslal všetkým majiteľom bytov a nebytových priestorov Zmluvu o výkone správy č. 53/2009.
Z hľadiska miery zavinenia správny orgán prihliadol i na tú skutočnosť, že účastník konania ako predávajúci, ktorý poskytuje služby konečnému spotrebiteľovi, nesie objektívnu zodpovednosť za dodržanie všetkých zákonom stanovených podmienok poskytovania služieb bez ohľadu na okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ako príslušný správny orgán, preskúmal podkladový materiál v predmetnej veci v celom rozsahu a dospel k záveru, že protiprávny skutkový stav bol v tomto prípade spoľahlivo preskúmaný.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj v zmysle § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. v znení zák. č. 397/2008 Z. z., ukladá predávajúcemu, ktorý porušil svoje povinnosti pokutu až do výšky 66 387,83 €.
Keďže správny orgán napriek uvedenému uložil pokutu v spodnej hranici zákonnej sadzby, má za to, že pokuta uložená v tejto výške je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská, pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.
P O U Č E N I E :
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia, prostredníctvom Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom len za predpokladu, ak pôjde o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudne právoplatnosť.
r o z h o d o l takto:
účastníkovi konania: Nociarová Jaroslava – byty, s.r.o., Bystrická cesta 60/1921,
034 01 Ružomberok
prevádzkareň: Správa bytového hospodárstva, Hviezdoslavova 5, Ružomberok
IČ:
pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 8 - v zmysle ktorého predávajúci – poskytovateľ služby nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Kontrolami dňa 23.9.2009 a dňa 7.10.2009 bolo zistené, že správca porušil zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, keď predávajúci – poskytovateľ služby ako správca bytov nedoručil Zmluvu o výkone správy číslo 53/2009 zo dňa 6.3.2009 každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zák. č. 397/2008 Z. z.
u k l a d á
účastníkovi konania podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pokutu vo výške € 500,-, slovom päťsto euro, ktorú je účastník konania povinný (á) zaplatiť do 15 dní
./.
- 2 - P/0625/05/2009
od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty priloženou poštovou poukážkou, resp. príkazom na úhradu na účet: vedený v Štátnej pokladnici, č. ú:7000065068/8180, VS-O625O5O9.
O d ô v o d n e n i e
Dňa 23.9.2009 a dňa 7.10.2009 v prevádzkarni Správa bytového hospodárstva, Nociarová Jaroslava – byty, s.r.o., Hviezdoslavova 5, Ružomberok, pri šetrení spotrebiteľského podnetu evidovaného pod číslom P – 504/2009, vykonali inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie kontrolu, pri ktorej boli zistené nedostatky, za ktoré zodpovedáte.
Nezabezpečili ste dodržanie povinností predávajúceho:
Podľa § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci – poskytovateľ služby nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi, teda v rozpore so vžitými tradíciami, ktoré vykazuje zjavné známky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní služby využívajúc výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Predávajúci – poskytovateľ služby – správcom bytov a nebytových priestorov na základe zmlúv o výkone správy.
Kontrolou bolo zistené, že došlo k porušeniu povinností uvedených v zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, nakoľko:
- správca porušil svoju povinnosť doručiť Zmluvu o výkone správy číslo 53/2009 zo dňa 6.3.2009 každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru na Kollárovej ulici 1946, Liptovský Mikuláš.
Týmto konaním poskytovateľ služby porušil ustanovenie § 8a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a konal v rozpore s dobrými mravmi.
Za zistené nedostatky, a tým aj preukázané porušenie zákona citovaného vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, zodpovedá v plnom rozsahu účastník konania, nakoľko v zmysle ustanovenia § 2 písm. b/ bod 1 zák. č. ods. 250/2007 Z. z. v znení zák. č. 397/2008 Z. z. je predávajúci, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky a poskytuje služby, a teda zodpovedá za zistené porušenie zákona – Nociarová Jaroslava – byty, s.r.o.
Na základe uvedených skutočností bolo účastníkovi konania listom zo dňa 16.11.2009, zaslané oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty, ktoré bolo doručené dňa 18.11.2009.
Vo vysvetlivkách zo dňa 23.9.2009 Jaroslava Nociarová, prokuristka a splnomocnená zástupkyňa účastníka konania, uviedla, že vzhľadom k tomu, že v súčasnosti je ohľadom predmetnej veci podanie na súd, ktorý ešte vo veci nerozhodol čakajú na rozhodnutie súdu.
Vo vyjadrení zo dňa 20.11.2009 Dušan Nociar, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že zmluva o výkone správy bola doručená každému vlastníkovi bytu na ul. Kolárova 1946/18,20,22 v Liptovskom Mikuláši, dôkazom toho je podpisová listina o jej prevzatí. Vlastníkom bytov, ktorí neboli na svojej uvedenej adrese zastihnuteľní, boli tieto zaslané doporučenou zásielkou.
./.
- 3 - P/0625/05/2009
V zák. č. 182/1993 Z. z. nie je definovaný presný termín, resp. dátum, kedy má vlastník bytu obdržať zmluvu o výkone správy. S obsahom zmluvy boli vlastníci bytov podrobne oboznámení na schôdzi vlastníkov bytov, kde bola prerokovaná, pripomienkovaná a schválená. Z uvedeného dôvodu teda nemôže byť v rozpore s morálkou, resp. dobrými mravmi, keďže ju podpísali a schválili 2/3 vlastníkov bytov.
Slovenská obchodná inšpekcia, ako orgán štátnej správy, sa pri svojej kontrolnej činnosti striktne riadi platnou právnou úpravou, ktorá vymedzuje hranice jej právomoci a kompetencie.
Podstatou celého problému je tá skutočnosť, že predávajúci – poskytovateľ služieb v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa si nesplnil svoju povinnosť zaslal Zmluvu o výkone správy č. 53/2009 zo dňa 6.3.2009 všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Toto účastník konania urobil až po kontrole správneho orgánu, a to dňa 19.11.2009, resp. dňa 20.11.2009.
Podľa § 8a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. v platnom znení je správca povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Zmluva bola schválená dňa 6. marca 2009 a doručená až 19., resp. 20. novembra 2009. Aj keď nie je v zákone uložená lehota alebo dátum doručenia zmluvy, k výkladu tohto pojmu sa musí pristupovať v súlade s interpretačnými pravidlami v rámci celého právneho systému, a to doručiť zmluvu ihneď, resp. bez zbytočného odkladu.
Zmluva bola schválená 6. marca 2009, kontroly správneho orgánu, ktoré šetrili spotrebiteľský podnet boli vykonané dňa 23. septembra a 7. októbra 2009 a zmluvy boli doručené až dňa 19., resp. 20. novembra 2009. Termín od 6.3.2009 do 19., resp. 20.11.2009 sa vymyká bežnému ponímaniu lehoty na doručenie. Teda, ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, nie zmluva je v rozpore dobrými mravmi, ale konanie správcu, ktoré vybočuje z pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní služieb, pričom využíva výraznú nerovnosť zmluvných strán Zmluvy o výkone správy.
Ako predávajúci podľa § 2 písm. b/ bod 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení zák. č. 397/2008 Z. z. nesmie Nociarová Jaroslava – byty, s.r.o. v zmysle ustanovenia § 4 ods. 8 vyššie citovanej právnej úpravy, konať v rozpore s dobrými mravmi, teda v rozpore so vžitými tradíciami, ktoré vykazuje zjavné známky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní služby. Zodpovednosť predávajúceho – poskytovateľa služby je objektívna.
Rozhodujúcim pre konštatovanie, či bol zákon dodržaný, alebo porušený, je stav zistený v čase kontroly.
Tým bol porušený § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Na základe § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sa pri určení pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
./.
- 4 - P/0625/05/2009
Predávajúci svojim konaním, teda nerešpektovaním povinností správcu pri správe bytov a nebytových priestorov konal v rozpore s dobrými mravmi a vžitými tradíciami tým, že nezaslal všetkým majiteľom bytov a nebytových priestorov Zmluvu o výkone správy č. 53/2009.
Z hľadiska miery zavinenia správny orgán prihliadol i na tú skutočnosť, že účastník konania ako predávajúci, ktorý poskytuje služby konečnému spotrebiteľovi, nesie objektívnu zodpovednosť za dodržanie všetkých zákonom stanovených podmienok poskytovania služieb bez ohľadu na okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ako príslušný správny orgán, preskúmal podkladový materiál v predmetnej veci v celom rozsahu a dospel k záveru, že protiprávny skutkový stav bol v tomto prípade spoľahlivo preskúmaný.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj v zmysle § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. v znení zák. č. 397/2008 Z. z., ukladá predávajúcemu, ktorý porušil svoje povinnosti pokutu až do výšky 66 387,83 €.
Keďže správny orgán napriek uvedenému uložil pokutu v spodnej hranici zákonnej sadzby, má za to, že pokuta uložená v tejto výške je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská, pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.
P O U Č E N I E :
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia, prostredníctvom Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom len za predpokladu, ak pôjde o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudne právoplatnosť.
nunenko
06.03.15,04:55
Slovenská obchodná inšpekcia
Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave,
Prievozská 32, pošt. prieč. 29, 827 99 Bratislava
Číslo : SK/0145/99/2011 Dňa: 30.09.2011
Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), Slovenská obchodná inšpekcia Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, vo veci odvolania účastníka konania – Okresné stavebné bytové družstvo, Gočárova 252, 022 47 Čadca, IČO: 31 622 704, kontrola vykonaná dňa: 28.09.2010, dňa 05.10.2010 (Pokračovanie inšpekčného záznamu zo dňa 28.09.2010), dňa 14.10.2010 (Dokončenie inšpekčného záznamu zo dňa 28.09.2010) a dňa 25.11.2010 (Dodatok k inšpekčnému záznamu zo dňa 28.09.2010 a 05.10.2010 a 14.10.2010) v sídle účastníka konania Okresné stavebné bytové družstvo, Gočárova 252, 022 47 Čadca, proti rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, č. P/0402/05/2010, zo dňa 21.1.2011, ktorým bola podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov uložená peňažná pokuta vo výške 470 EUR, slovom: štyristosedemdesiat eur, pre porušenie § 4 ods. 8; § 18 ods. 4, § 18 ods. 9, 18 ods. 10 vyššie cit. zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku takto
r o z h o d o l:
napadnuté rozhodnutie m e n í tak, že z výrokovej časti ako aj v príslušnej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia vypúšťa porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Za porušenie povinností ustanovených v § 18 ods. 4; § 18 ods. 9; § 18 ods. 10 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, zistených pri kontrole uskutočnenej dňa 28.09.2010, dňa 05.10.2010, dňa 14.10.2010 a dňa 25.11.2010 v sídle účastníka konania Okresné stavebné bytové družstvo, Gočárova 252, 022 47 Čadca, sa účastníkovi konania - Okresné stavebné bytové družstvo - Gočárova 252, 022 47 Čadca, IČO: 31 622 704, podľa § 24 ods. 1 vyššie cit. zákona o ochrane spotrebiteľa, ukladá peňažná pokuta vo výške 320 EUR, slovom: tristodvadsať eur. Uloženú pokutu je účastník konania povinný uhradiť do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia priloženou poštovou poukážkou alebo príkazom na úhradu na účet: Štátna pokladnica, č. ú.: 7000065068, numerický kód-8180, VS-04020510.
O d ô v o d n e n i e :
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len „SOI“) so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj rozhodnutím uložil účastníkovi konania – Okresné stavebné bytové družstvo - peňažnú pokutu vo výške 470,- €, pre porušenie povinností vyplývajúcich z § 4 ods. 8; § 18 ods. 4, § 18 ods. 9, 18 ods. 10 zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) v nadväznosti na zákon č. 182/1993 Z .z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Inšpektormi SOI bolo kontrolami uskutočnenými dňa 28.09.2010, dňa 05.10.2010 (Pokračovanie inšpekčného záznamu zo dňa 28.09.2010), dňa 14.10.2010 (Dokončenie inšpekčného záznamu zo dňa 28.09.2010) a dňa 25.11.2010 (Dodatok k inšpekčnému záznamu zo dňa 28.09.2010 a 05.10.2010 a 14.10.2010) v sídle účastníka konania Okresné stavebné bytové družstvo, Gočárova 252, 022 47 Čadca, zistené, že účastník konania konal v rozpore s dobrými mravmi a vžitými tradíciami využívajúc výraznú nerovnosť zmluvných strán; že účastník konania si nesplnil povinnosť predávajúceho vybaviť reklamáciu spotrebiteľa najneskôr do 30 dní odo dňa jej uplatnenia; povinnosť vydať spotrebiteľovi písomný doklad o spôsobe vybavenia reklamácie najneskôr do 30 dní odo dňa jej uplatnenia; povinnosť viesť evidenciu o reklamáciách s údajom o dátume a spôsobe vybavenia reklamácie.
Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podal účastník konania odvolanie.
Odvolací orgán podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa ods. 2 ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie č. P/0402/05/2010 zo dňa 21.01.2011 ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil dôvod na jeho zmenu. V napadnutom rozhodnutí správny orgán skonštatoval, že účastník konania porušil o.i. povinnosť predávajúceho ako poskytovateľa služby v zmysle § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi a vžitými tradíciami využívajúc výraznú nerovnosť zmluvných strán, nakoľko vyššie uvedenými kontrolami bolo zistené, že účastník konania ako správca porušil ustanovenie § 8a ods. 2 a 4 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“), nakoľko si nesplnil svoju povinnosť najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu, vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome na Hurbanovej ulici číslo 160/50 v Čadci za rok 2007. Odvolací orgán v tejto súvislosti prihliadal na znenie § 24 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého pokutu možno uložiť do jedného roku odo dňa, keď orgán dozoru zistil porušenie povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov podľa odsekov 1 a 3 odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo a dané porušenie § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa z výroku ako aj z príslušnej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia vypustil a zároveň primerane znížil výšku pokuty.
Povinnosťou účastníka konania bolo vybaviť reklamáciu spotrebiteľa najneskôr do 30 dní odo dňa jej uplatnenia; vydať spotrebiteľovi písomný doklad o spôsobe vybavenia reklamácie najneskôr do 30 dní odo dňa jej uplatnenia; viesť evidenciu o reklamáciách s údajom o dátume a spôsobe vybavenia reklamácie; čo účastník konania porušil.
Inšpektormi SOI bolo kontrolami vykonanými dňa 28.09.2010, dňa 05.10.2010 (Pokračovanie inšpekčného záznamu zo dňa 28.09.2010), dňa 14.10.2010 (Dokončenie inšpekčného záznamu zo dňa 28.09.2010) a dňa 25.11.2010 (Dodatok k inšpekčnému záznamu zo dňa 28.09.2010 a 05.10.2010 a 14.10.2010) v sídle účastníka konania Okresné stavebné bytové družstvo, Gočárova 252, 022 47 Čadca presne a spoľahlivo zistené, že účastník konania ku dňu vykonaných kontrol uskutočňoval správu bytových a nebytových priestorov bytového domu na ul. Hurbanova 160/50, Čadca, na základe Zmluvy o výkone správy uzavretej dňa 20.04.2006.
Inšpektormi SOI bolo hore uvedenými kontrolami v sídle účastníka konania Okresné stavebné bytové družstvo, Gočárova 252, 022 47 Čadca na základe spotrebiteľského podnetu č. 374/2010 presne a spoľahlivo zistené, že účastník konania ako predávajúci – poskytovateľ služby vybavil reklamáciu spotrebiteľa p. M. Ch., vlastníka bytu a nebytového priestoru v predmetom bytovom dome, uplatnenú u účastníka konania dňa 21.10.2009 („Ročné vyúčtovanie nákladov za rok 2007 – reklamácia“ zo dňa 19.10.2009), a reklamáciu tohto spotrebiteľa uplatnenú u účastníka konania dňa 15.06.2009 („Ročné vyúčtovanie nákladov za rok 2008 – reklamácia“ zo dňa 12.06.2009) listom „Ročné vyúčtovanie nákladov za rok 2008 – reklamácia – odpoveď“ zo dňa 15.07.2010. Vo „Vyúčtovaní zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu za kalendárny rok 2007“ predmetného spotrebiteľa je uvedený ako deň vyhotovenia tohto dokumentu 10.06.2008. Uvedeným konaním došlo k porušeniu § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa a § 18 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Ďalej bolo vyššie uvedenými kontrolami zistené, že účastník konania predmetné reklamácie zaevidoval vo svojej knihe reklamácií pod poradovým číslom 759 a 922, pričom k daným reklamáciám nebol uvedený údaj o dátume a spôsobe vybavenia reklamácie, čím došlo k porušeniu § 18 ods. 10 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Za zistené nedostatky účastník konania ako predávajúci v zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa v plnom rozsahu zodpovedá.
V odvolaní účastník konania neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky.
V odvolaní účastník konania v zastúpení svojho právneho zástupcu uviedol, že účastník konania vykonával na základe zmluvy o výkone správy správu predmetného bytového domu v mene vlastníkov domu. Podľa názoru účastníka konania, preto v tomto prípade neposkytoval vlastníkovi domu žiadne služby pre osobnú potrebu. V jeho mene len uzatváral zmluvy súvisiace so správou domu, a to na základe vždy schválených zmlúv. Správca je povinný len rešpektovať a vykonávať rozhodnutia vlastníkov bytov, ktorí tieto rozhodnutia prijímajú na svojej schôdzi nadpolovičnou väčšinou. Ak prehlasovaný vlastník bytu nesúhlasí s takýmto rozhodnutím väčšiny vlastníkov bytov, zákon umožňuje toto rozhodnutie zmeniť cestou súdu. Podľa účastníka konania teda vlastník nemohol podať „reklamáciu“ proti vyúčtovaniu použitia finančných prostriedkov v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Účastník konania teda nemohol porušiť ustanovenie § 18 ods. 4, ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že vzťah účastníka konania a sťažovateľa nie je vzťahom predávajúci a spotrebiteľ. Účastník konania ďalej nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, že svojím konaním zneužil svoje dominantné postavenie na trhu, keď na túto skutočnosť nevykonal správny orgán žiadne dokazovanie. Účastník konania takisto uvažoval o situácii, kedy by správu domu vykonávali samostatne vlastníci bytov pri zriadení spoločenstva vlastníkov bytov, pričom uviedol, že v tomto prípade podľa jeho názoru by bolo vylúčené použitie zákona o ochrane spotrebiteľa, a ak by aj správny orgán konal na podnet niektorého z vlastníkov bytov, prípadnú sankciu by znášal aj samotný sťažovateľ, ako účastník tohto spoločenstva. Účastník konania ďalej vo svojom odvolaní uviedol, že zmluva o výkone správy bola uzavretá v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov. Pokiaľ by niektorý z vlastníkov bytov nesúhlasil s obsahom tejto zmluvy, nemôže od zmluvy odstúpiť tak, ako uviedol správny orgán vo svojom odôvodnení ...„mal poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa osobitných predpisov - § 622 až 623 Ob. zák.“ Pokiaľ prehlasovaný vlastník nesúhlasí s rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny, môže použiť len postup podľa § 14 ods. 4 cit. zák. Pokiaľ sú vlastníci bytov nespokojní so správcom, môžu dať správcovi domu výpoveď zo zmluvy, keď rozhodnú na schôdzi nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov. Ďalej účastník konania poukazoval na ust. § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v nadväznosti na ods. 4 tohto ustanovenia cit. zákona, v zmysle ktorých predložil správca prostredníctvom zástupcu vlastníkov bytov, p. Ing. B., dňa 31.05.2008 listiny uvedené v § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Účastník konania uviedol, že postupoval pri doručení vyúčtovania v zmysle uzatvorenej zmluvy o výkone správy, v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Ďalej opísal postup v prípade, ak sa nepodarí zástupcovi vlastníkov predložiť tieto doklady jednotlivým vlastníkom. Následne sú na náklady správcu doručené jednotlivým vlastníkom bytov poštou. Účastník konania je teda toho názoru, že ako správca predložil prostredníctvom zástupcu ročné vyúčtovanie jednotlivým vlastníkom v lehote stanovenej zákonom. Pokiaľ sťažovateľ odmietol prevziať ročné zúčtovanie za rok 2007 prostredníctvom zástupcu vlastníkov bytov, nemôže byť podľa názoru účastníka konania toto odmietnutie prevzatia vyúčtovania sťažovateľa klasifikované ako porušenie povinností účastníka konania. Ďalej účastník konania namietal skutočnosť, že porušenie § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa nie je správnym orgánom konkretizované, z toho dôvodu je rozhodnutie nepreskúmateľné. Z uvedených dôvodov účastník konania navrhoval, aby odvolací orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie, resp. zastavil správne konanie voči účastníkovi konania.
K tomu odvolací orgán uvádza, že účastník konania vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali zistený skutkový stav a boli tak dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Odvolací orgán uvádza, že v zmysle ustanovenia § 2 písm. i) zákona o ochrane spotrebiteľa, je službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19. Zo Zmluvy o výkone správy predmetného bytového domu, uzavretej dňa 20.04.2006, z čl. 2 Práva a povinnosti správcu bod 1 písm. c/ vyplýva, že správca je povinný zabezpečovať ďalšie služby, na poskytovaní ktorých sa zmluvné strany dohodnú. Článok 10 Prechodné ustanovenia, bod 2 tejto zmluvy ustanovuje, že vlastníci bytov /nebytových priestorov/ sa zaväzujú uhrádzať správcovi odo dňa nadobudnutia vlastníctva príspevok do fondu a paušálny poplatok za výkon správy mesačne vo výške určenej jednotlivým vlastníkom v prílohe tejto zmluvy. Z uvedeného je nepochybné, že vlastníci bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu, teda aj sťažovateľ, za vykonávanú správu, teda službu, platili paušálny poplatok. Vyúčtovanie zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu za kalendárny rok 2007 je takisto služba poskytnutá správcom domu. Nakoľko účastník konania výkonom správy bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu jednoznačne poskytuje služby, za ktoré si od vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa zmluvy aj účtuje poplatok, jedná sa o vzťah poskytovateľ služby a spotrebiteľ, teda spotrebiteľ (vlastník bytu a nebytového priestoru v predmetnom bytovom dome) bol oprávnený reklamovať vady jemu poskytovaných služieb (konkrétne Ročné vyúčtovanie nákladov za rok 2007 a Ročné vyúčtovanie nákladov za rok 2008) u účastníka konania. Odvolací orgán v tejto súvislosti zároveň poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 20S/93/2010 zo dňa 16.11.2010, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, že zmluva o výkone správy je spotrebiteľskou zmluvou, vo vzťahu k vlastníkom bytov a nebytových priestorov ako spotrebiteľom vystupuje správca bytov a nebytových priestorov ako poskytovateľ služby (§ 2 písm. b) bod 1 zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení s § 2 písm. i) tohto zákona). Odvolací orgán nespochybňuje názor účastníka konania ohľadom postupu, keď prehlasovaný vlastník bytu nesúhlasí s rozhodnutím väčšiny vlastníkov bytov a zákon mu umožňuje toto rozhodnutie zmeniť cestou súdu. Odvolací orgán však uvádza, že v predmetnej veci sa nejednalo o nesúhlas vlastníka bytu a nebytového priestoru predmetného bytového domu v súvislosti s hlasovaním na schôdzi vlastníkov bytov, ale o reklamáciu vyúčtovania zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu za rok 2007 a 2008, týkajúce sa jedného konkrétneho vlastníka bytu a nebytového priestoru v predmetnom bytovom dome. Odvolací orgán teda nesúhlasí s tvrdením účastníka konania, že nemohol porušiť ustanovenie § 18 ods. 4, ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že vzťah účastníka konania a sťažovateľa nie je vzťahom predávajúci a spotrebiteľ. Pokiaľ ide o úvahu účastníka konania o situácii, kedy by správu domu vykonávali samostatne vlastníci bytov pri zriadení spoločenstva vlastníkov bytov, odvolací orgán na ňu neprihliadal, nakoľko v danej veci sa nejednalo o tento prípad. Odvolací orgán nesúhlasí s tvrdením účastníka konania, že správny orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že v prípade nesúhlasu niektorého z vlastníkov bytov s obsahom zmluvy o výkone správy, tento môže od zmluvy odstúpiť, a to na základe formulácie...„mal poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa osobitných predpisov - § 622 až 623 Ob. zák.“. Odvolací orgán uvádza, že správny orgán týmto poukázal na povinnosť predávajúceho, resp. poskytovateľa služby v zmysle § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, pri uplatnení reklamácie poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa § 622 a 623 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka tvrdení účastníka konania vo svojom odvolaní v súvislosti s porušením povinnosti § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na porušenie povinnosti podľa § 8a ods. 2 a 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, odvolací orgán sa nimi v tomto rozhodnutí nezaoberal, nakoľko z výroku ako aj z príslušnej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia bolo toto porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa vypustené. Rozhodujúcim pre posúdenie daného prípadu je skutkový stav zistený v čase kontrol, z ktorých nepochybne vyplýva, že uvedené povinnosti stanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa boli účastníkom konania porušené.
Cieľom kontrolnej činnosti SOI je zisťovanie a zabezpečenie súladu plnenia povinností stanovených zákonom so skutočným stavom. Podľa § 2 písm. b) bod 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec. Podľa § 2 písm. i) zákona o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19. Na základe § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. V zmysle § 18 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať písomný doklad najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Podľa § 18 ods. 10 zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný viesť evidenciu o reklamáciách, ktorá musí obsahovať údaje o dátume uplatnenia reklamácie, dátume a spôsobe vybavenia reklamácie a poradové číslo dokladu o uplatnení reklamácie. Kontrolami bolo nepochybne zistené, že účastník konania tieto povinnosti nesplnil. Odvolací orgán trvá na kontrolných zisteniach uvedených v inšpekčnom zázname zo dňa 28.09.2010, dňa 05.10.2010 (Pokračovanie inšpekčného záznamu zo dňa 28.09.2010), dňa 14.10.2010 (Dokončenie inšpekčného záznamu zo dňa 28.09.2010) a dňa 25.11.2010 (Dodatok k inšpekčnému záznamu zo dňa 28.09.2010 a 05.10.2010 a 14.10.2010). Za zistené nedostatky zodpovedá účastník konania v plnom rozsahu.
Na základe hore uvedených skutočností odvolací orgán pokladá skutkový stav za spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú a preto nezistil v odvolacom konaní dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Odvolací orgán súčasne uvádza, že v prípade záujmu o dohodu ohľadom splácania uloženej pokuty formou splátkového kalendára je potrebné sa obrátiť na odbor vymáhania pohľadávok na Ústrednom inšpektoráte SOI v Bratislave.
O výške pokuty rozhoduje inšpektorát SOI, ktorý podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, uloží predávajúcemu za porušenie povinností ustanovených v tomto zákone pokutu až do výšky 66 387,83 €.
Podľa § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sa pri určení výšky pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. Správny orgán pri určení výšky uloženej pokuty zohľadnil skutočnosť, že pri kontrole SOI bolo zistené zo strany účastníka konania ako poskytovateľa služby porušenie viacerých povinností vzťahujúcich sa k reklamačnému konaniu. Účastník konania je zo strany SOI sankcionovaný za to, že nebol dodržaný formálny postup pri vybavovaní reklamácií požadovaný zákonom o ochrane spotrebiteľa. Vyriešenie otázky, ako účastník konania ako poskytovateľ služby rozhodne o prijatej reklamácii, je plne v kompetencii samotného poskytovateľa služby, SOI do procesu rozhodovania nezasahuje. Na konštatovanie dozorného orgánu o porušení niektorej z povinností vzťahujúcich sa k reklamačnému konaniu účastníkom konania ako poskytovateľom služby nemá žiadny vplyv opodstatnenosť reklamácie, poskytovateľ služby je povinný každú reklamáciu, teda aj z jeho pohľadu neopodstatnenú, vybaviť zákonom požadovaným spôsobom. Pri určení výšky pokuty správny orgán prihliadol na skutočnosť, že nevybavením predmetných reklamácií v zákonom stanovenej lehote, nevydaním spotrebiteľovi písomného dokladu o vybavení predmetných reklamácií v zákonom stanovenej lehote a vedením evidencie o reklamáciách bez údaju o dátume a spôsobe vybavenia predmetných reklamácií, boli porušené práva spotrebiteľa chránené zákonom. Následkom nesplnenia si povinnosti vyplývajúcej účastníkovi konania ako poskytovateľovi služby z § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, bol spotrebiteľ ukrátený na jeho práve na riadne vybavenie reklamácií spôsobom ustanoveným zákonom. V súvislosti s porušením povinnosti vyplývajúcej z § 18 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa bolo danému spotrebiteľovi upreté právo mať v zákonom stanovenej lehote k dispozícii doklad jednoznačne preukazujúci skutočnosť, že tento spotrebiteľ Ročné vyúčtovanie nákladov za užívanie bytu za rok 2007 a Ročné vyúčtovanie nákladov za užívanie bytu za rok 2008 skutočne reklamoval. Uvedený doklad je pritom dôležitým dôkazom o skutočnosti, aké stanovisko bolo zaujaté vo veci vybavenia podaných reklamácií napr. v prípade riešenia sporu súdnou cestou, nakoľko v procese vybavovania reklamácie je práve predávajúci, príp. poskytovateľ služby tou osobou, ktorá v konečnom dôsledku rozhoduje o konečnom riešení reklamácie. Nevydanie relevantného dokladu o vybavení reklamácie zo strany účastníka konania ako poskytovateľa služby v zákonom stanovenej lehote súčasne neumožňuje spotrebiteľovi vykonať prípadné ďalšie úkony pre uplatňovanie si svojich práv zo zodpovednosti za vady voči nemu v prípade, keď nie je spokojný so spôsobom vybavenia reklamácie. Evidencia reklamácií plní funkciu zdroja informácií pre kontrolné orgány pri zisťovaní závažnosti ohrozenia oprávnených záujmov spotrebiteľov v prípade výskytu vady výrobkov alebo služieb, pričom musí obsahovať zákonom stanovené údaje, a to údaje o dátume uplatnenia reklamácie, dátume a spôsobe vybavenia reklamácie a poradové číslo dokladu o uplatnení reklamácie. Vedenie neúplnej evidencie, teda bez dátumu a spôsobu vybavenia predmetných reklamácií, je porušením povinnosti v zmysle § 18 ods. 10 zákona o ochrane spotrebiteľa a takisto neumožňuje inšpektorom SOI dostatočne preveriť, akým spôsobom sú vybavované reklamácie spotrebiteľov. Z hľadiska posudzovania miery zavinenia za zistené protiprávne konanie, správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadol na skutočnosť, že účastník konania ako poskytovateľ služby je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky predaja výrobkov, za dodržiavanie ktorých zodpovedá objektívne, teda bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie. Takisto správny orgán prihliadal na skutočnosť, že povinnosťou predávajúceho, ktorým je v zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa najmä podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, je zabezpečiť splnenie všetkých povinností tak, ako to určuje zákon a osobitné predpisy, čo však vzhľadom k hore uvedenému nebolo splnené. Keďže v čase vyššie uvedených kontrol inšpektormi SOI boli preukázateľne zistené nedostatky a porušenie povinností zo strany účastníka konania, stanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa, odvolací orgán je toho názoru, že uloženie pokuty bolo plne v súlade s danou právnou úpravou. Pri určení výšky pokuty odvolací orgán prihliadol na všetky okolnosti daného prípadu a postupoval v súlade s § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom uložil pokutu v spodnej hranici zákonnej sadzby v súlade s ustanovením § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Odvolací orgán zároveň pristúpil vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam k zníženiu pokuty, ktorú považuje za pokutu primeranú a zodpovedajúcu zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.
Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol presne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci na základe čoho podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku bolo I. stupňové rozhodnutie zmenené tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie: Rozhodnutie o odvolaní je konečné a proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V prípade nezaplatenia uloženej pokuty v stanovenej lehote bude jej plnenie vymáhané. Rozhodnutie je preskúmateľné súdom.
Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave,
Prievozská 32, pošt. prieč. 29, 827 99 Bratislava
Číslo : SK/0145/99/2011 Dňa: 30.09.2011
Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), Slovenská obchodná inšpekcia Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, vo veci odvolania účastníka konania – Okresné stavebné bytové družstvo, Gočárova 252, 022 47 Čadca, IČO: 31 622 704, kontrola vykonaná dňa: 28.09.2010, dňa 05.10.2010 (Pokračovanie inšpekčného záznamu zo dňa 28.09.2010), dňa 14.10.2010 (Dokončenie inšpekčného záznamu zo dňa 28.09.2010) a dňa 25.11.2010 (Dodatok k inšpekčnému záznamu zo dňa 28.09.2010 a 05.10.2010 a 14.10.2010) v sídle účastníka konania Okresné stavebné bytové družstvo, Gočárova 252, 022 47 Čadca, proti rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, č. P/0402/05/2010, zo dňa 21.1.2011, ktorým bola podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov uložená peňažná pokuta vo výške 470 EUR, slovom: štyristosedemdesiat eur, pre porušenie § 4 ods. 8; § 18 ods. 4, § 18 ods. 9, 18 ods. 10 vyššie cit. zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku takto
r o z h o d o l:
napadnuté rozhodnutie m e n í tak, že z výrokovej časti ako aj v príslušnej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia vypúšťa porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Za porušenie povinností ustanovených v § 18 ods. 4; § 18 ods. 9; § 18 ods. 10 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, zistených pri kontrole uskutočnenej dňa 28.09.2010, dňa 05.10.2010, dňa 14.10.2010 a dňa 25.11.2010 v sídle účastníka konania Okresné stavebné bytové družstvo, Gočárova 252, 022 47 Čadca, sa účastníkovi konania - Okresné stavebné bytové družstvo - Gočárova 252, 022 47 Čadca, IČO: 31 622 704, podľa § 24 ods. 1 vyššie cit. zákona o ochrane spotrebiteľa, ukladá peňažná pokuta vo výške 320 EUR, slovom: tristodvadsať eur. Uloženú pokutu je účastník konania povinný uhradiť do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia priloženou poštovou poukážkou alebo príkazom na úhradu na účet: Štátna pokladnica, č. ú.: 7000065068, numerický kód-8180, VS-04020510.
O d ô v o d n e n i e :
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len „SOI“) so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj rozhodnutím uložil účastníkovi konania – Okresné stavebné bytové družstvo - peňažnú pokutu vo výške 470,- €, pre porušenie povinností vyplývajúcich z § 4 ods. 8; § 18 ods. 4, § 18 ods. 9, 18 ods. 10 zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) v nadväznosti na zákon č. 182/1993 Z .z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Inšpektormi SOI bolo kontrolami uskutočnenými dňa 28.09.2010, dňa 05.10.2010 (Pokračovanie inšpekčného záznamu zo dňa 28.09.2010), dňa 14.10.2010 (Dokončenie inšpekčného záznamu zo dňa 28.09.2010) a dňa 25.11.2010 (Dodatok k inšpekčnému záznamu zo dňa 28.09.2010 a 05.10.2010 a 14.10.2010) v sídle účastníka konania Okresné stavebné bytové družstvo, Gočárova 252, 022 47 Čadca, zistené, že účastník konania konal v rozpore s dobrými mravmi a vžitými tradíciami využívajúc výraznú nerovnosť zmluvných strán; že účastník konania si nesplnil povinnosť predávajúceho vybaviť reklamáciu spotrebiteľa najneskôr do 30 dní odo dňa jej uplatnenia; povinnosť vydať spotrebiteľovi písomný doklad o spôsobe vybavenia reklamácie najneskôr do 30 dní odo dňa jej uplatnenia; povinnosť viesť evidenciu o reklamáciách s údajom o dátume a spôsobe vybavenia reklamácie.
Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podal účastník konania odvolanie.
Odvolací orgán podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa ods. 2 ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie č. P/0402/05/2010 zo dňa 21.01.2011 ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil dôvod na jeho zmenu. V napadnutom rozhodnutí správny orgán skonštatoval, že účastník konania porušil o.i. povinnosť predávajúceho ako poskytovateľa služby v zmysle § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi a vžitými tradíciami využívajúc výraznú nerovnosť zmluvných strán, nakoľko vyššie uvedenými kontrolami bolo zistené, že účastník konania ako správca porušil ustanovenie § 8a ods. 2 a 4 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“), nakoľko si nesplnil svoju povinnosť najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu, vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome na Hurbanovej ulici číslo 160/50 v Čadci za rok 2007. Odvolací orgán v tejto súvislosti prihliadal na znenie § 24 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého pokutu možno uložiť do jedného roku odo dňa, keď orgán dozoru zistil porušenie povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov podľa odsekov 1 a 3 odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo a dané porušenie § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa z výroku ako aj z príslušnej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia vypustil a zároveň primerane znížil výšku pokuty.
Povinnosťou účastníka konania bolo vybaviť reklamáciu spotrebiteľa najneskôr do 30 dní odo dňa jej uplatnenia; vydať spotrebiteľovi písomný doklad o spôsobe vybavenia reklamácie najneskôr do 30 dní odo dňa jej uplatnenia; viesť evidenciu o reklamáciách s údajom o dátume a spôsobe vybavenia reklamácie; čo účastník konania porušil.
Inšpektormi SOI bolo kontrolami vykonanými dňa 28.09.2010, dňa 05.10.2010 (Pokračovanie inšpekčného záznamu zo dňa 28.09.2010), dňa 14.10.2010 (Dokončenie inšpekčného záznamu zo dňa 28.09.2010) a dňa 25.11.2010 (Dodatok k inšpekčnému záznamu zo dňa 28.09.2010 a 05.10.2010 a 14.10.2010) v sídle účastníka konania Okresné stavebné bytové družstvo, Gočárova 252, 022 47 Čadca presne a spoľahlivo zistené, že účastník konania ku dňu vykonaných kontrol uskutočňoval správu bytových a nebytových priestorov bytového domu na ul. Hurbanova 160/50, Čadca, na základe Zmluvy o výkone správy uzavretej dňa 20.04.2006.
Inšpektormi SOI bolo hore uvedenými kontrolami v sídle účastníka konania Okresné stavebné bytové družstvo, Gočárova 252, 022 47 Čadca na základe spotrebiteľského podnetu č. 374/2010 presne a spoľahlivo zistené, že účastník konania ako predávajúci – poskytovateľ služby vybavil reklamáciu spotrebiteľa p. M. Ch., vlastníka bytu a nebytového priestoru v predmetom bytovom dome, uplatnenú u účastníka konania dňa 21.10.2009 („Ročné vyúčtovanie nákladov za rok 2007 – reklamácia“ zo dňa 19.10.2009), a reklamáciu tohto spotrebiteľa uplatnenú u účastníka konania dňa 15.06.2009 („Ročné vyúčtovanie nákladov za rok 2008 – reklamácia“ zo dňa 12.06.2009) listom „Ročné vyúčtovanie nákladov za rok 2008 – reklamácia – odpoveď“ zo dňa 15.07.2010. Vo „Vyúčtovaní zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu za kalendárny rok 2007“ predmetného spotrebiteľa je uvedený ako deň vyhotovenia tohto dokumentu 10.06.2008. Uvedeným konaním došlo k porušeniu § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa a § 18 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Ďalej bolo vyššie uvedenými kontrolami zistené, že účastník konania predmetné reklamácie zaevidoval vo svojej knihe reklamácií pod poradovým číslom 759 a 922, pričom k daným reklamáciám nebol uvedený údaj o dátume a spôsobe vybavenia reklamácie, čím došlo k porušeniu § 18 ods. 10 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Za zistené nedostatky účastník konania ako predávajúci v zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa v plnom rozsahu zodpovedá.
V odvolaní účastník konania neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky.
V odvolaní účastník konania v zastúpení svojho právneho zástupcu uviedol, že účastník konania vykonával na základe zmluvy o výkone správy správu predmetného bytového domu v mene vlastníkov domu. Podľa názoru účastníka konania, preto v tomto prípade neposkytoval vlastníkovi domu žiadne služby pre osobnú potrebu. V jeho mene len uzatváral zmluvy súvisiace so správou domu, a to na základe vždy schválených zmlúv. Správca je povinný len rešpektovať a vykonávať rozhodnutia vlastníkov bytov, ktorí tieto rozhodnutia prijímajú na svojej schôdzi nadpolovičnou väčšinou. Ak prehlasovaný vlastník bytu nesúhlasí s takýmto rozhodnutím väčšiny vlastníkov bytov, zákon umožňuje toto rozhodnutie zmeniť cestou súdu. Podľa účastníka konania teda vlastník nemohol podať „reklamáciu“ proti vyúčtovaniu použitia finančných prostriedkov v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Účastník konania teda nemohol porušiť ustanovenie § 18 ods. 4, ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že vzťah účastníka konania a sťažovateľa nie je vzťahom predávajúci a spotrebiteľ. Účastník konania ďalej nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, že svojím konaním zneužil svoje dominantné postavenie na trhu, keď na túto skutočnosť nevykonal správny orgán žiadne dokazovanie. Účastník konania takisto uvažoval o situácii, kedy by správu domu vykonávali samostatne vlastníci bytov pri zriadení spoločenstva vlastníkov bytov, pričom uviedol, že v tomto prípade podľa jeho názoru by bolo vylúčené použitie zákona o ochrane spotrebiteľa, a ak by aj správny orgán konal na podnet niektorého z vlastníkov bytov, prípadnú sankciu by znášal aj samotný sťažovateľ, ako účastník tohto spoločenstva. Účastník konania ďalej vo svojom odvolaní uviedol, že zmluva o výkone správy bola uzavretá v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov. Pokiaľ by niektorý z vlastníkov bytov nesúhlasil s obsahom tejto zmluvy, nemôže od zmluvy odstúpiť tak, ako uviedol správny orgán vo svojom odôvodnení ...„mal poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa osobitných predpisov - § 622 až 623 Ob. zák.“ Pokiaľ prehlasovaný vlastník nesúhlasí s rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny, môže použiť len postup podľa § 14 ods. 4 cit. zák. Pokiaľ sú vlastníci bytov nespokojní so správcom, môžu dať správcovi domu výpoveď zo zmluvy, keď rozhodnú na schôdzi nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov. Ďalej účastník konania poukazoval na ust. § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v nadväznosti na ods. 4 tohto ustanovenia cit. zákona, v zmysle ktorých predložil správca prostredníctvom zástupcu vlastníkov bytov, p. Ing. B., dňa 31.05.2008 listiny uvedené v § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Účastník konania uviedol, že postupoval pri doručení vyúčtovania v zmysle uzatvorenej zmluvy o výkone správy, v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Ďalej opísal postup v prípade, ak sa nepodarí zástupcovi vlastníkov predložiť tieto doklady jednotlivým vlastníkom. Následne sú na náklady správcu doručené jednotlivým vlastníkom bytov poštou. Účastník konania je teda toho názoru, že ako správca predložil prostredníctvom zástupcu ročné vyúčtovanie jednotlivým vlastníkom v lehote stanovenej zákonom. Pokiaľ sťažovateľ odmietol prevziať ročné zúčtovanie za rok 2007 prostredníctvom zástupcu vlastníkov bytov, nemôže byť podľa názoru účastníka konania toto odmietnutie prevzatia vyúčtovania sťažovateľa klasifikované ako porušenie povinností účastníka konania. Ďalej účastník konania namietal skutočnosť, že porušenie § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa nie je správnym orgánom konkretizované, z toho dôvodu je rozhodnutie nepreskúmateľné. Z uvedených dôvodov účastník konania navrhoval, aby odvolací orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie, resp. zastavil správne konanie voči účastníkovi konania.
K tomu odvolací orgán uvádza, že účastník konania vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali zistený skutkový stav a boli tak dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Odvolací orgán uvádza, že v zmysle ustanovenia § 2 písm. i) zákona o ochrane spotrebiteľa, je službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19. Zo Zmluvy o výkone správy predmetného bytového domu, uzavretej dňa 20.04.2006, z čl. 2 Práva a povinnosti správcu bod 1 písm. c/ vyplýva, že správca je povinný zabezpečovať ďalšie služby, na poskytovaní ktorých sa zmluvné strany dohodnú. Článok 10 Prechodné ustanovenia, bod 2 tejto zmluvy ustanovuje, že vlastníci bytov /nebytových priestorov/ sa zaväzujú uhrádzať správcovi odo dňa nadobudnutia vlastníctva príspevok do fondu a paušálny poplatok za výkon správy mesačne vo výške určenej jednotlivým vlastníkom v prílohe tejto zmluvy. Z uvedeného je nepochybné, že vlastníci bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu, teda aj sťažovateľ, za vykonávanú správu, teda službu, platili paušálny poplatok. Vyúčtovanie zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu za kalendárny rok 2007 je takisto služba poskytnutá správcom domu. Nakoľko účastník konania výkonom správy bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu jednoznačne poskytuje služby, za ktoré si od vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa zmluvy aj účtuje poplatok, jedná sa o vzťah poskytovateľ služby a spotrebiteľ, teda spotrebiteľ (vlastník bytu a nebytového priestoru v predmetnom bytovom dome) bol oprávnený reklamovať vady jemu poskytovaných služieb (konkrétne Ročné vyúčtovanie nákladov za rok 2007 a Ročné vyúčtovanie nákladov za rok 2008) u účastníka konania. Odvolací orgán v tejto súvislosti zároveň poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 20S/93/2010 zo dňa 16.11.2010, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, že zmluva o výkone správy je spotrebiteľskou zmluvou, vo vzťahu k vlastníkom bytov a nebytových priestorov ako spotrebiteľom vystupuje správca bytov a nebytových priestorov ako poskytovateľ služby (§ 2 písm. b) bod 1 zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení s § 2 písm. i) tohto zákona). Odvolací orgán nespochybňuje názor účastníka konania ohľadom postupu, keď prehlasovaný vlastník bytu nesúhlasí s rozhodnutím väčšiny vlastníkov bytov a zákon mu umožňuje toto rozhodnutie zmeniť cestou súdu. Odvolací orgán však uvádza, že v predmetnej veci sa nejednalo o nesúhlas vlastníka bytu a nebytového priestoru predmetného bytového domu v súvislosti s hlasovaním na schôdzi vlastníkov bytov, ale o reklamáciu vyúčtovania zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu za rok 2007 a 2008, týkajúce sa jedného konkrétneho vlastníka bytu a nebytového priestoru v predmetnom bytovom dome. Odvolací orgán teda nesúhlasí s tvrdením účastníka konania, že nemohol porušiť ustanovenie § 18 ods. 4, ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že vzťah účastníka konania a sťažovateľa nie je vzťahom predávajúci a spotrebiteľ. Pokiaľ ide o úvahu účastníka konania o situácii, kedy by správu domu vykonávali samostatne vlastníci bytov pri zriadení spoločenstva vlastníkov bytov, odvolací orgán na ňu neprihliadal, nakoľko v danej veci sa nejednalo o tento prípad. Odvolací orgán nesúhlasí s tvrdením účastníka konania, že správny orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že v prípade nesúhlasu niektorého z vlastníkov bytov s obsahom zmluvy o výkone správy, tento môže od zmluvy odstúpiť, a to na základe formulácie...„mal poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa osobitných predpisov - § 622 až 623 Ob. zák.“. Odvolací orgán uvádza, že správny orgán týmto poukázal na povinnosť predávajúceho, resp. poskytovateľa služby v zmysle § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, pri uplatnení reklamácie poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa § 622 a 623 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka tvrdení účastníka konania vo svojom odvolaní v súvislosti s porušením povinnosti § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na porušenie povinnosti podľa § 8a ods. 2 a 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, odvolací orgán sa nimi v tomto rozhodnutí nezaoberal, nakoľko z výroku ako aj z príslušnej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia bolo toto porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa vypustené. Rozhodujúcim pre posúdenie daného prípadu je skutkový stav zistený v čase kontrol, z ktorých nepochybne vyplýva, že uvedené povinnosti stanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa boli účastníkom konania porušené.
Cieľom kontrolnej činnosti SOI je zisťovanie a zabezpečenie súladu plnenia povinností stanovených zákonom so skutočným stavom. Podľa § 2 písm. b) bod 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec. Podľa § 2 písm. i) zákona o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19. Na základe § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. V zmysle § 18 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať písomný doklad najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Podľa § 18 ods. 10 zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný viesť evidenciu o reklamáciách, ktorá musí obsahovať údaje o dátume uplatnenia reklamácie, dátume a spôsobe vybavenia reklamácie a poradové číslo dokladu o uplatnení reklamácie. Kontrolami bolo nepochybne zistené, že účastník konania tieto povinnosti nesplnil. Odvolací orgán trvá na kontrolných zisteniach uvedených v inšpekčnom zázname zo dňa 28.09.2010, dňa 05.10.2010 (Pokračovanie inšpekčného záznamu zo dňa 28.09.2010), dňa 14.10.2010 (Dokončenie inšpekčného záznamu zo dňa 28.09.2010) a dňa 25.11.2010 (Dodatok k inšpekčnému záznamu zo dňa 28.09.2010 a 05.10.2010 a 14.10.2010). Za zistené nedostatky zodpovedá účastník konania v plnom rozsahu.
Na základe hore uvedených skutočností odvolací orgán pokladá skutkový stav za spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú a preto nezistil v odvolacom konaní dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Odvolací orgán súčasne uvádza, že v prípade záujmu o dohodu ohľadom splácania uloženej pokuty formou splátkového kalendára je potrebné sa obrátiť na odbor vymáhania pohľadávok na Ústrednom inšpektoráte SOI v Bratislave.
O výške pokuty rozhoduje inšpektorát SOI, ktorý podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, uloží predávajúcemu za porušenie povinností ustanovených v tomto zákone pokutu až do výšky 66 387,83 €.
Podľa § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sa pri určení výšky pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. Správny orgán pri určení výšky uloženej pokuty zohľadnil skutočnosť, že pri kontrole SOI bolo zistené zo strany účastníka konania ako poskytovateľa služby porušenie viacerých povinností vzťahujúcich sa k reklamačnému konaniu. Účastník konania je zo strany SOI sankcionovaný za to, že nebol dodržaný formálny postup pri vybavovaní reklamácií požadovaný zákonom o ochrane spotrebiteľa. Vyriešenie otázky, ako účastník konania ako poskytovateľ služby rozhodne o prijatej reklamácii, je plne v kompetencii samotného poskytovateľa služby, SOI do procesu rozhodovania nezasahuje. Na konštatovanie dozorného orgánu o porušení niektorej z povinností vzťahujúcich sa k reklamačnému konaniu účastníkom konania ako poskytovateľom služby nemá žiadny vplyv opodstatnenosť reklamácie, poskytovateľ služby je povinný každú reklamáciu, teda aj z jeho pohľadu neopodstatnenú, vybaviť zákonom požadovaným spôsobom. Pri určení výšky pokuty správny orgán prihliadol na skutočnosť, že nevybavením predmetných reklamácií v zákonom stanovenej lehote, nevydaním spotrebiteľovi písomného dokladu o vybavení predmetných reklamácií v zákonom stanovenej lehote a vedením evidencie o reklamáciách bez údaju o dátume a spôsobe vybavenia predmetných reklamácií, boli porušené práva spotrebiteľa chránené zákonom. Následkom nesplnenia si povinnosti vyplývajúcej účastníkovi konania ako poskytovateľovi služby z § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, bol spotrebiteľ ukrátený na jeho práve na riadne vybavenie reklamácií spôsobom ustanoveným zákonom. V súvislosti s porušením povinnosti vyplývajúcej z § 18 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa bolo danému spotrebiteľovi upreté právo mať v zákonom stanovenej lehote k dispozícii doklad jednoznačne preukazujúci skutočnosť, že tento spotrebiteľ Ročné vyúčtovanie nákladov za užívanie bytu za rok 2007 a Ročné vyúčtovanie nákladov za užívanie bytu za rok 2008 skutočne reklamoval. Uvedený doklad je pritom dôležitým dôkazom o skutočnosti, aké stanovisko bolo zaujaté vo veci vybavenia podaných reklamácií napr. v prípade riešenia sporu súdnou cestou, nakoľko v procese vybavovania reklamácie je práve predávajúci, príp. poskytovateľ služby tou osobou, ktorá v konečnom dôsledku rozhoduje o konečnom riešení reklamácie. Nevydanie relevantného dokladu o vybavení reklamácie zo strany účastníka konania ako poskytovateľa služby v zákonom stanovenej lehote súčasne neumožňuje spotrebiteľovi vykonať prípadné ďalšie úkony pre uplatňovanie si svojich práv zo zodpovednosti za vady voči nemu v prípade, keď nie je spokojný so spôsobom vybavenia reklamácie. Evidencia reklamácií plní funkciu zdroja informácií pre kontrolné orgány pri zisťovaní závažnosti ohrozenia oprávnených záujmov spotrebiteľov v prípade výskytu vady výrobkov alebo služieb, pričom musí obsahovať zákonom stanovené údaje, a to údaje o dátume uplatnenia reklamácie, dátume a spôsobe vybavenia reklamácie a poradové číslo dokladu o uplatnení reklamácie. Vedenie neúplnej evidencie, teda bez dátumu a spôsobu vybavenia predmetných reklamácií, je porušením povinnosti v zmysle § 18 ods. 10 zákona o ochrane spotrebiteľa a takisto neumožňuje inšpektorom SOI dostatočne preveriť, akým spôsobom sú vybavované reklamácie spotrebiteľov. Z hľadiska posudzovania miery zavinenia za zistené protiprávne konanie, správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadol na skutočnosť, že účastník konania ako poskytovateľ služby je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky predaja výrobkov, za dodržiavanie ktorých zodpovedá objektívne, teda bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie. Takisto správny orgán prihliadal na skutočnosť, že povinnosťou predávajúceho, ktorým je v zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa najmä podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, je zabezpečiť splnenie všetkých povinností tak, ako to určuje zákon a osobitné predpisy, čo však vzhľadom k hore uvedenému nebolo splnené. Keďže v čase vyššie uvedených kontrol inšpektormi SOI boli preukázateľne zistené nedostatky a porušenie povinností zo strany účastníka konania, stanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa, odvolací orgán je toho názoru, že uloženie pokuty bolo plne v súlade s danou právnou úpravou. Pri určení výšky pokuty odvolací orgán prihliadol na všetky okolnosti daného prípadu a postupoval v súlade s § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom uložil pokutu v spodnej hranici zákonnej sadzby v súlade s ustanovením § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Odvolací orgán zároveň pristúpil vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam k zníženiu pokuty, ktorú považuje za pokutu primeranú a zodpovedajúcu zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.
Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol presne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci na základe čoho podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku bolo I. stupňové rozhodnutie zmenené tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie: Rozhodnutie o odvolaní je konečné a proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V prípade nezaplatenia uloženej pokuty v stanovenej lehote bude jej plnenie vymáhané. Rozhodnutie je preskúmateľné súdom.
nunenko
06.03.15,06:05
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a Členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Martina Bargela, v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo Liptovský Mikuláš, Kollárova 3588, Liptovský Mikuláš, IČO: 00222011, zastúpený advokátkou: JUDr. Jana ČonČolová, M. Pišúta 3,
so sídlom Prievozská 32, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/1270/99/2010 zo dňa 15.8.2011, takto
Žalobca sa žalobou zo dňa 30.8.2011 doručenou Krajskému súdu dňa 5.9.2011 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. SK/1270/99/2010 zo dňa 15.8.2011, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej Žilina pre Žilinský kraj č. P/0313/05/2010 zo dňa 25.10.2010 (ďalej len „prvostupňový správny orgán"). Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 2e), f), § 4 ods. la), § 4 ods. 2 zák. č. 128/2000 Z. z., § 20 zák. č. 250/2007 Z. z. v spojení s ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. rozhodol tak, že žalobcovi uložil za porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pokutu podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane
Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia. Ústredný inšpektorát
rozhodol :
Krajský súd žalobu zamieta.
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Odôvodnenie :
Žalobca sa žalobou zo dňa 30.8.2011 doručenou Krajskému súdu dňa 5.9.2011 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. SK/1270/99/2010 zo dňa 15.8.2011, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej Žilina pre Žilinský kraj č. P/0313/05/2010 zo dňa 25.10.2010 (ďalej len „prvostupňový správny orgán"). Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 2e), f), § 4 ods. la), § 4 ods. 2 zák. č. 128/2000 Z. z., § 20 zák. č. 250/2007 Z. z. v spojení s ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. rozhodol tak, že žalobcovi uložil za porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pokutu podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa vo výške 550 Eur za to, že žalobca porušil povinnosti predávajúceho, keď ako poskytovatel' služby nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko kontrolami dňa 4.8.2010, dňa 12.8.2010 a dňa 2.9.2010 bolo zistené, že žalobca porušil zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Nakoľko v zmysle ustanovenia § 8a ods. 2 ak správca končí svoju činnosť je povinný do 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu, vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia a predávajúci - správca bytov si voči spotrebiteľom - vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Kollárova 1946 Liptovský Mikuláš túto svoju povinnosť v zákonom stanovenej lehote nesplnil, a tým konat v rozpore s dobrými mravmi.
Žalobca v žalobe tvrdil, že rozhodnutiami správnych orgánov oboch stupňov bol ukrátený na svojich právach a tieto rozhodnutia boli vydané v rozpore so zákonom. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nedostatok riadneho odôvodnenia.
Žalobca v žalobe ďalej namietal, že žalovaný konal rozhodol o uložení sankcie v zmysle zák. č. 250/2007 Z. z. na základe podnetu, ktorý nepodal spotrebiteľ, ale podnikateľský subjekt. Správne konanie sa začalo na základe tohto konkrétneho podnetu, nie na základe plánu činnosti žalovaného, prípadne na základe podnetu spotrebiteľa, preto na prejednávanú vec nemožno aplikovať ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Kto je spotrebiteľom, upravuje ustanovenie § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka. Žalovaný konanie žalobcu spočívajúce v tom, že žalobca v lehote 30 dní pred skončením výkonu správy* najneskôr však v deň jej skončenia, nepredložil vlastníkom bytov správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a neodovzdal všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv týkajúcich sa domu a vyúčtovania úhrad za plnenia, kvalifikoval ako poskytovanie služby spôsobom, ktorý neumožňuje ich riadne použitie v zmysle § 4 ods. 1 písm. h) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný mal v zmysle ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku v konaní vypočuť na zistené skutočnosti aj nového správcu, ako účastníka dohody a po takomto zistení posúdiť, či nový správca tiež neparticipuje na žalovaným tvrdenom dopade tejto celkom logickej dohody dvoch správcov, na postavenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Žalobca v súvislosti s ukončením správy domu vykonal pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na Kollárovej ul. 1946 v Liptovskom Mikuláši činnosť nad rámec svojich povinností a na základe dohody s novým správcom obsiahnutej v protokole o odovzdaní správy domu, poskytol služby v súlade so záujmom vlastníkov bytov - spotrebiteľov, mať uzavreté účtovné prípady zo zmluvných vzťahov týkajúcich sa domu a vzťahujúcich sa na obdobie výkonu správy doterajšieho správcu.
Podľa žalobcu, žalovaný napadnutým rozhodnutím porušil nielen povinnosti uložené mu ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku tým, že si nesplnil povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie, ale na zistený skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu, resp. právnu normu ust. § 4 ods. 1 písm. h) zák.č.250/2007 Z. z. nesprávne právne vyložil. Žalobca v žalobe ďalej tvrdil, že výška pokuty nie je riadne zdôvodnená, v rozhodnutí absentuje posúdenie stupňa závažnosti protiprávneho konania, posúdenie následkov porušenia právnej povinnosti, posúdenie miery ohrozenia práv spotrebiteľa, ako vyššie zistené porušenie práva doterajším správcom pociťuje samotný spotrebiteľ. Poukázal za na § 47 ods. 3 Správneho poriadku a mal za to, že rozhodnutie pre nedostatok dôvodov je nepreskúmateľné.
Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
3
21 S/70/2011
Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca nebol postupom správnych orgánov poškodený na svojich zákonom stanovených právach, práve naopak, konaním žalobcu mohlo dôjsť k poškodeniu práv spotrebiteľov. Prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán rozhodol na základe a v medziach zákona, pričom skutkový stav žalovaný zistil vykonanými kontrolami SOI spoľahlivo zistený. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že dodržal požiadavku čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, konal na základe ústavy, v jej medziach, rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovil zákon. Súčasne rešpektoval základné pravidlá správneho konania, keďže skutkový stav veci zistil presne a úplne. Žalovaný zastáva názor, že sa zaoberal dôvodmi odvolania v dostatočnom rozsahu v rámci odvolacieho konania, čoho dôkazom je aj zmena prvostupňového rozhodnutia č. SK/1270/99/2011 zo dňa 15.08.2011. V súvislosti s námietkou žalobcu, že žalovaný konal na základe podnetu, ktorý nepodal spotrebiteľ, ale podnikateľský subjekt (nový správca), žalovaný uviedol, že postih účastníka konania nevychádzal z podnetu, ale z vlastných zistení žalovaného. Správne konanie v tomto prípade nie je návrhovým konaním, teda nezačína sa na návrh, žalovaný ako orgán kontroly vnútorného trhu v oblasti ochrany spotrebiteľa je oprávnený začať konať aj z vlastnej iniciatívy v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v nadväznosti na § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je rozhodujúce, čije podnet podaný zo strany spotrebiteľa, podnikateľa alebo aj anonymne. Žalovaný ako orgán dozoru je oprávnený po vyhodnotení vykonať kontrolu za účelom preverenia dodržiavania zákonných povinností. Vykonanou kontrolou bolo zistené porušenie povinnosti stanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na zákon o vlastníkoch bytov a nebytových priestorov, teda nemožno konštatovať, že kontrola žalobcu zo strany žalovaného by bola neopodstatnená.
K námietke žalobcu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, žalovaný uviedol, že zo samotného spisového materiálu vyplýva skutočnosť, že vykonal v sídle žalobcu tri kontroly a to dňa 4.8.2010, dňa 12.8.2010 a dňa 2.9.2010, ktorých cieľom bolo presne zistiť skutkový stav veci.
K námietke žalobcu, že mal v konaní vypočuť na zistené skutočnosti aj nového správcu, uviedol, že skutkový stav považoval za dostatočne zistení a ústne pojednávanie nepovažoval za opodstatnené nariaďovať. Žalobca sa vo svojom vyjadrení k Oznámeniu o začatí správneho konania - P/0313/05/2010 zo dňa 5.10.2010 ako aj vo svojom Odvolaní proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 28.10.2010 nedožadoval ústneho pojednávania, resp. vypočutia nového správcu. Žalovaný považuje za dôležité zdôrazniť, že v zmysle § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej Činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva.
K námietke žalobcu, že nedostatočne odôvodnil výšku uloženej pokuty, uviedol, že s touto skutočnosťou sa vysporiadal už v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia. Správne orgány sa dostatočne vysporiadali s charakterom a závažnosťou konania, ako aj s následkami zisteného porušenia právnej povinnosti. Žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí uviedol, že, že predmetné povinnosti mali dôležitý význam najmä vo vzťahu k prevereniu hospodárenia správcu predmetného bytového domu zo strany vlastníkov bytov a nebytových priestorov -spotrebiteľov, teda predmetnou úpravou bola sledovaná ochrana majetkových práv spotrebiteľov ako aj rešpektovanie práva spotrebiteľov na informácie. V odôvodnení výšky uloženej pokuty žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že nebol naplnený cieľ sledovaný úpravou § 8a ods. 2 tretia veta zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a to zabezpečiť nerušený a kontinuálny prechod správy bytového domu, pričom takúto skutočnosť
nemožno pokladať za konanie v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome. Povinnosťou účastníka konania ako predávajúceho, ktorým je v zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa najmä podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, je zabezpečiť splnenie všetkých povinností tak, ako to určuje zákon a osobitné predpisy, Čo však vzhľadom k hore uvedenému nebolo splnené. Žalovaný pri určovaní výšky pokuty prihliadol na skutočnosť, že z hľadiska miery zavinenia za zistené protiprávne konanie, je účastník konania ako poskytovatel" služby povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky predaja výrobkov či poskytovania služieb, za dodržiavanie ktorých zodpovedá objektívne, teda bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
Krajský súd v Žiline ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods.
1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods.
2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok") vust. § 47 ustanovuje povinné obsahové náležitosti výroku.
Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že prvostupňový správny orgán - Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj rozhodnutím č. P/0313/05/2010 zo dňa 25.10.2010 uložil žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pokutu vo výške 550,- Eur pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého predávajúci - poskytovatel' služby nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi, keď kontrolami dňa 4.8.2010, dňa 12.8.2010 a dňa 2.9.2010 bolo zistené, že správca porušil zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, nakoľko v zmysle ustanovenia § 8a ods. 2, ak správca končí svoju činnosť je povinný do 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu, vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia a predávajúci -správca bytov si voči spotrebiteľom - vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Kollárova 1946 Liptovský Mikuláš túto svoju povinnosť v zákonom stanovenej lehote nesplnil, a tým konal v rozpore s dobrými mravmi a vžitými tradíciami, využívajúc výraznú nerovnosť zmluvných strán.
Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu žalobca podal dňa 28.10.2010 ' odvolanie. Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie č, P/0313/05/2010 zo dňa 25.10,2010 ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil dôvod na jeho zmenu. Y napadnutom rozhodnutí správny orgán konštatoval, že účastník konania porušil povinnosť predávajúceho ako poskytovateľa služby v zmysle § 4 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. V nadväznosti na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/93/2010 zo dňa 16.11.2010 ako aj vzhľadom na ust. § 3 ods. 4 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní žalovaný dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný preto pristúpil k zmene napadnutého rozhodnutia a zistený skutkový stav kvalifikoval ako porušenie § 4 ods. I písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa tak, aby vyššie uvedenými kontrolami zistený skutkový stav bol správne subsumovaný pod jemu zodpovedajúce porušenie ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Ako aj aby z výroku rozhodnutia bol jednoznačne zrejmý skutok, ktorý je predmetom postihu z dôvodu nezameniteľnosti skutku s inými konania. Iná zmena právnej kvalifikácie nemá vplyv na zistenie skutkový stav a ani na výšku uloženej sankcie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že postih žalobcu nevychádzal z podnetu, ale z vlastných zistení. Správne konanie v tomto prípade nie je návrhovým konaním, teda sa nezačína len na návrh SOI ako orgán kontroly vnútorného trhu v oblasti ochrany spotrebiteľa je oprávnený začať konať aj z vlastnej iniciatívy. Žalovaný má za to, že bez ohľadu na skutočnosť, či j podnet podaný zo strany spotrebiteľa, podnikateľa alebo aj anonymne, je SOI ako orgán dozoru oprávnený vykonávať kontrolu za účelom preverenia dodržiavania zákonných povinností. Vykonanou kontrolou bolo zistené porušenie povinností stanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na zákon o vlastníkoch bytov a nebytových priestorov. Nový správca predmetného bytového domu bol na základe uznesenia z domovej schôdze konanej dňa 11.6.2010 poverený, aby podal podnet v mene všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu, teda spotrebiteľov. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že orgán kontroly vec nesprávne právne posúdil, po preskúmaní argumentov žalobcu uvedený v podanom odvolaní ako aj právneho názoru Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/93/2010 zo dňa 16.11.2010 dospel žalovaný k záveru, že zistený skutkový stav bol prvostupňovým správnym orgánom nesprávne právne kvalifikovaný a preto aj pristúpil k jeho zmene. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že za porušenie povinností ustanovených v § 8a ods. 2 zák. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorých sa môže domáhať každý dotknutý vlastník na súde, mu bola udelená
pokuta na základe zákona o ochrane spotrebiteľa, teda iného právneho predpisu, ktorý neupravuje túto povinnosť a najviac nie je iným ako dotknutým subjektom. Žalovaný poukázal na zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa v ustanoví v § 2 je upravený predmet kontroly vnútorného trhu, z ktorého vyplýva, že predmetom kontroly vnútorného trhu je predaj výrobkov a poskytovanie služieb v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzi ktoré je výslovne zaradený aj zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Zákon č. 128/2002 Z, z. v ustanovení § 4 ods. 1 stanovil pôsobnosť SOI, keď vymedzil, že SOI kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov, medzi ktoré, tak ako opätovne vyplýva z poznámky č. 1 je zaradený aj zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Nesporné je, že zmluva o výkone správy bytov č. 115/2003 zo dňa 18.8.2003 a zmluvný vzťah medzi správcom bytov a nebytových priestorov ako poskytovateľom služby a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov ako spotrebiteľmi, je spotrebiteľská zmluva. V tejto súvislosti teda vznikajú žalobcovi ako poskytovateľovi uvedenej služby povinnosti vyplývajúce z § 4 ods. 1 písm. h) zák. o ochrane spotrebiteľa, teda poskytovať služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie. Pod riadnym poskytnutím služby sa pritom rozumie poskytnutie služieb v súlade so zmluvnými podmienkami a v súlade so zákonnými podmienkami. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v § 8a ods. 2 tretia veta ustanovuje, že ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv ako aj úhrad za plnenia. Žalobca ako správca bytov a nebytových priestorov túto povinnosť voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov si nesplnil, tým došlo k porušeniu práv spotrebiteľa zo strany predávajúceho - poskytovateľa služby.
O výške pokuty rozhodol žalovaný podľa § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pri určení výšky pokuty prihliadol najmä na charakter protiprávneho , konania, závažnosť porušenia povinností, spôsob a následky porušenia povinností (§ 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa). Správny orgán prihliadol na charakter ako aj rozsah zisteného porušenia § 4 ods. 1 písm. h) zák. o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na § 8a ods. 2 tretia veta zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Nakoľko zo znenia § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva skutočnosť, že správny orgán je povinný sankcionovať každé zistené porušenie povinností vyplývajúcej zo zákona o ochrane spotrebiteľa, nebolo možné v danom prípade upustiť od uloženia postihu.
V konaní nebolo sporným, že prvostupňový správny orgán vykonal u žalobcu kontrolu, ktorou zistil, že žalobca ako správca bytov na základe zmluvy o výkone správy č. 115/2003 z 18.8.2003 postupoval v zmysle § 8a ods. 2 tretia veta zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, z ktorého vyplýva, že ak správca ukončí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome okrem iného správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv ako aj úhrad za plnenia. Pokiaľ ide o námietku, že orgán kontroly nemal aplikovať ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože podnet, na základe ktorého bola kontrola vykonaná, nepodal spotrebiteľ, je potrebné uviesť, že táto otázka bola už predmetom preskúmania, o ktorej rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 20S/93/2010-39. V označenom rozsudku krajský súd uviedol, že zákon 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení a doplnení niektorých zákonov v § 2 označenej ako predmet kontroly vnútorného trhu stanovuje, že kontrolou vnútorného trhu sa zisťuje, či výrobky a služby pri ich predaji a poskytovaní sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä či sa predávajú a poskytujú bezpečne, v správnom množstve, miere a hmotnosti a kvalite. V ust. §
4 citovaného zákona zákonodarca stanovil pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcii, keď v § 4 ods. 1 vymedzil, že Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov. Tuje odkaz priamo na ust. zák. č. 182/1993 Z. z..
Vzhľadom na uvedené je jednoznačne dané, že Slovenská obchodná inšpekcia a jej prvostupňové a druhostupňové orgány, ktoré sú vymedzené zákonom, teda inšpektoráty a ústredný inšpektorát majú jednoznačne kompetenciu kontrolovať vnútorný trh aj podľa osobitných predpisov, teda z hľadiska poskytovania služieb podľa zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Slovenská obchodná inšpekcia je tým orgánom štátu, ktorý je oprávnený kontrolovať vnútorný trh a teda aj kontrolovať, či spotrebiteľom sú poskytované služby v súlade so zmluvnými a zákonnými podmienkami vrátane služieb, ktoré poskytujú správcovia bytov a domov vo vzťahu k vlastníkom bytov a domov. Keďže v ust. § 4 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z. z. je priamy odkaz na osobitný predpis, ktorým je aj zák. č. 182/1993 Z. z., priamo z tohto ustanovenia vyplýva kompetencia Slovenskej obchodnej inšpekcie kontrolovať práve správcom bytov a nebytových priestorov, či si plnia svoje zákonné povinnosti uložené zák. č. 182/1993 Z. z. a zmluvné povinnosti.
Podľa § 4 ods. 1 písm. h) zák. č. 250/2007 Z. z. predávajúci je povinný zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie.
Podľa § 4 ods. 8 zák. Č. 250/2007 Z. z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavne znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujrnu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej slobody.
Podľa § 2 písm. b) bod 1 zák. Č. 250/2007 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec.
Podľa § 2 písm. i zák. č. 250/2007 Z. z, na účely tohto zákona sa rozumie službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.
Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2.000.000 Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5.000.000 Sk.
Vzhľadom na uvedené krajský súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú.
Pokiaľ ide o námietku vo vzťahu k nepreskúmateľnosti odôvodnenia výšky pokuty, súd konštatuje, že aj táto námietka je nedôvodná.
Podľa ust. § 24 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa pri učení výšky pokuty sa prihliada na charakter protiprávneho konania a na rozsah jeho následkov.
Ak zákon o ochrane spotrebiteľa ukladá správnemu orgánu pri uložení pokuty prihliadnuť na charakter protiprávneho konania kontrolovaného subjektu, ako aj na rozsah následkov jeho konania, potom správny orgán musí zdôvodniť nielen v čom bol porušený zákon, ale musí zdôvodniť aj výšku uloženej pokuty. Zákon totiž umožňuje správnemu orgánu uložiť pokutu v pomerne širokom rozsahu a výška uloženej pokuty závisí síce od subjektívneho hľadiska správneho orgánu, ale s prihliadnutím na charakter porušenia právneho predpisu, jeho následky, prípadne výšky spôsobenej škody nielen materiálnej ale aj morálnej. Tieto skutočnosti musí správny orgán vo svojom rozhodnutí uviesť.
V preskúmavanej veci žalovaný správny orgán rozsah uloženej sankcie náležíte odôvodnil v intenciách ust. § 24 ods. 1. Žalovaný sa vysporiadal pri tom so všetkými okolnosťami podstatnými pre posúdenie závažnosti zisteného konania žalobcu a tým aj primeranosti uloženej sankcie.
Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, Či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd je oprávnený preskúmavať iba to, či došlo zo strany správneho orgánu k výberu z niektorých dovolených možností, ale výber sám zásadne prieskumu nepodlieha. Ak je správne uváženie v súlade s pravidlami logického uvažovania, ak podmienky takej úvahy boli zistené riadnym procesným postupom, potom súd nemôže z tých istých skutočností vyvodzovať iné, alebo aj opačné závery, lebo by. tým zasiahol do voľnej úvahy správneho orgánu. Aj v prejednávanej veci umožňoval zákon o ochrane spotrebiteľa uložiť pokutu žalobcovi v pomerne širokom rozsahu. Rozsah a výška uloženej pokuty závisela od voľnej úvahy správneho orgánu, avšak pri rešpektovaní hľadísk stanovených zákonom. Súd na základe obsahu spisu nemohol dospieť k záveru, že žalovaný ustálením výšky pokuty ako výsledku voľnej úvahy prekročil medze správneho uváženia.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný mal vypočuť na zistenie skutočností aj nového správcu, na túto námietku súd nemohol prihliadnuť, nakoľko nebolo uplatnená v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky vznesené v žalobe (žalobné dôvody), ktoré už boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a s ktorými sa musel žalovaný ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutou žalobou. Inak by preskúmavanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného súdom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Súd zároveň konštatuje, že aj keď odvolací správny orgán preskúmava napadnuté prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, nemôže predvídať všetky možné dôvody, ktorých použitie zo strany žalobcu, resp. účastníka konania prichádza do úvahy.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia súd nezistil žiadne skutočnosti svedčiace o ukrátení práv žalobcu tým, že bolo vydané napadnuté rozhodnutie, ktoré je v súlade so zákonom a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahuje predpísané náležitosti (§ 46 Správneho poriadku)
9
21 S/70/2011
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že postup žalovaného v danom prípade ako aj napadnuté rozhodnutie sú v súlade so zákonom. Preto žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní bol úspešný právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.
Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p. V Žiline, dňa 30. novembra 2011
JUDr. Veronika Poláčková predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ivana Blašková
Najvyšší súd Slovenskej republiky
22SŽO/7/2012
KRAJSKÝ SÚD V ŽILINE
ROZHODNUTIE NADOBUDLO PRÁVOPLATNOSŤ dňa
Došlo: 13.11.2012
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo Liptovský Mikuláš, Kollárova 3588, Liptovský Mikuláš, IČO: 00 222 011, zastúpený JUDr. Jankou Čončolovou, advokátkou so sídlom M. Pišúta J, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/1270/99/2010 zo dňa 15.8.2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21 S/70/2011-26 zo dňa 30. novembra 2011, takto
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 21 S/70/2011-26 zo dňa 30. novembra 2011 potvrdzuje.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
rozhodol:
Odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým v odvolacom konaní bolo zmenené rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj zo dňa 25.10.2010, ktorým prvostupňový správny orgán žalobcovi uložil za porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa") pokutu podľa § 24 ods. 1 tohto zákona vo výške 550 € za to, že žalobca porušil povinnosti predávajúceho, keď ako poskytovatel' služby konal v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko kontrolami v dňoch 4.8.2010, 12.8.2010 a 2.9.2010 bolo zistené, že žalobca porušil zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z."), pretože ako správca bytov v zmysle § 8a ods. 2 tohto zákona, keď končí správca svoju činnosť, je povinný do 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu, vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia, ktorú povinnosť si žalobca ako správca bytov voči spotrebiteľom - vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Kollárova 1946 Liptovský Mikuláš, nesplnil a tým konal v rozpore s dobrými mravmi. Krajský súd takto rozhodol, keď sa stotožnil so žalovaným, že je nesporné, že zmluva o výkone správy bytov č. 115/2003 zo dňa 18.8.2003 a zmluvný vzťah medzi správcom bytov a nebytových priestorov ako poskytovateľom služby a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov ako spotrebiteľmi, je zmluvou spotrebiteľskou. V tejto súvislosti vznikli žalobcovi ako poskytovateľovi uvedenej služby povinnosti vyplývajúce z § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, teda poskytovať služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie a žalobca si svoje povinnosti v zmysle § 8a ods. 2 tretia veta zákona č. 182/1993 Z. z. nesplnil, čím došlo k porušeniu práv spotrebiteľov zo strany predávajúceho ako poskytovateľa služby. Krajský súd ďalej dôvodil, že Slovenská obchodná inšpekcia je orgánom štátu oprávneným kontrolovať vnútorný trh a aj kontrolovať, či sú spotrebiteľom poskytované služby v súlade so zmluvnými a zákonnými podmienkami vrátane služieb, ktoré poskytujú správcovia bytov a domov vo vzťahu k vlastníkom bytov a domov a poukázal na ust. § 4 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z. z., kde je priamy odkaz na osobitný predpis, ktorým je aj zákon č. 182/1993 Z. z.
Proti rozsudku krajského súdu žalobca podal odvolanie a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie resp. aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Žiline pre Žilinský kraj zrušil a zaviazal žalovaného zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi. Uviedol, že krajský súd nesprávne na vec aplikoval ust. § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, keď konanie žalobcu skutkovo vyhodnotil ako poskytovanie služby spôsobom, ktorý neumožňuje ich riadne použitie a takéto konanie bez ďalšieho po právnej stránke vyhodnotil ako porušenie § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, avšak podľa žalobcu uvedené ustanovenie nemá kogentný charakter a umožňuje širší výklad a nemožno ho vykladať výlučne formalistickým spôsobom, k akému sa priklonil krajský súd, keď neskúmal, či v prejednávanej veci žalobca skutočne vykonal Činnosť správcu nie riadne. Žalobca ďalej uviedol, že rozhodnutím krajského súdu došlo k odňatiu jeho práva na spravodlivé súdne konanie v dôsledku tzv. opomenutého dôkazu a tým k nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Nedostatok spočívajúci v tzv. opomenutom dôkaze zakladá vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. V zmysle skutkových zistení už správnym orgánom prvého stupňa sa zistila skutková okolnosť, a to že v protokole o odovzdaní domu na Kollárovej 1946 v Liptovskom Mikuláši zo dňa 26,8.2009 sa žalobca a nový správca domu dohodli, že zostatok finančných prostriedkov na účte domu žalobca prevedie na účet založený novým správcom nie v lehote 30 dní od skončenia správy domu ale až 20.9.2009. Logickým dôvodom uvedenej dohody žalobcu a nového správcu domu bolo riadne uzavretie všetkých účtovných záležitostí zo zmluvných vzťahov, ktoré sa týkajú domu a vzťahujú sa na obdobie výkonu správy žalobcu. Žalobca uviedol, že vykonal pre vlastníkov bytov ďalšiu prácu naviac a v každom prípade služby v súlade so záujmom vlastníkov bytov, spotrebiteľov, mať uzavreté účtovné záležitosti zo zmluvných vzťahov týkajúcich sa domu a vzťahujúcich sa na obdobie výkonu správy doterajšieho správcu, a túto skutočnosť mal krajský súd skutkovo a právne vyhodnotiť, čo neurobil. Čo sa týka výšky uloženej sankcie, nie je zdôvodnená v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. ako i judikatúry Ústavného súdu SR a v tejto časti je rozhodnutie krajského súdu nepreskúmateľné a došlo k odňatiu práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie.
Žalobca už v žalobe poukázal na nedostatok zákonnosti v postupe žalovaného pri odôvodnení výšky uloženej sankcie a jej príslušných zákonných kritérií. Skutkový záver krajského súdu spočívajúci v tom, že žalovaný sa pri uložení sankcie vysporiadal so všetkými okolnosťami, nie je pravdivý a z konštatácie krajského súdu, že rozsah a výška uloženej sankcie závisí od voľnej úvahy správneho orgánu a že rozhodnutie správneho orgánu nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, nie je možné takýto rozsudok krajského súdu preskúmať odvolacím súdom.
Žalovaný správny orgán sa písomne vyjadril k odvolaniu žalobcu a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok ako súladný so zákonom potvrdil. Uviedol, že v odvolaní žalobcu nie sú uvedené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali jednak odvolacie rozhodnutie vydané v správnom konaní ako aj rozsudok krajského súdu. Čo sa týka ust. § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, tak pre jeho porušenie stačí, ak sa zistí, že predávajúci, ktorým bol v danom prípade aj žalobca, nevytvoril podmienky na poskytovanie služby spôsobom, ktorý vyžaduje zákon a ktorý vyplýva vzhľadom na charakter predmetnej služby zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Tieto zákonné povinnosti žalobcu sa viazali k ukončeniu služby výkonu správy, nakoľko riadne ukončenie správy domu je predpokladom na poskytovanie služby zákonom predpísaným spôsobom aj zo strany nového správcu alebo spoločenstva vlastníkov bytov v dome.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 4 ods. 1 písm. h) zák. č. 250/2007 Z. z. predávajúci je povinný zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie.
Podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavne znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, Čestnosti, zvyklosti a praxe využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej slobody.
Podľa § 2 písm. b) bod 1 zák. č. 250/2007 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec.
Podľa § 2 písm. i) zák. č. 250/2007 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.
Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2.000.000,—Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5.000.000,-Sk.
Najvyšší súd SR sa stotožňuje s krajským súdom, keď dôvodí, že Slovenská obchodná inšpekcia je tým orgánom Štátu, ktorý je oprávnený kontrolovať vnútorný trh a teda aj kontrolovať, či spotrebiteľom sú poskytované služby v súlade so zmluvnými a zákonnými podmienkami vrátane služieb, ktoré poskytujú správcovia bytov a domov vo vzťahu k vlastníkom bytov.
6
2Sžo/7/2012
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa vyplýva, že Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov.
Z poznámky pod čiarou k tomuto ustanoveniu pod bodom 1) uvádza zákonodarca príkladmo viaceré právne predpisy avšak tiež i zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti postupovali správne orgány súladne so zákonom ako i krajský súd, keď dôvodili potrebu na daný prípad aplikovať ustanovenie § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa a taktiež je potrebné na rozdiel od žalobcu dôvodiť, že z tohto ustanovenia vyplýva jeho kogentný charakter, pretože priamo a bezprostredne z neho pre žalobcu vyplýva povinnosť poskytovania služieb takým spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie a preto výklad, aký zaujíma pri tomto ustanovení žalobca vo svojom odvolaní považuje odvolací súd za účelový až špekulatívny.
Taktiež žalobca mylne dôvodí tým, že sa s novým správcom domu dohodol, že zostatok finančných prostriedkov na účte domu prevedie žalobca na účet založený novým správcom (pisateľom podnetu) nie v lehote 30 dní od skončenia správy domu, ale až po dni 20.9.2009 a že výsledkom uvedenej dohody bolo riadne uzavretie všetkých účtovných prípadov zo zmluvných vzťahov týkajúcich sa domu, vzťahujúcich sa na obdobie výkonu správy žalobcu (ku dňu 31.8.2009). Totiž z protokolu o odovzdaní domu na Kollárovej 1946 v Liptovskom Mikuláši zo dňa 26.8.2009 síce vyplýva uvedená dohoda, avšak ušlo pozornosti žalobcu, že správnym orgánom bol sankcionovaný pre porušenie § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď si nesplnil povinnosť najneskôr do 31. augusta 2009 predložiť správu o svojej činnosti týkajúcej sa uvedeného domu a vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia, čím nezabezpečil poskytnutie služby spôsobom, ktorý umožňuje jej riadne použitie. Pokiaľ žalobca poukazuje na účet nového správcu ako o činnosti resp. práci naviac v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov, tak v tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že
7
2SŽO/7/2012
žalobca neurobil žiadnu nadprácu, ale v skutočnosti si len plnil svoju zákonnú povinnosť, ktorá mu okrem iného vyplýva i z ust. § 8a bytového zákona.
Odvolací súd je toho názoru, že taktiež i námietky žalobcu ohľadne uloženia pokuty a jej výšky sú neopodstatnené. V tejto Časti poukazuje na riadne odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, pretože Najvyšší súd SR sa s jeho dôvodením stotožňuje a obmedzuje sa na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Správne orgány pri ukladaní pokuty postupovali v súlade so zásadami administratívneho trestania a nevybočili z medzí stanovených pre použitie správnej úvahy.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil za použitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému trovy konania nevznikli a tieto mu neprináležia.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, dňa 23. októbra 2012
JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu
zdroj: http://www.soi.sk/files/documents/ine-aktivity/rozsudok_07122012.pdf
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a Členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Martina Bargela, v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo Liptovský Mikuláš, Kollárova 3588, Liptovský Mikuláš, IČO: 00222011, zastúpený advokátkou: JUDr. Jana ČonČolová, M. Pišúta 3,
so sídlom Prievozská 32, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/1270/99/2010 zo dňa 15.8.2011, takto
Žalobca sa žalobou zo dňa 30.8.2011 doručenou Krajskému súdu dňa 5.9.2011 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. SK/1270/99/2010 zo dňa 15.8.2011, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej Žilina pre Žilinský kraj č. P/0313/05/2010 zo dňa 25.10.2010 (ďalej len „prvostupňový správny orgán"). Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 2e), f), § 4 ods. la), § 4 ods. 2 zák. č. 128/2000 Z. z., § 20 zák. č. 250/2007 Z. z. v spojení s ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. rozhodol tak, že žalobcovi uložil za porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pokutu podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane
Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia. Ústredný inšpektorát
rozhodol :
Krajský súd žalobu zamieta.
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Odôvodnenie :
Žalobca sa žalobou zo dňa 30.8.2011 doručenou Krajskému súdu dňa 5.9.2011 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. SK/1270/99/2010 zo dňa 15.8.2011, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej Žilina pre Žilinský kraj č. P/0313/05/2010 zo dňa 25.10.2010 (ďalej len „prvostupňový správny orgán"). Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 2e), f), § 4 ods. la), § 4 ods. 2 zák. č. 128/2000 Z. z., § 20 zák. č. 250/2007 Z. z. v spojení s ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. rozhodol tak, že žalobcovi uložil za porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pokutu podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa vo výške 550 Eur za to, že žalobca porušil povinnosti predávajúceho, keď ako poskytovatel' služby nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko kontrolami dňa 4.8.2010, dňa 12.8.2010 a dňa 2.9.2010 bolo zistené, že žalobca porušil zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Nakoľko v zmysle ustanovenia § 8a ods. 2 ak správca končí svoju činnosť je povinný do 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu, vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia a predávajúci - správca bytov si voči spotrebiteľom - vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Kollárova 1946 Liptovský Mikuláš túto svoju povinnosť v zákonom stanovenej lehote nesplnil, a tým konat v rozpore s dobrými mravmi.
Žalobca v žalobe tvrdil, že rozhodnutiami správnych orgánov oboch stupňov bol ukrátený na svojich právach a tieto rozhodnutia boli vydané v rozpore so zákonom. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nedostatok riadneho odôvodnenia.
Žalobca v žalobe ďalej namietal, že žalovaný konal rozhodol o uložení sankcie v zmysle zák. č. 250/2007 Z. z. na základe podnetu, ktorý nepodal spotrebiteľ, ale podnikateľský subjekt. Správne konanie sa začalo na základe tohto konkrétneho podnetu, nie na základe plánu činnosti žalovaného, prípadne na základe podnetu spotrebiteľa, preto na prejednávanú vec nemožno aplikovať ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Kto je spotrebiteľom, upravuje ustanovenie § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka. Žalovaný konanie žalobcu spočívajúce v tom, že žalobca v lehote 30 dní pred skončením výkonu správy* najneskôr však v deň jej skončenia, nepredložil vlastníkom bytov správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a neodovzdal všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv týkajúcich sa domu a vyúčtovania úhrad za plnenia, kvalifikoval ako poskytovanie služby spôsobom, ktorý neumožňuje ich riadne použitie v zmysle § 4 ods. 1 písm. h) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný mal v zmysle ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku v konaní vypočuť na zistené skutočnosti aj nového správcu, ako účastníka dohody a po takomto zistení posúdiť, či nový správca tiež neparticipuje na žalovaným tvrdenom dopade tejto celkom logickej dohody dvoch správcov, na postavenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Žalobca v súvislosti s ukončením správy domu vykonal pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na Kollárovej ul. 1946 v Liptovskom Mikuláši činnosť nad rámec svojich povinností a na základe dohody s novým správcom obsiahnutej v protokole o odovzdaní správy domu, poskytol služby v súlade so záujmom vlastníkov bytov - spotrebiteľov, mať uzavreté účtovné prípady zo zmluvných vzťahov týkajúcich sa domu a vzťahujúcich sa na obdobie výkonu správy doterajšieho správcu.
Podľa žalobcu, žalovaný napadnutým rozhodnutím porušil nielen povinnosti uložené mu ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku tým, že si nesplnil povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie, ale na zistený skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu, resp. právnu normu ust. § 4 ods. 1 písm. h) zák.č.250/2007 Z. z. nesprávne právne vyložil. Žalobca v žalobe ďalej tvrdil, že výška pokuty nie je riadne zdôvodnená, v rozhodnutí absentuje posúdenie stupňa závažnosti protiprávneho konania, posúdenie následkov porušenia právnej povinnosti, posúdenie miery ohrozenia práv spotrebiteľa, ako vyššie zistené porušenie práva doterajším správcom pociťuje samotný spotrebiteľ. Poukázal za na § 47 ods. 3 Správneho poriadku a mal za to, že rozhodnutie pre nedostatok dôvodov je nepreskúmateľné.
Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
3
21 S/70/2011
Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca nebol postupom správnych orgánov poškodený na svojich zákonom stanovených právach, práve naopak, konaním žalobcu mohlo dôjsť k poškodeniu práv spotrebiteľov. Prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán rozhodol na základe a v medziach zákona, pričom skutkový stav žalovaný zistil vykonanými kontrolami SOI spoľahlivo zistený. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že dodržal požiadavku čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, konal na základe ústavy, v jej medziach, rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovil zákon. Súčasne rešpektoval základné pravidlá správneho konania, keďže skutkový stav veci zistil presne a úplne. Žalovaný zastáva názor, že sa zaoberal dôvodmi odvolania v dostatočnom rozsahu v rámci odvolacieho konania, čoho dôkazom je aj zmena prvostupňového rozhodnutia č. SK/1270/99/2011 zo dňa 15.08.2011. V súvislosti s námietkou žalobcu, že žalovaný konal na základe podnetu, ktorý nepodal spotrebiteľ, ale podnikateľský subjekt (nový správca), žalovaný uviedol, že postih účastníka konania nevychádzal z podnetu, ale z vlastných zistení žalovaného. Správne konanie v tomto prípade nie je návrhovým konaním, teda nezačína sa na návrh, žalovaný ako orgán kontroly vnútorného trhu v oblasti ochrany spotrebiteľa je oprávnený začať konať aj z vlastnej iniciatívy v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v nadväznosti na § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je rozhodujúce, čije podnet podaný zo strany spotrebiteľa, podnikateľa alebo aj anonymne. Žalovaný ako orgán dozoru je oprávnený po vyhodnotení vykonať kontrolu za účelom preverenia dodržiavania zákonných povinností. Vykonanou kontrolou bolo zistené porušenie povinnosti stanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na zákon o vlastníkoch bytov a nebytových priestorov, teda nemožno konštatovať, že kontrola žalobcu zo strany žalovaného by bola neopodstatnená.
K námietke žalobcu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, žalovaný uviedol, že zo samotného spisového materiálu vyplýva skutočnosť, že vykonal v sídle žalobcu tri kontroly a to dňa 4.8.2010, dňa 12.8.2010 a dňa 2.9.2010, ktorých cieľom bolo presne zistiť skutkový stav veci.
K námietke žalobcu, že mal v konaní vypočuť na zistené skutočnosti aj nového správcu, uviedol, že skutkový stav považoval za dostatočne zistení a ústne pojednávanie nepovažoval za opodstatnené nariaďovať. Žalobca sa vo svojom vyjadrení k Oznámeniu o začatí správneho konania - P/0313/05/2010 zo dňa 5.10.2010 ako aj vo svojom Odvolaní proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 28.10.2010 nedožadoval ústneho pojednávania, resp. vypočutia nového správcu. Žalovaný považuje za dôležité zdôrazniť, že v zmysle § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej Činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva.
K námietke žalobcu, že nedostatočne odôvodnil výšku uloženej pokuty, uviedol, že s touto skutočnosťou sa vysporiadal už v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia. Správne orgány sa dostatočne vysporiadali s charakterom a závažnosťou konania, ako aj s následkami zisteného porušenia právnej povinnosti. Žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí uviedol, že, že predmetné povinnosti mali dôležitý význam najmä vo vzťahu k prevereniu hospodárenia správcu predmetného bytového domu zo strany vlastníkov bytov a nebytových priestorov -spotrebiteľov, teda predmetnou úpravou bola sledovaná ochrana majetkových práv spotrebiteľov ako aj rešpektovanie práva spotrebiteľov na informácie. V odôvodnení výšky uloženej pokuty žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že nebol naplnený cieľ sledovaný úpravou § 8a ods. 2 tretia veta zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a to zabezpečiť nerušený a kontinuálny prechod správy bytového domu, pričom takúto skutočnosť
nemožno pokladať za konanie v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome. Povinnosťou účastníka konania ako predávajúceho, ktorým je v zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa najmä podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, je zabezpečiť splnenie všetkých povinností tak, ako to určuje zákon a osobitné predpisy, Čo však vzhľadom k hore uvedenému nebolo splnené. Žalovaný pri určovaní výšky pokuty prihliadol na skutočnosť, že z hľadiska miery zavinenia za zistené protiprávne konanie, je účastník konania ako poskytovatel" služby povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky predaja výrobkov či poskytovania služieb, za dodržiavanie ktorých zodpovedá objektívne, teda bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
Krajský súd v Žiline ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods.
1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods.
2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok") vust. § 47 ustanovuje povinné obsahové náležitosti výroku.
Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že prvostupňový správny orgán - Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj rozhodnutím č. P/0313/05/2010 zo dňa 25.10.2010 uložil žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pokutu vo výške 550,- Eur pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého predávajúci - poskytovatel' služby nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi, keď kontrolami dňa 4.8.2010, dňa 12.8.2010 a dňa 2.9.2010 bolo zistené, že správca porušil zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, nakoľko v zmysle ustanovenia § 8a ods. 2, ak správca končí svoju činnosť je povinný do 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu, vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia a predávajúci -správca bytov si voči spotrebiteľom - vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Kollárova 1946 Liptovský Mikuláš túto svoju povinnosť v zákonom stanovenej lehote nesplnil, a tým konal v rozpore s dobrými mravmi a vžitými tradíciami, využívajúc výraznú nerovnosť zmluvných strán.
Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu žalobca podal dňa 28.10.2010 ' odvolanie. Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie č, P/0313/05/2010 zo dňa 25.10,2010 ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil dôvod na jeho zmenu. Y napadnutom rozhodnutí správny orgán konštatoval, že účastník konania porušil povinnosť predávajúceho ako poskytovateľa služby v zmysle § 4 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. V nadväznosti na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/93/2010 zo dňa 16.11.2010 ako aj vzhľadom na ust. § 3 ods. 4 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní žalovaný dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný preto pristúpil k zmene napadnutého rozhodnutia a zistený skutkový stav kvalifikoval ako porušenie § 4 ods. I písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa tak, aby vyššie uvedenými kontrolami zistený skutkový stav bol správne subsumovaný pod jemu zodpovedajúce porušenie ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Ako aj aby z výroku rozhodnutia bol jednoznačne zrejmý skutok, ktorý je predmetom postihu z dôvodu nezameniteľnosti skutku s inými konania. Iná zmena právnej kvalifikácie nemá vplyv na zistenie skutkový stav a ani na výšku uloženej sankcie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že postih žalobcu nevychádzal z podnetu, ale z vlastných zistení. Správne konanie v tomto prípade nie je návrhovým konaním, teda sa nezačína len na návrh SOI ako orgán kontroly vnútorného trhu v oblasti ochrany spotrebiteľa je oprávnený začať konať aj z vlastnej iniciatívy. Žalovaný má za to, že bez ohľadu na skutočnosť, či j podnet podaný zo strany spotrebiteľa, podnikateľa alebo aj anonymne, je SOI ako orgán dozoru oprávnený vykonávať kontrolu za účelom preverenia dodržiavania zákonných povinností. Vykonanou kontrolou bolo zistené porušenie povinností stanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na zákon o vlastníkoch bytov a nebytových priestorov. Nový správca predmetného bytového domu bol na základe uznesenia z domovej schôdze konanej dňa 11.6.2010 poverený, aby podal podnet v mene všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu, teda spotrebiteľov. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že orgán kontroly vec nesprávne právne posúdil, po preskúmaní argumentov žalobcu uvedený v podanom odvolaní ako aj právneho názoru Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/93/2010 zo dňa 16.11.2010 dospel žalovaný k záveru, že zistený skutkový stav bol prvostupňovým správnym orgánom nesprávne právne kvalifikovaný a preto aj pristúpil k jeho zmene. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že za porušenie povinností ustanovených v § 8a ods. 2 zák. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorých sa môže domáhať každý dotknutý vlastník na súde, mu bola udelená
pokuta na základe zákona o ochrane spotrebiteľa, teda iného právneho predpisu, ktorý neupravuje túto povinnosť a najviac nie je iným ako dotknutým subjektom. Žalovaný poukázal na zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa v ustanoví v § 2 je upravený predmet kontroly vnútorného trhu, z ktorého vyplýva, že predmetom kontroly vnútorného trhu je predaj výrobkov a poskytovanie služieb v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzi ktoré je výslovne zaradený aj zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Zákon č. 128/2002 Z, z. v ustanovení § 4 ods. 1 stanovil pôsobnosť SOI, keď vymedzil, že SOI kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov, medzi ktoré, tak ako opätovne vyplýva z poznámky č. 1 je zaradený aj zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Nesporné je, že zmluva o výkone správy bytov č. 115/2003 zo dňa 18.8.2003 a zmluvný vzťah medzi správcom bytov a nebytových priestorov ako poskytovateľom služby a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov ako spotrebiteľmi, je spotrebiteľská zmluva. V tejto súvislosti teda vznikajú žalobcovi ako poskytovateľovi uvedenej služby povinnosti vyplývajúce z § 4 ods. 1 písm. h) zák. o ochrane spotrebiteľa, teda poskytovať služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie. Pod riadnym poskytnutím služby sa pritom rozumie poskytnutie služieb v súlade so zmluvnými podmienkami a v súlade so zákonnými podmienkami. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v § 8a ods. 2 tretia veta ustanovuje, že ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv ako aj úhrad za plnenia. Žalobca ako správca bytov a nebytových priestorov túto povinnosť voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov si nesplnil, tým došlo k porušeniu práv spotrebiteľa zo strany predávajúceho - poskytovateľa služby.
O výške pokuty rozhodol žalovaný podľa § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pri určení výšky pokuty prihliadol najmä na charakter protiprávneho , konania, závažnosť porušenia povinností, spôsob a následky porušenia povinností (§ 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa). Správny orgán prihliadol na charakter ako aj rozsah zisteného porušenia § 4 ods. 1 písm. h) zák. o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na § 8a ods. 2 tretia veta zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Nakoľko zo znenia § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva skutočnosť, že správny orgán je povinný sankcionovať každé zistené porušenie povinností vyplývajúcej zo zákona o ochrane spotrebiteľa, nebolo možné v danom prípade upustiť od uloženia postihu.
V konaní nebolo sporným, že prvostupňový správny orgán vykonal u žalobcu kontrolu, ktorou zistil, že žalobca ako správca bytov na základe zmluvy o výkone správy č. 115/2003 z 18.8.2003 postupoval v zmysle § 8a ods. 2 tretia veta zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, z ktorého vyplýva, že ak správca ukončí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome okrem iného správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv ako aj úhrad za plnenia. Pokiaľ ide o námietku, že orgán kontroly nemal aplikovať ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože podnet, na základe ktorého bola kontrola vykonaná, nepodal spotrebiteľ, je potrebné uviesť, že táto otázka bola už predmetom preskúmania, o ktorej rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 20S/93/2010-39. V označenom rozsudku krajský súd uviedol, že zákon 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení a doplnení niektorých zákonov v § 2 označenej ako predmet kontroly vnútorného trhu stanovuje, že kontrolou vnútorného trhu sa zisťuje, či výrobky a služby pri ich predaji a poskytovaní sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä či sa predávajú a poskytujú bezpečne, v správnom množstve, miere a hmotnosti a kvalite. V ust. §
4 citovaného zákona zákonodarca stanovil pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcii, keď v § 4 ods. 1 vymedzil, že Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov. Tuje odkaz priamo na ust. zák. č. 182/1993 Z. z..
Vzhľadom na uvedené je jednoznačne dané, že Slovenská obchodná inšpekcia a jej prvostupňové a druhostupňové orgány, ktoré sú vymedzené zákonom, teda inšpektoráty a ústredný inšpektorát majú jednoznačne kompetenciu kontrolovať vnútorný trh aj podľa osobitných predpisov, teda z hľadiska poskytovania služieb podľa zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Slovenská obchodná inšpekcia je tým orgánom štátu, ktorý je oprávnený kontrolovať vnútorný trh a teda aj kontrolovať, či spotrebiteľom sú poskytované služby v súlade so zmluvnými a zákonnými podmienkami vrátane služieb, ktoré poskytujú správcovia bytov a domov vo vzťahu k vlastníkom bytov a domov. Keďže v ust. § 4 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z. z. je priamy odkaz na osobitný predpis, ktorým je aj zák. č. 182/1993 Z. z., priamo z tohto ustanovenia vyplýva kompetencia Slovenskej obchodnej inšpekcie kontrolovať práve správcom bytov a nebytových priestorov, či si plnia svoje zákonné povinnosti uložené zák. č. 182/1993 Z. z. a zmluvné povinnosti.
Podľa § 4 ods. 1 písm. h) zák. č. 250/2007 Z. z. predávajúci je povinný zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie.
Podľa § 4 ods. 8 zák. Č. 250/2007 Z. z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavne znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujrnu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej slobody.
Podľa § 2 písm. b) bod 1 zák. Č. 250/2007 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec.
Podľa § 2 písm. i zák. č. 250/2007 Z. z, na účely tohto zákona sa rozumie službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.
Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2.000.000 Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5.000.000 Sk.
Vzhľadom na uvedené krajský súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú.
Pokiaľ ide o námietku vo vzťahu k nepreskúmateľnosti odôvodnenia výšky pokuty, súd konštatuje, že aj táto námietka je nedôvodná.
Podľa ust. § 24 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa pri učení výšky pokuty sa prihliada na charakter protiprávneho konania a na rozsah jeho následkov.
