O rozvode rozhoduje súd, pričom súhlas oboch manželov nie je predpokladom na to, že Vás súd aj automaticky rozvedie. Žiaden súd však nevyrieši Vaše vzájomné vzťahy. To je len a len na Vás.

Pokiaľ už dala návrh na rozvod, tak toto budeš mať šancu povedať na pojednávaní. Nikde nie je napísané, že súd Vás rozvedie. Súd skúma, či manželstvo má alebo nemá ešte šancu fungovať aj s prihliadnutím na deti. Tiež skúma, či je pre deti lepšie zostať v takomto manželstve, alebo nie. Pokiaľ nemáme stanovisko druhej strany, tak sa k tomu nemôžeme hodnoverne vyjadriť. Ako ju presvedčíš, to sa ťažko radí. Inak súd nepotrebuje súhlas s rozvodom na to, aby manželstvo rozviedol.

..hm...tvoje svedomie sa ozýva v tú najnepravejšiu chvíľu...bolo ho treba vtedy, keď si sa rozhodoval , ako s financiami...ale dnes nič nie je isté a peniaze zvlášť!..a otázne je aj to, čo manželka získa rozvodom...dlhy sú totiž spoločné, tak ako všetok majetok, nadobudnutý v manželstve...a či nakoniec nespadnete do biedy všetci, aj ona s deťmi-lebo nebudeš mať financie a ona nebude zvládať deti zabezpečiť...možno by bolo rozumné si spolu sadnúť a prebrať všetky pre a proti rozvodu, nech každá strana povie, čo očakáva...v klude a na rovinu!..

myslím, že niekoho má....

Boze, bal som sa ze to napadne aj niekoho ineho ako mna :-(

myslím, že niekoho má....

Mas pravdu, neskoro. Hoci musim povedat ze ono sa ozvalo uz davnejsie a preto ma tato vec tak trapi. Pretoze som sa uz dlhsiu dobu snazil co mi sili vladali. Zabudol som este povedat, ze som bol nuteny od rodiny odist, ale v tom maju prsty svokrovci u ktorych sme byvali. Teraz zijem v dome bez kurenia (mam len jednu piescku) bez WC, s teplou vodou 2-3 krat do tyzdna. Spavam v kabate, casto nemam ani co jest pretoze robim v oblasti v ktorej kvoli snehu uz dva mesiace robota nie je. Vsetok majetok ostal u zeny, ja som si veci bud kupil alebo pozical ci mi ich niekto daroval. Urobil som to preto aby som bol co najblizsie detom a manzelke, aby som im mohol byt napomocny ked to budu potrebovat (manzelka vsak z principu akukolvek moju ponuku na pomoc odmieta) K tomu spolocnemu rozhovoru, ja chcem, velmi, ona odmieta.

..hm...tvoje svedomie sa ozýva v tú najnepravejšiu chvíľu...bolo ho treba vtedy, keď si sa rozhodoval , ako s financiami...ale dnes nič nie je isté a peniaze zvlášť!..a otázne je aj to, čo manželka získa rozvodom...dlhy sú totiž spoločné, tak ako všetok majetok, nadobudnutý v manželstve...a či nakoniec nespadnete do biedy všetci, aj ona s deťmi-lebo nebudeš mať financie a ona nebude zvládať deti zabezpečiť...možno by bolo rozumné si spolu sadnúť a prebrať všetky pre a proti rozvodu, nech každá strana povie, čo očakáva...v klude a na rovinu!..

