Richard
24.01.06,20:53
Zákon o cestovných náhradách


Zákon 283/2002 Z.z. zo 16. mája 2002 o cestovných náhradách.

História znenia zákona:
01.01.2011 až 31.01.2012 (http://www.porada.sk/t201125-zakon-o-cestovnych-nahradach-od-01-01-2011-do-31-01-2012-a.html)
01.07.2010 až 31.12.2010 (http://www.porada.sk/t178041-zakon-o-cestovnych-nahradach-od-01-07-2010-do-31-12-2010-a.html)
01.01.2009 až 30.06.2010 (http://www.porada.sk/t177733-zakon-o-cestovnych-nahradach-od-01-01-2009-do-30-06-2010-a.html)
01.09.2007 až 31.12.2008 (http://www.porada.sk/t18030-zakon-o-cestovnych-nahradach-od-01-09-2007-do-31-12-2008-a.html)
15.07.2005 až 31.08.2007 (http://www.porada.sk/showthread.php?t=69872)
01.09.2007 až 31.12.2008 (http://www.porada.sk/t18030-zakon-o-cestovnych-nahradach-od-01-09-2007-do-30-12-2008-a.html)
01.01.2009 až 30.06.2010 (http://www.porada.sk/t177733-zakon-o-cestovnych-nahradach-od-01-01-2009-do-30-06-2010-a.html)
01.07.2010 až 31.12.2010 (http://www.porada.sk/t178041-zakon-o-cestovnych-nahradach-od-01-07-2010-do-31-12-2010-a.html)


Znenie zákona o cestovných náhradách po novele 503/2011 Z.z.

Platnosť od: 22.12.2011
Účinnosť od: 1.2.2012

1. zelená farba predstavuje nové ustanovenia
2. červená farba prečiarknuté písmo predstavuje zrušené ustanovenia


Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 81/2005 Z. z., zákona č. 312/2005 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 475/2008 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z. a zákona č. 548/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:


PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy
Na začiatok

(1) Tento zákon upravuje poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení (ďalej len "náhrada") pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe (ďalej len "dočasné pridelenie"), pri vyslaní do členského štátu Európskej únie (ďalej len "vyslanie do štátu Európskej únie"), pri vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (ďalej len "vznik pracovného pomeru"), pri výkone práce v zahraničí a pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť

a) zamestnancom v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere, ak osobitný predpis neustanovuje inak, 1)
b) členom družstiev, ak podľa stanov podmienkou členstva je aj pracovný vzťah,
c) fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnuté,
d) osobám, o ktorých to ustanovuje tento zákon.

(2) Tento zákon upravuje aj poskytovanie náhrad osobám,

a) o ktorých to ustanovuje osobitný predpis,
b) ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ak im nie sú poskytované náhrady podľa písmena a),
c)ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu úlohy a nie sú k právnickej osobe alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu ani v inom právnom vzťahu 1a), ak je to dohodnuté.

(3) Tento zákon sa nevzťahuje na poskytovanie náhrad členom posádok námorných lodí počas nalodenia. 2)

(4) Zamestnancovi nepatrí náhrada podľa tohto zákona, ak mu je preukázane poskytnutá inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou v rozsahu a vo výške podľa tohto zákona. Ak fyzická osoba alebo právnická osoba preukázane poskytne zamestnancovi náhradu čiastočne, zamestnávateľ poskytne zostávajúcu časť náhrady do rozsahu a výšky podľa tohto zákona.


§ 2
Vymedzenie pojmov
Na začiatok

(1) Pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko (odsek 3), vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty.

(2) Zahraničná pracovná cesta podľa tohto zákona je čas pracovnej cesty (odsek 1) v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.

(3) Pravidelné pracovisko podľa tohto zákona je miesto písomne dohodnuté so zamestnancom. Ak také miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak ide o zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu.3) Ak má zamestnanec na základe dohody o vykonaní práce výkon práce v mieste mimo miesta pobytu, môže s ním zamestnávateľ v tejto dohode dohodnúť, že mu poskytne i pri ceste z miesta pobytu do miesta výkonu práce a späť náhrady ako pri pracovnej ceste.

(4) Rodina zamestnanca podľa tohto zákona je jeho manžel, vlastné deti, osvojené deti, deti zverené zamestnancovi do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu, vlastní rodičia, osvojitelia, opatrovníci, pestúni, prípadne ďalšie osoby žijúce v domácnosti 4) so zamestnancom, ak majú pobyt 3) na území Slovenskej republiky.

(5) Zamestnávateľ podľa tohto zákona je zamestnávateľ podľa osobitného predpisu, 5) právnická osoba podľa § 1 ods. 2, fyzická osoba podľa § 1 ods. 2 písm. c) a zamestnávateľ podľa § 17.

(6) Zamestnanec podľa tohto zákona je osoba podľa § 1 ods. 1 a 2.


DRUHÁ ČASŤ
POSKYTOVANIE NÁHRAD

Náhrady pri pracovnej ceste
§ 3
Na začiatok

(1) Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.

(2) Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom pri určovaní podmienok pracovnej cesty podľa odseku 1 dohodnúť na prerušení pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca; prerušenie pracovnej cesty sa môže uskutočniť v období pred začatím výkonu práce na pracovnej ceste alebo v období po skončení výkonu práce na pracovnej ceste.

(3) Zamestnávateľ môže v prípade potreby určiť podmienky pracovnej cesty podľa odsekov 1 a 2 jedným rozhodnutím

a) pre viacerých zamestnancov,
b) na viacero pracovných ciest zamestnanca.


§ 4
Na začiatok

(1) Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí

a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
c) stravné,
d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
e) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu 3) alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území Slovenskej republiky, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac.

(2) Preukazovanie výdavkov podľa odseku 1 sa nevzťahuje na prípady, ak zamestnávateľ uzná výdavky zamestnancovi iným spôsobom ustanoveným týmto zákonom.


§ 5
Stravné
Na začiatok

(1) Zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma

a) 5 až 12 hodín,
b) nad 12 hodín až 18 hodín,
c) nad 18 hodín.

(2) Sumu stravného pre časové pásma podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"); opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.6)

(3) Ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie.

(4) Ak zamestnanec, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vykoná počas

a) kalendárneho dňa viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest,
b) dvoch kalendárnych dní pracovnú cestu, ktorá trvá v každom kalendárnom dni menej ako 5 hodín a ktorá celkovo trvá najmenej 5 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
c) jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest.

(5) So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnúť odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o 25 % z ustanovenej sumy stravného; suma stravného sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.

(6) Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné určené podľa odsekov 1, 2 alebo 5 kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného podľa odseku 5.

(7) Ak má zamestnanec na pracovnej ceste v rámci ubytovacích služieb preukázane poskytnuté raňajky, zamestnávateľ stravné podľa odsekov 1, 2 alebo 5 kráti spôsobom ustanoveným v odseku 6.

(8) Zamestnávateľ stravné nekráti spôsobom ustanoveným v odsekoch 6 a 7, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil.

(9) Preukázanie zabezpečeného jedla podľa odseku 6 alebo poskytnutých raňajok podľa odseku 7 sa môže nahradiť vyhlásením zamestnanca vo vyúčtovaní náhrad.

(10) Suma stravného určená podľa odsekov 6 a 7 sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.

(11) Po dobu prerušenia pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny zamestnanca [§ 4 ods. 1 písm. e)] alebo po dobu dohodnutého prerušenia pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca (§ 3 ods. 2), stravné zamestnancovi nepatrí.


§ 6
Náhrady pri dočasnom pridelení, pri vyslaní do štátu Európskej únie a pri vzniku pracovného pomeru
Na začiatok

(1) Zamestnancovi patria počas dočasného pridelenia 7) náhrady v rozsahu a vo výške ako pri pracovnej ceste. Ak je zamestnanec vyslaný do členského štátu Európskej únie, 7a) patria mu náhrady v rozsahu a vo výške ako pri zahraničnej pracovnej ceste.

(2) Zamestnávateľ môže pri vzniku pracovného pomeru 8) poskytovať náhrady zamestnancovi najviac v rozsahu a do výšky ako pri pracovnej ceste; o poskytovaní náhrad môže zamestnávateľ rozhodnúť najneskôr do 90 kalendárnych dní od vzniku pracovného pomeru.

(3) Zamestnancovi, ktorému sa poskytuje stravné podľa odsekov 1 a 2 a ktorý je v tom čase vyslaný na pracovnú cestu, poskytuje zamestnávateľ náhradu, ktorá je pre zamestnanca výhodnejšia.

(4) V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi aj náhradu preukázaných sťahovacích výdavkov.


§ 6a
Náhrady pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien
Na začiatok

Zamestnancovi patrí za cesty vykonané v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska
na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom a späť náhrada preukázaných cestovných výdavkov; § 7 nie je v tomto prípade dotknutý.


§ 7
Náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách
Na začiatok

(1) Ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len "základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.

(2) Sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.6) Pri použití prívesu k osobnému cestnému motorovému vozidlu sa základná náhrada zvýši o 15 %.

(3) Sumu základnej náhrady pre nákladné automobily, autobusy a traktory dohodne zamestnávateľ so zamestnancom.

(4) Náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len "spotreba") uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz").

(5) Cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej len "doklad o kúpe"). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad").(6) Spotreba podľa technického preukazu sa použije takto:
a) ak je v technickom preukaze uvedená spotreba len podľa príslušnej slovenskej technickej normy, na výpočet sa použije spotreba podľa tejto normy; pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa spotreba určená podľa slovenskej technickej normy zvýši o 40 %,
b) ak je v technickom preukaze uvedená spotreba podľa slovenskej technickej normy aj predpisu Európskej hospodárskej komisie alebo len podľa predpisu Európskej hospodárskej komisie, na výpočet sa použije spotreba podľa predpisu Európskej hospodárskej komisie vypočítaná aritmetickým priemerom; pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa použije spotreba určená na jazdu v meste,
c) ak je v technickom preukaze uvedená spotreba podľa osobitného predpisu8a) v členení na mestský cyklus, mimomestský cyklus a kombinovaný cyklus, na výpočet sa použije spotreba zodpovedajúca príslušnému cyklu premávky alebo kombinácii jednotlivých cyklov premávky, odvodených od konkrétneho režimu jazdy cestného motorového vozidla,
d) ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa osobitného predpisu8a) bez členenia na cykly, na výpočet sa použije spotreba podľa tohto osobitného predpisu; pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa spotreba zvýši o 20 %.

(7) Ak je pohonnou látkou plyn alebo plyn v kombinácii s inou pohonnou látkou, spôsob výpočtu náhrad za spotrebované pohonné látky za jednotlivé pohonné látky dohodne zamestnávateľ so zamestnancom na základe podmienok pracovnej cesty, cien pohonných látok. Ak je v technickom preukaze uvedená spotreba oboch pohonných látok podľa osobitného predpisu, 8a) pri dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa prihliadne aj na túto spotrebu.

(8) Ak sa spotreba v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou alebo sa spotreba v technickom preukaze neuvádza, pre výpočet náhrady za spotrebované pohonné látky sa použije spotreba podľa technického preukazu cestného motorového vozidla rovnakého typu, s rovnakým objemom valcov motora a s rovnakým druhom pohonnej látky, alebo spotreba preukázaná dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa osobitného predpisu, 8b) alebo doplňujúce údaje výrobcu, dovozcu alebo predajcu preukazujúce spotrebu alebo inú spotrebu.

(9) Výsledná suma základnej náhrady sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Výsledná suma náhrady za spotrebované pohonné látky vypočítaná podľa odsekov 4 až 8 sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

(10) Zamestnávateľ môže so zamestnancom písomne dohodnúť poskytovanie náhrady za použitie cestného motorového vozidla v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy.


§ 8
Zvyšovanie súm stravného a súm základnej náhrady
Na začiatok

(1) Sumy stravného pre časové pásma podľa § 5 ods. 1 a 2 a sumy základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel podľa § 7 ods. 1 a 2 zvyšuje ministerstvo opatrením na základe údajov štatistického úradu o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní a o indexe cien položiek spojených s prevádzkou motorových vozidiel. Zvýšenie súm sa vykoná, ak rozdiel kumulatívneho indexu cien za príslušný kalendárny mesiac a hodnoty základne je najmenej 5 %; sumy náhrad sa zvýšia o percento príslušného rozdielu. Kumulatívny index cien za príslušný kalendárny mesiac sa vypočíta ako súčin koeficientov medzimesačných indexov a hodnoty základne. Hodnota základne, za ktorú sa považuje príslušný kalendárny mesiac, podľa ktorého bola naposledy opatrením podľa § 5 ods. 2 a § 7 ods. 2 zvýšená suma náhrad, je 100 %. Zvýšené sumy náhrad podľa prvej vety patria zamestnancovi od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli zverejnené.

(2) Sumy stravného sa zaokrúhľujú na desať eurocentov nahor. Sumy základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel sa zaokrúhľujú na tri desatinné miesta nahor.


§ 9
Iné náhrady a vyššie náhrady
Na začiatok

Zamestnávateľ, ktorý nie je rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou 9) okrem príspevkovej organizácie, ktorej objem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší ako príspevok zriaďovateľa, a zamestnávateľ, ktorý je obcou alebo vyšším územným celkom, ak sú zamestnanci obce alebo vyššieho územného celku odmeňovaní podľa osobitného predpisu, 10) môže poskytovať zamestnancom aj iné náhrady súvisiace s pracovnou cestou, s dočasným pridelením, s vyslaním do štátu Európskej únie, so vznikom pracovného pomeru, s výkonom práce v zahraničí a s cestou v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť a vyššie náhrady, ako ustanovuje tento zákon. Zamestnávateľ môže poskytovanie týchto náhrad dohodnúť v kolektívnej zmluve, v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode alebo ich určiť vo vnútornom predpise.


TRETIA ČASŤ
NÁHRADY PRI ZAHRANIČNÝCH PRACOVNÝCH CESTÁCH

§ 10
Na začiatok

Na poskytovanie náhrad pri zahraničných pracovných cestách vrátane iných náhrad a vyšších náhrad sa vzťahujú ustanovenia § 3 až 9, ak tento zákon neustanovuje inak.


§ 10a
Na začiatok

(1) Zamestnancovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu a po túto dobu mu patrí podľa medzinárodnej zmluvy alebo podľa podmienok a sadzieb na základe rozhodnutia orgánov alebo inštitúcií Európskej únie náhrada alebo náhrada obdobných výdavkov v nižšom rozsahu a v nižšej výške ako podľa tohto zákona, poskytne zamestnávateľ náhradu v rozsahu a vo výške rozdielu medzi nárokom podľa tohto zákona a náhradou poskytovanou podľa medzinárodnej zmluvy alebo podľa podmienok a sadzieb na základe rozhodnutia orgánov alebo inštitúcií Európskej únie.

(2) Zamestnancovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu a po túto dobu mu patrí podľa medzinárodnej zmluvy alebo podľa podmienok a sadzieb na základe rozhodnutia orgánov alebo inštitúcií Európskej únie náhrada alebo náhrada obdobných výdavkov v rovnakom alebo vo vyššom rozsahu a v rovnakej alebo vo vyššej výške ako podľa tohto zákona, zamestnávateľ náhradu podľa tohto zákona neposkytne.


§ 11
Komerčné poistenie
Na začiatok

(1) Zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste patrí náhrada preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí; táto náhrada zamestnancovi nepatrí, ak ho takto poistil zamestnávateľ.

(2) Zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste môže zamestnávateľ poskytnúť náhradu preukázaných výdavkov aj na iné druhy poistenia; táto náhrada zamestnancovi nepatrí, ak ho takto poistil zamestnávateľ.


§ 11a
Náhrada výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie
Na začiatok

Zamestnancovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu do tropických oblastí alebo do inak zdravotne obťažných oblastí, patrí náhrada preukázaných výdavkov za povinné očkovanie a za očkovanie odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo Úradom verejného zdravotníctvaÚradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.


§ 12
Náhrada výdavkov za cesty na návštevu rodiny
Na začiatok

Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu písomne dohodne na návšteve rodiny zamestnanca v mieste jej pobytu 3) alebo v dohodnutom mieste pobytu rodiny na území Slovenskej republiky, patrí zamestnancovi náhrada písomne dohodnutých výdavkov, najviac v rozsahu, do výšky a za podmienok ako pri zahraničnej pracovnej ceste. Ustanovenie § 4 ods. 1 písm. e) sa nevzťahuje na cesty na návštevu rodiny zamestnanca vyslaného na zahraničnú pracovnú cestu.


§ 13
Stravné
Na začiatok

(1) Pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma

a) do 6 hodín vrátane,
b) nad 6 hodín až 12 hodín,
c) nad 12 hodín.

(2) Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií") vždy pre nasledujúci kalendárny rok tak, aby nadobudlo účinnosť 1. januára príslušného kalendárneho roka; v priebehu kalendárneho roka základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene upraví ministerstvo financií, ak zmena úrovne cien vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách dosiahne od poslednej úpravy aspoň 10 %. Opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.6)

(2) Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií").

(3) Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene podľa odseku 2 pre jednotlivé krajiny alebo skupiny krajín ustanoví ministerstvo financií na základe po posúdení návrhu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo zahraničných vecí") vypracovaného podľa podkladov zastupiteľských úradov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s využitím štatistických údajov Medzinárodného menového fondu, Organizácie Spojených národov alebo iných medzinárodných finančných štatistických údajov.

(4) Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni

a) do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,
b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného,
c) nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.

(5) Stravné v eurách alebo v cudzej mene za kalendárny deň poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v mene a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie. V prípade leteckého spôsobu dopravy sa za rozhodujúci čas pre posúdenie času stráveného v jednotlivých krajinách považuje čas odletu lietadla podľa letového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 16).

(6) So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného v eurách alebo v cudzej mene, ako aj nižšie stravné, ako je ustanovené v odseku 4, najviac však o 25 %.

(7) Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné určené podľa odsekov 1 až 6 kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného podľa odseku 6.

(8) Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane poskytnuté raňajky v rámci ubytovacích služieb, zamestnávateľ stravné podľa odsekov 1 až 6 kráti spôsobom ustanoveným v odseku 7.

(9) Zamestnávateľ stravné v eurách alebo v cudzej mene nekráti spôsobom ustanoveným v odsekoch 7 a 8, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil.

(10) Preukázanie zabezpečeného jedla podľa odseku 7 alebo poskytnutých raňajok podľa odseku 8 sa môže nahradiť vyhlásením zamestnanca vo vyúčtovaní náhrad.

(11) Po dobu prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny (§ 12) alebo po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca (§ 3 ods. 2) stravné v eurách alebo v cudzej mene zamestnancovi nepatrí.


§ 14
Vreckové
Na začiatok

Zamestnancovi môže zamestnávateľ poskytnúť pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov [§ 4 ods. 1 písm. d)] vreckové v eurách alebo v cudzej mene vo výške do 40 % stravného ustanoveného podľa § 13 ods. 4 a 5. Po dobu prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny (§ 12) alebo po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca (§ 3 ods. 2) vreckové v eurách alebo v cudzej mene zamestnancovi nepatrí.


§ 15
Náhrada výdavkov za pohonné látky
Na začiatok

(1) Pri poskytovaní náhrad za používanie cestných motorových vozidiel podľa § 7 patrí zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste v členskom štáte eurozóny11) alebo v treťom štáte, ktorý zaviedol euro na základe menovej dohody uzavretej s Európskym spoločenstvom podľa osobitných predpisov12) (ďalej len "tretí štát"), náhrada za spotrebované pohonné látky v eurách za kilometre prejazdené mimo územia Slovenskej republiky, prípadne aj za kilometre alebo ich časť prejazdené na území Slovenskej republiky od času prechodu slovenskej štátnej hranice do miesta skončenia zahraničnej pracovnej cesty a to na základe preukázanej ceny pohonnej látky dokladom o kúpe mimo územia Slovenskej republiky; ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky v eurách viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe mimo územia Slovenskej republiky, na výpočet sa použije cena pohonnej látky v eurách, ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v členskom štáte eurozóny alebo v treťom štáte alebo cena pohonnej látky v eurách, ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v Slovenskej republike zistená štatistickým úradom.