Ak zákon o ochrane spotrebiteľa ukladá správnemu orgánu pri uložení pokuty prihliadnuť na charakter protiprávneho konania kontrolovaného subjektu, ako aj na rozsah následkov jeho konania, potom správny orgán musí zdôvodniť nielen v čom bol porušený zákon, ale musí zdôvodniť aj výšku uloženej pokuty. Zákon totiž umožňuje správnemu orgánu uložiť pokutu v pomerne širokom rozsahu a výška uloženej pokuty závisí síce od subjektívneho hľadiska správneho orgánu, ale s prihliadnutím na charakter porušenia právneho predpisu, jeho následky, prípadne výšky spôsobenej škody nielen materiálnej ale aj morálnej. Tieto skutočnosti musí správny orgán vo svojom rozhodnutí uviesť.
V preskúmavanej veci žalovaný správny orgán rozsah uloženej sankcie náležíte odôvodnil v intenciách ust. § 24 ods. 1. Žalovaný sa vysporiadal pri tom so všetkými okolnosťami podstatnými pre posúdenie závažnosti zisteného konania žalobcu a tým aj primeranosti uloženej sankcie.
Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, Či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd je oprávnený preskúmavať iba to, či došlo zo strany správneho orgánu k výberu z niektorých dovolených možností, ale výber sám zásadne prieskumu nepodlieha. Ak je správne uváženie v súlade s pravidlami logického uvažovania, ak podmienky takej úvahy boli zistené riadnym procesným postupom, potom súd nemôže z tých istých skutočností vyvodzovať iné, alebo aj opačné závery, lebo by. tým zasiahol do voľnej úvahy správneho orgánu. Aj v prejednávanej veci umožňoval zákon o ochrane spotrebiteľa uložiť pokutu žalobcovi v pomerne širokom rozsahu. Rozsah a výška uloženej pokuty závisela od voľnej úvahy správneho orgánu, avšak pri rešpektovaní hľadísk stanovených zákonom. Súd na základe obsahu spisu nemohol dospieť k záveru, že žalovaný ustálením výšky pokuty ako výsledku voľnej úvahy prekročil medze správneho uváženia.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný mal vypočuť na zistenie skutočností aj nového správcu, na túto námietku súd nemohol prihliadnuť, nakoľko nebolo uplatnená v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky vznesené v žalobe (žalobné dôvody), ktoré už boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a s ktorými sa musel žalovaný ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutou žalobou. Inak by preskúmavanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného súdom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Súd zároveň konštatuje, že aj keď odvolací správny orgán preskúmava napadnuté prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, nemôže predvídať všetky možné dôvody, ktorých použitie zo strany žalobcu, resp. účastníka konania prichádza do úvahy.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia súd nezistil žiadne skutočnosti svedčiace o ukrátení práv žalobcu tým, že bolo vydané napadnuté rozhodnutie, ktoré je v súlade so zákonom a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahuje predpísané náležitosti (§ 46 Správneho poriadku)
9
21 S/70/2011
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že postup žalovaného v danom prípade ako aj napadnuté rozhodnutie sú v súlade so zákonom. Preto žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní bol úspešný právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.
Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p. V Žiline, dňa 30. novembra 2011
JUDr. Veronika Poláčková predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ivana Blašková
Najvyšší súd Slovenskej republiky
22SŽO/7/2012
KRAJSKÝ SÚD V ŽILINE
ROZHODNUTIE NADOBUDLO PRÁVOPLATNOSŤ dňa
Došlo: 13.11.2012
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo Liptovský Mikuláš, Kollárova 3588, Liptovský Mikuláš, IČO: 00 222 011, zastúpený JUDr. Jankou Čončolovou, advokátkou so sídlom M. Pišúta J, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/1270/99/2010 zo dňa 15.8.2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21 S/70/2011-26 zo dňa 30. novembra 2011, takto
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 21 S/70/2011-26 zo dňa 30. novembra 2011 potvrdzuje.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
rozhodol:
Odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým v odvolacom konaní bolo zmenené rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj zo dňa 25.10.2010, ktorým prvostupňový správny orgán žalobcovi uložil za porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa") pokutu podľa § 24 ods. 1 tohto zákona vo výške 550 € za to, že žalobca porušil povinnosti predávajúceho, keď ako poskytovatel' služby konal v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko kontrolami v dňoch 4.8.2010, 12.8.2010 a 2.9.2010 bolo zistené, že žalobca porušil zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z."), pretože ako správca bytov v zmysle § 8a ods. 2 tohto zákona, keď končí správca svoju činnosť, je povinný do 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu, vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia, ktorú povinnosť si žalobca ako správca bytov voči spotrebiteľom - vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Kollárova 1946 Liptovský Mikuláš, nesplnil a tým konal v rozpore s dobrými mravmi. Krajský súd takto rozhodol, keď sa stotožnil so žalovaným, že je nesporné, že zmluva o výkone správy bytov č. 115/2003 zo dňa 18.8.2003 a zmluvný vzťah medzi správcom bytov a nebytových priestorov ako poskytovateľom služby a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov ako spotrebiteľmi, je zmluvou spotrebiteľskou. V tejto súvislosti vznikli žalobcovi ako poskytovateľovi uvedenej služby povinnosti vyplývajúce z § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, teda poskytovať služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie a žalobca si svoje povinnosti v zmysle § 8a ods. 2 tretia veta zákona č. 182/1993 Z. z. nesplnil, čím došlo k porušeniu práv spotrebiteľov zo strany predávajúceho ako poskytovateľa služby. Krajský súd ďalej dôvodil, že Slovenská obchodná inšpekcia je orgánom štátu oprávneným kontrolovať vnútorný trh a aj kontrolovať, či sú spotrebiteľom poskytované služby v súlade so zmluvnými a zákonnými podmienkami vrátane služieb, ktoré poskytujú správcovia bytov a domov vo vzťahu k vlastníkom bytov a domov a poukázal na ust. § 4 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z. z., kde je priamy odkaz na osobitný predpis, ktorým je aj zákon č. 182/1993 Z. z.
Proti rozsudku krajského súdu žalobca podal odvolanie a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie resp. aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Žiline pre Žilinský kraj zrušil a zaviazal žalovaného zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi. Uviedol, že krajský súd nesprávne na vec aplikoval ust. § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, keď konanie žalobcu skutkovo vyhodnotil ako poskytovanie služby spôsobom, ktorý neumožňuje ich riadne použitie a takéto konanie bez ďalšieho po právnej stránke vyhodnotil ako porušenie § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, avšak podľa žalobcu uvedené ustanovenie nemá kogentný charakter a umožňuje širší výklad a nemožno ho vykladať výlučne formalistickým spôsobom, k akému sa priklonil krajský súd, keď neskúmal, či v prejednávanej veci žalobca skutočne vykonal Činnosť správcu nie riadne. Žalobca ďalej uviedol, že rozhodnutím krajského súdu došlo k odňatiu jeho práva na spravodlivé súdne konanie v dôsledku tzv. opomenutého dôkazu a tým k nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Nedostatok spočívajúci v tzv. opomenutom dôkaze zakladá vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. V zmysle skutkových zistení už správnym orgánom prvého stupňa sa zistila skutková okolnosť, a to že v protokole o odovzdaní domu na Kollárovej 1946 v Liptovskom Mikuláši zo dňa 26,8.2009 sa žalobca a nový správca domu dohodli, že zostatok finančných prostriedkov na účte domu žalobca prevedie na účet založený novým správcom nie v lehote 30 dní od skončenia správy domu ale až 20.9.2009. Logickým dôvodom uvedenej dohody žalobcu a nového správcu domu bolo riadne uzavretie všetkých účtovných záležitostí zo zmluvných vzťahov, ktoré sa týkajú domu a vzťahujú sa na obdobie výkonu správy žalobcu. Žalobca uviedol, že vykonal pre vlastníkov bytov ďalšiu prácu naviac a v každom prípade služby v súlade so záujmom vlastníkov bytov, spotrebiteľov, mať uzavreté účtovné záležitosti zo zmluvných vzťahov týkajúcich sa domu a vzťahujúcich sa na obdobie výkonu správy doterajšieho správcu, a túto skutočnosť mal krajský súd skutkovo a právne vyhodnotiť, čo neurobil. Čo sa týka výšky uloženej sankcie, nie je zdôvodnená v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. ako i judikatúry Ústavného súdu SR a v tejto časti je rozhodnutie krajského súdu nepreskúmateľné a došlo k odňatiu práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie.
Žalobca už v žalobe poukázal na nedostatok zákonnosti v postupe žalovaného pri odôvodnení výšky uloženej sankcie a jej príslušných zákonných kritérií. Skutkový záver krajského súdu spočívajúci v tom, že žalovaný sa pri uložení sankcie vysporiadal so všetkými okolnosťami, nie je pravdivý a z konštatácie krajského súdu, že rozsah a výška uloženej sankcie závisí od voľnej úvahy správneho orgánu a že rozhodnutie správneho orgánu nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, nie je možné takýto rozsudok krajského súdu preskúmať odvolacím súdom.
Žalovaný správny orgán sa písomne vyjadril k odvolaniu žalobcu a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok ako súladný so zákonom potvrdil. Uviedol, že v odvolaní žalobcu nie sú uvedené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali jednak odvolacie rozhodnutie vydané v správnom konaní ako aj rozsudok krajského súdu. Čo sa týka ust. § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, tak pre jeho porušenie stačí, ak sa zistí, že predávajúci, ktorým bol v danom prípade aj žalobca, nevytvoril podmienky na poskytovanie služby spôsobom, ktorý vyžaduje zákon a ktorý vyplýva vzhľadom na charakter predmetnej služby zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Tieto zákonné povinnosti žalobcu sa viazali k ukončeniu služby výkonu správy, nakoľko riadne ukončenie správy domu je predpokladom na poskytovanie služby zákonom predpísaným spôsobom aj zo strany nového správcu alebo spoločenstva vlastníkov bytov v dome.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 4 ods. 1 písm. h) zák. č. 250/2007 Z. z. predávajúci je povinný zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie.
Podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavne znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, Čestnosti, zvyklosti a praxe využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej slobody.
Podľa § 2 písm. b) bod 1 zák. č. 250/2007 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec.
Podľa § 2 písm. i) zák. č. 250/2007 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.
Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2.000.000,—Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5.000.000,-Sk.
Najvyšší súd SR sa stotožňuje s krajským súdom, keď dôvodí, že Slovenská obchodná inšpekcia je tým orgánom Štátu, ktorý je oprávnený kontrolovať vnútorný trh a teda aj kontrolovať, či spotrebiteľom sú poskytované služby v súlade so zmluvnými a zákonnými podmienkami vrátane služieb, ktoré poskytujú správcovia bytov a domov vo vzťahu k vlastníkom bytov.
6
2Sžo/7/2012
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa vyplýva, že Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov.
Z poznámky pod čiarou k tomuto ustanoveniu pod bodom 1) uvádza zákonodarca príkladmo viaceré právne predpisy avšak tiež i zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti postupovali správne orgány súladne so zákonom ako i krajský súd, keď dôvodili potrebu na daný prípad aplikovať ustanovenie § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa a taktiež je potrebné na rozdiel od žalobcu dôvodiť, že z tohto ustanovenia vyplýva jeho kogentný charakter, pretože priamo a bezprostredne z neho pre žalobcu vyplýva povinnosť poskytovania služieb takým spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie a preto výklad, aký zaujíma pri tomto ustanovení žalobca vo svojom odvolaní považuje odvolací súd za účelový až špekulatívny.
Taktiež žalobca mylne dôvodí tým, že sa s novým správcom domu dohodol, že zostatok finančných prostriedkov na účte domu prevedie žalobca na účet založený novým správcom (pisateľom podnetu) nie v lehote 30 dní od skončenia správy domu, ale až po dni 20.9.2009 a že výsledkom uvedenej dohody bolo riadne uzavretie všetkých účtovných prípadov zo zmluvných vzťahov týkajúcich sa domu, vzťahujúcich sa na obdobie výkonu správy žalobcu (ku dňu 31.8.2009). Totiž z protokolu o odovzdaní domu na Kollárovej 1946 v Liptovskom Mikuláši zo dňa 26.8.2009 síce vyplýva uvedená dohoda, avšak ušlo pozornosti žalobcu, že správnym orgánom bol sankcionovaný pre porušenie § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď si nesplnil povinnosť najneskôr do 31. augusta 2009 predložiť správu o svojej činnosti týkajúcej sa uvedeného domu a vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia, čím nezabezpečil poskytnutie služby spôsobom, ktorý umožňuje jej riadne použitie. Pokiaľ žalobca poukazuje na účet nového správcu ako o činnosti resp. práci naviac v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov, tak v tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že
7
2SŽO/7/2012
žalobca neurobil žiadnu nadprácu, ale v skutočnosti si len plnil svoju zákonnú povinnosť, ktorá mu okrem iného vyplýva i z ust. § 8a bytového zákona.
Odvolací súd je toho názoru, že taktiež i námietky žalobcu ohľadne uloženia pokuty a jej výšky sú neopodstatnené. V tejto Časti poukazuje na riadne odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, pretože Najvyšší súd SR sa s jeho dôvodením stotožňuje a obmedzuje sa na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Správne orgány pri ukladaní pokuty postupovali v súlade so zásadami administratívneho trestania a nevybočili z medzí stanovených pre použitie správnej úvahy.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil za použitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému trovy konania nevznikli a tieto mu neprináležia.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, dňa 23. októbra 2012
JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu
zdroj: http://www.soi.sk/files/documents/ine-aktivity/rozsudok_07122012.pdf
nunenko
06.03.15,07:04
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ako príslušný správny orgán podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. e/, § 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, § 20 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v znení neskorších predpisov
r o z h o d o l takto:
účastníkovi konania: BSS, s.r.o., Závodná 459, 027 43 Nižná
kontroly boli vykonané v sídle účastníka konania: Závodná 459, Nižná
dátumy kontrol: 5.8.2011, 18.8.2011, 20.9.2011, 28.10.2011, 9.11.2011
a 22.11.2011
IČ:
pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 1 písm. h/ - v zmysle ktorého predávajúci – poskytovateľ služby – správca bytov a nebytových priestorov je povinný zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktoré umožňuje ich riadne vykonávanie, keď kontrolami dňa 5.8.2011, dňa 18.8.2011, dňa 20.9.2011, dňa 28.10.2011, dňa 9.11.2011 a dňa 22.11.2011 bolo zistené, že poskytovateľ služieb – správca bytov v zmluve o výkone správy zo dňa 1.1.2010 nesprávne uviedol, že:
- správca vypočíta vlastníkom výšku mesačných preddavkov za dodávku tepla a teplej vody, dodávku vody z verejných vodovodov, odvádzanie odpadových vôd a dažďových vôd, osvetlenie spoločných častí bytového domu a spoločných zariadení domu, poistenie bytového domu, havarijnú službu, deratizáciu a dezinsekciu a tieto mesačné preddavky sa mali správcovi platiť mesačne, najneskôr do posledného dňa bežného mesiaca, aj keď novelou zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, bola správcovi uložená povinnosť v zmluve o výkone správy dohodnúť s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov zmenu spôsobu úhradu z mesačne na mesačne vopred, túto povinnosť mal správca od 1.7.2007,
/.
- 2 - P/0314/05/2011
- predávajúci – poskytovateľ služieb – správca bytov a nebytových priestorov nesprávne vypočítal vlastníkovi bytu číslo 5 v Novej Dobe č. 505 v Nižnej povinnosť uhrádzať náklady do fondu prevádzky, údržby a opráv od 15. marca 2010, pričom ale k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prišlo až 15. marca 2010 a právna povinnosť uhrádzať preddavok novému vlastníkovi vznikla až 1. dňom mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, teda od 1. apríla 2010,
- dňom vkladu do katastra nehnuteľností, teda dňom 15. marca 2010 však nový vlastník pristúpil k Zmluve o výkone správy, ktorá bola odsúhlasená nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, stala sa všeobecne záväznou pre tento bytový dom, spotrebiteľ sa stal jej zmluvnou stranou, hoci so všetkými jej ustanoveniami nesúhlasil, ale na všeobecný súd odporcu sa neobrátil. Predávajúci - poskytoval služieb - správca bytov a nebytových priestorov však nezaslal spotrebiteľovi zmenu Zmluvy o výkone správy, čo je povinný v zmysle ustanovenia § 8a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov nakoľko zmenou subjektu došlo aj ku zmene Zmluvu o výkone správy,
- ďalej predávajúci – poskytovateľ služieb – správca bytov a nebytových priestorov porušil svoju povinnosť predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov správu o svojej činnosti, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o ostatných významných skutočnostiach, ktorú súvisia so správou domu v zmysle ustanovenia § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., nakoľko takáto správa vlastníkovi bytu číslo 5, Nová Doba č. 505, Nižná predložená nebola,
pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa - keď kontrolami dňa 5.8.2011, dňa 18.8.2011, dňa 20.9.2011, dňa 9.11.2011 a dňa 22.11.2011 bolo zistené, že hoci nový vlastník byt č. 5 v Novej Dobe č. 505, Nižná neuzavrel s predávajúcim – poskytovateľom služieb – správcom bytov a nebytových priestorov Zmluvu o prevádzkovaní televíznych káblových rozvodov, neakceptoval list spotrebiteľa zo dňa 14.4.2010, v ktorom spotrebiteľ žiadal vyňatie tejto položka z účtovania za byt, na túto požiadavku spotrebiteľa vôbec nereagoval, a to ani v liste zo dňa 20.4.2010, no vo vyúčtovaní za rok 2010 účtoval za tieto služby čiastku 36,50 €,
pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa - v zmysle ktorého predávajúci - poskytovateľ služby nesmie ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, keď kontrolami dňa 5.8.2011, dňa 18.8.2011, dňa 20.9.2011, dňa 28.10.2011, dňa 9.11.2011 a dňa 22.11.2011 bolo zistené, že v zmluve o výkone správy zo dňa 1.1.2010 bolo uvedené, že vyúčtovaním zistený preplatok je vlastník povinný zaplatiť správcovi do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania, ak neuplatňuje oprávnenú reklamáciu a vo vyúčtovaní dodávky tepla, vodného a stočného a ostatných služieb spojených s užívaním bytu za rok 2010 bolo uvedené, že „... nejasnosti z vyúčtovania uplatnite do 15 dní. Po tomto termíne reklamácie nebudú akceptované.
/.
- 3 - P/0314/05/2011
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov
u k l a d á
účastníkovi konania podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pokutu vo výške 600,- €, slovom šesťsto eur, ktorú je účastník konania povinný (á) zaplatiť do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty priloženou poštovou poukážkou, resp. príkazom na úhradu na účet: vedený v Štátnej pokladnici, č. ú: 7000065068/8180, VS-03140511.
O d ô v o d n e n i e
Dňa 5.8.2011, dňa 18.8.2011, dňa 20.9.2011, dňa 28.10.2011, dňa 9.11.2011 a dňa 22.11.2011 vykonali inšpektori Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj kontroly v sídle účastníka konania BSS, s.r.o., Závodná 459, Nižná pri šetrení spotrebiteľského podnetu evidovaného pod číslom P – 440/2011, pri ktorých boli zistené nedostatky, za ktoré zodpovedá účastník konania ako predávajúci – poskytovateľ služieb – správca bytov a nebytových priestorov.
Nezabezpečili ste dodržanie povinností predávajúceho, poskytovateľa služby – správcu bytov a nebytových priestorov:
Podľa § 4 ods. 1 písm. h/ zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci – poskytovateľ služby je povinný poskytovanie služieb zabezpečiť spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie.
Kontrolami bolo zistené, že účastník konania je poskytovateľom služieb a správcom bytov a nebytových priestorov v zmysle zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov v bytovom dome Nová Doba č. 505, Nižná.
V zmluve o výkone správy zo dňa 1.1.2011 bolo nesprávne uvedené, že:
- správca vypočíta vlastníkom výšku mesačných preddavkov za plnenia uvedené
v odseku 2 písm. b/ - dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody z verejných
vodovodov, odvádzanie odpadových vôd a dažďových vôd, osvetlenie spoločných častí bytového domu a spoločných zariadení bytového domu, poistenie bytového domu, havarijnú službu, deratizáciu a dezinsekciu. Mesačné preddavky mali vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uhrádzať správcovi mesačne, najneskôr do posledného dňa bežného mesiaca, čo však nezodpovedá zákonu č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktorý novelou zákona stanovil, že zmluvy o výkone správy uzavreté po 1. júli 2007 musia zodpovedať požiadavke zákona, t. j. že úhrady za plnenia a preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníci uhrádzajú mesačne vopred. Účastník konania nesplnil svoju povinnosť, zmluvu o výkone správy domu Nová Doba č. 505 uzavrel dňa 1.1.2011 a neuviedol v tejto zmluve o výkone správy povinnosť platiť vopred,
/.
- 4 - P/0314/05/2011
- predchádzajúci vlastník bytu č. 5 v Novej Dobe č. 505, Nižná vykonal úhradu za plnenia a poukázal preddavok do fondu prevádzky, údržby a opráv za mesiac február 2010 a nakoľko zmluva nebola upravená v zmysle novelizácie zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci neplatili vopred, platba teda bola len za február 2010 a na strane starého vlastníka nebol vykázaný žiadny nedoplatok, hoci k prepisu vlastníckeho práva na nového majiteľa bytu č. 5 v Novej Dobe č. 505, Nižná došlo až dňa 15.3.2010 a právna povinnosť platiť uhrádzať preddavok, novému vlastníkovi vznikla až 1. dňom mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, v tomto prípade od 1. apríla 2010. Nedoplatky do tohto termínu mal znášať predávajúci – pôvodný vlastník bytu č. 5, Nová Doba č. 505, Nižná,
- dňom vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, t. j. dňom 15.3.2010 sa spotrebiteľ stal novým vlastníkom bytu č. 5, Nová Doba č. 505, Nižná a ex lege pristúpil k zmluve o výkone správy namiesto pôvodného vlastníka, ktorá bola odsúhlasená nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Takáto zmluva o výkone správy je všeobecne záväzná, a to nielen pre tú stanovenú väčšinu vlastníkov, ale aj pre tých, ktorí predstavujú minoritu, domovej schôdze sa nezúčastnili, boli neaktívni, ale aj pre tých, ktorí zmluvu nepodpísali a s jej obsahom nesúhlasia. K rozhodovaniu v týchto otázkach je kompetentný len všeobecný súd odporcu a správny orgán sleduje len plnenie povinností správcu z hľadiska zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V zmysle ustanovenia § 8a ods. 1 tohto zákona predávajúci – správca – poskytovateľ služieb nepreukázal doručenie zmeny zmluvy o výkone správy pri zmene jednej zo taxatívne stanovených náležitostí, akou je zmena subjektu zmluvy novému vlastníkovi,
- účastník konania v zmluve o výkone správy nesplnil všetky povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú z ustanovenia § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a to predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v termíne do 31.5.2011 správu o svojej činnosti, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia do správou domu za rok 2010. Relevantný dôkaz, že účastník konania predložil novému vlastníkovi bytu č. 5, Nová Doba č. 505, Nižná správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok, nebol predložený.
Týmto konaním účastník konania neposkytoval spotrebiteľom služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci – poskytovateľ služby nesmie spotrebiteľovi ukladať povinnosti bez právneho dôvodu.
- Nový vlastník bytu číslo 5 dňa 20. januára 2011 prevzal Zmluvu o výkone správy, ale s týmto novým vlastníkom bytu číslo 5, Nová Doba č. 505, Nižná účastník konania neuzavrel novú Zmluvu o prevádzkovaní televíznych káblových rozvodov, neakceptoval list zo dňa 4.4.2010, v ktorom spotrebiteľ žiadal o vyňatie bodov o dodávke televízno - káblových rozvodov a vo svojej odpovedi na tento list zo dňa 20.4.2010 sa k tomuto bodu vôbec nevyjadril,
/.
- 5 - P/0314/05/2011
- S novým majiteľom – spotrebiteľom, ktorý byt kúpil v roku 2010, nebola uzavretá Zmluva prevádzkovaní televíznych káblových rozvodov, ale vo vyúčtovaní za rok 2010 účtoval účastník konania spotrebiteľovi čiastku 36,50 €,
Týmto konaním teda účastník konania ako správca bytov a nebytových priestorov ukladal spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu.
Na základe kontrol dňa 5.8.2011, dňa 18.8.2011 a dňa 20.9.2011 bolo vypracované Oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 5.10.2011, ktoré bolo účastníkovi konania doručené dňa 10.10.2011.
Dňa 16.11.2011 boli správnemu orgánu doručené námietky k uloženému opatreniu z kontroly dňa 9.11.2011.
Dňa 21.11.2011 vydal správny orgán Rozhodnutie o podaných námietkach, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2011.
Rozhodnutie o podaných námietkach je nedeliteľnou súčasťou spisu číslo P/0314/05/2011.
V Rozhodnutí o podaných námietkach zo dňa 21.11.2011 je uvedené:
Dňa 5.8.2011, dňa 18.8.2011, dňa 20.9.2011, dňa 28.10.2011 a dňa 9.11.2011 v sídle účastníka konania BSS, s.r.o., Závodná 459, Nižná, pri šetrení spotrebiteľského podnetu evidovaného pod číslom P – 440/2011, vykonali inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie kontroly, pri ktorých bolo zistené, že účastník konania ako správca bytového domu bytu číslo 5, Nová doba 505, Nižná porušil zákon o ochrane spotrebiteľa, a to tým, že
- nezabezpečil vykonávanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. h/ zákona o ochrane spotrebiteľa, keď
- porušil ustanovenie § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov tým, že nedoručil novému vlastníkovi bytu písomnú Zmluvu o výkone správy, nakoľko došlo k zmene pôvodnej zmluvy tým, že sa zmenili zmluvné strany,
- účastník konania ďalej porušil svoju povinnosť, a to uviesť zmluvy o výkone správy do súladu so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v termíne najneskôr do 31. decembra 2007 v tomto prípade v tom zmysle, aby vlastníci bytov a nebytových priestorov uhrádzali úhrady za plnenia mesačne vopred a nie, ako je to u účastníka konania : vlastník je povinný poukazovať správcovi platby mesačne, najneskôr do posledného dňa bežného mesiaca, preddavky sa teda podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov platia mesačne vopred podľa § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov,
- nedodržal svoju povinnosť v zmysle ustanovenia § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu,
/.
- 6 - P/0314/05/2011
- spotrebiteľovi ukladal povinnosti bez právneho dôvodu podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa, keď
–účtoval spotrebiteľovi poplatok za šírenie TV signálu, hoci so spotrebiteľom nemal uzavretú žiadnu zmluvu,
- požadoval od spotrebiteľa platbu za služby spojené s užívaním bytu číslo 5, Nová doba č. 505, Nižná mesiac marec 2010 a platenie príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv a odmenu za domovníka za mesiac marec 2010, hoci vlastnícke právo spotrebiteľa vzniklo až jeho zápisom do katastra nehnuteľností s účinnosťou od 15.3.2010 a jeho povinnosť hradiť služby spojené s užívaním bytu vznikla až prvý deň mesiaca nasledujúceho po zápise vlastníckeho práva do KN, t. j. dňa 1.4.2010, povinnosť zaplatiť za mesiac marec 2010 mal predchádzajúci majiteľ,
- upieral spotrebiteľovi právo podľa § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa na uplatnenie reklamácie podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa, keď
- vo vyúčtovaní za rok 2010 uviedol: nejasnosti z vyúčtovania uplatnite do 15 dní. Po tomto termíne reklamácie nebudú akceptované.
Podnikateľský subjekt ako predávajúci – poskytovateľ služby – správca bytov teda nedodržal § 4 ods. 1 písm. h/, § 4 ods. 2 písm. a/ a § 4 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Na základe týchto skutočností dňa 6.10.2011 bolo vydané Opatrenie na mieste podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zák. č. 128/2002 Z. z. znení neskorších predpisov.
V námietkach, ktoré boli správnemu orgánu doručené dňa 16.11.2011 ( dané na poštovú prepravu dňa 11.11.2011) Ing. Marián Medveď, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že im bol doručený zápis z kontroly zo dňa 9.11.2011, ktorým bolo ich spoločnosti uložené opatrenie s termínom vykonania ihneď/ trvalý.
Voči takto stanovenému termínu vykonania podáva námietky:
V poslednom termíne vykonania sú kontrolným orgánom stanovené lehoty a povinnosti v takom rozsahu, ktoré nie je možné vykonať ihneď, pretože spoločnosť je správcom viac ako 1200 bytov, preto vzhľadom na takýto rozsah správy je potrebné, aby kontrolný orgán stanovil na vykonanie týchto povinností spoločnosti primeranú lehotu.
Primeraná lehota je podľa ich názoru pri splnení týchto povinností do 60 dní.
Čo sa týka upozornenia neupierať spotrebiteľovi právo na uplatnenie si reklamácie, s týmto upozornením spoločnosť nemôže súhlasiť, pretože pre každého spotrebiteľa platí náš právny poriadok a ak spotrebiteľ nie je s týmto spokojný, má právo obrátiť sa na súd. V tomto prípade však spotrebiteľ vôbec nevyužil svoje zákonné možnosti a na súd sa neobrátil. Je potrebné si uvedomiť, že stanovenie daného termínu na reklamáciu nie sú nijako obmedzované práva spotrebiteľa, tie sú stanovené ďalšími zákonmi. Skôr cieľom uvedeného je, aby pri zásadných námietkach vlastníkov bytov, napr. žiadosti o prepracovanie vyúčtovania za bytový dom nedošlo ku chaotickej situácii ohľadom nedoplatkov a preplatkov. Prehlasuje, že individuálne právo na uplatnenie reklamácie nie sú dotknuté.
/.
- 7 - P/0314/05/2011
Záverom uvádza, že všetky námietky vlastníka bytu ohľadom si plnenia platieb sú len v zálohovej časti, ktorá by nemala byť predmetom kontroly SOI. Pri skutočnom plnení platieb, vlastník bytu nebol poškodený ani v jednej položke.
Slovenská obchodná inšpekcia, ako správny orgán, sa pri svojej činnosti striktne riadi platnou právnou úpravou, ktorá vymedzuje hranice jej právomoci a kompetencie. Pri svojej kontrolnej činnosti využíva poznatky iných orgánov a podnety spotrebiteľov.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 150/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov je predávajúci – poskytovateľ služby povinný tieto poskytovať spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa nesmie predávajúci – poskytovateľ služby – správca bytov a nebytových priestorov ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu.
Podľa § 8a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov nedodržal správca svoju povinnosť zmenu zmluvy o výkone správy doručiť každému vlastníkovi bytu, ktorého sa zmena týka.
Podľa § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov nedodržal správca svoju povinnosť najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu a zároveň vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa nesmie poskytovateľ služby upierať spotrebiteľovi právo na uplatnenie reklamácie.
Predávajúci – poskytovateľ služby – správca bytov a nebytových priestorov je nositeľom objektívnej zodpovednosti za plnenie všetkých povinností, ktoré pre neho zo zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplývajú.
S účinnosťou od 29.12.2007 je v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov Slovenská obchodná inšpekcia oprávnená kontrolovať dodržiavanie povinností správcu bytov a nebytových priestorov, ktoré sú ustanovené v taxatívne uvedených prípadoch v zmysle zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Názor splnomocneného zástupcu účastníka konania v námietkach zo dňa 11.11.2011, správny orgán cituje:
„... Čo sa týka upozornenia neupierať spotrebiteľovi právo na uplatnenie si reklamácie, s týmto upozornením spoločnosť nemôže súhlasiť, pretože pre každého spotrebiteľa platí náš právny poriadok a ak spotrebiteľ nie je s týmto spokojný, má právo obrátiť sa na súd. V tomto prípade však spotrebiteľ vôbec nevyužil svoje zákonné možnosti a na súd sa neobrátil. Je potrebné si uvedomiť, že stanovenie daného termínu na reklamáciu nie sú nijako obmedzované práva spotrebiteľa, tie sú stanovené ďalšími zákonmi.
/.
- 8 - P/0314/05/2011
Skôr cieľom uvedeného je, aby pri zásadných námietkach vlastníkov bytov, napr. žiadosti o prepracovanie vyúčtovania za bytový dom nedošlo ku chaotickej situácii ohľadom nedoplatkov a preplatkov. Prehlasuje, že individuálne právo na uplatnenie reklamácie nie sú dotknuté“ koniec citátu – nie je lege artis, nakoľko v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, každý vlastník bytu alebo nebytového priestoru má právo na uplatnenie reklamácie poskytovaných služieb a účastník konania je povinný takúto reklamáciu prijať, vydať spotrebiteľovi potvrdenie o uplatnení reklamácie, vybaviť reklamáciu v lehote, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní, v tej istej lehote vydať písomný doklad o vybavení reklamácie a viesť evidenciu o uplatnených reklamáciách, túto na požiadanie orgánu dozoru predložiť na nahliadnutie, pričom evidencia reklamácií musí obsahovať dátum uplatnenia reklamácie, dátum a spôsob jej vybavenia a poradové číslo dokladu o uplatnení reklamácie.
Zákon o ochrane spotrebiteľa má postavenie lex specialis a Občiansky zákonník má postavenie lex generalis.
O spôsobe vybavenia reklamácie rozhoduje predávajúci – poskytovateľ služby – správca bytov a nebytových priestorov v zmysle Občianskeho zákonníka a až vtedy, ak nie je vlastník bytu alebo nebytového priestoru so spôsobom vybavenia spokojný, je oprávnený obrátiť na sa všeobecný súd odporcu, ktorý vo veci meritórne rozhodne.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj v rozhodnutí o podaných námietkach zo dňa 21.11.2011 trval na záväzných pokynoch uvedených na strane 4 inšpekčného záznamu zo dňa 9.11.2011, ktoré boli uložené Opatrením na mieste podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zák. č. 128/2002 Z. z., v znení neskorších predpisov.
Na základe vyššie uvedených skutočností boli námietky zo dňa 11.11.2011, doručené dňa 16.11.2011 neopodstatnené, a preto ich riaditeľka Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj z a m i e t l a .
Súčasne však predĺžila termín na splnenie záväzných pokynov uvedených na strane 4 inšpekčného záznamu zo dňa 9.11.2011 na 60 dní.
Za zistené nedostatky, a tým aj preukázané porušenie zákona citovaného vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, zodpovedá v plnom rozsahu účastník konania, nakoľko v zmysle ustanovenia § 2 písm. b/ bod 1 zák. č. ods. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov je predávajúci, ktorý spotrebiteľovi poskytuje služby, a teda zodpovedá za zistené porušenie zákona – BSS, s.r.o.
Na základe uvedených skutočností bolo účastníkovi konania listom zo dňa 5.10.2011, zaslané oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty, ktoré bolo doručené dňa 10.10.2011.
Spotrebiteľ dopĺňal svoj podnet o ďalšie skutočnosti, a tak dňa 28.10.2011, dňa 9.11.2011 a dňa 22.11.2011 boli vykonané ďalšie došetrenia.
Dňa 11.11.2011 bolo účastníkovi konania oznámené, že v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov sa predlžuje termín na vydanie rozhodnutia na 60 dní.
Dňa 28.11.2011 bola účastníkovi konania zaslaná Oprava a doplnenie oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 5.10.2011, ktorá bola doručená dňa 30.11.2011.
/.
- 9 - P/0314/05/2011
Vo vyjadrení zo dňa 5.8.2011 Ing. Martin Medveď, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že všetky požadované doklady pripravia v dohodnutom termíne, t.j. na 18.8.2011, kedy bude prítomný aj vedúci bytového hospodárstva Milan Snapko.
Vo vyjadrení zo dňa 18.8.2011 Ing. Martin Medveď, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že káblové rozvody sú súčasťou kúpy bytu, pretože predchádzajúci vlastník za zariadenie TKR zaplatil poplatok vo výške 2 000,- SKK ( dôkaz: prvotná zmluva o zriadení TKR). Povinnosťou nového vlastníka je oznámiť prevádzkovateľovi TKR o zrušenie, čo učinil listom zo dňa 31.12.2010. Od tohto dátumu mu nebolo účtované za TKR.
K tomuto vyjadreniu správny orgán uvádza, že spotrebiteľ predložil list zo dňa 4.4.2010, kde žiadal o neúčtovanie tohto poplatok a v odpovedi účastníka konania zo dňa 20.4.2010 sa tejto žiadosti nevenovala žiadna pozornosť. Nie je teda pravdou, že spotrebiteľ požiadal o tom, aby mu nebol poplatok účtovaný až dňa 31.12.2010.
Vo vysvetlivkách zo dňa 20.9.2011 Milan Šnapko, vedúci bytového hospodárstva, uviedol, že list zo dňa 4.4.2010 od sťažovateľa nebol doručený, z toho dôvodu nemohla byť daná odpoveď.
Stanovisko správneho orgánu:
Dňa 4.4.2010 napísal spotrebiteľ účastníkovi konania list, v ktorom napísal, správny orgán cituje:
...ďalej žiadam, aby zo zmluvy boli vyňaté body o dodávke teplej úžitkovej vody, udržiavanie televízno – káblových rozvodov, STA a deratizácia dezinsekcia..“ koniec citátu.
Dňa 20.4.2010 účastník konania napísal list spotrebiteľovi, vybavuje Šnapko Milan, ved. Správy bytov, správny orgán list v celom znení cituje:
„ Vec: Žiadosť
K Vašej žiadosti zo dňa 4.4.2010 Vám oznamujem, že BSS, s.r.o., ako správcovská spoločnosť vôbec nevie s kým komunikuje, nepreukázali ste list vlastníctva a následne nám bolo oznámené, že uskutočňujete úpravu bytu a nik s kompetentných o tom nie je informovaný.
Bývanie v spoločnom dome má určité pravidlá a tie sa musia rešpektovať. Správcu nemusíte rešpektovať, ale následne si nájdite nového správcu, prípadne si založte spoločenstvo vlastníkov bytov a tam môžete určiť nové pravidlá nažívania v spoločnom dome.
Preukázaným návrhom na vklad do katastra, správcovská spoločnosť reagovala správne, a to podpísaním zmluvy o výkone správy. Osobným zničením tejto zmluvy, komunikácia skončila. V Nižnej dňa 20.4.2010, podpísaný: BSS, s.r.o., Správca bytov, otlačok pečiatky a nečitateľný podpis“ koniec citátu.
Z vyššie uvedených písomných dokladov je zrejmé, že spotrebiteľ už prišiel s účastníkom konania do styku ( poznámka o zničení Zmluvy o výkone správy), teda nemohol byť pre neho spotrebiteľ neznámou osobou a taktiež z doslovného znenia tohto list, ktorý vybavovala osoba prítomná pri kontrole dňa 18.8.2011 je zrejmé, že list zo dňa 4.4.2010 bol nielenže doručený účastníkovi konania, ale tento naň aj dňa 20.4.2010 písomne reagoval, a to v zastúpení osoby, ktorá pri kontrole dňa 18.8.2011 napísala do vysvetlivky, že žiadny list nebol doručený, a preto nemohli naň ani reagovať.
/.
- 10 - P/0314/05/2011
V liste zo dňa 19.9.2011, ktorý bol správnemu orgánu doručený dňa 22.9.2011 konateľ spoločnosti uviedol, že nakoľko im bolo oznámené, že spotrebiteľ, ktorý podal podnet a je vlastníkom bytu bytového domu s. č. 505 Nová Doba, Nižná nad Oravou, svoj postoj k spoločnému bývaniu a následne plneniu povinností zákona č. 182/1993 Z. z. zaťažuje i inštitúciu MH SR, tak správnemu orgánu v prílohe zaslal reakciu od vlastníkov bytov adresovanú spotrebiteľovi.
Prílohou sú dva listy, a to:
- výpoveď zmluvy o výkone správy bytového domu č. 505, v ktorom majitelia bytov obytného domu č. 505, Nižná dávajú účastníkovi konania, v súvislosti s jeho výpoveďou zmluvy o výkone správy, na vedomie ich upozornenie pre sťažovateľov,
- list majiteľovi bytov obytného domu č. 505, Nižná spotrebiteľovi, ktorý podal podnet.
V liste zo dňa 10.10.2011, ktorý bol správnemu orgánu doručený dňa 13.10.2011, konateľ uviedol, že začatie správneho konania považuje za predčasné., a to z týchto dôvodov:
- vlastníci bytového domu č. 505, Nižná majú uzavretú zmluvu o zriadení a prevádzke TKR. Túto zmluvu číslo 82656555/99 mal uzavretú aj právny predchodca sťažovateľa.
- Podľa článku VIII. Bod 8 tejto zmluvy ak právo užívať priestory, v ktorých sa prípojka nachádza, prechádza na inú osobu, ktorá je oprávnená, ak sa prípojka neodstaví, vstúpiť do terajšej zmluvy o pripojení, ak o to požiada a včas uhradí cenu za prehlásenie, stáva sa účastníkom.
- Pretože sťažovateľ nepožiadal o vstup do terajšej zmluvy, ani nezaplatil cenu za prehlásenie, nestal sa účastníkom zmluvy horeuvedeného čísla, s preto nemá oprávnenie žiadať o úpravu tejto zmluvy.
Vyjadrenie správneho orgánu:
Právna situácia je teda nasledovná: účastník konania uzavrel s pôvodným vlastníkom bytu číslo 5 v Novej Dobe č. 505, Nižná Zmluvu číslo 82656555/99 o zriadení a prevádzke TKR. Nový vlastník bytu, ktorého vlastnícke právo vzniklo dňa 15.3.2010, a to zápisom do katastra nehnuteľností, dňa 4.4.2010 požiadal účastníka konania o, správny orgán cituje:
... ...ďalej žiadam, aby zo zmluvy boli vyňaté body o dodávke teplej úžitkovej vody, udržiavanie televízno – káblových rozvodov, STA a deratizácia dezinsekcia..“ koniec citátu.
Splnomocnený zástupca účastníka konania uvádza, že prípojka prechádza na inú osobu, ktorá je oprávnená ( nového vlastníka), ak sa prípojka neodstaví, nový vlastník bytu požiada o vstúpenie do pôvodnej zmluvy namiesto pôvodného vlastníka bytu a ešte aj účastníkovi konania zaplatí za toto prehlásenie.
Ako vyplýva z predložených dôkazov, oprávnenosť účtovania úhrad spojených s užívaním bytu číslo 5 v Novej Dobe č. 505, Nižná vzniklo 1.4.2010, nakoľko k zápisu vlastníckeho práva došlo dňa 15.3.2010 a spotrebiteľ hneď dňa 4.4.2010 žiadal vyňať zo zmluvy o výkone správy udržiavanie TKR a STA. Svoj úmysel nevstupovať do pôvodnej zmluvy o zriadení a prevádzke TKR už nemohol vyjadriť jasnejšie aj napriek tomu, že účastník konania o tejto skutočnosti vedel, vyúčtoval mu vo vyúčtovaní čiastku 36,50 €.
/.
- 11 - P/0314/05/2011
Vo vyjadrení zo dňa 11.10.2011, ktoré bolo správnemu orgánu doručené dňa 17.10.2011, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že spotrebiteľ v liste zo dňa 4.4.2011 žiadal o vyňatie bodu udržiavanie televízneho rozvodu a nie dodávku televízno – káblového rozvodu, ako je uzavretá zmluva pod číslom 8265655/99.
- vyjadrenie zo strany správcu bolo plne v súlade s dotazom neoprávnenej požiadavkami tohto odstavcu. Zmluvu o výkone správy zničil osobne za prítomnosti troch pracovníkov BSS, s.r.o. a jeho následným odchodom sa mu už zmluva o prevádzkovaní TKR nemohla dať podpísať.
- Vo vyúčtovaní za rok 2010 mu bola účtovaná suma vo výške 36,50 € a nie 43,80 €, správny orgán na základe tejto pripomienky zmenil sumu 43,80 € a sumu správnu 36,50 €. Prípadné nejasnosti z vyúčtovania mal vlastník bytu právo sa odvolať do 15 dní, čo neučinil,
- Odpojenie TKR požiadal v 12. mesiaci 2010, čo pre rok 2011 akceptovali,
- Záverom pripomína, že k žiadnemu poškodeniu vlastníka bytu nedošlo, čím toto oznámenie o začatí správneho konania je predčasné a podľa jeho názoru neopodstatnené.
Stanovisko správneho orgánu:
Pokiaľ sa týka zmluvy o výkone správy, skúmanie či spotrebiteľ zmluvu roztrhal alebo inak zničil, nepatrí do právomoci a kompetencie orgánu štátnej správy. K zmluve o výkone správy sa v tomto zmysle a v tomto bode správny orgán nevyjadruje, ale len zdôrazňuje, že v zmysle ustanovenia § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov je správca povinný doručiť schválenú zmluvu alebo jej zmenu každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Splnenie tejto povinnosti účastník konania správnemu orgánu nepreukázal, nepredložil žiadny právne relevantný dôkaz, že doručil zmenu zmluvy o výkone správy v súvislosti so zmenou zmluvnej strany.
Čo sa týka poznámky o udržiavaní TKR a STA správny orgán nesúhlasí, že spotrebiteľ – vlastník bytu č. 5 v Novej Dobe č. 505, Nižná bol účastníkom zmluvy o zriadení a prevádzkovaní TKR, a teda mal pripomienky len k technickej časti udržiavania TKR a STA. Spotrebiteľ s poskytovateľom služby TKR žiadnu zmluvu neuzavrel, stále bola uzavretá len pôvodná zmluva s pôvodným vlastníkom a neexistoval žiadny právny dôvod, na základe ktorého bol poplatok vo výške 36,50 € účtovaný.
Čo sa týka vyúčtovania za rok 2010 zo dňa 23.5.2011 za obdobie od 28.2.2010 do 31.12.2010 pre byt č. 5 v Novej Dobe č. 505, Nižná bolo vyúčtovaných 36,50 € za televízny kábel. rozvod.
Až v opakovanom vyúčtovaní za rok 2010 zo dňa 12.10.2011, ale stále od 28.2.2011 do 31.12.2011 bol stav v tejto položke: O ( nula), čím sa znížila aj celková položka z 248,42 € na 211,92 €.
Správny orgán ešte v danej veci podotýka, že opravu vyúčtovania vykonal účastník konania nie z vlastného popudu, ale na základe Rozsudku Okresného súdu v Námestove číslo 8C/227/2010-99 zo dňa 9.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 1.4.2011.
Vo vyjadrení zo dňa 18.10.2011, ktoré bolo správnemu orgánu doručené dňa 21.10.2011, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že v prílohe listu zasiela zápis z domovej schôdze vlastníkov bytového domu Nová doba 505, Nižná, kde vlastníci odsúhlasili schválenie fondu opráv na údržbu bytového domu.
/.
- 12 - P/0314/05/2011
Správny orgán uvádza, že je predložená fotokópia zápisnice z 5. apríla 2008, na ktorej bol prejednaný aj bod 2/ - zvýšenie fondu opráv zo 7,- SKK na 10,- SKK od 1. 7.2008.
Vo vyjadrení zo dňa 28.10.2011 Ing. Marián Medveď, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že v liste zo dňa 4.4.2011 žiada v zmluve o výkone správy vypustiť o. i. aj údržbu STA a káblových rozvodov, preto aj odpoveď bola smerovaná k daným skutočnostiam. Na základe rozporným stanoviskám (?) dal rozhodnutie na prepracovanie vyúčtovania za rok 2010, v ktorom nie je účtovaná položka TKR a bude vedená ako samostatná položka pre ďalšie prípadné vymáhanie.
Vo vyjadrení zo dňa 9.11.2011 Ing. Marián Medveď, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že BSS, s.r.o. podá námietku.
Stanovisko správneho orgánu:
Rozhodnutie o podaných námietkach zo dňa 21.11.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2011, námietky účastníka konania boli zamietnuté.
Rozhodnutie o námietkach je nedeliteľnou súčasťou spisu číslo P/0314/05/2011.
Vo vyjadrení zo dňa 22.11.2011 Ing.Marián Medveď, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že s zápisom súhlasí.
V liste zo dňa 28.11.2011, ktorý bol správnemu orgánu doručený dňa 1.12.2011 konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania požiadal správny orgán o vysvetlenie:
- úloha: neukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, t. j. účtovať poplatok za šírenie TV signálu bez uzatvorenej zmluvy s užívateľom. Táto úloha je pre účastníka konania nejasná a z jej obsahu nevyplýva spôsob jej splnenia, či sa jedná o plnenie do budúcnosti, pretože pri kontrole už bola užívateľovi táto služba zrušená,
- úloha: doručiť vlastníkovi zmluvu o výkone správy. Pri kontrole bol kontrolný orgán informovaný o spôsobe doručenia zmluvy o výkone správy. Pracovníci však netrvali na vyhotovení kópií. Touto cestou ich správnemu orgánu predkladá. Podotýka, že na OR PZ Tvrdošín sa nachádza trestné oznámenie spotrebiteľa, ktorý podal podnet aj na správny orgán, na ich právnu zástupkyňu z dôvodu, že mu doručila do vlastných rúk zmluvu o výkone správy. Pýta sa, akým spôsobom má spoločnosť túto úlohu splniť,
- úloha: najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. Spoločnosť v súlade s ustanovením § 8a ods. 2 každý rok predkladá všetkým vlastníkom bytov v bytových domoch, ktoré spravuje, správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok v súlade s ustanovením § 8 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z., prostredníctvom zástupcov vlastníkov bytov – domovníkov.
Zákon striktne neprikazuje túto správu doručiť každému vlastníkovi bytu. Keďže spoločnosť tieto správy, ktoré sú dosť objemné, každý rok odovzdáva zástupcom vlastníkom bytov na oboznámenie na schôdzi vlastníkov bytov. Tento spôsob predkladania nie je v rozpore so zákonom a kontrolný orgán bol informovaný o spôsobe predkladania správy o činnosti.
Tento list posielajú len za účelom správneho výkladu plnenia uložených úloh, aby pri následnej kontrole nedošlo k nejasnostiam.
/.
- 13 - P/0314/05/2011
Stanovisko správneho orgánu:
V zmysle oprávnení vyplývajúcich z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa správny orgán kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov, medzi ktoré patrí aj zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, zisťuje nedostatky a podľa § 6 ods. 1 písm. d/ nariaďuje záväznými pokynmi kontrolovanej osobe vykonať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, a to ako týkajúce sa zistených nedostatkov, ako aj týkajúcich sa zabránenia ich vzniku v budúcnosti.
Správu o svojej činnosti má účastník konania povinnosť predložiť v termíne do 31. mája nasledujúceho roka vlastníkom bytov a túto skutočnosť je povinný správnemu orgánu preukázať. Nejde teda o doručenie každému vlastníkovi bytu a o oboznámenie každého vlastníka bytu so správou o činnosti. Každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru je účastník konania povinný vykonať vyúčtovanie v tej istej lehote.
Vo vyjadrení zo dňa 5.12.2011 konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že spoločnosť ako správca a kontrolovaný subjekt predpokladá, že predmetom kontroly mali byť zmluvy o výkone správy platné v čase kontroly. V čase kontroly, ktorá bola v ich spoločnosti vykonávaná od 5.8.2011 do 22.11.2011 boli v platnosti zmluvy platné od 1.1.2011. Z obsahu listu zo dňa 28.11.2011 vyplýva, že predmetom kontroly kontrolného orgánu, ako aj následne prijatých opatrení na nápravu sú zmluvy o výkone správy, ktoré boli platné pred 1.1.2011. Vyplýva to z dátumov, ktoré sú uvedené v tomto liste.
Podotýka, že niektoré nedostatky (TKR) boli v priebehu kontroly vyriešené, napriek tomu sa kontrolný orgán nimi v liste zaoberá.
Nemôže súhlasiť s upozornením správneho orgánu, že spoločnosť porušila ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko kontrolný orgán nenašiel v postupe spoločnosti žiadnu chybu.
Čo sa týka platieb mesačne vopred všetko zariadil, ale následne od spotrebiteľa dostali už list, že ako si to dovoľujú vyberať preddavky 13 krát ročne. Vlastníci sami sa dohodli o spôsobe platenia preddavkov a oni to len, ako správca, rešpektovali.
Čo sa týka predkladania správ o činnosti túto si plnia podľa § 8 ods. 5 a zákon neporušujú, ako to uviedli aj MF SR. Všetci zástupcovia potvrdia dodaní týchto materiálov s tým,. Že sú poučení o ich zverejňovaní a nástenných tabuliach.
Stanovisko právneho orgánu:
Pri kontrolách správny orgán zisťuje, či skutočný stav zodpovedá stavu, ktorý je predpísaný zákonom – zákon o vlastníctve bytov ako lex specialis a zákon o ochrane spotrebiteľa ako lex generalis.
V zmysle ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa možno pokutu uložiť do jedného roka odo dňa, keď orgán dozoru zistil porušenie povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do 3 rokov podľa § 24 ods. 1 ods. 3 a do 10 rokov podľa odseku 2 odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
Čo sa týka platenia mesačných záloh, ustanovenie o tom, že sa preddavky majú platiť mesačne vopred bola taxatívne stanovená zákonom a v takomto prípade nie je dohoda s vlastníkmi lege artis, ale contra legem.
S statnými skutočnosťami sa správy orgán už zaoberal vyššie.
/.
- 14 - P/0314/05/2011
Slovenská obchodná inšpekcia, ako orgán štátnej správy, sa pri svojej kontrolnej činnosti striktne riadi platnou právnou úpravou, ktorá vymedzuje hranice jej právomoci a kompetencie.
V zmysle ustanovenia § 8a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov je správca povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis - § 46 Občianskeho súdneho poriadku, kde sa uvádza:
„ Doručuje sa spravidla poštou. Súd môže však podľa okolností doručiť písomnosť sám alebo prostredníctvom orgánu obce alebo príslušného policajného zboru a v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi aj prostredníctvom ministerstva spravodlivosti“.
Správny orgán sa podrobne a dôkladne zaoberal spotrebiteľským podnetom evidovaným pod číslom P-440/2011, skutkovými zisteniami uvedenými v inšpekčných záznamoch zo dňa 5.8.2011, dňa 18.8.2011, dňa 20.9.2011, dňa 28.10.2011, dňa 9.11.2011 a dňa 22.11.2011, vyjadrením Milana Šnapku, vedúceho bytového hospodárstva, ako aj vyjadreniami splnomocneného zástupcu účastníka konania zo dňa 5.8.2011, dňa 18.8.2011, dňa 19.9.2011, dňa 10.10.2011, dňa 11.10.2011, dňa 18.10.2011, dňa 28.10.2011, dňa 9.11.2011, dňa 28.11.2011 a dňa 5.12.2011, považuje skutkový stav za objektívne prešetrený a riadne zdokumentovaný a pri jeho subsumpcii pod príslušné právne normy zákona o ochrane spotrebiteľa vychádzal aj z právneho názoru Okresného súdu Námestove číslo 8C/2207/2010 - 11 a Krajského súdu v Žiline číslo 20S/93/2010-39.
Správny orgán na tomto základe uložil účastníkovi konania pokutu, ktorá zodpovedá plne rozsahu a významu zistených nedostatkov, neposkytnutiu žiadnych právne relevantných dôkazov, že k porušeniu povinnosti v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a zákona o ochrane spotrebiteľa nedošlo, ako aj tých skutočností, že spotrebiteľ bol nútený obrátiť sa na orgán štátnej správy, aby tento ochránil ich práva a právom chránené záujmy.
Ako predávajúci - poskytovateľ služieb – správca bytov a nebytových priestorov podľa § 2 písm. b/ bod 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov je BSS, s.r.o. v zmysle ustanovení § 4 ods. 1 písm. h/, § 4 ods. 2 písm. a/ a § 4 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 vyššie citovanej právnej úpravy, povinná zabezpečiť poskytovanie služieb správcu bytov a nebytových priestorov v zmysle zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie, nesmie spotrebiteľovi ukladať povinnosti bez právneho dôvodu, teda bez zmluvy a nesmie upierať spotrebiteľovi právo na reklamáciu.
Rozhodujúcim pre konštatovanie, či bol zákon dodržaný, alebo porušený, je stav zistený v čase kontrol.
Tým bol porušený § 4 ods. 1 písm. h/, § 4 ods. 2 písm. a/ a § 4 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Na základe § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sa pri určení pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
/.
- 15 - P/0314/05/2011
Predávajúci – poskytovateľ služieb – správca bytov a nebytových priestorov svojim konaním, teda nerešpektovaním povinností správcu doručiť spotrebiteľovi Zmluvu o výkone správy, porušil § 8a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v spôsobe účtovania, dať do súladu Zmluvu o výkone správy s požiadavkami novely zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov o spôsobe platenia preddavkov a predložiť vlastníkovi bytu č. 5 v Novej Dobe č. 505, Nižná správu o svojej činnosti do 31. mája za predchádzajúci rok, t. j. za rok 2010 neposkytoval služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie.
Ďalšieho porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa sa účastník konania dopustil tým, že nezabezpečil právny rámec na poskytovanie a prevádzkovanie základného súboru televíznych a rozhlasových programov, teda neuzavrel zmluvu s novým vlastníkom bytu, hoci mu bola zmena vo vlastníckych pomeroch známa, čoho dôkazom je aj tá skutočnosť, že vyúčtoval spotrebiteľovi – novému vlastníkovi vo vyúčtovaní zo dňa 23.5.2010 poplatok vo výške 36,50 €.
Práva spotrebiteľa boli porušené aj tým, že účastník konania upieral a obmedzoval právo spotrebiteľa na uplatnenie reklamácie jej opodstatnenosťou a lehotou 15 dní od doručenia vyúčtovania.
Z hľadiska miery zavinenia správny orgán prihliadol i na tú skutočnosť, že účastník konania ako predávajúci, ktorý poskytuje služby konečnému spotrebiteľovi, nesie objektívnu zodpovednosť za dodržanie všetkých zákonom stanovených podmienok poskytovania služieb bez ohľadu na okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ako príslušný správny orgán, preskúmal podkladový materiál v predmetnej veci v celom rozsahu a dospel k záveru, že protiprávny skutkový stav bol v tomto prípade spoľahlivo preskúmaný.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj v zmysle § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov ukladá predávajúcemu – poskytovateľovi služieb, ktorý porušil svoje povinnosti pokutu až do výšky 66 387,83 €.
Keďže správny orgán napriek uvedenému uložil pokutu vo výrazne spodnej hranicu zákonnej sadzby, má za to, že pokuta uložená v tejto výške je vzhľadom na jej represívno-výchovnú a preventívnu funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská, pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.
P O U Č E N I E :
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia, prostredníctvom Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcieso sídlom v Bratislave. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom len za predpokladu, ak pôjde o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudne právoplatnosť.
r o z h o d o l takto:
účastníkovi konania: BSS, s.r.o., Závodná 459, 027 43 Nižná
kontroly boli vykonané v sídle účastníka konania: Závodná 459, Nižná
dátumy kontrol: 5.8.2011, 18.8.2011, 20.9.2011, 28.10.2011, 9.11.2011
a 22.11.2011
IČ:
pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 1 písm. h/ - v zmysle ktorého predávajúci – poskytovateľ služby – správca bytov a nebytových priestorov je povinný zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktoré umožňuje ich riadne vykonávanie, keď kontrolami dňa 5.8.2011, dňa 18.8.2011, dňa 20.9.2011, dňa 28.10.2011, dňa 9.11.2011 a dňa 22.11.2011 bolo zistené, že poskytovateľ služieb – správca bytov v zmluve o výkone správy zo dňa 1.1.2010 nesprávne uviedol, že:
- správca vypočíta vlastníkom výšku mesačných preddavkov za dodávku tepla a teplej vody, dodávku vody z verejných vodovodov, odvádzanie odpadových vôd a dažďových vôd, osvetlenie spoločných častí bytového domu a spoločných zariadení domu, poistenie bytového domu, havarijnú službu, deratizáciu a dezinsekciu a tieto mesačné preddavky sa mali správcovi platiť mesačne, najneskôr do posledného dňa bežného mesiaca, aj keď novelou zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, bola správcovi uložená povinnosť v zmluve o výkone správy dohodnúť s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov zmenu spôsobu úhradu z mesačne na mesačne vopred, túto povinnosť mal správca od 1.7.2007,
/.
- 2 - P/0314/05/2011
- predávajúci – poskytovateľ služieb – správca bytov a nebytových priestorov nesprávne vypočítal vlastníkovi bytu číslo 5 v Novej Dobe č. 505 v Nižnej povinnosť uhrádzať náklady do fondu prevádzky, údržby a opráv od 15. marca 2010, pričom ale k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prišlo až 15. marca 2010 a právna povinnosť uhrádzať preddavok novému vlastníkovi vznikla až 1. dňom mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, teda od 1. apríla 2010,
- dňom vkladu do katastra nehnuteľností, teda dňom 15. marca 2010 však nový vlastník pristúpil k Zmluve o výkone správy, ktorá bola odsúhlasená nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, stala sa všeobecne záväznou pre tento bytový dom, spotrebiteľ sa stal jej zmluvnou stranou, hoci so všetkými jej ustanoveniami nesúhlasil, ale na všeobecný súd odporcu sa neobrátil. Predávajúci - poskytoval služieb - správca bytov a nebytových priestorov však nezaslal spotrebiteľovi zmenu Zmluvy o výkone správy, čo je povinný v zmysle ustanovenia § 8a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov nakoľko zmenou subjektu došlo aj ku zmene Zmluvu o výkone správy,
- ďalej predávajúci – poskytovateľ služieb – správca bytov a nebytových priestorov porušil svoju povinnosť predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov správu o svojej činnosti, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o ostatných významných skutočnostiach, ktorú súvisia so správou domu v zmysle ustanovenia § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., nakoľko takáto správa vlastníkovi bytu číslo 5, Nová Doba č. 505, Nižná predložená nebola,
pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa - keď kontrolami dňa 5.8.2011, dňa 18.8.2011, dňa 20.9.2011, dňa 9.11.2011 a dňa 22.11.2011 bolo zistené, že hoci nový vlastník byt č. 5 v Novej Dobe č. 505, Nižná neuzavrel s predávajúcim – poskytovateľom služieb – správcom bytov a nebytových priestorov Zmluvu o prevádzkovaní televíznych káblových rozvodov, neakceptoval list spotrebiteľa zo dňa 14.4.2010, v ktorom spotrebiteľ žiadal vyňatie tejto položka z účtovania za byt, na túto požiadavku spotrebiteľa vôbec nereagoval, a to ani v liste zo dňa 20.4.2010, no vo vyúčtovaní za rok 2010 účtoval za tieto služby čiastku 36,50 €,
pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa - v zmysle ktorého predávajúci - poskytovateľ služby nesmie ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, keď kontrolami dňa 5.8.2011, dňa 18.8.2011, dňa 20.9.2011, dňa 28.10.2011, dňa 9.11.2011 a dňa 22.11.2011 bolo zistené, že v zmluve o výkone správy zo dňa 1.1.2010 bolo uvedené, že vyúčtovaním zistený preplatok je vlastník povinný zaplatiť správcovi do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania, ak neuplatňuje oprávnenú reklamáciu a vo vyúčtovaní dodávky tepla, vodného a stočného a ostatných služieb spojených s užívaním bytu za rok 2010 bolo uvedené, že „... nejasnosti z vyúčtovania uplatnite do 15 dní. Po tomto termíne reklamácie nebudú akceptované.
/.
- 3 - P/0314/05/2011
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov
u k l a d á
účastníkovi konania podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pokutu vo výške 600,- €, slovom šesťsto eur, ktorú je účastník konania povinný (á) zaplatiť do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty priloženou poštovou poukážkou, resp. príkazom na úhradu na účet: vedený v Štátnej pokladnici, č. ú: 7000065068/8180, VS-03140511.
O d ô v o d n e n i e
Dňa 5.8.2011, dňa 18.8.2011, dňa 20.9.2011, dňa 28.10.2011, dňa 9.11.2011 a dňa 22.11.2011 vykonali inšpektori Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj kontroly v sídle účastníka konania BSS, s.r.o., Závodná 459, Nižná pri šetrení spotrebiteľského podnetu evidovaného pod číslom P – 440/2011, pri ktorých boli zistené nedostatky, za ktoré zodpovedá účastník konania ako predávajúci – poskytovateľ služieb – správca bytov a nebytových priestorov.
Nezabezpečili ste dodržanie povinností predávajúceho, poskytovateľa služby – správcu bytov a nebytových priestorov:
Podľa § 4 ods. 1 písm. h/ zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci – poskytovateľ služby je povinný poskytovanie služieb zabezpečiť spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie.
Kontrolami bolo zistené, že účastník konania je poskytovateľom služieb a správcom bytov a nebytových priestorov v zmysle zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov v bytovom dome Nová Doba č. 505, Nižná.
V zmluve o výkone správy zo dňa 1.1.2011 bolo nesprávne uvedené, že:
- správca vypočíta vlastníkom výšku mesačných preddavkov za plnenia uvedené
v odseku 2 písm. b/ - dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody z verejných
vodovodov, odvádzanie odpadových vôd a dažďových vôd, osvetlenie spoločných častí bytového domu a spoločných zariadení bytového domu, poistenie bytového domu, havarijnú službu, deratizáciu a dezinsekciu. Mesačné preddavky mali vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uhrádzať správcovi mesačne, najneskôr do posledného dňa bežného mesiaca, čo však nezodpovedá zákonu č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktorý novelou zákona stanovil, že zmluvy o výkone správy uzavreté po 1. júli 2007 musia zodpovedať požiadavke zákona, t. j. že úhrady za plnenia a preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníci uhrádzajú mesačne vopred. Účastník konania nesplnil svoju povinnosť, zmluvu o výkone správy domu Nová Doba č. 505 uzavrel dňa 1.1.2011 a neuviedol v tejto zmluve o výkone správy povinnosť platiť vopred,
/.
- 4 - P/0314/05/2011
- predchádzajúci vlastník bytu č. 5 v Novej Dobe č. 505, Nižná vykonal úhradu za plnenia a poukázal preddavok do fondu prevádzky, údržby a opráv za mesiac február 2010 a nakoľko zmluva nebola upravená v zmysle novelizácie zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci neplatili vopred, platba teda bola len za február 2010 a na strane starého vlastníka nebol vykázaný žiadny nedoplatok, hoci k prepisu vlastníckeho práva na nového majiteľa bytu č. 5 v Novej Dobe č. 505, Nižná došlo až dňa 15.3.2010 a právna povinnosť platiť uhrádzať preddavok, novému vlastníkovi vznikla až 1. dňom mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, v tomto prípade od 1. apríla 2010. Nedoplatky do tohto termínu mal znášať predávajúci – pôvodný vlastník bytu č. 5, Nová Doba č. 505, Nižná,
- dňom vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, t. j. dňom 15.3.2010 sa spotrebiteľ stal novým vlastníkom bytu č. 5, Nová Doba č. 505, Nižná a ex lege pristúpil k zmluve o výkone správy namiesto pôvodného vlastníka, ktorá bola odsúhlasená nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Takáto zmluva o výkone správy je všeobecne záväzná, a to nielen pre tú stanovenú väčšinu vlastníkov, ale aj pre tých, ktorí predstavujú minoritu, domovej schôdze sa nezúčastnili, boli neaktívni, ale aj pre tých, ktorí zmluvu nepodpísali a s jej obsahom nesúhlasia. K rozhodovaniu v týchto otázkach je kompetentný len všeobecný súd odporcu a správny orgán sleduje len plnenie povinností správcu z hľadiska zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V zmysle ustanovenia § 8a ods. 1 tohto zákona predávajúci – správca – poskytovateľ služieb nepreukázal doručenie zmeny zmluvy o výkone správy pri zmene jednej zo taxatívne stanovených náležitostí, akou je zmena subjektu zmluvy novému vlastníkovi,
- účastník konania v zmluve o výkone správy nesplnil všetky povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú z ustanovenia § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a to predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v termíne do 31.5.2011 správu o svojej činnosti, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia do správou domu za rok 2010. Relevantný dôkaz, že účastník konania predložil novému vlastníkovi bytu č. 5, Nová Doba č. 505, Nižná správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok, nebol predložený.
Týmto konaním účastník konania neposkytoval spotrebiteľom služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci – poskytovateľ služby nesmie spotrebiteľovi ukladať povinnosti bez právneho dôvodu.
- Nový vlastník bytu číslo 5 dňa 20. januára 2011 prevzal Zmluvu o výkone správy, ale s týmto novým vlastníkom bytu číslo 5, Nová Doba č. 505, Nižná účastník konania neuzavrel novú Zmluvu o prevádzkovaní televíznych káblových rozvodov, neakceptoval list zo dňa 4.4.2010, v ktorom spotrebiteľ žiadal o vyňatie bodov o dodávke televízno - káblových rozvodov a vo svojej odpovedi na tento list zo dňa 20.4.2010 sa k tomuto bodu vôbec nevyjadril,
/.
- 5 - P/0314/05/2011
- S novým majiteľom – spotrebiteľom, ktorý byt kúpil v roku 2010, nebola uzavretá Zmluva prevádzkovaní televíznych káblových rozvodov, ale vo vyúčtovaní za rok 2010 účtoval účastník konania spotrebiteľovi čiastku 36,50 €,
Týmto konaním teda účastník konania ako správca bytov a nebytových priestorov ukladal spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu.
Na základe kontrol dňa 5.8.2011, dňa 18.8.2011 a dňa 20.9.2011 bolo vypracované Oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 5.10.2011, ktoré bolo účastníkovi konania doručené dňa 10.10.2011.
Dňa 16.11.2011 boli správnemu orgánu doručené námietky k uloženému opatreniu z kontroly dňa 9.11.2011.
Dňa 21.11.2011 vydal správny orgán Rozhodnutie o podaných námietkach, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2011.
Rozhodnutie o podaných námietkach je nedeliteľnou súčasťou spisu číslo P/0314/05/2011.
V Rozhodnutí o podaných námietkach zo dňa 21.11.2011 je uvedené:
Dňa 5.8.2011, dňa 18.8.2011, dňa 20.9.2011, dňa 28.10.2011 a dňa 9.11.2011 v sídle účastníka konania BSS, s.r.o., Závodná 459, Nižná, pri šetrení spotrebiteľského podnetu evidovaného pod číslom P – 440/2011, vykonali inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie kontroly, pri ktorých bolo zistené, že účastník konania ako správca bytového domu bytu číslo 5, Nová doba 505, Nižná porušil zákon o ochrane spotrebiteľa, a to tým, že
- nezabezpečil vykonávanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. h/ zákona o ochrane spotrebiteľa, keď
- porušil ustanovenie § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov tým, že nedoručil novému vlastníkovi bytu písomnú Zmluvu o výkone správy, nakoľko došlo k zmene pôvodnej zmluvy tým, že sa zmenili zmluvné strany,
- účastník konania ďalej porušil svoju povinnosť, a to uviesť zmluvy o výkone správy do súladu so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v termíne najneskôr do 31. decembra 2007 v tomto prípade v tom zmysle, aby vlastníci bytov a nebytových priestorov uhrádzali úhrady za plnenia mesačne vopred a nie, ako je to u účastníka konania : vlastník je povinný poukazovať správcovi platby mesačne, najneskôr do posledného dňa bežného mesiaca, preddavky sa teda podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov platia mesačne vopred podľa § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov,
- nedodržal svoju povinnosť v zmysle ustanovenia § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu,
/.
- 6 - P/0314/05/2011
- spotrebiteľovi ukladal povinnosti bez právneho dôvodu podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa, keď
–účtoval spotrebiteľovi poplatok za šírenie TV signálu, hoci so spotrebiteľom nemal uzavretú žiadnu zmluvu,
- požadoval od spotrebiteľa platbu za služby spojené s užívaním bytu číslo 5, Nová doba č. 505, Nižná mesiac marec 2010 a platenie príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv a odmenu za domovníka za mesiac marec 2010, hoci vlastnícke právo spotrebiteľa vzniklo až jeho zápisom do katastra nehnuteľností s účinnosťou od 15.3.2010 a jeho povinnosť hradiť služby spojené s užívaním bytu vznikla až prvý deň mesiaca nasledujúceho po zápise vlastníckeho práva do KN, t. j. dňa 1.4.2010, povinnosť zaplatiť za mesiac marec 2010 mal predchádzajúci majiteľ,
- upieral spotrebiteľovi právo podľa § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa na uplatnenie reklamácie podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa, keď
- vo vyúčtovaní za rok 2010 uviedol: nejasnosti z vyúčtovania uplatnite do 15 dní. Po tomto termíne reklamácie nebudú akceptované.
Podnikateľský subjekt ako predávajúci – poskytovateľ služby – správca bytov teda nedodržal § 4 ods. 1 písm. h/, § 4 ods. 2 písm. a/ a § 4 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Na základe týchto skutočností dňa 6.10.2011 bolo vydané Opatrenie na mieste podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zák. č. 128/2002 Z. z. znení neskorších predpisov.
V námietkach, ktoré boli správnemu orgánu doručené dňa 16.11.2011 ( dané na poštovú prepravu dňa 11.11.2011) Ing. Marián Medveď, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že im bol doručený zápis z kontroly zo dňa 9.11.2011, ktorým bolo ich spoločnosti uložené opatrenie s termínom vykonania ihneď/ trvalý.
Voči takto stanovenému termínu vykonania podáva námietky:
V poslednom termíne vykonania sú kontrolným orgánom stanovené lehoty a povinnosti v takom rozsahu, ktoré nie je možné vykonať ihneď, pretože spoločnosť je správcom viac ako 1200 bytov, preto vzhľadom na takýto rozsah správy je potrebné, aby kontrolný orgán stanovil na vykonanie týchto povinností spoločnosti primeranú lehotu.
Primeraná lehota je podľa ich názoru pri splnení týchto povinností do 60 dní.
Čo sa týka upozornenia neupierať spotrebiteľovi právo na uplatnenie si reklamácie, s týmto upozornením spoločnosť nemôže súhlasiť, pretože pre každého spotrebiteľa platí náš právny poriadok a ak spotrebiteľ nie je s týmto spokojný, má právo obrátiť sa na súd. V tomto prípade však spotrebiteľ vôbec nevyužil svoje zákonné možnosti a na súd sa neobrátil. Je potrebné si uvedomiť, že stanovenie daného termínu na reklamáciu nie sú nijako obmedzované práva spotrebiteľa, tie sú stanovené ďalšími zákonmi. Skôr cieľom uvedeného je, aby pri zásadných námietkach vlastníkov bytov, napr. žiadosti o prepracovanie vyúčtovania za bytový dom nedošlo ku chaotickej situácii ohľadom nedoplatkov a preplatkov. Prehlasuje, že individuálne právo na uplatnenie reklamácie nie sú dotknuté.
/.
- 7 - P/0314/05/2011
Záverom uvádza, že všetky námietky vlastníka bytu ohľadom si plnenia platieb sú len v zálohovej časti, ktorá by nemala byť predmetom kontroly SOI. Pri skutočnom plnení platieb, vlastník bytu nebol poškodený ani v jednej položke.
Slovenská obchodná inšpekcia, ako správny orgán, sa pri svojej činnosti striktne riadi platnou právnou úpravou, ktorá vymedzuje hranice jej právomoci a kompetencie. Pri svojej kontrolnej činnosti využíva poznatky iných orgánov a podnety spotrebiteľov.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 150/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov je predávajúci – poskytovateľ služby povinný tieto poskytovať spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa nesmie predávajúci – poskytovateľ služby – správca bytov a nebytových priestorov ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu.
Podľa § 8a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov nedodržal správca svoju povinnosť zmenu zmluvy o výkone správy doručiť každému vlastníkovi bytu, ktorého sa zmena týka.
Podľa § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov nedodržal správca svoju povinnosť najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu a zároveň vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa nesmie poskytovateľ služby upierať spotrebiteľovi právo na uplatnenie reklamácie.
Predávajúci – poskytovateľ služby – správca bytov a nebytových priestorov je nositeľom objektívnej zodpovednosti za plnenie všetkých povinností, ktoré pre neho zo zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplývajú.
S účinnosťou od 29.12.2007 je v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov Slovenská obchodná inšpekcia oprávnená kontrolovať dodržiavanie povinností správcu bytov a nebytových priestorov, ktoré sú ustanovené v taxatívne uvedených prípadoch v zmysle zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Názor splnomocneného zástupcu účastníka konania v námietkach zo dňa 11.11.2011, správny orgán cituje:
„... Čo sa týka upozornenia neupierať spotrebiteľovi právo na uplatnenie si reklamácie, s týmto upozornením spoločnosť nemôže súhlasiť, pretože pre každého spotrebiteľa platí náš právny poriadok a ak spotrebiteľ nie je s týmto spokojný, má právo obrátiť sa na súd. V tomto prípade však spotrebiteľ vôbec nevyužil svoje zákonné možnosti a na súd sa neobrátil. Je potrebné si uvedomiť, že stanovenie daného termínu na reklamáciu nie sú nijako obmedzované práva spotrebiteľa, tie sú stanovené ďalšími zákonmi.
/.
- 8 - P/0314/05/2011
Skôr cieľom uvedeného je, aby pri zásadných námietkach vlastníkov bytov, napr. žiadosti o prepracovanie vyúčtovania za bytový dom nedošlo ku chaotickej situácii ohľadom nedoplatkov a preplatkov. Prehlasuje, že individuálne právo na uplatnenie reklamácie nie sú dotknuté“ koniec citátu – nie je lege artis, nakoľko v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, každý vlastník bytu alebo nebytového priestoru má právo na uplatnenie reklamácie poskytovaných služieb a účastník konania je povinný takúto reklamáciu prijať, vydať spotrebiteľovi potvrdenie o uplatnení reklamácie, vybaviť reklamáciu v lehote, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní, v tej istej lehote vydať písomný doklad o vybavení reklamácie a viesť evidenciu o uplatnených reklamáciách, túto na požiadanie orgánu dozoru predložiť na nahliadnutie, pričom evidencia reklamácií musí obsahovať dátum uplatnenia reklamácie, dátum a spôsob jej vybavenia a poradové číslo dokladu o uplatnení reklamácie.
Zákon o ochrane spotrebiteľa má postavenie lex specialis a Občiansky zákonník má postavenie lex generalis.
O spôsobe vybavenia reklamácie rozhoduje predávajúci – poskytovateľ služby – správca bytov a nebytových priestorov v zmysle Občianskeho zákonníka a až vtedy, ak nie je vlastník bytu alebo nebytového priestoru so spôsobom vybavenia spokojný, je oprávnený obrátiť na sa všeobecný súd odporcu, ktorý vo veci meritórne rozhodne.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj v rozhodnutí o podaných námietkach zo dňa 21.11.2011 trval na záväzných pokynoch uvedených na strane 4 inšpekčného záznamu zo dňa 9.11.2011, ktoré boli uložené Opatrením na mieste podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zák. č. 128/2002 Z. z., v znení neskorších predpisov.
Na základe vyššie uvedených skutočností boli námietky zo dňa 11.11.2011, doručené dňa 16.11.2011 neopodstatnené, a preto ich riaditeľka Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj z a m i e t l a .
Súčasne však predĺžila termín na splnenie záväzných pokynov uvedených na strane 4 inšpekčného záznamu zo dňa 9.11.2011 na 60 dní.
Za zistené nedostatky, a tým aj preukázané porušenie zákona citovaného vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, zodpovedá v plnom rozsahu účastník konania, nakoľko v zmysle ustanovenia § 2 písm. b/ bod 1 zák. č. ods. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov je predávajúci, ktorý spotrebiteľovi poskytuje služby, a teda zodpovedá za zistené porušenie zákona – BSS, s.r.o.
Na základe uvedených skutočností bolo účastníkovi konania listom zo dňa 5.10.2011, zaslané oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty, ktoré bolo doručené dňa 10.10.2011.
Spotrebiteľ dopĺňal svoj podnet o ďalšie skutočnosti, a tak dňa 28.10.2011, dňa 9.11.2011 a dňa 22.11.2011 boli vykonané ďalšie došetrenia.
Dňa 11.11.2011 bolo účastníkovi konania oznámené, že v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov sa predlžuje termín na vydanie rozhodnutia na 60 dní.
Dňa 28.11.2011 bola účastníkovi konania zaslaná Oprava a doplnenie oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 5.10.2011, ktorá bola doručená dňa 30.11.2011.
/.
- 9 - P/0314/05/2011
Vo vyjadrení zo dňa 5.8.2011 Ing. Martin Medveď, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že všetky požadované doklady pripravia v dohodnutom termíne, t.j. na 18.8.2011, kedy bude prítomný aj vedúci bytového hospodárstva Milan Snapko.
Vo vyjadrení zo dňa 18.8.2011 Ing. Martin Medveď, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že káblové rozvody sú súčasťou kúpy bytu, pretože predchádzajúci vlastník za zariadenie TKR zaplatil poplatok vo výške 2 000,- SKK ( dôkaz: prvotná zmluva o zriadení TKR). Povinnosťou nového vlastníka je oznámiť prevádzkovateľovi TKR o zrušenie, čo učinil listom zo dňa 31.12.2010. Od tohto dátumu mu nebolo účtované za TKR.
K tomuto vyjadreniu správny orgán uvádza, že spotrebiteľ predložil list zo dňa 4.4.2010, kde žiadal o neúčtovanie tohto poplatok a v odpovedi účastníka konania zo dňa 20.4.2010 sa tejto žiadosti nevenovala žiadna pozornosť. Nie je teda pravdou, že spotrebiteľ požiadal o tom, aby mu nebol poplatok účtovaný až dňa 31.12.2010.
Vo vysvetlivkách zo dňa 20.9.2011 Milan Šnapko, vedúci bytového hospodárstva, uviedol, že list zo dňa 4.4.2010 od sťažovateľa nebol doručený, z toho dôvodu nemohla byť daná odpoveď.
Stanovisko správneho orgánu:
Dňa 4.4.2010 napísal spotrebiteľ účastníkovi konania list, v ktorom napísal, správny orgán cituje:
...ďalej žiadam, aby zo zmluvy boli vyňaté body o dodávke teplej úžitkovej vody, udržiavanie televízno – káblových rozvodov, STA a deratizácia dezinsekcia..“ koniec citátu.
Dňa 20.4.2010 účastník konania napísal list spotrebiteľovi, vybavuje Šnapko Milan, ved. Správy bytov, správny orgán list v celom znení cituje:
„ Vec: Žiadosť
K Vašej žiadosti zo dňa 4.4.2010 Vám oznamujem, že BSS, s.r.o., ako správcovská spoločnosť vôbec nevie s kým komunikuje, nepreukázali ste list vlastníctva a následne nám bolo oznámené, že uskutočňujete úpravu bytu a nik s kompetentných o tom nie je informovaný.
Bývanie v spoločnom dome má určité pravidlá a tie sa musia rešpektovať. Správcu nemusíte rešpektovať, ale následne si nájdite nového správcu, prípadne si založte spoločenstvo vlastníkov bytov a tam môžete určiť nové pravidlá nažívania v spoločnom dome.
Preukázaným návrhom na vklad do katastra, správcovská spoločnosť reagovala správne, a to podpísaním zmluvy o výkone správy. Osobným zničením tejto zmluvy, komunikácia skončila. V Nižnej dňa 20.4.2010, podpísaný: BSS, s.r.o., Správca bytov, otlačok pečiatky a nečitateľný podpis“ koniec citátu.
Z vyššie uvedených písomných dokladov je zrejmé, že spotrebiteľ už prišiel s účastníkom konania do styku ( poznámka o zničení Zmluvy o výkone správy), teda nemohol byť pre neho spotrebiteľ neznámou osobou a taktiež z doslovného znenia tohto list, ktorý vybavovala osoba prítomná pri kontrole dňa 18.8.2011 je zrejmé, že list zo dňa 4.4.2010 bol nielenže doručený účastníkovi konania, ale tento naň aj dňa 20.4.2010 písomne reagoval, a to v zastúpení osoby, ktorá pri kontrole dňa 18.8.2011 napísala do vysvetlivky, že žiadny list nebol doručený, a preto nemohli naň ani reagovať.
/.
- 10 - P/0314/05/2011
V liste zo dňa 19.9.2011, ktorý bol správnemu orgánu doručený dňa 22.9.2011 konateľ spoločnosti uviedol, že nakoľko im bolo oznámené, že spotrebiteľ, ktorý podal podnet a je vlastníkom bytu bytového domu s. č. 505 Nová Doba, Nižná nad Oravou, svoj postoj k spoločnému bývaniu a následne plneniu povinností zákona č. 182/1993 Z. z. zaťažuje i inštitúciu MH SR, tak správnemu orgánu v prílohe zaslal reakciu od vlastníkov bytov adresovanú spotrebiteľovi.
Prílohou sú dva listy, a to:
- výpoveď zmluvy o výkone správy bytového domu č. 505, v ktorom majitelia bytov obytného domu č. 505, Nižná dávajú účastníkovi konania, v súvislosti s jeho výpoveďou zmluvy o výkone správy, na vedomie ich upozornenie pre sťažovateľov,
- list majiteľovi bytov obytného domu č. 505, Nižná spotrebiteľovi, ktorý podal podnet.
V liste zo dňa 10.10.2011, ktorý bol správnemu orgánu doručený dňa 13.10.2011, konateľ uviedol, že začatie správneho konania považuje za predčasné., a to z týchto dôvodov:
- vlastníci bytového domu č. 505, Nižná majú uzavretú zmluvu o zriadení a prevádzke TKR. Túto zmluvu číslo 82656555/99 mal uzavretú aj právny predchodca sťažovateľa.
- Podľa článku VIII. Bod 8 tejto zmluvy ak právo užívať priestory, v ktorých sa prípojka nachádza, prechádza na inú osobu, ktorá je oprávnená, ak sa prípojka neodstaví, vstúpiť do terajšej zmluvy o pripojení, ak o to požiada a včas uhradí cenu za prehlásenie, stáva sa účastníkom.
- Pretože sťažovateľ nepožiadal o vstup do terajšej zmluvy, ani nezaplatil cenu za prehlásenie, nestal sa účastníkom zmluvy horeuvedeného čísla, s preto nemá oprávnenie žiadať o úpravu tejto zmluvy.
Vyjadrenie správneho orgánu:
Právna situácia je teda nasledovná: účastník konania uzavrel s pôvodným vlastníkom bytu číslo 5 v Novej Dobe č. 505, Nižná Zmluvu číslo 82656555/99 o zriadení a prevádzke TKR. Nový vlastník bytu, ktorého vlastnícke právo vzniklo dňa 15.3.2010, a to zápisom do katastra nehnuteľností, dňa 4.4.2010 požiadal účastníka konania o, správny orgán cituje:
... ...ďalej žiadam, aby zo zmluvy boli vyňaté body o dodávke teplej úžitkovej vody, udržiavanie televízno – káblových rozvodov, STA a deratizácia dezinsekcia..“ koniec citátu.
Splnomocnený zástupca účastníka konania uvádza, že prípojka prechádza na inú osobu, ktorá je oprávnená ( nového vlastníka), ak sa prípojka neodstaví, nový vlastník bytu požiada o vstúpenie do pôvodnej zmluvy namiesto pôvodného vlastníka bytu a ešte aj účastníkovi konania zaplatí za toto prehlásenie.
Ako vyplýva z predložených dôkazov, oprávnenosť účtovania úhrad spojených s užívaním bytu číslo 5 v Novej Dobe č. 505, Nižná vzniklo 1.4.2010, nakoľko k zápisu vlastníckeho práva došlo dňa 15.3.2010 a spotrebiteľ hneď dňa 4.4.2010 žiadal vyňať zo zmluvy o výkone správy udržiavanie TKR a STA. Svoj úmysel nevstupovať do pôvodnej zmluvy o zriadení a prevádzke TKR už nemohol vyjadriť jasnejšie aj napriek tomu, že účastník konania o tejto skutočnosti vedel, vyúčtoval mu vo vyúčtovaní čiastku 36,50 €.
/.
- 11 - P/0314/05/2011
Vo vyjadrení zo dňa 11.10.2011, ktoré bolo správnemu orgánu doručené dňa 17.10.2011, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že spotrebiteľ v liste zo dňa 4.4.2011 žiadal o vyňatie bodu udržiavanie televízneho rozvodu a nie dodávku televízno – káblového rozvodu, ako je uzavretá zmluva pod číslom 8265655/99.
- vyjadrenie zo strany správcu bolo plne v súlade s dotazom neoprávnenej požiadavkami tohto odstavcu. Zmluvu o výkone správy zničil osobne za prítomnosti troch pracovníkov BSS, s.r.o. a jeho následným odchodom sa mu už zmluva o prevádzkovaní TKR nemohla dať podpísať.
- Vo vyúčtovaní za rok 2010 mu bola účtovaná suma vo výške 36,50 € a nie 43,80 €, správny orgán na základe tejto pripomienky zmenil sumu 43,80 € a sumu správnu 36,50 €. Prípadné nejasnosti z vyúčtovania mal vlastník bytu právo sa odvolať do 15 dní, čo neučinil,
- Odpojenie TKR požiadal v 12. mesiaci 2010, čo pre rok 2011 akceptovali,
- Záverom pripomína, že k žiadnemu poškodeniu vlastníka bytu nedošlo, čím toto oznámenie o začatí správneho konania je predčasné a podľa jeho názoru neopodstatnené.
Stanovisko správneho orgánu:
Pokiaľ sa týka zmluvy o výkone správy, skúmanie či spotrebiteľ zmluvu roztrhal alebo inak zničil, nepatrí do právomoci a kompetencie orgánu štátnej správy. K zmluve o výkone správy sa v tomto zmysle a v tomto bode správny orgán nevyjadruje, ale len zdôrazňuje, že v zmysle ustanovenia § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov je správca povinný doručiť schválenú zmluvu alebo jej zmenu každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Splnenie tejto povinnosti účastník konania správnemu orgánu nepreukázal, nepredložil žiadny právne relevantný dôkaz, že doručil zmenu zmluvy o výkone správy v súvislosti so zmenou zmluvnej strany.
Čo sa týka poznámky o udržiavaní TKR a STA správny orgán nesúhlasí, že spotrebiteľ – vlastník bytu č. 5 v Novej Dobe č. 505, Nižná bol účastníkom zmluvy o zriadení a prevádzkovaní TKR, a teda mal pripomienky len k technickej časti udržiavania TKR a STA. Spotrebiteľ s poskytovateľom služby TKR žiadnu zmluvu neuzavrel, stále bola uzavretá len pôvodná zmluva s pôvodným vlastníkom a neexistoval žiadny právny dôvod, na základe ktorého bol poplatok vo výške 36,50 € účtovaný.
Čo sa týka vyúčtovania za rok 2010 zo dňa 23.5.2011 za obdobie od 28.2.2010 do 31.12.2010 pre byt č. 5 v Novej Dobe č. 505, Nižná bolo vyúčtovaných 36,50 € za televízny kábel. rozvod.
Až v opakovanom vyúčtovaní za rok 2010 zo dňa 12.10.2011, ale stále od 28.2.2011 do 31.12.2011 bol stav v tejto položke: O ( nula), čím sa znížila aj celková položka z 248,42 € na 211,92 €.
Správny orgán ešte v danej veci podotýka, že opravu vyúčtovania vykonal účastník konania nie z vlastného popudu, ale na základe Rozsudku Okresného súdu v Námestove číslo 8C/227/2010-99 zo dňa 9.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 1.4.2011.
Vo vyjadrení zo dňa 18.10.2011, ktoré bolo správnemu orgánu doručené dňa 21.10.2011, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že v prílohe listu zasiela zápis z domovej schôdze vlastníkov bytového domu Nová doba 505, Nižná, kde vlastníci odsúhlasili schválenie fondu opráv na údržbu bytového domu.
/.
- 12 - P/0314/05/2011
Správny orgán uvádza, že je predložená fotokópia zápisnice z 5. apríla 2008, na ktorej bol prejednaný aj bod 2/ - zvýšenie fondu opráv zo 7,- SKK na 10,- SKK od 1. 7.2008.
Vo vyjadrení zo dňa 28.10.2011 Ing. Marián Medveď, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že v liste zo dňa 4.4.2011 žiada v zmluve o výkone správy vypustiť o. i. aj údržbu STA a káblových rozvodov, preto aj odpoveď bola smerovaná k daným skutočnostiam. Na základe rozporným stanoviskám (?) dal rozhodnutie na prepracovanie vyúčtovania za rok 2010, v ktorom nie je účtovaná položka TKR a bude vedená ako samostatná položka pre ďalšie prípadné vymáhanie.
Vo vyjadrení zo dňa 9.11.2011 Ing. Marián Medveď, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že BSS, s.r.o. podá námietku.
Stanovisko správneho orgánu:
Rozhodnutie o podaných námietkach zo dňa 21.11.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2011, námietky účastníka konania boli zamietnuté.
Rozhodnutie o námietkach je nedeliteľnou súčasťou spisu číslo P/0314/05/2011.
Vo vyjadrení zo dňa 22.11.2011 Ing.Marián Medveď, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že s zápisom súhlasí.
V liste zo dňa 28.11.2011, ktorý bol správnemu orgánu doručený dňa 1.12.2011 konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania požiadal správny orgán o vysvetlenie:
- úloha: neukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, t. j. účtovať poplatok za šírenie TV signálu bez uzatvorenej zmluvy s užívateľom. Táto úloha je pre účastníka konania nejasná a z jej obsahu nevyplýva spôsob jej splnenia, či sa jedná o plnenie do budúcnosti, pretože pri kontrole už bola užívateľovi táto služba zrušená,
- úloha: doručiť vlastníkovi zmluvu o výkone správy. Pri kontrole bol kontrolný orgán informovaný o spôsobe doručenia zmluvy o výkone správy. Pracovníci však netrvali na vyhotovení kópií. Touto cestou ich správnemu orgánu predkladá. Podotýka, že na OR PZ Tvrdošín sa nachádza trestné oznámenie spotrebiteľa, ktorý podal podnet aj na správny orgán, na ich právnu zástupkyňu z dôvodu, že mu doručila do vlastných rúk zmluvu o výkone správy. Pýta sa, akým spôsobom má spoločnosť túto úlohu splniť,
- úloha: najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. Spoločnosť v súlade s ustanovením § 8a ods. 2 každý rok predkladá všetkým vlastníkom bytov v bytových domoch, ktoré spravuje, správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok v súlade s ustanovením § 8 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z., prostredníctvom zástupcov vlastníkov bytov – domovníkov.
Zákon striktne neprikazuje túto správu doručiť každému vlastníkovi bytu. Keďže spoločnosť tieto správy, ktoré sú dosť objemné, každý rok odovzdáva zástupcom vlastníkom bytov na oboznámenie na schôdzi vlastníkov bytov. Tento spôsob predkladania nie je v rozpore so zákonom a kontrolný orgán bol informovaný o spôsobe predkladania správy o činnosti.
Tento list posielajú len za účelom správneho výkladu plnenia uložených úloh, aby pri následnej kontrole nedošlo k nejasnostiam.
/.
- 13 - P/0314/05/2011
Stanovisko správneho orgánu:
V zmysle oprávnení vyplývajúcich z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa správny orgán kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov, medzi ktoré patrí aj zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, zisťuje nedostatky a podľa § 6 ods. 1 písm. d/ nariaďuje záväznými pokynmi kontrolovanej osobe vykonať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, a to ako týkajúce sa zistených nedostatkov, ako aj týkajúcich sa zabránenia ich vzniku v budúcnosti.
Správu o svojej činnosti má účastník konania povinnosť predložiť v termíne do 31. mája nasledujúceho roka vlastníkom bytov a túto skutočnosť je povinný správnemu orgánu preukázať. Nejde teda o doručenie každému vlastníkovi bytu a o oboznámenie každého vlastníka bytu so správou o činnosti. Každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru je účastník konania povinný vykonať vyúčtovanie v tej istej lehote.
Vo vyjadrení zo dňa 5.12.2011 konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že spoločnosť ako správca a kontrolovaný subjekt predpokladá, že predmetom kontroly mali byť zmluvy o výkone správy platné v čase kontroly. V čase kontroly, ktorá bola v ich spoločnosti vykonávaná od 5.8.2011 do 22.11.2011 boli v platnosti zmluvy platné od 1.1.2011. Z obsahu listu zo dňa 28.11.2011 vyplýva, že predmetom kontroly kontrolného orgánu, ako aj následne prijatých opatrení na nápravu sú zmluvy o výkone správy, ktoré boli platné pred 1.1.2011. Vyplýva to z dátumov, ktoré sú uvedené v tomto liste.
Podotýka, že niektoré nedostatky (TKR) boli v priebehu kontroly vyriešené, napriek tomu sa kontrolný orgán nimi v liste zaoberá.
Nemôže súhlasiť s upozornením správneho orgánu, že spoločnosť porušila ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko kontrolný orgán nenašiel v postupe spoločnosti žiadnu chybu.
Čo sa týka platieb mesačne vopred všetko zariadil, ale následne od spotrebiteľa dostali už list, že ako si to dovoľujú vyberať preddavky 13 krát ročne. Vlastníci sami sa dohodli o spôsobe platenia preddavkov a oni to len, ako správca, rešpektovali.
Čo sa týka predkladania správ o činnosti túto si plnia podľa § 8 ods. 5 a zákon neporušujú, ako to uviedli aj MF SR. Všetci zástupcovia potvrdia dodaní týchto materiálov s tým,. Že sú poučení o ich zverejňovaní a nástenných tabuliach.
Stanovisko právneho orgánu:
Pri kontrolách správny orgán zisťuje, či skutočný stav zodpovedá stavu, ktorý je predpísaný zákonom – zákon o vlastníctve bytov ako lex specialis a zákon o ochrane spotrebiteľa ako lex generalis.
V zmysle ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa možno pokutu uložiť do jedného roka odo dňa, keď orgán dozoru zistil porušenie povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do 3 rokov podľa § 24 ods. 1 ods. 3 a do 10 rokov podľa odseku 2 odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
Čo sa týka platenia mesačných záloh, ustanovenie o tom, že sa preddavky majú platiť mesačne vopred bola taxatívne stanovená zákonom a v takomto prípade nie je dohoda s vlastníkmi lege artis, ale contra legem.
S statnými skutočnosťami sa správy orgán už zaoberal vyššie.
/.
- 14 - P/0314/05/2011
Slovenská obchodná inšpekcia, ako orgán štátnej správy, sa pri svojej kontrolnej činnosti striktne riadi platnou právnou úpravou, ktorá vymedzuje hranice jej právomoci a kompetencie.
V zmysle ustanovenia § 8a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov je správca povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis - § 46 Občianskeho súdneho poriadku, kde sa uvádza:
„ Doručuje sa spravidla poštou. Súd môže však podľa okolností doručiť písomnosť sám alebo prostredníctvom orgánu obce alebo príslušného policajného zboru a v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi aj prostredníctvom ministerstva spravodlivosti“.
Správny orgán sa podrobne a dôkladne zaoberal spotrebiteľským podnetom evidovaným pod číslom P-440/2011, skutkovými zisteniami uvedenými v inšpekčných záznamoch zo dňa 5.8.2011, dňa 18.8.2011, dňa 20.9.2011, dňa 28.10.2011, dňa 9.11.2011 a dňa 22.11.2011, vyjadrením Milana Šnapku, vedúceho bytového hospodárstva, ako aj vyjadreniami splnomocneného zástupcu účastníka konania zo dňa 5.8.2011, dňa 18.8.2011, dňa 19.9.2011, dňa 10.10.2011, dňa 11.10.2011, dňa 18.10.2011, dňa 28.10.2011, dňa 9.11.2011, dňa 28.11.2011 a dňa 5.12.2011, považuje skutkový stav za objektívne prešetrený a riadne zdokumentovaný a pri jeho subsumpcii pod príslušné právne normy zákona o ochrane spotrebiteľa vychádzal aj z právneho názoru Okresného súdu Námestove číslo 8C/2207/2010 - 11 a Krajského súdu v Žiline číslo 20S/93/2010-39.
Správny orgán na tomto základe uložil účastníkovi konania pokutu, ktorá zodpovedá plne rozsahu a významu zistených nedostatkov, neposkytnutiu žiadnych právne relevantných dôkazov, že k porušeniu povinnosti v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a zákona o ochrane spotrebiteľa nedošlo, ako aj tých skutočností, že spotrebiteľ bol nútený obrátiť sa na orgán štátnej správy, aby tento ochránil ich práva a právom chránené záujmy.
Ako predávajúci - poskytovateľ služieb – správca bytov a nebytových priestorov podľa § 2 písm. b/ bod 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov je BSS, s.r.o. v zmysle ustanovení § 4 ods. 1 písm. h/, § 4 ods. 2 písm. a/ a § 4 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 vyššie citovanej právnej úpravy, povinná zabezpečiť poskytovanie služieb správcu bytov a nebytových priestorov v zmysle zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie, nesmie spotrebiteľovi ukladať povinnosti bez právneho dôvodu, teda bez zmluvy a nesmie upierať spotrebiteľovi právo na reklamáciu.
Rozhodujúcim pre konštatovanie, či bol zákon dodržaný, alebo porušený, je stav zistený v čase kontrol.
Tým bol porušený § 4 ods. 1 písm. h/, § 4 ods. 2 písm. a/ a § 4 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Na základe § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sa pri určení pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
/.
- 15 - P/0314/05/2011
Predávajúci – poskytovateľ služieb – správca bytov a nebytových priestorov svojim konaním, teda nerešpektovaním povinností správcu doručiť spotrebiteľovi Zmluvu o výkone správy, porušil § 8a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v spôsobe účtovania, dať do súladu Zmluvu o výkone správy s požiadavkami novely zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov o spôsobe platenia preddavkov a predložiť vlastníkovi bytu č. 5 v Novej Dobe č. 505, Nižná správu o svojej činnosti do 31. mája za predchádzajúci rok, t. j. za rok 2010 neposkytoval služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie.
Ďalšieho porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa sa účastník konania dopustil tým, že nezabezpečil právny rámec na poskytovanie a prevádzkovanie základného súboru televíznych a rozhlasových programov, teda neuzavrel zmluvu s novým vlastníkom bytu, hoci mu bola zmena vo vlastníckych pomeroch známa, čoho dôkazom je aj tá skutočnosť, že vyúčtoval spotrebiteľovi – novému vlastníkovi vo vyúčtovaní zo dňa 23.5.2010 poplatok vo výške 36,50 €.
Práva spotrebiteľa boli porušené aj tým, že účastník konania upieral a obmedzoval právo spotrebiteľa na uplatnenie reklamácie jej opodstatnenosťou a lehotou 15 dní od doručenia vyúčtovania.
Z hľadiska miery zavinenia správny orgán prihliadol i na tú skutočnosť, že účastník konania ako predávajúci, ktorý poskytuje služby konečnému spotrebiteľovi, nesie objektívnu zodpovednosť za dodržanie všetkých zákonom stanovených podmienok poskytovania služieb bez ohľadu na okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ako príslušný správny orgán, preskúmal podkladový materiál v predmetnej veci v celom rozsahu a dospel k záveru, že protiprávny skutkový stav bol v tomto prípade spoľahlivo preskúmaný.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj v zmysle § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov ukladá predávajúcemu – poskytovateľovi služieb, ktorý porušil svoje povinnosti pokutu až do výšky 66 387,83 €.
Keďže správny orgán napriek uvedenému uložil pokutu vo výrazne spodnej hranicu zákonnej sadzby, má za to, že pokuta uložená v tejto výške je vzhľadom na jej represívno-výchovnú a preventívnu funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská, pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.
P O U Č E N I E :
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia, prostredníctvom Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcieso sídlom v Bratislave. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom len za predpokladu, ak pôjde o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudne právoplatnosť.
nunenko
06.03.15,07:09
Číslo: P/O383/O5/2O11 Dňa: 11. 1. 2012
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ako príslušný správny orgán podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. e/, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, § 20 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v znení neskorších predpisov
r o z h o d o l takto:
účastníkovi konania: KRASBYT, s.r.o., Struhy 83, 023 02 Krásno nad Kysucou
kontrola bola vykonaná v sídle účastníka konania: Struhy 83, Krásno nad Kysucou
dátum kontroly: 29.11.2011
pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 - podľa ktorého predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať právo na ochranu ekonomických záujmov, keď kontrolou dňa 29.11.2011 bolo zistené, že účastník konania ako poskytovateľ služieb a správca bytov a nebytových priestorov podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov v dome číslo 1160 na Lesníckej ulici v Krásne nad Kysucou pri obstarávaní dodávateľa projektovej dokumentácie stavby – dodatočné zatepľovanie a výmena okien sa neriadil rozhodnutím väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov, čím nepreukázal, že pri obstarávaní týchto služieb dojednal čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyjednať
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov
/.
-2- P/O383/O5/2O11
u k l a d á
účastníkovi konania podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pokutu vo výške € 400,-, slovom štyristo eur, ktorú je účastník konania povinný (á) zaplatiť do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty priloženou poštovou poukážkou, resp. príkazom na úhradu na účet: vedený v Štátnej pokladnici, č. ú: 7000065068/8180, VS-O383O511.
