Náhradu príjmu od zamestnávateľa mi vyráta SW, ale neviem či máme SP hlásiť pre výpočet nemocenského (keďže sa u tohto zamestnanca nedá použiť rozhodujúce obdobie) pravdepodobný vymeriavací základ 400 eur, alebo len alikvotnu časť, ktorá by pripadla na mesiac jún t.j. od 18.6.2014 do 30.6.2014.
(Sociálna poisťovňa pri práceneschopnosti presahujúcej 10 dní takýto doklad neuzná a nemocenské dávky nepreplatí).
Ak nemá nárok na náhradu, čo potom s tými dňami - ako ich vykázať? Ide o prerušenia poistenia?
platí ešte stale stanovisko MPSVaR, že ak zamestnanec v deň, kedy mu začína DPN zároveň pracoval (išiel ku lekárovi po 4 hodinách práce a ten ho vypísal od toho dňa), nemá nárok za prvý deň DPN na žiadnu náhradu príjmu pri DPN, a tak od zamestnávateľa dostane za daný deň iba mzdu za 4 hodiny a zvyšok bude neplatený? A náhradu príjmu dostane iba za 2+7 dní, hoci DPN trvala 10 dní?
prosím Vás o odpoveď: Menia sa nejako nároky zamestnanca na PN po skončení prac.pomeru dohodou počas PNky?
Náš zamestnanec v riadnom prac.pomere je súčasne poberateľom starobného dôchodku a od marca 2014 je na dlhodobej PN so závažným ochorením. Poberá nemocenské dávky. Po vzájomnej obojstrannej dohode chceme skončiť prac. pomer dohodou podľa §60.
Otázka č.1 : po skončení p.pomeru sa mu nejako zmenia nároky na nemocenské dávky ? Alebo bude dávky dostávať nepretržite aj po skončení prac.pomeru až do ukončenia PNky resp. do 1 roka od vzniku PN ?
Otázka č.2 : Po skončení pomeru odošleme ELDP, následne môže tento poistenec požiadať o prepočítanie zvýšenia starobného dôchodku ktoré mu patrí z dôvodu výkonu zamestnania za dobu súbežne s poberaním dôchodku, alebo môže požiadať o prepočet až po skončení PN ?
Ďakujem
2. o prepočet môže požiadať po skončení zamestnania, nemusí čakať na skončenie PN
2. o prepočet môže požiadať po skončení zamestnania, nemusí čakať na skončenie PN
Ďakujem Vám za rýchlu odpoveď
ErikaDP
zamestnanec k nám nastúpil 21.07.2014. Od 31.07.2014 je DPN. Jeho mesačná mzda je 500 €.
DVZ pre výpočet náhrady príjmu bude:
VZ na NP = 500 € : 184 h (mesačný fond PČ) x 64 h (8 PD x 8 h) = 173,91 €
RO = 10 KD (od 21.7. do 30.7.2014)
DVZ = 173,91 € : 10 KD = 17,3910 €
Náhradu mzdy pri DPN za 31.07.2014 vypočítame zamestnancovi zo sumy 17,3910 €. Zvyšných 9 dní náhrady príjmu v augustovej výplate vypočítame tiež z DVZ 17,3910 €?
V prípade, žeby bol zamestnanec v tomto kalendárnom roku opäť DPN budeme mu vypočítavať nový DVZ pre výpočet náhrady príjmu?
Ďakujeme za odpoveď.
chcem sa spýtať na dohodára s pravidelným príjmom 2,50 eur/hod , ktorý je od 26.7.2014 na PN.
Dohoda trvá od 24.4.2014. V apríli odpracoval 2 dni (10 hodín) t.j. mal príjem 25 eur, od mája až do PN nepracoval vôbec a nemal žiadnu odmenu.
Denný vymeriavací základ mi softvér vypočítal: 25 eur : 93 dní ( od 24.4.2014 - 25.7.2014) t.j. 0,2688. Je to prosím Vás správne?
Ďakujem Vám veľmi pekne za odpoveď.
Ďakujem Vám pani Motyčková. Myslela som si, že sa počíta obdobie platenia NP (čo by bolo v tomto prípade iba 2 dni) a nie trvanie nemocenského poistenia (v tomto prípade ako uvádzate 93 dní). Náhrada príjmu je aj tak veľmi nízka (1,69 €), ale nakoľko má zamestnanec z 93 dní odpracované iba 2 dni, tak to bude zrejme správne.
Ďakujem
Dobrý deň, chcem sa s Vami poradiť ako mám postupovať pri výpočte časti mzdy ktorá bude VZ pre výpočet DVZ pre náhradu príjmu. Dňa 1.8.2014 nastúpil do firmy zamestnanec do PP - týždenný PÚ má 38,75 hod. Je hodinovo odmeňovaný. V pracovnej zmluve má stanovenú hodinovú mzdu 2,10 €. V kolektívnej zmluve má firma schválené že náhrady za dovolenku, lekára a pod... majú preplácané sadzbou 2,55 €/hodina. Dňa 11.08.2014 má zamestnanec celodenný § - návštevu lekára. Odo dňa 15.08.2014 ochorel a mal DPN do 26.08.2014. 27.08.2014 odpracoval a dňa 28.08.2014 bol SV.
Rekapitulácia za 08/2014 : odpracoval - 11 dní 85,25 hod. – mzda 179,03 EUR do PN 9 dní a po PN 2 dni
Lekár – 1 deň 7,75 hod. – náhrada 19,76 EUR 11.08.2014
Sviatok – 1 deň 7,75 hod. – náhrada 19,76 EUR 29.08.2014
--------------------------------------------------------------------------------------------------------
13 dní 100,75 hod. 218,55 EUR
Náhrada príjmu - 10 kalendárnych dní
Nemocenské dávky – 2 kalendárne dni
Hrubá mzda bez náhrady príjmu za DPN je spolu 218,55 EUR. Ako máme vypočítať časť mzdy, ktorá bude VZ pre výpočet DVZ pre náhradu príjmu?
1. 218,55 / 100,75 x 77,5 tj. 9 dní odpracovaných pred nástupom na DPN + 1 deň § = 168,12 €
2. (179,03 / 85,25 x 69,75) + 19,76 tj. mzda za 9 dní odpracovaných pred DPN + náhrada za § = 166,24 €
Za odpoveď vopred ďakujem!
218,55/19 kalendárnych dní x 14 kalendárnych dní pred PN
alebo
presne príjem za dni pred PN
Uprednostňujem prvý postup, keďźe nie vždy sa dá určiť presný príjem pred PN (mesačné benefity, prémie a pod.)
Je to váš prípad, zamestnanec ochorel 15.8., tj NP trvalo 14 dní. Vypočítate si VZ dosiahnutý do vzniku DPN, tj mzda 146,48 eur (9 dní x 7,75 x 2,10)+ náhrada mzdy lekár 19,76 eur a to podelíte počtom dní trvania poistenia do vzniku DPN, tj. 14 dí. DVZ = 166,24 : 14 = 11,8742 eur.
Dobrý deň, je správny tento výpočet DVZ pre náhradu príjmu? Zamestnanec nastúpil do PP 01.12.2013. DPN začala dňa 15.02.2014. Platenie nemocenského poistenia trvalo menej ako 90 dní. Trvalo 76 dní. Potom RO bude od 01.12.2013 do 14.02.2014 tj. 76. dní a VZ bude VZ na NP za 12/2013+01/2013+VZ vypočítaný do 14.02.2014 resp. časť mzdy do 14.02.2014 = VZ na NP za 02/2014 / počet pracovných dní v mesiaci x počet odpracovaných dní v mesiaci. Alebo treba použiť pri výpočte fond pracovného času v hodinách. V príspevkoch som našla použité obidva spôsoby preto neviem ktorý je správny. Vopred ďakujem za odpoveď.
218,55/19 kalendárnych dní x 14 kalendárnych dní pred PN
alebo
presne príjem za dni pred PN
Uprednostňujem prvý postup, keďźe nie vždy sa dá určiť presný príjem pred PN (mesačné benefity, prémie a pod.)
