časť citátu

Prosím Vás, mám dilemu, živnostníka, ktorý pracoval v r.2009 menej ako 183 dní v Rakúsku a mal v tom roku len príjmy z AT. V r.2010 využil právo podľa §48, ods.2, písm.b) na odklad daňového priznania až ku dňu 30.09.2010 a oznámil to DÚ. ..............................
§ 48 sa týka zahraničného platiteľa dane, FO s bydliskom v zahraničí.
V § 49/3/b (http://www.porada.sk/t155149-zakon-o-dani-z-prijmov-od-30-09-2010-do-31-12-2010-a.html#48) sa nič viac neuvádza
(3) Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa odseku 2, sa na základe
b) oznámenia podaného príslušnému správcovi dane128) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná, pričom ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu, 146a)

takže podľa mňa podmienku na odklad splnil. Poberal príjmy zo zahraničia? Poberal.
Takéto telefonáty sú skoro o ničom. Akým ustanovením zákona správca dane argumentoval? Veď nech vydá rozhodnutie, na čo inak má(a môže) daňovník zareagovať?

Dodatok: Teraz som si uvedomila, že som "počítala" s príjmom za r. 2010(tým aj vyššie priložila link na príslušný zákon) a nie za r. 2009, keď platilo toto ustanovenie zákona http://www.porada.sk/t126521-zakon-o-dani-z-prijmov-od-01-09-2009-do-31-12-2009-a.html#49 Vtedy sa ešte podávala žiadosť o predĺženie lehoty na podanie DP, t. z., že správca dane mohol lehotu na podanie DP predĺžiť o najviac 6 mesiacov. Viď http://www.porada.sk/t126521-zakon-o-dani-z-prijmov-od-01-09-2009-do-31-12-2009-a.html#49

Tak ako to vlastne je?
Už je dosť veľa hodín, takže "padám", ešte je potrebné pozrieť prechodné ustanovania zákona k úpravám platným k k 1.1.2010 či tam nie je zmienka o § 49 ods. 3 tu http://www.porada.sk/t148245-zakon-o-dani-z-prijmov-od-01-01-2010-do-29-09-2010-a.html

Naozaj neviem o čo išlo a prečo ten telefonát, možno si len niečo potreboval overiť a nemal ako. Ale povedal mu vraj argument, že ak neplatil dane v AT, tak v takom prípade nejde o príjmy zo zahraničia, čo sa mne zdá byť úplne nezmysel. Lenže on ich platiť nemohol, keďže nesplnil základnú podmienku na daňového rezidenta v AT. Tiež som mu povedala, nech to nechá tak a rieši to až keď príde nejaké rozhodnutie.

Neviete mi, prosím Vás, ešte poradiť, či na tejto stránke nebola rozdiskutovaná otázka daňovej rezidencie konkrétne v Rakúsku? Ak je občan s trvalým pobytom na Slovensku a má stredisko životných záujmov tiež na Slovensku /má tu rodinu, deti chodia do školy na Slovensku.../Prosím Vás ak by ste mi mohli poslať nejaké linky, určite sa niečo podobné už na tejto stránke riešilo, ja by som potrebovala vedieť, kedy presne sa musí SZČO-Slovák zaregistrovať ako platiteľ dane v AT, či až po uplynutí lehoty 183 dní, alebo v niektorých prípadoch aj hneď a v akých /napr. opatrovateľky? tie sa musia hneď? a ak áno platí pre ne najaký osobitný predpis v AT? A existuje aj možnosť, že sa netreba registrovať a uhrádzať dane v AT, aj keď je pobyt v AT dlhší ako pol roka a má napr. stredisko svojich životných záujmov na Slovensku, ale býva v Rakúsku na hoteloch, chodí kvázi akoby na týždňovky a poskytuje poradenstvo pre viacero klientov? A v takom prípade sa uhrádzajú len na Slovensku dane? Potrebujem si do tejto problematiky vniesť trochu viac svetla, pretože sa ma na to už viacerí pýtajú a ja naozaj neviem celkom presne dať odpoveď.