O d ô v o d n e n i e
Dňa 29.11.2011 v sídle účastníka konania KRASBYT, s.r.o., Struhy 83, Krásno nad Kysucou, pri šetrení spotrebiteľského podnetu evidovaného pod číslom P – 636/2011, vykonali inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie kontrolu, pri ktorej boli zistené nedostatky, za ktoré zodpovedá predávajúci:
Nezabezpečili ste dodržiavanie povinností predávajúceho:
V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať právo na ochranu ekonomických záujmov.
Kontrolou bolo zistené, že účastník konania – poskytovateľ služieb – správca bytov a nebytových priestorov v zmysle zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov má s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome číslo 1160 na Lesníckej ulici v Krásne nad Kysucou uzavretú Zmluvu o výkone správy v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
V zápisnici číslo 1/2010 zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 28.2.2011 z celkového počtu vlastníkov 32, 25 vlastníkov schválilo uznesenie o čerpaní úveru na realizáciu stavby dodatočné zatepľovanie a výmena okien bytového domu na Lesníckej ulici číslo 1160 v Krásne nad Kysucou a zároveň schválili dodávateľov stavby.
Uvedený a ani schválený však nebol dodávateľ projektovej dokumentácie.
Týmto konaním predávajúci - poskytovateľ služby – správca bytov a nebytových priestorov porušil zákon o ochrane spotrebiteľa, nakoľko pri obstarávaní dodávateľa projektovej dokumentácie sa neriadil rozhodnutím väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov, čím nepreukázal, že pri obstarávaní tejto služby dojednal čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali vyjednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a teda upieral spotrebiteľom – vlastníkom bytov a nebytových priestorov právo na ochranu ich ekonomických záujmov.
Za zistené nedostatky, a tým aj preukázané porušenie zákona citovaného vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, zodpovedá v plnom rozsahu účastník konania, nakoľko v zmysle ustanovenia § 2 písm. b/ vyššie uvedeného zák. č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov je predávajúci, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky a poskytuje služby, a teda zodpovedá za zistené porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa – KRASBYT, s.r.o. Na základe uvedených skutočností bolo účastníkovi konania listom zo dňa 7.12.2011, zaslané oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty, ktoré bolo doručené dňa 12.12.2011.
/.
-3- P/O383/O5/2O11
Vo vyjadrení zo dňa 29.11.2011 Stanislav Sýkora, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že s uvedenými zisteniami súhlasí.
Dňa 23.12.2011 bolo správnemu orgánu doručené vyjadrenie, v ktorom splnomocnený zástupca ďalej uviedol, že projektová dokumentácia na stavbu zatepľovania bytového domu č. 1160 na Lesníckej ulici bola vypracovaná v časovej tiesni, pretože správca domu chcel využiť dotáciu z Fondu rozvoja bývania v roku 2009. Projektovú dokumentáciu vypracoval Ing. Miroslav Šumský, vlastník bytu v uvedenom dome, na základe cenovej ponuky, ktorá je prílohou listu.
V tejto súvislosti správny orgán uvádza, že list Miroslava Šumského – INVESTAV, projektová a inžinierska činnosť, ulica Lesnícka 1160, 023 02 Krásno nad Kysucou, ktorý tvoril prílohu k vyjadreniu splnomocneného zástupcu účastníka konania zo dňa 23.12.2011, bol už predložený kontrole správneho orgánu dňa 29.11.2011 a tvorí Prílohu č. 2 k inšpekčnému záznamu.
V podnete spotrebiteľa číslo P – 636/2011 je uvedené, správny orgán cituje:
„......Dňa 13.7.2009 chodili podpisovať po bytoch súhlas s čerpaním úveru z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR s dobou splatnosti 15 rokov s nulovou úrokovou sadzbou....
.... Žiaden projekt na zatepľovanie bytovky číslo 1160 od 7.7.2009 až doteraz nebol odsúhlasený vlastníkmi bytov...
....Veľmi podstatná vec, že celú záležitosť inicioval ešte v roku 2009 Ing. Šumský Miroslav, manažér projektu a nalákal vlastníkov bytov „poďme zatepľovať, však bezúročný úver bude pre všetkých výhodný od Ministerstva výstavby“. Ale pozor, nikde nebol predložený doklad, že naša bytovka číslo 1160 požiadala Ministerstvo výstavby SR a aký bol jeho výsledok. V roku 2010 bolo zaujímavé ticho okolo zateplenia. Až v roku 2011 sa objavil zápis s prezenčnou listinou, že sa schvaľuje výška úveru zo Slovenskej sporiteľne vo výške 146 552 € so žiadnym dátumom splatnosti ani stanovenou úrokovou sadzbou“ – koniec citátu.
Z tohto hľadiska nepovažuje správny orgán tvrdenie účastníka konania, že by tento využíval dotáciu Fondu na rozvoj bývania v roku 2009 za preukázateľné, nakoľko nebola predložená žiadna dokumentácia, ktorá by o takomto kroku svedčila ( pochopiteľne, iná vec je žiadosť o dotáciu a iná vec je jej schválenie, resp. neschválenie zo strany Fondu rozvoja bývania). Účastník konania v čase kontroly a ani následne nepredložil správnemu orgánu rozhodnutie väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov o tom, že ponuka Ing. Miroslava Šumského zo dňa 4.9.2009 je tou najvýhodnejšou ponukou, ktorú sa pre nich podarilo vyjednať.
Slovenská obchodná inšpekcia ako orgán štátnej správy sa pri svojej kontrolnej činnosti striktne riadi platnou právnou úpravou, ktorá vymedzuje hranice jej právomoci a kompetencie.
Predávajúci - účastník konania - podľa § 2 písm. b/ bod 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je povinný pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb dodržiavať všetky povinnosti, ktoré pre neho zo zákona o ochrane spotrebiteľa a súvisiacich osobitných právnych predpisov vyplývajú, a to z dôvodu objektívnej zodpovednosti predávajúceho bez ohľadu na subjektívne zavinenie a kauzálny nexus ./.
- 4 - P/O383/O5/2O11
V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa nesmie predávajúci upierať spotrebiteľovi právo na ochranu jeho ekonomických záujmov.
Správny orgán sa podrobne a dôkladne zaoberal spotrebiteľských podnetom evidovaným pod číslom P – 636/2011, skutkovými zisteniami uvedenými v inšpekčnom zázname zo dňa 29.11.2011, vyjadreniami splnomocneného zástupcu účastníka konania zo dňa 29.11.2011 a dňa 23.12.2011 a uložil účastníkovi konania pokutu, ktorá v plnej miere zodpovedá rozsahu a významu zistených nedostatkov, ako i tomu faktu, že spotrebiteľ bol nútený sa obrátiť na orgán štátnej správy, aby tento zasiahol na ochranu jeho práv a právom chránených záujmov ex lege.
Ako predávajúci podľa § 2 písm. b/ bod 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov nesmie KRASBYT, s.r.o. v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 vyššie citovanej právnej úpravy, upierať spotrebiteľovi právo na ochranu jeho ekonomických záujmov.
Rozhodujúcim pre konštatovanie, či bol zákon dodržaný, alebo porušený, je stav zistený v čase kontroly.
Tým bol porušený § 4 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Pri určovaní výšky pokuty prihliadol správny orgán na charakter protiprávneho konania a na závažnosť a rozsah zistených nedostatkov, ako aj ich následky, spočívajúce v reálnom nebezpečenstve ohrozenia majetku spotrebiteľov nedodržaním zákazu pre predávajúceho neumožniť spotrebiteľovi ochranu jeho ekonomických záujmov pri správe jeho bytu a nebytového priestoru, čo môže v spotrebiteľovi vzbudiť dojem, že je hračkou v rukách predávajúceho, nakoľko tento využíva výraznú nerovnosť zmluvných strán. Toho dôkazom je skutočnosť, že sa jednalo o šetrenie spotrebiteľského podnetu.
Z hľadiska miery zavinenia správny orgán prihliadol i na tú skutočnosť, že účastník konania ako predávajúci – poskytovateľ služieb – správca bytov a nebytových priestorov, ktorý predáva výrobky a poskytuje služby konečnému spotrebiteľovi, nesie objektívnu zodpovednosť za dodržanie všetkých zákonom stanovených podmienok predaja výrobkov bez ohľadu na okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie.
Predávajúci – poskytovateľ služby – správca bytov a nebytových priestorov je nositeľom objektívnej zodpovednosti za plnenie všetkých povinností, ktoré pre neho zo zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplývajú. S účinnosťou od 29.12.2007 je v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov Slovenská obchodná inšpekcia oprávnená kontrolovať dodržiavanie povinností správcu bytov a nebytových priestorov, ktoré sú ustanovené v taxatívne uvedených prípadoch v zmysle zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ako príslušný správny orgán, preskúmal podkladový materiál v predmetnej veci v celom rozsahu a dospel k záveru, že protiprávny skutkový stav bol v tomto prípade spoľahlivo preskúmaný.
/.
- 5 - P/O383/O5/2O11
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj v zmysle § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov ukladá predávajúcemu, ktorý porušil svoje povinnosti pokutu až do výšky 66 387,83 €.
Podľa § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sa pri určení výšky pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
Správny orgán aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam, ktoré tvoria v odôvodnenie tohto rozhodnutia uložil účastníkovi pokutu v spodnej hranici zákonnej sadzby, nakoľko má za to, že pokuta uložená v tejto výške je vzhľadom na jej represívno-výchovnú a najmä preventívnu funkciu, s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská, pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia.
P O U Č E N I E :
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia, prostredníctvom Inšpektorátu SOI so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, Ústrednému inšpektorátu SOI v Bratislave. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom ak ide o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudne právoplatnosť.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ako príslušný správny orgán podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. e/, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, § 20 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v znení neskorších predpisov
r o z h o d o l takto:
účastníkovi konania: KRASBYT, s.r.o., Struhy 83, 023 02 Krásno nad Kysucou
kontrola bola vykonaná v sídle účastníka konania: Struhy 83, Krásno nad Kysucou
dátum kontroly: 29.11.2011
pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 - podľa ktorého predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať právo na ochranu ekonomických záujmov, keď kontrolou dňa 29.11.2011 bolo zistené, že účastník konania ako poskytovateľ služieb a správca bytov a nebytových priestorov podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov v dome číslo 1160 na Lesníckej ulici v Krásne nad Kysucou pri obstarávaní dodávateľa projektovej dokumentácie stavby – dodatočné zatepľovanie a výmena okien sa neriadil rozhodnutím väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov, čím nepreukázal, že pri obstarávaní týchto služieb dojednal čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyjednať
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov
/.
-2- P/O383/O5/2O11
u k l a d á
účastníkovi konania podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pokutu vo výške € 400,-, slovom štyristo eur, ktorú je účastník konania povinný (á) zaplatiť do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty priloženou poštovou poukážkou, resp. príkazom na úhradu na účet: vedený v Štátnej pokladnici, č. ú: 7000065068/8180, VS-O383O511.
O d ô v o d n e n i e
Dňa 29.11.2011 v sídle účastníka konania KRASBYT, s.r.o., Struhy 83, Krásno nad Kysucou, pri šetrení spotrebiteľského podnetu evidovaného pod číslom P – 636/2011, vykonali inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie kontrolu, pri ktorej boli zistené nedostatky, za ktoré zodpovedá predávajúci:
Nezabezpečili ste dodržiavanie povinností predávajúceho:
V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať právo na ochranu ekonomických záujmov.
Kontrolou bolo zistené, že účastník konania – poskytovateľ služieb – správca bytov a nebytových priestorov v zmysle zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov má s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome číslo 1160 na Lesníckej ulici v Krásne nad Kysucou uzavretú Zmluvu o výkone správy v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
V zápisnici číslo 1/2010 zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 28.2.2011 z celkového počtu vlastníkov 32, 25 vlastníkov schválilo uznesenie o čerpaní úveru na realizáciu stavby dodatočné zatepľovanie a výmena okien bytového domu na Lesníckej ulici číslo 1160 v Krásne nad Kysucou a zároveň schválili dodávateľov stavby.
Uvedený a ani schválený však nebol dodávateľ projektovej dokumentácie.
Týmto konaním predávajúci - poskytovateľ služby – správca bytov a nebytových priestorov porušil zákon o ochrane spotrebiteľa, nakoľko pri obstarávaní dodávateľa projektovej dokumentácie sa neriadil rozhodnutím väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov, čím nepreukázal, že pri obstarávaní tejto služby dojednal čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali vyjednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a teda upieral spotrebiteľom – vlastníkom bytov a nebytových priestorov právo na ochranu ich ekonomických záujmov.
Za zistené nedostatky, a tým aj preukázané porušenie zákona citovaného vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, zodpovedá v plnom rozsahu účastník konania, nakoľko v zmysle ustanovenia § 2 písm. b/ vyššie uvedeného zák. č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov je predávajúci, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky a poskytuje služby, a teda zodpovedá za zistené porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa – KRASBYT, s.r.o. Na základe uvedených skutočností bolo účastníkovi konania listom zo dňa 7.12.2011, zaslané oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty, ktoré bolo doručené dňa 12.12.2011.
/.
-3- P/O383/O5/2O11
Vo vyjadrení zo dňa 29.11.2011 Stanislav Sýkora, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že s uvedenými zisteniami súhlasí.
Dňa 23.12.2011 bolo správnemu orgánu doručené vyjadrenie, v ktorom splnomocnený zástupca ďalej uviedol, že projektová dokumentácia na stavbu zatepľovania bytového domu č. 1160 na Lesníckej ulici bola vypracovaná v časovej tiesni, pretože správca domu chcel využiť dotáciu z Fondu rozvoja bývania v roku 2009. Projektovú dokumentáciu vypracoval Ing. Miroslav Šumský, vlastník bytu v uvedenom dome, na základe cenovej ponuky, ktorá je prílohou listu.
V tejto súvislosti správny orgán uvádza, že list Miroslava Šumského – INVESTAV, projektová a inžinierska činnosť, ulica Lesnícka 1160, 023 02 Krásno nad Kysucou, ktorý tvoril prílohu k vyjadreniu splnomocneného zástupcu účastníka konania zo dňa 23.12.2011, bol už predložený kontrole správneho orgánu dňa 29.11.2011 a tvorí Prílohu č. 2 k inšpekčnému záznamu.
V podnete spotrebiteľa číslo P – 636/2011 je uvedené, správny orgán cituje:
„......Dňa 13.7.2009 chodili podpisovať po bytoch súhlas s čerpaním úveru z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR s dobou splatnosti 15 rokov s nulovou úrokovou sadzbou....
.... Žiaden projekt na zatepľovanie bytovky číslo 1160 od 7.7.2009 až doteraz nebol odsúhlasený vlastníkmi bytov...
....Veľmi podstatná vec, že celú záležitosť inicioval ešte v roku 2009 Ing. Šumský Miroslav, manažér projektu a nalákal vlastníkov bytov „poďme zatepľovať, však bezúročný úver bude pre všetkých výhodný od Ministerstva výstavby“. Ale pozor, nikde nebol predložený doklad, že naša bytovka číslo 1160 požiadala Ministerstvo výstavby SR a aký bol jeho výsledok. V roku 2010 bolo zaujímavé ticho okolo zateplenia. Až v roku 2011 sa objavil zápis s prezenčnou listinou, že sa schvaľuje výška úveru zo Slovenskej sporiteľne vo výške 146 552 € so žiadnym dátumom splatnosti ani stanovenou úrokovou sadzbou“ – koniec citátu.
Z tohto hľadiska nepovažuje správny orgán tvrdenie účastníka konania, že by tento využíval dotáciu Fondu na rozvoj bývania v roku 2009 za preukázateľné, nakoľko nebola predložená žiadna dokumentácia, ktorá by o takomto kroku svedčila ( pochopiteľne, iná vec je žiadosť o dotáciu a iná vec je jej schválenie, resp. neschválenie zo strany Fondu rozvoja bývania). Účastník konania v čase kontroly a ani následne nepredložil správnemu orgánu rozhodnutie väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov o tom, že ponuka Ing. Miroslava Šumského zo dňa 4.9.2009 je tou najvýhodnejšou ponukou, ktorú sa pre nich podarilo vyjednať.
Slovenská obchodná inšpekcia ako orgán štátnej správy sa pri svojej kontrolnej činnosti striktne riadi platnou právnou úpravou, ktorá vymedzuje hranice jej právomoci a kompetencie.
Predávajúci - účastník konania - podľa § 2 písm. b/ bod 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je povinný pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb dodržiavať všetky povinnosti, ktoré pre neho zo zákona o ochrane spotrebiteľa a súvisiacich osobitných právnych predpisov vyplývajú, a to z dôvodu objektívnej zodpovednosti predávajúceho bez ohľadu na subjektívne zavinenie a kauzálny nexus ./.
- 4 - P/O383/O5/2O11
V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa nesmie predávajúci upierať spotrebiteľovi právo na ochranu jeho ekonomických záujmov.
Správny orgán sa podrobne a dôkladne zaoberal spotrebiteľských podnetom evidovaným pod číslom P – 636/2011, skutkovými zisteniami uvedenými v inšpekčnom zázname zo dňa 29.11.2011, vyjadreniami splnomocneného zástupcu účastníka konania zo dňa 29.11.2011 a dňa 23.12.2011 a uložil účastníkovi konania pokutu, ktorá v plnej miere zodpovedá rozsahu a významu zistených nedostatkov, ako i tomu faktu, že spotrebiteľ bol nútený sa obrátiť na orgán štátnej správy, aby tento zasiahol na ochranu jeho práv a právom chránených záujmov ex lege.
Ako predávajúci podľa § 2 písm. b/ bod 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov nesmie KRASBYT, s.r.o. v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 vyššie citovanej právnej úpravy, upierať spotrebiteľovi právo na ochranu jeho ekonomických záujmov.
Rozhodujúcim pre konštatovanie, či bol zákon dodržaný, alebo porušený, je stav zistený v čase kontroly.
Tým bol porušený § 4 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Pri určovaní výšky pokuty prihliadol správny orgán na charakter protiprávneho konania a na závažnosť a rozsah zistených nedostatkov, ako aj ich následky, spočívajúce v reálnom nebezpečenstve ohrozenia majetku spotrebiteľov nedodržaním zákazu pre predávajúceho neumožniť spotrebiteľovi ochranu jeho ekonomických záujmov pri správe jeho bytu a nebytového priestoru, čo môže v spotrebiteľovi vzbudiť dojem, že je hračkou v rukách predávajúceho, nakoľko tento využíva výraznú nerovnosť zmluvných strán. Toho dôkazom je skutočnosť, že sa jednalo o šetrenie spotrebiteľského podnetu.
Z hľadiska miery zavinenia správny orgán prihliadol i na tú skutočnosť, že účastník konania ako predávajúci – poskytovateľ služieb – správca bytov a nebytových priestorov, ktorý predáva výrobky a poskytuje služby konečnému spotrebiteľovi, nesie objektívnu zodpovednosť za dodržanie všetkých zákonom stanovených podmienok predaja výrobkov bez ohľadu na okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie.
Predávajúci – poskytovateľ služby – správca bytov a nebytových priestorov je nositeľom objektívnej zodpovednosti za plnenie všetkých povinností, ktoré pre neho zo zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplývajú. S účinnosťou od 29.12.2007 je v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov Slovenská obchodná inšpekcia oprávnená kontrolovať dodržiavanie povinností správcu bytov a nebytových priestorov, ktoré sú ustanovené v taxatívne uvedených prípadoch v zmysle zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ako príslušný správny orgán, preskúmal podkladový materiál v predmetnej veci v celom rozsahu a dospel k záveru, že protiprávny skutkový stav bol v tomto prípade spoľahlivo preskúmaný.
/.
- 5 - P/O383/O5/2O11
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj v zmysle § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov ukladá predávajúcemu, ktorý porušil svoje povinnosti pokutu až do výšky 66 387,83 €.
Podľa § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sa pri určení výšky pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
Správny orgán aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam, ktoré tvoria v odôvodnenie tohto rozhodnutia uložil účastníkovi pokutu v spodnej hranici zákonnej sadzby, nakoľko má za to, že pokuta uložená v tejto výške je vzhľadom na jej represívno-výchovnú a najmä preventívnu funkciu, s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská, pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia.
P O U Č E N I E :
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia, prostredníctvom Inšpektorátu SOI so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, Ústrednému inšpektorátu SOI v Bratislave. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom ak ide o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudne právoplatnosť.
nunenko
06.03.15,07:15
SLOVENSKÁ OBCHODNÁ INŠPEKCIA
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj,
Predmestská 71, PO box 89, 011 79 Žilina
__________________________________________________ ____________________
Číslo: P/0138/05/2013 Dňa: 1. 7. 2013
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ako príslušný správny orgán podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. e/, § 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, § 20 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v znení neskorších predpisov
r o z h o d o l takto:
účastníkovi konania: KRASBYT, s.r.o., Struhy 83, 023 02 Krásno nad Kysucou
kontrola bola vykonaná v sídle účastníka konania: Struhy 83, Krásno nad Kysucou
dátum kontroly: 17.5.2013
IČ:
pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 1 písm. h/ - v zmysle ktorého predávajúci – poskytovateľ služby je povinný zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktoré umožňuje ich riadne vykonávanie, keď kontrolou dňa 17.5.2013 bolo zistené, že poskytovateľ služieb ako správca bytov a nebytových priestorov vykonáva správu v bytovom dome na Lesníckej ulici číslo 1160, Krásno nad Kysucou, dňa 1.6.2007 uzavrel s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov Zmluvu o výkone správy, podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov v termíne do 31. mája 2012 nepredložil vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, nevykonal vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv podľa
./.
- 2 - P/0138/05/2013
§ 8b ods. 2 písm. g/ zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov a nezvolal schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov za rok 2011 napriek žiadosti štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 1. augusta 2012, čím neposkytoval služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie,
pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 - podľa ktorého predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať právo na ochranu ich ekonomických záujmov, keď kontrolou dňa 17.5.2013 bolo zistené, že nezvolaním schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov aspoň raz ročne alebo vtedy, ak o tom rozhodne aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov upieral spotrebiteľom právo na ochranu ich ekonomických záujmov
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov
u k l a d á
účastníkovi konania podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pokutu vo výške € 400,-, slovom štyristo eur, ktorú je účastník konania povinný (á) zaplatiť do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty priloženou poštovou poukážkou, resp. príkazom na úhradu na účet: vedený v Štátnej pokladnici, č. ú: 7000065068/8180, VS-01380513.
O d ô v o d n e n i e
Dňa 17.52013 v sídle účastníka konania KRASBYT, s.r.o., Struhy 83, Krásno nad Kysucou, pri šetrení spotrebiteľského podnetu evidovaného pod číslom P – 299/2013, vykonali inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie kontrolu, pri ktorej boli zistené nedostatky, za ktoré zodpovedá účastník konania ako predávajúci – poskytovateľ služby – správca bytov a nebytových priestorov.
Nezabezpečili ste dodržanie povinností predávajúceho - poskytovateľa služby - správcu bytov a nebytových priestorov:
Podľa § 4 ods. 1 písm. h/ zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci – poskytovateľ služby je povinný poskytovanie služieb zabezpečiť spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie.
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.
./.
- 3 - P/0138/05/2013
Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena alebo jej zánik je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome.
Podľa § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení dome, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenie rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
Podľa § 8b ods. 2 písm. g/ zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov pri správe domu je správca povinný zvolať schôdzu vlastníkov podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada najmenej štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci – poskytovateľ služieb nesmie spotrebiteľovi upierať právo ochranu jeho ekonomických záujmov.
Pri výkone kontroly bolo zistené, že účastník konania – poskytovateľ služby vykonáva správu v bytovom dome na ulici Lesnícka číslo 1160 v Krásne nad Kysucou.
Účastník konania ako správca bytov a nebytových priestorov uzavrel s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov Zmluvu o výkone správy dňa 1.6.2007.
Účastník konania - správca bytov a nebytových priestorov však porušil ustanovenie § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, keď najneskôr do 31. mája 2012 nepredložil vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu. Zároveň nevykonal vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv.
Ďalej bolo pri výkone kontroly zistené, účastník konania nezvolal schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov za rok 2011, dňa 1. augusta 2012 deväť vlastníkov bytov z celkového počtu 32 požiadalo správcu o zvolanie schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a to písomnou formou, ale účastník konania – správca bytov
./.
- 4 - P/0138/05/2013
a nebytových priestorov nezvolal schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov za rok 2012 vôbec a ani vyššie uvedenej žiadosti z 1.8.2012 nevyhovel a schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, napriek tomu, že o to požiadala štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nezvolal, čím porušil ustanovenie § 8b ods. 2 písm. g/ zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Týmto konaním teda predávajúci – poskytovateľ služieb neposkytoval služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie.
Pod pojmom riadne vykonávanie sa rozumie poskytovanie služieb v súlade s dohodnutými zmluvnými alebo zákonnými podmienkami.
Zároveň účastník konania nezvolaním schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov aspoň raz ročne a ani na žiadosť štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov upieral spotrebiteľom – vlastníkom bytov a nebytových priestorov právo na ochranu ich ekonomických záujmov.
Za zistené nedostatky, a tým aj preukázané porušenie zákona citovaného vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, zodpovedá v plnom rozsahu účastník konania, nakoľko v zmysle ustanovenia § 2 písm. b/ bod 1 zák. č. ods. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov je predávajúci, ktorý spotrebiteľovi poskytuje služby, a teda zodpovedá za zistené porušenie zákona – KRASBYT, s.r.o.
Na základe uvedených skutočností bolo účastníkovi konania listom zo dňa 29.5.2013, zaslané oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty, ktoré bolo doručené dňa 31.5.2013.
Vo vyjadrení zo dňa 17.5.2013 Stanislav Sýkora, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že pri kontrole bol osobne prítomný. K obsahu inšpekčného záznamu sa vyjadrí v termíne do 5 dní.
Vo vyjadrení zo dňa 6.6.2013, ktoré bolo správnemu orgánu doručené dňa 7.6.2013, splnomocnený zástupca účastníka konania uviedol, správny orgán cituje:
„Správca bytov KRASBYT, s.r.o. Krásno nad Kysucou v dome č. 1160, ako aj vo všetkých ostatných, ktoré má v správe vykonáva evidenciu tvorby a čerpania fondu opráv domu a taktiež toto vedie v analytickej evidencii účtovníctva podľa § 8a ods. 1 zákona 182/1993 Zb.
Správca domu vykonal vyúčtovanie prostriedkov z fondu opráv a stav finančných prostriedkov bol každému vlastníkovi doručený v ročnom vyúčtovaní.
Nakoľko vlastníci domu nemajú určeného zástupcu domu, výpis z FO domu bol niekoľkokrát na vyžiadanie poskytnutý vlastníkom domu a tiež bol vystavený v spoločných priestoroch domu a na vývesnej tabuli KRASBYTu, s.r.o.
Schôdza vlastníkov bytov nebola zvolaná z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti (kolaudácia bytov, odovzdávanie bytov v Krásne – Zákysučie, príprava podkladov pre zatepľovanie byt. domu).
./.
- 5 - P/0138/05/2013
V prílohe – 1 x Výpis z fondu opráv byt. domu č. 1160 za rok 2011 a 2012“ – koniec citátu.
Slovenská obchodná inšpekcia, ako orgán štátnej správy, sa pri svojej kontrolnej činnosti striktne riadi platnou právnou úpravou, ktorá vymedzuje hranice jej právomoci a kompetencie.
K vyjadreniu splnomocneného zástupcu účastníka konania zo dňa 6.6.2013 správny orgán uvádza nasledovné:
Vo veci zvolania schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov minimálne raz ročne alebo na žiadosť aspoň štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa správny orgán a účastník konania zhodujú. Účastník konania iba uvádza „iba ospravedlniteľné dôvody“, ktoré ho viedli k nezvolaniu schôdze.
Vo veci nevykonania vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv však uvádza, že takéto vyúčtovanie dostal každý vlastník bytu a nebytového priestoru v ročnom vyúčtovaní.
Pri kontrole dňa 17.5.1013 bol v prílohe č. 1 správnemu orgánu predložený dokument nazvaný, správny orgán cituje:
„KRASBYT, s.r.o., Struhy 83, 023 02 Krásno nad Kysucou
Vyúčtovanie zálohových úhrad nákladov za používanie bytu za kalendárny rok 2011.
Na strane 2 vyúčtovania, ktoré sa týka pisateľa podnetu je uvedené:
Stav Fondov k 1.1.2011 tvorba čerpanie k 31.12.2011
Fond domu 917,14 9 437,64 7 944,20 2 410,58
Fond vchodu
Fond bytu“
koniec citátu.
Z tohto dokumentu, ktorý bol predložený kontrole je zrejmé, že k žiadnemu vyúčtovaniu použitia fondu prevádzky, údržby a opráv nedošlo.
K vyjadreniu zo dňa 6.6.2013 splnomocnený zástupca účastníka konania v prílohe predložil Výpisy fondu prevádzky, údržby a opráv domu s účtovným číslom: 160, s dátumom 8.3.2012 a 22.5.2013. Takéto vyúčtovanie nebolo kontrolnému orgánu v čase kontroly predložené, o jeho existencii sa vo vyjadrení ku kontrole splnomocnený zástupca účastníka konania ani nezmienil a preukázateľne nebolo toto vyúčtovanie súčasťou ročného vyúčtovania, ktorého obsah správny orgán vyššie cituje a podotýka, že tento dokument dal správnemu orgánu k dispozícii účastník konania.
./.
- 6 - P/0138/05/2013
Čo sa týka ustanovenia § 8a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, toto explicitne uvádza, že správa musí byť vlastníkom bytov a nebytových priestorov predložená a nositeľom tejto povinnosti je účastník konania, ktorý musí túto skutočnosť objektívne správnemu orgánu preukázať, teda že správa predložená bola, Slovné tvrdenia nie sú vecným dôkazom, preto ho správny orgán odmieta.
Správny orgán sa podrobne a dôkladne zaoberal spotrebiteľským podnetom evidovaným pod číslom P-299/2013, skutkovými zisteniami uvedenými v inšpekčnom zázname zo dňa 17.5.2013, ako vyjadreniami splnomocneného zástupcu účastníka konania zo dňa 17.5.2013 a dňa 6.6.2013 a považuje skutkový stav za objektívne prešetrený a riadne zdokumentovaný.
Správny orgán na tomto základe uložil účastníkovi konania pokutu, ktorá zodpovedá plne rozsahu a významu zistených nedostatkov, ako aj tej skutočnosti, že spotrebiteľ bol nútený obrátiť sa na orgán štátnej správy, aby tento ochránil jeho práva a právom chránené záujmy.
Pri výške uloženej pokuty bral správny do úvahy, že účastník konania bol aktívny a splnil si svoju povinnosť uloženú mu ustanovením § 7 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, a to podať správnemu orgánu správu o odstránení zistených nedostatkov a o vykonaných opatreniach.
Ako predávajúci - poskytovateľ služieb podľa § 2 písm. b/ bod 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov je KRASBYT, s.r.o. v zmysle ustanovení § 4 ods. 1 písm. h/ a § 4 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 vyššie citovanej právnej úpravy, povinná zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie a nesmie spotrebiteľovi upierať právo na ochranu jeho ekonomických záujmov.
Rozhodujúcim pre konštatovanie, či bol zákon dodržaný, alebo porušený, je stav zistený v čase kontroly.
Tým bol porušený § 4 ods. 1 písm. h/ a § 4 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Na základe § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sa pri určení pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
Pri určovaní výšky pokuty správny orgán prihliadal na skutočnosť, že služba nebola spotrebiteľovi poskytovaná riadnym spôsobom. Správny orgán pristúpil k určeniu výšky postihu po vyhodnotení skutočností, že došlo k vážnemu zásahu do práv spotrebiteľa.
Správny orgán zároveň prihliadol k tomu, že účel sledovaný zákonom o ochrane spotrebiteľa vyjadrený v ustanovení § 4 ods. 1 písm. h/, podľa ktorého predávajúci alebo poskytovateľ služieb tieto musí poskytovať spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie, vzhľadom na zistené nedostatky v zákonom požadovanej miere a úrovni dosiahnutý nebol.
./.
- 7 - P/0138/05/2013
Ďalej prihliadal k tomu, že účastník konania obmedzil právo spotrebiteľa na ochranu jeho ekonomických záujmov, a to tým, že nielenže nezvolal schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov minimálne raz ročne, ale nereagoval ani na žiadosť štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov na zvolanie schôdze a riešenie vzniknutých problémov.
Z hľadiska miery zavinenia správny orgán prihliadol i na tú skutočnosť, že účastník konania ako predávajúci, ktorý poskytuje služby konečnému spotrebiteľovi, nesie objektívnu zodpovednosť za dodržanie všetkých zákonom stanovených podmienok poskytovania služieb bez ohľadu na okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ako príslušný správny orgán, preskúmal podkladový materiál v predmetnej veci v celom rozsahu a dospel k záveru, že protiprávny skutkový stav bol v tomto prípade spoľahlivo preskúmaný.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj v zmysle § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov ukladá predávajúcemu – poskytovateľovi služieb, ktorý porušil svoje povinnosti pokutu až do výšky 66 387,83 €.
Keďže správny orgán napriek uvedenému uložil pokutu v spodnej hranicu zákonnej sadzby, má za to, že pokuta uložená v tejto výške je vzhľadom na jej represívno-výchovnú a preventívnu funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská, pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.
P O U Č E N I E :
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom Inšpektorátu SOI so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, Ústrednému inšpektorátu SOI v Bratislave. V prípade, že uložená pokuta nebude v stanovenej lehote zaplatená ani podané odvolanie, bude jej plnenie vymáhané v zmysle zákona. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj,
Predmestská 71, PO box 89, 011 79 Žilina
__________________________________________________ ____________________
Číslo: P/0138/05/2013 Dňa: 1. 7. 2013
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ako príslušný správny orgán podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. e/, § 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, § 20 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v znení neskorších predpisov
r o z h o d o l takto:
účastníkovi konania: KRASBYT, s.r.o., Struhy 83, 023 02 Krásno nad Kysucou
kontrola bola vykonaná v sídle účastníka konania: Struhy 83, Krásno nad Kysucou
dátum kontroly: 17.5.2013
IČ:
pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 1 písm. h/ - v zmysle ktorého predávajúci – poskytovateľ služby je povinný zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktoré umožňuje ich riadne vykonávanie, keď kontrolou dňa 17.5.2013 bolo zistené, že poskytovateľ služieb ako správca bytov a nebytových priestorov vykonáva správu v bytovom dome na Lesníckej ulici číslo 1160, Krásno nad Kysucou, dňa 1.6.2007 uzavrel s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov Zmluvu o výkone správy, podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov v termíne do 31. mája 2012 nepredložil vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, nevykonal vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv podľa
./.
- 2 - P/0138/05/2013
§ 8b ods. 2 písm. g/ zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov a nezvolal schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov za rok 2011 napriek žiadosti štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 1. augusta 2012, čím neposkytoval služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie,
pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 - podľa ktorého predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať právo na ochranu ich ekonomických záujmov, keď kontrolou dňa 17.5.2013 bolo zistené, že nezvolaním schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov aspoň raz ročne alebo vtedy, ak o tom rozhodne aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov upieral spotrebiteľom právo na ochranu ich ekonomických záujmov
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov
u k l a d á
účastníkovi konania podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pokutu vo výške € 400,-, slovom štyristo eur, ktorú je účastník konania povinný (á) zaplatiť do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty priloženou poštovou poukážkou, resp. príkazom na úhradu na účet: vedený v Štátnej pokladnici, č. ú: 7000065068/8180, VS-01380513.
O d ô v o d n e n i e
Dňa 17.52013 v sídle účastníka konania KRASBYT, s.r.o., Struhy 83, Krásno nad Kysucou, pri šetrení spotrebiteľského podnetu evidovaného pod číslom P – 299/2013, vykonali inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie kontrolu, pri ktorej boli zistené nedostatky, za ktoré zodpovedá účastník konania ako predávajúci – poskytovateľ služby – správca bytov a nebytových priestorov.
Nezabezpečili ste dodržanie povinností predávajúceho - poskytovateľa služby - správcu bytov a nebytových priestorov:
Podľa § 4 ods. 1 písm. h/ zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci – poskytovateľ služby je povinný poskytovanie služieb zabezpečiť spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie.
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.
./.
- 3 - P/0138/05/2013
Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena alebo jej zánik je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome.
Podľa § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení dome, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenie rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
Podľa § 8b ods. 2 písm. g/ zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov pri správe domu je správca povinný zvolať schôdzu vlastníkov podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada najmenej štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci – poskytovateľ služieb nesmie spotrebiteľovi upierať právo ochranu jeho ekonomických záujmov.
Pri výkone kontroly bolo zistené, že účastník konania – poskytovateľ služby vykonáva správu v bytovom dome na ulici Lesnícka číslo 1160 v Krásne nad Kysucou.
Účastník konania ako správca bytov a nebytových priestorov uzavrel s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov Zmluvu o výkone správy dňa 1.6.2007.
Účastník konania - správca bytov a nebytových priestorov však porušil ustanovenie § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, keď najneskôr do 31. mája 2012 nepredložil vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu. Zároveň nevykonal vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv.
Ďalej bolo pri výkone kontroly zistené, účastník konania nezvolal schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov za rok 2011, dňa 1. augusta 2012 deväť vlastníkov bytov z celkového počtu 32 požiadalo správcu o zvolanie schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a to písomnou formou, ale účastník konania – správca bytov
./.
- 4 - P/0138/05/2013
a nebytových priestorov nezvolal schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov za rok 2012 vôbec a ani vyššie uvedenej žiadosti z 1.8.2012 nevyhovel a schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, napriek tomu, že o to požiadala štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nezvolal, čím porušil ustanovenie § 8b ods. 2 písm. g/ zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Týmto konaním teda predávajúci – poskytovateľ služieb neposkytoval služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie.
Pod pojmom riadne vykonávanie sa rozumie poskytovanie služieb v súlade s dohodnutými zmluvnými alebo zákonnými podmienkami.
Zároveň účastník konania nezvolaním schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov aspoň raz ročne a ani na žiadosť štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov upieral spotrebiteľom – vlastníkom bytov a nebytových priestorov právo na ochranu ich ekonomických záujmov.
Za zistené nedostatky, a tým aj preukázané porušenie zákona citovaného vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, zodpovedá v plnom rozsahu účastník konania, nakoľko v zmysle ustanovenia § 2 písm. b/ bod 1 zák. č. ods. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov je predávajúci, ktorý spotrebiteľovi poskytuje služby, a teda zodpovedá za zistené porušenie zákona – KRASBYT, s.r.o.
Na základe uvedených skutočností bolo účastníkovi konania listom zo dňa 29.5.2013, zaslané oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty, ktoré bolo doručené dňa 31.5.2013.
Vo vyjadrení zo dňa 17.5.2013 Stanislav Sýkora, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že pri kontrole bol osobne prítomný. K obsahu inšpekčného záznamu sa vyjadrí v termíne do 5 dní.
Vo vyjadrení zo dňa 6.6.2013, ktoré bolo správnemu orgánu doručené dňa 7.6.2013, splnomocnený zástupca účastníka konania uviedol, správny orgán cituje:
„Správca bytov KRASBYT, s.r.o. Krásno nad Kysucou v dome č. 1160, ako aj vo všetkých ostatných, ktoré má v správe vykonáva evidenciu tvorby a čerpania fondu opráv domu a taktiež toto vedie v analytickej evidencii účtovníctva podľa § 8a ods. 1 zákona 182/1993 Zb.
Správca domu vykonal vyúčtovanie prostriedkov z fondu opráv a stav finančných prostriedkov bol každému vlastníkovi doručený v ročnom vyúčtovaní.
Nakoľko vlastníci domu nemajú určeného zástupcu domu, výpis z FO domu bol niekoľkokrát na vyžiadanie poskytnutý vlastníkom domu a tiež bol vystavený v spoločných priestoroch domu a na vývesnej tabuli KRASBYTu, s.r.o.
Schôdza vlastníkov bytov nebola zvolaná z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti (kolaudácia bytov, odovzdávanie bytov v Krásne – Zákysučie, príprava podkladov pre zatepľovanie byt. domu).
./.
- 5 - P/0138/05/2013
V prílohe – 1 x Výpis z fondu opráv byt. domu č. 1160 za rok 2011 a 2012“ – koniec citátu.
Slovenská obchodná inšpekcia, ako orgán štátnej správy, sa pri svojej kontrolnej činnosti striktne riadi platnou právnou úpravou, ktorá vymedzuje hranice jej právomoci a kompetencie.
K vyjadreniu splnomocneného zástupcu účastníka konania zo dňa 6.6.2013 správny orgán uvádza nasledovné:
Vo veci zvolania schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov minimálne raz ročne alebo na žiadosť aspoň štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa správny orgán a účastník konania zhodujú. Účastník konania iba uvádza „iba ospravedlniteľné dôvody“, ktoré ho viedli k nezvolaniu schôdze.
Vo veci nevykonania vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv však uvádza, že takéto vyúčtovanie dostal každý vlastník bytu a nebytového priestoru v ročnom vyúčtovaní.
Pri kontrole dňa 17.5.1013 bol v prílohe č. 1 správnemu orgánu predložený dokument nazvaný, správny orgán cituje:
„KRASBYT, s.r.o., Struhy 83, 023 02 Krásno nad Kysucou
Vyúčtovanie zálohových úhrad nákladov za používanie bytu za kalendárny rok 2011.
Na strane 2 vyúčtovania, ktoré sa týka pisateľa podnetu je uvedené:
Stav Fondov k 1.1.2011 tvorba čerpanie k 31.12.2011
Fond domu 917,14 9 437,64 7 944,20 2 410,58
Fond vchodu
Fond bytu“
koniec citátu.
Z tohto dokumentu, ktorý bol predložený kontrole je zrejmé, že k žiadnemu vyúčtovaniu použitia fondu prevádzky, údržby a opráv nedošlo.
K vyjadreniu zo dňa 6.6.2013 splnomocnený zástupca účastníka konania v prílohe predložil Výpisy fondu prevádzky, údržby a opráv domu s účtovným číslom: 160, s dátumom 8.3.2012 a 22.5.2013. Takéto vyúčtovanie nebolo kontrolnému orgánu v čase kontroly predložené, o jeho existencii sa vo vyjadrení ku kontrole splnomocnený zástupca účastníka konania ani nezmienil a preukázateľne nebolo toto vyúčtovanie súčasťou ročného vyúčtovania, ktorého obsah správny orgán vyššie cituje a podotýka, že tento dokument dal správnemu orgánu k dispozícii účastník konania.
./.
- 6 - P/0138/05/2013
Čo sa týka ustanovenia § 8a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, toto explicitne uvádza, že správa musí byť vlastníkom bytov a nebytových priestorov predložená a nositeľom tejto povinnosti je účastník konania, ktorý musí túto skutočnosť objektívne správnemu orgánu preukázať, teda že správa predložená bola, Slovné tvrdenia nie sú vecným dôkazom, preto ho správny orgán odmieta.
Správny orgán sa podrobne a dôkladne zaoberal spotrebiteľským podnetom evidovaným pod číslom P-299/2013, skutkovými zisteniami uvedenými v inšpekčnom zázname zo dňa 17.5.2013, ako vyjadreniami splnomocneného zástupcu účastníka konania zo dňa 17.5.2013 a dňa 6.6.2013 a považuje skutkový stav za objektívne prešetrený a riadne zdokumentovaný.
Správny orgán na tomto základe uložil účastníkovi konania pokutu, ktorá zodpovedá plne rozsahu a významu zistených nedostatkov, ako aj tej skutočnosti, že spotrebiteľ bol nútený obrátiť sa na orgán štátnej správy, aby tento ochránil jeho práva a právom chránené záujmy.
Pri výške uloženej pokuty bral správny do úvahy, že účastník konania bol aktívny a splnil si svoju povinnosť uloženú mu ustanovením § 7 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, a to podať správnemu orgánu správu o odstránení zistených nedostatkov a o vykonaných opatreniach.
Ako predávajúci - poskytovateľ služieb podľa § 2 písm. b/ bod 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov je KRASBYT, s.r.o. v zmysle ustanovení § 4 ods. 1 písm. h/ a § 4 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 vyššie citovanej právnej úpravy, povinná zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie a nesmie spotrebiteľovi upierať právo na ochranu jeho ekonomických záujmov.
Rozhodujúcim pre konštatovanie, či bol zákon dodržaný, alebo porušený, je stav zistený v čase kontroly.
Tým bol porušený § 4 ods. 1 písm. h/ a § 4 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Na základe § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sa pri určení pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
Pri určovaní výšky pokuty správny orgán prihliadal na skutočnosť, že služba nebola spotrebiteľovi poskytovaná riadnym spôsobom. Správny orgán pristúpil k určeniu výšky postihu po vyhodnotení skutočností, že došlo k vážnemu zásahu do práv spotrebiteľa.
Správny orgán zároveň prihliadol k tomu, že účel sledovaný zákonom o ochrane spotrebiteľa vyjadrený v ustanovení § 4 ods. 1 písm. h/, podľa ktorého predávajúci alebo poskytovateľ služieb tieto musí poskytovať spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie, vzhľadom na zistené nedostatky v zákonom požadovanej miere a úrovni dosiahnutý nebol.
./.
- 7 - P/0138/05/2013
Ďalej prihliadal k tomu, že účastník konania obmedzil právo spotrebiteľa na ochranu jeho ekonomických záujmov, a to tým, že nielenže nezvolal schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov minimálne raz ročne, ale nereagoval ani na žiadosť štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov na zvolanie schôdze a riešenie vzniknutých problémov.
Z hľadiska miery zavinenia správny orgán prihliadol i na tú skutočnosť, že účastník konania ako predávajúci, ktorý poskytuje služby konečnému spotrebiteľovi, nesie objektívnu zodpovednosť za dodržanie všetkých zákonom stanovených podmienok poskytovania služieb bez ohľadu na okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ako príslušný správny orgán, preskúmal podkladový materiál v predmetnej veci v celom rozsahu a dospel k záveru, že protiprávny skutkový stav bol v tomto prípade spoľahlivo preskúmaný.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj v zmysle § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov ukladá predávajúcemu – poskytovateľovi služieb, ktorý porušil svoje povinnosti pokutu až do výšky 66 387,83 €.
Keďže správny orgán napriek uvedenému uložil pokutu v spodnej hranicu zákonnej sadzby, má za to, že pokuta uložená v tejto výške je vzhľadom na jej represívno-výchovnú a preventívnu funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská, pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.
P O U Č E N I E :
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom Inšpektorátu SOI so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, Ústrednému inšpektorátu SOI v Bratislave. V prípade, že uložená pokuta nebude v stanovenej lehote zaplatená ani podané odvolanie, bude jej plnenie vymáhané v zmysle zákona. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.
nunenko
06.03.15,07:17
SLOVENSKÁ OBCHODNÁ INŠPEKCIA
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj,
Predmestská 71, PO box 89, 011 79 Žilina
__________________________________________________ ____________________
Číslo: P/0138/05/2013 Dňa: 1. 7. 2013
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ako príslušný správny orgán podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. e/, § 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, § 20 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v znení neskorších predpisov
r o z h o d o l takto:
účastníkovi konania: KRASBYT, s.r.o., Struhy 83, 023 02 Krásno nad Kysucou
kontrola bola vykonaná v sídle účastníka konania: Struhy 83, Krásno nad Kysucou
dátum kontroly: 17.5.2013
IČ:
pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 1 písm. h/ - v zmysle ktorého predávajúci – poskytovateľ služby je povinný zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktoré umožňuje ich riadne vykonávanie, keď kontrolou dňa 17.5.2013 bolo zistené, že poskytovateľ služieb ako správca bytov a nebytových priestorov vykonáva správu v bytovom dome na Lesníckej ulici číslo 1160, Krásno nad Kysucou, dňa 1.6.2007 uzavrel s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov Zmluvu o výkone správy, podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov v termíne do 31. mája 2012 nepredložil vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, nevykonal vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv podľa
./.
- 2 - P/0138/05/2013
§ 8b ods. 2 písm. g/ zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov a nezvolal schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov za rok 2011 napriek žiadosti štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 1. augusta 2012, čím neposkytoval služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie,
pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 - podľa ktorého predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať právo na ochranu ich ekonomických záujmov, keď kontrolou dňa 17.5.2013 bolo zistené, že nezvolaním schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov aspoň raz ročne alebo vtedy, ak o tom rozhodne aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov upieral spotrebiteľom právo na ochranu ich ekonomických záujmov
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov
u k l a d á
účastníkovi konania podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pokutu vo výške € 400,-, slovom štyristo eur, ktorú je účastník konania povinný (á) zaplatiť do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty priloženou poštovou poukážkou, resp. príkazom na úhradu na účet: vedený v Štátnej pokladnici, č. ú: 7000065068/8180, VS-01380513.
O d ô v o d n e n i e
Dňa 17.52013 v sídle účastníka konania KRASBYT, s.r.o., Struhy 83, Krásno nad Kysucou, pri šetrení spotrebiteľského podnetu evidovaného pod číslom P – 299/2013, vykonali inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie kontrolu, pri ktorej boli zistené nedostatky, za ktoré zodpovedá účastník konania ako predávajúci – poskytovateľ služby – správca bytov a nebytových priestorov.
Nezabezpečili ste dodržanie povinností predávajúceho - poskytovateľa služby - správcu bytov a nebytových priestorov:
Podľa § 4 ods. 1 písm. h/ zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci – poskytovateľ služby je povinný poskytovanie služieb zabezpečiť spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie.
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.
./.
- 3 - P/0138/05/2013
Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena alebo jej zánik je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome.
Podľa § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení dome, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenie rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
Podľa § 8b ods. 2 písm. g/ zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov pri správe domu je správca povinný zvolať schôdzu vlastníkov podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada najmenej štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci – poskytovateľ služieb nesmie spotrebiteľovi upierať právo ochranu jeho ekonomických záujmov.
Pri výkone kontroly bolo zistené, že účastník konania – poskytovateľ služby vykonáva správu v bytovom dome na ulici Lesnícka číslo 1160 v Krásne nad Kysucou.
Účastník konania ako správca bytov a nebytových priestorov uzavrel s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov Zmluvu o výkone správy dňa 1.6.2007.
Účastník konania - správca bytov a nebytových priestorov však porušil ustanovenie § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, keď najneskôr do 31. mája 2012 nepredložil vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu. Zároveň nevykonal vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv.
Ďalej bolo pri výkone kontroly zistené, účastník konania nezvolal schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov za rok 2011, dňa 1. augusta 2012 deväť vlastníkov bytov z celkového počtu 32 požiadalo správcu o zvolanie schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a to písomnou formou, ale účastník konania – správca bytov
./.
- 4 - P/0138/05/2013
a nebytových priestorov nezvolal schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov za rok 2012 vôbec a ani vyššie uvedenej žiadosti z 1.8.2012 nevyhovel a schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, napriek tomu, že o to požiadala štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nezvolal, čím porušil ustanovenie § 8b ods. 2 písm. g/ zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Týmto konaním teda predávajúci – poskytovateľ služieb neposkytoval služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie.
Pod pojmom riadne vykonávanie sa rozumie poskytovanie služieb v súlade s dohodnutými zmluvnými alebo zákonnými podmienkami.
Zároveň účastník konania nezvolaním schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov aspoň raz ročne a ani na žiadosť štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov upieral spotrebiteľom – vlastníkom bytov a nebytových priestorov právo na ochranu ich ekonomických záujmov.
Za zistené nedostatky, a tým aj preukázané porušenie zákona citovaného vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, zodpovedá v plnom rozsahu účastník konania, nakoľko v zmysle ustanovenia § 2 písm. b/ bod 1 zák. č. ods. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov je predávajúci, ktorý spotrebiteľovi poskytuje služby, a teda zodpovedá za zistené porušenie zákona – KRASBYT, s.r.o.
Na základe uvedených skutočností bolo účastníkovi konania listom zo dňa 29.5.2013, zaslané oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty, ktoré bolo doručené dňa 31.5.2013.
Vo vyjadrení zo dňa 17.5.2013 Stanislav Sýkora, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že pri kontrole bol osobne prítomný. K obsahu inšpekčného záznamu sa vyjadrí v termíne do 5 dní.
Vo vyjadrení zo dňa 6.6.2013, ktoré bolo správnemu orgánu doručené dňa 7.6.2013, splnomocnený zástupca účastníka konania uviedol, správny orgán cituje:
„Správca bytov KRASBYT, s.r.o. Krásno nad Kysucou v dome č. 1160, ako aj vo všetkých ostatných, ktoré má v správe vykonáva evidenciu tvorby a čerpania fondu opráv domu a taktiež toto vedie v analytickej evidencii účtovníctva podľa § 8a ods. 1 zákona 182/1993 Zb.
Správca domu vykonal vyúčtovanie prostriedkov z fondu opráv a stav finančných prostriedkov bol každému vlastníkovi doručený v ročnom vyúčtovaní.
Nakoľko vlastníci domu nemajú určeného zástupcu domu, výpis z FO domu bol niekoľkokrát na vyžiadanie poskytnutý vlastníkom domu a tiež bol vystavený v spoločných priestoroch domu a na vývesnej tabuli KRASBYTu, s.r.o.
Schôdza vlastníkov bytov nebola zvolaná z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti (kolaudácia bytov, odovzdávanie bytov v Krásne – Zákysučie, príprava podkladov pre zatepľovanie byt. domu).
./.
- 5 - P/0138/05/2013
V prílohe – 1 x Výpis z fondu opráv byt. domu č. 1160 za rok 2011 a 2012“ – koniec citátu.
Slovenská obchodná inšpekcia, ako orgán štátnej správy, sa pri svojej kontrolnej činnosti striktne riadi platnou právnou úpravou, ktorá vymedzuje hranice jej právomoci a kompetencie.
K vyjadreniu splnomocneného zástupcu účastníka konania zo dňa 6.6.2013 správny orgán uvádza nasledovné:
Vo veci zvolania schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov minimálne raz ročne alebo na žiadosť aspoň štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa správny orgán a účastník konania zhodujú. Účastník konania iba uvádza „iba ospravedlniteľné dôvody“, ktoré ho viedli k nezvolaniu schôdze.
Vo veci nevykonania vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv však uvádza, že takéto vyúčtovanie dostal každý vlastník bytu a nebytového priestoru v ročnom vyúčtovaní.
Pri kontrole dňa 17.5.1013 bol v prílohe č. 1 správnemu orgánu predložený dokument nazvaný, správny orgán cituje:
„KRASBYT, s.r.o., Struhy 83, 023 02 Krásno nad Kysucou
Vyúčtovanie zálohových úhrad nákladov za používanie bytu za kalendárny rok 2011.
Na strane 2 vyúčtovania, ktoré sa týka pisateľa podnetu je uvedené:
Stav Fondov k 1.1.2011 tvorba čerpanie k 31.12.2011
Fond domu 917,14 9 437,64 7 944,20 2 410,58
Fond vchodu
Fond bytu“
koniec citátu.
Z tohto dokumentu, ktorý bol predložený kontrole je zrejmé, že k žiadnemu vyúčtovaniu použitia fondu prevádzky, údržby a opráv nedošlo.
K vyjadreniu zo dňa 6.6.2013 splnomocnený zástupca účastníka konania v prílohe predložil Výpisy fondu prevádzky, údržby a opráv domu s účtovným číslom: 160, s dátumom 8.3.2012 a 22.5.2013. Takéto vyúčtovanie nebolo kontrolnému orgánu v čase kontroly predložené, o jeho existencii sa vo vyjadrení ku kontrole splnomocnený zástupca účastníka konania ani nezmienil a preukázateľne nebolo toto vyúčtovanie súčasťou ročného vyúčtovania, ktorého obsah správny orgán vyššie cituje a podotýka, že tento dokument dal správnemu orgánu k dispozícii účastník konania.
./.
- 6 - P/0138/05/2013
Čo sa týka ustanovenia § 8a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, toto explicitne uvádza, že správa musí byť vlastníkom bytov a nebytových priestorov predložená a nositeľom tejto povinnosti je účastník konania, ktorý musí túto skutočnosť objektívne správnemu orgánu preukázať, teda že správa predložená bola, Slovné tvrdenia nie sú vecným dôkazom, preto ho správny orgán odmieta.
Správny orgán sa podrobne a dôkladne zaoberal spotrebiteľským podnetom evidovaným pod číslom P-299/2013, skutkovými zisteniami uvedenými v inšpekčnom zázname zo dňa 17.5.2013, ako vyjadreniami splnomocneného zástupcu účastníka konania zo dňa 17.5.2013 a dňa 6.6.2013 a považuje skutkový stav za objektívne prešetrený a riadne zdokumentovaný.
Správny orgán na tomto základe uložil účastníkovi konania pokutu, ktorá zodpovedá plne rozsahu a významu zistených nedostatkov, ako aj tej skutočnosti, že spotrebiteľ bol nútený obrátiť sa na orgán štátnej správy, aby tento ochránil jeho práva a právom chránené záujmy.
Pri výške uloženej pokuty bral správny do úvahy, že účastník konania bol aktívny a splnil si svoju povinnosť uloženú mu ustanovením § 7 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, a to podať správnemu orgánu správu o odstránení zistených nedostatkov a o vykonaných opatreniach.
Ako predávajúci - poskytovateľ služieb podľa § 2 písm. b/ bod 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov je KRASBYT, s.r.o. v zmysle ustanovení § 4 ods. 1 písm. h/ a § 4 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 vyššie citovanej právnej úpravy, povinná zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie a nesmie spotrebiteľovi upierať právo na ochranu jeho ekonomických záujmov.
Rozhodujúcim pre konštatovanie, či bol zákon dodržaný, alebo porušený, je stav zistený v čase kontroly.
Tým bol porušený § 4 ods. 1 písm. h/ a § 4 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Na základe § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sa pri určení pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
Pri určovaní výšky pokuty správny orgán prihliadal na skutočnosť, že služba nebola spotrebiteľovi poskytovaná riadnym spôsobom. Správny orgán pristúpil k určeniu výšky postihu po vyhodnotení skutočností, že došlo k vážnemu zásahu do práv spotrebiteľa.
Správny orgán zároveň prihliadol k tomu, že účel sledovaný zákonom o ochrane spotrebiteľa vyjadrený v ustanovení § 4 ods. 1 písm. h/, podľa ktorého predávajúci alebo poskytovateľ služieb tieto musí poskytovať spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie, vzhľadom na zistené nedostatky v zákonom požadovanej miere a úrovni dosiahnutý nebol.
./.
- 7 - P/0138/05/2013
Ďalej prihliadal k tomu, že účastník konania obmedzil právo spotrebiteľa na ochranu jeho ekonomických záujmov, a to tým, že nielenže nezvolal schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov minimálne raz ročne, ale nereagoval ani na žiadosť štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov na zvolanie schôdze a riešenie vzniknutých problémov.
Z hľadiska miery zavinenia správny orgán prihliadol i na tú skutočnosť, že účastník konania ako predávajúci, ktorý poskytuje služby konečnému spotrebiteľovi, nesie objektívnu zodpovednosť za dodržanie všetkých zákonom stanovených podmienok poskytovania služieb bez ohľadu na okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ako príslušný správny orgán, preskúmal podkladový materiál v predmetnej veci v celom rozsahu a dospel k záveru, že protiprávny skutkový stav bol v tomto prípade spoľahlivo preskúmaný.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj v zmysle § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov ukladá predávajúcemu – poskytovateľovi služieb, ktorý porušil svoje povinnosti pokutu až do výšky 66 387,83 €.
Keďže správny orgán napriek uvedenému uložil pokutu v spodnej hranicu zákonnej sadzby, má za to, že pokuta uložená v tejto výške je vzhľadom na jej represívno-výchovnú a preventívnu funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská, pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.
P O U Č E N I E :
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom Inšpektorátu SOI so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, Ústrednému inšpektorátu SOI v Bratislave. V prípade, že uložená pokuta nebude v stanovenej lehote zaplatená ani podané odvolanie, bude jej plnenie vymáhané v zmysle zákona. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj,
Predmestská 71, PO box 89, 011 79 Žilina
__________________________________________________ ____________________
Číslo: P/0138/05/2013 Dňa: 1. 7. 2013
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ako príslušný správny orgán podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. e/, § 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, § 20 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v znení neskorších predpisov
r o z h o d o l takto:
účastníkovi konania: KRASBYT, s.r.o., Struhy 83, 023 02 Krásno nad Kysucou
kontrola bola vykonaná v sídle účastníka konania: Struhy 83, Krásno nad Kysucou
dátum kontroly: 17.5.2013
IČ:
pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 1 písm. h/ - v zmysle ktorého predávajúci – poskytovateľ služby je povinný zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktoré umožňuje ich riadne vykonávanie, keď kontrolou dňa 17.5.2013 bolo zistené, že poskytovateľ služieb ako správca bytov a nebytových priestorov vykonáva správu v bytovom dome na Lesníckej ulici číslo 1160, Krásno nad Kysucou, dňa 1.6.2007 uzavrel s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov Zmluvu o výkone správy, podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov v termíne do 31. mája 2012 nepredložil vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, nevykonal vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv podľa
./.
- 2 - P/0138/05/2013
§ 8b ods. 2 písm. g/ zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov a nezvolal schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov za rok 2011 napriek žiadosti štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 1. augusta 2012, čím neposkytoval služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie,
pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 - podľa ktorého predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať právo na ochranu ich ekonomických záujmov, keď kontrolou dňa 17.5.2013 bolo zistené, že nezvolaním schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov aspoň raz ročne alebo vtedy, ak o tom rozhodne aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov upieral spotrebiteľom právo na ochranu ich ekonomických záujmov
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov
u k l a d á
účastníkovi konania podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pokutu vo výške € 400,-, slovom štyristo eur, ktorú je účastník konania povinný (á) zaplatiť do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty priloženou poštovou poukážkou, resp. príkazom na úhradu na účet: vedený v Štátnej pokladnici, č. ú: 7000065068/8180, VS-01380513.
O d ô v o d n e n i e
Dňa 17.52013 v sídle účastníka konania KRASBYT, s.r.o., Struhy 83, Krásno nad Kysucou, pri šetrení spotrebiteľského podnetu evidovaného pod číslom P – 299/2013, vykonali inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie kontrolu, pri ktorej boli zistené nedostatky, za ktoré zodpovedá účastník konania ako predávajúci – poskytovateľ služby – správca bytov a nebytových priestorov.
Nezabezpečili ste dodržanie povinností predávajúceho - poskytovateľa služby - správcu bytov a nebytových priestorov:
Podľa § 4 ods. 1 písm. h/ zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci – poskytovateľ služby je povinný poskytovanie služieb zabezpečiť spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie.
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.
./.
- 3 - P/0138/05/2013
Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena alebo jej zánik je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome.
Podľa § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení dome, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenie rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
Podľa § 8b ods. 2 písm. g/ zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov pri správe domu je správca povinný zvolať schôdzu vlastníkov podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada najmenej štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci – poskytovateľ služieb nesmie spotrebiteľovi upierať právo ochranu jeho ekonomických záujmov.
Pri výkone kontroly bolo zistené, že účastník konania – poskytovateľ služby vykonáva správu v bytovom dome na ulici Lesnícka číslo 1160 v Krásne nad Kysucou.
Účastník konania ako správca bytov a nebytových priestorov uzavrel s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov Zmluvu o výkone správy dňa 1.6.2007.
Účastník konania - správca bytov a nebytových priestorov však porušil ustanovenie § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, keď najneskôr do 31. mája 2012 nepredložil vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu. Zároveň nevykonal vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv.
Ďalej bolo pri výkone kontroly zistené, účastník konania nezvolal schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov za rok 2011, dňa 1. augusta 2012 deväť vlastníkov bytov z celkového počtu 32 požiadalo správcu o zvolanie schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a to písomnou formou, ale účastník konania – správca bytov
./.
- 4 - P/0138/05/2013
a nebytových priestorov nezvolal schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov za rok 2012 vôbec a ani vyššie uvedenej žiadosti z 1.8.2012 nevyhovel a schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, napriek tomu, že o to požiadala štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nezvolal, čím porušil ustanovenie § 8b ods. 2 písm. g/ zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Týmto konaním teda predávajúci – poskytovateľ služieb neposkytoval služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie.
Pod pojmom riadne vykonávanie sa rozumie poskytovanie služieb v súlade s dohodnutými zmluvnými alebo zákonnými podmienkami.
Zároveň účastník konania nezvolaním schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov aspoň raz ročne a ani na žiadosť štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov upieral spotrebiteľom – vlastníkom bytov a nebytových priestorov právo na ochranu ich ekonomických záujmov.
Za zistené nedostatky, a tým aj preukázané porušenie zákona citovaného vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, zodpovedá v plnom rozsahu účastník konania, nakoľko v zmysle ustanovenia § 2 písm. b/ bod 1 zák. č. ods. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov je predávajúci, ktorý spotrebiteľovi poskytuje služby, a teda zodpovedá za zistené porušenie zákona – KRASBYT, s.r.o.
Na základe uvedených skutočností bolo účastníkovi konania listom zo dňa 29.5.2013, zaslané oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty, ktoré bolo doručené dňa 31.5.2013.
Vo vyjadrení zo dňa 17.5.2013 Stanislav Sýkora, konateľ a splnomocnený zástupca účastníka konania, uviedol, že pri kontrole bol osobne prítomný. K obsahu inšpekčného záznamu sa vyjadrí v termíne do 5 dní.
Vo vyjadrení zo dňa 6.6.2013, ktoré bolo správnemu orgánu doručené dňa 7.6.2013, splnomocnený zástupca účastníka konania uviedol, správny orgán cituje:
„Správca bytov KRASBYT, s.r.o. Krásno nad Kysucou v dome č. 1160, ako aj vo všetkých ostatných, ktoré má v správe vykonáva evidenciu tvorby a čerpania fondu opráv domu a taktiež toto vedie v analytickej evidencii účtovníctva podľa § 8a ods. 1 zákona 182/1993 Zb.
Správca domu vykonal vyúčtovanie prostriedkov z fondu opráv a stav finančných prostriedkov bol každému vlastníkovi doručený v ročnom vyúčtovaní.
Nakoľko vlastníci domu nemajú určeného zástupcu domu, výpis z FO domu bol niekoľkokrát na vyžiadanie poskytnutý vlastníkom domu a tiež bol vystavený v spoločných priestoroch domu a na vývesnej tabuli KRASBYTu, s.r.o.
Schôdza vlastníkov bytov nebola zvolaná z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti (kolaudácia bytov, odovzdávanie bytov v Krásne – Zákysučie, príprava podkladov pre zatepľovanie byt. domu).
./.
- 5 - P/0138/05/2013
V prílohe – 1 x Výpis z fondu opráv byt. domu č. 1160 za rok 2011 a 2012“ – koniec citátu.
Slovenská obchodná inšpekcia, ako orgán štátnej správy, sa pri svojej kontrolnej činnosti striktne riadi platnou právnou úpravou, ktorá vymedzuje hranice jej právomoci a kompetencie.
K vyjadreniu splnomocneného zástupcu účastníka konania zo dňa 6.6.2013 správny orgán uvádza nasledovné:
Vo veci zvolania schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov minimálne raz ročne alebo na žiadosť aspoň štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa správny orgán a účastník konania zhodujú. Účastník konania iba uvádza „iba ospravedlniteľné dôvody“, ktoré ho viedli k nezvolaniu schôdze.
Vo veci nevykonania vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv však uvádza, že takéto vyúčtovanie dostal každý vlastník bytu a nebytového priestoru v ročnom vyúčtovaní.
Pri kontrole dňa 17.5.1013 bol v prílohe č. 1 správnemu orgánu predložený dokument nazvaný, správny orgán cituje:
„KRASBYT, s.r.o., Struhy 83, 023 02 Krásno nad Kysucou
Vyúčtovanie zálohových úhrad nákladov za používanie bytu za kalendárny rok 2011.
Na strane 2 vyúčtovania, ktoré sa týka pisateľa podnetu je uvedené:
Stav Fondov k 1.1.2011 tvorba čerpanie k 31.12.2011
Fond domu 917,14 9 437,64 7 944,20 2 410,58
Fond vchodu
Fond bytu“
koniec citátu.
Z tohto dokumentu, ktorý bol predložený kontrole je zrejmé, že k žiadnemu vyúčtovaniu použitia fondu prevádzky, údržby a opráv nedošlo.
K vyjadreniu zo dňa 6.6.2013 splnomocnený zástupca účastníka konania v prílohe predložil Výpisy fondu prevádzky, údržby a opráv domu s účtovným číslom: 160, s dátumom 8.3.2012 a 22.5.2013. Takéto vyúčtovanie nebolo kontrolnému orgánu v čase kontroly predložené, o jeho existencii sa vo vyjadrení ku kontrole splnomocnený zástupca účastníka konania ani nezmienil a preukázateľne nebolo toto vyúčtovanie súčasťou ročného vyúčtovania, ktorého obsah správny orgán vyššie cituje a podotýka, že tento dokument dal správnemu orgánu k dispozícii účastník konania.
./.
- 6 - P/0138/05/2013
Čo sa týka ustanovenia § 8a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, toto explicitne uvádza, že správa musí byť vlastníkom bytov a nebytových priestorov predložená a nositeľom tejto povinnosti je účastník konania, ktorý musí túto skutočnosť objektívne správnemu orgánu preukázať, teda že správa predložená bola, Slovné tvrdenia nie sú vecným dôkazom, preto ho správny orgán odmieta.
Správny orgán sa podrobne a dôkladne zaoberal spotrebiteľským podnetom evidovaným pod číslom P-299/2013, skutkovými zisteniami uvedenými v inšpekčnom zázname zo dňa 17.5.2013, ako vyjadreniami splnomocneného zástupcu účastníka konania zo dňa 17.5.2013 a dňa 6.6.2013 a považuje skutkový stav za objektívne prešetrený a riadne zdokumentovaný.
Správny orgán na tomto základe uložil účastníkovi konania pokutu, ktorá zodpovedá plne rozsahu a významu zistených nedostatkov, ako aj tej skutočnosti, že spotrebiteľ bol nútený obrátiť sa na orgán štátnej správy, aby tento ochránil jeho práva a právom chránené záujmy.
Pri výške uloženej pokuty bral správny do úvahy, že účastník konania bol aktívny a splnil si svoju povinnosť uloženú mu ustanovením § 7 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, a to podať správnemu orgánu správu o odstránení zistených nedostatkov a o vykonaných opatreniach.
Ako predávajúci - poskytovateľ služieb podľa § 2 písm. b/ bod 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov je KRASBYT, s.r.o. v zmysle ustanovení § 4 ods. 1 písm. h/ a § 4 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 vyššie citovanej právnej úpravy, povinná zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie a nesmie spotrebiteľovi upierať právo na ochranu jeho ekonomických záujmov.
Rozhodujúcim pre konštatovanie, či bol zákon dodržaný, alebo porušený, je stav zistený v čase kontroly.
Tým bol porušený § 4 ods. 1 písm. h/ a § 4 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Na základe § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sa pri určení pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
Pri určovaní výšky pokuty správny orgán prihliadal na skutočnosť, že služba nebola spotrebiteľovi poskytovaná riadnym spôsobom. Správny orgán pristúpil k určeniu výšky postihu po vyhodnotení skutočností, že došlo k vážnemu zásahu do práv spotrebiteľa.
Správny orgán zároveň prihliadol k tomu, že účel sledovaný zákonom o ochrane spotrebiteľa vyjadrený v ustanovení § 4 ods. 1 písm. h/, podľa ktorého predávajúci alebo poskytovateľ služieb tieto musí poskytovať spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie, vzhľadom na zistené nedostatky v zákonom požadovanej miere a úrovni dosiahnutý nebol.
./.
- 7 - P/0138/05/2013
Ďalej prihliadal k tomu, že účastník konania obmedzil právo spotrebiteľa na ochranu jeho ekonomických záujmov, a to tým, že nielenže nezvolal schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov minimálne raz ročne, ale nereagoval ani na žiadosť štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov na zvolanie schôdze a riešenie vzniknutých problémov.
Z hľadiska miery zavinenia správny orgán prihliadol i na tú skutočnosť, že účastník konania ako predávajúci, ktorý poskytuje služby konečnému spotrebiteľovi, nesie objektívnu zodpovednosť za dodržanie všetkých zákonom stanovených podmienok poskytovania služieb bez ohľadu na okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ako príslušný správny orgán, preskúmal podkladový materiál v predmetnej veci v celom rozsahu a dospel k záveru, že protiprávny skutkový stav bol v tomto prípade spoľahlivo preskúmaný.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj v zmysle § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov ukladá predávajúcemu – poskytovateľovi služieb, ktorý porušil svoje povinnosti pokutu až do výšky 66 387,83 €.
Keďže správny orgán napriek uvedenému uložil pokutu v spodnej hranicu zákonnej sadzby, má za to, že pokuta uložená v tejto výške je vzhľadom na jej represívno-výchovnú a preventívnu funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská, pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.
P O U Č E N I E :
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom Inšpektorátu SOI so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, Ústrednému inšpektorátu SOI v Bratislave. V prípade, že uložená pokuta nebude v stanovenej lehote zaplatená ani podané odvolanie, bude jej plnenie vymáhané v zmysle zákona. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.
nunenko
06.03.15,07:19
SLOVENSKÁ OBCHODNÁ INŠPEKCIA
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj
Trhová 2, 917 01 T r n a v a
–––––––––––––––– –––––––––––––––– –––––––––––––––– –––––––––––––––– ––––-
Číslo: P/416/2/2013 Dňa: 04.02.2014
Slovenská obchodná inšpekcia (ďalej len SOI), Inšpektorát SOI so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj, ako príslušný správny orgán podľa § 3 ods. 1, ods. 2 písm. b), § 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a § 20 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov,
ukladá účastníkovi konania:
obchodné meno: JUDr. Jozef Urban ABEX
miesto podnikania: 921 01 Piešťany, Komenského 24
IČO: 22 694 498
pre porušenie povinnosti predávajúceho zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie v zmysle § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nakoľko pri kontrole vykonanej dňa 03.10.2013 bolo u správcu bytov JUDr. Jozef Urban ABEX, Komenského 24, Piešťany zistené, že v čase kontroly správca nepredložil správu o svojej činnosti za rok 2012 týkajúcej sa bytových domov na ul. Komenského 5247/24, Piešťany a ul. Komenského 5248/26, Piešťany, túto nepredložil ani vlastníkom bytov do 31. mája 2013. Kontrolou bolo tiež zistené, že správca nevedie samostatné analytické účty za každý bytový dom, ktorý spravuje,
podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
p o k u t u
vo výške: 300 € (slovom: tristo eur),
ktorú je účastník konania povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na účet: Štátna pokladnica, Bratislava, č.ú.: SK57 8180 0000 0070 0006 5068, VS: 04160213.
O d ô v o d n e n i e :
Dňa 03.10.2013 bola inšpektormi Inšpektorátu SOI so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj vykonaná kontrola u správcu bytov JUDr. Jozef Urban ABEX, Komenského 24, Piešťany za účelom prešetrenia spotrebiteľského podania č. 774/2013. Pri kontrole bolo zistené, že účastník konania je v zmysle § 2 písm. b) bod 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa) vo vzťahu k spotrebiteľom, ktorí podali podnet na prešetrenie, predávajúcim.
Spotrebitelia ako vlastníci bytov v podnete č. 774/2013 žiadajú preveriť činnosť správcu a vedenie účtovníctva správcu, či správca vedie analytické účty osobitne za každý obytný dom, ktorý spravuje. V podnete poukazujú na to, že správca je povinný do dňa 31.5. nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcu sa domu, najmä o finančnom hospodárení, ako aj vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za údržbu a obstarávanie tovaru. Vlastníci majú podozrenie z protizákonného a netransparentného používania spoločných, finančných prostriedkov prichádzajúcich do fondu najmä z prenájmu z podnikateľských priestorov. Ďalej žiadajú prekontrolovať odmeny vyplácané správcovi a platby, ktoré správca realizuje zmluvným obchodným partnerom, spojené s výkonom správy.
Kontrolou bolo zistené, že v čase kontroly účastník konania ako správca bytov nepredložil správu o svojej činnosti za rok 2012 týkajúcu sa bytových domov na ul. Komenského 5247/24, Piešťany a ul. Komenského 5248/26, Piešťany, túto nepredložil ani vlastníkom bytov do 31. mája 2013. Kontrolou bolo tiež zistené, že správca nevedie samostatné analytické účty za každý bytový dom, ktorý spravuje.
Uvedeným konaním účastník konania porušil § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý mu ako predávajúcemu ukladá povinnosť zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie.
Zistené skutočnosti sú zaznamenané v inšpekčnom zázname zo dňa 03.10.2013, ktorého kópiu prevzal účastník konania, ktorý bol prítomný pri kontrole.
Na základe zisteného a preukázateľného porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa a objektívnej zodpovednosti predávajúceho bolo účastníkovi konania listom zo dňa 02.01.2014 zaslané oznámenie o začatí správneho konania o uložení postihu podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré účastník konania prevzal dňa 07.01.2014.
Vo vyjadrení v inšpekčnom zázname účastník konania kontrolné zistenia nespochybňuje, uvádza, že jeho obsah berie na vedomie a vyjadrenie zašle do dňa 10.10.2013.
Vo vyjadrení v liste zo dňa 09.10.2013 účastník konania k obsahu inšpekčného záznamu uvádza, že predmetná správa nebola vypracovaná v lehote do 31. mája 2013, nakoľko sa ako vlastníci bytov a nebytových priestorov (v oboch domoch) dohodli (celkovo 8 z 10-tich) v mesiaci apríl 2013 (pri organizovaní spoločnej brigády) na tom, že vzhľadom na rozsah vykonávania správy a celkovej činnosti nie je potrebné zvolávať v mesiaci máj 2013 schôdzu vlastníkov a predkladať správu a tiež na tom, že to bude postačujúce aj pre budúce obdobia – vzhľadom na to, že pri 13-tich bytoch v oboch obytných domoch, ktoré vlastnia 10-ti vlastníci, nie je hospodárne a účelné zvolávať schôdzu (kvalifikovaná väčšina). Vypracovanú správu o činnosti za rok 2012 účastník konania priložil v prílohe predmetnej písomnosti.
K vedeniu samostatných analytických účtov účastník konania uvádza, že vlastníci bytov a nebytových priestorov sa dohodli, že bude vedený spoločný účet za oba obytné domy a to z dôvodu, že v čase realizácie stavby oboch obytných domov boli takto dohodnuté zásady hospodárenia, na základe takejto dohody (vtedy ešte investorov budúcich objektov a budúcich vlastníkov obytných domov) sa realizovala projektová dokumentácia a následne i samotná výstavba. Vzhľadom na realizovanie stavieb a celkové stavebno-technické riešenie sa javí a je spoločné hospodárenie pre oba obytné domy voči vlastníkom spravodlivejšie a tiež pri vyúčtovaniach prehľadnejšie a otvorenejšie. Takéto hospodárenie je úspornejšie z ohľadu na náklady na vedenie účtovníctva, platenie bankových poplatkov a pod., čím sa vlastne šetria finančné prostriedky vlastníkov bytov kumulované na spoločnom účte. Účastník konania informuje, že s výsledkom kontroly oboznámil zástupcov vlastníkov bytov a predmetný inšpekčný záznam bude predložený k prerokovaniu na najbližšej schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov pre rozhodnutie o ďalšom spôsobe, zabezpečení a realizácii spracovania a vedenia účtov.
Vo vyjadrení v liste zo dňa 14.01.2014 účastník konania k oznámeniu o začatí správneho konania uvádza, že nepredloženie správy o činnosti správcu za kalendárny rok do 31. mája nasledujúceho roka vyplývalo z dohody s vlastníkmi. Nakoľko sa jedná o malý počet vlastníkov bytov o činnosti správcu je drvivá väčšina týchto vlastníkov informovaná počas roka a v priebehu roka priebežne a aktuálne. V záujme spravodlivého delenia nákladov vynaložených na správu a údržbu spoločných častí nie je možné účelne a spravodlivo rozdeľovať finančné prostriedky na každý dom zvlášť. Účastník konania informuje, že žiadnemu z vlastníkov nevznikla predmetným konaním žiadna ujma, neboli žiadnym spôsobom obmedzené ich práva na zabezpečenie riadneho a komfortného užívania bytov a spoločných častí a zariadení oboch domov. Na základe uvedených skutočností žiada o upustenie od postihu.
K tomu uvádzame, že aj keď odstránenie zisteného nedostatku vypracovaním správy o činnosti za rok 2012 hodnotíme pozitívne, následná náprava zistených nedostatkov nezbavuje účastníka konania zodpovednosti za protiprávny stav zistený v čase kontroly. Následné odstránenie nedostatkov je v zmysle § 7 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov povinnosťou účastníka konania a nie je okolnosťou, ktorá by ho mohla zbaviť zodpovednosti za zistené porušenie zákona. Pre posúdenie zodpovednosti predávajúceho je rozhodujúci stav zistený v čase kontroly.
K predmetným vyjadreniam správny orgán uvádza, že dôvody vzniku nedostatku hodnotí ako subjektívne, na ktoré zákon o ochrane spotrebiteľa neumožňuje prihliadať. Uvedené skutočnosti nemajú vplyv na rozhodnutie správneho orgánu, nakoľko zákon o ochrane spotrebiteľa stanovuje objektívnu zodpovednosť predávajúceho za nedostatky zistené v čase kontroly a existenciu subjektívnych okolností nezohľadňuje. Rozhodujúca je skutočnosť, že bol porušený zákon o ochrane spotrebiteľa. Zákon o ochrane spotrebiteľa ukladá povinnosti priamo predávajúcemu, ktorý za zistené nedostatky objektívne zodpovedá. Správny orgán nepreukazuje úmysel v konaní.
V zmysle § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je správca povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len "majetok vlastníkov") musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb.
V zmysle § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je správca povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva.
Povinnosťou predávajúceho, ktorým je v zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa najmä podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, je zabezpečiť splnenie všetkých povinností tak, ako to určuje zákon a osobitné predpisy, čo však vzhľadom k hore uvedenému nebolo splnené.
Po preskúmaní celej veci je správny orgán toho názoru, že skutkový stav bol náležite zistený a preukázaný, a preto bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Pri určení výšky pokuty bolo v zmysle § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa prihliadnuté najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti predávajúceho zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie.
Nesplnením povinnosti predávajúceho zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa boli porušené základné práva spotrebiteľa, a to právo na riadne, úplné a pravdivé informácie o službe poskytovanej spotrebiteľom.
V zmysle § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobám, ktoré prevádzkujú činnosti bez oprávnenia na podnikanie pokutu do 66 387,83 €; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží správny orgán pokutu do 165 969,59 €. Keďže nebolo konštatované opakované porušenie povinností predávajúceho v priebehu jedného roka, správny orgán využil pri ukladaní pokuty prvú vetu § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Pokuta bola účastníkovi konania s prihliadnutím na kontrolné zistenia uložená v dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby.
Správny orgán má za to, že uložená pokuta v tejto výške je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom Inšpektorátu SOI so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj, Ústrednému Inšpektorátu SOI so sídlom v Bratislave. V prípade, že uložená pokuta nebude v stanovenej lehote zaplatená ani podané odvolanie, bude jej plnenie vymáhané v zmysle zákona. Rozhodnutie je preskúmateľné súdom po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj
Trhová 2, 917 01 T r n a v a
–––––––––––––––– –––––––––––––––– –––––––––––––––– –––––––––––––––– ––––-
Číslo: P/416/2/2013 Dňa: 04.02.2014
Slovenská obchodná inšpekcia (ďalej len SOI), Inšpektorát SOI so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj, ako príslušný správny orgán podľa § 3 ods. 1, ods. 2 písm. b), § 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a § 20 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov,
ukladá účastníkovi konania:
obchodné meno: JUDr. Jozef Urban ABEX
miesto podnikania: 921 01 Piešťany, Komenského 24
IČO: 22 694 498
pre porušenie povinnosti predávajúceho zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie v zmysle § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nakoľko pri kontrole vykonanej dňa 03.10.2013 bolo u správcu bytov JUDr. Jozef Urban ABEX, Komenského 24, Piešťany zistené, že v čase kontroly správca nepredložil správu o svojej činnosti za rok 2012 týkajúcej sa bytových domov na ul. Komenského 5247/24, Piešťany a ul. Komenského 5248/26, Piešťany, túto nepredložil ani vlastníkom bytov do 31. mája 2013. Kontrolou bolo tiež zistené, že správca nevedie samostatné analytické účty za každý bytový dom, ktorý spravuje,
podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
p o k u t u
vo výške: 300 € (slovom: tristo eur),
ktorú je účastník konania povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na účet: Štátna pokladnica, Bratislava, č.ú.: SK57 8180 0000 0070 0006 5068, VS: 04160213.
O d ô v o d n e n i e :
Dňa 03.10.2013 bola inšpektormi Inšpektorátu SOI so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj vykonaná kontrola u správcu bytov JUDr. Jozef Urban ABEX, Komenského 24, Piešťany za účelom prešetrenia spotrebiteľského podania č. 774/2013. Pri kontrole bolo zistené, že účastník konania je v zmysle § 2 písm. b) bod 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa) vo vzťahu k spotrebiteľom, ktorí podali podnet na prešetrenie, predávajúcim.
Spotrebitelia ako vlastníci bytov v podnete č. 774/2013 žiadajú preveriť činnosť správcu a vedenie účtovníctva správcu, či správca vedie analytické účty osobitne za každý obytný dom, ktorý spravuje. V podnete poukazujú na to, že správca je povinný do dňa 31.5. nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcu sa domu, najmä o finančnom hospodárení, ako aj vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za údržbu a obstarávanie tovaru. Vlastníci majú podozrenie z protizákonného a netransparentného používania spoločných, finančných prostriedkov prichádzajúcich do fondu najmä z prenájmu z podnikateľských priestorov. Ďalej žiadajú prekontrolovať odmeny vyplácané správcovi a platby, ktoré správca realizuje zmluvným obchodným partnerom, spojené s výkonom správy.
Kontrolou bolo zistené, že v čase kontroly účastník konania ako správca bytov nepredložil správu o svojej činnosti za rok 2012 týkajúcu sa bytových domov na ul. Komenského 5247/24, Piešťany a ul. Komenského 5248/26, Piešťany, túto nepredložil ani vlastníkom bytov do 31. mája 2013. Kontrolou bolo tiež zistené, že správca nevedie samostatné analytické účty za každý bytový dom, ktorý spravuje.
Uvedeným konaním účastník konania porušil § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý mu ako predávajúcemu ukladá povinnosť zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie.
Zistené skutočnosti sú zaznamenané v inšpekčnom zázname zo dňa 03.10.2013, ktorého kópiu prevzal účastník konania, ktorý bol prítomný pri kontrole.
Na základe zisteného a preukázateľného porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa a objektívnej zodpovednosti predávajúceho bolo účastníkovi konania listom zo dňa 02.01.2014 zaslané oznámenie o začatí správneho konania o uložení postihu podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré účastník konania prevzal dňa 07.01.2014.
Vo vyjadrení v inšpekčnom zázname účastník konania kontrolné zistenia nespochybňuje, uvádza, že jeho obsah berie na vedomie a vyjadrenie zašle do dňa 10.10.2013.
Vo vyjadrení v liste zo dňa 09.10.2013 účastník konania k obsahu inšpekčného záznamu uvádza, že predmetná správa nebola vypracovaná v lehote do 31. mája 2013, nakoľko sa ako vlastníci bytov a nebytových priestorov (v oboch domoch) dohodli (celkovo 8 z 10-tich) v mesiaci apríl 2013 (pri organizovaní spoločnej brigády) na tom, že vzhľadom na rozsah vykonávania správy a celkovej činnosti nie je potrebné zvolávať v mesiaci máj 2013 schôdzu vlastníkov a predkladať správu a tiež na tom, že to bude postačujúce aj pre budúce obdobia – vzhľadom na to, že pri 13-tich bytoch v oboch obytných domoch, ktoré vlastnia 10-ti vlastníci, nie je hospodárne a účelné zvolávať schôdzu (kvalifikovaná väčšina). Vypracovanú správu o činnosti za rok 2012 účastník konania priložil v prílohe predmetnej písomnosti.
K vedeniu samostatných analytických účtov účastník konania uvádza, že vlastníci bytov a nebytových priestorov sa dohodli, že bude vedený spoločný účet za oba obytné domy a to z dôvodu, že v čase realizácie stavby oboch obytných domov boli takto dohodnuté zásady hospodárenia, na základe takejto dohody (vtedy ešte investorov budúcich objektov a budúcich vlastníkov obytných domov) sa realizovala projektová dokumentácia a následne i samotná výstavba. Vzhľadom na realizovanie stavieb a celkové stavebno-technické riešenie sa javí a je spoločné hospodárenie pre oba obytné domy voči vlastníkom spravodlivejšie a tiež pri vyúčtovaniach prehľadnejšie a otvorenejšie. Takéto hospodárenie je úspornejšie z ohľadu na náklady na vedenie účtovníctva, platenie bankových poplatkov a pod., čím sa vlastne šetria finančné prostriedky vlastníkov bytov kumulované na spoločnom účte. Účastník konania informuje, že s výsledkom kontroly oboznámil zástupcov vlastníkov bytov a predmetný inšpekčný záznam bude predložený k prerokovaniu na najbližšej schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov pre rozhodnutie o ďalšom spôsobe, zabezpečení a realizácii spracovania a vedenia účtov.
Vo vyjadrení v liste zo dňa 14.01.2014 účastník konania k oznámeniu o začatí správneho konania uvádza, že nepredloženie správy o činnosti správcu za kalendárny rok do 31. mája nasledujúceho roka vyplývalo z dohody s vlastníkmi. Nakoľko sa jedná o malý počet vlastníkov bytov o činnosti správcu je drvivá väčšina týchto vlastníkov informovaná počas roka a v priebehu roka priebežne a aktuálne. V záujme spravodlivého delenia nákladov vynaložených na správu a údržbu spoločných častí nie je možné účelne a spravodlivo rozdeľovať finančné prostriedky na každý dom zvlášť. Účastník konania informuje, že žiadnemu z vlastníkov nevznikla predmetným konaním žiadna ujma, neboli žiadnym spôsobom obmedzené ich práva na zabezpečenie riadneho a komfortného užívania bytov a spoločných častí a zariadení oboch domov. Na základe uvedených skutočností žiada o upustenie od postihu.
K tomu uvádzame, že aj keď odstránenie zisteného nedostatku vypracovaním správy o činnosti za rok 2012 hodnotíme pozitívne, následná náprava zistených nedostatkov nezbavuje účastníka konania zodpovednosti za protiprávny stav zistený v čase kontroly. Následné odstránenie nedostatkov je v zmysle § 7 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov povinnosťou účastníka konania a nie je okolnosťou, ktorá by ho mohla zbaviť zodpovednosti za zistené porušenie zákona. Pre posúdenie zodpovednosti predávajúceho je rozhodujúci stav zistený v čase kontroly.
K predmetným vyjadreniam správny orgán uvádza, že dôvody vzniku nedostatku hodnotí ako subjektívne, na ktoré zákon o ochrane spotrebiteľa neumožňuje prihliadať. Uvedené skutočnosti nemajú vplyv na rozhodnutie správneho orgánu, nakoľko zákon o ochrane spotrebiteľa stanovuje objektívnu zodpovednosť predávajúceho za nedostatky zistené v čase kontroly a existenciu subjektívnych okolností nezohľadňuje. Rozhodujúca je skutočnosť, že bol porušený zákon o ochrane spotrebiteľa. Zákon o ochrane spotrebiteľa ukladá povinnosti priamo predávajúcemu, ktorý za zistené nedostatky objektívne zodpovedá. Správny orgán nepreukazuje úmysel v konaní.
V zmysle § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je správca povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len "majetok vlastníkov") musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb.
V zmysle § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je správca povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva.
Povinnosťou predávajúceho, ktorým je v zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa najmä podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, je zabezpečiť splnenie všetkých povinností tak, ako to určuje zákon a osobitné predpisy, čo však vzhľadom k hore uvedenému nebolo splnené.
Po preskúmaní celej veci je správny orgán toho názoru, že skutkový stav bol náležite zistený a preukázaný, a preto bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Pri určení výšky pokuty bolo v zmysle § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa prihliadnuté najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti predávajúceho zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie.
Nesplnením povinnosti predávajúceho zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa boli porušené základné práva spotrebiteľa, a to právo na riadne, úplné a pravdivé informácie o službe poskytovanej spotrebiteľom.
V zmysle § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobám, ktoré prevádzkujú činnosti bez oprávnenia na podnikanie pokutu do 66 387,83 €; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží správny orgán pokutu do 165 969,59 €. Keďže nebolo konštatované opakované porušenie povinností predávajúceho v priebehu jedného roka, správny orgán využil pri ukladaní pokuty prvú vetu § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Pokuta bola účastníkovi konania s prihliadnutím na kontrolné zistenia uložená v dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby.
Správny orgán má za to, že uložená pokuta v tejto výške je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom Inšpektorátu SOI so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj, Ústrednému Inšpektorátu SOI so sídlom v Bratislave. V prípade, že uložená pokuta nebude v stanovenej lehote zaplatená ani podané odvolanie, bude jej plnenie vymáhané v zmysle zákona. Rozhodnutie je preskúmateľné súdom po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.
nunenko
06.03.15,07:46
Súd:
Krajský súd Nitra
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
11S/97/2012 4012200980 25.06.2013
JUDr. Marta Molnárová ECLI:SK:KSNR:2013:4012200980.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: ALTERNATÍVA, s.r.o., so sídlom Kossúthovo nám. 12, Komárno, zastúpený advokátkou Mgr. Cyntia Takács Szalai, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia - Ústredný inšpektorát SOI, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 31. augusta 2012 č. SK/0130/99/2012, takto
Rozhodnutím č. SK/0130/99/2012 zo dňa 31. 08. 2012 žalovaný správny orgán zmenil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj č. P/0247/04/11 zo dňa 01. 02. 2012 tak, že za porušenie povinností ustanovených v § 4 ods. 1 písm. h/, § 5 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov žalobcovi uložil peňažnú pokutu vo výške 300,- eur.
Žalobca nezákonnosť rozhodnutia odôvodnil tak, že nesúhlasí so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, lebo žalovaný pri vyvodení zodpovednosti za porušenie povinnosti postupoval v rozpore so zákonom a pri určení výške sankcie neprihliadol na charakter, závažnosť a následky porušenia zákona. Je toho názoru, že nezákonným rozhodnutím a postupom žalovaného bol ukrátený na svojich právach, t. j. žalovaný mu nezákonne uložil pokutu vo výške 300,- eur. Ďalej uviedol, že žalovaný nesprávne vyložil ust. § 8a ods. 2 zákona o vlastníctva bytov a nebytových priestorov a nesprávne sa vyporiadal s námietkou žalobcu, že vyvesenie ročnej správy predstavuje len spôsob, ktorý si žalobca zvolil na splnenie svojej povinnosti vyplývajúcej z § 8a ods. 2 zákona o vlastníctva bytov a nebytových priestorov v súlade s § 561 OZ, keďže zákon to nevylučuje a v danom prípade nejde o prenesenie uvedenej povinnosti na inú osobu. Žalovaný neuviedol a presvedčivo neodôvodnil, akými úvahami bol vedený pri hodnotení predloženého dôkazu, t. j. čestné prehlásenie zástupcu vlastníkov K. H. zo dňa 05. 01. 2012, ktorý predložil ročnú správu vlastníkom bytov a vyvesil ju i na úradnej tabuli predmetného obytného domu. Žalobca si preto splnil svoju povinnosť, vyplývajúcu z § 4 ods. 1 písm. h/ zákona o ochrane spotrebiteľa zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom umožňujúcim ich riadne a bezpečné použitie. Rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné i v časti týkajúcej sa porušenia § 5 ods. 1 citovaného zákona poskytnúť vlastníkom bytov úplné údaje o nákupných podmienkach. Žalobca poukázal na článok II ods. 2 písm. a/, b/ Zmluvy o výkone správy (dodávka tepla a teplej úžitkovej vody, dodávka vody z verejného vodovodu), v ktorej sú obsiahnuté všetky použité zásady platenia úhrad za plnenia v súlade s § 8a ods. 1 písm. d/ zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keďže z citovanej časti zmluvy o výkone správy jednoznačne vyplýva, že cena za spotrebu studenej a teplej vody sa vypočítava v súlade s príslušným právnym predpisom. Nebol preto povinný bližšie určiť príslušný
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
právny predpis a z objektívnych dôvodov nemal ani možnosť, pretože zmluva o výkone správy bola uzatvorená 30. 11. 2007, pričom opatrenie MF SR č. R-7/2009 upravujúce Podmienky regulácie cien pitnej a úžitkovej vody pre domácnosti a pre odvádzanie odpadových vôd z domácností bolo vydané až v roku 2009. Žiadal preto zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný správny orgán, na výzvu súdu, podal písomné vyjadrenie k žalobe a žiadal žalobu zamietnuť, lebo nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že predmetné rozhodnutie je nezákonné, lebo práva žalobcu v správnom konaní neboli zo strany žalovaného žiadnym spôsobom porušené. Oba správne orgány rozhodli na základe a v medziach zákona a postupovali v súlade s § 32, § 46 až 47 Správneho poriadku a v odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, úvahy, akými bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Slovenská obchodná inšpekcia je všeobecným orgánom trhového dozoru vo veciach ochrany spotrebiteľa na vnútornom trhu. Predmetom kontroly SOI je vykonať dozor a zábezpeku nad dodržiavaním ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa. Pri plnení tejto úlohy SOI presadzuje u kontrolovaných osôb dodržiavanie platných právnych predpisov. Žalovaný preto odmieta tvrdenia žalobcu, že nesprávne interpretoval zákon o ochrane spotrebiteľa. Právnu normu aplikoval na prípad žalobcu v súlade so znením zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného právneho predpisu - zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Poukázal na znenie ust. § 4 ods. 1 písm. h/ zákona o ochrane spotrebiteľa, ako i ust. § 5 ods. 1 zákona, v spojení s § 8a ods. 1 písm. d/ zák. č. 182/2003 Z. z. a zistil, že žalobca poskytol neúplné údaje o nákupných podmienkach, nakoľko v Zmluve o výkone správy pre bytový dom G. XX, L., platnej pre rok 2010, neuviedol, že konečná suma bude vynásobená koeficientom získaným ako podiel vyfakturovanej spotreby studenej vody a spotreby na bytových vodomeroch. Zákon porušil aj tým, že Prehľad fondu údržby a opráv za rok 2010 neposkytol všetkým vlastníkom bytov.
Žalobca sa v podanom odvolaní bránil tým, že ročná správa bola vyvesená na úradnej tabuli obytného domu a poskytol ju aj domovému dôverníkovi. S poukazom na § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. však správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome Správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Zo znenia citovaného zákona vyplýva povinnosť správcu bytov predložiť správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok priamo vlastníkom bytov a nebytových priestorov, a nie správu vyvesiť, resp. ju predložiť iba zástupcovi vlastníkov bytov.
Žalovaný tiež uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že opatrenie MF SR č. R-7/2009 bolo vydané až v roku 2009, pričom zmluva bola uzatvorená dňa 30. 11. 2007. Má však za to, že žalobca je povinný v predloženej Zmluve o výkone správy uviesť všetky používané zásady platenia úhrad za plnenie súvisiace s užívaním bytu. Vlastníkom bytu neboli poskytnuté úplné údaje o nákupných podmienkach. Žalovaný záverom uviedol a je toho názoru, že žalobca neuviedol žiaden dôkaz, ktorým by vyvrátil zistenia inšpektorov SOI a vyvinil sa zo zodpovednosti za zistené nedostatky. Čestné vyhlásenie zástupcu vlastníkov bytov žalobcu nezbavuje zodpovednosti za porušenie zákona, nakoľko žalobca mal povinnosť poskytnúť správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok priamo vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Pokiaľ ide o námietku žalobcu z hľadiska dôvodnosti uloženia sankcie, táto je neopodstatnená, keďže výška postihu je riadne odôvodnená a primeraná skutkovým zisteniam. Poznamenal, že v odvolacom konaní bola sankcia znížená. Taktiež žalovaný dodal, že pri kontrole SOI bolo zistené zo strany žalobcu porušenie viacerých povinností vzťahujúcich práve k nedodržaniu povinností súvisiacich s výkonom správy bytov.
Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie (v rozsahu uvedených dôvodov podľa § 249 ods. 2 OSP), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 250f ods. 2 OSP (žalovaný sa nevyjadril k tomu, či súhlasí s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania a žalobca súhlasil s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania). Rozsudok súd dňa 25. 06. 2013 verejne
vyhlásil (§ 246c a § 156 ods. 1 OSP).
V preskúmavanej veci z obsahu administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu, vyplýva a nie je sporné, že na základe písomného oznámenia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 23. 12. 2011 správny orgán oznámil začatie správneho konania a vykonanie kontroly u žalobcu v dňoch 22. 09. 2011 a 27. 09. 2011 na základe spotrebiteľského podnetu č. 551/2011, zameranú na dodržiavanie povinností v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v spojení so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Kontrolou bolo zistené, že žalobca ako kontrolovaný subjekt a zároveň správca bytov v obytnom dome s. č. XXX G. XX, L. poskytol neúplné údaje o nákupných podmienkach, nakoľko v zmluve o výkone správy pre uvedený bytový dom platnej pre tok 2010, nie je uvedené, že konečná suma bude vynásobená koeficientom získaným ako podiel vyfakturovanej spotreby studenej vody a spotreby na bytových vodomeroch. Žalobca vykonal vyúčtovanie spotreby studenej vody spôsobom, že za účtované obdobie bol od konečného stavu vodomera odpočítaný počiatočný stav vodomera a rozdiel, ktorý vznikol, bol vynásobený cenou za m3 a táto suma bola vynásobená koeficientom 1,082378, ktorý je uvedený vo vyúčtovaní za rok 2010. Ďalej bolo zistené, že v zmluve o výkone správy, čl. II. bod 3 písm. d/ je povinný vyúčtovať skutočné náklady za plnenie podľa nameraných hodnôt na bytových a nebytových vodomeroch , ak sú k dispozícii, inak podľa počtu bývajúcich. Predmetná zmluva neobsahuje odkaz na skutočnosť, že končená suma bude vynásobená koeficientom získaným ako podiel vyfakturovanej spotreby studenej vody a spotreby na bytových vodomeroch. Podľa § 8a ods. 1 písm. d/ zák. č. 182/1993 Z. z. zmluva obsahuje najmä zásady platenia úhrad za plnenie a hospodárenie s nimi, avšak v zmluve nie sú uvedené všetky používané zásady platenia úhrad za plnenie súvisiace s užívaním bytu, teda vlastníkom bytu neboli poskytnuté úplné údaje o nákupných podmienkach podľa § 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Kontrolou SOI bolo zistené, že žalobca porušil § 4 ods. 1 písm. h/ zákona o ochrane spotrebiteľa aj tým, že porušil svoju povinnosť poskytnúť služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie. Pod riadnym poskytnutím služby sa pritom rozumie poskytnutie služieb v súlade so zmluvami, ako aj zákonnými podmienkami (§ 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z.). Vykonanou kontrolou bolo zistené, že žalobca neposkytol všetkým vlastníkom bytov Prehľad fondu údržby a opráv za rok 2010, ale len zástupcom vlastníkov bytov. Za zistené porušenia (§ 4 ods. 1 písm. c/, písm. h/ a § 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa) prvostupňový správny orgán žalobou napadnutým rozhodnutím uložil žalobcovi ako účastníkovi konania pokutu podľa § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. v sume 400,- eur. Na odvolanie žalobcu žalovaný správny orgán rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že peňažnú pokutu znížil na sumu 300,- eur, keďže dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán riadne zistil skutkový stav, avšak v odvolacom konaní nebolo preukázané porušenie ust. § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o ochrane spotrebiteľa (účtovanie paušálneho poplatku za byt), preto toto porušenie vypustil a výšku uloženej pokuty odôvodnil s poukazom na charakter a závažnosť porušenia povinnosti žalobcu a uviedol, že nie je vzhľadom na hornú hranicu sadzby represívna, ale plní funkciu preventívnu.
