Ešte by mal prispieť 30% z tvorby sociálneho fondu.

Lístok má mať takú hodnotu, aby si zamestnanec mohol za tento lístok zabezpečiť hlavné jedlo vrátane nápoja. Presná suma nie je nikde určená a ani sa určiť nedá.

Súhlasím s Lubou 2, spodná hranica nie je nikde určená - keďže je to príspevok na jedlo a nie úhrada celej hodnoty hlavného jedla - tak aj 1 Sk je príspevok. Zo sociálneho fondu je stanovená hranica najmenej 30 % povinného prídelu (ročného) na zabezpečenie stravovania a na služby ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily. Ako si tento pomer rozložíte zase je na vás.
Pekný deň !

Máte pravdu. Spodná hranica nie je uvedená, len maximálne možná. Mne keď chodí inšpektorát práce na kotrolu, (na základe sťažností našich zamestnancov) tak vychádzajú z ustanovenia §152, ods. 2, ZP kde sa píše, že zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podaním jedného teplého jedla vrátane vhodného nápoja. Keď sa obhajujem tým, že v zákone nie je uvedená spodná hranica, chcú odo mňa. aby som im preukázala, že za ten stravný lístok si dokáže zamestnanec kúpiť teplé jedlo aj s nápojom. Ja mám pocit, že teplé jedlo s nápojom sa dnes nedá kúpiť ani za 80,-Sk. Podľa toho mi to vychádza, že keď chce mať zamestnávateľ pokoj, tak dáva zamestnancom stravné lístky v hodnote 80,--Sk a prispieva im zo sociálneho fondu minimum a nech si to teda zamestnaci zaplatia.

V dnešnom trende je k tejto téme článok. http://www.etrend.sk/generate_page.php?page_id=38885

Vyberám časť :

Zamestnávateľ je teda povinný v súčasnosti prispievať na stravné zamestnancom najmenej vo výške 55 % z ceny jedla a najviac do výšky 44 Sk. Ak teda Váš stravný lístok stojí 58 Sk, ste povinný naň zamestnancovi prispieť najmenej 31,90 Sk a najviac 44 Sk. Zvyšok si zamestnanec doplatí zo svojho. Rozhodnutie o konkrétnej výške príspevku závisí na Vás ako zamestnávateľovi a na Vašej podnikovej sociálnej politike. Aby bol príspevok daňovo uznateľný, musí sa však pohybovať medzi týmito dvomi mantinelmi.

Nie mi je to úplne jasné. Doteraz sme sa držali toho aby sme spĺňali spodnú hranicu 55 % z ceny jedla a predpokladali sme, že tá maximálna hranica je tam určená pre lístky s vyššou hodnotou.
Znamená to, že aj pri 58 Sk lístku môžem prispievať 44,-Sk ?

Áno, môžeš aj na 58 Sk lístok príspievať 44 Sk. O tom zasa bol dobrý a dosť rozsiahly článok asi pred 3 mesiacmi v PMPP.

Prajem pekný deň.

Príspevok pokytnutý zo zákona je vo výške 55% hodnoty jedla, najviac však do výšky 55% stravného poskytnutého pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Ja osobne s tým článkom v trende plne súhlasím. Firma sa môže rozhodnúť medzi minimálnou a maximálnou hranicou, ktorú určuje zákon. Záleží len na tom, ako finančne na to firma je a koľko chce na stravný lístok prispieť. Pri stravnom lístku v hodnote 58 Sk môžete kľudne prispieť aj 44 Sk, ak na to máte. Zákon to dovoľuje. Je to na rozhodnutí každej firmy.

Pekný deň a víkend.

Len zhrniem to čo tu už bolo povedané, ibaže budem pracovať priamo s textom zákona:

(3) Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 vo výške najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.

Čiže::::: zamestnávateľ prispieva NAJMENEJ 55% ceny jedla (keďže má ísť o jedlo nie o keksy, predpokladá sa, že prispieva na cenu jedlu adekvátnu)
:::ďalej si treba všimnúť slovko NAJMENEJ... ide tu o minimálnu povinnosť, čiže môže aj viac, musí však dbať na ďalší limit... maximálne do 55% stravného....

