gutan52
25.03.13,14:36
k príspevku č. 256 sa spýtam: Čo chcú povedať hodnoty z EC?
Náš činžiak je zaradený do "B" triedy... po zateplení
Náš činžiak je zaradený do "B" triedy... po zateplení
nunenko
25.03.13,17:02
Tibor, takže mne s toho pre rok 2012 vychádza toto:
pri úspornej spotrebe tepla 249 722kWh čo je vo variabilnej zložke 0,065244€/kWh s DPH, čo je 16 292,68€ (62% z celkovej ceny)
pri neúspornej spotrebe tepla a nezohľadnení dennostupňov 362 500kWh 23 651€ a rozdiel je 6 978€ mínus 1 461€ je 5 517€
pri neúspornej spotrebe tepla a zohľadnení dennostupňov úspora 15% z 290 750kWh je 41 298€ a rozdiel je 2 578€ mínus 1 461€ je 1 216€
pri úspornej spotrebe tepla 249 722kWh čo je vo variabilnej zložke 0,065244€/kWh s DPH, čo je 16 292,68€ (62% z celkovej ceny)
pri neúspornej spotrebe tepla a nezohľadnení dennostupňov 362 500kWh 23 651€ a rozdiel je 6 978€ mínus 1 461€ je 5 517€
pri neúspornej spotrebe tepla a zohľadnení dennostupňov úspora 15% z 290 750kWh je 41 298€ a rozdiel je 2 578€ mínus 1 461€ je 1 216€
Tibor889
25.03.13,19:50
Mne to vychádza nasledovne:
kWh
D
kWh/D
úspora kWh/D
€ oproti 2010
2010
362 500,04
3860,47
93,90049398
2011
291 666,00
3486,03
83,66709409
10,90%
2577,51€
2012
249 722,24
3209,82
77,79945293
17,15%
4866,49€
s 20% nárast ceny var. Zložky
-1461€ = 3445,49
kWh
D
kWh/D
úspora kWh/D
€ oproti 2010
2010
362 500,04
3860,47
93,90049398
2011
291 666,00
3486,03
83,66709409
10,90%
2577,51€
2012
249 722,24
3209,82
77,79945293
17,15%
4866,49€
s 20% nárast ceny var. Zložky
-1461€ = 3445,49
Tibor889
25.03.13,20:52
k príspevku č. 256 sa spýtam: Čo chcú povedať hodnoty z EC?
Náš činžiak je zaradený do "B" triedy... po zateplení
Energetický certifikát má slúžiť ako univerzálny prehľad o energetickej náročnosti budov. Jeho výpočet je presne definovaný a pre rôzne budovy rovnaký (postup). Ale ako každý vzorec má svoje muchy a to údaje, ktorými ho nakŕmiš. Je to ako vždy presný výpočet s nepresnými číslami. Z môjho pohľadu je veľmi ovplyvniteľný pomocnými premennými a faktormi, a preto je možné s výsledkom v určitých medziach manipulovať a to je len na svedomí osoby, ktorá výpočet spracováva. Do výpočtu vstupujú také faktory či je vykurovací systém osadený termost. hlavicami alebo nie, či je tam ekvitermická regulácia, ale sú to hodnoty, ktorých veľkosť je pevne daná, a preto výsledok nemusí zodpovedať realite. Tu ide (podľa hlavného účelu) o orientačné porovnávanie najmä pri rozhodovaní jednak úsporných opatrení alebo kúpe atď. Ide o to, aby sa všetky aj zdanlivo neporovnateľné objekty dali z hľadiska energetickej náročnosti porovnať. Ďalšia vec je,že v certifikáte sú pre bytové domy zahrnuté dve časti, ktorých dielčí výsledok je rôzny a to vykurovanie a teplá voda (pre nebyty ešte osvetlenie a vetranie,klimatizácia) . Ak časť TV bude v D a vykurovanie v B (väčšinou zateplené a vyregulované objekty) výsledok je C, ale niekedy aj B, ale zas je to o hodnotách vo výpočte. Na rovinu, dosiahnuť B v TV je možné dosť ťažko, väčšinou len s inštalovaným alternatívnym zdrojom a taktiež A. Pri vykurovaní ak sa dostanete do B , muselo by to znamenať veľmi kvalitné zateplenie + samozrejme HV. Do A sa dostane veeeľmi málo budov, väčšinou len nízkoenergetické a pasívne budovy. Ja sa celú dobu divím tomu, že nikto nechce mať "pasívny panelák" pritom je to najjednoduchšia a v konečnom dôsledku najlacnejšia forma pasívneho alebo aj energeticky nulového bývania. K tomu asi ešte mentalita ľudí v SR nedospela. Bohužiaľ.
Náš činžiak je zaradený do "B" triedy... po zateplení
Energetický certifikát má slúžiť ako univerzálny prehľad o energetickej náročnosti budov. Jeho výpočet je presne definovaný a pre rôzne budovy rovnaký (postup). Ale ako každý vzorec má svoje muchy a to údaje, ktorými ho nakŕmiš. Je to ako vždy presný výpočet s nepresnými číslami. Z môjho pohľadu je veľmi ovplyvniteľný pomocnými premennými a faktormi, a preto je možné s výsledkom v určitých medziach manipulovať a to je len na svedomí osoby, ktorá výpočet spracováva. Do výpočtu vstupujú také faktory či je vykurovací systém osadený termost. hlavicami alebo nie, či je tam ekvitermická regulácia, ale sú to hodnoty, ktorých veľkosť je pevne daná, a preto výsledok nemusí zodpovedať realite. Tu ide (podľa hlavného účelu) o orientačné porovnávanie najmä pri rozhodovaní jednak úsporných opatrení alebo kúpe atď. Ide o to, aby sa všetky aj zdanlivo neporovnateľné objekty dali z hľadiska energetickej náročnosti porovnať. Ďalšia vec je,že v certifikáte sú pre bytové domy zahrnuté dve časti, ktorých dielčí výsledok je rôzny a to vykurovanie a teplá voda (pre nebyty ešte osvetlenie a vetranie,klimatizácia) . Ak časť TV bude v D a vykurovanie v B (väčšinou zateplené a vyregulované objekty) výsledok je C, ale niekedy aj B, ale zas je to o hodnotách vo výpočte. Na rovinu, dosiahnuť B v TV je možné dosť ťažko, väčšinou len s inštalovaným alternatívnym zdrojom a taktiež A. Pri vykurovaní ak sa dostanete do B , muselo by to znamenať veľmi kvalitné zateplenie + samozrejme HV. Do A sa dostane veeeľmi málo budov, väčšinou len nízkoenergetické a pasívne budovy. Ja sa celú dobu divím tomu, že nikto nechce mať "pasívny panelák" pritom je to najjednoduchšia a v konečnom dôsledku najlacnejšia forma pasívneho alebo aj energeticky nulového bývania. K tomu asi ešte mentalita ľudí v SR nedospela. Bohužiaľ.
sito
26.03.13,06:27
Vlastníci úsporné opatrenie zaplatili podľa m2 plochy bytu.
Čo znamená, že niekto zaplatil pred úsporným opatrením vo v.z. 100€ a druhý 200€, a po 50% úspore 50€ a 100€, tak jeden usporil 50€ a druhý 100€. Na realizáciu úspori (pri rovnako veľkom byte) ale prispeli obaja rovnako 150€. Jednému sa úspora vráti za rok a pol, druhému za tri roky.
nunenko, niektoré veci v bytovom dome sa uhrádzajú podľa toho ako kto využíva nehnuteľnosť, teda dom. Na úhradu spoločných veci sa prispieva do FOaÚ podľa podlahovej plochy bytov.Ak sa v dome rozhodnú spoluvlastníci vyregulovať spoločný vykurovací systém a v dome je jedno izbový byt, zvyčajne má dva radiátory a teda aj dvaventily + dve hlavice, trojizbový ich má štyri. Ale, má aj váčšiu plochu, tým aj väčší podiel na úhrade a aj podiel z investovaných nákladov je v ňom vyšší.
Ak sa prejaví vyregulovanie na spotrebe domu, zníži sa, a náklady za teplo sa rozpočítavajú podľa m2, tak na menší byt výchádza aj menšia úspora za zníženú spotrebu tepla, nákladov za teplo. Ale, rozpočítanie nákladov podľa m2 nemotivuje, nie všetkých, niektorých aj motivuje k optimálnemú dovyregulovania systému optimálnym nastavením hlavíc. Ak ich je v dome minimálne, tak aj úspora na spotrebe, nákladoch môže byť minimálna.
Ale, ak sa spoluvlastníci rozhodnú v dome namontovať na systém pomerové meranie, PRT, tiež sa hradí z FOaÚ za takých istých podmienok ako vyregulovanie. To postaví všetkých spoluvlastníkov na jednu štartovaciu čiaru. Ale výsledok po zozpočítaní nákladov s použitím PRT už nikdy nebude taký ako pri rozpočítaní podľa m2. A podľa merania sa môže stať aj to, že ten jedno izbový úhradí za vykurovanie viac ako trojizbový byt. Merače budú viac motivovať, no ale aj druhá stránka vec je, že niektorí sa budú snažiť tie meráče, pomerové meranie zneužiť a niektorým to bude zasa jedno, či sa spotreba domu zníži. A to ako tomu zabrániť nerieši ani vyhláška 358/2009, ale dáva tu možnosť spoluvlastníkom domu, vlastníkom bytov v dome.
Preto sa prikloním k Tiborovi. Nie však vo všetkom.
Veď ale tak je to správne či nie? Každý má rovnaké možnosti a je na nich ako sa zariadia. Ale to, že sa investícia vráti každému je podľa mňa dôležité. Načo by to potom robili?
Veď pri tých super rozúčtovaniach pod 60/40 je to ako keby si zainvestoval peniaz a za trest budeš platiť viac. To má logiku?
Zaleží na nich ako sa zariadia, ale aj na tom ako sú informovaní, ak sú len tak, ako - tak, tak to potom aj vypadá, tak!
To má logiku? A čo je to logika? Ak by bola spoluvlastníkom otočená aj druhá strana mince, mince, neviem, či by ich pustili z ruky. To, že investujem 119 €, spolu dom 5 000 € a hneď na začiatku sa dohodneme, že to meracie zariadenie, spoločné budeme využívať, spoločne, len na 40 %! To je tá logika?
Čo znamená, že niekto zaplatil pred úsporným opatrením vo v.z. 100€ a druhý 200€, a po 50% úspore 50€ a 100€, tak jeden usporil 50€ a druhý 100€. Na realizáciu úspori (pri rovnako veľkom byte) ale prispeli obaja rovnako 150€. Jednému sa úspora vráti za rok a pol, druhému za tri roky.
nunenko, niektoré veci v bytovom dome sa uhrádzajú podľa toho ako kto využíva nehnuteľnosť, teda dom. Na úhradu spoločných veci sa prispieva do FOaÚ podľa podlahovej plochy bytov.Ak sa v dome rozhodnú spoluvlastníci vyregulovať spoločný vykurovací systém a v dome je jedno izbový byt, zvyčajne má dva radiátory a teda aj dvaventily + dve hlavice, trojizbový ich má štyri. Ale, má aj váčšiu plochu, tým aj väčší podiel na úhrade a aj podiel z investovaných nákladov je v ňom vyšší.
Ak sa prejaví vyregulovanie na spotrebe domu, zníži sa, a náklady za teplo sa rozpočítavajú podľa m2, tak na menší byt výchádza aj menšia úspora za zníženú spotrebu tepla, nákladov za teplo. Ale, rozpočítanie nákladov podľa m2 nemotivuje, nie všetkých, niektorých aj motivuje k optimálnemú dovyregulovania systému optimálnym nastavením hlavíc. Ak ich je v dome minimálne, tak aj úspora na spotrebe, nákladoch môže byť minimálna.
Ale, ak sa spoluvlastníci rozhodnú v dome namontovať na systém pomerové meranie, PRT, tiež sa hradí z FOaÚ za takých istých podmienok ako vyregulovanie. To postaví všetkých spoluvlastníkov na jednu štartovaciu čiaru. Ale výsledok po zozpočítaní nákladov s použitím PRT už nikdy nebude taký ako pri rozpočítaní podľa m2. A podľa merania sa môže stať aj to, že ten jedno izbový úhradí za vykurovanie viac ako trojizbový byt. Merače budú viac motivovať, no ale aj druhá stránka vec je, že niektorí sa budú snažiť tie meráče, pomerové meranie zneužiť a niektorým to bude zasa jedno, či sa spotreba domu zníži. A to ako tomu zabrániť nerieši ani vyhláška 358/2009, ale dáva tu možnosť spoluvlastníkom domu, vlastníkom bytov v dome.
Preto sa prikloním k Tiborovi. Nie však vo všetkom.
Veď ale tak je to správne či nie? Každý má rovnaké možnosti a je na nich ako sa zariadia. Ale to, že sa investícia vráti každému je podľa mňa dôležité. Načo by to potom robili?
Veď pri tých super rozúčtovaniach pod 60/40 je to ako keby si zainvestoval peniaz a za trest budeš platiť viac. To má logiku?
Zaleží na nich ako sa zariadia, ale aj na tom ako sú informovaní, ak sú len tak, ako - tak, tak to potom aj vypadá, tak!
To má logiku? A čo je to logika? Ak by bola spoluvlastníkom otočená aj druhá strana mince, mince, neviem, či by ich pustili z ruky. To, že investujem 119 €, spolu dom 5 000 € a hneď na začiatku sa dohodneme, že to meracie zariadenie, spoločné budeme využívať, spoločne, len na 40 %! To je tá logika?
Tibor889
26.03.13,07:24
To má logiku? A čo je to logika? Ak by bola spoluvlastníkom otočená aj druhá strana mince, mince, neviem, či by ich pustili z ruky. To, že investujem 119 €, spolu dom 5 000 € a hneď na začiatku sa dohodneme, že to meracie zariadenie, spoločné budeme využívať, spoločne, len na 40 %! To je tá logika?
Nie, logika je že ich budeme využívať na 100%, ale len do miery ich prínosu, teda znížení spotreby tepla.
Nie, logika je že ich budeme využívať na 100%, ale len do miery ich prínosu, teda znížení spotreby tepla.
nunenko
26.03.13,08:08
sito, boli to rozlohovo rovnaké byty. Ušetria všetci nepochybne, ale v tomto prípade je úspora domu podľa Tibora 30% tepla.
Pred zavedením PRT a meračov platili byty určité rovnaké percento z nákladu domu na teplo.
Vlastníci s vidinou úspor rozhodnú, dohodnú sa že usporia. Dom usporí 30% tepla v peniazoch je to % menej. Vlastník prispieval pred touto habaďúrou 1/40 nákladu domu.
1/40 zo 100% je 2,5% z každých 100€ zaplatil 2,5€. (z nákladu 24 000€ = 600€)
Urobili sa úsporné opatrenia -30% tepla (je to asi 30% zo 60% nákladu 4320€).
Náklad bude 19680€.
na úsporu bolo potrebné 1 500€ ročne ostane úspora 2 900€, to je 15% z celkového nákladu.
Ako je možné, že šetrí len časť vlastníkov? Niektorí platia podstatne viac ako pred úsporou? Preto, že si odhlasovali vlastnú popravu v hre nazvanej ruská ruleta alias rozdelenie nákladu po slovensky.
Pred zavedením PRT a meračov platili byty určité rovnaké percento z nákladu domu na teplo.
Vlastníci s vidinou úspor rozhodnú, dohodnú sa že usporia. Dom usporí 30% tepla v peniazoch je to % menej. Vlastník prispieval pred touto habaďúrou 1/40 nákladu domu.
1/40 zo 100% je 2,5% z každých 100€ zaplatil 2,5€. (z nákladu 24 000€ = 600€)
Urobili sa úsporné opatrenia -30% tepla (je to asi 30% zo 60% nákladu 4320€).
Náklad bude 19680€.
na úsporu bolo potrebné 1 500€ ročne ostane úspora 2 900€, to je 15% z celkového nákladu.
Ako je možné, že šetrí len časť vlastníkov? Niektorí platia podstatne viac ako pred úsporou? Preto, že si odhlasovali vlastnú popravu v hre nazvanej ruská ruleta alias rozdelenie nákladu po slovensky.
sito
26.03.13,08:14
Nie, logika je že ich budeme využívať na 100%, ale len do miery ich prínosu, teda znížení spotreby tepla.
Tibor, a to sa dá, ten 100 % prínos vypočítať, ich prínos na znížení spotreby tepla na fakturačnom merači v dome?
Tibor, a to sa dá, ten 100 % prínos vypočítať, ich prínos na znížení spotreby tepla na fakturačnom merači v dome?
Tibor889
26.03.13,08:30
Samozrejme, veď má niekto väčšiu spotrebu tepla ako keď kúril nepretržite? Nie, a to je ten čo platí najviac čiže 100% a všetci ostatný musia platiť menej. Či nie?Ten čo šetril najviac, platí 57,52% čiže ušetril 42,48 % peňazí oproti nonstop kúrenému. Z pohľadu teplôt je to koľko? 7 stupňov rozdiel teploty v bytoch je to nereálne? Samozrejme že to reálne je. Čiže každému, čo si zaslúži.
sito
26.03.13,09:14
sito, boli to rozlohovo rovnaké byty. Ušetria všetci nepochybne, ale v tomto prípade je úspora domu podľa Tibora 30% tepla.
Pred zavedením PRT a meračov platili byty určité rovnaké percento z nákladu domu na teplo.
Vlastníci s vidinou úspor rozhodnú, dohodnú sa že usporia. Dom usporí 30% tepla v peniazoch je to % menej. Vlastník prispieval pred touto habaďúrou 1/40 nákladu domu.
1/40 zo 100% je 2,5% z každých 100€ zaplatil 2,5€. (z nákladu 24 000€ = 600€)
Urobili sa úsporné opatrenia -30% tepla (je to asi 30% zo 60% nákladu 4320€).
Náklad bude 19680€.
na úsporu bolo potrebné 1 500€ ročne ostane úspora 2 900€, to je 15% z celkového nákladu.
Ako je možné, že šetrí len časť vlastníkov? Niektorí platia podstatne viac ako pred úsporou? Preto, že si odhlasovali vlastnú popravu v hre nazvanej ruská ruleta alias rozdelenie nákladu po slovensky.
nunenko, jasné, že rovnaké. Ja len, že po namontovaní pomerového merania v dome, bytoch taká situácia nastane v každom dome. A každý dom si musí riešiť svoje problémy sám, teda jeho spoluvlastníci, ba nič im nebráni sa obrátiť na odborníkov. A poznám aj taký dom, že po jednej desaťročnej perióde sa vykašľali na PRT.
Ako je možné, že šetrí len časť vlastníkov?
Niekto nemôže, niekto nechce pochopiť informácie, ak sú.
Niektorí platia podstatne viac ako pred úsporou?
No, Tiborovi to vychádza, že všetci ušetrili.
Ten s podielom jednotiek, korigovaných 3 099,59 ks. 953,50 - 538,14 = 415,36 €.
Ten s podielom jednotiek, korigovaných 31 389,53 ks. 953,50 - 893,44 = 60,06 €.
Ak sa započíta investícia, rovnaká, a napríklad ako u nás 119 € z a štyri merače, tak ten druhý???
Preto, že si odhlasovali vlastnú popravu v hre nazvanej ruská ruleta alias rozdelenie nákladu po slovensky.
A verím tomu, že takí ľudia sú proti pomerovému meraniu v každom dome.
A čo myslíš, že keby nemal tých 31 389,53 ks. tiež by platil 893,44 €?
Jeho sused, tiež severan na tom istom podlaží ma 10 276,70 ks. a úhradu len 628,29 €. Úspora 325,22 €. Aj merače mu pokryla.
V konečnom dôsledku rozdiel v úhrade podľa jednotiek rozdiel tomu prvému robí 749,26 € a tomu druhému 90,47 €, ale mínus. Vrah a obeť na jednom poschodí v rovnakých bytoch. Za rovnakých podmienok. Tak v čom môže byť príčina? Že.
Vieš, ak nie sú spoluvlastníci informovaní v priebehu roka, aký by mali mať, ako - taký počet jednotiek, ktorý je v rozumnej percentuálnej odchýlke, tak to tiež pokladám pre takých za ich samovraždu, nie za vraždu, ktorú na nich spáchali ich spoluvlastníci, tým že sa rozhodli pre pomerové meranie a spôsob rozpočítania nákladov za teplo takým spôsobom, ktorý čo najviac pôsobí na tých samovrahov. Ale toho vedia zároveň využiť rabovači, tým že nekúria, alebo kúria nedostatočne a s pocitom a presvedčením, že však to ktosi zaplatí. Preto som za minimálnu spodnú a maximálnu hornú hranicu nameraných jednotiek, ktorých hodnota po korekciách je taká, že náklady uhradené podľa nich sa rovnajú nákladom uhradeným podľa m2. Teda systematicky v priebehu roka upozorniť všetkých, aké by asi mali mať stavy jednotiek na radiátoroch, teda PRT. Potom by to už nebola ruleta, ani ruská, ale úmysel.
Pred zavedením PRT a meračov platili byty určité rovnaké percento z nákladu domu na teplo.
Vlastníci s vidinou úspor rozhodnú, dohodnú sa že usporia. Dom usporí 30% tepla v peniazoch je to % menej. Vlastník prispieval pred touto habaďúrou 1/40 nákladu domu.
1/40 zo 100% je 2,5% z každých 100€ zaplatil 2,5€. (z nákladu 24 000€ = 600€)
Urobili sa úsporné opatrenia -30% tepla (je to asi 30% zo 60% nákladu 4320€).
Náklad bude 19680€.
na úsporu bolo potrebné 1 500€ ročne ostane úspora 2 900€, to je 15% z celkového nákladu.
Ako je možné, že šetrí len časť vlastníkov? Niektorí platia podstatne viac ako pred úsporou? Preto, že si odhlasovali vlastnú popravu v hre nazvanej ruská ruleta alias rozdelenie nákladu po slovensky.
nunenko, jasné, že rovnaké. Ja len, že po namontovaní pomerového merania v dome, bytoch taká situácia nastane v každom dome. A každý dom si musí riešiť svoje problémy sám, teda jeho spoluvlastníci, ba nič im nebráni sa obrátiť na odborníkov. A poznám aj taký dom, že po jednej desaťročnej perióde sa vykašľali na PRT.
Ako je možné, že šetrí len časť vlastníkov?
Niekto nemôže, niekto nechce pochopiť informácie, ak sú.
Niektorí platia podstatne viac ako pred úsporou?
No, Tiborovi to vychádza, že všetci ušetrili.
Ten s podielom jednotiek, korigovaných 3 099,59 ks. 953,50 - 538,14 = 415,36 €.
Ten s podielom jednotiek, korigovaných 31 389,53 ks. 953,50 - 893,44 = 60,06 €.
Ak sa započíta investícia, rovnaká, a napríklad ako u nás 119 € z a štyri merače, tak ten druhý???
Preto, že si odhlasovali vlastnú popravu v hre nazvanej ruská ruleta alias rozdelenie nákladu po slovensky.
A verím tomu, že takí ľudia sú proti pomerovému meraniu v každom dome.
A čo myslíš, že keby nemal tých 31 389,53 ks. tiež by platil 893,44 €?
Jeho sused, tiež severan na tom istom podlaží ma 10 276,70 ks. a úhradu len 628,29 €. Úspora 325,22 €. Aj merače mu pokryla.
V konečnom dôsledku rozdiel v úhrade podľa jednotiek rozdiel tomu prvému robí 749,26 € a tomu druhému 90,47 €, ale mínus. Vrah a obeť na jednom poschodí v rovnakých bytoch. Za rovnakých podmienok. Tak v čom môže byť príčina? Že.
Vieš, ak nie sú spoluvlastníci informovaní v priebehu roka, aký by mali mať, ako - taký počet jednotiek, ktorý je v rozumnej percentuálnej odchýlke, tak to tiež pokladám pre takých za ich samovraždu, nie za vraždu, ktorú na nich spáchali ich spoluvlastníci, tým že sa rozhodli pre pomerové meranie a spôsob rozpočítania nákladov za teplo takým spôsobom, ktorý čo najviac pôsobí na tých samovrahov. Ale toho vedia zároveň využiť rabovači, tým že nekúria, alebo kúria nedostatočne a s pocitom a presvedčením, že však to ktosi zaplatí. Preto som za minimálnu spodnú a maximálnu hornú hranicu nameraných jednotiek, ktorých hodnota po korekciách je taká, že náklady uhradené podľa nich sa rovnajú nákladom uhradeným podľa m2. Teda systematicky v priebehu roka upozorniť všetkých, aké by asi mali mať stavy jednotiek na radiátoroch, teda PRT. Potom by to už nebola ruleta, ani ruská, ale úmysel.
nunenko
26.03.13,09:15
Samozrejme, veď má niekto väčšiu spotrebu tepla ako keď kúril nepretržite? Nie, a to je ten čo platí najviac čiže 100% a všetci ostatný musia platiť menej. Či nie?Ten čo šetril najviac, platí 57,52% čiže ušetril 42,48 % peňazí oproti nonstop kúrenému. Z pohľadu teplôt je to koľko? 7 stupňov rozdiel teploty v bytoch je to nereálne? Samozrejme že to reálne je. Čiže každému, čo si zaslúži.
To sú mýty a predsudky a až bludy.
Okno orientované na sever má aj päťkrát väčšiu tepelnú stratu ako okno orientované na juh.
Bytový dom ma 40% tepelných strát cez okná. 20% uniká cez strechu. Samozrejme u každého domu je to úplne iné.
Ak PRVN nedokáže náklad rozdeliť na 100%, ale musí sa rozdeliť na základnú a spotrebnú zložku, tak sa len zníži percentuálny vplyv bludu.
Ak na jeden stupeň naviac je potrebné 6% tepla znamená to, že je to 6% zo 60% variabilných nákladov, čo je teda 3,6% z celkového nákladu na teplo.
Ak sú dvaja susedia a majú rovnaké byty, rovnakej orientácie, rovnakého spôsobu vetrania a jeden má stále v byte 18’C a druhý 24’C rozdiel v platbách za teplo nemá presiahnuť 6 x 3,6%=21,8%.
A to, čo veru nieje zanedbateľné je teplo na nevykurované spoločné chodby a schodiská. Ak je tam teplota 15 a aj 20 stupňov a to bez toho aby tam hrial čo i len jeden radíátor- teplo prešlo z bytov. A to až v takej miere, že niekedy je mať vnútorný byt nevýhoda, ak susedí s veľmi veľkou plochou s nevykurovanými spoločnými priestormi, koeficient žiadny a tepla fúra fuč.
Čiže každému podľa zásluh?
Čie sú tepelné zisky zo slnka? Domu, alebo zisk z nich patrí len bytu, do ktorého slnko svietilo? Koho sú iné zdroje tepla (z elektriny, teplej vody)? Koľko sa v globále dodá energie do domu?
Ten, kto tej spoločnej tepelnej naozaj najviac ušetrí je ten, čo ju do systému dodá za svoje, a zo systému nevypúšťa zbytočne.
Ak niekto aj prekuruje byt na 24 stupňov neodplytvá z domu o 20% peňazí naviac ako ten čo má len 18 stupňov. Veľká časť tepla skončí u susedov a v spoločných častiach domu.
Na to kto si čo zaslúži sa dá pozrieť z rôznych pohľadov.
To sú mýty a predsudky a až bludy.
Okno orientované na sever má aj päťkrát väčšiu tepelnú stratu ako okno orientované na juh.
Bytový dom ma 40% tepelných strát cez okná. 20% uniká cez strechu. Samozrejme u každého domu je to úplne iné.
Ak PRVN nedokáže náklad rozdeliť na 100%, ale musí sa rozdeliť na základnú a spotrebnú zložku, tak sa len zníži percentuálny vplyv bludu.
Ak na jeden stupeň naviac je potrebné 6% tepla znamená to, že je to 6% zo 60% variabilných nákladov, čo je teda 3,6% z celkového nákladu na teplo.
Ak sú dvaja susedia a majú rovnaké byty, rovnakej orientácie, rovnakého spôsobu vetrania a jeden má stále v byte 18’C a druhý 24’C rozdiel v platbách za teplo nemá presiahnuť 6 x 3,6%=21,8%.
A to, čo veru nieje zanedbateľné je teplo na nevykurované spoločné chodby a schodiská. Ak je tam teplota 15 a aj 20 stupňov a to bez toho aby tam hrial čo i len jeden radíátor- teplo prešlo z bytov. A to až v takej miere, že niekedy je mať vnútorný byt nevýhoda, ak susedí s veľmi veľkou plochou s nevykurovanými spoločnými priestormi, koeficient žiadny a tepla fúra fuč.
Čiže každému podľa zásluh?
Čie sú tepelné zisky zo slnka? Domu, alebo zisk z nich patrí len bytu, do ktorého slnko svietilo? Koho sú iné zdroje tepla (z elektriny, teplej vody)? Koľko sa v globále dodá energie do domu?
Ten, kto tej spoločnej tepelnej naozaj najviac ušetrí je ten, čo ju do systému dodá za svoje, a zo systému nevypúšťa zbytočne.
Ak niekto aj prekuruje byt na 24 stupňov neodplytvá z domu o 20% peňazí naviac ako ten čo má len 18 stupňov. Veľká časť tepla skončí u susedov a v spoločných častiach domu.
Na to kto si čo zaslúži sa dá pozrieť z rôznych pohľadov.
GabiZ
26.03.13,12:20
Nechcem zadávať duplicitné témy, ale ak by niekto vedel odpovedať na túto otázku, bola by som Vám vďačná.
Ďakujem.
http://www.porada.sk/t207729-p2-nesplnena-teplota-tuv.html#post2287173
Ďakujem.
http://www.porada.sk/t207729-p2-nesplnena-teplota-tuv.html#post2287173
nunenko
26.03.13,12:48
bez zohľadnenia dennostupňov a 30% úspore tepla (skladba ceny tepla 60% variabilné náklady 40% fixné) je tabuľka takáto
prerobili len traja, ostatní ušetrili.
117,25
158,18
117,31
82,48
164,98
55,20
111,47
-153,69
148,29
149,62
110,56
24,68
83,76
5,54
117,23
80,39
-65,68
71,17
99,98
136,43
70,73
49,26
-135,33
81,36
96,87
56,20
140,21
40,06
29,40
181,42
151,71
98,71
36,68
201,61
194,12
127,99
81,10
80,24
63,11
22,55
zohľadnenie dennostupńov vplyv 17% ušetrené len 13%
50,25
91,18
50,31
15,48
97,98
-11,80
44,47
-220,69
81,29
82,62
43,56
-42,32
16,76
-61,46
50,23
13,39
-132,68
4,17
32,98
69,43
3,73
-17,74
-202,33
14,36
29,87
-10,80
73,21
-26,94
-37,60
114,42
84,71
31,71
-30,32
134,61
127,12
60,99
27,21
26,35
-3,89
-44,45
Väčšia časť vlastníkov na tom profituje, ostatní si zaplatili demokraticky kata. Ušetrili všetci?
prerobili len traja, ostatní ušetrili.
117,25
158,18
117,31
82,48
164,98
55,20
111,47
-153,69
148,29
149,62
110,56
24,68
83,76
5,54
117,23
80,39
-65,68
71,17
99,98
136,43
70,73
49,26
-135,33
81,36
96,87
56,20
140,21
40,06
29,40
181,42
151,71
98,71
36,68
201,61
194,12
127,99
81,10
80,24
63,11
22,55
zohľadnenie dennostupńov vplyv 17% ušetrené len 13%
50,25
91,18
50,31
15,48
97,98
-11,80
44,47
-220,69
81,29
82,62
43,56
-42,32
16,76
-61,46
50,23
13,39
-132,68
4,17
32,98
69,43
3,73
-17,74
-202,33
14,36
29,87
-10,80
73,21
-26,94
-37,60
114,42
84,71
31,71
-30,32
134,61
127,12
60,99
27,21
26,35
-3,89
-44,45
Väčšia časť vlastníkov na tom profituje, ostatní si zaplatili demokraticky kata. Ušetrili všetci?
sito
26.03.13,21:47
nunenko, k tej prvej tabuľke. Tí traja prerobili pre vysoký počet korigovaných jednotiek v ich bytoch. A to základnú zložku majú 76 %. Za ten rok 2012 už s tými jednotkami nič nespravia. No mohli by sa dohodnúť, že ešte zvýšia základnú zložku na 99 %. Čo ja pokladom za nereálne, skôr tých 37 bytov povie nech sa na druhý rok snažia znížiť svoj počet nameraných jednotiek.
K tej druhej. Zmenší sa číslo 37 o 10, teda 27 bytov.
Ale, ak by bola chôdza, ani Boh nevie koľko ľudí príde a koľko bude hlasovať a ako?
Sú dve možnosti, venovať sa tomu, aby boli čo najmenšie rozdiely v úhradách, alebo sa venovať tomu, aby boli čo najmenšie rozdiely v nameraných a korigovaných jednotkách.
Ta prvá možnosť je jednoduchšia.
K tej druhej. Zmenší sa číslo 37 o 10, teda 27 bytov.
Ale, ak by bola chôdza, ani Boh nevie koľko ľudí príde a koľko bude hlasovať a ako?
Sú dve možnosti, venovať sa tomu, aby boli čo najmenšie rozdiely v úhradách, alebo sa venovať tomu, aby boli čo najmenšie rozdiely v nameraných a korigovaných jednotkách.
Ta prvá možnosť je jednoduchšia.
gutan52
26.03.13,22:09
Dlh voči Julianovi na otázku z č. 233 :
http://www.porada.sk/images/misc/quote_icon.png Pôvodca textu príspevku: gutan52 http://www.porada.sk/images/buttons/viewpost-right.png (http://www.porada.sk/t210574-p24-spotreba-tepla-udaje.html#post2283085)
Ivanko, aby vraj nikto nemal zbytočné starosti a výdavky na marače v bytoch, tak to máme zjednodušené...
Iba na stúpačke v chodbe má každý byt 1 ventil nastavený a zaplombovaný. A basta... Schôdzou v roku 2002 bolo tak rozhodnuté. Máte teplo? - máte! a vraj nik sa nesťažuje. Takže ideme znova 24.3.2013 hlasovať: " Kto je za preplombovávanie,...? Ruky hore. Áno - väčšina je, aj keď tomu celkom nerozumieme.
Preto sa aj teraz snažím získať ROZUMY - od odborníkov. Stačí! a tak - Priatelia , ďakujem Vám /na tretiu/. JG z BB
*********************************
a Julian - reagoval :
"Neviem, či tým zjednodušením ste si všetko neskomplikovali.
Ja ale tomu tiež nerozumiem."
***************************
Vodomer na SV máme ; a druhý vodomer je v novej kotolni.
Musím poprosiť predsedu, aby ma oboznámil s meračmi v našej novej kotolni.
/Aj tá je ale dosť hlučná; decibeli ešte nemerané, lebo za hlučnosť neplatíme; iba trpí rodinka, ktorá nad kotolňou býva/... !!! Asi trochen;... MIMO TĚMY !!!
http://www.porada.sk/images/misc/quote_icon.png Pôvodca textu príspevku: gutan52 http://www.porada.sk/images/buttons/viewpost-right.png (http://www.porada.sk/t210574-p24-spotreba-tepla-udaje.html#post2283085)
Ivanko, aby vraj nikto nemal zbytočné starosti a výdavky na marače v bytoch, tak to máme zjednodušené...
Iba na stúpačke v chodbe má každý byt 1 ventil nastavený a zaplombovaný. A basta... Schôdzou v roku 2002 bolo tak rozhodnuté. Máte teplo? - máte! a vraj nik sa nesťažuje. Takže ideme znova 24.3.2013 hlasovať: " Kto je za preplombovávanie,...? Ruky hore. Áno - väčšina je, aj keď tomu celkom nerozumieme.
Preto sa aj teraz snažím získať ROZUMY - od odborníkov. Stačí! a tak - Priatelia , ďakujem Vám /na tretiu/. JG z BB
*********************************
a Julian - reagoval :
"Neviem, či tým zjednodušením ste si všetko neskomplikovali.
Ja ale tomu tiež nerozumiem."
***************************
Vodomer na SV máme ; a druhý vodomer je v novej kotolni.
Musím poprosiť predsedu, aby ma oboznámil s meračmi v našej novej kotolni.
/Aj tá je ale dosť hlučná; decibeli ešte nemerané, lebo za hlučnosť neplatíme; iba trpí rodinka, ktorá nad kotolňou býva/... !!! Asi trochen;... MIMO TĚMY !!!
nunenko
26.03.13,22:55
Korigovať jednotky? Nič iné neostáva. Al má niekto desaťnásobok dielikov iného? A čo ak sa správajú rovnako? Vetrajú zrovnateľne, teplotu v byte majú podobnú? Rozdiel medzi nimi by mal byť v podiele na náklade na teplo rovnaký, a určite by nemal presiahnuť 20% rozdielu.
Stavebný inžinier, doktor, učiteľ fyziky, či jadrový fyzik, všetci zaplatia čo pajko (možno že len so skončenou učňovkou) vypočíta.
Komunisti chceli rozkazovať vetru, dážďu, a demokrati vedia rozkázať teplu v bytovom dome.
Spotreba tepla bytom (t.j. jeho tepelné straty) nie je priamo úmerná ploche bytu. K prvej závažnej chybe dochádza teda pri rozdelení časti nákladu podľa m² bytu. Niektoré byty majú takto priradený podiel na náklade domu násobne väčší, ako by pripadal podľa tepelných strát, a to len v základnej zložke. To záleží od pomeru sz : vz. A aby sa dielo skazy dokonalo nastúpia koeficienty výkonu radiátora, polohy miestností.
Ten, čo už zaplatil dvakrát viac ako spotreboval, a teda mohol spotrebu ovplyvniť už nedostane (nemusí) žiaden zvýhodňujúci koeficient, a zrazu sa stane korekciou že ten čo má vysoké tepelné straty (a zo zákonov fyziky) musel minúť oveľa viac tepla , je vo výhode.
Rozpočítať náklad na teplo kombinácou plocha a korigované PRVN je a bude vždy len a len ruská ruleta.
Riešenie je rozpočítať 100% podľa korigovaných (nie bezducho, ale individuálne) nameraných hodnôt, alebo
platiť podľa spoluvlastníckeho podielu.
Stavebný inžinier, doktor, učiteľ fyziky, či jadrový fyzik, všetci zaplatia čo pajko (možno že len so skončenou učňovkou) vypočíta.
Komunisti chceli rozkazovať vetru, dážďu, a demokrati vedia rozkázať teplu v bytovom dome.
Spotreba tepla bytom (t.j. jeho tepelné straty) nie je priamo úmerná ploche bytu. K prvej závažnej chybe dochádza teda pri rozdelení časti nákladu podľa m² bytu. Niektoré byty majú takto priradený podiel na náklade domu násobne väčší, ako by pripadal podľa tepelných strát, a to len v základnej zložke. To záleží od pomeru sz : vz. A aby sa dielo skazy dokonalo nastúpia koeficienty výkonu radiátora, polohy miestností.
Ten, čo už zaplatil dvakrát viac ako spotreboval, a teda mohol spotrebu ovplyvniť už nedostane (nemusí) žiaden zvýhodňujúci koeficient, a zrazu sa stane korekciou že ten čo má vysoké tepelné straty (a zo zákonov fyziky) musel minúť oveľa viac tepla , je vo výhode.
Rozpočítať náklad na teplo kombinácou plocha a korigované PRVN je a bude vždy len a len ruská ruleta.
Riešenie je rozpočítať 100% podľa korigovaných (nie bezducho, ale individuálne) nameraných hodnôt, alebo
platiť podľa spoluvlastníckeho podielu.
gutan52
26.03.13,23:06
Tibor píše v príspevku č,285 aj toto :
"Pri vykurovaní ak sa dostanete do B , muselo by to znamenať veľmi kvalitné zateplenie + samozrejme HV." ...
HV je čo?
To neviem rozlúskať, že ak v našom EC sa udáva "trieda B" na náš činžiak a je tam hodnota 70kWh/m2. a. ; no a výsledok pri spotrebe tepla je 110kWh/m2 ???
To znamená, že ešte máme rezervy v odhaľovaní nedostatkov pri vykurovaní nášho činžiaku. Nastavovací protokol ? Prístroj na vyvažovanie? Preregulovanie po zateplení? Regulácia diferenčného tlaku ? Projekt počítaný podľa výkonu radiátorov... spolu máme cca 120 radiatorov
Teploty v bytoch :
spodné +21 ; stredné +24 a vrchné +21. počas celých dní vykurovania. Takto to ľuďom vyhovuje, tak predseda nechce na tom nič podstatne zmeniť...
Ja mám nádej a verím, že sa dá ešte niečo dosiahnúť a neskončili sme pri 110kWh/m2 vykurovanej plochy (7,81Eur/m2)...
Veď nám pomáhajú schopní radcovia na Porade už viac, ako mesiac... Ďakujeme Vám - priatelia tepla!
"Pri vykurovaní ak sa dostanete do B , muselo by to znamenať veľmi kvalitné zateplenie + samozrejme HV." ...
HV je čo?
To neviem rozlúskať, že ak v našom EC sa udáva "trieda B" na náš činžiak a je tam hodnota 70kWh/m2. a. ; no a výsledok pri spotrebe tepla je 110kWh/m2 ???
To znamená, že ešte máme rezervy v odhaľovaní nedostatkov pri vykurovaní nášho činžiaku. Nastavovací protokol ? Prístroj na vyvažovanie? Preregulovanie po zateplení? Regulácia diferenčného tlaku ? Projekt počítaný podľa výkonu radiátorov... spolu máme cca 120 radiatorov
Teploty v bytoch :
spodné +21 ; stredné +24 a vrchné +21. počas celých dní vykurovania. Takto to ľuďom vyhovuje, tak predseda nechce na tom nič podstatne zmeniť...
Ja mám nádej a verím, že sa dá ešte niečo dosiahnúť a neskončili sme pri 110kWh/m2 vykurovanej plochy (7,81Eur/m2)...
Veď nám pomáhajú schopní radcovia na Porade už viac, ako mesiac... Ďakujeme Vám - priatelia tepla!
nunenko
26.03.13,23:22
HV hydraulické vyregulovanie
Pri vykurovaní ak sa dostanete do B , muselo by to znamenať veľmi kvalitné zateplenie
čo si zasa ja nemyslím, B je to bežne dosahovaná a dosiahnuteľná hranica, a ie len v normatívnom hodnotení, ale aj v prevádzkovom.
To neviem rozlúskať, že ak v našom EC sa udáva "trieda B" na náš činžiak a je tam hodnota 70kWh/m2. a. ; no a výsledok pri spotrebe tepla je 110kWh/m2 ???
Čo myslíš z EC Globálny ukazovateľ? Primárnu energiu?
Spotrebu tepla počítaj z údaju m² uvedených na EC na štítku pod obrázkom domu. Týmto údajom vydeľ spotrebu v kWh a dostaneš mernú spotrenu, ktorá je zrovnývateľná s tým čo je na EC. Ak má bytový dom B znamená to spotrebu tepla na vykurovanie do 53kWh/m² za rok.
Pri vykurovaní ak sa dostanete do B , muselo by to znamenať veľmi kvalitné zateplenie
čo si zasa ja nemyslím, B je to bežne dosahovaná a dosiahnuteľná hranica, a ie len v normatívnom hodnotení, ale aj v prevádzkovom.