Podľa ustanovenia druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
Podľa § 4 ods. 1 písm. h/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, predávajúci je povinný zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie,
Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona, na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim 1.
podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec.
Podľa § 5 ods. 1, 2 cit. zákona, výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach. Za klamanie spotrebiteľa sa považuje tiež ponuka alebo predaj výrobkov alebo poskytovanie služieb porušujúcich práva duševného vlastníctva, ako aj skladovanie takých výrobkov s cieľom ponuky alebo predaja.
Podľa § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, správca je povinný
najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva.
Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kontrolu vnútorného trhu vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia prostredníctvom inšpektorov, ktorí sú zamestnancami Slovenskej obchodnej inšpekcie.
V preskúmavanej veci súd poukazuje na dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe, a preto bolo potrebné vychádzať zo zásady „iudex ne eat ultra petita partium" (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda za osobitnú náležitosť žaloby je potrebné považovať konkrétne tvrdenie žalobkyne, že bola ukrátená na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu.
Z Ústavy SR (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.
Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. správny orgán môže podľa svojej úvahy posúdiť (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku), či sa určitá skutočnosť v rámci dokazovania ukázala ako pravdivá; t. j. môže dospieť k záveru, že určitý dôkaz je dostačujúci alebo sa rozhodnúť, že treba zadovážiť ďalšie dôkazy, ktoré majú relevantnejší podklad pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov ide o myšlienkovú činnosť správneho orgánu, v rámci ktorej je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti a napokon hodnota ich pravdivosti.
Podľa výpisu z Obchodného registra OS Nitra je žalobca zapísaný pod obchodným názvom Alternatíva, s.r.o., s predmetom podnikania, okrem iných činností, správa a údržba bytového a nebytového fondu v rozsahu voľných živností (ust. § 8 zák. č. 182/1993 Z. z.). V zmysle § 8a cit. zákona žalobca uzatvoril v roku 2007 s vlastníkmi bytov (prví vlastníci) obytného domu s. č. XXX, G. XX, L. zmluvu o výkone správy a stal sa správcom domu (odborne špecializovaný subjekt), na ktorého vlastníci bytov preniesli mnohé závažné rozhodnutia o výkone vlastníckych práv ustanovených zákonmi, aby vlastníci boli odbremenení od samotného výkonu správy.
Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu oboch správnych orgánov a vyššie uvedených ustanovení citovaných zákonov, súd je toho názoru, že žalobca ako správca obytného domu, na základe podnikateľskej činnosti a uzavretej zmluvy o výkone správy, poskytuje vlastníkom obytného domu služby a je povinný sa riadiť zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a v zmysle ust. § 2 písm. b/ citovaného zákona, v danom prípade služby spojené s § 4 ods. 1 písm. h/ a § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Neobstojí preto námietka žalobcu, že nie je povinný poskytnúť všetkým vlastníkom bytov prehľad fondu údržby a opráv za rok 2010, ale len zástupcom vlastníkov bytov, nakoľko zákon túto jeho povinnosť taxatívne upravuje a na túto povinnosť sa i sám zaviazal v Zmluve o výkone správy v čl. II. bod 3 písm. h/. Znenie písm. d/ citovaného článku Zmluvy je nejasné, nekonkrétne v označení zákonov (napr." zák. č. 657 Z. z.", bez uvedenia roku vydania a pod.) Vykonanou kontrolou bolo zistené porušenie § 5 ods.
1 zákona na ochranu spotrebiteľa v spojení s citovaným § 8a ods. 1 písm. d/ zák. č. 182/1993 Z. z., keďže v Zmluve o výkone správy pre bytový dom G. XX, L., platné na rok 2010 neboli stanovené jasné pravidlá pri zúčtovaní spotreby studenej vody u jednotlivých vlastníkov (užívateľov) bytov a spotreby na bytových vodomeroch, keďže v Zmluve o výkone správy žalobca neuviedol postup, ktorý zvolil a realizoval pri konečnom vyúčtovaní studenej vody, t. j. v zmluve neuviedol, že konečná suma bude vynásobená koeficientom získaným ako podiel vyfakturovanej spotreby studenej vody a spotreby na bytových vodomeroch. Povinnosťou žalobcu ako správcu domu bolo oboznámiť vlastníkov bytov s opatrením MF SR č. R-7/2009 upravujúce Podmienky regulácie cien pitnej a úžitkovej vody pre domácnosti a pre odvádzanie odpadových vôd z domácností, ešte pred vyúčtovaním spotreby studenej vody a formou dodatku k zmluve dohodnúť nový postup zúčtovania. Žalobca však ako správca domu vykonal vyúčtovanie spotreby studenej vody spôsobom, že za účtovné obdobie bol od konečného stavu vodomera odpočítaný počiatočný stav vodomera a rozdiel, ktorý vznikol, bol vynásobený cenou za m3 a táto suma bola vynásobená koeficientom 1,082378, ktorý uviedol vo vyúčtovaní za rok 2010 bez zmeny pravidiel dohodnutých v pôvodnej zmluve.
Žalobca si potom, podľa názoru súdu, nesprávne vysvetľuje povinnosti podnikateľ poskytujúceho služby podľa zák. č. 182/1993 Z. z., v spojení so zák. č. 250/2007 Z. z., čo možno vyvodiť aj z jeho tvrdenia, že zo znenia zákona nevyplýva povinnosť pre správcu bytov predložiť správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok priamo vlastníkom bytov a nebytových priestorov, a že Zmluva o výkone správy obsahuje úplné údaje o nákupných podmienkach (dodávka tepla a teplej úžitkovej vody, dodávka vody z verejného vodovodu), sú v nej obsiahnuté všetky použité zásady platenia úhrad za plnenia v súlade s § 8a ods. 1 písm. d/ zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keďže z citovanej časti zmluvy o výkone správy jednoznačne vyplýva, že cena za spotrebu studenej a teplej vody sa vypočítava v súlade s príslušným právnym predpisom, pretože zamestnanci SOI ako orgánu štátnej moci sú povinní konať iba na základe ústavy a v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V danom prípade ide nesporne o zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontroly vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Súd zdôrazňuje a upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že účelom zákona o ochrane spotrebiteľa je ustanoviť niektoré podmienky podnikania významné pre ochranu spotrebiteľa, úlohy verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa a oprávnenia spotrebiteľov, združení spotrebiteľov alebo iných právnických osôb založených na ochranu spotrebiteľa. Zákon sa vzťahuje nielen na predaj výrobkov, ale i poskytnutie služieb podľa § 4 ods. 1 písm. h/ a § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktoré však žalobca v kontrolovanom období poskytol v rozpore so zákonom.
Pokiaľ ide o námietky žalobcu (nesprávna právna kvalifikácia, nedostatočné odôvodnenie), je potrebné uviesť, že pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu sa súd obmedzil len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal a ktoré samotný žalobca v žalobe spochybňuje, sú relevantné, najmä kvôli prameňu, z ktorého vychádzajú, alebo či neboli porušené niektoré procesné zásady správneho konania a ďalej skúmal, či vykonané dôkazy logicky robia možný skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, a preto skúmal, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec príslušný právny predpis a dospel k záveru, že oba správne orgány sa dôsledne riadili procesnými zásadami upravenými vo všeobecne záväznom právnom predpise (§ 3 ods. 4, § 32 ods. 1, § 34 ods. 3 zákon č. 71/1967 Zb. o Správnom poriadku, v znení neskorších predpisov), na ktorý zákon o ochrane spotrebiteľa (§ 23 ods. 3) odkazuje a či si zadovážili podklady pre rozhodnutie zákonným spôsobom.
Súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán, ako i prvostupňový správny orgán sa dôsledne riadili procesnými zásadami, ktoré sú obsiahnuté v § 3 ods. 4, § 32 a § 34 Správneho poriadku zadovážil si podklady pre rozhodnutie zákonným spôsobom, vyporiadal sa s námietkami žalobcu, a preto žalobou napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a zákonné, keďže žalovaný odôvodnil aj výšku sankcie podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za zistené porušenia žalobcu ako správcu obytného domu podľa zákona č. 182/1993 Z. z. Žalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I ÚS 241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Článok 46 a nasl. Ústavy SR (na ktorý sa odvoláva i žalobca) a článok 6 ods. 1 Dohovoru predstavujú procesný rámec, a to najmä princípy riadneho a spravodlivého procesu, ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá a ktorý má odraz v odôvodnení po hmotnoprávnej stránke, ktoré skutočnosti a dôkazy boli
zohľadnené. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 10/99, č. II. ÚS 234/03, v zmysle ktorého neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v článku I. Ústavy SR je aj princíp právnej istoty a spravodlivosti (princíp materiálneho právneho štátu), ktorý spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa právnych platných predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať). Podľa názoru súdu tento princíp v preskúmavanej veci oba správne orgány dodržali a rešpektovanie princípu právnej istoty bolo premietnuté v ich rozhodnutiach ako orgánov verejnej moci. Správne žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca ako správca obytného domu mal konať profesionálne a pri ročnom zúčtovaní nákladov dodržiavať zákon č. 182/1993 Z. z., teda mal rešpektovať zákon, bez ohľadu kto podal sťažnosť (podnet) na správny orgán prvého stupňa, lebo zamestnanci SOI kontrolovali dodržiavanie zákonov žalobcom ako správcom obytného domu v preskúmavanej veci. Nebolo možné potom prihliadnuť ani na námietku žalobcu, že si splnil svoju zákonnú povinnosť o oboznámení vlastníkov obytného domu s ročnou správou tak, že bola vyvesená na úradnej tabuli obytného domu prostredníctvom domového dôverníka, čo dokumentoval predložením čestného vyhlásenia zástupcu vlastníkov predmetného obytného domu zo dňa 05. 01. 2012, a to z dôvodu, že podľa § 39 Správneho poriadku čestné vyhlásenie je jedným z podkladov pre rozhodnutie správneho orgánu, avšak môže sa týkať len skutkových otázok (napríklad v danej veci, že zástupca vlastníkov vyvesil ročnú správu na úradnej tabuli obytného domu), nie otázok právnych, t. j. že zákon žalobcovi ukladá doručiť predmetnú správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok priamo vlastníkom bytov a nebytových priestorov (§ 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z.). Čestné vyhlásenie preto nie je možné z právneho hľadiska zamieňať s dôkazom, nakoľko čestné vyhlásenie nie je výsledkom dokazovania, ale iba osvedčuje faktický stav.
Vychádzajúc z dôvodov nezákonnosti uvedených v žalobe, súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán postupoval v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa a procesného predpisu, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní vzhľadom na vyššie uvedené a uložil pokutu v zákonom rozpätí v sume 300,- eur, teda na spodnej hranici a jej výšku odôvodnil v zmysle zákonných ustanovení s prihliadnutím na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti a je v súlade s ust. §24 ods. 5 zákona. Súd u žalobcu nezistil dôvody na postup podľa § 250j ods. 5 OSP. Žalovaný správny orgán svoje rozhodnutie (ako i prvostupňový správny orgán) logicky, v súlade s procesnými i hmotnoprávnymi ustanoveniami, odôvodnil a vyporiadal sa náležite, v súlade so zákonom s námietkami žalobcu, ktoré i dostatočne vyargumentoval. Súd nezistil také vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 OSP musel prihliadnuť, preto žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR
v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Krajský súd Nitra
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
11S/97/2012 4012200980 25.06.2013
JUDr. Marta Molnárová ECLI:SK:KSNR:2013:4012200980.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: ALTERNATÍVA, s.r.o., so sídlom Kossúthovo nám. 12, Komárno, zastúpený advokátkou Mgr. Cyntia Takács Szalai, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia - Ústredný inšpektorát SOI, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 31. augusta 2012 č. SK/0130/99/2012, takto
Rozhodnutím č. SK/0130/99/2012 zo dňa 31. 08. 2012 žalovaný správny orgán zmenil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj č. P/0247/04/11 zo dňa 01. 02. 2012 tak, že za porušenie povinností ustanovených v § 4 ods. 1 písm. h/, § 5 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov žalobcovi uložil peňažnú pokutu vo výške 300,- eur.
Žalobca nezákonnosť rozhodnutia odôvodnil tak, že nesúhlasí so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, lebo žalovaný pri vyvodení zodpovednosti za porušenie povinnosti postupoval v rozpore so zákonom a pri určení výške sankcie neprihliadol na charakter, závažnosť a následky porušenia zákona. Je toho názoru, že nezákonným rozhodnutím a postupom žalovaného bol ukrátený na svojich právach, t. j. žalovaný mu nezákonne uložil pokutu vo výške 300,- eur. Ďalej uviedol, že žalovaný nesprávne vyložil ust. § 8a ods. 2 zákona o vlastníctva bytov a nebytových priestorov a nesprávne sa vyporiadal s námietkou žalobcu, že vyvesenie ročnej správy predstavuje len spôsob, ktorý si žalobca zvolil na splnenie svojej povinnosti vyplývajúcej z § 8a ods. 2 zákona o vlastníctva bytov a nebytových priestorov v súlade s § 561 OZ, keďže zákon to nevylučuje a v danom prípade nejde o prenesenie uvedenej povinnosti na inú osobu. Žalovaný neuviedol a presvedčivo neodôvodnil, akými úvahami bol vedený pri hodnotení predloženého dôkazu, t. j. čestné prehlásenie zástupcu vlastníkov K. H. zo dňa 05. 01. 2012, ktorý predložil ročnú správu vlastníkom bytov a vyvesil ju i na úradnej tabuli predmetného obytného domu. Žalobca si preto splnil svoju povinnosť, vyplývajúcu z § 4 ods. 1 písm. h/ zákona o ochrane spotrebiteľa zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom umožňujúcim ich riadne a bezpečné použitie. Rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné i v časti týkajúcej sa porušenia § 5 ods. 1 citovaného zákona poskytnúť vlastníkom bytov úplné údaje o nákupných podmienkach. Žalobca poukázal na článok II ods. 2 písm. a/, b/ Zmluvy o výkone správy (dodávka tepla a teplej úžitkovej vody, dodávka vody z verejného vodovodu), v ktorej sú obsiahnuté všetky použité zásady platenia úhrad za plnenia v súlade s § 8a ods. 1 písm. d/ zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keďže z citovanej časti zmluvy o výkone správy jednoznačne vyplýva, že cena za spotrebu studenej a teplej vody sa vypočítava v súlade s príslušným právnym predpisom. Nebol preto povinný bližšie určiť príslušný
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
právny predpis a z objektívnych dôvodov nemal ani možnosť, pretože zmluva o výkone správy bola uzatvorená 30. 11. 2007, pričom opatrenie MF SR č. R-7/2009 upravujúce Podmienky regulácie cien pitnej a úžitkovej vody pre domácnosti a pre odvádzanie odpadových vôd z domácností bolo vydané až v roku 2009. Žiadal preto zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný správny orgán, na výzvu súdu, podal písomné vyjadrenie k žalobe a žiadal žalobu zamietnuť, lebo nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že predmetné rozhodnutie je nezákonné, lebo práva žalobcu v správnom konaní neboli zo strany žalovaného žiadnym spôsobom porušené. Oba správne orgány rozhodli na základe a v medziach zákona a postupovali v súlade s § 32, § 46 až 47 Správneho poriadku a v odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, úvahy, akými bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Slovenská obchodná inšpekcia je všeobecným orgánom trhového dozoru vo veciach ochrany spotrebiteľa na vnútornom trhu. Predmetom kontroly SOI je vykonať dozor a zábezpeku nad dodržiavaním ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa. Pri plnení tejto úlohy SOI presadzuje u kontrolovaných osôb dodržiavanie platných právnych predpisov. Žalovaný preto odmieta tvrdenia žalobcu, že nesprávne interpretoval zákon o ochrane spotrebiteľa. Právnu normu aplikoval na prípad žalobcu v súlade so znením zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného právneho predpisu - zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Poukázal na znenie ust. § 4 ods. 1 písm. h/ zákona o ochrane spotrebiteľa, ako i ust. § 5 ods. 1 zákona, v spojení s § 8a ods. 1 písm. d/ zák. č. 182/2003 Z. z. a zistil, že žalobca poskytol neúplné údaje o nákupných podmienkach, nakoľko v Zmluve o výkone správy pre bytový dom G. XX, L., platnej pre rok 2010, neuviedol, že konečná suma bude vynásobená koeficientom získaným ako podiel vyfakturovanej spotreby studenej vody a spotreby na bytových vodomeroch. Zákon porušil aj tým, že Prehľad fondu údržby a opráv za rok 2010 neposkytol všetkým vlastníkom bytov.
Žalobca sa v podanom odvolaní bránil tým, že ročná správa bola vyvesená na úradnej tabuli obytného domu a poskytol ju aj domovému dôverníkovi. S poukazom na § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. však správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome Správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Zo znenia citovaného zákona vyplýva povinnosť správcu bytov predložiť správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok priamo vlastníkom bytov a nebytových priestorov, a nie správu vyvesiť, resp. ju predložiť iba zástupcovi vlastníkov bytov.
Žalovaný tiež uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že opatrenie MF SR č. R-7/2009 bolo vydané až v roku 2009, pričom zmluva bola uzatvorená dňa 30. 11. 2007. Má však za to, že žalobca je povinný v predloženej Zmluve o výkone správy uviesť všetky používané zásady platenia úhrad za plnenie súvisiace s užívaním bytu. Vlastníkom bytu neboli poskytnuté úplné údaje o nákupných podmienkach. Žalovaný záverom uviedol a je toho názoru, že žalobca neuviedol žiaden dôkaz, ktorým by vyvrátil zistenia inšpektorov SOI a vyvinil sa zo zodpovednosti za zistené nedostatky. Čestné vyhlásenie zástupcu vlastníkov bytov žalobcu nezbavuje zodpovednosti za porušenie zákona, nakoľko žalobca mal povinnosť poskytnúť správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok priamo vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Pokiaľ ide o námietku žalobcu z hľadiska dôvodnosti uloženia sankcie, táto je neopodstatnená, keďže výška postihu je riadne odôvodnená a primeraná skutkovým zisteniam. Poznamenal, že v odvolacom konaní bola sankcia znížená. Taktiež žalovaný dodal, že pri kontrole SOI bolo zistené zo strany žalobcu porušenie viacerých povinností vzťahujúcich práve k nedodržaniu povinností súvisiacich s výkonom správy bytov.
Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie (v rozsahu uvedených dôvodov podľa § 249 ods. 2 OSP), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 250f ods. 2 OSP (žalovaný sa nevyjadril k tomu, či súhlasí s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania a žalobca súhlasil s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania). Rozsudok súd dňa 25. 06. 2013 verejne
vyhlásil (§ 246c a § 156 ods. 1 OSP).
V preskúmavanej veci z obsahu administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu, vyplýva a nie je sporné, že na základe písomného oznámenia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 23. 12. 2011 správny orgán oznámil začatie správneho konania a vykonanie kontroly u žalobcu v dňoch 22. 09. 2011 a 27. 09. 2011 na základe spotrebiteľského podnetu č. 551/2011, zameranú na dodržiavanie povinností v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v spojení so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Kontrolou bolo zistené, že žalobca ako kontrolovaný subjekt a zároveň správca bytov v obytnom dome s. č. XXX G. XX, L. poskytol neúplné údaje o nákupných podmienkach, nakoľko v zmluve o výkone správy pre uvedený bytový dom platnej pre tok 2010, nie je uvedené, že konečná suma bude vynásobená koeficientom získaným ako podiel vyfakturovanej spotreby studenej vody a spotreby na bytových vodomeroch. Žalobca vykonal vyúčtovanie spotreby studenej vody spôsobom, že za účtované obdobie bol od konečného stavu vodomera odpočítaný počiatočný stav vodomera a rozdiel, ktorý vznikol, bol vynásobený cenou za m3 a táto suma bola vynásobená koeficientom 1,082378, ktorý je uvedený vo vyúčtovaní za rok 2010. Ďalej bolo zistené, že v zmluve o výkone správy, čl. II. bod 3 písm. d/ je povinný vyúčtovať skutočné náklady za plnenie podľa nameraných hodnôt na bytových a nebytových vodomeroch , ak sú k dispozícii, inak podľa počtu bývajúcich. Predmetná zmluva neobsahuje odkaz na skutočnosť, že končená suma bude vynásobená koeficientom získaným ako podiel vyfakturovanej spotreby studenej vody a spotreby na bytových vodomeroch. Podľa § 8a ods. 1 písm. d/ zák. č. 182/1993 Z. z. zmluva obsahuje najmä zásady platenia úhrad za plnenie a hospodárenie s nimi, avšak v zmluve nie sú uvedené všetky používané zásady platenia úhrad za plnenie súvisiace s užívaním bytu, teda vlastníkom bytu neboli poskytnuté úplné údaje o nákupných podmienkach podľa § 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Kontrolou SOI bolo zistené, že žalobca porušil § 4 ods. 1 písm. h/ zákona o ochrane spotrebiteľa aj tým, že porušil svoju povinnosť poskytnúť služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie. Pod riadnym poskytnutím služby sa pritom rozumie poskytnutie služieb v súlade so zmluvami, ako aj zákonnými podmienkami (§ 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z.). Vykonanou kontrolou bolo zistené, že žalobca neposkytol všetkým vlastníkom bytov Prehľad fondu údržby a opráv za rok 2010, ale len zástupcom vlastníkov bytov. Za zistené porušenia (§ 4 ods. 1 písm. c/, písm. h/ a § 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa) prvostupňový správny orgán žalobou napadnutým rozhodnutím uložil žalobcovi ako účastníkovi konania pokutu podľa § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. v sume 400,- eur. Na odvolanie žalobcu žalovaný správny orgán rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že peňažnú pokutu znížil na sumu 300,- eur, keďže dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán riadne zistil skutkový stav, avšak v odvolacom konaní nebolo preukázané porušenie ust. § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o ochrane spotrebiteľa (účtovanie paušálneho poplatku za byt), preto toto porušenie vypustil a výšku uloženej pokuty odôvodnil s poukazom na charakter a závažnosť porušenia povinnosti žalobcu a uviedol, že nie je vzhľadom na hornú hranicu sadzby represívna, ale plní funkciu preventívnu.
Podľa ustanovenia druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
Podľa § 4 ods. 1 písm. h/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, predávajúci je povinný zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie,
Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona, na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim 1.
podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec.
Podľa § 5 ods. 1, 2 cit. zákona, výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach. Za klamanie spotrebiteľa sa považuje tiež ponuka alebo predaj výrobkov alebo poskytovanie služieb porušujúcich práva duševného vlastníctva, ako aj skladovanie takých výrobkov s cieľom ponuky alebo predaja.
Podľa § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, správca je povinný
najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva.
Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kontrolu vnútorného trhu vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia prostredníctvom inšpektorov, ktorí sú zamestnancami Slovenskej obchodnej inšpekcie.
V preskúmavanej veci súd poukazuje na dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe, a preto bolo potrebné vychádzať zo zásady „iudex ne eat ultra petita partium" (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda za osobitnú náležitosť žaloby je potrebné považovať konkrétne tvrdenie žalobkyne, že bola ukrátená na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu.
Z Ústavy SR (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.
Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. správny orgán môže podľa svojej úvahy posúdiť (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku), či sa určitá skutočnosť v rámci dokazovania ukázala ako pravdivá; t. j. môže dospieť k záveru, že určitý dôkaz je dostačujúci alebo sa rozhodnúť, že treba zadovážiť ďalšie dôkazy, ktoré majú relevantnejší podklad pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov ide o myšlienkovú činnosť správneho orgánu, v rámci ktorej je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti a napokon hodnota ich pravdivosti.
Podľa výpisu z Obchodného registra OS Nitra je žalobca zapísaný pod obchodným názvom Alternatíva, s.r.o., s predmetom podnikania, okrem iných činností, správa a údržba bytového a nebytového fondu v rozsahu voľných živností (ust. § 8 zák. č. 182/1993 Z. z.). V zmysle § 8a cit. zákona žalobca uzatvoril v roku 2007 s vlastníkmi bytov (prví vlastníci) obytného domu s. č. XXX, G. XX, L. zmluvu o výkone správy a stal sa správcom domu (odborne špecializovaný subjekt), na ktorého vlastníci bytov preniesli mnohé závažné rozhodnutia o výkone vlastníckych práv ustanovených zákonmi, aby vlastníci boli odbremenení od samotného výkonu správy.
Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu oboch správnych orgánov a vyššie uvedených ustanovení citovaných zákonov, súd je toho názoru, že žalobca ako správca obytného domu, na základe podnikateľskej činnosti a uzavretej zmluvy o výkone správy, poskytuje vlastníkom obytného domu služby a je povinný sa riadiť zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a v zmysle ust. § 2 písm. b/ citovaného zákona, v danom prípade služby spojené s § 4 ods. 1 písm. h/ a § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Neobstojí preto námietka žalobcu, že nie je povinný poskytnúť všetkým vlastníkom bytov prehľad fondu údržby a opráv za rok 2010, ale len zástupcom vlastníkov bytov, nakoľko zákon túto jeho povinnosť taxatívne upravuje a na túto povinnosť sa i sám zaviazal v Zmluve o výkone správy v čl. II. bod 3 písm. h/. Znenie písm. d/ citovaného článku Zmluvy je nejasné, nekonkrétne v označení zákonov (napr." zák. č. 657 Z. z.", bez uvedenia roku vydania a pod.) Vykonanou kontrolou bolo zistené porušenie § 5 ods.
1 zákona na ochranu spotrebiteľa v spojení s citovaným § 8a ods. 1 písm. d/ zák. č. 182/1993 Z. z., keďže v Zmluve o výkone správy pre bytový dom G. XX, L., platné na rok 2010 neboli stanovené jasné pravidlá pri zúčtovaní spotreby studenej vody u jednotlivých vlastníkov (užívateľov) bytov a spotreby na bytových vodomeroch, keďže v Zmluve o výkone správy žalobca neuviedol postup, ktorý zvolil a realizoval pri konečnom vyúčtovaní studenej vody, t. j. v zmluve neuviedol, že konečná suma bude vynásobená koeficientom získaným ako podiel vyfakturovanej spotreby studenej vody a spotreby na bytových vodomeroch. Povinnosťou žalobcu ako správcu domu bolo oboznámiť vlastníkov bytov s opatrením MF SR č. R-7/2009 upravujúce Podmienky regulácie cien pitnej a úžitkovej vody pre domácnosti a pre odvádzanie odpadových vôd z domácností, ešte pred vyúčtovaním spotreby studenej vody a formou dodatku k zmluve dohodnúť nový postup zúčtovania. Žalobca však ako správca domu vykonal vyúčtovanie spotreby studenej vody spôsobom, že za účtovné obdobie bol od konečného stavu vodomera odpočítaný počiatočný stav vodomera a rozdiel, ktorý vznikol, bol vynásobený cenou za m3 a táto suma bola vynásobená koeficientom 1,082378, ktorý uviedol vo vyúčtovaní za rok 2010 bez zmeny pravidiel dohodnutých v pôvodnej zmluve.
Žalobca si potom, podľa názoru súdu, nesprávne vysvetľuje povinnosti podnikateľ poskytujúceho služby podľa zák. č. 182/1993 Z. z., v spojení so zák. č. 250/2007 Z. z., čo možno vyvodiť aj z jeho tvrdenia, že zo znenia zákona nevyplýva povinnosť pre správcu bytov predložiť správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok priamo vlastníkom bytov a nebytových priestorov, a že Zmluva o výkone správy obsahuje úplné údaje o nákupných podmienkach (dodávka tepla a teplej úžitkovej vody, dodávka vody z verejného vodovodu), sú v nej obsiahnuté všetky použité zásady platenia úhrad za plnenia v súlade s § 8a ods. 1 písm. d/ zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keďže z citovanej časti zmluvy o výkone správy jednoznačne vyplýva, že cena za spotrebu studenej a teplej vody sa vypočítava v súlade s príslušným právnym predpisom, pretože zamestnanci SOI ako orgánu štátnej moci sú povinní konať iba na základe ústavy a v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V danom prípade ide nesporne o zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontroly vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Súd zdôrazňuje a upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že účelom zákona o ochrane spotrebiteľa je ustanoviť niektoré podmienky podnikania významné pre ochranu spotrebiteľa, úlohy verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa a oprávnenia spotrebiteľov, združení spotrebiteľov alebo iných právnických osôb založených na ochranu spotrebiteľa. Zákon sa vzťahuje nielen na predaj výrobkov, ale i poskytnutie služieb podľa § 4 ods. 1 písm. h/ a § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktoré však žalobca v kontrolovanom období poskytol v rozpore so zákonom.
Pokiaľ ide o námietky žalobcu (nesprávna právna kvalifikácia, nedostatočné odôvodnenie), je potrebné uviesť, že pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu sa súd obmedzil len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal a ktoré samotný žalobca v žalobe spochybňuje, sú relevantné, najmä kvôli prameňu, z ktorého vychádzajú, alebo či neboli porušené niektoré procesné zásady správneho konania a ďalej skúmal, či vykonané dôkazy logicky robia možný skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, a preto skúmal, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec príslušný právny predpis a dospel k záveru, že oba správne orgány sa dôsledne riadili procesnými zásadami upravenými vo všeobecne záväznom právnom predpise (§ 3 ods. 4, § 32 ods. 1, § 34 ods. 3 zákon č. 71/1967 Zb. o Správnom poriadku, v znení neskorších predpisov), na ktorý zákon o ochrane spotrebiteľa (§ 23 ods. 3) odkazuje a či si zadovážili podklady pre rozhodnutie zákonným spôsobom.
Súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán, ako i prvostupňový správny orgán sa dôsledne riadili procesnými zásadami, ktoré sú obsiahnuté v § 3 ods. 4, § 32 a § 34 Správneho poriadku zadovážil si podklady pre rozhodnutie zákonným spôsobom, vyporiadal sa s námietkami žalobcu, a preto žalobou napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a zákonné, keďže žalovaný odôvodnil aj výšku sankcie podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za zistené porušenia žalobcu ako správcu obytného domu podľa zákona č. 182/1993 Z. z. Žalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I ÚS 241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Článok 46 a nasl. Ústavy SR (na ktorý sa odvoláva i žalobca) a článok 6 ods. 1 Dohovoru predstavujú procesný rámec, a to najmä princípy riadneho a spravodlivého procesu, ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá a ktorý má odraz v odôvodnení po hmotnoprávnej stránke, ktoré skutočnosti a dôkazy boli
zohľadnené. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 10/99, č. II. ÚS 234/03, v zmysle ktorého neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v článku I. Ústavy SR je aj princíp právnej istoty a spravodlivosti (princíp materiálneho právneho štátu), ktorý spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa právnych platných predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať). Podľa názoru súdu tento princíp v preskúmavanej veci oba správne orgány dodržali a rešpektovanie princípu právnej istoty bolo premietnuté v ich rozhodnutiach ako orgánov verejnej moci. Správne žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca ako správca obytného domu mal konať profesionálne a pri ročnom zúčtovaní nákladov dodržiavať zákon č. 182/1993 Z. z., teda mal rešpektovať zákon, bez ohľadu kto podal sťažnosť (podnet) na správny orgán prvého stupňa, lebo zamestnanci SOI kontrolovali dodržiavanie zákonov žalobcom ako správcom obytného domu v preskúmavanej veci. Nebolo možné potom prihliadnuť ani na námietku žalobcu, že si splnil svoju zákonnú povinnosť o oboznámení vlastníkov obytného domu s ročnou správou tak, že bola vyvesená na úradnej tabuli obytného domu prostredníctvom domového dôverníka, čo dokumentoval predložením čestného vyhlásenia zástupcu vlastníkov predmetného obytného domu zo dňa 05. 01. 2012, a to z dôvodu, že podľa § 39 Správneho poriadku čestné vyhlásenie je jedným z podkladov pre rozhodnutie správneho orgánu, avšak môže sa týkať len skutkových otázok (napríklad v danej veci, že zástupca vlastníkov vyvesil ročnú správu na úradnej tabuli obytného domu), nie otázok právnych, t. j. že zákon žalobcovi ukladá doručiť predmetnú správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok priamo vlastníkom bytov a nebytových priestorov (§ 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z.). Čestné vyhlásenie preto nie je možné z právneho hľadiska zamieňať s dôkazom, nakoľko čestné vyhlásenie nie je výsledkom dokazovania, ale iba osvedčuje faktický stav.
Vychádzajúc z dôvodov nezákonnosti uvedených v žalobe, súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán postupoval v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa a procesného predpisu, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní vzhľadom na vyššie uvedené a uložil pokutu v zákonom rozpätí v sume 300,- eur, teda na spodnej hranici a jej výšku odôvodnil v zmysle zákonných ustanovení s prihliadnutím na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti a je v súlade s ust. §24 ods. 5 zákona. Súd u žalobcu nezistil dôvody na postup podľa § 250j ods. 5 OSP. Žalovaný správny orgán svoje rozhodnutie (ako i prvostupňový správny orgán) logicky, v súlade s procesnými i hmotnoprávnymi ustanoveniami, odôvodnil a vyporiadal sa náležite, v súlade so zákonom s námietkami žalobcu, ktoré i dostatočne vyargumentoval. Súd nezistil také vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 OSP musel prihliadnuť, preto žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR
v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
nunenko
06.03.15,16:09
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ako príslušný správny orgán podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. e/, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, § 20 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v znení neskorších predpisov
r o z h o d o l takto:
účastníkovi konania: Okresné stavebné bytové družstvo Martin, Kozmonautov
35, 036 01 Martin
kontroly boli vykonané v sídle účastníka konania: Kozmonautov 35, Martin
dátumy kontrol: 15.10.2014 a 12.11.2014
pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 - podľa ktorého predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať právo na ochranu ekonomických záujmov, keď kontrolami dňa 15.10.2014 a dňa 12.11.2014 bolo zistené, že poskytovateľ služieb – správca bytov a nebytových priestorov v zmysle uzavretej zmluvy o výkone správy porušil ustanovenie § 8b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, keď nepreukázal, že dojednal čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na ulici Janka Alexyho č. 1,3,5, a 7 v Martine, keď sa neriadil rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri výbere dodávateľa na demontáž, úradné overenie a následnú montáž kompaktných meračov tepla v roku 2012 a túto činnosť, bez schválenia vlastníkov
./.
-2- P/0363/05/2014
bytov a nebytových priestorov, dal vykonať spoločnosti ENERGO CONTROLS, s.r.o., Martinská 21, Žilina, čím upieral spotrebiteľovi jeho právo na ochranu ekonomických záujmov
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“)
u k l a d á
účastníkovi konania podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pokutu vo výške € 400,-, slovom štyristo eur, ktorú je účastník konania povinný zaplatiť do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty priloženou poštovou poukážkou, resp. príkazom na úhradu na účet: vedený v Štátnej pokladnici, č. ú: SK57 8180 0000 0070 0006 5068, VS-03630514.
O d ô v o d n e n i e
Dňa 15.10.2014 a dňa 12.11.2014 v sídle účastníka konania Okresné stavebné bytové družstvo Martin, Kozmonautov 35, Martin, Nižná, pri šetrení spotrebiteľského podnetu evidovaného pod číslom P – 775/2014, vykonali inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie kontroly, pri ktorých boli zistené nedostatky, za ktoré zodpovedá predávajúci – poskytovateľ služieb.
Nezabezpečili ste dodržiavanie povinností predávajúceho – poskytovateľa služieb:
V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať právo na ochranu ekonomických záujmov.
V zmysle § 2 písm. i) zákona o ochrane spotrebiteľa službou je akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba , ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.
Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov
./.
-3- P/0363/05/2014
a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena alebo jej zánik je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome.
V zmysle § 8b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov pri obstarávaní služieb a tovaru je správca povinný dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa.
Pri výkone kontrol bolo zistené, že účastník konania – poskytovateľ služby vykoná správu v bytovom dome na ulici Janka Alexyho č. 1,3,5,7 a 9 na základe uzavretej Zmluvy o výkone správy zo dňa 19.9.2007. V tomto bytovom dome sa nachádza aj byt pisateľa podnetu , a to byt číslo 72 vo vchode číslo 7.
V roku 2012 bola vykonaná demontáž, úradné overenie a následná montáž kompaktných meračov tepla, ktorú na základe objednávky účastníka konania zo dňa 30.5.2012 vykonala spoločnosť ENERGO CONTROL, s.r.o., Martinská 21, Žilina. Náklady spojené s touto činnosťou neboli hradené z fondu opráv bytového domu, nakoľko určené meradlá sú vo vlastníctve jednotlivých vlastníkov bytov. Náklady na demontáž, overenie a následnú opätovnú montáž určeného meradla hradí každý vlastník teda individuálne, tvorí si na tento účel vlastný fond bytu a tento fond je vlastníkovi bytu (spotrebiteľovi) vyúčtovaný v ročnom vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za príslušný kalendárny rok.
Účastník konania – poskytovateľ služieb pri výkone svojej činnosti ako správca bytov a nebytových priestorov nepreukázal správnemu orgánu, že i keď sa jednalo o činnosť, ktorá účastníkovi konania vyplýva ex lege v zmysle zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, že dojednal čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, neriadil sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov, a teda svojim konaním porušil ustanovenie § 8b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Týmto konaním teda predávajúci – poskytovateľ služieb upieral spotrebiteľom právo na ochranu ich ekonomických záujmov.
Za zistené nedostatky, a tým aj preukázané porušenie zákona citovaného vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, zodpovedá v plnom rozsahu účastník konania, nakoľko v zmysle ustanovenia § 2 písm. b) zák. č. ods. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov je predávajúci, ktorý spotrebiteľovi poskytuje služby, a teda zodpovedá za zistené porušenie zákona – Okresné stavebné bytové družstvo Martin.
./.
-4- P/0363/05/2014
Na základe uvedených skutočností bolo účastníkovi konania listom zo dňa 4.12.2013, zaslané oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty, ktoré bolo doručené dňa 8.12.2013.
Vo vysvetlivkách zo dňa 15.10.2014 riaditeľ družstva Ing. František Kamenišťák uviedol, správny orgán cituje:
„Pri kontrole som bol prítomný“ – koniec citátu.
Vo vysvetlivkách zo dňa 12.11.2014 riaditeľ družstva Ing. František Kamenišťák uviedol, správny orgán cituje:
„Pri kontrole som bol osobne prítomný. K obsahu Inšpekčného záznamu sa vyjadrím v termíne do 5 dní“ – koniec citátu.
Vo vysvetlivkách zo dňa 18.11.2014, ktoré boli správnemu orgánu doručené dňa 19.11.2014, riaditeľ družstva Ing. František Kamenišťák uviedol, správny orgán cituje:
„VEC: Vyjadrenie OSBD Martin k Inšpekčnému záznamu Slovenskej obchodnej inšpekcie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, Predmestská 71, 01179 ŽILINA zo dňa 15.10.2014 k časti „Záväzné pokyny“
K bodu 1/ Správca vykonáva opravu domu na základe uzatvorenej zmluvy o výkone správy. Zmluva o výkone správy obsahuje najmä:
vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu,
spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku,
zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi,
zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi,
zásady určenia výšky platieb za správu,
rozsah a obsah správy o činnosti správcu.
V článku 3) zmluvy o výkone správy „ práva a povinnosti správcu“ v bode 2.2 je povinnosťou správcu zabezpečiť revízie a odborné prehliadky vyhradených technických zariadení domu, vodomerov na studenú vodu, vodomerov na teplú vodu a pod. v časových lehotách stanovených zákonov alebo všeobecne záväzným predpisom. V bode 2.5 povinnosťou správcu je zabezpečiť kontrolu, prehliadky a výmeny všetkých meracích a regulačných zariadení slúžiacich k rozúčtovaniu nákladov na dodávku energií a médií.
Ako z uvedeného vyplýva, správca aj v tomto prípade zabezpečil podľa zmluvy o výkone správy pre vlastníkov bytov prehliadku meračov na meranie množstva dodaného tepla do bytov. Zákon182/93 Z. z. v znení neskorších predpisov nariaďuje schvaľovanie
./.
-5- P/0363/05/2014
dodávateľov na schôdzi vlastníkov nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov, resp. po hodine rokovania nadpolovičnou väčšinou prítomných vlastníkov v prípadoch kedy sa jedná o dodávky, resp. práce na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, priľahlom pozemku, hradených t fondu opráv domu, ktorí si vlastníci tvoria cez spoluvlastnícky podiel.
V prípade, ktorý šetrila Slov. obchod. Inšpekcia si vlastníci netvoria prostriedky vo fonde opráv, nejedná sa o spoločnú časť, spoločné zariadenie a priľahlý pozemok, ale správca zabezpečuje overenie meradiel cez firmy certifikované úradom pre metrológiu, vlastníci si v predpise nájomného na túto činnosť vytvárajú preddavok s tým, že meradlo je vlastníctvom každého vlastníka. Vlastník je povinný starať sa o toto vlastníctvo, sledovať jeho funkčnosť a v prípade akejkoľvek nezrovnalosti (poruchy) požiadať správcu, aby ho vymenil na náklady vlastníka. Nejedná sa teda o spoluvlastníctvo podľa zákona 182/1993 Z. z. na ktoré sa vzťahuje hlasovanie na schôdzi vlastníkov, ale o vlastníctvo jednotlivca, o ktorom nemôžu rozhodovať ostatní vlastníci. Zmluvu o výkone správy, ako aj predpis nájomného sme odovzdali Inšpektorátu Slov. obch. inšpekcie. Z uvedeného dôvodu nie je možné vykonať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v lehote do 7 dní po odstránení nedostatkov a ihneď podať o tom správu na I SOI ŽILINA“ – koniec citátu.
Vo vysvetlivkách zo dňa 10.12.2014, ktoré boli správnemu orgánu doručené dňa 15.12.2014, riaditeľ družstva Ing. František Kamenišťák uviedol, správny orgán cituje:
„VEC: Vyjadrenie k správnemu konaniu č. P/0363/05/2014 zo dňa 4.12.2014
V našom písomnom vyjadrení zo dňa 18.11.2014 k inšpekčnému záznamu SOI Žilina sme podrobne argumentovali, že bytové merače tepla nie sú spoluvlastníctvom domu podľa zákona č. 182/93 Z. z., ale vlastníctvom jednotlivca, teda bytu. Práve pre túto skutočnosť musel byť pri demontáži merača na následné overenie, ako aj montáži po overení prítomný vlastník bytu a svojim podpisom potvrdiť, že s uvedenou činnosťou a jej výsledkom súhlasí. V prípade akýchkoľvek pochybností vlastníka o firme zabezpečujúcej toto overenie alebo o cene, za ktorú bude táto činnosť vykonávaná, mal možnosť podať námietky a svoj merač tepla nevydať. Že sa tak nikdy nestalo, zdôvodňuje aj fakt, že následné overovanie bytových meračov tepla môže vykonávať len určená organizácia alebo autorizovaná osoba, ktorých je v Slovenskej republike veľmi málo. Nám sú známe tri firmy a to Embra B. Bystrica, ZEN Bratislava a Bratislavská metrologická spoločnosť. Nie každá z týchto spoločností zabezpečuje následné overenie všetkých typov meračov ako aj nie je schopná dodržať časové termíny, letné mesiace, kedy je nutné tieto overenia vykonať. V roku 2012 tento typ meračov „ Delta Tech“ overovala len firma ZEN Bratislava, čo je možné overiť si u firmy Energocontrols Žilina, resp. u uvedených firiem.
Z horeuvedených dôvodov žiadame SOI Žilina, aby prehodnotila správnosť správneho konania v danej veci voči našej organizácii“ – koniec citátu.
Štatutárny zástupca účastníka konania alebo jeho zástupca na základe plnej moci, ako predávajúceho, ktorý poskytuje služby v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, mal možnosť podľa ustanovenia § 33 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v znení neskorších predpisov vyjadriť sa k dôvodom konania, príp. navrhnúť doplnenie
./.
-6- P/0363/05/2014
dokazovania, čo však v lehote 8 dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí správneho konania a ani neskôr nevyužil. Toto rozhodnutie je vydané na základe spoľahlivo a objektívne zisteného skutkového stavu.
Osoba, ktorá podávala vyjadrenia dňa 15.10.2014, dňa 12.11.2014, dňa 18.11.2014 a dňa 10.12.2014 nie je štatutárnym orgánom uvedeným v obchodnom registri Okresného súdu v Žiline, oddiel: Dr, vložka číslo: 61/L a nepreukázala sa ani plnou mocou a jej rozsahom na právne účinné zastupovanie účastníka konania. Podpisovanie za družstvo sa deje tak, že k názvu družstva pripoja svoje podpisy predseda alebo podpredseda a jeden člen predstavenstva.
Slovenská obchodná inšpekcia, ako orgán štátnej správy, sa vo svojej činnosti striktne riadi právnou úpravou, ktorá stanovuje hranice jej právomoci a kompetencie.
Správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca zabezpečuje:
- pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov prevádzku a údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva,
- služby spojené s užívaním bytu a nebytového priestoru
- vedenie účtu domu v banke
- vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov,
- iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.
Z vyššie uvedených úloh správcu bytov však jednoznačne vyplýva, že prvom rade má prioritné postavenie vlastník bytu a nebytového priestoru a až potom nastupuje správca tohto bytu, aby na základe inštrukcií vlastníka vykonával činnosti v jeho prospech, za čo mu dáva vlastník odmenu.
Toto je základný právny vzťah medzi vlastníkom bytu a nebytového priestoru a správcom bytov a nebytových priestorov. Nie správca, ale vlastníci bytov a nebytových priestorov musia rozhodnúť, ktorý dodávateľ je pre nich najvýhodnejší a za akých podmienok. Na takéto rozhodnutie treba kvalifikovanú väčšinu vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Je nepochybne preukázané, že účastník konania musel vykonať ako správca overenie určených meradiel tak, ako mu to ukladá zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov. Ale jedná sa o merač, ktorý je vo vlastníctve majiteľa bytu a iba tento môže rozhodnúť, kto a za koľko bude demontáž, overenie a montáž jeho vlastníctva robiť. Keďže sa jednalo o koordinovanú akciu, ktorú uskutočnil účastník konania koordinovane naraz vo všetkých bytoch, je zarážajúce, že ho ani nezaujímal názor vlastníka. Účastník konania nespravuje svoj majetok, ale spravuje za poplatok majetok cudzí, a preto je podstatné, aby počúval pri svojej činnosti hlas toho, komu majetok patrí a kto ho platí.
Keďže správny orgán pri svojich kontrolách zistil porušenie zákona, zasllal účastníkovi konania oznámenie o zahájení správneho konania.
./.
-7- P/0363/05/2014
Správny orgán sa podrobne a dôkladne zaoberal spotrebiteľským podnetom evidovaným pod číslom P-775/2014, skutkovými zisteniami uvedenými v inšpekčných záznamoch zo dňa 15.10.2014 a dňa 12.11.2014, vyjadreniami riaditeľa zo dňa 15.10.2013, dňa 12.11.2013, dňa 18.11.2014 a dňa 10.12.2014 a považuje skutkový stav za objektívne prešetrený a riadne zdokumentovaný.
Správny orgán na tomto základe uložil účastníkovi konania pokutu, ktorá zodpovedá plne rozsahu a významu zistených nedostatkov, ako aj tej skutočnosti, že spotrebiteľ bol nútený obrátiť sa na orgán štátnej správy, aby tento ochránil jeho práva a právom chránené záujmy.
Pri ukladaní konkrétnej pokuty vzal správny orgán do úvahy aj tú skutočnosť, že upieraním práva spotrebiteľa – vlastníka bytu a nebytového priestoru na ochranu jeho ekonomických záujmov tým, že účastník konania nedodržal svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 8b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov – pri obstarávaní služieb a tovaru dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov a riadiť sa pritom rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa, predávajúci – poskytovateľ služieb – správca bytov výrazne znížil rozsah práv spotrebiteľa garantovaných zákonom. Správny orgán prihliadal na skutočnosť, že predávajúci je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky predaja výrobkov. Za ich dodržiavanie zodpovedá objektívne.
Ako predávajúci - poskytovateľ služieb podľa § 2 písm. b) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov nesmie Okresné stavebné bytové družstvo Martin v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 vyššie citovanej právnej úpravy, upierať spotrebiteľovi – vlastníkovi bytu a nebytového priestoru jeho právo na ochranu ekonomických záujmov.
Rozhodujúcim pre konštatovanie, či bol zákon dodržaný, alebo porušený, je stav zistený v čase kontrol.
Tým bol porušený § 4 ods. 1 písm. b) v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Na základe § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sa pri určení pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
Správny orgán pristúpil k určeniu výšky postihu po vyhodnotení skutočností, že došlo k vážnemu zásahu do práv spotrebiteľa.
Správny orgán zároveň prihliadol k tomu, že účel sledovaný zákonom o ochrane spotrebiteľa vyjadrený v ustanoveniach § 4 ods. 1 písm. b) a § 3 ods. 1 citovaného zákona, vzhľadom na zistené nedostatky, v zákonom požadovanej miere a úrovni dosiahnutý nebol.
./.
-8- P/0363/05/2014
Z hľadiska miery zavinenia správny orgán prihliadol i na tú skutočnosť, že účastník konania ako predávajúci, ktorý poskytuje služby konečnému spotrebiteľovi, nesie objektívnu zodpovednosť za dodržanie všetkých zákonom stanovených podmienok poskytovania služieb bez ohľadu na okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ako príslušný správny orgán, preskúmal podkladový materiál v predmetnej veci v celom rozsahu a dospel k záveru, že protiprávny skutkový stav bol v tomto prípade spoľahlivo preskúmaný.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj v zmysle § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov ukladá za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do výšky 66 400,00 €.
Správny orgán uložil pokutu vo výške uvedenej vo výrokovej časti rozhodnutia, má za to, že pokuta uložená v tejto výške je vzhľadom na jej represívno-výchovnú a preventívnu funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská, pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.
P O U Č E N I E :
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia, prostredníctvom Inšpektorátu SOI so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, Ústrednému inšpektorátu SOI v Bratislave. V prípade, že uložená pokuta nebude v stanovenej lehote zaplatená ani podané odvolanie, bude jej plnenie vymáhané v zmysle zákona. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.
r o z h o d o l takto:
účastníkovi konania: Okresné stavebné bytové družstvo Martin, Kozmonautov
35, 036 01 Martin
kontroly boli vykonané v sídle účastníka konania: Kozmonautov 35, Martin
dátumy kontrol: 15.10.2014 a 12.11.2014
pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 - podľa ktorého predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať právo na ochranu ekonomických záujmov, keď kontrolami dňa 15.10.2014 a dňa 12.11.2014 bolo zistené, že poskytovateľ služieb – správca bytov a nebytových priestorov v zmysle uzavretej zmluvy o výkone správy porušil ustanovenie § 8b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, keď nepreukázal, že dojednal čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na ulici Janka Alexyho č. 1,3,5, a 7 v Martine, keď sa neriadil rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri výbere dodávateľa na demontáž, úradné overenie a následnú montáž kompaktných meračov tepla v roku 2012 a túto činnosť, bez schválenia vlastníkov
./.
-2- P/0363/05/2014
bytov a nebytových priestorov, dal vykonať spoločnosti ENERGO CONTROLS, s.r.o., Martinská 21, Žilina, čím upieral spotrebiteľovi jeho právo na ochranu ekonomických záujmov
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“)
u k l a d á
účastníkovi konania podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pokutu vo výške € 400,-, slovom štyristo eur, ktorú je účastník konania povinný zaplatiť do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty priloženou poštovou poukážkou, resp. príkazom na úhradu na účet: vedený v Štátnej pokladnici, č. ú: SK57 8180 0000 0070 0006 5068, VS-03630514.
O d ô v o d n e n i e
Dňa 15.10.2014 a dňa 12.11.2014 v sídle účastníka konania Okresné stavebné bytové družstvo Martin, Kozmonautov 35, Martin, Nižná, pri šetrení spotrebiteľského podnetu evidovaného pod číslom P – 775/2014, vykonali inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie kontroly, pri ktorých boli zistené nedostatky, za ktoré zodpovedá predávajúci – poskytovateľ služieb.
Nezabezpečili ste dodržiavanie povinností predávajúceho – poskytovateľa služieb:
V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať právo na ochranu ekonomických záujmov.
V zmysle § 2 písm. i) zákona o ochrane spotrebiteľa službou je akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba , ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.
Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov
./.
-3- P/0363/05/2014
a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena alebo jej zánik je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome.
V zmysle § 8b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov pri obstarávaní služieb a tovaru je správca povinný dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa.
Pri výkone kontrol bolo zistené, že účastník konania – poskytovateľ služby vykoná správu v bytovom dome na ulici Janka Alexyho č. 1,3,5,7 a 9 na základe uzavretej Zmluvy o výkone správy zo dňa 19.9.2007. V tomto bytovom dome sa nachádza aj byt pisateľa podnetu , a to byt číslo 72 vo vchode číslo 7.
V roku 2012 bola vykonaná demontáž, úradné overenie a následná montáž kompaktných meračov tepla, ktorú na základe objednávky účastníka konania zo dňa 30.5.2012 vykonala spoločnosť ENERGO CONTROL, s.r.o., Martinská 21, Žilina. Náklady spojené s touto činnosťou neboli hradené z fondu opráv bytového domu, nakoľko určené meradlá sú vo vlastníctve jednotlivých vlastníkov bytov. Náklady na demontáž, overenie a následnú opätovnú montáž určeného meradla hradí každý vlastník teda individuálne, tvorí si na tento účel vlastný fond bytu a tento fond je vlastníkovi bytu (spotrebiteľovi) vyúčtovaný v ročnom vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za príslušný kalendárny rok.
Účastník konania – poskytovateľ služieb pri výkone svojej činnosti ako správca bytov a nebytových priestorov nepreukázal správnemu orgánu, že i keď sa jednalo o činnosť, ktorá účastníkovi konania vyplýva ex lege v zmysle zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, že dojednal čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, neriadil sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov, a teda svojim konaním porušil ustanovenie § 8b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Týmto konaním teda predávajúci – poskytovateľ služieb upieral spotrebiteľom právo na ochranu ich ekonomických záujmov.
Za zistené nedostatky, a tým aj preukázané porušenie zákona citovaného vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, zodpovedá v plnom rozsahu účastník konania, nakoľko v zmysle ustanovenia § 2 písm. b) zák. č. ods. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov je predávajúci, ktorý spotrebiteľovi poskytuje služby, a teda zodpovedá za zistené porušenie zákona – Okresné stavebné bytové družstvo Martin.
./.
-4- P/0363/05/2014
Na základe uvedených skutočností bolo účastníkovi konania listom zo dňa 4.12.2013, zaslané oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty, ktoré bolo doručené dňa 8.12.2013.
Vo vysvetlivkách zo dňa 15.10.2014 riaditeľ družstva Ing. František Kamenišťák uviedol, správny orgán cituje:
„Pri kontrole som bol prítomný“ – koniec citátu.
Vo vysvetlivkách zo dňa 12.11.2014 riaditeľ družstva Ing. František Kamenišťák uviedol, správny orgán cituje:
„Pri kontrole som bol osobne prítomný. K obsahu Inšpekčného záznamu sa vyjadrím v termíne do 5 dní“ – koniec citátu.
Vo vysvetlivkách zo dňa 18.11.2014, ktoré boli správnemu orgánu doručené dňa 19.11.2014, riaditeľ družstva Ing. František Kamenišťák uviedol, správny orgán cituje:
„VEC: Vyjadrenie OSBD Martin k Inšpekčnému záznamu Slovenskej obchodnej inšpekcie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, Predmestská 71, 01179 ŽILINA zo dňa 15.10.2014 k časti „Záväzné pokyny“
K bodu 1/ Správca vykonáva opravu domu na základe uzatvorenej zmluvy o výkone správy. Zmluva o výkone správy obsahuje najmä:
vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu,
spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku,
zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi,
zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi,
zásady určenia výšky platieb za správu,
rozsah a obsah správy o činnosti správcu.
V článku 3) zmluvy o výkone správy „ práva a povinnosti správcu“ v bode 2.2 je povinnosťou správcu zabezpečiť revízie a odborné prehliadky vyhradených technických zariadení domu, vodomerov na studenú vodu, vodomerov na teplú vodu a pod. v časových lehotách stanovených zákonov alebo všeobecne záväzným predpisom. V bode 2.5 povinnosťou správcu je zabezpečiť kontrolu, prehliadky a výmeny všetkých meracích a regulačných zariadení slúžiacich k rozúčtovaniu nákladov na dodávku energií a médií.
Ako z uvedeného vyplýva, správca aj v tomto prípade zabezpečil podľa zmluvy o výkone správy pre vlastníkov bytov prehliadku meračov na meranie množstva dodaného tepla do bytov. Zákon182/93 Z. z. v znení neskorších predpisov nariaďuje schvaľovanie
./.
-5- P/0363/05/2014
dodávateľov na schôdzi vlastníkov nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov, resp. po hodine rokovania nadpolovičnou väčšinou prítomných vlastníkov v prípadoch kedy sa jedná o dodávky, resp. práce na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, priľahlom pozemku, hradených t fondu opráv domu, ktorí si vlastníci tvoria cez spoluvlastnícky podiel.
V prípade, ktorý šetrila Slov. obchod. Inšpekcia si vlastníci netvoria prostriedky vo fonde opráv, nejedná sa o spoločnú časť, spoločné zariadenie a priľahlý pozemok, ale správca zabezpečuje overenie meradiel cez firmy certifikované úradom pre metrológiu, vlastníci si v predpise nájomného na túto činnosť vytvárajú preddavok s tým, že meradlo je vlastníctvom každého vlastníka. Vlastník je povinný starať sa o toto vlastníctvo, sledovať jeho funkčnosť a v prípade akejkoľvek nezrovnalosti (poruchy) požiadať správcu, aby ho vymenil na náklady vlastníka. Nejedná sa teda o spoluvlastníctvo podľa zákona 182/1993 Z. z. na ktoré sa vzťahuje hlasovanie na schôdzi vlastníkov, ale o vlastníctvo jednotlivca, o ktorom nemôžu rozhodovať ostatní vlastníci. Zmluvu o výkone správy, ako aj predpis nájomného sme odovzdali Inšpektorátu Slov. obch. inšpekcie. Z uvedeného dôvodu nie je možné vykonať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v lehote do 7 dní po odstránení nedostatkov a ihneď podať o tom správu na I SOI ŽILINA“ – koniec citátu.
Vo vysvetlivkách zo dňa 10.12.2014, ktoré boli správnemu orgánu doručené dňa 15.12.2014, riaditeľ družstva Ing. František Kamenišťák uviedol, správny orgán cituje:
„VEC: Vyjadrenie k správnemu konaniu č. P/0363/05/2014 zo dňa 4.12.2014
V našom písomnom vyjadrení zo dňa 18.11.2014 k inšpekčnému záznamu SOI Žilina sme podrobne argumentovali, že bytové merače tepla nie sú spoluvlastníctvom domu podľa zákona č. 182/93 Z. z., ale vlastníctvom jednotlivca, teda bytu. Práve pre túto skutočnosť musel byť pri demontáži merača na následné overenie, ako aj montáži po overení prítomný vlastník bytu a svojim podpisom potvrdiť, že s uvedenou činnosťou a jej výsledkom súhlasí. V prípade akýchkoľvek pochybností vlastníka o firme zabezpečujúcej toto overenie alebo o cene, za ktorú bude táto činnosť vykonávaná, mal možnosť podať námietky a svoj merač tepla nevydať. Že sa tak nikdy nestalo, zdôvodňuje aj fakt, že následné overovanie bytových meračov tepla môže vykonávať len určená organizácia alebo autorizovaná osoba, ktorých je v Slovenskej republike veľmi málo. Nám sú známe tri firmy a to Embra B. Bystrica, ZEN Bratislava a Bratislavská metrologická spoločnosť. Nie každá z týchto spoločností zabezpečuje následné overenie všetkých typov meračov ako aj nie je schopná dodržať časové termíny, letné mesiace, kedy je nutné tieto overenia vykonať. V roku 2012 tento typ meračov „ Delta Tech“ overovala len firma ZEN Bratislava, čo je možné overiť si u firmy Energocontrols Žilina, resp. u uvedených firiem.
Z horeuvedených dôvodov žiadame SOI Žilina, aby prehodnotila správnosť správneho konania v danej veci voči našej organizácii“ – koniec citátu.
Štatutárny zástupca účastníka konania alebo jeho zástupca na základe plnej moci, ako predávajúceho, ktorý poskytuje služby v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, mal možnosť podľa ustanovenia § 33 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v znení neskorších predpisov vyjadriť sa k dôvodom konania, príp. navrhnúť doplnenie
./.
-6- P/0363/05/2014
dokazovania, čo však v lehote 8 dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí správneho konania a ani neskôr nevyužil. Toto rozhodnutie je vydané na základe spoľahlivo a objektívne zisteného skutkového stavu.
Osoba, ktorá podávala vyjadrenia dňa 15.10.2014, dňa 12.11.2014, dňa 18.11.2014 a dňa 10.12.2014 nie je štatutárnym orgánom uvedeným v obchodnom registri Okresného súdu v Žiline, oddiel: Dr, vložka číslo: 61/L a nepreukázala sa ani plnou mocou a jej rozsahom na právne účinné zastupovanie účastníka konania. Podpisovanie za družstvo sa deje tak, že k názvu družstva pripoja svoje podpisy predseda alebo podpredseda a jeden člen predstavenstva.
Slovenská obchodná inšpekcia, ako orgán štátnej správy, sa vo svojej činnosti striktne riadi právnou úpravou, ktorá stanovuje hranice jej právomoci a kompetencie.
Správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca zabezpečuje:
- pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov prevádzku a údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva,
- služby spojené s užívaním bytu a nebytového priestoru
- vedenie účtu domu v banke
- vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov,
- iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.
Z vyššie uvedených úloh správcu bytov však jednoznačne vyplýva, že prvom rade má prioritné postavenie vlastník bytu a nebytového priestoru a až potom nastupuje správca tohto bytu, aby na základe inštrukcií vlastníka vykonával činnosti v jeho prospech, za čo mu dáva vlastník odmenu.
Toto je základný právny vzťah medzi vlastníkom bytu a nebytového priestoru a správcom bytov a nebytových priestorov. Nie správca, ale vlastníci bytov a nebytových priestorov musia rozhodnúť, ktorý dodávateľ je pre nich najvýhodnejší a za akých podmienok. Na takéto rozhodnutie treba kvalifikovanú väčšinu vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Je nepochybne preukázané, že účastník konania musel vykonať ako správca overenie určených meradiel tak, ako mu to ukladá zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov. Ale jedná sa o merač, ktorý je vo vlastníctve majiteľa bytu a iba tento môže rozhodnúť, kto a za koľko bude demontáž, overenie a montáž jeho vlastníctva robiť. Keďže sa jednalo o koordinovanú akciu, ktorú uskutočnil účastník konania koordinovane naraz vo všetkých bytoch, je zarážajúce, že ho ani nezaujímal názor vlastníka. Účastník konania nespravuje svoj majetok, ale spravuje za poplatok majetok cudzí, a preto je podstatné, aby počúval pri svojej činnosti hlas toho, komu majetok patrí a kto ho platí.
Keďže správny orgán pri svojich kontrolách zistil porušenie zákona, zasllal účastníkovi konania oznámenie o zahájení správneho konania.
./.
-7- P/0363/05/2014
Správny orgán sa podrobne a dôkladne zaoberal spotrebiteľským podnetom evidovaným pod číslom P-775/2014, skutkovými zisteniami uvedenými v inšpekčných záznamoch zo dňa 15.10.2014 a dňa 12.11.2014, vyjadreniami riaditeľa zo dňa 15.10.2013, dňa 12.11.2013, dňa 18.11.2014 a dňa 10.12.2014 a považuje skutkový stav za objektívne prešetrený a riadne zdokumentovaný.
Správny orgán na tomto základe uložil účastníkovi konania pokutu, ktorá zodpovedá plne rozsahu a významu zistených nedostatkov, ako aj tej skutočnosti, že spotrebiteľ bol nútený obrátiť sa na orgán štátnej správy, aby tento ochránil jeho práva a právom chránené záujmy.
Pri ukladaní konkrétnej pokuty vzal správny orgán do úvahy aj tú skutočnosť, že upieraním práva spotrebiteľa – vlastníka bytu a nebytového priestoru na ochranu jeho ekonomických záujmov tým, že účastník konania nedodržal svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 8b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov – pri obstarávaní služieb a tovaru dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov a riadiť sa pritom rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa, predávajúci – poskytovateľ služieb – správca bytov výrazne znížil rozsah práv spotrebiteľa garantovaných zákonom. Správny orgán prihliadal na skutočnosť, že predávajúci je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky predaja výrobkov. Za ich dodržiavanie zodpovedá objektívne.
Ako predávajúci - poskytovateľ služieb podľa § 2 písm. b) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov nesmie Okresné stavebné bytové družstvo Martin v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 vyššie citovanej právnej úpravy, upierať spotrebiteľovi – vlastníkovi bytu a nebytového priestoru jeho právo na ochranu ekonomických záujmov.
Rozhodujúcim pre konštatovanie, či bol zákon dodržaný, alebo porušený, je stav zistený v čase kontrol.
Tým bol porušený § 4 ods. 1 písm. b) v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Na základe § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sa pri určení pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
Správny orgán pristúpil k určeniu výšky postihu po vyhodnotení skutočností, že došlo k vážnemu zásahu do práv spotrebiteľa.
Správny orgán zároveň prihliadol k tomu, že účel sledovaný zákonom o ochrane spotrebiteľa vyjadrený v ustanoveniach § 4 ods. 1 písm. b) a § 3 ods. 1 citovaného zákona, vzhľadom na zistené nedostatky, v zákonom požadovanej miere a úrovni dosiahnutý nebol.
./.
-8- P/0363/05/2014
Z hľadiska miery zavinenia správny orgán prihliadol i na tú skutočnosť, že účastník konania ako predávajúci, ktorý poskytuje služby konečnému spotrebiteľovi, nesie objektívnu zodpovednosť za dodržanie všetkých zákonom stanovených podmienok poskytovania služieb bez ohľadu na okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ako príslušný správny orgán, preskúmal podkladový materiál v predmetnej veci v celom rozsahu a dospel k záveru, že protiprávny skutkový stav bol v tomto prípade spoľahlivo preskúmaný.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj v zmysle § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov ukladá za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do výšky 66 400,00 €.
Správny orgán uložil pokutu vo výške uvedenej vo výrokovej časti rozhodnutia, má za to, že pokuta uložená v tejto výške je vzhľadom na jej represívno-výchovnú a preventívnu funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská, pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.
P O U Č E N I E :
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia, prostredníctvom Inšpektorátu SOI so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, Ústrednému inšpektorátu SOI v Bratislave. V prípade, že uložená pokuta nebude v stanovenej lehote zaplatená ani podané odvolanie, bude jej plnenie vymáhané v zmysle zákona. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.
nunenko
10.03.15,06:18
21S/119/2014-47 5014200813
UZNESENIE
Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobcu: BSS, s. r. o., Závodná 459, 027 43 Nižná, IČO: 36 377 082 právne zast. advokátkou JUDr. Veronikou Leppovou, Medvedzie 45/19, 027 44 Tvrdošín, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, p.p. 29, 827 99 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0078/99/2014 zo dňa 29.5.2014, takto
rozhodol:
Súd opravuje v záhlaví rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 21 S/l 19/2014-42 zo dňa 05.11.2014 označenie žalovaného na správne označenie žalovaného, ktoré znie:
Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, p.p. 29, 827 99 Bratislava.
Odôvodnenie:
Žalobca sa domáhal žalobou zo dňa 30.06.2014 preskúmania rozhodnutia žalovaného a to Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava č. SK/0078/99/2014 zo dňa 29.05.2014.
Krajský súd v Žiline o predmetnej žalobe rozhodol rozsudkom pod č.k. 21 S/l 19/2014-42 zo dňa 05.11.2014 tak, že žalobu zamietol.
V záhlaví rozsudku došlo k chybe v písaní a to v časti označenia žalovaného, kde bol žalovaný označený ako Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj. Správne označenie žalovaného, s ktorým súd aj v predmetnej veci konal bolo označenie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa § 164 O.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby vpísaní a v počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O návrhu na opravu súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.
Súd vzhľadom k uvedeným zisteným skutočnostiam rozhodol o oprave označenia Žalovaného a to tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia pri aplikácii vyššie uvedeného ustanovenia § 164 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.
Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..
V Žiline 05.01.2015
JUJDr. Erika Šohichová predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Alžbeta Krajčíová
ROZSUDOK
Došlo: 28. 11. 2014
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zlomenom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: BSS, s. r. o., Závodná 459, 027 43 Nižná, IČO: 36 377 082 právne zast. advokátkou JUDr. Veronikou Leppovou, Medvedzie 45/19, 027 44 Tvrdošín, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekeia, Inšpektorát slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, Predmestská 71, 011 79 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0078/99/2014 zo dňa 29.5.2014, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu zamieta.
Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
Odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. SK/0078/99/2014 zo dňa 29.05.2014, ktorým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu slovenskej obchodnej inšpekcie č. P/0280/05/2013 zo dňa 06.12.2013, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 220,- € podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. V žalobe žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Nestotožnil sa
2
21S/119/2014
s porušením zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože žalovaný uviedol porušenie povinnosti, ale toto porušenie žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Ak za porušenie povinnosti žalovaný považuje zvýšenie poplatkov na platenie poistného, s týmto žalobca nemôže súhlasiť, pretože zmenu poistenia vykonal z dôvodu, že od uzavretia predchádzajúcej poistnej zmluvy sa zvýšili ceny nehnuteľností a hodnota bytového domu č. 505 Nová Doba, Nižná nepomerne vzrástla. Žalobca predložil žalovanému dôkazy o tom, že pri uzavretí predchádzajúcej poistnej zmluvy bola hodnota bytového domu stanovená na čiastku cca 2 000 000,- Sk. Pri uzavretí poistnej zmluvy zo dňa 24.01.2012 bola poistná hodnota bytového domu stanovená na čiastku 400 000,- €, pričom okrem budovy bolo pripoistenie hnuteľných vecí ako aj poistenie zodpovednosti za škodu jednotlivých bytov. Hodnota nehnuteľnosti je teda navýšená šesťnásobne. Poistná hodnota bytového domu zodpovedá hodnote jednotlivých bytov, ktorých ceny sa pohybujú od 20 000 do 30 000,- € zajeden byt. V bytovom dome je ich 27. Žalobca sa domnieva, že v tomto prípade postupoval v súlade s ust. § 8b ods. 2 písm. a) zákona č. 182/1993, pretože s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu hospodáril s odbornou starostlivosťou. Žalobcovi bolo žalovaným vytknuté, že nepreukázal, že dojednal čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu, neriadil sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu. S takýmto zdôvodnením žalobca nesúhlasí, pretože už k listu zo dňa 18.09.2013 pripojil stanovisko zodpovedného pracovníka poisťovne, že zmluva bola pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu veľmi výhodná, mala benefity a musela byť zmenená len z dôvodu, že od uzavretia predchádzajúcej poistnej zmluvy sa hodnota nehnuteľnosti podstatne zvýšila. Platnosť doterajších poistných zmlúv z tohto dôvodu končila a žalobca ako správca bytového domu bol nútený aj vo výpovednej lehote ukončenia správy bytového domu túto zmluvu uzavrieť. Povinnosťou žalovaného pri vydaní rozhodnutia je dostatočne zdôvodniť, v čom spočíva porušenie povinnosti žalobcu, pričom v rozhodnutí okrem citácie ustanovenia zákonov a citácie písomností žalovaný nepreukázal, akým spôsobom porušil žalobca jednak zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a jednak zákon o ochrane spotrebiteľa. Žalobca sa domnieva, že aj kontrolný orgán musí preukázať a dostatočne zdôvodniť, v čom spočíva porušenie povinnosti zákona. Žalobca nemôže súhlasiť s tvrdením, že nepredložil poistnú zmluvu č. 511052001, podľa ktorej dodatku účtuje poistenie vo výške 402,22 €, nakoľko spolu s podstatnou dokumentáciou a listom zo dňa 16.10.2013 bolo žalovanému predložené aj uznesenie z domovej schôdze vlastníkov bytov bytového domu č. 505 v Nižnej zo dňa 17.03.2002, v ktorom bode 7 uznesenia poverujú správcu BSS, s. r. o., poistiť bytový dom č. 505, Nižná v rámci svojich kompetencií pre poistenie bytových domov. Toto považuje žalobca za generálnu plnú moc pre uzavretie poistnej zmluvy na poistenie bytového domu č. 505, Nová Doba, Nižná. Zo samotného znenia v tomto uznesení neboli žiadne obmedzenia pre správcu bytového domu. K uzneseniu žalobca pripojil aj prezenčnú listinu, z ktorej vyplýva, že schôdze sa zúčastnilo 21 vlastníkov bytov a 1 splnomocnený zástupca z celkového počtu^ 27 vlastníkov bytov, čo je nadpolovičná väčšina z celkového počtu vlastníkov bytov. Žalovaný sa s týmito skutočnosťami nevysporiadal. Žalobca má za to, že plnil uznesenie nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov bytového domu č. 505, Nižná, pričom dbal, aby bytový dom bol všestranne poistený. Tento bol poistený už pri predaji jednotlivých bytov v Slovenskej poisťovni, a. s., pretože vlastníci bytov nezmenili poisťovňu, nebolo potrebné robiť výberové konanie na výber inej poisťovne ako dodávateľa služieb. Žalobca sa teda domnieva, že mu nebolo preukázané porušenie povinností a ustanovení zákona, ktoré žalovaný uvádza vo svojom rozhodnutí. Žiadal teda rozhodnutie žalovaného zrušiť, pričom si uplatnil aj náhradu trov konania.
3
21 S/l 19/2014
K predmetnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 12.08.2014. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že porušenie povinnosti vytýkanej žalobcovi nebolo dostatočne zdôvodnené a že sa správny orgán nevysporiadal s námietkami žalobcu. V rozhodnutí dostatočne zdôvodnil porušenie zákona a vysvetlil ho jasne a zrozumiteľne, rovnako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je dostatočne zdôvodnené. Správny orgán podrobne opísal skutkový stav, vyrovnal sa s námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Žalobca porušil zákonnú povinnosť tým, že s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov nekonzultoval, resp. neriadil sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny o výbere dodávateľa, nakoľko zo spisového materiálu ako aj z listín, ktoré predložil žalobca, nevyplýva, že žalobca zvolal schôdzu vlastníkov bytov za účelom schválenia výberu predmetnej poistnej zmluvy, a teda sa neriadil rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Tak ako uviedol žalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí uznesenie z domovej schôdze zo dňa 17.03.2012 aj s priloženou prezenčnou listinou nemožno zamieňať za domovú schôdzu konanú za účelom hlasovania o výbere najvýhodnejšej poistnej zmluvy v danom prípade. Správca nemôže samovoľne na základe vlastného usúdenia bez predchádzajúceho rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov rozhodnúť o výbere poistnej zmluvy na bytový dom. Podľa názoru žalovaného uvedené možno vyložiť ako poverenie na uzavretie zmluvy za vlastníkov bytov po ich odsúhlasení s konkrétnou poistnou zmluvou. Taktiež poukázal na to, že stanovisko zodpovedného pracovníka poisťovne, ktorý tvrdil, že zmluva je veľmi výhodná, má benefity, nemožno chápať ako preukázanie dojednania čo najvýhodnejších podmienok, aké sa mali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu zamietnuť.
Krajský súd v Žiline vyzval právnu zástupkyňu žalobcu výzvou zo dňa 22.07.2014, aby sa vyjadril s poukazom na § 250f ods. 2 O.s.p., či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Zároveň žalobcu upozornil, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemá námietky.
Uvedenú výzvu právna zástupkyňa žalobcu prevzala dňa 29.07.2014. Písomným podaním doručeným súdu 07.08.2014 súhlasila s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
Žalovaný bol písomne vyzvaný výzvou zo dňa 22.07.2014, ktorá mu bola doručená dňa 24.07.2014 s poukazom na § 250f ods. 2 O.s.p., aby sa vyjadril v lehote 30 dní, či súhlasí s prejednaním vcci bez nariadenia pojednávania s poučením, žc v prípade, ak sa nevyjadrí, bude sa predpokladať, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemá námietky. Žalovaný sa k výzve nevyjadril, súd uplatnil fikciu, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemá žalovaný správny orgán žiadne námietky.
Krajský súd v Žiline v predmetnej veci vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok § 250f ods. 1 a 2 O.s.p a § 156 ods.3 O.s.p..
Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, vrátane postupov oboch správnych orgánov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že v predmetnej veci správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a na takto zistený skutkový stav potom aplikovali správne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o vlastníctve bytov.
2
21S/119/2014
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov (napr. Občiansky zákonník, zákon č. 281/2001 Z.z., zákon č. 182/1993 Z.z.).
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.
Podľa § 2 písm. i) zákona č. 250/2007 Z.z. službou na účely tohto zákona sa rozumie službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.
Podľa § 3 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánov dozoru a kontroly (ďalej len orgán dozoru) a obcí pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie spotrebiteľovi písm. b) upierať práva podľa § 3.
Podľa § 8b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pri obstarávaní služieb a tovaru je správca povinný dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2 000 000,-Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5 000 000,-Sk.
Podľa § 24 ods. 5 predmetného zákona pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
2
21S/119/2014
Podľa § 27 zákona č. 250/2007 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.) okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21, § 26a, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 06.12.2013 Slovenská obchodná inšpekcia Inšpektorát slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj uložila žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. pokutu vo výške 220,- €, a to pre porušenie povinnosti predávajúceho podľa § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na ust. § 3 ods. 1, podľa ktorého predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať právo na ochranu ekonomických záujmov, keď kontrolami dňa 02.08.2013, 22.08.2013 a 17.09.2013 bolo zistené, že poskytovatel' služieb - správca bytov a nebytových priestorov v zmysle uzavretej zmluvy o výkone správy porušil ust. § 8b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď nepreukázal, že dojednal čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome č. 505 Nová Doba, Nižná, že sa neriadil rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri dojednaní poistenia nehnuteľnosti na obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 - poistka č. 511052001 zo dňa 24.01.2012, čím upieral spotrebiteľovi jeho právo na ochranu ekonomických záujmov.
V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na zistené nedostatky, ktoré zistil správny orgán pri výkone inšpekcie. Bolo zistené pri výkone kontroly, že žalobca vykonával správu v bytovom dome č. 505, Nová Doba, Nižná na základe uzavretej zmluvy o výkone správy. Špecifikovaným konaním vo výrokovej časti rozhodnutia predávajúci - poskytovatel' služieb upieral spotrebiteľom právo na ochranu ich ekonomických záujmov. Za zistené nedostatky, a tým aj preukázané porušenia zákona vo výrokovej časti rozhodnutia zodpovedá v plnom rozsahu, nakoľko v zmysle § 2 písm. b) bod 1 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa je predávajúci, ktorý spotrebiteľovi poskytuje služby, a teda zodpovedá za zistené porušenia zákona, žalobca. Vo vzťahu k námietke, že vyrokoval žalobca najnižšiu možnú cenu poistenia bytového domu, že bytový dom bol poistený ešte bývalým štátnym podnikom Tesla Orava, k zmene poisťovateľa nedošlo, pričom správca len zdedil poistenie, ktoré bolo v poriadku, bolo zistené, že dňa 24.01.2012 bola dojednaná poistka č. 511052001 - komplexné poistenie podnikateľov uzavretá medzi Allianz, Slovenskou poisťovňou, a. s. a poistníkom BSS, s. r. o. s dátumom poistenia od 30.12.2011, začiatok poistenia od 01.01.2012, ako poistná zmluva dlhodobá na dobu neurčitú s poistným vo výške 402,22 €. Účastník konania nepredložil poistnú zmluvu č. 511052001, podľa ktorej dodatku účtuje poistné vo výške 402,22 €, pričom správca bytov a nebytových priestorov je nositeľom objektívnej zodpovednosti za plnenie všetkých povinností, ktoré preňho zo zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyplývajú. Námietky žalobcu považoval za neopodstatnené, čo sa týka uznesenia domovej schôdze, predložený dokument nemá priloženú prezenčnú listinu, z ktorej by sa dalo zistiť, kto sa schôdze zúčastnil a či bola splnená požiadavka nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ani aké boli najvýhodnejšie podmienky, ktoré sa dali v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov dojednať. Čo sa týka zaujatosti správneho orgánu, kontroly boli u účastníka konania vykonávané len na základe podnetu spotrebiteľov -
2
21S/119/2014
vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vo vzťahu k uloženej sankcii bral do úvahy, že žalobca bol v konaní aktívny, ale nesplnil si povinnosť uloženú zákonom § 7 ods. 3, a to podať správnemu orgánu správu o odstránení zistených nedostatkov ako vykonaných opatreniach. Poukázal na výrazné zníženie rozsahu práv spotrebiteľa garantovaných zákonom. Pokuta bola uložená v spodnej hranici zákonnej sadzby, mal za to, že pokuta v takejto výške vzhľadom na jej represívno-výchovnú a preventívnu funkciu je primeranou a zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.
Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, nestotožnil sa s tým, že by mal porušiť povinnosti ustanovené v zákone. Námietky boli totožné s námietkami, ktoré podával v priebehu správneho konania.
Žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu rozhodnutím zo dňa 29.05.2014 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že bolo preukázané, že účastník konania porušil zákon tým, že s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov nekonzultoval, resp. neriadil sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny o výbere dodávateľa, nakoľko zo spisového materiálu, ako aj z listín, ktoré predložil sám účastník konania nevyplýva, že bola účastníkom konania zvolaná schôdza vlastníkov bytov za účelom schválenia výberu predmetnej poistnej zmluvy, a teda sa neriadil rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov. Čo sa týka uznesenia domovej schôdze zo dňa 17.03.2002 aj s priloženou listinou prítomných, toto nemôže byť účastníkom konania zaměněné za domovú schôdzu konanú za účelom hlasovania o výbere najvýhodnejšej poistnej zmluvy v danom prípade. Hlasovanie, resp. domová schôdza o výbere poistnej zmluvy neprebehla, jej porušenie zákonného ustanovenia zo správcu bytového domu, teda účastníka konania bolo dostatočne preukázané. V čase kontroly vyplynul zistený skutkový stav, z ktorého jednoznačne vyplýva porušenie povinností uvedených v § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca ako predávajúci, resp. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky alebo poskytuje služby, je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovene podmienky ponuky alebo predaja výrobkov alebo poskytovania služieb. Za ich dodržiavanie zodpovedá objektívne, teda bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie. Vo vzťahu k uloženej pokute mal za to, že prvostupňový správny orgán prihliadol na všetky okolnosti uvedené v § 24 ods. 1, resp. prihliadol na všetky okolnosti prípadu, opatrenia uskutočnené zo strany účastníka konania, a táto zodpovedá v plnej miere rozsahu a významu zistených nedostatkov.
Krajský súd v Žiline poukazuje na to, že Slovenská obchodná inšpekcia je Lým orgánom štátu, ktorý je oprávnený kontrolovať vnútorný trh, a teda aj kontrolovať, či spotrebiteľom sú poskytované služby v súlade so zmluvnými a zákonnými podmienkami vrátane služieb, ktoré poskytujú správcovia bytov a domov vo vzťahu k vlastníkom bytov. Podľ a § 4 ods. 1 zákona č. 182/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa vyplýva, že Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov. Z poznámky pod čiarou k tomuto ustanoveniu pod bodom 1 uvádza zákonodarca príkladom viaceré právne predpisy, avšak tiež zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Podľa názoru súdu správne orgány postupovali súladne so zákonom, keď dôvodili potrebu na daný prípad a na daný zistený skutkový stav aplikovať ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z., a to konkrétne ust. § 4 ods. 2 písm. b) v spojení s § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z..
2
21S/119/2014
Nebolo sporné, že žalobca vykonával správu bytového domu č. 505 Nová Doba, Nižná v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Z predloženej poistnej zmluvy č. 933-1070130, ktorá bola uzatvorená medzi Slovenskou poisťovňou, a. s., Bratislava a BSS, s. r. o., Nižná - žalobcom bolo zistené, že táto poistná zmluva bola uzatvorená dňa 21.03.2000 vrátane dodatku 06 k tejto zmluve zo dňa 27.01.2001, kde je uvedený ako objekt poistenia budova na bývanie.
Z poistky č. 511052001 číslo návrhu 9979385700 mal súd preukázané, že žalobca uzatvoril poistenie, a to konkrétne poistenie budov, pripoistenie k poisteniu budov a hnuteľných vecí, poistenie za škodu - vlastníci v bytovom dome s dátumom dojednania 30.12.2011 začiatok poistenia od 01.01.2012, poistná zmluva je dojednaná ako dlhodobá na dobu neurčitú.
Z obsahu administratívneho spisu mal súd ďalej preukázané, že do spisu bolo doložené zo strany žalobcu - uznesenie z domovej schôdze vlastníkov bytového domu č. 505 v Nižnej, vrátane prílohy, a to zo dňa 17.03.2002. Príloha bola označená ako listina prítomných zo schôdze vlastníkov domu č. 505 v Nižnej konanej dňa 17.03.2002.
Súd sa nestotožňuje so žalobnými námietkami žalobcu, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nie je dostatočne zdôvodnené, resp. nie je z neho zrejmé porušenie povinnosti zo strany žalobcu. Podľa názoru súdu prvostupňový správny orgán dostatočne jednak vo výrokovej časti, čo je najdôležitejšia časť rozhodnutia z hľadiska výkonu rozhodnutia a aj z odôvodnení rozhodnutí oboch správnych orgánov vyplýva konkrétne porušenie zákona - porušenie povinností zo strany žalobcu ako správcu bytového domu, s vymedzením konkrétnych ustanovení zákona a aj dostatočné skutkové vymedzenie porušenia povinnosti zo strany žalobcu, tak aby nebolo zameniteľné s iným konaním. Zodpovednosť žalobcu za porušenie povinností je objektívna, t.j. bez ohľadu na zavinenie, ako správne konštatuje žalovaný správny orgán. Žalovaný sa tiež dostatočným spôsobom, relevantným k veci vyjadril aj k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu.
V danom prípade bolo preukázané, že žalobca ako správca bytového domu dojednal vo vzťahu k vlastníkom bytov špecifikovaného bytového domu podľa zákona č. 182/1993 Z.z. novú poistnú zmluvu so špecifikovanou poisťovňou, v rozsahu poistenia, ktorá je uvedená v predmetnej poistnej zmluve na obdobie od 01.01.2012 s ročnou platbou poisteného vo výške 402,22 € na dobu neurčitú. Je možné poukazovať na ust. § 8b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., ktoré žalobca ako správca nerešpektoval stým, že vôbec nebolo preukázané, že by sa žalobca riadil rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa - poisťovateľa. Z uvedeného je zrejmé, že sa dojednávala v podstate nová poistná zmluva. Z konania žalobcu ako správcu nevyplývalo, že by vôbec oslovoval (konzultoval) vlastníkov bytov predmetného bytového domu. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného správneho orgánu, že v danom prípade nemožno akceptovať ani námietku žalobcu, čo sa týka predloženia listinných dôkazov, a to uznesenia alebo splnomocnenia na uzatvorenie poistnej zmluvy vrátane predloženej prílohy, nakoľko toto ani podľa názoru súdu neznamená, že by správca mohol samovoľne na základe vlastného rozhodnutia bez predchádzajúceho rozhodnutia a posúdenia samotných vlastníkov, resp. rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov rozhodnúť o výbere konkrétnej poistnej zmluvy, konkrétneho poisťovateľa.
2
21S/119/2014
Podľa názoru súdu majú právo vlastníci bytov a nebytových priestorov o tejto skutočnosti rozhodovať, a to s poukazom na ust. § 8b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., aby konkrétne vedeli v podstate akú zmluvu idú uzatvárať, aký rozsah poistenia bude vyplývať z predloženého návrhu poistnej zmluvy a predovšetkým koľko, aká suma sa bude platiť za predmetnú poistnú zmluvu do budúcnosti. Z týchto dôvodov súd mal nepochybne za preukázané porušenie povinnosti žalobcu ako správcu predmetného bytového domu, a to porušenie ust. §§4 ods. 2 pís. b) v nadväznosti na § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., za čo mu bola uložená pokuta s poukazom na § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. s tým, že pokuta bola dostatočným spôsobom odôvodnená, táto nevybočuje z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Podľa názoru súdu táto plní nielen preventívno-výchovnú funkciu ale aj represívnu funkciu do budúcnosti vzhľadom na žalobcu ako poskytovateľa služieb správcu podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Z týchto dôvodov nemal za to, že by žalobné dôvody žalobcu boli spôsobilé privodiť zrušenie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, a preto súd žalobu ako nedôvodnú s poukazom na § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má úspešný účastník právo na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, žalobca nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania nebola priznaná.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.
V Žiline, dňa 5. novembra 2014
Za správnosť vyhotovenia: Alžbeta Krajčíová
JUDr. Erika Šobichová predsedníčka senátu
UZNESENIE
Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobcu: BSS, s. r. o., Závodná 459, 027 43 Nižná, IČO: 36 377 082 právne zast. advokátkou JUDr. Veronikou Leppovou, Medvedzie 45/19, 027 44 Tvrdošín, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, p.p. 29, 827 99 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0078/99/2014 zo dňa 29.5.2014, takto
rozhodol:
Súd opravuje v záhlaví rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 21 S/l 19/2014-42 zo dňa 05.11.2014 označenie žalovaného na správne označenie žalovaného, ktoré znie:
Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, p.p. 29, 827 99 Bratislava.
Odôvodnenie:
Žalobca sa domáhal žalobou zo dňa 30.06.2014 preskúmania rozhodnutia žalovaného a to Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava č. SK/0078/99/2014 zo dňa 29.05.2014.
Krajský súd v Žiline o predmetnej žalobe rozhodol rozsudkom pod č.k. 21 S/l 19/2014-42 zo dňa 05.11.2014 tak, že žalobu zamietol.
V záhlaví rozsudku došlo k chybe v písaní a to v časti označenia žalovaného, kde bol žalovaný označený ako Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj. Správne označenie žalovaného, s ktorým súd aj v predmetnej veci konal bolo označenie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa § 164 O.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby vpísaní a v počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O návrhu na opravu súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.
Súd vzhľadom k uvedeným zisteným skutočnostiam rozhodol o oprave označenia Žalovaného a to tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia pri aplikácii vyššie uvedeného ustanovenia § 164 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.
Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..
V Žiline 05.01.2015
JUJDr. Erika Šohichová predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Alžbeta Krajčíová
ROZSUDOK
Došlo: 28. 11. 2014
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zlomenom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: BSS, s. r. o., Závodná 459, 027 43 Nižná, IČO: 36 377 082 právne zast. advokátkou JUDr. Veronikou Leppovou, Medvedzie 45/19, 027 44 Tvrdošín, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekeia, Inšpektorát slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, Predmestská 71, 011 79 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0078/99/2014 zo dňa 29.5.2014, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu zamieta.
Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
Odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. SK/0078/99/2014 zo dňa 29.05.2014, ktorým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu slovenskej obchodnej inšpekcie č. P/0280/05/2013 zo dňa 06.12.2013, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 220,- € podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. V žalobe žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Nestotožnil sa
2
21S/119/2014
s porušením zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože žalovaný uviedol porušenie povinnosti, ale toto porušenie žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Ak za porušenie povinnosti žalovaný považuje zvýšenie poplatkov na platenie poistného, s týmto žalobca nemôže súhlasiť, pretože zmenu poistenia vykonal z dôvodu, že od uzavretia predchádzajúcej poistnej zmluvy sa zvýšili ceny nehnuteľností a hodnota bytového domu č. 505 Nová Doba, Nižná nepomerne vzrástla. Žalobca predložil žalovanému dôkazy o tom, že pri uzavretí predchádzajúcej poistnej zmluvy bola hodnota bytového domu stanovená na čiastku cca 2 000 000,- Sk. Pri uzavretí poistnej zmluvy zo dňa 24.01.2012 bola poistná hodnota bytového domu stanovená na čiastku 400 000,- €, pričom okrem budovy bolo pripoistenie hnuteľných vecí ako aj poistenie zodpovednosti za škodu jednotlivých bytov. Hodnota nehnuteľnosti je teda navýšená šesťnásobne. Poistná hodnota bytového domu zodpovedá hodnote jednotlivých bytov, ktorých ceny sa pohybujú od 20 000 do 30 000,- € zajeden byt. V bytovom dome je ich 27. Žalobca sa domnieva, že v tomto prípade postupoval v súlade s ust. § 8b ods. 2 písm. a) zákona č. 182/1993, pretože s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu hospodáril s odbornou starostlivosťou. Žalobcovi bolo žalovaným vytknuté, že nepreukázal, že dojednal čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu, neriadil sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu. S takýmto zdôvodnením žalobca nesúhlasí, pretože už k listu zo dňa 18.09.2013 pripojil stanovisko zodpovedného pracovníka poisťovne, že zmluva bola pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu veľmi výhodná, mala benefity a musela byť zmenená len z dôvodu, že od uzavretia predchádzajúcej poistnej zmluvy sa hodnota nehnuteľnosti podstatne zvýšila. Platnosť doterajších poistných zmlúv z tohto dôvodu končila a žalobca ako správca bytového domu bol nútený aj vo výpovednej lehote ukončenia správy bytového domu túto zmluvu uzavrieť. Povinnosťou žalovaného pri vydaní rozhodnutia je dostatočne zdôvodniť, v čom spočíva porušenie povinnosti žalobcu, pričom v rozhodnutí okrem citácie ustanovenia zákonov a citácie písomností žalovaný nepreukázal, akým spôsobom porušil žalobca jednak zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a jednak zákon o ochrane spotrebiteľa. Žalobca sa domnieva, že aj kontrolný orgán musí preukázať a dostatočne zdôvodniť, v čom spočíva porušenie povinnosti zákona. Žalobca nemôže súhlasiť s tvrdením, že nepredložil poistnú zmluvu č. 511052001, podľa ktorej dodatku účtuje poistenie vo výške 402,22 €, nakoľko spolu s podstatnou dokumentáciou a listom zo dňa 16.10.2013 bolo žalovanému predložené aj uznesenie z domovej schôdze vlastníkov bytov bytového domu č. 505 v Nižnej zo dňa 17.03.2002, v ktorom bode 7 uznesenia poverujú správcu BSS, s. r. o., poistiť bytový dom č. 505, Nižná v rámci svojich kompetencií pre poistenie bytových domov. Toto považuje žalobca za generálnu plnú moc pre uzavretie poistnej zmluvy na poistenie bytového domu č. 505, Nová Doba, Nižná. Zo samotného znenia v tomto uznesení neboli žiadne obmedzenia pre správcu bytového domu. K uzneseniu žalobca pripojil aj prezenčnú listinu, z ktorej vyplýva, že schôdze sa zúčastnilo 21 vlastníkov bytov a 1 splnomocnený zástupca z celkového počtu^ 27 vlastníkov bytov, čo je nadpolovičná väčšina z celkového počtu vlastníkov bytov. Žalovaný sa s týmito skutočnosťami nevysporiadal. Žalobca má za to, že plnil uznesenie nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov bytového domu č. 505, Nižná, pričom dbal, aby bytový dom bol všestranne poistený. Tento bol poistený už pri predaji jednotlivých bytov v Slovenskej poisťovni, a. s., pretože vlastníci bytov nezmenili poisťovňu, nebolo potrebné robiť výberové konanie na výber inej poisťovne ako dodávateľa služieb. Žalobca sa teda domnieva, že mu nebolo preukázané porušenie povinností a ustanovení zákona, ktoré žalovaný uvádza vo svojom rozhodnutí. Žiadal teda rozhodnutie žalovaného zrušiť, pričom si uplatnil aj náhradu trov konania.
3
21 S/l 19/2014
K predmetnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 12.08.2014. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že porušenie povinnosti vytýkanej žalobcovi nebolo dostatočne zdôvodnené a že sa správny orgán nevysporiadal s námietkami žalobcu. V rozhodnutí dostatočne zdôvodnil porušenie zákona a vysvetlil ho jasne a zrozumiteľne, rovnako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je dostatočne zdôvodnené. Správny orgán podrobne opísal skutkový stav, vyrovnal sa s námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Žalobca porušil zákonnú povinnosť tým, že s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov nekonzultoval, resp. neriadil sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny o výbere dodávateľa, nakoľko zo spisového materiálu ako aj z listín, ktoré predložil žalobca, nevyplýva, že žalobca zvolal schôdzu vlastníkov bytov za účelom schválenia výberu predmetnej poistnej zmluvy, a teda sa neriadil rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Tak ako uviedol žalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí uznesenie z domovej schôdze zo dňa 17.03.2012 aj s priloženou prezenčnou listinou nemožno zamieňať za domovú schôdzu konanú za účelom hlasovania o výbere najvýhodnejšej poistnej zmluvy v danom prípade. Správca nemôže samovoľne na základe vlastného usúdenia bez predchádzajúceho rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov rozhodnúť o výbere poistnej zmluvy na bytový dom. Podľa názoru žalovaného uvedené možno vyložiť ako poverenie na uzavretie zmluvy za vlastníkov bytov po ich odsúhlasení s konkrétnou poistnou zmluvou. Taktiež poukázal na to, že stanovisko zodpovedného pracovníka poisťovne, ktorý tvrdil, že zmluva je veľmi výhodná, má benefity, nemožno chápať ako preukázanie dojednania čo najvýhodnejších podmienok, aké sa mali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu zamietnuť.
Krajský súd v Žiline vyzval právnu zástupkyňu žalobcu výzvou zo dňa 22.07.2014, aby sa vyjadril s poukazom na § 250f ods. 2 O.s.p., či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Zároveň žalobcu upozornil, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemá námietky.
Uvedenú výzvu právna zástupkyňa žalobcu prevzala dňa 29.07.2014. Písomným podaním doručeným súdu 07.08.2014 súhlasila s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
Žalovaný bol písomne vyzvaný výzvou zo dňa 22.07.2014, ktorá mu bola doručená dňa 24.07.2014 s poukazom na § 250f ods. 2 O.s.p., aby sa vyjadril v lehote 30 dní, či súhlasí s prejednaním vcci bez nariadenia pojednávania s poučením, žc v prípade, ak sa nevyjadrí, bude sa predpokladať, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemá námietky. Žalovaný sa k výzve nevyjadril, súd uplatnil fikciu, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemá žalovaný správny orgán žiadne námietky.
Krajský súd v Žiline v predmetnej veci vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok § 250f ods. 1 a 2 O.s.p a § 156 ods.3 O.s.p..
Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, vrátane postupov oboch správnych orgánov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že v predmetnej veci správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a na takto zistený skutkový stav potom aplikovali správne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o vlastníctve bytov.
2
21S/119/2014
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov (napr. Občiansky zákonník, zákon č. 281/2001 Z.z., zákon č. 182/1993 Z.z.).
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.
Podľa § 2 písm. i) zákona č. 250/2007 Z.z. službou na účely tohto zákona sa rozumie službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.
Podľa § 3 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánov dozoru a kontroly (ďalej len orgán dozoru) a obcí pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie spotrebiteľovi písm. b) upierať práva podľa § 3.
Podľa § 8b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pri obstarávaní služieb a tovaru je správca povinný dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2 000 000,-Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5 000 000,-Sk.
Podľa § 24 ods. 5 predmetného zákona pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
2
21S/119/2014
Podľa § 27 zákona č. 250/2007 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.) okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21, § 26a, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 06.12.2013 Slovenská obchodná inšpekcia Inšpektorát slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj uložila žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. pokutu vo výške 220,- €, a to pre porušenie povinnosti predávajúceho podľa § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na ust. § 3 ods. 1, podľa ktorého predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať právo na ochranu ekonomických záujmov, keď kontrolami dňa 02.08.2013, 22.08.2013 a 17.09.2013 bolo zistené, že poskytovatel' služieb - správca bytov a nebytových priestorov v zmysle uzavretej zmluvy o výkone správy porušil ust. § 8b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď nepreukázal, že dojednal čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome č. 505 Nová Doba, Nižná, že sa neriadil rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri dojednaní poistenia nehnuteľnosti na obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 - poistka č. 511052001 zo dňa 24.01.2012, čím upieral spotrebiteľovi jeho právo na ochranu ekonomických záujmov.
V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na zistené nedostatky, ktoré zistil správny orgán pri výkone inšpekcie. Bolo zistené pri výkone kontroly, že žalobca vykonával správu v bytovom dome č. 505, Nová Doba, Nižná na základe uzavretej zmluvy o výkone správy. Špecifikovaným konaním vo výrokovej časti rozhodnutia predávajúci - poskytovatel' služieb upieral spotrebiteľom právo na ochranu ich ekonomických záujmov. Za zistené nedostatky, a tým aj preukázané porušenia zákona vo výrokovej časti rozhodnutia zodpovedá v plnom rozsahu, nakoľko v zmysle § 2 písm. b) bod 1 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa je predávajúci, ktorý spotrebiteľovi poskytuje služby, a teda zodpovedá za zistené porušenia zákona, žalobca. Vo vzťahu k námietke, že vyrokoval žalobca najnižšiu možnú cenu poistenia bytového domu, že bytový dom bol poistený ešte bývalým štátnym podnikom Tesla Orava, k zmene poisťovateľa nedošlo, pričom správca len zdedil poistenie, ktoré bolo v poriadku, bolo zistené, že dňa 24.01.2012 bola dojednaná poistka č. 511052001 - komplexné poistenie podnikateľov uzavretá medzi Allianz, Slovenskou poisťovňou, a. s. a poistníkom BSS, s. r. o. s dátumom poistenia od 30.12.2011, začiatok poistenia od 01.01.2012, ako poistná zmluva dlhodobá na dobu neurčitú s poistným vo výške 402,22 €. Účastník konania nepredložil poistnú zmluvu č. 511052001, podľa ktorej dodatku účtuje poistné vo výške 402,22 €, pričom správca bytov a nebytových priestorov je nositeľom objektívnej zodpovednosti za plnenie všetkých povinností, ktoré preňho zo zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyplývajú. Námietky žalobcu považoval za neopodstatnené, čo sa týka uznesenia domovej schôdze, predložený dokument nemá priloženú prezenčnú listinu, z ktorej by sa dalo zistiť, kto sa schôdze zúčastnil a či bola splnená požiadavka nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ani aké boli najvýhodnejšie podmienky, ktoré sa dali v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov dojednať. Čo sa týka zaujatosti správneho orgánu, kontroly boli u účastníka konania vykonávané len na základe podnetu spotrebiteľov -
2
21S/119/2014
vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vo vzťahu k uloženej sankcii bral do úvahy, že žalobca bol v konaní aktívny, ale nesplnil si povinnosť uloženú zákonom § 7 ods. 3, a to podať správnemu orgánu správu o odstránení zistených nedostatkov ako vykonaných opatreniach. Poukázal na výrazné zníženie rozsahu práv spotrebiteľa garantovaných zákonom. Pokuta bola uložená v spodnej hranici zákonnej sadzby, mal za to, že pokuta v takejto výške vzhľadom na jej represívno-výchovnú a preventívnu funkciu je primeranou a zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.
Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, nestotožnil sa s tým, že by mal porušiť povinnosti ustanovené v zákone. Námietky boli totožné s námietkami, ktoré podával v priebehu správneho konania.
Žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu rozhodnutím zo dňa 29.05.2014 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že bolo preukázané, že účastník konania porušil zákon tým, že s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov nekonzultoval, resp. neriadil sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny o výbere dodávateľa, nakoľko zo spisového materiálu, ako aj z listín, ktoré predložil sám účastník konania nevyplýva, že bola účastníkom konania zvolaná schôdza vlastníkov bytov za účelom schválenia výberu predmetnej poistnej zmluvy, a teda sa neriadil rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov. Čo sa týka uznesenia domovej schôdze zo dňa 17.03.2002 aj s priloženou listinou prítomných, toto nemôže byť účastníkom konania zaměněné za domovú schôdzu konanú za účelom hlasovania o výbere najvýhodnejšej poistnej zmluvy v danom prípade. Hlasovanie, resp. domová schôdza o výbere poistnej zmluvy neprebehla, jej porušenie zákonného ustanovenia zo správcu bytového domu, teda účastníka konania bolo dostatočne preukázané. V čase kontroly vyplynul zistený skutkový stav, z ktorého jednoznačne vyplýva porušenie povinností uvedených v § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca ako predávajúci, resp. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky alebo poskytuje služby, je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovene podmienky ponuky alebo predaja výrobkov alebo poskytovania služieb. Za ich dodržiavanie zodpovedá objektívne, teda bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie. Vo vzťahu k uloženej pokute mal za to, že prvostupňový správny orgán prihliadol na všetky okolnosti uvedené v § 24 ods. 1, resp. prihliadol na všetky okolnosti prípadu, opatrenia uskutočnené zo strany účastníka konania, a táto zodpovedá v plnej miere rozsahu a významu zistených nedostatkov.