Napriek uvedenému by ma zaujímalo z čoho sa vypočítava 55% z ceny jedla. My máme napríklad rozmiestnené prevádzky po celom Slovensku a teraz som mala na návšteve Inšpektorát práce, ktorý mi povedal. že za jeden gastrolístok si musí zamestnanec kúpiť teplé jedlo s vhodným nápojom. Keďže nemáme vlastné stravovacie zariadenie, v Bratislave zamestnancov výjde teplé jedlo aj s nápojom na 100,-- SK. Keď z toho výpočítam 55% tak to činí 55,-- Sk a tu sa dostávam do problému, že dnes minimálna hranica je asi maximálnou hranicou a naopak. Zase niekde na strednom a východnom Slovensku sa vystravujú za lacnejší peniaz. Podľa regiónov stravné lístky nemôžem poskytovať, lebo by som zasa mala problém s diskrimináciou. Dňa 16.9.2004 bol v Hospodárskych novinách uvedený článok ohľadne stravovanie, kde sa píše, že v prípade, že organizácia poskytuje gastrolístky odpadajú jej starosti tým, že nemusí sledovať cenu jedla. Tak je stanovená minimálna hranica alebo nie. Ja už mám z toho guláš. Ďakujem, že ešte dodatočne sa vyjadrí niekto k tej téme, čo má v tom viac jasno. Lebo mne hrozí pravdepodobne pokuta za porušovanie ZP zo strany Inšpektorátu.

Napriek uvedenému by ma zaujímalo z čoho sa vypočítava 55% z ceny jedla. My máme napríklad rozmiestnené prevádzky po celom Slovensku a teraz som mala na návšteve Inšpektorát práce, ktorý mi povedal. že za jeden gastrolístok si musí zamestnanec kúpiť teplé jedlo s vhodným nápojom. Keďže nemáme vlastné stravovacie zariadenie, v Bratislave zamestnancov výjde teplé jedlo aj s nápojom na 100,-- SK. Keď z toho výpočítam 55% tak to činí 55,-- Sk a tu sa dostávam do problému, že dnes minimálna hranica je asi maximálnou hranicou a naopak. Zase niekde na strednom a východnom Slovensku sa vystravujú za lacnejší peniaz. Podľa regiónov stravné lístky nemôžem poskytovať, lebo by som zasa mala problém s diskrimináciou. Dňa 16.9.2004 bol v Hospodárskych novinách uvedený článok ohľadne stravovanie, kde sa píše, že v prípade, že organizácia poskytuje gastrolístky odpadajú jej starosti tým, že nemusí sledovať cenu jedla. Tak je stanovená minimálna hranica alebo nie. Ja už mám z toho guláš. Ďakujem, že ešte dodatočne sa vyjadrí niekto k tej téme, čo má v tom viac jasno. Lebo mne hrozí pravdepodobne pokuta za porušovanie ZP zo strany Inšpektorátu.
Zákonník práce hovorí : najmenej 55 % z ceny jedla, ale zároveň najviac 55 % zo sumy poskytovanej na stravné pri pracovných cestách od 5 - 12 h. = v súčasnosti 80,- Sk - čiže konkrétne najviac 44,- Sk na jedno jedlo.

to Žofka:

Ty môžeš zamestnancom preplatiť aj 55,- Sk na stravný lístok, ale iba 44,- Sk si môžeš dať do danových výdavkov (to je maximum). Tých 11,- Sk bude firma hradiť zo zisku, teda to bude pripočitateľnou položkou k HV.

To je fakt, ale ste ma nepochopili, ja chcem vedieť minimum, nakoľko firma nemá záujem navyšovať stravné lístky a chce ich dávať, čo najnižšie a podľa možnosti preplácať len to, čo musí. To znamená, ak dám stravný lístok v hodnote 30 alebo 40 Sk som v intenciách zákona?

