Odpovedala si si už sama... Žiješ na Slovensku a tu platia zákony, aké platia. To, čo Ti teraz napíšem, sa Ti asi nebude veľmi dobre čítať, ale zdvihla som len hodenú rukavicu...

Notárka Ti povedala pravdu. Každý si je strojcom svojho šťastia... 25 rokov a spoločné dieťa - to mohli byť dôvody na manželstvo. Ak neboli, bolo to Vaše/jeho rozhodnutie... Mohli ste sa vziať, mohli ste ísť žiť do inej krajiny, mohol Tebe alebo dcére darovať časť majetku za života, mohol Vám zanechať závet, mohol... Nič z toho sa nestalo. Takže Ti nezostáva nič iné, len sa s tým zmieriť. Ak máš malý plat, nevyhadzuj ho zbytočne na právnikov a súdy...
Nie je mi jasné, či si bola prizvaná k účasti na dedičskom konaní /predpokladám, že nie, keďže nie si dedič/, zrejme si len vybavovala záležitosti okolo pohrebu a dokumentovala majetkové pomery, či...?

Myslím, že v tejto situácii Ti nepomôže žiadny právnik. Ale Tvoja životná skúsenosť môže otvoriť oči tým, ktorí žijú partnerský život podľa vlastných predstáv, štatút manželstva im je na smiech a sobášny list je pre nich len zdrapom papiera, lebo na lásku ho vraj nepotrebujú... Veď načo, žijú tu a teraz a budúcnosť je tááák ďaleko... Lebo nik z nich si nechce pripustiť, že tu nebude naveky... Už len kvôli deťom /hlavne maloletým, ale nielen im, veď aj Tvoja dcéra mohla teraz byť bez týchto starostí/ je to nezodpovedné, ak zostanú bez akéhoľvek sociálneho, finančného, či materiálneho zabezpečenia. Deti by nemali doplácať na nezodpovednosť svojich rodičov. Ktovie, možno práve aj to vyhýbanie sa zodpovednosti je dôvodom, prečo dnes mnohé mladé dvojice majú namiesto detí radšej psy... Lebo nie každý otec je Boris Kollár a ani on nevie, čo mu osud prinesie... Ako predčasom v nejakom médiu zrejme v slabej chvíľke priznal, zmanažovať 7 detí a ich matky mu robí čoraz väčší problém - zatiaľ zrejme viac-menej len časový, ale čas ukáže... Napokon, je dospelý, mal by vedieť, čo robí... Aj on je strojcom svojho šťastia, rovnako ako ten jeho hárem... Alebo ako vravia Česi - každému, co jeho jest...

Chcem od vás radu ohľadom dedičstva,lebo neviem,či sa mám odvolať ohľadom dedičstva. Notárka mi radila,že aj keď sa odvolám acdám to k súdu,aj tak sa nič s tým nedá robiť.
Žila som s partnerom 25 rokov v spoločnej domácnosti. Z nášho vzťahu máme dcéru. Partner bol predtým ženatý. Počas manželstva mal dcéru,ktorá po rozvode vyrastala u matky. Ja so ho spoznala až keď bol rozvedený. Po narodení našej dcéry sme bývali u mojej mamy. Neskôr sme sa odsťahovali do nájomného jednoizbového bytu. Po niekoľkých rokoch sme byt vymenili za väčší,ktorý sme neskôr odkúpili. Žiaľ,nefigurovala som na liste vlastníctva. Minulý rok v marci partner náhle zomrel na infarkt. Počas nášho spoločného života som s ním nadobudla nejaký ten majetok. Teraz je po dedičskom konaní,ktoré pre mňa dopadlo veľmi zle(nemám nárok na nič),
a naša dcéra musí vyplatiť jeho dcéru z manželstva čiastkou 18 000,-€.Partnerov pozostalý majetok sa delil medzi jeho dve dcéry(náš spoločný byt, chalupa,auto...) Neviem čo robiť,u nás sú nie dobré zákony ohľadom partnerstva, takže neviem ako a z čoho vyplatíme jeho dcéru. Ja mám malý plat,keby som chcela pôžičku,mi nadajú, a dcéra je teraz nezamestnaná.
Teraz už viem,že z právneho hľadiska nemám nárok na nič,ale viem,že v iných štátoch EU sú zákony oveľa lepšie a spravodlivejšie(partnerka ma nárok na vdovský dôchodok,či dedí po partnerovi....),ale žiaľ na Slovensku je to už tak.
Na Slovensku je veľa partnerských vzťahov,určite majú podobné problémy ako ja.
Dá sa s tým mojím niečo robiť?Prosím poradte mi.
Ďakujem
Nehnevaj sa, ale si si aj sama na vine. Keď ste odkupovali byt tak už vtedy mal byť napísaný na obidvoch, tiež auto a chalupa. Predsa si musela vedieť aké sú zákony u nás a podľa toho sa zariadiť. Teraz je už ozaj neskoro. Mi, keď sme odkupovali byt tak sme sa mohli rozhodnúť či podielové alebo bezpodielové vlastníctvo.