A existuje aj možnosť, že sa netreba registrovať a uhrádzať dane v AT, aj keď je pobyt v AT dlhší ako pol roka a má napr. stredisko svojich životných záujmov na Slovensku, ale býva v Rakúsku na hoteloch, chodí kvázi akoby na týždňovky a poskytuje poradenstvo pre viacero klientov? A v takom prípade sa uhrádzajú len na Slovensku dane? Potrebujem si do tejto problematiky vniesť trochu viac svetla, pretože sa ma na to už viacerí pýtajú a ja naozaj neviem celkom presne dať odpoveď.

Konkrétne na tento prípad som nazrela pre porovnanie do dvoch zmlúv o zamedzení dvojakého zdanenia /medzi SR a ČR; medzi SR a AT/ a píše sa tam v čl. 5 "Stála prevádzkáreň toto:"

Zmluva s ČR, čl.5:

1. Na účely tejto zmluvy výraz stála prevádzkareň označuje trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, ktorého prostredníctvom podnik úplne alebo čiastočne vykonáva svoju činnosť.

2. Výraz stála prevádzkareň zahŕňa najmä

a) miesto vedenia časti podniku,
b) pobočku,
c) kanceláriu,
d) továreň,
e) dielňu a
f) baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo akékoľvek iné miesto ťažby prírodných zdrojov.

3. Výraz stála prevádzkareň rovnako zahŕňa

a) stavenisko alebo stavebný, montážny alebo inštalačný projekt alebo dozor s tým spojený, ale len vtedy, ak takéto stavenisko, projekt alebo dozor trvajú dlhšie ako dvanásť mesiacov,
b) poskytovanie služieb vrátane poradenských alebo riadiacich služieb podnikom jedného zmluvného štátu alebo prostredníctvom zamestnancov alebo iných pracovníkov najatých podnikom na takýto účel, ale len vtedy, ak činnosti takého charakteru trvajú na území druhého zmluvného štátu počas jedného obdobia alebo viacerých období, ktoré presiahnu v úhrne šesť mesiacov v akomkoľvek dvanásťmesačnom období.


Zmluva s AT, čl.5:


Článok 5
Stála prevádzkáreň
(1) Výraz "stála prevádzkáreň" označuje v zmysle tejto Zmluvy trvalé zariadenie pre podnikanie, prostredníctvom ktorého podnik vykonáva úplne alebo čiastočne svoju činnosť.

(2) Výraz "stála prevádzkáreň" zahŕňa najmä:

a) miesto vedenia,
b) odštepný závod,
c) kanceláriu,
d) továreň,
e) dielňu a
f) baňu, ložisko oleja alebo plynu, lom alebo iné miesto, kde sa ťaží pôdne bohatstvo.

(3) Stavenisko alebo montáž sú stálou prevádzkárňou len vtedy, ak trvajú dlhšie ako 12 mesiacov.

(4) Nehľadiac na predchádzajúce ustanovenia tohto článku, nepovažujú sa za stálu prevádzkáreň:

a) zariadenie, ktoré sa využíva iba na uskladnenie, vystavenie alebo dodanie tovaru patriaceho podniku;
b) zásoba tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba za účelom uskladnenia, vystavenia alebo dodania;
c) zásoba tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba za účelom spracovania iným podnikom;
d) trvalé zariadenie pre podnikanie, ktoré sa využíva iba za účelom nákupu tovaru alebo zhromažďovania informácií pre podnik;
e) trvalé zariadenie pre podnikanie, ktoré sa využíva iba za účelom vykonávania iných činností pre podnik, ktoré majú prípravný charakter alebo predstavujú pomocnú činnosť;
f) trvalé zariadenie pre podnikanie, ktoré sa udržiava iba za účelom vykonávania viacerých činností vymenovaných pod písmenami a) až e) za predpokladu, že celková činnosť trvalého zariadenia z toho vyplývajúca má prípravný charakter alebo predstavuje pomocnú činnosť.

