Je to veľmi jednoduché:
1. Ak poručiteľ nezanechal závet, dedičmi sú najbližší príbuzní v zmysle zákona.
2. Trvalý ani prechodný pobyt nemajú vplyv na vlastníctvo k nehnuteľnosti, majú len evidenčný charakter.
3. Prečo Ťa zaujíma, kto bude dediť majetok bývalého suseda Tvojej sestry? Vy predsa nie ste účastníkmi dedičského konania...
4. Exekúciu si uplatní veriteľ v rámci dedičského konania. Ak sú dlhy väčšie ako majetok, nebude čo dediť.

Zaujima ma to pretoze ak to zdedi "dotycny" tak je moja sestra a jej rodina v ohrozeni kedze domy su v bezprostrednej blizkosti a pozemok okolo-dvor je dokonca spolocnym majetkom. Takze asi tak, no a v zmysle zakona sa spomina aj osoba ktora byva s porucitelom pred jeho smrtou minimalne rok...

Pochybujem,že by tam bol prihlásený.

Zaujima ma to pretoze ak to zdedi "dotycny" tak je moja sestra a jej rodina v ohrozeni kedze domy su v bezprostrednej blizkosti a pozemok okolo-dvor je dokonca spolocnym majetkom. Takze asi tak, no a v zmysle zakona sa spomina aj osoba ktora byva s porucitelom pred jeho smrtou minimalne rok...

Spolužijúce osoby- Ide o osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktoré sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázané výživou na poručiteľa.Pre vznik nároku spolužijúcich osôb na dedenie musí byť vždy splnená prvá podmienka, že museli žiť v spoločnej domácnosti s poručiteľom najmenej rok pred jeho smrťou a alternatívne aspoň jedna z dvoch ďalších podmienok, t. j. že sa buď starali o spoločnú domácnosť, alebo boli výživou odkázané na poručiteľa (nevyžaduje sa však, aby nemali vlastný byt). V zmysle § 115 Občianskeho zákonníka tvoria domácnosť fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Musí ísť o skutočné a faktické spolužitie, nie však v absolútnom ponímaní. Podmienka žitia v spoločnej domácnosti by bola splnená i vtedy, ak by sa člen domácnosti po určitý čas zdržiaval na inom mieste (napr. v nemocnici, na služobnej ceste, atď.) Zákon bližšie nevymedzuje, čo treba rozumieť pod starostlivosťou o domácnosť. Môže ňou byť už uvedené spoločné uhrádzanie nákladov na potreby spolužijúcich osôb, čo je však už podmienkou posúdenia toho, či konkrétna osoba vôbec s poručiteľom v jednej domácnosti žila. Medzi spolužijúce osoby možno zaradiť aj družku (druha) poručiteľa, ak spĺňa vyššie uvedené podmienky. Keďže v mnohých prípadoch druh a družka v spoločnej domácnosti nežijú, veľmi ľahko sa môže stať, že táto osoba nebude patriť medzi zákonných dedičov, i keď možno práve k nej bol poručiteľ za svojho života citovo najviac pripútaný, ona sa o neho starala, opatrovala ho a dediť po ňom by si preto zaslúžila viac ako jeho blízki príbuzní. Spoločnú domácnosť môžu tvoriť aj partneri rovnakého pohlavia, takže i oni môžu spĺňať podmienky na dedenie zo zákona v druhej skupine dedičov. Pozor!!! Ak by však niekto aj žil spolu s niekým v byte, neznamená to automaticky, že je členom domácnosti. Takáto situácia by mohla nastať napríklad u podnájomníka bytu.
http://www.najpravo.sk/rady-a-vzory/rady-pre-kazdeho/d/dedenie-zo-zakona.html?print=1

Je to tak, ako píše arizona. Ak neviedli spoločnú domácnosť, neuhrádzali jeden za druhého náklady a pod., tak nebude dediť.
Dôkazné bremeno je na ňom. Vy ako susedia by ste mohli svedčiť v prospech dedičov.

Dakujem vam, velmi ste mi pomohli:)

otázka ale je, kto sú dedičia, pretože ak nemal žijúce deti (vnukov....) a manželku, ani rodičov, tak v tretej dedičskej skupine dedia súrodenci, resp. ich deti (synovci netere) + spolužijúce osoby - o nich zadávateľka nepísala, prípadne vo štvrtej skupine starí rodičia, resp. ich deti (strýkovia a tety poručiteľa). Bratranci a sesternice nededia.
A potom nastupuje štát.

Porucitel nebol zenaty, nemal ani druzku, ziadne deti, ani surodencov. Rodicia a samozrejme aj stari rodicia uz davno zomreli. Jeho najblizsia zijuca rodina su bratranci a sesternice.