To neviem rozlúskať, že ak v našom EC sa udáva "trieda B" na náš činžiak a je tam hodnota 70kWh/m2. a. ; no a výsledok pri spotrebe tepla je 110kWh/m2 ???
Čo myslíš z EC Globálny ukazovateľ? Primárnu energiu?
Spotrebu tepla počítaj z údaju m² uvedených na EC na štítku pod obrázkom domu. Týmto údajom vydeľ spotrebu v kWh a dostaneš mernú spotrenu, ktorá je zrovnývateľná s tým čo je na EC. Ak má bytový dom B znamená to spotrebu tepla na vykurovanie do 53kWh/m² za rok.
gutan52
26.03.13,23:39
[QUOTE=Tibor889; - časť z príspevku č. 252 :
"Ak je prepúšťací ventil namontovaný za meračom tepla, zdvíha teplotu spiatočky v niektorých stavoch sústavy až dosiahne rozdiel teplôt medzi prívodom a spiatočkou blízky alebo menší ako 3 stupne a vtedy merač meria nesprávne, zväčša väčšie hodnoty.[/QUOTE]"
Tibor tu dobre píše .
Poprosím o malý nákres tejto Múdrosti. Ďakujem
"Ak je prepúšťací ventil namontovaný za meračom tepla, zdvíha teplotu spiatočky v niektorých stavoch sústavy až dosiahne rozdiel teplôt medzi prívodom a spiatočkou blízky alebo menší ako 3 stupne a vtedy merač meria nesprávne, zväčša väčšie hodnoty.[/QUOTE]"
Tibor tu dobre píše .
Poprosím o malý nákres tejto Múdrosti. Ďakujem
gutan52
26.03.13,23:52
HV hydraulické vyregulovanie
čo si zasa ja nemyslím, B je to bežne dosahovaná a dosiahnuteľná hranica, a ie len v normatívnom hodnotení, ale aj v prevádzkovom.
To neviem rozlúskať, že ak v našom EC sa udáva "trieda B" na náš činžiak a je tam hodnota 70kWh/m2. a. ; no a výsledok pri spotrebe tepla je 110kWh/m2 ???
Čo myslíš z EC Globálny ukazovateľ? Primárnu energiu?
Spotrebu tepla počítaj z údaju m² uvedených na EC na štítku pod obrázkom domu. Týmto údajom vydeľ spotrebu v kWh a dostaneš mernú spotrenu, ktorá je zrovnývateľná s tým čo je na EC. Ak má bytový dom B znamená to spotrebu tepla na vykurovanie do 53kWh/m² za rok.
Tak som to počítal a už mám našu skutočne dosiahnutú hodnotu spotreby tepla v našom činžiaku: 83kWh/m2 za rok.
No, nie je zrovnatelná s tým , čo je na EC /asi 78/. Pozriem si to ešte za bieleho dňa...
čo si zasa ja nemyslím, B je to bežne dosahovaná a dosiahnuteľná hranica, a ie len v normatívnom hodnotení, ale aj v prevádzkovom.
To neviem rozlúskať, že ak v našom EC sa udáva "trieda B" na náš činžiak a je tam hodnota 70kWh/m2. a. ; no a výsledok pri spotrebe tepla je 110kWh/m2 ???
Čo myslíš z EC Globálny ukazovateľ? Primárnu energiu?
Spotrebu tepla počítaj z údaju m² uvedených na EC na štítku pod obrázkom domu. Týmto údajom vydeľ spotrebu v kWh a dostaneš mernú spotrenu, ktorá je zrovnývateľná s tým čo je na EC. Ak má bytový dom B znamená to spotrebu tepla na vykurovanie do 53kWh/m² za rok.
Tak som to počítal a už mám našu skutočne dosiahnutú hodnotu spotreby tepla v našom činžiaku: 83kWh/m2 za rok.
No, nie je zrovnatelná s tým , čo je na EC /asi 78/. Pozriem si to ešte za bieleho dňa...
sito
27.03.13,05:58
Jedno je isté, ale aj to je neisté. Dom platí za namerané teplo na päte domu. Je po dobu namontovania merač v sto percentnom stave, jeho časti? Ak je v dome len ten merač, tak nič nenúti vlastníkov bytov sa angažovať na prípadnom znížení spotreby tepla v dome efektívnym odberom tepla vo svojom priestore, byte, teda v dome, spoločným vykurovacím systémom.
Ak sa vlastníci rozhodnú v dome pre pomerové meranie podielu jednotlivých bytov ich miestnosti na spotrebe domu, nikdy to na základe PRT nedosiahnú v kWh, len v počte jednotiek ks. Na základe tohto počtu jednotiek si môžu povedať, že do ktorého bytu sa dostalo viac tepla do dome cez radiátory v bytoch. Samozrejme, že po istých korekciách, ktoré dodá výrobca PRT a podľa typu radiátora na ktorý bol PRT namontovaný.
Takže nepovedal by som im pomerové meranie, ale pomerové monitorovanie. Radiátor je uzavevretý, ventil, PRT nezaznamenáva. Ventil, hlavice je nastavená na dvojke, radiátor je teplý z jednej tretiny, PRT na to reaguje zvýšením počtom zaznamenaných jednotiek. Ak je hlavica na päťke, tiež to PRT zaregistruje. A ak vlastník, ešte pri päťke, otvorí okno na päť minúť a spomenie si na to až o dvadsaťpäť minút, tiež to PRT zaznamena.
Iný príklad, schodište, štrnásť bytov, štrnásť miestnosti, štrnásť PRT v dome sú ešťe dva vchody. V jednom nejaký dobrák nechá celú noc otvorené vchodové dvere a na samom vrchu poschodia otvorí okno, vonku -15 °C. Jasne, že sa to prejaví na tých štrnástich PRT a nie len na tých. Rano keď sa otvárajú vchodové dvere bytov, studený vzduch rýchlajšie prúdi do bytov a teplý z bytov. Ostatné PRT v dvoch vchodoch to nezaznamenajú, alebo zaznamenajú nižšim počtom jednotiek.
Takže, spoluvlastníci by si mali dohodnúť nejaké doporučenia, ako sa počas vykurovacieho obdobia správať, v bytoch, dome, aby na všetkých PRT bol primeraný stav zaznamenaných jednotiek. Lebo, na konči roku sa zistí stav pomerového monitorovania, meranie a na základe nameraných, zaznamenaných hodnôt sa rozpočítajú náklady domu za službu, dodávka tepla do domu.
Ako?
Komunisti chceli rozkazovať vetru, dážďu, a demokrati vedia rozkázať teplu v bytovom dome.
Nemusíme chodiť ďaleko, len von oknom sa stačí pozrieť a do kalendára, je siedmi, či už ôsmi jarný deň! Ale, je už jar?
Tak isto ako nerozkážeš teplu, ktoré ovplyvňuje počasie, tak isto nerozkážeš teplu, ktoré je dodané do domu ako sa bude v dome správať. Ale je možné, aby si vlastníci rozkázali ako budú teplo v dome odoberať a to na základe PRT, pomerových rozdeľovačov tepla, tak sú tie prístroje nazvané v zákone 657/2004, tiež vo vyhláške 358/2009.
Stavebný inžinier, doktor, učiteľ fyziky, či jadrový fyzik, nie len tí, ale všetci tí, čo vlastnia byt v bytovom dome, konkrétnom, zaplatia taký podiel z nákladov domu, aký im vyjde na základe dohodnutého spôsobu rozpočítania nákladov za službu, dodávka tepla do domu. Ak sa im nepáči výška úhrady podielu za ich byt, majú právo ...
Ak budú v bytovom dome všetci vlastníci s takýmto povolaním, Stavebný inžinier, doktor, učiteľ fyziky, či jadrový fyzik, atď. tak potom by to malo byť vzorové rozpočítanie nákladov za teplo. Alebo ... rež a rúbaj ...
Spotreba tepla bytom (t.j. jeho tepelné straty) nie je priamo úmerná ploche bytu. K prvej závažnej chybe dochádza teda pri rozdelení časti nákladu podľa m² bytu. Niektoré byty majú takto priradený podiel na náklade domu násobne väčší, ako by pripadal podľa tepelných strát, a to len v základnej zložke. To záleží od pomeru sz : vz. A aby sa dielo skazy dokonalo nastúpia koeficienty výkonu radiátora, polohy miestností.
Kritizovať je možné, aj tu na Porade. Ale, ten problém s dodaným teplom do domu a rozpočítaním nákladov si musia vyriešiť vlastníci konkrétneho domu, je to výlučne ich vec, len oni to teplo, peniaze zaň uhradia, nikto iný. Ostatní sa len na tom priživujú, ak nie živia.
A preto by mali vlastníci na schôdzi kritizovať nedostatky spôsobu rozdelenia tepla v dome a rozpočítania nákladov za teplo v dome nákladov, aby tie veci boli čo najobjektívnejšie, aby bola spokojnosť aj s teplom vo vykurovacom období a aj s rozpočítaním nákladov po 31.5.xxxx.
Kritizuj, ale aj rozumný návrh treba.
Existuje taký, ktorý by vyhovoval všetkým domom, bytovým, bytom?! Lepšie povedané vlastníkom.
Ak sa vlastníci rozhodnú v dome pre pomerové meranie podielu jednotlivých bytov ich miestnosti na spotrebe domu, nikdy to na základe PRT nedosiahnú v kWh, len v počte jednotiek ks. Na základe tohto počtu jednotiek si môžu povedať, že do ktorého bytu sa dostalo viac tepla do dome cez radiátory v bytoch. Samozrejme, že po istých korekciách, ktoré dodá výrobca PRT a podľa typu radiátora na ktorý bol PRT namontovaný.
Takže nepovedal by som im pomerové meranie, ale pomerové monitorovanie. Radiátor je uzavevretý, ventil, PRT nezaznamenáva. Ventil, hlavice je nastavená na dvojke, radiátor je teplý z jednej tretiny, PRT na to reaguje zvýšením počtom zaznamenaných jednotiek. Ak je hlavica na päťke, tiež to PRT zaregistruje. A ak vlastník, ešte pri päťke, otvorí okno na päť minúť a spomenie si na to až o dvadsaťpäť minút, tiež to PRT zaznamena.
Iný príklad, schodište, štrnásť bytov, štrnásť miestnosti, štrnásť PRT v dome sú ešťe dva vchody. V jednom nejaký dobrák nechá celú noc otvorené vchodové dvere a na samom vrchu poschodia otvorí okno, vonku -15 °C. Jasne, že sa to prejaví na tých štrnástich PRT a nie len na tých. Rano keď sa otvárajú vchodové dvere bytov, studený vzduch rýchlajšie prúdi do bytov a teplý z bytov. Ostatné PRT v dvoch vchodoch to nezaznamenajú, alebo zaznamenajú nižšim počtom jednotiek.
Takže, spoluvlastníci by si mali dohodnúť nejaké doporučenia, ako sa počas vykurovacieho obdobia správať, v bytoch, dome, aby na všetkých PRT bol primeraný stav zaznamenaných jednotiek. Lebo, na konči roku sa zistí stav pomerového monitorovania, meranie a na základe nameraných, zaznamenaných hodnôt sa rozpočítajú náklady domu za službu, dodávka tepla do domu.
Ako?
Komunisti chceli rozkazovať vetru, dážďu, a demokrati vedia rozkázať teplu v bytovom dome.
Nemusíme chodiť ďaleko, len von oknom sa stačí pozrieť a do kalendára, je siedmi, či už ôsmi jarný deň! Ale, je už jar?
Tak isto ako nerozkážeš teplu, ktoré ovplyvňuje počasie, tak isto nerozkážeš teplu, ktoré je dodané do domu ako sa bude v dome správať. Ale je možné, aby si vlastníci rozkázali ako budú teplo v dome odoberať a to na základe PRT, pomerových rozdeľovačov tepla, tak sú tie prístroje nazvané v zákone 657/2004, tiež vo vyhláške 358/2009.
Stavebný inžinier, doktor, učiteľ fyziky, či jadrový fyzik, nie len tí, ale všetci tí, čo vlastnia byt v bytovom dome, konkrétnom, zaplatia taký podiel z nákladov domu, aký im vyjde na základe dohodnutého spôsobu rozpočítania nákladov za službu, dodávka tepla do domu. Ak sa im nepáči výška úhrady podielu za ich byt, majú právo ...
Ak budú v bytovom dome všetci vlastníci s takýmto povolaním, Stavebný inžinier, doktor, učiteľ fyziky, či jadrový fyzik, atď. tak potom by to malo byť vzorové rozpočítanie nákladov za teplo. Alebo ... rež a rúbaj ...
Spotreba tepla bytom (t.j. jeho tepelné straty) nie je priamo úmerná ploche bytu. K prvej závažnej chybe dochádza teda pri rozdelení časti nákladu podľa m² bytu. Niektoré byty majú takto priradený podiel na náklade domu násobne väčší, ako by pripadal podľa tepelných strát, a to len v základnej zložke. To záleží od pomeru sz : vz. A aby sa dielo skazy dokonalo nastúpia koeficienty výkonu radiátora, polohy miestností.
Kritizovať je možné, aj tu na Porade. Ale, ten problém s dodaným teplom do domu a rozpočítaním nákladov si musia vyriešiť vlastníci konkrétneho domu, je to výlučne ich vec, len oni to teplo, peniaze zaň uhradia, nikto iný. Ostatní sa len na tom priživujú, ak nie živia.
A preto by mali vlastníci na schôdzi kritizovať nedostatky spôsobu rozdelenia tepla v dome a rozpočítania nákladov za teplo v dome nákladov, aby tie veci boli čo najobjektívnejšie, aby bola spokojnosť aj s teplom vo vykurovacom období a aj s rozpočítaním nákladov po 31.5.xxxx.
Kritizuj, ale aj rozumný návrh treba.
Existuje taký, ktorý by vyhovoval všetkým domom, bytovým, bytom?! Lepšie povedané vlastníkom.
gutan52
27.03.13,06:48
Sitko - niekedy je lepšie nedozvedieť sa o niečom... Vtedy je pospolitý ľud aj kľudnejší... Ak veľa vieš, tak Ťa aj veľa vecí trápi. No, niečo aj potešuje.
Filozofiou ZP /zdravot.poistenia/, kde sa požaduje aj spoluúčasť , sa aj dnes ešte veľa vecí riadi.
Podobne to vnímam aj v činžiaku. My, čo bývame dolu, nepoužívame ani výťah. Ale keď už tu bývam , aj na nový výťah prispievam. Hoci bude riešený asi v r.2015.
Teraz sa odmlčím, mám iné povinnosti, ale ešte tu občas nakuknem . Možno sa aj zapojím . Mňa v živote bavil a baví aj výskum. Takže mám ešte rôzne otázočky...
Filozofiou ZP /zdravot.poistenia/, kde sa požaduje aj spoluúčasť , sa aj dnes ešte veľa vecí riadi.
Podobne to vnímam aj v činžiaku. My, čo bývame dolu, nepoužívame ani výťah. Ale keď už tu bývam , aj na nový výťah prispievam. Hoci bude riešený asi v r.2015.
Teraz sa odmlčím, mám iné povinnosti, ale ešte tu občas nakuknem . Možno sa aj zapojím . Mňa v živote bavil a baví aj výskum. Takže mám ešte rôzne otázočky...
nunenko
27.03.13,07:01
Bytový dom je dom, v ktorom byty a nebytové priestory sú vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Byt je miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Podľa Stavebného zákona “byt je miestnosť, alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie” (§ 43b, ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon)).
Podlahová plocha bytu je podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu bez plochy lodžií a balkónov. Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali (pivnica, komora, povala a pod. – § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Spoločné časti domu sú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť. Sú určené na spoločné užívanie, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie,
zvislé nosné konštrukcie.
Plocha bytu na rozpočítanie nákladov na vykurovanie je podlahová plocha všetkých miestností bytu, bez nevykurovaných miestností mimo bytu (pivnica, komora, povala).
Možno že plocha 20% bytového domu je spoločná (pomer mernej plochy z EC ku súčtu plôch bytov). Na chodbách je teplota 15 až 20. Odhadujem, že to bude 10% celkového nákladu na teplo. Sú to spoločné časti domu, a prispievať na ne podľa mne určeného podielu môjho bytu na celkovej spotrebe domu sa mi zdá nemiestne. Divné je aj prispievanie cez základnú zložku, teda od m² vykurovanej plochy bytu.
Nemalo by sa na teplo pre spoločný priestor prispievať podľa spoluvlastníckeho podielu, a nie od vykurovanej plochy bytu a pochydérneho čísla?
Byt je miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Podľa Stavebného zákona “byt je miestnosť, alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie” (§ 43b, ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon)).
Podlahová plocha bytu je podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu bez plochy lodžií a balkónov. Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali (pivnica, komora, povala a pod. – § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Spoločné časti domu sú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť. Sú určené na spoločné užívanie, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie,
zvislé nosné konštrukcie.
Plocha bytu na rozpočítanie nákladov na vykurovanie je podlahová plocha všetkých miestností bytu, bez nevykurovaných miestností mimo bytu (pivnica, komora, povala).
Možno že plocha 20% bytového domu je spoločná (pomer mernej plochy z EC ku súčtu plôch bytov). Na chodbách je teplota 15 až 20. Odhadujem, že to bude 10% celkového nákladu na teplo. Sú to spoločné časti domu, a prispievať na ne podľa mne určeného podielu môjho bytu na celkovej spotrebe domu sa mi zdá nemiestne. Divné je aj prispievanie cez základnú zložku, teda od m² vykurovanej plochy bytu.
Nemalo by sa na teplo pre spoločný priestor prispievať podľa spoluvlastníckeho podielu, a nie od vykurovanej plochy bytu a pochydérneho čísla?
sito
27.03.13,09:27
Sitko - niekedy je lepšie nedozvedieť sa o niečom... Vtedy je pospolitý ľud aj kľudnejší... Ak veľa vieš, tak Ťa aj veľa vecí trápi. No, niečo aj potešuje.
Filozofiou ZP /zdravot.poistenia/, kde sa požaduje aj spoluúčasť , sa aj dnes ešte veľa vecí riadi.
Podobne to vnímam aj v činžiaku. My, čo bývame dolu, nepoužívame ani výťah. Ale keď už tu bývam , aj na nový výťah prispievam. Hoci bude riešený asi v r.2015.
Teraz sa odmlčím, mám iné povinnosti, ale ešte tu občas nakuknem . Možno sa aj zapojím . Mňa v živote bavil a baví aj výskum. Takže mám ešte rôzne otázočky...
gutan, ak budeš v dome šíriť takéto zvesti, veci:
- niekedy je lepšie nedozvedieť sa o niečom... Vtedy je pospolitý ľud aj kľudnejší... Ak veľa vieš, tak Ťa aj veľa vecí trápi.
Tak na 100 % to poteší toho vášho predsedu. Aj ťa pochváli, len tak ďalej, len tak ďalej! Nech držia hubu a krok, a platia, až budú čierni!
K tomu výťahu. Tiež nevyužívam to spoločné vyhradené technické zariadenie. A už tridsaťdva rokov prispievam do fondu z ktorého sa financuje jeho schopnosť prevádzky. Teda na každú revíziu, opravu, prehliadku prispievam na náklady s tým spojené 2,29 % z faktúrovanej sumy. Ak sa bude niekedy meniť, tak tiež.
Ale, v dome sú fakturačné meradlá na vodu a dodané teplo, teplo na vykurovanie a teplo na výrobu teplej vody.
Zo zákona má vlastník bytu povinnosť: Vlastník bytu v dome je povinný umožniť montáž a údržbu zariadení na meranie spotreby tepla a vody v byte a odpočet nameraných hodnôt; ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru neumožní na požiadanie vstup do bytu, zodpovedá za škody vzniknuté takýmto konaním.
Meracie zariadenie tepla a vody v byte slúži v dome počas roka na monitorovanie odberu vody v bytoch, spoločne, naraz počas ročného obdobia od 1.1. do 31.12. Na konci roka sa odpíšu stavy a vypočíta spotreba vody v každom byte, a súčtom spotrieb sa vydelia náklady na vodu a vynásobením spotreby jednotlivých bytov sa vypočíta ich podiel úhrady z nákladov domu.
Teda sú spoločnými meracími zariadeniami a to aj napriek tomu, že sú namontované v jednotlivých bytoch: Spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.
Ale, nie sú uvedené za slovom najmä. Prečo? Povinnosť umožniť montáž meracích zariadení tepla a vody v byte je od 1.7.2004. Ale zákonodarcovia ich nedali za slovo najmä § 2, odsek 5. a vraj preto ich správca nevníma ako spoločné meracie zariadenie tepla a vody v bytoch. Dobre, že? Dom má na FOaÚ 18 000 €. ale vlastníci musia vytiahnuť z vačku ďalších 1 500 €.
Ale, lepšie je, ak ľudia o tom nevedia. Aspoň je prostý ľud, sprostý. Zaplatí!
Nie je to náhodou aj u vás, tak?
Filozofiou ZP /zdravot.poistenia/, kde sa požaduje aj spoluúčasť , sa aj dnes ešte veľa vecí riadi.
Podobne to vnímam aj v činžiaku. My, čo bývame dolu, nepoužívame ani výťah. Ale keď už tu bývam , aj na nový výťah prispievam. Hoci bude riešený asi v r.2015.
Teraz sa odmlčím, mám iné povinnosti, ale ešte tu občas nakuknem . Možno sa aj zapojím . Mňa v živote bavil a baví aj výskum. Takže mám ešte rôzne otázočky...
gutan, ak budeš v dome šíriť takéto zvesti, veci:
- niekedy je lepšie nedozvedieť sa o niečom... Vtedy je pospolitý ľud aj kľudnejší... Ak veľa vieš, tak Ťa aj veľa vecí trápi.
Tak na 100 % to poteší toho vášho predsedu. Aj ťa pochváli, len tak ďalej, len tak ďalej! Nech držia hubu a krok, a platia, až budú čierni!
K tomu výťahu. Tiež nevyužívam to spoločné vyhradené technické zariadenie. A už tridsaťdva rokov prispievam do fondu z ktorého sa financuje jeho schopnosť prevádzky. Teda na každú revíziu, opravu, prehliadku prispievam na náklady s tým spojené 2,29 % z faktúrovanej sumy. Ak sa bude niekedy meniť, tak tiež.
Ale, v dome sú fakturačné meradlá na vodu a dodané teplo, teplo na vykurovanie a teplo na výrobu teplej vody.
Zo zákona má vlastník bytu povinnosť: Vlastník bytu v dome je povinný umožniť montáž a údržbu zariadení na meranie spotreby tepla a vody v byte a odpočet nameraných hodnôt; ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru neumožní na požiadanie vstup do bytu, zodpovedá za škody vzniknuté takýmto konaním.
Meracie zariadenie tepla a vody v byte slúži v dome počas roka na monitorovanie odberu vody v bytoch, spoločne, naraz počas ročného obdobia od 1.1. do 31.12. Na konci roka sa odpíšu stavy a vypočíta spotreba vody v každom byte, a súčtom spotrieb sa vydelia náklady na vodu a vynásobením spotreby jednotlivých bytov sa vypočíta ich podiel úhrady z nákladov domu.
Teda sú spoločnými meracími zariadeniami a to aj napriek tomu, že sú namontované v jednotlivých bytoch: Spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.
Ale, nie sú uvedené za slovom najmä. Prečo? Povinnosť umožniť montáž meracích zariadení tepla a vody v byte je od 1.7.2004. Ale zákonodarcovia ich nedali za slovo najmä § 2, odsek 5. a vraj preto ich správca nevníma ako spoločné meracie zariadenie tepla a vody v bytoch. Dobre, že? Dom má na FOaÚ 18 000 €. ale vlastníci musia vytiahnuť z vačku ďalších 1 500 €.
Ale, lepšie je, ak ľudia o tom nevedia. Aspoň je prostý ľud, sprostý. Zaplatí!
Nie je to náhodou aj u vás, tak?
sito
27.03.13,10:12
Bytový dom je dom, v ktorom byty a nebytové priestory sú vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Byt je miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Podľa Stavebného zákona “byt je miestnosť, alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie” (§ 43b, ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon)).
Podlahová plocha bytu je podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu bez plochy lodžií a balkónov. Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali (pivnica, komora, povala a pod. – § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Spoločné časti domu sú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť. Sú určené na spoločné užívanie, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie,
zvislé nosné konštrukcie.
Plocha bytu na rozpočítanie nákladov na vykurovanie je podlahová plocha všetkých miestností bytu, bez nevykurovaných miestností mimo bytu (pivnica, komora, povala).
Možno že plocha 20% bytového domu je spoločná (pomer mernej plochy z EC ku súčtu plôch bytov). Na chodbách je teplota 15 až 20. Odhadujem, že to bude 10% celkového nákladu na teplo. Sú to spoločné časti domu, a prispievať na ne podľa mne určeného podielu môjho bytu na celkovej spotrebe domu sa mi zdá nemiestne. Divné je aj prispievanie cez základnú zložku, teda od m² vykurovanej plochy bytu.
Nemalo by sa na teplo pre spoločný priestor prispievať podľa spoluvlastníckeho podielu, a nie od vykurovanej plochy bytu a pochydérneho čísla?
Priateľ, toj som pozrel tvoj profil. Že si sa pred tým, než si ho napísal, pozrel do zrkadla?
Odhadujem, že to bude 10% celkového nákladu na teplo.
To máš zasa nejakú teóriu, že? Ale, nemáš ešte vzorec, tak len odhadom, potom presne, že?
K tej ploche. Dom je dlhý 40 m, široký 12,6 m, podlažie má 504 m2, je ich 8, plocha spolu 4 032 m2 s toho plocha bytov 2 644,74 m2, zbytok 1 387,26 m2 v percentách 65,59 a 34,41.
V troch miestnostiach sú radiátory, a tri sú na spodku pri schodištiach, v jednom vchode sa nepoužíva. V bytoch je 168 radiátorov v percentách 3,57 a 96,43.
Je to divné, ako píšeš. Ale aj divoké, než sa dohodnú. Ak sa dohodnú?
Byt je miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Podľa Stavebného zákona “byt je miestnosť, alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie” (§ 43b, ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon)).
Podlahová plocha bytu je podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu bez plochy lodžií a balkónov. Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali (pivnica, komora, povala a pod. – § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Spoločné časti domu sú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť. Sú určené na spoločné užívanie, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie,
zvislé nosné konštrukcie.
Plocha bytu na rozpočítanie nákladov na vykurovanie je podlahová plocha všetkých miestností bytu, bez nevykurovaných miestností mimo bytu (pivnica, komora, povala).
Možno že plocha 20% bytového domu je spoločná (pomer mernej plochy z EC ku súčtu plôch bytov). Na chodbách je teplota 15 až 20. Odhadujem, že to bude 10% celkového nákladu na teplo. Sú to spoločné časti domu, a prispievať na ne podľa mne určeného podielu môjho bytu na celkovej spotrebe domu sa mi zdá nemiestne. Divné je aj prispievanie cez základnú zložku, teda od m² vykurovanej plochy bytu.
Nemalo by sa na teplo pre spoločný priestor prispievať podľa spoluvlastníckeho podielu, a nie od vykurovanej plochy bytu a pochydérneho čísla?
Priateľ, toj som pozrel tvoj profil. Že si sa pred tým, než si ho napísal, pozrel do zrkadla?
Odhadujem, že to bude 10% celkového nákladu na teplo.
To máš zasa nejakú teóriu, že? Ale, nemáš ešte vzorec, tak len odhadom, potom presne, že?
K tej ploche. Dom je dlhý 40 m, široký 12,6 m, podlažie má 504 m2, je ich 8, plocha spolu 4 032 m2 s toho plocha bytov 2 644,74 m2, zbytok 1 387,26 m2 v percentách 65,59 a 34,41.
V troch miestnostiach sú radiátory, a tri sú na spodku pri schodištiach, v jednom vchode sa nepoužíva. V bytoch je 168 radiátorov v percentách 3,57 a 96,43.
Je to divné, ako píšeš. Ale aj divoké, než sa dohodnú. Ak sa dohodnú?
nunenko
27.03.13,10:40
Takýmito zariadeniami sú najmä ...
no a najmä tí čo to majú pochopiť, respektíve si nechať vyložiť (nie veštici), si maximálne tak vyložia nohy na stôl. Správcu môže robiť každý degeš, ak má ohlásenú živnosť. No a len maxidegeš by to nevyužil.
K tomu výťahu. Tiež nevyužívam to spoločné vyhradené technické zariadenie. A už tridsaťdva rokov prispievam do fondu z ktorého sa financuje jeho schopnosť prevádzky. Teda na každú revíziu, opravu, prehliadku prispievam na náklady s tým spojené 2,29 % z faktúrovanej sumy. Ak sa bude niekedy meniť, tak tiež.
To máš vlastne šťastie, lebo keby si náhodou býval v Trenčíne a spravovala by ťa degešská firma Služby pre bývanie, tak by si platil od osobomesiacu, alebo bytu. A keby si mal tri deti, výťah nevyužíval...
Trenčín má celoslovenskú výnimku, tam platia ako najatí, a je im to jedno či platia, "výše" či "niže". Niekedy sa zaoberám otázkou, kde je vlastne ÚDH (údolie dutých hláv)? Nie je to TN?
http://img.obrazok.com/janko.jpg
no a najmä tí čo to majú pochopiť, respektíve si nechať vyložiť (nie veštici), si maximálne tak vyložia nohy na stôl. Správcu môže robiť každý degeš, ak má ohlásenú živnosť. No a len maxidegeš by to nevyužil.
K tomu výťahu. Tiež nevyužívam to spoločné vyhradené technické zariadenie. A už tridsaťdva rokov prispievam do fondu z ktorého sa financuje jeho schopnosť prevádzky. Teda na každú revíziu, opravu, prehliadku prispievam na náklady s tým spojené 2,29 % z faktúrovanej sumy. Ak sa bude niekedy meniť, tak tiež.
To máš vlastne šťastie, lebo keby si náhodou býval v Trenčíne a spravovala by ťa degešská firma Služby pre bývanie, tak by si platil od osobomesiacu, alebo bytu. A keby si mal tri deti, výťah nevyužíval...
Trenčín má celoslovenskú výnimku, tam platia ako najatí, a je im to jedno či platia, "výše" či "niže". Niekedy sa zaoberám otázkou, kde je vlastne ÚDH (údolie dutých hláv)? Nie je to TN?
http://img.obrazok.com/janko.jpg
nunenko
27.03.13,10:58
Teóriu? Nie len to že v týchto priestoroch je predpísaná istá teplota. Na jej dosiahnutie sa pri prokjektovaní priamo počítalo s vykurovaním cez stenu, z bytov, no pri rotpočítaní nákladu sa pozabúda. Vypočítať koľko tepla dodali na vykúrenie spoločného priestoru sa dá? Stačí monitorovať teplotu? Ak sú jediným tepelným ziskom steny bytov tak asi približne áno.
Ak by boli byty a spoločné priestory 50%:50%, tak, a vy bytoch je 21 na chodbe 15, a priemerná vonkajšia teplota cez vykurovanie 4 stupne, tak pomer spotreby tepla je 17:11. Čo myslíš, ako kto prispel k tej teplote na chodbe? Jeden má spoločnú stenu so spoločnými 10m² a druhý 30m². Ako sa to zohľadní v náklade za byt?
Ak by boli byty a spoločné priestory 50%:50%, tak, a vy bytoch je 21 na chodbe 15, a priemerná vonkajšia teplota cez vykurovanie 4 stupne, tak pomer spotreby tepla je 17:11. Čo myslíš, ako kto prispel k tej teplote na chodbe? Jeden má spoločnú stenu so spoločnými 10m² a druhý 30m². Ako sa to zohľadní v náklade za byt?
sito
27.03.13,11:09
Ak, ten druhý nekúri, tak, ten prvý. Ale, vždy je nejaké to, ale ...
mackoivan
28.03.13,08:07
HISTÓRIA SPOTREBY TEPLA
2003 ÚK – 1742 GJ TÚV – 722 GJ
2004 ÚK - 1668 GJ TÚV – 730 GJ
2005 ÚK – 2009 GJ TÚV – 579 GJ
2006 ÚK – 1207 GJ TÚV – 572 GJ
2007 ÚK - 920 GJ TÚV – 601 GJ
2008 ÚK – 1085 GJ TÚV – 580 GJ
2009 ÚK – 1117 GJ TÚV – 620 GJ
2010 ÚK – 1164 GJ TÚV – 542 GJ
2011 ÚK – 1003 GJ TÚV – 402 GJ
2012 ÚK – 744 GJ TÚV – 396 GJ
Cena za 1 GJ v r. 2003= 518.26 Sk a v r. 2012= 29.50 Eur
Vykurovaných 53 bytov- vykurovacia plocha: 2804 m2 + SP: 99 m2
V r. 2006- montáž meračov na radiátory a v r. 2010 zriadenie KOST a v rokoch 2011+2012 zateplenie domu
Držia nás tí kurenári nakrátko, ak sa neprispôsobíš prerobíš
2003 ÚK – 1742 GJ TÚV – 722 GJ
2004 ÚK - 1668 GJ TÚV – 730 GJ
2005 ÚK – 2009 GJ TÚV – 579 GJ
2006 ÚK – 1207 GJ TÚV – 572 GJ
2007 ÚK - 920 GJ TÚV – 601 GJ
2008 ÚK – 1085 GJ TÚV – 580 GJ
2009 ÚK – 1117 GJ TÚV – 620 GJ
2010 ÚK – 1164 GJ TÚV – 542 GJ
2011 ÚK – 1003 GJ TÚV – 402 GJ
2012 ÚK – 744 GJ TÚV – 396 GJ
Cena za 1 GJ v r. 2003= 518.26 Sk a v r. 2012= 29.50 Eur
Vykurovaných 53 bytov- vykurovacia plocha: 2804 m2 + SP: 99 m2
V r. 2006- montáž meračov na radiátory a v r. 2010 zriadenie KOST a v rokoch 2011+2012 zateplenie domu
Držia nás tí kurenári nakrátko, ak sa neprispôsobíš prerobíš
sito
28.03.13,10:44
A ak sa prispôsobíme, oni, tiež ...
nunenko
28.03.13,12:38
ľudia si zaslúžia istoty...(len tí čo podnikajú v tepelnej energetike?) istotu oprávneného zisku (http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-219)...
nunenko
28.03.13,20:40
Cena tepla vybraných dodávateľov podľa rozhodnutia URSO:
Pč Cena tepla na r. 2012 €/GJ podľa rozhodnutia ÚRSO bez DPH
1. Kremnické tepel.hosp, s.r.o., Kremnica 27,77
2. TEZAR, s.r.o., Bytča 26,79
3. ENEGROBYT, spol.s r.o., Rimavská Sobota 26,72
4. POV BYT, Považská Bystrica 26,24
5. Dalkia Žiar nad Hronom 26,22
6. KMET Handlová 26,14
7. Služby pre bývanie, Trenčín 25,98
8. TOMA Topoľčany 25,70
9. BBES, a.s., Banská Bystrica 25,37
10. KVARTET, a.s., Partizánske 25,22
11. Mestská pálenica, Nemšová 25,19
12. BP Myjava, s.r.o. 24,86
13. MPBH Zvolen 24,79
14. Humenská energ., Humenné 24,50
15. MsBP Sobrance 24,39
16. Tepelné hospodárstvo Moldava 24,36
17. TEKO-R, s.r.o., Rožňava 24,36
18. Eko Energia Kanianka 24,34
19. Správa bytov Sliač 24,32
20. Stefe THS, Revúca 24,19
21. TECHNOTUR, s.r.o., Stará Turá 24,02
22. Enerbyt, s.r.o., Štúrovo 23,96
23. Martico, a.s., Martin 23,93
24. Prvá teplárenská, a.s., Holíč 23,93
25. BP Piešťany 23,86
26. Dalkia Senec 23,80
27. MsBP Púchov 23,78
28. BP Trebišov, s.r.o. 23,60
29. CZT Ružomberok (zmluvne garantovaná cena) 23,60
30. BYTTES, s.r.o., Trstená 23,47
31. NOVBYT Bratislava 23,37
32. Dalkia Podunajské Biskupice 23,28
33. MeT Šaľa 23,14
34. Dalkia Lučenec 23,05
35. SABYT, Sabinov 23,00
36. Handlovská energetika Handlová 22,96
37. Nitrianska teplárenská spoločnosť, a.s. , Nitra 22,93
38. ENEGO-BYTOS Šahy 22,82
39. MIBYT, Veľké Kapušany 22,72
40. TEHOS, s.r.o., Dolný Kubín 22,69
41. Technické služby mesta Partizánske 22,51
42. FECUPRAL Veľký Šariš 22,50
43. BH Sešovce, s.r.o. 22,50
44. Thermo, spol. s r.o., Pukanec 22,49
45. Dalkia Východ.Slov. Košice 22,48
46. Račianska teplárenská, a.s., Bratislava 22,35
47. Spravbytherm,s.r.o., Kežmarok 22,33
48. BP Námestovo 22,32
49. MsBP Nové Mesto nad Váhom 22,28
50. DCaTherm, a.s., Dubnica nad Váhom 22,14
51. BYHOS, s.r.o., Stropkov 22,07
52. SLOBYTERM, Stará Ľubovňa 22,06
53. Spravbytkomfort, a.s., Prešov 21,87
54. Dalkia Brezno 21,86
55. Domspráv, s.r.o., Michalovce 21,83
56. Dalkia, Kráľovský Chlmec 21,82
57. Dalkia, a.s., Bratislava 21,81
58. Dalkia, Poprad 21,66
59. Službyt, s.r.o., Svidník 21,63
60. Byttherm, s.r.o., Bánovce nad Bebravou 21,52
61. Byytkomfort, s.r.o., Nové Zámky 21,49
62. Emkobel, Spišská Nová Ves 21,13
63. Bardterm, s.r.o., Bardejov 20,90
64. Bratislavská teplárenská, a.s. 20,77
65. ENERGO-SK Nitra 20,77
66. Rimavská energetická, s.r.o., Hnúšťa 20,70
67. Prievidzké tepelné hospodárstvo, Prievidza 20,63
68. Termia, s.r.o., Trenčianske Teplice 20,59
69. KYSUCA, s.r.o., kysucké Nové Mesto 20,58
70. MENERT-THERM Šaľa 20,57
71. Hriňovská energetická, s.r.o., Hriňová 20,56
72. TERMONOVA, a.s., Nová Dubnica 20,44
73. SI TEPLO, Bratislava 20,39
74. Dalkia Vráble 20,29
75. Tepláreň Považská Bystrica 19,87 (http://www.porada.sk/attachment.php?attachmentid=126503&stc=1&d=1364511838)
Pč Cena tepla na r. 2012 €/GJ podľa rozhodnutia ÚRSO bez DPH
1. Kremnické tepel.hosp, s.r.o., Kremnica 27,77
2. TEZAR, s.r.o., Bytča 26,79
3. ENEGROBYT, spol.s r.o., Rimavská Sobota 26,72
4. POV BYT, Považská Bystrica 26,24
5. Dalkia Žiar nad Hronom 26,22
6. KMET Handlová 26,14
7. Služby pre bývanie, Trenčín 25,98
8. TOMA Topoľčany 25,70
9. BBES, a.s., Banská Bystrica 25,37
10. KVARTET, a.s., Partizánske 25,22
11. Mestská pálenica, Nemšová 25,19
12. BP Myjava, s.r.o. 24,86
13. MPBH Zvolen 24,79
14. Humenská energ., Humenné 24,50
15. MsBP Sobrance 24,39
16. Tepelné hospodárstvo Moldava 24,36
17. TEKO-R, s.r.o., Rožňava 24,36
18. Eko Energia Kanianka 24,34
19. Správa bytov Sliač 24,32
20. Stefe THS, Revúca 24,19
21. TECHNOTUR, s.r.o., Stará Turá 24,02
22. Enerbyt, s.r.o., Štúrovo 23,96
23. Martico, a.s., Martin 23,93
24. Prvá teplárenská, a.s., Holíč 23,93
25. BP Piešťany 23,86
26. Dalkia Senec 23,80
27. MsBP Púchov 23,78
28. BP Trebišov, s.r.o. 23,60
29. CZT Ružomberok (zmluvne garantovaná cena) 23,60
30. BYTTES, s.r.o., Trstená 23,47
31. NOVBYT Bratislava 23,37
32. Dalkia Podunajské Biskupice 23,28
33. MeT Šaľa 23,14
34. Dalkia Lučenec 23,05
35. SABYT, Sabinov 23,00
36. Handlovská energetika Handlová 22,96
37. Nitrianska teplárenská spoločnosť, a.s. , Nitra 22,93
38. ENEGO-BYTOS Šahy 22,82
39. MIBYT, Veľké Kapušany 22,72
40. TEHOS, s.r.o., Dolný Kubín 22,69
41. Technické služby mesta Partizánske 22,51
42. FECUPRAL Veľký Šariš 22,50
43. BH Sešovce, s.r.o. 22,50
44. Thermo, spol. s r.o., Pukanec 22,49
45. Dalkia Východ.Slov. Košice 22,48
46. Račianska teplárenská, a.s., Bratislava 22,35
47. Spravbytherm,s.r.o., Kežmarok 22,33
48. BP Námestovo 22,32
49. MsBP Nové Mesto nad Váhom 22,28
50. DCaTherm, a.s., Dubnica nad Váhom 22,14
51. BYHOS, s.r.o., Stropkov 22,07
52. SLOBYTERM, Stará Ľubovňa 22,06
53. Spravbytkomfort, a.s., Prešov 21,87
54. Dalkia Brezno 21,86
55. Domspráv, s.r.o., Michalovce 21,83
56. Dalkia, Kráľovský Chlmec 21,82
57. Dalkia, a.s., Bratislava 21,81
58. Dalkia, Poprad 21,66
59. Službyt, s.r.o., Svidník 21,63
60. Byttherm, s.r.o., Bánovce nad Bebravou 21,52
61. Byytkomfort, s.r.o., Nové Zámky 21,49
62. Emkobel, Spišská Nová Ves 21,13
63. Bardterm, s.r.o., Bardejov 20,90
64. Bratislavská teplárenská, a.s. 20,77
65. ENERGO-SK Nitra 20,77
66. Rimavská energetická, s.r.o., Hnúšťa 20,70
67. Prievidzké tepelné hospodárstvo, Prievidza 20,63
68. Termia, s.r.o., Trenčianske Teplice 20,59
69. KYSUCA, s.r.o., kysucké Nové Mesto 20,58
70. MENERT-THERM Šaľa 20,57
71. Hriňovská energetická, s.r.o., Hriňová 20,56
72. TERMONOVA, a.s., Nová Dubnica 20,44
73. SI TEPLO, Bratislava 20,39
74. Dalkia Vráble 20,29
75. Tepláreň Považská Bystrica 19,87 (http://www.porada.sk/attachment.php?attachmentid=126503&stc=1&d=1364511838)
sito
28.03.13,21:32
Cena tepla vybraných dodávateľov podľa rozhodnutia URSO:
Pč Cena tepla na r. 2012 €/GJ podľa rozhodnutia ÚRSO bez DPH
1. Kremnické tepel.hosp, s.r.o., Kremnica 27,77
???
