"V r. 1981 však zomrel otec, ktorý mal spolu s mojou mamou v nájme dovtedy 3-izbový družstevný byt. Ja som dedila 1/8 z tohto bytu" ... to predsa nejde! Družstevný byt nemohol byť predmetom dedenia, mama sa stala jedinou nájomníčkou a jej patril aj členský podiel.
Ak sa stal brat v roku 1995 vlastníkom toho bytu, musela mama predtým na neho previesť členské práva v bytovom družstve spojené s nájmom bytu. Preto sa asi brat vzdal dedičstva.

Ďakujem, Mária, za vysvetlenie. Teraz už tomu rozumiem. Ja som mu vlastne urobila službu, že som mamičke zohnala byt, ktorý jej mal zohnať on! Doplatila som na svoju dobrotu. Ako poďakovanie sa mohol aspoň v prospech mňa vzdať svojho podielu a ja by som dnes sestre nemusela vyplatiť polovicu, ale iba tretinu. Mamička bola na dne, keď sa dozvedela, že ju spolu v byte nechcú a napriek tomu prepísala všetko bratovi a mne stále tvrdila, že byt, ktorý som jej vybavila ja jej, bude môj. Keď si kupovala 1-izbový byt za 6 tis. korún slovenských, tak jej to spolu s ostatnými nájomníkmi bytu vybavoval domovník, žiaľ, nestihla dať veci do poriadku . . . . A pritom som sa o ňu starala a bola som pre ňu dcéra, ktorá vraj vybaví aj nemožné. Darmo - za dobrotu na žobrotu. A to v čase, keď som ja vybavovala byt pre mamu, stál 1-izbový byt 50 tis. Sk, čo brat sa vyjadril, že on také peniaze za byt nedá, pritom on nemal kde bývať, nie moja mama! Poučenie - nesmiem byť príliš súcitná a ľutovať ľudí, aj keď je to moja vlastná mama a rodina. Mali si to vyriešiť len oni medzi sebou. Ďakujem a prajem pekný deň.

Keďže brat dostal členské práva k družstevnému bytu, získal od mamy oveľa viac ako vy dve. Členské práva majú hodnotu trhovej ceny porovnateľného bytu v danej lokalite.

Áno, ja si to uvedomujem, a mi je ľúto, že som mu vyriešila problém a musela som vyplatiť sestre nie tretinu, ale až polovicu. Ale u nás to bolo stále tak, jediný a najmladší syn, odmalička mal všetko ľahko, hneď a zadarmo. Sestre vyplatím 8 tis. eur a budem mať byt - garsónku, aj keď chcela oveľa viac, lebo zacítila peniaze, ktoré aj tak minie čoskoro a zas bude na tom tam, kde je teraz. Dala si podmienku vyplatiť sumu do 3 mesiacov. Som zaskočená správaním svojich súrodencov, a to ma najviac mrzí, peniaze totiž budú vždy! Je po rodine. Vďaka, pomohla mi táto debata.

Veď sa porozprávajte aj s bratom, mohol by vám tiež niečo vyplatiť.

Mária, veď o to ide, že nechce nič platiť. Už mohol vtedy, keď stál 1-izbový byt 50 tis. Sk a nechcel dať peniaze, pritom on si potreboval vyriešiť bývanie. Rozumiete mi? Je lakomý a ešte aj provokuje, keď si kúpi niečo nové - naposledy to bolo auto a podpichoval, či si nekúpim aj ja také . . . . od malička bol vedený hrabať iba k sebe - nie od seba, rozumiete? Toto mi je ľúto, že niekto môže byť taký bezcitný, pritom svojej mame nevedel dať ani bozk, ani žiadny telesný dotyk - smutné, veľmi smutné pre mňa a o to viac bolestivé.

Všetko by bolo v poriadku, keby si brat uvedomil, že mi poďakuje svojou tretinou a ja by som sestre vyplatila len 5300 eur. Stačilo tak málo, stačilo sa stretnúť a dohodnúť, no brat sa vyjadril, že on sa bude rozprávať až na dedičskom konaní, ktoré dopadlo tak ako dopadlo . . . :mee: