Je lepsie ist kupit jedlo, rukavice, topanky, teply caj, pozvat do stanicnej na polievku. Cash moze skoncit kdekolvek, aj v rukach dobre zorganizovanych nezbednikov.

Keby som sa prichytil pri tom,že mi je ľúto toho človeka a akosi mu chcem pomocť,tak sa ho spýtam na čo to chce a kúpim mu to. Ak bude pýtať predsa peniaze,JEDEN krát ho slušne odmietnem ale druhý už letí k zemi.

Keby som sa prichytil pri tom,že mi je ľúto toho človeka a akosi mu chcem pomocť,tak sa ho spýtam na čo to chce a kúpim mu to. Ak bude pýtať predsa peniaze,JEDEN krát ho slušne odmietnem ale druhý už letí k zemi.
ja som minule takto ponúkla jednému mladému mužovi pomoc, že ho odveziem do blízkych Žakoviec (IKV) jeho reakcia bola, že ma nechce zaťažovať....blá...blá....blá....
tak som si od srdca povedala, čo mi slina na jazyk priniesla a skončilo to tak, že ma na druhý deň volala Polícia a potom som bola vysvetľovať čo a ako sa stalo.......
pomôžem , ale nech odo mňa nežiadajú rovno peniaze, pomôžem jedlom, oblečením, a pod. (nie určite alkoholom).....

Keby som sa prichytil pri tom,že mi je ľúto toho človeka a akosi mu chcem pomocť,tak sa ho spýtam na čo to chce a kúpim mu to. Ak bude pýtať predsa peniaze,JEDEN krát ho slušne odmietnem ale druhý už letí k zemi.
Raz ma oslovil jeden a na rovinu pýtal nejaké drobné ...boli partia , že na čučo chcel ...
Nuž som mu povedal , že preto dám , lebo priamo povedal ...

Bol aj iný prípad ...že na rožok chcel ...pálenka z neho razila na sto honov ...keď som odmietol , ešte ma pomaly do péčka poslal a odkráčal nazad do krčmy...

Ale inak ???
Záležalo by od okolností ...

ja som minule takto ponúkla jednému mladému mužovi pomoc, že ho odveziem do blízkych Žakoviec (IKV) jeho reakcia bola, že ma nechce zaťažovať....blá...blá....blá....
tak som si od srdca povedala, čo mi slina na jazyk priniesla a skončilo to tak, že ma na druhý deň volala Polícia a potom som bola vysvetľovať čo a ako sa stalo.......
pomôžem , ale nech odo mňa nežiadajú rovno peniaze, pomôžem jedlom, oblečením, a pod. (nie určite alkoholom).....
prosím ťa nikoho nikdy nikam nevez, ja ked som to čítala skoro som odpadla...nikdy nevieš ako to ten človek na teba hraje....ja som profesionálne deformovaná...nemyslím to zle;)

prosím ťa nikoho nikdy nikam nevez, ja ked som to čítala skoro som odpadla...nikdy nevieš ako to ten človek na teba hraje....ja som profesionálne deformovaná...nemyslím to zle;)
šak by som aj, ale on nechcel......nechápem....nevonial mu môj Turan?

Tieto praktiky sú tak staré a pomerne ešte stále úspešné.Ja nepodľahnem.
Mama v centre mesta bola oslovená tiež týmto spôsobom pred 40-timi rokmi, dnes by som klamala, či mu peniaze na vlak poskytla alebo nie. Nepamätám si. V čom tkvie pointa.
O pár hodín ho stretla opäť úplne mimo vlakovej stanice na periférii. Asi oslovil v ten deň veľa ľudí, nepamätal si ju. Priamo mu odpovedala, že si už dnes od nej peniaze na vlak pýtal, aj kde. Nuž, veľmi nepríjemné. Pôsobil dôveryhodne.
Nota bene občas kúpim, aj deti.
A ako raz spomínala hubatá, netreba dať našim spoluobčanom nič zadarmo, ale symbolicky za malý peniaz, alebo si odpracovať.
Pred pár rokmi som naletela pred Billou, že peniaze, má hlad, ... kúpim vám niečo. Tak rohlíky, šunku, jablko. Keď som vyšla nebolo ho. Človek sa učí po celý život.
Ale na druhej strane ľudia tak nesmierne strádajú, aj s deťmi, že je ťažko v prvom momente žiadosť odmietnuť. Ale práve títo ľudia nežobráčia.
Brat sa zapája roky do charity, ale iba priamo cielene do ruky.

Ja aj taxikárov z tohto pohľadu obdivujem, aj keď sú väčšinou vybavení zbraňou.