75. Tepláreň Považská Bystrica 19,87
Ako to napísal ten Tibor tomu gutanovi? Nič ti to nepovie, len vyvolá otázku, prečo?
nunenko, toto niečo hovorí, že je to pekne zoradené. Ale, prečo im úrad schválil takú cenu? Že by tí na tých posledných miestach nemuseli zvyšovať cenu na úroveň tých na prvých miestach, len preto, že tí na tých posledných miestach sa vykašľali na úsporné opatrenia? Teda tí, čo im dodávajú teplo? Nič nerobia pre zníženie spotreby tepla vo svojom dome a dodávateľ tepla im ho valí do ich domu podľa svojich možnosti a potreby spoluvlastníkov domu. A prečo nie?
A že by bolo na Slovenskú, len tých 75???
Pč Cena tepla na r. 2012 €/GJ podľa rozhodnutia ÚRSO bez DPH
1. Kremnické tepel.hosp, s.r.o., Kremnica 27,77
???
75. Tepláreň Považská Bystrica 19,87
Ako to napísal ten Tibor tomu gutanovi? Nič ti to nepovie, len vyvolá otázku, prečo?
nunenko, toto niečo hovorí, že je to pekne zoradené. Ale, prečo im úrad schválil takú cenu? Že by tí na tých posledných miestach nemuseli zvyšovať cenu na úroveň tých na prvých miestach, len preto, že tí na tých posledných miestach sa vykašľali na úsporné opatrenia? Teda tí, čo im dodávajú teplo? Nič nerobia pre zníženie spotreby tepla vo svojom dome a dodávateľ tepla im ho valí do ich domu podľa svojich možnosti a potreby spoluvlastníkov domu. A prečo nie?
A že by bolo na Slovenskú, len tých 75???
Halli
28.03.13,21:37
Nuno, kde si ty zobral tie GJ? :rolleyes:
Tibor889
28.03.13,21:38
Sito, bohužiaľ pri týchto dvoch mestách je to naopak.
nunenko
28.03.13,22:01
ZDROJ:je pridaný
http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/6DD1E291CD4F0AE7C125796D0025B679/$FILE/0219_2012_T.pdf
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla pre domácnosti 0,0594 €/kWh
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla pre odberateľov a konečných
spotrebiteľov okrem domácnosti 0,0594 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 215,0554 €/kW
pre odberné miesta v meste Kremnica.
75. Tepláreň Považská Bystrica 19,87
http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/48594FA5B3C5A767C1257968003F54F1/$FILE/0152_2012_T.pdf
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla pre domácnosti 0,0496 €/kWh
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla pre odberateľov a konečných
spotrebiteľov okrem domácnosti 0,0496 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 116,3300 €/kW
Pre odberné miesta v obci Považská Bystrica.
http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/6DD1E291CD4F0AE7C125796D0025B679/$FILE/0219_2012_T.pdf
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla pre domácnosti 0,0594 €/kWh
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla pre odberateľov a konečných
spotrebiteľov okrem domácnosti 0,0594 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 215,0554 €/kW
pre odberné miesta v meste Kremnica.
75. Tepláreň Považská Bystrica 19,87
http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/48594FA5B3C5A767C1257968003F54F1/$FILE/0152_2012_T.pdf
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla pre domácnosti 0,0496 €/kWh
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla pre odberateľov a konečných
spotrebiteľov okrem domácnosti 0,0496 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 116,3300 €/kW
Pre odberné miesta v obci Považská Bystrica.
sito
28.03.13,22:02
Tibor, prvý raz som niečo skrátil, vypustil, akože tými otáznikmi. Vidíš, a hneď sa to obrátilo. Takže v Kremnici zateplili, nie len. A musia, musí si Kremnické tepelné hospodárstvo kompenzovať primeraný zisk. Vo fixe?
sito
28.03.13,22:47
nunenko, uvádzaš rok 2012. Ale, o rok späť, nebola rovnaká cena za domácnosti a okrem domácnosti. Ku ktorej sa URSO priklonilo, čí priemer dodávateľom, spravilo? Koho zvýhodnilo?
nunenko
29.03.13,06:53
75 TEPLÁREŇ, a.s., Považská Bystrica (http://obchodné meno: TEPLÁREŇ, a.s., Považská Bystrica IČO: 36 300 683 sídlo: Robotnícka, 017 34 Považská Bystricana predmet podnikania: výroba tepla, rozvod tepla Rozsah predmetu podnikania:výroba tepla: celkový inštalovaný výkon 148,93 MW; z toho plynné palivo 88,93 MW, hnedé uhlie 60,00 MW)
IČO: 36 300 683 sídlo: Robotnícka, 017 34 Považská Bystrica
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla: celkový inštalovaný výkon 148,93 MW;
z toho plynné palivo 88,93 MW, hnedé uhlie 60,00 MW
74 Dalkia Vráble a.s. (http://www.urso.gov.sk/pdf/licencie/2005T0027_03.pdf)
IČO: 35802871 sídlo: Sídlisko Žitava 1399/16, 952 01 Vráble
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla: celkový inštalovaný výkon 17,28 MW; z toho plynné palivo 15,38 MW;
obnoviteľné zdroje 1,90 MW
rozvod tepla: maximálny výkon pre dodávku tepla 17,28 MW
1 Kremnické tepelné hospodárstvo, s.r.o. (http://www.urso.gov.sk/pdf/licencie/2006T0091_07.pdf)
IČO: 36 643 491 sídlo: Dolná ul. 21/49, 967 01 Kremnica
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla: celkový inštalovaný výkon 11,271 MW; z toho plynné palivo 7,971 MW;
obnoviteľné zdroje 3,300 MW
2 TEZAR (http://www.urso.gov.sk/pdf/licencie/2007T0337.pdf)
IČO: 31 615 333 sídlo: Thurzova 968/17 , 014 01 Bytča
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla: celkový inštalovaný výkon 13,73 MW; z toho plynné palivo 13,73 MW
rozvod tepla: maximálny výkon pre dodávku tepla 12,96 MW
3 ENERGOBYT spol. s r.o. (http://www.urso.gov.sk/pdf/licencie/2006T0242_03.pdf)
IČO: 31 585 752 sídlo: Gorkého 8a , 097 90 Rimavská Sobota
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla: celkový inštalovaný výkon 63,602 MW; z toho plynné palivo 63,602 MW
rozvod tepla: maximálny výkon pre dodávku tepla 63,602 MW
4 POV BYT s.r.o. (http://www.urso.gov.sk/pdf/licencie/2006T0179_05.pdf)
IČO: 36 012 424 sídlo: Rozkvet 2058/125, 017 01 Považská Bystrica
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla: celkový inštalovaný výkon 74,7385 MW; z toho plynné palivo 74,7385 MW
rozvod tepla: maximálny výkon pre dodávku tepla 320,78 MW
5 Dalkia Žiar nad Hronom, s.r.o. (http://www.urso.gov.sk/pdf/licencie/2006T0249_05.pdf)
IČO: 36 042 544 sídlo: A.Dubčeka, 965 01 Žiar nad Hronom
na predmet podnikania:
rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
rozvod tepla: maximálny výkon pre dodávku tepla 175,82 MW
6 KMET Handlová, a.s. (http://www.urso.gov.sk/pdf/licencie/2005T0039_09.pdf)
IČO: 36 334 634 sídlo: Potočná 175, 972 51 Handlová
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla: celkový inštalovaný výkon 37,461 MW; z toho plynné palivo 37,461 MW
rozvod tepla: maximálny výkon pre dodávku tepla 38,202 MW
7 Služby pre bývanie, s.r.o. (http://www.urso.gov.sk/pdf/licencie/2006T0176_09.pdf)
IČO: 31 444 318 sídlo: Krátka 2412, 911 01 Trenčín
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla: celkový inštalovaný výkon 122,057 MW; z toho plynné palivo 114,057 MW;
obnoviteľné zdroje 8 MW
rozvod tepla: maximálny výkon pre dodávku tepla 165,23 MW
8 TOMA, s. r. o. (http://www.urso.gov.sk/pdf/licencie/2006T0236_03.pdf)
IČO: 31 421 695 sídlo: Gorkého 2019, 955 01 Topoľčany
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla: celkový inštalovaný výkon 61,32 MW; z toho plynné palivo 61,32 MW
rozvod tepla: maximálny výkon pre dodávku tepla 109,072 MW
10 KVARTET, a.s. (http://www.urso.gov.sk/pdf/licencie/2005T0001_04.pdf)
IČO: 35 813 954 sídlo: Nitrianska cesta 503/60, 958 01 Partizánske
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla: celkový inštalovaný výkon 110,3 MW;
z toho hnedé uhlie 94,0 MW, plynné palivo 13,3 MW, obnoviteľné zdroje 3,0 MW
rozvod tepla: maximálny výkon pre dodávku tepla 20,0 MW
IČO: 36 300 683 sídlo: Robotnícka, 017 34 Považská Bystrica
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla: celkový inštalovaný výkon 148,93 MW;
z toho plynné palivo 88,93 MW, hnedé uhlie 60,00 MW
74 Dalkia Vráble a.s. (http://www.urso.gov.sk/pdf/licencie/2005T0027_03.pdf)
IČO: 35802871 sídlo: Sídlisko Žitava 1399/16, 952 01 Vráble
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla: celkový inštalovaný výkon 17,28 MW; z toho plynné palivo 15,38 MW;
obnoviteľné zdroje 1,90 MW
rozvod tepla: maximálny výkon pre dodávku tepla 17,28 MW
1 Kremnické tepelné hospodárstvo, s.r.o. (http://www.urso.gov.sk/pdf/licencie/2006T0091_07.pdf)
IČO: 36 643 491 sídlo: Dolná ul. 21/49, 967 01 Kremnica
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla: celkový inštalovaný výkon 11,271 MW; z toho plynné palivo 7,971 MW;
obnoviteľné zdroje 3,300 MW
2 TEZAR (http://www.urso.gov.sk/pdf/licencie/2007T0337.pdf)
IČO: 31 615 333 sídlo: Thurzova 968/17 , 014 01 Bytča
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla: celkový inštalovaný výkon 13,73 MW; z toho plynné palivo 13,73 MW
rozvod tepla: maximálny výkon pre dodávku tepla 12,96 MW
3 ENERGOBYT spol. s r.o. (http://www.urso.gov.sk/pdf/licencie/2006T0242_03.pdf)
IČO: 31 585 752 sídlo: Gorkého 8a , 097 90 Rimavská Sobota
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla: celkový inštalovaný výkon 63,602 MW; z toho plynné palivo 63,602 MW
rozvod tepla: maximálny výkon pre dodávku tepla 63,602 MW
4 POV BYT s.r.o. (http://www.urso.gov.sk/pdf/licencie/2006T0179_05.pdf)
IČO: 36 012 424 sídlo: Rozkvet 2058/125, 017 01 Považská Bystrica
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla: celkový inštalovaný výkon 74,7385 MW; z toho plynné palivo 74,7385 MW
rozvod tepla: maximálny výkon pre dodávku tepla 320,78 MW
5 Dalkia Žiar nad Hronom, s.r.o. (http://www.urso.gov.sk/pdf/licencie/2006T0249_05.pdf)
IČO: 36 042 544 sídlo: A.Dubčeka, 965 01 Žiar nad Hronom
na predmet podnikania:
rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
rozvod tepla: maximálny výkon pre dodávku tepla 175,82 MW
6 KMET Handlová, a.s. (http://www.urso.gov.sk/pdf/licencie/2005T0039_09.pdf)
IČO: 36 334 634 sídlo: Potočná 175, 972 51 Handlová
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla: celkový inštalovaný výkon 37,461 MW; z toho plynné palivo 37,461 MW
rozvod tepla: maximálny výkon pre dodávku tepla 38,202 MW
7 Služby pre bývanie, s.r.o. (http://www.urso.gov.sk/pdf/licencie/2006T0176_09.pdf)
IČO: 31 444 318 sídlo: Krátka 2412, 911 01 Trenčín
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla: celkový inštalovaný výkon 122,057 MW; z toho plynné palivo 114,057 MW;
obnoviteľné zdroje 8 MW
rozvod tepla: maximálny výkon pre dodávku tepla 165,23 MW
8 TOMA, s. r. o. (http://www.urso.gov.sk/pdf/licencie/2006T0236_03.pdf)
IČO: 31 421 695 sídlo: Gorkého 2019, 955 01 Topoľčany
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla: celkový inštalovaný výkon 61,32 MW; z toho plynné palivo 61,32 MW
rozvod tepla: maximálny výkon pre dodávku tepla 109,072 MW
10 KVARTET, a.s. (http://www.urso.gov.sk/pdf/licencie/2005T0001_04.pdf)
IČO: 35 813 954 sídlo: Nitrianska cesta 503/60, 958 01 Partizánske
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla: celkový inštalovaný výkon 110,3 MW;
z toho hnedé uhlie 94,0 MW, plynné palivo 13,3 MW, obnoviteľné zdroje 3,0 MW
rozvod tepla: maximálny výkon pre dodávku tepla 20,0 MW
sito
29.03.13,08:39
nunenko, dobre Ty vieš, kde rastú nechty! Ale, ako tie uvedené údaje o kotolniach zapracovať do rozpočítania nákladov za teplo v konkrétnych domoch na Slovensku, nevieš, nevieš poradiť, aký to ma vplyv, to, čo sa deje v kotolní pod Tatrami na kotolnú kotolňu pri Dunaji?
nunenko
29.03.13,09:46
Na Slovensku je to tak. Výrobca tepla sa rozhodne, že bude vyrábať teplo z obnoviteľných zdrojov. Aj ľudí nakŕmi, bludom o lacnejšom teple. Opak je pravda, všetci odberatelia tepla od výrobcu s obnoviteľným zdrojom, aj ktorých sa jeho aktivity netýkajú zaplatia. Preto platí jedna maximálna cena pre výrobcu.
Výrobcu tapla však nemusí trápiť kto a za koĺko mu dodá plyn. Vlastne to sa dá ťažko zistiť za koľko nakúpil, za koľko by mohol, veď je to obchodné tajomstvo. Konečný spotrebiteĺ zaplatí. To je jedno koľko. Čo sa stane ak kúpi drahší plyn, od dodávateľa s ktorým si uzatvori tichú dohodu? Ja nakúpim pre blbečkov na teplo drahší plyn, a ty mi zato zamestnáš manželku? Ty zarobíš za rok milión a ona dostane plat od teba pol milóna? Nie, urobia to rafinovanejšie, založia si firmu, a tej dajú zakázky, bude to cez dva rohy. Peniaze od blbečkov s bytmi vytiahneme, veď´ÚRSO schváli variabilnú zložku, veď aj oni chcú žiť a nie živoriť. A ak sa u regulátora nedá slušne zarobiť, tak manžel pani XY im to vynahradí na teplom miestečku u ...a nezabudnite sa pozrieť ďalej ako len za prvý roh.
Tento scenár je len fikcia až katastrofické SCIFI, ktorý nemá za úlohu niekoho očierňovať.
Výrobcu tapla však nemusí trápiť kto a za koĺko mu dodá plyn. Vlastne to sa dá ťažko zistiť za koľko nakúpil, za koľko by mohol, veď je to obchodné tajomstvo. Konečný spotrebiteĺ zaplatí. To je jedno koľko. Čo sa stane ak kúpi drahší plyn, od dodávateľa s ktorým si uzatvori tichú dohodu? Ja nakúpim pre blbečkov na teplo drahší plyn, a ty mi zato zamestnáš manželku? Ty zarobíš za rok milión a ona dostane plat od teba pol milóna? Nie, urobia to rafinovanejšie, založia si firmu, a tej dajú zakázky, bude to cez dva rohy. Peniaze od blbečkov s bytmi vytiahneme, veď´ÚRSO schváli variabilnú zložku, veď aj oni chcú žiť a nie živoriť. A ak sa u regulátora nedá slušne zarobiť, tak manžel pani XY im to vynahradí na teplom miestečku u ...a nezabudnite sa pozrieť ďalej ako len za prvý roh.
Tento scenár je len fikcia až katastrofické SCIFI, ktorý nemá za úlohu niekoho očierňovať.
nunenko
29.03.13,10:19
Domová kotolňa:
ANDALEX, s.r.o.
ICO:
36 810 258 sídlo: Švabinského 13 , 851 01 Bratislava
na predmet podnikania:
výroba tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla:
(http://www.urso.gov.sk/pdf/licencie/2007T0357.pdf)celkový inštalovaný výkon 0,5 MW; z toho plynné palivo 0,5 MW (http://www.urso.gov.sk/pdf/licencie/2007T0357.pdf)
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0616 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 273,1065 €/kW (http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/DA2C8D435499D23EC1257AD60050ABE9/$FILE/0213_2013_T.pdf)
Jednotková cena:
113.13 €/MWh
Jednotková cena:
135.755 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
946.706 Sk/GJ
Jednotková cena:
1136.047 Sk/GJ s DPH
ANDALEX, s.r.o.
ICO:
36 810 258 sídlo: Švabinského 13 , 851 01 Bratislava
na predmet podnikania:
výroba tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla:
(http://www.urso.gov.sk/pdf/licencie/2007T0357.pdf)celkový inštalovaný výkon 0,5 MW; z toho plynné palivo 0,5 MW (http://www.urso.gov.sk/pdf/licencie/2007T0357.pdf)
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0616 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 273,1065 €/kW (http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/DA2C8D435499D23EC1257AD60050ABE9/$FILE/0213_2013_T.pdf)
Jednotková cena:
113.13 €/MWh
Jednotková cena:
135.755 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
946.706 Sk/GJ
Jednotková cena:
1136.047 Sk/GJ s DPH
sito
29.03.13,10:55
Na Slovensku je to tak.
Ahááá?! Tak URSO je tým koordinátorom, komárom, ktorý si sadne, sadne na lep a preváži situáciu na bode zlomu v prospech ...
Niečo ako toto:
http://www.youtube.com/watch?v=1R-btHeKDTs
A vidíš, stačí len máličko!
(http://www.youtube.com/watch?v=1R-btHeKDTs)
Ahááá?! Tak URSO je tým koordinátorom, komárom, ktorý si sadne, sadne na lep a preváži situáciu na bode zlomu v prospech ...
Niečo ako toto:
http://www.youtube.com/watch?v=1R-btHeKDTs
A vidíš, stačí len máličko!
(http://www.youtube.com/watch?v=1R-btHeKDTs)
nunenko
29.03.13,11:22
teplo zo štiepky
TERMONOVA, a.s. (http://www.urso.gov.sk/pdf/licencie/2006T0161_06.pdf)
ICO:
36 322 644 sídlo: SNP 98, 018 51 Nová Dubnica
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla:
celkový inštalovaný výkon 26 MW; z toho obnovitelné zdroje 26 MW
rozvod tepla:
maximálny výkon pre dodávku tepla 26,52 MW
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,04570 €/kWh (http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/58C71110D2B96186C1257AD5003C06CC/$FILE/0199_2013_T.pdf)
(http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/58C71110D2B96186C1257AD5003C06CC/$FILE/0199_2013_T.pdf)
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 179,9503 €/kW (http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/58C71110D2B96186C1257AD5003C06CC/$FILE/0199_2013_T.pdf)
Jednotková cena:
79.653 €/MWh
Jednotková cena:
95.583 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
666.562 Sk/GJ
Jednotková cena:
799.874 Sk/GJ s DPH
Rocná dodávka tepla spolu [MWh]: 38 531 Pocet odberných miest: 78 Spolu: 11,14km
TERMONOVA, a.s. (http://www.urso.gov.sk/pdf/licencie/2006T0161_06.pdf)
ICO:
36 322 644 sídlo: SNP 98, 018 51 Nová Dubnica
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla:
celkový inštalovaný výkon 26 MW; z toho obnovitelné zdroje 26 MW
rozvod tepla:
maximálny výkon pre dodávku tepla 26,52 MW
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,04570 €/kWh (http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/58C71110D2B96186C1257AD5003C06CC/$FILE/0199_2013_T.pdf)
(http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/58C71110D2B96186C1257AD5003C06CC/$FILE/0199_2013_T.pdf)
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 179,9503 €/kW (http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/58C71110D2B96186C1257AD5003C06CC/$FILE/0199_2013_T.pdf)
Jednotková cena:
79.653 €/MWh
Jednotková cena:
95.583 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
666.562 Sk/GJ
Jednotková cena:
799.874 Sk/GJ s DPH
Rocná dodávka tepla spolu [MWh]: 38 531 Pocet odberných miest: 78 Spolu: 11,14km
nunenko
29.03.13,11:32
teplo z plynu
ENERGOTRENS, s.r.o.
ICO:
(http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/634F9BE7493DD788C1257AD5003C592A/$FILE/0200_2013_T.pdf)36 300 870 sídlo: Súvoz 1 , 911 32 Trencín (http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/634F9BE7493DD788C1257AD5003C592A/$FILE/0200_2013_T.pdf)
(http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/634F9BE7493DD788C1257AD5003C592A/$FILE/0200_2013_T.pdf)na predmet podnikania: (http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/634F9BE7493DD788C1257AD5003C592A/$FILE/0200_2013_T.pdf)
(http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/634F9BE7493DD788C1257AD5003C592A/$FILE/0200_2013_T.pdf)výroba tepla, rozvod tepla (http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/634F9BE7493DD788C1257AD5003C592A/$FILE/0200_2013_T.pdf)
(http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/634F9BE7493DD788C1257AD5003C592A/$FILE/0200_2013_T.pdf)Rozsah predmetu podnikania: (http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/634F9BE7493DD788C1257AD5003C592A/$FILE/0200_2013_T.pdf)
(http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/634F9BE7493DD788C1257AD5003C592A/$FILE/0200_2013_T.pdf)výroba tepla: (http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/634F9BE7493DD788C1257AD5003C592A/$FILE/0200_2013_T.pdf)
celkový inštalovaný výkon 40 MW; z toho plynné palivo 40 MW (http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/634F9BE7493DD788C1257AD5003C592A/$FILE/0200_2013_T.pdf)
(http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/634F9BE7493DD788C1257AD5003C592A/$FILE/0200_2013_T.pdf)rozvod tepla: (http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/634F9BE7493DD788C1257AD5003C592A/$FILE/0200_2013_T.pdf)
maximálny výkon pre dodávku tepla 40 MW
(http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/634F9BE7493DD788C1257AD5003C592A/$FILE/0200_2013_T.pdf)
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0602 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 111,7640 €/kW
Jednotková cena:
81.288 €/MWh
Jednotková cena:
97.545 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
680.241 Sk/GJ
Jednotková cena:
816.29 Sk/GJ s DPH
Jednotková cena:
81.288 €/MWh
Jednotková cena:
97.545 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
680.241 Sk/GJ
Jednotková cena:
816.29 Sk/GJ s DPH
Rocná dodávka tepla spolu [MWh]: 22 222 Spolu: 4,0km
ENERGOTRENS, s.r.o.
ICO:
(http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/634F9BE7493DD788C1257AD5003C592A/$FILE/0200_2013_T.pdf)36 300 870 sídlo: Súvoz 1 , 911 32 Trencín (http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/634F9BE7493DD788C1257AD5003C592A/$FILE/0200_2013_T.pdf)
(http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/634F9BE7493DD788C1257AD5003C592A/$FILE/0200_2013_T.pdf)na predmet podnikania: (http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/634F9BE7493DD788C1257AD5003C592A/$FILE/0200_2013_T.pdf)
(http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/634F9BE7493DD788C1257AD5003C592A/$FILE/0200_2013_T.pdf)výroba tepla, rozvod tepla (http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/634F9BE7493DD788C1257AD5003C592A/$FILE/0200_2013_T.pdf)
(http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/634F9BE7493DD788C1257AD5003C592A/$FILE/0200_2013_T.pdf)Rozsah predmetu podnikania: (http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/634F9BE7493DD788C1257AD5003C592A/$FILE/0200_2013_T.pdf)
(http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/634F9BE7493DD788C1257AD5003C592A/$FILE/0200_2013_T.pdf)výroba tepla: (http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/634F9BE7493DD788C1257AD5003C592A/$FILE/0200_2013_T.pdf)
celkový inštalovaný výkon 40 MW; z toho plynné palivo 40 MW (http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/634F9BE7493DD788C1257AD5003C592A/$FILE/0200_2013_T.pdf)
(http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/634F9BE7493DD788C1257AD5003C592A/$FILE/0200_2013_T.pdf)rozvod tepla: (http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/634F9BE7493DD788C1257AD5003C592A/$FILE/0200_2013_T.pdf)
maximálny výkon pre dodávku tepla 40 MW
(http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/634F9BE7493DD788C1257AD5003C592A/$FILE/0200_2013_T.pdf)
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0602 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 111,7640 €/kW
Jednotková cena:
81.288 €/MWh
Jednotková cena:
97.545 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
680.241 Sk/GJ
Jednotková cena:
816.29 Sk/GJ s DPH
Jednotková cena:
81.288 €/MWh
Jednotková cena:
97.545 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
680.241 Sk/GJ
Jednotková cena:
816.29 Sk/GJ s DPH
Rocná dodávka tepla spolu [MWh]: 22 222 Spolu: 4,0km
nunenko
29.03.13,11:40
teplo z plynu a obnoviteľné zdroje (slama)
Služby pre bývanie, s.r.o.
ICO:
31 444 318 sídlo: Krátka 2412, 911 01 Trencín
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla:
celkový inštalovaný výkon 122,057 MW; z toho plynné palivo 114,057 MW;
obnovitelné zdroje 8 MW
rozvod tepla:
maximálny výkon pre dodávku tepla 165,23 MW
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0588 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 186,6057 €/kW
Jednotková cena:
94.009 €/MWh
Jednotková cena:
112.81 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
786.695 Sk/GJ
Jednotková cena:
944.035 Sk/GJ s DPH
Rocná dodávka tepla spolu: 494 874 Pocet odberných miest: 374 Spolu: 21,782km
Služby pre bývanie, s.r.o.
ICO:
31 444 318 sídlo: Krátka 2412, 911 01 Trencín
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla:
celkový inštalovaný výkon 122,057 MW; z toho plynné palivo 114,057 MW;
obnovitelné zdroje 8 MW
rozvod tepla:
maximálny výkon pre dodávku tepla 165,23 MW
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0588 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 186,6057 €/kW
Jednotková cena:
94.009 €/MWh
Jednotková cena:
112.81 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
786.695 Sk/GJ
Jednotková cena:
944.035 Sk/GJ s DPH
Rocná dodávka tepla spolu: 494 874 Pocet odberných miest: 374 Spolu: 21,782km
nunenko
29.03.13,12:17
BYTOS, s.r.o.
ICO:
36 296 759 sídlo: Pod Sokolice 514/17, 911 01 Trencín
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla:
celkový inštalovaný výkon 0,32 MW; z toho plynné palivo 0,32 MW
rozvod tepla:
maximálny výkon pre dodávku tepla 6 MW
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0559 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 211,1525 €/kW
Jednotková cena:
95.74 €/MWh
Jednotková cena:
114.888 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
801.185 Sk/GJ
Jednotková cena:
961.422 Sk/GJ s DPH
Rocná dodávka tepla spolu [GJ]: 12 000 Spolu: 0,80km
ICO:
36 296 759 sídlo: Pod Sokolice 514/17, 911 01 Trencín
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla:
celkový inštalovaný výkon 0,32 MW; z toho plynné palivo 0,32 MW
rozvod tepla:
maximálny výkon pre dodávku tepla 6 MW
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0559 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 211,1525 €/kW
Jednotková cena:
95.74 €/MWh
Jednotková cena:
114.888 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
801.185 Sk/GJ
Jednotková cena:
961.422 Sk/GJ s DPH
Rocná dodávka tepla spolu [GJ]: 12 000 Spolu: 0,80km
nunenko
29.03.13,13:40
rozvod tepla
BARDENERGY, s.r.o.
ICO:
43 875 548 sídlo: Budovatelská 38, 080 01 Prešov
na predmet podnikania:
rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
rozvod tepla:
maximálny výkon pre dodávku tepla 59 MW
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0308 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 180,9438 €/kW
Jednotková cena:
64.94 €/MWh
Jednotková cena:
77.928 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
543.442 Sk/GJ
Jednotková cena:
652.131 Sk/GJ s DPH
Rocná dodávka tepla spolu [GJ]: 297 000 Pocet odberných miest: 12 Spolu: 6,5km
BARDENERGY, s.r.o.
ICO:
43 875 548 sídlo: Budovatelská 38, 080 01 Prešov
na predmet podnikania:
rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
rozvod tepla:
maximálny výkon pre dodávku tepla 59 MW
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0308 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 180,9438 €/kW
Jednotková cena:
64.94 €/MWh
Jednotková cena:
77.928 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
543.442 Sk/GJ
Jednotková cena:
652.131 Sk/GJ s DPH
Rocná dodávka tepla spolu [GJ]: 297 000 Pocet odberných miest: 12 Spolu: 6,5km
nunenko
29.03.13,13:47
Bloková kotolňa plyn
BIMPEX, s.r.o.
ICO:
36 459 259 sídlo: Budovatelská 63, 080 01 Prešov
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla:
celkový inštalovaný výkon 0,4 MW; z toho plynné palivo 0,4 MW
rozvod tepla:
maximálny výkon pre dodávku tepla 1 MW
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0434 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 168,2964 €/kW
Jednotková cena:
75.154 €/MWh
Jednotková cena:
90.185 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
628.914 Sk/GJ
Jednotková cena:
754.697 Sk/GJ s DPH
Rocná dodávka tepla spolu [MWh]: 556 Pocet odberných miest: 4 Spolu: 0,050km
BIMPEX, s.r.o.
ICO:
36 459 259 sídlo: Budovatelská 63, 080 01 Prešov
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla:
celkový inštalovaný výkon 0,4 MW; z toho plynné palivo 0,4 MW
rozvod tepla:
maximálny výkon pre dodávku tepla 1 MW
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0434 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 168,2964 €/kW
Jednotková cena:
75.154 €/MWh
Jednotková cena:
90.185 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
628.914 Sk/GJ
Jednotková cena:
754.697 Sk/GJ s DPH
Rocná dodávka tepla spolu [MWh]: 556 Pocet odberných miest: 4 Spolu: 0,050km
nunenko
30.03.13,04:59
Domová kotolňa Pajštúnska Bratislava Teplo z :Zemný plyn Inštalovaný výkon 1,12 MW Ročná výroba 2 291 MWh
AB Facility s. r. o.
IČO: 44 390 823 sídlo: Križkova 9, 811 04 Bratislava
Rozsah predmetu podnikania: výroba tepla, rozvod tepla
výroba tepla: celkový inštalovaný výkon 1,12 MW; z toho plynné palivo 1,12 MW
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0516 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 157,9913 €/kW
Pre odberné miesta v obci Bratislava.
Jednotková cena:
81.41 €/MWh
Jednotková cena:
97.692 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
681.263 Sk/GJ
Jednotková cena:
817.516 Sk/GJ s DPH
AB Facility s. r. o.
IČO: 44 390 823 sídlo: Križkova 9, 811 04 Bratislava
Rozsah predmetu podnikania: výroba tepla, rozvod tepla
výroba tepla: celkový inštalovaný výkon 1,12 MW; z toho plynné palivo 1,12 MW
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0516 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 157,9913 €/kW
Pre odberné miesta v obci Bratislava.
Jednotková cena:
81.41 €/MWh
Jednotková cena:
97.692 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
681.263 Sk/GJ
Jednotková cena:
817.516 Sk/GJ s DPH
nunenko
30.03.13,05:03
Tri domové kotolne
AREA Šamorín, s.r.o.
IČO: 36 228 290 sídlo: Bratislavská ulica 88, 931 01 Šamorín
na predmet podnikania:
výroba tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla: celkový inštalovaný výkon 0,574 MW; z toho plynné palivo 0,574 MW
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0673 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 78,1126 €/kW
Jednotková cena:
82.038 €/MWh
Jednotková cena:
98.446 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
686.523 Sk/GJ
Jednotková cena:
823.828 Sk/GJ s DPH
AREA Šamorín, s.r.o.
IČO: 36 228 290 sídlo: Bratislavská ulica 88, 931 01 Šamorín
na predmet podnikania:
výroba tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla: celkový inštalovaný výkon 0,574 MW; z toho plynné palivo 0,574 MW
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0673 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 78,1126 €/kW
Jednotková cena:
82.038 €/MWh
Jednotková cena:
98.446 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
686.523 Sk/GJ
Jednotková cena:
823.828 Sk/GJ s DPH
nunenko
30.03.13,05:51
3x Buderus GE 434 Antolská č. 4 851 07 Bratislava ZP Inštalovaný výkon 0,675MW Ročná výroba 750MWh
AT - SOLID s.r.o.
IČO: 31 335 012 sídlo: Údolná 11, 811 02 Bratislava
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla: celkový inštalovaný výkon 0,675 MW; z toho plynné palivo 0,675 MW
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0568 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 186,4879 €/kW
pre odberné miesta v obci Bratislava
Jednotková cena:
91.986 €/MWh
Jednotková cena:
110.384 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
769.773 Sk/GJ
Jednotková cena:
923.727 Sk/GJ s DPH
AT - SOLID s.r.o.
IČO: 31 335 012 sídlo: Údolná 11, 811 02 Bratislava
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla: celkový inštalovaný výkon 0,675 MW; z toho plynné palivo 0,675 MW
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0568 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 186,4879 €/kW
pre odberné miesta v obci Bratislava
Jednotková cena:
91.986 €/MWh
Jednotková cena:
110.384 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
769.773 Sk/GJ
Jednotková cena:
923.727 Sk/GJ s DPH
nunenko
30.03.13,07:10
teplo z atómky a plynu
Trnavská teplárenská, a.s.
ICO:
36 246 034 sídlo: Coburgova 84, 917 42 Trnava
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla:
celkový inštalovaný výkon 87 MW; z toho plynné palivo 87 MW
rozvod tepla:
maximálny výkon pre dodávku tepla 334,58 MW
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0055 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 198,8008 €/kW
Jednotková cena:
43.01 €/MWh
Jednotková cena:
51.612 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
359.919 Sk/GJ
Jednotková cena:
431.902 Sk/GJ s DPH
Rocná dodávka tepla spolu [MWh]: 298 771 Spolu: 56,147
Trnavská teplárenská, a.s.
ICO:
36 246 034 sídlo: Coburgova 84, 917 42 Trnava
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla:
celkový inštalovaný výkon 87 MW; z toho plynné palivo 87 MW
rozvod tepla:
maximálny výkon pre dodávku tepla 334,58 MW
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0055 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 198,8008 €/kW
Jednotková cena:
43.01 €/MWh
Jednotková cena:
51.612 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
359.919 Sk/GJ
Jednotková cena:
431.902 Sk/GJ s DPH
Rocná dodávka tepla spolu [MWh]: 298 771 Spolu: 56,147
nunenko
30.03.13,07:24
TT - KOMFORT s. r. o.
ICO:
36 277 215 sídlo: Františkánska 16, 917 32 Trnava
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla:
celkový inštalovaný výkon 0,165 MW; z toho plynné palivo 0,165 MW
rozvod tepla:
maximálny výkon pre dodávku tepla 159,53 MW
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0072 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 306,0167 €/kW
Jednotková cena:
64.939 €/MWh
Jednotková cena:
77.927 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
543.431 Sk/GJ
Jednotková cena:
652.117 Sk/GJ s DPH
Rocná dodávka spolu [MWh]: 44 818 Pocet odberných miest: 544 Spolu: 56,243km
ICO:
36 277 215 sídlo: Františkánska 16, 917 32 Trnava
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla:
celkový inštalovaný výkon 0,165 MW; z toho plynné palivo 0,165 MW
rozvod tepla:
maximálny výkon pre dodávku tepla 159,53 MW
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0072 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 306,0167 €/kW
Jednotková cena:
64.939 €/MWh
Jednotková cena:
77.927 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
543.431 Sk/GJ
Jednotková cena:
652.117 Sk/GJ s DPH
Rocná dodávka spolu [MWh]: 44 818 Pocet odberných miest: 544 Spolu: 56,243km
nunenko
30.03.13,07:37
ESM-YZAMER, energetické služby a monitoring s.r.o.
ICO:
36 226 904 sídlo: Skladová 2, 917 01 Trnava
na predmet podnikania:
rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
rozvod tepla:
maximálny výkon pre dodávku tepla 11,167 MW
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0069 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 310,2034 €/kW
Jednotková cena:
64.929 €/MWh
Jednotková cena:
77.915 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
543.347 Sk/GJ
Jednotková cena:
652.016 Sk/GJ s DPH
Rocná dodávka tepla spolu [MWh]: 7 875 Pocet odberných miest: 24 Spolu: 2,104km
ICO:
36 226 904 sídlo: Skladová 2, 917 01 Trnava
na predmet podnikania:
rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
rozvod tepla:
maximálny výkon pre dodávku tepla 11,167 MW
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0069 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 310,2034 €/kW
Jednotková cena:
64.929 €/MWh
Jednotková cena:
77.915 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
543.347 Sk/GJ
Jednotková cena:
652.016 Sk/GJ s DPH
Rocná dodávka tepla spolu [MWh]: 7 875 Pocet odberných miest: 24 Spolu: 2,104km
nunenko
30.03.13,07:47
František Viskupic
trvalý pobyt:
ul. Maximiliána Hella 5683/12, 917 01 Trnava
obchodné meno:
František Viskupic - ELFE –
TECHNICKÉ ZARIADENIA BUDOV
ICO:
33 209 308 sídlo: Rybníková 14, 917 01 Trnava
na predmet podnikania:
rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
rozvod tepla:
maximálny výkon pre dodávku tepla 1,8 MW
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0069 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 305,1876 €/kW
Jednotková cena:
64.483 €/MWh
Jednotková cena:
77.379 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
539.612 Sk/GJ
Jednotková cena: 647.534 Sk/GJ s DPH
Rocná dodávka tepla spolu [GJ]: 5 000
Pocet odberných miest: 3 Spolu: 0,16
trvalý pobyt:
ul. Maximiliána Hella 5683/12, 917 01 Trnava
obchodné meno:
František Viskupic - ELFE –
TECHNICKÉ ZARIADENIA BUDOV
ICO:
33 209 308 sídlo: Rybníková 14, 917 01 Trnava
na predmet podnikania:
rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
rozvod tepla:
maximálny výkon pre dodávku tepla 1,8 MW
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0069 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 305,1876 €/kW
Jednotková cena:
64.483 €/MWh
Jednotková cena:
77.379 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
539.612 Sk/GJ
Jednotková cena: 647.534 Sk/GJ s DPH
Rocná dodávka tepla spolu [GJ]: 5 000
Pocet odberných miest: 3 Spolu: 0,16
nunenko
30.03.13,07:59
CZT - kotolna na spalovanie biomasy
BUCINA ZVOLEN, a.s.
ICO:
36 029 815 sídlo: Lucenecká cesta 1335/21, 960 96 Zvolen
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla:
celkový inštalovaný výkon 24,24 MW; z toho plynné palivo 24,24 MW;
obnovitelné zdroje 24,24 MW
rozvod tepla:
maximálny výkon pre dodávku tepla 24,24 MW
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0239 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 180,0000 €/kW
pre odberné miesta v meste Zvolen.
Rocná dodávka tepla spolu [GJ]: 280 226
Jednotková cena:
36.352 €/MWh
Jednotková cena:
43.623 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
304.208 Sk/GJ
Jednotková cena:
365.049 Sk/GJ s DPH
BUCINA ZVOLEN, a.s.
ICO:
36 029 815 sídlo: Lucenecká cesta 1335/21, 960 96 Zvolen
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla:
celkový inštalovaný výkon 24,24 MW; z toho plynné palivo 24,24 MW;
obnovitelné zdroje 24,24 MW
rozvod tepla:
maximálny výkon pre dodávku tepla 24,24 MW
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0239 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 180,0000 €/kW
pre odberné miesta v meste Zvolen.
Rocná dodávka tepla spolu [GJ]: 280 226
Jednotková cena:
36.352 €/MWh
Jednotková cena:
43.623 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
304.208 Sk/GJ
Jednotková cena:
365.049 Sk/GJ s DPH
nunenko
30.03.13,08:18
INVESTEX GROUP, s.r.o.
I
ČO: 36 034 665 sídlo: Na Štepnici 1379/1 , 960 01 Zvolen
INVESTEX GROUP, s.r.o.
ICO:
36 034 665 sídlo: Na Štepnici 1379/1, 960 01 Zvolen
na predmet podnikania:
výroba tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla:
celkový inštalovaný výkon 0,368 MW; z toho obnovitelné zdroje 0,368 MW
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0467 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 106,0640 €/kW
pre odberné miesta v meste Zvolen.
Jednotková cena:
24.682 €/MWh
Jednotková cena:
29.618 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
206.548 Sk/GJ
Jednotková cena:
247.857 Sk/GJ s DPH
I
ČO: 36 034 665 sídlo: Na Štepnici 1379/1 , 960 01 Zvolen
INVESTEX GROUP, s.r.o.
ICO:
36 034 665 sídlo: Na Štepnici 1379/1, 960 01 Zvolen
na predmet podnikania:
výroba tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla:
celkový inštalovaný výkon 0,368 MW; z toho obnovitelné zdroje 0,368 MW
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0467 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 106,0640 €/kW
pre odberné miesta v meste Zvolen.
Jednotková cena:
24.682 €/MWh
Jednotková cena:
29.618 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
206.548 Sk/GJ
Jednotková cena:
247.857 Sk/GJ s DPH
nunenko
30.03.13,08:34
BK 995MWh/ rok a 63m TR
Stavebné bytové družstvo Zvolen
ICO:
00 222 054 sídlo: Nográdyho 1455/24, 961 50 Zvolen
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla:
celkový inštalovaný výkon 0,72 MW; z toho plynné palivo 0,72 MW
rozvod tepla:
maximálny výkon pre dodávku tepla 0,72 MW
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0613 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 233,3772 €/kW
pre odberné miesta v Zvolenskej Slatine.
Jednotková cena:
105.333 €/MWh
Jednotková cena:
126.4 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
881.465 Sk/GJ
Jednotková cena:
1057.758 Sk/GJ s DPH
Stavebné bytové družstvo Zvolen
ICO:
00 222 054 sídlo: Nográdyho 1455/24, 961 50 Zvolen
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla:
celkový inštalovaný výkon 0,72 MW; z toho plynné palivo 0,72 MW
rozvod tepla:
maximálny výkon pre dodávku tepla 0,72 MW
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0613 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 233,3772 €/kW
pre odberné miesta v Zvolenskej Slatine.
Jednotková cena:
105.333 €/MWh
Jednotková cena:
126.4 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
881.465 Sk/GJ
Jednotková cena:
1057.758 Sk/GJ s DPH
nunenko
30.03.13,08:48
STEFE Zvolen, s.r.o.
1. BK Farkaška J. Doncu 2004/2 Zvolen ZP 1,191 879
2. BK Francisciho Francisciho 2080/5 Zvolen ZP 0,306 288
3. DK J. Krála - vojenská J. Krála 1824/8 Zvolen ZP 0,064 112
4. DK J. Krála - PS J. Krála 1478/21 Zvolen ZP 0,405 125
5. BK Balkán Balkán 8063 Zvolen ZP 1,020 7
6. BK Šoltésova E. M. Šoltésovej 3447 Zvolen ZP 1,674 1 553
7. DK Západ Stráže 2103/13 Zvolen ZP 0,384 492
8. DK Dom služieb J. Kozaceka 2182/11 Zvolen ZP 0,293 301
9. CZT PBH1 Borovianska 4817 Zvolen ZP 20,000 21 938
10. BK Rákoš Rákoš 8961/26 Zvolen ZP 0,298 278
ICO:
31 612 300 sídlo: Unionka 54, 960 01 Zvolen
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla:
celkový inštalovaný výkon 25,635 MW; z toho plynné palivo 25,635 MW
rozvod tepla:
maximálny výkon pre dodávku tepla 367,158 MW
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0482 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 231,4359 €/kW
pre odberné miesta v meste Zvolen.