áno, presne tak. Ono to je "svinstvo" od zamestnávateľa dávať také malé hodnoty stravných lístkov, lebo zamestnanci si musia doplácať. Ale ak sú majitelia držgroši a dajú iba 30 alebo 40 Sk lístky neporušujú tým zákon, lebo minimum nie je dané. Limit je len v tých 55% z ceny jedla. V tomto myslím si, že je diera v Zákonníku práce :-(
Pekný deň

Mám takú otázočku:

Máme obedy za 43,- Sk .. môžem teda podľa zákona uhradiť plnú cenu... nakoľko 55% z 80 ,- Sk je 44,- Sk...
Neporuším tým nič....?!
Ďakujem

môžeš uhradiť plnú cenu a hneď "zabiješ jednou ranou dve muchy". budeš si môcť dať do nákladov "o niečo" viac (teda 43,- Sk za lístok) a zamestnanci ťa vybozkajú, že nemusia za lístky doplacať ani korunku :-)
Neporušíš tým nič (pretože dodržuješ literu zákona - max. 44,- Sk), len urobíš dobre sebe (ako firme) a takisto zamestnancom. Aj ja chcem takého zamestnávateľa :-)
Pekný deň

Vladi, díky.. ale takého zamestnávateľa určite chcieť nebudeš.. máme všetci zamenstnanci minimálne mzdy... takže zato by som , aby aspoň za stravu nemuseli platiť.../ však sa som tiež len zamestnanec.. takže to robím aj pre seba/

Súhlasím s Vladanom, že je to svinstvo, ale hold taký je život. Podmienky určuje zamestnávateľ. Aj ja mám pocit, že spodná hranica nie je určená, ale Inšpektorát práce dôvodí a aj v odborných publikáciách som sa dočítala, že oni sa aj tak odvolávajú na min. 55% z ceny jedla maximálne tých 44,-- Sk. Čo v stručnosti vysvetľujú tak, že za hodnotu gastro-lístoku by si mal zamestnanec kúpiť teplý obed s nápojom, čo mám pocit sa dnes už pomaly nedá ani za 80,-- korunový lístok. Inšpektorát dôvodí, že im mám preukázať, že za túto sumu sa môžu najesť. Preto by som rada vedela od Vás, či sú v práve alebo nie.

Ďakujem, budem vďačná za každú reakciu.

Však nech sa opýtajú ministerstva financí... to vydáva nariadenie ohľadom výšky stravného /ak sa teda nemýlim/...

Žofka, mali sme v jednej firme na jar inšpekciu ("vďaka" istej osobe). Kontrolór bol veľmi príjemný, žiadna snaha nachytať nás na hruškách, naopak ešte poradil v mnohom. Keď však prišlo na stravné lístky, rovnako ako my nevedel, kde hľadať zákon, prikazujúci poskytovať lístok v hodnote "aby sa zaň dalo najesť". Naše 50-korunové lístky neboli vytýkané ani v zápise o kontrole.

My máme obed za 43 ,- Sk , chodíme na stravu do školskej jedálne... a prečo by sme mali vyhodiť napr. 80 Sk... keď nemusíme...

Myslím, že už sme ohľadom lístkov vďaka poradenstvu aspoň trocha orientovaní, ale problém má chudák Žofka s diskrimináciou. Ak môžem poradiť: mám prípad, kde sa nakupujú lístky do cudzej jedálne za 64,71 + DPH aj Gastro za 80,- (DPH len za službu). Aby sa zamestnancom predávali za rovnakú cenu (32,-), riešim to príspevkom zo sociálneho fondu, na jedny viac, na jedny menej.

Paula, nechcem ťa nahnevať, ale aj v zákone o sociálnom fonde sa hovorí o rovnakom príspevku pre každého zamestnanca. Ja konkrétne to riešim tak, že príspevok zo sociálneho fondu mám rovnaký ale lístky a gastráče predávam za inú cenu (konkrétne okres X a okres Y). V X majú zamestnanci zabezpečený dovoz stravy (teplú polievku, teplé hlavné jedlo a nápoj) za napr. predajnú cenu 7,- Sk (cena lístka bez DPH je 50,- Sk)a v X majú zamestnanci gastráče za napr. predajnú cenu 17,50 Sk (hodnota kupónov 80,- Sk).
Ono o diskriminácii je ťažko hovoriť, lebo zamestnávateľ urobil maximum pre zamestnancov, niekto to je ľahké zabezpečiť stravu ako donášku (teda teplé jedlo), ale na niektorých miestach by to bolo možno drahšie, resp. ťažšie (čiže dáva gastráče). Zdôvodniť pred kontrolou by sa dalo to, že jednotliví zamestnanci sa nachádzajú v iných okresoch, kde možno aj kúpyschopnosť obyvateľstva je odlišná, teda aj ceny jedál. Tak sa mi marí, že som niekde čítala príspevok, že sa to dá takto odôvodniť, pretože napr. v meste X sú ceny 3izbových bytov za 900 000,- a v meste Y je cena 3izbového bytu 300 000,-. Tak keď už toto nie je do očí bijúci rozdiel v kúpyschopnosti, tak ja neviem :-(((
Želám pekný deň

Vladi...
ten jeden byt 3 - izbový za 300 000,- chcem aj ja...
Však ty ma chápeš, ako som to myslela, že?!