Mas pravdu, neskoro. Hoci musim povedat ze ono sa ozvalo uz davnejsie a preto ma tato vec tak trapi. Pretoze som sa uz dlhsiu dobu snazil co mi sili vladali. Zabudol som este povedat, ze som bol nuteny od rodiny odist, ale v tom maju prsty svokrovci u ktorych sme byvali. Teraz zijem v dome bez kurenia (mam len jednu piescku) bez WC, s teplou vodou 2-3 krat do tyzdna. Spavam v kabate, casto nemam ani co jest pretoze robim v oblasti v ktorej kvoli snehu uz dva mesiace robota nie je. Vsetok majetok ostal u zeny, ja som si veci bud kupil alebo pozical ci mi ich niekto daroval. Urobil som to preto aby som bol co najblizsie detom a manzelke, aby som im mohol byt napomocny ked to budu potrebovat (manzelka vsak z principu akukolvek moju ponuku na pomoc odmieta) K tomu spolocnemu rozhovoru, ja chcem, velmi, ona odmieta.
Nic v zlom, ale zacni na sebe cim skor pracovat a vzmuz sa!!!
Mozno zena ako matka a manzelka nema v tebe oporu ktoru potrebuje,ufnukany muz a otec,cakajuci na veci, co mu niekto podaruje nie je zrovna velke lakadlo...
A tym, ze sa budes pred zenou ponizovat,nariekat a prosikat tiez nic neziskas...skor si uskodis.
Prepac, ak som to "tvrdo" napisala,ale snad pochopis,ako som to myslela

Mozno sme sa zle pochopili. Neprosikam a nenariekam ked uz tak v duchu a pre seba. O tom ako teraz zijem nevie nikto (teda ak nepocitam Vas) a pracujem ako a kolko vladzem, hoci ako som uz pisal teraz v zime toho vela nie je. Manzelke sa nestazujem , neobvinujem ju, nevyhrazam sa nepotrebujem lutost jej ani nikoho ineho. Napisal som sem prave preto, ze sme tu v anonymite a mozno mi niekto poradi. Ide mi len o to najst odpovede na otazky ktore som napisal. Ak je zbabele a slaboske to, ze hladam sposob ako dat veci do poriadku bez toho aby som niekomu musel ublizit rad budem zbabely a slaboch. Ja proste neviem hodit len tak do jarku popri ceste svoj zivot, svoju rodinu a svoje deti. Vsetky tieto veci pre mna vela znamenaju a ja len dufam ze existuje sposob ako tieto veci dat do poriadku. Zvlast ked sme preto vlastne nic neurobili.
Co znemena vzmuz sa? Myslis si ze sedim na zadku a placem? Pracujem, beriem akukolvek robotu, setrim aby som doprial detom, nikoho neotravujem, neopijam sa v krcme ani doma, prezivam velmi krute obdobie a nenariekam. A hladam odpovede pretoze to nechcem urobit este horsim ako to je. Viac hlav-viac rozumu...
Mozno vo mne manzelka nevidi oporu, mozne to je. No nikdy som nesedel so zalozenymi rukami, nikdy som sa neprosil a nikdy som ja v nej nemal oporu. Som zvyknuty bojovat, no na tento boj som nebol pripraveny a ako som uz pisal, nerad by som urobil zasadnu chybu len preto ze pojdem podla vlastnej hlavy a odmietnem radu inych.
P.S. Preco vzdy ked chlap bojuje o nieco co straca a na com mu zalezi (zvlast ked je to zena a deti) musi byt slaboch? Nie je chlapske povysit nadovsetko rodinu? Ja som od zivota nic nechcel. Ani bohatstvo ani uspech ani krasne zeny. Chcel som len rodinu, deti a normalny zivot bez toho aby som komukolvek nieco dokazoval.