Jednotková cena:
91.867 €/MWh
Jednotková cena:
110.241 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
768.775 Sk/GJ
Jednotková cena:
922.53 Sk/GJ s DPH
Rocná dodávka tepla spolu [MWh]: 109 075 Spolu: 27,206km
1. BK Farkaška J. Doncu 2004/2 Zvolen ZP 1,191 879
2. BK Francisciho Francisciho 2080/5 Zvolen ZP 0,306 288
3. DK J. Krála - vojenská J. Krála 1824/8 Zvolen ZP 0,064 112
4. DK J. Krála - PS J. Krála 1478/21 Zvolen ZP 0,405 125
5. BK Balkán Balkán 8063 Zvolen ZP 1,020 7
6. BK Šoltésova E. M. Šoltésovej 3447 Zvolen ZP 1,674 1 553
7. DK Západ Stráže 2103/13 Zvolen ZP 0,384 492
8. DK Dom služieb J. Kozaceka 2182/11 Zvolen ZP 0,293 301
9. CZT PBH1 Borovianska 4817 Zvolen ZP 20,000 21 938
10. BK Rákoš Rákoš 8961/26 Zvolen ZP 0,298 278
ICO:
31 612 300 sídlo: Unionka 54, 960 01 Zvolen
na predmet podnikania:
výroba tepla, rozvod tepla
Rozsah predmetu podnikania:
výroba tepla:
celkový inštalovaný výkon 25,635 MW; z toho plynné palivo 25,635 MW
rozvod tepla:
maximálny výkon pre dodávku tepla 367,158 MW
- variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0482 €/kWh
- fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 231,4359 €/kW
pre odberné miesta v meste Zvolen.
Jednotková cena:
91.867 €/MWh
Jednotková cena:
110.241 €/MWh s DPH
Jednotková cena:
768.775 Sk/GJ
Jednotková cena:
922.53 Sk/GJ s DPH
Rocná dodávka tepla spolu [MWh]: 109 075 Spolu: 27,206km
gutan52
30.03.13,10:02
Nunenko - to je habilitačná práca? Toľko údajov!? Nebolí Ťa ešte hlavička. ! ?
Ja som len prebehol letmo. To chce dlhšie zamyslenie. Pokús sa nám stručne / napr. v 3 bodoch / zhrnúť, k čomu si došiel?!
Zvolen - v meste : 247Sk/GJ ;
Zvolen - Bučina : 365Sk/GJ ;
Zvolenská Slatina : 1.057Sk/GJ ...
Väčšina z uvádzaných : cca 650Sk/GJ .
To je už aj s DPH.
Čo nám to má prezradiť!?
Prosím, ale teraz len stručne, aby sme sa znovu vrátili k postupným krôčikom. Ďakujem
Ja som len prebehol letmo. To chce dlhšie zamyslenie. Pokús sa nám stručne / napr. v 3 bodoch / zhrnúť, k čomu si došiel?!
Zvolen - v meste : 247Sk/GJ ;
Zvolen - Bučina : 365Sk/GJ ;
Zvolenská Slatina : 1.057Sk/GJ ...
Väčšina z uvádzaných : cca 650Sk/GJ .
To je už aj s DPH.
Čo nám to má prezradiť!?
Prosím, ale teraz len stručne, aby sme sa znovu vrátili k postupným krôčikom. Ďakujem
gutan52
30.03.13,10:15
Sitko - niečo k 305-ke :
"Tak na 100 % to poteší toho vášho predsedu. Aj ťa pochváli, len tak ďalej, len tak ďalej! Nech držia hubu a krok, a platia, až budú čierni!"
My nechceme s predsedom BOJOVAŤ , ale spolupracovať.
Dobrým veciam dopomáhať ! A už sa nám to niekoľko-krát podarilo. A tak za rok 2012 máme aj preplatky za byty.
Aj predseda nám vedome, či aj nevedome hovorí o niektorých skutočnostiach, ktoré zapadajú do mozaiky .
Prezradím niečo pri meračoch...
"Tak na 100 % to poteší toho vášho predsedu. Aj ťa pochváli, len tak ďalej, len tak ďalej! Nech držia hubu a krok, a platia, až budú čierni!"
My nechceme s predsedom BOJOVAŤ , ale spolupracovať.
Dobrým veciam dopomáhať ! A už sa nám to niekoľko-krát podarilo. A tak za rok 2012 máme aj preplatky za byty.
Aj predseda nám vedome, či aj nevedome hovorí o niektorých skutočnostiach, ktoré zapadajú do mozaiky .
Prezradím niečo pri meračoch...
nunenko
30.03.13,10:34
Prezrádza nám to, že teplo treba nielen lacno vyrobiť, aj aj priviesť ku konečnému spotrebiteľovi.
Overovanie hospodárnosti prevádzky tepelných zariadeníSlovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) vykonáva overovanie hospodárnosti prevádzky celkom 318 sústav tepelných zariadení na Slovensku na základe zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike a vyhlášky č. 328/2005 Z.z.
Okrem 4 elektrární, 7 verejných teplární dodávajúcich teplo pre verejnosť a 23 priemyselných teplární vykonáva SIEA overovanie hospodárnosti aj u 105 dodávateľov tepla, ktorí majú rozhodujúce postavenie vo svojej lokalite, a u ďalších 179 dodávateľov tepla pre bytovú sféru.
Prehľad vykonaných overovaní hospodárnosti prevádzkyElektrárne (http://www.porada.sk/#elektrarne)
Verejné teplárne (http://www.porada.sk/#verejne teplarne)
Priemyselné teplárne (http://www.porada.sk/#priemyselne teplarne)
Rozhodujúci dodávatelia tepla v mestách (http://www.porada.sk/#rozhodujuci dodavatelia)
Ostatní dodávatelia (http://www.porada.sk/#ostatni dodavatelia)
Prostredníctvom overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení sa zisťuje energetická hospodárnosť a účinnosť výroby, rozvodu a transformácie tepla regulovaných subjektov, ktoré zabezpečujú dodávku tepla (podľa zákona č.276/2001 Z. z. o regulácií v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Povinnosť pre dodávateľov tepla - držiteľov povolení na podnikanie v tepelnej energetike - zabezpečiť overovanie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení po odberné miesto vyplýva z § 25 ods. 2 písm. c) zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v platom znení v intervaloch jedenkrát za 3 roky a pri zariadeniach na výrobu tepla, v ktorých sa využívajú tuhé alebo kvapalné fosílne paliva, jedenkrát za 2 roky.
Táto činnosť sa v SR zaviedla za účelom odhaľovania možností zefektívnenia výroby, distribúcie a dodávky tepla, transparentného vyjadrenia miery účinnosti jednotlivých častí sústav tepelných zariadení (zariadení na výrobu a distribúciu tepla) a v neposlednom rade z dôvodu ochrany odberateľa a konečného spotrebiteľa tepla v prirodzene monopolnom prostredí trhu s teplom. Zistená nehospodárnosť pri výrobe a distribúcii tepla nie je oprávnenou nákladovou položkou v cene tepla.
V záujme zabezpečenia jednotnosti metodického postupu overovania hospodárnosti na celom Slovensku, nestranností a zabránenia ovplyvňovania výsledkov overovania, je poverená výkonom overovania za úhradu vo výške ekonomický oprávnených nákladov príspevková organizácia zriadená Ministerstvom hospodárstva SR, (podľa §25 ods. (4) zákona 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike) - Slovenská inovačná a energetická agentúra.
Výstupy z overovania (stanovené normatívne účinnosti výroby, rozvodu a transformácie tepla) sa využívajú pri monitorovaní energetickej efektívnosti v segmente regulovaných subjektov v tepelnej energetike.
Prehľad vykonaných overovaní hospodárnosti prevádzkyElektrárneSlovenské elektrárne, a.s. - Elektrárne Nováky
Slovenské elektrárne, a.s. - Elektrárne Vojany
Slovenské elektrárne, a.s. - Atómové elektrárne Bohunice, odštepný závod, Jaslovské Bohunice
Slovenské elektrárne, a.s. - Atómové elektrárne závod Mochovce
Verejné teplárneBBES, a.s. Banská Bystrica
Bratislavská teplárenská, a.s. Bratislava
Martinská teplárenská, a.s. Martin
PPC Power, a.s. Bratislava
Tepláreň Košice, a.s.
Zvolenská teplárenská, a.s. Zvolen
Žilinská teplárenská a.s. Žilina
Priemyselné teplárneBUČINA ZVOLEN, a.s. Zvolen
BUKOCEL, a.s. Hencovce
BUKÓZA ENERGO, a. s. Hencovce
CHEMES, a.s. Humenné
Chemosvit Energochem, a.s. Svit
CHIRANA-PREMA Energetika, s.r.o. Stará Turá
CZT Ružomberok, s.r.o. RUŽOMBEROK
Duslo, a.s. Šaľa
Energy Snina, a.s. Snina
Hnojivá Duslo, s.r.o. Strážske
Istrochem Reality,a.s. Bratislava
KVARTET, a.s. Partizánske
Levitex, a.s. Levice
Mondi SCP, a.s. Ružomberok
Poltárska energetická, s.r.o. Poltár
Rettenmeier Tatra Timber, s.r.o. Liptovský Hrádok
Slovenské energetické strojárne, a.s. Tlmače
Slovnaft Petrochemicals, s.r.o.Bratislava
Slovnaft, a.s. Bratislava
Smurfit Kappa Štúrovo, a.s. Štúrovo
TEPLÁREŇ, a.s. Považská Bystrica
TP 2, s.r.o. Strážske
U.S.Steel Košice s.r.o.
Rozhodujúci dodávatelia tepla v mestáchBARDTERM, s.r.o. Bardejov
BENET, s.r.o. Nováky
BINEKO, spol. s r.o. Rajec
BYHOS, s.r.o. Stropkov
BYP, s.r.o. Liptovský Hrádok
BYTENERG spol. s r.o. Medzilaborce
BYTES, s r.o.Detva
Bytherm s.r.o. Mestský bytový podnik, Poltár
Bytkomfort, s.r.o. Nové Zámky
Bytová správa spol. s r.o. Banská Štiavnica
Bytové hospodárstvo Hlohovec, s.r.o. Hlohovec
Bytové hospodárstvo Sečovce, s.r.o. Sečovce
Bytový podnik mesta Dudince, Dudince
Bytový podnik Myjava, spol. s r.o. Myjava
Bytový podnik Námestovo, s.r.o. Námestovo
Bytový podnik Piešťany, s.r.o. Piešťany
Bytový podnik Svit, s.r.o.Svit
Bytový podnik Trebišov, s.r.o. Trebišov
BYTREAL Tlmače, s.r.o. Tlmače
BYTTERM, a.s. Žilina
Byttes spol. s r.o. 028 01 Trstená
BYTTHERM, s.r.o. Bánovce nad Bebravou
BYVATERM, s.r.o. Vrútky
COFELY, a.s. Bratislava
COM – therm spol. s r.o., Komárno
Dalkia Lučenec, a.s.
Dalkia, a.s. Bratislava
Dalkia Brezno, a.s. Brezno
Dalkia Kráľovský Chlmec, spol. s r.o.
Dalkia Podunajské Biskupice, s.r.o.
Dalkia Poprad, a.s.
Dalkia Senec, a.s.
Dalkia Vráble, a.s.
Dalkia Východné Slovensko, s.r.o. Košice
Dalkia Žiar nad Hronom, s.r.o.
DCa THERM, a.s. Dubnica nad Váhom
DOMSPRÁV s.r.o. byty, teplo a iné služby, Michalovce
EMKOBEL, a.s. Spišská Nová Ves
Enerbyt, s.r.o. Štúrovo
Energetika Turzovka, s.r.o.
ENERGO - BYTOS, s.r.o., Šahy
ENERGOBYT, s.r.o. Humenné
Energobyt, spol. s r.o. Rimavská Sobota
Filbyt, s.r.o. Fiľakovo
FORTUNAE, s.r.o. Levice
GALANTATERM spol. s r.o. Galanta
Hontianska energetická, s.r.o. Hriňová
Hriňovská energetická, s.r.o. Hriňová
Humenská energetická spoločnosť, s.r.o. Humenné
ILFES, s.r.o. Ilava
KMET Handlová, a.s. Handlová
KolByt, s.r.o. Kolárovo
KOMTERM, a.s. Žilina
Kremnické tepelné hospodárstvo, s.r.o. Kremnica
LMT, a.s. Liptovský Mikuláš
Martico, a.s. Martin
MENERT - THERM, s.r.o. Šaľa
Mestská teplárenská spoločnosť, a.s. Čadca
Mestský bytový podnik Nové Mesto nad Váhom, s.r.o.
Mestský bytový podnik, s.r.o. Púchov
Mestský bytový podnik Sobrance
Mestský bytový podnik Šurany, s.r.o.
Mestský podnik bytového hospodárstva, s.r.o. Veľký Meder
MET Šaľa spol. s r.o.
Mibyt, s.r.o. Veľké Kapušany
MPBH, spol. s r.o. Zvolen
Nitrianska teplárenská spoločnosť, a.s. Nitra
Obec Rohožník
Podnik bytových služieb spol. s r.o. Pezinok
POV BYT, s.r.o. Považská Bystrica
Prievidzské tepelné hospodárstvo, a.s. Prievidza
Prvá ružinovská spoločnosť, a.s. Bratislava
Prvá teplárenská, a.s. Holíč
Račianska teplárenská, a.s. Bratislava
Rimavská energetická, s.r.o. Hnúšťa
Sabyt, s.r.o. Sabinov
Skal&Co spol. s r.o. Skalica
SLOBYTERM spol. s r.o. Stará Ľubovňa
SLUŽBY MESTA TISOVEC
SLUŽBYT, s.r.o. Svidnik
Služby mesta, s.r.o. Spišské Podhradie
Služby pre bývanie, s.r.o. Trenčín
Službyt spol. s r.o. Senica
SOUTHERM, s.r.o. Dunajská Streda
Správa domov Gelnica
Spravbytherm, s.r.o. Kežmarok
SPRAVBYTKOMFORT, a.s. Prešov
STEFE THS, s.r.o. Revúca
T e r m i a, s.r.o. Trenčianske Teplice
Technické služby mesta Partizánske spol. s r.o.
TECHNOTUR, s.r.o.Stará Turá
TEHOS, s.r.o. Dolný Kubín
TEKO-R, spol. s r.o.Rožňava
Tepelné hospodárstvo Moldava, a.s.
Tepelné hospodárstvo, s.r.o. Košice
TEPLICO, s.r.o. Turčianske Teplice
TEPLO MODRA, s.r.o. Modra
TERMMING, a.s. Bratislava
TERMOKOMPLEX spol. s r.o. Krompachy
TERMONOVA, a.s. Nová Dubnica
THERMOSPOL, s.r.o. Pukanec
TOMA, s.r.o. Topoľčany
Trnavská teplárenská, a.s. Trnava
TT - KOMFORT, s. r. o. Trnava
Žarnovická energetická, s.r.o. Žarnovica
Ostatní dodávatelia tepla6H ENERGO, s.r.o. Ružomberok
Akadémia policajného zboru v Bratislave
ANDALEX, s.r.o. Dunajská Lužná
AREA Šamorín, s.r.o.
AT - SOLID, s.r.o. Bratislava
BASTAV, s.r.o. Tisovec
Bekaert Hlohovec, a.s.Hlohovec
BES, s.r.o. Bratislava
Biomasa, združenie právnickych osôb, Kysucký Lieskovec
Bysprav spol. s r.o. Galanta
BYTOS, s.r.o. Trenčín
Bytové družstvo Bratislava III, Bratislava
Bytový podnik Harmanec
Bytový podnik Podunajské Biskupice, s.r.o. Bratislava
CALOR, s.r.o. Komárno
Centrum sociálnych služieb Bánovce nad Bebravou
Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec, a.s. Tisovec
CM European Power Slovakia, s.r.o. Bratislava
COMINTEX, a.s. Bratislava
CONFINA, s.r.o. Bratislava
COOP Jednota Liptovský Mikuláš
Dalkia Industry Žiar nad Hronom, a.s.
Danfoss Compressors spol. s r.o., Zlaté Moravce
DIAKOL Strážske, s.r.o.
Domovina Tatry, s.r.o. Tatranská Štrba
Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť
Eko Energia, s.r.o. Kanianka
Ekonomická univerzita v Bratislave
Elektrovod – Energie, s.r.o. Košice
ELFE, Trnava
ENERGEO – SK, a.s. Nitra
ENERGOBLOK, a.s. Brezová pod Bradlom
ENERGOTRENS, s.r.o. Trenčín
Enviral, a.s. Leopoldov
ESM YZAMER, energetické služby a monitoring, s.r.o. Trnava
EUROCOM Investment, s.r.o., Bešeňová
EUROTEX SR Bratislava, s.r.o. Topoľčany
eustream, a.s., Bratislava
Fakultná nemocnica s poliklinikou, 4 Nové Zámky
Fakultná nemocnoca s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica
FECUPRAL, spol. s r.o. Veľký Šariš
GANZ SET SK, s.r.o. Lučenec
GEON, a.s. Bratislava
GEOTHERMIS, a.s. Košice
GIRATHERM, s. r. o. Giraltovce
HANDLOVSKÁ ENERGETIKA, a.s. Handlová
HD – Hudáček Dušan Spišská Belá
Hetech Services, a.s. Bratislava
HOLD, s.r.o. Banská Bystrica
Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. Prievidza
Ing. Juraj Tomčo, Košice
INMART, a.s. Bratislava
INVESTEX GROUP, s.r.o. Zvolen
INŽINIERSKE A ENERGETICKÉ SLUŽBY, s.r.o. Levice
IRPS, s.r.o. Košice
Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. Bratislava
KLF- ENERGETIKA, a.s. Kysucké Nové Mesto
KOSIT, a.s. Košice
Košovská stavebná spoločnosť, s.r.o. Koš
Krasbyt, s.r.o. Krásno nad Kysucou
KSP, s.r.o. Bratislava
KTT - INVEST, a.s. Turčianske Teplice
Kúpele Dudince, a.s. Dudince
Kúpele Trenčianske Teplice, a.s. Trenčianske Teplice
Kümpers Textil Slovensko, s.r.o. Levice
KYSUCA, s.r.o. Kysucké Nové Mesto
L. Y., s.r.o. Prešov
LEOPARD, s.r.o. Leopoldov
Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. Bratislava
LEVEN, a.s. Bratislava
Liptovská nemocnica s poliklinikou Liptovský Mikuláš
Lomnická teplárenská, s.r.o. Veľká Lomnica
LONLER, s.r.o. Sabinov
Marián Rybár - EVOS, Levice
MEDIC PARK, s.r.o. Bardejov
MEDVE Invest, s.r.o. Liptovský Mikuláš
MEI Property Services, s.r.o. Bratislava
MEOPTIS, s.r.o. Bratislava
MESTO TRENČÍN
Mesto Veľký Šariš, Veľký Šariš
Mestská pálenica Nemšová, s.r.o.
Mestský bytový podnik Nová Baňa
MESTSKÝ PODNIK SLUŽIEB, s.r.o. Hanušovce nad Topľou
Metsa Tissue Slovakia, s.r.o. Žilina
MP Real Invest, a.s. Bratislava
MPBH Šamorín, s.r.o. Šamorín
MPM, s.r.o. Žilina
Národná diaľničná spoločnosť, a.s. Bratislava
NAVITAS, a.s. Bratislava
NCHZ Energetika, s.r.o. Nováky
Nemocnica Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku n.o.
Nemocnica s poliklinikou Považská Bytrica
Nemocnica s poliklinikou Dunajská Streda
Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach
Nemocnice a polikliniky, n.o. Bratislava
NOVBYT, s.r.o. Bratislava
Obec Cinobaňa, Cinobaňa
Obec Horná Ves, Kremnica
Obec Kočovce
Obec Lietavská Lúčka
Obec Raková
Obec Skalka nad Váhom
Obec Smižany
Obec Soblahov
Obec Trenčianska Turná
Obec Zborov
Obecný podnik služieb Lehota pod Vtáčnikom
Obecný podnik služieb Strečno, s.r.o.
Odvoz a likvidácia odpadu, a.s. Bratislava
OFZ, a.s.Istebné
Okresné stavebné bytové družstvo Považská Bystrica
Okresné stavebné bytové družstvo Senica
OMEGA REALITY Martin
OPM 2 SR, s.r.o. Nitra
Plastika, a.s. Nitra
Podnik bytového hospodárstva Sliač
POLYTOP SNV, s.r.o. Spišská Nová Ves
PPA Controll, a.s. Bratislava
PPS Group, a.s. Detva
PROTERM, s.r.o. Bratislava
Prvá energetická a teplárenská spoločnosť, s.r.o.Zlaté Moravce
Rabčan, s.r.o.Rabča
RAVEN, a.s. Považská Bystrica
RONA, a.s. Lednické Rovne
SAIDA, s.r.o. Bratislava
Sanatórium Dr. Guhra, n.o., Tatranská Polianka
SBH, s.r.o., Liptovský Peter
SBYT, s.r.o. Bratislava
SHP Harmanec, a.s.
SIMTEC, spol. s r.o. Bratislava
Slovenergie, a.s. Košice
Slovenská plavba a prístavy, a.s. Bratislava
Slovenské liehovary a likérky, a.s. Leopoldov
Slovenské lodenice Komárno, a.s. Bratislava
Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Bratislava
SLOVINTEGRA ENERGY, s.r.o. Bratislava
SlovTan Contract Tannery spol. s r.o. Liptovský Mikuláš
SOMAT - služby spol. s r.o., Bratislava
SOTE, s.r.o. Čadca
SPAEZ spol. s r.o. Banská Bystrica
Správa majetku mesta Košice, s.r.o.
St. Nicolaus, a.s. Liptovský Mikuláš
Stavebné bytové družstvo Veľké Rovné
Stavebné bytové družstvo Banská Bystrica
Stavebné bytové družstvo Brezno
Stavebné bytové družstvo Fiľakovo
Stavebné bytové družstvo Lučenec
Stavebné bytové družstvo Zvolen
STEFE ECB, s.r.o. Banská Bystrica
STING – ENERGO, s.r.o. Banská Bystrica
STING - ITEC Slovakia, s.r.o. Nitra
Stredná odborná škola Nitra
Stredná odborná škola Juraja Ribaya Bánovce nad Bebravou
Stredná odborná škola polytechnická Prievidza
Stredná odborná škola strojnícka Kysucké Nové Mesto
Stredné odborné učilište Kysucké Nové Mesto
TATRAK, s.r.o. Bratislava
Tatranské lanové dráhy, a.s. Tatranská Lomnica
Technická univerzita v Košiciach Košice
TECHNOFIN, spol. s r.o. Prešov
TENERGO Brno, a.s. organizačná zložka, Hečkova 2, 036 01 Martin
TERMO B.B., s.r.o., Banská Bystrica
TERMOREAL, s.r.o. Banská Bystrica
TESLA Liptovský Hrádok, a.s. Liptovský Hrádok
thermstav, s.r.o. Dunajská Streda
Tidly Energy, s.r.o. Banská Štiavnica
Turzovská drevárska fabrika, s.r.o. Turzovka
UNITHERM BIO, s.r.o.Zvolen
V Y P U S T A spol. s r.o. Bratislava
V.O.S.R. spol. s r.o. Pravec
Vaše zdravie - správcovská, a.s. Zvolen
VODOTIKA - MG spol. s r.o. Bratislava
Volkswagen Slovakia, a.s. Bratislava
Warbeck energy, s.r.o. Košice
Zentiva, a.s. Hlohovec
Železiarne Podbrezová, a.s., Podbrezová
Železnice Slovenskej republiky Bratislava
Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. Bratislava
Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. Bratislava
Overovanie hospodárnosti prevádzky tepelných zariadeníSlovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) vykonáva overovanie hospodárnosti prevádzky celkom 318 sústav tepelných zariadení na Slovensku na základe zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike a vyhlášky č. 328/2005 Z.z.
Okrem 4 elektrární, 7 verejných teplární dodávajúcich teplo pre verejnosť a 23 priemyselných teplární vykonáva SIEA overovanie hospodárnosti aj u 105 dodávateľov tepla, ktorí majú rozhodujúce postavenie vo svojej lokalite, a u ďalších 179 dodávateľov tepla pre bytovú sféru.
Prehľad vykonaných overovaní hospodárnosti prevádzkyElektrárne (http://www.porada.sk/#elektrarne)
Verejné teplárne (http://www.porada.sk/#verejne teplarne)
Priemyselné teplárne (http://www.porada.sk/#priemyselne teplarne)
Rozhodujúci dodávatelia tepla v mestách (http://www.porada.sk/#rozhodujuci dodavatelia)
Ostatní dodávatelia (http://www.porada.sk/#ostatni dodavatelia)
Prostredníctvom overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení sa zisťuje energetická hospodárnosť a účinnosť výroby, rozvodu a transformácie tepla regulovaných subjektov, ktoré zabezpečujú dodávku tepla (podľa zákona č.276/2001 Z. z. o regulácií v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Povinnosť pre dodávateľov tepla - držiteľov povolení na podnikanie v tepelnej energetike - zabezpečiť overovanie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení po odberné miesto vyplýva z § 25 ods. 2 písm. c) zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v platom znení v intervaloch jedenkrát za 3 roky a pri zariadeniach na výrobu tepla, v ktorých sa využívajú tuhé alebo kvapalné fosílne paliva, jedenkrát za 2 roky.
Táto činnosť sa v SR zaviedla za účelom odhaľovania možností zefektívnenia výroby, distribúcie a dodávky tepla, transparentného vyjadrenia miery účinnosti jednotlivých častí sústav tepelných zariadení (zariadení na výrobu a distribúciu tepla) a v neposlednom rade z dôvodu ochrany odberateľa a konečného spotrebiteľa tepla v prirodzene monopolnom prostredí trhu s teplom. Zistená nehospodárnosť pri výrobe a distribúcii tepla nie je oprávnenou nákladovou položkou v cene tepla.
V záujme zabezpečenia jednotnosti metodického postupu overovania hospodárnosti na celom Slovensku, nestranností a zabránenia ovplyvňovania výsledkov overovania, je poverená výkonom overovania za úhradu vo výške ekonomický oprávnených nákladov príspevková organizácia zriadená Ministerstvom hospodárstva SR, (podľa §25 ods. (4) zákona 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike) - Slovenská inovačná a energetická agentúra.
Výstupy z overovania (stanovené normatívne účinnosti výroby, rozvodu a transformácie tepla) sa využívajú pri monitorovaní energetickej efektívnosti v segmente regulovaných subjektov v tepelnej energetike.
Prehľad vykonaných overovaní hospodárnosti prevádzkyElektrárneSlovenské elektrárne, a.s. - Elektrárne Nováky
Slovenské elektrárne, a.s. - Elektrárne Vojany
Slovenské elektrárne, a.s. - Atómové elektrárne Bohunice, odštepný závod, Jaslovské Bohunice
Slovenské elektrárne, a.s. - Atómové elektrárne závod Mochovce
Verejné teplárneBBES, a.s. Banská Bystrica
Bratislavská teplárenská, a.s. Bratislava
Martinská teplárenská, a.s. Martin
PPC Power, a.s. Bratislava
Tepláreň Košice, a.s.
Zvolenská teplárenská, a.s. Zvolen
Žilinská teplárenská a.s. Žilina
Priemyselné teplárneBUČINA ZVOLEN, a.s. Zvolen
BUKOCEL, a.s. Hencovce
BUKÓZA ENERGO, a. s. Hencovce
CHEMES, a.s. Humenné
Chemosvit Energochem, a.s. Svit
CHIRANA-PREMA Energetika, s.r.o. Stará Turá
CZT Ružomberok, s.r.o. RUŽOMBEROK
Duslo, a.s. Šaľa
Energy Snina, a.s. Snina
Hnojivá Duslo, s.r.o. Strážske
Istrochem Reality,a.s. Bratislava
KVARTET, a.s. Partizánske
Levitex, a.s. Levice
Mondi SCP, a.s. Ružomberok
Poltárska energetická, s.r.o. Poltár
Rettenmeier Tatra Timber, s.r.o. Liptovský Hrádok
Slovenské energetické strojárne, a.s. Tlmače
Slovnaft Petrochemicals, s.r.o.Bratislava
Slovnaft, a.s. Bratislava
Smurfit Kappa Štúrovo, a.s. Štúrovo
TEPLÁREŇ, a.s. Považská Bystrica
TP 2, s.r.o. Strážske
U.S.Steel Košice s.r.o.
Rozhodujúci dodávatelia tepla v mestáchBARDTERM, s.r.o. Bardejov
BENET, s.r.o. Nováky
BINEKO, spol. s r.o. Rajec
BYHOS, s.r.o. Stropkov
BYP, s.r.o. Liptovský Hrádok
BYTENERG spol. s r.o. Medzilaborce
BYTES, s r.o.Detva
Bytherm s.r.o. Mestský bytový podnik, Poltár
Bytkomfort, s.r.o. Nové Zámky
Bytová správa spol. s r.o. Banská Štiavnica
Bytové hospodárstvo Hlohovec, s.r.o. Hlohovec
Bytové hospodárstvo Sečovce, s.r.o. Sečovce
Bytový podnik mesta Dudince, Dudince
Bytový podnik Myjava, spol. s r.o. Myjava
Bytový podnik Námestovo, s.r.o. Námestovo
Bytový podnik Piešťany, s.r.o. Piešťany
Bytový podnik Svit, s.r.o.Svit
Bytový podnik Trebišov, s.r.o. Trebišov
BYTREAL Tlmače, s.r.o. Tlmače
BYTTERM, a.s. Žilina
Byttes spol. s r.o. 028 01 Trstená
BYTTHERM, s.r.o. Bánovce nad Bebravou
BYVATERM, s.r.o. Vrútky
COFELY, a.s. Bratislava
COM – therm spol. s r.o., Komárno
Dalkia Lučenec, a.s.
Dalkia, a.s. Bratislava
Dalkia Brezno, a.s. Brezno
Dalkia Kráľovský Chlmec, spol. s r.o.
Dalkia Podunajské Biskupice, s.r.o.
Dalkia Poprad, a.s.
Dalkia Senec, a.s.
Dalkia Vráble, a.s.
Dalkia Východné Slovensko, s.r.o. Košice
Dalkia Žiar nad Hronom, s.r.o.
DCa THERM, a.s. Dubnica nad Váhom
DOMSPRÁV s.r.o. byty, teplo a iné služby, Michalovce
EMKOBEL, a.s. Spišská Nová Ves
Enerbyt, s.r.o. Štúrovo
Energetika Turzovka, s.r.o.
ENERGO - BYTOS, s.r.o., Šahy
ENERGOBYT, s.r.o. Humenné
Energobyt, spol. s r.o. Rimavská Sobota
Filbyt, s.r.o. Fiľakovo
FORTUNAE, s.r.o. Levice
GALANTATERM spol. s r.o. Galanta
Hontianska energetická, s.r.o. Hriňová
Hriňovská energetická, s.r.o. Hriňová
Humenská energetická spoločnosť, s.r.o. Humenné
ILFES, s.r.o. Ilava
KMET Handlová, a.s. Handlová
KolByt, s.r.o. Kolárovo
KOMTERM, a.s. Žilina
Kremnické tepelné hospodárstvo, s.r.o. Kremnica
LMT, a.s. Liptovský Mikuláš
Martico, a.s. Martin
MENERT - THERM, s.r.o. Šaľa
Mestská teplárenská spoločnosť, a.s. Čadca
Mestský bytový podnik Nové Mesto nad Váhom, s.r.o.
Mestský bytový podnik, s.r.o. Púchov
Mestský bytový podnik Sobrance
Mestský bytový podnik Šurany, s.r.o.
Mestský podnik bytového hospodárstva, s.r.o. Veľký Meder
MET Šaľa spol. s r.o.
Mibyt, s.r.o. Veľké Kapušany
MPBH, spol. s r.o. Zvolen
Nitrianska teplárenská spoločnosť, a.s. Nitra
Obec Rohožník
Podnik bytových služieb spol. s r.o. Pezinok
POV BYT, s.r.o. Považská Bystrica
Prievidzské tepelné hospodárstvo, a.s. Prievidza
Prvá ružinovská spoločnosť, a.s. Bratislava
Prvá teplárenská, a.s. Holíč
Račianska teplárenská, a.s. Bratislava
Rimavská energetická, s.r.o. Hnúšťa
Sabyt, s.r.o. Sabinov
Skal&Co spol. s r.o. Skalica
SLOBYTERM spol. s r.o. Stará Ľubovňa
SLUŽBY MESTA TISOVEC
SLUŽBYT, s.r.o. Svidnik
Služby mesta, s.r.o. Spišské Podhradie
Služby pre bývanie, s.r.o. Trenčín
Službyt spol. s r.o. Senica
SOUTHERM, s.r.o. Dunajská Streda
Správa domov Gelnica
Spravbytherm, s.r.o. Kežmarok
SPRAVBYTKOMFORT, a.s. Prešov
STEFE THS, s.r.o. Revúca
T e r m i a, s.r.o. Trenčianske Teplice
Technické služby mesta Partizánske spol. s r.o.
TECHNOTUR, s.r.o.Stará Turá
TEHOS, s.r.o. Dolný Kubín
TEKO-R, spol. s r.o.Rožňava
Tepelné hospodárstvo Moldava, a.s.
Tepelné hospodárstvo, s.r.o. Košice
TEPLICO, s.r.o. Turčianske Teplice
TEPLO MODRA, s.r.o. Modra
TERMMING, a.s. Bratislava
TERMOKOMPLEX spol. s r.o. Krompachy
TERMONOVA, a.s. Nová Dubnica
THERMOSPOL, s.r.o. Pukanec
TOMA, s.r.o. Topoľčany
Trnavská teplárenská, a.s. Trnava
TT - KOMFORT, s. r. o. Trnava
Žarnovická energetická, s.r.o. Žarnovica
Ostatní dodávatelia tepla6H ENERGO, s.r.o. Ružomberok
Akadémia policajného zboru v Bratislave
ANDALEX, s.r.o. Dunajská Lužná
AREA Šamorín, s.r.o.
AT - SOLID, s.r.o. Bratislava
BASTAV, s.r.o. Tisovec
Bekaert Hlohovec, a.s.Hlohovec
BES, s.r.o. Bratislava
Biomasa, združenie právnickych osôb, Kysucký Lieskovec
Bysprav spol. s r.o. Galanta
BYTOS, s.r.o. Trenčín
Bytové družstvo Bratislava III, Bratislava
Bytový podnik Harmanec
Bytový podnik Podunajské Biskupice, s.r.o. Bratislava
CALOR, s.r.o. Komárno
Centrum sociálnych služieb Bánovce nad Bebravou
Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec, a.s. Tisovec
CM European Power Slovakia, s.r.o. Bratislava
COMINTEX, a.s. Bratislava
CONFINA, s.r.o. Bratislava
COOP Jednota Liptovský Mikuláš
Dalkia Industry Žiar nad Hronom, a.s.
Danfoss Compressors spol. s r.o., Zlaté Moravce
DIAKOL Strážske, s.r.o.
Domovina Tatry, s.r.o. Tatranská Štrba
Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť
Eko Energia, s.r.o. Kanianka
Ekonomická univerzita v Bratislave
Elektrovod – Energie, s.r.o. Košice
ELFE, Trnava
ENERGEO – SK, a.s. Nitra
ENERGOBLOK, a.s. Brezová pod Bradlom
ENERGOTRENS, s.r.o. Trenčín
Enviral, a.s. Leopoldov
ESM YZAMER, energetické služby a monitoring, s.r.o. Trnava
EUROCOM Investment, s.r.o., Bešeňová
EUROTEX SR Bratislava, s.r.o. Topoľčany
eustream, a.s., Bratislava
Fakultná nemocnica s poliklinikou, 4 Nové Zámky
Fakultná nemocnoca s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica
FECUPRAL, spol. s r.o. Veľký Šariš
GANZ SET SK, s.r.o. Lučenec
GEON, a.s. Bratislava
GEOTHERMIS, a.s. Košice
GIRATHERM, s. r. o. Giraltovce
HANDLOVSKÁ ENERGETIKA, a.s. Handlová
HD – Hudáček Dušan Spišská Belá
Hetech Services, a.s. Bratislava
HOLD, s.r.o. Banská Bystrica
Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. Prievidza
Ing. Juraj Tomčo, Košice
INMART, a.s. Bratislava
INVESTEX GROUP, s.r.o. Zvolen
INŽINIERSKE A ENERGETICKÉ SLUŽBY, s.r.o. Levice
IRPS, s.r.o. Košice
Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. Bratislava
KLF- ENERGETIKA, a.s. Kysucké Nové Mesto
KOSIT, a.s. Košice
Košovská stavebná spoločnosť, s.r.o. Koš
Krasbyt, s.r.o. Krásno nad Kysucou
KSP, s.r.o. Bratislava
KTT - INVEST, a.s. Turčianske Teplice
Kúpele Dudince, a.s. Dudince
Kúpele Trenčianske Teplice, a.s. Trenčianske Teplice
Kümpers Textil Slovensko, s.r.o. Levice
KYSUCA, s.r.o. Kysucké Nové Mesto
L. Y., s.r.o. Prešov
LEOPARD, s.r.o. Leopoldov
Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. Bratislava
LEVEN, a.s. Bratislava
Liptovská nemocnica s poliklinikou Liptovský Mikuláš
Lomnická teplárenská, s.r.o. Veľká Lomnica
LONLER, s.r.o. Sabinov
Marián Rybár - EVOS, Levice
MEDIC PARK, s.r.o. Bardejov
MEDVE Invest, s.r.o. Liptovský Mikuláš
MEI Property Services, s.r.o. Bratislava
MEOPTIS, s.r.o. Bratislava
MESTO TRENČÍN
Mesto Veľký Šariš, Veľký Šariš
Mestská pálenica Nemšová, s.r.o.
Mestský bytový podnik Nová Baňa
MESTSKÝ PODNIK SLUŽIEB, s.r.o. Hanušovce nad Topľou
Metsa Tissue Slovakia, s.r.o. Žilina
MP Real Invest, a.s. Bratislava
MPBH Šamorín, s.r.o. Šamorín
MPM, s.r.o. Žilina
Národná diaľničná spoločnosť, a.s. Bratislava
NAVITAS, a.s. Bratislava
NCHZ Energetika, s.r.o. Nováky
Nemocnica Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku n.o.
Nemocnica s poliklinikou Považská Bytrica
Nemocnica s poliklinikou Dunajská Streda
Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach
Nemocnice a polikliniky, n.o. Bratislava
NOVBYT, s.r.o. Bratislava
Obec Cinobaňa, Cinobaňa
Obec Horná Ves, Kremnica
Obec Kočovce
Obec Lietavská Lúčka
Obec Raková
Obec Skalka nad Váhom
Obec Smižany
Obec Soblahov
Obec Trenčianska Turná
Obec Zborov
Obecný podnik služieb Lehota pod Vtáčnikom
Obecný podnik služieb Strečno, s.r.o.
Odvoz a likvidácia odpadu, a.s. Bratislava
OFZ, a.s.Istebné
Okresné stavebné bytové družstvo Považská Bystrica
Okresné stavebné bytové družstvo Senica
OMEGA REALITY Martin
OPM 2 SR, s.r.o. Nitra
Plastika, a.s. Nitra
Podnik bytového hospodárstva Sliač
POLYTOP SNV, s.r.o. Spišská Nová Ves
PPA Controll, a.s. Bratislava
PPS Group, a.s. Detva
PROTERM, s.r.o. Bratislava
Prvá energetická a teplárenská spoločnosť, s.r.o.Zlaté Moravce
Rabčan, s.r.o.Rabča
RAVEN, a.s. Považská Bystrica
RONA, a.s. Lednické Rovne
SAIDA, s.r.o. Bratislava
Sanatórium Dr. Guhra, n.o., Tatranská Polianka
SBH, s.r.o., Liptovský Peter
SBYT, s.r.o. Bratislava
SHP Harmanec, a.s.
SIMTEC, spol. s r.o. Bratislava
Slovenergie, a.s. Košice
Slovenská plavba a prístavy, a.s. Bratislava
Slovenské liehovary a likérky, a.s. Leopoldov
Slovenské lodenice Komárno, a.s. Bratislava
Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Bratislava
SLOVINTEGRA ENERGY, s.r.o. Bratislava
SlovTan Contract Tannery spol. s r.o. Liptovský Mikuláš
SOMAT - služby spol. s r.o., Bratislava
SOTE, s.r.o. Čadca
SPAEZ spol. s r.o. Banská Bystrica
Správa majetku mesta Košice, s.r.o.
St. Nicolaus, a.s. Liptovský Mikuláš
Stavebné bytové družstvo Veľké Rovné
Stavebné bytové družstvo Banská Bystrica
Stavebné bytové družstvo Brezno
Stavebné bytové družstvo Fiľakovo
Stavebné bytové družstvo Lučenec
Stavebné bytové družstvo Zvolen
STEFE ECB, s.r.o. Banská Bystrica
STING – ENERGO, s.r.o. Banská Bystrica
STING - ITEC Slovakia, s.r.o. Nitra
Stredná odborná škola Nitra
Stredná odborná škola Juraja Ribaya Bánovce nad Bebravou
Stredná odborná škola polytechnická Prievidza
Stredná odborná škola strojnícka Kysucké Nové Mesto
Stredné odborné učilište Kysucké Nové Mesto
TATRAK, s.r.o. Bratislava
Tatranské lanové dráhy, a.s. Tatranská Lomnica
Technická univerzita v Košiciach Košice
TECHNOFIN, spol. s r.o. Prešov
TENERGO Brno, a.s. organizačná zložka, Hečkova 2, 036 01 Martin
TERMO B.B., s.r.o., Banská Bystrica
TERMOREAL, s.r.o. Banská Bystrica
TESLA Liptovský Hrádok, a.s. Liptovský Hrádok
thermstav, s.r.o. Dunajská Streda
Tidly Energy, s.r.o. Banská Štiavnica
Turzovská drevárska fabrika, s.r.o. Turzovka
UNITHERM BIO, s.r.o.Zvolen
V Y P U S T A spol. s r.o. Bratislava
V.O.S.R. spol. s r.o. Pravec
Vaše zdravie - správcovská, a.s. Zvolen
VODOTIKA - MG spol. s r.o. Bratislava
Volkswagen Slovakia, a.s. Bratislava
Warbeck energy, s.r.o. Košice
Zentiva, a.s. Hlohovec
Železiarne Podbrezová, a.s., Podbrezová
Železnice Slovenskej republiky Bratislava
Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. Bratislava
Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. Bratislava
gutan52
30.03.13,16:33
Tak, daj si záležať na stručnosti. Nemusíš celú Slov.republiku.
gutan52
30.03.13,16:35
Je to moc obšírne...
gutan52
30.03.13,16:56
Nunenko - dovoľ nám , vrátiť sa k spotrebe tepla.