Krajský súd v Žiline poukazuje na to, že Slovenská obchodná inšpekcia je Lým orgánom štátu, ktorý je oprávnený kontrolovať vnútorný trh, a teda aj kontrolovať, či spotrebiteľom sú poskytované služby v súlade so zmluvnými a zákonnými podmienkami vrátane služieb, ktoré poskytujú správcovia bytov a domov vo vzťahu k vlastníkom bytov. Podľ a § 4 ods. 1 zákona č. 182/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa vyplýva, že Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov. Z poznámky pod čiarou k tomuto ustanoveniu pod bodom 1 uvádza zákonodarca príkladom viaceré právne predpisy, avšak tiež zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Podľa názoru súdu správne orgány postupovali súladne so zákonom, keď dôvodili potrebu na daný prípad a na daný zistený skutkový stav aplikovať ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z., a to konkrétne ust. § 4 ods. 2 písm. b) v spojení s § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z..
2
21S/119/2014
Nebolo sporné, že žalobca vykonával správu bytového domu č. 505 Nová Doba, Nižná v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Z predloženej poistnej zmluvy č. 933-1070130, ktorá bola uzatvorená medzi Slovenskou poisťovňou, a. s., Bratislava a BSS, s. r. o., Nižná - žalobcom bolo zistené, že táto poistná zmluva bola uzatvorená dňa 21.03.2000 vrátane dodatku 06 k tejto zmluve zo dňa 27.01.2001, kde je uvedený ako objekt poistenia budova na bývanie.
Z poistky č. 511052001 číslo návrhu 9979385700 mal súd preukázané, že žalobca uzatvoril poistenie, a to konkrétne poistenie budov, pripoistenie k poisteniu budov a hnuteľných vecí, poistenie za škodu - vlastníci v bytovom dome s dátumom dojednania 30.12.2011 začiatok poistenia od 01.01.2012, poistná zmluva je dojednaná ako dlhodobá na dobu neurčitú.
Z obsahu administratívneho spisu mal súd ďalej preukázané, že do spisu bolo doložené zo strany žalobcu - uznesenie z domovej schôdze vlastníkov bytového domu č. 505 v Nižnej, vrátane prílohy, a to zo dňa 17.03.2002. Príloha bola označená ako listina prítomných zo schôdze vlastníkov domu č. 505 v Nižnej konanej dňa 17.03.2002.
Súd sa nestotožňuje so žalobnými námietkami žalobcu, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nie je dostatočne zdôvodnené, resp. nie je z neho zrejmé porušenie povinnosti zo strany žalobcu. Podľa názoru súdu prvostupňový správny orgán dostatočne jednak vo výrokovej časti, čo je najdôležitejšia časť rozhodnutia z hľadiska výkonu rozhodnutia a aj z odôvodnení rozhodnutí oboch správnych orgánov vyplýva konkrétne porušenie zákona - porušenie povinností zo strany žalobcu ako správcu bytového domu, s vymedzením konkrétnych ustanovení zákona a aj dostatočné skutkové vymedzenie porušenia povinnosti zo strany žalobcu, tak aby nebolo zameniteľné s iným konaním. Zodpovednosť žalobcu za porušenie povinností je objektívna, t.j. bez ohľadu na zavinenie, ako správne konštatuje žalovaný správny orgán. Žalovaný sa tiež dostatočným spôsobom, relevantným k veci vyjadril aj k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu.
V danom prípade bolo preukázané, že žalobca ako správca bytového domu dojednal vo vzťahu k vlastníkom bytov špecifikovaného bytového domu podľa zákona č. 182/1993 Z.z. novú poistnú zmluvu so špecifikovanou poisťovňou, v rozsahu poistenia, ktorá je uvedená v predmetnej poistnej zmluve na obdobie od 01.01.2012 s ročnou platbou poisteného vo výške 402,22 € na dobu neurčitú. Je možné poukazovať na ust. § 8b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., ktoré žalobca ako správca nerešpektoval stým, že vôbec nebolo preukázané, že by sa žalobca riadil rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa - poisťovateľa. Z uvedeného je zrejmé, že sa dojednávala v podstate nová poistná zmluva. Z konania žalobcu ako správcu nevyplývalo, že by vôbec oslovoval (konzultoval) vlastníkov bytov predmetného bytového domu. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného správneho orgánu, že v danom prípade nemožno akceptovať ani námietku žalobcu, čo sa týka predloženia listinných dôkazov, a to uznesenia alebo splnomocnenia na uzatvorenie poistnej zmluvy vrátane predloženej prílohy, nakoľko toto ani podľa názoru súdu neznamená, že by správca mohol samovoľne na základe vlastného rozhodnutia bez predchádzajúceho rozhodnutia a posúdenia samotných vlastníkov, resp. rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov rozhodnúť o výbere konkrétnej poistnej zmluvy, konkrétneho poisťovateľa.
2
21S/119/2014
Podľa názoru súdu majú právo vlastníci bytov a nebytových priestorov o tejto skutočnosti rozhodovať, a to s poukazom na ust. § 8b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., aby konkrétne vedeli v podstate akú zmluvu idú uzatvárať, aký rozsah poistenia bude vyplývať z predloženého návrhu poistnej zmluvy a predovšetkým koľko, aká suma sa bude platiť za predmetnú poistnú zmluvu do budúcnosti. Z týchto dôvodov súd mal nepochybne za preukázané porušenie povinnosti žalobcu ako správcu predmetného bytového domu, a to porušenie ust. §§4 ods. 2 pís. b) v nadväznosti na § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., za čo mu bola uložená pokuta s poukazom na § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. s tým, že pokuta bola dostatočným spôsobom odôvodnená, táto nevybočuje z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Podľa názoru súdu táto plní nielen preventívno-výchovnú funkciu ale aj represívnu funkciu do budúcnosti vzhľadom na žalobcu ako poskytovateľa služieb správcu podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Z týchto dôvodov nemal za to, že by žalobné dôvody žalobcu boli spôsobilé privodiť zrušenie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, a preto súd žalobu ako nedôvodnú s poukazom na § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má úspešný účastník právo na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, žalobca nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania nebola priznaná.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.
V Žiline, dňa 5. novembra 2014
Za správnosť vyhotovenia: Alžbeta Krajčíová
JUDr. Erika Šobichová predsedníčka senátu
nunenko
24.03.15,09:31
Súd:
Krajský súd Banská Bystrica 16Co/433/2013 6312205519 14.11.2013
JUDr. Ivica Hanusková ECLI:SK:KSBB:2013:6312205519.1
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa U.. Q. T., nar. XX.XX.R., bytom Q. XX, W., právne zastúpeného JUDr. Petrom Šramkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Moyzesova 12, Brezno, proti odporcovi Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov JUST, so sídlom Sládkovičova 9, Brezno, IČO: 37 898 485, o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 6C/117/2012-122 zo dňa 16. 04. 2013, takto
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 67,08 eur na účet jeho právneho zástupcu, advokáta, do 3 dní.
Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že Uznesenie č. 8/6/2012, prijaté na 11. riadnom zhromaždení Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorovo JUST, so sídlom v Brezne, Sládkovičova 9, konanom 8. júna 2012 v jedálni ZŠ Pionierska 2 v Brezne, upravujúce výšku mesačných úhrad za správu a odmien zástupcov domov v časti týkajúcej sa skrátenia výšky odmeny navrhovateľa ako zástupcu domu Q. XX, z 11 € mesačne na 5 € mesačne, je neplatné.
V odôvodnení uznesenia uviedol, že v prípade vytýkaných nedostatkov zo strany odporcu voči navrhovateľovi, ani jeden z nich nebol dostatočný na to, aby odporca mohol spravodlivo rozhodnúť o znížení odmeny pre navrhovateľa, ako zástupcu bytového domu Q. XX.. V prvom prípade, a to pokiaľ bol vytýkaný ročný odpočet studenej vody za jeho bytový dom, bol tento navrhovateľom vykonaný bezprostredne po ukončení kalendárneho roka, bol pripravený na odovzdanie predsedovi spoločenstva, avšak k tomuto odovzdaniu nakoniec nedošlo napriek obojstrannej snahe, keď navrhovateľ a predseda spoločenstva sa rozchádzali v spôsobe, akým majú byť tieto údaje z vykonaného odpočtu odovzdané. Samotné neúspešné odovzdávania odpočtov za bytový dom Q. XX, však podľa vykonaného dokazovania jednoznačne nemožno pripísať len na vrub navrhovateľa a z tohto dôvodu mu ako zástupcovi domu znižovať odmenu.
K druhému dôvodu, teda k používaniu nezaplombovaného vodomeru v nebytovom priestore uviedol, že zodpovednosť za stav vodomeru je vo vzťahu vlastníka nebytového priestoru a správcu vodovodu a prípadné sankcie za takýto stav je množné prijímať práve vo vzťahu vlastníka nebytového priestoru a správcu vodovodu. Bez ohľadu na to, za akých okolností bola vykonaná kontrola tohto vodomeru v nebytových priestoroch, spoločenstvo nemalo právomoc vyvodzovať dôsledky voči samotnému vlastníkovi nebytového priestoru. Zodpovednosť za stav vodomeru zaťažuje vlastníka bytu alebo nebytového priestoru, a to jedine voči dodávateľovi služby, a nie voči spoločenstvu.
r o z h o d o l :
o d ô v o d n e n i e :
Pri treťom dôvode na zníženie odmeny, a to pre nezabezpečenie výmeny vodomerov v dome v stanovenom termíne okresný súd uzavrel, že rozhodovanie o porušení práv zo strany navrhovateľa bolo u spoločenstva jednostranné a neobjektívne. Mal za preukázané, že bytový dom Q. XX nebol jediným, ktorý vykonal výmenu vodomerov s omeškaním. Nezistil ani to, že by pre oneskorenú výmenu, ktorá bola oneskorene aj plánovaná, bola znížená odmena pre zástupcov bytového domu Q. XX -XX, resp. že by bola vyvodená nejaká zodpovednosť za túto oneskorenú výmenu voči ktorejkoľvek osobe v orgánoch spoločenstva.
Posledným dôvodom pre zníženie odmeny pre navrhovateľa malo byť použitie prostriedkov z fondu opráv vo výške 120 Eur "bez rozhodnutia schôdze svojho domu, ako aj bez predchádzajúceho prejednania s predsedom spoločenstva nad rámec svojej kompetencie". Súd pri hodnotení tohto dôvodu vychádzal zo znenia čl. XIII zmluvy o spoločenstve, kde sú stanovené pravidlá pre nakladanie s prostriedkami fondu prevádzky údržby a opráv, pričom tieto oprávnenia patria predsedovi spoločenstva a zástupcom domu. Okresný súd uzavrel, že ani v prípade čerpania sumy pod 70 €, ani v prípade čerpania vyššej sumy po súhlase schôdze nie je zmluvou stanovená povinnosť zástupcu domu prerokovať čerpanie s predsedom spoločenstva. Naviac, v súdnom konaní boli predložené dve varianty zápisnice, z ktorých vyplýval buď súhlas alebo jeho absencia s takýmto čerpaním prostriedkov. Nepochybným pre súd však boli čestné prehlásenia vlastníkov v bytovom dome, z ktorých vyplynulo, že vlastníci bytov v bytovom dome Q. XX, ktorí vedeli o výmene vchodových dverí na bytových domoch, už určité obdobie uvažovali o výmene zámku aj na zadných vchodových dverách za elektrický a na schôdzi v septembri 2010 poverili zástupcu domu, teda navrhovateľa na zariadenie tejto výmeny. Následné čerpanie sumy 120 € z fondu navrhovateľom teda nebolo svojvoľné a spadalo pod režim tohto ustanovenia, a z toho dôvodu nemohlo založiť dôvod pre vytýkanie pochybenia či nedodržania zásad hospodárenia navrhovateľovi, resp. zároveň byť dôvodom pre znižovanie odmeny pre navrhovateľa ako zástupcu bytového domu.
Na základe uvedených záverov považoval okresný súd návrh navrhovateľa za dôvodný a vyslovil neplatnosť prijatého uznesenia zhromaždenia spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov JUST z 08.06.2012 č. 8/6/2012, a to v časti, ktorá sa týkala výšky odmeny pre navrhovateľa.
O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v konaní.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( ust. § 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie odporca. Mal za to, že okresný súd v tomto rozsudku dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu i skutkovému zisteniu. Najmä: „nevyhodnotil správne záver svojho rozhodnutia prijať žalobu navrhovateľa, ktorou sa domáha ako prehlasovaný vlastník bytu v zmysle § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z. o bytoch a nebytových priestorov v platnom znení (ďalej v texte len „Zákon o bytoch") o neplatnosť prijatého uznesenia spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov JUST, ktoré upravovalo výšku mesačných náhrad za správu a odmien zástupcov domu v časti týkajúcej sa skrátenia výšky odmeny navrhovateľa". V tomto prípade nejde o prehlasovaného vlastníka bytu v zmysle vyššie uvedeného zákona o bytoch a uvedené hlasovanie žiadnym spôsobom nezasahovalo do vlastníckych práv, hodnôt a hmotného statku navrhovateľa ako vlastníka bytu alebo iného vlastníka bytu v spoločenstve, ale v danom prípade ide o klasický pracovnoprávny vzťah založený na dohode o pracovnej činnosti, a teda „o vzťah medzi predsedom spoločenstva - riadiacim pracovníkom a riadeným - zástupca domu v spoločenstve". Nestotožnil sa s právnym záverom okresného súdu, ktorý hodnotil väčšinovú vôľu vlastníkov bytom spoločenstva a princíp zachovania spravodlivosti, keď k uvedenému právnemu záveru nikto nebol vypočutý. Naviac, v konkrétnom prípade s doručovaním a odovzdávaním ročného odpočtu vody za uvedený dom, mal problémy výlučne navrhovateľ. Nesúhlasil s tým, že za nezaplombovaný vodomer v nebytovom priestore a za jeho stav je zodpovedný vlastník nebytového priestoru a správca vodovodu ale za jeho stav zodpovedá majiteľ nebytového priestoru a správca vodovodu, a spoločenstvo nemalo žiadnu právomoc vyvodzovať dôsledky voči samotnému vlastníkovi. Hlavným dôvodom pre zníženie odmeny navrhovateľa bolo jeho ignorovanie majiteľa nebytového priestoru, ktorý je zároveň aj zástupcom domu v spoločenstve. K výmene vodomerov s omeškaním uviedol, že samotná výmena bola vykonaná neskoršie z objektívnych dôvodov a nie z dôvodov na strane odporcu. K čerpaniu prostriedkov z fondov konštatoval, že zo strany zástupcu domu došlo k svojvoľnej realizácii diela a v prípade plánovaného čerpania z fondov musia byť oslovení minimálne traja dodávatelia. V súvislosti s vykonaným dokazovaním pred okresným súdom namietal, že navrhol výsluchy svedkov, ktoré boli okresným súdom odmietnuté napriek tomu, že mohli odstrániť rozpory v skutkových zisteniach. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok okresného súdu zmenil tak, že vyššie uvedené v petite špecifikované uznesenie je platné.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že jedným zo základných práv
vlastníka bytu je právo zúčastňovať sa správy bytového fondu či priamo ako vlastník bytu alebo aj prostredníctvom výkonu funkcie v niektorom z orgánov spoločenstva, a takým orgánom v tomto spoločenstve je aj zástupca domu a do funkcie domu bol vlastníkmi tohto domu navrhovateľ riadne zvolený. Je preto, podľa neho, legitímne očakávať, že pri rovnakom využití práva zúčastňovať sa na správe prostredníctvom funkcie zástupcu domu, by mali mať zástupcovia domu rovnaké podmienky vrátane odmeny. Poprel, že by medzi navrhovateľom a odporcom bol pracovnoprávny vzťah, nakoľko dohoda o pracovnej činnosti je len spôsob ako vyplácať odmeny za výkon funkcie v spoločenstve, a uvedený vzťah vyplýva zo Zákona o spoločenstve. Pokiaľ ide o dokazovanie mal za to, že okresný súd dostatočne zistil skutkový stav a ďalšie dokazovanie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti. Stotožnil sa s právnymi závermi okresného súdu o nedôvodnom znížení odmeny navrhovateľa a zotrval na doposiaľ uvedených ústnych či písomných vyjadreniach pred prvostupňovým súdom. Naviac zdôraznil, že pri zástupcoch domov krátenie odmeny zmluva vôbec neumožňuje. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil.
Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil, že Uznesenie č. 8/6/2012, prijaté na 11. riadnom zhromaždení odporcu, konanom 8. júna 2012 v časti týkajúcej sa skrátenia výšky odmeny navrhovateľa ako zástupcu domu z 11 € mesačne na 5 € mesačne, je neplatné a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Krajský súd, ako súd odvolací, skúmal aj jednu z procesných podmienok odvolacieho konania z dôvodu námietky vznesenej navrhovateľom, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, ako jednu z procesných podmienok odvolacieho konania.
Navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 06. 11. 2013 namietal, že odvolanie odporcu nebolo podpísané osobou oprávnenou konať za odporcu, keď poukázal na zápisnicu z 12. valného zhromaždenia spoločenstva konaného dňa 29. 07. 2013, a to pod ad.) 14, v ktorom bolo konštatované, že predsedkyňa zhromaždenia oznámila, že predseda spoločenstva sa vzdal v apríli svojej funkcie s tým, že dokončí ročné vyúčtovanie. Vlastníci tak mali možnosť a ešte mohli navrhnúť kandidáta za nového predsedu spoločenstva na obdobie rokov 2013 až 2016.
Odvolací súd poznamenáva, že z uvedenej zápisnice nie je zrejmé, ku ktorému dátumu sa predseda spoločenstva vzdal svojej funkcie a navrhovateľ v tomto podaní len predpokladal, že predsedníčka rady H. D. bola Radou spoločenstva určená na zastupovanie predsedu spoločenstva po tom, ako sa vzdal funkcie. Ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu v danej veci ( verejného vyhlásenia rozsudku ) nebol zvolený nový predseda spoločenstva po tom, ako sa pôvodný predseda vzdal svojej funkcie.
V zmysle ust. § 7c ods. 3 Zákona o bytoch, ak je predseda odvolaný a nie je súčasne zvolený nový predseda, ak sa predseda vzdá funkcie alebo ju nie je schopný vykonávať z iných dôvodov, najmä po dobu troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, do zvolenia nového predsedu vykonáva funkciu predsedu člen rady určený radou.
Z obsahu spisu odvolací súd ale nezistil, že by bol po tom, ako sa pôvodný predseda vzdal svojej funkcie k neurčitému dátumu v mesiaci apríl 2013, zvolený nový predseda a súčasne nebolo zistené, ktorý člen rady určený radou mal vykonávať funkciu predsedu v čase podania odvolania. V zmysle ust. § 7c ods. 2 Zákona o bytoch práve predseda je štatutárnym orgánom, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene. Predseda rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločenstva, ak nie sú týmto zákonom, zmluvou o spoločenstve alebo stanovami zverené inému orgánu spoločenstva. Z uvedeného potom vyplýva, že podanie odvolania v danej veci prislúchalo pôvodnému predsedovi spoločenstva bytov a nebytových priestorov JUST U. U., ktorý v tomto prípade urobil neodkladný úkon v záujme odporcu, ak v čase plynutia odvolacej lehoty nebol zvolený nový predseda spoločenstva a zároveň nebol určený člen rady, ktorý by mal až do zvolenia nového predsedu túto funkciu vykonávať. Za daného zisteného skutkového stavu nebolo možné uviesť, že by bolo odvolanie podané neoprávnenou osobou, ak aj vyššie uvedené ustanovenie § 7c ods. 3 Zákona o bytoch umožňuje, aby do zvolenia nového predsedu vykonával funkciu predsedu člen rady určený radou, a k uvedenému určeniu člena rady nedošlo.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že odvolací súd mal procesné podmienky odvolacieho konania za splnené, pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie vo veci, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.
Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom na argumenty uvádzané odporcom v odvolaní, odvolací súd dodáva nasledovné :
Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností aj náležite vyhodnotil. Okresný súd sa s každou jednotlivou námietkou odporcu, na ktoré poukazoval vo svojich ústnych či písomných vyjadrenia, ako aj na pojednávaní a následne i v samotnom odvolaní voči rozhodnutiu okresného súdu, vysporiadal. Prvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodne podanej žalobe navrhovateľom. Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Obsah predmetného odvolania je zhodný s tvrdeniami odporcu počas konania a odporca v ňom neuvádza nové relevantné skutočnosti, nepredkladá žiadne nové ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené a zároveň vyhodnotené prvostupňovým súdom.
Ak odporca spochybňuje úplnosť a správnosť skutkových zistení súdu, procesu dokazovania a hodnotenia vykonaných dôkazov, k tomu odvolací súd uvádza nasledovné :
I keď čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej v texte len „Dohovor") zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené; tieto záležitosti preto musia byť primárne upravené vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi súdmi. Ústava SR neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Tak isto význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu, inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Odôvodnenie rozhodnutia okresným súdom spĺňa podmienky vyžadované ust. § 157 ods. 2 O. s. p., keď okresný súd jednoznačne uviedol, že rozhodnutie najvyššieho orgánu spoločenstva, ktoré vyjadruje vôľu väčšiny, by okrem zohľadnenia záujmov spoločenstva aj jednotlivých bytových domov, ak je ich viac, malo byť vydané v súlade so zásadami spravodlivosti a oprávnených zásahov do chodu spoločenstva, resp. do výkonu oprávnenia vlastníkov bytov na samosprávu bytových domov. Na jednej strane tu stojí autonómia vôle väčšiny vlastníkov bytov spoločenstva, na druhej strane však ani táto väčšinová vôľa nemusí za každých okolností spĺňať požiadavku spravodlivosti a odôvodnenosti vykonaných krokov či prijatých rozhodnutí. Zdôraznil, že práve pre takýto prípad je tu daná právomoc súdu zasiahnuť, resp. negovať vyslovenú vôľu väčšiny, a to na návrh prehlasovaného vlastníka. Dôsledne sa preto vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie navrhovateľa v zmysle ust. § 14 ods. 4 Zákona o bytoch, ako aj vecnými dôvodmi napadnutého uznesenia. Vykonal dostatočné dokazovanie pre posúdenie návrhu a vyvodil z neho správne právne závery. Ďalšie dokazovanie navrhované odporcom výsluchmi svedkov by bolo nadbytočné a nehospodárne.
Podľa § 7 ods. 1 Zákona o bytoch spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia
spojené
s
užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán") príslušným podľa sídla spoločenstva (ďalej len "register").
Podľa § 7c ods. 1, 2, 9 Zákona o bytoch (1) Orgánmi spoločenstva sú
a) predseda,
b)
rada
,
c) zhromaždenie,
d) iný orgán, ak tak ustanoví zmluva o spoločenstve.
Predseda je štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene. Predsedu volí zhromaždenie nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na tri roky. Za predsedu môže byť zvolená len fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony a je bezúhonná. Predseda rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločenstva, ak nie sú týmto zákonom, zmluvou o spoločenstve alebo stanovami zverené inému orgánu spoločenstva. Predseda navrhuje po prerokovaní v rade zhromaždeniu na schválenie
a) rozpočet spoločenstva na príslušný kalendárny rok,
b) ročnú účtovnú závierku spoločenstva,
c) výšku mesačných úhrad za plnenia,
d) výšku mesačných platieb za správu,
e) použitie prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv,
f) výšku príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv,
g) vyúčtovanie úhrad za plnenia,
h) podanie návrhu na exekučné konanie, 12ab)
i) vykonanie dobrovoľnej dražby 12ac) bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15. Zhromaždenie tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Zhromaždenie zvoláva rada podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada predseda alebo najmenej štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zhromaždenie
a) schvaľuje zmeny zmluvy o spoločenstve, stanovy spoločenstva a zásady hospodárenia,
b) schvaľuje rozpočet,
c) schvaľuje ročnú účtovnú závierku a vyúčtovanie úhrad za plnenia,
d) schvaľuje výšku mesačných úhrad za plnenia, mesačných platieb za správu a príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv,
e) rozhoduje o použití prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv,
f) volí a odvoláva členov rady,
g) volí a odvoláva predsedu,
h) rozhoduje o zrušení, zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločenstva,
i) rozhoduje o úvere a o zabezpečení pohľadávok vyplývajúcich z poskytnutého úveru a o vstavbe a nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov,
j) rozhoduje o správe alebo o zmene spôsobu výkonu správy, k) určuje odmenu predsedovi spoločenstva a členom rady,
l) rozhoduje o ďalších skutočnostiach, o ktorých podľa tohto zákona nerozhoduje iný orgán.
Podľa § 14 ods. 1, 4 Zákona o bytoch, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.
Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že právom a aj povinnosťou každého vlastníka bytu v bytovom dome je zúčastňovať sa na správe bytového domu. Vlastník koná týmto spôsobom, okrem iného aj prostredníctvom svojej účasti na zhromaždení vlastníkov, kde má právo hlasovať a ovplyvniť tak výsledok hlasovania vo veciach správy domu. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru môže slobodne prejaviť svoju vôľu bez postihu za prejavený názor. Zákon uvedený princíp obmedzuje (§ 14 ods. 4
Zákona o
bytoch ) v situácii, keď by rozhodnutie väčšiny vlastníkov pre spoločenstvo mohlo privodiť škodu alebo ak by znamenalo vážne porušenie zákona.
Z obsahu spisu je zrejmé, a uvedená skutočnosť nie je sporná ani na strane odporcu, že navrhovateľ ako vlastník bytu v bytovom dome sa zúčastňuje na správe bytového domu a koná týmto spôsobom, okrem iného, aj prostredníctvom svojej účasti na zhromaždení vlastníkov. Navrhovateľ sa zúčastnil zhromaždenia vlastníkov, na ktorom hlasoval, bol prehlasovaný, na základe čoho mu vzniklo právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol. V danej veci preto v žiadnom prípade nejde o pracovnoprávny vzťah medzi „riadeným" a „riadiacim", ako na to poukazoval odporca v odvolaní, a preto v tomto rozsahu odvolací súd námietku odporcu nepovažoval za dôvodnú. Naopak, okresný súd správne právne vyhodnotil tak aktívnu ako aj pasívnu vecnú legitimáciu v danom konaní, a následne dôsledne skúmal dôvodnosť, resp. nedôvodnosť zníženia odmeny navrhovateľa. V tomto rozsahu odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu na str. 6 až 8 a v podrobnostiach naň odvolací súd odkazuje. Odporca v odvolaní ohľadne týchto skutočností so závermi prvostupňového súdu len polemizuje, bez vecnej súvislosti s prejednávanou vecou. Naopak, okresný súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Okresný súd podrobne a zrozumiteľne objasnil nielen skutkový, ale i právny základ rozhodnutia, ktorý postačuje pre záver o tom, že navrhovateľ sa domáhal určenia neplatnosti uznesenia dôvodne.
Odvolací súd sa preto stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, že krátenie odmeny navrhovateľovi, ako zástupcovi domu, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v zákone, či v zmluve o spoločenstve a nedošlo k nemu ani v súlade s dobrými mravmi.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil vrátane rozhodnutia o trovách prvostupňového konania, o ktorých rozhodol okresný súd správne v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p., keď náhradu trov konania priznal v konaní plne úspešnému navrhovateľovi. Trovy konania pozostávajú z iných trov a trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len „vyhláška"), preto aj v tomto rozsahu považoval odvolací súd rozhodnutie okresného súdu za vecne správne.
0 trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods.
1 O. s. p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní. Odporca, ktorý podal odvolanie úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Pokiaľ ide o navrhovateľa, tento bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, a to za podanie vyjadrenia k odvolaniu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky vo výške 60,07 € + režijný paušál vo výške 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Trovy odvolacieho konania je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. vo výške 67,08 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa, advokáta, do troch dní.
Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Krajský súd Banská Bystrica 16Co/433/2013 6312205519 14.11.2013
JUDr. Ivica Hanusková ECLI:SK:KSBB:2013:6312205519.1
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa U.. Q. T., nar. XX.XX.R., bytom Q. XX, W., právne zastúpeného JUDr. Petrom Šramkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Moyzesova 12, Brezno, proti odporcovi Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov JUST, so sídlom Sládkovičova 9, Brezno, IČO: 37 898 485, o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 6C/117/2012-122 zo dňa 16. 04. 2013, takto
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 67,08 eur na účet jeho právneho zástupcu, advokáta, do 3 dní.
Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že Uznesenie č. 8/6/2012, prijaté na 11. riadnom zhromaždení Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorovo JUST, so sídlom v Brezne, Sládkovičova 9, konanom 8. júna 2012 v jedálni ZŠ Pionierska 2 v Brezne, upravujúce výšku mesačných úhrad za správu a odmien zástupcov domov v časti týkajúcej sa skrátenia výšky odmeny navrhovateľa ako zástupcu domu Q. XX, z 11 € mesačne na 5 € mesačne, je neplatné.
V odôvodnení uznesenia uviedol, že v prípade vytýkaných nedostatkov zo strany odporcu voči navrhovateľovi, ani jeden z nich nebol dostatočný na to, aby odporca mohol spravodlivo rozhodnúť o znížení odmeny pre navrhovateľa, ako zástupcu bytového domu Q. XX.. V prvom prípade, a to pokiaľ bol vytýkaný ročný odpočet studenej vody za jeho bytový dom, bol tento navrhovateľom vykonaný bezprostredne po ukončení kalendárneho roka, bol pripravený na odovzdanie predsedovi spoločenstva, avšak k tomuto odovzdaniu nakoniec nedošlo napriek obojstrannej snahe, keď navrhovateľ a predseda spoločenstva sa rozchádzali v spôsobe, akým majú byť tieto údaje z vykonaného odpočtu odovzdané. Samotné neúspešné odovzdávania odpočtov za bytový dom Q. XX, však podľa vykonaného dokazovania jednoznačne nemožno pripísať len na vrub navrhovateľa a z tohto dôvodu mu ako zástupcovi domu znižovať odmenu.
K druhému dôvodu, teda k používaniu nezaplombovaného vodomeru v nebytovom priestore uviedol, že zodpovednosť za stav vodomeru je vo vzťahu vlastníka nebytového priestoru a správcu vodovodu a prípadné sankcie za takýto stav je množné prijímať práve vo vzťahu vlastníka nebytového priestoru a správcu vodovodu. Bez ohľadu na to, za akých okolností bola vykonaná kontrola tohto vodomeru v nebytových priestoroch, spoločenstvo nemalo právomoc vyvodzovať dôsledky voči samotnému vlastníkovi nebytového priestoru. Zodpovednosť za stav vodomeru zaťažuje vlastníka bytu alebo nebytového priestoru, a to jedine voči dodávateľovi služby, a nie voči spoločenstvu.
r o z h o d o l :
o d ô v o d n e n i e :
Pri treťom dôvode na zníženie odmeny, a to pre nezabezpečenie výmeny vodomerov v dome v stanovenom termíne okresný súd uzavrel, že rozhodovanie o porušení práv zo strany navrhovateľa bolo u spoločenstva jednostranné a neobjektívne. Mal za preukázané, že bytový dom Q. XX nebol jediným, ktorý vykonal výmenu vodomerov s omeškaním. Nezistil ani to, že by pre oneskorenú výmenu, ktorá bola oneskorene aj plánovaná, bola znížená odmena pre zástupcov bytového domu Q. XX -XX, resp. že by bola vyvodená nejaká zodpovednosť za túto oneskorenú výmenu voči ktorejkoľvek osobe v orgánoch spoločenstva.
Posledným dôvodom pre zníženie odmeny pre navrhovateľa malo byť použitie prostriedkov z fondu opráv vo výške 120 Eur "bez rozhodnutia schôdze svojho domu, ako aj bez predchádzajúceho prejednania s predsedom spoločenstva nad rámec svojej kompetencie". Súd pri hodnotení tohto dôvodu vychádzal zo znenia čl. XIII zmluvy o spoločenstve, kde sú stanovené pravidlá pre nakladanie s prostriedkami fondu prevádzky údržby a opráv, pričom tieto oprávnenia patria predsedovi spoločenstva a zástupcom domu. Okresný súd uzavrel, že ani v prípade čerpania sumy pod 70 €, ani v prípade čerpania vyššej sumy po súhlase schôdze nie je zmluvou stanovená povinnosť zástupcu domu prerokovať čerpanie s predsedom spoločenstva. Naviac, v súdnom konaní boli predložené dve varianty zápisnice, z ktorých vyplýval buď súhlas alebo jeho absencia s takýmto čerpaním prostriedkov. Nepochybným pre súd však boli čestné prehlásenia vlastníkov v bytovom dome, z ktorých vyplynulo, že vlastníci bytov v bytovom dome Q. XX, ktorí vedeli o výmene vchodových dverí na bytových domoch, už určité obdobie uvažovali o výmene zámku aj na zadných vchodových dverách za elektrický a na schôdzi v septembri 2010 poverili zástupcu domu, teda navrhovateľa na zariadenie tejto výmeny. Následné čerpanie sumy 120 € z fondu navrhovateľom teda nebolo svojvoľné a spadalo pod režim tohto ustanovenia, a z toho dôvodu nemohlo založiť dôvod pre vytýkanie pochybenia či nedodržania zásad hospodárenia navrhovateľovi, resp. zároveň byť dôvodom pre znižovanie odmeny pre navrhovateľa ako zástupcu bytového domu.
Na základe uvedených záverov považoval okresný súd návrh navrhovateľa za dôvodný a vyslovil neplatnosť prijatého uznesenia zhromaždenia spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov JUST z 08.06.2012 č. 8/6/2012, a to v časti, ktorá sa týkala výšky odmeny pre navrhovateľa.
O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v konaní.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( ust. § 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie odporca. Mal za to, že okresný súd v tomto rozsudku dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu i skutkovému zisteniu. Najmä: „nevyhodnotil správne záver svojho rozhodnutia prijať žalobu navrhovateľa, ktorou sa domáha ako prehlasovaný vlastník bytu v zmysle § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z. o bytoch a nebytových priestorov v platnom znení (ďalej v texte len „Zákon o bytoch") o neplatnosť prijatého uznesenia spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov JUST, ktoré upravovalo výšku mesačných náhrad za správu a odmien zástupcov domu v časti týkajúcej sa skrátenia výšky odmeny navrhovateľa". V tomto prípade nejde o prehlasovaného vlastníka bytu v zmysle vyššie uvedeného zákona o bytoch a uvedené hlasovanie žiadnym spôsobom nezasahovalo do vlastníckych práv, hodnôt a hmotného statku navrhovateľa ako vlastníka bytu alebo iného vlastníka bytu v spoločenstve, ale v danom prípade ide o klasický pracovnoprávny vzťah založený na dohode o pracovnej činnosti, a teda „o vzťah medzi predsedom spoločenstva - riadiacim pracovníkom a riadeným - zástupca domu v spoločenstve". Nestotožnil sa s právnym záverom okresného súdu, ktorý hodnotil väčšinovú vôľu vlastníkov bytom spoločenstva a princíp zachovania spravodlivosti, keď k uvedenému právnemu záveru nikto nebol vypočutý. Naviac, v konkrétnom prípade s doručovaním a odovzdávaním ročného odpočtu vody za uvedený dom, mal problémy výlučne navrhovateľ. Nesúhlasil s tým, že za nezaplombovaný vodomer v nebytovom priestore a za jeho stav je zodpovedný vlastník nebytového priestoru a správca vodovodu ale za jeho stav zodpovedá majiteľ nebytového priestoru a správca vodovodu, a spoločenstvo nemalo žiadnu právomoc vyvodzovať dôsledky voči samotnému vlastníkovi. Hlavným dôvodom pre zníženie odmeny navrhovateľa bolo jeho ignorovanie majiteľa nebytového priestoru, ktorý je zároveň aj zástupcom domu v spoločenstve. K výmene vodomerov s omeškaním uviedol, že samotná výmena bola vykonaná neskoršie z objektívnych dôvodov a nie z dôvodov na strane odporcu. K čerpaniu prostriedkov z fondov konštatoval, že zo strany zástupcu domu došlo k svojvoľnej realizácii diela a v prípade plánovaného čerpania z fondov musia byť oslovení minimálne traja dodávatelia. V súvislosti s vykonaným dokazovaním pred okresným súdom namietal, že navrhol výsluchy svedkov, ktoré boli okresným súdom odmietnuté napriek tomu, že mohli odstrániť rozpory v skutkových zisteniach. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok okresného súdu zmenil tak, že vyššie uvedené v petite špecifikované uznesenie je platné.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že jedným zo základných práv
vlastníka bytu je právo zúčastňovať sa správy bytového fondu či priamo ako vlastník bytu alebo aj prostredníctvom výkonu funkcie v niektorom z orgánov spoločenstva, a takým orgánom v tomto spoločenstve je aj zástupca domu a do funkcie domu bol vlastníkmi tohto domu navrhovateľ riadne zvolený. Je preto, podľa neho, legitímne očakávať, že pri rovnakom využití práva zúčastňovať sa na správe prostredníctvom funkcie zástupcu domu, by mali mať zástupcovia domu rovnaké podmienky vrátane odmeny. Poprel, že by medzi navrhovateľom a odporcom bol pracovnoprávny vzťah, nakoľko dohoda o pracovnej činnosti je len spôsob ako vyplácať odmeny za výkon funkcie v spoločenstve, a uvedený vzťah vyplýva zo Zákona o spoločenstve. Pokiaľ ide o dokazovanie mal za to, že okresný súd dostatočne zistil skutkový stav a ďalšie dokazovanie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti. Stotožnil sa s právnymi závermi okresného súdu o nedôvodnom znížení odmeny navrhovateľa a zotrval na doposiaľ uvedených ústnych či písomných vyjadreniach pred prvostupňovým súdom. Naviac zdôraznil, že pri zástupcoch domov krátenie odmeny zmluva vôbec neumožňuje. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil.
Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil, že Uznesenie č. 8/6/2012, prijaté na 11. riadnom zhromaždení odporcu, konanom 8. júna 2012 v časti týkajúcej sa skrátenia výšky odmeny navrhovateľa ako zástupcu domu z 11 € mesačne na 5 € mesačne, je neplatné a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Krajský súd, ako súd odvolací, skúmal aj jednu z procesných podmienok odvolacieho konania z dôvodu námietky vznesenej navrhovateľom, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, ako jednu z procesných podmienok odvolacieho konania.
Navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 06. 11. 2013 namietal, že odvolanie odporcu nebolo podpísané osobou oprávnenou konať za odporcu, keď poukázal na zápisnicu z 12. valného zhromaždenia spoločenstva konaného dňa 29. 07. 2013, a to pod ad.) 14, v ktorom bolo konštatované, že predsedkyňa zhromaždenia oznámila, že predseda spoločenstva sa vzdal v apríli svojej funkcie s tým, že dokončí ročné vyúčtovanie. Vlastníci tak mali možnosť a ešte mohli navrhnúť kandidáta za nového predsedu spoločenstva na obdobie rokov 2013 až 2016.
Odvolací súd poznamenáva, že z uvedenej zápisnice nie je zrejmé, ku ktorému dátumu sa predseda spoločenstva vzdal svojej funkcie a navrhovateľ v tomto podaní len predpokladal, že predsedníčka rady H. D. bola Radou spoločenstva určená na zastupovanie predsedu spoločenstva po tom, ako sa vzdal funkcie. Ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu v danej veci ( verejného vyhlásenia rozsudku ) nebol zvolený nový predseda spoločenstva po tom, ako sa pôvodný predseda vzdal svojej funkcie.
V zmysle ust. § 7c ods. 3 Zákona o bytoch, ak je predseda odvolaný a nie je súčasne zvolený nový predseda, ak sa predseda vzdá funkcie alebo ju nie je schopný vykonávať z iných dôvodov, najmä po dobu troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, do zvolenia nového predsedu vykonáva funkciu predsedu člen rady určený radou.
Z obsahu spisu odvolací súd ale nezistil, že by bol po tom, ako sa pôvodný predseda vzdal svojej funkcie k neurčitému dátumu v mesiaci apríl 2013, zvolený nový predseda a súčasne nebolo zistené, ktorý člen rady určený radou mal vykonávať funkciu predsedu v čase podania odvolania. V zmysle ust. § 7c ods. 2 Zákona o bytoch práve predseda je štatutárnym orgánom, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene. Predseda rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločenstva, ak nie sú týmto zákonom, zmluvou o spoločenstve alebo stanovami zverené inému orgánu spoločenstva. Z uvedeného potom vyplýva, že podanie odvolania v danej veci prislúchalo pôvodnému predsedovi spoločenstva bytov a nebytových priestorov JUST U. U., ktorý v tomto prípade urobil neodkladný úkon v záujme odporcu, ak v čase plynutia odvolacej lehoty nebol zvolený nový predseda spoločenstva a zároveň nebol určený člen rady, ktorý by mal až do zvolenia nového predsedu túto funkciu vykonávať. Za daného zisteného skutkového stavu nebolo možné uviesť, že by bolo odvolanie podané neoprávnenou osobou, ak aj vyššie uvedené ustanovenie § 7c ods. 3 Zákona o bytoch umožňuje, aby do zvolenia nového predsedu vykonával funkciu predsedu člen rady určený radou, a k uvedenému určeniu člena rady nedošlo.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že odvolací súd mal procesné podmienky odvolacieho konania za splnené, pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie vo veci, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.
Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom na argumenty uvádzané odporcom v odvolaní, odvolací súd dodáva nasledovné :
Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností aj náležite vyhodnotil. Okresný súd sa s každou jednotlivou námietkou odporcu, na ktoré poukazoval vo svojich ústnych či písomných vyjadrenia, ako aj na pojednávaní a následne i v samotnom odvolaní voči rozhodnutiu okresného súdu, vysporiadal. Prvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodne podanej žalobe navrhovateľom. Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Obsah predmetného odvolania je zhodný s tvrdeniami odporcu počas konania a odporca v ňom neuvádza nové relevantné skutočnosti, nepredkladá žiadne nové ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené a zároveň vyhodnotené prvostupňovým súdom.
Ak odporca spochybňuje úplnosť a správnosť skutkových zistení súdu, procesu dokazovania a hodnotenia vykonaných dôkazov, k tomu odvolací súd uvádza nasledovné :
I keď čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej v texte len „Dohovor") zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené; tieto záležitosti preto musia byť primárne upravené vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi súdmi. Ústava SR neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Tak isto význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu, inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Odôvodnenie rozhodnutia okresným súdom spĺňa podmienky vyžadované ust. § 157 ods. 2 O. s. p., keď okresný súd jednoznačne uviedol, že rozhodnutie najvyššieho orgánu spoločenstva, ktoré vyjadruje vôľu väčšiny, by okrem zohľadnenia záujmov spoločenstva aj jednotlivých bytových domov, ak je ich viac, malo byť vydané v súlade so zásadami spravodlivosti a oprávnených zásahov do chodu spoločenstva, resp. do výkonu oprávnenia vlastníkov bytov na samosprávu bytových domov. Na jednej strane tu stojí autonómia vôle väčšiny vlastníkov bytov spoločenstva, na druhej strane však ani táto väčšinová vôľa nemusí za každých okolností spĺňať požiadavku spravodlivosti a odôvodnenosti vykonaných krokov či prijatých rozhodnutí. Zdôraznil, že práve pre takýto prípad je tu daná právomoc súdu zasiahnuť, resp. negovať vyslovenú vôľu väčšiny, a to na návrh prehlasovaného vlastníka. Dôsledne sa preto vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie navrhovateľa v zmysle ust. § 14 ods. 4 Zákona o bytoch, ako aj vecnými dôvodmi napadnutého uznesenia. Vykonal dostatočné dokazovanie pre posúdenie návrhu a vyvodil z neho správne právne závery. Ďalšie dokazovanie navrhované odporcom výsluchmi svedkov by bolo nadbytočné a nehospodárne.
Podľa § 7 ods. 1 Zákona o bytoch spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia
spojené
s
užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán") príslušným podľa sídla spoločenstva (ďalej len "register").
Podľa § 7c ods. 1, 2, 9 Zákona o bytoch (1) Orgánmi spoločenstva sú
a) predseda,
b)
rada
,
c) zhromaždenie,
d) iný orgán, ak tak ustanoví zmluva o spoločenstve.
Predseda je štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene. Predsedu volí zhromaždenie nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na tri roky. Za predsedu môže byť zvolená len fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony a je bezúhonná. Predseda rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločenstva, ak nie sú týmto zákonom, zmluvou o spoločenstve alebo stanovami zverené inému orgánu spoločenstva. Predseda navrhuje po prerokovaní v rade zhromaždeniu na schválenie
a) rozpočet spoločenstva na príslušný kalendárny rok,
b) ročnú účtovnú závierku spoločenstva,
c) výšku mesačných úhrad za plnenia,
d) výšku mesačných platieb za správu,
e) použitie prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv,
f) výšku príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv,
g) vyúčtovanie úhrad za plnenia,
h) podanie návrhu na exekučné konanie, 12ab)
i) vykonanie dobrovoľnej dražby 12ac) bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15. Zhromaždenie tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Zhromaždenie zvoláva rada podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada predseda alebo najmenej štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zhromaždenie
a) schvaľuje zmeny zmluvy o spoločenstve, stanovy spoločenstva a zásady hospodárenia,
b) schvaľuje rozpočet,
c) schvaľuje ročnú účtovnú závierku a vyúčtovanie úhrad za plnenia,
d) schvaľuje výšku mesačných úhrad za plnenia, mesačných platieb za správu a príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv,
e) rozhoduje o použití prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv,
f) volí a odvoláva členov rady,
g) volí a odvoláva predsedu,
h) rozhoduje o zrušení, zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločenstva,
i) rozhoduje o úvere a o zabezpečení pohľadávok vyplývajúcich z poskytnutého úveru a o vstavbe a nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov,
j) rozhoduje o správe alebo o zmene spôsobu výkonu správy, k) určuje odmenu predsedovi spoločenstva a členom rady,
l) rozhoduje o ďalších skutočnostiach, o ktorých podľa tohto zákona nerozhoduje iný orgán.
Podľa § 14 ods. 1, 4 Zákona o bytoch, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.
Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že právom a aj povinnosťou každého vlastníka bytu v bytovom dome je zúčastňovať sa na správe bytového domu. Vlastník koná týmto spôsobom, okrem iného aj prostredníctvom svojej účasti na zhromaždení vlastníkov, kde má právo hlasovať a ovplyvniť tak výsledok hlasovania vo veciach správy domu. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru môže slobodne prejaviť svoju vôľu bez postihu za prejavený názor. Zákon uvedený princíp obmedzuje (§ 14 ods. 4
Zákona o
bytoch ) v situácii, keď by rozhodnutie väčšiny vlastníkov pre spoločenstvo mohlo privodiť škodu alebo ak by znamenalo vážne porušenie zákona.
Z obsahu spisu je zrejmé, a uvedená skutočnosť nie je sporná ani na strane odporcu, že navrhovateľ ako vlastník bytu v bytovom dome sa zúčastňuje na správe bytového domu a koná týmto spôsobom, okrem iného, aj prostredníctvom svojej účasti na zhromaždení vlastníkov. Navrhovateľ sa zúčastnil zhromaždenia vlastníkov, na ktorom hlasoval, bol prehlasovaný, na základe čoho mu vzniklo právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol. V danej veci preto v žiadnom prípade nejde o pracovnoprávny vzťah medzi „riadeným" a „riadiacim", ako na to poukazoval odporca v odvolaní, a preto v tomto rozsahu odvolací súd námietku odporcu nepovažoval za dôvodnú. Naopak, okresný súd správne právne vyhodnotil tak aktívnu ako aj pasívnu vecnú legitimáciu v danom konaní, a následne dôsledne skúmal dôvodnosť, resp. nedôvodnosť zníženia odmeny navrhovateľa. V tomto rozsahu odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu na str. 6 až 8 a v podrobnostiach naň odvolací súd odkazuje. Odporca v odvolaní ohľadne týchto skutočností so závermi prvostupňového súdu len polemizuje, bez vecnej súvislosti s prejednávanou vecou. Naopak, okresný súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Okresný súd podrobne a zrozumiteľne objasnil nielen skutkový, ale i právny základ rozhodnutia, ktorý postačuje pre záver o tom, že navrhovateľ sa domáhal určenia neplatnosti uznesenia dôvodne.
Odvolací súd sa preto stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, že krátenie odmeny navrhovateľovi, ako zástupcovi domu, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v zákone, či v zmluve o spoločenstve a nedošlo k nemu ani v súlade s dobrými mravmi.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil vrátane rozhodnutia o trovách prvostupňového konania, o ktorých rozhodol okresný súd správne v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p., keď náhradu trov konania priznal v konaní plne úspešnému navrhovateľovi. Trovy konania pozostávajú z iných trov a trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len „vyhláška"), preto aj v tomto rozsahu považoval odvolací súd rozhodnutie okresného súdu za vecne správne.
0 trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods.
1 O. s. p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní. Odporca, ktorý podal odvolanie úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Pokiaľ ide o navrhovateľa, tento bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, a to za podanie vyjadrenia k odvolaniu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky vo výške 60,07 € + režijný paušál vo výške 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Trovy odvolacieho konania je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. vo výške 67,08 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa, advokáta, do troch dní.
Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
alaya1
24.03.15,09:35
nestacilo pripojit link? Na na toto niekto cas toto cele citat?
nunenko
24.03.15,16:44
a nestačilo by aby si to nečítala? linky vznikajú, linky zanikajú...porada ostáva, (zatial)
alaya1
24.03.15,16:51
ved som to ani necitala :)
peton
26.03.15,07:20
Alaya1 - to robíš chybu. Je to celkom zaujímavé čítanie, ktoré pomôže vyhnúť sa častým chybám, ktoré správcovia či spoločenstvá robia a zbytočne končia na súdoch.
Kvitujem túto rubriku, avšak chcel by som nunenka poprosiť o úpravu textu (formátovanie, úprava odsekov a pod.) predtým, než to sem vloží, aby to bolo naozaj lepšie čitateľné.
Prípadne mi to pošli a ja to upravím a vložím. Ďakujem za pochopenie.
Kvitujem túto rubriku, avšak chcel by som nunenka poprosiť o úpravu textu (formátovanie, úprava odsekov a pod.) predtým, než to sem vloží, aby to bolo naozaj lepšie čitateľné.
Prípadne mi to pošli a ja to upravím a vložím. Ďakujem za pochopenie.
nunenko
26.03.15,16:53
peton, snažím sa aj upraviť, ale vždy NEmám ćas.
BOLO BY DOBRE, ABY SEM PRIDÁVALI ROZSUDKY VšETCI, KEĎ SA K NEJAKÉMU DOSTANÚ-
SAMOZREJME, KTO MÁLO ČÍTA, MÁLO VIE.
Dám si záväzok, že všetko pred uverejnením preformátujem, ak bude treba.
BOLO BY DOBRE, ABY SEM PRIDÁVALI ROZSUDKY VšETCI, KEĎ SA K NEJAKÉMU DOSTANÚ-
SAMOZREJME, KTO MÁLO ČÍTA, MÁLO VIE.
Dám si záväzok, že všetko pred uverejnením preformátujem, ak bude treba.
nunenko
28.03.15,02:58
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a sudkýň JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Jany Baricovej v právnej veci žalobcu S., s. r. o., zastúpeného JUDr. A. M., advokátom, proti žalovanej Štátnej energetickej inšpekcii Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. j.: 415/2000/2006 zo dňa 10. februára 2006, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5S/13/2006-65 zo dňa 13. februára 2008, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5S/13/2006-65 zo dňa 13. februára 2008 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovanej č. j.: 415/2000/2006 zo dňa 10. februára 2006 z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. j.: 415/2000/2006 zo dňa 10.2.2006 o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Krajského inšpektorátu Štátnej energetickej inšpekcie Košice č. j: 453/1700/2005 zo dňa 18.11.2005, ktorým bola žalobcovi v zmysle § 35 ods. 1 písm. b/ zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike uložená pokuta vo výške 50.000,--Sk za porušenie jeho povinnosti ako odberateľa, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného na vykurovanie a súčasne rozpočítava aj množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody konečnému spotrebiteľovi, spočívajúcej v porušení ustanovenia § 17 ods. 3 písm. b/ zákona č. 657/2004 Z. z. tým, že v kontrolovanom období od 1.1.2005 do 8.6.2005 nezabezpečil overovanie určených meradiel na meranie pretečeného množstva teplej úžitkovej vody spotrebovaným konečným spotrebiteľom. Vyššie uvedeným rozhodnutím žalovaná prvostupňové rozhodnutie potvrdila s tým, že žalobca je povinný uloženú pokutu vo výške 50.000,--Sk uhradiť do piatich dní odo dňa prevzatia rozhodnutia, na účet Štátnej pokladnice Bratislava. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.
2
6Sžo/157/2008
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej z dôvodov uvedených v žalobe a po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovanej i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaná postupovala v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. Mal za to, že v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav a na jeho základe bol žalovanou vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa stotožnil. Podľa názoru krajského súdu sa žalovaná vysporiadala so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní a preskúmavané rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po jeho formálnej stránke. Konštatoval, že z dokazovania vykonaného v správnom konaní vychádzajúc z príslušnej právnej úpravy i zmlúv uzavretých žalobcom o dodávke tepla s dodávateľom E., spol. s r. o. a o výkone správy s vlastníkmi bytov v jednotlivých bytových domoch nepochybne vyplynulo, že žalobca je odberateľom v zmysle § 2 písm. e/ zákona o tepelnej energetike, pretože je právnickou osobou, ktorá množstvo dodaného tepla rozpočítava konečnému spotrebiteľovi. S ohľadom na túto skutočnosť bolo podľa názoru krajského súdu v zmysle § 17 ods. 3 písm. b/ zákona o tepelnej energetike jeho povinnosťou zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel na meranie pretečeného množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom v súlade s osobitným predpisom, ktorým je § 8 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poukázal však na to, že tento odkaz v právnej úprave sa vzťahuje iba na špecifikáciu meradiel, preto zákon o metrológii vo vzťahu k predmetu tohto konania, pokiaľ ide o zodpovednostný vzťah žalobcu ako odberateľa v súvislosti s porušením povinnosti uvedenej v § 17 ods. 3 písm. b/ zákona o tepelnej energetike, nie je možné považovať za relevantný. Rozhodnutie Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR z 20.2.2001 č.X., na ktoré poukazoval žalobca, bolo vydané v súvislosti s kontrolou zameranou na plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 505/1990 Zb. o metrológii (zrušeného zákonom č. 142/2000 Z. z. s účinnosťou od 1.7.2000), a preto názor uvedeného správneho orgánu nie je možné podľa krajského súdu použiť analogicky na prejednávaný prípad. Podľa názoru krajského súdu bolo v konaní pred správnym orgánom jednoznačne preukázané porušenie povinnosti žalobcu ako odberateľa, o čom svedčí najmä protokol o výsledku z kontroly č. 7/020/05 zo dňa 16.6.2005 vykonanej v dňoch 8.6.2005 až 16.6.2005 za obdobie od 1.1.2005 do 8.6.2005, ktorej predmetom bolo plnenie zákonných povinností žalobcu vyplývajúcich z § 17 ods. 3 písm. d/ zákona o tepelnej energetike ako odberateľa, a nie konečného spotrebiteľa, vzhľadom na ktorú skutočnosť sa žalobca nemohol zbaviť právnej zodpovednosti za porušenie povinnosti. Krajský súd považoval za právne irelevantnú námietku žalobcu týkajúcu sa toho, že meradlá teplej úžitkovej vody nie sú jeho majetkom, a preto nemôže robiť overenie vodomerov na svoje náklady bez súhlasu vlastníkov a niesť za to zodpovednosť, k čomu krajský súd uviedol, že predmetná sankcia je sankciou za nesplnenie zákonnej povinnosti zo strany žalobcu ako odberateľa a neviaže sa na porušenie povinnosti konečného spotrebiteľa vyplývajúcej zo znenia ustanovenia § 17 ods. 5 zákona o tepelnej energetike. Krajský súd poukázal na to, že na základe zmlúv o výkone správy bytov jednotlivých bytových domov uzavretých podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov si môže žalobca uplatniť voči vlastníkom bytov v prípade porušenia ich zmluvných povinností regresný nárok. Rovnako za právne irelevantný považoval krajský súd aj argument žalobcu, že súhlas na použitie prostriedkov z fondu prevádzky, opráv a údržby na overenie vodomerov nebol daný bez ohľadu na dôvod. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd žalobu podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") ako nedôvodnú zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1 OSP, v zmysle ktorého neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.
2
6Sžo/157/2008
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil v zmysle § 220 Občianskeho súdneho poriadku a rozhodnutie žalovanej v celom rozsahu zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhol žalobcovi priznať náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Žalobca odvolanie odôvodnil ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP, a teda tým, že krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Krajský súd podľa žalobcu nedostatočným spôsobom vyhodnotil jeho povinnosti ako správcu vyplývajúcich mu zo zákona č. 182/1993 Zb. a zmluvu o výkone správy a svoje rozhodnutie zameral bez vzájomných súvislostí len na vyhodnotenie § 17 ods. 3 písm. b/ zákona o tepelnej energetike. Žalobca mal za to, že krajský súd bol povinný pri vydaní rozhodnutia dôsledne posúdiť vo vzájomných súvislostiach možnosti plnenia povinností žalobcu s prihliadnutím najmä na tú skutočnosť, že zákon o tepelnej energetike nie je v súlade s bytovým zákonom, keď žalobcovi ukladá povinnosť, ktorú svojou činnosťou nevie splniť ani zabezpečiť, môže ju len ovplyvniť. Závery krajského súdu považoval žalobca za nesprávne aj z dôvodu, že vykonávací predpis v zmysle § 17 ods. 6 zákona o tepelnej energetike nebol včas vydaný a neexistovala žiadna právna norma o spôsobe rozúčtovania nákladov tepla a teplej úžitkovej vody, a preto rozhodli vlastníci bytov o spôsobe rozúčtovania v zmluve o výkone správy. Namietal, že podľa článku 2 odsek b/ zmluvy o výkone správy a článku 6 odsek 4 bod b/ zmluvy vodomery musia byť overené, a podľa článku 3 odsek 11 zmluvy vlastníci bytov znášajú náklady na opravu resp. výmenu vodomerov. Žalobca mal za to, že ako správca si povinnosť podľa § 17 ods. 3 písm. b/ zákona o tepelnej energetike splnil tým, že na domových schôdzach na potrebu overenia vodomerov upozornil a tieto náklady navrhol zahrnúť aj do rozpočtu použitia fondu opráv a údržby za rok 2005, avšak vlastníci bytov tento jeho návrh neakceptovali. S ohľadom na uvedené mal žalobca za to, že urobil všetky potrebné opatrenia, ktoré mu umožňuje bytový zákon a zmluva o výkone správy, a preto nemôže niesť právnu zodpovednosť za nesplnenie povinnosti podľa § 17 ods. 3 písm. b/ zákona o tepelnej energetike, preto uloženú pokutu považuje za nezákonnú.
Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku vysporiadal s dôkaznými prostriedkami žalovanej a zistil, že rozhodnutie je po vecnej stránke správne, v súlade so zákonom a platnou právnou úpravou. K odvolacím námietkam uviedol, že nevydanie vykonávacieho právneho predpisu v zmysle § 17 ods. 6 zákona o tepelnej energetike nemalo žiadny vplyv na plnenie si povinností žalobcu ako odberateľa v zmysle § 17 ods. 3 písm. b/ tohto zákona.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal vec preskúmajúc napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce v medziach odvolania (§ 212 ods. 1 OSP s použitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP) na odvolacom pojednávaní nariadenom podľa § 250ja ods. 3 vety druhej OSP a dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej je potrebné zrušiť.
Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že Krajský inšpektorát Štátnej energetickej inšpekcie Košice rozhodnutím č. j.: 453/1700/2005 zo dňa 18.11.2005, ktorým bola žalobcovi v zmysle § 35 ods. 1 písm. b/ zákona č. 657/2004 Z. z. uložená pokuta vo výške 50.000,--Sk za porušenie jej povinnosti ako odberateľa, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného na vykurovanie a súčasne rozpočítava aj množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody konečnému spotrebiteľovi tým, že porušil ustanovenia § 17 ods. 3 písm. b/ zákona č. 657/2004 Z. z. v kontrolovanom období od 1.1.2005 do 8.6.2005 tým, že
2
6Sžo/157/2008
nezabezpečil overovanie určených meradiel na meranie pretečeného množstva teplej úžitkovej vody spotrebovaným konečným spotrebiteľom, tak, že citované prvostupňové rozhodnutie potvrdila s tým, že na základe uvedeného je žalobca povinný uloženú pokutu vo výške 50.000,--Sk uhradiť do piatich dní odo dňa prevzatia tohto rozhodnutia, na účet Štátnej pokladnice Bratislava.
Žalovaná ako druhostupňový správny orgán na odvolanie žalobcu proti vyššie špecifikovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa vydala dňa 10.2.2006 rozhodnutie č. j.: 415/2000/2006, vo výroku ktorého uviedla, že preskúmala v celom rozsahu odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Štátnej energetickej inšpekcie Košice vo veci uloženia pokuty vo výške 50.000,--Sk, a toto rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. potvrdila. Vo výroku zároveň uviedla, že „na základe hore uvedeného je žalobca povinný uloženú pokutu v celkovej výške 50.000,--Sk uhradiť do 5 dní odo dňa prevzatia tohto rozhodnutia na účet Štátnej pokladnice".
Najvyšší súd sa predovšetkým zaoberal otázkou, či výrok rozhodnutia žalovanej, ktorým potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a zároveň uložila povinnosť zaplatiť pokutu 50.000,--Sk do 5 dní odo dňa prevzatia predmetného rozhodnutia, je zrozumiteľný.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť dotknuté.
Podľa § 37 zákona o tepelnej energetike na rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní /správny poriadok/), ak tento zákon neustanovuje inak.
Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy občanov a organizácií a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (§ 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní /správny poriadok/ v znení neskorších predpisov).
Zakotvená zásada zákonnosti vyjadruje požiadavku, aby správne orgány v konaní a pri vydávaní rozhodnutia zachovali procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne, ktoré sa vzťahujú na prejednávanú vec.
Podľa § 46 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1, 2 Správneho poriadku upravujúceho náležitosti rozhodnutia rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
2
6Sžo/157/2008
Správny poriadok odvolacie konanie podrobne neupravuje. Správne konanie od jeho začatia až po rozhodnutie odvolacieho orgánu tvorí jeden celok. Ustanovenia správneho poriadku vzťahujúce sa na vydanie prvostupňového administratívneho rozhodnutia, majú všeobecnú platnosť a vzťahujú sa aj na odvolacie konanie.
Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehote nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný právny predpis.
Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia. Určujú sa v ňom konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Výrok je potrebné odlíšiť od ostatných obsahových náležitostí rozhodnutia. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci, je teda jadrom celého rozhodnutia, preto len výrok je záväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný.
Správny poriadok vo vyššie citovanom ustanovení § 47 obsahuje povinné obsahové náležitosti výroku. Vždy je potrebné uviesť ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Rovnako je nevyhnutné, aby z výroku bolo jasné, kto je adresátom rozhodnutia (účastník konania) a čo sa rozhodnutím zakladá, mení alebo ruší (konkrétne právo alebo povinnosť) resp. autoritatívne potvrdzuje.
Výrok rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu musí - v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku - obsahovať rozhodnutie, či sa prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje a odvolanie zamieta, či sa prvostupňové rozhodnutie mení alebo či sa prvostupňové rozhodnutie zrušuje.
Výrok musí byť formulovaný jasne, stručne a pritom určite, aby účastník konania i orgán, ktorý má rozhodnutie preskúmať, resp. vykonať, mohol bezpečne a bez pochybností poznať výsledok konania. Túto požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu, aby účastník konania mohol jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania.
V konkrétnom prípade žalovaný správny orgán uvedené zásady určitosti a zrozumiteľnosti nerešpektoval.
Výroku rozhodnutia žalovanej, ktorým rozhodla, že preskúmala v celom rozsahu odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu vo veci uloženia pokuty vo výške 50.000,--Sk, rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdila a zároveň rozhodla, že na základe hore uvedeného je žalobca povinný uloženú pokutu v celkovej výške 50.000,--Sk uhradiť do 5 dní odo dňa prevzatia tohto rozhodnutia na účet Štátnej pokladnice, nie je formulovaný dostatočne jasne a určite, pretože o uložení pokuty bolo už raz rozhodnuté prvostupňovým rozhodnutím, čo nebolo namieste zdôrazňovať opätovne vo výroku druhostupňového rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považuje rozhodnutie žalovanej v časti výroku za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.
Bude úlohou správneho orgánu, aby vyššie vytknuté vady v ďalšom konaní odstránil s tým, že sa tiež vysporiada s námietkami žalobcu v odvolaní.
6
2 6Sžo/157/2008
Na uvedené procesné vady rozhodnutí správneho orgánu odvolací súd prihliadol z úradnej moci z dôvodu, že spôsobili nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej a prvostupňového rozhodnutia v zmysle § 250i ods. 3 OSP, pričom v tomto prípade nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a odvolania, nakoľko krajský súd tieto vady preskúmavaných rozhodnutí nechal bez povšimnutia. Z dôvodu zrušenia rozhodnutí správneho orgánu z procesných dôvodov (nezrozumiteľnosť výroku druhostupňového rozhodnutia) sa odvolací súd vecou meritórne nezaoberal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nie je v súlade so zákonom, a keďže súd prvého stupňa žalobu zamietol, odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie správneho orgánu zrušil podľa § 250j ods. 3 OSP pre nepreskúmateľnosť z dôvodu nezrozumiteľnosti jeho výroku a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Podľa ust. § 250j ods. 3 OSP je správny orgán viazaný právnym názorom súdu.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 vety druhej OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a s použitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, nakoľko preskúmavané rozhodnutie žalovanej bolo zrušené z dôvodov, ktoré neboli namietané v žalobe.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný. V Bratislave dňa 13. mája 2009
JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a sudkýň JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Jany Baricovej v právnej veci žalobcu S., s. r. o., zastúpeného JUDr. A. M., advokátom, proti žalovanej Štátnej energetickej inšpekcii Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. j.: 415/2000/2006 zo dňa 10. februára 2006, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5S/13/2006-65 zo dňa 13. februára 2008, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5S/13/2006-65 zo dňa 13. februára 2008 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovanej č. j.: 415/2000/2006 zo dňa 10. februára 2006 z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. j.: 415/2000/2006 zo dňa 10.2.2006 o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Krajského inšpektorátu Štátnej energetickej inšpekcie Košice č. j: 453/1700/2005 zo dňa 18.11.2005, ktorým bola žalobcovi v zmysle § 35 ods. 1 písm. b/ zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike uložená pokuta vo výške 50.000,--Sk za porušenie jeho povinnosti ako odberateľa, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného na vykurovanie a súčasne rozpočítava aj množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody konečnému spotrebiteľovi, spočívajúcej v porušení ustanovenia § 17 ods. 3 písm. b/ zákona č. 657/2004 Z. z. tým, že v kontrolovanom období od 1.1.2005 do 8.6.2005 nezabezpečil overovanie určených meradiel na meranie pretečeného množstva teplej úžitkovej vody spotrebovaným konečným spotrebiteľom. Vyššie uvedeným rozhodnutím žalovaná prvostupňové rozhodnutie potvrdila s tým, že žalobca je povinný uloženú pokutu vo výške 50.000,--Sk uhradiť do piatich dní odo dňa prevzatia rozhodnutia, na účet Štátnej pokladnice Bratislava. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.
2
6Sžo/157/2008
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej z dôvodov uvedených v žalobe a po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovanej i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaná postupovala v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. Mal za to, že v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav a na jeho základe bol žalovanou vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa stotožnil. Podľa názoru krajského súdu sa žalovaná vysporiadala so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní a preskúmavané rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po jeho formálnej stránke. Konštatoval, že z dokazovania vykonaného v správnom konaní vychádzajúc z príslušnej právnej úpravy i zmlúv uzavretých žalobcom o dodávke tepla s dodávateľom E., spol. s r. o. a o výkone správy s vlastníkmi bytov v jednotlivých bytových domoch nepochybne vyplynulo, že žalobca je odberateľom v zmysle § 2 písm. e/ zákona o tepelnej energetike, pretože je právnickou osobou, ktorá množstvo dodaného tepla rozpočítava konečnému spotrebiteľovi. S ohľadom na túto skutočnosť bolo podľa názoru krajského súdu v zmysle § 17 ods. 3 písm. b/ zákona o tepelnej energetike jeho povinnosťou zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel na meranie pretečeného množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom v súlade s osobitným predpisom, ktorým je § 8 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poukázal však na to, že tento odkaz v právnej úprave sa vzťahuje iba na špecifikáciu meradiel, preto zákon o metrológii vo vzťahu k predmetu tohto konania, pokiaľ ide o zodpovednostný vzťah žalobcu ako odberateľa v súvislosti s porušením povinnosti uvedenej v § 17 ods. 3 písm. b/ zákona o tepelnej energetike, nie je možné považovať za relevantný. Rozhodnutie Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR z 20.2.2001 č.X., na ktoré poukazoval žalobca, bolo vydané v súvislosti s kontrolou zameranou na plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 505/1990 Zb. o metrológii (zrušeného zákonom č. 142/2000 Z. z. s účinnosťou od 1.7.2000), a preto názor uvedeného správneho orgánu nie je možné podľa krajského súdu použiť analogicky na prejednávaný prípad. Podľa názoru krajského súdu bolo v konaní pred správnym orgánom jednoznačne preukázané porušenie povinnosti žalobcu ako odberateľa, o čom svedčí najmä protokol o výsledku z kontroly č. 7/020/05 zo dňa 16.6.2005 vykonanej v dňoch 8.6.2005 až 16.6.2005 za obdobie od 1.1.2005 do 8.6.2005, ktorej predmetom bolo plnenie zákonných povinností žalobcu vyplývajúcich z § 17 ods. 3 písm. d/ zákona o tepelnej energetike ako odberateľa, a nie konečného spotrebiteľa, vzhľadom na ktorú skutočnosť sa žalobca nemohol zbaviť právnej zodpovednosti za porušenie povinnosti. Krajský súd považoval za právne irelevantnú námietku žalobcu týkajúcu sa toho, že meradlá teplej úžitkovej vody nie sú jeho majetkom, a preto nemôže robiť overenie vodomerov na svoje náklady bez súhlasu vlastníkov a niesť za to zodpovednosť, k čomu krajský súd uviedol, že predmetná sankcia je sankciou za nesplnenie zákonnej povinnosti zo strany žalobcu ako odberateľa a neviaže sa na porušenie povinnosti konečného spotrebiteľa vyplývajúcej zo znenia ustanovenia § 17 ods. 5 zákona o tepelnej energetike. Krajský súd poukázal na to, že na základe zmlúv o výkone správy bytov jednotlivých bytových domov uzavretých podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov si môže žalobca uplatniť voči vlastníkom bytov v prípade porušenia ich zmluvných povinností regresný nárok. Rovnako za právne irelevantný považoval krajský súd aj argument žalobcu, že súhlas na použitie prostriedkov z fondu prevádzky, opráv a údržby na overenie vodomerov nebol daný bez ohľadu na dôvod. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd žalobu podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") ako nedôvodnú zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1 OSP, v zmysle ktorého neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.
2
6Sžo/157/2008
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil v zmysle § 220 Občianskeho súdneho poriadku a rozhodnutie žalovanej v celom rozsahu zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhol žalobcovi priznať náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Žalobca odvolanie odôvodnil ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP, a teda tým, že krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Krajský súd podľa žalobcu nedostatočným spôsobom vyhodnotil jeho povinnosti ako správcu vyplývajúcich mu zo zákona č. 182/1993 Zb. a zmluvu o výkone správy a svoje rozhodnutie zameral bez vzájomných súvislostí len na vyhodnotenie § 17 ods. 3 písm. b/ zákona o tepelnej energetike. Žalobca mal za to, že krajský súd bol povinný pri vydaní rozhodnutia dôsledne posúdiť vo vzájomných súvislostiach možnosti plnenia povinností žalobcu s prihliadnutím najmä na tú skutočnosť, že zákon o tepelnej energetike nie je v súlade s bytovým zákonom, keď žalobcovi ukladá povinnosť, ktorú svojou činnosťou nevie splniť ani zabezpečiť, môže ju len ovplyvniť. Závery krajského súdu považoval žalobca za nesprávne aj z dôvodu, že vykonávací predpis v zmysle § 17 ods. 6 zákona o tepelnej energetike nebol včas vydaný a neexistovala žiadna právna norma o spôsobe rozúčtovania nákladov tepla a teplej úžitkovej vody, a preto rozhodli vlastníci bytov o spôsobe rozúčtovania v zmluve o výkone správy. Namietal, že podľa článku 2 odsek b/ zmluvy o výkone správy a článku 6 odsek 4 bod b/ zmluvy vodomery musia byť overené, a podľa článku 3 odsek 11 zmluvy vlastníci bytov znášajú náklady na opravu resp. výmenu vodomerov. Žalobca mal za to, že ako správca si povinnosť podľa § 17 ods. 3 písm. b/ zákona o tepelnej energetike splnil tým, že na domových schôdzach na potrebu overenia vodomerov upozornil a tieto náklady navrhol zahrnúť aj do rozpočtu použitia fondu opráv a údržby za rok 2005, avšak vlastníci bytov tento jeho návrh neakceptovali. S ohľadom na uvedené mal žalobca za to, že urobil všetky potrebné opatrenia, ktoré mu umožňuje bytový zákon a zmluva o výkone správy, a preto nemôže niesť právnu zodpovednosť za nesplnenie povinnosti podľa § 17 ods. 3 písm. b/ zákona o tepelnej energetike, preto uloženú pokutu považuje za nezákonnú.
Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku vysporiadal s dôkaznými prostriedkami žalovanej a zistil, že rozhodnutie je po vecnej stránke správne, v súlade so zákonom a platnou právnou úpravou. K odvolacím námietkam uviedol, že nevydanie vykonávacieho právneho predpisu v zmysle § 17 ods. 6 zákona o tepelnej energetike nemalo žiadny vplyv na plnenie si povinností žalobcu ako odberateľa v zmysle § 17 ods. 3 písm. b/ tohto zákona.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal vec preskúmajúc napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce v medziach odvolania (§ 212 ods. 1 OSP s použitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP) na odvolacom pojednávaní nariadenom podľa § 250ja ods. 3 vety druhej OSP a dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej je potrebné zrušiť.
Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že Krajský inšpektorát Štátnej energetickej inšpekcie Košice rozhodnutím č. j.: 453/1700/2005 zo dňa 18.11.2005, ktorým bola žalobcovi v zmysle § 35 ods. 1 písm. b/ zákona č. 657/2004 Z. z. uložená pokuta vo výške 50.000,--Sk za porušenie jej povinnosti ako odberateľa, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného na vykurovanie a súčasne rozpočítava aj množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody konečnému spotrebiteľovi tým, že porušil ustanovenia § 17 ods. 3 písm. b/ zákona č. 657/2004 Z. z. v kontrolovanom období od 1.1.2005 do 8.6.2005 tým, že
2
6Sžo/157/2008
nezabezpečil overovanie určených meradiel na meranie pretečeného množstva teplej úžitkovej vody spotrebovaným konečným spotrebiteľom, tak, že citované prvostupňové rozhodnutie potvrdila s tým, že na základe uvedeného je žalobca povinný uloženú pokutu vo výške 50.000,--Sk uhradiť do piatich dní odo dňa prevzatia tohto rozhodnutia, na účet Štátnej pokladnice Bratislava.
Žalovaná ako druhostupňový správny orgán na odvolanie žalobcu proti vyššie špecifikovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa vydala dňa 10.2.2006 rozhodnutie č. j.: 415/2000/2006, vo výroku ktorého uviedla, že preskúmala v celom rozsahu odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Štátnej energetickej inšpekcie Košice vo veci uloženia pokuty vo výške 50.000,--Sk, a toto rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. potvrdila. Vo výroku zároveň uviedla, že „na základe hore uvedeného je žalobca povinný uloženú pokutu v celkovej výške 50.000,--Sk uhradiť do 5 dní odo dňa prevzatia tohto rozhodnutia na účet Štátnej pokladnice".
Najvyšší súd sa predovšetkým zaoberal otázkou, či výrok rozhodnutia žalovanej, ktorým potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a zároveň uložila povinnosť zaplatiť pokutu 50.000,--Sk do 5 dní odo dňa prevzatia predmetného rozhodnutia, je zrozumiteľný.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť dotknuté.
Podľa § 37 zákona o tepelnej energetike na rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní /správny poriadok/), ak tento zákon neustanovuje inak.
Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy občanov a organizácií a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (§ 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní /správny poriadok/ v znení neskorších predpisov).
Zakotvená zásada zákonnosti vyjadruje požiadavku, aby správne orgány v konaní a pri vydávaní rozhodnutia zachovali procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne, ktoré sa vzťahujú na prejednávanú vec.
Podľa § 46 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1, 2 Správneho poriadku upravujúceho náležitosti rozhodnutia rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
2
6Sžo/157/2008
Správny poriadok odvolacie konanie podrobne neupravuje. Správne konanie od jeho začatia až po rozhodnutie odvolacieho orgánu tvorí jeden celok. Ustanovenia správneho poriadku vzťahujúce sa na vydanie prvostupňového administratívneho rozhodnutia, majú všeobecnú platnosť a vzťahujú sa aj na odvolacie konanie.
Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehote nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný právny predpis.
Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia. Určujú sa v ňom konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Výrok je potrebné odlíšiť od ostatných obsahových náležitostí rozhodnutia. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci, je teda jadrom celého rozhodnutia, preto len výrok je záväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný.
Správny poriadok vo vyššie citovanom ustanovení § 47 obsahuje povinné obsahové náležitosti výroku. Vždy je potrebné uviesť ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Rovnako je nevyhnutné, aby z výroku bolo jasné, kto je adresátom rozhodnutia (účastník konania) a čo sa rozhodnutím zakladá, mení alebo ruší (konkrétne právo alebo povinnosť) resp. autoritatívne potvrdzuje.
Výrok rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu musí - v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku - obsahovať rozhodnutie, či sa prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje a odvolanie zamieta, či sa prvostupňové rozhodnutie mení alebo či sa prvostupňové rozhodnutie zrušuje.
Výrok musí byť formulovaný jasne, stručne a pritom určite, aby účastník konania i orgán, ktorý má rozhodnutie preskúmať, resp. vykonať, mohol bezpečne a bez pochybností poznať výsledok konania. Túto požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu, aby účastník konania mohol jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania.
V konkrétnom prípade žalovaný správny orgán uvedené zásady určitosti a zrozumiteľnosti nerešpektoval.
Výroku rozhodnutia žalovanej, ktorým rozhodla, že preskúmala v celom rozsahu odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu vo veci uloženia pokuty vo výške 50.000,--Sk, rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdila a zároveň rozhodla, že na základe hore uvedeného je žalobca povinný uloženú pokutu v celkovej výške 50.000,--Sk uhradiť do 5 dní odo dňa prevzatia tohto rozhodnutia na účet Štátnej pokladnice, nie je formulovaný dostatočne jasne a určite, pretože o uložení pokuty bolo už raz rozhodnuté prvostupňovým rozhodnutím, čo nebolo namieste zdôrazňovať opätovne vo výroku druhostupňového rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považuje rozhodnutie žalovanej v časti výroku za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.
Bude úlohou správneho orgánu, aby vyššie vytknuté vady v ďalšom konaní odstránil s tým, že sa tiež vysporiada s námietkami žalobcu v odvolaní.
6
2 6Sžo/157/2008
Na uvedené procesné vady rozhodnutí správneho orgánu odvolací súd prihliadol z úradnej moci z dôvodu, že spôsobili nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej a prvostupňového rozhodnutia v zmysle § 250i ods. 3 OSP, pričom v tomto prípade nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a odvolania, nakoľko krajský súd tieto vady preskúmavaných rozhodnutí nechal bez povšimnutia. Z dôvodu zrušenia rozhodnutí správneho orgánu z procesných dôvodov (nezrozumiteľnosť výroku druhostupňového rozhodnutia) sa odvolací súd vecou meritórne nezaoberal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nie je v súlade so zákonom, a keďže súd prvého stupňa žalobu zamietol, odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie správneho orgánu zrušil podľa § 250j ods. 3 OSP pre nepreskúmateľnosť z dôvodu nezrozumiteľnosti jeho výroku a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Podľa ust. § 250j ods. 3 OSP je správny orgán viazaný právnym názorom súdu.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 vety druhej OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a s použitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, nakoľko preskúmavané rozhodnutie žalovanej bolo zrušené z dôvodov, ktoré neboli namietané v žalobe.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný. V Bratislave dňa 13. mája 2009
JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu
nunenko
28.03.15,03:52
Slovenská obchodná inšpekcia
Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave
Prievozská 32, pošt. prieč. 29, 827 99 Bratislava
Číslo : SK/0145/99/2009 Dňa : 04.06.2009
Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), Slovenská obchodná inšpekcia Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, vo veci odvolania účastníka konania – CENTRUM BYT spol. s r.o., Pečnianska 29, 851 01 Bratislava, IČO: 35 871 776, kontrola vykonaná v spoločnosti – CENTRUM BYT, Wolkrova 4, Bratislava, proti rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj, č. P/291/2/2008, zo dňa 07.02.2009, ktorým bola podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložená peňažná pokuta vo výške 1 700 EUR slovom: jedentisícsedemsto eur, pre porušenie § 4 ods. 1 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. d/ vyššie cit. zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku takto
r o z h o d o l :
Slovenská obchodná inšpekcia Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave odvolanie účastníka konania zamieta a rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj č. P/291/2/2008, zo dňa 07.02.2009 potvrdzuje.
O d ô v o d n e n i e :
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len SOI) so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj rozhodnutím uložil účastníkovi konania – CENTRUM BYT spol. s r.o. - peňažnú pokutu vo výške 1 700 €, pre porušenie povinnosti § 4 ods. 1 písm. a/ a § 4 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa.
Inšpektormi SOI bolo pri kontrolách vykonaných dňa 05.06.2008, 11.06.2008, 18.06.2008, 25.06.2008, 26.06.2008, 28.10.2008 a 29.10.2008 v spoločnosti: CENTRUM BYT, Wolkrova 4, Bratislava zistené porušenie povinnosti predávať výrobky v správnom množstve a porušenie povinnosti správne účtovať ceny pri poskytovaní služieb.
Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podal účastník konania odvolanie.
Odvolací orgán podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa ods. 2 ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Preskúmaním veci v odvolacom konaní nebol zistený dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Povinnosťou účastníka konania bolo predávať výrobky v správnom množstve; správne účtovať ceny pri poskytovaní služieb; čo účastník konania porušil.
Inšpektormi SOI bola v dňoch 05.06.2008, 11.06.2008, 18.06.2008, 25.06.2008, 26.06.2008, 28.10.2008 a 29.10.2008 vykonaná kontrola v spoločnosti: CENTRUM BYT, Wolkrova 4, Bratislava zameraná na prešetrenie spotrebiteľského podania č. 150/2/2008. Pri porovnaní množstiev studenej vody (SV) a teplej úžitkovej vody (TÚV) uvádzanými v jednotlivých vyúčtovaniach s podkladmi vyhotovenými pri odpise predmetných vodomerov bolo zistené, že účastník konania niektorým spotrebiteľom naúčtoval vyššie množstvá spotrebovanej SV a TÚV ako boli namerané jednotlivými meračmi. Konkrétne išlo o tieto nedostatky:
Spotreba studenej vody za rok 2005:
Spotrebiteľ Hodnota uvedená v odpise Hodnota uvedená vo vyúčtovaní Rozdiel
Anna T. 5 m3 15 m3 10 m3
Ján B. 0 m3 30 m3 30 m3
Spotreba teplej úžitkovej vody za rok 2005
Spotrebiteľ Hodnota uvedená v odpise Hodnota uvedená vo vyúčtovaní Rozdiel
Ľuboš P. 6 m3 9 m3 3 m3
Peter L. 36 m3 37 m3 1 m3
Dita L. 0 m3 6 m3 6 m3
Karol B. 23 m3 25 m3 2 m3
Ľubica A. 2 m3 3 m3 1 m3
Štefan H. 40 m3 45 m3 5 m3
Hana D. 8 m3 12 m3 4 m3
Jozef G. 18 m3 27 m3 9 m3
Markéta B. 21 m3 22 m3 1 m3
Kontrolou bolo taktiež zistené, že účastník konania rozúčtoval medzi jednotlivých spotrebiteľov obývajúcich bytový dom nachádzajúci sa na Clementisovej ulici, v Trnave za rok 2006 celkom 59 900,-Sk za upratovanie spoločných priestorov. Z tejto sumy bolo upratovačke poskytnutých 56 300,-Sk. Zvyšných 3 600,-Sk je podľa vyjadrenia účastníka konania poplatok správcovi za vzniknuté náklady vedenia upratovačky vo vlastnom stave.
Vo vyúčtovaní za rok 2006 účastník konania uviedol sumu 29 048,-Sk pre 81 bytových jednotiek vedenú ako „ostatné náklady na byt.“ Účastník konania pri kontrole predložil Likvidačný list faktúry č. 91006049 za vyúčtovanie služieb za byt v roku 2005 zo dňa 16.06.2006. Vyúčtovanie bolo vykonané na základe násobku 81 bytových jednotiek a sumou 150,-Sk/merná jednotka (pričom táto nebola ničím podložená) , t.j. 12 150,-Sk.
Ďalej účastník konania predložil Likvidačný list faktúry č. 91007004 za vyúčtovanie služieb za byt v roku 2006 zo dňa 15.02.2007. Vyúčtovanie bolo vykonané na základe násobku 82 (bytových jednotiek + spoločnosť CORA) a sumou 150,-Sk/merná jednotka (táto nebola opäť ničím podložená) t.j. 14 637,-Sk. Za rok 2005 však vo vyúčtovaniach spotrebitelia nemali zahrnutú položku súvisiacu s „ostatnými nákladmi.“
Taktiež bola predložená dohoda o vykonávaní práce pre zamestnanca Miroslava J. pre odpočet bytových vodomerov v sume 8,-Sk/vodomer. V predmetnom objekte bolo odpočítaných 190 ks vodomerov v celkovej sume 1520,-Sk, pričom do položky „ostatné náklady“ bola zahrnutá suma 2 261,-Sk. Podľa vyjadrenia účastníka konania je rozdiel 741,-Sk poplatok za vzniknuté náklady vedenia zamestnanca pre odpis vodomerov vedeného vo vlastnom stave.
Vo vyúčtovaní za rok 2006 je uvedená suma 337,037,-Sk ako odmena zástupcu vlastníkov bytov. Zmluvne dohodnutá odmena zástupcu vlastníkov bola vo výške 25,-Sk za mesiac/byt. Podľa vyjadrenia účastníka konania je rozdiel 37,037,-Sk/rok poplatok správcovi za vzniknuté náklady pre zástupcu vlastníkov vedeného vo vlastnom stave.
Kontrolou bolo zistené, že účtovaním vyššie spomenutých položiek uvedených ako „vzniknuté náklady“ a účtovaním ničím nepodloženej sumy 150,-Sk zahrnutej do položky „ostatné náklady na byt“ účastník konania porušil povinnosť správne účtovať ceny pri poskytovaní služieb.
Za zistené nedostatky, ako predávajúci v zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa v plnom rozsahu zodpovedá účastník konania.
V odvolaní účastník konania neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by účastníka konania zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky.
V podanom odvolaní účastník konania uvádza, že na strane 3 vyúčtovania za rok 2006 sa uvádza, že suma 150,-sk/merná jednotka nie je ničím podložená. V prílohe predkladá kópiu sadzobníka poplatkov s účinnosťou od 01.01.2005 a s účinnosťou 01.01.2007, kde je tento poplatok uvedený. Tieto sadzobníky poplatkov boli vyvesené na viditeľných miestach a boli k nahliadnutiu pre nájomcov resp. vlastníkov bytov. Dňa 01.01.2007 sa spoločnosť stala v zmysle platnej legislatívy povinným platcom DPH.
Uvádza, že vo vyúčtovaní za rok 2006 je v položke „ostatné náklady za byt“ tento poplatok vyúčtovaný aj za rok 2005, nakoľko bol vyfakturovaný až po vykonaní vyúčtovania za uvedené obdobie v 06/2006. Uvádza, že v roku 2005 vo vyúčtovaní spotrebiteľov sa tento poplatok vyúčtoval v zmysle uvedených skutočnosti. Poukazuje na to, že uvedený dom prešiel do jeho správy dňom 01.01.2005.
Vyjadruje sa, že uvedené položky t.j. za upratovanie spoločných priestorov, odpočet bytových vodomerov a odmenu zástupcu vlastníkov vykonali pracovníci, ktorí boli v pracovnom vzťahu k jeho spoločnosti, čím mu vznikli náklady. Tvrdí, že spomenuté služby si vlastníci bytov schválili a v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. ich zabezpečuje správca na účet vlastníkov bytov. Uvádza, že náklady mu vznikajú v súvislosti s vypracovaním pracovnej zmluvy, mzdy, bankových poplatkov a odvodov do sociálnej poisťovne. V prípade zamietnutia odvolania žiada vzhľadom na prebiehajúcu finančnú krízu o zaplatenie uloženej pokuty v splátkach.
K tomu odvolací orgán uvádza, že vo svojom odvolaní účastník konania nepoukazuje na skutočnosti, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky a zistený skutkový stav nepopiera. Skutočnosti uvedené v odvolaní účastníka konania pokladá odvolací orgán za subjektívne. Pre posúdenie celého prípadu je rozhodujúce, že došlo k porušeniu povinnosti uvedenej v zákone o ochrane spotrebiteľa. Pri určovaní výšky postihu bol zohľadnený rozsah následkov protiprávneho konania. Na ostatné okolnosti, ktoré účastník konania uviedol vo svojom odvolaní, odvolací orgán neprihliadal.
Odvolací orgán rovnako ako aj prvostupňový správny orgán vychádzal pri rozhodovaní z platného zákona o ochrane spotrebiteľa. V zmysle § 2 písm. b./ uvedeného zákona je predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby alebo jeho splnomocnenec.
V zmysle § 4 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa je predávajúci povinný predávať výrobky v správnej hmotnosti, miere alebo v správnom množstve a umožniť prekontrolovať si správnosť týchto údajov.
Odvolací správny orgán pokladá za nutné podotknúť, že uvedenú zákonnú povinnosť účastník konania ako správca bytov porušil tým, že účtoval vyššie množstvá studenej a teplej úžitkovej vody. Odvolací orgán poukazuje skutočnosť, že hoci zamestnanec účastníka konania poverený odpisom jednotlivých meračov zabezpečil správne namerané hodnoty meračov, ktoré potvrdili svojím podpisom aj vlastníci bytov, účastník aj napriek tomu účtoval vyššie množstvá spotrebovanej studenej vody a teplej úžitkovej vody ako bola nameraná príslušným meračom, čím došlo k vážnemu poškodeniu spotrebiteľa.
Účastník konania sa dopustil porušenia aj ďalšej zákonnej povinnosti, keď v rozpore so zákonom nesprávne účtoval ceny pri poskytovaní služieb. Správny orgán nemôže prihliadať na cenník poskytovaných služieb nad rámec výkonu správy, predložený účastníkom konania. Správny orgán má za to, že účastník konania počas vykonanej kontroly SOI nepredložil dohodu medzi správcom a vlastníkmi bytov, z ktorej by vyplývala skutočnosť, že účtovanie „vzniknutých nákladov na byt“ ako napríklad: poplatok správcovi za vzniknuté náklady vedenia upratovačky vo výške 3600,-Sk, poplatok za vedenie zamestnanca pre odpis vodomerov vo výške 741,-Sk, poplatok správcovi za vzniknuté náklady pre zástupcu vlastníkov v hodnote 37,037,-Sk sú dohodnuté v zmysle zákona, tzn. uvedené poplatky účtované správcom bytov boli schválené vlastníkmi bytov.
Predložený sadzobník za nadštandardné služby nemôže správny orgán zobrať do úvahy a nazdáva sa, že predloženie uvedeného cenníka bolo účelové. Správny orgán je toho názoru, že sadzobník predložený účastníkom nie je možné posúdiť ako hodnoverný dôkaz dohody vlastníkov a účastníka a to z dôvodu, že správca bytu ho mohol vytvoriť aj dodatočne po vykonanej kontrole SOI a rovnako z neho nevyplýva súhlas vlastníkov bytov so službami nad rámec štandardu.
Správny orgán zdôrazňuje, že uvedeným konaním bol porušený zákon a účastník konania je povinný poznať zákon a zabezpečiť jeho dodržiavanie. Dodáva, že účastník zodpovedá za porušenie zákonnej povinnosti na základe objektívnej zodpovednosti a odvolací orgán nemôže prihliadať na jeho snahu vyviniť sa z porušenia zákonných povinností uvedením subjektívnych dôvodov.
Odvolací orgán trvá na kontrolných zisteniach, uvedených v inšpekčnom zázname zo dňa 05.06.2008, 11.06.2008, 18.06.2008, 25.06.2008, 26.06.2008, 28.10.2008 a 29.10.2008. Za zistené nedostatky zodpovedá účastník konania v plnom rozsahu. Pre postih za zistený skutkový stav je rozhodujúca skutočnosť, že bol porušený zákon.
V odvolaní účastník konania neuvádza žiadne nové skutočnosti, ani dôkazy, ktoré by účastníka konania zbavovali zodpovednosti za nedostatky a mali by vplyv na zmenu vydaného rozhodnutia. Na základe vyššie uvedených skutočnosti pokladá odvolací orgán skutkový stav za spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú. Výšku uloženej pokuty pokladá odvolací orgán za primeranú zistenému skutkovému stavu.
Na základe hore uvedených skutočnosti pokladá odvolací orgán skutkový stav za spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú, správny orgán nezistil v odvolacom konaní dôvod na zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia.
V prípade záujmu o dohodu splácania uloženej pokuty formou splátkového kalendára je potrebné obrátiť sa na odbor vymáhania pohľadávok na Ústrednom inšpektoráte SOI v Bratislave
O výške pokuty rozhoduje inšpektorát SOI, ktorý podľa § 24 ods. 1 zákona za porušenie povinnosti ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 66 387,83 EUR; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 165 969,59 EUR.
Podľa § 24 ods. 5 cit. zákona sa pri určení výšky pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
Pri určení pokuty správny orgán prihliadol na skutočnosť, že účastník konania účtovaním vyšších hodnôt spotrebovanej vody SV a TÚV a nesprávnym účtovaním služieb spôsobil spotrebiteľovi majetkovú ujmu. Následkom protiprávneho konania bolo porušené práva spotrebiteľa chránené zákonom. Správny orgán vzal v danom prípade do úvahy aj čas trvania zisteného protiprávneho stavu. Účastník konania ako predávajúci je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky predaja výrobkov, za dodržiavanie ktorých zodpovedá objektívne, teda bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie.
Účastník konania nesie objektívnu zodpovednosť za zistené nedostatky. Zároveň bolo prihliadnuté aj na to, že účastník konania je povinný dodržiavať podmienky podnikania uvedené v príslušných právnych predpisoch vrátane zákona o ochrane spotrebiteľa od začiatku vykonávania podnikateľskej činnosti. Výšku pokuty považuje odvolací orgán za primeranú k zistenému skutkovému stavu.
Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol presne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci na základe čoho podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku druhostupňový správny orgán odvolanie zamieta ako nedôvodné.
Zároveň upozorňujeme účastníka konania, že pokutu uloženú I. st. rozhodnutím je povinný uhradiť do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia priloženou poštovou poukážkou alebo príkazom na úhradu na účet: Štátna pokladnica, č. ú.: 7000065068, numerický kód-8180, VS-02910208.
Poučenie: Rozhodnutie o odvolaní je konečné a proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V prípade nezaplatenia uloženej pokuty v stanovenej lehote bude jej plnenie vymáhané. Rozhodnutie je preskúmateľné súdom.
Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave
Prievozská 32, pošt. prieč. 29, 827 99 Bratislava
Číslo : SK/0145/99/2009 Dňa : 04.06.2009
Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), Slovenská obchodná inšpekcia Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, vo veci odvolania účastníka konania – CENTRUM BYT spol. s r.o., Pečnianska 29, 851 01 Bratislava, IČO: 35 871 776, kontrola vykonaná v spoločnosti – CENTRUM BYT, Wolkrova 4, Bratislava, proti rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj, č. P/291/2/2008, zo dňa 07.02.2009, ktorým bola podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložená peňažná pokuta vo výške 1 700 EUR slovom: jedentisícsedemsto eur, pre porušenie § 4 ods. 1 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. d/ vyššie cit. zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku takto
r o z h o d o l :
Slovenská obchodná inšpekcia Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave odvolanie účastníka konania zamieta a rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj č. P/291/2/2008, zo dňa 07.02.2009 potvrdzuje.
O d ô v o d n e n i e :
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len SOI) so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj rozhodnutím uložil účastníkovi konania – CENTRUM BYT spol. s r.o. - peňažnú pokutu vo výške 1 700 €, pre porušenie povinnosti § 4 ods. 1 písm. a/ a § 4 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa.
Inšpektormi SOI bolo pri kontrolách vykonaných dňa 05.06.2008, 11.06.2008, 18.06.2008, 25.06.2008, 26.06.2008, 28.10.2008 a 29.10.2008 v spoločnosti: CENTRUM BYT, Wolkrova 4, Bratislava zistené porušenie povinnosti predávať výrobky v správnom množstve a porušenie povinnosti správne účtovať ceny pri poskytovaní služieb.
Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podal účastník konania odvolanie.
Odvolací orgán podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa ods. 2 ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Preskúmaním veci v odvolacom konaní nebol zistený dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Povinnosťou účastníka konania bolo predávať výrobky v správnom množstve; správne účtovať ceny pri poskytovaní služieb; čo účastník konania porušil.
Inšpektormi SOI bola v dňoch 05.06.2008, 11.06.2008, 18.06.2008, 25.06.2008, 26.06.2008, 28.10.2008 a 29.10.2008 vykonaná kontrola v spoločnosti: CENTRUM BYT, Wolkrova 4, Bratislava zameraná na prešetrenie spotrebiteľského podania č. 150/2/2008. Pri porovnaní množstiev studenej vody (SV) a teplej úžitkovej vody (TÚV) uvádzanými v jednotlivých vyúčtovaniach s podkladmi vyhotovenými pri odpise predmetných vodomerov bolo zistené, že účastník konania niektorým spotrebiteľom naúčtoval vyššie množstvá spotrebovanej SV a TÚV ako boli namerané jednotlivými meračmi. Konkrétne išlo o tieto nedostatky:
Spotreba studenej vody za rok 2005:
Spotrebiteľ Hodnota uvedená v odpise Hodnota uvedená vo vyúčtovaní Rozdiel
Anna T. 5 m3 15 m3 10 m3
Ján B. 0 m3 30 m3 30 m3
Spotreba teplej úžitkovej vody za rok 2005
Spotrebiteľ Hodnota uvedená v odpise Hodnota uvedená vo vyúčtovaní Rozdiel
Ľuboš P. 6 m3 9 m3 3 m3
Peter L. 36 m3 37 m3 1 m3
Dita L. 0 m3 6 m3 6 m3
Karol B. 23 m3 25 m3 2 m3
Ľubica A. 2 m3 3 m3 1 m3
Štefan H. 40 m3 45 m3 5 m3
Hana D. 8 m3 12 m3 4 m3
Jozef G. 18 m3 27 m3 9 m3
Markéta B. 21 m3 22 m3 1 m3
Kontrolou bolo taktiež zistené, že účastník konania rozúčtoval medzi jednotlivých spotrebiteľov obývajúcich bytový dom nachádzajúci sa na Clementisovej ulici, v Trnave za rok 2006 celkom 59 900,-Sk za upratovanie spoločných priestorov. Z tejto sumy bolo upratovačke poskytnutých 56 300,-Sk. Zvyšných 3 600,-Sk je podľa vyjadrenia účastníka konania poplatok správcovi za vzniknuté náklady vedenia upratovačky vo vlastnom stave.
Vo vyúčtovaní za rok 2006 účastník konania uviedol sumu 29 048,-Sk pre 81 bytových jednotiek vedenú ako „ostatné náklady na byt.“ Účastník konania pri kontrole predložil Likvidačný list faktúry č. 91006049 za vyúčtovanie služieb za byt v roku 2005 zo dňa 16.06.2006. Vyúčtovanie bolo vykonané na základe násobku 81 bytových jednotiek a sumou 150,-Sk/merná jednotka (pričom táto nebola ničím podložená) , t.j. 12 150,-Sk.
Ďalej účastník konania predložil Likvidačný list faktúry č. 91007004 za vyúčtovanie služieb za byt v roku 2006 zo dňa 15.02.2007. Vyúčtovanie bolo vykonané na základe násobku 82 (bytových jednotiek + spoločnosť CORA) a sumou 150,-Sk/merná jednotka (táto nebola opäť ničím podložená) t.j. 14 637,-Sk. Za rok 2005 však vo vyúčtovaniach spotrebitelia nemali zahrnutú položku súvisiacu s „ostatnými nákladmi.“
Taktiež bola predložená dohoda o vykonávaní práce pre zamestnanca Miroslava J. pre odpočet bytových vodomerov v sume 8,-Sk/vodomer. V predmetnom objekte bolo odpočítaných 190 ks vodomerov v celkovej sume 1520,-Sk, pričom do položky „ostatné náklady“ bola zahrnutá suma 2 261,-Sk. Podľa vyjadrenia účastníka konania je rozdiel 741,-Sk poplatok za vzniknuté náklady vedenia zamestnanca pre odpis vodomerov vedeného vo vlastnom stave.
Vo vyúčtovaní za rok 2006 je uvedená suma 337,037,-Sk ako odmena zástupcu vlastníkov bytov. Zmluvne dohodnutá odmena zástupcu vlastníkov bola vo výške 25,-Sk za mesiac/byt. Podľa vyjadrenia účastníka konania je rozdiel 37,037,-Sk/rok poplatok správcovi za vzniknuté náklady pre zástupcu vlastníkov vedeného vo vlastnom stave.
Kontrolou bolo zistené, že účtovaním vyššie spomenutých položiek uvedených ako „vzniknuté náklady“ a účtovaním ničím nepodloženej sumy 150,-Sk zahrnutej do položky „ostatné náklady na byt“ účastník konania porušil povinnosť správne účtovať ceny pri poskytovaní služieb.
Za zistené nedostatky, ako predávajúci v zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa v plnom rozsahu zodpovedá účastník konania.
V odvolaní účastník konania neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by účastníka konania zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky.
V podanom odvolaní účastník konania uvádza, že na strane 3 vyúčtovania za rok 2006 sa uvádza, že suma 150,-sk/merná jednotka nie je ničím podložená. V prílohe predkladá kópiu sadzobníka poplatkov s účinnosťou od 01.01.2005 a s účinnosťou 01.01.2007, kde je tento poplatok uvedený. Tieto sadzobníky poplatkov boli vyvesené na viditeľných miestach a boli k nahliadnutiu pre nájomcov resp. vlastníkov bytov. Dňa 01.01.2007 sa spoločnosť stala v zmysle platnej legislatívy povinným platcom DPH.
Uvádza, že vo vyúčtovaní za rok 2006 je v položke „ostatné náklady za byt“ tento poplatok vyúčtovaný aj za rok 2005, nakoľko bol vyfakturovaný až po vykonaní vyúčtovania za uvedené obdobie v 06/2006. Uvádza, že v roku 2005 vo vyúčtovaní spotrebiteľov sa tento poplatok vyúčtoval v zmysle uvedených skutočnosti. Poukazuje na to, že uvedený dom prešiel do jeho správy dňom 01.01.2005.
Vyjadruje sa, že uvedené položky t.j. za upratovanie spoločných priestorov, odpočet bytových vodomerov a odmenu zástupcu vlastníkov vykonali pracovníci, ktorí boli v pracovnom vzťahu k jeho spoločnosti, čím mu vznikli náklady. Tvrdí, že spomenuté služby si vlastníci bytov schválili a v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. ich zabezpečuje správca na účet vlastníkov bytov. Uvádza, že náklady mu vznikajú v súvislosti s vypracovaním pracovnej zmluvy, mzdy, bankových poplatkov a odvodov do sociálnej poisťovne. V prípade zamietnutia odvolania žiada vzhľadom na prebiehajúcu finančnú krízu o zaplatenie uloženej pokuty v splátkach.
