1. deti sa môžu domáhať relatívnej neplatnosti závetu, to znamená, že dostanú polovicu toho, čo by im pripadlo zo zákona. Môžu ale nemusia, môžu závet rešpektovať
2. detim môžu žiadať započítanie na dedičský podiel manželky
3. to čo nie je obsiahnuté v závete, sa dedí rovnakým dielom (ak sa nezníži podiel manželky vzhľadom na započítanie)

Osoba, ktorej svedčí určitý dôvod (titul) dedenia je potencionálnym dedičom po poručiteľovi .Existujú dva základne druhy dedičských titulov dedenie zo závetu a/alebo zo zákona. Tvoj prípad sa vzťahu na kombináciu oboch týchto dedičských titulov. Uvádzaš, že poručiteľ obdaroval svoju manželku určitou nehnuteľnosť a tiež odkázal závetom ďalšiu nehnuteľnosť. Jeho deti z predchádzajúceho manželstva sú teda zákonnými dedičmi a dedia v 1 skupine zákonných dedičov spolu s vdovou po poručiteľovi. V tejto dedičskej skupine majú zákonný dedičia rovnaké podiely na dedičstve.To znamená, že ten ostatný majetok nadobudnú všetci rovnako. Avšak deti poručiteľa sú zákonom zvýhodňované oproti ostatným dedičom ako neopomenuteľný dedičia. Potomok má zo zákona tzv. povinný podiel, teda aj napriek testamentu má právo na tú časť dedičstva, ktorá by mu prislúchala zo zákona. Pričom zákon rozlišuje medzi maloletými a plnoletými potomkami. Maloletým potomkom pripadá celý podiel,aký by im pripadol zo zákona, t.j. akoby ani neexistoval závet. Avšak sú deti poručiteľa už plnoleté veľkosť ich povinných podielov je vo výške jednej polovici. ich zákonného podielu,taktiež bez ohľadu na závet. Pokiaľ závet nerešpektuje ustanovenia zákona o výške povinných podielov neopomenuteľných dedičov, môže byť celkom alebo sčasti vyhlásený za neplatný.Pričom je potrebné v dedičskom konaní sa dovolať tejto relatívnej neplatnosti, pretože notár ako súdny komisár na to z úradnej povinnosti neprihliada. A čo sa týka toho daru manželke, je možné uplatniť započítanie tohto daru aj pri dedení zo závetu, ak by bol obdarovaný dedič neoprávnene zvýhodnený oproti neopomenuteľnému dedičovi, inak zo zákona je to samozrejmé.
Teda pre zhrnutie odporúčam:
v dedičskom konaní sa domáhať zrušenia závetu, ak ostatný majetok po poručiteľov je menši ako povinný podel neopomenuteľného dediča
dať návrh na započítanie daru manželky v dedičskom konaní

Ďakujem.

Tiež súhlasím s príspevkami, ale je to komplikované. Keďže zadávateľke ide o postup, myslím si, že by sa tomalo rozobrať nasledovne:
1. Deti by sa mali rozhodnúť, či sa v dedičskom konaní dovolajú neplatnosti závetu (nie zrušenia). Otázkou zadávateľky asi je, či bude závet neplatný celý alebo len z časti – či sa dá právny úkon takto rozdeliť (jeho neplatnosť - § 41), keďže dospelé deti by mali nárok len na polovicu svojich podielov. Právnym úkonom je závet a v ňom jedna nehnuteľnosť – nech sa dovolajújeho neplatnosti.
2. Druhou otázkou je započítanie. Dediť by sa malo zo zákona aj zo závetu, poručiteľ príkaz na započítanie daru nedal (závet bol o inom). Zápočet by sa mal žiadať už aj vzhľadom na to, že tie zvyšné dedičské podiely poručiteľa (a podiely z polovice majetku z BSM) sú zrejme podstatne nižšej hodnoty ako dar a závetom zanechaný majetok manželke (skôr len zvyšky majetku).
3. Kolačnú podstatu dedičstva by potomtvorila obvyklá cena majetku poručiteľa v deň jeho smrti zvýšená o cenu daru v čase darovania manželke. To sa rozdelí rovnakým dielom na dedičov a manželke sa odčíta hodnota daru (a s poručiteľom sme vybabrali).
Alebo sa dospelým deťom dá len polovica – čoho? Ak bude závet uznaný za neplatný, mali by dostať celé podiely. Možno uznať právny úkon – závet za neplatný len v hodnotovom vyjadrení, teda vo výške polovičných zákonných podielov detí? Teda tak, aby zo zvyšku dostali celé zákonné podiely a z ceny závetu polovičné? Závet by sa uznal čiastočne neplatný tak, že nehnuteľnosť zostane manželke, ale musí vyplatiť z nej deti - každému polovicu zákonného podielu.
Majú deti žiadať neplatnosť závetu alebo čiastočnú neplatnosť? Možno má niekto praktickú skúsenosť.

Tiež súhlasím s príspevkami, ale je to komplikované. Keďže zadávateľke ide o postup, myslím si, že by sa tomalo rozobrať nasledovne: ...

Chcela by som si overiť, či som dobre pochopila, že postup by mohol-mal byť takýto:
Keď deti nebudú súhlasiť so závetom a požiadajú, aby bol neplatný z dôvodu, že nie sú zahrnuté v závete a o započítanie daru, notár najprv spočíta všetko, čo bude predmetom dedičstva, pripočíta dar a výslednú sumu vydelí počtom dedičov (manželka + deti). Potom zistí u detí polovicu ich zákonného podielu. Nadväzne posúdi (prepočíta), či pri akceptovaní závetu by deti dostali polovicu svojich zákonných podielov z celého dedičstva so započítaním daru a ak nie, tak potom(?) vyhlási závet za neplatný a deti dostanú notárom zistené celé svoje zákonné dedičské podiely. (?)

1. Ak sa napadne platnosť celého závetu - musí o tom rozhodovať súd. Ak sa napadne platnosť vzhľadom na neopomenuteľných dedičov ..... notár poučí dedičov a deti dostanú polovicu svojho zákonného podielu. Je zaujímavé vyriešiť otázku - polovicu zákonného podielu z čoho? Z majetku odkázaného v závete? Z celého dedičstva? ... toto je na dlhšiu diskusiu a idem si to ešte nakresliť ...... niekedy to pomáha
2. započítanie - opäť môžu žiadať, ale nemusia. Bolo by potrebné povedať, čo vlastne chceme dosiahnuť ....... či sa majú chrániť záujmy detí alebo manželky ....

povinný podiel (pri dedení zo závetu a aj zo zákona) neopomenuteľných dedičov je buď vo výške celého zákonného podielu na dedičstve, aký by im pripadol pri dedení zo zákona alebo len vo výške 1/2 týchto z týchto podielov, ak sú už plnoletý. Potomkovia poručitelľa sú neopomenuteľnými dedičmi, a tak vždy dedia zo zákona v 1 dedičskej skupine, kde okrem nich môže byť len pozostalý manžel/ka poručiteľa. Pričom v tejto skupine je dedičský podiel každého dediča rovnaký. Ak nie je testamentom rešpektovaná výška ich povinných podielov, môžu sa domáhať neplatnosti závetu ak ostatné dedičstvo po poručiteľovi zistené súdnym komisárom (ostatný majetok, ktorým poručiteľ nenaložil pre prípad smrti) je menšie ako majetkové hodnoty, ktorými naložil vo svojom závete. Avšak pri plnoletých môže závetný dedič dediť prakticky 3/4 dedičstva a potomkovia len 1/4 (polovicu z polovice).

ahojte, ak môžem mam otázku:
a ak jeden z potomkov bol vydedený, je aj on prizvaný k dedičskému konaniu(kde sa mu fakt,že bol vydedený oznamuje notárom), alebo už je mimo "hry" a dedičstvo notár uzatvára a vydedeného odkáže na súd ?

Účastníkom dedičské konania sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, a ak takých osôb niet je ním štát. To znamená, že sú nimi osoby, kt za dedičov označuje hmotné právo. Teda:
1. dedičia zo zákona, podľa dedičskej postupnosti
2. závetný dedičia
3. štát pri odúmrti
4. veritelia poručiteľa, v obmedzenej miere a len pri vyporiadaní ich pohľadávok alebo pri likvidácii dedičstva
5. osoba,kt. sa postarala o pohreb zomretého pri nepatrnom dedičstve
Jedným z prvých úkonov súdneho komisára je predbežne zistiť potrebné skutočnosti a údaje vzťahujúce sa na dedičstvo (majetok,dlhy poručiteľa a potencionálnych dedičov) a v rámci toho už teraz môže notár zistiť lustráciou v Notárskom centrálnom registri závetov, či je v nej evidovaná predmetná listina o vydedení. A tak už s vydedeným potencionálnym dedičom nebude súdny komisár nakladať ako s účastníkom konania (už nie je účastníkom, keďže nie je dôvodne sa domnievať...)a takže ho ani neupovedomí o prejednaní dedičstva. Avšak by nebola listina o vydedení v tomto registri, tak až vtedy prestane byť keď sa daná listina predloží a preskúma.