Pred chvíľou som sa okúpal. Voda /TúV/ mohla byť aj teplejšia. Inokedy púšťam do nej aj studenú.
Podľa tohto usudzujem, že dnešné kúpanie bolo drahšie, ako inokedy. Pretože Spotreba tepla bola v skutočnosti dnes v kotolni menšia a teplá voda drahšia.
100 litrov teplej vody /45 stupňovej /
a
100 litrov / 65 stupňovej / je rozdiel. Prečo?
Myslím si, že spotreba kWh/m3 je vykázana ako celoročný priemer vo vlastnej kotolni.
Bez zdĺhavých výpočtov prichádzam k tomu, že dobre by bolo mať určitý režim prihrievania vody . Napríklad každý deň v roku od 18h do 22h.
V tom čase by sa človek okúpal, pretože by to bral ako určité pravidlo. Ten, ktorý to neberie do úvahy, tak .....
Priatelia :
Zaujíma ma Váš názor. Samozrejme, aj prax.
Pred chvíľou som sa okúpal. Voda /TúV/ mohla byť aj teplejšia. Inokedy púšťam do nej aj studenú.
Podľa tohto usudzujem, že dnešné kúpanie bolo drahšie, ako inokedy. Pretože Spotreba tepla bola v skutočnosti dnes v kotolni menšia a teplá voda drahšia.
100 litrov teplej vody /45 stupňovej /
a
100 litrov / 65 stupňovej / je rozdiel. Prečo?
Myslím si, že spotreba kWh/m3 je vykázana ako celoročný priemer vo vlastnej kotolni.
Bez zdĺhavých výpočtov prichádzam k tomu, že dobre by bolo mať určitý režim prihrievania vody . Napríklad každý deň v roku od 18h do 22h.
V tom čase by sa človek okúpal, pretože by to bral ako určité pravidlo. Ten, ktorý to neberie do úvahy, tak .....
Priatelia :
Zaujíma ma Váš názor. Samozrejme, aj prax.
nunenko
04.04.13,18:44
Nechce sa mi reagovať, pretože ak som čosi vyjadril obrazne, tak to bolo obrazne, ináč ako zo zištných dôvodov nakupovanie plynu od drahšie predajcu si vysvetliť neviem.
1 000 000 ty berieš v €, ja v Sk, isto si nemyslíš, že som predpokladal plat pre manželku 40 000€/mesiac.
Na milión korún zisku je potrebné predať (predražený plyn o 10%) 15 Sk m3=10kWh t.j. 1,5Sk/kWh. 10% je 0,15SK, teda ak na 1Sk je to 6,66KWh. Na zisk 1 000 000 sk je potrebné 6 666 666kWh čo je 666 666 m3 plynu.
6 666 666kWh je pri spotrebe tepla 100kW/m2(aj s TÚV) rok a 66,6m2 priemerný byt je 1 000 bytov, teda nejakých 30 bytových domov. V € je to krát 30.
1 000 000 ty berieš v €, ja v Sk, isto si nemyslíš, že som predpokladal plat pre manželku 40 000€/mesiac.
Na milión korún zisku je potrebné predať (predražený plyn o 10%) 15 Sk m3=10kWh t.j. 1,5Sk/kWh. 10% je 0,15SK, teda ak na 1Sk je to 6,66KWh. Na zisk 1 000 000 sk je potrebné 6 666 666kWh čo je 666 666 m3 plynu.
6 666 666kWh je pri spotrebe tepla 100kW/m2(aj s TÚV) rok a 66,6m2 priemerný byt je 1 000 bytov, teda nejakých 30 bytových domov. V € je to krát 30.
gutan52
04.04.13,23:22
Neviem, čo sa pýtaš
Teplá voda má zákonom obmedzenie teploty na kohútiku hore aj dole.
Takže u technikov nespomínaj 65 stupňov , ak ide o TUV
Na normálne kúpanie máva voda tak 25 až 35 (kto je mimo, je už extrémista)
takže dodávať majú do 45 = pokiaľ je normálna obehovka, musíš na kúpanie pripustiť aj studenú
trojcesťák v kotolni nečakal na tvoj nápad
Veď to ma mrzí, keď je teplá voda len vlažná. A vôbec Studenou vodou to riediť už nemôžem .
Ten zákon o TúV určuje škálu? ( napríklad: min/max)
Teplá voda má zákonom obmedzenie teploty na kohútiku hore aj dole.
Takže u technikov nespomínaj 65 stupňov , ak ide o TUV
Na normálne kúpanie máva voda tak 25 až 35 (kto je mimo, je už extrémista)
takže dodávať majú do 45 = pokiaľ je normálna obehovka, musíš na kúpanie pripustiť aj studenú
trojcesťák v kotolni nečakal na tvoj nápad
Veď to ma mrzí, keď je teplá voda len vlažná. A vôbec Studenou vodou to riediť už nemôžem .
Ten zákon o TúV určuje škálu? ( napríklad: min/max)
gutan52
04.04.13,23:27
Posúvam...
"
Tibor tu dobre píše .
Poprosím o malý nákres tejto Múdrosti. Ďakujem
Chcel som tu určitý nákres od Tibora.
už som to pýtal predtým, ale ten náčrt som ešte nevidel,,,
"
Tibor tu dobre píše .
Poprosím o malý nákres tejto Múdrosti. Ďakujem
Chcel som tu určitý nákres od Tibora.
už som to pýtal predtým, ale ten náčrt som ešte nevidel,,,
nunenko
05.04.13,06:21
VYHLÁŠKA
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla
§ 3
Teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste
Dodávateľ teplej úžitkovej vody zabezpečí teplotu teplej úžitkovej vody na odbernom mieste v takej výške, aby teplota teplej úžitkovej vody na výtoku u konečného spotrebiteľa dosiahla najmenej 45 o C a najviac 55 o C pri dodržaní podmienok podľa osobitného predpisu.2)
Priemerná ročná spotreba teplej vody na Slovensku je v súčasnosti 14 m³ na osobu. Na ohrev a distribúciu tohto množstva dodanej teplej vody je potrebných 1 200 kWh (4,32 GJ) energie. Vyplýva to z analýz vykonávaných Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou. Pri priemernej cene tepla 21,82 €/GJ sú ročné náklady na teplú vodu na osobu v priemere 94,27 €,
orientačný priemer 1 m³ teplej vody = 85,7 kWh = 6,75 €.
Každé zohriatie vody nad potrebnú teplotu je plytvanie. V tomto prípade je to ale kvôli komfortu. ideálne by bolo mať vodu na sprchovanie v potrebnej teplote, bez potreby ju pred použitím schladzovať. Na fyzike otrepávaná veta: na ohriatie jedného gramu vody o jeden stupeň Celsia je jedena kalória.
Na ohriatie 1 m³ vody o jeden stupeň je potreba 4,1868 MJ (1,163 kWh). Ohrev vody z 15 °C na 55 °C t.j. o 40 °C.
Na ohriatie 1 m³ vody je potrebných 40 x 4,1868 = 167,472 MJ (46,52 kWh).
Ohrev vody z 15 °C na 45 °C t.j. o 30 °C
Na ohriatie 1 m³ vody je potrebných 30 x 4,1868 = 125,604 MJ (34,89 kWh).
Ohriatie na 45 °C je trištvrte nákladu oproti ohriatiu na 55 °C,
Samozrejme treba zapracovať straty cirkuláciou, účinnosť kotla. Na ohriatie vody na 55 °C je potrebných cca 5,5 m³ plynu, na 45 °C je potrebných cca 4,125 m³ plynu.
Guťan, kedže máte vlastnú kotolňu nižšia teplota vody znižuje vaše celkové náklady, ale znižuje aj pohodlie.
Predpokladajme, že vo všetkých štyroch bytoch potrebujú 100 litrov vody s teplotou 37 °C, ktorú si pripravia v miešacej batérii miešaním so studenou vodou s teplotou 10 °C: (http://www.oteple.sk/page.asp?prg=poradenstvo&status=article&id=30)
100 litrov x 37 °C = 60 litrov x 55 °C + 40 litrov x 10 °C (http://www.oteple.sk/page.asp?prg=poradenstvo&status=article&id=30)
100 litrov x 37 °C = 77 litrov x 45 °C + 13 litrov x 10 °C (http://www.oteple.sk/page.asp?prg=poradenstvo&status=article&id=30)
100 litrov x 37 °C = 90 litrov x 40 °C + 10 litrov x 10 °C (http://www.oteple.sk/page.asp?prg=poradenstvo&status=article&id=30)
100 litrov x 37 °C = 100 litrov x 37 °C (http://www.oteple.sk/page.asp?prg=poradenstvo&status=article&id=30)+ odpúšťanie chladnejšej vody (http://www.oteple.sk/page.asp?prg=poradenstvo&status=article&id=30)
Na prípravu 100 litrov vody spotreboval prvý odberateľ 60 litrov vody s teplotou 55 °C. Druhý odberateľ o 17 litrov = 29 % viac. Tretí odberateľ spotreboval o 30 litrov = 50 % viac. Všetci títo odberatelia majú na výtoku pocitovo prijateľnú teplotu vody a sú teda s teplotou TÚVspokojní, a to napriek tomu, že na dosiahnutie rovnakej kvality spotrebujú až do 50 % viac, ako odberateľ v prvom byte. Výraznejšiu nespokojnosť prejavuje až štvrtý odberateľ: nemá čo miešať a ak nemusí odpúšťať vychladnutú vodu, za 100 litrov 37 °C vody zaplatíminimálne o 67 % viac ako spotrebiteľ v prvom byte. Ak musí odpúšťať ďalšie desiatky litrov chladnejšej vody – je to odpad, ktorý tečie cez vodomer teplej vody! (http://www.oteple.sk/page.asp?prg=poradenstvo&status=article&id=30)
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla
§ 3
Teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste
Dodávateľ teplej úžitkovej vody zabezpečí teplotu teplej úžitkovej vody na odbernom mieste v takej výške, aby teplota teplej úžitkovej vody na výtoku u konečného spotrebiteľa dosiahla najmenej 45 o C a najviac 55 o C pri dodržaní podmienok podľa osobitného predpisu.2)
Priemerná ročná spotreba teplej vody na Slovensku je v súčasnosti 14 m³ na osobu. Na ohrev a distribúciu tohto množstva dodanej teplej vody je potrebných 1 200 kWh (4,32 GJ) energie. Vyplýva to z analýz vykonávaných Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou. Pri priemernej cene tepla 21,82 €/GJ sú ročné náklady na teplú vodu na osobu v priemere 94,27 €,
orientačný priemer 1 m³ teplej vody = 85,7 kWh = 6,75 €.
Každé zohriatie vody nad potrebnú teplotu je plytvanie. V tomto prípade je to ale kvôli komfortu. ideálne by bolo mať vodu na sprchovanie v potrebnej teplote, bez potreby ju pred použitím schladzovať. Na fyzike otrepávaná veta: na ohriatie jedného gramu vody o jeden stupeň Celsia je jedena kalória.
Na ohriatie 1 m³ vody o jeden stupeň je potreba 4,1868 MJ (1,163 kWh). Ohrev vody z 15 °C na 55 °C t.j. o 40 °C.
Na ohriatie 1 m³ vody je potrebných 40 x 4,1868 = 167,472 MJ (46,52 kWh).
Ohrev vody z 15 °C na 45 °C t.j. o 30 °C
Na ohriatie 1 m³ vody je potrebných 30 x 4,1868 = 125,604 MJ (34,89 kWh).
Ohriatie na 45 °C je trištvrte nákladu oproti ohriatiu na 55 °C,
Samozrejme treba zapracovať straty cirkuláciou, účinnosť kotla. Na ohriatie vody na 55 °C je potrebných cca 5,5 m³ plynu, na 45 °C je potrebných cca 4,125 m³ plynu.
Guťan, kedže máte vlastnú kotolňu nižšia teplota vody znižuje vaše celkové náklady, ale znižuje aj pohodlie.
Predpokladajme, že vo všetkých štyroch bytoch potrebujú 100 litrov vody s teplotou 37 °C, ktorú si pripravia v miešacej batérii miešaním so studenou vodou s teplotou 10 °C: (http://www.oteple.sk/page.asp?prg=poradenstvo&status=article&id=30)
100 litrov x 37 °C = 60 litrov x 55 °C + 40 litrov x 10 °C (http://www.oteple.sk/page.asp?prg=poradenstvo&status=article&id=30)
100 litrov x 37 °C = 77 litrov x 45 °C + 13 litrov x 10 °C (http://www.oteple.sk/page.asp?prg=poradenstvo&status=article&id=30)
100 litrov x 37 °C = 90 litrov x 40 °C + 10 litrov x 10 °C (http://www.oteple.sk/page.asp?prg=poradenstvo&status=article&id=30)
100 litrov x 37 °C = 100 litrov x 37 °C (http://www.oteple.sk/page.asp?prg=poradenstvo&status=article&id=30)+ odpúšťanie chladnejšej vody (http://www.oteple.sk/page.asp?prg=poradenstvo&status=article&id=30)
Na prípravu 100 litrov vody spotreboval prvý odberateľ 60 litrov vody s teplotou 55 °C. Druhý odberateľ o 17 litrov = 29 % viac. Tretí odberateľ spotreboval o 30 litrov = 50 % viac. Všetci títo odberatelia majú na výtoku pocitovo prijateľnú teplotu vody a sú teda s teplotou TÚVspokojní, a to napriek tomu, že na dosiahnutie rovnakej kvality spotrebujú až do 50 % viac, ako odberateľ v prvom byte. Výraznejšiu nespokojnosť prejavuje až štvrtý odberateľ: nemá čo miešať a ak nemusí odpúšťať vychladnutú vodu, za 100 litrov 37 °C vody zaplatíminimálne o 67 % viac ako spotrebiteľ v prvom byte. Ak musí odpúšťať ďalšie desiatky litrov chladnejšej vody – je to odpad, ktorý tečie cez vodomer teplej vody! (http://www.oteple.sk/page.asp?prg=poradenstvo&status=article&id=30)
Tibor889
05.04.13,07:23
Ale pri vyššej teplote TV je oveľa väčšia strata tepla na rozvodoch pri cirkulácii + väčšie množstvo tepla na ohrev a preto je teplá voda drahšia. Ideálny je nejaký stred, nám sa pri tej realizácii tepelného čerpadla javí ako optimum (nielen z dôvodu tepelného čerpadla) 45 °C. Samozrejme sme im aj vyregulovali rozvod TV. Doteraz sa nikto na nízku teplotu TV nesťažoval.
Tibor889
05.04.13,07:48
Gutan52, neviem nájsť ten príspevok, čoho sa to týka, daj prosím číslo.
nunenko
05.04.13,08:12
Ale pri vyššej teplote TV je oveľa väčšia strata tepla na rozvodoch pri cirkulácii + väčšie množstvo tepla na ohrev a preto je teplá voda drahšia.
ale cez vykurovaciu sezónu sú tieto tepelné straty vlastne z pohľadu vykurovania pri rozpočítaní nákladov ÚK nezohľadnené tepelné zisky. Tých viac ako dvesto dní vykurovacej sezóny za rok v guťanovom prípade (DK) tento stratený tepelný zisk (rozdiel medzi skutočným množstvom tepla a vypočítaného podľa fyz. zákonov) zaplatia spotrebitelia 90% podľa nameraného množstva, hoci to nezodpovedá tepelným (skutočným) stratám.
Realita jednej DK: teplo na ohrev 596m³ vody 48 120kWh. Táto voda bola ohrievaná presne na 45°C, z 12°C, ťo je zhruba 40kWh/m³. skutočná spotreba tepla bola zaokruhlene 80kWh/m³.
24 060kWh boli tepelné straty, a cez vykurovaciu sezónu (ak keď najpodstatnejší čas je zrejme v časr keď sa ešte, už nekuri) je to cca polovica = 12 000kWh.
Defacto časť nákladu na vykurovanie je platená cez spotrebu teplej vody, v tomto prípade je to skoro 10% všetkého výrobcom dodaného tepla.
ale cez vykurovaciu sezónu sú tieto tepelné straty vlastne z pohľadu vykurovania pri rozpočítaní nákladov ÚK nezohľadnené tepelné zisky. Tých viac ako dvesto dní vykurovacej sezóny za rok v guťanovom prípade (DK) tento stratený tepelný zisk (rozdiel medzi skutočným množstvom tepla a vypočítaného podľa fyz. zákonov) zaplatia spotrebitelia 90% podľa nameraného množstva, hoci to nezodpovedá tepelným (skutočným) stratám.
Realita jednej DK: teplo na ohrev 596m³ vody 48 120kWh. Táto voda bola ohrievaná presne na 45°C, z 12°C, ťo je zhruba 40kWh/m³. skutočná spotreba tepla bola zaokruhlene 80kWh/m³.
24 060kWh boli tepelné straty, a cez vykurovaciu sezónu (ak keď najpodstatnejší čas je zrejme v časr keď sa ešte, už nekuri) je to cca polovica = 12 000kWh.
Defacto časť nákladu na vykurovanie je platená cez spotrebu teplej vody, v tomto prípade je to skoro 10% všetkého výrobcom dodaného tepla.
sito
05.04.13,18:55
:eek: Večne, živý je tu, ako Lenin. Ale taký nick tu asi ešte nemal, či?
gutan52
09.04.13,10:29
VYHLÁŠKA
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla
§ 3
Teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste
Dodávateľ teplej úžitkovej vody zabezpečí teplotu teplej úžitkovej vody na odbernom mieste v takej výške, aby teplota teplej úžitkovej vody na výtoku u konečného spotrebiteľa dosiahla najmenej 45 o C a najviac 55 o C pri dodržaní podmienok podľa osobitného predpisu.2)
Priemerná ročná spotreba teplej vody na Slovensku je v súčasnosti 14 m³ na osobu.
Guťan, kedže máte vlastnú kotolňu nižšia teplota vody znižuje vaše celkové náklady, no zvyšuje moje náklady na TúV , lebo tečie len cez môj merač TúV a predsa nieje dosť teplá. a znižuje aj pohodlie.
Predpokladajme, že vo všetkých štyroch bytoch potrebujú 100 litrov vody s teplotou 37 °C, ktorú si pripravia v miešacej batérii miešaním so studenou vodou s teplotou 10 °C: (http://www.oteple.sk/page.asp?prg=poradenstvo&status=article&id=30)
100 litrov x 37 °C = 60 litrov x 55 °C + 40 litrov x 10 °C (http://www.oteple.sk/page.asp?prg=poradenstvo&status=article&id=30)
100 litrov x 37 °C = 77 litrov x 45 °C + 13 litrov x 10 °C (http://www.oteple.sk/page.asp?prg=poradenstvo&status=article&id=30)
100 litrov x 37 °C = 90 litrov x 40 °C + 10 litrov x 10 °C (http://www.oteple.sk/page.asp?prg=poradenstvo&status=article&id=30)
100 litrov x 37 °C = 100 litrov x 37 °C (http://www.oteple.sk/page.asp?prg=poradenstvo&status=article&id=30)+ odpúšťanie chladnejšej vody (http://www.oteple.sk/page.asp?prg=poradenstvo&status=article&id=30)
Na prípravu 100 litrov vody spotreboval prvý odberateľ 60 litrov vody s teplotou 55 °C. Druhý odberateľ o 17 litrov = 29 % viac. Tretí odberateľ spotreboval o 30 litrov = 50 % viac. Všetci títo odberatelia majú na výtoku pocitovo prijateľnú teplotu vody a sú teda s teplotou TÚVspokojní, a to napriek tomu, že na dosiahnutie rovnakej kvality spotrebujú až do 50 % viac, ako odberateľ v prvom byte. Výraznejšiu nespokojnosť prejavuje až štvrtý odberateľ: nemá čo miešať a ak nemusí odpúšťať vychladnutú vodu, za 100 litrov 37 °C vody zaplatíminimálne o 67 % viac ako spotrebiteľ v prvom byte. Ak musí odpúšťať ďalšie desiatky litrov chladnejšej vody – je to odpad, ktorý tečie cez vodomer teplej vody! (http://www.oteple.sk/page.asp?prg=poradenstvo&status=article&id=30)
Dobre píšeš. Tomuto rozumiem. Len "háčik" je na mojom bytovom merači na TúV. Vyčíslené jedno sprchovanie, či okúpanie je za 40,-Sk /namiesto 20,-Sk = keď bola voda teplejšia. /.
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla
§ 3
Teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste
Dodávateľ teplej úžitkovej vody zabezpečí teplotu teplej úžitkovej vody na odbernom mieste v takej výške, aby teplota teplej úžitkovej vody na výtoku u konečného spotrebiteľa dosiahla najmenej 45 o C a najviac 55 o C pri dodržaní podmienok podľa osobitného predpisu.2)
Priemerná ročná spotreba teplej vody na Slovensku je v súčasnosti 14 m³ na osobu.
Guťan, kedže máte vlastnú kotolňu nižšia teplota vody znižuje vaše celkové náklady, no zvyšuje moje náklady na TúV , lebo tečie len cez môj merač TúV a predsa nieje dosť teplá. a znižuje aj pohodlie.
Predpokladajme, že vo všetkých štyroch bytoch potrebujú 100 litrov vody s teplotou 37 °C, ktorú si pripravia v miešacej batérii miešaním so studenou vodou s teplotou 10 °C: (http://www.oteple.sk/page.asp?prg=poradenstvo&status=article&id=30)
100 litrov x 37 °C = 60 litrov x 55 °C + 40 litrov x 10 °C (http://www.oteple.sk/page.asp?prg=poradenstvo&status=article&id=30)
100 litrov x 37 °C = 77 litrov x 45 °C + 13 litrov x 10 °C (http://www.oteple.sk/page.asp?prg=poradenstvo&status=article&id=30)
100 litrov x 37 °C = 90 litrov x 40 °C + 10 litrov x 10 °C (http://www.oteple.sk/page.asp?prg=poradenstvo&status=article&id=30)
100 litrov x 37 °C = 100 litrov x 37 °C (http://www.oteple.sk/page.asp?prg=poradenstvo&status=article&id=30)+ odpúšťanie chladnejšej vody (http://www.oteple.sk/page.asp?prg=poradenstvo&status=article&id=30)
Na prípravu 100 litrov vody spotreboval prvý odberateľ 60 litrov vody s teplotou 55 °C. Druhý odberateľ o 17 litrov = 29 % viac. Tretí odberateľ spotreboval o 30 litrov = 50 % viac. Všetci títo odberatelia majú na výtoku pocitovo prijateľnú teplotu vody a sú teda s teplotou TÚVspokojní, a to napriek tomu, že na dosiahnutie rovnakej kvality spotrebujú až do 50 % viac, ako odberateľ v prvom byte. Výraznejšiu nespokojnosť prejavuje až štvrtý odberateľ: nemá čo miešať a ak nemusí odpúšťať vychladnutú vodu, za 100 litrov 37 °C vody zaplatíminimálne o 67 % viac ako spotrebiteľ v prvom byte. Ak musí odpúšťať ďalšie desiatky litrov chladnejšej vody – je to odpad, ktorý tečie cez vodomer teplej vody! (http://www.oteple.sk/page.asp?prg=poradenstvo&status=article&id=30)
Dobre píšeš. Tomuto rozumiem. Len "háčik" je na mojom bytovom merači na TúV. Vyčíslené jedno sprchovanie, či okúpanie je za 40,-Sk /namiesto 20,-Sk = keď bola voda teplejšia. /.
heja3
09.04.13,10:46
Ja tu pridam moje čísla. :mee::mee::mee:
novostavba - Pezinok, B-energetický certifikát, tehla zateplená....
z toho 1/2 roka tam ešte nebývala 1/2 domu.
120,16 KWh/m2 ( UK z toho 102,14 a TUV 18,02)
cena 7,03 €/m2
(cena za m3 TUV = 12€/m3 :eek:)
"Kde udělali soudruzi z NDR chybu?"
Máme len oči pre plač...
novostavba - Pezinok, B-energetický certifikát, tehla zateplená....
z toho 1/2 roka tam ešte nebývala 1/2 domu.
120,16 KWh/m2 ( UK z toho 102,14 a TUV 18,02)
cena 7,03 €/m2
(cena za m3 TUV = 12€/m3 :eek:)
"Kde udělali soudruzi z NDR chybu?"
Máme len oči pre plač...
gutan52
09.04.13,11:18
To prišlo EU parlamentu s prázdnou peňaženkou :-)
A preto píšem že zákon je ten posladný dôvod- každý by mal šetriť vo vlastnom záujme. Ďalší dôvod investovať je že v žiadnej banke nezískaš za tri roky svoj vklad a naďalej stále opakovane. Vyregulovanie s PRVN je stále najlepšou investíciou na trhu vôbec.
A práve to, že nemáš regulátor diferenčného tlaku ale prostý prepúšťací ventil a ešte aj za meračom tepla je ten najväčší prúser, ktorý môžeš v dome mať. To svedčí o všetkom. Asi si ten text nečítal, tak Ti to teda polopate napíšem:
- Zásobované domy sú niekedy (konkurenčnými firmami) osadené termostatickými ventilmi, prevažne s reguláciou diferenčného tlaku prepúšťaním, avšak v niektorých objektoch môže byť inštalovaná regulácia diferenčného tlaku škrtením.
- Obidva spôsoby regulácie diferenčného tlaku sú protibežné, svojimi vlastnosťami a účinkami pôsobia proti sebe.
- Regulácia diferenčného tlaku prepúšťaním je technicky nespoľahlivá. Teoreticky môže fungovať za nasledovných podmienok:
a- Hydraulické vyváženie vnútorných vykurovacích sústav vo všetkých objektoch realizované podľa spoločného projektu, predovšetkým s dostatočnou kapacitou prepúšťania v každom objekte
b- v žiadnom z objektov spoločnej rozvodnej sústavy nesmie byť použitá regulácia diferenčného tlaku škrtením
c- Čerpadlá v tepelnom zdroji musia zodpovedať požiadavkám jednotného projektu
Ak uvedené podmienky splnené nie sú, dochádza k ovplyvňovaniu schopnosti prepúšťacieho regulátora v jednom objekte zmenami vo vykurovacích sústavách v iných, cudzích objektoch alebo zmenami v zariadeniach dodávateľa tepla.
- Uvedené podmienky v okruhu tepelného zdroja nikdy neboli splnené a je málo pravdepodobné, že by v budúcnosti mohli byť splnené. Znamenalo by to náklady zo strany všetkých odberateľov tepla, aj zo strany dodávateľa tepla. Dosiahnuť takúto dohodu je problém.
- Nespoľahlivá, nefunkčná či nedostatočná regulácia diferenčného tlaku spôsobuje funkčné problémy vo vnútorných vykurovacích sústavách a to:
a- Hlučnosť vykurovacej sústavy
b- Obmedzenie alebo strata regulačných schopností termostatických ventilov
Dodávateľ tepla je zo strany odberateľov nútený zaoberať sa uvedenými problémami, bez ohľadu na to, či je ich príčina v spôsobe prevádzky zariadení dodávateľa tepla, alebo v objektoch.
- Regulácia diferenčného tlaku prepúšťaním je pre dodávateľa tepla nevýhodná z viacerých dôvodov:
zvyšovanie teploty spiatočky
zvyšovanie tepelných strát na rozvodoch dodávateľa tepla
znižovanie účinnosti výroby tepla
nadmerná čerpacia práca, vysoké prietoky bez ohľadu na hodnotu odberu tepla, nemožnosť úspor elektrickej energie, zbytočnosť použitia elektronicky riadených čerpadiel alebo frekvenčných meničov
- Regulácia diferenčného tlaku škrtením je technicky podstatne spoľahlivejšia.
Reguluje diferenčný tlak v objekte na nastavenej úrovni, nezávisle od zmien v iných objektoch alebo v zariadeniach dodávateľa tepla
Znižuje teplotu spiatočky
Znižuje tepelné straty na rozvodoch dodávateľa tepla
Zvyšuje prenosovú kapacitu rozvodnej sústavy, znižuje tlakové straty
V spolupráci s elektronickými čerpadlami alebo frekvenčnými meničmi výrazne znižuje čerpaciu prácu a spotrebu elektrickej energie
Zvyšuje účinnosť zdroja tepla, vytvára podmienky pre racionálne použitie kondenzačnej techniky alebo obnoviteľných zdrojov tepla
Je potrebné si uvedomiť, že aj všetky tieto prípadné zvýšené náklady na prevádzku zdrojov tepla máte ako odberatelia započítané do ceny tepla. Z uvedených dôvodov odporúčame v rámci hydraulického vyváženia riešiť reguláciu diferenčného tlaku inštalovaním škrtiacich regulátorov diferenčného tlaku na pätách objektov.
Ak je prepúšťací ventil namontovaný za meračom tepla, zdvíha teplotu spiatočky v niektorých stavoch sústavy až dosiahne rozdiel teplôt medzi prívodom a spiatočkou blízky alebo menší ako 3 stupne a vtedy merač meria nesprávne, zväčša väčšie hodnoty.
Tibor 889 = je to pod č. príspevku 208. Pozri si to a skús nakresliť aspoň zhruba to správne rozmiestnenie v kotolni, či?...
A preto píšem že zákon je ten posladný dôvod- každý by mal šetriť vo vlastnom záujme. Ďalší dôvod investovať je že v žiadnej banke nezískaš za tri roky svoj vklad a naďalej stále opakovane. Vyregulovanie s PRVN je stále najlepšou investíciou na trhu vôbec.
A práve to, že nemáš regulátor diferenčného tlaku ale prostý prepúšťací ventil a ešte aj za meračom tepla je ten najväčší prúser, ktorý môžeš v dome mať. To svedčí o všetkom. Asi si ten text nečítal, tak Ti to teda polopate napíšem:
- Zásobované domy sú niekedy (konkurenčnými firmami) osadené termostatickými ventilmi, prevažne s reguláciou diferenčného tlaku prepúšťaním, avšak v niektorých objektoch môže byť inštalovaná regulácia diferenčného tlaku škrtením.
- Obidva spôsoby regulácie diferenčného tlaku sú protibežné, svojimi vlastnosťami a účinkami pôsobia proti sebe.
- Regulácia diferenčného tlaku prepúšťaním je technicky nespoľahlivá. Teoreticky môže fungovať za nasledovných podmienok:
a- Hydraulické vyváženie vnútorných vykurovacích sústav vo všetkých objektoch realizované podľa spoločného projektu, predovšetkým s dostatočnou kapacitou prepúšťania v každom objekte
b- v žiadnom z objektov spoločnej rozvodnej sústavy nesmie byť použitá regulácia diferenčného tlaku škrtením
c- Čerpadlá v tepelnom zdroji musia zodpovedať požiadavkám jednotného projektu
Ak uvedené podmienky splnené nie sú, dochádza k ovplyvňovaniu schopnosti prepúšťacieho regulátora v jednom objekte zmenami vo vykurovacích sústavách v iných, cudzích objektoch alebo zmenami v zariadeniach dodávateľa tepla.
- Uvedené podmienky v okruhu tepelného zdroja nikdy neboli splnené a je málo pravdepodobné, že by v budúcnosti mohli byť splnené. Znamenalo by to náklady zo strany všetkých odberateľov tepla, aj zo strany dodávateľa tepla. Dosiahnuť takúto dohodu je problém.
- Nespoľahlivá, nefunkčná či nedostatočná regulácia diferenčného tlaku spôsobuje funkčné problémy vo vnútorných vykurovacích sústavách a to:
a- Hlučnosť vykurovacej sústavy
b- Obmedzenie alebo strata regulačných schopností termostatických ventilov
Dodávateľ tepla je zo strany odberateľov nútený zaoberať sa uvedenými problémami, bez ohľadu na to, či je ich príčina v spôsobe prevádzky zariadení dodávateľa tepla, alebo v objektoch.
- Regulácia diferenčného tlaku prepúšťaním je pre dodávateľa tepla nevýhodná z viacerých dôvodov:
zvyšovanie teploty spiatočky
zvyšovanie tepelných strát na rozvodoch dodávateľa tepla
znižovanie účinnosti výroby tepla
nadmerná čerpacia práca, vysoké prietoky bez ohľadu na hodnotu odberu tepla, nemožnosť úspor elektrickej energie, zbytočnosť použitia elektronicky riadených čerpadiel alebo frekvenčných meničov
- Regulácia diferenčného tlaku škrtením je technicky podstatne spoľahlivejšia.
Reguluje diferenčný tlak v objekte na nastavenej úrovni, nezávisle od zmien v iných objektoch alebo v zariadeniach dodávateľa tepla
Znižuje teplotu spiatočky
Znižuje tepelné straty na rozvodoch dodávateľa tepla
Zvyšuje prenosovú kapacitu rozvodnej sústavy, znižuje tlakové straty
V spolupráci s elektronickými čerpadlami alebo frekvenčnými meničmi výrazne znižuje čerpaciu prácu a spotrebu elektrickej energie
Zvyšuje účinnosť zdroja tepla, vytvára podmienky pre racionálne použitie kondenzačnej techniky alebo obnoviteľných zdrojov tepla
Je potrebné si uvedomiť, že aj všetky tieto prípadné zvýšené náklady na prevádzku zdrojov tepla máte ako odberatelia započítané do ceny tepla. Z uvedených dôvodov odporúčame v rámci hydraulického vyváženia riešiť reguláciu diferenčného tlaku inštalovaním škrtiacich regulátorov diferenčného tlaku na pätách objektov.
Ak je prepúšťací ventil namontovaný za meračom tepla, zdvíha teplotu spiatočky v niektorých stavoch sústavy až dosiahne rozdiel teplôt medzi prívodom a spiatočkou blízky alebo menší ako 3 stupne a vtedy merač meria nesprávne, zväčša väčšie hodnoty.
Tibor 889 = je to pod č. príspevku 208. Pozri si to a skús nakresliť aspoň zhruba to správne rozmiestnenie v kotolni, či?...
gutan52
09.04.13,11:25
Ja tu pridam moje čísla. :mee::mee::mee:
novostavba - Pezinok, B-energetický certifikát, tehla zateplená....
z toho 1/2 roka tam ešte nebývala 1/2 domu.
120,16 KWh/m2 ( UK z toho 102,14 a TUV 18,02)
cena 7,03 €/m2
(cena za m3 TUV = 12€/m3 :eek:)
"Kde udělali soudruzi z NDR chybu?"
Máme len oči pre plač...
/rekordéri/
Teplá voda je u Vás drahá / len na ohrev 36hal/1liter a k tomu ešte +9hal za vodu = 45 hal/liter TúV / /rekordéri
Aj kúrenie drahé. Ak tam býva len 1/2 nájomcov, či vlastníkov, potom asi tú drudú polovicu platia tiež ... /Môj názor/
novostavba - Pezinok, B-energetický certifikát, tehla zateplená....
z toho 1/2 roka tam ešte nebývala 1/2 domu.
120,16 KWh/m2 ( UK z toho 102,14 a TUV 18,02)
cena 7,03 €/m2
(cena za m3 TUV = 12€/m3 :eek:)
"Kde udělali soudruzi z NDR chybu?"
Máme len oči pre plač...
/rekordéri/
Teplá voda je u Vás drahá / len na ohrev 36hal/1liter a k tomu ešte +9hal za vodu = 45 hal/liter TúV / /rekordéri
Aj kúrenie drahé. Ak tam býva len 1/2 nájomcov, či vlastníkov, potom asi tú drudú polovicu platia tiež ... /Môj názor/
gutan52
09.04.13,11:34
:eek: Večne, živý je tu, ako Lenin. Ale taký nick tu asi ešte nemal, či?
ale , snaží sa ...
ale , snaží sa ...
nunenko
09.04.13,12:35
Dobre píšeš. Tomuto rozumiem. Len "háčik" je na mojom bytovom merači na TúV. Vyčíslené jedno sprchovanie, či okúpanie je za 40,-Sk /namiesto 20,-Sk = keď bola voda teplejšia. /.
Pravdu máš, ak má každý inú teplotu vody. Ak je raz je teplá inokedy len vlažná, ale pre všetkých taj sa ten rozdiel rozloží pomerne rovnomerne, ale ak niekto má vždy letnú iný vždy horúcu, je to riadny rozdiel.
Pravdu máš, ak má každý inú teplotu vody. Ak je raz je teplá inokedy len vlažná, ale pre všetkých taj sa ten rozdiel rozloží pomerne rovnomerne, ale ak niekto má vždy letnú iný vždy horúcu, je to riadny rozdiel.
sito
09.04.13,14:12
Dobre píšeš. Tomuto rozumiem. Len "háčik" je na mojom bytovom merači na TúV. Vyčíslené jedno sprchovanie, či okúpanie je za 40,-Sk /namiesto 20,-Sk = keď bola voda teplejšia. /.
Gutan, ako môžeš napísať takú KRAVINU, na mojom bytovom merači na TúV. Si si istý, že je tvoj? A prečo ti ho niekto zaplomboval, aby si nemohol manipulovať so svojím majetkom? Nemerá, monitoruje tvoj podiel na spotrebe domu a nie podľa spotreby sa ti napočíta podiel z nákladov domu? To fakt si myslíš, že je tvoj? To je prvé!
A druhé? Že beriete vodu na výrobu teplej vody od dodávateľa vody, pitnej a studenej? Však máte svoju kotolňu. Čím tu vodu ohrievate, že sa s nej stáva užitková voda, teplá?
40 + 20 : 2 = 30 Ø
Gutan, ako môžeš napísať takú KRAVINU, na mojom bytovom merači na TúV. Si si istý, že je tvoj? A prečo ti ho niekto zaplomboval, aby si nemohol manipulovať so svojím majetkom? Nemerá, monitoruje tvoj podiel na spotrebe domu a nie podľa spotreby sa ti napočíta podiel z nákladov domu? To fakt si myslíš, že je tvoj? To je prvé!
A druhé? Že beriete vodu na výrobu teplej vody od dodávateľa vody, pitnej a studenej? Však máte svoju kotolňu. Čím tu vodu ohrievate, že sa s nej stáva užitková voda, teplá?
40 + 20 : 2 = 30 Ø
nunenko
09.04.13,15:56
http://www.porada.sk/images/misc/quote_icon.png Pôvodca textu príspevku: heja3 http://www.porada.sk/images/buttons/viewpost-right.png (http://www.porada.sk/t210574-p32-spotreba-tepla-udaje.html#post2296801)Ja tu pridam moje čísla. :mee::mee::mee:
novostavba - Pezinok, B-energetický certifikát, tehla zateplená....
z toho 1/2 roka tam ešte nebývala 1/2 domu.
120,16 KWh/m2 ( UK z toho 102,14 a TUV 18,02)
cena 7,03 €/m2
(cena za m3 TUV = 12€/m3 :eek:)
"Kde udělali soudruzi z NDR chybu?"
Máme len oči pre plač...
objasni nám čia je kotolňa. koľko m2 má dom, čo je napísané na EŠ (pod obrázkom koľko m2), koľko ste spotrebovali tepla celkom, koľko vody ste ohriali a minuli koľko tepla bolo na to potrebné.
Záhadu potom odhalíme, oči pre plač môže mať aj niekto iný.
novostavba - Pezinok, B-energetický certifikát, tehla zateplená....
z toho 1/2 roka tam ešte nebývala 1/2 domu.
120,16 KWh/m2 ( UK z toho 102,14 a TUV 18,02)
cena 7,03 €/m2
(cena za m3 TUV = 12€/m3 :eek:)
"Kde udělali soudruzi z NDR chybu?"
Máme len oči pre plač...
objasni nám čia je kotolňa. koľko m2 má dom, čo je napísané na EŠ (pod obrázkom koľko m2), koľko ste spotrebovali tepla celkom, koľko vody ste ohriali a minuli koľko tepla bolo na to potrebné.
Záhadu potom odhalíme, oči pre plač môže mať aj niekto iný.
gutan52
09.04.13,23:37
Gutan, ako môžeš napísať takú KRAVINU, na mojom bytovom merači na TúV. Si si istý, že je tvoj? A prečo ti ho niekto zaplomboval, aby si nemohol manipulovať so svojím majetkom? Nemerá, monitoruje tvoj podiel na spotrebe domu a nie podľa spotreby sa ti napočíta podiel z nákladov domu? To fakt si myslíš, že je tvoj? To je prvé!
A druhé? Že beriete vodu na výrobu teplej vody od dodávateľa vody, pitnej a studenej? Však máte svoju kotolňu. Čím tu vodu ohrievate, že sa s nej stáva užitková voda, teplá?
40 + 20 : 2 = 30 Ø
Sitko, čo je moje? No, nič! Obecné hodnoty či konkrétne...
Nunenko má pravdu pri používaní teplej vody. Ak sa netrafíš, a kúpeš sa v čudnom čase , tak veru na to poriadne doplatíš v našom baráku.
A druhé? Že beriete vodu na výrobu teplej vody od dodávateľa vody, pitnej a studenej? Však máte svoju kotolňu. Čím tu vodu ohrievate, že sa s nej stáva užitková voda, teplá?
40 + 20 : 2 = 30 Ø
Sitko, čo je moje? No, nič! Obecné hodnoty či konkrétne...
Nunenko má pravdu pri používaní teplej vody. Ak sa netrafíš, a kúpeš sa v čudnom čase , tak veru na to poriadne doplatíš v našom baráku.
gutan52
09.04.13,23:50
Gutan, ako môžeš napísať takú ...
VYHLÁŠKA
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla
§ 3
Teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste
Dodávateľ teplej úžitkovej vody zabezpečí teplotu teplej úžitkovej vody na odbernom mieste v takej výške, aby teplota teplej úžitkovej vody na výtoku u konečného spotrebiteľa dosiahla najmenej 45 o C a najviac 55 o C pri dodržaní podmienok podľa osobitného predpisu.
Však máte svoju kotolňu. Čím tu vodu ohrievate, že sa s nej stáva užitková voda, teplá?
40 + 20 : 2 = 30 Ø nie 50 ?
v príspevku č. 305 to Nunenko rozpísal obšírne ...
U nás nieje TúV rovnaká počas 168 hodín v týždni!
Isté nepísané pravidlá /režim/ platia, ale dáky rozpis k tomu chýba. Treba si to domyslieť...
VYHLÁŠKA
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla
§ 3
Teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste
Dodávateľ teplej úžitkovej vody zabezpečí teplotu teplej úžitkovej vody na odbernom mieste v takej výške, aby teplota teplej úžitkovej vody na výtoku u konečného spotrebiteľa dosiahla najmenej 45 o C a najviac 55 o C pri dodržaní podmienok podľa osobitného predpisu.
Však máte svoju kotolňu. Čím tu vodu ohrievate, že sa s nej stáva užitková voda, teplá?
40 + 20 : 2 = 30 Ø nie 50 ?
v príspevku č. 305 to Nunenko rozpísal obšírne ...
U nás nieje TúV rovnaká počas 168 hodín v týždni!
Isté nepísané pravidlá /režim/ platia, ale dáky rozpis k tomu chýba. Treba si to domyslieť...
gutan52
09.04.13,23:59
nunenko, aký pomer by si navrhol, aby vlastníkov bytov motivoval znížiť spotrebu tepla v dome, bytoch? Jasné že nie za rok 2012. S tým už nič nenarobia, ale aby v ďalších rokoch boli namerané jednotky v čo najmenších rozdieloch medzi bytmi však sú všetky skoro rovnaké, až na dva. A dvadsaťštyri je nevýhodnejších oproti osemnástim na južne stene medzi bytmi na prízemím a bytmi pod strechou. Hm ... :);)
Takto to bude vo všetkom. Spravodlivo a presne nedosiahneš. Len približne. No, keď berieme celý rok do úvahy , potom sa to ukolíše k skoro dobrému výsledku.