(2) Pri poskytovaní náhrad za používanie cestných motorových vozidiel podľa § 7 patrí zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste v štáte, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo tretím štátom, náhrada za spotrebované pohonné látky v cudzej mene za kilometre prejazdené mimo územia Slovenskej republiky, prípadne aj za kilometre alebo ich časť prejazdené na území Slovenskej republiky od času prechodu slovenskej štátnej hranice do miesta skončenia zahraničnej pracovnej cesty a to na základe preukázanej ceny pohonnej látky dokladom o kúpe mimo územia Slovenskej republiky; ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky v rovnakej cudzej mene viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky v cudzej mene dokladom o kúpe mimo územia Slovenskej republiky, na výpočet sa použije cena pohonnej látky v cudzej mene, ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v štáte, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo tretím štátom, alebo cena pohonnej látky v eurách, ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v Slovenskej republike zistená štatistickým úradom.


§ 16
Vylúčenie súbehu náhrad
Na začiatok

(1) Pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi za čas pracovnej cesty na území Slovenskej republiky stravné v eurách v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 5; ak zamestnávateľ neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže uplatniť § 5 ods. 3.

(2) Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína a končí na území Slovenskej republiky, je na vznik nároku na náhrady poskytované v eurách alebo v cudzej mene rozhodujúci čas prechodu slovenskej štátnej hranice, odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku alebo príchod a odchod lode z prístavu, v ktorom sa vykonáva vstupná a výstupná hraničná kontrola; § 15 nie je v tomto prípade dotknutý.(3) Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína a končí v zahraničí, sú na vznik nároku na náhrady poskytované v eurách alebo v cudzej mene rozhodujúce podmienky pracovnej cesty určené zamestnávateľom (§ 3).

(4) Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína na území Slovenskej republiky a končí sa v zahraničí, a pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína v zahraničí a končí sa na území Slovenskej republiky, na posúdenie rozhodujúcich časov na vznik nároku na náhrady poskytované v eurách alebo v cudzej mene sa primerane uplatnia ustanovenia odsekov 2 a 3.


§ 17
Zahraničné pracovné cesty vykonávané na základe dohôd o vzájomnej výmene zamestnancov
Na začiatok

(1) V dohode o vzájomnej výmene zamestnancov môže zamestnávateľ, ktorý zamestnanca vysiela so zamestnávateľom, ku ktorému je zamestnanec vysielaný, dohodnúť poskytovanie bezplatného ubytovania, stravného alebo bezplatného stravovania, vreckového a náhrady cestovných výdavkov za cesty súvisiace s výkonom práce.

(2) Cestovné výdavky za cesty zo sídla zamestnávateľa, ktorý zamestnanca vysiela na pracovnú cestu, do sídla zamestnávateľa v zahraničí a späť, náhradu preukázaných výdavkov za komerčné poistenie v zahraničí, náhradu preukázaných výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie a náhradu výdavkov za cesty na návštevu rodiny uhrádza vysielajúci zamestnávateľ, ak sa zamestnávatelia nedohodnú inak.

(3) Slovenskému zamestnancovi vyslanému do zahraničia patrí stravné v cudzej mene podľa § 13 ods. 4 a 5.

(4) Zahraničnému zamestnancovi vyslanému do Slovenskej republiky patrí za každý kalendárny deň stravné v sume trojnásobku sumy stravného ustanoveného pre pracovné cesty na území Slovenskej republiky v časovom pásme nad 18 hodín a vreckové vo výške od 5 % do 40 % ustanoveného stravného. V prípade, že pracovná cesta zahraničného zamestnanca netrvá celý kalendárny deň, patrí zamestnancovi pomerná suma stravného v závislosti od dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni; suma stravného sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.


ŠTVRTÁ ČASŤ
NÁHRADY PRI VÝKONE PRÁCE V ZAHRANIČÍ

§ 18
Na začiatok

(1) Zamestnancovi s miestom výkonu práce dohodnutom v pracovnej zmluve v zahraničí patrí za dni cesty do miesta výkonu práce v zahraničí a späť a pri pracovných cestách v zahraničí náhrada ako pri zahraničnej pracovnej ceste; pri pracovných cestách na územie Slovenskej republiky za čas strávený na území Slovenskej republiky patria zamestnancovi náhrady ako pri pracovnej ceste.

(2) Ak zamestnanca nasledujú do miesta výkonu práce v zahraničí aj osoby, ktoré sa považujú za rodinu zamestnanca (§ 2 ods. 4), možno zamestnancovi poskytnúť za dni cesty do tohto miesta a späť náhradu preukázaných cestovných výdavkov, preukázaných ubytovacích výdavkov a preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, ktoré vznikli týmto osobám. Nasledovaním sa rozumie aj cestovanie súčasne so zamestnancom do miesta výkonu práce v zahraničí a späť.

(3) Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na zamestnanca, ktorý denne dochádza zo Slovenskej republiky do miesta výkonu práce v zahraničí.


Náhrady pri výkone práce v zahraničí zamestnancovi, na ktorého sa vzťahuje osobitný predpis
§ 19
Na začiatok

(1) Zamestnancovi s miestom výkonu práce v zahraničí, na ktorého sa vzťahuje osobitný predpis, 13) ak predpokladaný čas výkonu práce v zahraničí je dlhší ako šesť kalendárnych mesiacov (ďalej len dočasné vyslanie ) za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí náhrada

a) výdavkov spojených s pobytom manžela,
b) výdavkov spojených s pobytom detí,
c) výdavkov spojených so sťahovaním vecí,
d) výdavkov spojených s doplnením šatníka,
e) výdavkov spojených so zabezpečením vzdelávania detí zamestnanca,
f) výdavkov spojených s pôrodom, preventívnou starostlivosťou a povinným očkovaním,
g) výdavkov spojených s evakuáciou,
h) výdavkov na zdravotné poistenie,
i) h) výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie,
j) i) cestovných výdavkov na účel dovolenky.

(2) Zamestnancovi podľa odseku 1 sa za podmienok ustanovených týmto zákonom ďalej poskytnú plnenia

a) komerčné zdravotné pripoistenie,
b) byt so štandardným vybavením alebo iné primerané ubytovanie.

(3) Zamestnancovi podľa odseku 1 patrí za dni cesty do miesta dočasného vyslania a späť a pri pracovných cestách v zahraničí náhrada výdavkov ako pri zahraničnej pracovnej ceste. Pri pracovných cestách na územie Slovenskej republiky za čas strávený na území Slovenskej republiky patria zamestnancovi náhrady ako pri pracovnej ceste. Ak zamestnanca nasledujú do miesta dočasného vyslania aj manžel a deti zamestnanca, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi za dni cesty do tohto miesta a späť náhradu preukázaných cestovných výdavkov, preukázaných ubytovacích výdavkov, preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí a náhradu preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, ktoré im vznikli. Nasledovaním sa rozumie aj cestovanie súčasne so zamestnancom do miesta dočasného vyslania a späť.

(4) Za pracovné cesty s miestom výkonu práce (§ 3) v krajine dočasného vyslania v trvaní do 6 hodín vrátane, stravné a vreckové zamestnancovi podľa odseku 1 nepatrí.

(5) Zamestnancovi podľa odseku 1, ktorý je vedúci diplomatickej misie14) na úrovni veľvyslanca, vyslanca a chargé d affaires ad interim, patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov a preukázaných výdavkov za ubytovanie manžela, ak podľa štátneho protokolu prijímajúcej krajiny je žiaduce, aby sa na zahraničnej pracovnej ceste zamestnanca zúčastnil po schválení zamestnávateľom na základe písomného pozvania aj jeho manžel.

(6) Zamestnancovi podľa odseku 1 možno poskytnúť aj ďalšie náhrady podľa tohto zákona.

(7) Ak manžel zamestnanca podľa odseku 1 je počas toho istého času dočasne vyslaný na to isté miesto výkonu práce v zahraničí, plnenie podľa odseku 2 písm. b) a náhrady a plnenia poskytované na dieťa podľa odseku 1 písm. b), c), e) až h)e) až g) a odseku 2 písm. a) patria za podmienok ustanovených týmto zákonom len jednému z nich.

(8) Ak zamestnávateľ vyslal zamestnanca podľa odseku 1 do miesta dočasného vyslania na nevyhnutne potrebný čas predo dňom dočasného vyslania, patria zamestnancovi za tento čas náhrady v rozsahu a za podmienok ako pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa skončí v zahraničí. Ak je nevyhnutné, aby manžel a deti cestovali súčasne so zamestnancom do miesta dočasného vyslania na nevyhnutne potrebný čas predo dňom jeho dočasného vyslania, za tento čas zamestnávateľ poskytne zamestnancovi náhradu preukázaných ubytovacích výdavkov a náhradu preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí, ktoré im vznikli; zamestnávateľ poskytne zamestnancovi za dni cesty do tohto miesta náhradu preukázaných cestovných výdavkov, ktoré im vznikli.

(9) V prípade smrti zamestnanca, manžela a dieťaťa zamestnávateľ postupuje podľa § 27.

(10) Pri úmrtí zamestnanca podľa odseku 1 alebo pri jeho vyhlásení za mŕtveho alebo nezvestného zamestnávateľ poskytne manželovi a deťom náhradu výdavkov a plnení spojených s úmrtím zamestnanca alebo s vyhlásením zamestnanca za mŕtveho alebo nezvestného (§ 27a).


§ 20
Náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela
Na začiatok

(1) Zamestnancovi, ktorého manžel nasleduje do miesta dočasného vyslania, patrí náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela mesačne vo výške 15 % zo zahraničného funkčného platu určeného podľa osobitného predpisu.13) Náhrada v eurách sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor a náhrada v cudzej mene sa zaokrúhľuje na najbližšiu čiastkovú jednotku príslušnej meny prijímanú v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný nahor. Pri výpočte
náhrady v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,14a) ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, za ktorý mu patrí náhrada.

(2) Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov podľa odseku 1 len za obdobie, počas ktorého sa manžel zdržiava v krajine dočasného vyslania zamestnanca alebo v krajine v zahraničí, do ktorej je evakuovaný. Náhrada sa poskytne aj za obdobie, keď manžel sprevádza zamestnanca na pracovnej ceste v zahraničí.

(3) Zamestnancovi nepatrí náhrada podľa odseku 1, ak manžel má na území Slovenskej republiky príjem zo závislej činnosti, 14b) podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť14c) okrem príjmov z prenájmu nehnuteľností a z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti alebo akmanžel vykonáva uvedené činnosti v zahraničí; ak uvedené činnosti manžel začne vykonávať alebo skončí ich vykonávanie v priebehu mesiaca, zamestnancovi patrí náhrada v pomernej časti. Obmedzenie sa nevzťahuje na publicistickú činnosť a literárnu činnosť, na správu vlastného majetku, na správu majetku svojich maloletých detí, na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony.

(4) Ak manžel uzavrie so zamestnávateľom zamestnanca pracovný pomer na kratší pracovný čas, náhrada podľa odseku 1 sa kráti úmerne k dĺžke pracovného času.

(5) Ak manžel uzavrie dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, náhrada podľa odseku 1 sa nekráti.


§ 21
Náhrada výdavkov spojených s pobytom dieťaťa
Na začiatok

(1) Zamestnancovi, ktorého dieťa nasleduje do miesta dočasného vyslania, patrí náhrada výdavkov spojených s pobytom dieťaťa za každé dieťa mesačne vo výške 7, 5 % zo zahraničného funkčného platu určeného podľa osobitného predpisu.13) Náhrada v eurách sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor a náhrada v cudzej mene sa zaokrúhľuje na najbližšiu čiastkovú jednotku príslušnej meny prijímanú v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný nahor. Pri výpočte
náhrady v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, za ktorý mu patrí náhrada.

(2) Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov podľa odseku 1 len za obdobie, počas ktorého sa dieťa zdržiava v krajine dočasného vyslania zamestnanca alebo v krajine v zahraničí, do ktorej je evakuované.


§ 22
Náhrada výdavkov za sťahovanie osobných vecí
Na začiatok

(1) Zamestnávateľ zabezpečí sťahovanie osobných vecí zamestnanca, manžela a detí zo Slovenskej republiky do miesta dočasného vyslania a späť do Slovenskej republiky alebo z miesta dočasného vyslania do iného miesta dočasného vyslania a uhradí výdavky za toto sťahovanie.

(2) Zamestnávateľ môže na základe písomnej žiadosti zamestanca okrem zabezpečenia sťahovania a úhrady výdavkov za sťahovanie podľa odseku 1 zabezpečiť aj sťahovanie a uhradiť výdavky za sťahovanie štandardného vybavenia bytu, najviac do hmotnostného limitu 8 000 kg alebo 40 m3, ak nebolo zamestnancovi poskytnuté štandardné vybavenie bytu zamestnávateľom.

(3) Sťahovanie osobných vecí podľa odseku 1 zahŕňa náhradu výdavkov za
a) primeraný obalový materiál,
b) nakládku a vykládku,
c) prepravné náklady v závislosti od spôsobu dopravy,
d) správne poplatky spojené s prepravou,
e) poistenie prepravovaných vecí.

(4) Pri preprave uskutočňovanej lodnou prepravou zamestnávateľ hradí výdavky za 20 stopový kontajner. Pri preprave uskutočňovanej leteckou prepravou zamestnávateľ hradí výdavky za kontajner najviac do hmotnostného limitu 1 400 kg. Pri preprave cestnými motorovými vozidlami podrobnosti prepravy určí zamestnávateľ.

(5) Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných výdakov za poistenie celkovej hodnoty prepravovaného majetku najviac do poistnej sumy 400 eur.

(6) Zamestnávateľ môže zamestnancovi zabezpečiť dodatočné sťahovanie osobných vecí manžela a detí podľa odsekov 1 a 2 a uhradiť výdavky za toto sťahovanie v prípade, ak od dočasného vyslania zamestnanca a nasledovaním manželom a deťmi uplynie viac ako 12 mesiacov, najviac do výšky nákladov za jednorazovú prepravu.

(7) Zamestnávateľ môže zamestnancovi v odôvodnených prípadoch zabezpečiť predčasné sťahovanie osobných vecí manžela a detí podľa odsekov 1 a 2 a uhradiť výdavky za toto sťahovanie, ak nie je možné sťahovanie osobných vecí vykonať v jednom termíne so sťahovaním osobných vecí zamestnanca pri ukončení jeho dočasného vyslania.

(8) Zamestnávateľ môže určiť spôsob a ďalšie podrobnosti sťahovania podľa odsekov 1 až 3 vo vnútornom predpise.


§ 23
Náhrada výdavkov spojených s doplnením šatníka
Na začiatok

(1) Zamestnancovi patrí pri dočasnom vyslaní jednorazová náhrada preukázaných zvýšených výdavkov spojených s doplnením jeho šatníka a obuvi. Táto náhrada sa vyplatí v eurách v sume dvojnásobku jeho funkčného platu priznaného pre dočasné vyslanie pred prepočtom platovým koeficientom14d) alebo pred prepočtom objektivizovaným platovým koeficientom.14e)

(2) Náhrada podľa odseku 1 zamestnancovi nepatrí, ak doba od prvého dňa predchádzajúceho vyslania do prvého dňa nasledujúceho vyslania je rovnaká alebo kratšia ako šesť rokov.

(3) Podrobnosti o spôsobe úhrady a preukazovaní výdavkov podľa odseku 1 určí zamestnávateľ.


§ 24
Náhrada výdavkov spojených so zabezpečením vzdelania detí zamestnanca
Na začiatok

(1) Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných účelne vynaložených výdavkov na školné, zápisné, skúšobné a na školské učebnice, prípadne iných porovnateľných výdavkov (ďalej len "výdavky na vzdelanie") vynaložených na zabezpečenie vzdelania zodpovedajúceho základnému vzdelaniu15) alebo strednému vzdelaniu15) jeho dieťaťa v krajine dočasného vyslania. Účelnosť vynaložených výdavkov podľa prvej vety posúdi zamestnávateľ.

(2) Ak je súčasťou základného vzdelania v krajine dočasného vyslania prípravný ročník do základnej školy, môže zamestnávateľ zamestnancovi poskytnúť náhradu preukázaných účelne vynaložených výdavkov aj na jeho absolvovanie.

(3) Zamestnancovi nepatrí náhrada ďalších výdavkov súvisiacich so zabezpečením vzdelania, napríklad za individuálnu výučbu, nepovinné predmety a pomôcky, školskú rovnošatu, stravovanie, poistné, cestovné do školy a späť, školské akcie a výlety.

(4) Náhradu výdavkov na vzdelanie zamestnávateľ poskytuje najviac do výšky základnej sumy výdavkov na vzdelanie pre jednotlivé krajiny a dieťa.

(účinnosť od 1.7.2012!!!)
(5) Základné sumy výdavkov na vzdelanie pre jednotlivé krajiny na dieťa na obdobie každého školského roka ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo zahraničných vecí.
(5) Základné sumy výdavkov na vzdelanie pre jednotlivé krajiny na dieťa na jeden školský rok ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo zahraničných vecí na obdobie troch školských rokov každé tri roky s účinnosťou od 1. júla príslušného roka; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.6)

(6) Základné sumy výdavkov na vzdelanie podľa odseku 5 pre jednotlivé krajiny a dieťa ustanoví ministerstvo zahraničných vecí vo výške 70 % z príspevku na vzdelávanie oznámeného Organizáciou Spojených národov; základná suma sa zaokrúhli na najbližšiu celú menovú jednotku nahor. (účinnosť od 1.7.2012!!!) Zamestnávateľ určí jednotnú sumu výdavkov na vzdelanie pre jednotlivé krajiny a dieťa na obdobie školského roka od 50 % do 100% zo základnej sumy výdavkov na vzdelanie ustanovené opatrením v závislosti od celkového počtu detí zamestnancov zamestnávateľa navštevujúcich základnú školu alebo strednú školu v krajine dočasného vyslania a od zdrojových možností zamestnávateľa. Zamestnávateľ v závislosti od dostupnosti a úrovne vhodného bezplatného základného vzdelania alebo vhodného bezplatného stredného vzdelania v krajine dočasného vyslania, od celkového počtu detí jeho zamestnancov navštevujúcich základnú školu alebo strednú školu v krajine dočasného vyslania a od svojich finančných možností určí najvyššiu sumu náhrady výdavkov na vzdelanie pre jednotlivé krajiny na dieťa na jeden školský rok od 10 % do 100 % zo základnej sumy výdavkov na vzdelanie.

(účinnosť od 1.7.2012!!!)
(7) Základné sumy výdavkov na vzdelanie pre jednotlivé krajiny na dieťa na obdobie školského roka upravuje ministerstvo zahraničných vecí v závislosti od úpravy príspevku na vzdelanie oznámeného Organizáciou Spojených národov najmenej o 10 %.
(7) Ministerstvo zahraničných vecí ustanoví opatrením základné sumy výdavkov na vzdelanie podľa odseku 5 aj pred uplynutím troch rokov, ak sa zmení príspevok na vzdelanie oznámený Organizáciou Spojených národov pre školský rok najmenej o 10 %.


§ 25
Náhrada výdavkov spojených s pôrodom, preventívnou starostlivosťou a povinným očkovaním
Na začiatok

(1) Ak zamestnankyňa neodcestuje za účelom pôrodu do Slovenskej republiky, patrí jej náhrada preukázaných výdavkov súvisiacich s pôrodom, najviac do sumy obvyklých cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť. Takáto náhrada patrí aj zamestnancovi v prípade, že jeho manželka neodcestuje za účelom pôrodu do Slovenskej republiky.

(2) Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu preukázaných výdavkov za preventívnu starostlivosť16) a povinné očkovanie dieťaťa17) do šiesteho roku veku.

(3) Tehotnej zamestnankyni možno poskytnúť náhradu preukázaných výdavkov za preventívnu starostlivosť16) počas trvania tehotenstva najdlhšie do ukončenia 36. týždňa tehotenstva. Takúto náhradu možno poskytnúť aj zamestnancovi za preventívnu starostlivosť o jeho tehotnú manželku.