Podľa môjho názoru notár jednoznačne s vydedeným potomkom konať bude, nakoľko ho musí oboznámiť so znením listiny o vydedení a o jeho právach, že môže podať na súd žalobu o neplatnosť listiny o vydedení alebo dôvodov vydedenia.

Navyše skutočnosť, že má poručiteľ listinu o vydedení registrovanú v Notárskom centrálnom registri závetov neznamená, že táto listina o vydedení je platná, resp., že neexistuje iná listina, ktorá ju ruší ....

Podľa môjho názoru notár jednoznačne s vydedeným potomkom konať bude, nakoľko ho musí oboznámiť so znením listiny o vydedení a o jeho právach, že môže podať na súd žalobu o neplatnosť listiny o vydedení alebo dôvodov vydedenia.

Navyše skutočnosť, že má poručiteľ listinu o vydedení registrovanú v Notárskom centrálnom registri závetov neznamená, že táto listina o vydedení je platná, resp., že neexistuje iná listina, ktorá ju ruší ....

a ako je to potom dalej s dedičským konaním? zastaví sa a čaká sa na rozhodnutie súdu voči vydedenému? pretože to môže trvať roky...alebo dedičské konanie prebieha dalej?

a ako je to potom dalej s dedičským konaním? zastaví sa a čaká sa na rozhodnutie súdu voči vydedenému? pretože to môže trvať roky...alebo dedičské konanie prebieha dalej?
A prečo by sa malo čakať? Dedičské konanie prebehne. Vydedený je poučený a môže sa odvolať. Ak sa odvolá, tak až potom s to bude riešiť na súde.
Ak sa neodvolá, tak potom bude dedičské konanie? A veď sa môže aj voči tomuto odvolať. Nakoniec prvé konanie nebolo, takže právo odvolať mu zostáva. A potom by sa malo zase konať tretie dedičské? Veď odvolať sa môže iba voči dedičskému konaniu. Ak nenastane, tak sa nemá voči čomu odvolať.:eek:

A prečo by sa malo čakať? Dedičské konanie prebehne. Vydedený je poučený a môže sa odvolať. Ak sa odvolá, tak až potom s to bude riešiť na súde.
Ak sa neodvolá, tak potom bude dedičské konanie? A veď sa môže aj voči tomuto odvolať. Nakoniec prvé konanie nebolo, takže právo odvolať mu zostáva. A potom by sa malo zase konať tretie dedičské? Veď odvolať sa môže iba voči dedičskému konaniu. Ak nenastane, tak sa nemá voči čomu odvolať.:eek:
Ak bol vydedený, tak asi závetom. Takže sa môže odvolať voči neplatnosti závetu, nie?

Priznám sa, že stále tomu celkom nerozumiem. Asi by mi pomohlo vysvetlenie na príklade, pre príklad uvediem fiktívne hodnoty:
závet (manželka) = 150.000 €
ostatné dedičstvo (mimo závet, manželka a potomkovia = dve dospelé deti) = 15.000 €
dar (manželke) = 25.000 €
predpoklad započítania daru a domáhania sa neplatnosti závetu zo strany detí z dôvodu, že sú neopomenuteľnými dedičmi

Aký by bol postup pre určenie podielov manželky a potomkov (čo sa spočíta, vydelí, odpočíta ...) a aké by boli v konečnom výsledku tieto podiely v €? Čo zo závetu nebude platné, prípadne koľko zo závetu pripadne manželke a koľko deťom?
Možno by pomohol aj príklad s rovnakými hodnotami, ale s tým, že by bol jeden z potomkov neplnoletý. V takom prípade by súd hájil záujmy maloletého bez ohľadu na záujmy manželky a druhého dediča a myslím si, že postup pre určenie výšky podielov v prípade obidvoch plnoletých potomkov by mal byť rovnaký, ako keby jeden z nich bol maloletý (rovnakosť myslím v tom, čo by malo alebo nemalo byť zo závetu platné, z čoho sa zisťuje zákonný podiel, čo sa s čím spočíta...), len výsledky podielov by boli iné.

Ešte ma napadla iná otázka - čo znamená neodôvodnené zvýhodnenie v súvislosti s darom? Môže byť aj odôvodnené zvýhodnenie (§ 484 OZ)?