Vladan, u nás je to tak, že máme dve pracoviská a pracovníci sa na nich striedajú. Mne je nahlásené, koľko dní kto použil DPH-čkových lístkov, zvyšok prac.dní im doplním Gastro-lístkami. Viem, že je to iný prípad ako má Žofka (rôzne mestá), len som chcela v príspevku nazačiť, že zamestnanec môže mať rovnakú cenu za lístok - ňou spomínaná diskriminácia. Mimochodom najviac dotujem zo SF práve DPH len preto, aby zamestnanci platili rovnako. Ak by som toľko zadotovala aj Gastro-lístky, boli by lacnejšie.......a som v pasci......načisto.......

Vladi...
ten jeden byt 3 - izbový za 300 000,- chcem aj ja...
Však ty ma chápeš, ako som to myslela, že?!
Silvi, ja tú cenu mám z inzerátu a to konkrétne byt v Trebišove :-)))
Ešte chceš?

Ta nie... ja som stredoslovák. aj keď Prievidza nie je nič moc...to asi v Trebišove nikto nechce bývať...

Myslíte, že som nič neporušila, keď zamestnancom neprispievam na gastrolístky zo sociálneho fondu? Soc. fond každoročne v januári dávam zamestnancom do mzdy každému min. 80% z celkovej sumy koľko kto tvoril. Dávam to, ako čerpanie soc. fondu najviac 2 000,- Sk, samozrejme zdaním.

Existuje nejaké usmernenie alebo metodický pokyn k tomu, že môžme prispievať 55% z 80,- Sk, aj keď stravný lístok má hodnotu len 40,- Sk?
My sme doteraz prispievali len 55% z hodnoty stravného lístku. Šéfstvo by bolo ochotné prispieť aj viac, ale chce, abo som to podložila nejakým záväzným usmernením, alebo metodickým pokynom, lebo podľa ich výkladu zákona je nárok len 55% z hodnoty poskytnutého stravného. Vopred ďakujem.

Estim, dočítaš sa o tom v Zákonníku práce par. 152 ods. 3, kde sa píše, že môžeš prispievať najmenej 55 % z ceny jedla a najviac vo výške 55 % stravného poskytovaného pri prac. ceste v trvaní 5 - 12 hod., t. j.momentálne tých 80 SK. Takže vo vašom prípade, môžu mať vaši zamestnanci stravu úplne za darmo a vy ju budete mať celú v nákladoch. :o

ZuzanaA to som sa tam dočítala, ale napriek tomu názor vedenia je taký, že "a najviac vo výške 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste..." je možné uplatniť len vtedy, ak hotnota poskytnutého strvného lístku je 80,- Sk. :-(

No, Estim, tak tvoje vedenie má asi dlhé vedenie. Píšeš, že aj by chceli viac prispieť, a pri tom to podľa mňa nechcú pochopiť. Skús im dať prečítať túto diskusiu, možno to pomôže. A odkaz odo mňa - náš lístok stojí 60 Sk a z toho nám zamestnávateľ prepláca 44 Sk. T. j. 55% z 80 a nie z 60 Sk.