§ 25a
Komerčné zdravotné pripoistenie
Na začiatok

Zamestnávateľ je povinný uzatvoriť komerčné zdravotné pripoistenie v mene a prospech zamestnanca, manžela a dieťaťa, ktorí ho nasledujú do miesta dočasného vyslania, na účely úhrady nákladov spojených s úrazom, s chorobou, s ambulantným ošetrením vrátane predpísaných liekov, s hospitalizáciou, s nutným zubným ošetrením, s prepravou chorého a s prepravou telesných pozostatkov zamestnanca, manžela a dieťaťa. Zamestnávateľ je povinný počas celej doby dočasného vyslania zamestnanca platiť poistné na pripoistenie podľa prvej vety.


§ 26
Náhrada výdavkov spojených s evakuáciou
Na začiatok

(1) Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov, preukázaných ubytovacích výdavkov a preukázaných potrebných vedľajších výdavkov súvisiacich s evakuáciou, ak zamestnávateľ rozhodne z bezpečnostných dôvodov o evakuácii.

(2) Zamestnancovi patrí počas evakuácie, najdlhšie po dobu piatich mesiacov, náhrada výdavkov a plnenia podľa tohto zákona v rozsahu a za podmienok ako počas dočasného vyslania pred evakuáciou, a to bez ohľadu na to, do akej krajiny je evakuovaný.

(3) Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov a plnenia podľa odsekov 1 a 2, ktoré vznikli jeho manželovi a deťom.

§ 26a
Náhrada výdavkov na zdravotné poistenie
Na začiatok

(1) Ak za manžela, ktorý nasleduje zamestnanca do miesta dočasného vyslania, nie je platiteľom zdravotného poistenia štát18) z dôvodu, že manžel je zamestnancom19) a je zaradený mimo činnú štátnu službu alebo je mu poskytnuté pracovné voľno alebo služobné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ zamestnanca uhradí zamestnancovi poistné na zdravotné poistenie preukázateľne zaplatené touto osobou za obdobie dočasného vyslania spätne za predchádzajúci kalendárny rok. Náhrada výdavkov na zdravotné poistenie sa poskytne mesačne vo výške 4 % minimálneho základu19a) vyplývajúceho zo zamestnania manžela za dané obdobie.

(2) Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov podľa odseku 1, len ak príjem manžela, ktorý sa započítava do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie, nepresiahne za príslušný kalendárny rok úhrn minimálnych základov manžela za všetky kalendárne mesiace daného kalendárneho roka.

(3) Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov podľa odseku 1 len za obdobie, počas ktorého sa manžel zdržiava v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný. Náhrada výdavkov podľa odseku 1 sa poskytne aj za obdobie, keď sa manžel zdržiava mimo krajiny dočasného vyslania alebo krajiny, do ktorej je evakuovaný, najdlhšie však 100 dní v kalendárnom roku. Ak sa manžel zamestnanca počas dočasného vyslania nebude zdržiavať v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný, viac ako 100 dní v kalendárnom roku, náhrada výdavkov podľa odseku 1 zamestnancovi za príslušný kalendárny rok nepatrí. Za neprítomnosť manžela v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný, sa nepovažuje obdobie, keď manžel sprevádza zamestnanca na pracovnej ceste.

(4) Ak manžel, ktorý nasleduje zamestnanca domiesta dočasného vyslania začne alebo skončí nasledovanie zamestnanca v priebehu mesiaca, náhrada výdavkov podľa odseku 1 patrí zamestnancovi za daný mesiac vo výške pomernej časti zaplateného poistného na zdravotné poistenie zodpovedajúcej počtu dní nasledovania manžela v tomto mesiaci len vtedy, ak príjem manžela v danom mesiaci nepresiahol minimálny základ vyplývajúci zo zamestnania. Takto upravená náhrada sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

(5) Zamestnancovi náhrada výdavkov podľa odseku 1 nepatrí, ak je manžel obdobne poistený podľa predpisov v krajine dočasného vyslania.

(6) Náhrada výdavkov podľa odsekov 1 až 4 sa poskytne na základe písomnej žiadosti zamestnanca; podrobnosti o spôsobe úhrady môže zamestnávateľ určiť vo vnútornom predpise.

(7) Zdravotná poisťovňa na účely odseku 1 vydáva zdravotne poistenej osobe potvrdenie o zaplatení poistného za predchádzajúci kalendárny rok.


§ 26b
Náhrada výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie
Na začiatok

(1) Ak manžel, ktorý nasleduje zamestnanca do miesta dočasného vyslania, nie je povinne nemocensky poistený,
povinne dôchodkovo poistený alebo povinne poistený v nezamestnanosti a počas dočasného vyslania je dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou alebo dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti,19b) alebo ak manžel, ktorý nasleduje zamestnanca do miesta dočasného vyslania, je sporiteľom starobného dôchodkového sporenia,19ba) zamestnávateľ uhradí zamestnancovi poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné do rezervného
fondu solidarity, poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie preukázateľne zaplatené touto osobou za obdobie dočasného vyslania zamestnanca spätne za predchádzajúci kalendárny rok. Náhrada výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie manžela sa poskytne mesačne najviac do sumy poistného na jednotlivé druhy poistenia a príspevku na starobné dôchodkové sporenie určených z vymeriavacieho základu, ktorým je jedna dvanástina všeobecného vymeriavacieho základu,19bb) ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa poistné platilo.

(2) Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov podľa odseku 1 len za obdobie, počas ktorého sa manžel zdržiava v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný. Náhrada výdavkov podľa odseku 1 sa poskytne aj za obdobie, keď sa manžel zdržiava mimo krajiny dočasného vyslania alebo krajiny, do ktorej je evakuovaný, najdlhšie však 100 dní v kalendárnom roku. Ak sa manžel zamestnanca počas dočasného vyslania nebude zdržiavať v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný, viac ako 100 dní, náhrada výdavkov podľa odseku 1 v kalendárnom roku zamestnancovi za príslušný kalendárny rok nepatrí. Za neprítomnosť manžela v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný, sa nepovažuje obdobie, keď manžel sprevádza zamestnanca na pracovnej ceste.

(3) Ak manžel, ktorý nasleduje zamestnanca domiesta dočasného vyslania, začne alebo skončí nasledovanie
zamestnanca v priebehu mesiaca, náhrada výdavkov podľa odseku 1 za daný mesiac patrí zamestnancovi vo výške pomernej časti zaplateného poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, ak je manžel sporiteľom, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity alebo poistného na poistenie v nezamestnanosti zodpovedajúcej počtu dní nasledovania zamestnanca v tomto mesiaci. Takto upravená náhrada sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

(4) Zamestnancovi náhrada výdavkov podľa odseku 1 nepatrí, ak je manžel obdobne poistený podľa predpisov
krajiny dočasného vyslania.

(5) Náhrada výdavkov podľa odsekov 1 až 3 sa poskytne na základe písomnej žiadosti zamestnanca; podrobnosti
o spôsobe úhrady môže zamestnávateľ určiť vo vnútornom predpise.

(6) Sociálna poisťovňa na účely odseku 1 vydáva dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe a osobe dobrovoľne poistenej v nezamestnanosti potvrdenie o zaplatení poistného
a príspevku na starobné dôchodkové sporenie za predchádzajúci kalendárny rok.


§ 26c
Náhrada cestovných výdavkov na účel dovolenky
Na začiatok

(1) Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť do miesta dočasného vyslania na účel dovolenky, a to najmenej raz za dva roky.

(2) Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cestu podľa odseku 1, ktoré vznikli
jeho manželovi a deťom.

(3) Náhradu výdavkov podľa odsekov 1 a 2 je možné poskytnúť za cestu na účel dovolenky, ktorá sa uskutoční
najskôr po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa dočasného vyslania.

(4) Ak zamestnanec je povinný v roku, v ktorom čerpá dovolenku s poskytnutou náhradou podľa odsekov 1
a 2, absolvovať lekársku prehliadku alebo ak dieťa, ktoré ho nasleduje do miesta dočasného vyslania, má
v tomto roku vykonať skúšku podľa osobitného predpisu, 15) zamestnanec je povinný čerpanie takejto dovolenky
naplánovať tak, aby bolo možné takúto lekársku prehliadku a skúšku vykonať v termíne čerpania takejto dovolenky.

(5) Podrobnosti o poskytnutí náhrady výdavkov podľa odseku 1 môže zamestnávateľ určiť vo vnútornom
predpise.


§ 27
Preprava telesných pozostatkov a osobných vecí
Preprava osobných vecí
Na začiatok

(1) Zamestnávateľ zabezpečí a uhradí v prípade smrti zamestnanca prepravu telesných pozostatkov zomrelého a jeho osobných vecí na územie Slovenskej republiky.

(2) V prípade smrti manžela a dieťaťa zamestnávateľ zabezpečí a uhradí prepravu telesných pozostatkov a ich osobných vecí na územie Slovenskej republiky.


§ 27a
Náhrada výdavkov a plnení spojených s úmrtím, vyhlásením za mŕtveho alebo nezvestného
Na začiatok

(1) Ak zamestnanec zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, zamestnávateľ zabezpečí a uhradí prepravu manžela a detí na územie Slovenskej republiky. Zamestnávateľ zabezpečí sťahovanie osobných vecí manžela a detí na územie Slovenskej republiky a uhradí
výdavky za toto sťahovanie (§ 22).

(2) Ak zamestnanec zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, patrímanželovi a deťom, najdlhšie po dobu dvoch mesiacov, náhrada výdavkov a plnení v rozsahu a za podmienok, v akom mal na ne zamestnanec, manžel a deti nárok v deň smrti zamestnanca alebo v deň vyhlásenia zamestnanca za mŕtveho.

(3) Podľa odsekov 1 a 2 sa postupuje aj v prípade, ak je zamestnanec nezvestný po dobu dlhšiu ako 30 dní, pričom lehota podľa odseku 2 začína plynúť odo dňa, keď sa tento zamestnanec stane nezvestným na základe písomného oznámenia manžela, detí alebo inej osoby.


§ 28
Náhrada iných výdavkov
Na začiatok

(1) Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť do
miesta dočasného vyslania na účely lekárskej prehliadky, pôrodu, z dôvodu choroby alebo úrazu a účasti na pohrebe člena rodiny (§ 2 ods. 4).

(2) Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cesty podľa odseku 1, ktoré vznikli jeho manželovi a deťom.

(3) Zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný do tropických oblastí alebo inak zdravotne obťažných oblastí, patrí náhrada preukázaných výdavkov, ktoré jemu, manželovi a deťom vznikli za povinné očkovanie a za očkovanie odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo Úradom verejného zdravotníctvaÚradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

(4) Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cestu dieťaťa z miesta dočasného vyslania zamestnanca do Slovenskej republiky bezprostredne po skončení štúdia na strednej škole. 15)

(5) Zamestnancovi možno poskytnúť jedenkrát ročne náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cestu dieťaťa študujúceho na základnej škole15) alebo strednej škole15) v Slovenskej republike zo Slovenskej republiky do miesta dočasného vyslania zamestnanca a späť.

(6) Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu za škodu, ktorá vznikla jemu, manželovi a deťom, najmä v dôsledku vojnových udalostí, vzbúr, nepokojov alebo prírodných katastrof.


§ 29
Na začiatok

1) Náhrada výdavkov a plnení podľa § 19 až 22, § 24 až 28, § 30, § 32a a § 33a okrem náhrad preukázaných cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť z dôvodu účasti na pohrebe člena rodiny sa zamestnancovi, na ktorého sa vzťahuje osobitný predpis13) za podmienok ustanovených týmto zákonom, poskytujú aj za manžela a dieťa zamestnanca, ak majú pobyt3) na území Slovenskej republiky a ak nasledujú zamestnanca do miesta dočasného vyslania. Dieťaťom zamestnanca na účely tohto ustanovenia je vlastné dieťa, osvojené dieťa, dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a tiež takéto dieťa manžela až do skončenia strednej školy,15) najdlhšie však do dovŕšenia 21 rokov veku, alebo zdravotne postihnuté či zdravotne ťažko postihnuté, a to bez ohľadu na jeho vek. Ak sa zamestnankyni alebo manželke zamestnanca narodí v krajine dočasného vyslania dieťa, toto dieťa je vyslaným dieťaťom zamestnanca odo dňa jeho narodenia.

(2) Zamestnancovi sa náhrada výdavkov podľa § 22, § 25, § 26, § 26c, § 27 až 28, § 31 a 33a poskytne v mene, v ktorej boli výdavky uhradené. Po dohode so zamestnancom možno náhradu poskytnúť aj v inej mene. Na prepočet eura na cudziu menu a naopak sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom boli výdavky uhradené. Na prepočet cudzej meny na inú cudziu menu sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom boli výdavky uhradené; suma náhrad sa určí prepočtom hodnoty náhrad v eurách na dohodnutú cudziu menu.

(3) Zamestnanec je povinný najneskôr do 50 kalendárnych dní odo dňa príchodu do miesta dočasného vyslania alebo odo dňa skončenia pracovnej cesty v zahraničí doručiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a plnení; lehoty na vyúčtovanie náhrad ustanovené v § 36 ods. 7 sa v tomto prípade nepoužijú. Zamestnávateľ určí lehotu na doručenie písomných dokladov pre jednotlivé krajiny vo vnútornom predpise.

(4) Zamestnávateľ je povinný najneskôr do 50 kalendárnych dní odo dňa doručenia písomných dokladov podľa odseku 3 vykonať vyúčtovanie náhrad a plnení a uspokojiť nároky zamestnanca; lehoty na vyúčtovanienáhrad ustanovené v § 36 ods. 8 sa v tomto prípade nepoužijú. Zamestnávateľ určí lehotu na vyúčtovanie náhrad a plnení a na uspokojenie nárokov zamestnanca pre jednotlivé krajiny vo vnútornom predpise.

(5) Zamestnanec je povinný najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa príchodu do miesta výkonu práce na území Slovenskej republiky predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad; lehoty na vyúčtovanie náhrad ustanovené v § 36 ods. 7 sa v tomto prípade nepoužijú.

(6) Zamestnávateľ je povinný do 15 pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov podľa odseku 5 vykonať vyúčtovanie náhrad a uspokojiť nároky zamestnanca; lehoty na vyúčtovanie náhrad ustanovené v § 36 ods. 8 sa v tomto prípade nepoužijú.


§ 30
Poskytnutie bytu so štandardným vybavením alebo primeraného ubytovania
Na začiatok

(1) Zamestnávateľ zabezpečí zamestnancovi primeraný byt so štandardným vybavením alebo dočasne primerané ubytovanie pre neho, manžela a deti. Spôsob zabezpečenia a primeranosť bytu alebo dočasného ubytovania určí zamestnávateľ.

(2) Rozsah štandardného vybavenia bytu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí. Ak bolo zamestnancovi poskytnuté štandardné vybavenie bytu zamestnávateľom, náhrada výdavkov spojených so sťahovaním štandardného vybavenia bytu (§ 22 ods. 2) od zamestnávateľa mu nepatrí.

(3) Zamestnancovi môže byť poskytnuté nadštandardné vybavenie bytu za úhradu.


§ 31
Náhrada časti výdavkov za služby spojené s užívaním bytu
Na začiatok

Zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu v tropických oblastiach alebo inak zdravotne obťažných oblastiach, môže zamestnávateľ poskytnúť náhradu časti výdavkov za elektrickú energiu, vykurovanie, chladenie, vodu, plyn a iných výdavkov spojených s užívaním bytu.


§ 32
Na začiatok

Ďalšie podrobnosti poskytovania náhrad a plnení podľa § 20 až 28 a § 31 môže ustanoviť všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí.


§ 32a
Na začiatok

(1) Zamestnancovi s miestom výkonu práce dohodnutom v pracovnej zmluve v zahraničí,na ktorého sa vzťahuje osobitný predpis, 13), ak predpokladaný čas výkonu práce v zahraničí je dlhší ako šesť kalendárnych mesiacov a zamestnávateľom zamestnanca je príspevková organizácia štátu, ktorej objem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší ako príspevok z rozpočtu zriaďovateľa, patrí náhrada výdavkov a plnenia podľa § 19 až 32.

(2) Zamestnancovi podľa odseku 1 patrí náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela vo výške 15 % zo mzdy, náhrada výdavkov spojených s pobytom dieťaťa vo výške 7,5 % zo mzdy a náhrada výdavkov spojených s doplnením šatníka v sume dvojnásobku mzdy v eurách alebo v cudzej mene. Náhrada v eurách sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor a náhrada v cudzej mene sa zaokrúhľuje na najbližšiu čiastkovú jednotku príslušnej meny prijímanú v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný, nahor. Pri výpočte náhrady v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, za ktorý mu patrí náhrada.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o zamestnanca, ktorého predpokladaný čas výkonu práce v zahraničí je kratší ako šesť kalendárnych mesiacov; za tento čas zamestnancovi patria cestovné náhrady ako pri zahraničnej pracovnej ceste.


§ 32b
Na začiatok

Na zamestnanca s miestom výkonu práce v zahraničí, na ktorého sa vzťahuje osobitný predpis, 13) ktorého zamestnávateľ nevysiela do miesta dočasného vyslania zo Slovenskej republiky alebo ktorému zamestnávateľ nezabezpečuje vyslanie, sa ustanovenia § 19 až 32a nevzťahujú.


§ 33
Na začiatok

Na zamestnanca, ktorý je vyslaný mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu19ca) na účely humanitárnej pomoci, mierovej pozorovateľskej misie, vojenskej operácie alebo v rámci plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu, sa nevzťahujú ustanovenia § 19 až 32 okrem poskytovania náhrad výdavkov pri pracovných cestách v zahraničí (§ 19 ods. 3 a 4). Ak v mieste vyslania nie je zdravotná starostlivosť zabezpečená iným spôsobom, patrí zamestnancovi náhrada liečebných výdavkov za nevyhnutnú a neodkladnú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v zahraničí.


§ 33a
Na začiatok

(1) Na zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje osobitný predpis 13) a ktorý vykonáva výchovno-vzdelávaciu činnosť v Európskej škole v zahraničí, 19d) sa nevzťahujú ustanovenia § 19 až 32a okrem poskytovania náhrad výdavkov podľa § 19 ods. 3 a 4, § 22 ods. 1, § 22 ods. 3 písm. a) až c), § 26 a § 27.

(2) Zamestnancovi podľa odseku 1 ďalej patrí náhrada preukázaných výdavkov za komerčné poistenie v zahraničí podľa § 11; náhrada patrí zamestnancovi aj za poistenie manžela a dieťaťa.

(3) Zamestnancovi podľa odseku 1 možno poskytnúť náhradu

a) preukázaných cestovných výdavkov, ktoré vznikli jeho manželovi a deťom z dôvodu ich nasledovania zamestnanca do miesta dočasného vyslania,
(b) preukázaných cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť z dôvodu účasti na pohrebe člena rodiny podľa § 28 ods. 1 a 2.

(4) Manželovi a dieťaťu zamestnanca podľa odseku 1 možno poskytnúť náhradu výdavkov spojených s úmrtím zamestnanca alebo s vyhlásením zamestnanca za mŕtveho alebo nezvestného (§ 27a).



Náhrady pri výkone práce v zahraničí zamestnancovi, ktorý je vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky

§ 33b
Na začiatok


(1) Na zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje osobitný predpis, 13) ktorý je vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, 19da) ak predpokladaný čas tohto vyslania je dlhší ako šesť kalendárnych mesiacov (ďalej len "zamestnanec vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu"), sa ustanovenia § 19 až 32b nevzťahujú.

(2) Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí náhrada
a) výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie,
b) výdavkov spojených so sťahovaním osobných vecí,
c) výdavkov spojených s doplnením šatníka,
d) výdavkov spojených s evakuáciou,
e) cestovných výdavkov na účel dovolenky.

(3) Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu sa za podmienok ustanovených týmto zákonom ďalej poskytnú plnenia
a) komerčné zdravotné pripoistenie,
b) primerané ubytovanie.

(4) Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu patrí za dni cesty do miesta vyslania a späť a pri pracovných cestách v zahraničí náhrada ako pri zahraničnej pracovnej ceste. Pri pracovných cestách na územie Slovenskej republiky za čas strávený na území Slovenskej republiky patria zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu náhrady ako pri pracovnej ceste.

(5) Za pracovné cesty s miestom výkonu práce (§ 3) v krajine vyslania v trvaní do šiestich hodín vrátane stravné a vreckové zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu nepatria.