Luja, asi to je takto:
Najskôr sa vyhodnotí závet, zvyšok zostane na zákonné podiely. Ak sú 2 deti a manželka, zákonný podiel každého z nich by bol 1/3. Polovica zákonného podielu je 1/6 = 25.000 €. Závet je platný v tej časti, že nehnuteľnosť pripadne manželke, neplatný v tom, že deti musia dostať svoj podiel. Neplnoleté dieťa by dostalo 50.000 € a plnoleté 25.000 € - to im musí manželka zo závetného dedičstva vyplatiť.
Ostatné dedičstvo plus dar je 15000 + 25000 = 40.000 €. Každý by mal nárok 13.333 €, manželke sa do jej podielu započíta (z jej podielu vlastne odpočíta) 25000. A tu je to slovo "započíta", teda započítava sa vtedy, ak je s čím započítať. Keďže manželka dostala väčšiu hodnotu daru ako by mala dediť, zo zákona nebude dediť nič (iba zo závetu). Tu by sa nemalo miešať to, čo dostala zo závetu - teda nebude každému doplácať do 13333, deti si rozdelia 15000 €.
Ak to nie je tak, budem rada, ak sa poučím od niekoho skúseného v tejto oblasti.

To neodôvodnené zvýhodnenie si vysvetľujem práve tak, že nie je na to dôvod, aby manželka dostala viac, ako jej zo zákona patrí. Odôvodnene zvýhodnená by mohla byť napr. keby ako manželia financovali (aj z BSM) nejakú školu alebo kúpu nehnuteľnosti a pod. dieťaťu, ktoré nie je jej vlastné a takto jej to chce manžel vynahradiť.

a ako je to potom dalej s dedičským konaním? zastaví sa a čaká sa na rozhodnutie súdu voči vydedenému? pretože to môže trvať roky...alebo dedičské konanie prebieha dalej?

Dedičské konanie sa preruší, nakoľko sa musí vyčkať na prejudiciálnu otázku, kto je dedičom a kto nie. Ak teda podá žalobu na súd, dedičské konanie sa preruší a počká sa na právoplatné rozhodnutie.

Podľa môjho názoru notár jednoznačne s vydedeným potomkom konať bude, nakoľko ho musí oboznámiť so znením listiny o vydedení a o jeho právach, že môže podať na súd žalobu o neplatnosť listiny o vydedení alebo dôvodov vydedenia.

Navyše skutočnosť, že má poručiteľ listinu o vydedení registrovanú v Notárskom centrálnom registri závetov neznamená, že táto listina o vydedení je platná, resp., že neexistuje iná listina, ktorá ju ruší ....

no také jednoznačné to nie je, keďže na rozhodnutí súdneho komisára je kedy prestane dôvodne predpokladať, že potencionálny dedič( osoba,kt svedčí titul..) nie je účastníkom a tak ani dedičom poručiteľa. Keďže súdny komisár ex offo zisťuje okruh účastníkov, a tak môže ale nemusí s vydedeným potencionálnym dedičom už od prvých úkonov voči účastníkom nekonať.
Otázka znela,či je účastníkom. A jednoznačne nie je ak tak rozhodne súdny komisár, pokiaľ nepreukáže potencionálnym dedič opak. Ako doktor23 píše "oboznámenie" so znením listiny o vydedený o jeho právach a možnostiach je skôr oznámenie,že účastníkom nie je ako konanie s účastníkom dedičského konania. Vydedený potencionálny dedič má potom viac možností aby bol pribratý znovu za účastníka dedič konania. Pričom ale on musí uniesť dôkazné bremeno napr. neskorší závet môže za istých predpokladov rušiť takúto listinu o vydedí a tak stačí predložiť závet. A taktiež samozrejme ako doktor píše žaloba o neplatnosti na listiny o vydedení, ale znovu musí podotknúť, že dôkazné bremeno je na navrhovateľovi. V prípade súdny komisár preruší dedičské konanie, keďže nie je oprávnený rozhodnúť o neplatnosti listiny o vydedení a ide otázku, od ktorej závisí rozhodnutie vo veci.

ale ak ho notár so skutočnosťou, že bol vydedený neoboznámi, nemôže sa svojich práv dovolať a môžu mu uplynúť lehoty, v ktorých sa svojich práv dovolať môže. Ak mu uplynie trojročná objektávna lehota a je nahratý. Takže preto píšem, že notár s ním musí konať - minimálne ho oboznámiť s jeho právami .....

