V prípade prehry súdneho sporu zo strany obce, obec bude súdom zaviazaná povinnosťou uhradiť prípadnú škodu, ktorú zamestnancovi prizná ako i trovy konania. Tu obecné zastupiteľstvo nemôže rozhodnúť, že tento výdavok neschváli, sami by ste si poškodili a dlh by sa tým len zväčšoval (myslím, že toto vysvetľovať netreba).
Čo ale môžete urobiť v prípade prehry a následne úhrady týchto poplatkov a náhrady škody z obecných peňazí, môžete potom uplatniť § 24 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, podľa ktorého:
"Ak územná samospráva uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy, môže požadovať regresnú náhradu od osôb, ktoré sa podieľali na vydaní nezákonného rozhodnutia alebo na nesprávnom úradnom postupe podľa osobitných predpisov".

Táto časť otázky je mi teda jasná. Zaujíma ma však ešte Váš názor na prvú otázku. Na vysvetlenie:
1. Starosta má obecným zastupiteľstvom stanovený finančný limit, o ktorom môže rozhodovať bez uznesení zastupiteľstva.
2. Možné finančné povinnosti obce však už v čase podania žaloby tento limit mnohonásobne prevyšovali. Nemalo teda obecné zastupiteľstvo rozhodnúť vo vzťahu k možnej škode aj o účasti obce v súdnom spore?
Vopred ďakujem.

Treba tu rozlišovať 2 rozdielne veci. Jednou je podanie žaloby zamestnanca na súd, ktorý sa domáha svojho práva. Ak tu zo strany obce naozaj dôjde k tomu, že súd uzná, že výpoveď je neplatná, obec bude musieť znášať následky ako zamestnávateľ. Rozhodnutie súdu musí rešpektovať. Druhá vec je schvaľovanie výdavkov obecným zastupiteľstvom. Samozrejme, že obecné zastupiteľstvo by malo byť informované o činnosti starostu a iných vecí podľa zákona (nebudem definovať všetky) a teda mohlo vtedy dôjsť po prekovaní na zastupiteľstve k záveru, že takýto postup obce voči zamestnnancovi je protiprávny a tak sa mohlo zabrániť súdnemu sporu. Teraz však už v tejto fáze platí to, čo som písala predtým. Zo strany obce (ak súd rozhodne v prospech zamestnanca) došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia a teda následky bude znášať ten, kto ich spôsobil. V prvej fáze to je obec, ktorá súdne trovy a náhradu škody musí zaplatiť a v druhej fáze je možné vyvodiť dôsledky v zmysle ustanovenia zákona, ktorý som spomenula. Jednoducho obecné zastupiteľstvo nemôže zakázať vyplatiť túto náhradu škody len preto, že neschválili tieto výdavky v rozpočte. Mohlo by potom dôjsť k spätnej väzbe a teda k ďalšej žalobe ak rozumiete čo tým myslím. Ak bude rozhodnutie právoplatné, bude treba dodržať to, o čom bude rozhodnuté.

Veľmi pekne ďakujem. Asi som to však neformuloval dostatočne zrozumiteľne. Ide mi o to, či existuje právny podklad, na základe ktorého mal/musel starosta informovať zastupiteľstvo o podanej žalobe a pre prípad neúspechu v spore zabezpečiť potrebné finančné prostriedky uznesením zastupiteľstva, keďže jeho kompetencie na nakladanie s takouto sumou nepostačujú. K príkazu na vyplatenie záväzkov tak v prípade uznania žaloby dôjde bez vedomia a predchádzajúceho súhlasu. Pripadá mi to zo strany starostu ako hra v kasíne za obecné peniaze. Vstúpil (možno v dobrej viere) do rizika nad rámec vlastných rozhodovacích kompetencií. Takéto výdavky môžu mať aj veľmi vážny dopad na obecný rozpočet.

Veľmi pekne ďakujem. Asi som to však neformuloval dostatočne zrozumiteľne. Ide mi o to, či existuje právny podklad, na základe ktorého mal/musel starosta informovať zastupiteľstvo o podanej žalobe a pre prípad neúspechu v spore zabezpečiť potrebné finančné prostriedky uznesením zastupiteľstva, keďže jeho kompetencie na nakladanie s takouto sumou nepostačujú. K príkazu na vyplatenie záväzkov tak v prípade uznania žaloby dôjde bez vedomia a predchádzajúceho súhlasu. Pripadá mi to zo strany starostu ako hra v kasíne za obecné peniaze. Vstúpil (možno v dobrej viere) do rizika nad rámec vlastných rozhodovacích kompetencií. Takéto výdavky môžu mať aj veľmi vážny dopad na obecný rozpočet.
Nemusel informovať. Záleží od vzťahov poslanec -starosta. Inak mám dojem, že nie je vhodné robiť z komára somára vopred. Pracovno právne vzťahy patria do právomoci starostu a nie poslancov.Niekedy je lepšie, keď sa poslanci starajú o to, o čo sa majú starať a nerýpajú starostovi do právomocí. Pozri si lepšie zákon o obecnom zriadení - nie je to ten zákon čo si napísal. Už keď sa hráš na múdreho poslanca, tak číslo Tvojho zákona udáva, že vznikol v roku 1900 - vtedy sa po Vašom chotári ešte vlci naháňali. Zákon o obecnom zriadení vznikol po revolúcii v roku 1990.