V prvom rade veľmi pekne ďakujem za odpoveď. Spýtam sa však znamená to potom že časť mzdy /VZ na NP/ do PN mám rátať na kalendárne dni?
Druhý postup je, ak viete určiť presnú mzdu pred PN, tú nepočítate poďľa kalendárnych dní.
Prvý postup uprednosťnujem odkedy zaviedli tých 90 dní, ale dôvodov je viac, ako som písala vyššie.
Z hľadiska softvéru, buď to naprogramujem podľa prvého postupu, alebo do uplynutia 90 dní by si museli DVZ úplne alebo čiastočne zadávať.
Z hľadiska zákona sa má použiť VZ pred PN, na rôzne iné účely (posúdenie maxima pri súbehu a iné) sa vždy VZ rozpočítava na kalendárne dni v mesiaci rovnomerne, nikdy sa neposudzuje podľa skutočného príjmu v ten, ktorý deň. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu je podľa zákona mesiac a nie deň.
zamestnanec pracoval minulý rok do 30.6.2013 u zamestnávateľa X (pracovný pomer trval od 1.9.2012 ). Po tomto dátume nepracoval - bol v zahraničí. V roku 2014 nastúpil opäť k zamestnávateľovi X od 1.10.2014, a súčasne uzatvoril s rovnakým zamestnávateľom od 1.11.2014 dohodu s pravidelným príjmom. Od 14.11.2014 je PN.
Aké bude rozhodujúce obdobie na výpočet náhrady príjmu a nemocenského z týchto poistení?
Je to v prípade pracovného pomeru obdobie od 1.1.2013 do 30.6.2013 aj keď ide o rovnakého zamestnávateľa ? A pri dohode to bude pravdepodobný VZ ?
Pre nemocenské v oboch prípadoch sa posudzuje rok 2013, tam ale iného zamestnávateľa nemali, t.j. bude sa počítať nemocenské z pravdepodobného DVZ, najviac z minimálneho VZ 402,50 pričom z každého právneho vzťahu sa určí pravdepodobný DVZ osobitne.
Pre nemocenské v oboch prípadoch sa posudzuje rok 2013, tam ale iného zamestnávateľa nemali, t.j. bude sa počítať nemocenské z pravdepodobného DVZ, najviac z minimálneho VZ 402,50 pričom z každého právneho vzťahu sa určí pravdepodobný DVZ osobitne.
Ďakujem Janka, pravdupovediac som bol z toho dosť zmätený, ako to rozlúsknuť:confused:
zamestnanec je u nás zamestnaný v prac. pomere od 1.8.2014. Od 30.10.2014 je PN, t.j. nemocenské poistenie trvalo 90 dní. Keďže v našom mzdovom programe nie je DVZ pre vyplatenie náhrady príjmu pri PN vypočítaný rovnako na mesiac október 2014 a november 2014, prosím Vás o radu, aké rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ pre vyplatenie náhrady príjmu pri PN je správne - obdobie od 1.8.2014 do 30.9.2014 alebo obdobie od 1.8.2014 do 29.10.2014. Ďakujem.
zmenilo sa niečo v odpovedi 222, nakoľko pani zo zdravotnej poisťovne požaduje, aby som dohodárku nahlásila kodom 1O Z a K alebo som to zle pochopila, keď som ju odhlásila posledným dňom práce a po PN opäť prihlásila kodom 2D? ďakujem pekne.
Ak by ste mali zdokladované, že bude poberať nemocenské z iného právneho vzťahu, potom by prihlásenie kódom 1O bolo správne. Ale potvrdenie o tom, že dohodár poberá náhradu príjmu a potom nemocenské z iného právneho vzťahu predpokladám, že nemáte a preto nemáte podklad na to aby ste oznámili do ZP kód 1O.
Žiadate o radu ako keď na ostrove TangaVanga silný príliv spôsobí pád kokosového orecha na hlavu Jimby Honsona, ktorý následne žaluje Boha Mora o odškodné.
Ja neviem. Náhradu príjmu by som odporúčal preplatiť a je vecou SP, čo urobí s takýmto potvrdením a s nemocenskou.
Ale v prvom rade by som žiadal od dohodára, aby si ešte raz vyžiadal poriadne potvrdenie o PN od lekára.
Za reakcie vopred ďakujem
Od 26.5.2014 do 3.8.2014 Dohoda o vykonaní práce-pravidelný príjem.
Od 20.8.2014 do 31.12.2014 Pracovná zmluva.
Od 2.1.2015 do 8.3.2015 Dohoda o vykonaní práce-pravidelný príjem.
Od 9.3.2015 do 31.12.2015 Uzatvorená pracovná zmluva. Zamestnanec je práceneschopný od 23.3.2015. Prosím z akého obdobia vypočítať vymeriavací základ pre náhradu príjmu zamestnanca. Ďakujem.
zamestnanec bol v r. 2014 zamestnaný takto:
1.1.2014 - 30.4.2014 hlavný pracovný pomer
1.5.2014-31.12.2014 evidencia na úrade práce
rok 2015:
1.1.2015-28.2.2015 evidencia na úrade práce
od 1.3.2015 hlavný pracovný pomer (iný zamestnávateľ ako v minulom roku)
od 15.5.2015 bude zamestnanec práceneschopný (z dôvodu plánovanej operácie)
Prosím Vás, uvažujem správne, že denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu vypočítam z obdobia 1.3.2015-14.5.2015?
Nemocenské SP vypočíta z údajov iného zamestnávateľa z obdobia 1.1.-30.4.2014, ak tam mal 90 kalendárnych dní zaplatených.
Sociálna poisťovňa teda bude nemocenské od 11. dňa práceneschopnosti vypočítavať z údajov u zamestnávateľa v r. 2014 za obdobie 1.1.2014 - 30.4.2014.
Zamestnanec mal hlavný pracovný pomer a nebol v tom čase práceneschopný, iba čerpal nejakú dovolenku....
1. pracovný pomer ako riaditeľ spoločnosti a 2. poberá fixnú mesačnú odmenu konateľa, od 27.3.2015 zostal na PN a lekárka mu vypísala len jednu PN, volali zo sociálnej poisťovne, že potrebuje ešte jednu PN-ku aj na tú odmenu konateľa, je to tak? Potom mu musíme vypočítať aj náhradu pri dočasnej PN aj z odmeny ktorú ma fixnú-mesačnú ?, odmenu by sme nemali krátiť je schválená valným zhromaždením, len mu teda doplatíme tých prvých desať dní náhradu ? Ešte som sa s týmto nestretla, môžete mi prosím poradiť. Ďakujem.
Zamestnanec 23.6. odpracoval 2,5 hodiny a odišiel k lekárovi. Ten mu vystavil PN od 23.6. Nárok na náhradu príjmu pri PN má zamestnanec od 23.6.? Za prvý deň má dostať 25% DVZ aj keď časť pracovnej zmeny odpracoval? Alebo zaplatiť náhradu až od 24.6., z prvých troch dní tak dostane iba 2 dni. Je 23.6. vôbec vylúčenou dobou? Alebo má byť všetko inak? Poraďte mi, prosím, čo s tým.
http://www.porada.sk/t268343-pn-po-odpracovani-casti-zmeny.html
1. nemocenské poistenie bolo menej ako 90 dní, rozhodujúce obdobie bude od vzniku poistného vzťahu do dňa predchádzajúceho vzniku PN, takže od 1.8.-2.8.2015. Výpočet bude 800/31*2
2. pravdepodobný VMZ 800/30. Tu neplatí ustanovenie, ktoré je v zákone 461/2003 o soc.poistení pri pravdepodobnom VMZ na § 138 ods. 5, teda minimálny VMZ ?
Ďakujem.
Nemocenské bude SP počítať z DVZ, ktorý určí z r.2014, ak tam mal zamestnanec iného zamestnávateľa, kde mal zaplatených 90 dní poistenia. Ak takého zamestnávateľa nemal, použije pravdepodobný DVZ od vás, najviac však vo výške určenej z minimálneho základu.