K tomu odvolací orgán uvádza, že vo svojom odvolaní účastník konania nepoukazuje na skutočnosti, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky a zistený skutkový stav nepopiera. Skutočnosti uvedené v odvolaní účastníka konania pokladá odvolací orgán za subjektívne. Pre posúdenie celého prípadu je rozhodujúce, že došlo k porušeniu povinnosti uvedenej v zákone o ochrane spotrebiteľa. Pri určovaní výšky postihu bol zohľadnený rozsah následkov protiprávneho konania. Na ostatné okolnosti, ktoré účastník konania uviedol vo svojom odvolaní, odvolací orgán neprihliadal.
Odvolací orgán rovnako ako aj prvostupňový správny orgán vychádzal pri rozhodovaní z platného zákona o ochrane spotrebiteľa. V zmysle § 2 písm. b./ uvedeného zákona je predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby alebo jeho splnomocnenec.
V zmysle § 4 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa je predávajúci povinný predávať výrobky v správnej hmotnosti, miere alebo v správnom množstve a umožniť prekontrolovať si správnosť týchto údajov.
Odvolací správny orgán pokladá za nutné podotknúť, že uvedenú zákonnú povinnosť účastník konania ako správca bytov porušil tým, že účtoval vyššie množstvá studenej a teplej úžitkovej vody. Odvolací orgán poukazuje skutočnosť, že hoci zamestnanec účastníka konania poverený odpisom jednotlivých meračov zabezpečil správne namerané hodnoty meračov, ktoré potvrdili svojím podpisom aj vlastníci bytov, účastník aj napriek tomu účtoval vyššie množstvá spotrebovanej studenej vody a teplej úžitkovej vody ako bola nameraná príslušným meračom, čím došlo k vážnemu poškodeniu spotrebiteľa.
Účastník konania sa dopustil porušenia aj ďalšej zákonnej povinnosti, keď v rozpore so zákonom nesprávne účtoval ceny pri poskytovaní služieb. Správny orgán nemôže prihliadať na cenník poskytovaných služieb nad rámec výkonu správy, predložený účastníkom konania. Správny orgán má za to, že účastník konania počas vykonanej kontroly SOI nepredložil dohodu medzi správcom a vlastníkmi bytov, z ktorej by vyplývala skutočnosť, že účtovanie „vzniknutých nákladov na byt“ ako napríklad: poplatok správcovi za vzniknuté náklady vedenia upratovačky vo výške 3600,-Sk, poplatok za vedenie zamestnanca pre odpis vodomerov vo výške 741,-Sk, poplatok správcovi za vzniknuté náklady pre zástupcu vlastníkov v hodnote 37,037,-Sk sú dohodnuté v zmysle zákona, tzn. uvedené poplatky účtované správcom bytov boli schválené vlastníkmi bytov.
Predložený sadzobník za nadštandardné služby nemôže správny orgán zobrať do úvahy a nazdáva sa, že predloženie uvedeného cenníka bolo účelové. Správny orgán je toho názoru, že sadzobník predložený účastníkom nie je možné posúdiť ako hodnoverný dôkaz dohody vlastníkov a účastníka a to z dôvodu, že správca bytu ho mohol vytvoriť aj dodatočne po vykonanej kontrole SOI a rovnako z neho nevyplýva súhlas vlastníkov bytov so službami nad rámec štandardu.
Správny orgán zdôrazňuje, že uvedeným konaním bol porušený zákon a účastník konania je povinný poznať zákon a zabezpečiť jeho dodržiavanie. Dodáva, že účastník zodpovedá za porušenie zákonnej povinnosti na základe objektívnej zodpovednosti a odvolací orgán nemôže prihliadať na jeho snahu vyviniť sa z porušenia zákonných povinností uvedením subjektívnych dôvodov.
Odvolací orgán trvá na kontrolných zisteniach, uvedených v inšpekčnom zázname zo dňa 05.06.2008, 11.06.2008, 18.06.2008, 25.06.2008, 26.06.2008, 28.10.2008 a 29.10.2008. Za zistené nedostatky zodpovedá účastník konania v plnom rozsahu. Pre postih za zistený skutkový stav je rozhodujúca skutočnosť, že bol porušený zákon.
V odvolaní účastník konania neuvádza žiadne nové skutočnosti, ani dôkazy, ktoré by účastníka konania zbavovali zodpovednosti za nedostatky a mali by vplyv na zmenu vydaného rozhodnutia. Na základe vyššie uvedených skutočnosti pokladá odvolací orgán skutkový stav za spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú. Výšku uloženej pokuty pokladá odvolací orgán za primeranú zistenému skutkovému stavu.
Na základe hore uvedených skutočnosti pokladá odvolací orgán skutkový stav za spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú, správny orgán nezistil v odvolacom konaní dôvod na zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia.
V prípade záujmu o dohodu splácania uloženej pokuty formou splátkového kalendára je potrebné obrátiť sa na odbor vymáhania pohľadávok na Ústrednom inšpektoráte SOI v Bratislave
O výške pokuty rozhoduje inšpektorát SOI, ktorý podľa § 24 ods. 1 zákona za porušenie povinnosti ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 66 387,83 EUR; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 165 969,59 EUR.
Podľa § 24 ods. 5 cit. zákona sa pri určení výšky pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
Pri určení pokuty správny orgán prihliadol na skutočnosť, že účastník konania účtovaním vyšších hodnôt spotrebovanej vody SV a TÚV a nesprávnym účtovaním služieb spôsobil spotrebiteľovi majetkovú ujmu. Následkom protiprávneho konania bolo porušené práva spotrebiteľa chránené zákonom. Správny orgán vzal v danom prípade do úvahy aj čas trvania zisteného protiprávneho stavu. Účastník konania ako predávajúci je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky predaja výrobkov, za dodržiavanie ktorých zodpovedá objektívne, teda bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie.
Účastník konania nesie objektívnu zodpovednosť za zistené nedostatky. Zároveň bolo prihliadnuté aj na to, že účastník konania je povinný dodržiavať podmienky podnikania uvedené v príslušných právnych predpisoch vrátane zákona o ochrane spotrebiteľa od začiatku vykonávania podnikateľskej činnosti. Výšku pokuty považuje odvolací orgán za primeranú k zistenému skutkovému stavu.
Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol presne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci na základe čoho podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku druhostupňový správny orgán odvolanie zamieta ako nedôvodné.
Zároveň upozorňujeme účastníka konania, že pokutu uloženú I. st. rozhodnutím je povinný uhradiť do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia priloženou poštovou poukážkou alebo príkazom na úhradu na účet: Štátna pokladnica, č. ú.: 7000065068, numerický kód-8180, VS-02910208.
Poučenie: Rozhodnutie o odvolaní je konečné a proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V prípade nezaplatenia uloženej pokuty v stanovenej lehote bude jej plnenie vymáhané. Rozhodnutie je preskúmateľné súdom.
nunenko
28.03.15,04:05
Slovenská obchodná inšpekcia
Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave
Prievozská 32, pošt. prieč. 29, 827 99 Bratislava
Číslo : SK/0152/99/2009 Dňa : 03.06.2009
Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), Slovenská obchodná inšpekcia Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, vo veci odvolania účastníka konania – Okresné stavebné bytové družstvo, Dlhá 4, 950 50 Nitra, IČO: 36 526 029, kontrola vykonaná v prevádzke Okresné stavebné bytové družstvo, Dlhá 4, Nitra, proti rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj, č. P/0315/04/08, zo dňa 11.02.2009, ktorým bola podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložená peňažná pokuta vo výške 1 000 EUR slovom: jedentisíc eur, pre porušenie § 4 ods. 1 písm. d/ vyššie cit. zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku takto
r o z h o d o l :
Slovenská obchodná inšpekcia Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave odvolanie účastníka konania zamieta a rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj č. P/0315/04/08, zo dňa 11.02.2009 potvrdzuje.
O d ô v o d n e n i e :
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len SOI) v Nitre pre Nitriansky kraj rozhodnutím uložil účastníkovi konania – Okresné stavebné bytové družstvo - peňažnú pokutu vo výške 1 000 €, pre porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 4 ods. 1 písm. d) vyššie cit. zákona o ochrane spotrebiteľa. Inšpektormi SOI bolo pri kontrole vykonanej dňa 13.03.2008 v Okresnom stavebnom bytovom družstve, Dlhá 4, Nitra, zistené, že účastník konania v koncoročnom vyúčtovaní za roky 2005 a 2006 predražil nedoplatky za oba roky v neprospech spotrebiteľa.
Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podal účastník konania odvolanie.
Odvolací orgán podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa ods. 2 ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Preskúmaním veci v odvolacom konaní nebol zistený dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Povinnosťou účastníka konania bolo správne účtovať ceny pri poskytovaní služieb, čo porušil.
Inšpektormi SOI bolo presne a spoľahlivo zistené, že v koncoročnom vyúčtovaní za rok 2005 v prípade spotrebiteľa pána P. došlo k nesprávnemu účtovaniu nedoplatku o sumu 388,-- Sk v neprospech spotrebiteľa. Taktiež v koncoročnom vyúčtovaní za rok 2006 bol spotrebiteľovi pánovi P. nesprávne účtovaný nedoplatok a to o sumu 437,-- Sk v jeho neprospech. Výpočty, na základe ktorých dospel prvostupňový správny orgán k sumám, o ktoré bola navýšená výška nedoplatku, sú uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. K rozdielu v prípade oboch koncoročných vyúčtovaní došlo z dôvodu, že spoločnosť v obidvoch prípadoch odúčtovala v mesiaci december v prospech mesiaca január nasledujúceho roku predpísanú platbu platnú k 1.1. nasledujúceho kalendárneho roku a nie sumu, ktorú skutočne uhradil spotrebiteľ na mesiac január nasledujúceho roku.
Za zistený nedostatok Okresné stavebné bytové družstvo ako predávajúci v zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa v plnom rozsahu zodpovedá.
V odvolaní účastník konania neuviedol také skutočnosti a ani dôkazy, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky.
Vo svojom odvolaní spoločnosť uviedla, že podstata problému spočíva vo výške sumy odúčtovanej v mesiaci decembri z platieb užívateľ a v prospech mesiaca január nasledujúceho kalendárneho roka. Užívateľovi bola odúčtovaná z platieb bežného roka v decembri čiastka vo výške zálohovaného predpisu platného k 01.01. nasledujúceho kalendárneho roka a nie suma zaplatená v mesiaci december. V konkrétnom prípade užívateľ uhradil v mesiaci december nižšiu sumu, ako mal predpísanú v zálohovanom predpise, čím mu odúčtovaním sumy vo výške zálohovaného predpisu vznikol nedoplatok a správca v zmysle rozhodnutia pochybil. Je veľa prípadov, v ktorých užívateľ v posledný kalendárny mesiac vyrovná dlh voči zálohovanému predpisu úhradou niekoľkonásobne vyššou ako je výška zálohovaného predpisu, čím by mu pri metodike odúčtovania celej platby uhradenej v decembri v prospech nasledujúceho mesiaca vznikol nedoplatok vo vyúčtovaní vo výške jeho celej decembrovej platby. Ďalšie prípady úhrad sú také, keď užívateľ uhradí zálohové platby vo výške
3-4 mesačných záloh vopred, teda v posledný kalendárny mesiac priama úhrada nie je a v zmysle metodiky odúčtovania by správca nedoúčtoval za mesiac december žiadnu platbu a užívateľovi by vznikol nedoplatok vo výške zálohovaného predpisu a to i napriek skutočnosti, že mal úhrady vopred vyrovnané. Vzhľadom na množstvo spravovaných bytových jednotiek nie je možné individuálne selektovať platby tak, aby sa odúčtovalo užívateľovi menej ako je výška zálohovaného predpisu a užívateľovi, ktorý uhradí viac za účelom dorovnania platieb bežného roka len výška zálohovaného predpisu. Spoločnosť sa domnieva, že odúčtovaním sumy vo výške zálohovaného predpisu v mesiaci december hospodári s majetkom vlastníkov s odbornou starostlivosťou a vykonáva práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov podľa zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov.
K tomu uvádzame, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého konania správneho orgánu, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia, odvolací správny orgán nezistil pochybenie, ktoré by malo za následok nedostatočne zistenie skutkového stavu veci, príp. nesprávne právne posúdenie celého prípadu.
Odvolací správny orgán po oboznámení sa s obsahom podaného odvolania vyhodnotil skutočnosti uvedené účastníkom konania v tomto odvolaní ako neopodstatnené a nemajúce vplyv na skutkové zistenia, ako aj na zodpovednosť spoločnosti za porušenie § 4 ods. 1
písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa. Vo svojom odvolaní účastník konania popísal dôvody vzniku stavu, ktorý správny orgán posúdil ako porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa. Poukázal aj na rôzne spôsoby úhrady platieb zo strany užívateľov, pri ktorých by nemohol byť realizovaný spôsob odúčtovania, na ktorý poukázal správny orgán, lebo inak by vznikali spotrebiteľom nedoplatky napriek skutočnosti, že by mali úhrady vopred vyrovnané. Individuálne selektovanie platieb vzhľadom na počet spravovaných bytových jednotiek by nebolo možné. V súvislosti s argumentmi účastníka konania považujeme za potrebné poukázať na skutočnosť, že vyúčtovanie má byť rozdielom medzi skutočnými nákladmi a skutočne uhradenými zálohovanými platbami, čo potvrdzuje aj vyjadrenie Ministerstva financií SR zo dňa 08.09.1994, ktoré použil prvostupňový správny orgán aj pri posudzovaní predmetného prípadu. Tým, že spotrebiteľovi v koncových vyúčtovaniach za rok 2005 a 2006 bola odúčtovaná z platieb na december čiastka vo výške zálohového predpisu v prospech mesiaca január nasledujúceho kalendárneho roka, účastník konania umelo navýšil výšku nedoplatkov za príslušné roky.
Zastávame názor, že rešpektovanie vyššie uvedenej požiadavky by nemalo byť problematické a hlavne by nemalo poškodzovať spotrebiteľov ani v prípadoch, na ktoré poukázal samotný účastník konania vo svojom odvolaní. Zdôrazňujeme tiež, že Slovenská obchodná inšpekcia v danom prípade preverila dodržanie povinností účastníka konania vyplývajúcich zo zákona o ochrane spotrebiteľa, spôsob, akým samotný účastník konania zabezpečí, aby do budúcnosti plne rešpektoval aj povinnosť vyplývajúcu z § 4 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa a to v prípade všetkých spotrebiteľov, je na zvážení a rozhodnutí samotného účastníka konania.
Zákon o ochrane spotrebiteľa ukladá sankcionovať každé zistené porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona o ochrane spotrebiteľa a to bez ohľadu, že ide o prvé porušenie zákona. Výšku uloženej pokuty pokladáme za primeranú zistenému skutkovému stavu, predovšetkým povahe zisteného porušenia zákona a rozsahu porušenia.
Na základe hore uvedených skutočností pokladáme skutkový stav za spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú a preto sme nezistili v odvolacom konaní dôvod na zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia.
O výške pokuty rozhoduje inšpektorát SOI, ktorý § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, uloží predávajúcemu za porušenie povinností ustanovených v tomto zákone pokutu až do výšky 66 387,83 EUR. Uloženú pokutu považujeme za primeranú zistenému skutkovému stavu.
Podľa § 24 ods. 5 citovaného zákona sa pri určení výšky pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. Pri určení výšky postihu bolo prihliadnuté na charakter zisteného porušenia zákona, ktoré spočívalo v nesprávnom účtovaní pri koncoročných vyúčtovaniach za roky 2005 a 2006 v položke nedoplatok, ktorý bol za rok 2005 predražený o 388,-- Sk v neprospech spotrebiteľa a za rok 2006 predražený o 437,-- Sk v neprospech spotrebiteľa. Zohľadnená bola skutočnosť, že vytknuté porušenie zákona bolo zistené v prípade
1 spotrebiteľa. Samotná položka nedoplatok a jej výška je pritom dôležitá pri určovaní výšky sankcií v prípade, ak si spotrebiteľ riadne nesplní svoje povinnosti súvisiace s úhradou platieb za užívanie bytu. Spôsob, akým postupoval účastník konania pri vyhotovovaní koncoročného vyúčtovania v prípade dotknutého spotrebiteľa, môže navyše sťažiť a zneprehľadniť kontrolu uskutočneného vyúčtovania zo strany samotného spotrebiteľa, na čo aj poukázal vo svojom podnete. Účastník konania ako predávajúci je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky predaja výrobkov, za dodržiavanie ktorých zodpovedá objektívne, teda bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie.
Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol presne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci na základe čoho podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie zamietame ako nedôvodné.
Zároveň upozorňujeme účastníka konania, že pokutu uloženú I. st. rozhodnutím je povinný uhradiť do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia priloženou poštovou poukážkou alebo príkazom na úhradu na účet: Štátna pokladnica, č. ú.: 7000065068, numerický kód-8180, VS-03150408.
Poučenie: Rozhodnutie o odvolaní je konečné a proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V prípade nezaplatenia uloženej pokuty v stanovenej lehote bude jej plnenie vymáhané. Rozhodnutie je preskúmateľné súdom
Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave
Prievozská 32, pošt. prieč. 29, 827 99 Bratislava
Číslo : SK/0152/99/2009 Dňa : 03.06.2009
Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), Slovenská obchodná inšpekcia Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, vo veci odvolania účastníka konania – Okresné stavebné bytové družstvo, Dlhá 4, 950 50 Nitra, IČO: 36 526 029, kontrola vykonaná v prevádzke Okresné stavebné bytové družstvo, Dlhá 4, Nitra, proti rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj, č. P/0315/04/08, zo dňa 11.02.2009, ktorým bola podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložená peňažná pokuta vo výške 1 000 EUR slovom: jedentisíc eur, pre porušenie § 4 ods. 1 písm. d/ vyššie cit. zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku takto
r o z h o d o l :
Slovenská obchodná inšpekcia Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave odvolanie účastníka konania zamieta a rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj č. P/0315/04/08, zo dňa 11.02.2009 potvrdzuje.
O d ô v o d n e n i e :
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len SOI) v Nitre pre Nitriansky kraj rozhodnutím uložil účastníkovi konania – Okresné stavebné bytové družstvo - peňažnú pokutu vo výške 1 000 €, pre porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 4 ods. 1 písm. d) vyššie cit. zákona o ochrane spotrebiteľa. Inšpektormi SOI bolo pri kontrole vykonanej dňa 13.03.2008 v Okresnom stavebnom bytovom družstve, Dlhá 4, Nitra, zistené, že účastník konania v koncoročnom vyúčtovaní za roky 2005 a 2006 predražil nedoplatky za oba roky v neprospech spotrebiteľa.
Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podal účastník konania odvolanie.
Odvolací orgán podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa ods. 2 ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Preskúmaním veci v odvolacom konaní nebol zistený dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Povinnosťou účastníka konania bolo správne účtovať ceny pri poskytovaní služieb, čo porušil.
Inšpektormi SOI bolo presne a spoľahlivo zistené, že v koncoročnom vyúčtovaní za rok 2005 v prípade spotrebiteľa pána P. došlo k nesprávnemu účtovaniu nedoplatku o sumu 388,-- Sk v neprospech spotrebiteľa. Taktiež v koncoročnom vyúčtovaní za rok 2006 bol spotrebiteľovi pánovi P. nesprávne účtovaný nedoplatok a to o sumu 437,-- Sk v jeho neprospech. Výpočty, na základe ktorých dospel prvostupňový správny orgán k sumám, o ktoré bola navýšená výška nedoplatku, sú uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. K rozdielu v prípade oboch koncoročných vyúčtovaní došlo z dôvodu, že spoločnosť v obidvoch prípadoch odúčtovala v mesiaci december v prospech mesiaca január nasledujúceho roku predpísanú platbu platnú k 1.1. nasledujúceho kalendárneho roku a nie sumu, ktorú skutočne uhradil spotrebiteľ na mesiac január nasledujúceho roku.
Za zistený nedostatok Okresné stavebné bytové družstvo ako predávajúci v zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa v plnom rozsahu zodpovedá.
V odvolaní účastník konania neuviedol také skutočnosti a ani dôkazy, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky.
Vo svojom odvolaní spoločnosť uviedla, že podstata problému spočíva vo výške sumy odúčtovanej v mesiaci decembri z platieb užívateľ a v prospech mesiaca január nasledujúceho kalendárneho roka. Užívateľovi bola odúčtovaná z platieb bežného roka v decembri čiastka vo výške zálohovaného predpisu platného k 01.01. nasledujúceho kalendárneho roka a nie suma zaplatená v mesiaci december. V konkrétnom prípade užívateľ uhradil v mesiaci december nižšiu sumu, ako mal predpísanú v zálohovanom predpise, čím mu odúčtovaním sumy vo výške zálohovaného predpisu vznikol nedoplatok a správca v zmysle rozhodnutia pochybil. Je veľa prípadov, v ktorých užívateľ v posledný kalendárny mesiac vyrovná dlh voči zálohovanému predpisu úhradou niekoľkonásobne vyššou ako je výška zálohovaného predpisu, čím by mu pri metodike odúčtovania celej platby uhradenej v decembri v prospech nasledujúceho mesiaca vznikol nedoplatok vo vyúčtovaní vo výške jeho celej decembrovej platby. Ďalšie prípady úhrad sú také, keď užívateľ uhradí zálohové platby vo výške
3-4 mesačných záloh vopred, teda v posledný kalendárny mesiac priama úhrada nie je a v zmysle metodiky odúčtovania by správca nedoúčtoval za mesiac december žiadnu platbu a užívateľovi by vznikol nedoplatok vo výške zálohovaného predpisu a to i napriek skutočnosti, že mal úhrady vopred vyrovnané. Vzhľadom na množstvo spravovaných bytových jednotiek nie je možné individuálne selektovať platby tak, aby sa odúčtovalo užívateľovi menej ako je výška zálohovaného predpisu a užívateľovi, ktorý uhradí viac za účelom dorovnania platieb bežného roka len výška zálohovaného predpisu. Spoločnosť sa domnieva, že odúčtovaním sumy vo výške zálohovaného predpisu v mesiaci december hospodári s majetkom vlastníkov s odbornou starostlivosťou a vykonáva práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov podľa zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov.
K tomu uvádzame, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého konania správneho orgánu, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia, odvolací správny orgán nezistil pochybenie, ktoré by malo za následok nedostatočne zistenie skutkového stavu veci, príp. nesprávne právne posúdenie celého prípadu.
Odvolací správny orgán po oboznámení sa s obsahom podaného odvolania vyhodnotil skutočnosti uvedené účastníkom konania v tomto odvolaní ako neopodstatnené a nemajúce vplyv na skutkové zistenia, ako aj na zodpovednosť spoločnosti za porušenie § 4 ods. 1
písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa. Vo svojom odvolaní účastník konania popísal dôvody vzniku stavu, ktorý správny orgán posúdil ako porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa. Poukázal aj na rôzne spôsoby úhrady platieb zo strany užívateľov, pri ktorých by nemohol byť realizovaný spôsob odúčtovania, na ktorý poukázal správny orgán, lebo inak by vznikali spotrebiteľom nedoplatky napriek skutočnosti, že by mali úhrady vopred vyrovnané. Individuálne selektovanie platieb vzhľadom na počet spravovaných bytových jednotiek by nebolo možné. V súvislosti s argumentmi účastníka konania považujeme za potrebné poukázať na skutočnosť, že vyúčtovanie má byť rozdielom medzi skutočnými nákladmi a skutočne uhradenými zálohovanými platbami, čo potvrdzuje aj vyjadrenie Ministerstva financií SR zo dňa 08.09.1994, ktoré použil prvostupňový správny orgán aj pri posudzovaní predmetného prípadu. Tým, že spotrebiteľovi v koncových vyúčtovaniach za rok 2005 a 2006 bola odúčtovaná z platieb na december čiastka vo výške zálohového predpisu v prospech mesiaca január nasledujúceho kalendárneho roka, účastník konania umelo navýšil výšku nedoplatkov za príslušné roky.
Zastávame názor, že rešpektovanie vyššie uvedenej požiadavky by nemalo byť problematické a hlavne by nemalo poškodzovať spotrebiteľov ani v prípadoch, na ktoré poukázal samotný účastník konania vo svojom odvolaní. Zdôrazňujeme tiež, že Slovenská obchodná inšpekcia v danom prípade preverila dodržanie povinností účastníka konania vyplývajúcich zo zákona o ochrane spotrebiteľa, spôsob, akým samotný účastník konania zabezpečí, aby do budúcnosti plne rešpektoval aj povinnosť vyplývajúcu z § 4 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa a to v prípade všetkých spotrebiteľov, je na zvážení a rozhodnutí samotného účastníka konania.
Zákon o ochrane spotrebiteľa ukladá sankcionovať každé zistené porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona o ochrane spotrebiteľa a to bez ohľadu, že ide o prvé porušenie zákona. Výšku uloženej pokuty pokladáme za primeranú zistenému skutkovému stavu, predovšetkým povahe zisteného porušenia zákona a rozsahu porušenia.
Na základe hore uvedených skutočností pokladáme skutkový stav za spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú a preto sme nezistili v odvolacom konaní dôvod na zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia.
O výške pokuty rozhoduje inšpektorát SOI, ktorý § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, uloží predávajúcemu za porušenie povinností ustanovených v tomto zákone pokutu až do výšky 66 387,83 EUR. Uloženú pokutu považujeme za primeranú zistenému skutkovému stavu.
Podľa § 24 ods. 5 citovaného zákona sa pri určení výšky pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. Pri určení výšky postihu bolo prihliadnuté na charakter zisteného porušenia zákona, ktoré spočívalo v nesprávnom účtovaní pri koncoročných vyúčtovaniach za roky 2005 a 2006 v položke nedoplatok, ktorý bol za rok 2005 predražený o 388,-- Sk v neprospech spotrebiteľa a za rok 2006 predražený o 437,-- Sk v neprospech spotrebiteľa. Zohľadnená bola skutočnosť, že vytknuté porušenie zákona bolo zistené v prípade
1 spotrebiteľa. Samotná položka nedoplatok a jej výška je pritom dôležitá pri určovaní výšky sankcií v prípade, ak si spotrebiteľ riadne nesplní svoje povinnosti súvisiace s úhradou platieb za užívanie bytu. Spôsob, akým postupoval účastník konania pri vyhotovovaní koncoročného vyúčtovania v prípade dotknutého spotrebiteľa, môže navyše sťažiť a zneprehľadniť kontrolu uskutočneného vyúčtovania zo strany samotného spotrebiteľa, na čo aj poukázal vo svojom podnete. Účastník konania ako predávajúci je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky predaja výrobkov, za dodržiavanie ktorých zodpovedá objektívne, teda bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie.
Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol presne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci na základe čoho podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie zamietame ako nedôvodné.
Zároveň upozorňujeme účastníka konania, že pokutu uloženú I. st. rozhodnutím je povinný uhradiť do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia priloženou poštovou poukážkou alebo príkazom na úhradu na účet: Štátna pokladnica, č. ú.: 7000065068, numerický kód-8180, VS-03150408.
Poučenie: Rozhodnutie o odvolaní je konečné a proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V prípade nezaplatenia uloženej pokuty v stanovenej lehote bude jej plnenie vymáhané. Rozhodnutie je preskúmateľné súdom
nunenko
28.03.15,06:45
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: BYTOVÉ DRUŽSTVO PREŠOV, IČO: 173665, so sídlom Prešov, Bajkalská č. 32, zastúpeného JUDr. Jolanou Karabinošovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Konštantínova č. 3, proti žalovanému: LONLER, s.r.o., IČO: 36454729, so sídlom v Sabinove, Nezábudova č. 31, zastúpeného advokátom JUDr. Marekom Sahuľom so sídlom v Prešove, Hlavná č. 111, o zaplatenie 1.774,87 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 1.12.2010, č.k. 12C 257/09-99 jednohlasne takto
I. P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých vyhovujúcich výrokoch s výnimkou výroku o zmluvnej pokute.
II. M e n í výrok o priznaní zmluvnej pokuty tak, že v tejto časti žalobu zamieta.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 66% z celkových trov; výška trov bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
V predmetnej veci sa žalobca ako správca bytov a nebytových priestorov domáha proti žalovanému ako vlastníkovi jedného z priestorov splnenia povinnosti zo zmluvy o výkone správy vrátane príslušenstva a sankcii. Presnejšie ide o povinnosť vlastníka platiť do fondu prevádzky, údržby a opráv, za plnenia spojené s užívaním priestorov a za správu priestorov.
Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd") žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 791,21 eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 5.12.2007 do zaplatenia a sumu 1.721,34 eur. V časti o zmluvnú pokutu prvostupňový súd po moderácii vyhovel žalobe len čiastočne v rozsahu 246,15 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V dôsledku späťvzatia žaloby o 181,39 eur konanie v tejto časti zastavil a neúspešnému žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania 730,52 eur.
Prvostupňový súd vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého „medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný je vlastníkov nebytového priestoru a to nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k.ú. N., č. 101 o výmere 101 m2, pričom ide o priestor, ktorý je súčasťou obytného domu vedeného pod č.s. 865, stojaceho na parcele č. KNC 569/5. Z obsahu spisu mal súd zistené, že žalovaný namietal vyúčtovanie mesačných zálohových platieb a úhrad spojených s užívaním bytu za mesiace január až december 2007, a to náklady na ústredné kúrenie, kde poukazoval v písomnom podaní zo dňa 10.6.2007 určenému Bytovému družstvu Prešov, že o úhrade nákladov za dodávku tepelnej energie pre ÚK, dodávku tepelnej energie pre TÚV a vodné a stočné koná Okresný súd v Prešove, v konaní pod sp. zn. 7 C 54/2007 a do právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia neakceptuje úhradu nákladov, ktoré nespotreboval. Poukázal na to, že za priestor č. 101 roku 2007 uhradil 20.190,- Sk, náklady bez spotreby za dodávku tepelnej energie pre ÚK, dodávku tepelnej energie pre TÚV a vodné
r o z h o d o l :
o d ô v o d n e n i e :
a stočné
k 31.12.2007 predstavovali 12.165,43 Sk, takže k 31.12.2007 má preplatok vo výške 8.024,57 Sk.
Žalobca žalovanému podaním zo dňa 4.7.2008 oznámil, že sa zaoberal námietkami k vyúčtovaniu za mesiace 1-12/2007 k bytovému priestoru a konštatoval, že k 31.3.2008 eviduje celkový dlh vo výške 74.066,60 Sk, poukazujúc na to, že vyúčtovanie za rok 2007 bolo správne vykonané a na tomto v celom rozsahu zotrval.
Vo veci vedenej pod č. 21Cb 341/07 sa žalobca vyjadril a poukázal na to, že vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 7 C 54/07 bol vypracovaný znalecký posudok na vyúčtovanie za rok 2006, z ktorého vyplýva, že žalobca iba v nepatrnej časti účtoval žalovanému na teplej úžitkovej vode o 131,57 Sk viac a na dodávke tepla účtoval o 2.072,32 Sk ako aj na studenej vode menej o 122,15 Sk.
V priebehu konania však žalovaný už nenamietal samotné vyúčtovanie - správnosť vyúčtovaných položiek ani v tomto smere nenavrhoval vykonávať dokazovanie avšak poukazoval na to, že predmetné priestory proti jeho vôli užíva tretia osoba, pričom ohľadom jej vypratania je vedené konanie už niekoľko rokov. Žalovaný si však plní povinnosti vyplývajúce z vlastníctva priestoru č. 101.
Z ročného vyúčtovania žalobcu ako správcu bytového domu (podľa Zmluvy z 1.1.2006) boli náklady na nebytový priestor č. 101 vo vlastníctve žalovaného za rok 2006 v sume 61.248,-Sk (čl. 6 21Cd 341/2007). Za tento rok žalobca žalobou uplatnil zálohovú platbu za mesiac december kde bol predpis v sume 7.021,-Sk. V roku 2006 vznikol preplatok v sume 18.953,53,-Sk ktorý bol odpočítavaný z uplatňovaných súm za jednotlivé zálohové platby, ktoré mal vykonať podľa predpisu v roku 2007 žalovaný. V celovej sume za december 2006 a január až november 2007 spolu v sume 42.790,50 ,-Sk po odpočítaní preplatku za rok 2006 v sume 18.953,-Sk = 23.837,-Sk t.j. 791,24 eur.
V roku 2007 boli náklady na nebytový priestor č. 101 byt v celkovej sume 42.242,56,- Sk. V tomto roku žalovaný mal zaplatiť na základe predpisu zálohových platbách 58.456,-Sk.
V roku 2008 tvorili náklady sumu 50.008,71,-Sk, žalovaný mal zaplatiť na základe predpisu zálohových platbách 55.780,-Sk, zaplatil 435,52 eur. V roku 2009 tvorili náklady sumu 1.488,65 eur, žalovaný mal zaplatiť na základe predpisu zálohových platbách 1670,04 eur, zaplatil 562,64 eur.
Za december 2007 predpis 151,83 eur bol požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou-117, 47eur a nasledujúce mesiace takto :
Január 2008 predpis 151,83 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 117, 47 eur
Február 2008 predpis 151,83 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 117, 47 eur Marec 2008
predpis 162,21 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 127,86 eur
Apríl 2008 predpis 162,21 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 127,86 eur
Máj 2008 predpis 162,21 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 127,86 eur
Jún 2008 predpis 162,21 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 127,86 eur
Júl 2008 predpis 142,97 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 99,01 eur
August 2008 predpis 142,97 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 99,01 eur September
2008 predpis 142,97 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 99,01 eur Október 2008 predpis
142,97 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 99,01 eur November 2008 predpis 163,59
požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -119.63 eur December 2008 predpis 163,59
požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -119.63 eur
Január 2009 predpis 163,59 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -119.62 eur Február 2009 predpis 163,59 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -119.62 eur Marec 2009 predpis 163,59 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -119.6 eur Apríl 2009 predpis 126,61 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -82,64 eur Máj 2009 predpis 126,61 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -82,64 eur Jún 2009 predpis 126,61 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -82,64 eur Júl 2009 predpis 133,24 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -87,76 eur August 2009 predpis 133,24 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -87,76 eur September 2009 predpis 133,24 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -87,76 eur Október 2009 predpis 133,24 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -87,76 eur November 2009 predpis 133,24 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -87,76 eur December 2009 predpis 133,24 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -87,76 eur Spolu : 2.632,49 eur po odpočítaní preplatku
- preplatok za rok 2007 -538,19 eur
- preplatok za rok 2008 -191,57 eur
- preplatok za rok 2009 - 181,39 eur
čo predstavuje sumu za obdobie od decembra 2007 do decembra 2009 sumu : 1.721,34 eur.
K takto špecifikovaným sumám istiny žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 791,24 od 5.12.2007 z istiny požadovanej za špecifikované obdobie nerealizovaných zálohových platieb od decembra 2006 do novembra 2007. A za obdobie nerealizovaných platieb za čas od 1.7.2008 do 7.12.2009 (špecifikácia čl. 4 spisu 12C 257/2009) požadoval zmluvnú pokutu v sume 1230,77 eur a to podľa zmluvy o výkone správy 0,25% denne.
Z obsahu spisu mal súd zistené, že žalobca uzatvoril dňa 1.1.2006 s nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov zmluvu o výkone správy, čo súd zistil z predmetnej zmluvy (č.l. spisu 29-56 21Cb 341/07). Ďalšia zmluva bola uzavretá dňa 14.12.2007, ktorá taktiež bola prijatá nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov v bytovom dome.
Žalovaný k zmluve nikdy nepristúpil, hoci mu to ukladá zákon č. 182/93 Zbierky zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa čl. II. bodu 2 zmluvy zo dňa 1.1.2006 na zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv bytového domu sú vlastníci bytov a nebytových priestorov povinní poukazovať mesačné preddavky vopred do fondu prevádzky a opráv bytového domu a preddavky na náklady spojené s užívaním bytu. Podľa čl. II. bodu 3 zmluvy o výkone správy, platby sú vlastníci bytov a nebytových priestorov povinní poukazovať spolu, najneskôr do konca predchádzajúceho mesiaca. Podľa čl. II. bodu 4 v prípade omeškania s platbami podľa ods. 3 tohto článku je vlastník povinný zaplatiť správcovi poplatok z omeškania vo výške 0,5% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania.
Rovnako podľa čl. III. bodu 2 zmluvy zo dňa 14.12.2007 na zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv bytového domu sú vlastníci bytov a nebytových priestorov povinní poukazovať mesačné preddavky vopred do fondu prevádzky a opráv bytového domu a preddavky na náklady spojené s užívaním bytu. Podľa čl. III. bodu 3 zmluvy o výkone správy, platby sú vlastníci bytov a nebytových priestorov povinní poukazovať spolu, najneskôr do konca predchádzajúceho mesiaca. Podľa čl. III bodu 4 zmluvy o výkone správy uzavretej dňa 14.12.2007 v prípade omeškania s platbami podľa ods. 3 je vlastník povinný zaplatiť správcovi úrok z omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania."
Na základe uvedeného skutkového stavu prvostupňový súd považoval žalované nedoplatky za správne a za nesporné. Uviedol ďalej, že „podľa § 6 ods. 1 zák. č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného ku dňu 15.11.1998, na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou, alebo fyzickou osobou (ďalej len správca).
Podľa § 2 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.
Podľa § 489 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ) záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Žalobcom žalované nedoplatky z vyúčtovaní sú vyúčtované správne. Uvedené žalovaný ani nenamietal.
Žalovaným vznesené námietky ohľadne stále platnej Zmluvy o výkone správy a povinností žalobcu dbať na záujmy vlastníkov bytov s tým, že žiadal správcu o dopojenie (zrejme odpojenie, pozn. odvolacieho súdu) dodávky tepla, teplej a studenej vody nakoľko proti jeho vôli tieto boli užívané treťou osobou a táto aj spotrebováva predmetné energie súd považoval za účelové a irelevantné. Žalovaný sa stal vlastníkom priestorov označených ako byt č.1 nachádzajúcich sa na prízemí stavby v Sabinove na Nezábudovej č. 31, kúpnou zmluvou zo dňa 24.7.1998 od predávajúceho - ZŤS Sabinov, a.s. Sabinov, v budove slobodárne v tým, že v tejto zmluve predávajúci oboznámil kupujúceho s existenciou nájomného vzťahu na služobný byt na prízemí a ako vlastníkovi tým mu vznikli aj povinnosti vyplývajúce zo špeciálneho právneho predpisu zák. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov.
Zo zápisnice schôdze vlastníkov bytového domu Nezábudova č. 31, Sabinov, konanej dňa 14.12.2007 o 18.00 hod. ako aj z jeho písomnej výzvy vyplýva, že žalovaný vo vzťahu k žalobcovi, žiadal o odpojenie tepla, teplej a studenej vody privádzanej do nebytového priestoru č. 101. Avšak s poukazom na nižšie citované ustanovenie ide o úpravy bytu resp. nebytového priestoru, kde bol potrebný predovšetkým súhlas väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorý mal zabezpečiť žalobca, rovnako ak mal záujem o takéto úpravy nebytového priestoru bolo potrebne zabezpečiť ďalšie požiadavky vyplývajúce z osobitného predpisu upravujúceho stavebné konanie ako vlastník nebytového priestoru. Bez týchto vyjadrení a príslušných povolení naopak správca bytového domu, by porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona o vlastníctve bytov.
Podľa § 11 ods. 1, 4 zákona o vlastníctve bytov vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu bez súhlasu spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, je potrebný súhlas väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ustanovenia osobitných predpisov nie sú tým dotknuté. (zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku).
Podľa § 2 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov Spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.
Čo sa týka nároku žalobcu ohľadom príslušenstva a to v prvej časti výroku čo do uplatňovaného úroku z omeškania tu súd návrhu vyhovel, keďže žalovaný sa dostal do omeškania s platením vymáhaných zálohových platieb od 5.12.2007.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. O úrokoch z omeškania bolo rozhodnuté podľa § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z.z., v spojení s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Výška úrokov z omeškania tvorí dvojnásobok diskontnej sadzby stanovenej NBS a platnej k prvému dňu s omeškaním plnenia dlhu.
Čo sa týka uplatnenej zmluvnej pokuty tu súd vychádzal z posúdenia skutočností, že aj zmluva o výkone správy je spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.
Súd nepriznal žalobcovi žiadanú zmluvnú pokutu, pretože túto považoval za neprijateľnú podmienku v zmluve podľa § 53 ods. 4, písm. k/ OZ, (v znení účinnom od 1.1.2008) keďže jej výška ročne predstavuje 91,25 % p.a., čo je neprimeraná sankcia za omeškania dlžníka (za obdobie od 1.7.2008 do 7.12.2009) a preto ju súd považoval za neprijateľnú, ktorý je zo zákona neplatná a v tejto časti návrh žalobcu v časti zamietol.
Podľa § 545a OZ v znení účinnom od 1.1.2008 neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa § 4 vyhl. č. 87/1995 v znení účinnom od 1.7.2010 poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.
V časti o zaplatenie 181,39 eur zastavil vzhľadom na správanie sa žalobcu, ktorý s podaným návrhom disponuje a návrh na začatie konania v uvedenej časti vzal späť.
Súd sa preto spravoval pri určovaní neprimerane vysokej zmluvnej pokuty vyššie citovaným ustanovením ako merítkom a priznal z požadovanej zmluvnej pokuty vo výške 1.230,77 eur 1/5 čo je 0,5 promile, t.j. 246,15 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
V časti o zaplatenie 181,39 eur zastavil vzhľadom na správanie sa žalobcu, ktorý s podaným návrhom disponuje a návrh na začatie konania v uvedenej časti vzal späť.
Súd zamietol aj návrh na doplnenie dokazovanie výsluchom svedka p. G., nakoľko vo veci mal súd zistené z pripojených kópií rozhodnutí tunajšieho súdu a Krajského súdu v Prešove ako aj Najvyššie ho súdu SR, že tento užíva predmetný nebytový priestor, ktorého však je vlastníkom žalovaný a spor medzi žalovaným a touto osobou nič nemení na skutočnosti, že podľa § 10 ods. 1 zák. o vlastníctve bytov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Na druhej strane domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia podľa ustanovenia § 142 ods. 2 v spojení s ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, keď zohľadnil skutočnosť, že návrhu v časti o zaplatenie spolu bol 3.794,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 5.12.2007 zo sumy 791,21 eur do zaplatenia vyhovel a konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške spolu 2.758,73 eur, úroku z omeškania, a v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne v časti zamietol.
Súd priznal z takto vyčísleného nároku na tarifnú odmenu a paušálnu náhradu režijných výdavkov - podľa ust. § 10 ods.1 § 14 ods. 1 písm. a/ c/ a § 16 ods. 3 a súvisiacich ust. vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (v spojení s ust. § 22 ods.1, 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) v sadzbách vyčíslených právnou zástupkyňou žalobcu, vrátane DPH (ktorej je podľa predloženého osvedčenia o registrácii právna zástupkyňa žalobcu platiteľom). Za tieto úkony právnej služby:
príprava a prevzatie vo veci 21Cb 314/2008 51, 45 eur + 5,91 eur rež. Paušál,
podanie návrhu 51, 45 eur + 5,91 eur rež. paušál,
vyjadrenie vo veci samej 7.10.2009 51, 45 eur + 6,95 eur rež. paušál,
účasť na pojednávaní 24.11.2009 51, 45 eur + 6,95 eur rež. paušál,
vyjadrenie vo veci samej 14.12.2009 51, 45 eur + 6,95 eur rež. paušál,
príprava a prevzatie vo veci 12C 257/2009 121,16 eur + 6,95 eur rež. paušál,
- podanie návrhu 121,16 eur + 6,95 eur rež. paušál,
- účasť na pojednávaní 15.4.2010 bez prejednania vo veci samej 1 12,86 eur + 7,21 eur rež. paušál,
- vyjadrenie žalobcu vo veci samej 4.5.2010 141,89 eur + 7,21 eur rež. paušál,
- účasť na pojednávaní 22.6.2010 141,89 eur + 7,21 eur rež. paušál,
- účasť na pojednávaní 1.10.2010 141,89 eur + 7,21 eur rež. paušál,
- účasť na pojednávaní 12.11.2010 141,89 eur + 7,21 eur rež. paušál,
Spolu 1.162,62 eur 19% DPH 220,90 zo sumy 1162,62 eur = 1.384,52 eur + zaplatený súdny poplatok (180 eur + 47,40eur) = 1611,92 eur
Plný úspech žalobcu v konaní by predstavoval sumu 3.794,91 eur, čistý úspech žalobcu v konaní však predstavoval sumu 2.758,73 eur, percento úspechu žalobcu vo veci je 72,66 %,
Vzhľado
m na pomer úspechu a neúspechu súd priznal žalobcovi náhradu vo výške 56 % z vyčíslených trov konania, čo predstavuje sumu 8.825, - Sk (72,66 % úspechu mínus 27,34 % neúspechu = 45,32 %). Čo predstavuje sumu 730,52 eur.
Pretože žalobca ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu."
Žalovaný v odvolaní navrhol zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd") preskúmal vec v rozsahu suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania teda vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania (§ 206 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je s výnimkou časti o moderácii neprijateľnej zmluvnej pokuty vecne správny.
Prvostupňový súd rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec správne právne posúdil s výnimkou záveru o moderácii neprijateľnej zmluvnej pokuty. Na zdôraznenie správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd doplňuje dôvody.
Podľa záverov prvostupňového súdu a podľa vyjadrení účastníkov pred odvolacím súdom by nemali byť sporné následovné skutočnosti:
Žalovaný ako podnikateľ kúpil budovu určenú síce na prechodné ubytovanie (slobodáreň), no v ktorej mal v čase kúpy a doteraz stále má obydlie S. G., a to v priestoroch, ktoré sú účelovo určené ako nebytové priestory. Priestory mu pôvodne pridelil jeho bývalý zamestnávateľ ako byt.
Po kúpe budovy žalovaný zmenil účel užívania stavby a okrem iného rozpredal miestnosti ako byty. Žalovanému sa však s S. G. nepodarilo uzavrieť na predmetné priestory žiadnu zmluvu. Vlastníkom týchto priestorov je žalovaný.
S. G. nepreukázal nájomnú zmluvu (uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci 5Cdo 113/2008). S. G. je dôchodca a odmieta sa vypratať. Žalovaný doposiaľ právoplatne neuspel na súdoch o vypratanie pána G. z priestorov, naopak žaloba o vypratanie bola zamietnutá z dôvodu, že vypratanie by odporovalo dobrým mravom (rozsudok KS v Prešove vo veci 2Co 458/01). Žalovanému súd priznal proti S. G. plnenia za užívanie priestorov.
Na budovu sa vzťahuje režim zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (Bytový zákon). Správcom bytov je žalobca (ďalej len „správca"). Dodáva vlastníkom v budove správcovské služby pri správe bytov a nebytových priestorov ( vyberá platby do fondu prevádzky, údržby a opráv, ďalej platby za plnenia spojené s užívaním priestorov a vykonáva ďalšie povinností správcu; ďalej len „správcovské služby").
Žalobca dodáva služby správcu aj žalovanému ako vlastníkovi vo vzťahu k priestorom užívaným pánom G.. Žalovaný s dodávkou služieb k týmto priestorom vyjadril žalobcovi nesúhlas, pretože pán G. neplatí za užívanie priestorov. .Podľa žalovaného pán G. nemá právo nájmu a preto niet dôvod mu dodávať akékoľvek plnenia. Žalobca napriek nesúhlasu žalovaného však dodáva plnenia spojené s užívaním priestorov a za tieto plnenia si uplatňuje od žalovaného ako vlastníka týchto priestorov aj cenu týchto služieb.
Žalobca argumentuje, že nemá možnosť ovplyvniť vzťahy medzi vlastníkom priestorov (žalovaný) a osobami bývajúcimi v týchto priestoroch a že má zákonnú povinnosť dodávať správcovské služby žalovanému ako vlastníkovi a následne uplatňovať cenu tejto služby. Žalovaný pre zmenu odporúča žalobcovi uplatniť náhradu škody za neoprávnený odber priamo od pána G., ktorý odoberá službu bez zmluvy, a teda neoprávnene v zmysle § 22 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný necíti byť ani pasívne legitimovaný.
Právne významnou otázkou je otázka, či má žalobca právnu možnosť vynechať z poskytovania správcovských služieb vybrané priestory podľa predstav vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov, v danom prípade podľa predstavy žalovaného ako jedného z vlastníkov. Podľa žalovaného k tomu má postačovať nesúhlas s dodávkou služieb k predmetným priestorom.
V občianskom súdnom konaní je možné domáhať sa okrem iného splnenia povinnosti nielen zo zmluvy, či z porušenia práva, ale aj zákonnej povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.). V súlade so zmluvou má takúto povinnosť práve žalovaný ako jeden z vlastníkov a to povinnosť uhrádzať preddavky správcovi (§ 10 ods. 1 Bytového zákona). Podľa citovaného ustanovenia
„Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu".
Odvolacia námietka žalovaného, že žalobca mal rešpektovať jeho požiadavku nedodávať teplo a vodu do predmetných priestorov nie je dôvodná. V rámci povinnosti uhrádzať preddavky Bytový zákon neupravuje výnimku. Ťažko si predstaviť, ako by sa reálne dalo naplniť , ak by jeden prípadne viacerí vlastníci prestali využívať plnenia spojené s užívaním bytu (prechádzanie po spoločne vykurovaných a osvetlených priestoroch, odpad, používanie výťahu návštevami a iné) alebo ak by prestali niektoré priestory vytápať. Pri väčšom počte vlastníkov, ktorí by odmietli služby, by bolo ohrozené celkové fungovanie spoločného systému služieb spojených s užívaním bytových a nebytových priestorov.
Zákonodarca vybral vlastníka bytového či nebytového priestoru ako povinný subjekt. Ak by povinnosť platiť za správcovské služby mali osoby odlišné od vlastníka, značne by sa sťažilo vyberanie úhrad. Bolo by problematické pre správcov bytov identifikovať osoby a právny dôvod užívania bytových či nebytových priestorov (nájom, výpožička, odvodené právo bývania od vlastníka či nájomcu, užívanie bez právneho dôvodu a pod.). Na povinnosti žalovaného ako vlastníka platiť cenu správcovských služieb nič nemení ani skutočnosť, že sám je dodávateľom tepla. Je totiž vo vzťahu k správcovi tiež aj vlastníkom priestorov. Odvolacia námietka s poukazom na existujúci stav dodávky a spotreby energií je preto nedôvodná.
Odvolanie nie je dôvodné ani s poukazom na neúspech S. G. o strpenie napojenia sa na elektrickú energiu. Žalobca túto energiu nedodáva, no zákonnú povinnosť má dodávať tepelnú energiu, ktorú si aj od žalovaného ako vlastníka vyúčtoval.
Popri zákonnej povinnosti vlastníkov platiť úhrady za správcovské služby je upravená aj povinnosť správcu, podľa ktorej má sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky (§ 8b ods. 2 písm. e/ Bytového zákona).
Žalovaný v odvolaní poukazuje na neoprávnený (čierny) odber služieb, pretože žalobca dodával pánovi G. služby bez zmluvy, a to s poukazom na § 22 ods. 1 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike.
Uvedenú odvolaciu námietku nepovažuje odvolací súd za dôvodnú, pretože zmluva o výkone správy legalizuje dodávky správcovských služieb. Neoprávneným odberom tepla je odber tepla bez uzavretej písomnej zmluvy o dodávke a odbere tepla s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b) alebo v rozpore s uzavretou zmluvou alebo odber tepla z verejného rozvodu tepla alebo z tepelnej prípojky sa uskutočňuje bez vedomia a súhlasu dodávateľa (§ 22 ods.1 zákona č. 657/2004 Z.z.).
Neoprávnený odber na účely § 22 ods.1 zákona č. 657/2004 Z.z. odvolací súd neuznáva u osoby
ktorá využíva priestory v bytovom dome ako svoje obydlie a ktorá nie je oprávnená pristúpiť k zmluve o výkone správy. Odvolací argument žalovaného, že sa S. G. dopúšťa neoprávneného odberu a pritom nemá možnosť zmluvu uzavrieť, je nedôvodný.
Odvolací súd poznamenáva, že žalovaný musel vedieť už pri kúpe stavby za účelom podnikateľských aktivít, že kupuje slobodáreň a že v nej majú obydlie osoby. Ak sa predsa len rozhodol kúpiť stavbu aj s osobami s právom na obydlie, je dôležité rešpektovať právo týchto osôb na obydlie.
Právo na obydlie ako základné právo je veľmi významné právo. Je spojené so súkromím, načerpaním síl, oddychom. Bez tepla, teplej a studenej vody by bol život v takomto obydlí ťažko znesiteľný. Preto je nepochopiteľné odvolanie a požiadavka žalovaného na odpojenie priestorov od dôležitých energii a vody. Naopak prístup žalobcu dodávať služby aj do predmetných priestorov je v súlade so zákonom a princípmi morálky.
Právo na obydlie sa môže viazať podľa okolnosti konkrétneho prípadu nie len na bytové priestory, ale aj na iné priestory , ktoré aktuálne predstavujú obydlie človeka vrátane aj iných ako bytových priestorov. Právo na obydlie treba chrániť aj osobe, ktorá nemá právo nájmu a v tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.
„Každopádne, garancie, ktoré poskytuje Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd („Dohovor") požadujú, aby zásah do sťažovateľovho práva na rešpektovanie jeho obydlia nebol iba legálny, ale taktiež primeraný podľa odseku 2 článku 8 k cieľu sledovanému, a to s ohľadom na okolnosti prípadu. Následne, žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva by nemalo byť vkladané a aplikované spôsobom nezlučiteľným so záväzkami Chorvátska vyplývajúcimi z Dohovoru (pozri Stanková v. Slovensko, citovaný vyššie, § 24, 9. október 2007)." (Rozsudok Paulic v. Chorvátsko z 1. marca 2010 (Sťažnosť 3572/06).
„V tejto súvislosti Súd opakuje, že strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia." (Rozsudok Čosic v. Chorvátsko z 5. júna 2009 (Sťažnosť č. 28261/06). „V tejto súvislosti Súd znovu opakuje, že „akákoľvek osoba, ktorej hrozí zásah do práva na obydlie, by mala v princípe mať možnosť dať si preskúmať proporcionalitu a odôvodnenosť zásahu nezávislým súdom vo svetle relevantných princípov podľa článku 8 Dohovoru a to napriek tomu, že podľa vnútroštátneho práva nemá právo bývať v byte (pozri McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, para. 50, 13. mája 2008)...Ako už bolo predtým povedané, Súd neakceptuje tvrdenie, že udelenie práva nájomníkovi odvolávať sa na článok 8 by malo vážne dôsledky pre fungovanie vnútroštátneho systému alebo práva upravujúceho vzťahy medzi nájomcom a prenajímateľom (pozri, McCann v. Spojené kráľovstvo, citovaný vyššie, ods. 28 a 54)." (Rozsudok Paulic v. Chorvátsko z 1. marca 2010 (Sťažnosť 3572/06).
„Je pravdou, že čiastočne vďaka úradu prokurátora, súdy obnovili sťažovateľovo právo na užívanie sporného bytu, hoci po neprimeranom oneskorení. Akokoľvek, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, toto nepostačuje na nápravu porušenia (obnovenie) sťažovateľovho práva na rešpektovanie jeho obydlia a jeho súkromného a rodinného života." (Rozsudok Novoseletskiy v. Ukrajina (Sťažnosť 47148/99).
„Predpokladom vzniku pozitívnej povinnosti je zistenie, že štátne orgány v danom čase vedeli alebo mali vedieť o existencii skutočného a bezprostredného rizika hroziaceho životu konkrétnej fyzickej osoby z dôvodu trestnej činnosti tretej osoby a neprijali v rámci svojich právomocí opatrenia, ktoré by sa odôvodnene zdali byť primeranými na odvrátenie tohto nebezpečenstva...". (argumentácia súdu per analogiam aj pri konštatovaní porušenia čl. 8 Dohovoru).
„Pri posudzovaní rozsahu takéhoto pozitívneho záväzku podľa článku 2 Dohovoru je potrebné brať do úvahy povinnosť zmluvných štátov podľa čl. 1 Dohovoru zabezpečiť skutočnú a účinnú ochranu práv a slobôd, ktoré sú v ňom stanovené..." (argumentácia súdu per analogiam aj pri konštatovaní porušenia čl. 8 Dohovoru). (Rozsudok Kontrová v. Slovenská republika z 31. mája 2007 (Sťažnosť 7510/04).
„Vypratanie bytu nebolo v demokratickej spoločnosti nevyhnutné" (Rozsudok Stanková proti Slovenskej republike).
Odvolanie v tom smere, že súd nevypočul S. G. je nedôvodné. Súd rozhoduje, ktorý dôkaz vykoná (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Spor je o zaplatenie ceny služieb a žalovaný je pasívne legitimovaný. Skutočnosti, ktoré by mal preukázať svedok G. ani nie sú sporné. S. G. nemá nájomný vzťah, neplatí, do priestorov sa mu dodáva teplo a voda a že spotrebúva teplo práve on, je neodškriepiteľné. Na pasívnej legitimácii
žalovaného nič nezmenia ani rokovania žalobcu s S. G.
Žalovaný v odvolaní
ďalej poukazuje, že chcel zabrániť obohacovaniu na úkor ostatných vlastníkov. Odvolací súd udáva, že práve neplatením služieb zo strany žalovaného vzniká ujma ostatným vlastníkom a ktorí nijako nemôžu ovplyvniť vzťah žalovaného s S. G.. Je to predovšetkým vzťah žalovaného a S. G., ktorý zdá sa, žalovaný rieši nekonštruktívne. Odvolaciemu súdu sa nechce veriť, aby neexistovali adekvátne náhradne priestory. Žalovaný predsa nemohol počítať s tým, že ako podnikateľ kúpi za účelom zisku budovu, vstúpi do dlhotrvajúceho pokojného stavu užívania obydlia a deložuje S. G. s rodinou na ulicu.
Právo žalovaného na plnenie za užívanie priestorov týmto rozsudkom nijako nie je dotknuté, čo v konečnom dôsledku žalovaný aj využil (rozsudok OS Prešov vo veci 14C/89/2006, rozsudok KS v Prešove vo veci 7Co/204/05.
Žalovaný v odvolaní spomína, že doteraz rešpektuje rozsudok ,,26/458/01" (správne vo veci 2Co 458/01). Nijako nie je dotknuté ani právo žalovaného na vypratanie priestorov, ak sa garantuje adekvátne a ľudsky dôstojné náhradné obydlie. Odvolací súd poukazuje práve na to, že práve tu je priestor na efektívne riešenie dlhodobého problému. Žalobcovi, ktorý riadne dodáva teplo a dokonca si tým plní zákonnú povinnosť, nebolo dôvodné nepriznať právo na cenu za správcovské služby a plnenia len preto, že žalovaný nedokáže dostatočne efektívne vyriešiť vzájomný vzťah s S. G., o ktorom musel mať vedomosť, keď kupoval budovu.
Žalovaný ďalej v odvolaní poukazuje na nespravodlivosť a porušenie dobrých mravov, ak musí trpieť takýto stav. Odvolací súd naopak považuje za odporujúce dobrým mravom pokusy odpojiť rodinu S. G. od vody a tepla, pretože to by znamenalo až ohrozenie celej rodiny na živote a zdraví. Vzťahy o obydlí sú založené na principiálnych veciach a vyššom práve na súkromie a obydlie, a preto vo svetle tohto práva sa žalovaný ako podnikateľ má správať.
Žalovaný ako vlastník je povinný hradiť služby aj za takto zaberané priestory a prvostupňový súd v tomto smere rozhodol správne.
Odvolací súd s osvojením si dôvodov napadnutého rozsudku potvrdil rozsudok vo výroku o zaplatenie ceny správcovskej služby ako vecne správny (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
Odvolací súd sa stotožňuje s prvostupňovým súdom o neprijateľnosti zmluvnej pokuty 91,25% p.a. v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ide o zjavne neprimeranú sankciu voči spotrebiteľom v rámci správcovskej služby. Zmluva o výkone správy je spotrebiteľskou zmluvou . Zákon č. 250/2007 Z.z. nevylučuje ani právnické osoby z ochrany spotrebiteľa a to je jeden z prípadov, kedy právnická osoba (žalovaný) je na strane spotrebiteľov správcovskej služby. Odvolací súd však pripomína, že neprijateľná zmluvná podmienka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a ak je neplatná voči fyzickým osobám-spotrebiteľom správcovskej služby, je neplatná aj voči ostatným účastníkom zmluvy o výkone správy v tej istej budove.. Ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa (§ 52 a nasl. OZ) sú osobitné a majú prednosť pred ostatnými všeobecnými inštitútmi upravenými v Občianskom zákonníku vrátane moderácie zmluvnej pokuty, ktorá je skôr typická pre vzťahy C2C (consumer to consumer, teda medzi dvoma nepodnikateľmi). Zmluvná pokuta takmer stopercentne navýši dlh a jej výška je bez ďalšieho neobhájiteľná.
Odvolací súd preto čiastočne zmenil rozsudok (§ 232 O.s.p.) a žalobu o zmluvnú pokutu zamietol. Odvolací súd predpokladá, že si žalobca dá do súladu problémovú sankciu s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu odvolací súd priznal úspešnému žalobcovi trovy konania v rozsahu 66%. Z pôvodne žalovanej sumy spolu 3.005,64€ bolo priznaných 2.512,55€ (83%). Odvolací súd priznal preto podľa pomeru úspechu a neúspechu 66% (83-17 = 66 ). Po právoplatnosti budú špecifikované trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: BYTOVÉ DRUŽSTVO PREŠOV, IČO: 173665, so sídlom Prešov, Bajkalská č. 32, zastúpeného JUDr. Jolanou Karabinošovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Konštantínova č. 3, proti žalovanému: LONLER, s.r.o., IČO: 36454729, so sídlom v Sabinove, Nezábudova č. 31, zastúpeného advokátom JUDr. Marekom Sahuľom so sídlom v Prešove, Hlavná č. 111, o zaplatenie 1.774,87 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 1.12.2010, č.k. 12C 257/09-99 jednohlasne takto
I. P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých vyhovujúcich výrokoch s výnimkou výroku o zmluvnej pokute.
II. M e n í výrok o priznaní zmluvnej pokuty tak, že v tejto časti žalobu zamieta.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 66% z celkových trov; výška trov bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
V predmetnej veci sa žalobca ako správca bytov a nebytových priestorov domáha proti žalovanému ako vlastníkovi jedného z priestorov splnenia povinnosti zo zmluvy o výkone správy vrátane príslušenstva a sankcii. Presnejšie ide o povinnosť vlastníka platiť do fondu prevádzky, údržby a opráv, za plnenia spojené s užívaním priestorov a za správu priestorov.
Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd") žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 791,21 eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 5.12.2007 do zaplatenia a sumu 1.721,34 eur. V časti o zmluvnú pokutu prvostupňový súd po moderácii vyhovel žalobe len čiastočne v rozsahu 246,15 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V dôsledku späťvzatia žaloby o 181,39 eur konanie v tejto časti zastavil a neúspešnému žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania 730,52 eur.
Prvostupňový súd vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého „medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný je vlastníkov nebytového priestoru a to nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k.ú. N., č. 101 o výmere 101 m2, pričom ide o priestor, ktorý je súčasťou obytného domu vedeného pod č.s. 865, stojaceho na parcele č. KNC 569/5. Z obsahu spisu mal súd zistené, že žalovaný namietal vyúčtovanie mesačných zálohových platieb a úhrad spojených s užívaním bytu za mesiace január až december 2007, a to náklady na ústredné kúrenie, kde poukazoval v písomnom podaní zo dňa 10.6.2007 určenému Bytovému družstvu Prešov, že o úhrade nákladov za dodávku tepelnej energie pre ÚK, dodávku tepelnej energie pre TÚV a vodné a stočné koná Okresný súd v Prešove, v konaní pod sp. zn. 7 C 54/2007 a do právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia neakceptuje úhradu nákladov, ktoré nespotreboval. Poukázal na to, že za priestor č. 101 roku 2007 uhradil 20.190,- Sk, náklady bez spotreby za dodávku tepelnej energie pre ÚK, dodávku tepelnej energie pre TÚV a vodné
r o z h o d o l :
o d ô v o d n e n i e :
a stočné
k 31.12.2007 predstavovali 12.165,43 Sk, takže k 31.12.2007 má preplatok vo výške 8.024,57 Sk.
Žalobca žalovanému podaním zo dňa 4.7.2008 oznámil, že sa zaoberal námietkami k vyúčtovaniu za mesiace 1-12/2007 k bytovému priestoru a konštatoval, že k 31.3.2008 eviduje celkový dlh vo výške 74.066,60 Sk, poukazujúc na to, že vyúčtovanie za rok 2007 bolo správne vykonané a na tomto v celom rozsahu zotrval.
Vo veci vedenej pod č. 21Cb 341/07 sa žalobca vyjadril a poukázal na to, že vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 7 C 54/07 bol vypracovaný znalecký posudok na vyúčtovanie za rok 2006, z ktorého vyplýva, že žalobca iba v nepatrnej časti účtoval žalovanému na teplej úžitkovej vode o 131,57 Sk viac a na dodávke tepla účtoval o 2.072,32 Sk ako aj na studenej vode menej o 122,15 Sk.
V priebehu konania však žalovaný už nenamietal samotné vyúčtovanie - správnosť vyúčtovaných položiek ani v tomto smere nenavrhoval vykonávať dokazovanie avšak poukazoval na to, že predmetné priestory proti jeho vôli užíva tretia osoba, pričom ohľadom jej vypratania je vedené konanie už niekoľko rokov. Žalovaný si však plní povinnosti vyplývajúce z vlastníctva priestoru č. 101.
Z ročného vyúčtovania žalobcu ako správcu bytového domu (podľa Zmluvy z 1.1.2006) boli náklady na nebytový priestor č. 101 vo vlastníctve žalovaného za rok 2006 v sume 61.248,-Sk (čl. 6 21Cd 341/2007). Za tento rok žalobca žalobou uplatnil zálohovú platbu za mesiac december kde bol predpis v sume 7.021,-Sk. V roku 2006 vznikol preplatok v sume 18.953,53,-Sk ktorý bol odpočítavaný z uplatňovaných súm za jednotlivé zálohové platby, ktoré mal vykonať podľa predpisu v roku 2007 žalovaný. V celovej sume za december 2006 a január až november 2007 spolu v sume 42.790,50 ,-Sk po odpočítaní preplatku za rok 2006 v sume 18.953,-Sk = 23.837,-Sk t.j. 791,24 eur.
V roku 2007 boli náklady na nebytový priestor č. 101 byt v celkovej sume 42.242,56,- Sk. V tomto roku žalovaný mal zaplatiť na základe predpisu zálohových platbách 58.456,-Sk.
V roku 2008 tvorili náklady sumu 50.008,71,-Sk, žalovaný mal zaplatiť na základe predpisu zálohových platbách 55.780,-Sk, zaplatil 435,52 eur. V roku 2009 tvorili náklady sumu 1.488,65 eur, žalovaný mal zaplatiť na základe predpisu zálohových platbách 1670,04 eur, zaplatil 562,64 eur.
Za december 2007 predpis 151,83 eur bol požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou-117, 47eur a nasledujúce mesiace takto :
Január 2008 predpis 151,83 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 117, 47 eur
Február 2008 predpis 151,83 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 117, 47 eur Marec 2008
predpis 162,21 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 127,86 eur
Apríl 2008 predpis 162,21 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 127,86 eur
Máj 2008 predpis 162,21 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 127,86 eur
Jún 2008 predpis 162,21 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 127,86 eur
Júl 2008 predpis 142,97 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 99,01 eur
August 2008 predpis 142,97 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 99,01 eur September
2008 predpis 142,97 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 99,01 eur Október 2008 predpis
142,97 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 99,01 eur November 2008 predpis 163,59
požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -119.63 eur December 2008 predpis 163,59
požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -119.63 eur
Január 2009 predpis 163,59 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -119.62 eur Február 2009 predpis 163,59 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -119.62 eur Marec 2009 predpis 163,59 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -119.6 eur Apríl 2009 predpis 126,61 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -82,64 eur Máj 2009 predpis 126,61 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -82,64 eur Jún 2009 predpis 126,61 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -82,64 eur Júl 2009 predpis 133,24 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -87,76 eur August 2009 predpis 133,24 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -87,76 eur September 2009 predpis 133,24 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -87,76 eur Október 2009 predpis 133,24 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -87,76 eur November 2009 predpis 133,24 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -87,76 eur December 2009 predpis 133,24 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -87,76 eur Spolu : 2.632,49 eur po odpočítaní preplatku
- preplatok za rok 2007 -538,19 eur
- preplatok za rok 2008 -191,57 eur
- preplatok za rok 2009 - 181,39 eur
čo predstavuje sumu za obdobie od decembra 2007 do decembra 2009 sumu : 1.721,34 eur.
K takto špecifikovaným sumám istiny žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 791,24 od 5.12.2007 z istiny požadovanej za špecifikované obdobie nerealizovaných zálohových platieb od decembra 2006 do novembra 2007. A za obdobie nerealizovaných platieb za čas od 1.7.2008 do 7.12.2009 (špecifikácia čl. 4 spisu 12C 257/2009) požadoval zmluvnú pokutu v sume 1230,77 eur a to podľa zmluvy o výkone správy 0,25% denne.
Z obsahu spisu mal súd zistené, že žalobca uzatvoril dňa 1.1.2006 s nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov zmluvu o výkone správy, čo súd zistil z predmetnej zmluvy (č.l. spisu 29-56 21Cb 341/07). Ďalšia zmluva bola uzavretá dňa 14.12.2007, ktorá taktiež bola prijatá nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov v bytovom dome.
Žalovaný k zmluve nikdy nepristúpil, hoci mu to ukladá zákon č. 182/93 Zbierky zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa čl. II. bodu 2 zmluvy zo dňa 1.1.2006 na zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv bytového domu sú vlastníci bytov a nebytových priestorov povinní poukazovať mesačné preddavky vopred do fondu prevádzky a opráv bytového domu a preddavky na náklady spojené s užívaním bytu. Podľa čl. II. bodu 3 zmluvy o výkone správy, platby sú vlastníci bytov a nebytových priestorov povinní poukazovať spolu, najneskôr do konca predchádzajúceho mesiaca. Podľa čl. II. bodu 4 v prípade omeškania s platbami podľa ods. 3 tohto článku je vlastník povinný zaplatiť správcovi poplatok z omeškania vo výške 0,5% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania.
Rovnako podľa čl. III. bodu 2 zmluvy zo dňa 14.12.2007 na zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv bytového domu sú vlastníci bytov a nebytových priestorov povinní poukazovať mesačné preddavky vopred do fondu prevádzky a opráv bytového domu a preddavky na náklady spojené s užívaním bytu. Podľa čl. III. bodu 3 zmluvy o výkone správy, platby sú vlastníci bytov a nebytových priestorov povinní poukazovať spolu, najneskôr do konca predchádzajúceho mesiaca. Podľa čl. III bodu 4 zmluvy o výkone správy uzavretej dňa 14.12.2007 v prípade omeškania s platbami podľa ods. 3 je vlastník povinný zaplatiť správcovi úrok z omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania."
Na základe uvedeného skutkového stavu prvostupňový súd považoval žalované nedoplatky za správne a za nesporné. Uviedol ďalej, že „podľa § 6 ods. 1 zák. č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného ku dňu 15.11.1998, na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou, alebo fyzickou osobou (ďalej len správca).
Podľa § 2 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.
Podľa § 489 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ) záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Žalobcom žalované nedoplatky z vyúčtovaní sú vyúčtované správne. Uvedené žalovaný ani nenamietal.
Žalovaným vznesené námietky ohľadne stále platnej Zmluvy o výkone správy a povinností žalobcu dbať na záujmy vlastníkov bytov s tým, že žiadal správcu o dopojenie (zrejme odpojenie, pozn. odvolacieho súdu) dodávky tepla, teplej a studenej vody nakoľko proti jeho vôli tieto boli užívané treťou osobou a táto aj spotrebováva predmetné energie súd považoval za účelové a irelevantné. Žalovaný sa stal vlastníkom priestorov označených ako byt č.1 nachádzajúcich sa na prízemí stavby v Sabinove na Nezábudovej č. 31, kúpnou zmluvou zo dňa 24.7.1998 od predávajúceho - ZŤS Sabinov, a.s. Sabinov, v budove slobodárne v tým, že v tejto zmluve predávajúci oboznámil kupujúceho s existenciou nájomného vzťahu na služobný byt na prízemí a ako vlastníkovi tým mu vznikli aj povinnosti vyplývajúce zo špeciálneho právneho predpisu zák. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov.
Zo zápisnice schôdze vlastníkov bytového domu Nezábudova č. 31, Sabinov, konanej dňa 14.12.2007 o 18.00 hod. ako aj z jeho písomnej výzvy vyplýva, že žalovaný vo vzťahu k žalobcovi, žiadal o odpojenie tepla, teplej a studenej vody privádzanej do nebytového priestoru č. 101. Avšak s poukazom na nižšie citované ustanovenie ide o úpravy bytu resp. nebytového priestoru, kde bol potrebný predovšetkým súhlas väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorý mal zabezpečiť žalobca, rovnako ak mal záujem o takéto úpravy nebytového priestoru bolo potrebne zabezpečiť ďalšie požiadavky vyplývajúce z osobitného predpisu upravujúceho stavebné konanie ako vlastník nebytového priestoru. Bez týchto vyjadrení a príslušných povolení naopak správca bytového domu, by porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona o vlastníctve bytov.
Podľa § 11 ods. 1, 4 zákona o vlastníctve bytov vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu bez súhlasu spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, je potrebný súhlas väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ustanovenia osobitných predpisov nie sú tým dotknuté. (zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku).
Podľa § 2 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov Spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.
Čo sa týka nároku žalobcu ohľadom príslušenstva a to v prvej časti výroku čo do uplatňovaného úroku z omeškania tu súd návrhu vyhovel, keďže žalovaný sa dostal do omeškania s platením vymáhaných zálohových platieb od 5.12.2007.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. O úrokoch z omeškania bolo rozhodnuté podľa § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z.z., v spojení s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Výška úrokov z omeškania tvorí dvojnásobok diskontnej sadzby stanovenej NBS a platnej k prvému dňu s omeškaním plnenia dlhu.
Čo sa týka uplatnenej zmluvnej pokuty tu súd vychádzal z posúdenia skutočností, že aj zmluva o výkone správy je spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.
Súd nepriznal žalobcovi žiadanú zmluvnú pokutu, pretože túto považoval za neprijateľnú podmienku v zmluve podľa § 53 ods. 4, písm. k/ OZ, (v znení účinnom od 1.1.2008) keďže jej výška ročne predstavuje 91,25 % p.a., čo je neprimeraná sankcia za omeškania dlžníka (za obdobie od 1.7.2008 do 7.12.2009) a preto ju súd považoval za neprijateľnú, ktorý je zo zákona neplatná a v tejto časti návrh žalobcu v časti zamietol.
Podľa § 545a OZ v znení účinnom od 1.1.2008 neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa § 4 vyhl. č. 87/1995 v znení účinnom od 1.7.2010 poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.
V časti o zaplatenie 181,39 eur zastavil vzhľadom na správanie sa žalobcu, ktorý s podaným návrhom disponuje a návrh na začatie konania v uvedenej časti vzal späť.
Súd sa preto spravoval pri určovaní neprimerane vysokej zmluvnej pokuty vyššie citovaným ustanovením ako merítkom a priznal z požadovanej zmluvnej pokuty vo výške 1.230,77 eur 1/5 čo je 0,5 promile, t.j. 246,15 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
V časti o zaplatenie 181,39 eur zastavil vzhľadom na správanie sa žalobcu, ktorý s podaným návrhom disponuje a návrh na začatie konania v uvedenej časti vzal späť.
Súd zamietol aj návrh na doplnenie dokazovanie výsluchom svedka p. G., nakoľko vo veci mal súd zistené z pripojených kópií rozhodnutí tunajšieho súdu a Krajského súdu v Prešove ako aj Najvyššie ho súdu SR, že tento užíva predmetný nebytový priestor, ktorého však je vlastníkom žalovaný a spor medzi žalovaným a touto osobou nič nemení na skutočnosti, že podľa § 10 ods. 1 zák. o vlastníctve bytov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Na druhej strane domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia podľa ustanovenia § 142 ods. 2 v spojení s ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, keď zohľadnil skutočnosť, že návrhu v časti o zaplatenie spolu bol 3.794,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 5.12.2007 zo sumy 791,21 eur do zaplatenia vyhovel a konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške spolu 2.758,73 eur, úroku z omeškania, a v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne v časti zamietol.
Súd priznal z takto vyčísleného nároku na tarifnú odmenu a paušálnu náhradu režijných výdavkov - podľa ust. § 10 ods.1 § 14 ods. 1 písm. a/ c/ a § 16 ods. 3 a súvisiacich ust. vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (v spojení s ust. § 22 ods.1, 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) v sadzbách vyčíslených právnou zástupkyňou žalobcu, vrátane DPH (ktorej je podľa predloženého osvedčenia o registrácii právna zástupkyňa žalobcu platiteľom). Za tieto úkony právnej služby:
príprava a prevzatie vo veci 21Cb 314/2008 51, 45 eur + 5,91 eur rež. Paušál,
podanie návrhu 51, 45 eur + 5,91 eur rež. paušál,
vyjadrenie vo veci samej 7.10.2009 51, 45 eur + 6,95 eur rež. paušál,
účasť na pojednávaní 24.11.2009 51, 45 eur + 6,95 eur rež. paušál,
vyjadrenie vo veci samej 14.12.2009 51, 45 eur + 6,95 eur rež. paušál,
príprava a prevzatie vo veci 12C 257/2009 121,16 eur + 6,95 eur rež. paušál,
- podanie návrhu 121,16 eur + 6,95 eur rež. paušál,
- účasť na pojednávaní 15.4.2010 bez prejednania vo veci samej 1 12,86 eur + 7,21 eur rež. paušál,
- vyjadrenie žalobcu vo veci samej 4.5.2010 141,89 eur + 7,21 eur rež. paušál,
- účasť na pojednávaní 22.6.2010 141,89 eur + 7,21 eur rež. paušál,
- účasť na pojednávaní 1.10.2010 141,89 eur + 7,21 eur rež. paušál,
- účasť na pojednávaní 12.11.2010 141,89 eur + 7,21 eur rež. paušál,
Spolu 1.162,62 eur 19% DPH 220,90 zo sumy 1162,62 eur = 1.384,52 eur + zaplatený súdny poplatok (180 eur + 47,40eur) = 1611,92 eur
Plný úspech žalobcu v konaní by predstavoval sumu 3.794,91 eur, čistý úspech žalobcu v konaní však predstavoval sumu 2.758,73 eur, percento úspechu žalobcu vo veci je 72,66 %,
Vzhľado
m na pomer úspechu a neúspechu súd priznal žalobcovi náhradu vo výške 56 % z vyčíslených trov konania, čo predstavuje sumu 8.825, - Sk (72,66 % úspechu mínus 27,34 % neúspechu = 45,32 %). Čo predstavuje sumu 730,52 eur.
Pretože žalobca ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu."
Žalovaný v odvolaní navrhol zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd") preskúmal vec v rozsahu suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania teda vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania (§ 206 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je s výnimkou časti o moderácii neprijateľnej zmluvnej pokuty vecne správny.
Prvostupňový súd rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec správne právne posúdil s výnimkou záveru o moderácii neprijateľnej zmluvnej pokuty. Na zdôraznenie správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd doplňuje dôvody.
Podľa záverov prvostupňového súdu a podľa vyjadrení účastníkov pred odvolacím súdom by nemali byť sporné následovné skutočnosti:
Žalovaný ako podnikateľ kúpil budovu určenú síce na prechodné ubytovanie (slobodáreň), no v ktorej mal v čase kúpy a doteraz stále má obydlie S. G., a to v priestoroch, ktoré sú účelovo určené ako nebytové priestory. Priestory mu pôvodne pridelil jeho bývalý zamestnávateľ ako byt.
Po kúpe budovy žalovaný zmenil účel užívania stavby a okrem iného rozpredal miestnosti ako byty. Žalovanému sa však s S. G. nepodarilo uzavrieť na predmetné priestory žiadnu zmluvu. Vlastníkom týchto priestorov je žalovaný.
S. G. nepreukázal nájomnú zmluvu (uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci 5Cdo 113/2008). S. G. je dôchodca a odmieta sa vypratať. Žalovaný doposiaľ právoplatne neuspel na súdoch o vypratanie pána G. z priestorov, naopak žaloba o vypratanie bola zamietnutá z dôvodu, že vypratanie by odporovalo dobrým mravom (rozsudok KS v Prešove vo veci 2Co 458/01). Žalovanému súd priznal proti S. G. plnenia za užívanie priestorov.
Na budovu sa vzťahuje režim zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (Bytový zákon). Správcom bytov je žalobca (ďalej len „správca"). Dodáva vlastníkom v budove správcovské služby pri správe bytov a nebytových priestorov ( vyberá platby do fondu prevádzky, údržby a opráv, ďalej platby za plnenia spojené s užívaním priestorov a vykonáva ďalšie povinností správcu; ďalej len „správcovské služby").
Žalobca dodáva služby správcu aj žalovanému ako vlastníkovi vo vzťahu k priestorom užívaným pánom G.. Žalovaný s dodávkou služieb k týmto priestorom vyjadril žalobcovi nesúhlas, pretože pán G. neplatí za užívanie priestorov. .Podľa žalovaného pán G. nemá právo nájmu a preto niet dôvod mu dodávať akékoľvek plnenia. Žalobca napriek nesúhlasu žalovaného však dodáva plnenia spojené s užívaním priestorov a za tieto plnenia si uplatňuje od žalovaného ako vlastníka týchto priestorov aj cenu týchto služieb.
Žalobca argumentuje, že nemá možnosť ovplyvniť vzťahy medzi vlastníkom priestorov (žalovaný) a osobami bývajúcimi v týchto priestoroch a že má zákonnú povinnosť dodávať správcovské služby žalovanému ako vlastníkovi a následne uplatňovať cenu tejto služby. Žalovaný pre zmenu odporúča žalobcovi uplatniť náhradu škody za neoprávnený odber priamo od pána G., ktorý odoberá službu bez zmluvy, a teda neoprávnene v zmysle § 22 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný necíti byť ani pasívne legitimovaný.
Právne významnou otázkou je otázka, či má žalobca právnu možnosť vynechať z poskytovania správcovských služieb vybrané priestory podľa predstav vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov, v danom prípade podľa predstavy žalovaného ako jedného z vlastníkov. Podľa žalovaného k tomu má postačovať nesúhlas s dodávkou služieb k predmetným priestorom.
V občianskom súdnom konaní je možné domáhať sa okrem iného splnenia povinnosti nielen zo zmluvy, či z porušenia práva, ale aj zákonnej povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.). V súlade so zmluvou má takúto povinnosť práve žalovaný ako jeden z vlastníkov a to povinnosť uhrádzať preddavky správcovi (§ 10 ods. 1 Bytového zákona). Podľa citovaného ustanovenia
„Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu".
Odvolacia námietka žalovaného, že žalobca mal rešpektovať jeho požiadavku nedodávať teplo a vodu do predmetných priestorov nie je dôvodná. V rámci povinnosti uhrádzať preddavky Bytový zákon neupravuje výnimku. Ťažko si predstaviť, ako by sa reálne dalo naplniť , ak by jeden prípadne viacerí vlastníci prestali využívať plnenia spojené s užívaním bytu (prechádzanie po spoločne vykurovaných a osvetlených priestoroch, odpad, používanie výťahu návštevami a iné) alebo ak by prestali niektoré priestory vytápať. Pri väčšom počte vlastníkov, ktorí by odmietli služby, by bolo ohrozené celkové fungovanie spoločného systému služieb spojených s užívaním bytových a nebytových priestorov.
Zákonodarca vybral vlastníka bytového či nebytového priestoru ako povinný subjekt. Ak by povinnosť platiť za správcovské služby mali osoby odlišné od vlastníka, značne by sa sťažilo vyberanie úhrad. Bolo by problematické pre správcov bytov identifikovať osoby a právny dôvod užívania bytových či nebytových priestorov (nájom, výpožička, odvodené právo bývania od vlastníka či nájomcu, užívanie bez právneho dôvodu a pod.). Na povinnosti žalovaného ako vlastníka platiť cenu správcovských služieb nič nemení ani skutočnosť, že sám je dodávateľom tepla. Je totiž vo vzťahu k správcovi tiež aj vlastníkom priestorov. Odvolacia námietka s poukazom na existujúci stav dodávky a spotreby energií je preto nedôvodná.
Odvolanie nie je dôvodné ani s poukazom na neúspech S. G. o strpenie napojenia sa na elektrickú energiu. Žalobca túto energiu nedodáva, no zákonnú povinnosť má dodávať tepelnú energiu, ktorú si aj od žalovaného ako vlastníka vyúčtoval.
Popri zákonnej povinnosti vlastníkov platiť úhrady za správcovské služby je upravená aj povinnosť správcu, podľa ktorej má sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky (§ 8b ods. 2 písm. e/ Bytového zákona).
Žalovaný v odvolaní poukazuje na neoprávnený (čierny) odber služieb, pretože žalobca dodával pánovi G. služby bez zmluvy, a to s poukazom na § 22 ods. 1 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike.
Uvedenú odvolaciu námietku nepovažuje odvolací súd za dôvodnú, pretože zmluva o výkone správy legalizuje dodávky správcovských služieb. Neoprávneným odberom tepla je odber tepla bez uzavretej písomnej zmluvy o dodávke a odbere tepla s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b) alebo v rozpore s uzavretou zmluvou alebo odber tepla z verejného rozvodu tepla alebo z tepelnej prípojky sa uskutočňuje bez vedomia a súhlasu dodávateľa (§ 22 ods.1 zákona č. 657/2004 Z.z.).
Neoprávnený odber na účely § 22 ods.1 zákona č. 657/2004 Z.z. odvolací súd neuznáva u osoby
ktorá využíva priestory v bytovom dome ako svoje obydlie a ktorá nie je oprávnená pristúpiť k zmluve o výkone správy. Odvolací argument žalovaného, že sa S. G. dopúšťa neoprávneného odberu a pritom nemá možnosť zmluvu uzavrieť, je nedôvodný.
Odvolací súd poznamenáva, že žalovaný musel vedieť už pri kúpe stavby za účelom podnikateľských aktivít, že kupuje slobodáreň a že v nej majú obydlie osoby. Ak sa predsa len rozhodol kúpiť stavbu aj s osobami s právom na obydlie, je dôležité rešpektovať právo týchto osôb na obydlie.
Právo na obydlie ako základné právo je veľmi významné právo. Je spojené so súkromím, načerpaním síl, oddychom. Bez tepla, teplej a studenej vody by bol život v takomto obydlí ťažko znesiteľný. Preto je nepochopiteľné odvolanie a požiadavka žalovaného na odpojenie priestorov od dôležitých energii a vody. Naopak prístup žalobcu dodávať služby aj do predmetných priestorov je v súlade so zákonom a princípmi morálky.
Právo na obydlie sa môže viazať podľa okolnosti konkrétneho prípadu nie len na bytové priestory, ale aj na iné priestory , ktoré aktuálne predstavujú obydlie človeka vrátane aj iných ako bytových priestorov. Právo na obydlie treba chrániť aj osobe, ktorá nemá právo nájmu a v tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.
„Každopádne, garancie, ktoré poskytuje Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd („Dohovor") požadujú, aby zásah do sťažovateľovho práva na rešpektovanie jeho obydlia nebol iba legálny, ale taktiež primeraný podľa odseku 2 článku 8 k cieľu sledovanému, a to s ohľadom na okolnosti prípadu. Následne, žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva by nemalo byť vkladané a aplikované spôsobom nezlučiteľným so záväzkami Chorvátska vyplývajúcimi z Dohovoru (pozri Stanková v. Slovensko, citovaný vyššie, § 24, 9. október 2007)." (Rozsudok Paulic v. Chorvátsko z 1. marca 2010 (Sťažnosť 3572/06).
„V tejto súvislosti Súd opakuje, že strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia." (Rozsudok Čosic v. Chorvátsko z 5. júna 2009 (Sťažnosť č. 28261/06). „V tejto súvislosti Súd znovu opakuje, že „akákoľvek osoba, ktorej hrozí zásah do práva na obydlie, by mala v princípe mať možnosť dať si preskúmať proporcionalitu a odôvodnenosť zásahu nezávislým súdom vo svetle relevantných princípov podľa článku 8 Dohovoru a to napriek tomu, že podľa vnútroštátneho práva nemá právo bývať v byte (pozri McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, para. 50, 13. mája 2008)...Ako už bolo predtým povedané, Súd neakceptuje tvrdenie, že udelenie práva nájomníkovi odvolávať sa na článok 8 by malo vážne dôsledky pre fungovanie vnútroštátneho systému alebo práva upravujúceho vzťahy medzi nájomcom a prenajímateľom (pozri, McCann v. Spojené kráľovstvo, citovaný vyššie, ods. 28 a 54)." (Rozsudok Paulic v. Chorvátsko z 1. marca 2010 (Sťažnosť 3572/06).
„Je pravdou, že čiastočne vďaka úradu prokurátora, súdy obnovili sťažovateľovo právo na užívanie sporného bytu, hoci po neprimeranom oneskorení. Akokoľvek, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, toto nepostačuje na nápravu porušenia (obnovenie) sťažovateľovho práva na rešpektovanie jeho obydlia a jeho súkromného a rodinného života." (Rozsudok Novoseletskiy v. Ukrajina (Sťažnosť 47148/99).
„Predpokladom vzniku pozitívnej povinnosti je zistenie, že štátne orgány v danom čase vedeli alebo mali vedieť o existencii skutočného a bezprostredného rizika hroziaceho životu konkrétnej fyzickej osoby z dôvodu trestnej činnosti tretej osoby a neprijali v rámci svojich právomocí opatrenia, ktoré by sa odôvodnene zdali byť primeranými na odvrátenie tohto nebezpečenstva...". (argumentácia súdu per analogiam aj pri konštatovaní porušenia čl. 8 Dohovoru).
„Pri posudzovaní rozsahu takéhoto pozitívneho záväzku podľa článku 2 Dohovoru je potrebné brať do úvahy povinnosť zmluvných štátov podľa čl. 1 Dohovoru zabezpečiť skutočnú a účinnú ochranu práv a slobôd, ktoré sú v ňom stanovené..." (argumentácia súdu per analogiam aj pri konštatovaní porušenia čl. 8 Dohovoru). (Rozsudok Kontrová v. Slovenská republika z 31. mája 2007 (Sťažnosť 7510/04).
„Vypratanie bytu nebolo v demokratickej spoločnosti nevyhnutné" (Rozsudok Stanková proti Slovenskej republike).
Odvolanie v tom smere, že súd nevypočul S. G. je nedôvodné. Súd rozhoduje, ktorý dôkaz vykoná (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Spor je o zaplatenie ceny služieb a žalovaný je pasívne legitimovaný. Skutočnosti, ktoré by mal preukázať svedok G. ani nie sú sporné. S. G. nemá nájomný vzťah, neplatí, do priestorov sa mu dodáva teplo a voda a že spotrebúva teplo práve on, je neodškriepiteľné. Na pasívnej legitimácii
žalovaného nič nezmenia ani rokovania žalobcu s S. G.
Žalovaný v odvolaní
ďalej poukazuje, že chcel zabrániť obohacovaniu na úkor ostatných vlastníkov. Odvolací súd udáva, že práve neplatením služieb zo strany žalovaného vzniká ujma ostatným vlastníkom a ktorí nijako nemôžu ovplyvniť vzťah žalovaného s S. G.. Je to predovšetkým vzťah žalovaného a S. G., ktorý zdá sa, žalovaný rieši nekonštruktívne. Odvolaciemu súdu sa nechce veriť, aby neexistovali adekvátne náhradne priestory. Žalovaný predsa nemohol počítať s tým, že ako podnikateľ kúpi za účelom zisku budovu, vstúpi do dlhotrvajúceho pokojného stavu užívania obydlia a deložuje S. G. s rodinou na ulicu.
Právo žalovaného na plnenie za užívanie priestorov týmto rozsudkom nijako nie je dotknuté, čo v konečnom dôsledku žalovaný aj využil (rozsudok OS Prešov vo veci 14C/89/2006, rozsudok KS v Prešove vo veci 7Co/204/05.
Žalovaný v odvolaní spomína, že doteraz rešpektuje rozsudok ,,26/458/01" (správne vo veci 2Co 458/01). Nijako nie je dotknuté ani právo žalovaného na vypratanie priestorov, ak sa garantuje adekvátne a ľudsky dôstojné náhradné obydlie. Odvolací súd poukazuje práve na to, že práve tu je priestor na efektívne riešenie dlhodobého problému. Žalobcovi, ktorý riadne dodáva teplo a dokonca si tým plní zákonnú povinnosť, nebolo dôvodné nepriznať právo na cenu za správcovské služby a plnenia len preto, že žalovaný nedokáže dostatočne efektívne vyriešiť vzájomný vzťah s S. G., o ktorom musel mať vedomosť, keď kupoval budovu.
Žalovaný ďalej v odvolaní poukazuje na nespravodlivosť a porušenie dobrých mravov, ak musí trpieť takýto stav. Odvolací súd naopak považuje za odporujúce dobrým mravom pokusy odpojiť rodinu S. G. od vody a tepla, pretože to by znamenalo až ohrozenie celej rodiny na živote a zdraví. Vzťahy o obydlí sú založené na principiálnych veciach a vyššom práve na súkromie a obydlie, a preto vo svetle tohto práva sa žalovaný ako podnikateľ má správať.
Žalovaný ako vlastník je povinný hradiť služby aj za takto zaberané priestory a prvostupňový súd v tomto smere rozhodol správne.
Odvolací súd s osvojením si dôvodov napadnutého rozsudku potvrdil rozsudok vo výroku o zaplatenie ceny správcovskej služby ako vecne správny (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
Odvolací súd sa stotožňuje s prvostupňovým súdom o neprijateľnosti zmluvnej pokuty 91,25% p.a. v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ide o zjavne neprimeranú sankciu voči spotrebiteľom v rámci správcovskej služby. Zmluva o výkone správy je spotrebiteľskou zmluvou . Zákon č. 250/2007 Z.z. nevylučuje ani právnické osoby z ochrany spotrebiteľa a to je jeden z prípadov, kedy právnická osoba (žalovaný) je na strane spotrebiteľov správcovskej služby. Odvolací súd však pripomína, že neprijateľná zmluvná podmienka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a ak je neplatná voči fyzickým osobám-spotrebiteľom správcovskej služby, je neplatná aj voči ostatným účastníkom zmluvy o výkone správy v tej istej budove.. Ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa (§ 52 a nasl. OZ) sú osobitné a majú prednosť pred ostatnými všeobecnými inštitútmi upravenými v Občianskom zákonníku vrátane moderácie zmluvnej pokuty, ktorá je skôr typická pre vzťahy C2C (consumer to consumer, teda medzi dvoma nepodnikateľmi). Zmluvná pokuta takmer stopercentne navýši dlh a jej výška je bez ďalšieho neobhájiteľná.
Odvolací súd preto čiastočne zmenil rozsudok (§ 232 O.s.p.) a žalobu o zmluvnú pokutu zamietol. Odvolací súd predpokladá, že si žalobca dá do súladu problémovú sankciu s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu odvolací súd priznal úspešnému žalobcovi trovy konania v rozsahu 66%. Z pôvodne žalovanej sumy spolu 3.005,64€ bolo priznaných 2.512,55€ (83%). Odvolací súd priznal preto podľa pomeru úspechu a neúspechu 66% (83-17 = 66 ). Po právoplatnosti budú špecifikované trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
nunenko
29.03.15,10:54
Okresný súd Trnava
16C/25/2011
2110229777
09.10.2012
JUDr. Jana Hanzlíková
ECLI:SK:OSTT:2012:2110229777.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľov: X. D. U., F.. XX. X. XXXX, T. T. X, Q., X. C. U., F.. XX. X. XXXX, T. T. X, Q., obaja zastúpení JUDr. Vladimírou Dankovou, advokátkou, Kolárska 4, Bratislava, proti odporcovi: TTKOMFORT s. r. o., Františkánska 16, Trnava, IČO 36277215, o zaplatenie 4.864,87 eur s prísl., t a k t o rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade 4.864,87 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 27. 12. 2010 do zaplatenia, 952,79 eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 12. 7. 2011 do zaplatenia, trovy konania 448,62 eur a k rukám zástupcu navrhovateľov trovy právneho zastúpenia vo výške 911,24 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. O trovách štátu bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali voči odporcovi zaplatenia pôvodne čistky 4.864,87 eur, v priebehu konania tiež čistky 952,79 eur titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo odporcovi tým, že za roky 2007, 2008, 2009, 2010 uhradili navrhovatelia preplatok z vyúčtovania, ktoré vychádzalo z vyššieho koeficientu za odber studenej vody oproti ostatným vlastníkom bytu. Za rok 2007 im odporca zarátal koeficient 11,3767, r. 2008 - 2,0591, za r. 2009 - 8,2549, r. 2020-16,2247, keď ostatným vlastníkom bol uvádzaný koeficient 1.1. Navrhovatelia nedoplatky uhradili z dôvodu, že odporca podal návrh na vykonanie dražby ich bytu, čím vznikli ďalšie ich náklady vo výške 167,69 eur. K samotnej dražbe v dôsledku úhrady nedošlo.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovatelia v konaní uviedli, že odporcovi uhradili nedoplatky vyúčtovaní za roky 20072010, pričom odporca použil nesprávny koeficient. Vec prešetrovala aj SOU, ktorá zistila, že ich merač nie je ciachovaný. V roku 2008 im mali meniť merače, č osa nestalo, až v marci 2009 po odpise spotreby vody menil odporca merače. Treba postupovať podľa zákona a vyhl. Č. 397/2003, 630/2005, pričom odporca sa odvoláva na internú smernici. Pohľadávka, pre ktorú mal síť byt do dražby, bola veľmi nízka, teda navrhovatelia konali pod tlakom, keď žalovanú čistku uhradili.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že Smernica bola vypracovaná v nadväznosti na vyhl. Č. 397/2003 ohľadne merania studenej vody a 630/2005 na teplú vodu, výmer MF SR, ktoré stanovujú rozúčtovanie teplej a studenej vody. Smernica nadväzuje na zákonné normy a pre odporcu je pracovnou pomôckou, aj pre vlastníkov bytov v zjednodušenej forme. Navrhovatelia od r. 2004 nemali merače, tieto boli v r. 2007 ciachované, vyúčtovanie sa urobilo podľa počtu osôb, nie meraní. Ostatní vlastníci mali merače platné, navrhovatelia si ich nedali včas vymeniť napriek výzvam. Aj u niektorých Ďalších vlastníkov boli merače neplatné, lebo dodávateľ neuskutočnil výmenu včas. Platné boli len do 30. 10. 2008 a od 1. 11: 2008 do 9. 3. 2009 boli neplatné, za toto obdobie sa u všetkých vlastníkov vrátane navrhovateľov vyúčtovanie robilo na osobu za mesiace, nie podľa nameranej spotreby.
Vyúčtovanie preverovala SOI a po jej zistení práve týkajúceho sa sporného bytu všetky vyúčtovania vlastníkom prerobili. SOI potvrdila správnosť postupu od r. 2007 až 20909. Návrh na dražbu dávali vlastníci bytov, ktorí hlasovali nadpolovičnou väčšinou, odporca podľa § 8b ods. 2 zák. č. 182/93 Zb. Je povinný podať návrh, č osa aj stalo. Odporca ako správca vlastníkovi ba zastupuje. Navrhovatelia uhradili pohľadávku, od dražby sa upustilo, dražobná spoločnosť mala náklady, ktoré na ich dom vyúčtovala. Navrhovatelia zložili peniaze na účet domu, z toho sa pohľadávka uhradila. Odporcovi neuhradili nič. Namietal teda pasívnu legitimáciu, keď iba spravuje účet, s týmto sám nedisponuje a nepatrí mu.
Z predložených dokladov vyplýva, že navrhovateľka je vlastníčkou bytu v Q. Z vyúčtovania zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu vyplýva, že odporca navrhovateľom vykázal na týchto úhradách nedoplatok za r. 2007 vo výške 48.299 Sk, za rok 2008 vo výške 1.979,79 eur, za rok 2009 - 2.062,33 eur, za rok 2010 - 952,79 eur. V položke studenej vody použil odporca za r. 2007 koeficient 11,3767, v roku 2008 - 2,0591, r. 2009 - 8,2549, r. 2010 - 16,2247. V konaní nebolo sporné, že navrhovatelia vyúčtované čiastky uhradili, nenamietal to ani odporca. Rovnako nebolo ani sporné, že navrhovatelia tieto vyúčtovanie namietali práve s ohľadom na vyúčtovanú spotrebu studenej vody, o tomto boli predložené súdu dôkazy a odporca sám tieto tvrdenia nenamietal. Reklamácie vyúčtovaní však neuznal. Odporca vystavil v prospech navrhovateľov dobropisy.
Odporca súdu predložil Smernicu Rozpočítavanie studenej a teplej vody zo dňa 2. 1. 2007 a Smernicu platnú od 1. 1: 2009.
Z Inšpekčného záznamu SOI Trnava zo dňa 12. 6. 2009 vyplýva, že navrhovateľ podal podnet na prešetrenie správnosti vyúčtovania za rok 2007. V tomto je konštatované, že navrhovateľ si nedal vymeniť bytový merač TÚV, bol mu vyúčtovaný 3-násobok priemernej hodnoty indikovaných údajov určených meradiel v objekte rozpočítania vo výške 76 m3. Po predložení daňového dokladu s uvedením skutočných nákladov na ohrev TÚV a ÚK bola zistená správnosť vyúčtovania TÚV. Z dôvodu, že na kontrolovanom objekte nie sú nainštalované pomerové merače tepla výpočet na základe veľkosti podlahovej plochy je správny. Koeficient 11,3767 pre SV vychádza spätným prepočtom z nákladov na SV pre byt a smerného čísla /70 pre dve osoby/ 69,81 v zmysle zák. č. 397/2003 Z. z. Z Inšpekčného záznamu SOI Trnava zo dňa 30. 7. 2009 vyplývajú závery vyúčtovania za r. 2008, kde je uvedené, že posledná doba ciachovania vodomerov bola vykonaná v roku 2004, výmena vodomerov v r. 2009 bola v čase, keď tieto už nemali platné overenie. Vodomery mali byť navrhovateľovi vymenené v novembri 2008, čo správca - odporca neurobil. Odpis vodomerov TÚV na konci roka je z dôvodu neplatného overenia vodomerov neplatný. Predmet podania navrhovateľa na nesprávne vyúčtovanie TÚV sa potvrdil.
Z Inšpekčného záznamu SOI Trnava zo dňa 18. 1. 2010 vyplýva, že odberateľ rozpočíta konečným spotrebiteľom odobraté množstvo vody podľa smerných čísel spotreby vody - keď MF SR prestalo byť kompetentným ako cenový orgán a nebol stanovený postup pri takomto vyúčtovaní studenej vody, mal by sa uplatniť zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, § 28 ods. 4.. Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava zo dňa 21. 12. 2006 bola určená pevná cena na výrobu, dodávku pitnej vody - 19 sk/m3, za distribúciu pitnej vody verejným vodovodom - 16,22 Sk/m3, cena za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou - 22,47 m3.
Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava zo dňa 11. 12. 2007 bola určená pevná cena na výrobu, dodávku pitnej vody - 19,78 sk/m3, za distribúciu pitnej vody verejným vodovodom 16,80 Sk/m3, cena za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou - 23,84 m3. Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava zo dňa 14. 11. 2008 bola určená pevná cena na výrobu, dodávku pitnej vody - 19,78 sk/m3, za distribúciu pitnej vody verejným vodovodom 16,80 Sk/m3, cena za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou - 25,03 m3.