Preto nieje dobré byť veľmi premudrovaným. Aj to ide do času i do nervov...
Takto to bude vo všetkom. Spravodlivo a presne nedosiahneš. Len približne. No, keď berieme celý rok do úvahy , potom sa to ukolíše k skoro dobrému výsledku.
Preto nieje dobré byť veľmi premudrovaným. Aj to ide do času i do nervov...
sito
10.04.13,06:12
Sitko, čo je moje? No, nič! Obecné hodnoty či konkrétne...
Nunenko má pravdu pri používaní teplej vody. Ak sa netrafíš, a kúpeš sa v čudnom čase , tak veru na to poriadne doplatíš v našom baráku.
No, nie vždy má nunenko pravdu, ale to ako každy. No, v jednom má 111 % pravdu. ... čo je moje? Teda, čo je tvoje vo vašom bytovom dome. V prvom rade priestor miestnosti v tvojom byte, ktoré môžeš využívať na bývanie vo vašom spoločnom dome. V druhom rade sú to spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu a spoločné priestory domu.
Do svojho bytu, priestoru si môžeš dať čo chceš, a robiť si čo chceš, ale musí to byť v súlade so zákonom a domovým poriadkom. Ak nie, aj tvoje nemusí byť, tvoje!
Toto je v zákone:
Vlastník bytu v dome je povinný umožniť montáž a údržbu zariadení na meranie spotreby tepla a vody v byte a nebytovom priestore a odpočet nameraných hodnôt; ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru neumožní na požiadanie vstup do bytu, zodpovedá za škody vzniknuté takýmto konaním.
Je niekde v zákone uvedené, že keď umožníš montáž automaticky sa stávaš vlastníkom tých meracích zariadení, ktoré sa využívajú v dome spoločne na spoločný účel, rozpočítanie spoločných nákladov domu? Nájdi, napíš!
Deň má dvadsať štyri hodín, ktoré z nich sú to tie čudné? V bytovom dome sa vždy vychádza, porovnáva skutočnosť s priemerom.
nie 50 ?
v príspevku č. 305 to Nunenko rozpísal obšírne ...
U nás nieje TúV rovnaká počas 168 hodín v týždni!
Isté nepísané pravidlá /režim/ platia, ale dáky rozpis k tomu chýba. Treba si to domyslieť...
Ja o voze, ty o koze. Aj tak sa hovorí, že?
Dobre píšeš. Tomuto rozumiem. Len "háčik" je na mojom bytovom merači na TúV. Vyčíslené jedno sprchovanie, či okúpanie je za 40,-Sk /namiesto 20,-Sk = keď bola voda teplejšia. /.
Tu predsa píšeš o peniazoch a prirovnávaš sprchovanie s okúpaním vo vani. A to môže byť priemer celkom iný ako 30 Sk. Je rozdiel sa namočiť pod sprchou a pol hodiny si vyspevovať bez vody, mydliť sa a potom zasa sprchou spláchnuť ako pol hodiny sa močiť vo vani 170 cm dlhej, a ak klesne teplota vody, a aj pocit tepelnej pohody tela a pripustí si ďalšiu vody, až preteká prepadom.
Potom o teplote dodávanej teplej vody 45 až 55 °C s priemerom 50 °C. Takže pravdu máme obaja, si myslím.
Takto to bude vo všetkom. Spravodlivo a presne nedosiahneš. Len približne. No, keď berieme celý rok do úvahy , potom sa to ukolíše k skoro dobrému výsledku.
Preto nieje dobré byť veľmi premudrovaným. Aj to ide do času i do nervov...
Máš pravdu, spravodlivo a presne to nedosiahneš, to nebude, to bude vo všetkom. Ale je možné dohodnúť si pravidlá, ktoré tiež nebudú vyhovovať všetkým, no všetci ich musia dodržiavať, ak súd nerozhodne inak. Šomranie je bezpredmetné.
Ahááá! To akože, niečo sa ti nezdá, ... hm ... na niečo prídeš, ... ahááá ... A vydáš sa za poznaním, prídeš pred dvere, ostaneš na ne hľadieť, ako teľa na nové, len preto, že je na nich číslo 13?
Nunenko má pravdu pri používaní teplej vody. Ak sa netrafíš, a kúpeš sa v čudnom čase , tak veru na to poriadne doplatíš v našom baráku.
No, nie vždy má nunenko pravdu, ale to ako každy. No, v jednom má 111 % pravdu. ... čo je moje? Teda, čo je tvoje vo vašom bytovom dome. V prvom rade priestor miestnosti v tvojom byte, ktoré môžeš využívať na bývanie vo vašom spoločnom dome. V druhom rade sú to spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu a spoločné priestory domu.
Do svojho bytu, priestoru si môžeš dať čo chceš, a robiť si čo chceš, ale musí to byť v súlade so zákonom a domovým poriadkom. Ak nie, aj tvoje nemusí byť, tvoje!
Toto je v zákone:
Vlastník bytu v dome je povinný umožniť montáž a údržbu zariadení na meranie spotreby tepla a vody v byte a nebytovom priestore a odpočet nameraných hodnôt; ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru neumožní na požiadanie vstup do bytu, zodpovedá za škody vzniknuté takýmto konaním.
Je niekde v zákone uvedené, že keď umožníš montáž automaticky sa stávaš vlastníkom tých meracích zariadení, ktoré sa využívajú v dome spoločne na spoločný účel, rozpočítanie spoločných nákladov domu? Nájdi, napíš!
Deň má dvadsať štyri hodín, ktoré z nich sú to tie čudné? V bytovom dome sa vždy vychádza, porovnáva skutočnosť s priemerom.
nie 50 ?
v príspevku č. 305 to Nunenko rozpísal obšírne ...
U nás nieje TúV rovnaká počas 168 hodín v týždni!
Isté nepísané pravidlá /režim/ platia, ale dáky rozpis k tomu chýba. Treba si to domyslieť...
Ja o voze, ty o koze. Aj tak sa hovorí, že?
Dobre píšeš. Tomuto rozumiem. Len "háčik" je na mojom bytovom merači na TúV. Vyčíslené jedno sprchovanie, či okúpanie je za 40,-Sk /namiesto 20,-Sk = keď bola voda teplejšia. /.
Tu predsa píšeš o peniazoch a prirovnávaš sprchovanie s okúpaním vo vani. A to môže byť priemer celkom iný ako 30 Sk. Je rozdiel sa namočiť pod sprchou a pol hodiny si vyspevovať bez vody, mydliť sa a potom zasa sprchou spláchnuť ako pol hodiny sa močiť vo vani 170 cm dlhej, a ak klesne teplota vody, a aj pocit tepelnej pohody tela a pripustí si ďalšiu vody, až preteká prepadom.
Potom o teplote dodávanej teplej vody 45 až 55 °C s priemerom 50 °C. Takže pravdu máme obaja, si myslím.
Takto to bude vo všetkom. Spravodlivo a presne nedosiahneš. Len približne. No, keď berieme celý rok do úvahy , potom sa to ukolíše k skoro dobrému výsledku.
Preto nieje dobré byť veľmi premudrovaným. Aj to ide do času i do nervov...
Máš pravdu, spravodlivo a presne to nedosiahneš, to nebude, to bude vo všetkom. Ale je možné dohodnúť si pravidlá, ktoré tiež nebudú vyhovovať všetkým, no všetci ich musia dodržiavať, ak súd nerozhodne inak. Šomranie je bezpredmetné.
Ahááá! To akože, niečo sa ti nezdá, ... hm ... na niečo prídeš, ... ahááá ... A vydáš sa za poznaním, prídeš pred dvere, ostaneš na ne hľadieť, ako teľa na nové, len preto, že je na nich číslo 13?
heja3
10.04.13,07:13
Kotolňa je spoločná pre 2 vchody po 12 bytov = 24 bytov. Na EŠ je B - cca 2180 m2, a 52 KWh/m2/rok, (primárna energia tuším 58 KWh)
Spotreba bytovky 2012 bola 19109 m3 (203645 KWh), cena plyn s DPH celkovo 11912,-, spotreba TUV 134m3. Rozpočítanie bolo 85/15, inak by voda vyšla na 24€/m3 :eek:
Spotreba bytovky 2012 bola 19109 m3 (203645 KWh), cena plyn s DPH celkovo 11912,-, spotreba TUV 134m3. Rozpočítanie bolo 85/15, inak by voda vyšla na 24€/m3 :eek:
nunenko
10.04.13,08:34
podlahovú plochu bytov majú 203645kWh/120,16KWh/m²=1696m²
Na EŠ je B - cca 2180m², a to je plocha pre potreby EC vypočítaná z vonkajšieho obvodu budovy, čiže spotreba tepla na vykurovanie by mala byť maximálne v priemerne teplom vykurovacom období roka 2180m² x 53kWh/m² /rok = 115 540kWh za rok. Na podlahovú plochu bytu je to 68kWh/m² za rok.
Plyn stál 11 912€ za 203 645kVh =0,0585€ , na m² =7,029€/rok, zabudla si do ceny náklady na obsluhu revíziu. Kotolňu zrejme máte v cene novostavby.
Straty z cirkulície teplej vody sú skoro konštantné keď sa minie 0 kubíkov, 150 kubíkov, alebo 1 500.To okrem iného znamená čím menšia spotreba väčšia spotreba tepla na m3 spotrebovanej vody.
Realita jednej DK: teplo na ohrev 596m³ vody 48 120kWh. Táto voda bola ohrievaná presne na 45°C, z 12°C, ťo je zhruba 40kWh/m³. skutočná spotreba tepla bola zaokruhlene 80kWh/m³.
Straty za rok sú 24 000 kWh. Z TOHO ZáKON (vyhláška) URčUJE 10% nákladu na každé odberné miesto a 90%. Keď sa to rozdelí na 100m3 tak pripadne na jeden m3 spotrebovanej vody podstatne viac € ako pri spotrebe 1 000m3.
keby ste mali zrovnateľné straty tak by to bolo 1 400€, delená spotrebou 143m3 je to viac ako10€ na kubík. Ak by bola spotreba 1 000m3 bolo by to len 1€.
Z uvedeného vyplýva, že presunutím nákladu na ohrev TV do nákladu na kúrenie boli poškodený tí čo vodu neodoberali (podľa vyhlášky), teplá voda pre pár bytov, sa tým parádne predražuje(aj niekoľkonásobne) zaplatiť ju má kto?
Na EŠ je B - cca 2180m², a to je plocha pre potreby EC vypočítaná z vonkajšieho obvodu budovy, čiže spotreba tepla na vykurovanie by mala byť maximálne v priemerne teplom vykurovacom období roka 2180m² x 53kWh/m² /rok = 115 540kWh za rok. Na podlahovú plochu bytu je to 68kWh/m² za rok.
Plyn stál 11 912€ za 203 645kVh =0,0585€ , na m² =7,029€/rok, zabudla si do ceny náklady na obsluhu revíziu. Kotolňu zrejme máte v cene novostavby.
Straty z cirkulície teplej vody sú skoro konštantné keď sa minie 0 kubíkov, 150 kubíkov, alebo 1 500.To okrem iného znamená čím menšia spotreba väčšia spotreba tepla na m3 spotrebovanej vody.
Realita jednej DK: teplo na ohrev 596m³ vody 48 120kWh. Táto voda bola ohrievaná presne na 45°C, z 12°C, ťo je zhruba 40kWh/m³. skutočná spotreba tepla bola zaokruhlene 80kWh/m³.
Straty za rok sú 24 000 kWh. Z TOHO ZáKON (vyhláška) URčUJE 10% nákladu na každé odberné miesto a 90%. Keď sa to rozdelí na 100m3 tak pripadne na jeden m3 spotrebovanej vody podstatne viac € ako pri spotrebe 1 000m3.
keby ste mali zrovnateľné straty tak by to bolo 1 400€, delená spotrebou 143m3 je to viac ako10€ na kubík. Ak by bola spotreba 1 000m3 bolo by to len 1€.
Z uvedeného vyplýva, že presunutím nákladu na ohrev TV do nákladu na kúrenie boli poškodený tí čo vodu neodoberali (podľa vyhlášky), teplá voda pre pár bytov, sa tým parádne predražuje(aj niekoľkonásobne) zaplatiť ju má kto?
heja3
10.04.13,08:43
To máte samé veľké byty ?? ( 2180/24 = 90,8 m2 jeden byt ?
52 kWh/m2/rok je veľmi dobre zateplený BD s vyregulovanou sústavou a termohlavicami
Spotrebu TUV máš divnú : 134 m3 / rok
134/24 = 5,6 m3 / byt a rok = umývajú si iba ruky a tvár
za bežnú považujem spotrebu 15 m3 TUV na rok a osobu - t.j. cca 120 €/rok a osobu (odhadom by si mala mať TUV na 24 bytov takých 600 -750 m3to si prever !!!11912/203645 = 0,058 €/kWh je OK
Nesranduj, že si umývame iba ruky a tvár. Vyššie som písala, v priebehu roka 2012 sa postupne sťahovali susedia. Do 03/12 boli asi 3 rodiny, do 06/12 +5 rodín, do 09/12 +7, do 12/12 +3, teda ku koncu roka bolo 18 bytov obývaných.
2180 je aj so spoločnými priestormi - byty majú 1695 m2. Bytov je väčšina 3izb., potom zopár 2izb. a garzoniek.
Kto mi vie vysvetliť energetický štítok?
1. KWh sú počítané ako? Len za plyn alebo plyn +elektrika, lebo v rozúčtovaní kúrenia je započítaná aj elektrika, ktorú spotrebovali kotle. Aj tam sú KWh.
2. Na energetickom štítku je celková plocha - byty + spoloč.priestory, ale vyúčtovanie je na podlahovú plochu bytov. Ako sa požívajú údaje na energetickom štítku, aby som vedela koľko by mal mať spotrebu môj byt? Ja viem sú to 2 veci....
3. Niekde som videla pomery na B energetickú skupinu - kúrenie 28-53 KWh/m2/rok a TUV 14-26 KWh/m3/rok. Celkovo 42-79 KWh/m2/rok. Dá sa od týchto čísiel odpichnúť? A ako vzhľadom na otázku č. 2?
52 kWh/m2/rok je veľmi dobre zateplený BD s vyregulovanou sústavou a termohlavicami
Spotrebu TUV máš divnú : 134 m3 / rok
134/24 = 5,6 m3 / byt a rok = umývajú si iba ruky a tvár
za bežnú považujem spotrebu 15 m3 TUV na rok a osobu - t.j. cca 120 €/rok a osobu (odhadom by si mala mať TUV na 24 bytov takých 600 -750 m3to si prever !!!11912/203645 = 0,058 €/kWh je OK
Nesranduj, že si umývame iba ruky a tvár. Vyššie som písala, v priebehu roka 2012 sa postupne sťahovali susedia. Do 03/12 boli asi 3 rodiny, do 06/12 +5 rodín, do 09/12 +7, do 12/12 +3, teda ku koncu roka bolo 18 bytov obývaných.
2180 je aj so spoločnými priestormi - byty majú 1695 m2. Bytov je väčšina 3izb., potom zopár 2izb. a garzoniek.
Kto mi vie vysvetliť energetický štítok?
1. KWh sú počítané ako? Len za plyn alebo plyn +elektrika, lebo v rozúčtovaní kúrenia je započítaná aj elektrika, ktorú spotrebovali kotle. Aj tam sú KWh.
2. Na energetickom štítku je celková plocha - byty + spoloč.priestory, ale vyúčtovanie je na podlahovú plochu bytov. Ako sa požívajú údaje na energetickom štítku, aby som vedela koľko by mal mať spotrebu môj byt? Ja viem sú to 2 veci....
3. Niekde som videla pomery na B energetickú skupinu - kúrenie 28-53 KWh/m2/rok a TUV 14-26 KWh/m3/rok. Celkovo 42-79 KWh/m2/rok. Dá sa od týchto čísiel odpichnúť? A ako vzhľadom na otázku č. 2?
nunenko
10.04.13,09:52
TUV 14-26 KWh/m3/rok
to si tam videla? nebol tam m² bol tam m³
Na energetickom štítku je celková plocha - byty + spoloč.priestoryN
naozaj? + obvodové múry, priečky
Existuje aj EC nielen EŠ, kde sa dozvieš viac.
to si tam videla? nebol tam m² bol tam m³
Na energetickom štítku je celková plocha - byty + spoloč.priestoryN
naozaj? + obvodové múry, priečky
Existuje aj EC nielen EŠ, kde sa dozvieš viac.
nunenko
11.04.13,04:16
heja3 toto je na EŠ:
I. strana energetického certifikátu budovy (energetického štítku budovy podľa prílohy č. 6)
1. Evidenčné číslo energetického certifikátu budovy (energetického štítku budovy) sa vytvorí
a) z poradového čísla energetického certifikátu, maximálne päťmiestne číslo;
b) z roku vydania energetického certifikátu (napr. 2009 – hrubo vyznačené je
predtlačené);
c) z kategórie budovy (1 – 9): 1 – rodinný dom,
2 – bytový dom,
3 – administratívna budova,
4 – budova školy alebo školského zariadenia,
5 – budova nemocnice,
6 – budova hotela alebo reštaurácie,
7 – športová hala alebo iná budova určené na šport,
8 – budova pre veľkoobchod alebo maloobchod,
9 – ostatné budovy (budovy so zmiešaným účelom
využitia);
účel vypracovania energetického certifikátu (1 – 5): 1 – nová budova,
2 – významná obnova,
3 – predaj,
4 – prenájom,
5 – iný účel;
napr. pre bytový dom (2) významne obnovený (2): 22;
d) evidenčné číslo odborne spôsobilej osoby na tepelnú ochranu budov;
napr. 003712008 (hrubo vyznačené je predtlačené – číslo označujúce odbornú
spôsobilosť na energetickú certifikáciu budov – tepelná ochrana a začiatočné dve
čísla roka);
e) skratka pre energetický certifikát budovy (ECB) alebo energetický štítok budovy
(EŠB).
2. Názov budovy, súpisné číslo, ulica a orientačné číslo, obec
a) uvedie sa poštová adresa;
b) ak nová budova nemá známu adresu, uvedie sa pridelené súpisné číslo alebo sa
uvedie aspoň parcelné číslo pozemku;
c) ak ide o budovu s rôznym účelom využívania, okrem názvu budovy sa uvedú aj
jednotlivé účely využívania budovy.
3. Účel spracovania energetického certifikátu budovy – vyznačí sa, či sa energetický certifikát
vypracoval
- pre novú budovu alebo pre významne obnovenú budovu,
- pre predávanú budovu alebo pre prenajímanú budovu alebo
- na iný účel, ktorý nie je povinný podľa zákona § 5 ods. 2.
4. Vloží sa pohľad na budovu v čase vykonania prehliadky, ktorá bola podkladom na
spracovanie energetického certifikátu.
5. Celková podlahová plocha určená v m2 z nameraných vonkajších rozmerov budovy.
6. Označenie energetickej triedy A – G podľa miesta spotreby vyplývajúce z porovnania
dodanej energie podľa miesta spotreby (súčet všetkých nosičov energie pre dané miesto
spotreby) s príslušnou škálou v prílohe 3;
a) pre rodinné domy a bytové domy sa vyznačí miesto spotreby na vykurovanie a na
prípravu teplej vody;
b) pre nebytové budovy sa vyznačia všetky miesta spotreby;
c) pre nebytové budovy bez klimatizácie alebo bez vetrania sa miesto spotreby
nevyznačí.
7. Kategória budovy: uvedie sa poradové číslo a pomenovanie kategórie (podľa bodu 1c, ale
v jednotnom čísle); napr. 3 – administratívna budova; 9 – ostatné budovy (80 % bytový
dom, 20 % administratívna budova). Poznámka: Ak nie je dostatok miesta, podrobnejší opis
účelov využitia a zanedbanie účelov využitia (účely využitia s podlahovou plochou menšou
ako 10 % celkovej podlahovej plochy) sa uvedie v správe (príloha č. 4).
8. Globálny ukazovateľ – celková dodaná energia: uvedie sa výsledok hodnotenia energetickej
hospodárnosti budovy ako súčet dodanej energie určenej pre jednotlivé miesta spotreby
s tým, že faktor váženia sa rovná jednej.
9. Globálny ukazovateľ – celková dodaná energia: uvedie sa výsledok hodnotenia energetickej
hospodárnosti budovy ako súčet dodanej energie určenej pre jednotlivé miesta spotreby
s tým, že faktor váženia sa rovná jednej.
10. Určená hodnota globálneho ukazovateľa – celkovej dodanej energie sa porovná so škálou
energetických tried A – G podľa prílohy č. 3 a výsledok sa vyznačí šípkou s označením
príslušnej triedy energetickej hospodárnosti.
11. Normalizované hodnotenie alebo prevádzkové hodnotenie: vyznačí sa spôsob hodnotenia.
Ak sa kombinuje výpočet a meranie uvedie sa prevádzkové hodnotenie.
12. Minimálna požiadavka Rr: uvedie sa hodnota hornej hranice triedy B prislúchajúca kategórii
budovy podľa zaradenia hodnotenej budovy; pre kategóriu Ostatné budovy uvedie sa
hodnota určená z výpočtu pomocou váženia podľa podielu podlahovej plochy jednotlivých
účelov využívania častí budovy.
13. Typická požiadavka Rs: uvedie sa hodnota hornej hranice triedy D prislúchajúca kategórii
budovy podľa zaradenia hodnotenej budovy; pre kategóriu Ostatné budovy uvedie sa
hodnota určená z výpočtu pomocou váženia podľa podielu podlahovej plochy jednotlivých
účelov využívania prislúchajúcich častiam budovy.
14. Primárna energia: umiestením šípky s označením budova na škále primárnej energie sa
vyznačí hodnota prislúchajúca vypočítanej hodnote primárnej energie určenej z dodanej
energie podľa energetických nosičov a faktorov primárnej energie; ak je hodnota primárnej
energie ≥ 550 kWh/(m2.rok), šípka s označením budova sa umiestni na koniec škály.
15. Rodinné domy spĺňajú minimálnu požiadavku na energetickú hospodárnosť aj vtedy, keď
z hodnotenia globálneho ukazovateľa vyplýva zaradenie do energetickej triedy C, ak
hodnota primárnej energie je ≤ 160 kWh/(m2.rok).
16. CO2 emisie: umiestením šípky s označením budova na škále CO2 emisie vyznačí sa hodnota
patriaca k vypočítanej hodnote.
17. Uvedie sa opis najdôležitejších opatrení na zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy
navrhovaných ako stavebné úpravy stavebných konštrukcií alebo úpravy technického
zariadenia budovy.
18. Dátum vyhotovenia: uvedie sa dátum, kedy bol energetický certifikát budovy spracovaný,
napr. 25. 03. 2009.
19. Platnosť najviac do: uvedie sa dátum zodpovedajúci najviac desaťročnej platnosti
energetického certifikátu budovy, napr. 25. 03. 2019.
20. Meno, priezvisko a podpis osoby s odbornou spôsobilosťou: uvedie sa meno a priezvisko
s titulmi odborne spôsobilej osoby na miesto spotreby tepelná ochrana budov a jej podpis
a na vyznačenom mieste sa umiestni odtlačok pečiatky odborne spôsobilej osoby na miesto
spotreby tepelná ochrana budov.
I. strana energetického certifikátu budovy (energetického štítku budovy podľa prílohy č. 6)
1. Evidenčné číslo energetického certifikátu budovy (energetického štítku budovy) sa vytvorí
a) z poradového čísla energetického certifikátu, maximálne päťmiestne číslo;
b) z roku vydania energetického certifikátu (napr. 2009 – hrubo vyznačené je
predtlačené);
c) z kategórie budovy (1 – 9): 1 – rodinný dom,
2 – bytový dom,
3 – administratívna budova,
4 – budova školy alebo školského zariadenia,
5 – budova nemocnice,
6 – budova hotela alebo reštaurácie,
7 – športová hala alebo iná budova určené na šport,
8 – budova pre veľkoobchod alebo maloobchod,
9 – ostatné budovy (budovy so zmiešaným účelom
využitia);
účel vypracovania energetického certifikátu (1 – 5): 1 – nová budova,
2 – významná obnova,
3 – predaj,
4 – prenájom,
5 – iný účel;
napr. pre bytový dom (2) významne obnovený (2): 22;
d) evidenčné číslo odborne spôsobilej osoby na tepelnú ochranu budov;
napr. 003712008 (hrubo vyznačené je predtlačené – číslo označujúce odbornú
spôsobilosť na energetickú certifikáciu budov – tepelná ochrana a začiatočné dve
čísla roka);
e) skratka pre energetický certifikát budovy (ECB) alebo energetický štítok budovy
(EŠB).
2. Názov budovy, súpisné číslo, ulica a orientačné číslo, obec
a) uvedie sa poštová adresa;
b) ak nová budova nemá známu adresu, uvedie sa pridelené súpisné číslo alebo sa
uvedie aspoň parcelné číslo pozemku;
c) ak ide o budovu s rôznym účelom využívania, okrem názvu budovy sa uvedú aj
jednotlivé účely využívania budovy.
3. Účel spracovania energetického certifikátu budovy – vyznačí sa, či sa energetický certifikát
vypracoval
- pre novú budovu alebo pre významne obnovenú budovu,
- pre predávanú budovu alebo pre prenajímanú budovu alebo
- na iný účel, ktorý nie je povinný podľa zákona § 5 ods. 2.
4. Vloží sa pohľad na budovu v čase vykonania prehliadky, ktorá bola podkladom na
spracovanie energetického certifikátu.
5. Celková podlahová plocha určená v m2 z nameraných vonkajších rozmerov budovy.
6. Označenie energetickej triedy A – G podľa miesta spotreby vyplývajúce z porovnania
dodanej energie podľa miesta spotreby (súčet všetkých nosičov energie pre dané miesto
spotreby) s príslušnou škálou v prílohe 3;
a) pre rodinné domy a bytové domy sa vyznačí miesto spotreby na vykurovanie a na
prípravu teplej vody;
b) pre nebytové budovy sa vyznačia všetky miesta spotreby;
c) pre nebytové budovy bez klimatizácie alebo bez vetrania sa miesto spotreby
nevyznačí.
7. Kategória budovy: uvedie sa poradové číslo a pomenovanie kategórie (podľa bodu 1c, ale
v jednotnom čísle); napr. 3 – administratívna budova; 9 – ostatné budovy (80 % bytový
dom, 20 % administratívna budova). Poznámka: Ak nie je dostatok miesta, podrobnejší opis
účelov využitia a zanedbanie účelov využitia (účely využitia s podlahovou plochou menšou
ako 10 % celkovej podlahovej plochy) sa uvedie v správe (príloha č. 4).
8. Globálny ukazovateľ – celková dodaná energia: uvedie sa výsledok hodnotenia energetickej
hospodárnosti budovy ako súčet dodanej energie určenej pre jednotlivé miesta spotreby
s tým, že faktor váženia sa rovná jednej.
9. Globálny ukazovateľ – celková dodaná energia: uvedie sa výsledok hodnotenia energetickej
hospodárnosti budovy ako súčet dodanej energie určenej pre jednotlivé miesta spotreby
s tým, že faktor váženia sa rovná jednej.
10. Určená hodnota globálneho ukazovateľa – celkovej dodanej energie sa porovná so škálou
energetických tried A – G podľa prílohy č. 3 a výsledok sa vyznačí šípkou s označením
príslušnej triedy energetickej hospodárnosti.
11. Normalizované hodnotenie alebo prevádzkové hodnotenie: vyznačí sa spôsob hodnotenia.
Ak sa kombinuje výpočet a meranie uvedie sa prevádzkové hodnotenie.
12. Minimálna požiadavka Rr: uvedie sa hodnota hornej hranice triedy B prislúchajúca kategórii
budovy podľa zaradenia hodnotenej budovy; pre kategóriu Ostatné budovy uvedie sa
hodnota určená z výpočtu pomocou váženia podľa podielu podlahovej plochy jednotlivých
účelov využívania častí budovy.
13. Typická požiadavka Rs: uvedie sa hodnota hornej hranice triedy D prislúchajúca kategórii
budovy podľa zaradenia hodnotenej budovy; pre kategóriu Ostatné budovy uvedie sa
hodnota určená z výpočtu pomocou váženia podľa podielu podlahovej plochy jednotlivých
účelov využívania prislúchajúcich častiam budovy.
14. Primárna energia: umiestením šípky s označením budova na škále primárnej energie sa
vyznačí hodnota prislúchajúca vypočítanej hodnote primárnej energie určenej z dodanej
energie podľa energetických nosičov a faktorov primárnej energie; ak je hodnota primárnej
energie ≥ 550 kWh/(m2.rok), šípka s označením budova sa umiestni na koniec škály.
15. Rodinné domy spĺňajú minimálnu požiadavku na energetickú hospodárnosť aj vtedy, keď
z hodnotenia globálneho ukazovateľa vyplýva zaradenie do energetickej triedy C, ak
hodnota primárnej energie je ≤ 160 kWh/(m2.rok).
16. CO2 emisie: umiestením šípky s označením budova na škále CO2 emisie vyznačí sa hodnota
patriaca k vypočítanej hodnote.
17. Uvedie sa opis najdôležitejších opatrení na zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy
navrhovaných ako stavebné úpravy stavebných konštrukcií alebo úpravy technického
zariadenia budovy.
18. Dátum vyhotovenia: uvedie sa dátum, kedy bol energetický certifikát budovy spracovaný,
napr. 25. 03. 2009.
19. Platnosť najviac do: uvedie sa dátum zodpovedajúci najviac desaťročnej platnosti
energetického certifikátu budovy, napr. 25. 03. 2019.
20. Meno, priezvisko a podpis osoby s odbornou spôsobilosťou: uvedie sa meno a priezvisko
s titulmi odborne spôsobilej osoby na miesto spotreby tepelná ochrana budov a jej podpis
a na vyznačenom mieste sa umiestni odtlačok pečiatky odborne spôsobilej osoby na miesto
spotreby tepelná ochrana budov.
heja3
11.04.13,07:42
pre nunenko:
prísp 328: máš pravdu, bolo tam m2
Rozpočítanie bolo takto: kúrenie 85%, TUV 15% (že vraj má byť 70/30 - vtedy by nás vyšiel m3 TUV 24€), a TUV bolo rozdelené 10% základná zložka a 90% spotrebná.
Len problém bol ešte: 1-3/2012 bola spotreba 1m3 !!!! Potom sa prešlo na iného dodávateľa a spotreba 4-12/2012 19108m3 - to vychádza priemerne 2100 m3 na mesiac. Lenže susedia začali odpisovať spotrebu plynu od 10/2012 a 2100 m3 sme mali spotrebu za mesiac v zime, nie v lete !!!
Niečo tam nesedí, ale ako sa k niečomu dopátrať?
prísp 328: máš pravdu, bolo tam m2
Rozpočítanie bolo takto: kúrenie 85%, TUV 15% (že vraj má byť 70/30 - vtedy by nás vyšiel m3 TUV 24€), a TUV bolo rozdelené 10% základná zložka a 90% spotrebná.
Len problém bol ešte: 1-3/2012 bola spotreba 1m3 !!!! Potom sa prešlo na iného dodávateľa a spotreba 4-12/2012 19108m3 - to vychádza priemerne 2100 m3 na mesiac. Lenže susedia začali odpisovať spotrebu plynu od 10/2012 a 2100 m3 sme mali spotrebu za mesiac v zime, nie v lete !!!
Niečo tam nesedí, ale ako sa k niečomu dopátrať?
sito
11.04.13,08:06
Nesranduj, že si umývame iba ruky a tvár. Vyššie som písala, v priebehu roka 2012 sa postupne sťahovali susedia. Do 03/12 boli asi 3 rodiny, do 06/12 +5 rodín, do 09/12 +7, do 12/12 +3, teda ku koncu roka bolo 18 bytov obývaných.
2180 je aj so spoločnými priestormi - byty majú 1695 m2. Bytov je väčšina 3izb., potom zopár 2izb. a garzoniek.
Kto mi vie vysvetliť energetický štítok?
1. KWh sú počítané ako? Len za plyn alebo plyn +elektrika, lebo v rozúčtovaní kúrenia je započítaná aj elektrika, ktorú spotrebovali kotle. Aj tam sú KWh.
2. Na energetickom štítku je celková plocha - byty + spoloč.priestory, ale vyúčtovanie je na podlahovú plochu bytov. Ako sa požívajú údaje na energetickom štítku, aby som vedela koľko by mal mať spotrebu môj byt? Ja viem sú to 2 veci....
3. Niekde som videla pomery na B energetickú skupinu - kúrenie 28-53 KWh/m2/rok a TUV 14-26 KWh/m3/rok. Celkovo 42-79 KWh/m2/rok. Dá sa od týchto čísiel odpichnúť? A ako vzhľadom na otázku č. 2?
No, to rozpočítanie nákladov je, musí byť dosť problematické. Vlastne, vždy ako sa nasťahoval niekto iný, tak mali byť odpísané stavy meracích zariadení, aj fakturačných a aj v bytoch. Potom by sa to dalo objektívnejšie. Kto sa kedy a ako na čom podieľal.
Plyn je prepočítaný na kWh plus elektrina kWh.
Energetický štítok, niečo napovie, ale nič nezaručuje, skutočné hodnoty sú závisle na správaní, postoji všetkých spoluvlastníkov domu.
Až prejde rok 2013, tak potom budeš vedieť, vidieť do veci viac. V roku 2014.
2180 je aj so spoločnými priestormi - byty majú 1695 m2. Bytov je väčšina 3izb., potom zopár 2izb. a garzoniek.
Kto mi vie vysvetliť energetický štítok?
1. KWh sú počítané ako? Len za plyn alebo plyn +elektrika, lebo v rozúčtovaní kúrenia je započítaná aj elektrika, ktorú spotrebovali kotle. Aj tam sú KWh.
2. Na energetickom štítku je celková plocha - byty + spoloč.priestory, ale vyúčtovanie je na podlahovú plochu bytov. Ako sa požívajú údaje na energetickom štítku, aby som vedela koľko by mal mať spotrebu môj byt? Ja viem sú to 2 veci....
3. Niekde som videla pomery na B energetickú skupinu - kúrenie 28-53 KWh/m2/rok a TUV 14-26 KWh/m3/rok. Celkovo 42-79 KWh/m2/rok. Dá sa od týchto čísiel odpichnúť? A ako vzhľadom na otázku č. 2?
No, to rozpočítanie nákladov je, musí byť dosť problematické. Vlastne, vždy ako sa nasťahoval niekto iný, tak mali byť odpísané stavy meracích zariadení, aj fakturačných a aj v bytoch. Potom by sa to dalo objektívnejšie. Kto sa kedy a ako na čom podieľal.
Plyn je prepočítaný na kWh plus elektrina kWh.
Energetický štítok, niečo napovie, ale nič nezaručuje, skutočné hodnoty sú závisle na správaní, postoji všetkých spoluvlastníkov domu.
Až prejde rok 2013, tak potom budeš vedieť, vidieť do veci viac. V roku 2014.
nunenko
11.04.13,09:37
pre nunenko:
prísp 328: máš pravdu, bolo tam m2
Rozpočítanie bolo takto: kúrenie 85%, TUV 15% (že vraj má byť 70/30 - vtedy by nás vyšiel m3 TUV 24€), a TUV bolo rozdelené 10% základná zložka a 90% spotrebná.
Len problém bol ešte: 1-3/2012 bola spotreba 1m3 !!!! Potom sa prešlo na iného dodávateľa a spotreba 4-12/2012 19108m3 - to vychádza priemerne 2100 m3 na mesiac. Lenže susedia začali odpisovať spotrebu plynu od 10/2012 a 2100 m3 sme mali spotrebu za mesiac v zime, nie v lete !!!
Niečo tam nesedí, ale ako sa k niečomu dopátrať?
Ľudia musia hľadať súvislosti. Máte v kotolni merače tepla, alebo sa kWh prepočítajú z plynu?
Spotreba plynu je závislá od vonkajšej teploty. A môže byť vo veľkých rozmedziach.
Spotreba 2100 kubíkov za mesiac je teda 70 za deň. Na podobnom dome mám odpozorovaný priemer 60m³ za deň, pričom v lete je denne 13m³-15m³, v zime od 30m³ až 180m³. Priemer to urobí tých 60m³.
Tieto dva domy majú spoločné to, že s teplom nakladajú nehospodárne, a dôvod? No ten jeden je domová kotolňa vo vlastníctve výrobcu tepla a správcu v jednom. Darmo sú na radiátoroch termostatické ventily, málokto ich využíva (pritom fungujú na 100%), bez ich nastavenia je všade teplota 24 stuńov. No a potom je tu "poistka" radiátory na chodbách, ako i rozvody tepla na chodbách, tam sa zmestí tepla...celú zimu tam teplota neklesla pod 20 stupňov napriek odstaveným radiátorom.
Život to je boj - o oheň, kto a prečo vyhráva ten Váš? Neviem...
prísp 328: máš pravdu, bolo tam m2
Rozpočítanie bolo takto: kúrenie 85%, TUV 15% (že vraj má byť 70/30 - vtedy by nás vyšiel m3 TUV 24€), a TUV bolo rozdelené 10% základná zložka a 90% spotrebná.
Len problém bol ešte: 1-3/2012 bola spotreba 1m3 !!!! Potom sa prešlo na iného dodávateľa a spotreba 4-12/2012 19108m3 - to vychádza priemerne 2100 m3 na mesiac. Lenže susedia začali odpisovať spotrebu plynu od 10/2012 a 2100 m3 sme mali spotrebu za mesiac v zime, nie v lete !!!
Niečo tam nesedí, ale ako sa k niečomu dopátrať?
Ľudia musia hľadať súvislosti. Máte v kotolni merače tepla, alebo sa kWh prepočítajú z plynu?
Spotreba plynu je závislá od vonkajšej teploty. A môže byť vo veľkých rozmedziach.
Spotreba 2100 kubíkov za mesiac je teda 70 za deň. Na podobnom dome mám odpozorovaný priemer 60m³ za deň, pričom v lete je denne 13m³-15m³, v zime od 30m³ až 180m³. Priemer to urobí tých 60m³.
Tieto dva domy majú spoločné to, že s teplom nakladajú nehospodárne, a dôvod? No ten jeden je domová kotolňa vo vlastníctve výrobcu tepla a správcu v jednom. Darmo sú na radiátoroch termostatické ventily, málokto ich využíva (pritom fungujú na 100%), bez ich nastavenia je všade teplota 24 stuńov. No a potom je tu "poistka" radiátory na chodbách, ako i rozvody tepla na chodbách, tam sa zmestí tepla...celú zimu tam teplota neklesla pod 20 stupňov napriek odstaveným radiátorom.
Život to je boj - o oheň, kto a prečo vyhráva ten Váš? Neviem...
heja3
11.04.13,11:10
Ďakujem ti za odpovede. K tvojim otázkam. Ja som v kotolni nebola. Čísla mám z faktúr. Stav z faktúry sedí s odpočtom na konci roka. To, že spotreba plynu je závislá od vonkajšej teploty viem. Ale keď začali susedia odpisovať stavy, tak za 10-12/2012 to bolo celkovo cca 6500m3 - teda v zime. Ostatné mesiace 4-9/2012 vychádza 12600m3, tiež 2100/mesiac - a vtedy sa ani moc nekúrilo - studené radiátory. Okrem toho sa s opisovanými domami nemôže naša bytovka porovnávať, lebo:
1) na radiátoroch máme termostatické ventily, ale kotolňa je vraj nastavená, aby sa neprekurovalo.... Susedia sa sťažujú, že dajú na 5 (najvyššia) ale v byte majú najviac 22°c, a je im zima. My bývame na vrchu v strede, a mám na 3 radiátor (odporúčaná), ale teplotu stále okolo 22 a nám to stačí.
2) na chodbách nemáme vôbec radiátory, a je tam aj zima. Nie sú tam ani rozvody, rozvody sú v bytoch.
Tak k čomu by si sa prepočítal?
1) na radiátoroch máme termostatické ventily, ale kotolňa je vraj nastavená, aby sa neprekurovalo.... Susedia sa sťažujú, že dajú na 5 (najvyššia) ale v byte majú najviac 22°c, a je im zima. My bývame na vrchu v strede, a mám na 3 radiátor (odporúčaná), ale teplotu stále okolo 22 a nám to stačí.
2) na chodbách nemáme vôbec radiátory, a je tam aj zima. Nie sú tam ani rozvody, rozvody sú v bytoch.
Tak k čomu by si sa prepočítal?
nunenko
12.04.13,05:53
K niečomu sa dopočítať je ťažké, dávaš kusé a nie presné informácie.
V každom prípade máte teplo. Pomerne lacné. Cena vybudovania kotolne už bola v cene bytu. Vysoký cena teplej vody je z dôvodu jej malej spotreby, ale konštantne veľkej straty z obehu vody,
Spotreba tepla je u vás vysoká, veď rok 2012 bol z dlhodobého pohľadu vykurovacej sezóny nadpriemerne teplý.. V zrovnaní prevádzkového hodnotenia (tuším, že prvé (tri?) roky sa ale nehodnotia) a existujúceho by sa mala hodnota pohybovať pod vypočítaným.
V každom prípade máte teplo. Pomerne lacné. Cena vybudovania kotolne už bola v cene bytu. Vysoký cena teplej vody je z dôvodu jej malej spotreby, ale konštantne veľkej straty z obehu vody,
Spotreba tepla je u vás vysoká, veď rok 2012 bol z dlhodobého pohľadu vykurovacej sezóny nadpriemerne teplý.. V zrovnaní prevádzkového hodnotenia (tuším, že prvé (tri?) roky sa ale nehodnotia) a existujúceho by sa mala hodnota pohybovať pod vypočítaným.
heja3
12.04.13,08:24
Veď to, rok 2012 bol teplotne nadpriemerný. Správca ešte tvrdí, že rozvody teplej vody sú izolované, že straty nie sú až také veľké. A čo vidím v stupačke, je to v takej šedej pene 0,5 cm hrubej , neviem aký to má vplyv na stratu tepla z vody...ani na spotrebu....
Inak ďakujem ti za to, že si sa mi venoval.
Inak ďakujem ti za to, že si sa mi venoval.
PASKOV
12.04.13,13:51
Tepelná izolace na rozvodech teplé vody tl. 0,5 cm je obyčejný drzý podvod.
Potom se platí za teplo 2x.
Potom se platí za teplo 2x.
gutan52
12.04.13,21:21
Tibor, ttroman či aj Ivan Macko - ten nákres z kotolne postrádame. Podľa č. 208 = múdro zapísané. Len prosím o správne rozmiestnenie prvkov v kotolni.
gutan52
12.04.13,22:01
prenášam to bližšie, aby ste nemuseli dlho hľadať.
To prišlo EU parlamentu s prázdnou peňaženkou :-)
A preto píšem že zákon je ten posladný dôvod- každý by mal šetriť vo vlastnom záujme. Ďalší dôvod investovať je že v žiadnej banke nezískaš za tri roky svoj vklad a naďalej stále opakovane. Vyregulovanie s PRVN je stále najlepšou investíciou na trhu vôbec.