(6) Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu, ktorého zamestnávateľ vyslal na nevyhnutne potrebný čas do miesta aktivity krízového manažmentu pred dňom vyslania, patria za tento čas náhrady v rozsahu a za podmienok ako pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa skončí v zahraničí.

(7) Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu možno poskytnúť aj náhradu iných výdavkov podľa § 33j.

(8) Zamestnávateľ zabezpečí a uhradí v prípade smrti zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu prepravu jeho osobných vecí na územie Slovenskej republiky.

(9) Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu nepatria náhrady a plnenia podľa tohto zákona, ktoré mu preukázateľne poskytlo velenie aktivity krízového manažmentu.19db)


§ 33c
Na začiatok

Náhrada výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie


Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu do tropických oblastí alebo inak zdravotne obťažných oblastí patrí náhrada preukázaných výdavkov, ktoré mu vznikli za povinné očkovanie a za očkovanie odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.


§ 33d
Na začiatok

Náhrada výdavkov spojených so sťahovaním osobných vecí


(1) Zamestnávateľ zabezpečí sťahovanie osobných vecí zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu zo Slovenskej republiky do miesta vyslania a späť do Slovenskej republiky alebo z miesta vyslania do iného miesta vyslania a uhradí výdavky spojené s týmto sťahovaním.

(2) Náhrada výdavkov spojených so sťahovaním osobných vecí zahŕňa náhradu výdavkov za
a) primeraný obalový materiál,
b) nakládku a vykládku,
c) prepravné náklady v závislosti od spôsobu dopravy,
d) správne poplatky spojené s prepravou,
e) poistenie prepravovaných vecí.

(3) Pri preprave uskutočňovanej lodnou prepravou zamestnávateľ uhradí výdavky za 20 stopový kontajner. Pri preprave uskutočňovanej leteckou prepravou zamestnávateľ uhradí výdavky za kontajner najviac do hmotnostného limitu 500 kg. Pri preprave cestným motorovým vozidlom podrobnosti prepravy určí zamestnávateľ.

(4) Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu patrí náhrada preukázaných výdavkov za poistenie celkovej hodnoty prepravovaných osobných vecí najviac do poistnej sumy 300 eur.

(5) Zamestnávateľ môže určiť spôsob a ďalšie podrobnosti sťahovania osobných vecí podľa odsekov 1 a 2 vo vnútornom predpise.


§ 33e
Náhrada výdavkov spojených s doplnením šatníka

Na začiatok

(1) Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu patrí jednorazová náhrada preukázaných zvýšených výdavkov spojených s doplnením jeho šatníka a obuvi. Táto náhrada sa vyplatí v eurách najviac v sume 50 % funkčného platu priznaného zamestnancovi pre vyslanie do aktivity krízového manažmentu pred prepočtom platovým koeficientom alebo pred prepočtom objektivizovaným platovým koeficientom.

(2) Náhrada výdavkov spojených s doplnením šatníka zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu nepatrí, ak čas od prvého dňa predchádzajúceho vyslania do prvého dňa nasledujúceho vyslania je rovnaký alebo kratší ako dva roky.

(3) Podrobnosti o spôsobe úhrady a preukazovaní výdavkov spojených s doplnením šatníka určí zamestnávateľ.


§ 33f
Náhrada výdavkov spojených s evakuáciou

Na začiatok

(1) Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov, preukázaných ubytovacích výdavkov a preukázaných potrebných vedľajších výdavkov súvisiacich s evakuáciou, ak zamestnávateľ rozhodne z bezpečnostných dôvodov o evakuácii.

(2) Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu patrí počas evakuácie náhrada výdavkov a plnenia podľa tohto zákona v rozsahu a za podmienok ako počas vyslania na výkon práce v aktivite krízového manažmentu pred evakuáciou, a to bez ohľadu na to, do akej krajiny je evakuovaný. Ak evakuácia trvá viac ako dva mesiace, zamestnávateľ ukončí vyslanie zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.


§ 33g
Na začiatok
Náhrada cestovných výdavkov na účel dovolenky


(1) Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov na účel dovolenky za cestu do Slovenskej republiky a späť do miesta vyslania, a to jedenkrát za vyslanie, ak čas vyslania je najmenej 12 mesiacov a ak sa cesta uskutoční najskôr po uplynutí deviatich mesiacov odo dňa vyslania.

(2) Ak zamestnanec vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu je povinný v roku, v ktorom čerpá dovolenku s poskytnutou náhradou podľa odseku 1, absolvovať lekársku prehliadku, zamestnanec je povinný čerpanie takejto dovolenky naplánovať tak, aby bolo možné takúto lekársku prehliadku vykonať v termíne čerpania takejto dovolenky.

(3) Podrobnosti o poskytnutí náhrady cestovných výdavkov na účel dovolenky môže zamestnávateľ určiť vo vnútornom predpise.


§ 33h
Na začiatok
Komerčné zdravotné pripoistenie


Zamestnávateľ je povinný uzatvoriť komerčné zdravotné pripoistenie v mene a prospech zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu na účely úhrady nákladov spojených s úrazom, chorobou, ambulantným ošetrením vrátane predpísaných liekov, hospitalizáciou, nutným zubným ošetrením, prepravou chorého a prepravou telesných pozostatkov zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný počas celej doby vyslania platiť poistné na pripoistenie podľa prvej vety.


§ 33i
Na začiatok
Poskytnutie primeraného ubytovania


Zamestnávateľ zabezpečí a uhradí zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu primerané ubytovanie, pričom zohľadní požiadavky velenia aktivity krízového manažmentu. Spôsob zabezpečenia a primeranosť ubytovania určí zamestnávateľ.


§ 33j
Na začiatok
Náhrada iných výdavkov


(1) Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu možno poskytnúť náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť do miesta vyslania na účely lekárskej prehliadky, z dôvodu choroby alebo úrazu a účasti na pohrebe člena rodiny (§ 2 ods. 4).

(2) Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu možno poskytnúť náhradu za škodu, ktorá mu vznikla najmä v dôsledku vojnových udalostí, vzbúr, nepokojov alebo prírodných katastrof.


§ 33k

Na začiatok

(1) Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu sa náhrada výdavkov podľa § 33c a 33d, § 33f a 33g a § 33j poskytne v mene, v ktorej boli výdavky uhradené. Po dohode so zamestnancom vyslaným na výkon práce v aktivite krízového manažmentu možno náhradu poskytnúť aj v inej mene. Na prepočet eura na cudziu menu a naopak sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom boli výdavky uhradené. Na prepočet cudzej meny na inú cudziu menu sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom boli výdavky uhradené; suma náhrad sa určí prepočtom hodnoty náhrad v eurách na dohodnutú cudziu menu.

(2) Zamestnanec vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu je povinný najneskôr do 50 kalendárnych dní odo dňa príchodu do miesta vyslania alebo odo dňa skončenia pracovnej cesty v zahraničí doručiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a plnení; lehoty na vyúčtovanie náhrad ustanovené v § 36 ods. 7 sa v tomto prípade nepoužijú. Zamestnávateľ určí lehotu na doručenie písomných dokladov pre jednotlivé krajiny vo vnútornom predpise.

(3) Zamestnávateľ je povinný najneskôr do 50 kalendárnych dní odo dňa doručenia písomných dokladov podľa odseku 2 vykonať vyúčtovanie náhrad a plnení a uspokojiť nároky zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu; lehoty na vyúčtovanie náhrad ustanovené v § 36 ods. 8 sa v tomto prípade nepoužijú. Zamestnávateľ určí lehotu na vyúčtovanie náhrad a plnení a na uspokojenie nárokov zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu pre jednotlivé krajiny vo vnútornom predpise.

(4) Zamestnanec vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu je povinný najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa skončenia vyslania predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok; lehoty na vyúčtovanie náhrad ustanovené v § 36 ods. 7 sa v tomto prípade nepoužijú.

(5) Zamestnávateľ je povinný do 15 pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov podľa odseku 4 vykonať vyúčtovanie náhrad a uspokojiť nároky zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu; lehoty na vyúčtovanie náhrad ustanovené v § 36 ods. 8 sa v tomto prípade nepoužijú.


§ 33l
Na začiatok


Ak miesto vyslania na výkon práce v aktivite krízového manažmentu je v krajine, v ktorej sa zamestnanec vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu trvale zdržiava, ustanovenia § 33b až 33k sa na tohto zamestnanca nevzťahujú.


PIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 34
Na začiatok

Náhrady podľa tohto zákona možno paušalizovať. Pri výpočte paušálnej sumy zamestnávateľ vychádza z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie náhrad zamestnancovi alebo skupine zamestnancov. Ak sa zmenia podmienky, za ktorých sa paušálna suma určila, je zamestnávateľ povinný túto sumu preskúmať a upraviť. Pri výpočte paušálnej sumy je zamestnávateľ povinný prihliadať na zákonné nároky zamestnanca, ako aj na jeho oprávnené záujmy.


§ 35
Na začiatok

(1) Ak tento zákon požaduje preukázanie výdavkov a zamestnanec ich nepreukáže, môže mu zamestnávateľ poskytnúť náhrady v ním uznanej sume s prihliadnutím na určené podmienky pracovnej cesty (§ 3).

(2) Náhrada cestovných výdavkov za miestnu pravidelnú verejnú dopravu patrí zamestnancovi v preukázanej sume (§ 4) alebo v paušálnej sume určenej zamestnávateľom (§ 34), alebo v sume určenej zamestnávateľom podľa ceny cestovného lístka, ktorá platila v čase uskutočnenia pracovnej cesty.

(3) Cestovné výdavky a potrebné vedľajšie výdavky, ktoré zamestnancovi vznikli pred a po dobe dohodnutého prerušenia pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca (§ 3 ods. 2), patria zamestnancovi vo výške, ktorá by mu patrila v prípade, ak by k prerušeniu pracovnej cesty nedošlo; § 7 a 15 zákona nie sú v tomto prípade dotknuté. Na vznik nároku na stravné a vreckové je rozhodujúci čas od nástupu na pracovnú cestu do prerušenia pracovnej cesty a čas pokračovania pracovnej cesty do skončenia pracovnej cesty.

(4) Ubytovacie výdavky, ktoré zamestnancovi vznikli po dobu dohodnutého prerušenia pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca (§ 3 ods. 2) zamestnancovi nepatria, aj keď si zamestnanec musel po túto dobu s ohľadom na podmienky pracovnej cesty alebo podmienky ubytovacieho zariadenia ubytovanie zachovať.

(5) Po dobu prerušenia pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny [§ 4 ods. 1 písm. e), § 12] patrí zamestnancovi náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie len v prípade, ak si zamestnanec ubytovanie počas tejto doby musel vzhľadom na podmienky pracovnej cesty a podmienky ubytovacieho zariadenia zachovať.


§ 35a
Na začiatok

Zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť zamestnávateľovi zmenu skutočností, ktoré sú rozhodné pre poskytovanie náhrad.


§ 36
Preddavky na náhrady a vyúčtovanie náhrad
Na začiatok

(1) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok na náhrady podľa tohto zákona do sumy predpokladaných náhrad (ďalej len "preddavok") pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu a pri vyslaní do štátu Európskej únie. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady iba na žiadosť zamestnanca.

(2) Preddavok alebo jeho časť môže zamestnávateľ po dohode so zamestnancom poskytnúť aj
a) formou cestovného šeku,
b) zapožičaním platobnej bankovej karty zamestnávateľa alebo medzinárodnej platobnej bankovej karty zamestnávateľa,
c) prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky v eurách alebo prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky v cudzej mene.

(3) Zamestnávateľ môže v prípade potreby poskytnúť preddavok jedným rozhodnutím
a) pre viacerých zamestnancov,
b) na viacero pracovných ciest zamestnanca.

(4) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu do členského štátu eurozóny alebo do tretieho štátu a pri vyslaní do štátu Európskej únie, ktorý je členským štátom eurozóny, preddavok v eurách v rozsahu a v sume podľa času trvania a podmienok zahraničnej pracovnej cesty a času a podmienok vyslania do štátu Európskej únie. V cudzej mene môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok alebo jeho časť iba po dohode so zamestnancom pred zahraničnou pracovnou cestu do členského štátu eurozóny alebo do tretieho štátu a pred vyslaním do štátu Európskej únie, ktorý je členským štátom eurozóny.

(5) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu do štátu, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo tretím štátom, a pri vyslaní do štátu Európskej únie, ktorý nie je členským štátom eurozóny, preddavok v cudzej mene v rozsahu a v sume podľa času trvania a podmienok zahraničnej pracovnej cesty a času a podmienok vyslania do štátu Európskej únie. V eurách môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok alebo jeho časť, iba ak banka19e) alebo pobočka zahraničnej banky alebo zmenáreň20) príslušnú cudziu menu nevydáva alebo po dohode so zamestnancom pred zahraničnou pracovnou cestou do štátu, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo tretím štátom, a pred vyslaním do štátu Európskej únie, ktorý nie je členským štátom eurozóny.

(6) Preddavok na stravné zamestnávateľ poskytuje v mene ustanovenej pre jednotlivé krajiny opatrením ministerstva financií. Zamestnávateľ sa v prípade potreby môže so zamestnancom dohodnúť na poskytnutí preddavku na stravné v inej mene, ako je mena ustanovená pre jednotlivú krajinu opatrením ministerstva financií. Pri vyúčtovaní náhrad sa pri prepočte sumy stravného ustanoveného v eurách na cudziu menu a naopak použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na stravné začala. Pri vyúčtovaní náhrad sa pri prepočte sumy stravného ustanoveného v cudzej mene na inú cudziu menu použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na stravné začala; suma stravného sa určí prepočtom hodnoty stravného v eurách na dohodnutú cudziu menu.

(7) Zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa skočenia pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená.

(8) Zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.

(9) Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v eurách pri pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona vyšší, ako je celkový nárok zamestnanca (ďalej len "preplatok v eurách"), vracia zamestnanec zamestnávateľovi v eurách; po dohode so zamestnávateľom môže zamestnanec pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu a pri vyslaní do štátu Európskej únie preplatok v eurách alebo jeho časť vrátiť v cudzej mene.

(10) Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v eurách pri pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona nižší, ako je celkový nárok zamestnanca (ďalej len "nedoplatok v eurách"), poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi v eurách; po dohode so zamestnancom môže zamestnávateľ pri zahraničnej pracovnej ceste alebo pri vyslaní do štátu Európskej únie nedoplatok v eurách alebo jeho časť poskytnúť v cudzej mene.

(11) Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v cudzej mene pri zahraničnej pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona vyšší, ako je celkový nárok zamestnanca (ďalej len "preplatok v cudzej mene"), vracia zamestnanec zamestnávateľovi v cudzej mene, v ktorej mu zamestnávateľ poskytol preddavok; po dohode so zamestnávateľom môže zamestnanec preplatok v cudzej mene alebo jeho časť vrátiť v inej cudzej mene alebo v eurách.

(12) Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v cudzej mene pri zahraničnej pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona nižší, ako je celkový nárok zamestnanca (ďalej len "nedoplatok v cudzej mene"), poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi v cudzej mene, v ktorej mu zamestnávateľ poskytol preddavok; po dohode so zamestnancom môže zamestnávateľ nedoplatok v cudzej mene alebo jeho časť poskytnúť v inej cudzej mene alebo v eurách.

(13) Pri vyúčtovaní pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona zamestnávateľ v prípade potreby zaokrúhľuje
a) celkový nárok zamestnanca v eurách bez poskytnutého preddavku na najbližší eurocent nahor,
b) celkový nárok zamestnanca v cudzej mene bez poskytnutého preddavku na najbližšiu celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk, alebo zmenárňou nahor,
c) preplatok v eurách alebo jeho časť v eurách na najbližší eurocent nadol,
d) preplatok v cudzej mene alebo jeho časť v cudzej mene na najbližšiu celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk alebo zmenárňou nadol,
e) nedoplatok v eurách alebo jeho časť v eurách na najbližší eurocent nahor,
f) nedoplatok v cudzej mene alebo jeho časť v cudzej mene na najbližšiu celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk alebo zmenárňou nahor.


§ 36a
Splatnosť náhrad
Na začiatok

Náhrady poskytované podľa tohto zákona sú splatné v lehote podľa § 36 ods. 8. Ak má zamestnávateľ z dôvodu neprítomnosti zamestnanca na pracovisku zamestnávateľa znemožnené v lehote splatnosti poskytnúť náhrady v cudzej mene, poskytne ich v lehote splatnosti v eurách.


§ 37
Na začiatok

Čas, ktorý na pracovnej ceste spadá do pracovného času zamestnanca, strávený bez jeho zavinenia inak ako plnením pracovných úloh, sa na účely tohto zákona považuje za výkon práce.


§ 37a
Na začiatok

Za zamestnanca sa na účely štvrtej časti považuje aj sudca a prokurátor podľa osobitného predpisu. 21)

ŠIESTA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 38
Na začiatok

(1) Ministerstvo bude pri ustanovení súm stravného (§ 5 ods. 2) vychádzať zo súm stravného platných bezprostredne pred dňom účinnosti tohto zákona a z údajov štatistického úradu o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní.

(2) Ministerstvo bude pri ustanovení súm základných náhrad (§ 7 ods. 2) vychádzať zo súm základných sadzieb náhrad platných bezprostredne pred dňom účinnosti tohto zákona a z údajov štatistického úradu o indexe cien položiek spojených s nákupom a prevádzkou motorových vozidiel.

(3) Ministerstvo financií vydá opatrenie, ktorým sa ustanovia základné sadzby stravného v cudzej mene podľa § 13 ods. 2 a 3 tak, aby nadobudlo účinnosť spolu s týmto zákonom. Opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.6)


§ 38a
Na začiatok

(1) Zamestnancovi, ktorému už bola poskytnutá jednorazová náhrada preukázaných zvýšených výdavkov spojených s doplnením šatníka a obuvi podľa doterajších predpisov, jednorazová náhrada preukázaných zvýšených výdavkov spojených s doplnením šatníka a obuvi podľa § 23 pri ďalších dočasných vyslaniach nepatrí.

(2) Miera krátenia stravného pri zahraničnej pracovnej ceste dohodnutá podľa § 13 ods. 6 pred 1. aprílom 2005 sa upraví podľa tohto zákona.


§ 38b
Na začiatok

Náhrady poskytované podľa tohto zákona v slovenských korunách dohodnuté v kolektívnej zmluve, v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom alebo určené vo vnútornom predpise sa po prepočte konverzným kurzom považujú za náhrady poskytované v eurách. Jednotlivé náhrady sa zaokrúhlia na najbližší eurocent nahor.


§ 38c
Na začiatok

(1) Pri prvom zvýšení súm stravného (§ 8) bude ministerstvo vychádzať z platných súm stravného a z údajov štatistického úradu o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní; za základňu sa považuje príslušný kalendárny mesiac, podľa ktorého bola naposledy opatrením upravená suma stravného a jej hodnota je 100 %.

(2) Pri prvom zvýšení súm základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel (§ 8) bude ministerstvo vychádzať z platných súm základných sadzieb náhrad a z údajov štatistického úradu o indexe cien položiek spojených s prevádzkou motorových vozidiel; za základňu sa považuje príslušný kalendárny mesiac, podľa ktorého bola naposledy opatrením upravená suma náhrad a jej hodnota je 100 %.

(3) Náhradu výdavkov spojených so zabezpečením vzdelania detí zamestnanca podľa tohto zákona zamestnávateľ poskytne zamestnancovi prvýkrát od školského roka 2009/2010. Náhrada výdavkov spojených so zabezpečením vzdelávania detí zamestnanca za školský rok 2008/2009 sa poskytuje podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2008.

(4) Náhrada liečebných výdavkov podľa § 25 ods. 1 a 2 a poskytovanie preddavku podľa § 25 ods. 6 tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2008, na ktoré vznikol zamestnancovi nárok pred 1. januárom 2009, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2008.


§ 38d (účinnosť od 1.7.2012!!!)
Na začiatok


(1) Ministerstvo zahraničných vecí vydá opatrenie podľa § 24 ods. 5 prvýkrát s účinnosťou od 1. júla 2012.

