Zdravím kolegovia, prosím Vás o radu. Mám živnostníka, ktorý bol od 06.02. 2006 chorý a PN trvá do 10.03.2006. Musí za február zaplatil odvody do sociálky a do zdravotnej. Ak áno, ako to vypočítam? Ďakujem veľmi pekne.

Vypočítaš to nasledovne :
Suma odvodov, ktorú pravidelne zasielaš vydelíš počtom dní v mesiaci, v tomto prípade 28, krát 5( to sú dni, za ktoré je povinný uhradiť platby) a dostaneš sumu, ktorú odvedieš, takto postupuješ aj pri ZP. Nezabudni zaslať fotokópiu PN aj na ZP.
Za marec postupuješ tak isto, len povinnú sumu vydelíš počtom 31, a odvedieš za 22 dní, nakoľko od 10.3. je práceschopný.

Ten postup, čo napísala OndrejVla platí iba pre SP, neplatí vo vśeobecnosti pre ZP. Pre ZP sa o dni PN kráti iba minimálny základ. T.j. minimálny základ za mesiac je 6900, krátený o dni poberania nemocenského je za február 6900/28x5 = 1233 Sk. Ak VZ vypočítaný zo základu dane je 5000 Sk, odvedie 14% z 5000. Ak by to bol začínajúci SZČO, alebo mal 0 základ dane, tak odvedie 14% z 1233 Sk.

Ďakujem veľmi veľmi mocc si zlatá

??? nape, to bolo šľapnutie vedľa.

Mužského pohlavia je tu iba súhlasiaci Jozef Mihál.

Tak opäť sa opsravedlňujem, dnes nemám dobrý deň, ako sa zdá.
Dnes som tu prvýkrát tak mám z toho trošku zmätky-statky???

Natália

Ten postup, čo napísala OndrejVla platí iba pre SP, neplatí vo vśeobecnosti pre ZP. Pre ZP sa o dni PN kráti iba minimálny základ. T.j. minimálny základ za mesiac je 6900, krátený o dni poberania nemocenského je za február 6900/28x5 = 1233 Sk. Ak VZ vypočítaný zo základu dane je 5000 Sk, odvedie 14% z 5000. Ak by to bol začínajúci SZČO, alebo mal 0 základ dane, tak odvedie 14% z 1233 Sk.

Asi nepočítam dobre alebo je pre toto platný iný výpočet, skúsim takto :
z min.mzdy : 6900/28x5=1233x14% = 173,- Sk
966/28x5 = 173,- Sk
Takže pri oboch výpočtoch odvodov dostanem tú istú sumu.

Suma odvodov, ktorú pravidelne zasielaš - myslela som tým samozrejme VZ základ zo základu dane. Alebo som to nesprávne pochopila? Budem rada, ak ma opravíte, aby som sa vyvarovala zbytočných omylov.
Ďakujem.

V mojej odpovedi nebolo podstatné, či sa ktáti VZ alebo suma odvodov, ktorú pravidelne zasiela (aj keď môžu tam vyjsť korunové rozdiely), ale to, že sa tie odvody pre ZP automaticky nekrátia, kráti sa iba minimálny základ. Ak niekto odvádza 1000 Sk, tak aj počas PN bude odvádzať 1000 Sk.

V mojej odpovedi nebolo podstatné, či sa ktáti VZ alebo suma odvodov, ktorú pravidelne zasiela (aj keď môžu tam vyjsť korunové rozdiely), ale to, že sa tie odvody pre ZP automaticky nekrátia, kráti sa iba minimálny základ. Ak niekto odvádza 1000 Sk, tak aj počas PN bude odvádzať 1000 Sk.

?? To znamená, že ak má SZČO odvodovú povinnosť vyššiu ako z VZ 6900,- Sk, teda 966,- Sk za mesiac, vtedy sa odvodová povinnosť kráti počas PN, a ak má niekto odvodovú povinnosť vyššiu, tak je tu uvádzané napr. 1000,- Sk, tak sa mu počas PN táto povinnosť nekráti? Odvádza ju i napriek tomu, že je PN hoci aj celý mesiac? Asi som niečo nepochopila, veľmi by som chcela vedieť, kde by som našla, že SZČO s odvodom vyšším ako minimálny základ musí odvádzať aj počas PN celý odvod? A keď bude PN napr. 3-4 mesiace, tak i napriek tomu musia jeho odvody byť v plnej nekrátenej výške?
Ja som z toho MAGOR!

Vyplýva to z toho, že za dobu PN a pod. sa kráti minimálny základ, ale nie vymeriavací základ vypočítaný z daňového priznania. Zákon o ZP hovorí zhruba toto .
1. v § 16 ods. 2b) SZČO platí preddavky vo výške ... určenej zo základu dane
2. v § 16 ods. 8b) výška preddavku je najmenej pre SZČO ..percento z minimálneho základu podľa §13 ods.17 a 18
3. v §13 ods. 17 a 18 minimálny základ je mesačná minimálna mzda krátená za dobu PN a pod.

Teda, ak preddavok podľa bodu 1. je 1000 Sk, minimum podľa bodu 2. a 3. je pri PN, ktorá trvá pol mesiaca je 484 Sk, znamená to, že preddavok na poistné bude aj v tomto mesiaci 1000 Sk (splnil podmienku, že je to najmenej minimum)

Ak preddavok podľa bodu 1. je 500 Sk, minimum pri pol-mesačnej PN je 484 Sk, preddavok na poistné v tom mesiaci bude 500, v bežnom mesiaci 966 Sk.

Pri dlhodobej PN môže SZČO požiadať ZP o povolenie inej výšky preddavkov (napr.0) - §16 ods. 10. ´

V konečnom dôsledku, treba tieto preddavky naozaj brať ako preddavky, kto má povinnosť platiť preddavky dane, tiež si ich nekráti počas PN. V ročnom zúčtovaní, ak v dôsledku dlhšej PN má SZČO nižšie príjmy, tak sa mu zaplatené preddavky vrátia.

Využívam túto tému na ozrejmenie si toho, čo mi nie je celkom jasné:
Ako sa vypočíta minimálny preddavok do zdravotnej poisťovne u invalidnej SZČO za mesiac, počas ktorého bola práceneschopná? Ak pre výpočet minimálneho preddavku u zdravej SZČO platí vzorec:
0,14 x {min.mzda - [min.mzda x (počet dní PN : počet kal. dní)]}
najmenej však:
0,14 x (ZD za predošlé účtovné obdobie : 24)
a invalidná SZČO si ho vypočíta nielen zo zníženej sadzby, ale aj z polovice minimálnej mzdy:
0,07 x {(min.mzda : 2) - [(min.mzda : 2) x (počet dní PN : počet kal. dní)]},
môže aj v predpise "najmenej však" použiť polovicu základu dane:
0,07 x [(ZD za predošlé účtovné obdobie : 2) : 24],
alebo má do vzorca dosadiť celý základ dane:
0,07 x (ZD za predošlé účtovné obdobie : 24)?

Vyplýva to z toho, že za dobu PN a pod. sa kráti minimálny základ, ale nie vymeriavací základ vypočítaný z daňového priznania. Zákon o ZP hovorí zhruba toto .
1. v § 16 ods. 2b) SZČO platí preddavky vo výške ... určenej zo základu dane
2. v § 16 ods. 8b) výška preddavku je najmenej pre SZČO ..percento z minimálneho základu podľa §13 ods.17 a 18
3. v §13 ods. 17 a 18 minimálny základ je mesačná minimálna mzda krátená za dobu PN a pod.

Teda, ak preddavok podľa bodu 1. je 1000 Sk, minimum podľa bodu 2. a 3. je pri PN, ktorá trvá pol mesiaca je 484 Sk, znamená to, že preddavok na poistné bude aj v tomto mesiaci 1000 Sk (splnil podmienku, že je to najmenej minimum)

Ak preddavok podľa bodu 1. je 500 Sk, minimum pri pol-mesačnej PN je 484 Sk, preddavok na poistné v tom mesiaci bude 500, v bežnom mesiaci 966 Sk.

Pri dlhodobej PN môže SZČO požiadať ZP o povolenie inej výšky preddavkov (napr.0) - §16 ods. 10. ´

V konečnom dôsledku, treba tieto preddavky naozaj brať ako preddavky, kto má povinnosť platiť preddavky dane, tiež si ich nekráti počas PN. V ročnom zúčtovaní, ak v dôsledku dlhšej PN má SZČO nižšie príjmy, tak sa mu zaplatené preddavky vrátia.

Ďakujem Janka,
už mi je to všetko jasné! Pomýlilo ma to, že sú to preddavky! Fúú, ešte dobre, že nik z mojich klientov nemal PN, asi by som bola niečo pokazilo.
Ešte raz ďakujem, veľmi mi to pomohlo.

Využívam túto tému na ozrejmenie si toho, čo mi nie je celkom jasné:
Ako sa vypočíta minimálny preddavok do zdravotnej poisťovne u invalidnej SZČO za mesiac, počas ktorého bola práceneschopná? Ak pre výpočet minimálneho preddavku u zdravej SZČO platí vzorec:
0,14 x {min.mzda - [min.mzda x (počet dní PN : počet kal. dní)]}
najmenej však:
0,14 x (ZD za predošlé účtovné obdobie : 24)
a invalidná SZČO si ho vypočíta nielen zo zníženej sadzby, ale aj z polovice minimálnej mzdy:
0,07 x {(min.mzda : 2) - [(min.mzda : 2) x (počet dní PN : počet kal. dní)]},
môže aj v predpise "najmenej však" použiť polovicu základu dane:
0,07 x [(ZD za predošlé účtovné obdobie : 2) : 24],
alebo má do vzorca dosadiť celý základ dane:
0,07 x (ZD za predošlé účtovné obdobie : 24)?
Polovičná minimálna mzda sa používa iba pri výpočte minimálneho odvodu. To, že invalid platí menej, je už vyjadrené v percente. T.j. platí ten posledný výpočet (podčiarkla som ho), so zohľadnením minima 242 Sk.