Nemocenské bude SP počítať z DVZ, ktorý určí z r.2014, ak tam mal zamestnanec iného zamestnávateľa, kde mal zaplatených 90 dní poistenia. Ak takého zamestnávateľa nemal, použije pravdepodobný DVZ od vás, najviac však vo výške určenej z minimálneho základu.
ďakujem za rýchlu odpoveď :-)
poraďte prosím, ako postupovať v prípade, ak zamestnankyňa predložila dňa 21.7.2015 doklad o OČR na dni 20.7. až 24.7.15, ktorý bol riadne spracovaný v mzdách za júl 15, a dňa 9.9.15 predložila potvrdenie o práceneschopnosti s tým istým dátumom ako OČR, pretože jej Sociálna poisťovňa telefonicky ozoznámila , že OČR jej neuznáva.
Ďakujem za odpoveď.
o čo sa mám oprieť -zákon, predpis, §- ak jej to máme zaplatiť. Predsa nie je možné, aby na tie isté dni mala vystavenú OČR aj PN, to si môže vybrať, čo sa jej hodí, a ako mohla ísť s dieťaťom k lekárovi, keď bola chorá - doklad o PN to dokazuje. Je evidentné, že doklad o PN nebol vystavený v deň, kedy to uvádza lekár, ale až potom, čo sa zistilo, že OČR nebude uznaná. A to bolo jasné v septembri.
Ďakujem za odpoveď.
(1)Poistenec nemá nárok na výplatu ošetrovného za dni, počas ktorých
a) sa mu vypláca náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa
osobitného predpisu, 51)
b) má nárok na výplatu nemocenského,
c) má nárok na výplatu materského
V SP to nie je prerušenie poistenia ale je to doba, za ktorú je vylúčená povinnosť platiť poistné, t.j. vo výkaze pre SP bude počet dní znížený.
V ZP ale bude oznámený kód 2N a bude samoplatiteľ (ak niekto za neho neplatí poistné z iného dôvodu).
Podmienky nároku na náhradu príjmu§ 4Nárok na náhradu príjmu má zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu4) (http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-462#f6114496) (ďalej len „dočasná pracovná neschopnosť“) a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa osobitného predpisu5) (http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-462#f6114498) okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu než za vykonanú prácu, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Keď som volala na inšpektorát práce, tak mi bolo povedané, že v tejto situácii má zamestnávateľ zamestnancovi vyplatiť náhradu príjmu. Tak neviem ... Čo myslíte? vďaka za každú odpoveď
Teraz priniesol PN - má nárok na náhradu príjmu počas 10 dní a potom nemocenské
zo SP, alebo má poslať PN hneď do SP ? Počas PN mu bude krátená odmena za výkon
funkcie konateľa. Ďakujem.
mám otázku ohľadom hranice maximálnej nemocenskej dávky. Na stránke SP sa 2.12. objavila správa, že dôjde od 1.1.2016 k jej zvýšeniu na 42,3124.
- SP k výpočtu dospela: 12 x 858 x 1,5 = 15 444/365 = 42,31232876 zaokr. nahor = 42,3124
- J. Mihál však uvádza v materiály zo školenia výpočet: 15 444/366 = 42,19678213.
Ktorý z výsledkov je prosím správny? Má sa podeliť počtom dní 365 alebo 366?
Ďakujem
Sociálna poisťovňa to vysvetľuje tak, že podľa § 54 zákona o sociálnom poistení je rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu kalendárny rok predchádzajúci vzniku nároku na dávku z nemocenského poistenia, preto je denný vymeriavací základ prepočítaný z 365 dní a nie 366. Nemalo by to platiť aj pri určovaní maximálneho denného vymeriavacieho základu na účely náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca? Je tam rozhodujúce obdobie trvania nemocenského poistenia najmenej 90 dní alebo menej ako 90 dní?
Maximální DVZ pro účely náhrady příjmu při DPN je stanoven shodně s max. DVZ pro dávky.
Podle vysvětlení SP by to tedy znamenalo, že naopak v roce 2017 (který má 365 dní), bude max. DVZ stanoven z 366 dní roku 2016 - DVZ připadající na jeden den roku 2017 tedy bude "zředěn", a zaměstnanec bude "ošizený".
Podám oficiální dotaz na SP.
Podle vysvětlení SP by to tedy znamenalo, že naopak v roce 2017 (který má 365 dní), bude max. DVZ stanoven z 366 dní roku 2016 - DVZ připadající na jeden den roku 2017 tedy bude "zředěn", a zaměstnanec bude "ošizený".
Podám oficiální dotaz na SP.
Na základe čoho uvádzate, že maximálny DVZ na účely DPN je stanovený rovnako ako DVZ na účely dávok z nemocenského poistenia? Mne SP odpovedala, že nie je oprávnená vyjadrovať sa k zákonu č. 462/2003 Z. z. a ten sa v § 8 ods. 7 na § 55 zákona o SP neodvoláva.
Pričom výpočet bol nasledovný: 12 x 769 = 9 228 x 1,5 = 13 842
13 842 / 366 = 37,81967... zaokr. 37,8197. Vtedy to delili 366, je zvláštne, že ich postup je pre rok 2016 odlišný.
Vycházím ze znění příslušných paragrafů v obou zákonech:
Max. DVZ pro účely dávek - § 55 ods. 2 zákona 461/2003 Z.z.:
Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 1,5-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Max. DVZ pro účely náhrady příjmu při DPN - § 8 ods. 7 zákona 462/2003 Z.z.:
Denný vymeriavací základ určený podľa odsekov 5 a 6 nesmie byť vyšší, ako denný vymeriavací základ určený z 1,5 násobku všeobecného vymeriavacieho základu 16) platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu.
Pričom výpočet bol nasledovný: 12 x 769 = 9 228 x 1,5 = 13 842
13 842 / 366 = 37,81967... zaokr. 37,8197. Vtedy to delili 366, je zvláštne, že ich postup je pre rok 2016 odlišný.
Skor si myslim, ze si to ani neuvedomili, ale to je snad pri ostatnych zmenach "to najmenej", idealne by to bolo delit vzdy konstantou 365,25:-)
nemáte niekto nejaké nové informácie, resp. vyjadrenie od SP ohľadom výpočtu max. DVZ? Prípadne max. DVZ pre výpočet náhrady príjmu?
Ďakujem
nemáte niekto nejaké nové informácie, resp. vyjadrenie od SP ohľadom výpočtu max. DVZ? Prípadne max. DVZ pre výpočet náhrady príjmu?
Ďakujem
Dotaz jsem poslal před týdnem, zatím žádná odpověď.
Vážený pán Prunar,
v súvislosti s Vašim podaním, týkajúcim sa určenia maximálneho denného vymeriavacieho základu pre výpočet nemocenských dávok v roku 2016, zverejnenom na webovej stránke Sociálnej poisťovne, oznamujeme.
Ako vyplýva z podania, informujete sa o tom, či pri určovaní maximálneho denného vymeriavacieho základu pre rok 2016 nemala byť zohľadnená skutočnosť, že rok 2016 má 366 dní.
Výpočet maximálneho denného vymeriavacieho základu pre určenie maximálnej výšky nemocenských dávok v roku 2016, zverejnený na webovej stránke Sociálnej poisťovne, je správny. Sociálna poisťovňa skutočnosť, že rok 2016 má 366 dní, pri stanovení maximálneho denného vymeriavacieho základu nezohľadňuje, a to z dôvodu, že pri zohľadnení vyššieho počtu dní by došlo k reálnemu zníženiu maximálneho denného vymeriavacieho základu, čím by mohlo dôjsť k určitému znevýhodneniu poistencov uplatňujúcich si nárok na nemocenskú dávku v priestupnom roku.
S pozdravom
JUDr. Danica Bognárová, v. r.
poverená vykonávaním funkcie riaditeľky odboru metodiky
Vyjádření SP se samozřejmě týká jenom max. DVZ pro dávky. Překvapivé je, že v roce 2012 zřejmě měla SP jiné zdůvodnění.