(2) Zamestnancovi, ktorého dieťa začalo navštevovať základnú školu alebo strednú školu pred 1. júlom 2012 v krajine dočasného vyslania, pre ktorú zamestnávateľ určí podľa § 24 ods. 6 najvyššiu sumu náhrady výdavkov na vzdelanie nižšiu ako 50 % zo základnej sumy výdavkov na vzdelanie podľa predpisov účinných od 1. júla 2012, patrí náhrada výdavkov na vzdelanie najviac v sume 50 % zo základnej sumy výdavkov na vzdelanie, ak toto dieťa navštevuje túto základnú školu alebo strednú školu.


§ 39
Na začiatok

Zrušujú sa:

1. zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 53/1996 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 323/1996 Z. z.,
2. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 170/1993 Z. z. o poskytovaní náhrad niektorých výdavkov zamestnancom zahraničnej služby v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 189/1996 Z. z. a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/2002 Z. z.


§ 40
Na začiatok

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2002 okrem § 21, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2003.

Zákon č. 530/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1. novembra 2004.

Zákon č. 81/2005 Z.z. nadobúda účinnosť 1. apríla 2005.

Zákon č. 312/2005 Z.z. nadobúda účinnosť 15. júla 2005.

Zákon č. 348/2007 Z.z. nadobúda účinnosť 1. septembra 2007 okrem čl. IV druhého bodu a tretieho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2008.

Zákon č. 475/2008 Z. z. nadobúda účinnosť 1. januára 2009.

Zákon č. 151/2010 Z. z. nadobúda účinnosť 1. júla 2010, okrem § 26a a § 26b, ktoré nadobúdajú účinnosť 1.1.2011.

Zákon č. 548/2010 Z. z. nadobúda účinnosť 1. januára 2011.


Richard Sulík v. r.
Iveta Radičová v. r.



----------------------------------------------------------

1) Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1a) Napríklad § 536 až 576, § 642 až 651 Obchodného zákonníka, zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, § 631 až 656 Občianskeho zákonníka, § 39 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon).
2) Zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe.
3) Zákon č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov v znení zákona č. 441/2001 Z. z. § 3 až 8 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4) § 115 Občianskeho zákonníka.
5) Zákonník práce. Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 400/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.
6) § 4 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
7) § 58 Zákonníka práce.
7a) § 5 ods. 6 Zákonníka práce.
8) § 5 a 16 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov § 25 a 26 zákona č. 400/2009 Z. z.
8a) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 374/2006 Z. z. o technických požiadavkách na meranie emisií oxidu uhličitého a spotreby paliva motorových vozidiel.
8b) § 23 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z.
9) § 21 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
10) Zákonník práce.
11) § 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
12) Napríklad čl. 111 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení, Menová dohoda uzavretá 29. 11. 2000 vládou Talianskej republiky za Európske spoločenstvo a Republikou San Marino (Ú. v. ES C 209, 27. 7. 2001), Menová dohoda uzavretá 29. 12. 2000 vládou Talianskej republiky za Európske spoločenstvo a Mestským štátom Vatikánom reprezentovaným Svätou Stolicou (Ú. v. ES C 299, 25. 10. 2001) v platnom znení, Menová dohoda uzavretá 26. 12. 2001 vládou Francúzskej republiky za Európske spoločenstvo a vládou Monackého kniežatstva (Ú. v. ES L 142, 31. 5. 2002) v platnom znení.
13) Zákon č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 400/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004 Z. z.
14) Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch.
14a) Čl. 12 ods. 12.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky. § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.
14b) § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 177/2004 Z. z.
14c) § 6 zákona č. 595/2003 Z. z.
14d) § 99 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení zákona č. 460/2008 Z. z. § 103 zákona č. 400/2009 Z. z.
14e) § 23 zákona č. 553/2003 Z. z. v znení zákona č. 474/2008 Z. z.
15) Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
16) Príloha č. 2 k zákonu č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
17) § 62 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
18) § 11 ods. 10 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
19) § 11 ods. 3 písm. a) až c) zákona č. 580/2004 Z. z.
19a) § 13 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
19b) Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
19ba) Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
19bb) § 11 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
19ca) § 12 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky
19d) Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 597/2004 Z. z. o uzavretí Dohovoru, ktorým sa definuje štatút Európskych škôl.
19da) Zákon č. 503/2011 Z. z. o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
19db) § 2 písm. b) zákona č. 503/2011 Z. z.
19e) § 2 ods. 1 a 5 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 659/2007 Z. z.
20) Príloha č. 3 k zákonu č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
21) § 13c zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 530/2004 Z. z. § 9 ods. 6 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 530/2004 Z. z.
marikako
18.04.06,17:37
Krátenie celodenného cesťáku
Chcela by som sa spýtať či je možné krátiť celodenný cesťák (24 hod)
o 25 % keď mi zamestnávateľ zabezpečí ubytovanie mimo miesta môjho trvalého pracoviska na rob. ubytovni. Ako súvisí stravné s nocľažným?
Tweety
18.04.06,17:41
Krátenie celodenného cesťáku
Chcela by som sa spýtať či je možné krátiť celodenný cesťák (24 hod)
o 25 % keď mi zamestnávateľ zabezpečí ubytovanie mimo miesta môjho trvalého pracoviska na rob. ubytovni. Ako súvisí stravné s nocľažným? Kráti sa iba stravné, o % pri poskytnutí raňajok, obeda, večere, ale nie za ubytovanie.
Pozri § 5 zákona o CN:
(6) Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné určené podľa odsekov 1, 2 alebo 5 kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného podľa odseku 5; miera krátenia stravného vyjadrená v menovitej hodnote sa zaokrúhli na celé koruny nahor.
(7) Ak je pri pracovnej ceste v účtovnom doklade preukázané poskytnutie raňajok, zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi stravné určené podľa odsekov 1, 2, 5 alebo 6 znížené o
a) preukázanú sumu za raňajky alebo
b) 25 %, ak preukázaná suma výdavku za poskytnuté raňajky je vyššia ako 25 % zo stravného určeného podľa odsekov 1, 2, 5 alebo 6 alebo ak suma výdavku za poskytnuté raňajky nie je vyčíslená.
marikako
18.04.06,18:04
"Ešte k tým cesťákom"
V pracovnej zmluve mám dodatok ,že moje pracovisko sú všetky vysunuté pracoviská v rámci firmy na ktoromkoľvek konci Slov. republiky. Na základe tejto vety nemám nárok ani na 5 hod a ani na 12 hod. cesťák iba na stravný lístok v cene 89 Sk ( t.j. výška 5 hod cesťáku) - do ktorého ja prispievam
30 Sk. Zdá sa mi to tiež akosi nespravodlivé.
Elen1
03.05.06,11:58
Chcela by som sa spýtať, či ak si chce SZČO dať do výdavkov cestovný listok, je povinná robiť cestovný príkaz???

Ďakujem
Janiela
07.05.06,07:34
SZČO sa podľa toho zákona posudzuje ako zamestannec. Áno.
Chobot
07.05.06,15:27
"Ešte k tým cesťákom"
V pracovnej zmluve mám dodatok ,že moje pracovisko sú všetky vysunuté pracoviská v rámci firmy na ktoromkoľvek konci Slov. republiky. Na základe tejto vety nemám nárok ani na 5 hod a ani na 12 hod. cesťák iba na stravný lístok v cene 89 Sk ( t.j. výška 5 hod cesťáku) - do ktorého ja prispievam
30 Sk. Zdá sa mi to tiež akosi nespravodlivé.

Takto definované pracovné miesto nie je v súlade so zákonníkom práce § 43, ktorý hovorí:
(1) V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:

a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto),
c) ...

Upozorni zamestnávateľa, že to musí v prac. zmluve upraviť.
LUPIA
29.05.06,14:50
Otázka k stravnému pri zahr. prac. ceste

Ak zamestnávateľ vysiela zamestnanca na ZPC, môže od neho požadovať, aby si v cesťáku v časti stravné vyplnil, že mu toto bolo zabezpečené, aj keď tomu tak nie je. Stravné by potom zamestnávateľ vyplatil na základe predložených dokladov o kúpe stravy.

Nie je to protiprávne?

Ďakujem za pomoc:)
Chobot
29.05.06,15:16
Otázka k stravnému pri zahr. prac. ceste

Ak zamestnávateľ vysiela zamestnanca na ZPC, môže od neho požadovať, aby si v cesťáku v časti stravné vyplnil, že mu toto bolo zabezpečené, aj keď tomu tak nie je. Stravné by potom zamestnávateľ vyplatil na základe predložených dokladov o kúpe stravy.

Nie je to protiprávne?

Ďakujem za pomoc:)

Protiprávne to nie je, ale nie je to ani úplne v súlade so zákonom o cest. náhradách.

Vo všeobecnosti má zamestnanec nárok na stravné. Ak mu však zamestnávateľ zabezpečí bezplatné stravovanie, tak mu môže krátiť stravné. V praxi to znamená, že ak je zamestnanec na školení a v rámci školného platí zamestnávateľ aj napr. obedy, tak môže zamestnanecovi krátiť stravné o tento obed.

Alebo ak napr. vyšle zamestnanca do materskej firmy, kde mu objedná a zaplatí celodennú stravu (napr. v ubytovacom zariadení alebo inom stravovacom zariadení), tak nemá povinnosť vyplatiť stravné.

Z môjho pohľadu však to, že zamestnanec sa niekde naobeduje v reštaurácii a prinesie bloček, nedá považovať za "zabezpečenie stravy". Je to normálne použitie stravného na ten účel, na ktorý bolo stravné poskytnuté. Ak je cena celodennej stravy vyššia, než sadzba denného stravného, tak rozdiel si doplatí zamestnanec. Ak je nižšia, tak zamestnanec môže ušetriť. O tom však už nemôže rozhodnúť zamestnávateľ, kde sa má najesť (okrem prípadov, ako to horeuvedené školenie).

Prípadne bližšie popíš vzniknutú sitáciu a skúsim na to konkrétnejšie reagovať.
Evanka
29.05.06,16:37
Otázka k stravnému pri zahr. prac. ceste

Ak zamestnávateľ vysiela zamestnanca na ZPC, môže od neho požadovať, aby si v cesťáku v časti stravné vyplnil, že mu toto bolo zabezpečené, aj keď tomu tak nie je. Stravné by potom zamestnávateľ vyplatil na základe predložených dokladov o kúpe stravy.

Nie je to protiprávne?

Ďakujem za pomoc:)
Z-teľ musí pri vyúčtovaní ZPC postupovať podľa § 13 Zákona o CN. Jeho postup by nebol správny ani v prípade, keby mal z-nec čiastočne zabezpečenú stravu.
Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje.
Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného.
Takže z-teľ si zvolil svojské vyplácanie CN pri ZPC, pretože to nie je v súlade ani v tom prípade, ak by vám stravu z-teľ zabezpečil.
Čo vlastne podpisujete, že zabezpečuje celodennú stravu, alebo časť?

Skúsim Richarda požiadať o presun týchto príspevkov, pretože zadávateľ to dal nie na najšťastnejšie miesto - do znenia zákona.
Evanka
29.05.06,17:00
"Ešte k tým cesťákom"
V pracovnej zmluve mám dodatok ,že moje pracovisko sú všetky vysunuté pracoviská v rámci firmy na ktoromkoľvek konci Slov. republiky. Na základe tejto vety nemám nárok ani na 5 hod a ani na 12 hod. cesťák iba na stravný lístok v cene 89 Sk ( t.j. výška 5 hod cesťáku) - do ktorého ja prispievam
30 Sk. Zdá sa mi to tiež akosi nespravodlivé.
Často sa zamieňa resp. stotožňuje pojem "miesto výkonu práce" a "pravidelné pracovisko".
Pojem "pravidelné pracovisko" slúži práve na účel poskytovania cestovných náhrad a toto miesto nemusí byť totožné s miestom výkonu práce v pracovnej zmluve (inak by nemalo význam ho osobitne dohodnúť).
Miesto výkonu práce je má význam aj z hľadiska dispozičnej právomoci z-teľa vo vzťahu k z-covi.
Pravidelné pracovisko by malo byť na rozdiel od miesta výkonu práce len jedno a predstavuje užší pojem ako miesto výkonu práce. V podstate je možné pri častej zmene miesta výkonu práce dohodnúť sa na pravidelnom pracovisku.
Teda vzhľadom na častú zmenu miesta výkonu práce by sa mal z-teľ dohodnúť, čo bude považované za pravidelné pracovisko.
LUPIA
30.05.06,08:44
Skúsim to popisať trochu konkrétnejšie:
Zamestnavateľ má niekoľko zamestnancov, ktori cca 50% prac.času trávia v ČR (pracujú tam na určitých projektoch, ale vždy na rovnakom mieste). Stravu nemajú zabezpečenú, musia si ju obstarať sami. Zamestnávateľ im chce preplácať iba to, čo si kúpia, lebo predpokladá, že ho to vyjde lacnejšie. Preto chce, aby si zamestnanci do CP uvádzali sumu bločkov a nie to, na čo majú nárok.
Môže zamestnávateľ určiť iné podmienky (t.j. ukrátiť zamestnanca o nárok na zákonné stravné) podľa §13, ods. 6?......mám na mysli úplnú zmenu podmienok vyplácania stravného.

Predpokladám, že ak sa ZPC koná výnimočne (napr. 1x ročne), tak sa §13,ods.6 už vôbec nedá použiť.

Vďaka za všetky predchádzajúce odpovede.
Chobot
30.05.06,09:00
Skúsim to popisať trochu konkrétnejšie:
Zamestnavateľ má niekoľko zamestnancov, ktori cca 50% prac.času trávia v ČR (pracujú tam na určitých projektoch, ale vždy na rovnakom mieste). Stravu nemajú zabezpečenú, musia si ju obstarať sami. Zamestnávateľ im chce preplácať iba to, čo si kúpia, lebo predpokladá, že ho to vyjde lacnejšie. Preto chce, aby si zamestnanci do CP uvádzali sumu bločkov a nie to, na čo majú nárok.
Môže zamestnávateľ určiť iné podmienky (t.j. ukrátiť zamestnanca o nárok na zákonné stravné) podľa §13, ods. 6?......mám na mysli úplnú zmenu podmienok vyplácania stravného.

Predpokladám, že ak sa ZPC koná výnimočne (napr. 1x ročne), tak sa §13,ods.6 už vôbec nedá použiť.

Vďaka za všetky predchádzajúce odpovede.

Tak sa opýtam, ak zamestnanec predloží účtenky za stravu v hodnote vyššej ako je celodenný nárok stravného, čo spraví firma? Preplatí to?

Príklad: do AT je nárok 45 EUR. Zaemstnanec predloží bločky z raňajok (15 EUR), obeda (25 EUR) a večere (20 EUR), spolu 60 EUR. Čo urobí firma? Ak to peplatí, má problém to zaúčtovať, pretože daňové náklady sú len do výšky 45 EUR.

Alebo preplatí len 45 EUR a zostatok si musí uhradiť zamestnanec zo svojho? A ak účtenky budú nižšej hodnoty (napr. 25 EUR), dostane zamestnanec len 25 EUR?

Ak to robí takto nejako, tak to nie je v súlade so zákonom 283/2002. Trvajte na tom, aby vám vyplácal nárok stravného a vreckové podľa zákona. Ak sa vystravujete lacnejšie, je to pre vás plus. Ale o ten nárok vás nemôže ukrátiť.

Ja ten §13, ods. 6 chápem tak, že toto je možné a nutné dohodnúť ešte pred podpisom pracovnej zmluvy u tých povolaní, kde veľa cestujú (napr. diaľkoví vodiči). Netrúfol by som si to dohodnúť s niekým, kto urobí 1 až 2 kratšie cesty za mesiac. To nie je častá zmena pracoviska. Takže na vašom mieste by som ani s týmto nesúhlasil.
tibor
07.06.06,14:04
Skúsim to popisať trochu konkrétnejšie:
Zamestnavateľ má niekoľko zamestnancov, ktori cca 50% prac.času trávia v ČR (pracujú tam na určitých projektoch, ale vždy na rovnakom mieste). Stravu nemajú zabezpečenú, musia si ju obstarať sami. Zamestnávateľ im chce preplácať iba to, čo si kúpia, lebo predpokladá, že ho to vyjde lacnejšie. Preto chce, aby si zamestnanci do CP uvádzali sumu bločkov a nie to, na čo majú nárok.
Môže zamestnávateľ určiť iné podmienky (t.j. ukrátiť zamestnanca o nárok na zákonné stravné) podľa §13, ods. 6?......mám na mysli úplnú zmenu podmienok vyplácania stravného.

Predpokladám, že ak sa ZPC koná výnimočne (napr. 1x ročne), tak sa §13,ods.6 už vôbec nedá použiť.

Vďaka za všetky predchádzajúce odpovede.

sa čudujem tomu zamestnávateľovi, že si takto on i Tebe robí galibu...veď ak sú tam dlhšie - prečo nezdvihne zadok Váš šéf a nejde tam zajednať stravu pre nich? isto tam nájde nejaké zariadenie, kde by im poskytovali stravu a on to potom buď suma sumárom mesačne či inak bude platiť - alebo mu budú nosiť bločky.
v súlade s §10, ktorý sa odvoláva na §§ 3-9, kde sa v §5 ods 5 píše, že je možné znížiť pri takýchto častých výjazdoch stravné max o 25%...alebo sa odvolať na §5 ods 6 a zabezpečiť mu stravu ako som písal vyššie...
pepino11
10.06.06,13:35
Caute viete mi niekto poradi5 na ktorej stranke sa dopracujem k priemerom kuryov PH za jednotlive mesiace v tomto roku
dakujem
Chobot
10.06.06,22:23
Caute viete mi niekto poradi5 na ktorej stranke sa dopracujem k priemerom kuryov PH za jednotlive mesiace v tomto roku
dakujem

Hádam priemerné ceny;). PHM nemá stanovený kurz ale cenu. Tu:

http://www.statistics.sk/webdata/slov/tabulky/benz/benz05n.htm
Ekonom-janka
13.06.06,08:19
Dobrý deň.

Potrebujem poradiť. Vyslali sme pracovníka na služobnú cestu do ČR, služobným vozidlom. V Čechách tankoval PHM. Ako zaúčtujem PHM? Pripočítam k cestovnému ako ostatné vedľajšie výdavky?
Ako sa teraz prepočítava kurz zahraničnej meny - počíta sa kurz v deň nákupu, alebo kurz v deň vyúčtovania cestovného príkazu.
Ďakujem
Janka Fojtíková
Tweety
13.06.06,08:22
Dobrý deň.

Potrebujem poradiť. Vyslali sme pracovníka na služobnú cestu do ČR, služobným vozidlom. V Čechách tankoval PHM. Ako zaúčtujem PHM? Pripočítam k cestovnému ako ostatné vedľajšie výdavky?
Ako sa teraz prepočítava kurz zahraničnej meny - počíta sa kurz v deň nákupu, alebo kurz v deň vyúčtovania cestovného príkazu.
Ďakujem
Janka Fojtíková Pripočítaš k CP, kurzom dňa vyúčtovania SC.:cool:Ak si kupovala ZM tak dňom nákupu, vyúčtovanie SC dňom vyúčtovania.
Paľka
13.06.06,10:22
Ak zamestnávateľ vyšle zamestnanca napr. do banky a ten použije vlastné vozidlo, ako preukáže cestovné výdavky ak mu zamestnávateľ nebude poskytovať náhradu na základe PHM?
Podľa zákona o cest. náhradách "Zamestnávateľ môže so zamestnancom písomne dohodnúť poskytovanie náhrady za použitie cestného motor. vozidla v sume zodpovedajúcej cene cest. lístka pravidelnej verejnej dopravy". Čiže zamestnávateľ by mal v SAD zistiť výšku cestovného a to je všetko... alebo čo treba?
Ďakujem.
Chobot
13.06.06,11:25
Ak zamestnávateľ vyšle zamestnanca napr. do banky a ten použije vlastné vozidlo, ako preukáže cestovné výdavky ak mu zamestnávateľ nebude poskytovať náhradu na základe PHM?
Podľa zákona o cest. náhradách "Zamestnávateľ môže so zamestnancom písomne dohodnúť poskytovanie náhrady za použitie cestného motor. vozidla v sume zodpovedajúcej cene cest. lístka pravidelnej verejnej dopravy". Čiže zamestnávateľ by mal v SAD zistiť výšku cestovného a to je všetko... alebo čo treba?
Ďakujem.