Bol som na dedičskom konaní po tete. Boli sme tam synovci a sesternice a dcéra jednej zo sesterníc.
Dedila zo závetu práve tá dcéra. Notárka sa pýtala, či máme námietky a aj nás poučila, že na súde by námietky asi zamietli(nemali sme právny nárok, lebo teta zomrela bezdetná)
Námietky sme nemali, tak to tam aj uviedla a dedičské konanie prebehlo bez našej účasti.
Neviem, či by sme mohli uplatňovať námietky neskôr(po porade s právnikom) v nejakej lehote. Teda už po skončení toho dedičského konania(teda ak by sa konanie nebolo prerušené).
Neviem, či je povinnosť hneď sa vyjadriť, či budem mať námietky, alebo si to môžem rozmyslieť.

Bol som na dedičskom konaní po tete. Boli sme tam synovci a sesternice a dcéra jednej zo sesterníc.
Dedila zo závetu práve tá dcéra. Notárka sa pýtala, či máme námietky a aj nás poučila, že na súde by námietky asi zamietli(nemali sme právny nárok, lebo teta zomrela bezdetná)
Námietky sme nemali, tak to tam aj uviedla a dedičské konanie prebehlo bez našej účasti.
Neviem, či by sme mohli uplatňovať námietky neskôr(po porade s právnikom) v nejakej lehote. Teda už po skončení toho dedičského konania(teda ak by sa konanie nebolo prerušené).
Neviem, či je povinnosť hneď sa vyjadriť, či budem mať námietky, alebo si to môžem rozmyslieť.

Námietky neskôr po nadobudnutí právoplatnosti môže mať len oprávnený dedič, ktorý sa dedičského konania nezúčastnil.

Námietky neskôr po nadobudnutí právoplatnosti môže mať len oprávnený dedič, ktorý sa dedičského konania nezúčastnil.
Veď oprávnení dedičia sme boli všetci.
Neviem, či by to dedičské konanie vôbec prebehlo, ak by sa niektorý dedič konania nezúčastnil a ani by nesplnomocnil niekoho, aby ho zastupoval.

Občiansky súdny poriadok §175a -§175zd

http://www.zakonypreludi.sk/zz/1963-99#f4529585

Veď oprávnení dedičia sme boli všetci.
Neviem, či by to dedičské konanie vôbec prebehlo, ak by sa niektorý dedič konania nezúčastnil a ani by nesplnomocnil niekoho, aby ho zastupoval.

Oprávnený dedič môže byť známy, ale ak je neznámy jeho pobyt, v konaní sa na neho neprihliada (§ 468). Okrem toho môže byť aj neznámy dedič - zo závetu alebo aj zo zákona (o ktorom dedičia nevedia alebo ho zataja).

ale ak ho notár so skutočnosťou, že bol vydedený neoboznámi, nemôže sa svojich práv dovolať a môžu mu uplynúť lehoty, v ktorých sa svojich práv dovolať môže. Ak mu uplynie trojročná objektávna lehota a je nahratý. Takže preto píšem že notár s ním musí konať - minimálne ho oboznámiť s jeho právami .....
Otázka znela, či je vydedení potomok účastníkom konania alebo nie. No a taktiež rozdiel medzi konaním s účastníkom a "konaním" s NEúčastníkom (iný úkon súdu/súdneho komisára). Keďže v momente ako zomrela určitá osoba, ..., poverený súdny zistí potrebné údaje o veci, vrátane okruhu účastníkov. Avšak zistí či už na prejednaní alebo mimo neho,že k inak účastníkovi (dedičovi) pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá zakladá dedičskú nespôsobilosť(vydedenie) už súdny komisár nemôže konať s ním ako s účastníkom pretože by išlo o nezákonný postup, konkrétne o rozpor s § 175b OSP. O tejto skutočnosti osobitne nerozhoduje a len oboznámi ho o tom a poučí o jeho právach a možnostiach, či už na prejednaní alebo mimo neho. Ak sa súdny komisár dozvie na základe iných skutočností (napr. ako som spomínal neskorší závet poručiteľa v ktorom je zahrnutý aj skorej vydedení) musí ho pribrať uznesením do konania, tj znova sa stane účastníkom. A k eventuálnej účastni NEúčastnika na dedičskom konaní ako iste doktor vieš by taktiež išlo o nezákonný postup, kedže dedičské konanie je neverejné. Do tejto diskusie s tebou som sa zapojil, pretože si právnikom ako ja a bol som zvedavý na tvoje argumenty k otázke či je vydedení potomok účastníkom dedičského konania(?). Pre zhrnutie ako som už v predchádzajúcich príspevkov spomínal jednoznačne nie je,pokiaľ o tom súdny komisár rozhodol, na základe §175b OSP a listiny o vydedení.