A práve to, že nemáš regulátor diferenčného tlaku ale prostý prepúšťací ventil a ešte aj za meračom tepla je ten najväčší prúser, ktorý môžeš v dome mať. To svedčí o všetkom. Asi si ten text nečítal, tak Ti to teda polopate napíšem:
- Zásobované domy sú niekedy (konkurenčnými firmami) osadené termostatickými ventilmi, prevažne s reguláciou diferenčného tlaku prepúšťaním, avšak v niektorých objektoch môže byť inštalovaná regulácia diferenčného tlaku škrtením.
- Obidva spôsoby regulácie diferenčného tlaku sú protibežné, svojimi vlastnosťami a účinkami pôsobia proti sebe.
- Regulácia diferenčného tlaku prepúšťaním je technicky nespoľahlivá. Teoreticky môže fungovať za nasledovných podmienok:
a- Hydraulické vyváženie vnútorných vykurovacích sústav vo všetkých objektoch realizované podľa spoločného projektu, predovšetkým s dostatočnou kapacitou prepúšťania v každom objekte
b- v žiadnom z objektov spoločnej rozvodnej sústavy nesmie byť použitá regulácia diferenčného tlaku škrtením
c- Čerpadlá v tepelnom zdroji musia zodpovedať požiadavkám jednotného projektu
Ak uvedené podmienky splnené nie sú, dochádza k ovplyvňovaniu schopnosti prepúšťacieho regulátora v jednom objekte zmenami vo vykurovacích sústavách v iných, cudzích objektoch alebo zmenami v zariadeniach dodávateľa tepla.
- Uvedené podmienky v okruhu tepelného zdroja nikdy neboli splnené a je málo pravdepodobné, že by v budúcnosti mohli byť splnené. Znamenalo by to náklady zo strany všetkých odberateľov tepla, aj zo strany dodávateľa tepla. Dosiahnuť takúto dohodu je problém.
- Nespoľahlivá, nefunkčná či nedostatočná regulácia diferenčného tlaku spôsobuje funkčné problémy vo vnútorných vykurovacích sústavách a to:
a- Hlučnosť vykurovacej sústavy
b- Obmedzenie alebo strata regulačných schopností termostatických ventilov
Dodávateľ tepla je zo strany odberateľov nútený zaoberať sa uvedenými problémami, bez ohľadu na to, či je ich príčina v spôsobe prevádzky zariadení dodávateľa tepla, alebo v objektoch.
- Regulácia diferenčného tlaku prepúšťaním je pre dodávateľa tepla nevýhodná z viacerých dôvodov:
zvyšovanie teploty spiatočky
zvyšovanie tepelných strát na rozvodoch dodávateľa tepla
znižovanie účinnosti výroby tepla
nadmerná čerpacia práca, vysoké prietoky bez ohľadu na hodnotu odberu tepla, nemožnosť úspor elektrickej energie, zbytočnosť použitia elektronicky riadených čerpadiel alebo frekvenčných meničov
- Regulácia diferenčného tlaku škrtením je technicky podstatne spoľahlivejšia.
Reguluje diferenčný tlak v objekte na nastavenej úrovni, nezávisle od zmien v iných objektoch alebo v zariadeniach dodávateľa tepla
Znižuje teplotu spiatočky
Znižuje tepelné straty na rozvodoch dodávateľa tepla
Zvyšuje prenosovú kapacitu rozvodnej sústavy, znižuje tlakové straty
V spolupráci s elektronickými čerpadlami alebo frekvenčnými meničmi výrazne znižuje čerpaciu prácu a spotrebu elektrickej energie
Zvyšuje účinnosť zdroja tepla, vytvára podmienky pre racionálne použitie kondenzačnej techniky alebo obnoviteľných zdrojov tepla
Je potrebné si uvedomiť, že aj všetky tieto prípadné zvýšené náklady na prevádzku zdrojov tepla máte ako odberatelia započítané do ceny tepla. Z uvedených dôvodov odporúčame v rámci hydraulického vyváženia riešiť reguláciu diferenčného tlaku inštalovaním škrtiacich regulátorov diferenčného tlaku na pätách objektov.
Ak je prepúšťací ventil namontovaný za meračom tepla, zdvíha teplotu spiatočky v niektorých stavoch sústavy až dosiahne rozdiel teplôt medzi prívodom a spiatočkou blízky alebo menší ako 3 stupne a vtedy merač meria nesprávne, zväčša väčšie hodnoty.
Prepúšťací ventil ; merač tepla ...
Regulácia diferenčného tlaku
Tu je to obšírne podané, pretom pýtam nákres rozmoestnenia prvkov v kotolni
To prišlo EU parlamentu s prázdnou peňaženkou :-)
A preto píšem že zákon je ten posladný dôvod- každý by mal šetriť vo vlastnom záujme. Ďalší dôvod investovať je že v žiadnej banke nezískaš za tri roky svoj vklad a naďalej stále opakovane. Vyregulovanie s PRVN je stále najlepšou investíciou na trhu vôbec.
A práve to, že nemáš regulátor diferenčného tlaku ale prostý prepúšťací ventil a ešte aj za meračom tepla je ten najväčší prúser, ktorý môžeš v dome mať. To svedčí o všetkom. Asi si ten text nečítal, tak Ti to teda polopate napíšem:
- Zásobované domy sú niekedy (konkurenčnými firmami) osadené termostatickými ventilmi, prevažne s reguláciou diferenčného tlaku prepúšťaním, avšak v niektorých objektoch môže byť inštalovaná regulácia diferenčného tlaku škrtením.
- Obidva spôsoby regulácie diferenčného tlaku sú protibežné, svojimi vlastnosťami a účinkami pôsobia proti sebe.
- Regulácia diferenčného tlaku prepúšťaním je technicky nespoľahlivá. Teoreticky môže fungovať za nasledovných podmienok:
a- Hydraulické vyváženie vnútorných vykurovacích sústav vo všetkých objektoch realizované podľa spoločného projektu, predovšetkým s dostatočnou kapacitou prepúšťania v každom objekte
b- v žiadnom z objektov spoločnej rozvodnej sústavy nesmie byť použitá regulácia diferenčného tlaku škrtením
c- Čerpadlá v tepelnom zdroji musia zodpovedať požiadavkám jednotného projektu
Ak uvedené podmienky splnené nie sú, dochádza k ovplyvňovaniu schopnosti prepúšťacieho regulátora v jednom objekte zmenami vo vykurovacích sústavách v iných, cudzích objektoch alebo zmenami v zariadeniach dodávateľa tepla.
- Uvedené podmienky v okruhu tepelného zdroja nikdy neboli splnené a je málo pravdepodobné, že by v budúcnosti mohli byť splnené. Znamenalo by to náklady zo strany všetkých odberateľov tepla, aj zo strany dodávateľa tepla. Dosiahnuť takúto dohodu je problém.
- Nespoľahlivá, nefunkčná či nedostatočná regulácia diferenčného tlaku spôsobuje funkčné problémy vo vnútorných vykurovacích sústavách a to:
a- Hlučnosť vykurovacej sústavy
b- Obmedzenie alebo strata regulačných schopností termostatických ventilov
Dodávateľ tepla je zo strany odberateľov nútený zaoberať sa uvedenými problémami, bez ohľadu na to, či je ich príčina v spôsobe prevádzky zariadení dodávateľa tepla, alebo v objektoch.
- Regulácia diferenčného tlaku prepúšťaním je pre dodávateľa tepla nevýhodná z viacerých dôvodov:
zvyšovanie teploty spiatočky
zvyšovanie tepelných strát na rozvodoch dodávateľa tepla
znižovanie účinnosti výroby tepla
nadmerná čerpacia práca, vysoké prietoky bez ohľadu na hodnotu odberu tepla, nemožnosť úspor elektrickej energie, zbytočnosť použitia elektronicky riadených čerpadiel alebo frekvenčných meničov
- Regulácia diferenčného tlaku škrtením je technicky podstatne spoľahlivejšia.
Reguluje diferenčný tlak v objekte na nastavenej úrovni, nezávisle od zmien v iných objektoch alebo v zariadeniach dodávateľa tepla
Znižuje teplotu spiatočky
Znižuje tepelné straty na rozvodoch dodávateľa tepla
Zvyšuje prenosovú kapacitu rozvodnej sústavy, znižuje tlakové straty
V spolupráci s elektronickými čerpadlami alebo frekvenčnými meničmi výrazne znižuje čerpaciu prácu a spotrebu elektrickej energie
Zvyšuje účinnosť zdroja tepla, vytvára podmienky pre racionálne použitie kondenzačnej techniky alebo obnoviteľných zdrojov tepla
Je potrebné si uvedomiť, že aj všetky tieto prípadné zvýšené náklady na prevádzku zdrojov tepla máte ako odberatelia započítané do ceny tepla. Z uvedených dôvodov odporúčame v rámci hydraulického vyváženia riešiť reguláciu diferenčného tlaku inštalovaním škrtiacich regulátorov diferenčného tlaku na pätách objektov.
Ak je prepúšťací ventil namontovaný za meračom tepla, zdvíha teplotu spiatočky v niektorých stavoch sústavy až dosiahne rozdiel teplôt medzi prívodom a spiatočkou blízky alebo menší ako 3 stupne a vtedy merač meria nesprávne, zväčša väčšie hodnoty.
Prepúšťací ventil ; merač tepla ...
Regulácia diferenčného tlaku
Tu je to obšírne podané, pretom pýtam nákres rozmoestnenia prvkov v kotolni
sito
13.04.13,10:19
riadi to ekvitermika = reguluje teplotu výstupnej vody UK ekvivalentne vonkajšej teplote
Áááá, vitaj! tt, gg ... :) :D:D:D ;) :---
Áááá, vitaj! tt, gg ... :) :D:D:D ;) :---
sito
13.04.13,10:23
Tepelná izolace na rozvodech teplé vody tl. 0,5 cm je obyčejný drzý podvod.
Potom se platí za teplo 2x.
Ahoj! A kde si bol?
Nejak vädneš, že by deficit?
:);)
Potom se platí za teplo 2x.
Ahoj! A kde si bol?
Nejak vädneš, že by deficit?
:);)
trisestri
14.04.13,16:35
teraz na Markize zastupkyna spravcu bytov perlila,vraj tieto hracky na radiatoroch su presne merace tepla-nuz a novinari nic nepreveria a kazdej hluposti veria,asi sa neucili ani fyziku na strednej:D
gutan52
14.04.13,20:10
Musíš si rozmyslieť, čo chceš riešiť
- peniaze
- spotrebu
- zariadenie kotolne
a venovať sa iba tomu
A práve to, že nemáš regulátor diferenčného tlaku ale prostý prepúšťací ventil a ešte aj za meračom tepla je ten najväčší prúser, ktorý môžeš v dome mať. To svedčí o všetkom.
- peniaze
- spotrebu
- zariadenie kotolne
a venovať sa iba tomu
A práve to, že nemáš regulátor diferenčného tlaku ale prostý prepúšťací ventil a ešte aj za meračom tepla je ten najväčší prúser, ktorý môžeš v dome mať. To svedčí o všetkom.
nunenko
15.04.13,06:50
A práve to, že nemáš regulátor diferenčného tlaku ale prostý prepúšťací ventil a ešte aj za meračom tepla je ten najväčší prúser, ktorý môžeš v dome mať. To svedčí o všetkom.
máte vlastnú kotolňu?
máte vlastnú kotolňu?
gutan52
15.04.13,22:26
máte vlastnú kotolňu?
máme a Vyregulovanie s PRVN je stále najlepšou investíciou na trhu vôbec. Alebo je to inak?
máme a Vyregulovanie s PRVN je stále najlepšou investíciou na trhu vôbec. Alebo je to inak?
gutan52
15.04.13,22:28
čo urobiť s hlučnosťou vo vlastnej kotolni?
nunenko
23.04.13,05:17
Pre Tibora a Guťana, o tom ako sa počíta potreba energie
Príklad výpočtu potreby energie na prípravu teplej vody v bytovom dome - certifikácia budovDatum: 19.11.2007 | Autor: Ing. Peter Kapalo, PhD.Tento príspevok slúži pre širšiu odbornú verejnosť ako predbežná informácia na možné stanovenie tried energetickej hospodárnosti budov v oblasti prípravy teplej vody v bytových domoch, ktoré sú zásobované teplou vodou z výmenníkovej stanice, alebo z kotolne.
ÚVODZákon č. 555/2005 z 8. novembra 2005 o energetickej hospodárnosti budov ustanovuje postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov s cieľom optimalizovať vnútorné prostredie v budovách a znížiť emisie oxidu uhličitého z prevádzky budov a pôsobnosť orgánov verejnej správy. Podľa zákona musí nová budova spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov určené technickými normami. Ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov musí spĺňať aj existujúca budova po uskutočnení jej významnej obnovy.
Projektant je povinný minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov zahrnúť do projektovej dokumentácie na stavebné povolenie, alebo na povolenie zmeny stavby a výsledok energetického posudku uviesť v technickej správe projektovej dokumentácie.
Pri energetickej certifikácii sa budova zatrieďuje do energetickej triedy. Základom energetickej certifikácie je výpočet a kategorizácia budov.
Vyhláškou č. 625/2006 Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky z 22. novembra 2006 sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Celková potreba energie na prípravu TV vyjadruje potrebu energie na prípravu TV a vlastnú spotrebu energie podľa technickej normy prEN 15316-3-2 - Vykurovacie systémy v budovách. Metódy výpočtu energetických požiadaviek systému a účinnosti systému. Systémy prípravy teplej vody a distribúcia.
Potreba energie na prípravu TV je súčtom potreby základnej energie na ohrev normalizovaného objemu pitnej vody vrátane stratovej energie v zdroji tepla potrebnej na ohrev vody, v zásobníkoch TV, v distribučnej sústave TV a potreby energie, ktorú treba dodať v čase medzi otvorením výtoku vody a dosiahnutím jej výpočtovej teploty.
Vlastná spotreba energie je elektrická energia, ktorú spotrebúvajú zabudované elektrické zariadenia, napríklad hydromasážne systémy vaní, cirkulačné čerpadlá, zariadenia na úpravu vody pred jej ohrevom, meracie a regulačné prístroje a elektrická energia spotrebovaná na prípravu TV.
Distribučnú sústavu novej budovy alebo významne obnovenej budovy pri výmene systému prípravy teplej vody treba navrhnúť tak, aby:
výpočtová teplota TV s možnosťou termickej dezinfekcie bola 60 °C,
výpočtová teplota TV bez možnosti termickej dezinfekcie bola 70 °C,
maximálny rozdiel teploty TV medzi výstupným a vratným otvorom zásobníka bol najviac 5 K,
z výtoku TV vytekala do 30 sekúnd voda s výpočtovou teplotou od otvorenia,
tepelná strata - lineárna hustota tepelného toku potrubia neprekročila hodnotu
8 W/m.
tepelná strata zásobníkov a zásobných nádrží nepresiahla hodnoty podľa technickej normy STN EN ISO 12241 - Tepelná izolácia technických zariadení budov a priemyselných prevádzok. Výpočtové pravidlá.
PRÍKLAD: VÝPOČET POTREBY ENERGIE NA PRÍPRAVU TEPLEJ VODYV príklade je uvažované s bytovým domom typu T 06 B, ktorého vek je 30 rokov. Je predpoklad, že v blízkej budúcnosti bude prevedená aj rekonštrukcia rozvodov teplej vody.
Bytový dom pozostáva z deviatich podlaží. Prízemie slúži ako technické podlažie. Horných osem nadzemných podlaží je obytných. V dome je spolu 16 bytov 3-izbových a 16 bytov 4-izbových. Celková podlahová plocha bytov je 2 370,24 m2. Celková úžitková plocha je 2 987 m2. V súčasnosti sú stúpacie rúry obalené plstenými pásmi. Po rekonštrukcii rozvodov budú samozrejme opatrené tepelnou izoláciou.
Energia dodaná teplej vodeEnergia dodaná teplej vode sa vypočíta podľa prEN 15316-3-1 - Vykurovacie systémy v budovách. Metódy výpočtu energetických požiadaviek systému a účinnosti systému.
Energia dodaná teplej vode pre bytový dom podľa podlahovej plochy:
http://www.tzb-info.cz/docu/clanky/0044/004478o1.gif
Kde:
A
- podlahová plocha (m2)
Ctap
- špecifická potreba tepla v kWh/m2 za rok (definovaná pre teplotu vody na výstupe 60 °C a teplotu studenej vody 10 °C). Hodnota v kWh/m2 je stanovená pre jednotlivé kategórie budov na národnej úrovni (podľa vyhlášky č. 625/2006 Z.z. je pre náš prípad Ctap = 20 kWh/m2 - tabuľka 1).
http://www.tzb-info.cz/docu/clanky/0044/004478o2.gif
Typ budovy
a
b
c
d
e
f
g
h
i - iné typy budov
Kategória budovy
Rodinné domy
Bytové domy
Administratívne budovy
Budovy škôl a školských zariadení
Budovy nemocníc
Budovy hotelov a reštaurácií
Športové haly a iné budovy určené na šport
Budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby
Zhromažďovanie haly
sklady
plavárne
jednotka
Teplo na prípravu teplej vody na podlahovú plochu
10
20
10
10
30
60
80
10
10
1,4
80
kWh/m2
Tabuľka 1: Teplo na prípravu teplej vody na podlahovú plochu (Vyhláška 625/2006, príloha)
Poznámka: Hodnoty sa vzťahujú na celkovú podlahovú plochu vypočítanú z vonkajších rozmerov budovySpotreba energie na prevádzku distribučného systémuSpotreba energie na prevádzku distribučného systému sa vypočíta podľa technickej normy prEN 15316-3-2 - Vykurovacie systémy v budovách. Metódy výpočtu energetických požiadaviek systému a účinnosti systému. Systémy prípravy teplej vody, distribúcia.
http://www.tzb-info.cz/docu/clanky/0044/004478o3.gif
Kde:
QW,d,i
- strata tepla z úseku rúry (kWh/deň)
Ui
- lineárny súčiniteľ prechodu tepla (W/m.K)
Li
- dĺžka úseku rúry (m)
ΘW,d,i
- priemerná teplota v úseku rúry (°C)
Θamb
- priemerná teplota okolia úseku rúry (°C)
tW
- doba prevádzkovania za deň (hod/deň)
QW,d
- strata tepla distribučného systému (kWh/deň)
Stúpacie rozvody v bytovom dome pred rekonštrukciou sú opatrené plstenými pásmi hrúbky cca 3 mm (λ = 0,07 W/(m.K)). Lineárna hustota tepelného toku (tepelná strata) stúpacieho rozvodu je 26 - 39 W/m v závislosti od svetlosti rúry. Teplota teplej vody v stúpacích rozvodoch je uvažovaná 52 - 55°C.
Po dosadení jednotlivých vstupných údajov do vzorcov 2 a 3 je strata tepla zo stúpacích rozvodov v bytovom dome pred rekonštrukciou 47 830 kWh/rok.
Po rekonštrukcii stúpacích rozvodov je nutné uvažovať s takou hrúbkou tepelnej izolácie, aby tepelná strata - lineárna hustota tepelného toku potrubia neprekročila hodnotu 8 W/m.K. Výsledné hodnoty pre stúpacie rozvody teplej vody po rekonštrukcii sú uvedené v tabuľke 2.
Tabuľka 2: Lineárna hustota tepelného toku pre jednotlivé svetlosti rúr a hrúbky tepelnej izolácie. Súčiniteľ tepelnej vodivosti izolácie λ = 0,038 W/m.K. Teplota okolia rúr Θamb = 25°C a teplota vody ΘW,d,i = 55°C.
Svetlosť potrubia teplej vody DN (mm)
Hrúbka tepelnej izolácie (mm)
Lineárna hustota tepelného toku (W/m)
15
13
7,6
20
20
7,2
25
20
7,8
32
25
7,7
Po dosadení jednotlivých vstupných údajov do vzorcov 2 a 3 je strata tepla zo stúpacích rozvodov v bytovom dome po rekonštrukcii 10 841 kWh/rok.
Ležaté rozvody sú v súčasnosti opatrené tepelnou izoláciou hrúbky 20 - 50 mm. Pre uvedený bytový dom pred rekonštrukciou uvažujem s lineárnou hustotou tepelného toku 20 - 25 W/m. Po dosadení jednotlivých vstupných údajov do vzorcov 2 a 3 je strata tepla z ležatých rozvodov v bytovom dome pred rekonštrukciou 14 980 kWh/rok.
Po rekonštrukcii ležatých rozvodov je nutné uvažovať s takou hrúbkou tepelnej izolácie, aby tepelná strata - lineárna hustota tepelného toku potrubia neprekročila hodnotu 8 W/m.K. Výsledné hodnoty pre ležaté rozvody teplej vody po rekonštrukcii sú uvedené v tabuľke 3.
Po dosadení jednotlivých vstupných údajov do vzorcov 2 a 3 je strata tepla z ležatých rozvodov v bytovom dome po rekonštrukcii 4 927 kWh/rok.
Tabuľka 3: Lineárna hustota tepelného toku pre jednotlivé svetlosti rúr a hrúbky tepelnej izolácie. Súčiniteľ tepelnej vodivosti izolácie λ = 0,04 W/m.K. Teplota okolia rúr Θamb = 15°C a teplota vody ΘW,d,i = 55°C.
Svetlosť potrubia teplej vody DN (mm)
Hrúbka tepelnej izolácie (mm)
Lineárna hustota tepelného toku (W/m)
15
25
7,8
20
40
7,1
25
40
7,6
32
50
7,5
40
60
7,4
50
80
7,3
65
100
7,6
80
110
7,9
Celková strata tepla z distribučného rozvodu pred rekonštrukciou je: 47 830 kWh/rok + 14 980 kWh/rok = 62 810 kWh/rok
Celková strata tepla z distribučného rozvodu po rekonštrukcii, bude: 10 841 kWh/rok + 4 927 kWh/rok = 15 768 kWh/rok
S doplnkovou energiou v tomto prípade nie je uvažované, nakoľko dohrev teplej vody je zabezpečovaný mimo budovy vo výmenníkovej stanici (v kotolni) a cirkulačné čerpadlo je taktiež nainštalované vo výmenníkovej stanici (v kotolni).
Potreba energie na systém teplej vodyPotreba energie na systém teplej vody v bytovom dome sa vypočíta podľa vzorca:
http://www.tzb-info.cz/docu/clanky/0044/004478o4.gif
Kde:
QW
- potreba energie na teplú vodu - viď pr EN 15316-3-1 (kWh/rok)
QWd
- tepelná strata distribučného systému - viď pr EN 15316-3-2 (kWh/rok)
QWs
- tepelná strata zásobníka teplej vody (kWh/rok)
QWpp
- tepelná strata prípojky (kWh/rok)
QWhg
- tepelná strata zdroja tepla (kWh/rok)
V uvedenom prípade je uvažované len s potrebou energie na teplú vodu QW a tepelnou stratou distribučného systému QWd.
Potreba energie na systém teplej vody v bytovom dome pred rekonštrukciou rozvodu:
http://www.tzb-info.cz/docu/clanky/0044/004478o5.gif
Potreba energie na systém teplej vody v bytovom dome po rekonštrukcii rozvodu:
http://www.tzb-info.cz/docu/clanky/0044/004478o6.gif
Zaradenie podľa energetickej triedyPre zaradenie systému teplej vody v bytovom dome do energetickej triedy je potrebné vypočítanú potrebu energie na systém teplej vody (viď vzorce 5 a 6) predeliť celkovou úžitkovou plochou bytového domu, ktorá je v našom prípade 2 987 m2 a podľa rozsahu energetických tried na prípravu teplej vody uvedeného vo vyhláške 625/2006 - príloha (viď tabuľku 4) zatriediť do príslušnej energetickej triedy.
V uvedenom príklade je systém teplej vody v bytovom dome pred rekonštrukciou zatriedený do energetickej triedy C (37 kWh/rok.m2).
Po rekonštrukcii rozvodov ho bude možné systém teplej vody v bytovom dome zatriediť do energetickej triedy B (21 kWh/rok.m2).
http://www.tzb-info.cz/docu/clanky/0044/004478o7.gif
Tabuľka 4: Rozsah energetických tried na prípravu teplej vodyZÁVERZ príkladu vyplýva, že zaizolovaním distribučného rozvodu teplej vody podľa požiadaviek vyhlášky 625/2006 (tepelná strata - lineárna hustota tepelného toku potrubia nemá prekročiť hodnotu 8 W/m) je možné systém teplej vody v bytovom dome zatriediť do výhodnejšej energetickej triedy o jeden prípadne viac stupňov, čo závisí od spôsobu zásobovania budovy teplou vodou a rozsiahlosti distribučného rozvodu.
Tento príspevok slúži pre širšiu odbornú verejnosť ako predbežná informácia na možné stanovenie tried energetickej hospodárnosti budov v oblasti prípravy teplej vody v bytových domoch, ktoré sú zásobované teplou vodou z výmenníkovej stanice, alebo z kotolne.
Uvedené technické údaje a postup výpočtu sú informatívne a nemôžu byť priamo aplikované pri konkrétnych výpočtoch v praxi. Uvedený spôsob výpočtu môže byť zmenený. Je potrebné počkať na dopracovanie a schválenie metodických pokynov na stanovenie tried energetickej hospodárnosti budov v oblasti prípravy teplej vody.
Príspevok je súčasťou riešenia výskumnej úlohy VEGA 1/3234/06: Výskum a vývoj technológií združeného využívania fosílnych a obnoviteľných zdrojov pre trvale udržateľné energetické zásobovanie.
LITERATÚRA1. Valášek. J.: Energetická hospodárnosť budov - príspevok k stanoveniu energetických tried na prípravu teplej vody, TZB HAUSTECHNIK 2/2007
2. Zákon 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. Vyhláška č. 625/2006 Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky z 22. novembra 2006 sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4. prEN 15316-3 -1 Vykurovacie systémy v budovách. Metódy výpočtu energetických požiadaviek systému a účinnosti systému).
5. prEN 15316-3-2 Vykurovacie systémy v budovách. Metódy výpočtu energetických požiadaviek systému a účinnosti systému. Systémy prípravy teplej vody, distribúcia.
6. prEN 15316-3-3 - Vykurovacie systémy v budovách. Systémy teplej vody. Výroba.
(http://www.tzb-info.cz/4478-priklad-vypoctu-potreby-energie-na-pripravu-teplej-vody-v-bytovom-dome-certifikacia-budov)
Príklad výpočtu potreby energie na prípravu teplej vody v bytovom dome - certifikácia budovDatum: 19.11.2007 | Autor: Ing. Peter Kapalo, PhD.Tento príspevok slúži pre širšiu odbornú verejnosť ako predbežná informácia na možné stanovenie tried energetickej hospodárnosti budov v oblasti prípravy teplej vody v bytových domoch, ktoré sú zásobované teplou vodou z výmenníkovej stanice, alebo z kotolne.
ÚVODZákon č. 555/2005 z 8. novembra 2005 o energetickej hospodárnosti budov ustanovuje postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov s cieľom optimalizovať vnútorné prostredie v budovách a znížiť emisie oxidu uhličitého z prevádzky budov a pôsobnosť orgánov verejnej správy. Podľa zákona musí nová budova spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov určené technickými normami. Ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov musí spĺňať aj existujúca budova po uskutočnení jej významnej obnovy.
Projektant je povinný minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov zahrnúť do projektovej dokumentácie na stavebné povolenie, alebo na povolenie zmeny stavby a výsledok energetického posudku uviesť v technickej správe projektovej dokumentácie.
Pri energetickej certifikácii sa budova zatrieďuje do energetickej triedy. Základom energetickej certifikácie je výpočet a kategorizácia budov.
Vyhláškou č. 625/2006 Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky z 22. novembra 2006 sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Celková potreba energie na prípravu TV vyjadruje potrebu energie na prípravu TV a vlastnú spotrebu energie podľa technickej normy prEN 15316-3-2 - Vykurovacie systémy v budovách. Metódy výpočtu energetických požiadaviek systému a účinnosti systému. Systémy prípravy teplej vody a distribúcia.
Potreba energie na prípravu TV je súčtom potreby základnej energie na ohrev normalizovaného objemu pitnej vody vrátane stratovej energie v zdroji tepla potrebnej na ohrev vody, v zásobníkoch TV, v distribučnej sústave TV a potreby energie, ktorú treba dodať v čase medzi otvorením výtoku vody a dosiahnutím jej výpočtovej teploty.
Vlastná spotreba energie je elektrická energia, ktorú spotrebúvajú zabudované elektrické zariadenia, napríklad hydromasážne systémy vaní, cirkulačné čerpadlá, zariadenia na úpravu vody pred jej ohrevom, meracie a regulačné prístroje a elektrická energia spotrebovaná na prípravu TV.
Distribučnú sústavu novej budovy alebo významne obnovenej budovy pri výmene systému prípravy teplej vody treba navrhnúť tak, aby:
výpočtová teplota TV s možnosťou termickej dezinfekcie bola 60 °C,
výpočtová teplota TV bez možnosti termickej dezinfekcie bola 70 °C,
maximálny rozdiel teploty TV medzi výstupným a vratným otvorom zásobníka bol najviac 5 K,
z výtoku TV vytekala do 30 sekúnd voda s výpočtovou teplotou od otvorenia,
tepelná strata - lineárna hustota tepelného toku potrubia neprekročila hodnotu
8 W/m.
tepelná strata zásobníkov a zásobných nádrží nepresiahla hodnoty podľa technickej normy STN EN ISO 12241 - Tepelná izolácia technických zariadení budov a priemyselných prevádzok. Výpočtové pravidlá.
PRÍKLAD: VÝPOČET POTREBY ENERGIE NA PRÍPRAVU TEPLEJ VODYV príklade je uvažované s bytovým domom typu T 06 B, ktorého vek je 30 rokov. Je predpoklad, že v blízkej budúcnosti bude prevedená aj rekonštrukcia rozvodov teplej vody.
Bytový dom pozostáva z deviatich podlaží. Prízemie slúži ako technické podlažie. Horných osem nadzemných podlaží je obytných. V dome je spolu 16 bytov 3-izbových a 16 bytov 4-izbových. Celková podlahová plocha bytov je 2 370,24 m2. Celková úžitková plocha je 2 987 m2. V súčasnosti sú stúpacie rúry obalené plstenými pásmi. Po rekonštrukcii rozvodov budú samozrejme opatrené tepelnou izoláciou.
Energia dodaná teplej vodeEnergia dodaná teplej vode sa vypočíta podľa prEN 15316-3-1 - Vykurovacie systémy v budovách. Metódy výpočtu energetických požiadaviek systému a účinnosti systému.
Energia dodaná teplej vode pre bytový dom podľa podlahovej plochy:
http://www.tzb-info.cz/docu/clanky/0044/004478o1.gif
Kde:
A
- podlahová plocha (m2)
Ctap
- špecifická potreba tepla v kWh/m2 za rok (definovaná pre teplotu vody na výstupe 60 °C a teplotu studenej vody 10 °C). Hodnota v kWh/m2 je stanovená pre jednotlivé kategórie budov na národnej úrovni (podľa vyhlášky č. 625/2006 Z.z. je pre náš prípad Ctap = 20 kWh/m2 - tabuľka 1).
http://www.tzb-info.cz/docu/clanky/0044/004478o2.gif
Typ budovy
a
b
c
d
e
f
g
h
i - iné typy budov
Kategória budovy
Rodinné domy
Bytové domy
Administratívne budovy
Budovy škôl a školských zariadení
Budovy nemocníc
Budovy hotelov a reštaurácií
Športové haly a iné budovy určené na šport
Budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby
Zhromažďovanie haly
sklady
plavárne
jednotka
Teplo na prípravu teplej vody na podlahovú plochu
10
20
10
10
30
60
80
10
10
1,4
80
kWh/m2
Tabuľka 1: Teplo na prípravu teplej vody na podlahovú plochu (Vyhláška 625/2006, príloha)
Poznámka: Hodnoty sa vzťahujú na celkovú podlahovú plochu vypočítanú z vonkajších rozmerov budovySpotreba energie na prevádzku distribučného systémuSpotreba energie na prevádzku distribučného systému sa vypočíta podľa technickej normy prEN 15316-3-2 - Vykurovacie systémy v budovách. Metódy výpočtu energetických požiadaviek systému a účinnosti systému. Systémy prípravy teplej vody, distribúcia.
http://www.tzb-info.cz/docu/clanky/0044/004478o3.gif
Kde:
QW,d,i
- strata tepla z úseku rúry (kWh/deň)
Ui
- lineárny súčiniteľ prechodu tepla (W/m.K)
Li
- dĺžka úseku rúry (m)
ΘW,d,i
- priemerná teplota v úseku rúry (°C)
Θamb
- priemerná teplota okolia úseku rúry (°C)
tW
- doba prevádzkovania za deň (hod/deň)
QW,d
- strata tepla distribučného systému (kWh/deň)
Stúpacie rozvody v bytovom dome pred rekonštrukciou sú opatrené plstenými pásmi hrúbky cca 3 mm (λ = 0,07 W/(m.K)). Lineárna hustota tepelného toku (tepelná strata) stúpacieho rozvodu je 26 - 39 W/m v závislosti od svetlosti rúry. Teplota teplej vody v stúpacích rozvodoch je uvažovaná 52 - 55°C.
Po dosadení jednotlivých vstupných údajov do vzorcov 2 a 3 je strata tepla zo stúpacích rozvodov v bytovom dome pred rekonštrukciou 47 830 kWh/rok.
Po rekonštrukcii stúpacích rozvodov je nutné uvažovať s takou hrúbkou tepelnej izolácie, aby tepelná strata - lineárna hustota tepelného toku potrubia neprekročila hodnotu 8 W/m.K. Výsledné hodnoty pre stúpacie rozvody teplej vody po rekonštrukcii sú uvedené v tabuľke 2.
Tabuľka 2: Lineárna hustota tepelného toku pre jednotlivé svetlosti rúr a hrúbky tepelnej izolácie. Súčiniteľ tepelnej vodivosti izolácie λ = 0,038 W/m.K. Teplota okolia rúr Θamb = 25°C a teplota vody ΘW,d,i = 55°C.
Svetlosť potrubia teplej vody DN (mm)
Hrúbka tepelnej izolácie (mm)
Lineárna hustota tepelného toku (W/m)
15
13
7,6
20
20
7,2
25
20
7,8
32
25
7,7
Po dosadení jednotlivých vstupných údajov do vzorcov 2 a 3 je strata tepla zo stúpacích rozvodov v bytovom dome po rekonštrukcii 10 841 kWh/rok.
Ležaté rozvody sú v súčasnosti opatrené tepelnou izoláciou hrúbky 20 - 50 mm. Pre uvedený bytový dom pred rekonštrukciou uvažujem s lineárnou hustotou tepelného toku 20 - 25 W/m. Po dosadení jednotlivých vstupných údajov do vzorcov 2 a 3 je strata tepla z ležatých rozvodov v bytovom dome pred rekonštrukciou 14 980 kWh/rok.
Po rekonštrukcii ležatých rozvodov je nutné uvažovať s takou hrúbkou tepelnej izolácie, aby tepelná strata - lineárna hustota tepelného toku potrubia neprekročila hodnotu 8 W/m.K. Výsledné hodnoty pre ležaté rozvody teplej vody po rekonštrukcii sú uvedené v tabuľke 3.
Po dosadení jednotlivých vstupných údajov do vzorcov 2 a 3 je strata tepla z ležatých rozvodov v bytovom dome po rekonštrukcii 4 927 kWh/rok.
Tabuľka 3: Lineárna hustota tepelného toku pre jednotlivé svetlosti rúr a hrúbky tepelnej izolácie. Súčiniteľ tepelnej vodivosti izolácie λ = 0,04 W/m.K. Teplota okolia rúr Θamb = 15°C a teplota vody ΘW,d,i = 55°C.
Svetlosť potrubia teplej vody DN (mm)
Hrúbka tepelnej izolácie (mm)
Lineárna hustota tepelného toku (W/m)
15
25
7,8
20
40
7,1
25
40
7,6
32
50
7,5
40
60
7,4
50
80
7,3
65
100
7,6
80
110
7,9
Celková strata tepla z distribučného rozvodu pred rekonštrukciou je: 47 830 kWh/rok + 14 980 kWh/rok = 62 810 kWh/rok
Celková strata tepla z distribučného rozvodu po rekonštrukcii, bude: 10 841 kWh/rok + 4 927 kWh/rok = 15 768 kWh/rok
S doplnkovou energiou v tomto prípade nie je uvažované, nakoľko dohrev teplej vody je zabezpečovaný mimo budovy vo výmenníkovej stanici (v kotolni) a cirkulačné čerpadlo je taktiež nainštalované vo výmenníkovej stanici (v kotolni).
Potreba energie na systém teplej vodyPotreba energie na systém teplej vody v bytovom dome sa vypočíta podľa vzorca:
http://www.tzb-info.cz/docu/clanky/0044/004478o4.gif
Kde:
QW
- potreba energie na teplú vodu - viď pr EN 15316-3-1 (kWh/rok)
QWd
- tepelná strata distribučného systému - viď pr EN 15316-3-2 (kWh/rok)
QWs
- tepelná strata zásobníka teplej vody (kWh/rok)
QWpp
- tepelná strata prípojky (kWh/rok)
QWhg
- tepelná strata zdroja tepla (kWh/rok)
V uvedenom prípade je uvažované len s potrebou energie na teplú vodu QW a tepelnou stratou distribučného systému QWd.
Potreba energie na systém teplej vody v bytovom dome pred rekonštrukciou rozvodu:
http://www.tzb-info.cz/docu/clanky/0044/004478o5.gif
Potreba energie na systém teplej vody v bytovom dome po rekonštrukcii rozvodu:
http://www.tzb-info.cz/docu/clanky/0044/004478o6.gif
Zaradenie podľa energetickej triedyPre zaradenie systému teplej vody v bytovom dome do energetickej triedy je potrebné vypočítanú potrebu energie na systém teplej vody (viď vzorce 5 a 6) predeliť celkovou úžitkovou plochou bytového domu, ktorá je v našom prípade 2 987 m2 a podľa rozsahu energetických tried na prípravu teplej vody uvedeného vo vyhláške 625/2006 - príloha (viď tabuľku 4) zatriediť do príslušnej energetickej triedy.
V uvedenom príklade je systém teplej vody v bytovom dome pred rekonštrukciou zatriedený do energetickej triedy C (37 kWh/rok.m2).
Po rekonštrukcii rozvodov ho bude možné systém teplej vody v bytovom dome zatriediť do energetickej triedy B (21 kWh/rok.m2).
http://www.tzb-info.cz/docu/clanky/0044/004478o7.gif
Tabuľka 4: Rozsah energetických tried na prípravu teplej vodyZÁVERZ príkladu vyplýva, že zaizolovaním distribučného rozvodu teplej vody podľa požiadaviek vyhlášky 625/2006 (tepelná strata - lineárna hustota tepelného toku potrubia nemá prekročiť hodnotu 8 W/m) je možné systém teplej vody v bytovom dome zatriediť do výhodnejšej energetickej triedy o jeden prípadne viac stupňov, čo závisí od spôsobu zásobovania budovy teplou vodou a rozsiahlosti distribučného rozvodu.
Tento príspevok slúži pre širšiu odbornú verejnosť ako predbežná informácia na možné stanovenie tried energetickej hospodárnosti budov v oblasti prípravy teplej vody v bytových domoch, ktoré sú zásobované teplou vodou z výmenníkovej stanice, alebo z kotolne.
Uvedené technické údaje a postup výpočtu sú informatívne a nemôžu byť priamo aplikované pri konkrétnych výpočtoch v praxi. Uvedený spôsob výpočtu môže byť zmenený. Je potrebné počkať na dopracovanie a schválenie metodických pokynov na stanovenie tried energetickej hospodárnosti budov v oblasti prípravy teplej vody.
Príspevok je súčasťou riešenia výskumnej úlohy VEGA 1/3234/06: Výskum a vývoj technológií združeného využívania fosílnych a obnoviteľných zdrojov pre trvale udržateľné energetické zásobovanie.
LITERATÚRA1. Valášek. J.: Energetická hospodárnosť budov - príspevok k stanoveniu energetických tried na prípravu teplej vody, TZB HAUSTECHNIK 2/2007
2. Zákon 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. Vyhláška č. 625/2006 Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky z 22. novembra 2006 sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4. prEN 15316-3 -1 Vykurovacie systémy v budovách. Metódy výpočtu energetických požiadaviek systému a účinnosti systému).
5. prEN 15316-3-2 Vykurovacie systémy v budovách. Metódy výpočtu energetických požiadaviek systému a účinnosti systému. Systémy prípravy teplej vody, distribúcia.
6. prEN 15316-3-3 - Vykurovacie systémy v budovách. Systémy teplej vody. Výroba.
(http://www.tzb-info.cz/4478-priklad-vypoctu-potreby-energie-na-pripravu-teplej-vody-v-bytovom-dome-certifikacia-budov)
stormcatcher
23.04.13,05:58
#342
(http://www.tzb-info.cz/4478-priklad-vypoctu-potreby-energie-na-pripravu-teplej-vody-v-bytovom-dome-certifikacia-budov)
...kam to bude.Chceš opustiť aj našu galaxiu, alebo len po hranice?:D:D:D
(http://www.tzb-info.cz/4478-priklad-vypoctu-potreby-energie-na-pripravu-teplej-vody-v-bytovom-dome-certifikacia-budov)
...kam to bude.Chceš opustiť aj našu galaxiu, alebo len po hranice?:D:D:D
tinockaaa
25.04.13,05:55
Dobrý deň,
ja by som potrebovala poradiť ohľadom vyúčtovania tepla v novostavbe, ktorá má vlastnú kotolňu a v každom byte je okrem toho ešte výmeníková stanica. Každý byt má vlastný merač tepla, jednak ktoré ide do radiátorov aj na TUV.
Kedže sme kolaudovali len v roku 2011 tak rok 2011 sme fungovali nejaké dva mesiace a nemáme veľmi dobré podklady pre porovnanie, rok 2012 sme ale už fungovali celý a podľa množstva odobratého plynu sme odobrali 306080 kwh čo by malo byť 306080/277,77 = 1101,92 Gj
podľa skutočne nameraných spotrieb v bytoch sme namerali ale len 559,26 Gj a 542,66 Gj sa nám niekde stratilo po ceste. Preto by som chcela vedieť či je to ok, alebo máme niekde chybu. Je možná takáto strata? je mi jasné, že niečo určite uniká ale 49 %? Celková výmera bytov a nebytových priestorov je 4400,86 m2.
Ďakujem veľmi pekne za pomoc.
T.
ja by som potrebovala poradiť ohľadom vyúčtovania tepla v novostavbe, ktorá má vlastnú kotolňu a v každom byte je okrem toho ešte výmeníková stanica. Každý byt má vlastný merač tepla, jednak ktoré ide do radiátorov aj na TUV.
Kedže sme kolaudovali len v roku 2011 tak rok 2011 sme fungovali nejaké dva mesiace a nemáme veľmi dobré podklady pre porovnanie, rok 2012 sme ale už fungovali celý a podľa množstva odobratého plynu sme odobrali 306080 kwh čo by malo byť 306080/277,77 = 1101,92 Gj
podľa skutočne nameraných spotrieb v bytoch sme namerali ale len 559,26 Gj a 542,66 Gj sa nám niekde stratilo po ceste. Preto by som chcela vedieť či je to ok, alebo máme niekde chybu. Je možná takáto strata? je mi jasné, že niečo určite uniká ale 49 %? Celková výmera bytov a nebytových priestorov je 4400,86 m2.