Zo znaleckého posudku W. č. 4/2011 vyplýva, že vyúčtovanie spotreby studenej vody za rok 2007 bol vykonaný v neprospech navrhovateľov vo výške 36588,67 Sk s DPH, za rok 2008 vo výške 3215,86 Sk s DPH,za rok 2009 vo výške 929,23 eur s DPH. Spotreba studenej vody bola vypočítaná z prehľadu osobomesiacov , keď za rok 2007 spotreba bola 56,86655856 m3, náklad za dodávku SV - 2806,36 Sk, za rok 2008 spotreba - 45,4093691 m3, náklad 2357,10 Sk, za rok 2009 spotreba 52,85888152 m2, náklad 93,56 EUR. Znalkyňa použila podklady predložené odporcom i doklady zo spisu. Koeficient spotreby SV za rok 2007 je 1,0878 medzi nahlásenou spotrebou a skutočnou spotrebou po prerozdelení, za rok 2008 - 0,9132, za rok 2009 - 0,9738. Znalkyňa vychádzala zo zák. č. 397/2002, 630/2005. Na pojednávaní znalkyňa uviedla, že odporca vo vyúčtovaniach používa nesprávne koeficienty, vnútorná smernica je v rozpore so zákonom. Zákon č. 630/2005 z. Z. sa týka len rozúčtovania TUV, námietky navrhovateľov sú správne. Takisto nie je správne vyúčtovanie za rok 2010, jednoznačne koeficient 16,2247 je nesprávny.Náklady účtované navrhovateľom sú neadekvátne a nereálne. Vychádzala z faktúr a priemernej spotreby na osobu. vykonaný v neprospech navrhovateľov vo výške 36588,67 Sk s DPH, za rok 2008 vo výške 3215,86 Sk s DPH,za rok 2009 vo výške 929,23 eur s DPH. Spotreba studenej vody bola vypočítaná z prehľadu osobomesiacov , keď za rok 2007 spotreba bola 56,86655856 m3, náklad za dodávku SV - 2806,36 Sk,
za rok 2008 spotreba - 45,4093691 m3, náklad 2357,10 Sk, za rok 2009 spotreba 52,85888152 m2, náklad 93,56 EUR. Znalkyňa použila podklady predložené odporcom i doklady zo spisu. Koeficient spotreby SV za rok 2007 je 1,0878 medzi nahlásenou spotrebou a skutočnou spotrebou po prerozdelení, za rok 2008 - 0,9132, za rok 2009 - 0,9738. Znalkyňa vychádzala zo zák. č. 397/2002, 630/2005. Na pojednávaní znalkyňa uviedla, že odporca vo vyúčtovaniach používa nesprávne koeficienty, vnútorná smernica je v rozpore so zákonom. Zákon č. 630/2005 z. Z. sa týka len rozúčtovania TUV, námietky navrhovateľov sú správne. Takisto nie je správne vyúčtovanie za rok 2010, jednoznačne koeficient 16,2247 je nesprávny.Náklady účtované navrhovateľom sú neadekvátne a nereálne. Vychádzala z faktúr a priemernej spotreby na osobu.
Z hľadiska pasívnej legitimácie odporcu súd dospel k záveru, že táto námietka nie je dôvodná. Podľa § 8 ods. 3 zák. č. 182/93 Z. z. správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len "majetok vlastníkov") musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov1. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo prospech tretích osôb.
Podľa § 5 cit. Zák. správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy. Podľa § 8b ods. 1 cit. Zák. správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Podľa § 8b ods. 2 pri správe domu je správca povinný
a) hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy,
b) dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prednostňovať ich záujmy pred vlastnými,
c) zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla
činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome,
d) vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
e) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.
Z uvedeného vyplýva, že odporca je pasívne legitimovaným v tomto konaní, keď ako správca spravuje účet vlastníkov bytov, vykonáva rozúčtovanie nákladov a i keď sa nejedná o jeho prostriedky na účte, s týmito disponuje. Vlastník bytu má sice vzťah ku spoločenstvu vlastníkov bytov, spoločenstvo ako také má samostatný právny vzťah so správcom. Tento však má v súlade s cit. ust. Zákona právo a povinnosť vystupovať na súde, keď v danom prípade sa jedná o správu domu, pokiaľ ide o rozúčtovanie nákladov. Odporca ako správca má zmluvný vzťah s dodávateľmi energií, vody, fakturované služby potom ďalej rozúčtováva, a teda tu nastupuje jeho zodpovednosť za správnosť tohto rozúčtovania. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o až štyri samostatné vzťahy - odporca vo vzťahu s dodávateľmi, odporca ako správca vo vzťahu so spoločenstvom, navrhovatelia síce vo vzťahu k spoločenstvu, ale v konkrétnom prípade pokiaľ ide o rozúčtovanie nákladov, vo vzťahu s odporcom.
Odporca teda má pasívnu legitimáciu v tomto konaní, pretože samotné rozúčtovanie realizoval nesprávne voči vlastníkom bytov. Následne potom nastupuje jeho vzťah so spoločenstvom. Treba uviesť, že platby za užívanie a služby sú realizované v prospech správcu, ktorý s nimi ďalej nakladá, nie sú hradené priamo spoločenstvu.
Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že odporca vykonal rozúčtovanie nákladov nesprávne, v rozpore so zákonom, čo vyplýva i zo znaleckého posudku, keď pri tomto rozúčtovaní vychádzal zo Smernice, ktorá je v rozpore so zákonom / i keď zákon o vodách a kanalizácii pripúšťa dohodu s vlastníkmi bytov, takáto dohoda nemôže byť v rozpore so zákonom/. V dôsledku nesprávneho rozúčtovania v príčinnej súvislosti /vykazovanie nedoplatku na strane navrhovateľov/ bol daný návrh na vykonanie dražby bytu.
Rovnako námietka pasívnej legitimácie z hľadiska nákladov na dražbu neobstojí. § 9 ods. 2 zák. č. 182/93 Z. z. právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú spoločenstvo, a ak sa spoločenstvo nezriaďuje, zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. V danom prípade bol návrh na vykonanie dražby z podnetu spoločenstva vlastníkov bytov, avšak v dôsledku nesprávneho rozúčtovania nákladov a z toho vyplývajúceho nedoplatku na úhradách za užívanie bytu a služby s tým spojené. Od dražby bolo v zmysle § 25 ods. 2 ZoDD upustené z dôvodu plnenia dlhu, avšak odmena dražobníka bola zo strany navrhovateľov uhradená. Skutočnosť, že aj táto platba bola realizovaná v prospech vlastníkov bytov - fondu údržby a opráv a faktúra uhradená dražobnej spoločnosti, nezbavuje odporcu zodpovednosti za tieto náklady. V danom prípade na rozdiel od nesprávneho rozúčtovania s pripúšťa dohodu s vlastníkmi bytov, takáto dohoda nemôže byť v rozpore so zákonom/. V dôsledku nesprávneho rozúčtovania v príčinnej súvislosti /vykazovanie nedoplatku na strane navrhovateľov/ bol daný návrh na vykonanie dražby bytu. Rovnako námietka pasívnej legitimácie z hľadiska nákladov na dražbu neobstojí. § 9 ods. 2 zák. č. 182/93 Z. z. právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú spoločenstvo, a ak sa spoločenstvo nezriaďuje, zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. V danom prípade bol návrh na vykonanie dražby z podnetu spoločenstva vlastníkov bytov, avšak v dôsledku nesprávneho rozúčtovania nákladov a z toho vyplývajúceho nedoplatku na úhradách za užívanie bytu a služby s tým spojené. Od dražby bolo v zmysle § 25 ods. 2 ZoDD upustené z dôvodu plnenia dlhu, avšak odmena dražobníka bola zo strany navrhovateľov uhradená. Skutočnosť, že aj táto platba bola realizovaná v prospech vlastníkov bytov - fondu údržby a opráv a faktúra uhradená dražobnej spoločnosti, nezbavuje odporcu zodpovednosti za tieto náklady. V danom prípade na rozdiel od nesprávneho rozúčtovania s prihliadnutím na úhradu faktúry dražobnej spoločnosti, odporca sám za tieto náklady zodpovedá bez ohľadu na to, že platba bola realizovaná v prospech vlastníkov bytov /čiastka bola uhradená po fakturácii/. Navrhovatelia však platbu realizovali v prospech odporcu a z tohto hľadiska nemá dôvod ani právny titul domáhať sa zaplatenia tejto čiastky od spoločenstva vlastníkov bytov. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na koho úkor bol získaný. Bezdôvodné obohatenie spočíva vo zväčšení majetku obohateného.
V danom prípade na strane odporcu vzniklo bezdôvodné obohatenie tým, že prijal plnenie bez právneho dôvodu - keď navrhovatelia uhradili práve odporcovi /nie priamo spoločenstvu vlastníkov bytov/ nedoplatky účtované odporcom nesprávne odporcom. Odporca vykonal vyúčtovanie v rozpore s vyhl. č. 397/2003, 630/2005 Z. z.. Pri posudzovaní nárokov súd vychádzal predovšetkým zo záverov znaleckého posudku, v zmysle ktorého nepochybne bolo vyúčtovanie nesprávne, spotreba bola vyúčtovaná podľa nesprávneho koeficientu. Nesporné je, že navrhovatelia v žalovanej výške uhradili nedoplatky tak, ako ich vyúčtoval odporca /po zohľadnení dobropisov/. Znalec určil koeficient podľa nahlásenej a skutočnej spotreby po prerozdelení po zohľadnení fakturácie a vo všetkých vyúčtovaniach bol zistený rozdiel v neprospech vlastníka bytu, teda žalobcov. Pokiaľ sa odporca odvoláva na spôsob rozúčtovania v zmysle zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, zák. č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, konkrétne § 28 ods. 4 - ak sa odberateľ s končenými spotrebiteľmi nedohodne inak, odberateľ rozpočíta konečným spotrebiteľom odobraté množstvo vody podľa smerných čísel, a teda odkazuje odporca v tomto smere na dohodu vlastníkov bytov, nepovažuje súd jeho postup za správny. Žiadna takáto dohoda, resp. smernica, nemôže byť v rozpore so zákonom.
Práve v súlade so zákonnými ustanoveniami postupoval znalec, so závermi ktorého sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Sám odporca priznáva, že všetky spotreby namerané v bytoch boli upravené koeficientom spotreby vody 1,1 a rozdiel bol vyúčtovaný na nemeraný byt navrhovateľov s použitím príslušného koeficientu. Takýto postup nemá oporu v zákone, nakoľko čiastky fakturované navrhovateľom sú nereálne, neadekvátne a nezodpovedajú reálnej spotrebe navrhovateľov. Už samotný spôsob rozúčtovania podľa internej smernice, keď vlastníkom bytov, ktorí mali merače, bola účtovaná skutočná nameraná spotreba a rozdiel na nemerané byty, je nezákonný, nakoľko takýto spôsob rozúčtovania nezohľadňuje prípadné straty a potom dochádza k vyúčtovaniu všetkých strát výlučne na nemerané byty bez toho, aby sa ostatní vlastníci akýmkoľvek spôsobom podieľali na týchto stratách. Postup odporcu je nepochybne nesprávny. Podľa záverov znaleckého posudku správne mala byť vyúčtovaná spotreba SV za rok 2007 vo výške 2806,36 eur, za rok 2008 vo výške 2357,10 eur, za rok 2009 vo výške 93,56 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že celý postup odporcu je nesprávny, súd nárok považoval za dôvodný v celom rozsahu, nakoľko rozúčtovanie nákladov ako takých je v celom rozsahu nesprávne.
Podľa § 3 ods. 7 vyhl. č. 397/2003 Z. z. ak množstvo vody dodanej verejným vodovodom nie je merané určeným meradlom, množstvo odoberanej vody sa určí smernými číslami spotreby vody na jednotlivé druhy spotreby vody alebo ich kombináciou. Smerné čísla tvoria prílohu vyhlášky.
Podľa § 5 ods.2 vyhl. Č. 630/2005 ak sú v objekte rozpočítavania aj byty alebo nebytové priestory s individuálnym vykurovaním, náklady za dodané teplo na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku, pričom základná zložka tvorí 10 % a spotrebná zložka 90 % z celkových nákladov. Obidve zložky sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania, pričom základná zložka nákladov sa rozpočítava aj medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov s individuálnym vykurovaním okrem prípadov, keď byt alebo nebytový priestor s individuálnym vykurovaním má polohu podľa § 7 ods. 3 písm. a). V prípade, že navrhovatelia nemali merače, resp. tieto neboli správne /ciachované/, bolo potrebné postupovať podľa § 7 ods. 4 cit. vyhl. Pri posudzovaní výšky nároku súd považoval za potrebné priznať navrhovateľom celú uplatnenú čiastku, o ktorú sa odporca bezdôvodne obohatil, z dôvodu, že v takejto výške sa nepochybne odporca bezdôvodne obohatil a vzhľadom na skutočnosť, že v konečnom dôsledku tu nastupuje vzťah odporcu so spoločenstvom vlastníkov bytov /ktorému sú platby nakoniec určené/, bude vecou odporcu, akým spôsobom zrealizuje opravu vyúčtovania. Citované právne predpisy nepripúšťajú rozpočítanie nákladov tak, ako to urobil odporca, tento teda konal v rozpore s právnymi predpismi, čo bolo potvrdené aj znaleckým posudkom. Nebolo pritom sporné, že merače, pokiaľ aj boli namontované, neboli podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania, pričom základná zložka nákladov sa rozpočítava aj medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov s individuálnym vykurovaním okrem prípadov, keď byt alebo nebytový priestor s individuálnym vykurovaním má polohu podľa § 7 ods. 3 písm. a). V prípade, že navrhovatelia nemali merače, resp. tieto neboli správne /ciachované/, bolo potrebné postupovať podľa § 7 ods. 4 cit. vyhl. Pri posudzovaní výšky nároku súd považoval za potrebné priznať navrhovateľom celú uplatnenú čiastku, o ktorú sa odporca bezdôvodne obohatil, z dôvodu, že v takejto výške sa nepochybne odporca bezdôvodne obohatil a vzhľadom na skutočnosť, že v konečnom dôsledku tu nastupuje vzťah odporcu so spoločenstvom vlastníkov bytov /ktorému sú platby nakoniec určené/, bude vecou odporcu, akým spôsobom zrealizuje opravu vyúčtovania. Citované právne predpisy nepripúšťajú rozpočítanie nákladov tak, ako to urobil odporca, tento teda konal v rozpore s právnymi predpismi, čo bolo potvrdené aj znaleckým posudkom. Nebolo pritom sporné, že merače, pokiaľ aj boli namontované, neboli ciachované, a teda odporca nemohol ani v prípade domácností s meračmi z týchto vychádzať. Za tohto stavu potom má súd za to, že rozpočítanie nákladov ako také je v celom rozsahu nesprávne. Vyplýva to aj zo záverov znaleckého posudku. Postup odporcu bol nepochybne nesprávny a jeho konaním došlo na jeho strane k vzniku bezdôvodného obohatenia v žalovanej výške.
Pokiaľ ide o náklady dražby, zaplatenie nákladov nebolo v konaní sporné a bolo preukázané. Ako bolo uvedené, odporca je i v tejto časti pasívne legitimovaný, keď vlastníci bytov podnet na podanie dražby dali z dôvodu vykazovania nedoplatku a tento zapríčinil odporca, rovnako aj samotné konanie o dobrovoľnej dražbe. Vlastníci bytov teda nemôžu zodpovedať za náklady spojené s dražbou bytu, a teda odporca je povinný vydať bezdôvodné obohatenie v prospech navrhovateľov i v tejto časti.
Odporca teda prijal plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol /keď právny dôvod - podanie návrhu na dobrovoľnú dražbu zapríčinil svojím konaním/. S poukazom na uvedené má súd za to, že návrh je v celom rozsahu dôvodný, a preto mu vyhovel.
V zmysle ust. § 517 ods. 2 O. s.p. úspešnej navrhovateľke priznal súd úroky z omeškania odo dňa omeškania v zmysle návrhu v časti pôvodne žalovanej istiny od podania návrhu a v ďalšej časti odo dna omeškania do zaplatenia, keď dlžník je v omeškaní s platením peňažného dlhu, a to vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Zb. Podľa § 142 ods. 1 O.s .p. úspešnému navrhovateľovi priznal súd náhradu trov konania za súdny poplatok 291,50 eur, 57,12 eur, , preddavok znalečného 100 eur, ako aj ako aj trovy právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, , napísanie žaloby, účasť na pojednávaní 10. 5. 2011 á 170,97 eur, rozšírenie návrhu 51,45 eur, pojednávanie 20. 9. 2012 - 200,85 eur, paušál 2x7,21 eur, 1x7,41 eur, 2x7,63 eur, cestovné 2,80 eur, 3 eur, 2,90 eur - spolu 8,70 eur, strata času 100,24 eur, v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. O trovách štátu rozhodne súd dodatočne po právoplatnosti tohto rozhodnutia s prihliadnutím na skutočnosť, že proti rozhodnutiu o priznaní znalečného bolo podané odvolanie a vec nebola v záujme hospodárnosti konania pred rozhodnutím súdu vo veci samej predložená odvolaciemu súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).
Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.
16C/25/2011
2110229777
09.10.2012
JUDr. Jana Hanzlíková
ECLI:SK:OSTT:2012:2110229777.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľov: X. D. U., F.. XX. X. XXXX, T. T. X, Q., X. C. U., F.. XX. X. XXXX, T. T. X, Q., obaja zastúpení JUDr. Vladimírou Dankovou, advokátkou, Kolárska 4, Bratislava, proti odporcovi: TTKOMFORT s. r. o., Františkánska 16, Trnava, IČO 36277215, o zaplatenie 4.864,87 eur s prísl., t a k t o rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade 4.864,87 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 27. 12. 2010 do zaplatenia, 952,79 eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 12. 7. 2011 do zaplatenia, trovy konania 448,62 eur a k rukám zástupcu navrhovateľov trovy právneho zastúpenia vo výške 911,24 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. O trovách štátu bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali voči odporcovi zaplatenia pôvodne čistky 4.864,87 eur, v priebehu konania tiež čistky 952,79 eur titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo odporcovi tým, že za roky 2007, 2008, 2009, 2010 uhradili navrhovatelia preplatok z vyúčtovania, ktoré vychádzalo z vyššieho koeficientu za odber studenej vody oproti ostatným vlastníkom bytu. Za rok 2007 im odporca zarátal koeficient 11,3767, r. 2008 - 2,0591, za r. 2009 - 8,2549, r. 2020-16,2247, keď ostatným vlastníkom bol uvádzaný koeficient 1.1. Navrhovatelia nedoplatky uhradili z dôvodu, že odporca podal návrh na vykonanie dražby ich bytu, čím vznikli ďalšie ich náklady vo výške 167,69 eur. K samotnej dražbe v dôsledku úhrady nedošlo.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovatelia v konaní uviedli, že odporcovi uhradili nedoplatky vyúčtovaní za roky 20072010, pričom odporca použil nesprávny koeficient. Vec prešetrovala aj SOU, ktorá zistila, že ich merač nie je ciachovaný. V roku 2008 im mali meniť merače, č osa nestalo, až v marci 2009 po odpise spotreby vody menil odporca merače. Treba postupovať podľa zákona a vyhl. Č. 397/2003, 630/2005, pričom odporca sa odvoláva na internú smernici. Pohľadávka, pre ktorú mal síť byt do dražby, bola veľmi nízka, teda navrhovatelia konali pod tlakom, keď žalovanú čistku uhradili.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že Smernica bola vypracovaná v nadväznosti na vyhl. Č. 397/2003 ohľadne merania studenej vody a 630/2005 na teplú vodu, výmer MF SR, ktoré stanovujú rozúčtovanie teplej a studenej vody. Smernica nadväzuje na zákonné normy a pre odporcu je pracovnou pomôckou, aj pre vlastníkov bytov v zjednodušenej forme. Navrhovatelia od r. 2004 nemali merače, tieto boli v r. 2007 ciachované, vyúčtovanie sa urobilo podľa počtu osôb, nie meraní. Ostatní vlastníci mali merače platné, navrhovatelia si ich nedali včas vymeniť napriek výzvam. Aj u niektorých Ďalších vlastníkov boli merače neplatné, lebo dodávateľ neuskutočnil výmenu včas. Platné boli len do 30. 10. 2008 a od 1. 11: 2008 do 9. 3. 2009 boli neplatné, za toto obdobie sa u všetkých vlastníkov vrátane navrhovateľov vyúčtovanie robilo na osobu za mesiace, nie podľa nameranej spotreby.
Vyúčtovanie preverovala SOI a po jej zistení práve týkajúceho sa sporného bytu všetky vyúčtovania vlastníkom prerobili. SOI potvrdila správnosť postupu od r. 2007 až 20909. Návrh na dražbu dávali vlastníci bytov, ktorí hlasovali nadpolovičnou väčšinou, odporca podľa § 8b ods. 2 zák. č. 182/93 Zb. Je povinný podať návrh, č osa aj stalo. Odporca ako správca vlastníkovi ba zastupuje. Navrhovatelia uhradili pohľadávku, od dražby sa upustilo, dražobná spoločnosť mala náklady, ktoré na ich dom vyúčtovala. Navrhovatelia zložili peniaze na účet domu, z toho sa pohľadávka uhradila. Odporcovi neuhradili nič. Namietal teda pasívnu legitimáciu, keď iba spravuje účet, s týmto sám nedisponuje a nepatrí mu.
Z predložených dokladov vyplýva, že navrhovateľka je vlastníčkou bytu v Q. Z vyúčtovania zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu vyplýva, že odporca navrhovateľom vykázal na týchto úhradách nedoplatok za r. 2007 vo výške 48.299 Sk, za rok 2008 vo výške 1.979,79 eur, za rok 2009 - 2.062,33 eur, za rok 2010 - 952,79 eur. V položke studenej vody použil odporca za r. 2007 koeficient 11,3767, v roku 2008 - 2,0591, r. 2009 - 8,2549, r. 2010 - 16,2247. V konaní nebolo sporné, že navrhovatelia vyúčtované čiastky uhradili, nenamietal to ani odporca. Rovnako nebolo ani sporné, že navrhovatelia tieto vyúčtovanie namietali práve s ohľadom na vyúčtovanú spotrebu studenej vody, o tomto boli predložené súdu dôkazy a odporca sám tieto tvrdenia nenamietal. Reklamácie vyúčtovaní však neuznal. Odporca vystavil v prospech navrhovateľov dobropisy.
Odporca súdu predložil Smernicu Rozpočítavanie studenej a teplej vody zo dňa 2. 1. 2007 a Smernicu platnú od 1. 1: 2009.
Z Inšpekčného záznamu SOI Trnava zo dňa 12. 6. 2009 vyplýva, že navrhovateľ podal podnet na prešetrenie správnosti vyúčtovania za rok 2007. V tomto je konštatované, že navrhovateľ si nedal vymeniť bytový merač TÚV, bol mu vyúčtovaný 3-násobok priemernej hodnoty indikovaných údajov určených meradiel v objekte rozpočítania vo výške 76 m3. Po predložení daňového dokladu s uvedením skutočných nákladov na ohrev TÚV a ÚK bola zistená správnosť vyúčtovania TÚV. Z dôvodu, že na kontrolovanom objekte nie sú nainštalované pomerové merače tepla výpočet na základe veľkosti podlahovej plochy je správny. Koeficient 11,3767 pre SV vychádza spätným prepočtom z nákladov na SV pre byt a smerného čísla /70 pre dve osoby/ 69,81 v zmysle zák. č. 397/2003 Z. z. Z Inšpekčného záznamu SOI Trnava zo dňa 30. 7. 2009 vyplývajú závery vyúčtovania za r. 2008, kde je uvedené, že posledná doba ciachovania vodomerov bola vykonaná v roku 2004, výmena vodomerov v r. 2009 bola v čase, keď tieto už nemali platné overenie. Vodomery mali byť navrhovateľovi vymenené v novembri 2008, čo správca - odporca neurobil. Odpis vodomerov TÚV na konci roka je z dôvodu neplatného overenia vodomerov neplatný. Predmet podania navrhovateľa na nesprávne vyúčtovanie TÚV sa potvrdil.
Z Inšpekčného záznamu SOI Trnava zo dňa 18. 1. 2010 vyplýva, že odberateľ rozpočíta konečným spotrebiteľom odobraté množstvo vody podľa smerných čísel spotreby vody - keď MF SR prestalo byť kompetentným ako cenový orgán a nebol stanovený postup pri takomto vyúčtovaní studenej vody, mal by sa uplatniť zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, § 28 ods. 4.. Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava zo dňa 21. 12. 2006 bola určená pevná cena na výrobu, dodávku pitnej vody - 19 sk/m3, za distribúciu pitnej vody verejným vodovodom - 16,22 Sk/m3, cena za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou - 22,47 m3.
Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava zo dňa 11. 12. 2007 bola určená pevná cena na výrobu, dodávku pitnej vody - 19,78 sk/m3, za distribúciu pitnej vody verejným vodovodom 16,80 Sk/m3, cena za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou - 23,84 m3. Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava zo dňa 14. 11. 2008 bola určená pevná cena na výrobu, dodávku pitnej vody - 19,78 sk/m3, za distribúciu pitnej vody verejným vodovodom 16,80 Sk/m3, cena za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou - 25,03 m3.
Zo znaleckého posudku W. č. 4/2011 vyplýva, že vyúčtovanie spotreby studenej vody za rok 2007 bol vykonaný v neprospech navrhovateľov vo výške 36588,67 Sk s DPH, za rok 2008 vo výške 3215,86 Sk s DPH,za rok 2009 vo výške 929,23 eur s DPH. Spotreba studenej vody bola vypočítaná z prehľadu osobomesiacov , keď za rok 2007 spotreba bola 56,86655856 m3, náklad za dodávku SV - 2806,36 Sk, za rok 2008 spotreba - 45,4093691 m3, náklad 2357,10 Sk, za rok 2009 spotreba 52,85888152 m2, náklad 93,56 EUR. Znalkyňa použila podklady predložené odporcom i doklady zo spisu. Koeficient spotreby SV za rok 2007 je 1,0878 medzi nahlásenou spotrebou a skutočnou spotrebou po prerozdelení, za rok 2008 - 0,9132, za rok 2009 - 0,9738. Znalkyňa vychádzala zo zák. č. 397/2002, 630/2005. Na pojednávaní znalkyňa uviedla, že odporca vo vyúčtovaniach používa nesprávne koeficienty, vnútorná smernica je v rozpore so zákonom. Zákon č. 630/2005 z. Z. sa týka len rozúčtovania TUV, námietky navrhovateľov sú správne. Takisto nie je správne vyúčtovanie za rok 2010, jednoznačne koeficient 16,2247 je nesprávny.Náklady účtované navrhovateľom sú neadekvátne a nereálne. Vychádzala z faktúr a priemernej spotreby na osobu. vykonaný v neprospech navrhovateľov vo výške 36588,67 Sk s DPH, za rok 2008 vo výške 3215,86 Sk s DPH,za rok 2009 vo výške 929,23 eur s DPH. Spotreba studenej vody bola vypočítaná z prehľadu osobomesiacov , keď za rok 2007 spotreba bola 56,86655856 m3, náklad za dodávku SV - 2806,36 Sk,
za rok 2008 spotreba - 45,4093691 m3, náklad 2357,10 Sk, za rok 2009 spotreba 52,85888152 m2, náklad 93,56 EUR. Znalkyňa použila podklady predložené odporcom i doklady zo spisu. Koeficient spotreby SV za rok 2007 je 1,0878 medzi nahlásenou spotrebou a skutočnou spotrebou po prerozdelení, za rok 2008 - 0,9132, za rok 2009 - 0,9738. Znalkyňa vychádzala zo zák. č. 397/2002, 630/2005. Na pojednávaní znalkyňa uviedla, že odporca vo vyúčtovaniach používa nesprávne koeficienty, vnútorná smernica je v rozpore so zákonom. Zákon č. 630/2005 z. Z. sa týka len rozúčtovania TUV, námietky navrhovateľov sú správne. Takisto nie je správne vyúčtovanie za rok 2010, jednoznačne koeficient 16,2247 je nesprávny.Náklady účtované navrhovateľom sú neadekvátne a nereálne. Vychádzala z faktúr a priemernej spotreby na osobu.
Z hľadiska pasívnej legitimácie odporcu súd dospel k záveru, že táto námietka nie je dôvodná. Podľa § 8 ods. 3 zák. č. 182/93 Z. z. správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len "majetok vlastníkov") musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov1. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo prospech tretích osôb.
Podľa § 5 cit. Zák. správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy. Podľa § 8b ods. 1 cit. Zák. správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Podľa § 8b ods. 2 pri správe domu je správca povinný
a) hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy,
b) dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prednostňovať ich záujmy pred vlastnými,
c) zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla
činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome,
d) vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
e) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.
Z uvedeného vyplýva, že odporca je pasívne legitimovaným v tomto konaní, keď ako správca spravuje účet vlastníkov bytov, vykonáva rozúčtovanie nákladov a i keď sa nejedná o jeho prostriedky na účte, s týmito disponuje. Vlastník bytu má sice vzťah ku spoločenstvu vlastníkov bytov, spoločenstvo ako také má samostatný právny vzťah so správcom. Tento však má v súlade s cit. ust. Zákona právo a povinnosť vystupovať na súde, keď v danom prípade sa jedná o správu domu, pokiaľ ide o rozúčtovanie nákladov. Odporca ako správca má zmluvný vzťah s dodávateľmi energií, vody, fakturované služby potom ďalej rozúčtováva, a teda tu nastupuje jeho zodpovednosť za správnosť tohto rozúčtovania. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o až štyri samostatné vzťahy - odporca vo vzťahu s dodávateľmi, odporca ako správca vo vzťahu so spoločenstvom, navrhovatelia síce vo vzťahu k spoločenstvu, ale v konkrétnom prípade pokiaľ ide o rozúčtovanie nákladov, vo vzťahu s odporcom.
Odporca teda má pasívnu legitimáciu v tomto konaní, pretože samotné rozúčtovanie realizoval nesprávne voči vlastníkom bytov. Následne potom nastupuje jeho vzťah so spoločenstvom. Treba uviesť, že platby za užívanie a služby sú realizované v prospech správcu, ktorý s nimi ďalej nakladá, nie sú hradené priamo spoločenstvu.
Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že odporca vykonal rozúčtovanie nákladov nesprávne, v rozpore so zákonom, čo vyplýva i zo znaleckého posudku, keď pri tomto rozúčtovaní vychádzal zo Smernice, ktorá je v rozpore so zákonom / i keď zákon o vodách a kanalizácii pripúšťa dohodu s vlastníkmi bytov, takáto dohoda nemôže byť v rozpore so zákonom/. V dôsledku nesprávneho rozúčtovania v príčinnej súvislosti /vykazovanie nedoplatku na strane navrhovateľov/ bol daný návrh na vykonanie dražby bytu.
Rovnako námietka pasívnej legitimácie z hľadiska nákladov na dražbu neobstojí. § 9 ods. 2 zák. č. 182/93 Z. z. právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú spoločenstvo, a ak sa spoločenstvo nezriaďuje, zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. V danom prípade bol návrh na vykonanie dražby z podnetu spoločenstva vlastníkov bytov, avšak v dôsledku nesprávneho rozúčtovania nákladov a z toho vyplývajúceho nedoplatku na úhradách za užívanie bytu a služby s tým spojené. Od dražby bolo v zmysle § 25 ods. 2 ZoDD upustené z dôvodu plnenia dlhu, avšak odmena dražobníka bola zo strany navrhovateľov uhradená. Skutočnosť, že aj táto platba bola realizovaná v prospech vlastníkov bytov - fondu údržby a opráv a faktúra uhradená dražobnej spoločnosti, nezbavuje odporcu zodpovednosti za tieto náklady. V danom prípade na rozdiel od nesprávneho rozúčtovania s pripúšťa dohodu s vlastníkmi bytov, takáto dohoda nemôže byť v rozpore so zákonom/. V dôsledku nesprávneho rozúčtovania v príčinnej súvislosti /vykazovanie nedoplatku na strane navrhovateľov/ bol daný návrh na vykonanie dražby bytu. Rovnako námietka pasívnej legitimácie z hľadiska nákladov na dražbu neobstojí. § 9 ods. 2 zák. č. 182/93 Z. z. právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú spoločenstvo, a ak sa spoločenstvo nezriaďuje, zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. V danom prípade bol návrh na vykonanie dražby z podnetu spoločenstva vlastníkov bytov, avšak v dôsledku nesprávneho rozúčtovania nákladov a z toho vyplývajúceho nedoplatku na úhradách za užívanie bytu a služby s tým spojené. Od dražby bolo v zmysle § 25 ods. 2 ZoDD upustené z dôvodu plnenia dlhu, avšak odmena dražobníka bola zo strany navrhovateľov uhradená. Skutočnosť, že aj táto platba bola realizovaná v prospech vlastníkov bytov - fondu údržby a opráv a faktúra uhradená dražobnej spoločnosti, nezbavuje odporcu zodpovednosti za tieto náklady. V danom prípade na rozdiel od nesprávneho rozúčtovania s prihliadnutím na úhradu faktúry dražobnej spoločnosti, odporca sám za tieto náklady zodpovedá bez ohľadu na to, že platba bola realizovaná v prospech vlastníkov bytov /čiastka bola uhradená po fakturácii/. Navrhovatelia však platbu realizovali v prospech odporcu a z tohto hľadiska nemá dôvod ani právny titul domáhať sa zaplatenia tejto čiastky od spoločenstva vlastníkov bytov. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na koho úkor bol získaný. Bezdôvodné obohatenie spočíva vo zväčšení majetku obohateného.
V danom prípade na strane odporcu vzniklo bezdôvodné obohatenie tým, že prijal plnenie bez právneho dôvodu - keď navrhovatelia uhradili práve odporcovi /nie priamo spoločenstvu vlastníkov bytov/ nedoplatky účtované odporcom nesprávne odporcom. Odporca vykonal vyúčtovanie v rozpore s vyhl. č. 397/2003, 630/2005 Z. z.. Pri posudzovaní nárokov súd vychádzal predovšetkým zo záverov znaleckého posudku, v zmysle ktorého nepochybne bolo vyúčtovanie nesprávne, spotreba bola vyúčtovaná podľa nesprávneho koeficientu. Nesporné je, že navrhovatelia v žalovanej výške uhradili nedoplatky tak, ako ich vyúčtoval odporca /po zohľadnení dobropisov/. Znalec určil koeficient podľa nahlásenej a skutočnej spotreby po prerozdelení po zohľadnení fakturácie a vo všetkých vyúčtovaniach bol zistený rozdiel v neprospech vlastníka bytu, teda žalobcov. Pokiaľ sa odporca odvoláva na spôsob rozúčtovania v zmysle zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, zák. č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, konkrétne § 28 ods. 4 - ak sa odberateľ s končenými spotrebiteľmi nedohodne inak, odberateľ rozpočíta konečným spotrebiteľom odobraté množstvo vody podľa smerných čísel, a teda odkazuje odporca v tomto smere na dohodu vlastníkov bytov, nepovažuje súd jeho postup za správny. Žiadna takáto dohoda, resp. smernica, nemôže byť v rozpore so zákonom.
Práve v súlade so zákonnými ustanoveniami postupoval znalec, so závermi ktorého sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Sám odporca priznáva, že všetky spotreby namerané v bytoch boli upravené koeficientom spotreby vody 1,1 a rozdiel bol vyúčtovaný na nemeraný byt navrhovateľov s použitím príslušného koeficientu. Takýto postup nemá oporu v zákone, nakoľko čiastky fakturované navrhovateľom sú nereálne, neadekvátne a nezodpovedajú reálnej spotrebe navrhovateľov. Už samotný spôsob rozúčtovania podľa internej smernice, keď vlastníkom bytov, ktorí mali merače, bola účtovaná skutočná nameraná spotreba a rozdiel na nemerané byty, je nezákonný, nakoľko takýto spôsob rozúčtovania nezohľadňuje prípadné straty a potom dochádza k vyúčtovaniu všetkých strát výlučne na nemerané byty bez toho, aby sa ostatní vlastníci akýmkoľvek spôsobom podieľali na týchto stratách. Postup odporcu je nepochybne nesprávny. Podľa záverov znaleckého posudku správne mala byť vyúčtovaná spotreba SV za rok 2007 vo výške 2806,36 eur, za rok 2008 vo výške 2357,10 eur, za rok 2009 vo výške 93,56 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že celý postup odporcu je nesprávny, súd nárok považoval za dôvodný v celom rozsahu, nakoľko rozúčtovanie nákladov ako takých je v celom rozsahu nesprávne.
Podľa § 3 ods. 7 vyhl. č. 397/2003 Z. z. ak množstvo vody dodanej verejným vodovodom nie je merané určeným meradlom, množstvo odoberanej vody sa určí smernými číslami spotreby vody na jednotlivé druhy spotreby vody alebo ich kombináciou. Smerné čísla tvoria prílohu vyhlášky.
Podľa § 5 ods.2 vyhl. Č. 630/2005 ak sú v objekte rozpočítavania aj byty alebo nebytové priestory s individuálnym vykurovaním, náklady za dodané teplo na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku, pričom základná zložka tvorí 10 % a spotrebná zložka 90 % z celkových nákladov. Obidve zložky sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania, pričom základná zložka nákladov sa rozpočítava aj medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov s individuálnym vykurovaním okrem prípadov, keď byt alebo nebytový priestor s individuálnym vykurovaním má polohu podľa § 7 ods. 3 písm. a). V prípade, že navrhovatelia nemali merače, resp. tieto neboli správne /ciachované/, bolo potrebné postupovať podľa § 7 ods. 4 cit. vyhl. Pri posudzovaní výšky nároku súd považoval za potrebné priznať navrhovateľom celú uplatnenú čiastku, o ktorú sa odporca bezdôvodne obohatil, z dôvodu, že v takejto výške sa nepochybne odporca bezdôvodne obohatil a vzhľadom na skutočnosť, že v konečnom dôsledku tu nastupuje vzťah odporcu so spoločenstvom vlastníkov bytov /ktorému sú platby nakoniec určené/, bude vecou odporcu, akým spôsobom zrealizuje opravu vyúčtovania. Citované právne predpisy nepripúšťajú rozpočítanie nákladov tak, ako to urobil odporca, tento teda konal v rozpore s právnymi predpismi, čo bolo potvrdené aj znaleckým posudkom. Nebolo pritom sporné, že merače, pokiaľ aj boli namontované, neboli podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania, pričom základná zložka nákladov sa rozpočítava aj medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov s individuálnym vykurovaním okrem prípadov, keď byt alebo nebytový priestor s individuálnym vykurovaním má polohu podľa § 7 ods. 3 písm. a). V prípade, že navrhovatelia nemali merače, resp. tieto neboli správne /ciachované/, bolo potrebné postupovať podľa § 7 ods. 4 cit. vyhl. Pri posudzovaní výšky nároku súd považoval za potrebné priznať navrhovateľom celú uplatnenú čiastku, o ktorú sa odporca bezdôvodne obohatil, z dôvodu, že v takejto výške sa nepochybne odporca bezdôvodne obohatil a vzhľadom na skutočnosť, že v konečnom dôsledku tu nastupuje vzťah odporcu so spoločenstvom vlastníkov bytov /ktorému sú platby nakoniec určené/, bude vecou odporcu, akým spôsobom zrealizuje opravu vyúčtovania. Citované právne predpisy nepripúšťajú rozpočítanie nákladov tak, ako to urobil odporca, tento teda konal v rozpore s právnymi predpismi, čo bolo potvrdené aj znaleckým posudkom. Nebolo pritom sporné, že merače, pokiaľ aj boli namontované, neboli ciachované, a teda odporca nemohol ani v prípade domácností s meračmi z týchto vychádzať. Za tohto stavu potom má súd za to, že rozpočítanie nákladov ako také je v celom rozsahu nesprávne. Vyplýva to aj zo záverov znaleckého posudku. Postup odporcu bol nepochybne nesprávny a jeho konaním došlo na jeho strane k vzniku bezdôvodného obohatenia v žalovanej výške.
Pokiaľ ide o náklady dražby, zaplatenie nákladov nebolo v konaní sporné a bolo preukázané. Ako bolo uvedené, odporca je i v tejto časti pasívne legitimovaný, keď vlastníci bytov podnet na podanie dražby dali z dôvodu vykazovania nedoplatku a tento zapríčinil odporca, rovnako aj samotné konanie o dobrovoľnej dražbe. Vlastníci bytov teda nemôžu zodpovedať za náklady spojené s dražbou bytu, a teda odporca je povinný vydať bezdôvodné obohatenie v prospech navrhovateľov i v tejto časti.
Odporca teda prijal plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol /keď právny dôvod - podanie návrhu na dobrovoľnú dražbu zapríčinil svojím konaním/. S poukazom na uvedené má súd za to, že návrh je v celom rozsahu dôvodný, a preto mu vyhovel.
V zmysle ust. § 517 ods. 2 O. s.p. úspešnej navrhovateľke priznal súd úroky z omeškania odo dňa omeškania v zmysle návrhu v časti pôvodne žalovanej istiny od podania návrhu a v ďalšej časti odo dna omeškania do zaplatenia, keď dlžník je v omeškaní s platením peňažného dlhu, a to vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Zb. Podľa § 142 ods. 1 O.s .p. úspešnému navrhovateľovi priznal súd náhradu trov konania za súdny poplatok 291,50 eur, 57,12 eur, , preddavok znalečného 100 eur, ako aj ako aj trovy právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, , napísanie žaloby, účasť na pojednávaní 10. 5. 2011 á 170,97 eur, rozšírenie návrhu 51,45 eur, pojednávanie 20. 9. 2012 - 200,85 eur, paušál 2x7,21 eur, 1x7,41 eur, 2x7,63 eur, cestovné 2,80 eur, 3 eur, 2,90 eur - spolu 8,70 eur, strata času 100,24 eur, v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. O trovách štátu rozhodne súd dodatočne po právoplatnosti tohto rozhodnutia s prihliadnutím na skutočnosť, že proti rozhodnutiu o priznaní znalečného bolo podané odvolanie a vec nebola v záujme hospodárnosti konania pred rozhodnutím súdu vo veci samej predložená odvolaciemu súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).
Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.
nunenko
29.03.15,13:20
Najvyšší súd 6Sžo/42/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu: B. d. „C." v B., so sídlom Z. X., B., IČO: X., v zastúpení JUDr. D. J., advokátom, so sídlom D. č. X., B., proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu,
metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, Štefanovičova 3, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2009/300/003816/01124 zo dňa 8. júna 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4S 112/2009 - 40 zo dňa 8. júla 2011, jednomyseľne, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4S 112/2009 - 40 zo dňa 8. júla 2011, m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 2009/300/003816/01124 zo dňa 8. júna 2009 v spojení s rozhodnutím Slovenského metrologického inšpektorátu č. 1083/600/2008/R zo dňa 20. februára 2009 v časti výroku o výške uloženej pokuty 6.000 €, slovom šesťtisíc eur, za porušenie ust. § 33 ods. 7 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, m e n í tak, že žalobcovi ukladá pokutu vo výške 3.000 €, slovom tritisíc eur.
Vo zvyšnej časti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4S 112/2009 - 40 zo dňa 8. júla 2011 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
2
6Sžo/42/2011
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 4S 112/2009 - 40 zo dňa 8.7.2011, podľa ust. § 250j ods. 1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej len „O.s.p."), zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2009/300/003816/01124 zo dňa 8.6.2009, ktorým žalovaný podľa ust. § 31 ods. 2 písm. i) zák. č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o metrológii") a podľa ust. § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok"), zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Slovenského metrologického inšpektorátu č. 1083/600/2008/R zo dňa 20.2.2009, ktorým mu bola podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii, uložená peňažná pokuta vo výške 6.000 € za porušenie ust. § 33 ods. 7 citovaného zákona tým, že kontrolovaná osoba (žalobca) v čase od 24.6.2008 do 11.8.2008, aj napriek uloženému nápravnému opatreniu z kontroly zo dňa 24.6.2008, Protokol č. 1083/08 (zaslanie evidencie používaných určených meradiel - meračov pretečeného množstva vody na studenú a teplú vodu v spravovaných bytoch s uvedením dátumov ich overenia) odmietla opakovane poskytnúť potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia pri následnej kontrole zo dňa 14.7.2008 Protokol č. 1092/08, na výzvy na predloženie dokumentov a poskytnutie informácií, posledná zo dňa 8.8.2008, čím sťažovala a marila výkon metrologického dozoru. Pokutu uložil žalobcovi zaplatiť inšpektorátu do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na jeho účet, ktorý označil s tým, že inak sa prikročí k výkonu rozhodnutia podľa § 71 a nasl. správneho poriadku a zároveň vo výroku rozhodnutia uviedol, že ak kontrolovaná osoba pokutu nezaplatí v určenej lehote, je povinná zaplatiť aj úroky z omeškania z dlžnej sumy až do zaplatenia, pričom podľa § 36 ods. 8 zákona o metrológii výška úrokov z omeškania je dvojnásobok základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
O trovách konania rozhodol krajský súd poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.
Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že skutkový stav ako aj konanie žalobcu bolo podľa jeho názoru kontrolnými orgánmi zaznamenané v predmetných protokoloch, výzvach, vyjadreniach, pričom odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov
3
6Sžo/42/2011
považoval za dostatočné, obsahujúce opis protiprávneho konania, spôsob akým k protiprávnemu konaniu došlo a rovnako obsahuje aj zdôvodnenie závažnosti konania, ako aj odôvodnenie výšky pokuty. Na základe uvedeného nemal krajský súd pochybnosť o tom, že žalobca nepredložením dokladov požadovaných inšpektorátom naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii. Krajský súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu ohľadne nesprávneho postupu žalovaného, keď tento od začiatku nepostupoval v zmysle ustanovení správneho poriadku, pretože žalovanému takáto povinnosť zo žiadnych ustanovení zákona o metrológii nevyplýva. Uviedol, že práva a povinnosti určené správnym poriadkom začali plynúť účastníkom tohto správneho konania odo dňa, kedy správny orgán doručil žalovanému oznámenie listom o začatí správneho konania za sťažovanie a marenie výkonu metrologického dozoru, a okrem toho žalovaný následne postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami. Žalobca bol od počiatku so zameraním kontroly oboznámený, pričom krajský súd poukázal na fakt, že činnosť družstva organizuje a riadi predstavenstvo a z tohto titulu má právo rozhodovať o všetkých záležitostiach družstva, ktoré podľa zákona alebo stanov nie sú vyhradené inému orgánu napr. členskej schôdzi. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil námietku ohľadne zaujatého postupu žalovaného voči žalobcovi, keď napr. neakceptoval dovolenku pracovníčky, ako nedôvodnú, pretože tieto okolnosti nemajú vplyv na postup žalovaného v zmysle zákona o metrológii. Krajský súd vyhodnotil aj ďalšiu námietku žalobcu ako účelovú, keď súhlasil s názorom žalovaného, že žalobca mal predložiť požadované údaje o užívateľoch predmetných meračov po vykonaní opatrení na ochranu ich osobných údajov v zmysle zákona o ochrane osobných údajov, pričom v konečnom dôsledku v predmetnom prípade vykonával dozor aj pre ochranu práv spotrebiteľov, ktorí platia za odobraté množstvo vody. Poukazom na zásadu materiálnej pravdy vyjadrenú v ust. § 3 ods. 4 správneho poriadku, z ktorej vyplýva povinnosť správnych orgánov zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, krajský súd konštatoval, že pochybenie žalobcu, keď nepredložil požadovanú evidenciu, a to ani následne, nepovažoval za pochybenie správneho orgánu, ktoré by viedlo k nespoľahlivo zistenému stavu veci. Práve naopak uvedenú skutočnosť považoval za potrebné posúdiť tak, že pokiaľ žalobca požadovanú evidenciu správnemu orgánu nepredložil, rovnako nepredložil ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, neuniesol tak dôkazné bremeno, čo nemožno vyhodnotiť spôsobom navrhovaným žalobcom, že správne orgány vychádzali z neúplného zistenia skutkového stavu veci. Krajský súd v súvislosti s výškou uloženej sankcie, ktorá bola uložená na hornej hranici zákonom povolenej sadzby, poukázal na zdôvodnenie uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí, kde je správna úvaha správneho orgánu riadne a podľa názoru súdu
4
6Sžo/42/2011
dostatočne zrozumiteľne prezentovaná. Za dostatočne jasné považoval krajský súd zdôvodnenie nezákonného postupu kontrolovanej osoby, kde marenie a sťaženie dozoru bolo jednoznačne preukázané, ako aj skutočnosť, že v danom prípade ide o 1500 bytov, kedy prípadné porušenie povinností ustanovených zákonom o metrológii, by sa mohlo týkať veľkého počtu meradiel a dôsledkov súvisiacich s konečným spotrebiteľom. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie. Ako dôvod uviedol, že krajský súd nesprávne vec právne posúdil, pričom odvolacie dôvody sú totožné s dôvodmi žalobnými, kde žalobca namietal zmätočnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, jeho nedostatočné odôvodnenie, keď neobsahuje popis skutkového a právneho stavu, čím je podľa jeho názoru nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Poukázal na zaujatý postoj správneho orgánu, kedy v rozpore so zákonom o metrológii a správnym poriadkom žalovaný nerešpektoval žiadosť žalobcu o predĺženie lehoty resp. prítomnosť poverenej osoby p. B.. Ďalej uviedol, že bytové vodomery nemožno v žiadnom prípade považovať za meradlá určené a tým pádom ani vykonať kontrolu, pretože neslúžia na priame účtovanie a rozhodujúci je stav centrálneho meradla - na tzv. päte bytového domu. Zastal názor, že osobné údaje nemohol poskytnúť bez súhlasu druhej strany, čo by bolo v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov. Skonštatoval tiež, že dňa 24.7.2008 zaslal inšpektorátu evidenciu určených meradiel. Namietal i výšku pokuty, ktorú považuje vzhľadom na popis skutkového stavu za neprimeranú. Tým, že sa správny orgán nevysporiadal s otázkou klasifikácie meračov, nezistil dostatočne skutkový stav. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobca odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal uložiť žalovanému povinnosť nahradiť mu trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, vzhľadom na to, že odvolanie je identické so žalobnými námietkami, uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia, ktoré podal k samotnej žalobe, a i naďalej zotrval na svojich doterajších tvrdeniach. Nestotožnil sa s dôvodmi odvolania žalobcu a žalobou napadnuté rozhodnutie považoval za zákonné, a preto žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu potvrdil a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
5
6Sžo/42/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne opodstatnené.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ust. § 1 písm. a) až h) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, tento zákon na zabezpečenie jednotnosti a správnosti merania upravuje
a) zákonné meracie jednotky,
b) požiadavky na určené meradlá a ich metrologickú kontrolu,
c) podmienky úradného merania,
d) požiadavky na spotrebiteľsky balené výrobky,
e) podmienky autorizácie a registrácie,
f) pôsobnosť orgánov štátnej správy pre oblasť metrológie,
g) metrologický dozor,
h) ukladanie pokút.
Podľa ust. § 5 písm. a) až c) zák. č. 142/2000 Z. z., meradlá sa členia na skupiny:
a) národné etalóny a ostatné etalóny,
b) certifikované referenčné materiály a ostatné referenčné materiály,
c) určené meradlá.
Podľa ust. § 8 ods. 2 písm. a) až e) zák. č. 142/2000 Z. z., o zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie
a) pri meraniach súvisiacich s platbami,
6
6Sžo/42/2011
b) pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku a životného prostredia,
c) pri príprave spotrebiteľsky balených výrobkov,
d) v iných oblastiach verejného života, kde môžu vzniknúť konfliktné záujmy na výsledku merania alebo kde nesprávne výsledky merania môžu poškodiť záujmy fyzických osôb, právnických osôb alebo spoločnosti,
e) pri meraniach, ak tak ustanovuje osobitný predpis. 4)
Podľa ust. § 3 vyhlášky Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky o meradlách a metrologickej kontrole druhy určených meradiel, oblasti ich použitia, podrobnosti o spôsobe ich metrologickej kontroly alebo posúdenia zhody 1) a čas platnosti overenia jednotlivých druhov určených meradiel sú uvedené v prílohe č. 1.
Podľa prílohy č. 1 citovanej vyhlášky DRUHY URČENÝCH MERADIEL, 1.3.15 Merače pretečeného množstva vody 2)
a) na studenú vodu (schválenie typu) áno 11) (prvotné overenie) áno 6 rokov 8 (čas
platnosti overenia)
b) na teplú vodu áno 12) áno 4 roky 9
Podľa ust. § 33 ods. 2 zák. č. 142/2000 Z. z., metrologický inšpektorát je orgánom metrologického dozoru.
Podľa ust. § 33 ods. 3 písm. a) až h) zák. č. 142/2000 Z. z., metrologický inšpektorát kontroluje, ako orgány štátnej správy, podnikatelia a iné právnické osoby (ďalej len "'kontrolované osoby") plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom. Metrologický inšpektorát kontroluje u kontrolovaných osôb najmä dodržiavanie,
a) používania jednotiek a ich symbolov,
b) povinností používateľmi určených meradiel,
c) povinností výrobcami a dovozcami určených meradiel pred ich uvedením na trh,
d) podmienok, rozsahu a úrovne metrologických činností vykonávaných ústavom, určenou organizáciou alebo autorizovanými osobami,
e) technických, priestorových a personálnych podmienok, ako aj rozsahu a úrovne činností vykonávaných registrovanými osobami v rámci predmetu ich registrácie,
f) parametrov vyrábaných určených meradiel v súlade so schváleným typom,
g) povinností prevádzkovateľmi baliarní a dovozcami označených spotrebiteľských balení,
7
6Sžo/42/2011
h) zhody skutočného obsahu s menovitým množstvom v spotrebiteľskom balení.
Podľa ust. § 33 ods. 6 zák. č. 142/2000 Z. z., ak metrologický inšpektorát zistí porušenie povinností podľa odseku 3, uloží kontrolovanej osobe, aby v určenej lehote zistené nedostatky odstránila.
Podľa ust. § 33 ods. 7 zák. č. 142/2000 Z. z., kontrolovaná osoba je povinná umožniť zamestnancom metrologického inšpektorátu vykonávajúcim metrologický dozor (ďalej len "inšpektor") a prizvaným osobám vstup do priestorov, umožniť nahliadať do metrologickej dokumentácie a je povinná poskytnúť potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia.
Podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zák. č. 142/2000 Z. z., metrologický inšpektorát uloží pokutu do 200.000,--Sk (6.638.78 €) tomu, kto poruší ustanovenia tohto zákona tým, že sťažuje alebo marí výkon metrologického dozoru.
Podľa ust. § 36 ods. 3 zák. č. 142/2000 Z. z., pri určení výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania.
Podľa ust. § 39 ods. 1 zák. č. 142/2000 Z. z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 3 ods. 1, 5 veta prvá zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o správnom konaní, účastníci konania (§ 14) spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania.
Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona o správnom konaní, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.
8
6Sžo/42/2011
Podľa ust. § 18 ods. 2 druhá veta správneho poriadku, pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.
Podľa ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.
Podľa ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že dňa 24.6.2008 vykonali inšpektori Slovenského metrologického inšpektorátu v sídle žalobcu kontrolu za účelom preverenia povinností používateľa určených meradiel v b. d. „C." a prenajímaných nebytových priestorov. Z uvedenej kontroly bol spísaný Protokol č. 1083/08, na základe ktorého sú zrejmé kontrolné zistenia, že žalobca v čase kontroly nepredložil evidenciu používaných určených meradiel - meračov pretečeného množstva teplej a studenej vody v spravovaných bytoch s uvedením dátumov ich overenia, čím porušil ust. § 19 ods. 2 písm. e) zákona
o metrológii. Následne mu boli uložené nápravné opatrenia zaviesť evidenciu určených meradiel - meračov pretečeného množstva teplej a studenej vody v spravovaných bytoch, zaslať zmluvu o prenájme a faktúry za prenájom nebytových priestorov a zaslať kompletnú evidenciu používaných určených meradiel - meračov pretečeného množstva teplej a studenej vody v spravovaných bytoch s uvedením dátumov ich overenia Slovenskému metrologickému inšpektorátu, do 4.7.2008. Žalobca zobral uvedené na vedomie bez výhrad s tým, že po zistení stavu bude termín uložený v nápravných opatreniach dodržaný. Následne žalobca požiadal listom zo dňa 26.6.2008 o poskytnutie primeranej 30 dňovej lehoty za účelom
poskytnutia kvalifikovanej súčinnosti pri výkone kontroly, ktorej žalovaný nevyhovel. Následne bolo žalobcovi listom zo dňa 11.7.2008 oznámené, že sa 14.7.2008 vykoná následná
9
6Sžo/42/2011
kontrola k Protokolu č. 1083/08. Dňa 14.7.2008 sa konala ďalšia, už
avizovaná kontrola, ktorej predmetom bola kontrola určených meradiel - meračov pretečeného množstva studenej a teplej vody, ktorej evidenciu žalobca na požiadanie inšpektorov nepredložil, čím sťažoval a maril výkon metrologického dozoru, za čo mu mohla byť uložená v zmysle ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii pokuta. Z predmetnej kontroly bol spísaný Protokol č. 1092/08 a bolo uložené nápravné opatrenie, a to okamžitá povinnosť predložiť požadovanú evidenciu určených meradiel. Žalobca sa vyjadril k protokolu, pričom konštatoval okrem iného, že on ako správca nepoužíva určené meradlá (určené meradlá používajú vlastníci bytov) evidencia je vedená, nebola však v dobe kontroly predložená. Žalobca bol opätovne vyzvaný listom zo dňa 15.7.2008 na predloženie dokumentov a upozornený na okolnosti odôvodňujúce uloženie pokuty podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii.
Žalovaný listom zo dňa 15.7.2008, č. 1083/08/ZK začal správne konanie voči žalobcovi za zistené porušenia zákona o metrológii tým, že v čase kontroly dňa 14.7.2008 sťažoval a maril výkon metrologického dozoru nepredložením požadovaných dokumentov v zmysle ust. § 33 ods. 7 citovaného zákona, čo odôvodňuje uloženie pokuty v zmysle ust. § 36 ods. 1 písm. f) citovaného zákona. Dňa 25.7.2008 bola žalovanému predložená evidencia používaných určených meradiel s uvedeným dátumom overenia v spravovaných bytoch. Následne bolo žalovanému doručené vyjadrenie žalobcu k začatému správnemu konaniu s tým, že keďže žalobca nepoužíva meradlá ani jedným zákonne definovaným spôsobom, mal za to, že meradlá vlastníkov bytov (bytové vodomery) nemožno v žiadnom prípade považovať za meradlá určené, a tým pádom vykonávať ich kontrolu. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 20.2.2009 č. 1083/600/2008/R uložil žalobcovi pokutu vo výške 6.000 € za porušenie ust. § 33 ods. 7 zákona o metrológii tým, že žalobca ako kontrolovaná osoba v čase od 24.6.2008, aj napriek uloženému nápravnému opatreniu - Protokol č. 1083/08, odmietol opakovane poskytnúť potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia pri následnej kontrole zo dňa 14.7.2008, Protokol č. 1092/08, na výzvy na predloženie dokumentov a poskytnutie informácií, posledná zo dňa 8.8.2008, čím sťažoval a maril výkon metrologického dozoru. Žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 8.6.2009, č. 2009/300/003816/01124, potvrdil.
Úlohou krajského súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti
10
6Sžo/42/2011
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov - preskúmať zákonnosť uvedeného rozhodnutia žalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, dospel k záveru o vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a to tak v rovine skutkovej, ako i v rovine právnej . Nemožno sa preto stotožniť so žalobcovou odvolacou námietkou ohľadne nesprávneho právneho posúdenia. Z tohto pohľadu je nutné uviesť, že krajský súd pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia vec správne právne posúdil a na zistený skutkový stav správnym orgánom, ktorý považoval za dostatočný a jasný, s čím sa stotožňuje aj súd odvolací, aplikoval správny právny predpis. Okrem iného je potrebné uviesť, že krajský súd sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal i so žalobnými námietkami, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné a žalobou napadnuté rozhodnutie z toho pohľadu za zákonné. Odvolací súd sa v rovine skutkovej stotožnil s jeho závermi. Odvolacie námietky sú úplne totožné so vznesenými v žalobe, s ktorými sa podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd dostatočne vysporiadal. Pre zdôraznenie správnosti jeho záverov, najmä ohľadne námietky týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, a tým aj jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť - z dôvodu, že neobsahuje popis skutkového a právneho stavu tým, že sa nevysporiadal s otázkou klasifikácie meradiel a tým aj oprávnenosti kontroly ako takej -odvolací súd podotýka, že z rozhodnutia žalovaného vyplývajú skutkové zistenia, ktoré sú v súlade so zápismi zachytenými v protokoloch o kontrole spísaných pri vykonaní kontroly v sídle žalobcu. Uvedené sa zhoduje aj s obsahom administratívneho spisu a je zrejmé, že žalobcovi tým, že nepredložil pri kontrole evidenciu používaných určených meradiel meračov pretečeného množstva teplej a studenej vody v spravovaných bytoch s uvedením dátumov ich overenia, boli uložené nápravné opatrenia, ktorých plnenie sa následnou kontrolou nepodarilo preukázať. Zo zisteného skutkového stavu mal žalovaný za to, že k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii, došlo, keď si žalobca neplnil zákonné povinnosti, a to konkrétne povinnosť upravenú v ust. § 33 ods. 7 zákona o metrológii - poskytnúť potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia (a to opakovane) a nerešpektovaním tejto povinnosti sťažoval a maril výkon metrologického dozoru. Krajský súd sa s uvedeným stotožnil pričom zdôraznil, že správne orgány podľa jeho názoru vychádzali zo stavu veci, ktorý v konaní zistili v rozsahu oprávnení, ktoré im správny poriadok ukladá a žalobca nepredložením požadovaných dokladov nepreukázal, aké určené meradlá pri svojej činnosti používa, čím nebolo potvrdené alebo vyvrátené tvrdenie žalobcu,
11
6Sžo/42/2011
že žalovaným uvádzané meradlá nepoužíva. Z vyššie uvedeného je dostatočne zrejmé, že skutkový stav bol preukázateľné zistený, napĺňajúci skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii.
Z takto zisteného a posúdeného skutkového stavu nemožno vyvodiť záver o povinnosti správneho orgánu zodpovedať, resp. sa vysporiadať aj s otázkou klasifikácie meračov ako takých a z toho potom odvodzovať oprávnenosť kontroly. Kontrolná právomoc správneho orgánu, ako aj jednotlivé povinnosti kontrolovanej osoby vyplývajú priamo zo zákona o metrológii. Kontrolná právomoc správneho orgánu je vymedzená príkladmo v ust. § 33 ods. 3 zákona o metrológii, kedy Metrologický inšpektorát kontroluje, ako orgány štátnej správy, podnikatelia a iné právnické osoby plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom. Jednou z povinností je aj povinnosť viesť evidenciu používaných určených meradiel s uvedením dátumov ich overenia (ust. § 19 ods. 2 písm. e/). Na preukázanie plnenia povinností žalobcu vyplývajúcich mu zo zákona o metrológii sú inšpektori oprávnení požadovať príslušné informácie, doklady a údaje, ktoré keď kontrolovaná osoba preukázateľne neplní (čo vyplýva z obsahu spisu), dopúšťa sa sťažovania resp. marenia výkonu metrologického dozoru, pretože objektívne znemožní resp. v danom prípade v určitom časovom horizonte znemožnila výkon kontroly dodržiavania povinnosti vyplývajúcej kontrolovanej osobe z ust. § 19 ods. 2 písm. e) zákona o metrológii. Z tohto pohľadu sa zistenie skutkového stavu, ako i jeho právne posúdenie, či už správnym orgánom alebo krajským súdom javí ako dostatočné a správne. V konaní bolo preukázané, že žalobca porušil ustanovenie § 33 ods. 7 zákona o metrológii, čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu, za čo mu bola podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii uložená pokuta vo výške 6.000 €.
V súvislosti s výškou uloženej pokuty sa krajský súd stotožnil s odôvodnením rozhodnutia správneho orgánu a správnu úvahu správneho orgánu považoval za dostatočne a zrozumiteľne prezentovanú. Odvolací súd však na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že s uvedeným záverom sa nestotožňuje a odvolanie žalobcu v časti výšky uloženej pokuty - ktorá je podľa žalobcu neprimeraná vo vzťahu k popísanému skutkovému stavu -považuje za dôvodné. Z podkladov spisu je zrejmé, že správny orgán považoval pokutu, uloženú žalobcovi na hornej hranici zákonom ustanoveného rozpätia, za odôvodnenú. Bolo tomu tak preto, že podľa jeho názoru kontrolovaná osoba jednak opakovane odmietla poskytnúť inšpektorátom požadované doklady, a to napriek opätovným upozorneniam
12
6Sžo/42/2011
zo strany inšpektorátu a tiež z dôvodu, že kontrolovaná osoba svojím konaním výkon metrologického dozoru v rozhodujúcom období aj skutočne zmarila. Na výšku uloženej pokuty mala vplyv aj tá skutočnosť, že kontrolovaná osoba spravuje veľké množstvo bytov (1500), v ktorých minimálne pri dodávkach tepla v teplej úžitkovej vode musia byť podľa ust. § 17 ods. 3 písm. d) zák. č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, na meranie množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom používané určené meradlá, čiže prípadné porušenie povinností ustanovených zákonom o metrológii, by sa mohlo týkať veľkého počtu meradiel, a teda mohlo by mať veľký rozsah a s tým súvisiacu vysokú závažnosť.
Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), kedy správny orgán v zákonom stanovených limitoch uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené. Je síce pravdou, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy (správne uváženie), preskúmava správny súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (ust. § 245 ods. 2 O.s.p.), ale v prípade, že správna úvaha je z pohľadu zákonných aspektov ukladania pokút riadne odôvodnená, táto nesmie byť v rozpore so zásadami logického myslenia. V predmetnej veci sa dá konštatovať, že správny orgán pri ukladaní pokuty a odôvodňovaní jej výšky síce prihliadal na zákonné aspekty uvedené v ust. § 36 ods. 3 zákona o metrológii - kedy musí pri určení výšky pokuty prihliadnuť na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania - avšak vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu, aj podľa názoru senátu Najvyššieho súdu SR uložil neprimerane vysokú pokutu. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania dotknutej osoby. Samo rozpätie sadzby pokuty pritom nemôže zvádzať k uloženiu pokuty neprimeranej charakteru a výsledkom činnosti pokutovanej osoby, pretože bezdôvodne uložená vysoká pokuta nemôže plniť preventívnu funkciu. Z pohľadu zákonných atribútov správny orgán podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne vyhodnotil závažnosť protiprávneho konania žalobcu v spojení s následkom takéhoto konania, pretože následkom bolo, že žalobca ako kontrolovaná osoba znemožnil v určitom čase výkon kontroly a z toho plynúca závažnosť konania však nemôže byť posudzovaná v rovine hypotetickej v tom zmysle, že čo by sa
13
6Sžo/42/2011
teoreticky kontrolou mohlo zistiť, a to v prípade zistenia porušenia povinností žalobcu ako kontrolovanej osoby (čo ani nebolo predmetom konania) z pohľadu množstva spravovaných bytov, by mohlo dôjsť k zvýšeniu miery závažnosti. Z uvedeného dôvodu sa uvedená úvaha vymyká zásadám logického myslenia a nemožno nechať bez povšimnutia aj tú skutočnosť, že žalobca zoznam používaných meradiel v správnom konaní napokon predložil. Pri ukladaní sankcie je potrebné okrem uvedeného prihliadať aj na charakter sankcie ako takej, ktorou je jej preventívna a represívna funkcia. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba do budúcna vyvarovala porušení zákonných povinností, ale zasa pri splnení jej represívnej funkcie nie až tak, aby bola neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu. Vzhľadom na uvedené preto nezostávalo odvolaciemu súdu iné, ako využiť jeho diskrečné oprávnenie (moderačné právo) vyplývajúce mu z ust. § 250i ods. 2 O.s.p., ktoré je faktickou transpozíciou požiadavky tzv. „plnej jurisdikcie", ako atribútu práva na spravodlivý proces a výšku pokuty upraviť tak, aby bola vzhľadom na zistený skutkový stav a okolnosti prípadu primeraná. Podklady pre prijatie takéhoto názoru boli dostatočné a je v záujme náležitej ochrany fyzických a právnických osôb, aby mal správny súd možnosť podľa okolností prípadu, aj vo veci sám rozhodnúť a nahradiť pôvodné rozhodnutie správneho orgánu vlastným rozhodnutím o výške uloženej pokuty. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že pokuta uložená vo výške 3.000 €, je vzhľadom na okolnosti prípadu, ako i na funkcie sankcie ako takej primeraná a dôvodná.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v časti výroku o výške uloženej pokuty zmenil a vo zvyšnej časti rozhodnutie krajského súdu, stotožniac sa s jeho dôvodmi, potvrdil (§ 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní len čiastočne úspešný, náhradu trov konania nepriznal. V posudzovanej veci bolo porušenie horeuvedenej zákonnej povinnosti zo strany žalobcu nesporne preukázané, skutočnosť ktorú odvolací súd v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania, vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa.
14
6Sžo/42/2011
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 26. septembra 2012
JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
Slovenskej republiky
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu: B. d. „C." v B., so sídlom Z. X., B., IČO: X., v zastúpení JUDr. D. J., advokátom, so sídlom D. č. X., B., proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu,
metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, Štefanovičova 3, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2009/300/003816/01124 zo dňa 8. júna 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4S 112/2009 - 40 zo dňa 8. júla 2011, jednomyseľne, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4S 112/2009 - 40 zo dňa 8. júla 2011, m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 2009/300/003816/01124 zo dňa 8. júna 2009 v spojení s rozhodnutím Slovenského metrologického inšpektorátu č. 1083/600/2008/R zo dňa 20. februára 2009 v časti výroku o výške uloženej pokuty 6.000 €, slovom šesťtisíc eur, za porušenie ust. § 33 ods. 7 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, m e n í tak, že žalobcovi ukladá pokutu vo výške 3.000 €, slovom tritisíc eur.
Vo zvyšnej časti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4S 112/2009 - 40 zo dňa 8. júla 2011 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
2
6Sžo/42/2011
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 4S 112/2009 - 40 zo dňa 8.7.2011, podľa ust. § 250j ods. 1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej len „O.s.p."), zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2009/300/003816/01124 zo dňa 8.6.2009, ktorým žalovaný podľa ust. § 31 ods. 2 písm. i) zák. č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o metrológii") a podľa ust. § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok"), zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Slovenského metrologického inšpektorátu č. 1083/600/2008/R zo dňa 20.2.2009, ktorým mu bola podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii, uložená peňažná pokuta vo výške 6.000 € za porušenie ust. § 33 ods. 7 citovaného zákona tým, že kontrolovaná osoba (žalobca) v čase od 24.6.2008 do 11.8.2008, aj napriek uloženému nápravnému opatreniu z kontroly zo dňa 24.6.2008, Protokol č. 1083/08 (zaslanie evidencie používaných určených meradiel - meračov pretečeného množstva vody na studenú a teplú vodu v spravovaných bytoch s uvedením dátumov ich overenia) odmietla opakovane poskytnúť potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia pri následnej kontrole zo dňa 14.7.2008 Protokol č. 1092/08, na výzvy na predloženie dokumentov a poskytnutie informácií, posledná zo dňa 8.8.2008, čím sťažovala a marila výkon metrologického dozoru. Pokutu uložil žalobcovi zaplatiť inšpektorátu do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na jeho účet, ktorý označil s tým, že inak sa prikročí k výkonu rozhodnutia podľa § 71 a nasl. správneho poriadku a zároveň vo výroku rozhodnutia uviedol, že ak kontrolovaná osoba pokutu nezaplatí v určenej lehote, je povinná zaplatiť aj úroky z omeškania z dlžnej sumy až do zaplatenia, pričom podľa § 36 ods. 8 zákona o metrológii výška úrokov z omeškania je dvojnásobok základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
O trovách konania rozhodol krajský súd poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.
Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že skutkový stav ako aj konanie žalobcu bolo podľa jeho názoru kontrolnými orgánmi zaznamenané v predmetných protokoloch, výzvach, vyjadreniach, pričom odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov
3
6Sžo/42/2011
považoval za dostatočné, obsahujúce opis protiprávneho konania, spôsob akým k protiprávnemu konaniu došlo a rovnako obsahuje aj zdôvodnenie závažnosti konania, ako aj odôvodnenie výšky pokuty. Na základe uvedeného nemal krajský súd pochybnosť o tom, že žalobca nepredložením dokladov požadovaných inšpektorátom naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii. Krajský súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu ohľadne nesprávneho postupu žalovaného, keď tento od začiatku nepostupoval v zmysle ustanovení správneho poriadku, pretože žalovanému takáto povinnosť zo žiadnych ustanovení zákona o metrológii nevyplýva. Uviedol, že práva a povinnosti určené správnym poriadkom začali plynúť účastníkom tohto správneho konania odo dňa, kedy správny orgán doručil žalovanému oznámenie listom o začatí správneho konania za sťažovanie a marenie výkonu metrologického dozoru, a okrem toho žalovaný následne postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami. Žalobca bol od počiatku so zameraním kontroly oboznámený, pričom krajský súd poukázal na fakt, že činnosť družstva organizuje a riadi predstavenstvo a z tohto titulu má právo rozhodovať o všetkých záležitostiach družstva, ktoré podľa zákona alebo stanov nie sú vyhradené inému orgánu napr. členskej schôdzi. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil námietku ohľadne zaujatého postupu žalovaného voči žalobcovi, keď napr. neakceptoval dovolenku pracovníčky, ako nedôvodnú, pretože tieto okolnosti nemajú vplyv na postup žalovaného v zmysle zákona o metrológii. Krajský súd vyhodnotil aj ďalšiu námietku žalobcu ako účelovú, keď súhlasil s názorom žalovaného, že žalobca mal predložiť požadované údaje o užívateľoch predmetných meračov po vykonaní opatrení na ochranu ich osobných údajov v zmysle zákona o ochrane osobných údajov, pričom v konečnom dôsledku v predmetnom prípade vykonával dozor aj pre ochranu práv spotrebiteľov, ktorí platia za odobraté množstvo vody. Poukazom na zásadu materiálnej pravdy vyjadrenú v ust. § 3 ods. 4 správneho poriadku, z ktorej vyplýva povinnosť správnych orgánov zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, krajský súd konštatoval, že pochybenie žalobcu, keď nepredložil požadovanú evidenciu, a to ani následne, nepovažoval za pochybenie správneho orgánu, ktoré by viedlo k nespoľahlivo zistenému stavu veci. Práve naopak uvedenú skutočnosť považoval za potrebné posúdiť tak, že pokiaľ žalobca požadovanú evidenciu správnemu orgánu nepredložil, rovnako nepredložil ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, neuniesol tak dôkazné bremeno, čo nemožno vyhodnotiť spôsobom navrhovaným žalobcom, že správne orgány vychádzali z neúplného zistenia skutkového stavu veci. Krajský súd v súvislosti s výškou uloženej sankcie, ktorá bola uložená na hornej hranici zákonom povolenej sadzby, poukázal na zdôvodnenie uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí, kde je správna úvaha správneho orgánu riadne a podľa názoru súdu
4
6Sžo/42/2011
dostatočne zrozumiteľne prezentovaná. Za dostatočne jasné považoval krajský súd zdôvodnenie nezákonného postupu kontrolovanej osoby, kde marenie a sťaženie dozoru bolo jednoznačne preukázané, ako aj skutočnosť, že v danom prípade ide o 1500 bytov, kedy prípadné porušenie povinností ustanovených zákonom o metrológii, by sa mohlo týkať veľkého počtu meradiel a dôsledkov súvisiacich s konečným spotrebiteľom. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie. Ako dôvod uviedol, že krajský súd nesprávne vec právne posúdil, pričom odvolacie dôvody sú totožné s dôvodmi žalobnými, kde žalobca namietal zmätočnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, jeho nedostatočné odôvodnenie, keď neobsahuje popis skutkového a právneho stavu, čím je podľa jeho názoru nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Poukázal na zaujatý postoj správneho orgánu, kedy v rozpore so zákonom o metrológii a správnym poriadkom žalovaný nerešpektoval žiadosť žalobcu o predĺženie lehoty resp. prítomnosť poverenej osoby p. B.. Ďalej uviedol, že bytové vodomery nemožno v žiadnom prípade považovať za meradlá určené a tým pádom ani vykonať kontrolu, pretože neslúžia na priame účtovanie a rozhodujúci je stav centrálneho meradla - na tzv. päte bytového domu. Zastal názor, že osobné údaje nemohol poskytnúť bez súhlasu druhej strany, čo by bolo v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov. Skonštatoval tiež, že dňa 24.7.2008 zaslal inšpektorátu evidenciu určených meradiel. Namietal i výšku pokuty, ktorú považuje vzhľadom na popis skutkového stavu za neprimeranú. Tým, že sa správny orgán nevysporiadal s otázkou klasifikácie meračov, nezistil dostatočne skutkový stav. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobca odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal uložiť žalovanému povinnosť nahradiť mu trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, vzhľadom na to, že odvolanie je identické so žalobnými námietkami, uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia, ktoré podal k samotnej žalobe, a i naďalej zotrval na svojich doterajších tvrdeniach. Nestotožnil sa s dôvodmi odvolania žalobcu a žalobou napadnuté rozhodnutie považoval za zákonné, a preto žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu potvrdil a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
5
6Sžo/42/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne opodstatnené.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ust. § 1 písm. a) až h) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, tento zákon na zabezpečenie jednotnosti a správnosti merania upravuje
a) zákonné meracie jednotky,
b) požiadavky na určené meradlá a ich metrologickú kontrolu,
c) podmienky úradného merania,
d) požiadavky na spotrebiteľsky balené výrobky,
e) podmienky autorizácie a registrácie,
f) pôsobnosť orgánov štátnej správy pre oblasť metrológie,
g) metrologický dozor,
h) ukladanie pokút.
Podľa ust. § 5 písm. a) až c) zák. č. 142/2000 Z. z., meradlá sa členia na skupiny:
a) národné etalóny a ostatné etalóny,
b) certifikované referenčné materiály a ostatné referenčné materiály,
c) určené meradlá.
Podľa ust. § 8 ods. 2 písm. a) až e) zák. č. 142/2000 Z. z., o zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie
a) pri meraniach súvisiacich s platbami,
6
6Sžo/42/2011
b) pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku a životného prostredia,
c) pri príprave spotrebiteľsky balených výrobkov,
d) v iných oblastiach verejného života, kde môžu vzniknúť konfliktné záujmy na výsledku merania alebo kde nesprávne výsledky merania môžu poškodiť záujmy fyzických osôb, právnických osôb alebo spoločnosti,
e) pri meraniach, ak tak ustanovuje osobitný predpis. 4)
Podľa ust. § 3 vyhlášky Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky o meradlách a metrologickej kontrole druhy určených meradiel, oblasti ich použitia, podrobnosti o spôsobe ich metrologickej kontroly alebo posúdenia zhody 1) a čas platnosti overenia jednotlivých druhov určených meradiel sú uvedené v prílohe č. 1.
Podľa prílohy č. 1 citovanej vyhlášky DRUHY URČENÝCH MERADIEL, 1.3.15 Merače pretečeného množstva vody 2)
a) na studenú vodu (schválenie typu) áno 11) (prvotné overenie) áno 6 rokov 8 (čas
platnosti overenia)
b) na teplú vodu áno 12) áno 4 roky 9
Podľa ust. § 33 ods. 2 zák. č. 142/2000 Z. z., metrologický inšpektorát je orgánom metrologického dozoru.
Podľa ust. § 33 ods. 3 písm. a) až h) zák. č. 142/2000 Z. z., metrologický inšpektorát kontroluje, ako orgány štátnej správy, podnikatelia a iné právnické osoby (ďalej len "'kontrolované osoby") plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom. Metrologický inšpektorát kontroluje u kontrolovaných osôb najmä dodržiavanie,
a) používania jednotiek a ich symbolov,
b) povinností používateľmi určených meradiel,
c) povinností výrobcami a dovozcami určených meradiel pred ich uvedením na trh,
d) podmienok, rozsahu a úrovne metrologických činností vykonávaných ústavom, určenou organizáciou alebo autorizovanými osobami,
e) technických, priestorových a personálnych podmienok, ako aj rozsahu a úrovne činností vykonávaných registrovanými osobami v rámci predmetu ich registrácie,
f) parametrov vyrábaných určených meradiel v súlade so schváleným typom,
g) povinností prevádzkovateľmi baliarní a dovozcami označených spotrebiteľských balení,
7
6Sžo/42/2011
h) zhody skutočného obsahu s menovitým množstvom v spotrebiteľskom balení.
Podľa ust. § 33 ods. 6 zák. č. 142/2000 Z. z., ak metrologický inšpektorát zistí porušenie povinností podľa odseku 3, uloží kontrolovanej osobe, aby v určenej lehote zistené nedostatky odstránila.
Podľa ust. § 33 ods. 7 zák. č. 142/2000 Z. z., kontrolovaná osoba je povinná umožniť zamestnancom metrologického inšpektorátu vykonávajúcim metrologický dozor (ďalej len "inšpektor") a prizvaným osobám vstup do priestorov, umožniť nahliadať do metrologickej dokumentácie a je povinná poskytnúť potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia.
Podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zák. č. 142/2000 Z. z., metrologický inšpektorát uloží pokutu do 200.000,--Sk (6.638.78 €) tomu, kto poruší ustanovenia tohto zákona tým, že sťažuje alebo marí výkon metrologického dozoru.
Podľa ust. § 36 ods. 3 zák. č. 142/2000 Z. z., pri určení výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania.
Podľa ust. § 39 ods. 1 zák. č. 142/2000 Z. z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 3 ods. 1, 5 veta prvá zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o správnom konaní, účastníci konania (§ 14) spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania.
Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona o správnom konaní, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.
8
6Sžo/42/2011
Podľa ust. § 18 ods. 2 druhá veta správneho poriadku, pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.
Podľa ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.
Podľa ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že dňa 24.6.2008 vykonali inšpektori Slovenského metrologického inšpektorátu v sídle žalobcu kontrolu za účelom preverenia povinností používateľa určených meradiel v b. d. „C." a prenajímaných nebytových priestorov. Z uvedenej kontroly bol spísaný Protokol č. 1083/08, na základe ktorého sú zrejmé kontrolné zistenia, že žalobca v čase kontroly nepredložil evidenciu používaných určených meradiel - meračov pretečeného množstva teplej a studenej vody v spravovaných bytoch s uvedením dátumov ich overenia, čím porušil ust. § 19 ods. 2 písm. e) zákona
o metrológii. Následne mu boli uložené nápravné opatrenia zaviesť evidenciu určených meradiel - meračov pretečeného množstva teplej a studenej vody v spravovaných bytoch, zaslať zmluvu o prenájme a faktúry za prenájom nebytových priestorov a zaslať kompletnú evidenciu používaných určených meradiel - meračov pretečeného množstva teplej a studenej vody v spravovaných bytoch s uvedením dátumov ich overenia Slovenskému metrologickému inšpektorátu, do 4.7.2008. Žalobca zobral uvedené na vedomie bez výhrad s tým, že po zistení stavu bude termín uložený v nápravných opatreniach dodržaný. Následne žalobca požiadal listom zo dňa 26.6.2008 o poskytnutie primeranej 30 dňovej lehoty za účelom
poskytnutia kvalifikovanej súčinnosti pri výkone kontroly, ktorej žalovaný nevyhovel. Následne bolo žalobcovi listom zo dňa 11.7.2008 oznámené, že sa 14.7.2008 vykoná následná
9
6Sžo/42/2011
kontrola k Protokolu č. 1083/08. Dňa 14.7.2008 sa konala ďalšia, už
avizovaná kontrola, ktorej predmetom bola kontrola určených meradiel - meračov pretečeného množstva studenej a teplej vody, ktorej evidenciu žalobca na požiadanie inšpektorov nepredložil, čím sťažoval a maril výkon metrologického dozoru, za čo mu mohla byť uložená v zmysle ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii pokuta. Z predmetnej kontroly bol spísaný Protokol č. 1092/08 a bolo uložené nápravné opatrenie, a to okamžitá povinnosť predložiť požadovanú evidenciu určených meradiel. Žalobca sa vyjadril k protokolu, pričom konštatoval okrem iného, že on ako správca nepoužíva určené meradlá (určené meradlá používajú vlastníci bytov) evidencia je vedená, nebola však v dobe kontroly predložená. Žalobca bol opätovne vyzvaný listom zo dňa 15.7.2008 na predloženie dokumentov a upozornený na okolnosti odôvodňujúce uloženie pokuty podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii.
Žalovaný listom zo dňa 15.7.2008, č. 1083/08/ZK začal správne konanie voči žalobcovi za zistené porušenia zákona o metrológii tým, že v čase kontroly dňa 14.7.2008 sťažoval a maril výkon metrologického dozoru nepredložením požadovaných dokumentov v zmysle ust. § 33 ods. 7 citovaného zákona, čo odôvodňuje uloženie pokuty v zmysle ust. § 36 ods. 1 písm. f) citovaného zákona. Dňa 25.7.2008 bola žalovanému predložená evidencia používaných určených meradiel s uvedeným dátumom overenia v spravovaných bytoch. Následne bolo žalovanému doručené vyjadrenie žalobcu k začatému správnemu konaniu s tým, že keďže žalobca nepoužíva meradlá ani jedným zákonne definovaným spôsobom, mal za to, že meradlá vlastníkov bytov (bytové vodomery) nemožno v žiadnom prípade považovať za meradlá určené, a tým pádom vykonávať ich kontrolu. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 20.2.2009 č. 1083/600/2008/R uložil žalobcovi pokutu vo výške 6.000 € za porušenie ust. § 33 ods. 7 zákona o metrológii tým, že žalobca ako kontrolovaná osoba v čase od 24.6.2008, aj napriek uloženému nápravnému opatreniu - Protokol č. 1083/08, odmietol opakovane poskytnúť potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia pri následnej kontrole zo dňa 14.7.2008, Protokol č. 1092/08, na výzvy na predloženie dokumentov a poskytnutie informácií, posledná zo dňa 8.8.2008, čím sťažoval a maril výkon metrologického dozoru. Žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 8.6.2009, č. 2009/300/003816/01124, potvrdil.
Úlohou krajského súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti
10
6Sžo/42/2011
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov - preskúmať zákonnosť uvedeného rozhodnutia žalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, dospel k záveru o vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a to tak v rovine skutkovej, ako i v rovine právnej . Nemožno sa preto stotožniť so žalobcovou odvolacou námietkou ohľadne nesprávneho právneho posúdenia. Z tohto pohľadu je nutné uviesť, že krajský súd pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia vec správne právne posúdil a na zistený skutkový stav správnym orgánom, ktorý považoval za dostatočný a jasný, s čím sa stotožňuje aj súd odvolací, aplikoval správny právny predpis. Okrem iného je potrebné uviesť, že krajský súd sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal i so žalobnými námietkami, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné a žalobou napadnuté rozhodnutie z toho pohľadu za zákonné. Odvolací súd sa v rovine skutkovej stotožnil s jeho závermi. Odvolacie námietky sú úplne totožné so vznesenými v žalobe, s ktorými sa podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd dostatočne vysporiadal. Pre zdôraznenie správnosti jeho záverov, najmä ohľadne námietky týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, a tým aj jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť - z dôvodu, že neobsahuje popis skutkového a právneho stavu tým, že sa nevysporiadal s otázkou klasifikácie meradiel a tým aj oprávnenosti kontroly ako takej -odvolací súd podotýka, že z rozhodnutia žalovaného vyplývajú skutkové zistenia, ktoré sú v súlade so zápismi zachytenými v protokoloch o kontrole spísaných pri vykonaní kontroly v sídle žalobcu. Uvedené sa zhoduje aj s obsahom administratívneho spisu a je zrejmé, že žalobcovi tým, že nepredložil pri kontrole evidenciu používaných určených meradiel meračov pretečeného množstva teplej a studenej vody v spravovaných bytoch s uvedením dátumov ich overenia, boli uložené nápravné opatrenia, ktorých plnenie sa následnou kontrolou nepodarilo preukázať. Zo zisteného skutkového stavu mal žalovaný za to, že k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii, došlo, keď si žalobca neplnil zákonné povinnosti, a to konkrétne povinnosť upravenú v ust. § 33 ods. 7 zákona o metrológii - poskytnúť potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia (a to opakovane) a nerešpektovaním tejto povinnosti sťažoval a maril výkon metrologického dozoru. Krajský súd sa s uvedeným stotožnil pričom zdôraznil, že správne orgány podľa jeho názoru vychádzali zo stavu veci, ktorý v konaní zistili v rozsahu oprávnení, ktoré im správny poriadok ukladá a žalobca nepredložením požadovaných dokladov nepreukázal, aké určené meradlá pri svojej činnosti používa, čím nebolo potvrdené alebo vyvrátené tvrdenie žalobcu,
11
6Sžo/42/2011
že žalovaným uvádzané meradlá nepoužíva. Z vyššie uvedeného je dostatočne zrejmé, že skutkový stav bol preukázateľné zistený, napĺňajúci skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii.
Z takto zisteného a posúdeného skutkového stavu nemožno vyvodiť záver o povinnosti správneho orgánu zodpovedať, resp. sa vysporiadať aj s otázkou klasifikácie meračov ako takých a z toho potom odvodzovať oprávnenosť kontroly. Kontrolná právomoc správneho orgánu, ako aj jednotlivé povinnosti kontrolovanej osoby vyplývajú priamo zo zákona o metrológii. Kontrolná právomoc správneho orgánu je vymedzená príkladmo v ust. § 33 ods. 3 zákona o metrológii, kedy Metrologický inšpektorát kontroluje, ako orgány štátnej správy, podnikatelia a iné právnické osoby plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom. Jednou z povinností je aj povinnosť viesť evidenciu používaných určených meradiel s uvedením dátumov ich overenia (ust. § 19 ods. 2 písm. e/). Na preukázanie plnenia povinností žalobcu vyplývajúcich mu zo zákona o metrológii sú inšpektori oprávnení požadovať príslušné informácie, doklady a údaje, ktoré keď kontrolovaná osoba preukázateľne neplní (čo vyplýva z obsahu spisu), dopúšťa sa sťažovania resp. marenia výkonu metrologického dozoru, pretože objektívne znemožní resp. v danom prípade v určitom časovom horizonte znemožnila výkon kontroly dodržiavania povinnosti vyplývajúcej kontrolovanej osobe z ust. § 19 ods. 2 písm. e) zákona o metrológii. Z tohto pohľadu sa zistenie skutkového stavu, ako i jeho právne posúdenie, či už správnym orgánom alebo krajským súdom javí ako dostatočné a správne. V konaní bolo preukázané, že žalobca porušil ustanovenie § 33 ods. 7 zákona o metrológii, čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu, za čo mu bola podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii uložená pokuta vo výške 6.000 €.
V súvislosti s výškou uloženej pokuty sa krajský súd stotožnil s odôvodnením rozhodnutia správneho orgánu a správnu úvahu správneho orgánu považoval za dostatočne a zrozumiteľne prezentovanú. Odvolací súd však na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že s uvedeným záverom sa nestotožňuje a odvolanie žalobcu v časti výšky uloženej pokuty - ktorá je podľa žalobcu neprimeraná vo vzťahu k popísanému skutkovému stavu -považuje za dôvodné. Z podkladov spisu je zrejmé, že správny orgán považoval pokutu, uloženú žalobcovi na hornej hranici zákonom ustanoveného rozpätia, za odôvodnenú. Bolo tomu tak preto, že podľa jeho názoru kontrolovaná osoba jednak opakovane odmietla poskytnúť inšpektorátom požadované doklady, a to napriek opätovným upozorneniam
12
6Sžo/42/2011
zo strany inšpektorátu a tiež z dôvodu, že kontrolovaná osoba svojím konaním výkon metrologického dozoru v rozhodujúcom období aj skutočne zmarila. Na výšku uloženej pokuty mala vplyv aj tá skutočnosť, že kontrolovaná osoba spravuje veľké množstvo bytov (1500), v ktorých minimálne pri dodávkach tepla v teplej úžitkovej vode musia byť podľa ust. § 17 ods. 3 písm. d) zák. č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, na meranie množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom používané určené meradlá, čiže prípadné porušenie povinností ustanovených zákonom o metrológii, by sa mohlo týkať veľkého počtu meradiel, a teda mohlo by mať veľký rozsah a s tým súvisiacu vysokú závažnosť.
Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), kedy správny orgán v zákonom stanovených limitoch uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené. Je síce pravdou, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy (správne uváženie), preskúmava správny súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (ust. § 245 ods. 2 O.s.p.), ale v prípade, že správna úvaha je z pohľadu zákonných aspektov ukladania pokút riadne odôvodnená, táto nesmie byť v rozpore so zásadami logického myslenia. V predmetnej veci sa dá konštatovať, že správny orgán pri ukladaní pokuty a odôvodňovaní jej výšky síce prihliadal na zákonné aspekty uvedené v ust. § 36 ods. 3 zákona o metrológii - kedy musí pri určení výšky pokuty prihliadnuť na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania - avšak vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu, aj podľa názoru senátu Najvyššieho súdu SR uložil neprimerane vysokú pokutu. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania dotknutej osoby. Samo rozpätie sadzby pokuty pritom nemôže zvádzať k uloženiu pokuty neprimeranej charakteru a výsledkom činnosti pokutovanej osoby, pretože bezdôvodne uložená vysoká pokuta nemôže plniť preventívnu funkciu. Z pohľadu zákonných atribútov správny orgán podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne vyhodnotil závažnosť protiprávneho konania žalobcu v spojení s následkom takéhoto konania, pretože následkom bolo, že žalobca ako kontrolovaná osoba znemožnil v určitom čase výkon kontroly a z toho plynúca závažnosť konania však nemôže byť posudzovaná v rovine hypotetickej v tom zmysle, že čo by sa
13
6Sžo/42/2011
teoreticky kontrolou mohlo zistiť, a to v prípade zistenia porušenia povinností žalobcu ako kontrolovanej osoby (čo ani nebolo predmetom konania) z pohľadu množstva spravovaných bytov, by mohlo dôjsť k zvýšeniu miery závažnosti. Z uvedeného dôvodu sa uvedená úvaha vymyká zásadám logického myslenia a nemožno nechať bez povšimnutia aj tú skutočnosť, že žalobca zoznam používaných meradiel v správnom konaní napokon predložil. Pri ukladaní sankcie je potrebné okrem uvedeného prihliadať aj na charakter sankcie ako takej, ktorou je jej preventívna a represívna funkcia. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba do budúcna vyvarovala porušení zákonných povinností, ale zasa pri splnení jej represívnej funkcie nie až tak, aby bola neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu. Vzhľadom na uvedené preto nezostávalo odvolaciemu súdu iné, ako využiť jeho diskrečné oprávnenie (moderačné právo) vyplývajúce mu z ust. § 250i ods. 2 O.s.p., ktoré je faktickou transpozíciou požiadavky tzv. „plnej jurisdikcie", ako atribútu práva na spravodlivý proces a výšku pokuty upraviť tak, aby bola vzhľadom na zistený skutkový stav a okolnosti prípadu primeraná. Podklady pre prijatie takéhoto názoru boli dostatočné a je v záujme náležitej ochrany fyzických a právnických osôb, aby mal správny súd možnosť podľa okolností prípadu, aj vo veci sám rozhodnúť a nahradiť pôvodné rozhodnutie správneho orgánu vlastným rozhodnutím o výške uloženej pokuty. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že pokuta uložená vo výške 3.000 €, je vzhľadom na okolnosti prípadu, ako i na funkcie sankcie ako takej primeraná a dôvodná.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v časti výroku o výške uloženej pokuty zmenil a vo zvyšnej časti rozhodnutie krajského súdu, stotožniac sa s jeho dôvodmi, potvrdil (§ 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní len čiastočne úspešný, náhradu trov konania nepriznal. V posudzovanej veci bolo porušenie horeuvedenej zákonnej povinnosti zo strany žalobcu nesporne preukázané, skutočnosť ktorú odvolací súd v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania, vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa.
14
6Sžo/42/2011
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 26. septembra 2012
JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
nunenko
28.05.15,22:35
Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:
Krajský súd Trenčín
4Co/314/2011
3110225775
12.06.2013
JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI:SK:KSTN:2013:3110225775.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. AliceBeňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: J. so sídlom v L. K., P. XX/XX, IČO XX XXX XXX, zastúpeného C.. X. K., advokátkou so sídlom v K., J. XXXX/XXX proti odporcom 1/ C. J., bytom L. K., G. D. XX/X-XX, 2/ R. J., bytom J. XXX, odporkyňa 2/ zastúpená odporcom 1/, o zaplatenie 1.125,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. júla 2011, č.k. 27C/43/2011-93, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí návrhu
navrhovateľa v prevyšujúcej časti
potvrdzuje.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi čiastku 856,82 Eur spolu s 10 % úrokom z omeškania ročne z čiastky 68,34 Eur od 01.02.2009 do zaplatenia, z čiastky 71,68 Eur od 01.03.2009 do zaplatenia, s 9,5 % úrokom z omeškania ročne z čiastky 71,68 Eur od 01.04.2009 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne z čiastky 71,68 Eur od 26.04.2009 do zaplatenia a s 9 % úrokom z omeškania ročne z čiastky 71,68 Eur od 26.05.2009 do zaplatenia, z čiastky 71,68 Eur od 26.06.2009 do zaplatenia, z čiastky 71,68 Eur od 26.07.2009 do zaplatenia, z čiastky 71,68 Eur od 26.08.2009 do zaplatenia, z čiastky 71,68 Eur od 26.09.2009 do zaplatenia, z čiastky 71,68 Eur od 26.10.2009 do zaplatenia, z čiastky 71,68 Eur od 26.11.2009 do zaplatenia, z čiastky 71,68 Eur od 26.12.2009 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ ako správca bytového domu zahŕňajúci i byt odporcov 1/, 2/ sa podaným návrhom domáhal od odporcov 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia čiastky 1.125,34 Eur s príslušenstvom titulom nedoplatku na úhradách za služby spojené s užívaním
bytu, ktorý je vo vlastníctve odporcov 1/ a 2/ za obdobie 01.01.2009 - 31.12.2009 úhrnom vo výške 856,82 Eur, ako i nedoplatku na ročnom vyúčtovaní dodávky tepla, TÚV a ostatných služieb za rok 2009 vo výške 268,52 Eur. Úhrnom sa tak navrhovateľ domáha od odporcov 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia čiastky 1.125,34 Eur. Konštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ je správcom bytového domu, v ktorom sa nachádza byt vo vlastníctve odporcov 1/ a 2/.
Taktiež medzi stranami nebolo sporné a súd vzal za preukázané, že odporcovia 1/ a 2/ ako vlastníci predmetného bytu majú dlh na úhradách za služby spojené s užívaním bytu za obdobie 01.01.2009 31.12.2009 voči navrhovateľovi vo výške 856,82 Eur. Zo zmluvy o výkone správy domu správcom zo dňa 18.04.2009 zistil, že navrhovateľ ako správca vykonáva správu bytového domu, v ktorom sa nachádza byt patriaci odporcom 1/, 2/. Z článku VIII. bod 6 predmetnej zmluvy o výkone správy súd ďalej zistil, že vlastník bytu je povinný v prípade zistenia nedoplatku na ročnom vyúčtovaní tento uhradiť na účet domu v lehote splatnosti vyúčtovania. Z vyúčtovania dodávky tepla, TÚV a ostatných služieb za rok 2009 na byt odporcov 1/, 2/ zo dňa 26.05.2010 súd zistil, že navrhovateľ ako správca vyúčtoval odporcom 1/, 2/ ako vlastníkom bytu nedoplatok za rok 2009 na službách spojených s užívaním bytu úhrnom vo výške 268,52 Eur s dátumom splatnosti 30.06.2010. Z rozhodnutí Slovenského metrologického inšpektorátu zo dňa 30.03.2010 č. XXXX/XXX/XXXX/R a zo dňa 05.05.2010 č. XXXX/XXX/XXXX/R/A súd zistil, že navrhovateľovi bola uložená pokuta z dôvodu, že v období roku 2008 a roku 2009 používal pri meraniach súvisiacich s platbami a rozúčtovaním spotreby studenej a
teplej vody konečnému spotrebiteľovi meradlá bez platného overenia. Navrhovateľovi bolo uložené nepoužívať tieto meradlá a zabezpečiť montáž určených meradiel registrovanou osobou, a to v termíne do 30.06.2009. Právne súd vec posúdil podľa ust. § 76 ods. 4 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. o31.12.2009 voči navrhovateľovi vo výške 856,82 Eur. Zo zmluvy o výkone správy domu správcom zo dňa 18.04.2009 zistil, že navrhovateľ ako správca vykonáva správu bytového domu, v ktorom sa nachádza byt patriaci odporcom 1/, 2/. Z článku VIII. bod 6 predmetnej zmluvy o výkone správy súd ďalej zistil, že vlastník bytu je povinný v prípade zistenia nedoplatku na ročnom vyúčtovaní tento uhradiť na účet domu v lehote splatnosti vyúčtovania. Z vyúčtovania dodávky tepla, TÚV a ostatných služieb za rok 2009 na byt odporcov 1/, 2/ zo dňa 26.05.2010 súd zistil, že navrhovateľ ako správca vyúčtoval odporcom 1/, 2/ ako vlastníkom bytu nedoplatok za rok 2009 na službách spojených s užívaním bytu úhrnom vo výške 268,52 Eur s dátumom splatnosti 30.06.2010. Z rozhodnutí Slovenského metrologického inšpektorátu zo dňa 30.03.2010 č. XXXX/XXX/XXXX/R a zo dňa 05.05.2010 č. XXXX/XXX/XXXX/R/A súd zistil, že navrhovateľovi bola uložená pokuta z dôvodu, že v období roku 2008 a roku 2009 používal pri meraniach súvisiacich s platbami a rozúčtovaním spotreby studenej a teplej vody konečnému spotrebiteľovi meradlá bez platného overenia. Navrhovateľovi bolo uložené
nepoužívať tieto meradlá a zabezpečiť montáž určených meradiel registrovanou osobou, a to v termíne do 30.06.2009. Právne súd vec posúdil podľa ust. § 76 ods. 4 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a vychádzajúc z uvedeného dospel potom k záveru, že žalobný návrh je síce v dôvodný, ale len sčasti, a to konkrétne v časti, na tom skutkovom základe, ktorý nebol medzi stranami sporný. Ide konkrétne o nárok navrhovateľa na zaplatenie čiastky 856,82 Eur na zálohových platbách za služby spojené s užívaním predmetného bytu za obdobie 01.01.2009 do 31.12.2009. Uvedený nárok navrhovateľa nebol zo strany odporcov ničím spochybnený, ba práve naopak, odporca 1/ výslovne uviedol, že si je vedomý tohto dlhu a je ochotný ho zaplatiť. Vo zvyšnej časti však súd vyhodnotil žalobný návrh navrhovateľa za nedôvodný. Je síce pravdou, že v zmysle Zmluvy o výkone správy, a to konkrétne v zmysle čl. VIII bod 6 sú odporcovia ako vlastníci predmetného bytu povinní zistený nedoplatok na ročnom vyúčtovaní zaplatiť na účet domu v lehote splatnosti vyúčtovania. Súd je však toho názoru, že táto povinnosť stíha odporcov ako vlastníkov bytu len v tom prípade, ak nedoplatok na ročnom vyúčtovaní je zistený v súlade so zákonom. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. Nedoplatok na ročnom vyúčtovaní je zistený v súlade so zákonom len vtedy, ak vychádza zo skutočností nameraných (zistených) zákonom akceptovanými meračmi pretečeného množstva studenej a teplej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom. Ako
vyplýva z rozhodnutí Slovenského metrologického inšpektorátu, z ktorých súd v zmysle ust. § 135 ods. 2 O.s.p. je povinný vychádzať, navrhovateľ takýmto spôsobom nepostupoval, za čo mu bola uložená pokuta. Skutočnosť, že navrhovateľ si nesplnil svoju povinnosť včas riadne osadiť meradlá na meranie pretečeného množstva studenej a teplej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom, čím si znemožnil riadne vyúčtovať konečným spotrebiteľom ich skutočnú spotrebu, nemôže byť na ťarchu konečnému spotrebiteľovi. Práve naopak, negatívne dôsledky svojho pochybenia si musí navrhovateľ ako osoba zodpovedná za tieto merače (ich osadenie a údržbu), niesť sám. Z procesného hľadiska tak navrhovateľ riadnym spôsobom nepreukázal skutočnosti ním tvrdené (a preukázať ani nemohol, keďže nemal "platné" merače), v dôsledku čoho neunieslo dôkazné bremeno o svojom tvrdením, že odporcovia majú nedoplatok na ročnom vyúčtovaní za rok 2009. Preto súdu nezostávalo iné ako žalobný návrh v tejto časti zamietnuť. Odporcovia navrhovateľom uplatnený nárok nezaplatili a dostali sa tak do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku. Navrhovateľovi preto popri práve na
zaplatenie istiny vzniklo podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka i právo na úrok z omeškania, ktorý je o 8 percentuálnych bodov vyšší ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z.). Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že od 21.01.2009 do 10.03.2009 činila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2 %, od 11.03.2009 do 07.04.2009 činila 1,5 % od 08.04.2009 do 12.05.2009 činila 1,25 % a od 13.05.2009 do 12.04.2011 činila 1 %. Navrhovateľ má preto právo na zaplatenie úroku z omeškania z jemu priznanej istiny, tak ako to vyplýva z výroku vo výške a od doby, od ktorej úroky požaduje. Povinnosť uhradiť navrhovateľovi čiastku 856,82 Eur s príslušenstvom bola odporcom 1/ a 2/ uložená spoločne a nerozdielne, čo je odôvodnené tým, že dlh vznikol z majetku, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a teda v zmysle ust. § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka za takýto dlh zodpovedajú odporcovia 1/ a 2/ solidárne. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že odporkyňa 2/ už dlhodobo v predmetnom byte nebýva. Výrok o trovách konania je odôvodnený ust. § 151 ods.. 3 O.s.p., podľa ktorého súd môže (o trovách konania) rozhodnúť aj tak, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku, a to jeho zamietajúcemu výroku, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol ho zmeniť tak, že jeho návrhu bude v celom rozsahu vyhovené. Odôvodnenie rozsudku v časti považoval za nepreskúmateľné. Poukázal na rozhodnutie Slovenského metrologického inšpektorátu č. XXXX/XXX/XXXX/R zo dňa 30.03.2010, z ktorého vyplýva, že inšpektorát udelil kontrolovanej osobe, a to navrhovateľovi, pokutu vo výške 2.200 eur z dôvodu, že v období rokov 2008 a 2009 používal pri meraniach a rozúčtovaní spotreby studenej a teplej vody meradlá bez platného overenia. Z uvedeného dôvodu bol navrhovateľ nútený vymeniť predmetné vodomery, pričom cenu ich výmeny si hradil každý vlastník sám, a nie z fondu údržby a opráv. Táto skutočnosť bola riadne odsúhlasená vlastníkmi bytového domu. Každý vlastník bytu svojím podpisom potvrdil navrhovateľovi svoj súhlas alebo nesúhlas s výmenou meračov. Odporca 1/ súhlasil s výmenou vodomeru, a preto bol povinný uhradiť aj hodnotu dodávky a výmeny merača. Cenu dodávky a výmeny vodomerov taktiež odporca počas celého konania vôbec nespochybnil. Z uvedeného dôvodu považoval položku vyúčtovania dodávky tepla, TUV a ostatných služieb za rok 2009, označenú ako „výmena vodomerov“, vo výške 51,41 eur za oprávnenú, pričom cena dodávky a výmeny vodomerov bola navrhovateľom v súdnom konaní riadne preukázaná na základe faktúry č. XX/XXXX, vystavenej zhotoviteľom W. - G. O.. Slovenský metrologický inšpektorát svojím rozhodnutím č. XXXX/XXX/XXXX/R zo dňa 30.03.2010 uložil navrhovateľovi pokutu z dôvodu, že používal pri meraniach a rozúčtovaní spotreby studenej a teplej vody merače bez platného overenia. Proti uvedenému rozhodnutiu navrhovateľ podal odvolanie, pričom ako dôvod uviedol, že bude vystavené opravné vyúčtovanie za rok 2008 a pre rok 2009 bude rozúčtovanie len na tie merače vody, kde vlastníci súhlasili s výmenou a len od termínu, kedy bola výmeny si hradil každý vlastník sám, a nie z fondu údržby a opráv. Táto skutočnosť bola riadne odsúhlasená vlastníkmi bytového domu. Každý vlastník bytu svojím podpisom potvrdil navrhovateľovi svoj súhlas alebo nesúhlas s výmenou meračov. Odporca 1/ súhlasil s výmenou vodomeru, a preto bol povinný uhradiť aj hodnotu dodávky a výmeny merača. Cenu dodávky a výmeny vodomerov taktiež odporca počas celého konania vôbec nespochybnil. Z uvedeného dôvodu považoval položku vyúčtovania dodávky tepla, TUV a ostatných služieb za rok 2009, označenú ako „výmena vodomerov“, vo výške 51,41 eur za oprávnenú, pričom cena dodávky a výmeny vodomerov bola navrhovateľom v súdnom konaní riadne preukázaná na základe faktúry č. XX/XXXX, vystavenej zhotoviteľom W. - G. O.. Slovenský metrologický inšpektorát svojím rozhodnutím č. XXXX/XXX/XXXX/R zo dňa 30.03.2010 uložil navrhovateľovi pokutu z dôvodu, že používal pri meraniach a rozúčtovaní spotreby studenej a teplej vody merače bez platného overenia. Proti uvedenému rozhodnutiu navrhovateľ podal odvolanie, pričom ako dôvod uviedol, že bude vystavené opravné vyúčtovanie za rok 2008 a pre rok 2009 bude rozúčtovanie len na tie merače vody, kde vlastníci súhlasili s výmenou a len od termínu, kedy bola realizovaná výmena meračov. Správny orgán vyhovel odvolaniu a znížil pokutu navrhovateľovi z 2.200 eur na 1.500 eur, a to hlavne z dôvodu, že navrhovateľ zodpovedne pristúpil k odstraňovaniu zistených nedostatkov. Navrhovateľ rešpektoval v plnom rozsahu rozhodnutie Slovenského metrologického inšpektorátu a postupoval podľa ním uložených opatrení. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ nemohol akceptovať namerané množstvo spotrebovanej vody na jednotlivých meračoch v období rokov 2008 a 2009 a bol nútený spotrebu rozpočítať podľa vyhl. č. 630/2005 Z.z., t. j. v súlade s platnou legislatívnou.