Nás zajímá ale hlavně max. DVZ pro náhradu příjmu při PN podle zákona 462/2003.
Otázal jsem se SP, zda se tento výklad vztahuje i na DVZ pro náhradu příjmu. Snad přijde odpověď brzo.
Pak je max. DVZ pro náhradu příjmu pro rok 2016 ve výšce 42,3123€.
chcela by som Vás požiadať o radu. So zamestnancom sme od 01.06.2016 uzatvorili pracovnú zmluvu.
25.05.2016 nastúpila na PN, PN trvala do 05.06.2016.
Pracovný pomer bol dohodnutý vopred (pred nástupom na PN). O PN sme sa dozvedeli až v deň vzniku pracovného pomeru. Pracovný pomer sme napriek tomu nestornovali, teda je našim zamestnancom od 01.06.2016.
U predchádzajúceho zamestnávateľa si uplatňovala náhradu príjmu za nemoc od 25.05.2016 do 03.06.2016, dni 04.06.2016-05.06.2016 jej PN prepláca sociálna poisťovňa.
Pracovný pomer u predchádzajúceho zamestnávateľa jej plynul až do 13.06.2016, po ukončení PN si čerpala dovolenku.
Náhradu príjmu jej vyplatil predchádzajúci zamestnávateľ.
Mojou otázkou je, či jej náhradu príjmu vyplácame aj my (od 01.03.2016 do 03.06.2016). a či máme povinnosť nahlasovať túto skutočnosť na zdravotnú poisťovňu, alebo oznámenie postačí aj od predchádzajúceho zamestnávateľa.
Za odpoveď ďakujem
Domnívám se, že vazba mezi nárokem na náhradu příjmu při PN a účastí na nemocenském pojištění tu je - zákon 462/2003 o náhradě příjmu definuje zaměstnance pro tyto účely odkazem na § 4 ods. 1 zákona 461/2003 o sociální pojištění, tedy jako zaměstnance po účely NP.
Jedinou odchylkou je to, že za zaměstnance pro účely náhrady příjmu při PN se považuje i zaměstnanec s odvodovým zvýhodněním předtím dlouhodobě nezměstnaných, který v době zvýhodnění nemocensky pojištěn není.
chcem Vás poprosiť o informáciu.
1. Otázka
Pracovný pomer zamestnanca začal 30.12.2014. Od 1.3.2015 - 31.12.2015 bol PN. Od januára 2016 nastúpil do práce avšak opäť od 10.1.2016 je PN. Ako určiť RO pre výpočet PN ktora vznikla v januári 2016 ? Keďže obdobie nemocenského poistenia pred vznikom PN trvalo < ako 90 dní. Ak vychádzam zo zákona 462/2003 § 8 od.s 6, potom by to malo byť obdobie od vzniku nemocenského poistenia - teda od 30.12.2014 do 9.1.2016 ? Alebo je RO v tomto prípade rok 2015 ?
2. OtázkaČo sa myslí v § 54 ods. 1 zákona 461/2003 pojmom "nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky....?
Ďakujem
ad 2 Už nejaký čas SP za nepretržité trvanie poistenia považuje aj prípad, ak napr. pracovný pomer skončí a nasledujúci deň vznikne nový pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa.
Prosíme poradiť, ZC bol PN od od 5.11.2015 do 20.10.2016, od 21.10.2016 priniesol novú PN, platíme znova náhradu príjmu, podporná doba skončila 22.10.2016, posielam na SP prerušenie?
Ďakujem
Prosíme poradiť, ZC bol PN od od 5.11.2015 do 20.10.2016, od 21.10.2016 priniesol novú PN, platíme znova náhradu príjmu, podporná doba skončila 22.10.2016, posielam na SP prerušenie?
Ďakujem
Z pohľadu zákona 461 nejde o prerušenie podľa § 26 ods 3, lebo to je v prípade, citujem ...
... Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ... odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.
Ide o § 140 Vylúčenie povinnosti platiť poistné poistencom a zamestnávateľom, ods 2, zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti ani v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného atď.
Podľa zákona 462 má nárok na náhradu príjmu.
Ak toto lekár neuviedol na PN, postupujete ako píše Jozef, ale máme skúsenosť s tým, že následne tieto PN SP lekárom "opravuje" a potom sa vracia zamestnávateľovi náhrada a doriešujú sa ostatné súvislosti.
Platí to od 1.7.2014.
prosím o radu. Zamestnanec má u jedného zamestnávateľa dva pracovné pomery a ide na PN, pre každý pracovný pomer dostal samostatný doklad. Posudzuje sa maximálny denný vymeriavací základ pre náhradu PN zvlášť pre každy pracovný pomer alebo sa posudzuje spoločne?
ďakujem za radu.
2. Samotné neplatené voľno ani nezvýši DVZ. Zvýšil by sa DVZ iba keby mzda zostala celá.
ak zamestnanec pracuje už tretí rok u zamestnávateľa A, u zamestnávateľa B začal pracovať 15.1.2017 a teraz v 02/2017 začal byť PN, ako sa vypočíta výška jeho PN? zo zamestnania A vymeriavací základ za rok 2016 a zo zamestnania B?
ďakujem
Nemocenské - zo zamestnania A z VZ r.2017. B - z pravdepodobného VZ, najviac z minimálneho základu.
chcela by som sa opýtať, či zamestnanec má nárok na náhradu príjmu v plnej výške,
alebo v polovičnej výške, ak sa stal dočasne práceneschopným z dôvodu pracovného úrazu, ktorý sa stal čiastočným zavinením poškodeného, ktorý bol pod vplyvom alkoholu.
Vopred veľmi pekne ďakujem.
náhradu vyplatíme v plnej výške.
Ďakujem za radu a Váš čas.
Treba to stanovisko IP namietať.
aby sme si nekomplikovali život, zamestnávateľ rátal s tým, že jej uplynie doba kedy mala dohodu o PČ.....
od 24 05 2017 už sme ju odhlásili ale iba zo ZP.....
ale včera poslala dočasnú PN od 08 06 2017, teda otázka:
zamestnávateľ má jej vyplatiť prvých 10 dní (dohoda je na pravidelný príjem) a potom už SP platí dávku NP, je to tak správne? prihlásim ju do ZP, 0806207 2D Z a súčasne 08062017 1O Z ?
Ďakujem
Mám zamestnanca od 8.1.2016.
Dňa 20.04.2016 do 30.04.2017 bol na PN.
Teraz plánuje operáciu, len neviem či sa mu vypočítava vymer. základ z roku 2016 alebo z nových 90 kalendárnych dní roku 2017? Ďakujem za radu.
/od 20.4.2016- 30.04.2017/
Napr. ak pôjde na PN 1.7., od 1.5. je 61 dní, táto PN bude platená najviac do 61-ého dňa od vzniku PN, t.j. najdlhšie do 30.8.2017.
Chcela by som pomôcť kolegyni, tak prosím o radu:
Kolegyňa (59 ročná) – čiastočne invalidná - je na PN-ke od 14.júla 2016. Platená PN-ka jej skončí k 14. júlu 2017, avšak zdravotný stav jej nedovoľuje nastúpiť do práce. Ako by mala postupovať ďalej?
1.) ostať v pracovnom pomere (hoci neviem či sa to dá, keď nemôže pracovať ) a nechodiť do práce – teda byť na neplatenom voľne alebo ako ?
alebo
2.) ukončiť pracovný pomer ku dňu 14.7.2017 a poberať iba čiastočný dôchodok?
Ak sa rozhodne pre tú druhú možnosť-teda ostať doma a poberať čiastočný inv. dôchodok – musí sa nahlásiť na úrade práce, kde sa bude pravidelne hlásiť až do dovŕšenia dôchodkového veku ?
Ak ukončí pracovný pomer (teda bude odhlásená z poisťovní)– môže jej byť preplatená nevyčerpaná dovolenka ?
To by ju trebalo potom znovu prihlásiť do poisťovní?
Ďakujem !
To že PN trvá rok nie je dôvod na ukončenie PN.
Nikto sa nemusí hlásiť na ÚP, to nie je povinnosť.
Ak ukončí pracovný pomer, nevyčerpaná dovolenka jej musí byť preplatená. Ak dovolenku preplatíte hneď pri skončení pracovného pomeru, tak ju preplácate počas trvania poistenia.
Otázka 1: To znamená, že sa sleduje obdobie od 2.12.2016 do 1.6.2017 (26 t), od aktuálnej PN či mu v ňom nevznikla nejaká PN alebo nemal prerušené poistné (napr. neplatené voľno)? Nie je mi celkom jasné ako sa posudzuje ustanovenie zákona § 34 ods. 5 o SP, ktorý hovorí, že predchádzajúce obdobia DPN sa nezapočítavajú do podporného obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej DPN a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla DPN.
Otázka 2: sleduje sa len či v období 26 pred vznikom aktuálnej PN nevznikla iná PN, alebo sa aj to či do tohto obdobia "nezasahuje" iná PN, ktorá však vznikla pred obdobím 26 týždňov ?
Otázka 3: V prípad sa pozerám na 52 týždňov spätne od tejto PN, to je od 3.6.2016, či mal zamestnanec PN, tak od posporného obdobia 52 * 7 = 364 odpočítavam len dni PN-ky, ktoré trvali po 3.6.2016 vrátane (ak PN vnikla od 1.6.2016 - 10.6.2016) ?, t.j odpočítam 364 - 8 dní ?
Ďakujem
1- prerušenie poistenia sa považuje za skončenie a nový vznik poistenia - platnosť tohoto ustanovenia tu nie je vylúčená, takže trvanie 26 týždňov podľa mňa znamená, že trvalo bez prerušení podľa § 26.
2- sleduje sa aj keď tam zasahovala predchádzajúca PN - to z praxe (zákon to hovorí inak), keby to tak nebolo, tak po 52 týždňovej PN by znovu mohol ísť človek na ďalšiu PN hneď, lebo v posledných 26 týždňoch mu nevznikala PN.
3-áno
Vznik práceneschopnosti od 25.07.2017 do 04.08.2017.
VZ v 06/2017 546,81 € odpracoval 176 hodín=22 PD
VZ v 07/2017 464,04 € odpracoval 112 hodín=14 PD (1 deň bol sviatok + 1 deň mal § k lekárovi).
Je to správne: 1010,85 € : 344 hod. x 288 hod. = 846,29 € : 54 KD = 15,6720 € (denný VZ pre náhradu príjmu pri DPN) - je to správne?
Za skorú odpoveď veľmi pekne ďakujem.
Vznik práceneschopnosti od 25.07.2017 do 04.08.2017.
VZ v 06/2017 546,81 € odpracoval 176 hodín=22 PD
VZ v 07/2017 464,04 € odpracoval 112 hodín=14 PD (1 deň bol sviatok + 1 deň mal § k lekárovi).
Je to správne: 1010,85 € : 344 hod. x 288 hod. = 846,29 € : 54 KD = 15,6720 € (denný VZ pre náhradu príjmu pri DPN) - je to správne?
Za skorú odpoveď veľmi pekne ďakujem.
možem poprosiť o overenie či je to správne?
Spôsob výpočtu:
VZ: 546,81 + 464,04 = 1010,85 EUR
Počet dní: 30 + 24 = 54 dní
DVZ: 1010,85/54 dní = 18,7195
Ďakujem za odpoveď, ale chcem sa ešte opýtať, či vymeriavací základ z mesiaca 07/2017 464,04 € sa berie celý alebo sa prepočíta 464,04 € : 31 KD x 24 KD = 359,26 EUR. (Začiatok PN 25.07.2017 do 04.08.2017.)
prosím o odpoveď, či sa berie za 07/2017 celý zárobok t.j. 464,04 €, t.j. zárobok, ktorý dosiahol zo začiatku PN t.j. do 25.07.2017?
Ďakujem pekne za odpoveď
Ak môžem poprosiť, ešte raz sa vrátim k tejto téme, ako vypočítam VZ ak napríklad zamestnanec je na PN v strede mesiaca, napríklad od 25.07.2017 - do 27.07.2017.
Za odpoveď vopred veľmi pekne ďakujem.
Vychádza z toho, že rozhodujúce obdobie na určenie VZ je mesačné a preto nie je možné počítať VZ na dennej báze (príjem do 24.7.).
Začiatok PP: 01.06.2017
PN od 14.08.2017 - do 10.09.2017
prerušenie NP (neplatené voľno) 04.08.2017.
Počet dní poistenia: 06/2017 30 dní VZ 568,90 €
07/2017 31 dní VZ 598,81 €
08/2017 12 dní (1 deň prerušenie) VZ 318,27€.
SPOLU: 73 NP, VZ 1485,98 €.
Moja otázka znie, že pre výpočet denného vymeriavacieho základu použijem 73 alebo 74 dní (t.j. započítam na výpočet aj deň prerušenia NP?)
1) 1485,98 € : 73 = 20,3558 €
2) 1485,98 € : 74 = 20,0808 €.
Prosím o potvrdenie, ktorý postup je správny. Za skorú odpoveď veľmi pekne ďakujem.
Ďakujem pekne za rýchlu odpoveď a prajem pekný deň.
K danej - PN vystavená 08.09.2017 odpracovala časť dňa, potom paragraf na vykrytie celého dňa (tento deň zaplatený)
Vo výplatnej listine zadaná PN od 08.09.2017 do 24.09.2017 – ale zaplatené len 9 dní
Pre SP zadaná PN od 08.09.2017 do 24.09.2017 zaplatené druhý a tretí deň 25% VZ; štvrtý – desiaty deň 55% VZ
Pre ZP platiteľ štát od 09.09.2017 do 24.09.2017
Pri určení rozhodujúceho obdobia (odpracované má menej ako 90 dní) deň 08.09.2017 (čo bol výkon práce počas PN) vylúčený na zistenie denného vymeriavacieho základu
V mesačnom výkaze pre SP vylúčené dni 08.09.2017 – 24.09.2017 t.j. 17 dni
V mesačnom výkaze pre ZP vylúčené dni 09.09.2017 – 24.09.2017 t.j. 16 dní
Bude to takto ok?
A teraz otázka:
V zmysle § 140 ods. 2 zákon 461/2003 o sociálnom poistení zamestnanec nie je povinný platiť nemocenské poistenie v období počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného. Za 08.09.2017 – kedy bol uznaný za DPN (ale má príjem podliehajúci dani) je povinný platiť poistné?
Vopred ďakujem za vyjadrenie
Kurtíková
K VZ - môj názor je, keďže rozhodujúce obdobie pre určenie VZ je kalendárny mesiac a za dobu, kedy je vylúčená povinnosť platiť poistné sa kráti (zo zákona) iba maxmimálny VZ, nie skutočný VZ, tak ten príjem za 8.9. patrí do VZ.
Zamestnanec má hlavný svoj príjem ako szčo (nemocensky poistený) a z toho poistenia si uplatnil PN, popri tom má u nás dohodu na 0,5h každý pracovný deň, ale nepredložil PN-ku a neuplatnil si nárok na nemocenské dávky.
Môže počas tejto PN vykonávať prácu u nás na dohodu tak aby neporušil liečebný režim? Napríklad že doma robí papierové kontroly?
Alebo ak nemôže, musím ho na tieto dni odhlásiť zo ZP a prerušiť (z akého titulu?) SP?
Ak nebude robiť, v ZP sa odhlási, SP sa neprerušuje.
Ak áno, ako sa určí rozhodujúce obdobie a denný vymeriavací základ?
zamestnanec je celý mesiac PN. Môžeme mu v tomto mesiaci vyplatiť odmeny za predchádzajúce obdobie?
Je predpoklad že aj celý október bude PN. Aj v tomto mesiaci mu môžeme vyplatiť odmeny za predchádzajúce obdobie?