Nic v zlom, ale zacni na sebe cim skor pracovat a vzmuz sa!!!
Mozno zena ako matka a manzelka nema v tebe oporu ktoru potrebuje,ufnukany muz a otec,cakajuci na veci, co mu niekto podaruje nie je zrovna velke lakadlo...
A tym, ze sa budes pred zenou ponizovat,nariekat a prosikat tiez nic neziskas...skor si uskodis.
Prepac, ak som to "tvrdo" napisala,ale snad pochopis,ako som to myslela

Mozno sme sa zle pochopili. Neprosikam a nenariekam ked uz tak v duchu a pre seba. O tom ako teraz zijem nevie nikto (teda ak nepocitam Vas) a pracujem ako a kolko vladzem, hoci ako som uz pisal teraz v zime toho vela nie je. Manzelke sa nestazujem , neobvinujem ju, nevyhrazam sa nepotrebujem lutost jej ani nikoho ineho. Napisal som sem prave preto, ze sme tu v anonymite a mozno mi niekto poradi. Ide mi len o to najst odpovede na otazky ktore som napisal. Ak je zbabele a slaboske to, ze hladam sposob ako dat veci do poriadku bez toho aby som niekomu musel ublizit rad budem zbabely a slaboch. Ja proste neviem hodit len tak do jarku popri ceste svoj zivot, svoju rodinu a svoje deti. Vsetky tieto veci pre mna vela znamenaju a ja len dufam ze existuje sposob ako tieto veci dat do poriadku. Zvlast ked sme preto vlastne nic neurobili.
Co znemena vzmuz sa? Myslis si ze sedim na zadku a placem? Pracujem, beriem akukolvek robotu, setrim aby som doprial detom, nikoho neotravujem, neopijam sa v krcme ani doma, prezivam velmi krute obdobie a nenariekam. A hladam odpovede pretoze to nechcem urobit este horsim ako to je. Viac hlav-viac rozumu...
Mozno vo mne manzelka nevidi oporu, mozne to je. No nikdy som nesedel so zalozenymi rukami, nikdy som sa neprosil a nikdy som ja v nej nemal oporu. Som zvyknuty bojovat, no na tento boj som nebol pripraveny a ako som uz pisal, nerad by som urobil zasadnu chybu len preto ze pojdem podla vlastnej hlavy a odmietnem radu inych.
P.S. Preco vzdy ked chlap bojuje o nieco co straca a na com mu zalezi (zvlast ked je to zena a deti) musi byt slaboch? Nie je chlapske povysit nadovsetko rodinu? Ja som od zivota nic nechcel. Ani bohatstvo ani uspech ani krasne zeny. Chcel som len rodinu, deti a normalny zivot bez toho aby som komukolvek nieco dokazoval.
Ospravedlnujem sa, nechcela som sa ta dotknut. Dik za vysvetlenie,lebo z predosleho prispevku som mala pocit, ze aj ten tvoj terajsi sposob zivota prispel k "priepasti" medzi vami...

Je chvalihodne, ze bojujes,ale zial,nepozname blizsie podrobnosti,nevieme, kedy to zacalo skripat,ako prebiehal vas zivot. To viete iba vy dvaja,nam je ozaj tazko radit,lebo pozname iba nazor jednej strany...

Skus sa znovu porozpravat so svojimi detmi a manzelkou, mozno si niektore veci vysvetlite.
Ale zial, laska sa neda vynutit,ak tie vase problemy trvali dlho a neriesili sa priebezne, je mozne, ze uz nenariesis nic. Treba ratat aj s tou moznostou...
Kazdopadne,uprimne drzim palce :)

Je zlé že nebývate spolu,viem si to živo predstaviť manželka je u svokrovcov,zvyká si na život bez teba a predpokladám že s plnou podporou svokrovcov.
Neviem ale nechce sa mi veriť že by sa chcela rozviesť kôli dlhom,je to síce nepríjemné ale podla mna tam bude ešte niečo iné.

Nechcem sa Ta nijako dotknut, ale mam pocit, ze si nam nenapisal vsetko.
1. V com spocivala strata dovery, ktoru manzelka deklaruje?
2. Kto a preco Ta donutil odist od rodiny?
3. Ak to boli svokrovci, preco Ta vyhodili?
4. Bolo doteraz (pokial si nenarobil dlhy) spoluzitie so svokrovcami v poriadku?
5. Nenarobil si si dlhy aktivitami, od ktorych Ta manzelka odhovarala, ci dokonca, s ktorymi vysostne nesuhlasila?
6. "Nespreneveril" si bez jej vedomia spolocne uspory? ( Dobry umysel je v tomto pripade irelevantny.)