Z uvedeného dôvodu odporca naozaj nikdy nemohol spotrebovať množstvo vody, uvedené vo
vyúčtovaní, nakoľko sa jedná o prepočítanie spotreby vody takým postupom, ktorý objasnila svedkyňa navrhovateľa. Ďalej poukázal na ust. § 9 ods. 7 vyhl. Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z.z., z ktorého vyplýva, že právna úprava počíta aj s takým prípadom, ktorý nastal, a to, že určené meradlo môže aj nespĺňať podmienky určeného meradla. Súd prvého stupňa však tento spôsob prepočtu spotrebovanej vody v bytovom dome, vykonaný v súlade s vyhl. č. 630/2005 Z.z., absolútne neakceptoval a v odôvodnení rozsudku vyhodnotil, že nedoplatok na ročnom vyúčtovaní nebol zistený v súlade so zákonom. Zdôraznil, že pri prepočítavaní spotreby vody vychádzal z údajov spotreby vody, odčítaných na vodomere, umiestneného na päte bytového domu, tzv. fakturačného vodomeru. To znamená, že celková spotreba vody bola prepočítaná voči všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov podľa kritérií, stanovených vo vyhl. č. 630/2005 Z.z. rovnakým spôsobom. Pokiaľ súd prvého stupňa vychádzal vo svojom rozhodnutí z rozhodnutia Slovenského metrologického inšpektorátu v
súlade s § 135 ods. 2 O.s.p., avšak iba do tej miery, že navrhovateľ pochybil pri svojej činnosti a
nesplnil si svoju povinnosť včas, riadne, osadiť meradlá na meranie pretečeného množstva studenej a teplej vody. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa sa zameral iba na výrokovú časť rozhodnutia, avšak neakceptoval rozhodnutie Slovenského metrologického inšpektorátu ako celok, t. j. posúdil ho bez nápravných opatrení, ktoré mal navrhovateľ vykonať. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že negatívne dôsledky svojho pochybenia si musí navrhovateľ, ako osoba zodpovedná za tieto merače, znášať sám. Uviedol, že platná legislatíva jasne stanovila postup aj v takýchto prípadoch. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
Odporcovia 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhli rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázali na to, že nie je pravdou, že by spochybňovali iba poslednú položku, a to opravu ročného vyúčtovania za rok 2008. Od samého začiatku konania spochybňovali ročné vyúčtovanie za rok 2009, a to čiastku 268,50 eur a čiastku 95,88 eur ako opravu ročného vyúčtovania za rok 2008. Uviedli, že navrhovateľ nepredložil na pojednávaní žiadny hodnoverný doklad o zvýšených nákladoch napr. SV, PUV, osvetlenie spoločných priestorov výťah. Pokiaľ sa týka vodomerov, je pravdou, že vodomery na SV a PUV im nainštaloval už nebohý K. X.. Pán X. nainštaloval vodomery aj do iných bytov v L. K., navrhovateľ mal vedomosť o činnosti p. X. ako inštalatéra, ktorý svoju pracovnú činnosť poskytoval aj bytovému podniku, ale aj iným osobám.
Takto namontované merače boli rešpektované navrhovateľom do konca roka 2007. Položili otázku, prečo navrhovateľ k výmene neplatných vodomerov pristúpil až k novembri 2009. Prečo si niektorí vlastníci bytov mohli vymeniť vodomery na svoje vlastné náklady? Navrhovateľ nesúhlasil s tým, aby si vodomery vymenili na svoje náklady. Uviedli, že navrhovateľ má presnú evidenciu vodomerov na SV a TUV na jednotlivých bytoch na slobodárke č. XX/X, G. D., L. K.. Keď končí životnosť vodomerov, má navrhovateľ upozorniť o končiacej záruke vodomerov a určiť lehotu výmeny starých vodomerov za nové certifikované vodomery. Takúto výzvu však od navrhovateľa nedostali. Navrhovateľ je však plne zodpovedný za evidenciu a platnosť nainštalovaných vodomerov.
Krajský súd v Trenčína ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je výroková časť napadnutého rozsudku, ktorým bol
návrh navrhovateľa o zaplatenie 268,52 Eur s príslušenstvom z titulu nedoplatku na ročnom vyúčtovaní dodávky tepla TUV a ostatných služieb za rok 2009, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti, vo výroku, ktorým bola uložená odporcom 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi čiastku 856,82 Eur s príslušenstvom, odvolaním napadnutý nebol, preto nadobudol právoplatnosť.
Z obsahu spisu vyplýva, že po vyhlásení napadnutého rozsudku odporcovia 1/, 2/ podali dňa
18.12.2012 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd zakázal
navrhovateľovi nakladať s vlastníckymi právami odporcov k predmetnému bytu, jednak aby súd
navrhovateľovi uložil povinnosť bezodkladne vziať späť svoj návrh na vymáhanie formou dobrovoľnej dražby na predmetný byt. V tomto návrhu odporcovia tvrdili, že navrhovateľovi vyplatili všetky dlhy, ktoré si voči ním uplatnil v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 27C/43/2011. Na Predmetom odvolacieho konania je výroková časť napadnutého rozsudku, ktorým bol návrh navrhovateľa o zaplatenie 268,52 Eur s príslušenstvom z titulu nedoplatku na ročnom vyúčtovaní dodávky tepla TUV a ostatných služieb za rok 2009, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti, vo výroku, ktorým bola uložená odporcom 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi čiastku 856,82 Eur s príslušenstvom, odvolaním napadnutý nebol, preto nadobudol právoplatnosť.
Z obsahu spisu vyplýva, že po vyhlásení napadnutého rozsudku odporcovia 1/, 2/ podali dňa
18.12.2012 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd zakázal
navrhovateľovi nakladať s vlastníckymi právami odporcov k predmetnému bytu, jednak aby súd
navrhovateľovi uložil povinnosť bezodkladne vziať späť svoj návrh na vymáhanie formou dobrovoľnej dražby na predmetný byt. V tomto návrhu odporcovia tvrdili, že navrhovateľovi vyplatili všetky dlhy, ktoré si voči ním uplatnil v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 27C/43/2011. Na dopyt odvolacieho súdu navrhovateľ písomným podaním zo dňa 19.03.2013 oznámil, že odporca 1/ zaplatil navrhovateľovi pohľadávku v sume 268,52 Eur dňa 03.11.2012 a príslušenstvo pohľadávky, t.j.návrhom uplatnený úrok z omeškania, ako aj trovy konania zostali neuhradené. Odvolanie navrhovateľa v predmetnej veci proti výroku, ktorým bol zamietnutý jeho návrh o zaplatenie 268,52 Eur je na základe tejto skutočnosti bezpredmetné, nakoľko v dôsledku uhradenia žalovanej pohľadávky, by rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní navrhovateľa bolo bez praktického významu, pretože v rámci jeho dôvodov nemá odvolací súd o čom konať.
Pokiaľ sa týka uplatnených úrokov z omeškania z uvedenej istiny, odvolací súd tento nárok
navrhovateľa nepovažoval za dôvodný. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenie
poskytované s užívaním bytu do 5 dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania. Ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje nároky veriteľa v prípade, ak sa dlžník omešká s plnením peňažného dlhu. V prvom rade priznáva veriteľovi právo požadovať úroky z omeškania a (iba) v osobitných prípadoch vysloveným zákonom mu priznáva možnosť požadovať poplatok z omeškania (napr. prenajímateľovi pri omeškaní nájomcu splatením nájomného alebo úhrady za plnenia a poskytovanie s užívaním bytu).
V preskúmavanej veci odporcovia 1/, 2/ užívali predmetný byt na základe nájomnej zmluvy, ktorú
uzavreli s navrhovateľom. Obsah jej právneho vzťahu, ktorý bol založený touto zmluvou je totožný s obsahom právneho vzťahu prenajímateľa a nájomcu, a preto na daný vzťah je potrebné aplikovať ust. § 697 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého povinnosť platiť poplatok z omeškania vzniká v prípade omeškania nájomcu. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci navrhovateľ nebol voči odporcom 1/, 2/ oprávnený domáhať sa zaplatenia úrokov z omeškania.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti zamietnutý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo
rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., preto súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového aj odvolacieho konania v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p..
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné .
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:
Krajský súd Trenčín
4Co/314/2011
3110225775
12.06.2013
JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI:SK:KSTN:2013:3110225775.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. AliceBeňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: J. so sídlom v L. K., P. XX/XX, IČO XX XXX XXX, zastúpeného C.. X. K., advokátkou so sídlom v K., J. XXXX/XXX proti odporcom 1/ C. J., bytom L. K., G. D. XX/X-XX, 2/ R. J., bytom J. XXX, odporkyňa 2/ zastúpená odporcom 1/, o zaplatenie 1.125,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. júla 2011, č.k. 27C/43/2011-93, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí návrhu
navrhovateľa v prevyšujúcej časti
potvrdzuje.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi čiastku 856,82 Eur spolu s 10 % úrokom z omeškania ročne z čiastky 68,34 Eur od 01.02.2009 do zaplatenia, z čiastky 71,68 Eur od 01.03.2009 do zaplatenia, s 9,5 % úrokom z omeškania ročne z čiastky 71,68 Eur od 01.04.2009 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne z čiastky 71,68 Eur od 26.04.2009 do zaplatenia a s 9 % úrokom z omeškania ročne z čiastky 71,68 Eur od 26.05.2009 do zaplatenia, z čiastky 71,68 Eur od 26.06.2009 do zaplatenia, z čiastky 71,68 Eur od 26.07.2009 do zaplatenia, z čiastky 71,68 Eur od 26.08.2009 do zaplatenia, z čiastky 71,68 Eur od 26.09.2009 do zaplatenia, z čiastky 71,68 Eur od 26.10.2009 do zaplatenia, z čiastky 71,68 Eur od 26.11.2009 do zaplatenia, z čiastky 71,68 Eur od 26.12.2009 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ ako správca bytového domu zahŕňajúci i byt odporcov 1/, 2/ sa podaným návrhom domáhal od odporcov 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia čiastky 1.125,34 Eur s príslušenstvom titulom nedoplatku na úhradách za služby spojené s užívaním
bytu, ktorý je vo vlastníctve odporcov 1/ a 2/ za obdobie 01.01.2009 - 31.12.2009 úhrnom vo výške 856,82 Eur, ako i nedoplatku na ročnom vyúčtovaní dodávky tepla, TÚV a ostatných služieb za rok 2009 vo výške 268,52 Eur. Úhrnom sa tak navrhovateľ domáha od odporcov 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia čiastky 1.125,34 Eur. Konštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ je správcom bytového domu, v ktorom sa nachádza byt vo vlastníctve odporcov 1/ a 2/.
Taktiež medzi stranami nebolo sporné a súd vzal za preukázané, že odporcovia 1/ a 2/ ako vlastníci predmetného bytu majú dlh na úhradách za služby spojené s užívaním bytu za obdobie 01.01.2009 31.12.2009 voči navrhovateľovi vo výške 856,82 Eur. Zo zmluvy o výkone správy domu správcom zo dňa 18.04.2009 zistil, že navrhovateľ ako správca vykonáva správu bytového domu, v ktorom sa nachádza byt patriaci odporcom 1/, 2/. Z článku VIII. bod 6 predmetnej zmluvy o výkone správy súd ďalej zistil, že vlastník bytu je povinný v prípade zistenia nedoplatku na ročnom vyúčtovaní tento uhradiť na účet domu v lehote splatnosti vyúčtovania. Z vyúčtovania dodávky tepla, TÚV a ostatných služieb za rok 2009 na byt odporcov 1/, 2/ zo dňa 26.05.2010 súd zistil, že navrhovateľ ako správca vyúčtoval odporcom 1/, 2/ ako vlastníkom bytu nedoplatok za rok 2009 na službách spojených s užívaním bytu úhrnom vo výške 268,52 Eur s dátumom splatnosti 30.06.2010. Z rozhodnutí Slovenského metrologického inšpektorátu zo dňa 30.03.2010 č. XXXX/XXX/XXXX/R a zo dňa 05.05.2010 č. XXXX/XXX/XXXX/R/A súd zistil, že navrhovateľovi bola uložená pokuta z dôvodu, že v období roku 2008 a roku 2009 používal pri meraniach súvisiacich s platbami a rozúčtovaním spotreby studenej a
teplej vody konečnému spotrebiteľovi meradlá bez platného overenia. Navrhovateľovi bolo uložené nepoužívať tieto meradlá a zabezpečiť montáž určených meradiel registrovanou osobou, a to v termíne do 30.06.2009. Právne súd vec posúdil podľa ust. § 76 ods. 4 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. o31.12.2009 voči navrhovateľovi vo výške 856,82 Eur. Zo zmluvy o výkone správy domu správcom zo dňa 18.04.2009 zistil, že navrhovateľ ako správca vykonáva správu bytového domu, v ktorom sa nachádza byt patriaci odporcom 1/, 2/. Z článku VIII. bod 6 predmetnej zmluvy o výkone správy súd ďalej zistil, že vlastník bytu je povinný v prípade zistenia nedoplatku na ročnom vyúčtovaní tento uhradiť na účet domu v lehote splatnosti vyúčtovania. Z vyúčtovania dodávky tepla, TÚV a ostatných služieb za rok 2009 na byt odporcov 1/, 2/ zo dňa 26.05.2010 súd zistil, že navrhovateľ ako správca vyúčtoval odporcom 1/, 2/ ako vlastníkom bytu nedoplatok za rok 2009 na službách spojených s užívaním bytu úhrnom vo výške 268,52 Eur s dátumom splatnosti 30.06.2010. Z rozhodnutí Slovenského metrologického inšpektorátu zo dňa 30.03.2010 č. XXXX/XXX/XXXX/R a zo dňa 05.05.2010 č. XXXX/XXX/XXXX/R/A súd zistil, že navrhovateľovi bola uložená pokuta z dôvodu, že v období roku 2008 a roku 2009 používal pri meraniach súvisiacich s platbami a rozúčtovaním spotreby studenej a teplej vody konečnému spotrebiteľovi meradlá bez platného overenia. Navrhovateľovi bolo uložené
nepoužívať tieto meradlá a zabezpečiť montáž určených meradiel registrovanou osobou, a to v termíne do 30.06.2009. Právne súd vec posúdil podľa ust. § 76 ods. 4 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a vychádzajúc z uvedeného dospel potom k záveru, že žalobný návrh je síce v dôvodný, ale len sčasti, a to konkrétne v časti, na tom skutkovom základe, ktorý nebol medzi stranami sporný. Ide konkrétne o nárok navrhovateľa na zaplatenie čiastky 856,82 Eur na zálohových platbách za služby spojené s užívaním predmetného bytu za obdobie 01.01.2009 do 31.12.2009. Uvedený nárok navrhovateľa nebol zo strany odporcov ničím spochybnený, ba práve naopak, odporca 1/ výslovne uviedol, že si je vedomý tohto dlhu a je ochotný ho zaplatiť. Vo zvyšnej časti však súd vyhodnotil žalobný návrh navrhovateľa za nedôvodný. Je síce pravdou, že v zmysle Zmluvy o výkone správy, a to konkrétne v zmysle čl. VIII bod 6 sú odporcovia ako vlastníci predmetného bytu povinní zistený nedoplatok na ročnom vyúčtovaní zaplatiť na účet domu v lehote splatnosti vyúčtovania. Súd je však toho názoru, že táto povinnosť stíha odporcov ako vlastníkov bytu len v tom prípade, ak nedoplatok na ročnom vyúčtovaní je zistený v súlade so zákonom. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. Nedoplatok na ročnom vyúčtovaní je zistený v súlade so zákonom len vtedy, ak vychádza zo skutočností nameraných (zistených) zákonom akceptovanými meračmi pretečeného množstva studenej a teplej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom. Ako
vyplýva z rozhodnutí Slovenského metrologického inšpektorátu, z ktorých súd v zmysle ust. § 135 ods. 2 O.s.p. je povinný vychádzať, navrhovateľ takýmto spôsobom nepostupoval, za čo mu bola uložená pokuta. Skutočnosť, že navrhovateľ si nesplnil svoju povinnosť včas riadne osadiť meradlá na meranie pretečeného množstva studenej a teplej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom, čím si znemožnil riadne vyúčtovať konečným spotrebiteľom ich skutočnú spotrebu, nemôže byť na ťarchu konečnému spotrebiteľovi. Práve naopak, negatívne dôsledky svojho pochybenia si musí navrhovateľ ako osoba zodpovedná za tieto merače (ich osadenie a údržbu), niesť sám. Z procesného hľadiska tak navrhovateľ riadnym spôsobom nepreukázal skutočnosti ním tvrdené (a preukázať ani nemohol, keďže nemal "platné" merače), v dôsledku čoho neunieslo dôkazné bremeno o svojom tvrdením, že odporcovia majú nedoplatok na ročnom vyúčtovaní za rok 2009. Preto súdu nezostávalo iné ako žalobný návrh v tejto časti zamietnuť. Odporcovia navrhovateľom uplatnený nárok nezaplatili a dostali sa tak do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku. Navrhovateľovi preto popri práve na
zaplatenie istiny vzniklo podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka i právo na úrok z omeškania, ktorý je o 8 percentuálnych bodov vyšší ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z.). Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že od 21.01.2009 do 10.03.2009 činila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2 %, od 11.03.2009 do 07.04.2009 činila 1,5 % od 08.04.2009 do 12.05.2009 činila 1,25 % a od 13.05.2009 do 12.04.2011 činila 1 %. Navrhovateľ má preto právo na zaplatenie úroku z omeškania z jemu priznanej istiny, tak ako to vyplýva z výroku vo výške a od doby, od ktorej úroky požaduje. Povinnosť uhradiť navrhovateľovi čiastku 856,82 Eur s príslušenstvom bola odporcom 1/ a 2/ uložená spoločne a nerozdielne, čo je odôvodnené tým, že dlh vznikol z majetku, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a teda v zmysle ust. § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka za takýto dlh zodpovedajú odporcovia 1/ a 2/ solidárne. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že odporkyňa 2/ už dlhodobo v predmetnom byte nebýva. Výrok o trovách konania je odôvodnený ust. § 151 ods.. 3 O.s.p., podľa ktorého súd môže (o trovách konania) rozhodnúť aj tak, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku, a to jeho zamietajúcemu výroku, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol ho zmeniť tak, že jeho návrhu bude v celom rozsahu vyhovené. Odôvodnenie rozsudku v časti považoval za nepreskúmateľné. Poukázal na rozhodnutie Slovenského metrologického inšpektorátu č. XXXX/XXX/XXXX/R zo dňa 30.03.2010, z ktorého vyplýva, že inšpektorát udelil kontrolovanej osobe, a to navrhovateľovi, pokutu vo výške 2.200 eur z dôvodu, že v období rokov 2008 a 2009 používal pri meraniach a rozúčtovaní spotreby studenej a teplej vody meradlá bez platného overenia. Z uvedeného dôvodu bol navrhovateľ nútený vymeniť predmetné vodomery, pričom cenu ich výmeny si hradil každý vlastník sám, a nie z fondu údržby a opráv. Táto skutočnosť bola riadne odsúhlasená vlastníkmi bytového domu. Každý vlastník bytu svojím podpisom potvrdil navrhovateľovi svoj súhlas alebo nesúhlas s výmenou meračov. Odporca 1/ súhlasil s výmenou vodomeru, a preto bol povinný uhradiť aj hodnotu dodávky a výmeny merača. Cenu dodávky a výmeny vodomerov taktiež odporca počas celého konania vôbec nespochybnil. Z uvedeného dôvodu považoval položku vyúčtovania dodávky tepla, TUV a ostatných služieb za rok 2009, označenú ako „výmena vodomerov“, vo výške 51,41 eur za oprávnenú, pričom cena dodávky a výmeny vodomerov bola navrhovateľom v súdnom konaní riadne preukázaná na základe faktúry č. XX/XXXX, vystavenej zhotoviteľom W. - G. O.. Slovenský metrologický inšpektorát svojím rozhodnutím č. XXXX/XXX/XXXX/R zo dňa 30.03.2010 uložil navrhovateľovi pokutu z dôvodu, že používal pri meraniach a rozúčtovaní spotreby studenej a teplej vody merače bez platného overenia. Proti uvedenému rozhodnutiu navrhovateľ podal odvolanie, pričom ako dôvod uviedol, že bude vystavené opravné vyúčtovanie za rok 2008 a pre rok 2009 bude rozúčtovanie len na tie merače vody, kde vlastníci súhlasili s výmenou a len od termínu, kedy bola výmeny si hradil každý vlastník sám, a nie z fondu údržby a opráv. Táto skutočnosť bola riadne odsúhlasená vlastníkmi bytového domu. Každý vlastník bytu svojím podpisom potvrdil navrhovateľovi svoj súhlas alebo nesúhlas s výmenou meračov. Odporca 1/ súhlasil s výmenou vodomeru, a preto bol povinný uhradiť aj hodnotu dodávky a výmeny merača. Cenu dodávky a výmeny vodomerov taktiež odporca počas celého konania vôbec nespochybnil. Z uvedeného dôvodu považoval položku vyúčtovania dodávky tepla, TUV a ostatných služieb za rok 2009, označenú ako „výmena vodomerov“, vo výške 51,41 eur za oprávnenú, pričom cena dodávky a výmeny vodomerov bola navrhovateľom v súdnom konaní riadne preukázaná na základe faktúry č. XX/XXXX, vystavenej zhotoviteľom W. - G. O.. Slovenský metrologický inšpektorát svojím rozhodnutím č. XXXX/XXX/XXXX/R zo dňa 30.03.2010 uložil navrhovateľovi pokutu z dôvodu, že používal pri meraniach a rozúčtovaní spotreby studenej a teplej vody merače bez platného overenia. Proti uvedenému rozhodnutiu navrhovateľ podal odvolanie, pričom ako dôvod uviedol, že bude vystavené opravné vyúčtovanie za rok 2008 a pre rok 2009 bude rozúčtovanie len na tie merače vody, kde vlastníci súhlasili s výmenou a len od termínu, kedy bola realizovaná výmena meračov. Správny orgán vyhovel odvolaniu a znížil pokutu navrhovateľovi z 2.200 eur na 1.500 eur, a to hlavne z dôvodu, že navrhovateľ zodpovedne pristúpil k odstraňovaniu zistených nedostatkov. Navrhovateľ rešpektoval v plnom rozsahu rozhodnutie Slovenského metrologického inšpektorátu a postupoval podľa ním uložených opatrení. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ nemohol akceptovať namerané množstvo spotrebovanej vody na jednotlivých meračoch v období rokov 2008 a 2009 a bol nútený spotrebu rozpočítať podľa vyhl. č. 630/2005 Z.z., t. j. v súlade s platnou legislatívnou.
Z uvedeného dôvodu odporca naozaj nikdy nemohol spotrebovať množstvo vody, uvedené vo
vyúčtovaní, nakoľko sa jedná o prepočítanie spotreby vody takým postupom, ktorý objasnila svedkyňa navrhovateľa. Ďalej poukázal na ust. § 9 ods. 7 vyhl. Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z.z., z ktorého vyplýva, že právna úprava počíta aj s takým prípadom, ktorý nastal, a to, že určené meradlo môže aj nespĺňať podmienky určeného meradla. Súd prvého stupňa však tento spôsob prepočtu spotrebovanej vody v bytovom dome, vykonaný v súlade s vyhl. č. 630/2005 Z.z., absolútne neakceptoval a v odôvodnení rozsudku vyhodnotil, že nedoplatok na ročnom vyúčtovaní nebol zistený v súlade so zákonom. Zdôraznil, že pri prepočítavaní spotreby vody vychádzal z údajov spotreby vody, odčítaných na vodomere, umiestneného na päte bytového domu, tzv. fakturačného vodomeru. To znamená, že celková spotreba vody bola prepočítaná voči všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov podľa kritérií, stanovených vo vyhl. č. 630/2005 Z.z. rovnakým spôsobom. Pokiaľ súd prvého stupňa vychádzal vo svojom rozhodnutí z rozhodnutia Slovenského metrologického inšpektorátu v
súlade s § 135 ods. 2 O.s.p., avšak iba do tej miery, že navrhovateľ pochybil pri svojej činnosti a
nesplnil si svoju povinnosť včas, riadne, osadiť meradlá na meranie pretečeného množstva studenej a teplej vody. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa sa zameral iba na výrokovú časť rozhodnutia, avšak neakceptoval rozhodnutie Slovenského metrologického inšpektorátu ako celok, t. j. posúdil ho bez nápravných opatrení, ktoré mal navrhovateľ vykonať. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že negatívne dôsledky svojho pochybenia si musí navrhovateľ, ako osoba zodpovedná za tieto merače, znášať sám. Uviedol, že platná legislatíva jasne stanovila postup aj v takýchto prípadoch. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
Odporcovia 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhli rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázali na to, že nie je pravdou, že by spochybňovali iba poslednú položku, a to opravu ročného vyúčtovania za rok 2008. Od samého začiatku konania spochybňovali ročné vyúčtovanie za rok 2009, a to čiastku 268,50 eur a čiastku 95,88 eur ako opravu ročného vyúčtovania za rok 2008. Uviedli, že navrhovateľ nepredložil na pojednávaní žiadny hodnoverný doklad o zvýšených nákladoch napr. SV, PUV, osvetlenie spoločných priestorov výťah. Pokiaľ sa týka vodomerov, je pravdou, že vodomery na SV a PUV im nainštaloval už nebohý K. X.. Pán X. nainštaloval vodomery aj do iných bytov v L. K., navrhovateľ mal vedomosť o činnosti p. X. ako inštalatéra, ktorý svoju pracovnú činnosť poskytoval aj bytovému podniku, ale aj iným osobám.
Takto namontované merače boli rešpektované navrhovateľom do konca roka 2007. Položili otázku, prečo navrhovateľ k výmene neplatných vodomerov pristúpil až k novembri 2009. Prečo si niektorí vlastníci bytov mohli vymeniť vodomery na svoje vlastné náklady? Navrhovateľ nesúhlasil s tým, aby si vodomery vymenili na svoje náklady. Uviedli, že navrhovateľ má presnú evidenciu vodomerov na SV a TUV na jednotlivých bytoch na slobodárke č. XX/X, G. D., L. K.. Keď končí životnosť vodomerov, má navrhovateľ upozorniť o končiacej záruke vodomerov a určiť lehotu výmeny starých vodomerov za nové certifikované vodomery. Takúto výzvu však od navrhovateľa nedostali. Navrhovateľ je však plne zodpovedný za evidenciu a platnosť nainštalovaných vodomerov.
Krajský súd v Trenčína ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je výroková časť napadnutého rozsudku, ktorým bol
návrh navrhovateľa o zaplatenie 268,52 Eur s príslušenstvom z titulu nedoplatku na ročnom vyúčtovaní dodávky tepla TUV a ostatných služieb za rok 2009, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti, vo výroku, ktorým bola uložená odporcom 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi čiastku 856,82 Eur s príslušenstvom, odvolaním napadnutý nebol, preto nadobudol právoplatnosť.
Z obsahu spisu vyplýva, že po vyhlásení napadnutého rozsudku odporcovia 1/, 2/ podali dňa
18.12.2012 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd zakázal
navrhovateľovi nakladať s vlastníckymi právami odporcov k predmetnému bytu, jednak aby súd
navrhovateľovi uložil povinnosť bezodkladne vziať späť svoj návrh na vymáhanie formou dobrovoľnej dražby na predmetný byt. V tomto návrhu odporcovia tvrdili, že navrhovateľovi vyplatili všetky dlhy, ktoré si voči ním uplatnil v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 27C/43/2011. Na Predmetom odvolacieho konania je výroková časť napadnutého rozsudku, ktorým bol návrh navrhovateľa o zaplatenie 268,52 Eur s príslušenstvom z titulu nedoplatku na ročnom vyúčtovaní dodávky tepla TUV a ostatných služieb za rok 2009, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti, vo výroku, ktorým bola uložená odporcom 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi čiastku 856,82 Eur s príslušenstvom, odvolaním napadnutý nebol, preto nadobudol právoplatnosť.
Z obsahu spisu vyplýva, že po vyhlásení napadnutého rozsudku odporcovia 1/, 2/ podali dňa
18.12.2012 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd zakázal
navrhovateľovi nakladať s vlastníckymi právami odporcov k predmetnému bytu, jednak aby súd
navrhovateľovi uložil povinnosť bezodkladne vziať späť svoj návrh na vymáhanie formou dobrovoľnej dražby na predmetný byt. V tomto návrhu odporcovia tvrdili, že navrhovateľovi vyplatili všetky dlhy, ktoré si voči ním uplatnil v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 27C/43/2011. Na dopyt odvolacieho súdu navrhovateľ písomným podaním zo dňa 19.03.2013 oznámil, že odporca 1/ zaplatil navrhovateľovi pohľadávku v sume 268,52 Eur dňa 03.11.2012 a príslušenstvo pohľadávky, t.j.návrhom uplatnený úrok z omeškania, ako aj trovy konania zostali neuhradené. Odvolanie navrhovateľa v predmetnej veci proti výroku, ktorým bol zamietnutý jeho návrh o zaplatenie 268,52 Eur je na základe tejto skutočnosti bezpredmetné, nakoľko v dôsledku uhradenia žalovanej pohľadávky, by rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní navrhovateľa bolo bez praktického významu, pretože v rámci jeho dôvodov nemá odvolací súd o čom konať.
Pokiaľ sa týka uplatnených úrokov z omeškania z uvedenej istiny, odvolací súd tento nárok
navrhovateľa nepovažoval za dôvodný. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenie
poskytované s užívaním bytu do 5 dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania. Ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje nároky veriteľa v prípade, ak sa dlžník omešká s plnením peňažného dlhu. V prvom rade priznáva veriteľovi právo požadovať úroky z omeškania a (iba) v osobitných prípadoch vysloveným zákonom mu priznáva možnosť požadovať poplatok z omeškania (napr. prenajímateľovi pri omeškaní nájomcu splatením nájomného alebo úhrady za plnenia a poskytovanie s užívaním bytu).
V preskúmavanej veci odporcovia 1/, 2/ užívali predmetný byt na základe nájomnej zmluvy, ktorú
uzavreli s navrhovateľom. Obsah jej právneho vzťahu, ktorý bol založený touto zmluvou je totožný s obsahom právneho vzťahu prenajímateľa a nájomcu, a preto na daný vzťah je potrebné aplikovať ust. § 697 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého povinnosť platiť poplatok z omeškania vzniká v prípade omeškania nájomcu. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci navrhovateľ nebol voči odporcom 1/, 2/ oprávnený domáhať sa zaplatenia úrokov z omeškania.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti zamietnutý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo
rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., preto súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového aj odvolacieho konania v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p..
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné .
nunenko
17.01.16,16:28
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Súd:Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžo/105/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu:3013200736
Dátum vydania rozhodnutia: 30.06.2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI:SK:NSSR:2015:3013200736.1
[FONT=Times][SIZE=3][FONT=Times]Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a
sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: Služby pre bývanie s.r.o., so sídlom Krátka 2412, Trenčín, právne zastúpený Jozefom Opetom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom M. R. Štefánika 22, Trenčianske Teplice, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín,
odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Hviezdoslavova ul. č. 3, Trenčín, (do 30. septembra 2013 Obvodný úrad, odbor výstavby a bytovej politiky, Trenčín), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo sp. Obú -TN - OVBP - 2013 - 526 - 1703 - 2/Ba zo dňa 28. júna 2013, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/150/2013-57 zo dňa 24.09.2014, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/150/2013-57 zo dňa 24.09.2014 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OBÚ-TN-OVBP-2013-526-1703-2/Ba zo dňa 28.06.2013, ktorým žalovaný
zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu Mesto Trenčín č. ÚSŽPDI-60826/94754/2013/2/Mi zo dňa 11.03.2013, ktorým sa žalobcovi v konaní o povolení stavby „Bytový dom ul. Šafárikova 2735/1 Trenčín - Samostatný zdroj tepla“ v Trenčíne, nepriznalo podľa § 14
ods. 1 zákona č. 70/1967 Zb. o správnom konaní postavenie účastníka konania. Krajský súd dospel k záveru, že žalobca sa v danej veci nemohol úspešne domáhať, že má procesné postavenie účastníka konania v stavebnom konaní o povolení stavby „Bytový dom ul. Šafárikova 2735/1, Trenčín - Samostatný zdroj tepla“ z dôvodu, že nebolo zasiahnuté do jeho práv a oprávnených záujmov. Povolená zmena stavby sa totiž nevzťahovala na technické zariadenia rozvodov tepla, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu ani k iným jeho právam k susedným pozemkom v zmysle § 59 ods. 1 písm. b)
v spojení s § 139 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. V danom prípade zmena stavby spočívala v zriadení samostatnej kotolne v bytovom dome na ul. Šafárikova 2735/1 v Trenčíne, touto zmenou nedošlo k žiadnemu zásahu do technických zariadení - rozvodov tepla - vo vlastníctve žalobcu
napríklad tým, že by tieto mali byť odstránené alebo zmenené, prípadne by mali byť po zmene stavby využívané vlastníkmi bytov a nebytových priestorov domu. Obdobne sa zmena stavby nedotkla ani nehnuteľností, na ktorých sú rozvody tepla vedené a ktoré podľa tvrdenia žalobcu sú zaťažené zákonným vecným bremenom.
Krajský súd považoval za potrebné zdôrazniť, že predmetom tohto konania bolo procesné rozhodnutie správneho orgánu, ktorým žalobcovi nebolo priznané postavenie účastníka konania. Skutočnosť, že na základe stavebného povolenia má dôjsť k zmene spôsobu vykurovania bytového domu a tým podľa tvrdenia žalobcu má byť zasiahnuté do jeho práva vykonávať povolenú činnosť, nie je dôvodom na tvrdenia žalobcu má byť zasiahnuté do jeho práva vykonávať povolenú činnosť, nie je dôvodom na
zrušenie napadnutého rozhodnutia. Oprávneniu žalobcu dodávať teplo zodpovedá povinnosť vlastníkov domu toto teplo odobrať. Podmienky, za ktorých možno ukončiť odber tepla upravuje § 20 ods. 3 zák. č. 657/2004 Z.z. V stavebnom konaní o povolení stavby „Bytový dom ul. Šafárikova 2735/1, Trenčín - Samostatný zdroj tepla“ posúdenie podmienok, za ktorých možno ukončiť odber tepla, nemá právny význam. Skutočnosť, že žalobca nie je dotknutým orgánom v zmysle § 36 zák. č. 657/2004 Z.z., pretože v danom prípade nebolo zriadené ochranné pásmo, nebola medzi účastníkmi sporná.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Nestotožnil sa s právnym záverom krajského súdu. Má za to, že postavenie účastníka konania mu vyplýva v stavebnom konaní z ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona v spojení s § 139 ods. 1, 2 stavebného zákona, keďže mu patrí tzv. iné
právo k pozemkom a stavbám. Žalobca má za to, že jeho právo vyplývajúce mu z vecného bremena vzťahujúce sa k susednému pozemku bolo dotknuté rozhodnutím stavebného úradu, ktorým bola povolená zmena účelu stavby „Bytový dom ul. Šafárikova 2735/1, Trenčín - Samostatný zdroj tepla“ na
parcele C-KN č. 2180/20, zastavané plochy a nádvoria. Namietal, že je vlastníkom rozvodov tepla, ktoré predstavujú samostatnú stavbu a práve z tohto titulu má tzv. „iné právo vyplývajúce mu z vecného bremena“. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.
Žalobca vo vyjadrení zo dňa 01.12.2014 k odvolaniu žalobcu navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že ak žalobca dôvody vidí v ingerencii odpojenia bytového domu od centrálneho zdroja vykurovania sídliska, táto súvislosť nepatrí do stavebného konania. Odpojenie koncového odoberateľa tepla od centrálneho zdroja a rozvodu tepla je predmetom podmienok skončenia odberu tepla medzi dodávateľom tepla a odberateľom alebo konečným spotrebiteľom podľa § 20 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov. Ide o zmluvný vzťah.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a podľa § 250j ods. 3 posledná veta O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
Senát najvyššieho súdu sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu. Postavenie účastníka stavebného konania nie je možné vyvodzovať z ust. § 20 ods. 1 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, pretože právny vzťah medzi odberateľom a končeným spotrebiteľom má zmluvný základ.
Nemožno súhlasiť so žalobcom, že zmenou stavby v zmysle podanej žiadosti stavebníka je stavebným povolením dotknuté zákonné právo dodávateľa tepla z obnoviteľných zdrojov. Z tohto titulu mu právo účastníka stavebného konania nevyplýva. V konaní nebolo preukázané, že povolenou stavbou by malo dôjsť k zásahu do sústavy tepelných zariadení žalobcu. Na tieto prípady technických zásahov do sústavy tepelných zariadení sa zriaďujú ochranné pásma. Podľa § 36 ods. 9 zákona č. 657/2004 Z.z. zákona o tepelnej energetike v priestore bezprostredne nadväzujúcom na ochranné pásma je
zakázané umiestňovať stavby, technické zariadenia alebo vykonávať činnosti, ktoré by mohli ohroziť sústavu tepelných zariadení alebo plynulosť, a bezpečnosť jej prevádzky (najmä výstavbu plynojemov stožiarov, vykonávanie trhacích a búracích prác). V týchto prípadoch by mal žalobca ako vlastník sietí a technického vybavenia tepelných rozvodov postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb.
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s § 36 ods. 5 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike. Postavenie dotknutého orgánu sa týmito ustanoveniami priznáva i súkromnoprávnemu subjektu. Táto skutočnosť vylučuje možnosť tohto orgánu byť účastníkom stavebného konania ako súkromnoprávny subjekt prostredníctvom ust. § 59 ods. 1 písm. b)
stavebného zákona ako osoba, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak jej vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
[
Súd:Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžo/105/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu:3013200736
Dátum vydania rozhodnutia: 30.06.2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI:SK:NSSR:2015:3013200736.1
[FONT=Times][SIZE=3][FONT=Times]Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a
sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: Služby pre bývanie s.r.o., so sídlom Krátka 2412, Trenčín, právne zastúpený Jozefom Opetom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom M. R. Štefánika 22, Trenčianske Teplice, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín,
odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Hviezdoslavova ul. č. 3, Trenčín, (do 30. septembra 2013 Obvodný úrad, odbor výstavby a bytovej politiky, Trenčín), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo sp. Obú -TN - OVBP - 2013 - 526 - 1703 - 2/Ba zo dňa 28. júna 2013, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/150/2013-57 zo dňa 24.09.2014, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/150/2013-57 zo dňa 24.09.2014 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OBÚ-TN-OVBP-2013-526-1703-2/Ba zo dňa 28.06.2013, ktorým žalovaný
zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu Mesto Trenčín č. ÚSŽPDI-60826/94754/2013/2/Mi zo dňa 11.03.2013, ktorým sa žalobcovi v konaní o povolení stavby „Bytový dom ul. Šafárikova 2735/1 Trenčín - Samostatný zdroj tepla“ v Trenčíne, nepriznalo podľa § 14
ods. 1 zákona č. 70/1967 Zb. o správnom konaní postavenie účastníka konania. Krajský súd dospel k záveru, že žalobca sa v danej veci nemohol úspešne domáhať, že má procesné postavenie účastníka konania v stavebnom konaní o povolení stavby „Bytový dom ul. Šafárikova 2735/1, Trenčín - Samostatný zdroj tepla“ z dôvodu, že nebolo zasiahnuté do jeho práv a oprávnených záujmov. Povolená zmena stavby sa totiž nevzťahovala na technické zariadenia rozvodov tepla, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu ani k iným jeho právam k susedným pozemkom v zmysle § 59 ods. 1 písm. b)
v spojení s § 139 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. V danom prípade zmena stavby spočívala v zriadení samostatnej kotolne v bytovom dome na ul. Šafárikova 2735/1 v Trenčíne, touto zmenou nedošlo k žiadnemu zásahu do technických zariadení - rozvodov tepla - vo vlastníctve žalobcu
napríklad tým, že by tieto mali byť odstránené alebo zmenené, prípadne by mali byť po zmene stavby využívané vlastníkmi bytov a nebytových priestorov domu. Obdobne sa zmena stavby nedotkla ani nehnuteľností, na ktorých sú rozvody tepla vedené a ktoré podľa tvrdenia žalobcu sú zaťažené zákonným vecným bremenom.
Krajský súd považoval za potrebné zdôrazniť, že predmetom tohto konania bolo procesné rozhodnutie správneho orgánu, ktorým žalobcovi nebolo priznané postavenie účastníka konania. Skutočnosť, že na základe stavebného povolenia má dôjsť k zmene spôsobu vykurovania bytového domu a tým podľa tvrdenia žalobcu má byť zasiahnuté do jeho práva vykonávať povolenú činnosť, nie je dôvodom na tvrdenia žalobcu má byť zasiahnuté do jeho práva vykonávať povolenú činnosť, nie je dôvodom na
zrušenie napadnutého rozhodnutia. Oprávneniu žalobcu dodávať teplo zodpovedá povinnosť vlastníkov domu toto teplo odobrať. Podmienky, za ktorých možno ukončiť odber tepla upravuje § 20 ods. 3 zák. č. 657/2004 Z.z. V stavebnom konaní o povolení stavby „Bytový dom ul. Šafárikova 2735/1, Trenčín - Samostatný zdroj tepla“ posúdenie podmienok, za ktorých možno ukončiť odber tepla, nemá právny význam. Skutočnosť, že žalobca nie je dotknutým orgánom v zmysle § 36 zák. č. 657/2004 Z.z., pretože v danom prípade nebolo zriadené ochranné pásmo, nebola medzi účastníkmi sporná.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Nestotožnil sa s právnym záverom krajského súdu. Má za to, že postavenie účastníka konania mu vyplýva v stavebnom konaní z ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona v spojení s § 139 ods. 1, 2 stavebného zákona, keďže mu patrí tzv. iné
právo k pozemkom a stavbám. Žalobca má za to, že jeho právo vyplývajúce mu z vecného bremena vzťahujúce sa k susednému pozemku bolo dotknuté rozhodnutím stavebného úradu, ktorým bola povolená zmena účelu stavby „Bytový dom ul. Šafárikova 2735/1, Trenčín - Samostatný zdroj tepla“ na
parcele C-KN č. 2180/20, zastavané plochy a nádvoria. Namietal, že je vlastníkom rozvodov tepla, ktoré predstavujú samostatnú stavbu a práve z tohto titulu má tzv. „iné právo vyplývajúce mu z vecného bremena“. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.
Žalobca vo vyjadrení zo dňa 01.12.2014 k odvolaniu žalobcu navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že ak žalobca dôvody vidí v ingerencii odpojenia bytového domu od centrálneho zdroja vykurovania sídliska, táto súvislosť nepatrí do stavebného konania. Odpojenie koncového odoberateľa tepla od centrálneho zdroja a rozvodu tepla je predmetom podmienok skončenia odberu tepla medzi dodávateľom tepla a odberateľom alebo konečným spotrebiteľom podľa § 20 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov. Ide o zmluvný vzťah.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a podľa § 250j ods. 3 posledná veta O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
Senát najvyššieho súdu sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu. Postavenie účastníka stavebného konania nie je možné vyvodzovať z ust. § 20 ods. 1 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, pretože právny vzťah medzi odberateľom a končeným spotrebiteľom má zmluvný základ.
Nemožno súhlasiť so žalobcom, že zmenou stavby v zmysle podanej žiadosti stavebníka je stavebným povolením dotknuté zákonné právo dodávateľa tepla z obnoviteľných zdrojov. Z tohto titulu mu právo účastníka stavebného konania nevyplýva. V konaní nebolo preukázané, že povolenou stavbou by malo dôjsť k zásahu do sústavy tepelných zariadení žalobcu. Na tieto prípady technických zásahov do sústavy tepelných zariadení sa zriaďujú ochranné pásma. Podľa § 36 ods. 9 zákona č. 657/2004 Z.z. zákona o tepelnej energetike v priestore bezprostredne nadväzujúcom na ochranné pásma je
zakázané umiestňovať stavby, technické zariadenia alebo vykonávať činnosti, ktoré by mohli ohroziť sústavu tepelných zariadení alebo plynulosť, a bezpečnosť jej prevádzky (najmä výstavbu plynojemov stožiarov, vykonávanie trhacích a búracích prác). V týchto prípadoch by mal žalobca ako vlastník sietí a technického vybavenia tepelných rozvodov postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb.
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s § 36 ods. 5 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike. Postavenie dotknutého orgánu sa týmito ustanoveniami priznáva i súkromnoprávnemu subjektu. Táto skutočnosť vylučuje možnosť tohto orgánu byť účastníkom stavebného konania ako súkromnoprávny subjekt prostredníctvom ust. § 59 ods. 1 písm. b)
stavebného zákona ako osoba, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak jej vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
[
nunenko
18.01.16,06:42
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
6Sžo/42/2011
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu: B. d. „C.“ v B., so sídlom Z. X., B., IČO: X., v zastúpení JUDr. D. J., advokátom, so sídlom D. č. X., B., proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu,
metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, Štefanovičova 3, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2009/300/003816/01124 zo dňa 8. júna 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 4S 112/2009 - 40 zo dňa 8. júla 2011, jednomyseľne, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 4S 112/2009 - 40 zo dňa 8. júla 2011, m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 2009/300/003816/01124 zo dňa 8. júna 2009 v spojení s rozhodnutím Slovenského metrologického inšpektorátu č. 1083/600/2008/R zo dňa 20. februára 2009 v časti výroku o výške uloženej pokuty 6.000 €, slovom šesťtisíc eur, za porušenie ust. § 33 ods. 7 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, m e n í tak, že žalobcovi ukladá pokutu vo výške 3.000 €, slovom tritisíc eur.
Vo zvyšnej časti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4S 112/2009 - 40 zo dňa 8. júla 2011 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
2
6Sžo/42/2011
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 4S 112/2009 - 40 zo dňa 8.7.2011, podľa ust. § 250j ods. 1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2009/300/003816/01124 zo dňa 8.6.2009, ktorým žalovaný podľa ust. § 31 ods. 2 písm. i) zák. č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o metrológii“) a podľa ust. § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Slovenského metrologického inšpektorátu č. 1083/600/2008/R zo dňa 20.2.2009, ktorým mu bola podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii, uložená peňažná pokuta vo výške 6.000 € za porušenie ust. § 33 ods. 7 citovaného zákona tým, že kontrolovaná osoba (žalobca) v čase od 24.6.2008 do 11.8.2008, aj napriek uloženému nápravnému opatreniu z kontroly zo dňa 24.6.2008, Protokol č. 1083/08 (zaslanie evidencie používaných určených meradiel - meračov pretečeného množstva vody na studenú a teplú vodu v spravovaných bytoch s uvedením dátumov ich overenia) odmietla opakovane poskytnúť potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia pri následnej kontrole zo dňa 14.7.2008 Protokol č. 1092/08, na výzvy na predloženie dokumentov a poskytnutie informácií, posledná zo dňa 8.8.2008, čím sťažovala a marila výkon metrologického dozoru. Pokutu uložil žalobcovi zaplatiť inšpektorátu do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na jeho účet, ktorý označil s tým, že inak sa prikročí k výkonu rozhodnutia podľa § 71 a nasl. správneho poriadku a zároveň vo výroku rozhodnutia uviedol, že ak kontrolovaná osoba pokutu nezaplatí v určenej lehote, je povinná zaplatiť aj úroky z omeškania z dlžnej sumy až do zaplatenia, pričom podľa § 36 ods. 8 zákona o metrológii výška úrokov z omeškania je dvojnásobok základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
O trovách konania rozhodol krajský súd poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.
Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že skutkový stav ako aj konanie žalobcu bolo podľa jeho názoru kontrolnými orgánmi zaznamenané v predmetných protokoloch, výzvach, vyjadreniach, pričom odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov
3
6Sžo/42/2011
považoval za dostatočné, obsahujúce opis protiprávneho konania, spôsob akým k protiprávnemu konaniu došlo a rovnako obsahuje aj zdôvodnenie závažnosti konania, ako aj odôvodnenie výšky pokuty. Na základe uvedeného nemal krajský súd pochybnosť o tom, že žalobca nepredložením dokladov požadovaných inšpektorátom naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii. Krajský súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu ohľadne nesprávneho postupu žalovaného, keď tento od začiatku nepostupoval v zmysle ustanovení správneho poriadku, pretože žalovanému takáto povinnosť zo žiadnych ustanovení zákona o metrológii nevyplýva. Uviedol, že práva a povinnosti určené správnym poriadkom začali plynúť účastníkom tohto správneho konania odo dňa, kedy správny orgán doručil žalovanému oznámenie listom o začatí správneho konania za sťažovanie a marenie výkonu metrologického dozoru, a okrem toho žalovaný následne postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami. Žalobca bol od počiatku so zameraním kontroly oboznámený, pričom krajský súd poukázal na fakt, že činnosť družstva organizuje a riadi predstavenstvo a z tohto titulu má právo rozhodovať o všetkých záležitostiach družstva, ktoré podľa zákona alebo stanov nie sú vyhradené inému orgánu napr. členskej schôdzi. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil námietku ohľadne zaujatého postupu žalovaného voči žalobcovi, keď napr. neakceptoval dovolenku pracovníčky, ako nedôvodnú, pretože tieto okolnosti nemajú vplyv na postup žalovaného v zmysle zákona o metrológii. Krajský súd vyhodnotil aj ďalšiu námietku žalobcu ako účelovú, keď súhlasil s názorom žalovaného, že žalobca mal predložiť požadované údaje o užívateľoch predmetných meračov po vykonaní opatrení na ochranu ich osobných údajov v zmysle zákona o ochrane osobných údajov, pričom v konečnom dôsledku v predmetnom prípade vykonával dozor aj pre ochranu práv spotrebiteľov, ktorí platia za odobraté množstvo vody. Poukazom na zásadu materiálnej pravdy vyjadrenú v ust. § 3 ods. 4 správneho poriadku, z ktorej vyplýva povinnosť správnych orgánov zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, krajský súd konštatoval, že pochybenie žalobcu, keď nepredložil požadovanú evidenciu, a to ani následne, nepovažoval za pochybenie správneho orgánu, ktoré by viedlo k nespoľahlivo zistenému stavu veci. Práve naopak uvedenú skutočnosť považoval za potrebné posúdiť tak, že pokiaľ žalobca požadovanú evidenciu správnemu orgánu nepredložil, rovnako nepredložil ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, neuniesol tak dôkazné bremeno, čo nemožno vyhodnotiť spôsobom navrhovaným žalobcom, že správne orgány vychádzali z neúplného zistenia skutkového stavu veci. Krajský súd v súvislosti s výškou uloženej sankcie, ktorá bola uložená na hornej hranici zákonom povolenej sadzby, poukázal na zdôvodnenie uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí, kde je správna úvaha správneho orgánu riadne a podľa názoru súdu
4
6Sžo/42/2011
dostatočne zrozumiteľne prezentovaná. Za dostatočne jasné považoval krajský súd zdôvodnenie nezákonného postupu kontrolovanej osoby, kde marenie a sťaženie dozoru bolo jednoznačne preukázané, ako aj skutočnosť, že v danom prípade ide o 1500 bytov, kedy prípadné porušenie povinností ustanovených zákonom o metrológii, by sa mohlo týkať veľkého počtu meradiel a dôsledkov súvisiacich s konečným spotrebiteľom. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie. Ako dôvod uviedol, že krajský súd nesprávne vec právne posúdil, pričom odvolacie dôvody sú totožné s dôvodmi žalobnými, kde žalobca namietal zmätočnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, jeho nedostatočné odôvodnenie, keď neobsahuje popis skutkového a právneho stavu, čím je podľa jeho názoru nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Poukázal na zaujatý postoj správneho orgánu, kedy v rozpore so zákonom o metrológii a správnym poriadkom žalovaný nerešpektoval žiadosť žalobcu o predĺženie lehoty resp. prítomnosť poverenej osoby p. B.. Ďalej uviedol, že bytové vodomery nemožno v žiadnom prípade považovať za meradlá určené a tým pádom ani vykonať kontrolu, pretože neslúžia na priame účtovanie a rozhodujúci je stav centrálneho meradla - na tzv. päte bytového domu. Zastal názor, že osobné údaje nemohol poskytnúť bez súhlasu druhej strany, čo by bolo v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov. Skonštatoval tiež, že dňa 24.7.2008 zaslal inšpektorátu evidenciu určených meradiel. Namietal i výšku pokuty, ktorú považuje vzhľadom na popis skutkového stavu za neprimeranú. Tým, že sa správny orgán nevysporiadal s otázkou klasifikácie meračov, nezistil dostatočne skutkový stav. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobca odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal uložiť žalovanému povinnosť nahradiť mu trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, vzhľadom na to, že odvolanie je identické so žalobnými námietkami, uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia, ktoré podal k samotnej žalobe, a i naďalej zotrval na svojich doterajších tvrdeniach. Nestotožnil sa s dôvodmi odvolania žalobcu a žalobou napadnuté rozhodnutie považoval za zákonné, a preto žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu potvrdil a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
5
6Sžo/42/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne opodstatnené.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ust. § 1 písm. a) až h) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, tento zákon na zabezpečenie jednotnosti a správnosti merania upravuje
a) zákonné meracie jednotky,
b) požiadavky na určené meradlá a ich metrologickú kontrolu,
c) podmienky úradného merania,
d) požiadavky na spotrebiteľsky balené výrobky,
e) podmienky autorizácie a registrácie,
f) pôsobnosť orgánov štátnej správy pre oblasť metrológie,
g) metrologický dozor,
h) ukladanie pokút.
Podľa ust. § 5 písm. a) až c) zák. č. 142/2000 Z. z., meradlá sa členia na skupiny:
a) národné etalóny a ostatné etalóny,
b) certifikované referenčné materiály a ostatné referenčné materiály,
c) určené meradlá.
Podľa ust. § 8 ods. 2 písm. a) až e) zák. č. 142/2000 Z. z., o zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie
a) pri meraniach súvisiacich s platbami,
6
6Sžo/42/2011
b) pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku a životného prostredia,
c) pri príprave spotrebiteľsky balených výrobkov,
d) v iných oblastiach verejného života, kde môžu vzniknúť konfliktné záujmy na výsledku merania alebo kde nesprávne výsledky merania môžu poškodiť záujmy fyzických osôb, právnických osôb alebo spoločnosti,
e) pri meraniach, ak tak ustanovuje osobitný predpis. 4)
Podľa ust. § 3 vyhlášky Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky o meradlách a metrologickej kontrole druhy určených meradiel, oblasti ich použitia, podrobnosti o spôsobe ich metrologickej kontroly alebo posúdenia zhody 1) a čas platnosti overenia jednotlivých druhov určených meradiel sú uvedené v prílohe č. 1.
Podľa prílohy č. 1 citovanej vyhlášky DRUHY URČENÝCH MERADIEL, 1.3.15 Merače pretečeného množstva vody 2)
a) na studenú vodu (schválenie typu) áno 11) (prvotné overenie) áno 6 rokov 8 (čas
platnosti overenia)
b) na teplú vodu áno 12) áno 4 roky 9
Podľa ust. § 33 ods. 2 zák. č. 142/2000 Z. z., metrologický inšpektorát je orgánom metrologického dozoru.
Podľa ust. § 33 ods. 3 písm. a) až h) zák. č. 142/2000 Z. z., metrologický inšpektorát kontroluje, ako orgány štátnej správy, podnikatelia a iné právnické osoby (ďalej len "kontrolované osoby") plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom. Metrologický inšpektorát kontroluje u kontrolovaných osôb najmä dodržiavanie,
a) používania jednotiek a ich symbolov,
b) povinností používateľmi určených meradiel,
c) povinností výrobcami a dovozcami určených meradiel pred ich uvedením na trh,
d) podmienok, rozsahu a úrovne metrologických činností vykonávaných ústavom, určenou organizáciou alebo autorizovanými osobami,
e) technických, priestorových a personálnych podmienok, ako aj rozsahu a úrovne činností vykonávaných registrovanými osobami v rámci predmetu ich registrácie,
f) parametrov vyrábaných určených meradiel v súlade so schváleným typom,
g) povinností prevádzkovateľmi baliarní a dovozcami označených spotrebiteľských balení,
7
6Sžo/42/2011
h) zhody skutočného obsahu s menovitým množstvom v spotrebiteľskom balení.
Podľa ust. § 33 ods. 6 zák. č. 142/2000 Z. z., ak metrologický inšpektorát zistí porušenie povinností podľa odseku 3, uloží kontrolovanej osobe, aby v určenej lehote zistené nedostatky odstránila.
Podľa ust. § 33 ods. 7 zák. č. 142/2000 Z. z., kontrolovaná osoba je povinná umožniť zamestnancom metrologického inšpektorátu vykonávajúcim metrologický dozor (ďalej len "inšpektor") a prizvaným osobám vstup do priestorov, umožniť nahliadať do metrologickej dokumentácie a je povinná poskytnúť potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia.
Podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zák. č. 142/2000 Z. z., metrologický inšpektorát uloží pokutu do 200.000,--Sk (6.638.78 €) tomu, kto poruší ustanovenia tohto zákona tým, že sťažuje alebo marí výkon metrologického dozoru.
Podľa ust. § 36 ods. 3 zák. č. 142/2000 Z. z., pri určení výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania.
Podľa ust. § 39 ods. 1 zák. č. 142/2000 Z. z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 3 ods. 1, 5 veta prvá zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o správnom konaní, účastníci konania (§ 14) spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania.
Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona o správnom konaní, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.
8
6Sžo/42/2011
Podľa ust. § 18 ods. 2 druhá veta správneho poriadku, pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.
Podľa ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.
Podľa ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že dňa 24.6.2008 vykonali inšpektori Slovenského metrologického inšpektorátu v sídle žalobcu kontrolu za účelom preverenia povinností používateľa určených meradiel v b. d. „C.“ a prenajímaných nebytových priestorov. Z uvedenej kontroly bol spísaný Protokol č. 1083/08, na základe ktorého sú zrejmé kontrolné zistenia, že žalobca v čase kontroly nepredložil evidenciu používaných určených meradiel - meračov pretečeného množstva teplej a studenej vody v spravovaných bytoch s uvedením dátumov ich overenia, čím porušil ust. § 19 ods. 2 písm. e) zákona
o metrológii. Následne mu boli uložené nápravné opatrenia zaviesť evidenciu určených meradiel - meračov pretečeného množstva teplej a studenej vody v spravovaných bytoch, zaslať zmluvu o prenájme a faktúry za prenájom nebytových priestorov a zaslať kompletnú evidenciu používaných určených meradiel - meračov pretečeného množstva teplej a studenej vody v spravovaných bytoch s uvedením dátumov ich overenia Slovenskému metrologickému inšpektorátu, do 4.7.2008. Žalobca zobral uvedené na vedomie bez výhrad s tým, že po zistení stavu bude termín uložený v nápravných opatreniach dodržaný. Následne žalobca požiadal listom zo dňa 26.6.2008 o poskytnutie primeranej 30 dňovej lehoty za účelom
poskytnutia kvalifikovanej súčinnosti pri výkone kontroly, ktorej žalovaný nevyhovel. Následne bolo žalobcovi listom zo dňa 11.7.2008 oznámené, že sa 14.7.2008 vykoná následná
9
6Sžo/42/2011
kontrola k Protokolu č. 1083/08. Dňa 14.7.2008 sa konala ďalšia, už
avizovaná kontrola, ktorej predmetom bola kontrola určených meradiel - meračov pretečeného množstva studenej a teplej vody, ktorej evidenciu žalobca na požiadanie inšpektorov nepredložil, čím sťažoval a maril výkon metrologického dozoru, za čo mu mohla byť uložená v zmysle ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii pokuta. Z predmetnej kontroly bol spísaný Protokol č. 1092/08 a bolo uložené nápravné opatrenie, a to okamžitá povinnosť predložiť požadovanú evidenciu určených meradiel. Žalobca sa vyjadril k protokolu, pričom konštatoval okrem iného, že on ako správca nepoužíva určené meradlá (určené meradlá používajú vlastníci bytov) evidencia je vedená, nebola však v dobe kontroly predložená. Žalobca bol opätovne vyzvaný listom zo dňa 15.7.2008 na predloženie dokumentov a upozornený na okolnosti odôvodňujúce uloženie pokuty podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii.
Žalovaný listom zo dňa 15.7.2008, č. 1083/08/ZK začal správne konanie voči žalobcovi za zistené porušenia zákona o metrológii tým, že v čase kontroly dňa 14.7.2008 sťažoval a maril výkon metrologického dozoru nepredložením požadovaných dokumentov v zmysle ust. § 33 ods. 7 citovaného zákona, čo odôvodňuje uloženie pokuty v zmysle ust. § 36 ods. 1 písm. f) citovaného zákona. Dňa 25.7.2008 bola žalovanému predložená evidencia používaných určených meradiel s uvedeným dátumom overenia v spravovaných bytoch. Následne bolo žalovanému doručené vyjadrenie žalobcu k začatému správnemu konaniu s tým, že keďže žalobca nepoužíva meradlá ani jedným zákonne definovaným spôsobom, mal za to, že meradlá vlastníkov bytov (bytové vodomery) nemožno v žiadnom prípade považovať za meradlá určené, a tým pádom vykonávať ich kontrolu. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 20.2.2009 č. 1083/600/2008/R uložil žalobcovi pokutu vo výške 6.000 € za porušenie ust. § 33 ods. 7 zákona o metrológii tým, že žalobca ako kontrolovaná osoba v čase od 24.6.2008, aj napriek uloženému nápravnému opatreniu - Protokol č. 1083/08, odmietol opakovane poskytnúť potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia pri následnej kontrole zo dňa 14.7.2008, Protokol č. 1092/08, na výzvy na predloženie dokumentov a poskytnutie informácií, posledná zo dňa 8.8.2008, čím sťažoval a maril výkon metrologického dozoru. Žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 8.6.2009, č. 2009/300/003816/01124, potvrdil.
Úlohou krajského súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti
10
6Sžo/42/2011
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov - preskúmať zákonnosť uvedeného rozhodnutia žalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, dospel k záveru o vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a to tak v rovine skutkovej, ako i v rovine právnej. Nemožno sa preto stotožniť so žalobcovou odvolacou námietkou ohľadne nesprávneho právneho posúdenia. Z tohto pohľadu je nutné uviesť, že krajský súd pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia vec správne právne posúdil a na zistený skutkový stav správnym orgánom, ktorý považoval za dostatočný a jasný, s čím sa stotožňuje aj súd odvolací, aplikoval správny právny predpis. Okrem iného je potrebné uviesť, že krajský súd sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal i so žalobnými námietkami, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné a žalobou napadnuté rozhodnutie z toho pohľadu za zákonné. Odvolací súd sa v rovine skutkovej stotožnil s jeho závermi. Odvolacie námietky sú úplne totožné so vznesenými v žalobe, s ktorými sa podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd dostatočne vysporiadal. Pre zdôraznenie správnosti jeho záverov, najmä ohľadne námietky týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, a tým aj jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť - z dôvodu, že neobsahuje popis skutkového a právneho stavu tým, že sa nevysporiadal s otázkou klasifikácie meradiel a tým aj oprávnenosti kontroly ako takej - odvolací súd podotýka, že z rozhodnutia žalovaného vyplývajú skutkové zistenia, ktoré sú v súlade so zápismi zachytenými v protokoloch o kontrole spísaných pri vykonaní kontroly v sídle žalobcu. Uvedené sa zhoduje aj s obsahom administratívneho spisu a je zrejmé, že žalobcovi tým, že nepredložil pri kontrole evidenciu používaných určených meradiel meračov pretečeného množstva teplej a studenej vody v spravovaných bytoch s uvedením dátumov ich overenia, boli uložené nápravné opatrenia, ktorých plnenie sa následnou kontrolou nepodarilo preukázať. Zo zisteného skutkového stavu mal žalovaný za to, že k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii, došlo, keď si žalobca neplnil zákonné povinnosti, a to konkrétne povinnosť upravenú v ust. § 33 ods. 7 zákona o metrológii - poskytnúť potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia (a to opakovane) a nerešpektovaním tejto povinnosti sťažoval a maril výkon metrologického dozoru. Krajský súd sa s uvedeným stotožnil pričom zdôraznil, že správne orgány podľa jeho názoru vychádzali zo stavu veci, ktorý v konaní zistili v rozsahu oprávnení, ktoré im správny poriadok ukladá a žalobca nepredložením požadovaných dokladov nepreukázal, aké určené meradlá pri svojej činnosti používa, čím nebolo potvrdené alebo vyvrátené tvrdenie žalobcu,
11
6Sžo/42/2011
že žalovaným uvádzané meradlá nepoužíva. Z vyššie uvedeného je dostatočne zrejmé, že skutkový stav bol preukázateľné zistený, napĺňajúci skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii.
Z takto zisteného a posúdeného skutkového stavu nemožno vyvodiť záver o povinnosti správneho orgánu zodpovedať, resp. sa vysporiadať aj s otázkou klasifikácie meračov ako takých a z toho potom odvodzovať oprávnenosť kontroly. Kontrolná právomoc správneho orgánu, ako aj jednotlivé povinnosti kontrolovanej osoby vyplývajú priamo zo zákona o metrológii. Kontrolná právomoc správneho orgánu je vymedzená príkladmo v ust. § 33 ods. 3 zákona o metrológii, kedy Metrologický inšpektorát kontroluje, ako orgány štátnej správy, podnikatelia a iné právnické osoby plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom. Jednou z povinností je aj povinnosť viesť evidenciu používaných určených meradiel s uvedením dátumov ich overenia (ust. § 19 ods. 2 písm. e/). Na preukázanie plnenia povinností žalobcu vyplývajúcich mu zo zákona o metrológii sú inšpektori oprávnení požadovať príslušné informácie, doklady a údaje, ktoré keď kontrolovaná osoba preukázateľne neplní (čo vyplýva z obsahu spisu), dopúšťa sa sťažovania resp. marenia výkonu metrologického dozoru, pretože objektívne znemožní resp. v danom prípade v určitom časovom horizonte znemožnila výkon kontroly dodržiavania povinnosti vyplývajúcej kontrolovanej osobe z ust. § 19 ods. 2 písm. e) zákona o metrológii. Z tohto pohľadu sa zistenie skutkového stavu, ako i jeho právne posúdenie, či už správnym orgánom alebo krajským súdom javí ako dostatočné a správne. V konaní bolo preukázané, že žalobca porušil ustanovenie § 33 ods. 7 zákona o metrológii, čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu, za čo mu bola podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii uložená pokuta vo výške 6.000 €.
V súvislosti s výškou uloženej pokuty sa krajský súd stotožnil s odôvodnením rozhodnutia správneho orgánu a správnu úvahu správneho orgánu považoval za dostatočne a zrozumiteľne prezentovanú. Odvolací súd však na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že s uvedeným záverom sa nestotožňuje a odvolanie žalobcu v časti výšky uloženej pokuty - ktorá je podľa žalobcu neprimeraná vo vzťahu k popísanému skutkovému stavu - považuje za dôvodné. Z podkladov spisu je zrejmé, že správny orgán považoval pokutu, uloženú žalobcovi na hornej hranici zákonom ustanoveného rozpätia, za odôvodnenú. Bolo tomu tak preto, že podľa jeho názoru kontrolovaná osoba jednak opakovane odmietla poskytnúť inšpektorátom požadované doklady, a to napriek opätovným upozorneniam
12
6Sžo/42/2011
zo strany inšpektorátu a tiež z dôvodu, že kontrolovaná osoba svojím konaním výkon metrologického dozoru v rozhodujúcom období aj skutočne zmarila. Na výšku uloženej pokuty mala vplyv aj tá skutočnosť, že kontrolovaná osoba spravuje veľké množstvo bytov (1500), v ktorých minimálne pri dodávkach tepla v teplej úžitkovej vode musia byť podľa ust. § 17 ods. 3 písm. d) zák. č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, na meranie množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom používané určené meradlá, čiže prípadné porušenie povinností ustanovených zákonom o metrológii, by sa mohlo týkať veľkého počtu meradiel, a teda mohlo by mať veľký rozsah a s tým súvisiacu vysokú závažnosť.
Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), kedy správny orgán v zákonom stanovených limitoch uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené. Je síce pravdou, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy (správne uváženie), preskúmava správny súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (ust. § 245 ods. 2 O.s.p.), ale v prípade, že správna úvaha je z pohľadu zákonných aspektov ukladania pokút riadne odôvodnená, táto nesmie byť v rozpore so zásadami logického myslenia. V predmetnej veci sa dá konštatovať, že správny orgán pri ukladaní pokuty a odôvodňovaní jej výšky síce prihliadal na zákonné aspekty uvedené v ust. § 36 ods. 3 zákona o metrológii - kedy musí pri určení výšky pokuty prihliadnuť na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania - avšak vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu, aj podľa názoru senátu Najvyššieho súdu SR uložil neprimerane vysokú pokutu. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania dotknutej osoby. Samo rozpätie sadzby pokuty pritom nemôže zvádzať k uloženiu pokuty neprimeranej charakteru a výsledkom činnosti pokutovanej osoby, pretože bezdôvodne uložená vysoká pokuta nemôže plniť preventívnu funkciu. Z pohľadu zákonných atribútov správny orgán podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne vyhodnotil závažnosť protiprávneho konania žalobcu v spojení s následkom takéhoto konania, pretože následkom bolo, že žalobca ako kontrolovaná osoba znemožnil v určitom čase výkon kontroly a z toho plynúca závažnosť konania však nemôže byť posudzovaná v rovine hypotetickej v tom zmysle, že čo by sa
13
6Sžo/42/2011
teoreticky kontrolou mohlo zistiť, a to v prípade zistenia porušenia povinností žalobcu ako kontrolovanej osoby (čo ani nebolo predmetom konania) z pohľadu množstva spravovaných bytov, by mohlo dôjsť k zvýšeniu miery závažnosti. Z uvedeného dôvodu sa uvedená úvaha vymyká zásadám logického myslenia a nemožno nechať bez povšimnutia aj tú skutočnosť, že žalobca zoznam používaných meradiel v správnom konaní napokon predložil. Pri ukladaní sankcie je potrebné okrem uvedeného prihliadať aj na charakter sankcie ako takej, ktorou je jej preventívna a represívna funkcia. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba do budúcna vyvarovala porušení zákonných povinností, ale zasa pri splnení jej represívnej funkcie nie až tak, aby bola neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu. Vzhľadom na uvedené preto nezostávalo odvolaciemu súdu iné, ako využiť jeho diskrečné oprávnenie (moderačné právo) vyplývajúce mu z ust. § 250i ods. 2 O.s.p., ktoré je faktickou transpozíciou požiadavky tzv. „plnej jurisdikcie“, ako atribútu práva na spravodlivý proces a výšku pokuty upraviť tak, aby bola vzhľadom na zistený skutkový stav a okolnosti prípadu primeraná. Podklady pre prijatie takéhoto názoru boli dostatočné a je v záujme náležitej ochrany fyzických a právnických osôb, aby mal správny súd možnosť podľa okolností prípadu, aj vo veci sám rozhodnúť a nahradiť pôvodné rozhodnutie správneho orgánu vlastným rozhodnutím o výške uloženej pokuty. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že pokuta uložená vo výške 3.000 €, je vzhľadom na okolnosti prípadu, ako i na funkcie sankcie ako takej primeraná a dôvodná.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v časti výroku o výške uloženej pokuty zmenil a vo zvyšnej časti rozhodnutie krajského súdu, stotožniac sa s jeho dôvodmi, potvrdil (§ 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní len čiastočne úspešný, náhradu trov konania nepriznal. V posudzovanej veci bolo porušenie horeuvedenej zákonnej povinnosti zo strany žalobcu nesporne preukázané, skutočnosť ktorú odvolací súd v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania, vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa.
14
6Sžo/42/2011
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 26. septembra 2012
JUDr. Jozef Hargaš, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth
Slovenskej republiky
6Sžo/42/2011
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu: B. d. „C.“ v B., so sídlom Z. X., B., IČO: X., v zastúpení JUDr. D. J., advokátom, so sídlom D. č. X., B., proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu,
metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, Štefanovičova 3, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2009/300/003816/01124 zo dňa 8. júna 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 4S 112/2009 - 40 zo dňa 8. júla 2011, jednomyseľne, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 4S 112/2009 - 40 zo dňa 8. júla 2011, m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 2009/300/003816/01124 zo dňa 8. júna 2009 v spojení s rozhodnutím Slovenského metrologického inšpektorátu č. 1083/600/2008/R zo dňa 20. februára 2009 v časti výroku o výške uloženej pokuty 6.000 €, slovom šesťtisíc eur, za porušenie ust. § 33 ods. 7 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, m e n í tak, že žalobcovi ukladá pokutu vo výške 3.000 €, slovom tritisíc eur.
Vo zvyšnej časti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4S 112/2009 - 40 zo dňa 8. júla 2011 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
2
6Sžo/42/2011
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 4S 112/2009 - 40 zo dňa 8.7.2011, podľa ust. § 250j ods. 1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2009/300/003816/01124 zo dňa 8.6.2009, ktorým žalovaný podľa ust. § 31 ods. 2 písm. i) zák. č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o metrológii“) a podľa ust. § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Slovenského metrologického inšpektorátu č. 1083/600/2008/R zo dňa 20.2.2009, ktorým mu bola podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii, uložená peňažná pokuta vo výške 6.000 € za porušenie ust. § 33 ods. 7 citovaného zákona tým, že kontrolovaná osoba (žalobca) v čase od 24.6.2008 do 11.8.2008, aj napriek uloženému nápravnému opatreniu z kontroly zo dňa 24.6.2008, Protokol č. 1083/08 (zaslanie evidencie používaných určených meradiel - meračov pretečeného množstva vody na studenú a teplú vodu v spravovaných bytoch s uvedením dátumov ich overenia) odmietla opakovane poskytnúť potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia pri následnej kontrole zo dňa 14.7.2008 Protokol č. 1092/08, na výzvy na predloženie dokumentov a poskytnutie informácií, posledná zo dňa 8.8.2008, čím sťažovala a marila výkon metrologického dozoru. Pokutu uložil žalobcovi zaplatiť inšpektorátu do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na jeho účet, ktorý označil s tým, že inak sa prikročí k výkonu rozhodnutia podľa § 71 a nasl. správneho poriadku a zároveň vo výroku rozhodnutia uviedol, že ak kontrolovaná osoba pokutu nezaplatí v určenej lehote, je povinná zaplatiť aj úroky z omeškania z dlžnej sumy až do zaplatenia, pričom podľa § 36 ods. 8 zákona o metrológii výška úrokov z omeškania je dvojnásobok základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
O trovách konania rozhodol krajský súd poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.
Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že skutkový stav ako aj konanie žalobcu bolo podľa jeho názoru kontrolnými orgánmi zaznamenané v predmetných protokoloch, výzvach, vyjadreniach, pričom odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov
3
6Sžo/42/2011
považoval za dostatočné, obsahujúce opis protiprávneho konania, spôsob akým k protiprávnemu konaniu došlo a rovnako obsahuje aj zdôvodnenie závažnosti konania, ako aj odôvodnenie výšky pokuty. Na základe uvedeného nemal krajský súd pochybnosť o tom, že žalobca nepredložením dokladov požadovaných inšpektorátom naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii. Krajský súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu ohľadne nesprávneho postupu žalovaného, keď tento od začiatku nepostupoval v zmysle ustanovení správneho poriadku, pretože žalovanému takáto povinnosť zo žiadnych ustanovení zákona o metrológii nevyplýva. Uviedol, že práva a povinnosti určené správnym poriadkom začali plynúť účastníkom tohto správneho konania odo dňa, kedy správny orgán doručil žalovanému oznámenie listom o začatí správneho konania za sťažovanie a marenie výkonu metrologického dozoru, a okrem toho žalovaný následne postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami. Žalobca bol od počiatku so zameraním kontroly oboznámený, pričom krajský súd poukázal na fakt, že činnosť družstva organizuje a riadi predstavenstvo a z tohto titulu má právo rozhodovať o všetkých záležitostiach družstva, ktoré podľa zákona alebo stanov nie sú vyhradené inému orgánu napr. členskej schôdzi. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil námietku ohľadne zaujatého postupu žalovaného voči žalobcovi, keď napr. neakceptoval dovolenku pracovníčky, ako nedôvodnú, pretože tieto okolnosti nemajú vplyv na postup žalovaného v zmysle zákona o metrológii. Krajský súd vyhodnotil aj ďalšiu námietku žalobcu ako účelovú, keď súhlasil s názorom žalovaného, že žalobca mal predložiť požadované údaje o užívateľoch predmetných meračov po vykonaní opatrení na ochranu ich osobných údajov v zmysle zákona o ochrane osobných údajov, pričom v konečnom dôsledku v predmetnom prípade vykonával dozor aj pre ochranu práv spotrebiteľov, ktorí platia za odobraté množstvo vody. Poukazom na zásadu materiálnej pravdy vyjadrenú v ust. § 3 ods. 4 správneho poriadku, z ktorej vyplýva povinnosť správnych orgánov zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, krajský súd konštatoval, že pochybenie žalobcu, keď nepredložil požadovanú evidenciu, a to ani následne, nepovažoval za pochybenie správneho orgánu, ktoré by viedlo k nespoľahlivo zistenému stavu veci. Práve naopak uvedenú skutočnosť považoval za potrebné posúdiť tak, že pokiaľ žalobca požadovanú evidenciu správnemu orgánu nepredložil, rovnako nepredložil ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, neuniesol tak dôkazné bremeno, čo nemožno vyhodnotiť spôsobom navrhovaným žalobcom, že správne orgány vychádzali z neúplného zistenia skutkového stavu veci. Krajský súd v súvislosti s výškou uloženej sankcie, ktorá bola uložená na hornej hranici zákonom povolenej sadzby, poukázal na zdôvodnenie uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí, kde je správna úvaha správneho orgánu riadne a podľa názoru súdu
4
6Sžo/42/2011
dostatočne zrozumiteľne prezentovaná. Za dostatočne jasné považoval krajský súd zdôvodnenie nezákonného postupu kontrolovanej osoby, kde marenie a sťaženie dozoru bolo jednoznačne preukázané, ako aj skutočnosť, že v danom prípade ide o 1500 bytov, kedy prípadné porušenie povinností ustanovených zákonom o metrológii, by sa mohlo týkať veľkého počtu meradiel a dôsledkov súvisiacich s konečným spotrebiteľom. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie. Ako dôvod uviedol, že krajský súd nesprávne vec právne posúdil, pričom odvolacie dôvody sú totožné s dôvodmi žalobnými, kde žalobca namietal zmätočnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, jeho nedostatočné odôvodnenie, keď neobsahuje popis skutkového a právneho stavu, čím je podľa jeho názoru nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Poukázal na zaujatý postoj správneho orgánu, kedy v rozpore so zákonom o metrológii a správnym poriadkom žalovaný nerešpektoval žiadosť žalobcu o predĺženie lehoty resp. prítomnosť poverenej osoby p. B.. Ďalej uviedol, že bytové vodomery nemožno v žiadnom prípade považovať za meradlá určené a tým pádom ani vykonať kontrolu, pretože neslúžia na priame účtovanie a rozhodujúci je stav centrálneho meradla - na tzv. päte bytového domu. Zastal názor, že osobné údaje nemohol poskytnúť bez súhlasu druhej strany, čo by bolo v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov. Skonštatoval tiež, že dňa 24.7.2008 zaslal inšpektorátu evidenciu určených meradiel. Namietal i výšku pokuty, ktorú považuje vzhľadom na popis skutkového stavu za neprimeranú. Tým, že sa správny orgán nevysporiadal s otázkou klasifikácie meračov, nezistil dostatočne skutkový stav. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobca odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal uložiť žalovanému povinnosť nahradiť mu trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, vzhľadom na to, že odvolanie je identické so žalobnými námietkami, uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia, ktoré podal k samotnej žalobe, a i naďalej zotrval na svojich doterajších tvrdeniach. Nestotožnil sa s dôvodmi odvolania žalobcu a žalobou napadnuté rozhodnutie považoval za zákonné, a preto žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu potvrdil a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
5
6Sžo/42/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne opodstatnené.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ust. § 1 písm. a) až h) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, tento zákon na zabezpečenie jednotnosti a správnosti merania upravuje
a) zákonné meracie jednotky,
b) požiadavky na určené meradlá a ich metrologickú kontrolu,
c) podmienky úradného merania,
d) požiadavky na spotrebiteľsky balené výrobky,
e) podmienky autorizácie a registrácie,
f) pôsobnosť orgánov štátnej správy pre oblasť metrológie,
g) metrologický dozor,
h) ukladanie pokút.
Podľa ust. § 5 písm. a) až c) zák. č. 142/2000 Z. z., meradlá sa členia na skupiny:
a) národné etalóny a ostatné etalóny,
b) certifikované referenčné materiály a ostatné referenčné materiály,
c) určené meradlá.
Podľa ust. § 8 ods. 2 písm. a) až e) zák. č. 142/2000 Z. z., o zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie
a) pri meraniach súvisiacich s platbami,
6
6Sžo/42/2011
b) pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku a životného prostredia,
c) pri príprave spotrebiteľsky balených výrobkov,
d) v iných oblastiach verejného života, kde môžu vzniknúť konfliktné záujmy na výsledku merania alebo kde nesprávne výsledky merania môžu poškodiť záujmy fyzických osôb, právnických osôb alebo spoločnosti,
e) pri meraniach, ak tak ustanovuje osobitný predpis. 4)
Podľa ust. § 3 vyhlášky Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky o meradlách a metrologickej kontrole druhy určených meradiel, oblasti ich použitia, podrobnosti o spôsobe ich metrologickej kontroly alebo posúdenia zhody 1) a čas platnosti overenia jednotlivých druhov určených meradiel sú uvedené v prílohe č. 1.
Podľa prílohy č. 1 citovanej vyhlášky DRUHY URČENÝCH MERADIEL, 1.3.15 Merače pretečeného množstva vody 2)
a) na studenú vodu (schválenie typu) áno 11) (prvotné overenie) áno 6 rokov 8 (čas
platnosti overenia)
b) na teplú vodu áno 12) áno 4 roky 9
Podľa ust. § 33 ods. 2 zák. č. 142/2000 Z. z., metrologický inšpektorát je orgánom metrologického dozoru.
Podľa ust. § 33 ods. 3 písm. a) až h) zák. č. 142/2000 Z. z., metrologický inšpektorát kontroluje, ako orgány štátnej správy, podnikatelia a iné právnické osoby (ďalej len "kontrolované osoby") plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom. Metrologický inšpektorát kontroluje u kontrolovaných osôb najmä dodržiavanie,
a) používania jednotiek a ich symbolov,
b) povinností používateľmi určených meradiel,
c) povinností výrobcami a dovozcami určených meradiel pred ich uvedením na trh,
d) podmienok, rozsahu a úrovne metrologických činností vykonávaných ústavom, určenou organizáciou alebo autorizovanými osobami,
e) technických, priestorových a personálnych podmienok, ako aj rozsahu a úrovne činností vykonávaných registrovanými osobami v rámci predmetu ich registrácie,
f) parametrov vyrábaných určených meradiel v súlade so schváleným typom,
g) povinností prevádzkovateľmi baliarní a dovozcami označených spotrebiteľských balení,
7
6Sžo/42/2011
h) zhody skutočného obsahu s menovitým množstvom v spotrebiteľskom balení.
Podľa ust. § 33 ods. 6 zák. č. 142/2000 Z. z., ak metrologický inšpektorát zistí porušenie povinností podľa odseku 3, uloží kontrolovanej osobe, aby v určenej lehote zistené nedostatky odstránila.
Podľa ust. § 33 ods. 7 zák. č. 142/2000 Z. z., kontrolovaná osoba je povinná umožniť zamestnancom metrologického inšpektorátu vykonávajúcim metrologický dozor (ďalej len "inšpektor") a prizvaným osobám vstup do priestorov, umožniť nahliadať do metrologickej dokumentácie a je povinná poskytnúť potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia.
Podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zák. č. 142/2000 Z. z., metrologický inšpektorát uloží pokutu do 200.000,--Sk (6.638.78 €) tomu, kto poruší ustanovenia tohto zákona tým, že sťažuje alebo marí výkon metrologického dozoru.
Podľa ust. § 36 ods. 3 zák. č. 142/2000 Z. z., pri určení výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania.
Podľa ust. § 39 ods. 1 zák. č. 142/2000 Z. z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 3 ods. 1, 5 veta prvá zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o správnom konaní, účastníci konania (§ 14) spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania.
Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona o správnom konaní, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.
8
6Sžo/42/2011
Podľa ust. § 18 ods. 2 druhá veta správneho poriadku, pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.
Podľa ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.
Podľa ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že dňa 24.6.2008 vykonali inšpektori Slovenského metrologického inšpektorátu v sídle žalobcu kontrolu za účelom preverenia povinností používateľa určených meradiel v b. d. „C.“ a prenajímaných nebytových priestorov. Z uvedenej kontroly bol spísaný Protokol č. 1083/08, na základe ktorého sú zrejmé kontrolné zistenia, že žalobca v čase kontroly nepredložil evidenciu používaných určených meradiel - meračov pretečeného množstva teplej a studenej vody v spravovaných bytoch s uvedením dátumov ich overenia, čím porušil ust. § 19 ods. 2 písm. e) zákona
o metrológii. Následne mu boli uložené nápravné opatrenia zaviesť evidenciu určených meradiel - meračov pretečeného množstva teplej a studenej vody v spravovaných bytoch, zaslať zmluvu o prenájme a faktúry za prenájom nebytových priestorov a zaslať kompletnú evidenciu používaných určených meradiel - meračov pretečeného množstva teplej a studenej vody v spravovaných bytoch s uvedením dátumov ich overenia Slovenskému metrologickému inšpektorátu, do 4.7.2008. Žalobca zobral uvedené na vedomie bez výhrad s tým, že po zistení stavu bude termín uložený v nápravných opatreniach dodržaný. Následne žalobca požiadal listom zo dňa 26.6.2008 o poskytnutie primeranej 30 dňovej lehoty za účelom
poskytnutia kvalifikovanej súčinnosti pri výkone kontroly, ktorej žalovaný nevyhovel. Následne bolo žalobcovi listom zo dňa 11.7.2008 oznámené, že sa 14.7.2008 vykoná následná
9
6Sžo/42/2011
kontrola k Protokolu č. 1083/08. Dňa 14.7.2008 sa konala ďalšia, už
avizovaná kontrola, ktorej predmetom bola kontrola určených meradiel - meračov pretečeného množstva studenej a teplej vody, ktorej evidenciu žalobca na požiadanie inšpektorov nepredložil, čím sťažoval a maril výkon metrologického dozoru, za čo mu mohla byť uložená v zmysle ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii pokuta. Z predmetnej kontroly bol spísaný Protokol č. 1092/08 a bolo uložené nápravné opatrenie, a to okamžitá povinnosť predložiť požadovanú evidenciu určených meradiel. Žalobca sa vyjadril k protokolu, pričom konštatoval okrem iného, že on ako správca nepoužíva určené meradlá (určené meradlá používajú vlastníci bytov) evidencia je vedená, nebola však v dobe kontroly predložená. Žalobca bol opätovne vyzvaný listom zo dňa 15.7.2008 na predloženie dokumentov a upozornený na okolnosti odôvodňujúce uloženie pokuty podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii.
Žalovaný listom zo dňa 15.7.2008, č. 1083/08/ZK začal správne konanie voči žalobcovi za zistené porušenia zákona o metrológii tým, že v čase kontroly dňa 14.7.2008 sťažoval a maril výkon metrologického dozoru nepredložením požadovaných dokumentov v zmysle ust. § 33 ods. 7 citovaného zákona, čo odôvodňuje uloženie pokuty v zmysle ust. § 36 ods. 1 písm. f) citovaného zákona. Dňa 25.7.2008 bola žalovanému predložená evidencia používaných určených meradiel s uvedeným dátumom overenia v spravovaných bytoch. Následne bolo žalovanému doručené vyjadrenie žalobcu k začatému správnemu konaniu s tým, že keďže žalobca nepoužíva meradlá ani jedným zákonne definovaným spôsobom, mal za to, že meradlá vlastníkov bytov (bytové vodomery) nemožno v žiadnom prípade považovať za meradlá určené, a tým pádom vykonávať ich kontrolu. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 20.2.2009 č. 1083/600/2008/R uložil žalobcovi pokutu vo výške 6.000 € za porušenie ust. § 33 ods. 7 zákona o metrológii tým, že žalobca ako kontrolovaná osoba v čase od 24.6.2008, aj napriek uloženému nápravnému opatreniu - Protokol č. 1083/08, odmietol opakovane poskytnúť potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia pri následnej kontrole zo dňa 14.7.2008, Protokol č. 1092/08, na výzvy na predloženie dokumentov a poskytnutie informácií, posledná zo dňa 8.8.2008, čím sťažoval a maril výkon metrologického dozoru. Žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 8.6.2009, č. 2009/300/003816/01124, potvrdil.
Úlohou krajského súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti
10
6Sžo/42/2011
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov - preskúmať zákonnosť uvedeného rozhodnutia žalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, dospel k záveru o vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a to tak v rovine skutkovej, ako i v rovine právnej. Nemožno sa preto stotožniť so žalobcovou odvolacou námietkou ohľadne nesprávneho právneho posúdenia. Z tohto pohľadu je nutné uviesť, že krajský súd pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia vec správne právne posúdil a na zistený skutkový stav správnym orgánom, ktorý považoval za dostatočný a jasný, s čím sa stotožňuje aj súd odvolací, aplikoval správny právny predpis. Okrem iného je potrebné uviesť, že krajský súd sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal i so žalobnými námietkami, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné a žalobou napadnuté rozhodnutie z toho pohľadu za zákonné. Odvolací súd sa v rovine skutkovej stotožnil s jeho závermi. Odvolacie námietky sú úplne totožné so vznesenými v žalobe, s ktorými sa podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd dostatočne vysporiadal. Pre zdôraznenie správnosti jeho záverov, najmä ohľadne námietky týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, a tým aj jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť - z dôvodu, že neobsahuje popis skutkového a právneho stavu tým, že sa nevysporiadal s otázkou klasifikácie meradiel a tým aj oprávnenosti kontroly ako takej - odvolací súd podotýka, že z rozhodnutia žalovaného vyplývajú skutkové zistenia, ktoré sú v súlade so zápismi zachytenými v protokoloch o kontrole spísaných pri vykonaní kontroly v sídle žalobcu. Uvedené sa zhoduje aj s obsahom administratívneho spisu a je zrejmé, že žalobcovi tým, že nepredložil pri kontrole evidenciu používaných určených meradiel meračov pretečeného množstva teplej a studenej vody v spravovaných bytoch s uvedením dátumov ich overenia, boli uložené nápravné opatrenia, ktorých plnenie sa následnou kontrolou nepodarilo preukázať. Zo zisteného skutkového stavu mal žalovaný za to, že k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii, došlo, keď si žalobca neplnil zákonné povinnosti, a to konkrétne povinnosť upravenú v ust. § 33 ods. 7 zákona o metrológii - poskytnúť potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia (a to opakovane) a nerešpektovaním tejto povinnosti sťažoval a maril výkon metrologického dozoru. Krajský súd sa s uvedeným stotožnil pričom zdôraznil, že správne orgány podľa jeho názoru vychádzali zo stavu veci, ktorý v konaní zistili v rozsahu oprávnení, ktoré im správny poriadok ukladá a žalobca nepredložením požadovaných dokladov nepreukázal, aké určené meradlá pri svojej činnosti používa, čím nebolo potvrdené alebo vyvrátené tvrdenie žalobcu,
11
6Sžo/42/2011
že žalovaným uvádzané meradlá nepoužíva. Z vyššie uvedeného je dostatočne zrejmé, že skutkový stav bol preukázateľné zistený, napĺňajúci skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii.
Z takto zisteného a posúdeného skutkového stavu nemožno vyvodiť záver o povinnosti správneho orgánu zodpovedať, resp. sa vysporiadať aj s otázkou klasifikácie meračov ako takých a z toho potom odvodzovať oprávnenosť kontroly. Kontrolná právomoc správneho orgánu, ako aj jednotlivé povinnosti kontrolovanej osoby vyplývajú priamo zo zákona o metrológii. Kontrolná právomoc správneho orgánu je vymedzená príkladmo v ust. § 33 ods. 3 zákona o metrológii, kedy Metrologický inšpektorát kontroluje, ako orgány štátnej správy, podnikatelia a iné právnické osoby plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom. Jednou z povinností je aj povinnosť viesť evidenciu používaných určených meradiel s uvedením dátumov ich overenia (ust. § 19 ods. 2 písm. e/). Na preukázanie plnenia povinností žalobcu vyplývajúcich mu zo zákona o metrológii sú inšpektori oprávnení požadovať príslušné informácie, doklady a údaje, ktoré keď kontrolovaná osoba preukázateľne neplní (čo vyplýva z obsahu spisu), dopúšťa sa sťažovania resp. marenia výkonu metrologického dozoru, pretože objektívne znemožní resp. v danom prípade v určitom časovom horizonte znemožnila výkon kontroly dodržiavania povinnosti vyplývajúcej kontrolovanej osobe z ust. § 19 ods. 2 písm. e) zákona o metrológii. Z tohto pohľadu sa zistenie skutkového stavu, ako i jeho právne posúdenie, či už správnym orgánom alebo krajským súdom javí ako dostatočné a správne. V konaní bolo preukázané, že žalobca porušil ustanovenie § 33 ods. 7 zákona o metrológii, čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu, za čo mu bola podľa ust. § 36 ods. 1 písm. f) zákona o metrológii uložená pokuta vo výške 6.000 €.
V súvislosti s výškou uloženej pokuty sa krajský súd stotožnil s odôvodnením rozhodnutia správneho orgánu a správnu úvahu správneho orgánu považoval za dostatočne a zrozumiteľne prezentovanú. Odvolací súd však na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že s uvedeným záverom sa nestotožňuje a odvolanie žalobcu v časti výšky uloženej pokuty - ktorá je podľa žalobcu neprimeraná vo vzťahu k popísanému skutkovému stavu - považuje za dôvodné. Z podkladov spisu je zrejmé, že správny orgán považoval pokutu, uloženú žalobcovi na hornej hranici zákonom ustanoveného rozpätia, za odôvodnenú. Bolo tomu tak preto, že podľa jeho názoru kontrolovaná osoba jednak opakovane odmietla poskytnúť inšpektorátom požadované doklady, a to napriek opätovným upozorneniam
12
6Sžo/42/2011
zo strany inšpektorátu a tiež z dôvodu, že kontrolovaná osoba svojím konaním výkon metrologického dozoru v rozhodujúcom období aj skutočne zmarila. Na výšku uloženej pokuty mala vplyv aj tá skutočnosť, že kontrolovaná osoba spravuje veľké množstvo bytov (1500), v ktorých minimálne pri dodávkach tepla v teplej úžitkovej vode musia byť podľa ust. § 17 ods. 3 písm. d) zák. č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, na meranie množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom používané určené meradlá, čiže prípadné porušenie povinností ustanovených zákonom o metrológii, by sa mohlo týkať veľkého počtu meradiel, a teda mohlo by mať veľký rozsah a s tým súvisiacu vysokú závažnosť.
Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), kedy správny orgán v zákonom stanovených limitoch uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené. Je síce pravdou, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy (správne uváženie), preskúmava správny súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (ust. § 245 ods. 2 O.s.p.), ale v prípade, že správna úvaha je z pohľadu zákonných aspektov ukladania pokút riadne odôvodnená, táto nesmie byť v rozpore so zásadami logického myslenia. V predmetnej veci sa dá konštatovať, že správny orgán pri ukladaní pokuty a odôvodňovaní jej výšky síce prihliadal na zákonné aspekty uvedené v ust. § 36 ods. 3 zákona o metrológii - kedy musí pri určení výšky pokuty prihliadnuť na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania - avšak vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu, aj podľa názoru senátu Najvyššieho súdu SR uložil neprimerane vysokú pokutu. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania dotknutej osoby. Samo rozpätie sadzby pokuty pritom nemôže zvádzať k uloženiu pokuty neprimeranej charakteru a výsledkom činnosti pokutovanej osoby, pretože bezdôvodne uložená vysoká pokuta nemôže plniť preventívnu funkciu. Z pohľadu zákonných atribútov správny orgán podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne vyhodnotil závažnosť protiprávneho konania žalobcu v spojení s následkom takéhoto konania, pretože následkom bolo, že žalobca ako kontrolovaná osoba znemožnil v určitom čase výkon kontroly a z toho plynúca závažnosť konania však nemôže byť posudzovaná v rovine hypotetickej v tom zmysle, že čo by sa
13
6Sžo/42/2011
teoreticky kontrolou mohlo zistiť, a to v prípade zistenia porušenia povinností žalobcu ako kontrolovanej osoby (čo ani nebolo predmetom konania) z pohľadu množstva spravovaných bytov, by mohlo dôjsť k zvýšeniu miery závažnosti. Z uvedeného dôvodu sa uvedená úvaha vymyká zásadám logického myslenia a nemožno nechať bez povšimnutia aj tú skutočnosť, že žalobca zoznam používaných meradiel v správnom konaní napokon predložil. Pri ukladaní sankcie je potrebné okrem uvedeného prihliadať aj na charakter sankcie ako takej, ktorou je jej preventívna a represívna funkcia. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba do budúcna vyvarovala porušení zákonných povinností, ale zasa pri splnení jej represívnej funkcie nie až tak, aby bola neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu. Vzhľadom na uvedené preto nezostávalo odvolaciemu súdu iné, ako využiť jeho diskrečné oprávnenie (moderačné právo) vyplývajúce mu z ust. § 250i ods. 2 O.s.p., ktoré je faktickou transpozíciou požiadavky tzv. „plnej jurisdikcie“, ako atribútu práva na spravodlivý proces a výšku pokuty upraviť tak, aby bola vzhľadom na zistený skutkový stav a okolnosti prípadu primeraná. Podklady pre prijatie takéhoto názoru boli dostatočné a je v záujme náležitej ochrany fyzických a právnických osôb, aby mal správny súd možnosť podľa okolností prípadu, aj vo veci sám rozhodnúť a nahradiť pôvodné rozhodnutie správneho orgánu vlastným rozhodnutím o výške uloženej pokuty. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že pokuta uložená vo výške 3.000 €, je vzhľadom na okolnosti prípadu, ako i na funkcie sankcie ako takej primeraná a dôvodná.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v časti výroku o výške uloženej pokuty zmenil a vo zvyšnej časti rozhodnutie krajského súdu, stotožniac sa s jeho dôvodmi, potvrdil (§ 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní len čiastočne úspešný, náhradu trov konania nepriznal. V posudzovanej veci bolo porušenie horeuvedenej zákonnej povinnosti zo strany žalobcu nesporne preukázané, skutočnosť ktorú odvolací súd v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania, vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa.
14
6Sžo/42/2011
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 26. septembra 2012
JUDr. Jozef Hargaš, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth