JUDr. Vlasta Husáriková
10.11.12,20:26
§ 1

Podľa čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky majú zamestnanci právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Podľa čl. 51 je možné domáhať sa uvedených práv len v medziach zákonov, ktoré tieto práva vykonávajú. Inšpekcia práce je systém orgánov štátnej správy, ktoré vykonávajú dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré zabezpečujú uvedené ústavné práva zamestnancov. Inšpekcia práce má svoje významné miesto aj z hľadiska medzinárodných dokumentov. Dohovor MOP č. 155 o bezpečnosti a zdraví pracovníkov a o pracovnom prostredí v čl. 9 ustanovuje, že dohľad nad vykonávaním právnych predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pracovníkov a pracovným prostredím sa má zabezpečiť vhodnou a primeranou sústavou inšpekcie práce.

Základnými dohovormi MOP, ktoré komplexne upravujú systém inšpekcie práce, jej postavenie a pôsobnosť sú Dohovor MOP č. 81 o inšpekcii práce v priemysle a v obchode (ďalej len „Dohovor MOP č. 81“), Dohovor MOP č. 129 o inšpekcii prácev poľnohospodárstve (ďalej len „Dohovor MOP č. 129“) a Protokol k Dohovoru o inšpekcii práce č. 81, ktorý rozširuje uplatňovanie Dohovoru MOP č. 81 na činnosti v sektore neobchodných služieb, ktorými sú činnosti vo všetkých kategóriách pracovísk, ktoré sa nepovažujú za priemyselné alebo obchodné.

Zákon upravuje systém inšpekcie práce, pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a postavenie inšpektora práce tak, ako to predpokladajú uvedené dohovory MOP.

Okrem klasického výkonu inšpekcie práce, ako dozoru nad dodržiavaním najmä pracovnoprávnych predpisov a právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnostia ochrany zdravia pri práci, zákon upravuje aj pôsobnosť inšpekcie práce pri výkone dohľadu podľa osobitných predpisov. Podľa § 30 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sú inšpektoráty práce orgánmi dohľadu nad dodržiavaním tohto zákona. Inšpekcia práce vykonáva dohľadaj nad dodržiavaním zákona č. 529/2010 Z. z. o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov (zákon o ekodizajne) a zákona č. 182/2011 Z. z. o štítkovaní energeticky významných výrobkov. Výkon dohľadu nad týmito dvoma zákonmi presahuje rámec funkcií systému inšpekcie práce podľa čl. 3 Dohovoru MOP č. 81 a čl. 6 Dohovoru MOP č. 129.

§ 2

Podľa čl. 3 Dohovoru MOP č. 81 a čl. 6 Dohovoru MOP č. 129 je hlavnou funkciou systému inšpekcie práce presadzovanie (vynucovanie) právnych ustanovení o podmienkach práce a ochrane pracovníkov pri výkone ich práce. V súlade s uvedenou hlavnou funkciou systému inšpekcie práce je upravený obsah výkonu inšpekcie práce ako

· dozor nad dodržiavaním právnych predpisov,
· vyvodzovanie zodpovednosti za ich porušovanie a
· poskytovanie bezplatného poradenstva.

Pracovnoprávnymi predpismi sú právne predpisy upravujúce pracovnoprávne vzťahy a ich obsah. Základným pracovnoprávnym predpisom je Zákonník práce. U zamestnancov, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme, je pracovnoprávnym predpisom aj zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme a zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pr ivýkone práce vo verejnom záujme. Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave sa vzťahuje Zákonník práce ak zákon č. 462/2007 Z. z.o organizácii pracovného času v doprave a o zmene doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní neustanovuje inak.

Ďalšími pracovnoprávnymi predpismi sú zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde a zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.

Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní je pracovno právnym predpisom procesného charakteru a má svoje vnútorné mechanizmy riešenia sporov o uzavretie kolektívnej zmluvy a sporov o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy, z ktorých nevznikajú nároky jednotlivýmzamestnancom a to konanie pred sprostredkovateľom a konanie predrozhodcom. Z uvedených dôvodov sa javí dozor nad dodržiavaním zákona o kolektívnom vyjednávaní inšpektormi práce ako problematický.

Vzhľadom na delegovanú pôsobnosť Zákonníka práce na právne vzťahy pri výkone štátnej služby sa osobitne upravuje dozor nad dodržiavaním zákona č. 400/2009 Z. z.o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa §146 Zákonníka práce, ochrana práce je systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca a je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov. Osobitná úprava dozoru nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnostia ochrany zdravia pri práci v odseku 1 písm. a) treťom bode má skôr praktický význam vzhľadom na veľký rozsah týchto predpisov.

Základné právne predpisy upravujúce bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú Zákonník práce, zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe týchto zákonov bolo vydané veľké množstvo vykonávacích všeobecne záväzných právnych predpisov ako napríklad

· nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien,
· nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 286/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní mladistvých zamestnancov,
· nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov,
· nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostnýcha zdravotných požiadavkách na pracovisko,
· nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 393/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí,
· nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciami,
· nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci,
· vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými,
· vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 45/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pripoľnohospodárskej práci,
· vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 46/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri lesnej práci a podrobnosti o odbornej spôsobilosti,
· vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 356/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách a rozsahu výchovnej a vzdelávacej činnosti, o projekte výchovy a vzdelávania, vedení predpísanej dokumentácie,
· vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 500/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze,
· vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 292/2008 Z. z. o podrobnostiach,o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť,
· vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 504/2006 Z. z. o spôsobe hlásenia registrácie a evidencie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania,
· vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 184/2010 Z. z. o podrobnostiach o účele, obsahu a rámcových programoch rekondičného pobytu.

Dozor nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania je dozor nad dodržiavaním zákona č. 82/2005 Z. z.o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Kontrolu podľa uvedeného zákona okrem inšpektorátov práce vykonávajú aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodinya úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.

Dozor nad dodržiavaním záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv by sa mal zamerať na plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy, z ktorých vznikajú nároky jednotlivým zamestnancom z dôvodu, že tieto nároky sa uspokojujú ako ostatné nároky z pracovnoprávnych vzťahov a rozhodujú o nich súdy. Plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy, z ktorých nevznikajú nároky jednotlivým zamestnancom, má režim vynucovania plnenia upravený v zákone o kolektívnom vyjednávaní a to prostredníctvom sprostredkovateľov a rozhodcov.

Výkon dozoru nad plnením povinností ustanovených v § 5 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 3 a § 14 zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov je kontrola plnenia povinností zamestnávateľa voči zamestnancom, ktorí vykonávajú rizikové práce zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie a zamestnancom, ktorí vykonávajú práce tanečného umelca alebo hudobného umelca (hráča na dychový nástroj), ktorých cieľom je umožniť získať týmto zamestnancom doplnkový výsluhový dôchodok.

Vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v odseku 1 písm. a) vychádza z čl. 17 a 18 Dohovoru MOP č. 81 a z čl. 22 a 24 Dohovoru MOP č. 129 podľa ktorých osoby, ktoré porušujú právne ustanovenia, ktoré vynucujú inšpektori práce alebo zanedbávajú ich dodržiavanie podliehajú právnemu konaniu a primerané tresty za porušovanie právnych predpisov ustanoví vnútroštátny zákon. Tento zákon upravuje vyvodzovanie zodpovednosti v § 12 ods. 2 a v § 19 a 20.

Poskytovanie bezplatného poradenstva vychádza z čl. 3 ods. 1, písm. b) Dohovoru MOPč. 81 a čl. 6 ods. 1, písm. b) Dohovoru MOP č. 129, podľa ktorých funkciou systému inšpekcie práce je aj poskytovať zamestnávateľom a pracovníkom odborné informácie a rady o najúčinnejších prostriedkoch dodržiavania právnych ustanovení. Poskytovanie poradenstva fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi je síce nad rámec citovaných článkov dohovorov ale súvis ís pôsobnosťou na výkon inšpekcie práce vymedzenej v ods. 2.

Vyňatie pracovísk Vojenského spravodajstva, Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu z pôsobnosti tohto zákona a výkon inšpekcie práce na pracoviskách uvedených v odseku 4 ich orgánmi inšpekcie práce je upravený v súlade s čl. 2 Protokolu k Dohovoru o inšpekcii práce č. 81, ktorý takéto úplné alebo čiastočné vylúčenie z pôsobnosti Protokolu umožňuje pre uvedené subjekty. Vyňatie pracovísk, ktoré požívajú diplomatické výsady a imunitu z pôsobnosti tohto zákona vyplýva z čl. 22 Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch a z čl. 31 Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch.

§ 3

V súlade s odporúčaniami Dohovoru MOP č. 81 a Dohovoru MOP č. 129, aby systém orgánov inšpekcie práce podliehal dozoru a riadeniu ústredného orgánu, a požiadavkou smernice Rady 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci, na zabezpečenie primeranej kontroly a dozoru, sa ustanovujú orgány štátnej správy pre oblasť inšpekcie práce.

§ 4

Podľa § 15 ods. 1,písm. c) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a pre inšpekciu práce. Kompetencie ministerstva sú upravené v súlade s § 35 až 38 uvedeného zákona, podľa ktorých ministerstvo

· sa podieľa na tvorbe jednotnej štátnej politiky v jednotlivých oblastiach, uskutočňuje túto politiku, vykonáva v rozsahu svojej pôsobnosti štátnu správu a plní ďalšie úlohy ustanovené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch,
· v rozsahu vymedzenej pôsobnosti zabezpečuje úlohy súvisiace s dojednávaním a vykonávaním medzinárodných zmlúv, s medzinárodnou spoluprácou vrátane úloh, ktoré vyplývajú z medzinárodných zmlúv a z členstva v medzinárodných organizáciách,
· v rozsahu vymedzenej pôsobnosti plní voči orgánom Európskej únie informačnú a oznamovaciu povinnosť, ktorá vyplýva z právne záväzných aktov týchto orgánov,
· vypracúva koncepcie rozvoja zverených oblastí, stará sa o právnu úpravu vecí vo svojej pôsobnosti a dbá na dodržiavanie zákonnosti vo svojej pôsobnosti.

Ministerstvo je odvolacím orgánom vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhodol Národný inšpektorát práce. Ide o rozhodovanie o odvolaní proti rozhodnutiu Národného inšpektorátu práce o odobratí

· oprávnenia fyzickej osobe alebo právnickej osobe na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby,
· oprávnenia fyzickej osobe alebo právnickej osobe na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce,
· oprávnenia právnickej osobe na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení,
· osvedčenia autorizovanému bezpečnostnému technikovi.

Vzhľadom na skutočnosť, že výkon inšpekcie práce je podľa § 2 ods. 4 na niektorých pracoviskách zverený ich orgánom inšpekcie práce a podľa § 2 ods. 5 je na pracoviskách uvedených v tomto odseku výkon inšpekcie práce úplne vylúčený, môžu vzniknúť pochybnosti o výkone inšpekcie práce napríklad pri zmene štruktúry subjektu a zmene pôsobnosti, prípadne pri vzniku nového subjektu podobného charakteru. V takýchto prípadoch o tom, či sa inšpekcia práce na pracovisku vykonáva, rozhodne ministerstvo.

Podľa čl. 20 Dohovoru MOP č. 81, ústredný inšpekčný úrad uverejňuje všeobecnú výročnú správu o práci podriadených inšpekčných služieb. Správu zverejňuje v primeranej lehote, ktorá nesmie presiahnuť 12 mesiacov od skončenia roka na ktorý sa vzťahuje. Podľa čl. 21 uvedená správa obsahuje najmä všeobecne záväzné právne predpisy vzťahujúce sa na inšpekciu práce, personálne obsadenie inšpekcie práce, štatistické údaje o počte pracovných miest podliehajúcich inšpekcii práce, štatistické údaje o počte vykonaných inšpekcií, štatistické údaje o zistených porušeniach a uložených trestoch, štatistické údaje o pracovných úrazoch a chorobách z povolania. Uvedeným článkom dohovoru zodpovedá pôsobnosť ministerstva predložiť vláde Slovenskej republiky správu o stave ochrany práce a o činnosti orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce.

Pôsobnosť ministerstva predkladať každých päť rokov Európskej komisii správu o uplatňovaní tohto zákona, zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a vykonávacích predpisov k tomuto zákonu vyplýva z čl. 18 ods. 3 smernice Rady 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, podľa ktorého členské štáty podávajú Komisii každých päť rokov správu o praktickej realizácii ustanovení tejto smernice a uvedú stanoviská zamestnávateľov a zamestnancov.

Pojem „ochrana práce“, ktorý tento zákon najmä v tomto ustanovení používa, je podľa § 146 Zákonníka práce systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdraviaa pracovnej schopnosti zamestnanca.

§ 5

Národný inšpektorát práce je orgánom štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou pre oblasť inšpekcie práce. Odporúčania čl. 4 Dohovoru MOP č. 81 a čl. 7 Dohovoru MOP č. 129 na podriadenie inšpekcie práce dozoru a riadeniu ústredného orgánu je premietnuté aj do vymenúvania a odvolávania generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Akreditačná komisia, ako odborný poradný orgán posudzuje žiadosti na vydanie oprávnenia na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby, osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika a oprávnenia na výchovu a vzdelávanie. Pôsobnosťakreditačnej komisie na preverovanie zamietnutia žiadosti na vydanie oprávnenia na činnosť a osvedčenia alebo preukazu je významná vo vzťahu k prípadnej reparácii zamietnutia žiadosti. Návrh akreditačnej komisie je podkladom pre Národný inšpektorát práce na vydanie odborného stanoviska, ktoré je záväzné pre ďalší postup príslušnej oprávnenej právnickej osoby alebo osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie.

§ 6

Z hľadiska vzťahu nadriadenosti a podriadenosti plní Národný inšpektorát práce štandardné úlohy spočívajúce v riadení, kontrole, racionalizácii pracovných postupov inšpektorátov práce a v zjednocovaní výkonu štátnej správy vykonávanej inšpektorátmi práce a zabezpečovaní odborného vzdelávania a skúšok inšpektorov práce.
Národný inšpektorát práce je odvolacím orgánom voči rozhodnutiam vydaným inšpektorátom práce podľa § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a t), podľa odseku 8 písm. b) a podľa odseku 9.

Výkon preventívnych a ochranných služieb, ktorými sú bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba (§ 22 až 26 zákona č. 124/2006 Z. z.o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov), má významné miesto v celom systéme ochrany práce, preto zákon zveruje pôsobnosť na vydávanie a odoberanie oprávnení a osvedčení na výkon týchto služieb Národnému inšpektorátu práce. Podľa všeobecných predpisov o správnom konaní sa postupuje iba pri odoberaní oprávnení a osvedčení.

V súlade s čl. 20 Dohovoru MOP č. 81 vypracúva správu o stave ochrany práce a o činnosti systému inšpekcie práce za predchádzajúci rok.

Pôsobnosť zhromažďovať a poskytovať informácie o pracovných podmienkach občanom Slovenskej republiky a občanom iných členských štátov Európskej únie a spolupracovať na tento účel s príslušnými orgánmi Európskej únie a členských štátov Európskej únie vyplýva z transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb. Vysielanie zamestnancov na výkon prác z územia iného členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky upravuje § 5 Zákonníka práce.

Podľa zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave... Národný inšpektorát práce predkladá Európskej komisii každé dva roky k 30. septembru informácie o vykonaných kontrolách, štatistické údaje v členení podľa § 29 ods. 5 citovaného zákona a správu o uplatňovaní ustanovení zákona, týkajúcich sa organizácie pracovného času osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave.

Zabezpečuje koordináciu s partnerskými orgánmi členských štátov vo vzťahu k vykonávaniu cestných kontrol a kontrol v dopravných podnikoch. Vybavuje žiadosti orgánov členských štátov o poskytnutie súčinnosti. Poskytuje orgánom členských štátov informácie podľa čl. 22 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 561/2006 čl. 19 ods. 3 nariadenia Rady č. 3821/85. Zabezpečuje prevádzku systému hodnotenia rizikovosti dopravných podnikov a systému elektronickej výmeny informácií. Spolupracuje s orgánmi členských štátov na vypracovávaní spoločných programov odbornej prípravy inšpektorov práce. Plní ďalšie informačné povinnosti vo vzťahu k Európskej únii v rozsahu ustanovenom v § 33 písm. h) citovaného zákona.

Vedenie centrálneho a verejne prístupného registra porušovateľov zákazu nelegálneho zamestnávania má jednak poskytnúť informácie záujemcovi o zamestnanie a zároveň aj preventívne pôsobiť na ostatných zamestnávateľov. Uvedený zoznam tiež poskytuje rýchlu informáciu pre ďalšie konanie napríklad Sociálnej poisťovni, obstarávateľovi tovarov a služieb, Úradu pre verejné obstarávanie.

Vedenie verejne prístupného zoznamu vydaných a odobratých oprávnení a osvedčení ukladá Národnému inšpektorátu práce zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci z dôvodu uľahčenia prístupu zamestnancov k týmto informáciám.

Podľa § 5a zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Národný inšpektorát práce predkladá každý rok Európskej komisii informáciu o kontrolách nelegálneho zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa zdržiavajú na území Slovenskej republiky nelegálne, a to najmä so zameraním na kontrolované subjekty, u ktorých sa sústreďuje takéto nelegálne zamestnávanie.

Zriaďovanie a zrušovanie pracovísk mimo sídla Národného inšpektorátu práce zákon podmieňuje súhlasom ministerstva, ktoré by malo posúdiť efektívnosť takéhoto postupu a možné rozpočtové dôsledky.

§ 7

Inšpektoráty práce sú územné orgány štátnej správy pre oblasť inšpekcie práce. Územná pôsobnosť inšpektorátov práce je zákonom porušená v prípade výkonu inšpekcie práce na pracoviskách jadrového zariadenia. Na týchto pracoviskách vykonáva inšpekciu práce na celom území Slovenskej republiky Inšpektorát práce Nitra, ktorý má najväčšie skúsenosti s výkonom dozoru nad zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na takýchto pracoviskách. Princíp územnej pôsobnosti môže v odôvodnených prípadoch porušiť aj generálny riaditeľa môže písomne určiť inšpektorát práce, ktorý v konkrétnom prípadea v rozsahu poverenia vykoná inšpekciu práce v územnom obvodeiného inšpektorátu práce.

Inšpektorát práce riadi hlavný inšpektor práce. Zákon garantuje podmienku odbornosti hlavného inšpektora tým, že za hlavného inšpektora môže byť vymenovaný iba inšpektor práce s odbornou praxou inšpektora práce najmenej päť rokov.

Hlavnou pôsobnosťou inšpektorátu práce je výkon dozoru nad dodržiavaním právnych predpiso vuvedených v § 2 ods. 1 a vyvodzovanie zodpovednosti za ich porušovanie. Inšpektorát práce vykonáva aj dohľad podľa osobitných predpisov, a to podľa

· zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
· zákona č. 254/2011 Z. z. o prepravovateľných tlakových zariadeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
· zákona č. 529/2010 Z. z. o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov (zákon o ekodizajne),
· zákona č. 182/2011 Z. z. o štítkovaní energeticky významných výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Pôsobnosť inšpektorátu práce na vydávanie a odoberanie povolenia na vykonávanie ľahkých prác vychádza z § 11 ods. 4 a 5 Zákonníka práce podľa ktorého, osoby mladšie ako 15 rokov alebo osoby staršie ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky, môžu vykonávať tieto práce len na základe povolenia vydaného príslušným inšpektorátom práce.

Pôsobnosť inšpektorátu práce rozhodovať o uložení pokuty podľa § 19 a 20 a podľa § 37 zákona č. 452/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave... vyplýva z jeho hlavnej pôsobnosti, ktorou je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a vyvodzovanie zodpovednosti za ich nedodržiavanie. Rovnako sa to vzťahuje aj na prejednávanie priestupku a rozhodovanie o sankciách za tieto priestupky.

Oznamovacia povinnosť vo vzťahu k zisteným prípadom nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania je dôležitá z hľadiska začatia konania príslušných inštitúcií a tiež z dôvodu zamedzenia uloženia duplicitnej sankcie, pretože kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.

Rozhodovanie o uložení dodatočnej platby vyplýva z § 7a zákona č. 82/2005Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní podľa ktorého, osoba ktorej bola právoplatne uložená pokuta za nelegálne zamestnávanie príslušníka tretej krajiny, ktorý sa nelegálne zdržiava na území Slovenskej republiky, je povinná zaplatiť fyzickej osobe, ktorú nelegálne zamestnávala dlžnú mzdu, odviesť dlžné sumy na dani, poistnom, príspevkoch, vrátane príslušných sankcií a uhradiť náklady súvisiace s doručením dlžnej mzdy do krajiny, do ktorej sa nelegálne zamestnaná osoba vrátila.

Oprávnenie na podanie podnetu na zrušenie živnostenského oprávnenia alebo na pozastavenie prevádzkovania živnosti je dôležitým nástrojom na sankcionovanie zamestnávateľa, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom ale nie je zamestnávateľom v prípadoch závažného porušenia právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Vymedzenie závažného porušenia v tomto zákone je dôležité z hľadiska možnosti využitia oprávnenia, ktoré dáva inšpektorátom práce § 58 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Podľa § 58 citovaného zákona živnostenský úrad môže z vlastného podnetu alebo z iného podnetu živnostenské oprávnenie zrušiť alebo prevádzkovanie živnosti pozastaviť, ak podnikateľ závažným spôsobom porušuje podmienky ustanovené týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Dôležitý aspekt takéhoto zrušenia živnosti je, že podnikateľ môže ohlásiť živnosť najskôr po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o zrušení živnosti. Rovnakým spôsobom postupuje inšpektorát práce aj pri opakovanom porušení zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré § 3 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov vymedzuje na tento účel ako osobitne závažné porušenie zákona.

Pôsobnosť inšpektorátu práce podať návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na činnosť agentúry dočasného zamestnávania a agentúry podporovaného zamestnávania vyplýva z § 31 ods. 3 a § 58 ods. 15 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia podáva inšpektorát práce Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa § 149 Zákonníka práce má odborový orgán, pri výkone kontroly nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, právo požadovať od zamestnávateľa prerušenie práce v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia. O tejto požiadavke je odborový orgán povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť príslušný inšpektorát práce, ktorý je povinný oprávnenosť požiadavkyodborového orgánu preskúmať. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 124/2006Z. z. je inšpektorát práce povinný zakázať osobné vykonávanie odborných úloh bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika fyzickej osobe, ktorá je zamestnávateľom alebo štatutárnemu orgánu právnickej osoby, ak pri plnení týchto úloh závažným spôsobom alebo opakovane konali v rozpore s právnym predpisom a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Pri doručení podnetu zamestnancov alebo zástupcov zamestnancov podľa § 150 ods. 2 Zákonníka práce je inšpektorát práce povinný vykonať inšpekciu práce do 30 dní od doručenia podnetu.

Pôsobnosť inšpektorátu práce rozhodnúť o pravidlách bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vyplýva z § 39 ods. 2 Zákonníka práce.

Povinnosť inšpektorátu práce vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní je povinnosťou podľa §3 Trestného poriadku podľa ktorého, štátne orgány sú povinné bez meškania oznámiť orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin.

§ 7a

Vzhľadom na skutočnosť, že inšpektoráty práce vykonávajú dohľad podľa osobitných predpisov ktorých obsahom je aj úprava dohľadu, sa táto úprava javí ako nadbytočná. Sumár právnych predpisov, na základe ktorých inšpektoráty práce vykonávajú dohľad, je uvedený v komentári k § 1.

§ 8

Povinnosť zachovávať mlčanlivosť je upravená v súlade s čl. 15 písm. b) a c) Dohovoru MOP č. 81 a čl. 20 písm. b) a c) Dohovoru MOP č. 129, podľa ktorých sú inšpektori práce viazaní povinnosťou neprezradiť ani po odchode zo služby akékoľvek výrobné alebo obchodné tajomstvá alebo pracovné postupy, o ktorých sa dozvedeli pri plnení svojich úloh a zachovávať úplnú mlčanlivosť o zdroji každej sťažnosti, ktorý ich upozornil na nedostatok zariadenia alebo porušenie pracovných predpisov. Inšpektor práce nesmie žiadnym spôsobom naznačiť zamestnávateľovi, že inšpekcia sa uskutočnila v dôsledku takejto sťažnosti. Inšpektor práce je štátnym zamestnancom, ktorého právne postavenie v štátnozamestnaneckom pomere upravuje zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V tomto kontexte je potrebné brať do úvahy aj povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca upravené v citovanom zákone.

§ 9

Na zabezpečenie účinného výkonu kontroly činnosti inšpektora práce zamestnancom Národného inšpektorátu práce, zákon umožňuje tomuto zamestnancovi vstupovať do priestorov a na pracoviská podľa § 2 ods. 2 a požadovať potrebné informácie.

§ 10

Vymedzenie právneho statusu inšpektora práce ako štátneho zamestnanca, ktorý získal osobitné kvalifikačné predpoklady absolvovaním špecializovanej odbornej prípravy a úspešným vykonaním skúšky je v súlade s čl. 6 a 7 Dohovoru MOP č. 81 a s čl. 8 a 9 Dohovoru MOP č. 159. Podľa uvedených článkov má byť personál inšpekcie zložený z verejných úradníkov, ktorých postavenie a podmienky služby sú také, ktoré im zabezpečujú stabilnosť zamestnania a nezávislosť od zmien vlády a nevhodných vonkajších vplyvov. Okrem podmienok na prijatie do verejnej služby sa pri prijímaní inšpektorov práce zohľadní len ich spôsobilosť na výkon povinností. Prostriedky na overovanie spôsobilosti určí príslušný úrad a inšpektori práce sa primerane odborne pripravia na výkon ich povinností. Zákaz ukladať inšpektorovi úlohy, ktoré prekážajú plneniu jeho povinnosti a ovplyvňujú jeho nezávislosť a nestrannosť je upravený v súlade s čl. 3 ods. 2 Dohovoru MOP č. 81 a čl. 6 ods. 3 Dohovoru MOP č. 129, podľa ktorých akékoľvek ďalšie povinnosti, ktoré sa môžu zveriť inšpektorom práce, nie sú také, ktoré zabraňujú účinnému plneniu ich prvotných povinností alebo akokoľvek ovplyvňujú autoritu a nestrannosť, ktoré sa vyžadujú v ich vzťahu k zamestnávateľom a zamestnancom. Podľa § 128 Trestného zákona má postavenie verejného činiteľa štátny zamestnanec, čo samozrejme je aj inšpektor práce, ale § 128 neuvádza osobitne funkciu inšpektora práce.

§ 11

Overenie vedomostí štátneho zamestnanca, ktorý sa uchádza o vymenovanie za inšpektora práce,ktoré získal absolvovaním špecializovanej teoretickej a praktickej odbornej prípravy, sa vykonáva formou odbornej skúšky pred skúšobnou komisiou. Dôležitou požiadavkou z hľadiska zloženia skúšobnej komisie je, že najmenej dvaja členovia skúšobnej komisie sú inšpektori práce s s odbornou praxou inšpektora viac ako päť rokov a z hľadiska uznášania sa o výsledku, že skúšobná komisia sa uznáša o výsledku odbornej skúšky väčšinou hlasov všetkých členov (nie prítomných).

§ 12

Oprávnenia inšpektora práce pri výkone inšpekcie práce podľa odseku 1 písm. a) až f) sú upravené v súlade s čl. 12 Dohovoru MOP č. 81 a s čl. 16 Dohovoru MOP č. 129. Podľa uvedených článkov inšpektori práce vybavení príslušnými povereniami sú oprávnení

· vstupovať voľne a bez predchádzajúceho oznámenia v ktorúkoľvek dennú alebo nočnú hodinu, na ktorékoľvek pracovisko podliehajúce inšpekcii práce,
· vstupovať cez deň do akýchkoľvek priestorov, o ktorých možno dôvodne predpokladať, že podliehajú inšpekcii práce,
· vykonať akékoľvek preskúmanie, zistenie alebo vyšetrovanie, ktoré považujú za potrebné na to, aby sa presvedčili, či existujúce právne ustanovenia sa dôsledne dodržiavajú,
· klásť otázky, osamote alebo v prítomnosti svedkov, zamestnávateľovi alebo personálu podniku o akýchkoľvek záležitostiach, ktoré sa týkajú aplikácie právnych ustanovení,
· žiadať predložiť akékoľvek knihy, záznamy, alebo iné doklady, ktorých vedenie predpisujú právne predpisy, vzťahujúce sa na podmienky práce, s cieľom overiť, či sú v zhode s právnymi predpismi a vyhotoviť si kópie takých dokladov alebo výpisy z nich,
· na účely rozboru odobrať a odniesť vzorky materiálov a látok, ktoré sa používajú alebo sa nimi manipuluje, ak zamestnávateľovi alebo jeho zástupcovi oznámia odobratie a odnesenie vzoriek alebo látok na uvedený účel.

Oprávnenie inšpektora práce požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti je dôležité najmä pri kontrole nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Podľa čl. 13 Dohovoru MOP č. 81 a čl. 18 Dohovoru MOP č. 129 majú inšpektori práce oprávnenie prijať potrebné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov o ktorých možno dôvodne predpokladať, že ohrozujú zdravie alebo bezpečnosť pracovníkov. Na umožnenie prijať takéto opatrenia sú inšpektori práce oprávnení, okrem práva obrátiť sa na súdny orgán alebo správny orgán, aj nariadiť alebo dať nariadiť aby sa v určenej lehote vykonali také úpravy, aké sú potrebné na zabezpečenie dôsledného dodržiavania právnych ustanovení, týkajúcich sa zdravia alebo bezpečnosti pracovníkov, alebo aby sa s okamžitou platnosťou vykonali opatrenia potrebné v prípade bezprostredného nebezpečenstva pre zdravie alebo bezpečnosť pracovníkov. Zákon ustanovuje súbor oprávnení inšpektora práce, prostredníctvom ktorých môže účinne ovplyvňovať dodržiavanie právnych predpisov uvedených v §2 ods. 1 písm. a).

V záujme bezpečnosti inšpektora práce pri výkone inšpekcie práce na nebezpečných pracoviskách, na ktorých je veľká pravdepodobnosť vážneho ohrozenia jeho života a zdravia, môže inšpektor vykonať inšpekciu len za prítomnosti zodpovedného zamestnanca.

§ 13

Inšpektor práce má povinnosť oznámiť svoju prítomnosť dozorovanému subjektu pred začatím výkonu inšpekcie práce. Je však na úvahe inšpektora práce, vzhľadom na dôvod inšpekcie práce zvážiť, či splnením tejto povinnosti nezmarí účel inšpekcie práce.

Povinnosť zaoberať sa pripomienkami a návrhmi zástupcov zamestnancov pre bezpečnosťa ochranu zdravia pri práci vychádza z oprávnenia týchto zástupcov predkladať pripomienky a návrhy príslušnému inšpektorátu práce pri výkone inšpekcie práce u zamestnávateľa, ktoré im vyplýva z § 19 ods. 3 písm. f) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa uvedeného zákona (§ 19 ods. 3 písm. e)) majú títo zástupcovia aj oprávnenie zúčastňovať sa na kontrolách vykonávaných inšpektorátom práce a požadovať aj od zamestnávateľa informácie o výsledkoch týchto kontrol a o plnení uložených opatrení. Vzhľadom na kontrolné oprávnenie aj ďalších zástupcov zamestnancov ktorí pôsobia u zamestnávateľa, inšpektorát práce poskytuje informácie o výsledku inšpekcie aj týmto zástupcom.

V záujme zabezpečenia čo najobjektívnejšieho zistenia dodržiavania právnych predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) kontrolovaným subjektom, inšpektor práce musí prihliadať na všetky jeho pripomienky, ktoré uplatní do prerokovania protokolu. Inšpektor práce vypracuje záznam o výsledku inšpekcie práce aj v prípade, ak mu nebol umožnený výkon inšpekcie práce. V takomto prípade je záznam o výsledku inšpekcie práce podkladom na uloženie sankcie.

§ 14

Ustanovenie upravuje formálne náležitosti protokolu o výsledku inšpekcie práce. Ak ide o vyšetrovanie príčin vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, vyšetrovanie príčin vzniku choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolenia a vyšetrovanie hrozby závažnej priemyselnej havárie, protokol obsahuje aj vyjadrenie dozorovaného subjektu k týmto skutočnostiam. Ak bolo inšpekciou práce zistené nelegálne zamestnávanie a nelegálna práca príslušníka tretej krajiny, na účely dodatočných platieb podľa § 7a zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmenea doplnení niektorých zákonov, protokol obsahuje aj čas zistenia nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce a ak bola zistené, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce. Súčasťou protokolu sú aj návrhy opatrení technického a organizačného charakteru a návrhy iných opatrení, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu zisteného stavu. Okrem návrhu opatrení inšpektor práce, podľa rozsahu a závažnosti porušení, uloží dozorovanému subjektu opatrenia a tiež mu uloží povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušenía písomne informovať inšpektorát práce o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení.

Z hľadiska administratívneho ukončenia inšpekcie práce u dozorovaného subjektu, ktorý sa odmieta k protokolu vyjadriť alebo ho podpísať a vynucovania plnenia uložených opatrení je dôležité ustanovenie v tom, že protokol sa aj v týchto prípadoch považuje za prerokovaný ak je táto skutočnosť uvedená v protokole.
Pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, choroby z povolania alebo ohrozenie touto chorobou sa protokol doručuje aj zamestnancovi, ktorý utrpel tento pracovný úraz, u ktorého vznikla choroba z povolania alebo bol ohrozený touto chorobou.