Ak chce zamestnanec akúkoľvek cestovnú náhradu, musí si vypísať cestovný príkaz. Ak chce použiť vlastné mot. vozidlo, musí mu to zamestnávateľ vopred schváliť na cestovnom príkaze.

Akurát pri náhrade za použitie auta sa môžu dohodnúť na 2 možnostiach:
1. buď sa vyplatí náhrada 6,20/km plus spotreba PHM (ak je benevolentnejší zamestnávateľ)
2. alebo ak zamestnanec trvá na požití vlastného auta a zamestnávateľ nie je ochotný uhradiť ten paušál plus PHM, tak sa vyplatí cena cestovného lístka za verjnú dopravu. Teda pre zamestnávateľa to je finančne rovnaké, ako keby zamestnanec cestoval autobusom, len on pre pohodlie použije vlastné auto.

V každom prípade však musí byť na konci cesty vykonané vyúčtovanie služobnej cesty.

Ešte sa opýtam: tá banka je v inom meste, keď chceš zisťovať cenu SAD? Ak áno, tak to je potom riadna služobná cesta zamestnanca.
Paľka
14.06.06,09:23
Čiže, ak sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli na vyplatení náhrady v cene cestovného lístka, bude vystavený cestovný príkaz a na konci cesty vykonané vyúčtovanie. Ako zdokumentujem to vyúčtovanie? Ak ide autobusom, tak prikladám cestovné lístky, ale ak ide autom...?
PS:banka je v inom meste ako je miesto výkonu práce.
Chobot
14.06.06,14:44
Čiže, ak sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli na vyplatení náhrady v cene cestovného lístka, bude vystavený cestovný príkaz a na konci cesty vykonané vyúčtovanie. Ako zdokumentujem to vyúčtovanie? Ak ide autobusom, tak prikladám cestovné lístky, ale ak ide autom...?
PS:banka je v inom meste ako je miesto výkonu práce.

Vo vyúčtovaní uvedieš, že išiel vlastným autom a že bola dohodnutá náhrada v hodnote lístka hromadnej dopravy. Potom niekde na internete nájdeš, koľko by stál lístok za cestu z ... do .... autobusom a táto cena mu bude vyplatená. Tá cena (napr. z internetu) bude priložená k vyúčtovaniu.
DandaSun
15.06.06,12:34
To je pekné, pokiaľ máš prístup na internet, ak nie, malo by postačovať telefonické zistenie v IK SAD. Nemal by s tým byť problém. A po novom treba uzatvoriť písomne dohodu so zamestnávateľom o použití dopr. prostr. a vyúčtovaní vo forme cestovného lístka alebo cest.náhrad autom.(benzín,atď)
INOTEX
16.06.06,07:39
Dobré rano, potrebovala by som pomôcť: Firma zamestnáva urcity pocet zamestnancov, niektorí majú bydlisko priamo v mestekde sa firma nachadza, ale mam aj za..cov, ktorí dochádzaju a mesačne minu na cestovné okolo 2000,-Sk akym sposobom moze firma preplatiť cestovné
Chobot
19.06.06,10:13
Dobré rano, potrebovala by som pomôcť: Firma zamestnáva urcity pocet zamestnancov, niektorí majú bydlisko priamo v mestekde sa firma nachadza, ale mam aj za..cov, ktorí dochádzaju a mesačne minu na cestovné okolo 2000,-Sk akym sposobom moze firma preplatiť cestovné

Kľudne môže aj zo soc. fondu, avšak musia byť splnené všetky podmienky určené zákonom č. 152/1994 (maximálna výška príjmu, mesačné náklady na dopravu presahúce čiastku 200 sk). To nevadí, že je tvorený pre všetkých zamestnancov a čerpať bude len uričtá časť. Nikde nie je povedané, že zo soc. fondu musia dostať všetci zamestnanci rovnako veľa. Zamestnávateľ rozhodne o podmienkach čerpania soc. fondu.

Ak nechce zo soc, fondu, tak nech to dá ako mimoriadne odmeny - vtedy to pôjde zo mzdových prostriedkov. Bude to síce na strane zamestnancov zdanené, ale firma si to môže dať do nákladov.

Ak by preplácal len hodnotu cesty, tak zamestnanci by to museli mať aj tak zdanené ako nepeňažné plnenie a navyše u zamestnávateľ by to boli nedaňové výdaje.

Iné možnosti ma teraz nenapadajú.
iika
20.06.06,13:53
A keď chodí skoro denne zamestnanec cestou z práce zaniesť do banky tržbu, to by mal mať na každý deň cesťák? Nedá sa to vyriešiť nejako jednorazovo?
anna2006
22.06.06,10:23
Som učiteľka. Zamestnávateľ nám odmieta podpísať cestovný príkaz v prípade výletov exkurzií a pod. Odmieta platiť diéty, cestovné a všetky výdavky spojené so služobnou cestou. Odôvodňuje to tým že na výlety nie sú peniaze a ak ideme na výlet, tak len dobrovoľne. Čo máme robiť v takomto prípade? Postupuje zamestnávateľ protizákonne?
Ďakujem
Krtko
22.06.06,12:00
Pomóóóc!!!!

Nemám pri sebe zákon v tlačenej forme a súrne potrebujem sadzby stravného u nás a pri zahraničnej pracovnej ceste. Ale je to súrne. Kde ich nájdem.
Tweety
22.06.06,12:36
Pomóóóc!!!!

Nemám pri sebe zákon v tlačenej forme a súrne potrebujem sadzby stravného u nás a pri zahraničnej pracovnej ceste. Ale je to súrne. Kde ich nájdem.
U nás 89, 135,208, a v zahraničí akom?
Zuzka
22.06.06,12:53
Pomóóóc!!!!

Nemám pri sebe zákon v tlačenej forme a súrne potrebujem sadzby stravného u nás a pri zahraničnej pracovnej ceste. Ale je to súrne. Kde ich nájdem.

Pozri:

http://www.obcan.sk/Default.aspx?catID=13&eventID=969
Chobot
22.06.06,13:08
Pomóóóc!!!!

Nemám pri sebe zákon v tlačenej forme a súrne potrebujem sadzby stravného u nás a pri zahraničnej pracovnej ceste. Ale je to súrne. Kde ich nájdem.

V prílohe sú obe opatrenia.
Chobot
22.06.06,13:31
A keď chodí skoro denne zamestnanec cestou z práce zaniesť do banky tržbu, to by mal mať na každý deň cesťák? Nedá sa to vyriešiť nejako jednorazovo?

Ak si uplatňuje nejaké cestovné náhrady, tak musí mať doklad - cesťák. Neviem síce, kam do banky tú tržbu nosí, ale musí to by hodne ďaleko, keď si chce uplatniť cest. náhrady. Na stravné nárok nebude mať, pokiaľ to nie je viac ako 5 hodín, jedine cestovné by si mohol nárokovať. Chodí do iného mesta alebo si chce uplatniť lístok na MHD? Alebo di chce uplatniť náhradu na vlastné vozidlo?

Neviem, či si zamestnávateľ alebo zamestnanec a ako to potrebuješ vyriešiť, ale dá sa to aj hromadným vyúčt. prac.cesty, napríklad 1x za týždeň. Pokiaľ však tá banka fakt nie je aspoň nejakých 5 km a viac od pracoviska, tak to podľa mňa zbytočne komplikujete. Dohodnite sa, že dostane mesačne na odmenách o 500 SKK viac za odvoz tržby a máte to vyriešené.
Chobot
22.06.06,14:12
Som učiteľka. Zamestnávateľ nám odmieta podpísať cestovný príkaz v prípade výletov exkurzií a pod. Odmieta platiť diéty, cestovné a všetky výdavky spojené so služobnou cestou. Odôvodňuje to tým že na výlety nie sú peniaze a ak ideme na výlet, tak len dobrovoľne. Čo máme robiť v takomto prípade? Postupuje zamestnávateľ protizákonne?
Ďakujem

Pokiaľ to je regulérny výlet organizovaný školou, kde zamestnanci majú vykonávať dozor, tak by to malo byť brané ako služobná cesta so všetkým, čo k tomu patrí - t.j. cestovný príkaz, náhrady, vyúčtovanie. Ak škola nemá peniaze, tak nech neorganizuje výlety. Ak si ich zorganizuje trieda sama, tak potom ten. čo vykonáva dozor nemôže žiadať od školy cestovné náhrady. Môže sa však dohodnúť s rodičmi, že na ten dozor sa poskladajú alebo nech niektorý z rodičov vykonáva dozor.
libus72
28.06.06,14:55
Milí poraďáci,
prosíííím o pomoc, je možné vyplatiť zamestnancovi náhradu stravného zo zahraničnej prac. cesty aj v SKK?v zákone je síce že len v zahraničnej mene...?? ďakujem za pomoc
Chobot
28.06.06,16:36
Milí poraďáci,
prosíííím o pomoc, je možné vyplatiť zamestnancovi náhradu stravného zo zahraničnej prac. cesty aj v SKK?v zákone je síce že len v zahraničnej mene...?? ďakujem za pomoc

§ 36 odst. 6 zákona 283/2002:

"(6) Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v cudzej mene pri zahraničnej pracovnej ceste nižší, ako sú nároky zamestnanca, poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi v cudzej mene, v ktorej mu zamestnávateľ poskytol preddavok; po dohode so zamestnancom môže zamestnávateľ túto sumu alebo jej časť poskytnúť v inej cudzej mene alebo v slovenskej mene."

Ak s tým zametnanec súhlasí, môžeš aj v SKK.
libus72
29.06.06,08:01
§ 36 odst. 6 zákona 283/2002:

"(6) Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v cudzej mene pri zahraničnej pracovnej ceste nižší, ako sú nároky zamestnanca, poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi v cudzej mene, v ktorej mu zamestnávateľ poskytol preddavok; po dohode so zamestnancom môže zamestnávateľ túto sumu alebo jej časť poskytnúť v inej cudzej mene alebo v slovenskej mene."

Ak s tým zametnanec súhlasí, môžeš aj v SKK.

Ďakujem za odpoveď, a teda keď zamestnancovi na ZPC nebol poskytnutý žiadny preddavok tak náhradu za stravné mu aj tak môžem preplatiť v SK? ďakujem
Tweety
29.06.06,08:38
Ďakujem za odpoveď, a teda keď zamestnancovi na ZPC nebol poskytnutý žiadny preddavok tak náhradu za stravné mu aj tak môžem preplatiť v SK? ďakujem Ak s tým zamestnanec súhlasí, tak môžeš.:cool:
libus72
29.06.06,08:46
ok ďakujem, ešte mám jednu otázočku, keď mi zamestnanec priniesol bloček z ubytovania v hoteli, je na ňom DPH tak to DPH si môžem odpočítať?alebo to ide na 512 spolu s ubytovaním?ďakujem
Tweety
29.06.06,08:48
ok ďakujem, ešte mám jednu otázočku, keď mi zamestnanec priniesol bloček z ubytovania v hoteli, je na ňom DPH tak to DPH si môžem odpočítať?alebo to ide na 512 spolu s ubytovaním?ďakujem
Ubytovanie je súčasťou cesťáku, bez nároku na odpočet. Celé je to náklad 512AE.
libus72
29.06.06,10:52
ďakujem pekne za pomoc, pekný deň prajem
o.peto
12.07.06,14:42
Chcel by som vediet ci existuje nejaky predpis alebo vyhlaska o cestovnych nahradach pri pouziti lietadla
Chobot
12.07.06,15:24
Chcel by som vediet ci existuje nejaky predpis alebo vyhlaska o cestovnych nahradach pri pouziti lietadla

Zákon o cestovných náhradách priznáva základné náhrady pri ZSC:
1. náhrada preukázaných cestovných výdavkov
2. náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie
3. stravné
4. vreckové
5. náhrada pri použití súkr. motorového vozidla
6. náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov

Náhrady 3. a 4. musí zamestnanec dostať bez preukazovania osobitných dokladov. Pre 5 platia osobitné pravidlá (to Ťa ale teraz asi nezaujíma). Ostatné preukazuje letenkou, cestovným lístkom alebo iným dokladom o zaplatení.

Pri leteckej doprave platí bod 1., tzn. zamestnávateľ musí uhradiť náklady na dopravu (cestu lietadlom - letenku). Iná - osobitná náhrada zamestnancovi pri ceste liedalom nepatrí. Čas strávený na ceste v lietadle sa považuje za čas strávený na služobnej ceste.

Neviem, čo konkrétne by si chcel k tomu vedieť. Osobitný predpis o náhradách pre cestu liedadlom takisto neexistuje.
Mesai
16.07.06,17:47
Ahoj, je mozne aby firma, ktora zamestnava zamestnancov pracujucich v zahranici vyplacala mzdy vo forme diet ? Tzn. fixny plat zamestnanca bude v podstate minimalna mzda a diety resp cestovne nahardy budu niekolkonasobne presahovat maximalnu povolenu ciastku. Taketo vyplacanie je potom vhodne pre zamestnanca - ma nezdanenu mzdu i pre zamestnavatela - odvody su len z min. mzdy.
Mesai
16.07.06,17:59
Este doplenenie k predoslemu dotazu, islo by to preukazovanim vydavkov - co moze byt rozne :) a zrejme to netreba robit kazdy mesiac ?, potom mozno ak by to bolo vo vnutornej smernici danej firmy...??
Mesai
18.07.06,16:14
Nikto neporadi ??
lillian
25.07.06,13:18
ahojte,viete mi poradit co sa u zivnostnika - klampiar povazuje za pracovnu cestu? a kedy si musi vypisovat cestak?
Chobot
26.07.06,08:36
ahojte,viete mi poradit co sa u zivnostnika - klampiar povazuje za pracovnu cestu? a kedy si musi vypisovat cestak?

Treba použiť § 2 zákona o cest. náhradách, ktorý definuje, čo je pracovná cesta:

(1) Pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko (odsek 3), vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty.

V prípade živnostníka možno povedať, že pravidoelným pracoviskom bude buď sídlo firmy alebo adresa stálej prevádzky. Potom služobnou cestou bude všetko, čo bude pracovne mimo sídla.
Chobot
26.07.06,08:48
Ahoj, je mozne aby firma, ktora zamestnava zamestnancov pracujucich v zahranici vyplacala mzdy vo forme diet ? Tzn. fixny plat zamestnanca bude v podstate minimalna mzda a diety resp cestovne nahardy budu niekolkonasobne presahovat maximalnu povolenu ciastku. Taketo vyplacanie je potom vhodne pre zamestnanca - ma nezdanenu mzdu i pre zamestnavatela - odvody su len z min. mzdy.

Na jednej strane nič vám nebráni dať minimálnu mzdu zamestnancom a následne vyplácať cestovné náhrady v súlade so zákonom o cest. náhradách, ak za takýchto podmienok sú zamestnanci ochotní pre firmu pracovať.

Dovolím si však zapochybovať, že by to bolo vhodnejšie pre zamestnancov. Možno z krátkodobého hľadiska áno, ale také ponímanie je krátkozraké. Tým, že riadnu mzdu majú len minimálnu, odvádzajú aj minimálne odvody na dôchodkové zabezpečenie, v prípade PN budú mať nimimálne nemocenské dávky, rovnako aj podporu v nezamestnanosti budú mať minimálnu.

Neviem, čo si tým chcel povedať, že "diety resp cestovne nahardy budu niekolkonasobne presahovat maximalnu povolenu ciastku". Ak firma vyplatí vyššie stravné, než určuje vyhláška, to, čo je navyše je pre firmu nedaňový náklad a zamestnancovi stravné nad rámec vyhlášky aj tak musíš zdaniť. Neviem, čo presne zmýšľate realizovať, ale nezdá sa mi celkom kóšer.
Mesai
27.07.06,12:29
Nezamyslam realizovat nic, len ma to napadlo, pri citani zakona, co ak firma ktora zamestnava ludi v zahranici moze davat na cestovnych nahradach aj viac ako je stanovene. Ak som pochopil zakon spravne tak je mozne zamestnancovi priznat aj vyssie cestovne naklady ako je bezne pre danu krajinu. Tzn. horna hranica je v podstate neurcena. Precitajte si § 9 Iné náhrady a vyššie náhrady. Mzda nemusi byt minimalna, minimalnu som dal ako extremny priklad, skor ide o to mat nizsiu zakl. mzdu cize o ide o vysledny efekt, ktory moze byt velmi velky ak si to v hlave vsetko preberiete. Mozte dat zamestnancovi vo finale takto trebars aj 60% vyssiu mzdu...ale len teoretizujem...Co si o tom myslite ?
Chobot
27.07.06,15:22
Nezamyslam realizovat nic, len ma to napadlo, pri citani zakona, co ak firma ktora zamestnava ludi v zahranici moze davat na cestovnych nahradach aj viac ako je stanovene. Ak som pochopil zakon spravne tak je mozne zamestnancovi priznat aj vyssie cestovne naklady ako je bezne pre danu krajinu. Tzn. horna hranica je v podstate neurcena. Precitajte si § 9 Iné náhrady a vyššie náhrady. Mzda nemusi byt minimalna, minimalnu som dal ako extremny priklad, skor ide o to mat nizsiu zakl. mzdu cize o ide o vysledny efekt, ktory moze byt velmi velky ak si to v hlave vsetko preberiete. Mozte dat zamestnancovi vo finale takto trebars aj 60% vyssiu mzdu...ale len teoretizujem...Co si o tom myslite ?

Áno, v podstate máš pravdu. Je to možné. Dokonca sa to v praxi aj tak robí, že napr. pre vyššie funkcie sa poskytne napr. o 50% vyššie stravné. Len si treba uvedomiť, ako som už vyššie uviedol, že ak poskytneš stravné vyššie, než je zákonom stanovené pre danú krajinu, tak ten rodziel bude pre firmu nedaňový náklad a pre zamestnanca to bude zdaniteľný príjem.

Napr. pre AT je stanovené 45,- EUR stravné a max. 18 EUR vreckové na deň. Firma sa rozhodne, že bude dávať 100 EUR na deň spolu, tak 37 EUR pôjde z nedaňových nákladov a zamestnancovi bude treba tých 37 EUR zdaniť ako príjem, čiže v konečnom dôsledku to bude firmu stáť možno toľko ako keby tých 37 EUR dala zamestnancovi ako mzdu, pretože mzdové náklady sú daňovým nákladom.

Ak by ste navyše poskytovali príliš vysoké stravné (napr. až 150 EUR na deň), tak by sa do toho mohol niekto obuť a zisťovať, prečo to tak robíte.

Ten aspekt soc. poistenia je tam navyše stále. Poznám prípad zo života, kedy jeden známy dostával oficiálne minimálnu mzdu, a načierno na ruku dostal ešte k tomu ešte nikoľkonásobok. Teda príjem mal celkom pekný.

Bohužiaľ nešťastie nechodí po horách ... ten známy mal nehodu, pri ktorej prišiel o život. Manželke a dvom deťom vymerali vdovské a sirotské z minimálnej mzdy, bývalý zamestnávateľ to už potom nekompenzoval a teraz má čo robiť, aby im to vystačilo. A nemôže sa nikde sťažovať, že prečo má také nízke dávky, lebo ofciálne mali len minimálny príjem.

Stravné tiež nevstupuje do základu na odvody, takže je to to isté. Spokojní budú zamestnanci len dovtedy, kým sa niečo podobné nestane.
lhukas
30.07.06,14:54
Ahoj, je mozne aby firma, ktora zamestnava zamestnancov pracujucich v zahranici vyplacala mzdy vo forme diet ? Tzn. fixny plat zamestnanca bude v podstate minimalna mzda a diety resp cestovne nahardy budu niekolkonasobne presahovat maximalnu povolenu ciastku. Taketo vyplacanie je potom vhodne pre zamestnanca - ma nezdanenu mzdu i pre zamestnavatela - odvody su len z min. mzdy.
No sice niesom pravnik ekonom ci uctovnik ale s tymto mam skusenost vzhladom k tomu, ze takto dlhodobo pracujem. Zakonom stanovena ciastka je nezdanitelna ak ti zamestnavatel da dalsie vyssie diety priapdne ine naklady tak ten nadlimit sa zdanuje...
Mesai
31.07.06,08:28
Takze ak zamestnavatel poskytne zamestnancovi cestovne nahrady vyssie ako su zakonom stanovene stravne + vreckove, tak to co je navyse si musi zamestnanec sam zdanit ?
Mesai
31.07.06,08:30
Lhukas: A to co je nad limit si sam zdanujete ?
Tweety
31.07.06,08:31
Takze ak zamestnavatel poskytne zamestnancovi cestovne nahrady vyssie ako su zakonom stanovene stravne + vreckove, tak to co je navyse si musi zamestnanec sam zdanit ? Áno, podlieha to u zamestnanca dani zo závislej činnosti.:cool:
lillian
01.08.06,09:48
Treba použiť § 2 zákona o cest. náhradách, ktorý definuje, čo je pracovná cesta:

(1) Pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko (odsek 3), vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty.