Odmeny sa totiž u nás vyplácajú 3 mesiace pozadu.
ďakujem za odpoveď
chcela by som sa opýtať na Váš názor k výpočtu maximálneho DVZ pre náhradu príjmu.
Max. DVZ sa od 1.1.2018 bude počítať zo VVZ r. 2016:
1. pre výpočet sa použijú KD r. 2016
(10,944 *2) / 366 KD z roku 2016 = 59,80327 zaokr. 59,8032
ALEBO
2. pre výpočet sa použijú KD z r. 2018 (pre DPN s dátumom vzniku v r. 2018)
(10,944 *2) / 365 KD roka 2018 = 59,96712 zaokr. 59,9672
ALEBO
3. striktne konštanta 365 ?
Na stránke Sociálne poisťovne je max. DVZ pre nemocenské dávky 2018 zverejnený vo výške 59,9672. Zo Sociálnej poisťovne mám ale stanovisko ešte z r. 2016, že v r. 2018 sa má použiť 366 KD z r. 2016 (rok VVZ)!
Ďakujem
chcela by som sa opýtať na Váš názor k výpočtu maximálneho DVZ pre náhradu príjmu.
Max. DVZ sa od 1.1.2018 bude počítať zo VVZ r. 2016:
1. pre výpočet sa použijú KD r. 2016
(10,944 *2) / 366 KD z roku 2016 = 59,80327 zaokr. 59,8032
ALEBO
2. pre výpočet sa použijú KD z r. 2018 (pre DPN s dátumom vzniku v r. 2018)
(10,944 *2) / 365 KD roka 2018 = 59,96712 zaokr. 59,9672
ALEBO
3. striktne konštanta 365 ?
Na stránke Sociálne poisťovne je max. DVZ pre nemocenské dávky 2018 zverejnený vo výške 59,9672. Zo Sociálnej poisťovne mám ale stanovisko ešte z r. 2016, že v r. 2018 sa má použiť 366 KD z r. 2016 (rok VVZ)!
Ďakujem
Náhrada príjmu - max. DVZ 59,9671 €, nemocenské - max. DVZ 59,9672 €
Náhrada príjmu pri PN, ktorú platí zamestnávateľ sa počíta podľa českej legislatívy? V akom zákone nájdem pravidlá pre výpočet?
číslo 1: dátum príchodu 1.1.2017
číslo 2: dátum príchodu 2.1.2017
ďakujem.
v druhom prípade, ak je 90 dní zaplatených do 10.4.2018, tak RO je od 2.1.2017 do 31.3.2018
v druhom prípade, ak je 90 dní zaplatených do 10.4.2018, tak RO je od 2.1.2017 do 31.3.2018
Ďakujem veľmi pekne.
Vopred ďakujem za radu.
Je v takomto prípade splnená vôbec prvá podmienka pre poskytovanie náhrady príjmu, a to že v čase vzniku PN musí byť zamestnanec nemocenský poistený ? Keďže počas RD je v prerušení SP ? Alebo tu sa to posudzuje inak ?
Ďakujem
Je v takomto prípade splnená vôbec prvá podmienka pre poskytovanie náhrady príjmu, a to že v čase vzniku PN musí byť zamestnanec nemocenský poistený ? Keďže počas RD je v prerušení SP ? Alebo tu sa to posudzuje inak ?
Ďakujem
Iba pripomínam, že nárok na náhradu majú aj takí, ktorí nemajú nemocenské poistenie (napr. dôchodca pri dohodách).
Pokiaľ viem dôchodci, neplatia z dohôd nemocenské poistenie, nárok na náhradu príjmu nemajú.....jedine predčasní starobní sú nemocensky poistení.
Je v takomto prípade splnená vôbec prvá podmienka pre poskytovanie náhrady príjmu, a to že v čase vzniku PN musí byť zamestnanec nemocenský poistený ? Keďže počas RD je v prerušení SP ? Alebo tu sa to posudzuje inak ?
Ďakujem za všetky názory.
Ja to vidím tak, že prerušené poistenie bolo do 18.5.2018 vrátane. Od 19.5.2018 by bola nastúpila do práce po skončení rodičovskej dovolenky, ale nemohla nastúpiť, pretože je práceneschopná. Takže od 19.5.2018 jej vzniká poistenie, ale nemá povinnosť platiť poistné pretože je práceneschopná. Alebo sa mýlim?
Je v takomto prípade splnená vôbec prvá podmienka pre poskytovanie náhrady príjmu, a to že v čase vzniku PN musí byť zamestnanec nemocenský poistený ? Keďže počas RD je v prerušení SP ? Alebo tu sa to posudzuje inak ?
Ďakujem
V zákone o náhrade príjmu na rozdiel od nemocenkých dávok nie je podmienkou, že zamestnanec musí byť poistený pri vzniku práceneschopnosti, iba musí byť zamestannec podľa § 4 ods. 1 zákona o ZP.
Súhlasím s Analytikom, dôchodca na dohodu nie je zamestnanec podľa § 4 ods. 1 Zákona o SP, nemá nárok na náhradu príjmu.
z 1. PP jej určia DVZ z obdobia od 1.12.2017 do 30.6.2018
z 2. PP jej budú zisťovať, či mala v r. 2017 iného zamestnávateľa, kde má aspoň 90 dní , za ktoré sa platilo nemocenské poistenie (bez PN). Ak nemala, určia jej DVZ ako pravdepodobný DVZ = 456/30
Oba DVZ jej spočítajú a zo súčtu určia nemocenskú dávku.
2. 456/30 dní =cca 15€ 55% 8,25€ (prečo 456€ nie 480€?)
a dávka bude 12,71+8,25 * 30 (mesiac)
a prosím Vás dohodár invalidný dôchodca nie je zo zákona nemocensky poistený, nemala by nárok na dávku PN podľa mňa, zamestnankyni dnes v SP tvrdili, že áno,ako je to prosím Vás?
Zo 456 preto, lebo pravdepodobný zárobok sa určuje najviac zo sumy miniálneho základu (szčo), okrem prípadu, že v RO nemal príjem kvôli rodičovskej alebo materskej dovolenke.
ID z dohody nie je nemocensky poistený, nemá nárok na nemocenské. V SP jej nepovedali dobre, alebo sa nepochopili.
áno, presne tak
Vopred ďakujem za každú radu.
Ak je na PN vyznačený reverz (stal sa dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok,) náhradu vyplatíte v polovičnej výške.
Ak bude právoplatne odsúdený, presnejšie "ak sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody," nemá nárok na náhradu príjmu. To vy ale dnes neviete, na základe tohoto ustanovenia si vyplatenú náhradu budete môcť od neho v budúcnosti vymáhať.
Neviete náhodou ako postupovať pri nahlásení do ZP. Musím nahlásiť 1O na ten jeden deň. Našla som, že kód 1G je výkon väzby, ale ten asi nenahlasujem ja,či? Ešte máta, či nemám ukončiť poistenie 2K tak ako pri rodičovskej dovolenke. Aby to bolo ešte jednoduchšie je to cudzinec z EU. Predpokladám, že ešte aj nejakú informačnú povinnosť mám, tak ako pri vzniku a zániku PP.
2 koniec - nebude sa na ucely zdravotneho poistenie povazovat za zamestnanca
1G zaciatok - nie je povinnost zamestnavatela (ja by som to ako mzdarka nahlasila - ked viem, ze je vo väzbe)
Z akého VZ sa vypocita PN - zo zakladu za rok 2017 t.j. od 01.01.2017 do 31.12.2017 alebo uz zo zakladu za rok 2018 t.j. od 01.01.2018 do 31.12.2018 ??? dakujem
môže mať zamestnanec a súčasne aj SZČO príjem z náhrady mzdy za dovolenku z jedného poistenia ako zamestnanec , ak si súčasne uplatňuje nárok na nemocenské z iného poistenia ako SZČO?