Ja občas prispejem, ale už mám vytypnutých takých, ktorým jednoznačne nie. Príklady: Neprispejem sfetovaným. U nás je jedna tmavá Rumunka, ktorá pred jedným obch. reťazcom pýta pre seba na operáciu srdca, o dve hodiny pred druhým reťazcom pýta na liečbu rakoviny jej 3 detí..... Na deti vybrala za cca 30 minút vyše 40 eur - to som sledovala zo zvedavosti. Koľko na seba neviem, nesledovala som... Bola som svedkom, ako rehoľná sestra dala cigánčaťu z nákupu buchty, nejaký salám a chleba lebo pýtalo že je hladné. Keď obďaleč stojaca Cigánka videla čo decko dostalo - že nie peniaze ale jedlo, tak tej mníške vynadala, že len...Čiže je to rôzne a osobne to takto riešim, že niekedy áno a niekedy nie. Ale najmä prispievam na ligu proti rakovine, dobrého anjela a podobne. Tam sa to myslím nestratí:);)

Caute,
Asi sa to stalo uz kazdemu, vsak ?
Kracam si po stanici a niekto chce par eur na listok, niekto si pyta slusne, iny si pyta menej slusne.
Moja otazka sotji, dat, ci nedat?
Ma toto vyznam? Alebo si z toho robia nechutne chladnokrvy biznis?
Dostanu 2eur kazdych 10 minut, mam to napr vnimat ako sikovnost?
Alebo zneuzivanie pomoci?
Ono ak by niekto bol v nudzi a clovek vidi ze je v nudzi a nie pre vlastnu blbost (alkohol), tak nie je problem pomoct, vsak ze.. Hoci aj raz za cas pomoct napr s niekolkodennym prezitim, a potom dovidopo, bez naroku na odmenu, alebo slavu, proste v tichosti, pre odbry pocit, pre pocit ludskosti.
Lenze ked je tam tolko ludi, co to vyslovene zneuzivaju, dost to kazi naladu pomahat nie?
Co si o tom myslite ?
Nevidím, nepočujem. Neprispievam žobrajúcim, neprispievam "kasičkárkam" a ani nebudem. A ani sa nebudem kvôli tomu cítiť zle :)

Akú vypovedaciu hodnotu má v ankete "Neprezradím"?

Nota bene tiež občas kúpim, no neviem, kde tu tých predajcov schovávajú, lebo na nejakého naraziť je pomaly zázrak :(

Na Dobrého anjela mám mesačne trvalý príkaz.

Takýmto, čo ma oslovia, bohužiaľ... Len raz ma tak zamrzelo, pred Ikeou ma oslovila "mamička" s plačom, že jej chýbajú dve eurá, aby si zaplatila ubytovňu pre ňu a syna... Syn pobehoval okolo. Nie jej, toho malého mi prišlo ľúto, i keď možno som naletela...

Ja som kúpil pečivo a keď som sa vzdialil z dohľadu a pozoroval cigánčatká, ktoré to mali zjesť, neveril som vlastným očiam, hodili pečivo do koša.

Ja občas prispejem, ale už mám vytypnutých takých, ktorým jednoznačne nie. Príklady: Neprispejem sfetovaným. U nás je jedna tmavá Rumunka, ktorá pred jedným obch. reťazcom pýta pre seba na operáciu srdca, o dve hodiny pred druhým reťazcom pýta na liečbu rakoviny jej 3 detí..... Na deti vybrala za cca 30 minút vyše 40 eur - to som sledovala zo zvedavosti. Koľko na seba neviem, nesledovala som... Bola som svedkom, ako rehoľná sestra dala cigánčaťu z nákupu buchty, nejaký salám a chleba lebo pýtalo že je hladné. Keď obďaleč stojaca Cigánka videla čo decko dostalo - že nie peniaze ale jedlo, tak tej mníške vynadala, že len...Čiže je to rôzne a osobne to takto riešim, že niekedy áno a niekedy nie. Ale najmä prispievam na ligu proti rakovine, dobrého anjela a podobne. Tam sa to myslím nestratí:);)

Stratiť sa nestratí. Čo myslíš, z čoho sú platené reklamy, bilboardy, réžia, galavečery,...
Samozrejme, že veľa z toho sa použije na správnu vec, len to % je rôzne.
Raz som videl nejaký bilboard a tam bolo malými písmenkami napísané, že na dobročinné účely sa použije minimálne 40%.

Tiež občas natrafím na takých ľudí. V poslednom čase však na takých, čo stoja pred nákupným centrom a vraj sú taká a taká charita a robia zbierku pre deti chorých na leukémiu. No neprispejte. Nedá mi to, lebo si nechcem ani len pomyslieť, žeby niektoré z mojich detí malo byť choré. Avšak nie sú to veľké sumy, cca. 2,- eurá. No teraz pred Vianocami je takých "zberáčov" tuším viac. Keď ma oslovia, najnovšie im dám otázku: Koľko z tých peňazí, čo nazbierajú, putuje priamo tým deťom. Mali by ste vidieť tie reakcie. Ale nakoniec z nich vyjde, že samozrejme všetko, že oni sú taká a taká nadácia, ukážu mi tam nejaký papier. Ale napriek tomu, že im neverím, nejaké to euro dám. Poviem si, že nič nestratím a mám potom lepší pocit. No samozrejme sa i stalo aj to, že keď som vchádzala do obchodu, tak ak ma oslovili, som odmietla, ale kým som urobila nákup, tak som si to rozmyslela. Alebo poslednýkrát, ak sa ma opýtali, či neprispejem na takú a takú nadáciu, tak som s úsmevom povedala, že áno, prispejem ale cez internet prostredníctvom Dobrého anjela. Pani sa usmiala a pekne poďakovala. Tak asi takéto ja mám s nimi skúsenosti.