Pracovno právne vzťahy patria do právomoci starostu a nie poslancov.Niekedy je lepšie, keď sa poslanci starajú o to, o čo sa majú starať a nerýpajú starostovi do právomocí. Pozri si lepšie zákon o obecnom zriadení - nie je to ten zákon čo si napísal. Už keď sa hráš na múdreho poslanca, tak číslo Tvojho zákona udáva, že vznikol v roku 1900 - vtedy sa po Vašom chotári ešte vlci naháňali. Zákon o obecnom zriadení vznikol po revolúcii v roku 1990.
1. Treba len poyornejšie čítať. Nejde o pracovnoprávny vzťah ale výlučne o nakladanie s prostriedkami obecného rozpočtu.
2. Pracovnoprávny vzťah si rieši zamestnanec na súde. Ide o to, že sa poslanci s možným rizikom oboznámili až so značným odstupom času (po schválení rozpočtu, v ktorom sa s podobnými výdavkami vôbec neráta a všetko je takmer do posledného centa rozdelené).
3. O koľkých nášľapných mínach ešte poslanci nevedia? Čo ak verdiktom súdu bude musieť obec zaplatiť takmer tretinu svojho rozpočtu iba preto, že nemali poslanci možnosť navrhnúť menej "bolestivé" riešenie?

A Vašimi slovami - je lepšie, ak starosta poslancov informuje a v sporných veciach sa poistí ich názorom, ako následne ich stavať pred nepríjemné následky samostatného rozhodnutia.

A ten dátum je samozrejme preklep.

1. Treba len poyornejšie čítať. Nejde o pracovnoprávny vzťah ale výlučne o nakladanie s prostriedkami obecného rozpočtu.
2. Pracovnoprávny vzťah si rieši zamestnanec na súde. Ide o to, že sa poslanci s možným rizikom oboznámili až so značným odstupom času (po schválení rozpočtu, v ktorom sa s podobnými výdavkami vôbec neráta a všetko je takmer do posledného centa rozdelené).
3. O koľkých nášľapných mínach ešte poslanci nevedia? Čo ak verdiktom súdu bude musieť obec zaplatiť takmer tretinu svojho rozpočtu iba preto, že nemali poslanci možnosť navrhnúť menej "bolestivé" riešenie?

A Vašimi slovami - je lepšie, ak starosta poslancov informuje a v sporných veciach sa poistí ich názorom, ako následne ich stavať pred nepríjemné následky samostatného rozhodnutia.

A ten dátum je samozrejme preklep.

Ide o nakladanie s prostriedkami rozpočtu obce v súvislosti so súdnym sporom v pracovnoprávnej oblasti. Vieš koľko trvá taký súdny spor? Nevieš? Môj trvá už osem rokov - za toľké roky aj zabudneš že bol nejaký súdny spor. K ostatným Tvojim názorom sa nevyjadrujem. Počúvala som také rady múdrych poslancov dvanásť rokov. Mňa takými názormi nepresvedčíš. Užila som si toľko poslancov, že dnes som rada, keď o nich nepočujem.

...K ostatným Tvojim názorom sa nevyjadrujem. Počúvala som také rady múdrych poslancov dvanásť rokov. Mňa takými názormi nepresvedčíš...
Nikoho o ničom nemienim presviedčať. Mám nejasnosti a neviem, ako vysvetlím mojim voličom, prečo som hlasoval za rozpočt, keď zrazu niet peňazí na opravu kanálu, chodníka, strechy na škole a pod.
Napísal som sem, lebo som čakal radu. GabiZ mi objasnila mnohé. Ak Vy radu nemáte, radšej nereagujte. Myslím si len, že obec nie je "Starosta, s.r.o.".

Celý problém je v posudzovaní výdavkov, ktorými obec nakladá. Sú to verejné prostriedky, kde zásady hospodárenia riešia príslušné zákony, medzi ktoré patrí i zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Tento zákon definuje aj porušenie finančnej disciplíny napr. podľa § 19 ods. 4 – štatutárny orgán subjektu verejnej správy je povinný zabezpečiť, aby sa verejné prostriedky uvoľňovali iba v takej výške, aká zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých v rozpočte subjektu verejnej správy (ktorý je schvaľovaný obecným zastupiteľstvom).
Vylučuje sa tu však zodpovednosť za porušenie finančnej disciplíny vtedy, ak sa jedná o výdavky, ktoré sú poskytnuté podľa osobitných predpisov, napr. podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v z n. p., zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v z. n. p., zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v z. n. p., zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.; podľa medzinárodnej zmluvy a právnych záväzných aktov Európskych spoločenstiev sa nevzťahujú pravidlá podľa § 19 ods. 8 až 10 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Pre poskytnutie týchto preddavkov platia zásady ustanovené príslušným osobitným predpisom, podľa ktorého sa tieto výdavky alebo preddavky poskytujú. V prípade poskytovania preddavkov na základe vyššie uvedených titulov sa neuplatňuje ani povinnosť dodržiavať finančnú disciplínu.
Jednoducho povedané, v prípade úhrady nákladov súvisiacich so súdnym sporom ako som už spomenula, nepodlieha žiadnemu schvaľovaniu. V tomto prípade bolo na starostovi, či to zastupiteľstvu oznámi alebo nie, lebo je pravda, že pracovno-právny vzťah zamestnancov v obci je v jeho kompetencii. Na druhej strane však zastupiteľstvo má právo byť informované o jeho činnosti. Je to v tomto prípade vec komunikácie. Jediné, čo teraz vy v zastupiteľstve môžete robiť je to, že počkáte na ukončenie súdneho sporu a podľa výsledku potom rozhodnete, či budete postupovať podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý som citovala a bude sa vyvodzovať zodpovednosť alebo nie. Všetko bude záležať od výroku rozhodnutia, ktoré zadefinuje, či je výpoveď neplatná a ak áno, z akého dôvodu k neplatnosti došlo.

Úprimne ďakujem za jednoznačnú, profesionálnu a vyčerpávajúcu odpoveď.

...rado sa stalo.