Je možné aby si uplatnil nárok len z jedného poistenia ? Lekára neinformoval že má dve poistenia, bol uznaný za PN len z titulu poistenia ako SZČO. Z dôvodu že náhrada príjmu za prvých 10 dní PN by bola nižšia ako jeho dovolenkový priemer si u zamestnávateľa vzal dovolenku. Počas PN SZCO teda žiadnu prácu u zamestnávateľa nevykonával, bol doma na dovolenke.
Otázka: čo považuje soc.poisťovňa za porušenie liečebného režimu pod pojmom vykonávanie zárobkovej činnosti ? Je to len samotný výkon práce alebo je to o aj dosiahnutie príjmu z titulu náhrady miezd za dni dovolenky ? Lebo z mesačného výkazu bude vidiet že dni poistenia budu za celý mesiac keďže Pn u zamestnávateľa nebol a bude vykázaný aj vymeriavací základ , tvorený čiastočne náhradou mzdy za dni dovolenky.
Ďakujem
SP zrejme bude kontaktovať zamestnávateľa a zisťovať, či pracoval. nepracoval, takže to je v poriadku.
ďakujem pani Motyčkovej za odpoveď k nemocenskému z dvoch poistení
ErikaDP
V příloze je Dotaz i Odpověď od SP.
Podľa môjho názoru nárok nie je, nakoľko podľa zákona 462/2003, ktorý upravuje výpočet náhrady príjmu pri DPN, nespĺňa postavenie zamestnanca.
V příloze je Dotaz i Odpověď od SP.
Ďakujem za pomoc. Po prečítaní výkladu SP ma napadá, že pri tomto výklade môže byť dočasná pracovná neschopnosť u každého z pomerov vystavená lekárom s iným dňom začiatku. Napríklad, spočiatku si zamestnanec myslel, že môže z druhého pomeru pracovať, ale stav sa zhoršil, alebo musel byť náhle hospitalizovaný a musí maródovať aj z druhého pomeru. Tak mu lekár vystaví novú PN na druhý pomer. Myslím si to správne?
Dobrý deň, v súvislosti s teoretickou možnosťou zadať nemoci na súbežných pracovných pomeroch na rôzne obdobie sa chcem opýtať, aký je Váš názor na spôsob prihlasovania kódu 1O a uvádzanie počtu dní zdravotného poistenia v riadkoch 3 a 10 sumárnej časti výkazu preddavkov zamestnávateľa. Ako príklad uvediem nemoci na súbežných pracovných pomeroch, kde jedna dočasná pracovná neschopnosť bola vystavená od 1.1.2019 na prvý pracovný pomer, a druhá dočasná pracovná neschopnosť bola vystavená od 21.1.2019 na druhý pracovný pomeru. Obe nemoci boli ukončené 31.1.2019.
Myslím si správne, že takýto zamestnanec sa považuje za osobu, za ktorú je platiteľom poistného štát podľa § 11 ods. 7 písm. m) celý mesiac, bez ohľadu na to, že časť mesiaca mal zamestnanec príjem z druhého pracovného pomeru, keďže súčasne mal z prvého pomeru vyplácanú náhradu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a následne aj nemocenské? Do oznámenia o zmene platiteľa poistného sa uvedie začiatok 1O od 1.1.2019, a koniec 1O do 31.1.2019, a do počtu dní v riadku 3, resp. 10 sa za tohto zamestnanca započíta 0. Za odpoveď vopred ďakujem.
to čo zarobil od 1.2.2019 do 6.3.2019 (a tvori vymeriavaci zaklad na nemocenske poistenie) podelite poctom kalendarnych dni trvania pracovneho pomeru (t.j. obdobie, kedy trvalo nemocenske poistenie)
ano, aj podla mojho nazoru od 1.3. do 9.3.
Po uplynutí 183 dní by mohol použiť paragraf o príspevku zo sociálneho fondu do 2000€. To by ale musel platiť zálohovo 300€ mesačne a potom zúčtovať príspevok?
zamestnanec má 2 pracovné pomery, v jednom zamestnaní si uplatňuje náhradu príjmu pri dočasnej práceneschopnosti a v druhom zamestnaní môže čerpať dovolenku, teda nemusí si uplatniť náhradu príjmu pri dočasnej PN? (má 2x vypísanú PN)
ďakujem
zamestnanec pracoval od 20.5.2019 - 30.6.2019 a má naplánové spolu so zamestnávateľom , že nastúpi znovu k 01 09 2019. Otázka znie:
pre prípadnú PN je potrebných 90 dní aby sa prípadná dávka nemoc. poistenia počítala z dosiahnutého VZ u tohto zamestnávateľa. Nie je podmienkou, že to musí byť v jednom intervale? Predchádzajúci rok 2018 a aj do 20 05 2019 nemala iného zamestnávateľa okrem tohto. (bola zamestnaná na DoPČ, ktorá skončila nástupom na pracovnú zmluvu).
ďakujem
Ale ak ste to mysleli tak, že zamestnanie trvá, ale má neplatené voľno alebo čosi podobné až do konca augusta, tak do 90 dní sa započítajú všetky dni od vzniku zamestnania, za ktoré sa platí poistné (čiže aj doba pred neplateným voľnom aj potom),
Riešim takýto prípad a prosím o radu:
Zamestnankyna dlhodobo PN (52 týždňov) koniec PN v 11/2018. U daného zamestnávatela ukončení i PP.
Potom evidovaná na UP 2 mesiace.
Od 02/2019 zamestnaná u terajšieho zamestnávateľa. Nový nárok na ročnú PN jej trva po odpracovaní a obnovení NP 26 týždňov. V 06/2019 bola 5 dni očr.
Prosím o radu musí tých 26 týždňov vkuse odpracovať, alebo stačí odpracovať 26 týždňov + 5 dni dlhšie - kedy bola ocr) alebo 26 týždňov musí trvať opäť od posledného prerušenia.
Pani potrebuje ísť na ťažkú operáciu s dlhodobým liečením tak jej chcem pomôcť a prosím o radu prípadne info kde môžem tuto informáciu nájsť.
Ďakujem
Ak bude poistenie trvať kratšie, nárok na nemocenské bude, ale nie po dobu 52 týždňov.
Ak bude poistenie trvať kratšie, nárok na nemocenské bude, ale nie po dobu 52 týždňov.
Takze ak by isla na PN koncom augusta/začiatkom septembra bude splnať :)
Ďakujem za informáciu.
Zamestnanec je od 25. 1. 2020 na PN. V roku 2019 mal kombináciu RD (poberal materské), pracoval, bol na PN, pracoval. DVZ počítam z VZ za rok 2019 bez posudzovania, či si platil alebo nie tých 90 dní poistenia? Z dní platenia poistenia vylučujem obdobie RD a PN? ďakujem
Zamestnanec je od 25. 1. 2020 na PN. V roku 2019 mal kombináciu RD (poberal materské), pracoval, bol na PN, pracoval. DVZ počítam z VZ za rok 2019 bez posudzovania, či si platil alebo nie tých 90 dní poistenia? Z dní platenia poistenia vylučujem obdobie RD a PN? ďakujem
Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok. Čo je aj tento prípad. Zákon to v tomto prípade nepodmieňuje dodržaním podmienky, aby platil 90 dní poistenia. Pri výpočte DVZ sa však dni RD a PN vylučujú.
Ďakujem
Ďakujem
ano, tal isto
Ale lekárka mu vypísala ďalšiu DPN od 16. 03. 2020 doplnila - pokračovanie PN a napísala číslo predošlej DPN. Túto predĺženú DPN zamestnanec ukončil od 20. 03. 2020 práceschopný. Teraz nie som si istá, či náhradu príjmu platíme od 10. 03. 2020 do 15. 03. 2020 = 3 dni 25 % a 3 dni 55 %
a potom od 16. 03. 2020 do 19. 03. 2020 opäť 3 dni 25 % a 1 deň 55 % alebo už 4 dni 55 %.