V prípade živnostníka možno povedať, že pravidoelným pracoviskom bude buď sídlo firmy alebo adresa stálej prevádzky. Potom služobnou cestou bude všetko, čo bude pracovne mimo sídla.

-----
takze ak si zivnostnik-klampiar rano pripravi potrebny material a potom zajde do susedneho mesta napr. namontovat žlaby....na prislusny dom... ma si pre kazdu takuto cestu vypisovat cestak????a to kazdy den???
Zoltán Kovács
01.08.06,09:50
-----
takze ak si zivnostnik-klampiar rano pripravi potrebny material a potom zajde do susedneho mesta napr. namontovat žlaby....na prislusny dom... ma si pre kazdu takuto cestu vypisovat cestak????a to kazdy den???

Nemusí každý deň písať cesťák. Môže to robiť ra za týždeň alebo za mesiac. Len aby to sedelo s vykonanými prácami.
Chobot
01.08.06,12:14
-----
takze ak si zivnostnik-klampiar rano pripravi potrebny material a potom zajde do susedneho mesta napr. namontovat žlaby....na prislusny dom... ma si pre kazdu takuto cestu vypisovat cestak????a to kazdy den???

On si cesťák vypisovať vôbec nemusí, ak si nechce uplatniť cestovné náhrady do nákladov a tak mu to vyhovuje. Ale prečo by tak neurobil (trebárs stačí aj raz týždenne alebo dokonca mesačne, ak to z povahy jeho povolania vyplýva), keď si tým môže znížiť daňovú povinnosť.
valika3
02.08.06,13:14
Prosím Vás, nevedel by mi niekto poradiť? Na nových technických preukazoch nie je uvedené podľa akej technickej normy je spotreba paliva./je tam iba jeden údaj/ Ako v tomto prípade postupovať pri výpočte náhrady za spotrebované pohonné látky /zamestnanec používa súkromné auto na služobné účely. Na Dopravný inšpektorát sa nemôžem dovolať.
Chobot
02.08.06,13:33
Prosím Vás, nevedel by mi niekto poradiť? Na nových technických preukazoch nie je uvedené podľa akej technickej normy je spotreba paliva./je tam iba jeden údaj/ Ako v tomto prípade postupovať pri výpočte náhrady za spotrebované pohonné látky /zamestnanec používa súkromné auto na služobné účely. Na Dopravný inšpektorát sa nemôžem dovolať.

V nových TP je uvedená norma ES/EHK. Ak je tam len jeden údaj, tento je už spriemerovaný a počítaš s týmto údajom. Máš to dokonca jednoduchšie. lebo nemusíš zohľadňovať jazdu v meste a mimo mesta. Jednuduchšie to už nemôže byť.

Na DI by Ti aj tak nepovedali, ako postupovať pri náhrade PHM pri služobnej ceste.
valika3
02.08.06,13:45
ďakujem za rýchlu odpoveď ,
na DI som sa chcela opýtať podľa akej normy je tá spotreba
dom
02.08.06,13:47
V nových TP je uvedená norma ES/EHK. Ak je tam len jeden údaj, tento je už spriemerovaný a počítaš s týmto údajom. Máš to dokonca jednoduchšie. lebo nemusíš zohľadňovať jazdu v meste a mimo mesta. Jednuduchšie to už nemôže byť.

Na DI by Ti aj tak nepovedali, ako postupovať pri náhrade PHM pri služobnej ceste.

Prosím ešte o odpoveď:
podľa čoho je jasné, že v nových TP je norma ES/EHK, kde je to uvedené?
Alebo len podľa všeobecnej tendencie, ako nám bolo povedané na DI, že sa prispôsobujeme podmienkam európskej únie.
Áno, účtovníčka to má jednoduchšie, ale pri jazde v meste má s skutočnosti zamestnanec vyššiu spotrebu PHM a má aj vyšší výdaj na nákup PHM, ale preplatenú náhradu PHM bude mať podľa technického
preukazu. /myslím z nákladov/
Chobot
02.08.06,15:41
Prosím ešte o odpoveď:
podľa čoho je jasné, že v nových TP je norma ES/EHK, kde je to uvedené?
Alebo len podľa všeobecnej tendencie, ako nám bolo povedané na DI, že sa prispôsobujeme podmienkam európskej únie.
Áno, účtovníčka to má jednoduchšie, ale pri jazde v meste má s skutočnosti zamestnanec vyššiu spotrebu PHM a má aj vyšší výdaj na nákup PHM, ale preplatenú náhradu PHM bude mať podľa technického
preukazu. /myslím z nákladov/

Pozerám vo svojom TP vydanom v roku 2005 a tam je v časti EMISIE A SPOTREBA uvedené, že Emisie ES/EHK a v rámci toho je aj spotreba paliva udaná jedným údajom. Čiže aj keď priamo pri tomto údaji nie je uvedené, že je to podľa európskej normy, pochybujem, že práve tento a iba tento jeden údaj by bol podľa STN, ak všetko ostatné by bolo podľa normy ES. A to, že je priemerná viem podľa toho, že keď si pozriem stránku importéra, kde sú uvedené podrobnejšie technické údaje o vozidle, tak tam je uvedená spotreba v meste, mimo mesta a kombinovaná a tá kombinovaná je presne ten údaj v TP.

AK jazdíš iba v meste, vytlač si technické údaje zo stránky importéra alebo výrobcu (dajú sa nájsť údaje skoro na všetky autá) a argumentuj u zamestnávateľa s týmto údajom. Ak je seriózny, mal by Ti to uznať.

Viem, že v starom aute (vyrobené v roku 1992) som mal uvedenú spotrebu ešte podľa STN.
juulyy
04.08.06,12:27
Dobry den.
Ja mam taketo otazky ohladne cestovnych nahrad
1. materska firma sidla v BA.. ma pobocku v Ke..a tam som zamestnana.
byvam ale v snine
pobocka v Ke ma vyslala do BA na pracovnu cestu
ake cestovne nahrady mi prinalezia? mam narok na preplatenie vlaku a ak ano..tak z Ke do BA .....ale aj so sniny do Ba..kedze som do Ba sla z domu

2 Zamestnávateľ môže so zamestnancom písomne dohodnúť poskytovanie náhrady za použitie cestného motorového vozidla v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy.
( ako mam tomu rozumiet... mam narok na druhu triedu..alebo za nejakych podmienok ( akych) mam narok aj na prvu triedu.. napr.ze dvojka volna nebola,?? je to danovo uznatelny naklad???)

ZA vsetky rady a odpovede vopred pekne dakujem.

p.s. nedarilo sa mi pridat novu temu..nejako ma to nepustilo...ak som nahodou mimo..
Chobot
04.08.06,15:16
Dobry den.
Ja mam taketo otazky ohladne cestovnych nahrad
1. materska firma sidla v BA.. ma pobocku v Ke..a tam som zamestnana.
byvam ale v snine
pobocka v Ke ma vyslala do BA na pracovnu cestu
ake cestovne nahrady mi prinalezia? mam narok na preplatenie vlaku a ak ano..tak z Ke do BA .....ale aj so sniny do Ba..kedze som do Ba sla z domu

2 Zamestnávateľ môže so zamestnancom písomne dohodnúť poskytovanie náhrady za použitie cestného motorového vozidla v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy.
( ako mam tomu rozumiet... mam narok na druhu triedu..alebo za nejakych podmienok ( akych) mam narok aj na prvu triedu.. napr.ze dvojka volna nebola,?? je to danovo uznatelny naklad???)

ZA vsetky rady a odpovede vopred pekne dakujem.

p.s. nedarilo sa mi pridat novu temu..nejako ma to nepustilo...ak som nahodou mimo..



1.
V cestovnom príkaze treba uviesť začiatok (nástup) pracovnej cesty. Ak sa tam uvedie, že SC začína v Snine, potom máš nárok na cestovné zo Sniny do BA. Ak sa uvedie, že SC začína v KE, tak pre Teba by bola cesta zo Sniny do KE normálnou cestou do zamestnania a nemala by si nárok na uhradenie cesty. Treba sa vždy dohodnúť so zamestnávateľom, kde bude nástu na SC a kde ukončenie a musí to byť uvedené v cestovnom príkaze.

2.
Aj o tomto už tu boli popísané litánie. Skúsim to stručne zhrnúť.
Zákon o cest. náhradách umožňuje požiť súkromné auto na služobnej ceste. Pri jeho použití sú dve možnosti náhrad:
a) náhrada 6,20 plus spotreba PHM - toto sa využíva vtedy, keď napr. zamestnávateľ nemá služobné auto pre zamestnanca a cesta autom je potrebná, alebo vhodná alebo vhodná pre obe strany (napr. zamestnanec nesie propagačné materiály, ktoré vážia 20 kg - veď to neponiesie predsa vlakom a pre zamestnávateľa je výhodnejšie preplatiť náhrady, ako zaplatiť taxíka).
b) ak použitie auta nie je potrebné alebo ak zamestnávateľ nesúhlasí s úhradou náhrady 6,20 plus PHM, tak zamestnanec má možnosť použiť vlastné auto, ale zamestnávateľ preplatí len takú sumu, ktorú by uhradil v prípade cesty vlakom alebo autobusom. Vtedy treba vo vyúčtovaní predložiť cenu lístka (napr. z internetu) a túto si nárokovať.

Či použiješ prvú alebo druhú triedu záleží od toho, čo Ti schváli zamestnávateľ. Preto pred nástupom na SC musí určiť dopravný prostriedok a prípadne kategóriu. AK to neurčí, tak je povinný preplatiť hoci aj prvú triedu. Ale lepšie je vopred sa dohdodnúť.

Takáto náhrada je daňovo uznateľná, lebo je to náhrada v zmysle zákona.

Upozorňujem, že prvý aj druhý prípad musí byť vopred odsúhlasený zamestnávateľom, inak nie je povinný uhradiť cestovné náhrady - §7 odst. 8 (stravné a vreckové však musí uhradiť).
Pitr
09.08.06,08:23
Chcel by som poziadat o pomoc pri rozlusknuti nasledovneho problemu.
Nasa kancelaria je v meste X - po tom co som si doteraz precital mi vyplyva, ze toto by mohlo byt definovane ako "pravidelne pracovisko". Nas pracovnik - servisak byva v meste Y. Miesto jeho pracovneho vykonu je bud X (nasa kancelaria) alebo u ktorehokolvek zakaznika, ktory pozaduje servis zariadenia, prevazne v SR. Momentalne vsak mame stabilneho zakaznika v meste Z, ktory pozaduje full time support, tzn. nas servisak dochadza sluzobnym autom denne z Y (miesta bydliska) do Z (miesto zakaznika) a pise si kazdy den ako pracovnu cestu. Kazda pracovna cesta zacina na zaciatku mesiaca v X (kancelarii) ale po skonceni prace sa servisak nevracia autom do kancelarie, ale do Y (miesta bydliska) a na druhy den pokracuje v sluzobnej ceste odtial a tak kazdy den. U zakaznika stravi servisak 8 hod denne, pripadne nadcas. Na ceste z Y do Z a spat stravi denne 2h. Otazka je, ci su tieto dve hodiny narokovatelne ako odpracovane hodiny. Dakujem vopred za odpoved.
Danila
09.08.06,20:47
Predpokladám, že máš vypracovanú internú smernicu, vychádzajúcu zo zákona o cestovných náhradách, v ktorej máš rozpracované podmienky poskytovania cestovných náhrad zamestnancom pri použití súkromného motorového vozidla. Pracovník musí mať určené miesto výkonu práce, teda bod X, z ktorého ho vysielaš na vopred vypísanovom cestovnom príkaze na služobnú cestu. Aj cesta strávená vo vozidle je odpracovaný čas. Závisí od zamestnávateľa, kde určí zamestnancovi miesto výkonu práce.
Orsz
09.08.06,21:24
Chcel by som poziadat o pomoc pri rozlusknuti nasledovneho problemu.
Nasa kancelaria je v meste X - po tom co som si doteraz precital mi vyplyva, ze toto by mohlo byt definovane ako "pravidelne pracovisko". Nas pracovnik - servisak byva v meste Y. Miesto jeho pracovneho vykonu je bud X (nasa kancelaria) alebo u ktorehokolvek zakaznika, ktory pozaduje servis zariadenia, prevazne v SR. Momentalne vsak mame stabilneho zakaznika v meste Z, ktory pozaduje full time support, tzn. nas servisak dochadza sluzobnym autom denne z Y (miesta bydliska) do Z (miesto zakaznika) a pise si kazdy den ako pracovnu cestu. Kazda pracovna cesta zacina na zaciatku mesiaca v X (kancelarii) ale po skonceni prace sa servisak nevracia autom do kancelarie, ale do Y (miesta bydliska) a na druhy den pokracuje v sluzobnej ceste odtial a tak kazdy den. U zakaznika stravi servisak 8 hod denne, pripadne nadcas. Na ceste z Y do Z a spat stravi denne 2h. Otazka je, ci su tieto dve hodiny narokovatelne ako odpracovane hodiny. Dakujem vopred za odpoved.

No mne sa to skôr zdá, že zamestnanec má zverené služobné vozidlo, ktoré si môže brávať aj domov. Jeho miesto výkonu je zrejme v mieste sídla alebo prevádzky zamestnávateľa, čo predpokladám je kancelária v meste X. Takže cesta z Y ( z miesta jeho trvalého bydliska ) do X nie je pracovnou cestou a tiež by sa mala z cesty z Y do Z odrátať časť cesty z Y ( ale mala by sa počítať cesta z X do Z ). V takomto prípade ak má zamestnanec k dispozícii takto firemné auto, prichádza mi správne zdaňovať používanie firemného vozidla aj na súkromné cesty z 1% z OC vozidla. Zamestnávateľ však môže určiť miesto jeho výkonu v mieste trvalého bydliska, ale i tak mi príde, že súkromné používanie sa v takýchto prípadoch nedá vylúčiť.
Pitr
10.08.06,09:52
Chcel by som upresnit:
- zamestnanec pouziva vyhradne sluzobne vozidlo.
- miesto vykonu prace je v X (kancelaria)
- zamestnanec cestuje denne z Y(bydlisko) do Z(zakaznik), kde robi servisny support a samozrejme spat do Y.
- auto nevracia denne do X (kancelarie) z toho dovodu, ze X nelezi medzi Y a Z. Cize som toho nazoru, ze sa nejedna o sukromne pouzivanie.
- Mesacny cestak teda vyzera X-Z-Y-Z-Y..........Z-Y-Z-X.
Danila
10.08.06,13:40
Takáto postupnosť, ako uvádzaš, sa v bežnej praxi v tichosti toleruje zo strany zamestnávateľa. Je potom výhodnejšie zadať miesto výkonu práce v mieste bydliska nakoľko táto trasa prevažuje. Je to z hľadiska opatrnosti lepšie, lebo čo, ak sa stane nepredvídaná udalosť / nehoda/ a pracovník bude v blízkosti Y, ktoré nie je miestom výkonu práce, mám na mysli riešenie prípadnej škody, pracovného úrazu a pod. V ostatnom je názor Orsz podľa mňa správny.
nugar
15.08.06,10:46
Ahojte,

Precitala som si zakonom o cestovnych nahradach ale je tu jedna vec, ktora mi nie je celkom jasna, resp. mozno nie je presne definovana v zakone, a sice "bezplatne zabezpecenie stravy". Chodievam na caste zahranicne pracovne cesty, kde mam zabezpecene obedy a to stale rovnake v podobe jednoducheho sandvica , ktory mojho zamestnavatela moze stat tak max. 3 eura.Pre mna s toho vyplyvaju dva zakladne problemy:za prve bageta mi na obed nestaci, za druhe ak by mi zamestnavatel vyplacal diety v hotovosti tak by mi mal dat 18 eur (40% zo 45 eur). Preto si myslim si, ze moj zamestnavatel nepostupuje v sulade zo zakonom. Ibaze zakon nedefinuje aka bezplatna strava ma byt poskytnu, resp. v akej hodnote a moj zamestnavatel sa obhajuje tym ze on mi predsa ten obed zabezpeci. Na to ze to nie dostatocny obed, som dostala odpoved ze mojim zahranicnym kolegom to staci... Viete mi niekto poradit ako by som sa mohla branit? Dakujem.
Danila
15.08.06,11:07
Podrobnejšie si preštuduj zákon o cestovných náhradách -§13, pretože 40% zo 45 eur je len vreckové, ktoré Ti prináleží k sadzbe stravného podľa časového pásma trvania zahraničnej pracovnej cesty/5-40%/.. So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania možno dohodnúť v pracovnej zmluve aj nižšie stravné, najviac však o 25%. Tvoj zamestnávateľ má určite vypracovaný interný pokyn k cestovným náhradám, s ktorým by si mala byť oboznámená.
nugar
15.08.06,12:20
Dakujem za odpoved, prislusny paragraf som si prestudovala a stale mam pocit ze moj zamestnavatel nepostupuje v sulade zo zakonom. Ak idem na sluzobnu cestu, tak ta trva stale minimalne 4 dni ( cize vzdy viac ako 12 hodin) a v pracovnej zmluve mam sice zakotvenu povinnost pracovat aj na pracovisku v zahranici ale o krateni stravneho zmluva nic nehovori, a moj zamestnavatel to neuplatnuje. Bezplatne stravovanie mam zabezpecene a ranajky a vecere su v poriadku, ale ten obed je naozaj nepostacujuci no neviem ako je mozne donutit zamestnavatela k zmene. Mozem si narokovat pripadne na cenovy rozdiel medzi tym co bolo poskytnute a prislusnej percentuelnej ciastke zo 45 eur.
Otazka c.2:Co v pripade ak zo zdravotnch dovodov potrebujem dodrziavat urcity sposob stravovania a zamestnavatel to nie je schopny zabezpecit bezplatne?
apo
16.08.06,21:09
Ahojte,

... vyplyvaju dva zakladne problemy:za prve bageta mi na obed nestaci, za druhe ak by mi zamestnavatel vyplacal diety v hotovosti tak by mi mal dat 18 eur (40% zo 45 eur). ....

Podanú bagetu treba považovať za občerstvenie ako napríklad minerálka a káva.

Bezplatne poskytnutá strava by v zmzsle zákona o dani z príjmu bol podaný kompletný obed. Ak si pozriete rôzne pozvánky na semináre a školenia tak je tam uvedené: V cene je obed, v cene je občerstvenie, alebo si v prihláške objednáte podanie obeda.

Takže veľmi jednoducho vám nik nezabezpečil bezplatnú stravu.

apo
apo
16.08.06,21:15
Je nutné so zamestnávateľom jednať. Je pravda, že pri častých pracovných cestách je možné krátiť stravné, ale malo by to byť kdesi zakotvené.
Raňajky a obed sú predpokladám súčasťou ubytovania to je OK. Ale bageta nidy nemôže by považovaná za obed na tom si musíte trvať.

apo
tkt
24.08.06,11:07
Kamarátka každý deň jazdí do firmy, kde pracuje ako SZČO od 07/2006, auto má od priateľa, takže ho nemá v majetku. Čo si môže uplatniť v nákladoch a čo k tomu všetko treba priložiť?? Ďakujem
apo
24.08.06,17:40
Kamarátka každý deň jazdí do firmy, kde pracuje ako SZČO od 07/2006, auto má od priateľa, takže ho nemá v majetku. Čo si môže uplatniť v nákladoch a čo k tomu všetko treba priložiť?? Ďakujem

SZČO na požičanom OMV môže robiť náklady v takej podobe ako keby auto mala v majetku.

To je:
PHM, náklkady na údržbu nič viac.

Ak je predstava uplatňovať výdavkz na 1 km podľa zákona o cestovných náhradách tak je to možné iba na vlastnom vozidle, ktoré nie je v majetku firmy.