(5) Ak osoba - iná ako nezávislý zástupca v zmysle odseku 6 - koná za podnik a má v niektorom zmluvnom štáte splnomocnenie uzavierať v mene podniku zmluvy a ak tam toto splnomocnenie obvykle využíva, posudzuje sa podnik nehľadiac na ustanovenia odsekov 1 a 2 tak, ako by mal v tomto štáte stálu prevádzkáreň pre všetky činnosti vykonávané touto osobou pre podnik, ledaže sa tieto činnosti obmedzujú na činnosti vymenované v odseku 4, ktoré, keby sa vykonávali prostredníctvom trvalého zariadenia pre podnikanie, by toto zariadenie podľa uvedeného odseku neurobili stálou prevádzkárňou.

(6) Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkáreň v niektorom zmluvnomštáte len preto, že tam vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra, komisionára alebo iného nezávislého zástupcu, pokiaľ tieto osoby konajú v rámci svojho riadneho podnikania.

(7) Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá má sídlo v jednom zmluvnom štáte, ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá má sídlo v druhom zmluvnomštáte alebo ktorá tam vykonáva svoju činnosť (či už prostredníctvom stálej prevádzkárne alebo inak), neurobí sama osebe zo žiadnej tejto spoločnosti stálu prevádzkáreň druhej spoločnosti.




Myslím si, že stála prevádzkáreň a daňový domicil sú kľúčové pojmy pre zisťovanie toho, kde sa ktoré príjmy majú zdaňovať, v ktorom štáte. A z toho mi vyšiel nasledovný záver:

Odseky 4-7 v čl. sú zhodné pre obe krajiny, ale pre zmluvu s AT chýba červený odsek, t.j. čl.5, ods.3, pís.b, čo ja chápem tak, že v Rakúsku ak nejaký živnostník poskytuje poradenstvo napr. v oblasti IT a ak je daňový rezident SR /t.j. má trvalý pobyt na Slovensku, má miesto životných záujmov v SR/, tak si príjmy zdaňuje LEN na Slovensku a je jedno ako dlho tam tú činnosť robí. ALE pre Českú republiku toto neplatí, tam sa takýto človek musí zaregistrovať pre daň /ak jeho činnosť v tejto krajine presiahne obdobie 6 mesiacov/ a aj musí tam podať daňové priznanie a potom daň aj tam zaplatiť a na Slovensku to buď dodaní alebo nie, ale musí podať v každom prípade daňové priznanie aj u nás. Tak som to pochopila a dúfam, že správne.

Dobrý deň, môžte mi poradiť, ktoré daňové paragrafy sa týkajú práce v zahraničí? Ide o krátku brigádu, syn (študent 18 rokov) bol v lete cca 3 týždne na brigáde v Nemecku. Koľko presne zarobil a či mu zrazili daň teraz neviem, ešte mu neposlali potvrdenie o príjme. Iba potvrdenie, že za neho platili odvody do ich SP. Len si chcem pozrieť zákony, čo by sa ho mohli týkať. Iný príjem za celý rok 2012 nemal, ani v SR.

Ak zarobil za tie 3 týždne menej ako 50% nezdaniteľného minima platného na Slovensku, tak by som sa s podávaním DP ani netrápila /za rok 2012 je to suma vo výške 3644,74/2 = 1822,37 €/.Do výšky príjmu 50% z nezdaniteľnej časti ZD na daňovníka daňové priznanie ani podávať netreba a je jedno, či ich zarobil v Nemecku alebo na Slovensku. Počkala by som si najskôr na to potvrdenie o príjme.