ďakujem vopred
Ale lekárka mu vypísala ďalšiu DPN od 16. 03. 2020 doplnila - pokračovanie PN a napísala číslo predošlej DPN. Túto predĺženú DPN zamestnanec ukončil od 20. 03. 2020 práceschopný. Teraz nie som si istá, či náhradu príjmu platíme od 10. 03. 2020 do 15. 03. 2020 = 3 dni 25 % a 3 dni 55 %
a potom od 16. 03. 2020 do 19. 03. 2020 opäť 3 dni 25 % a 1 deň 55 % alebo už 4 dni 55 %.
ďakujem vopred
nie, len pokracujete vo vyplate nahrady prijmu 55% a vyplacat ju budete do 19.3.2020
Zamestnanec k 31.5.2019 ukončil pracovný pomer. Od 1.10.2019 sa vrátil k tomu istému zamestnávateľovi a uzatvoril nový pracovný pomer. V medziobdobí poberal materské (muž). Pri výpočte denného vymeriavacieho základu na účely náhrady príjmu pri dočasnej práceneschopnosti sa zohľadňuje len pracovný pomer od 1.10.2019? Rovnako postupuje aj Sociálna poisťovňa na účely nemocenského?
1. má nárok od zamestnávateľa na náhradu príjmu počas DNP ?
2. má nárok na nejakú dávku zo SP - úrazový príplatok, bolestné atď.? Ak áno, tak ako sa počíta denný VZ na tieto účely? Na dohodu odpracovala viac ako 90 dní, rozhodné obdobie 1.1 - 30.6. 2020? Na dohodu pracovala aj minulý rok, len sa musela po roku ukončiť.
Ďakujem za odpoveď.
2. Nárok by mohla mať iba na jednorazové vyrovnanie podľa § 90, ale to by muselo byť posudzované zníženie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu pracovného úrazu a to by muselo byť aspoň 10 percent.
- buď ho zamestnávateľ bude viesť na neplatenom voľne (prerušenie poistenia v SP)
- alebo zamestnávateľ môže od zmluvy odstúpiť podľa § 19 ods. 2 Zákonníka práce (a keď chcú, môžu si dohodnúť novú PZ s novým dňom nástupu do práce)
Áno, na poslednú otázku áno, najviac z minimálneho základu.
zamestnankyňa mala pracovný úraz, v Kolektívnej zmluve máme dohodnutú náhradu príjmu za prvé 3 dni 75%, za 7 dní 60%. Ako postupovať pri vyplatení náhrady príjmu-za celých 10 dní 75%, alebo podľa KZ?
Ďakujem pekne za odpoveď.
zamestnankyňa mala pracovný úraz, v Kolektívnej zmluve máme dohodnutú náhradu príjmu za prvé 3 dni 75%, za 7 dní 60%. Ako postupovať pri vyplatení náhrady príjmu-za celých 10 dní 75%, alebo podľa KZ?
Ďakujem pekne za odpoveď.
pri vypocte postupujete podla kolektivnej zmluvy
má nárok na náhradu mzdy pri PN poslanec mestskej časti?
Na nemocenské nárok má.
Kráti sa mu poslanecká odmena?
Ďakujem pekne za odpoveď.
Príklad :
Ak napr. poslanec má podľa zásad odmeňovania nárok na odmenu 50 € za každú časť na zastupiteľstve, ktoré bolo 1. a 15. a poslanec bol
a) PN od 2. do 14., tak má dostať celú odmenu za obe účasti (100 €), ale zároveň má nárok aj na náhradu príjmu aj nemocenské - čiže v takomto konkrétnom prípade sa nekráti odmena a nároky na dávky sú.
b) Ak bol PN od 1. do 14., a 1. sa nezúčastnil zastupiteľstva, nemá nárok na odmenu za zasadanie 1., čiže dostane len odmenu za zasadanie 14. 50 € a má nárok na náhradu pri PN a nemocenské za dni 1. až 14.
c) Ak bol PN od 1. do 14., a 1. sa zúčastnil zastupiteľstva, má nárok na odmenu za zasadanie 1. aj 14., spolu 100 € a nemá nárok na náhradu pri PN a nemocenské. (otázkou je aj porušenie liečebného režimu)
Preto jednoznačná odpoveď neexistuje, najpodstatnejšie sú zásady odmeňovania.
veľmi ste nám pomohli, ďakujem krásne za odpoveď.
Pani je vypisana na PN z dovodu rizikoveho tehot. u zamestnavatela A., kde ma 6h. prac.uvazok a povinnost byt na pracovisku. Pani ma aj druhy prac.pomer u ineho zamestnavatela B., na 4h. na pracu z domu.
Je mozne uplatnit si PN len zo zamestnania A.? Pracu z domu (analyzy na pocitaci) by chcela vykonavat nadalej kvoli ziskaniu 270 dni poistenia od zam.B, aby si mohla uplatnit matwrsku z oboch prac.pomerov A.+B.
Dakujem za Vasu radu.
prosím vás o radu, zamestnanec mal 19.11. pracovný úraz. V ten deň odpracoval 6 hodín, potom sa mu stal úraz, šiel k doktorovi, ten vypísal PN od 19.11. Vyplácame mu mzdu za 6 odprac.hodín a PN nahrávame od 2. dňa?
T.j. náhradu príjmu vyplatíme za 2 dni 25% a za zvyšných 7 dní 55%?
Daný deň 19.11. nie je vylúčenou dobou, keďže má zaň príjem?
Za chýbajúce hodiny = 2,5 hod. mu máme dať § - ošetrenie u lekára?
Ďakujem vopred veľmi pekne.
prosím vás o radu, zamestnanec mal 19.11. pracovný úraz. V ten deň odpracoval 6 hodín, potom sa mu stal úraz, šiel k doktorovi, ten vypísal PN od 19.11. Vyplácame mu mzdu za 6 odprac.hodín a PN nahrávame od 2. dňa?
T.j. náhradu príjmu vyplatíme za 2 dni 25% a za zvyšných 7 dní 55%?
Daný deň 19.11. nie je vylúčenou dobou, keďže má zaň príjem?
Za chýbajúce hodiny = 2,5 hod. mu máme dať § - ošetrenie u lekára?
Ďakujem vopred veľmi pekne.
Zamestnanec je práceneschopný od 19.11., ale platenú PN má až od druhého dňa PN, čiže od 20.11..
Čiže tak, ako píšete náhradu a 2 dni 25 % (od 20.11.) a ďalších 7 dní 55%, potom má nárok nemocenské.
Ale chybajúce 2,5 hod je neplatená PN, neplatená ospravedlnená neprítomnosť.
Pre SP je vylúčená povinnosť platiť poistné od 19.11. (počet dní vo výkaze bude menší aj o tento deň, napr. ak PN bude do konca mesiace počet dní vo výkaze pre SP bude 18).
Do ZP sa dáva 1O Z 20.11. (pre ZP je poistencom štátu až keď poberá náhrdu pri PN).
a) zamestnanec má nočnú, pracuje do 6:00 ( napr. 23.11. ). Po nočnej ide k doktorovi, ten mu vypíše PN od 23.11.. Postupujeme podobne ako vyššie v príspevku? T.j. za 23.11. nedostane náhradu príjmu, ale za odprac.hodiny.
Následne mu z-ľ vyplatí už len náhradu za 2 dni vo výške 25% a 7 dní vo výške 55%.
PN pre SP začína 23.11. a pre ZP 24.11.?
b) ak by mal mať zamestnanec nočnú v posledný deň PN napr. 30.11., t.j. mal by začať o 22:00. Myslím že 30.11. pracovať vôbec nemôže keďže je PN do 23:59. Môže začať prácu 01.12. od 00:00?
Ďakujem vopred za odpoveď.
ad b) toto zákon nijako nerieši, ale som za to, že 30.11. robiť nemôže vôbec, môže pracovať od 1.12. od 00.00, alebo potom to riešiť internou smernicou, že po PN nastúpi až od zmeny, ktorej začiatok je v deň, keď už nemá PN, v takom prípade by ale hodiny od 0.00 do 6.00 boli ospravedlnenou (neplatenou) neprítomnosťou z dôvodu mimo Zákonníka práce.