Natka,

ja to robím obdobne, ale soc.fond rozpúšťam v decembri. Ale na výplatnej listine mám napísané, že je to v zmysle zákona o čerpaní soc.fondu a mám tam uvedené %, koľko čoho na čo sa použije. Zatiaľ to nik nenapadol.

môžeš uhradiť plnú cenu a hneď "zabiješ jednou ranou dve muchy". budeš si môcť dať do nákladov "o niečo" viac (teda 43,- Sk za lístok) a zamestnanci ťa vybozkajú, že nemusia za lístky doplacať ani korunku :-)
Neporušíš tým nič (pretože dodržuješ literu zákona - max. 44,- Sk), len urobíš dobre sebe (ako firme) a takisto zamestnancom. Aj ja chcem takého zamestnávateľa :-)
Pekný deň
Ten 43 korunový lístok je kúpený u platcu či neplatcu DPH?
Zamestnanec nebude platiť nič len v prípade nákupu lístkov od neplatcu - čo školská jedáleň asi je.
V prípade, že lístok je 43 + DPH vtedy zamestnanec zaplatí DPH?
V prípade keby ten lístok bol s DPH tak do nákladov môžem dať len 36,10 a zvyšok (DPH) zaplatí zamestnanec?
Uvažujem správne?

Milá Petra. Dúfam, že ti pomôže toto vyjadrenie z jednej právnej poradne:

GASTROLÍSTOK A 55 % LIMIT NA STRAVNÉ





Sme spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá nemá vlastnú jedáleň. Stravu svojim







zamestnancom zabezpečujeme v cudzom stravovacom zariadení. Potrebovali by sme vedieť,








akú sumu si môžeme dať do nákladov zo straveniek. Cena lístka je 58 Sk bez DPH. Môžeme








si dať 55 % z hodnoty jedla, teda z 58 Sk alebo 55 % zo stravného pri služobných cestách,








teda z 80 Sk? Je to dosť veľký rozdiel, či si dáme do nákladov z jedného lístka 31,90 Sk alebo








44 Sk. Aj pre zamestnancov je to podstatné. Vychádza nám, že budú mať lístky buď po 24 Sk alebo 36 Sk.







Žiaden právny predpis nestanovuje minimálnu hodnotu stravného lístka.

Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom stravovanie priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zabezpečením stravovania sa rozumie podávanie jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja denne. V praxi zamestnávatelia túto povinnosť najčastejšie plnia cez stravné lístky (tzv. gastro lístky). Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancov vo výške najmenej 55 % z ceny jedla, najviac však na každé jedlo do limitu 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 467/2003 Z.z. o sumách stravného sú v súčasnosti tieto tzv. diéty pre časové pásmo 5-12 hodín vyčíslené na 80 Sk. Limit 55 % z 80 Sk je 44 Sk. Zamestnávateľ je teda povinný v súčasnosti prispievať na stravné zamestnancom najmenej vo výške 55 % z ceny jedla a najviac do výšky 44 Sk. Ak teda Váš stravný lístok stojí 58 Sk, ste povinný naň zamestnancovi prispieť najmenej 31,90 Sk a najviac 44 Sk. Zvyšok si zamestnanec doplatí zo svojho. Rozhodnutie o konkrétnej výške príspevku závisí na Vás ako zamestnávateľovi a na Vašej podnikovej sociálnej politike. Aby bol príspevok daňovo uznateľný, musí sa však pohybovať medzi týmito dvomi mantinelmi.

V prípade, že lístok je 43 + DPH vtedy zamestnanec zaplatí DPH?
V prípade keby ten lístok bol s DPH tak do nákladov môžem dať len 36,10 a zvyšok (DPH) zaplatí zamestnanec?Uvažujem správne?
áno Viki, uvažuješ správne, príspevok zamestnávateľa sa počíta zo sumy bez DPH (teda zo základu dane), t.j. ak by bol stravný lístok kupovaný s DPH, tak DPH musí zamestnanec zaplatiť.

Ten 43 korunový lístok je kúpený u platcu či neplatcu DPH?
Zamestnanec nebude platiť nič len v prípade nákupu lístkov od neplatcu - čo školská jedáleň asi je.
V prípade, že lístok je 43 + DPH vtedy zamestnanec zaplatí DPH?
V prípade keby ten lístok bol s DPH tak do nákladov môžem dať len 36,10 a zvyšok (DPH) zaplatí zamestnanec?
Uvažujem správne?Áno..Viki..ten lístok má hodnotu 43 ,- Sk...je nakúpený v školskej jedálni...a tá nie je platcom DPH..
takže zamestnanci neplatia vôbec nič za stravu..
keďže máme všetci minimálne mzdy...tak aspoň takouto formou sa to snažíme kompenzovať