Súhlasím úplne s lianett, ale ak by predsa tak tu na porade a celkovo na nete je veľa popísaného o zdaňovaní študentov pracujúcich v zahraničí.
A čo sa týka paragrafov tak napr. §2 písm. f) zákona 595/2003, §32 ods. 2. písm. b) zákona 595/2003, §11 ods. 1 a 2 zákona 595/2003, §45 zákona 595/2003.............

to lianett
Zrejme si nenašla, už dávnejšie som dosť podrobne písala http://www.porada.sk/t73607-rezident_urcenie-podla-kriterii.html Čítaj min. po prísp. 3.
Ohľadom stálej prevádzkarne a ako viesť účtovníctvo pri jej vzniku(prísp.3) tu http://www.porada.sk/t72221-v-ktorej-krajine-sa-zdanuju-prijmy-zivnostnika.html#post639348 V tej istej téme sme sa "bavili" s Katkou(jacekova) od prísp. 41, myslím, že by ťa to mohlo zaujať.

Ak zarobil za tie 3 týždne menej ako 50% nezdaniteľného minima platného na Slovensku, tak by som sa s podávaním DP ani netrápila /za rok 2012 je to suma vo výške 3644,74/2 = 1822,37 €/.Do výšky príjmu 50% z nezdaniteľnej časti ZD na daňovníka daňové priznanie ani podávať netreba a je jedno, či ich zarobil v Nemecku alebo na Slovensku. Počkala by som si najskôr na to potvrdenie o príjme.

Tak včera sa mi podarilo zo synátora vydolovať potvrdenie - zabudol, že už ho má - a zarobil 850 € brutto a bola mu v Nemecku zrazená daň, takže čiastka je zdanená a nižšia než hore uvedená suma, takže se s tým trápiť nemusíme. Iný príjem nemal. Ďakujem lianett a ingrid za odpovede!

Vďaka, pomohlo.

Prosím Vás, mám dilemu, živnostníka, ktorý pracoval v r.2009 menej ako 183 dní v Rakúsku a mal v tom roku len príjmy z AT. V r.2010 využil právo podľa §48, ods.2, písm.b) na odklad daňového priznania až ku dňu 30.09.2010 a oznámil to DÚ. Dnes mu volal daňový úradník, že si neoprávnene odložil daňové priznanie, lebo vraj takéto príjmy, keďže daň nebola uhradená v zahraničí, ale len na Slovensku a aj daňové priznanie bolo podávané len na Slovensku, sa za príjmy zo zahraničia nepovažujú, čo sa mne osobne zdá byť čudné, veď bol daňový rezident v SR a preto mohol platiť daň len v SR, ale príjmy mal zo zahraničia. Zmluvu mal urobenú tiež len s rakúskym klientom.V Zákone o dani z príjmov som sa nedočítala, že by takéto príjmy neboli považované za príjmy zo zahraničia. Žeby to bolo vymedzené v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia?

Kto má, prosím Vás v tomto spore pravdu? úradník alebo živnostník?

A ešte podotázka, za príjmy sa teda v duchu tejto logiky, považujú len také príjmy, ktoré plynú na území cudzieho štátu dlhšie ako 183 dní? V takomto prípade sa tam teda asi treba zaregistrovať a platiť daň potom tam, teda pokiaľ asi zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia nehovorí inak. A tú si teraz idem pozrieť. Tieto zmluvy myslím majú prednosť pred zákonmi o zdaňovaní príjmov v konkrétnych krajinách.
Dobrý deň,

Kompetenčné centrum finančných operácií Banská Bystrica Vám na základe Vašej žiadosti oznamuje nasledovné:
Podľa § 52t ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z príjmov) ustanovenia § 49 ods. 3 písm. a) a b) sa nepoužijú pri podaní daňového priznania, ktorého posledný deň lehoty na podanie pripadne na kalendárny rok 2013.
Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 2 a súčasťou jeho príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí (aj príjmy zo živnosti vykonávanej v zahraničí) okrem daňovníka v konkurze alebo v likvidácii, sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 predlžuje lehota na podanie daňového priznania najviac o tri kalendárne mesiace, pričom koniec tejto predĺženej lehoty musí byť stanovený na posledný deň jedného z týchto troch kalendárnych mesiacov. Daňovník v oznámení uvedie skutočnosť o príjmoch zo zdrojov v zahraničí a predĺženú lehotu podľa druhej vety; v tejto predĺženej lehote je daň aj splatná.
Daňovník uvedie príjmy zo živnosti vykonávanej v zahraničí ako súčasť príjmov zo živnosti (§ 6 ods. 1 b) zákona o dani z príjmov). Druh a výška príjmov dosiahnutých zo zdrojov v zahraničí sa uvádza v daňovom priznaní k dani z príjmov FO typu B na oddiel č. XIV.
Likavcová, odbor podpory a služieb pre verejnosť, FR SR Banská Bystrica