Asi som nepotešil, ale je to tak.

apo
Danila
24.08.06,18:19
Auto si môže prenajať, zaplatiť daň z motorových vozidiel, a podľa zmluvy o nájme znášať náklady spojené s užívaním vozidla, aj cestovné náhrady v zmysle zákona o cestovných náhradách.
tonca
23.03.07,08:45
Ak zamestnanec vycestuje na zahraničnú´pracovnú cestu je zamestnávateľ povinný mu poskytnúť zálohu - v zahraničnej mene? Ak mu nie je poskytnutá záloha pri zahraničnej pracovnej ceste môže sa vyučtovanie stravného a vreckového uskutočniť v zahraničnej mene? Ja to niekde vzákone vyslovene uvedené ?
Chobot
23.03.07,11:59
Ak zamestnanec vycestuje na zahraničnú´pracovnú cestu je zamestnávateľ povinný mu poskytnúť zálohu - v zahraničnej mene? Ak mu nie je poskytnutá záloha pri zahraničnej pracovnej ceste môže sa vyučtovanie stravného a vreckového uskutočniť v zahraničnej mene? Ja to niekde vzákone vyslovene uvedené ?

TOto už bolo na porade nespočetne veľa krát diskutované. Názory sú rozlišné. Jedna z posledných diskusíí je tu:
http://www.porada.sk/t42862-zahrcesta.html
Evanka
23.03.07,23:11
Ak zamestnanec vycestuje na zahraničnú´pracovnú cestu je zamestnávateľ povinný mu poskytnúť zálohu - v zahraničnej mene? Ak mu nie je poskytnutá záloha pri zahraničnej pracovnej ceste môže sa vyučtovanie stravného a vreckového uskutočniť v zahraničnej mene? Ja to niekde vzákone vyslovene uvedené ?
Ak zamestnanec trvá na poskytnutí preddavku, tak zamestnávateľ je povinný mu tento poskytnúť. Ak sa však dohodnú, môže použiť aj svoje peniaze a potom mu zamestnávateľ preplatí cestovné náhrady. To isté platí aj pri zahraničnej PC. Vyplatí mu cestovné náhrady v cudzej mene podľa vyúčtovania PC (§36 ZCN).
zuzkakom
04.05.07,10:30
Pomoc, co ak mal zamestnanec na zahranicnej SC vydavky v inej mene ako je stanovene stravne pre danu krajinu napr. v cine su USD ale miestna mena je ina, ako to prepocitat? aku menu vyuctovat?
Milan Benka
04.05.07,10:54
Pomoc, co ak mal zamestnanec na zahranicnej SC vydavky v inej mene ako je stanovene stravne pre danu krajinu napr. v cine su USD ale miestna mena je ina, ako to prepocitat? aku menu vyuctovat?


USD .........................
jamir
05.05.07,17:08
Prosim o radu.Zamestnavateľ ma/nas/ vyslal na zahranicnu prac.cestu konkretne na Ukrajinu.Podla zákona mame nárok na diety na 48.USD na den. Moja otazka znie.Môže zamestnavatel kratit tuto výšku 48.USD?Dáva nam len 30.USD na den a zvyšných 18.USD nevieme kde je??pri vyuctovani cestovného prikazu nedostali sme doplateny dany rozdiel ani v USD. resp.adekvatnej hodnote v Sk/podla aktualneho kurzu/.Mame pocit ze sa obohacuje na nas ukor,a ze porusuje zakon,kazdy je ticho lebo sa boji ozvat,ze pride o miesto jedna sa o sukromnu firmu.Kde sa mame informovat pripadne domahat svojich prav??je vobec na Slovensku mozne domoct sa spravodlivosti?existuje nejaky sposob kontroly po uctovnej stranke?? dakujem aj v mene svojich kolegov,dufam ze nam poradite co stým.
Jaro z KE /JMKE@zoznam.sk/
Johanka
05.05.07,17:17
Tu http://www.porada.sk/t18030-zakon-o-cestovnych-nahradach.html
je Zákon o cestovných náhradách. Od §10 sú riešené náhrady pri zahraničných pracovných cestách. Za určitých podmienok môže byť základná sadzba stravného krátená ...
Skús si pozrieť znenie zákona, možno tam nájdeš dôvod, prečo Vám zamestnávateľ stravné kráti, možno nájdeš aj niečo, na čo máte nárok a zamestnávateľ Vám to nevypláca ( vypláca Vám vreckové?) ;)
Tweety
05.05.07,17:19
Najprv by som sa domáhala svojich práv u zamestnávateľa, ak neuspeješ, potom možno pomôže Inšpektorát práce.
karol.pukancik
13.07.07,22:04
Ako je to prosím s preplácaním cestavného?
Som zamestnanec, používam na služobné cesty vlastné auto, zamestnávateľ s tým súhlasí. Ako je možné preplatiť diaľničné nálepky????
diky moc
Chobot
16.07.07,09:54
Ako je to prosím s preplácaním cestavného?
Som zamestnanec, používam na služobné cesty vlastné auto, zamestnávateľ s tým súhlasí. Ako je možné preplatiť diaľničné nálepky????
diky moc

Načo sa pýtaš znovu to isté, keĎ odpoveď si dostal už tu?:

http://www.porada.sk/t56409-cestovne-naklady.html
kakafire
29.07.07,22:10
Chcel by som poprosiť o priamu odpoveď na stravné v CZE.Uvádzam aj priklad-
Zamestnanec odchádza na PC do ČR,hranice prekročí v pondelok o 08.00 a pracuje 12 hodín denne /út,st,št/ a v piatok prekračuje hranicu o 18.00.Aké stravné mu náleží? Ďakujem za odpoveď,veľmi by mi to pomohlo.:)
endrju
29.07.07,22:38
Chcel by som poprosiť o priamu odpoveď na stravné v CZE.Uvádzam aj priklad-
Zamestnanec odchádza na PC do ČR,hranice prekročí v pondelok o 08.00 a pracuje 12 hodín denne /út,st,št/ a v piatok prekračuje hranicu o 18.00.Aké stravné mu náleží? Ďakujem za odpoveď,veľmi by mi to pomohlo.:)
Ak zamestrnávateľ nezabezpečí (čiastočne) bezplatné starvovanie, stravné bude 5 * 600,- CZK.
K tomu patrí vreckové v sume najmenej 5% zo stravného (5 * 30,- CZK). Vreckové do 40% je nákladom ovplyňujúcim základ dane zamestnávateľa. Stravné Vreckové nad 40% je nákladom neovplyvňujúcim základ dane zamestnávateľa.
Aďa36
30.07.07,16:58
Prosím Vás všetkých o radu, či je možné, aby si preplatil cestovné náhrady konateľ - súčasne spoločník s.r.o., ktorý nie je jej zamestnancom v prípade, že podnikateľská činnosť súvisí s vykonávaním pracovných ciest a to vykonaním pr. cesty vlakom alebo autobusom (bohužiaľ nedisponuje SCV)... prosím aj o uvednie nejakej linky na príslušný zákon okrem 283/2002 Z.z. ... ďakujem za všetky príspevky:)
Chobot
30.07.07,17:41
Prosím Vás všetkých o radu, či je možné, aby si preplatil cestovné náhrady konateľ - súčasne spoločník s.r.o., ktorý nie je jej zamestnancom v prípade, že podnikateľská činnosť súvisí s vykonávaním pracovných ciest a to vykonaním pr. cesty vlakom alebo autobusom (bohužiaľ nedisponuje SCV)... prosím aj o uvednie nejakej linky na príslušný zákon okrem 283/2002 Z.z. ... ďakujem za všetky príspevky:)

Konateľ sa na tieto účely považuje za zamestnanca aj keď nemá pracovnú zmluvu. Takže má nárok na cest. náhrady. Stačí si vyhľadať v starších témach, bolo toho popísaného neúrekom.
Aďa36
31.07.07,16:22
Dobrý deň chcela by som vás poprosiť všetkých o radu k poskytovaniu cestovných náhrad u konateľa a súčasne spoločníka s s.r.o. - môže si uplatniť cestovné náhrady za vykonanú prac. cestu vlakom alebo autobusom, keď nedisponuje motorovým vozidlom? nie je zamestnanec a výkon prác na prac. ceste súvisí s podnikateľskou činnosťou... ďakujem :)
Chobot
31.07.07,16:53
Dobrý deň chcela by som vás poprosiť všetkých o radu k poskytovaniu cestovných náhrad u konateľa a súčasne spoločníka s s.r.o. - môže si uplatniť cestovné náhrady za vykonanú prac. cestu vlakom alebo autobusom, keď nedisponuje motorovým vozidlom? nie je zamestnanec a výkon prác na prac. ceste súvisí s podnikateľskou činnosťou... ďakujem :)

Odpoveď som ti napísal o príspevok vyššie. Ak chceš o tom vedieť viac, alebo mi neveríš, stačí si vyhľadať staršie témy:

konateľ cestovné náhrady
evadur
05.08.07,17:49
Idem robiť vyúčtovanie cestovného príkazu, s cesťákmi vôbec nemám žiadnu skúsenosť. Mám problém s časmi na cestovných lístkoch. Zamestnanec bol vyslaný na školenie, ktoré trvalo od 8:00 hod do 14:00 , cesta z miesta bydliska do miesta školenie trvá približne 30 minút. na cest. lístku je odchod z miesta bydliska 7:50, podľa mňa to nemohol stihnúť a podobne odchod na cest. lístku z miesta školenia domov má o 12:30 hod. t.z. odišiel skôr ako školenie skončilo, nárokuje si déty 89,- Sk.
Kedže splatnosť cesťáku je krátka
1. Ako správne postupovať pri zisťovaní nároku na stravné v takomto prípade?
2. Má nárok na preplatenie cestovného, keď sa nezúčastnil celého školenia?

ďakujem za skorú odpoveď
Chobot
06.08.07,11:07
Idem robiť vyúčtovanie cestovného príkazu, s cesťákmi vôbec nemám žiadnu skúsenosť. Mám problém s časmi na cestovných lístkoch. Zamestnanec bol vyslaný na školenie, ktoré trvalo od 8:00 hod do 14:00 , cesta z miesta bydliska do miesta školenie trvá približne 30 minút. na cest. lístku je odchod z miesta bydliska 7:50, podľa mňa to nemohol stihnúť a podobne odchod na cest. lístku z miesta školenia domov má o 12:30 hod. t.z. odišiel skôr ako školenie skončilo, nárokuje si déty 89,- Sk.
Kedže splatnosť cesťáku je krátka
1. Ako správne postupovať pri zisťovaní nároku na stravné v takomto prípade?
2. Má nárok na preplatenie cestovného, keď sa nezúčastnil celého školenia?

ďakujem za skorú odpoveď

Ten lístok na školenie by mohol byť v poriadku. Mohol byť niekde predtým súkromne v blízkosti miesta školenia (napr. na pošte cestou na školenie) a stačilo mu len 10 minút, aby sa dopravil na školenie.

S tým odchodom to tiež nie je jednoznačné. Označený lístok o 12:30 nie je jednoznačný dôkaz, že nebol na školení do konca. Treba si ho zavolať, nech to vysvetlí, prečo si označil o 12:30 lístok, keď školenie malo trvať do 14:00. Ak to nebude vedieť vysvetliť, tak si ušil sám na seba búdu a môžete považovať, že bol na školení do 12:30, čo je menej ako 5 hodín.

Ale teoreticky vám môže povedať, že mali obednú prestávku a bol na obede v bufete o tri zastávky ďalej, preto si označil lístok o 12:30 a zo školenia ho niekto zobral autom domov, preto nemá lístok označený po 14:00. Takéto vysvetlenie by ste museli uznať.

Takže pekne sa ho popýtajte, ako to naozaj bolo.
Magnesia
07.08.07,08:15
Dobrý deň,
chcela by som poradiť, ako sa zaokrúhľuje celkový nárok pri zahraničnej pracovnej ceste. Keď mi výjde napr. nárok 43,25 EUR, koľko je nárok 43 alebo 44 EUR?
Zaokrúhľuje sa bežným matematickým spôsobom alebo na celú vyššiu bankovku?
Ďakujem.
Lion Topoľčany
07.08.07,08:34
Ale v prípade EUR poznáme predsa centy-ja by som nezaokrúhľovala.
Chobot
07.08.07,08:45
Dobrý deň,
chcela by som poradiť, ako sa zaokrúhľuje celkový nárok pri zahraničnej pracovnej ceste. Keď mi výjde napr. nárok 43,25 EUR, koľko je nárok 43 alebo 44 EUR?
Zaokrúhľuje sa bežným matematickým spôsobom alebo na celú vyššiu bankovku?
Ďakujem.

Hovorí o tom § 36 ods.

"(7) Pri vyúčtovaní zahraničnej pracovnej cesty sa celkový nárok zamestnanca v cudzej mene v prípade potreby zaokrúhľuje na celú jednotku platidla (bankovky alebo mince) bežne prijímaného alebo vydávaného bankami alebo pobočkami zahraničných bánk.20) To neplatí, ak sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú na vrátení alebo poskytnutí sumy vyúčtovaného preddavku alebo jej časti v slovenskej mene."

Takže je len na firme, ako si to uprví v intermon predpise. Ak sa rozhodnete zaokrúhľovať, tak matematickým spôsobom. u nás sme to stanovili, že EUR budeme zaokrúhľovať na celé EUR. Nakoľko EUR je už bežné platidlo a myslím, že banky prijímajú a vydávajú aj eurocenty, môžete si dať zaokrúhľovanie na 10 centov. Potom ale v pokladni budete musieť mať eurocenty, aby ste mohli zamestnancom vyplatiť presnú sumu.
Magnesia
08.08.07,07:17
Hej, ale banka neobchoduje s centami, treba to zaokrúhliť na celú jednotku. To znamená, že na celé EUR, ďalšia vec je, aby v pokladni nefigurovali centy.
poloha69
08.08.07,09:56
Zdravim spolok poradneho priatelstva :)

mam na Vas jednu otazku:
V zakone - aj v tlacive pre Prikaz pracovnej cesty, sa pise o nahrade pri jazde vlastnym motorovym vozidlom, 6.20 Sk za kazdy 1km cesty.
Avsak v tom istom tlacive sa pytaju na nalezitosti mojho auta ako je ECV, priemerna spotreba, atd..
Na zaklade coho mi teraz uhradia benzin.. km a priemernej spotreby, alebo nezavisle od toho 6.20 za km? Pripadne im na konci cesty vratim rozdiel?

Diky za kazdu radu.

Ivka
Chobot
08.08.07,10:09
Zdravim spolok poradneho priatelstva :)

mam na Vas jednu otazku:
V zakone - aj v tlacive pre Prikaz pracovnej cesty, sa pise o nahrade pri jazde vlastnym motorovym vozidlom, 6.20 Sk za kazdy 1km cesty.
Avsak v tom istom tlacive sa pytaju na nalezitosti mojho auta ako je ECV, priemerna spotreba, atd..
Na zaklade coho mi teraz uhradia benzin.. km a priemernej spotreby, alebo nezavisle od toho 6.20 za km? Pripadne im na konci cesty vratim rozdiel?

Diky za kazdu radu.

Ivka

Akosi som nepochopil podstatu tvojho problému.

Bola si na SC svojim autom, tzn. nie služobným? Ak áno a vopred ste sa dohodli na náhradách podľa zákona o CN, tak máš nárok na náhradu 6,20 za každý km plus náhradu za PHM, ktorý si spotrebovala. Spotreba PHM sa vypočítava na základe spotreby auta a prejazdených km. Tiež je potrebné preukázať cenu PHM.

Pozn.: po treťom prečítaní asi chápem, čo sa chceš opýtať. V tom paušáli 6,20 nie je zahrnuté spotrebované PHM. Ten paušál je len za použitie auta. K tomu máš nárok na náhradu spotrebovaného PHM. Výškanáhrady sa vypočíta:

((počet ubehnutých km x priemerná spotreba) : 100) x cena PHM = výška náhrady za PHM

plus k tomu dostaneš

6,20 x počet ubehnutých km = výška náhrady za opotrebenie auta.

To si chcela vedieť?
mišel1
14.08.07,15:38
Chcem sa spýtať, či môže zamestnávateľ poslať zamestnanca, ktorý je študentom na VŠ (denné) na služobné cesty, bez toho, aby mu preplatil cestu a výdavky s tým spojené?
vikinka
14.08.07,15:49
Aj keď je študent a má uzatvorenú pracovnú zmluvu,stále má postavenie zamestnanca.Povinnosti zamestnávateľa sa v takom prípade vzťahujú rovnako aj na študenta.
Chobot
14.08.07,15:55
Chcem sa spýtať, či môže zamestnávateľ poslať zamestnanca, ktorý je študentom na VŠ (denné) na služobné cesty, bez toho, aby mu preplatil cestu a výdavky s tým spojené?

V prvom rade neviem, či môže byť niekto denným študentom na VŠ a zároveň zamestnanecom na HPP (keď používaš pojmy zamestnanec a zamestnávateľ). Najskôr bude asi zamestnaný na dohodu o brigádnickej práci študenta.

Ale to je jedno. Pokiaľ raz zamestnanec vyšle zamestnanca v akomkoľvek pracovnom pomere (HPP, brigádnik), je povinný mu hradiť cestovné náhrady v zmysle zákona o cest. náhradách. Takže nemôže ho vyslať bez preplatenia cest. náhrad.

Zase neviem, čo si predstavuješ pod pojmom "výdavky s tým spojené", tam to treba upresniť. Určite mu nepreplatí návštevu Múzea voskových figurín.

Otázne je, či ten študent nie je zamestnaný na Dohodu o pracovnej činnosti. Takýmto dohodárom môže zamestnávateľ preplatiť cest. náhrady len ak to majú uvedené v dohode. Na druhej strane, ak dohodár nesúhlasí, nemôže ho zamestnávateľ vyslať na SC.
sonab
15.08.07,11:46
Prosim o informaciu, ci v pripade, ak boli zamestnancovi vyplatene cestovne nahrady a neskor sa zistilo, ze cestovne prikazy neboli vyplenene v sulade so zakonom, kto ma znasat nasledky - zamestnanec vratit nahrady, alebo ten kto financnu operaciu schvalil (alebo opravit cestaky tak, aby boli v sulade so zakonom).
Vopred dakujem za odpoved.
Chobot
15.08.07,12:10
Prosim o informaciu, ci v pripade, ak boli zamestnancovi vyplatene cestovne nahrady a neskor sa zistilo, ze cestovne prikazy neboli vyplenene v sulade so zakonom, kto ma znasat nasledky - zamestnanec vratit nahrady, alebo ten kto financnu operaciu schvalil (alebo opravit cestaky tak, aby boli v sulade so zakonom).
Vopred dakujem za odpoved.

Treba opraviť cesťák aby bol v súlade so zákonom a vyháškami a vzniknutý rozdiel na náhradách buď zamestnanec vráti (preplatok) alebo sa mu doplatí (nedoplatok).
xlienkax
27.08.07,17:47
Ahojte,

poprosila by som Vás o radu v súvislosti s cestovnými náhradami pri použití súkromného auta na účely pracovnej cesty. Patrí zamestnancovi náhrada za PHM a amortizáciu 6,2/km ak použil auto ktorého nie je vlastníkom, ale vlastníci sú napr. jeho rodičia? Je potrebné aby bola medzi zamestnancom a vlastníkom auta (osoba-nepodnikateľ) uzavretá zmluva o nájme mot. vozidla? Počula som už viacero protichodných názorov. ďakujem za radu.
veronikasad
27.08.07,17:53
Pozri § 7 Zákona o cestovných náhradách

Odst. 1 - Ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla zamestnávateľa, patrí mu základná sadzba náhrady za každý 1 km jazdy /6,20sk/km/ a náhrada za spotrebované pohonné látky,

odst. 8 - Zamestnávateľ môže so zamestnancom písomne dohodnúť poskytovanie náhrady za použitie cestného motorového vozidla v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy.

--------
Veronika
Evaman
28.08.07,09:11
Nie je potrebná dohoda medzi vlastníkom auta a zamestnancom.Je potrebná dohoda o použití motorového vozidla medzi zamestnancom a zamestnávateľom, fotokópia technického preukazu vozidla,na základe čoho vyrátaš náhradu za použitie v cestovnom príkaze pri pracovnej ceste.