Inac pre mna uz len strata dovery je postacujucim dovodom na rozvod. Ked mazelka neche nic riesit, tak sa obavam, ze moc sanci nemas. Asi by som v tomto pripade suhlasil s rozvodom a snazil sa opat postavit na pevne nohy. Potom Ta snad opat vezme na milost. Ak je dovodom jej "rozvodovej" nastojcivosti iny muz, tak si skoncil a nejakym riesenim mozes vec len pokazit.
Ja by som ju navstivil, bez podmienok priznal chybu (bez fraz typu "vsak som Ti to vravel", "vsak si ma mohla odhovorit", "co si nic nevravela, ked sa Ti to nepacilo" atd) a opytal sa na moznost napravy a dalsej sance. Ak dalsu sancu neda, akceptoval by som to a v klude by som sa dohodol, co a ako bude s majetkom a s detmi.

Plne si uvedomujem, ze sa mi to lahko hovori, ked nie som v Tvojich topankach. Pravdpodobne by som aj ja panikaril, ked by som bol v podobnej situacii. Prajem Ti vela stastia a sily, aby sa Ti to podarilo nejako prijatelne vyriesit. A pamataj, ze vsetko zle je na nieco dobre. (jezis marjaaaa, klise jak prasa, ale podla mna pravdive)

Aj ja sa pridám.
Ešte skús komunikovať v tejto veci s manželkou. To čo cítiš, všetko povedz na súde. Všetko záleží na Vás dvoch, ako sa to vyrieši. ...ale láska sa vynútiť nedá, ani kúpiť. Ak by bol vo Vašom vzťahu niekto iný, je ťažko potom radiť. A nasilu s niekym žiť, to naozaj nemá žiadny význam. Ale jedno je isté, že ak sa partneri rozvedú, tak nikto z nich nie je víťaz, ani porazený. Najhoršie sú na tom deti, pretože nadovšetko milujú oboch rodičov. Prajem Ti, aby si mal veľa šťastia a sily na prekonávanie ťažkostí, ktoré teraz prežívaš. Držím palce, ešte raz veľa šťastia.

1. Vraj nevedelan nic o mojich dlhoch (co pravda nie je ale je to jednosuchsie tvrdit). Okrem toho milionkrat som vec chcel riesit napr. odchodom od sokrovcov (pretoze zakladom toho vsetkeho su oni), alebo som jej navrhoval aby financie a s nimi spojene rozhoovanie prevzala ona (ju nikdy nezaujimalo ako na otom sme, dovtedy kym si nemoihla nieco kupit lebo sme na to nemali. ked boli peniaze bol som ten najlepsi manzel)
2. Okolnosti. Moj odchod bol dost dramaticky. Manzelka mi dala dostatocne najavo ze ma nenavidi a svokrovci ze som niktos ktory nic nedokaze a nie som "niekto" ako oni.
3. Uz som napisal. Od zaciatku som bol pre nich niktos, sedlak nehodny ich rodiny. Popisat to vsetko by bolo na celu knihu. Ponizovali a podcenovali ma, nikdy neuznali moju pracu, moje napady, moju rodinu, moje schopnosti. A aj ked skryto ale dovali to dostatocne najavo. A nielen predomnou alebo doma.
4.Prve 2-3- roky vsetko OK. Potom zomrel jediny seriozny a slusny clovek v tej rodine - stary otec. A odvtedy to zacalo. Rodiny ako taka ide ku dnu. pretoze sa povysuje nad vsetko co im nepasuje alebo nie je podla ich predstav. A taky som bol aj ja.
5. Nie. Suvisi to s mojim podnikanim. V ktorom ma manzelka nikdy nepodporovala nepomahala mi ani ju nezaujimalo. Hlavne aby boli prachy. A dlhy som hlavne narobil preto ze som chcel vyhoviet jej a jej rodine. Nie je to ospravedlnenie to urcite nie, ale umysel bol dobry len to zle skoncilo. Snazil som sa vyhoviet inym a nepozeral som sa na to co mi hrozi. A takto to dopadlo.
5. Jednoznacne nie.
Mne ani tak neide o zachovanie manzelstav za kazdu cenu len si myslim ze dovody su nespravne a veci sa daju riesit aj inak. Aspon za pokus by to malo stat.Mozno manzelka nema vo mne doveru ale ani mi nedala snacu aby som si ju ziskal spat. Ja viem presne co mam robit, tato skusenost je dostatocnym ponaucenim, chcel by som len dostat moznost tieto veci napravit. Tazko je sa branit ked ked Ti nedaju sancu sa branit. Deti je to co mi najviac chyba, deti su to preco si myslim ze by sme si navzajom mali dat sancu a deti su ti o ktorych sa najviac bojim. Bojim sa o ich buducnost lebo si myslim ze z nich vyrastu ludia ako su moji svokrovci. Zly, zakerny, ludia ktory len vyuzivaju ostatnych a povysuju sa nad nich, pre ktorych je jedina hodnota bohatstvo... To su vlastnosti a postoj k zivotu ktore su uplnym opakom mojich hodnot.Bojim sa ze z nich budu zl ludia.