pravdupovediac zvyknem tiež pomôcť cielene- vidím komu a hladnému jedine jedlo. V piatok pri mojom vchode do centra mesta ma oslovili dvaja usmievavý asi tak od 25 do 30 rokov muži s košíčkom a s pekne zabalenou maličkosťou neviem čo to bolo -myslím tá maličkosť. V prvom momente som zavrhla, že by som prispela, avšak páni boli veľmi milí a úslužní ja som mala dobrú náladu a potom čo mi povedali, že vyberajú na vzdelávanie občanov tak som im vytiahla z vrecka košíkových 0,5 eur a povedala som, že ak to má slúžiť na vzdelávanie tak prispejem. Núkali mi nech si zoberiem niečo z košíčka a poďakovali. Ak niečo dávam zvyčajne okrem žltého narcisu neberiem nič a to len preto, aby odomňa nepýtali ďlší 30-ti, ktorí sú ešte v meste. Len čo som od nich odišla na pár krokov uvedomila som si, že som im mohla v tom horšom prípade byť aj priamo na smiech a mohli si povedať, že ľudia sú nepoučiteľní a prispejú na hocičo. Niežeby mi bolo ľúto tých 0,5 eur len som sa zarazila, aká cielená bola tá moja pomoc.
Zo zásady neprispievam na rôzne zbierky nakoľko patrím medzi ľudí, ktorí sa nedokážu obohatiť na úkor niekoho iného ani ak mi niekto vydá pri pokladni, alebo za okienkom na pošte viac a ja to hneď zistím nedokázala by som si to zobrať.
Avšak ak by som išla robiť zbierku napr. 5 dní v mesiaci, tak by som to určite nerobila zadarmo, lebo tiež aj ja aj moja rodina potrebuje z niečoho žiť. Tiež si musia vypočuť rôzne poznámky na svoju adresu a podľa mňa veľmi často nie veľmi príjemné. Napriek tomu si myslím, že z peňazí vyzbieraných napr. na detskú onkológiu atď. ak sa dostane taká desatina tak je to veľa- preto neprispievam na takéto charity.

Dajte dnes každému kto od vás pýta, a zajtra sa môžete zaradiť medzi nich.

Dobrému anjelovi pravidelne posielam od jeho začiatku. Vidím, kto peniaze dostal, hoci radšej by som nevidel, že pri 1/3 mien je napísané kedy zomrel.
Na ulici už nedám nikomu. Ani ligám, ani nádejám.

a to ste nevideli ako v jednej nemenovanej tv bola reportaz, kde sa pomaly cela dedina vyzbierala na chore dieta, kde peniaze poslali do neziskovky a priamo sa vedelo na koho sa posielali peniaze a mila neziskovka dietatu dala figu borovu, ale sebe vsetko vyplatila. tomu sa hovori charita :(

...Napriek tomu si myslím, že z peňazí vyzbieraných napr. na detskú onkológiu atď. ak sa dostane taká desatina tak je to veľa- preto neprispievam na takéto charity.
Podľa toho, koľko je tu zbierok na detskú onkológiu, je medzi deťmi 100x viac chorých ako medzi dospelými (v skutočnosti je to naopak).

Prispejem kazdemu, ked vidim, ze to nie je alkoholik, alebo rumunski zobraci, pripadne cigani, ktori nemusia zobrat.

V nasom meste spievavala ciganecka hrala na gitare, tej som prispela vzdy, za tu "muziku". teraz hraju 2-3 "hudobnici", prijemna atmosfera v meste, prispejem tiez. Prisievam na projekty, ktore sa mi zdaju byt uzitocne, netykaju sa len ledi, ci ludi.

Clovek nikdy nevie, kedy bude podobnu pomoc potrebovat. nezavrhujem vsetko bez uvazenia.

Aj ja mam s týmto svoje skúsenosti a dvakrát určite viem , že som naletel .
Toto zistenie človeka rozhodí a chvíľu trvá sa dostať do normálu . tak som si povedal :
1. ak dať, tak dôveryhodnému a viac nezisťovať ako to dopadlo,
2. ak dať tak kvôli sebe a pocitu dobrého skutku a potom už nenaleží ako v skutočnosti peniaze dopadli

Väčšina Nota Bene predávačov je OK. Sú slušní a poďakujú. A navyše - ak mu chceš "pridať" - odmietne, lebo z predaja má podiel.

Podľa "zbierok" by človek povedal, že VŠETKY deti sú choré na onkologické ochorenia.

no skor podvod a trestne oznamenie, alebo .....

Skoro vždy im dávam 2 EUR a neodmietol ani jeden :D. A len málokto z nich sa aspoň tvári, že hľadá drobné na vydanie. Nota Bene je jeden z mála časopisov, ktorý sa dá čítať celý :-)