Váš dopyt:

Dobrý deň
robím daňové priznania osobám, ktoré majú slovenský živnostenský list a svoju prácu vykonávajú aj v zahraničí pre zahraničných partnerov - napr. opatrovateľky. Svoju prácu fakturujú či už slovenským agentúram, alebo priamo zahraničnému odberateľovi služieb.
Pravdu povediac uvažujem nad tým z toho titulu, že u zamestnanca sa tento príjem v DP zapíše v prislúchajúcich riadkoch či už zápočet, alebo vyňatie. U slovenského živnostníka je vlastne súčasťou slovenského príjmu a dalo by sa to uviesť len v poznámke, že príjmy na základe živnosti plynuli aj zo zahraničia

Moja otázka teda znie či si môže aj takáto osoba živnostník , ktorý má príjem zo zahraničia požiadať o odklad daňového priznania za rok 2012 , alebo sa táto možnosť týka len zamestnancov pracujúcich v zahraničí.
Za odpoveď ďakujem

Viete mi prosim poradiť či je v poriadku aby programator živnostnik poslal oznamenie o predĺženie lehoty o 3 mesiace keď sedí doma na Slovensku ale fakturuje zahraničnej firme ?

Keď áno, môže potom podať žiadosť o predĺženie o ďalšie tri mesiace ktorú mu správca dane schváli (príjem zo zahraničia je viac než 50%)? Minulý rok každé 3 mesiace podával aj súhrnný vykaz k DPH o službách poskytnutých do zahraničia.

Prečítal som si hore uvedenú odpoveď od FR SR BB, ale ide o prípad keď SZČO nejde do zahraničia aby dosiahla príjem. Na základe odpovedí myslím že by to malo byť v poriadku, ale rád by som počul odpoveď od skúsenejších poraďákov.

Ďakujem veľmi pekne.

Viete mi prosim poradiť či je v poriadku aby programator živnostnik poslal oznamenie o predĺženie lehoty o 3 mesiace keď sedí doma na Slovensku ale fakturuje zahraničnej firme ?

Keď áno, môže potom podať žiadosť o predĺženie o ďalšie tri mesiace ktorú mu správca dane schváli (príjem zo zahraničia je viac než 50%)? Minulý rok každé 3 mesiace podával aj súhrnný vykaz k DPH o službách poskytnutých do zahraničia.

Prečítal som si hore uvedenú odpoveď od FR SR BB, ale ide o prípad keď SZČO nejde do zahraničia aby dosiahla príjem. Na základe odpovedí myslím že by to malo byť v poriadku, ale rád by som počul odpoveď od skúsenejších poraďákov.

Ďakujem veľmi pekne.
Podstatné je to, že ide o zahraničné príjmy.

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky

Príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí

Toto upresnenie pojmu "príjmy zo zdrojov v zahraničí" ma nepotešilo a rada sa spýtam na názor ostatných : ak slovenská S.R.O. dodáva tovar s montážou do Rakúska, Rakúskemu odberateľovi a k montáži dochádza na území Rakúska, vždy v prevádzke odberateľa, môžeme príjmy z takejto činnosti považovať za príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, hoci slovenská S.R.O. nemá v Rakúsku zriadenú stálu prevádzkáreň? Ďakujem!

Čo je na tomto jednoznačné?
"V prípade príjmov z činnosti (aktívne príjmy) je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie zdroja príjmov štátne územie, na ktorom sa činnosť fyzicky vykonáva. Príjmy
z činnosti plynúce zo zdrojov v zahraničí sú príjmy plynúce z činnosti vykonávanej
v zahraničí (napr. prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí)."