Nechcem sa Ta nijako dotknut, ale mam pocit, ze si nam nenapisal vsetko.
1. V com spocivala strata dovery, ktoru manzelka deklaruje?
2. Kto a preco Ta donutil odist od rodiny?
3. Ak to boli svokrovci, preco Ta vyhodili?
4. Bolo doteraz (pokial si nenarobil dlhy) spoluzitie so svokrovcami v poriadku?
5. Nenarobil si si dlhy aktivitami, od ktorych Ta manzelka odhovarala, ci dokonca, s ktorymi vysostne nesuhlasila?
6. "Nespreneveril" si bez jej vedomia spolocne uspory? ( Dobry umysel je v tomto pripade irelevantny.)

Inac pre mna uz len strata dovery je postacujucim dovodom na rozvod. Ked mazelka neche nic riesit, tak sa obavam, ze moc sanci nemas. Asi by som v tomto pripade suhlasil s rozvodom a snazil sa opat postavit na pevne nohy. Potom Ta snad opat vezme na milost. Ak je dovodom jej "rozvodovej" nastojcivosti iny muz, tak si skoncil a nejakym riesenim mozes vec len pokazit.
Ja by som ju navstivil, bez podmienok priznal chybu (bez fraz typu "vsak som Ti to vravel", "vsak si ma mohla odhovorit", "co si nic nevravela, ked sa Ti to nepacilo" atd) a opytal sa na moznost napravy a dalsej sance. Ak dalsu sancu neda, akceptoval by som to a v klude by som sa dohodol, co a ako bude s majetkom a s detmi.

Plne si uvedomujem, ze sa mi to lahko hovori, ked nie som v Tvojich topankach. Pravdpodobne by som aj ja panikaril, ked by som bol v podobnej situacii. Prajem Ti vela stastia a sily, aby sa Ti to podarilo nejako prijatelne vyriesit. A pamataj, ze vsetko zle je na nieco dobre. (jezis marjaaaa, klise jak prasa, ale podla mna pravdive)

kespan, naozaj Ti prajem, aby si mal dostatok šťastia a síl, aby si bol predovšetkým zdravý, našiel si živobytie-vhodnú prácu, všetko preto rob. Všetko dobré Ti želám , drž sa. Ver v svoje sily a schopnosti. Uvidíš, že sa všetko na dobré obráti. Poznám veľa takých prípadov, manželstiev, pokiaľ sa podnikalo-darilo, boli prachy, tak bolo me-che-che, ako nastali problémy, tak láska akoby sa vyparila.....