Ja osobne nemám tú možnosť navštíviť starkých v domove dôchodcov alebo detičky v detskom domove ale svojho času som navštevovala jednu starkú - moju dnes už nebohú svokru. Koľkokrát som sa jej spýtala - mami, čo vám mám doniesť ? Nič mi netreba , ja mám všetko, stačí ak prídeš ty , len tak na kávu... Posedeli sme, vypili kávu, ja som počúvala a ona rozprávala... Na rozlúčku objatie a bozk a krížik na čelo... Príď zase, ako dobre že si bola. A koľkokrát som nemala chuť ísť tam , chcela som ísť čím skôr domov, svokra mi len smutne zamávala...A dnes by som aj chcela ísť ale už nemám kam...
To je moja skúsenosť, že niekedy stačí len dobré slovo , úsmev, pohladenie a otvorené srdce, Pamätajme, že aj my raz budeme starkí.

Aj to je spôsob, ako pomôcť starším, veľmi čakajú na to, aby s nimi niekto aspoň slovko alebo vetu prehovoril,
všimnime si, či aj v našom okolí nie je starký - starká, ktorí márne čakajú aspoň na milé slovo a možno pri svojom nákupe môžeme nakúpiť aj im, alebo pomôcť malou opravou, čokoľvek. Veľmi nás potrebujú aj oni

veď práve, často si neuvedomujeme ani osamelosť svojich najbližších starkých a už keď nie sú medzi nami, zistíme, ako nám chýbajú
aj ja som mala starkú, veľmi nám pomohla a vždy to bolo v tých najťažších chvíľach, keď sme boli finančne na dne,
keby som jej aspoň na Vianoce bola podala úplnú maličkosť a pohladila..... dnes už môžem ďakovať len modlitbou

ďakujem Vám všetkým za Vaše otvorené srdcia :)

Táto PPS-ka ma veľmi oslovila a v skrátenej forme ju prikladám:
Drahý syn, milá dcéra, keď jedného dňa zbadáš, že som už starý a už nebudem taký, ako predtým, maj so mnou trpezlivosť a snaž sa ma pochopiť. Keď sa zašpiním pri jedení, keď sa nebudem vládať oblicť, buď trpezlivý. Spomeň si na čas, keď som ťa ja tomu všetkému musel naučiť. A keď pri rozhovore tisíkrát opakujem to isté, neprerušuj ma, len ma trpezlivo počúvaj. Veď keď si bol malý, pred spaním som ti musel donekonečna rozprávať tú istú rozprávku, dokedy si nezaspal.
Naučil som ťa toľkým veciam...Dobre jesť, pekne sa obliekať...ako sa postaviť k životu. Ak by som v niektorom okamihu stratil niť nášho rozhovoru, alebo by som zabudol, o čom sme sa rozprávali, dopraj mi čas, aby som sa rozpamätal. A ak to nedokážem, nebuď nervózny. Určite to nebolo dôležité. Pre mňa bolo dôležitejšie byť s tebou a chcel som, aby si ma počúval.
Mám ťa rád!
Tvoj otec, tvoja matka, tvoji starí rodičia