V prípade smrti tohto zamestnanca sa protokol doručuje na požiadanie blízkej osoby zamestnanca tejto osobe. Blízkou osobou podľa § 116 Občianskeho zákonníka je príbuzný v priamom rade, súrodenec, manžel a iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktoré ujmu, ktorú utrpela jedna z nich pociťujú ako vlastnú ujmu.
Na vypracovanie záznamu z výsledku inšpekcie práce sa primerane použijú ustanovenia o obsahových náležitostiach protokolu.

§ 15

Podľa čl. 9 Dohovoru MOP č. 81 a čl. 11 Dohovoru MOP č. 129 je potrebné prijať opatrenia, aby sa kvalifikovaní odborníci a špecialisti zúčastňovali na inšpekcii práce takým spôsobom, ktorý sa považuje podľa vnútroštátnych podmienok za najvhodnejší na zabezpečenie presadzovania pracovných predpisov zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Podľa § 7 ods. 3 písm. q) inšpektorát práce písomným poverením poveruje prizvaného odborníka prípravou odborných podkladov ak to vyžaduje povaha výkonu inšpekcie práce. Prizvaný odborník má v rozsahu písomného poverenia oprávnenia inšpektora práce ustanovené v § 12 ods. 1 písm. b) až f). Vstupovať do priestorov a na pracoviská však môže iba v sprievode inšpektora práce. Na prizvaného odborníka sa vzťahuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť o podnetoch na vykonanie inšpekcie práce, o ich obsahu a subjektoch, ktoré podnet podali ako aj o ďalších skutočnostiach týkajúcich sa inšpekcie práce, a to aj po skončení činnosti prizvaného odborníka rovnako, ako na zamestnanca inšpektorátu práce (§ 8). Podľa § 137 ods. 1 Zákonníka práce môže osobitný predpis ustanoviť činnosť, ktorá sa na pracovnoprávne účely považuje za úkon vo všeobecnom záujme. Podľa § 136 ods. 1 Zákonníka práce môže osobitný predpis ustanoviť, že pracovné voľno na výkon úkonov vo všeobecnom záujme poskytne zamestnávateľ s náhradou mzdy. Štátnemu zamestnancovi, ktorý sa uchádza o vymenovanie za inšpektora práce, patria počas odbornej prípravy v rámci ktorej sa zúčastňuje inšpekcie práce, rovnaké oprávnenia ako inšpektorovi práce podľa §12 ods. 1.

§ 16

Povinnosti zamestnávateľa pri výkone inšpekcie práce vyplývajú z oprávnení inšpektora práce pri výkone inšpekcie práce podľa §1 2 ods. 1 a z oprávnení prizvaného odborníka a uchádzača podľa § 15. Povinnosť predložiť na požiadanie alebo najneskôr v čase zisťovania totožnosti fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku zamestnávateľa doklady, ktorými preukáže právny stav k týmto osobám je významnou povinnosťou z hľadiska výkonu inšpekcie práce na úseku nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Podľa § 2 ods. 2písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa povinnosti a opatrenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vzťahujú aj na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Na základe uvedeného sa povinnosti ustanovené v odseku 1 a odseku 2 písm. a) vzťahujú aj na túto fyzickú osobu.

§ 17

V súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov sa upravuje účel spracovania osobných údajov a ich rozsah. Rozsah osobných údajov, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúť inšpektorátu práce na výkon inšpekcie práce je daný rozsahom výkonu dozoru nad dodržiavaním právnych predpisov ustanovených v § 2 ods. 1 písm. a).

§ 18

Koordinácia a spolupráca príslušných orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce je významným nástrojom na zabezpečenie efektívneho a účinného systému ochrany práce. Osobitne významná je koordinácia a spolupráca pri výkone dozoru nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci s orgánmi verejného zdravotníctva, ktoré podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, majú významnú pôsobnosť pri hodnotení zdravotných rizík práce a pracovného prostredia a kategorizáciu prác na základe tohto hodnotenia a zmien zdravotného stavu zamestnanca.

Základný princíp spolupráce ústredných orgánov štátnej správy pri plnení svojich úloh upravuje aj § 38 zákona č. 575/2009 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy podľa ktorého, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy pri plnení svojich úloh úzkos polupracujú, vymieňajú si potrebné informácie a podklady a prerokúvajú opatrenia, ktoré sa ich dotýkajú. Ústredné orgány štátnej správy využívajú podnety a skúsenosti orgánov verejnej moci a podnety verejnosti a prerokúvajú závažné otázky s odborovými orgánmi a organizáciami zamestnávateľov.

Zákon ustanovuje povinnosť Policajného zboru poskytnúť spoluprácu a ochranu

· pri odôvodnenom predpoklade ohrozenia života alebo zdravia inšpektora práce alebo odôvodnenom predpoklade marenia výkonu inšpekcie práce,
· ak je ohrozený život alebo zdravie inšpektora práce alebo je marený výkon inšpekcie práce.

Povinnosť poskytnúť spoluprácu alebo ochranu vyplýva aj zo zákona č. 171/1993 Z. z.o Policajnom zbore.

§ 19

Ustanovenie o správnych deliktoch vychádza z čl. 17 a 18 Dohovoru MOP č. 81 a z čl. 22 a 24 Dohovoru MOP č. 129 podľa ktorých, inšpektori práce sa môžu rozhodnúť, či dajú radu alebo upozornenie namiesto začatia konania. Primerané tresty za porušovanie právnych predpisov ktoré podliehajú inšpekcii práce a za sťažovanie plnenia ich povinností ustanovia vnútroštátne predpisy, ktoré sa účinne vykonávajú.

Pri zistení porušenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona a z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) je na posúdení inšpektora práce, či nariadi opatrenia na nápravu zisteného stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na dozorovanom pracovisku alebo aj využije oprávnenie, ktoré mu vyplýva z odseku 1 a navrhne uloženie pokuty. Pri posudzovaní inšpektor práce vychádza najmä z charakteru porušení a z ich možných dôsledkov.

Inšpektor práce je povinný navrhnúť uloženie pokuty ak pri výkone inšpekcie práce zistil porušenia ustanovené v odseku 2. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania je závažným porušením pracovnoprávnych predpisov. Ide o zamestnávanie bez akejkoľvek právnej ochrany nelegálne zamestnávanej osoby. Vykonávanie činnosti bez oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo povolenia je jednak porušením zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zároveň môže mať závažné dôsledky napríklad z hľadiska bezpečnosti používania určených pracovných prostriedkov a vykonávania určených činností. Napríklad odborné prehliadky, odborné skúšky a opravy vyhradeného technického zariadenia môže vykonávať iba osoba, ktorá má doklad o odbornej spôsobilosti. Vo všetkých prípadoch uvedených v ods. 2 písm. a) druhom bode ide o vykonávanie činnosti bez overenia odbornej spôsobilosti. Za závažné porušenie povinnosti vyplývajúcich z § 2 ods. 1 písm. a) na účely povinného uloženia pokuty sa považuje

· ohrozenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce nedodržaním ustanovení Zákonníka práce o pracovnom čase,
· nedodržanie podmienok zamestnávania osobitných skupín zamestnancov (§ 158 až 176 Zákonníka práce), ktorým je zamestnávateľ povinný venovať zvýšenú pozornosť z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
· nesplnenie povinnosti zamestnávateľa ustanovenej v § 6 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytovať zamestnancom u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a udržiavať ich vo funkčnom stave,
· ohrozenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečením funkčného ochranného alebo bezpečnostného zariadenia,
· nesplnenie povinnosti zamestnávateľa ustanovenej v § 6 ods. 1 písm. h) zákona č. 124/2006 Z. z.o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov prijať opatrenia na vylúčenie ohrozenia života a zdravia a ak to nie je možné, prijať opatrenia na obmedzenie ohrozenia a vykonať nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia. Závažnosť tohto porušenia spočíva v tom, že ide o opatrenie vzťahujúce sa na priestory, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky, alebo sa používajú technológie a zariadenia, pri ktorých zlyhaní môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia väčšieho počtu zamestnancov a k ohrozeniu okolia.

§ 20

Poriadkovú pokutu môže inšpektorát práce uložiť zamestnancom, zamestnávateľom a osobám, ktoré sú oprávnené robiť právne úkony v mene zamestnávateľa alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom ale nie je zamestnávateľom ak

· v určenej lehote nesplnili niektorú z povinností ustanovených v § 16,
· bezodkladne neohlásili vznik pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví alebo smrť,
· bezodkladne neohlásili bezprostrednú hrozbu závažnej priemyselnej havárie,
· marili výkon inšpekcie práce.

Uloženie poriadkovej pokuty fyzickej osobe, ktorá sa nachádza na pracovisku zamestnávateľa a marí výkon inšpekcie práce sa uplatňuje najmä pri kontrole nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

§ 21

Zamestnávateľ alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom ale nie je zamestnávateľom, zodpovedá za dodržiavanie právnych predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a je povinný plniť povinnosti ustanovené týmito právnymi predpismi. Z uvedenej povinnosti vyplýva aj povinnosť plniť opatrenia na nápravu zisteného stavu uložené inšpektorátom práce na svoje náklady.

Odkaz na správny poriadok (§ 24 a 25) pri doručovaní dôležitých písomností do vlastných rúk je dôležitý z hľadiska ďalších procesných úkonov inšpektorátu práce v prípadoch, ak adresát marí doručenie písomnosti.

V záujme právnej istoty účastníkov právnych vzťahov vznikajúcich podľa tohto zákona sa ustanovujú druhy konaní pri ktorých orgány štátnej správy v oblasti inšpekcie práce postupujú podľa všeobecných predpisov o správnom konaní. Z rozhodovania podľa všeobecných predpisov o správnom konaní je vyňaté vydávanie oprávnenia, osvedčenia a povolenia z dôvodu, že vydanie uvedených dokladov je výsledkom overenia splnenia predpokladov a požiadaviek ustanovených zákonom č. 124/2006 Z. z.o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Zákonníkom práce.

Vzhľadom na závažnosť zistení pri výkone inšpekcie práce a možnosť bezprostredného ohrozenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov a iných osôb zdržujúcich sa v priestoroch zamestnávateľa, zákon upravuje odchylku v konaní podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, a to vo forme rozhodnutia, lehote na odvolanie a odkladnom účinku rozhodnutia.

§ 22

V záujme zabezpečenia kontinuity riadenia výkonu inšpekcie práce od 1. júla 2006 sa u hlavného inšpektora práce vymenovaného pred 1. júlom 2006 podmienka odbornej praxe inšpektora práce najmenej päť rokov považuje za splnenú.

Prechodné ustanovenie upravuje vzťah tohto zákona k zrušenému zákonu č. 95/2000 Z. z.o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri konaniach začatých pred 1. júlom 2006.

§ 22a a 22b

Z dôvodu vylúčenia prípadnej retroaktivity prechodné ustanovenie zabezpečuje, že u všetkých konaní ,ktoré začal orgán štátnej správy v oblasti inšpekcie práce pred 1. marcom 2010 (1. januárom 2012) a neboli právoplatne ukončené, sa postupuje podľa zákona účinného do 28. februára 2010 (31. decembra 2011).