Mária, stále mi to robí problém. Z toho, čo si napísala, mi vyšlo, že jedno dieťa by malo dostať 32.500, ak som správne (nie som si istá, či správne) pochopila vetu "tu by sa nemalo miešať to, čo dostala zo závetu - teda nebude každému doplácať do 13333, deti si rozdelia 15000 €". Ak k tomu, čo by mali dostať deti, pripočítam podiel manželky zo závetu, dostanem hodnotu 165.000 (d.f. bez započítania daru), čo však v takom prípade s kolačnou podstatou dedičstva 190.000? Na druhej strane ak by manželka mala každému dieťaťu doplácať do 13.333 aj zo závetnej hodnoty, t.j. ak by sa brala pre započítanie do úvahy aj hodnota závetu, kolačná podstata dedičstva by sa dosiahla.

Nedá sa vysvetliť druhá veta ust. § 484 OZ "pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak ... by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený" tak, že započítanie sa môže urobiť aj voči závetnej hodnote (na rozdiel od prvej vety paragrafu, kde sa uvádza započítanie v súvislosti s dedením zo zákona)? Event. ak by ostatná časť dedičstva (15.000) neexistovala, započítanie daru by sa neurobilo?

Prepáč, ale ak citujem:
"ahojte, ak môžem mam otázku:
a ak jeden z potomkov bol vydedený, je aj on prizvaný k dedičskému konaniu(kde sa mu fakt,že bol vydedený oznamuje notárom), alebo už je mimo "hry" a dedičstvo notár uzatvára a vydedeného odkáže na súd ?"

nevidím tam otázku, či je účastníkom konania ..... ja som všade písal, že notár s ním bude konať, že si ho predvolá a oboznámi ho s právami. Ak namietne vydedený potomok platnosť vydedenia, tak o tejto skutočnosti musí rozhodnúť súd. A všetko ostatné sa odvíja od toho, ako rozhodne. Notár nemá v kompetencii rozhodnúť, či vydedenie právoplatné je alebo nie je. Od toho je len súd.

Aj ty mi prepáč, pochopil som tvoje príspevky (kde píšeš citujem): "Podľa môjho názoru notár jednoznačne s vydedeným potomkom konať bude.." a v ďaľšom "Takže preto píšem, že notár s ním musí konať.."
tvrdíš že vydedení potomok je účastníkom dedičského konania, čo jednoznačne nie je. Ale som rád,že nakoniec sme odstránili toto nedorozumenie. Pretože tvoje príspevky evokovali takýto výklad a nebol by som rád keby sa adresáti naších názorov na vec boli uvedený do omylu. a máš pravdu otázka nebola doslova položená "je vydedení potomok účastníkom konania?", ale mala byť a prinajmenšom k tomu smerovala. A myslím si, že by ani vydedený potomok nemusel byť ani prizvaný na prejednanie dedičstva, postačilo by písomné oznámenie s poučením o právach a možnostiach, tak aby mal možnosť podať príslušnú žalobu na súd, teda by sa vytýčilo prejednanie dedičstva v rozumnej dobe od upovedomenia. Pretože s jeho účasťou na prejednaní dedičstva bol by tu rozpor s ustanoveniami o neverejnosti dedičského konania, avšak by podal príslušnú žalobu samozrejme na ten čas musí súdny komisár prerušiť konanie dokiaľ o nej nerozhodne príslušný súd. To by už nám len chýbalo, ak by o takých to veciach rozhodovali notári, aj keď aj u sudcov nie je vždy isté kvalifikované rozhodnutie. Ale to je už na inú tému.. A inač šťastné a veselé všetkým..

Mária, stále mi to robí problém. ....

Nedá sa vysvetliť druhá veta ust. § 484 OZ "pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak ... by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený" tak, že započítanie sa môže urobiť aj voči závetnej hodnote (na rozdiel od prvej vety paragrafu, kde sa uvádza započítanie v súvislosti s dedením zo zákona)? Event. ak by ostatná časť dedičstva (15.000) neexistovala, započítanie daru by sa neurobilo?
luja započítanie daru , v každom prípade sa musí urobiť aj voči závetnej hodnote dedičstva, veď preto sa v tom ustanovení OZ píše, že "pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť,..", avšak len ak by bol závetný dedič neodôvodnene zvýhodnený.