Ďakujem veľmi pekne za pomoc.
T.
sito
25.04.13,06:16
V kotolni vznikajú náklady domu, spoločné pre všetkých vlastníkov bytov. Tie sa rozpočítavajú na byty podľa meračov v bytoch.
559,26 GJ. je súčet bytov za teplo na vykurovanie a 542,66 GJ, za teplo dodané v teplej vode?
V čo je ta strata, únik Tých 49 %?
559,26 GJ. je súčet bytov za teplo na vykurovanie a 542,66 GJ, za teplo dodané v teplej vode?
V čo je ta strata, únik Tých 49 %?
tinockaaa
25.04.13,07:13
Asi som to napísala ako hotentot :-)
takže podľa množstva plynu sme spotrebovali 306080 kWh za rok 2012 čo by malo byť 1101,92 Gj, v bytoch sme namerali 559,26 Gj - to je spotreba tepla na vykurovanie a TUV spolu, je to merač na vstupe do bytu, takže meria aj teplo na vykurovanie aj teplo na vodu spolu.
To znamená, že z kotolne z 1101,92 Gj - 559,26 Gj z meračov z bytov nám chýba 542,66 Gj, ktoré sú neviem kde. myslíte že je takéto chýbajúce množstvo Gj normálne?
takže podľa množstva plynu sme spotrebovali 306080 kWh za rok 2012 čo by malo byť 1101,92 Gj, v bytoch sme namerali 559,26 Gj - to je spotreba tepla na vykurovanie a TUV spolu, je to merač na vstupe do bytu, takže meria aj teplo na vykurovanie aj teplo na vodu spolu.
To znamená, že z kotolne z 1101,92 Gj - 559,26 Gj z meračov z bytov nám chýba 542,66 Gj, ktoré sú neviem kde. myslíte že je takéto chýbajúce množstvo Gj normálne?
sito
25.04.13,07:44
Tak to teda nie je normálne! Ale tu ti to nikto nevysvetlí, len domnienky by mohli byť, povedané. Treba sa obrátiť na správcu domu. Ak máte SVB, tak štatutára, predsedu. Ak mate správcu, zmluvu s ním, tak toho.
182/1993, § 11, odsek 6.
(6) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo nahliadať do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv.
A to bez rozdielu akou formou správy je dom spravovaný.
Niekto musí mať povinnosť. Kto asi?
182/1993, § 11, odsek 6.
(6) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo nahliadať do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv.
A to bez rozdielu akou formou správy je dom spravovaný.
Niekto musí mať povinnosť. Kto asi?
tinockaaa
25.04.13,09:04
No ja to píšem z pozície správcu domu, robím vyúčtovanie pre byty a nebytové priestory, mám všetky vyúčtovacie podklady za plyn, odpočty meračov v bytoch k 31.12. a tie počty mi teda vôbec nesedia.
sito
25.04.13,10:07
Isté je, že rok 2012 trval od 1.1. do 31.12. A faktúra na plyn za aké obdobie od kedy do kedy bola vystavená?
Tibor889
25.04.13,10:28
Toto je smutná realita technického riešenia s bytovými stanicami. Bohužiaľ je to tak a jediné čo sa s tým dá robiť je lepšie preizolovať stúpacie potrubia. Nič viac sa s tým robiť nedá. A mám aj dom, kde je na meračoch v bytoch menej ako 30% celkovej spotreby (veľa bytov nie je užívaných).
Tibor889
25.04.13,10:32
Ale toto developerovi a jeho projektantovi nevysvetlíš, lebo nepochopia. Je za tým len marketingové ojeklamanie ľudí pri predaji bytu, že čo mu merače namerajú to budú platiť. A prevádzka je úplne iná, ale to zase kupujúci netušia. Inak by to nekupovali a konečne by sa prestalo s takýmito nezmyselnými projektmi.
tinockaaa
25.04.13,11:47
Spotreba plynu je rozpočítaná pekne od 18.12. 2011 do 17.12.2012, takže to sedí plus mínus, len mi bolo divné, že sa môže toľko tepla stratiť po ceste. Aj keď sa to tak vezme, tak v zime zo stupačky sála riadne teplo, ale že je v novostavbe izolácia taká zlá som si nemyslela.
Takže môžem byť rada že je to aspoň tých 50 %. u nás tiež ešte nie je pár bytov obývaných, ale v zime sa temperujú aspoň trošku. Teraz neviem či riešiť nejako izoláciu, alebo ako zabezpečiť aby ten podiel straty bol menší.
Takže môžem byť rada že je to aspoň tých 50 %. u nás tiež ešte nie je pár bytov obývaných, ale v zime sa temperujú aspoň trošku. Teraz neviem či riešiť nejako izoláciu, alebo ako zabezpečiť aby ten podiel straty bol menší.
PASKOV
25.04.13,15:54
Bohužel zase jeden mizerný projekt.
sito
26.04.13,06:25
Spotreba plynu je rozpočítaná pekne od 18.12. 2011 do 17.12.2012, takže to sedí plus mínus, len mi bolo divné, že sa môže toľko tepla stratiť po ceste. Aj keď sa to tak vezme, tak v zime zo stupačky sála riadne teplo, ale že je v novostavbe izolácia taká zlá som si nemyslela.
Takže môžem byť rada že je to aspoň tých 50 %. u nás tiež ešte nie je pár bytov obývaných, ale v zime sa temperujú aspoň trošku. Teraz neviem či riešiť nejako izoláciu, alebo ako zabezpečiť aby ten podiel straty bol menší.
Tak ten časový posun nemôže spôsobiť taký rozdiel. Tak, kde je pes, zakopaný?
Časť môže byť v tých prepočtoch, plyn m3 na kWh, kWh na GJ. Teória, prepočty budú správne, ale či aj skutočnosť bude táká?
Tu by sa ako laik priklonil k názoru Tibora.
Ale toto developerovi a jeho projektantovi nevysvetlíš, lebo nepochopia. Je za tým len marketingové ojeklamanie ľudí pri predaji bytu, že čo mu merače namerajú to budú platiť. A prevádzka je úplne iná, ale to zase kupujúci netušia. Inak by to nekupovali a konečne by sa prestalo s takýmito nezmyselnými projektmi.
Zo zákona platia vlastníci bytov za náklady domu, teda tie sa rozpočítajú na jednotlivé byty. Ale ako?
Bol tu prezentovaný taký systém, po technickej stránke to vypadalo byť dobré, veľmi dobré. Proste v spoločnej kotolni sa vyrobí teplo z plynu, ktoré sa po odobratí bytmi pred bytmi meria v GJ. a podľa nich sa uhradia náklady za dodané, odobraté teplo bytom, jeho vlastníkom. Problém je, že ak vlastník otvorí prívod vody, teplej v byte, automaticky sa prestane vykurovať byť a všetok odobraté teplo bytom ide na výrobu teplej vody. Ale merač pre byt to nerozozná, nezaznamená, nenamerá.
Vyhlášky 630/2005 a 358/2009 určujú ako sa majú rozpočítať náklady za teplo na vykurovanie a teplo dodané v teplej vode. Ale, koľko plynu sa minie v kotolni na výrobu tepla, ktoré zohrieva vodu? A koľko ktorý byt z vyrobeného tepla v kotolni, ktoré odobral použil na vykurovanie a koľko na ohrev, výrobu teplej teplej vody? Kto vie v dome?
A tu už to nie je až také dobré. Rozpočítanie nákladov za teplo na jednotlivé byty sa tým hodne skomplikuje.
Merače tepla pre byty sú len pomerové. Vždy bude rozdiel medzi fakturačným meradlom, plynomerom a meračmi tepla pre byty.
Zásadne to nerieš sama! Je to vecou všetkých vlastníkov bytov, aj toho, ktorý ešte všetky byty nepredal. Je pravdou, že niektorí cicici, tie údaje pokladajú za osobné údaje. Ale dá sa to riešiť osobne s každým vlastníkom? Predsa každý bude trvať na tom najvýhodnejšom riešení v jeho prospech, či nie? Treba tie čísla predložiť všetkým a spoločne hľadať riešenie. To teplo vyrobené z plynu domom prešlo, vašim domom. Či už vykurovacím systémom domu, spoločným, alebo systémom na výrobu teplej vody v dome, tiež spoločným. Niečo sa dá znížiť dosiahnuť tou lepšou izoláciou rozvodov tepla do bytov, ale rozdiely budú vždy.
Nechcel by som byť v tvojej koži.
Takže môžem byť rada že je to aspoň tých 50 %. u nás tiež ešte nie je pár bytov obývaných, ale v zime sa temperujú aspoň trošku. Teraz neviem či riešiť nejako izoláciu, alebo ako zabezpečiť aby ten podiel straty bol menší.
Tak ten časový posun nemôže spôsobiť taký rozdiel. Tak, kde je pes, zakopaný?
Časť môže byť v tých prepočtoch, plyn m3 na kWh, kWh na GJ. Teória, prepočty budú správne, ale či aj skutočnosť bude táká?
Tu by sa ako laik priklonil k názoru Tibora.
Ale toto developerovi a jeho projektantovi nevysvetlíš, lebo nepochopia. Je za tým len marketingové ojeklamanie ľudí pri predaji bytu, že čo mu merače namerajú to budú platiť. A prevádzka je úplne iná, ale to zase kupujúci netušia. Inak by to nekupovali a konečne by sa prestalo s takýmito nezmyselnými projektmi.
Zo zákona platia vlastníci bytov za náklady domu, teda tie sa rozpočítajú na jednotlivé byty. Ale ako?
Bol tu prezentovaný taký systém, po technickej stránke to vypadalo byť dobré, veľmi dobré. Proste v spoločnej kotolni sa vyrobí teplo z plynu, ktoré sa po odobratí bytmi pred bytmi meria v GJ. a podľa nich sa uhradia náklady za dodané, odobraté teplo bytom, jeho vlastníkom. Problém je, že ak vlastník otvorí prívod vody, teplej v byte, automaticky sa prestane vykurovať byť a všetok odobraté teplo bytom ide na výrobu teplej vody. Ale merač pre byt to nerozozná, nezaznamená, nenamerá.
Vyhlášky 630/2005 a 358/2009 určujú ako sa majú rozpočítať náklady za teplo na vykurovanie a teplo dodané v teplej vode. Ale, koľko plynu sa minie v kotolni na výrobu tepla, ktoré zohrieva vodu? A koľko ktorý byt z vyrobeného tepla v kotolni, ktoré odobral použil na vykurovanie a koľko na ohrev, výrobu teplej teplej vody? Kto vie v dome?
A tu už to nie je až také dobré. Rozpočítanie nákladov za teplo na jednotlivé byty sa tým hodne skomplikuje.
Merače tepla pre byty sú len pomerové. Vždy bude rozdiel medzi fakturačným meradlom, plynomerom a meračmi tepla pre byty.
Zásadne to nerieš sama! Je to vecou všetkých vlastníkov bytov, aj toho, ktorý ešte všetky byty nepredal. Je pravdou, že niektorí cicici, tie údaje pokladajú za osobné údaje. Ale dá sa to riešiť osobne s každým vlastníkom? Predsa každý bude trvať na tom najvýhodnejšom riešení v jeho prospech, či nie? Treba tie čísla predložiť všetkým a spoločne hľadať riešenie. To teplo vyrobené z plynu domom prešlo, vašim domom. Či už vykurovacím systémom domu, spoločným, alebo systémom na výrobu teplej vody v dome, tiež spoločným. Niečo sa dá znížiť dosiahnuť tou lepšou izoláciou rozvodov tepla do bytov, ale rozdiely budú vždy.
Nechcel by som byť v tvojej koži.
Emka Roman
26.04.13,09:14
Dobrý deň,
ja by som potrebovala poradiť ohľadom vyúčtovania tepla v novostavbe, ktorá má vlastnú kotolňu a v každom byte je okrem toho ešte výmeníková stanica. Každý byt má vlastný merač tepla, jednak ktoré ide do radiátorov aj na TUV.
Kedže sme kolaudovali len v roku 2011 tak rok 2011 sme fungovali nejaké dva mesiace a nemáme veľmi dobré podklady pre porovnanie, rok 2012 sme ale už fungovali celý a podľa množstva odobratého plynu sme odobrali 306080 kwh čo by malo byť 306080/277,77 = 1101,92 Gj
podľa skutočne nameraných spotrieb v bytoch sme namerali ale len 559,26 Gj a 542,66 Gj sa nám niekde stratilo po ceste. Preto by som chcela vedieť či je to ok, alebo máme niekde chybu. Je možná takáto strata? je mi jasné, že niečo určite uniká ale 49 %? Celková výmera bytov a nebytových priestorov je 4400,86 m2.
Ďakujem veľmi pekne za pomoc.
T.
Strata 49% je technická blbosť - máš zlé údaje
ja by som potrebovala poradiť ohľadom vyúčtovania tepla v novostavbe, ktorá má vlastnú kotolňu a v každom byte je okrem toho ešte výmeníková stanica. Každý byt má vlastný merač tepla, jednak ktoré ide do radiátorov aj na TUV.
Kedže sme kolaudovali len v roku 2011 tak rok 2011 sme fungovali nejaké dva mesiace a nemáme veľmi dobré podklady pre porovnanie, rok 2012 sme ale už fungovali celý a podľa množstva odobratého plynu sme odobrali 306080 kwh čo by malo byť 306080/277,77 = 1101,92 Gj
podľa skutočne nameraných spotrieb v bytoch sme namerali ale len 559,26 Gj a 542,66 Gj sa nám niekde stratilo po ceste. Preto by som chcela vedieť či je to ok, alebo máme niekde chybu. Je možná takáto strata? je mi jasné, že niečo určite uniká ale 49 %? Celková výmera bytov a nebytových priestorov je 4400,86 m2.
Ďakujem veľmi pekne za pomoc.
T.
Strata 49% je technická blbosť - máš zlé údaje
Emka Roman
26.04.13,09:17
Asi som to napísala ako hotentot :-)
takže podľa množstva plynu sme spotrebovali 306080 kWh za rok 2012 čo by malo byť 1101,92 Gj, v bytoch sme namerali 559,26 Gj - to je spotreba tepla na vykurovanie a TUV spolu, je to merač na vstupe do bytu, takže meria aj teplo na vykurovanie aj teplo na vodu spolu.
To znamená, že z kotolne z 1101,92 Gj - 559,26 Gj z meračov z bytov nám chýba 542,66 Gj, ktoré sú neviem kde. myslíte že je takéto chýbajúce množstvo Gj normálne?
Približne rok 2012
8 obývaných podlaží
69 bytov
3900 m2
CZT asi 500 metrov
spotreba BD okolo 320000kWh na UK !!!!!!!!!!!!!!!!!!
takže podľa množstva plynu sme spotrebovali 306080 kWh za rok 2012 čo by malo byť 1101,92 Gj, v bytoch sme namerali 559,26 Gj - to je spotreba tepla na vykurovanie a TUV spolu, je to merač na vstupe do bytu, takže meria aj teplo na vykurovanie aj teplo na vodu spolu.
To znamená, že z kotolne z 1101,92 Gj - 559,26 Gj z meračov z bytov nám chýba 542,66 Gj, ktoré sú neviem kde. myslíte že je takéto chýbajúce množstvo Gj normálne?
Približne rok 2012
8 obývaných podlaží
69 bytov
3900 m2
CZT asi 500 metrov
spotreba BD okolo 320000kWh na UK !!!!!!!!!!!!!!!!!!
Emka Roman
26.04.13,09:21
No ja to píšem z pozície správcu domu, robím vyúčtovanie pre byty a nebytové priestory, mám všetky vyúčtovacie podklady za plyn, odpočty meračov v bytoch k 31.12. a tie počty mi teda vôbec nesedia.
Technik správcu s technikom kotolne musia takúto prkotinu = očividnú blbosť nájsť/vyriešiť do 5 minút !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
(teda ak tomu rozumejú :D )
Technik správcu s technikom kotolne musia takúto prkotinu = očividnú blbosť nájsť/vyriešiť do 5 minút !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
(teda ak tomu rozumejú :D )
Emka Roman
26.04.13,09:26
Toto je smutná realita technického riešenia s bytovými stanicami. Bohužiaľ je to tak a jediné čo sa s tým dá robiť je lepšie preizolovať stúpacie potrubia. Nič viac sa s tým robiť nedá. A mám aj dom, kde je na meračoch v bytoch menej ako 30% celkovej spotreby (veľa bytov nie je užívaných).
Tibor.
Strata 70 % je sfušovaná robota :
1, projektanta
2,realizátora
3, zlynčovať bez otázok !!!!!!!!!!!!
4, ibaže by ich bolo nad polovicu - - a to fakt nemôžeš porovnávať obývaný dom s poloobývaným
Tibor.
Strata 70 % je sfušovaná robota :
1, projektanta
2,realizátora
3, zlynčovať bez otázok !!!!!!!!!!!!
4, ibaže by ich bolo nad polovicu - - a to fakt nemôžeš porovnávať obývaný dom s poloobývaným
Emka Roman
26.04.13,09:34
Ale toto developerovi a jeho projektantovi nevysvetlíš, lebo nepochopia. Je za tým len marketingové ojeklamanie ľudí pri predaji bytu, že čo mu merače namerajú to budú platiť. A prevádzka je úplne iná, ale to zase kupujúci netušia. Inak by to nekupovali a konečne by sa prestalo s takýmito nezmyselnými projektmi.
to máš v podstate ako tepelné čerpadlá - - - pokiaľ nevidím do financií a návratnosti , že niekde na Slovensku beží TČ 15 rokov = nedám si naprojektovať ! - - veď aj toho projektanta niekto platí a by som sa divil, že by to nenaprojektoval, tak ako ja chcem, ak ho platím:D
Logická a efektívna energetická koncepcia rozvodov je :
s čo najvyšším potenciálom priviesť energiu čo najbližšie k spotrebičom
to máš v podstate ako tepelné čerpadlá - - - pokiaľ nevidím do financií a návratnosti , že niekde na Slovensku beží TČ 15 rokov = nedám si naprojektovať ! - - veď aj toho projektanta niekto platí a by som sa divil, že by to nenaprojektoval, tak ako ja chcem, ak ho platím:D
Logická a efektívna energetická koncepcia rozvodov je :
s čo najvyšším potenciálom priviesť energiu čo najbližšie k spotrebičom
sito
28.04.13,10:59
Gutan, tak dnes som dostal ročné vyúčtovanie. Neviem čo sa stalo správcovi, toto je prvý kráť, čo už v apríli, inak vždy až na konci mája. Preplatok 3,92 € na m2. Dobré, že? No neraduj sa :) :D:D:D ;)
gutan52
28.04.13,18:18
Gutan, tak dnes som dostal ročné vyúčtovanie. Neviem čo sa stalo správcovi, toto je prvý kráť, čo už v apríli, inak vždy až na konci mája. Preplatok 3,92 € na m2. Dobré, že? No neraduj sa :) :D:D:D ;)
Tak máš okolo 250 Eura = preplatok na vykurovaní. Ale ako Ti dopadla TúV? To ešte pridaj...
Tak máš okolo 250 Eura = preplatok na vykurovaní. Ale ako Ti dopadla TúV? To ešte pridaj...
sito
28.04.13,18:49
Tak máš okolo 250 Eura = preplatok na vykurovaní. Ale ako Ti dopadla TúV? To ešte pridaj...
To nie! Ale tak si to väčšina berie, keď je preplatok, preplatok všetko maže, je ... u mňa, nie!
Spotreba domu 172 318 kWh na m2 65,15 kWh, 7,28 €.
V mojom byte podľa korigovaných jednotiek 1 543 kWh na m2 25,45 kWh, 4,17 €.
Podľa úhrady v € 2 266 kWh na m2 37,37 kWh, 4,17 €.
Teplá voda 112 123 kWh na m3 99,89 kWh, 13,01 €
V byte podľa spotreby 1 390,46 kWh, 13,97 €.
To nie! Ale tak si to väčšina berie, keď je preplatok, preplatok všetko maže, je ... u mňa, nie!
Spotreba domu 172 318 kWh na m2 65,15 kWh, 7,28 €.
V mojom byte podľa korigovaných jednotiek 1 543 kWh na m2 25,45 kWh, 4,17 €.
Podľa úhrady v € 2 266 kWh na m2 37,37 kWh, 4,17 €.
Teplá voda 112 123 kWh na m3 99,89 kWh, 13,01 €
V byte podľa spotreby 1 390,46 kWh, 13,97 €.
gutan52
28.04.13,18:52
Pre Tibora a Guťana, o tom ako sa počíta potreba energie
Príklad výpočtu potreby energie na prípravu teplej vody v bytovom dome - certifikácia budov
Datum: 19.11.2007 | Autor: Ing. Peter Kapalo, PhD.Tento príspevok slúži pre širšiu odbornú verejnosť ako predbežná informácia na možné stanovenie tried energetickej hospodárnosti budov v oblasti prípravy teplej vody v bytových domoch, ktoré sú zásobované teplou vodou z výmenníkovej stanice, alebo z kotolne.
ÚVOD
(http://www.tzb-info.cz/4478-priklad-vypoctu-potreby-energie-na-pripravu-teplej-vody-v-bytovom-dome-certifikacia-budov)
Ing. Peter Kapalo, PhD. (http://www.tzb-info.cz/4478-priklad-vypoctu-potreby-energie-na-pripravu-teplej-vody-v-bytovom-dome-certifikacia-budov) > ,<, = ako Nunenko !
(http://www.tzb-info.cz/4478-priklad-vypoctu-potreby-energie-na-pripravu-teplej-vody-v-bytovom-dome-certifikacia-budov)
Príklad výpočtu potreby energie na prípravu teplej vody v bytovom dome - certifikácia budov
Datum: 19.11.2007 | Autor: Ing. Peter Kapalo, PhD.Tento príspevok slúži pre širšiu odbornú verejnosť ako predbežná informácia na možné stanovenie tried energetickej hospodárnosti budov v oblasti prípravy teplej vody v bytových domoch, ktoré sú zásobované teplou vodou z výmenníkovej stanice, alebo z kotolne.
ÚVOD
(http://www.tzb-info.cz/4478-priklad-vypoctu-potreby-energie-na-pripravu-teplej-vody-v-bytovom-dome-certifikacia-budov)
Ing. Peter Kapalo, PhD. (http://www.tzb-info.cz/4478-priklad-vypoctu-potreby-energie-na-pripravu-teplej-vody-v-bytovom-dome-certifikacia-budov) > ,<, = ako Nunenko !
(http://www.tzb-info.cz/4478-priklad-vypoctu-potreby-energie-na-pripravu-teplej-vody-v-bytovom-dome-certifikacia-budov)
gutan52
28.04.13,19:17
To nie! Ale tak si to väčšina berie, keď je preplatok, preplatok všetko maže, je ... u mňa, nie!
Spotreba domu 172 318 kWh na m2 65,15 kWh, 7,28 €.
V mojom byte podľa korigovaných jednotiek 1 543 kWh na m2 25,45 kWh, 4,17 €.
Podľa úhrady v € 2 266 kWh na m2 37,37 kWh, 4,17 €.
Teplá voda 112 123 kWh na m3 99,89 kWh, 13,01 €
V byte podľa spotreby 1 390,46 kWh, 13,97 €.
Pri vykurovaní tvojho bytu si 1* ; ale TúV máš drahú a je drahá v celom vašom dome. 42halierov za liter teplej vody - to je veľa. S tým niečo robte. Alebo niečo presuňte na úk.
Tak, aby bola TúV len cca za 20 halierov.
Je možné, že výsledky vyúčtovania za r.2012 v apríli ; sú aj ovocím "našej témy" na Porade...
Spotreba domu 172 318 kWh na m2 65,15 kWh, 7,28 €.
V mojom byte podľa korigovaných jednotiek 1 543 kWh na m2 25,45 kWh, 4,17 €.
Podľa úhrady v € 2 266 kWh na m2 37,37 kWh, 4,17 €.
Teplá voda 112 123 kWh na m3 99,89 kWh, 13,01 €
V byte podľa spotreby 1 390,46 kWh, 13,97 €.
Pri vykurovaní tvojho bytu si 1* ; ale TúV máš drahú a je drahá v celom vašom dome. 42halierov za liter teplej vody - to je veľa. S tým niečo robte. Alebo niečo presuňte na úk.
Tak, aby bola TúV len cca za 20 halierov.
Je možné, že výsledky vyúčtovania za r.2012 v apríli ; sú aj ovocím "našej témy" na Porade...
sito
29.04.13,05:55
To nie, to isto nie! Ani náhodou!
A voda, že je drahá. Ako bačujeme, tak bačíme! Prečo by sme sa mali ešte aj sami podvádzať a šupnúť náklady za ohrev vody do nákladov za vykurovanie domu?
V roku 2011 som mal predpísané zálohy 987,32 €. Mínus poplatok na správu domu a FPOaÚ za služby 558,95 €. Náklady za služby 603,53 €. Nedoplatok -44,58 €. Skutočný preplatok 64,06 €.
V roku 2012 som mal predpísané zálohy 861,39 €. Mínus poplatok na správu domu a FPOaÚ za služby 590,21 €. Náklady za služby 630,80 €. Nedoplatok -40,59 €. Skutočný preplatok 237,76 €.
Takže skoro rovnako, nárast nákladov za služby len o 4,52 percenta. Len v jednotlivých službách je to trocha inak, hlavne v teple.
A voda, že je drahá. Ako bačujeme, tak bačíme! Prečo by sme sa mali ešte aj sami podvádzať a šupnúť náklady za ohrev vody do nákladov za vykurovanie domu?
V roku 2011 som mal predpísané zálohy 987,32 €. Mínus poplatok na správu domu a FPOaÚ za služby 558,95 €. Náklady za služby 603,53 €. Nedoplatok -44,58 €. Skutočný preplatok 64,06 €.
V roku 2012 som mal predpísané zálohy 861,39 €. Mínus poplatok na správu domu a FPOaÚ za služby 590,21 €. Náklady za služby 630,80 €. Nedoplatok -40,59 €. Skutočný preplatok 237,76 €.
Takže skoro rovnako, nárast nákladov za služby len o 4,52 percenta. Len v jednotlivých službách je to trocha inak, hlavne v teple.
nunenko
30.04.13,03:42
Guťan, tabuľka ako z veľkej knihy, ale kde soudruzi z NDR udělali chybu? Hakl sa hekl?
Ponevěvač nieje rozhodujúci príkon, ale aj koľko vody za hodinu ohrejem, ak je účinnosť takmer 100% tak:
2,2 kW x 1 hodina=2 200W=xy litrov vody ohriatej napríklad z 10 stupňov na 55 stupňov Celsia.
3,5 kW x 1 hodina=3 500W=xy litrov vody ohriatej napríklad z 10 stupňov na 37 stupňov Celsia.
Keďže na ohriatie 1 liter vody o v 1 stupeň Celsia je potrebná jedna Calória, tak spotreba energie v prepočte na jeden liter 37 stupňov teplej vody je zhruba rovnaká.
Rozdiely sú dva. Jeden je v stratách z ochladzovania, druhý opačný je v jednotkovej cene el. energie tzv. "nočný prúd", alebo dvojzložková tarifa. Mám obavy, že rozdiel ohriatej vody vo výhodnej tarife a tepelné straty sa vzájomne vyrovnajú, a z ekonomického hľadiska to bude jedno.
100 litrov x 37 °C = 60 litrov x 55 °C + 40 litrov x 10 °C
(http://www.oteple.sk/page.asp?prg=poradenstvo&status=article&id=30)100 litrov x 37 °C = 100 litrov x 37 ° (http://www.oteple.sk/page.asp?prg=poradenstvo&status=article&id=30)
Porovnanie spotreby vody a elektriny zásobníkového a prietok. ohrievača vody
1. Prietokový ohrievač HAKL 3,5 kW, zásobníkový ohrievač 50l, 2,2 kW.
Spotreba elektrickej energie kancelárSke priestory , trvanie jedného pustenia teplej vody je 2 min.,
6 krát za deň.
http://www.hakl.sk/img/bod.gif
BOJLER 50 LITROVÝ
PRIETOKOVÝ ORIEVAČ VODY 3,5 kW
ohrev vody z 0°C na 50 °C - spotreba el. energie za 1 hodinu:
2,2 kW x 4,60 Sk (za kW/h) = 10,12 Sk
3,5 kW x 4,60 Sk (za kW/h) = 16,10 Sk
spotreba el. energie pri spotrebe 1 litra vody:
10,12 Sk : 50l = 0,20 Sk
16,10 Sk : 60 min. = 0,26 Sk
spotreba energie za 24 hodín pri spotrebe 4l vody, 6 krát za deň:
0,20 Sk x 4l x 6 = 4,80 Sk
0,26 Sk x 4 min.(=4l) x 6 = 6,24 Sk
tepelné straty zohriatej vody v ohrievači za 24 hodín:
*0,5 kW x 4,6 Sk = 2,3 Sk
0,0 kW x 4,6 Sk = 0 Sk
**tepelné straty zohriatej vody v 5 metrovom vod. potrubí za 24 hodín:
0,31 Sk x 6x/deň = 1,86 Sk
0 Sk x 6x/deň = 0 Sk
spotreba vody navyše - pri odpúšťaní vychladnutej vody
1,57l x 6x/deň x ***0,036Sk/liter= 0,34 Sk
0 litrov x 6x/deň x 0,036 Sk/liter = 0 Sk
celkové finančné náklady medzi bojlerom a prietokovým ohrievačom za deň
spolu finančné náklady za deň = 9,3 Sk
spolu finančné náklady za deň = 6,24 Sk
http://www.naj.sk/hit?id=00017809;n=1;screenx=1024;screeny=768;cdept h=32;ref=http%3A//www.hakl.sk/
poznámka:
* tepelné straty 50 litrového zásobníka pri chladnutí zohriatej vody udávané výrobcom ohrievačov
** tepelné straty v 1" vod. potrubí 5 metrov dlhom sú 1,57 litra. Energia potrebná na zohriate vody je 10,12 Sk : 50 litrový zásobník x 1,57 litra = 0,31 Sk
*** vodné 22,61 Sk s DPH stočné je 13,80 Sk s DPH
Ponevěvač nieje rozhodujúci príkon, ale aj koľko vody za hodinu ohrejem, ak je účinnosť takmer 100% tak:
2,2 kW x 1 hodina=2 200W=xy litrov vody ohriatej napríklad z 10 stupňov na 55 stupňov Celsia.
3,5 kW x 1 hodina=3 500W=xy litrov vody ohriatej napríklad z 10 stupňov na 37 stupňov Celsia.
Keďže na ohriatie 1 liter vody o v 1 stupeň Celsia je potrebná jedna Calória, tak spotreba energie v prepočte na jeden liter 37 stupňov teplej vody je zhruba rovnaká.
Rozdiely sú dva. Jeden je v stratách z ochladzovania, druhý opačný je v jednotkovej cene el. energie tzv. "nočný prúd", alebo dvojzložková tarifa. Mám obavy, že rozdiel ohriatej vody vo výhodnej tarife a tepelné straty sa vzájomne vyrovnajú, a z ekonomického hľadiska to bude jedno.
100 litrov x 37 °C = 60 litrov x 55 °C + 40 litrov x 10 °C
(http://www.oteple.sk/page.asp?prg=poradenstvo&status=article&id=30)100 litrov x 37 °C = 100 litrov x 37 ° (http://www.oteple.sk/page.asp?prg=poradenstvo&status=article&id=30)
Porovnanie spotreby vody a elektriny zásobníkového a prietok. ohrievača vody
1. Prietokový ohrievač HAKL 3,5 kW, zásobníkový ohrievač 50l, 2,2 kW.
Spotreba elektrickej energie kancelárSke priestory , trvanie jedného pustenia teplej vody je 2 min.,
6 krát za deň.
http://www.hakl.sk/img/bod.gif
BOJLER 50 LITROVÝ
PRIETOKOVÝ ORIEVAČ VODY 3,5 kW
ohrev vody z 0°C na 50 °C - spotreba el. energie za 1 hodinu:
2,2 kW x 4,60 Sk (za kW/h) = 10,12 Sk
3,5 kW x 4,60 Sk (za kW/h) = 16,10 Sk
spotreba el. energie pri spotrebe 1 litra vody:
10,12 Sk : 50l = 0,20 Sk
16,10 Sk : 60 min. = 0,26 Sk
spotreba energie za 24 hodín pri spotrebe 4l vody, 6 krát za deň:
0,20 Sk x 4l x 6 = 4,80 Sk
0,26 Sk x 4 min.(=4l) x 6 = 6,24 Sk
tepelné straty zohriatej vody v ohrievači za 24 hodín:
*0,5 kW x 4,6 Sk = 2,3 Sk
0,0 kW x 4,6 Sk = 0 Sk
**tepelné straty zohriatej vody v 5 metrovom vod. potrubí za 24 hodín:
0,31 Sk x 6x/deň = 1,86 Sk
0 Sk x 6x/deň = 0 Sk
spotreba vody navyše - pri odpúšťaní vychladnutej vody
1,57l x 6x/deň x ***0,036Sk/liter= 0,34 Sk
0 litrov x 6x/deň x 0,036 Sk/liter = 0 Sk
celkové finančné náklady medzi bojlerom a prietokovým ohrievačom za deň
spolu finančné náklady za deň = 9,3 Sk
spolu finančné náklady za deň = 6,24 Sk
http://www.naj.sk/hit?id=00017809;n=1;screenx=1024;screeny=768;cdept h=32;ref=http%3A//www.hakl.sk/
poznámka:
* tepelné straty 50 litrového zásobníka pri chladnutí zohriatej vody udávané výrobcom ohrievačov
** tepelné straty v 1" vod. potrubí 5 metrov dlhom sú 1,57 litra. Energia potrebná na zohriate vody je 10,12 Sk : 50 litrový zásobník x 1,57 litra = 0,31 Sk
*** vodné 22,61 Sk s DPH stočné je 13,80 Sk s DPH
gutan52
01.05.13,00:09
[nunenko , kde je voda dnes taká lacná ako tu uvádzaš? Alebo napíš rok, kedy to tak bolo...
veĎ vodné a stočné pri vode je v BB dnes minimálne 2 Eurá / cca 60 Sk / ; a keď dajú koeficient 1,18 tak to naša voda stojí minimálne 70 Sk za 1000 litrov vody . To je 7halierov za liter SV. Ak chceme teplú, tak máme vlastnú kotolňu a ohrev 1 litra vody nám vychádza na cca 17 halirov. 17+7=24halierov nás stojí TúV už spriemerovaná /počas celého roka/ !
Potom pomer TúV : SV je 24 : 7 /cca 3:1/
poznámka:
* tepelné straty 50 litrového zásobníka pri chladnutí zohriatej vody udávané výrobcom ohrievačov
** tepelné straty v 1" vod. potrubí 5 metrov dlhom sú 1,57 litra. Energia potrebná na zohriate vody je 10,12 Sk : 50 litrový zásobník x 1,57 litra = 0,31 Sk
*** vodné 22,61 Sk s DPH stočné je 13,80 Sk s DPH
[/TD]
[/TR]
[/TABLE][/QUOTE]
veĎ vodné a stočné pri vode je v BB dnes minimálne 2 Eurá / cca 60 Sk / ; a keď dajú koeficient 1,18 tak to naša voda stojí minimálne 70 Sk za 1000 litrov vody . To je 7halierov za liter SV. Ak chceme teplú, tak máme vlastnú kotolňu a ohrev 1 litra vody nám vychádza na cca 17 halirov. 17+7=24halierov nás stojí TúV už spriemerovaná /počas celého roka/ !
Potom pomer TúV : SV je 24 : 7 /cca 3:1/
poznámka:
* tepelné straty 50 litrového zásobníka pri chladnutí zohriatej vody udávané výrobcom ohrievačov
** tepelné straty v 1" vod. potrubí 5 metrov dlhom sú 1,57 litra. Energia potrebná na zohriate vody je 10,12 Sk : 50 litrový zásobník x 1,57 litra = 0,31 Sk
*** vodné 22,61 Sk s DPH stočné je 13,80 Sk s DPH
[/TD]
[/TR]
[/TABLE][/QUOTE]
Emka Roman
01.05.13,07:16
[nunenko , kde je voda dnes taká lacná ako tu uvádzaš? Alebo napíš rok, kedy to tak bolo...
veĎ vodné a stočné pri vode je v BB dnes minimálne 2 Eurá / cca 60 Sk / ; a keď dajú koeficient 1,18 tak to naša voda stojí minimálne 70 Sk za 1000 litrov vody . To je 7halierov za liter SV. Ak chceme teplú, tak máme vlastnú kotolňu a ohrev 1 litra vody nám vychádza na cca 17 halirov. 17+7=24halierov nás stojí TúV už spriemerovaná /počas celého roka/ !
Potom pomer TúV : SV je 24 : 7 /cca 3:1/
poznámka:
* tepelné straty 50 litrového zásobníka pri chladnutí zohriatej vody udávané výrobcom ohrievačov
** tepelné straty v 1" vod. potrubí 5 metrov dlhom sú 1,57 litra. Energia potrebná na zohriate vody je 10,12 Sk : 50 litrový zásobník x 1,57 litra = 0,31 Sk
*** vodné 22,61 Sk s DPH stočné je 13,80 Sk s DPH
[/TD]
[/TR]
[/TABLE][/QUOTE]
U nás s dažďovou okolo 2,4 € (bez tak 2,27 )
1,18 je veľa skontrolovali pri odčítaní, či sú všetky vodomery zablombované / či ich majú všetci ? - - mal by byť do 1,1
veĎ vodné a stočné pri vode je v BB dnes minimálne 2 Eurá / cca 60 Sk / ; a keď dajú koeficient 1,18 tak to naša voda stojí minimálne 70 Sk za 1000 litrov vody . To je 7halierov za liter SV. Ak chceme teplú, tak máme vlastnú kotolňu a ohrev 1 litra vody nám vychádza na cca 17 halirov. 17+7=24halierov nás stojí TúV už spriemerovaná /počas celého roka/ !
Potom pomer TúV : SV je 24 : 7 /cca 3:1/
poznámka:
* tepelné straty 50 litrového zásobníka pri chladnutí zohriatej vody udávané výrobcom ohrievačov
** tepelné straty v 1" vod. potrubí 5 metrov dlhom sú 1,57 litra. Energia potrebná na zohriate vody je 10,12 Sk : 50 litrový zásobník x 1,57 litra = 0,31 Sk
*** vodné 22,61 Sk s DPH stočné je 13,80 Sk s DPH
[/TD]
[/TR]
[/TABLE][/QUOTE]
U nás s dažďovou okolo 2,4 € (bez tak 2,27 )
1,18 je veľa skontrolovali pri odčítaní, či sú všetky vodomery zablombované / či ich majú všetci ? - - mal by byť do 1,1
nunenko
02.05.13,05:36
Guťan, kde je voda taká "lacná"?
Studenec 0,5512 €/m3
Švedlár 1,0606 €/m3
- maximálna cena za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou
v obciach Moravský Svätý Ján a Sekule 0,9438 €/m3
- maximálna cena za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou
v obci Opatovská Nová Ves 0,4056 €/m3
- maximálna cena za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou
v obci Brusno 0,5276 €/m3
- maximálna cena za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou
v obci Nový Tekov 0,9741 €/m3
- maximálna cena za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou
v obci Bátovce
- maximálna cena za dodávku pitnej vody verejným vodovodom
v lokalite „Sídlisko IV, Sereď - Vonkajší rad“ 0,9500 €/m³
Považská Bystrica
- maximálna cena za výrobu a dodávku pitnej vody
verejným vodovodom 0,9684 €/m3
- maximálna cena za odvedenie a čistenie odpadovej
vody verejnou kanalizáciou 1,0305 €/m3
- maximálna cena za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou
pre subjekt:
Nový Martin, a.s. 1,1459 €/m³
v obci:
Čierny Balog 0,7574 €/m³
Ostrá Lúka 1,2171 €/m³
Svätý Anton 1,2103 €/m³
Zvolenská Slatina 0,5624 €/m³
- maximálna cena za výrobu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom
v obci:
Bielovce 0,8770 €/m³
Drahovce 0,5333 €/m³
Drňa 1,0182 €/m³
Gemerský Jablonec 0,5688 €/m³
Nová Bašta 1,1187 €/m³
Pastovce 0,8620 €/m³
Mesto Sliač (verejný vodovod Sampor) 0,3678 €/m³
pre subjekt:
Nový Martin a.s. 0,9912 €/m³
- maximálna cena za distribúciu pitnej vody verejným vodovodom v obci:
Pastovce 0,7757 €/m³
Dolné Vestenice
- maximálna cena za výrobu a dodávku
pitnej vody verejným vodovodom 0,4989 €/m
Rabča
- maximálna cena za výrobu a dodávku pitnej vody
verejným vodovodom 0,6216 €/m3
- maximálna cena za distribúciu pitnej vody
verejným vodovodom 0,5333 €/m3
Uvedené ceny sú bez DPH.
Aj keď účelom, toho, čo už nie je vidieť poukázať na niečo celkom iné, nie na konkrétne ceny, ale spôsob výpočtu ušetreného.
Studenec 0,5512 €/m3
Švedlár 1,0606 €/m3
- maximálna cena za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou
v obciach Moravský Svätý Ján a Sekule 0,9438 €/m3
- maximálna cena za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou
v obci Opatovská Nová Ves 0,4056 €/m3
- maximálna cena za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou
v obci Brusno 0,5276 €/m3
- maximálna cena za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou
v obci Nový Tekov 0,9741 €/m3
- maximálna cena za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou
v obci Bátovce
- maximálna cena za dodávku pitnej vody verejným vodovodom
v lokalite „Sídlisko IV, Sereď - Vonkajší rad“ 0,9500 €/m³
Považská Bystrica
- maximálna cena za výrobu a dodávku pitnej vody
verejným vodovodom 0,9684 €/m3
- maximálna cena za odvedenie a čistenie odpadovej
vody verejnou kanalizáciou 1,0305 €/m3
- maximálna cena za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou
pre subjekt:
Nový Martin, a.s. 1,1459 €/m³
v obci:
Čierny Balog 0,7574 €/m³
Ostrá Lúka 1,2171 €/m³
Svätý Anton 1,2103 €/m³
Zvolenská Slatina 0,5624 €/m³
- maximálna cena za výrobu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom
v obci:
Bielovce 0,8770 €/m³
Drahovce 0,5333 €/m³
Drňa 1,0182 €/m³
Gemerský Jablonec 0,5688 €/m³
Nová Bašta 1,1187 €/m³
Pastovce 0,8620 €/m³
Mesto Sliač (verejný vodovod Sampor) 0,3678 €/m³
pre subjekt:
Nový Martin a.s. 0,9912 €/m³
- maximálna cena za distribúciu pitnej vody verejným vodovodom v obci:
Pastovce 0,7757 €/m³
Dolné Vestenice
- maximálna cena za výrobu a dodávku
pitnej vody verejným vodovodom 0,4989 €/m
Rabča
- maximálna cena za výrobu a dodávku pitnej vody
verejným vodovodom 0,6216 €/m3
- maximálna cena za distribúciu pitnej vody
verejným vodovodom 0,5333 €/m3
Uvedené ceny sú bez DPH.
Aj keď účelom, toho, čo už nie je vidieť poukázať na niečo celkom iné, nie na konkrétne ceny, ale spôsob výpočtu ušetreného.