Len či ľudia dobre tie otázky prečítali a porozumeli.

Tak ma napadlo, že ak prebehne písomné hlasovanie napr. o dvoch otázkach a výsledok je odmietnutie oboch nadpolovičnou väčšinou vlastníkov. Prečo sa majú otázky znovu prebrať na schôdzi a znovu hlasovať, k čomu je potom rozhodnutie vlastníkov vyslovené hlasovaním?
Myslím si, že toto by malo byť možné, iba ak by niekto nesúhlasil s výsledkom a toto súdne napadol, či sa mýlim?:confused:
platí to čo sa naposledy pravoplatne odsúhlasilo. Jedno hlasovanie maže predchadzajúce ak sa jedná o rovnakú vec. Nespokojní môžu hlasovanie do 15 dní napadnúť na súde.

Upresním to. Vlastníci písomným hlasovaním neodsúhlasili ani jeden zámer. Správca chce opäť nastoliť otázku k danej neodsúhlasenej veci. Neplatí náhodou vôľa vlastníkov vyjadrená v písomnom hlasovaní?
Predsa je nelogické aby sa hlasovanie opakovalo dokola, až kým nebude kladné stanovisko, či? Potom by to malo byť aj pri kladnom rozhodnutí, že sa opäť zvolá schôdza a znovu sa vyvolá hlasovanie.
Takže ako "mackoivan" napísal, do 15 dní to nik nenapadol, tým pádom by sa správca nemal angažovať vo vyvolaní nového hlasovania. Iba ak by na nejakej novej schôdzi vyvstala požiadavka od vlastníkov. .

Upresním to. Vlastníci písomným hlasovaním neodsúhlasili ani jeden zámer. Správca chce opäť nastoliť otázku k danej neodsúhlasenej veci. Neplatí náhodou vôľa vlastníkov vyjadrená v písomnom hlasovaní?
Predsa je nelogické aby sa hlasovanie opakovalo dokola, až kým nebude kladné stanovisko, či? Potom by to malo byť aj pri kladnom rozhodnutí, že sa opäť zvolá schôdza a znovu sa vyvolá hlasovanie.
Takže ako "mackoivan" napísal, do 15 dní to nik nenapadol, tým pádom by sa správca nemal angažovať vo vyvolaní nového hlasovania. Iba ak by na nejakej novej schôdzi vyvstala požiadavka od vlastníkov. .

(6) Ak nejde o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve alebo o zmluve o výkone správy môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné hlasovanie. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sedem dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, a o termíne a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacom lístku musí byť uvedený deň konania hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac otázok, označia sa poradovými číslami. Pri každej otázke musia byť dva rámčeky, z ktorých jeden je nadpísaný slovom "áno" a druhý slovom "nie". Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru nevyznačí svoj názor, je hlas neplatný. Po vykonaní hlasovania písomnou formou správca, zástupca vlastníkov alebo predseda za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak zákon neustanovuje inak. V prípade neúspešného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení podľa odseku 2. Hlasovanie písomnou formou o tej istej veci možno opakovať až po prerokovaní predmetu hlasovania na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení. Prehlasovaný vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, pretože mu nebol oznámený spôsobom v dome obvyklým, má právo obrátiť sa do troch mesiacov od hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká.

Ak nebolo úspešné, musí byť riadne zvolaná schôdza a rozhoduje sa podľa odseku 2. ale nemusí sa hlasovať, ak nebude hlasovanie o veci navrhnuté.

(2) Pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených ; to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.

Nemôže byť nové písomné hlasovanie po neúspešnom písomnom hlasovaní bez prerokovania na schôdzi.

Takže po neúspešnom hlasovaní sú dve možnosti. Prvá na zvolanej schôdzi o veci rozhodnúť. Druhá, na zvolanej schôdzi sa dohodnúť na opätovnom písomnom hlasovaní.

A do kolečka do kola.

Všetky podstatné veci musia byť v zmluve o SVB, alebo o výkone správy. Tak o čom môže byť také písomné hlasovanie v bytovom dome?

Sito, to ja samozrejme viem čo sa píše v zákone, ale čo je to neúspešné písomné hlasovanie? Predsa nemôže byť neúspešné preto, že sa vlastníci rozhodli ako sa rozhodli. Veď o tom je to hlasovanie, buď, alebo. A keďže to rozhodnutie nikto nenapadol, správca by mal vôľu "ľudu" akceptovať až dovtedy, kým ho schôdza vlastníkov nepožiada o navrhnutie nového riešenia, pretože to staré bolo jednoznačne neodsúhlasené.
Mal by platiť pre kladné aj záporné rozhodnutie rovnaký meter.

Gapo, aby bolo platné je treba písomný súhlas nadpolovičnej väčšiny. Ak nie je požadovaný súhlas vlastníkov s otázkou, je teda neúspešné. Ale, musí sa prerokovať na schôdzi, nemusí sa schváliť. V tom prípade je platné to neplatné, neúspešne. Pokiaľ si to prebrali na schôdzi, môžu si to nechať uležať v hlavách a potom rozhodnúť na schôdzi a môžu aj písomne, znova.

Podľa mňa platí rovnaký meter, ide o to, aby sa písomne nehlasovalo do tej doby, pokiaľ nebude súhlasiť nadpolovičná väčšina.

Tak ako píše svojar. Len či ľudia dobre tie otázky prečítali a porozumeli.

Ak nie, preto tá schôdza, aby sa veci vysvetlili a pochopili, až potom sa hlasovalo znova. Neúspešne.

Sito, nie v zlom - rád sa hrabeš v zákone 182/93? Mne si to v inej téme napísal a ty citácie z tohto zákona používaš skoro v každom druhom príspevku.

Mali sme podobný prípad v písomnom hlasovaní sa vyjadrili nesúhlasne. Potom pri prerokovaní na zhromaždení tému znovu rozoberali a navrhli nové hlasovanie, kde sa vyjadrili súhlasne.
Môže sa stať, že sa aj pred písomným hlasovaní dohodnú a potom sa im to v hlave rozloží alebo si pozisťujú a poinformujú o danej téme a potom majú na vec iný názor.

Načo je písomné hlasovanie?

... v súvislosti s viacerými odpoveďami mi nedá odpovedať ...
Povedal by som , že niekedy je to na dve veci ....

Vezmime si , že poniektorí zúčastnení tej ( tým ) otázke nerozumejú a aj tak zahlasujú ... negatívne , no v neprospech dobrej skutočnosti ...
Tí , ktorí by v tej problematike rozhodli kladne sa pre zmenu nezúčastnia hlasovania ....

Starší obyvatelia hlasujú v zmysle pohľadu na finančnú stránku veci a nepozerajú sa do budúcnosti ( je to ale pochopiteľné z ohľadom na tie dôchodky )...
Mladší zasa majú to hlasovanie v paži ... nestíhajú kvôli povinnostiam skoro nič a sú radi , keď si doma nohy na stôl vyložia ...

...a v tom momente je vymalované ....

Povedal by som, že len na jednu. Na hovno!!!

Lebo, ak sú vlastníci bytu, sú aj spoluvlastníci domu v ktorom majú, vlastnia byt.

Ak sa v dome dohodnú, čo, kto je hlava, a kto je päta, tak sa stále dohadujú a dohodnú o jednom organizme, organizácii bývania v dome, bytovom.

Ak si každý vlastník bytu splní svoju povinnosť, zúčastniť sa schôdze vlastníkov a využije svoje právo zúčastniť sa na schôdzi, tak svoj názor si príde povedať na schôdzu. A má aj uplatniť si svoje právo, vyjadriť sa k názoru hlasovaním, ak ho niekto na schôdzi navrhne k schváleniu väčšine pre všetkých spoluvlastníkov domu. Ak nie? Aj prázdnu slamu je možné mlátiť.

Generačné rozdiely v dome môžu byť rozdielne, ale rozhodnutie spoluvlastníkov môže byť len jedno bez rozdielu veku spoluvlastníkov.

A teraz nech maľujú! Písomne!

Že, každý po svojom, málokedy spoločne. Na určenom mieste hlasovania. V takom prípade je ovplyvnenie vlastníkov, manipulacia možná a nedokázateľná. Bez svedkov.

Vynechajúc generačné problémy a porozumel, neporozumel sa väčšina starých či mladých rozhodla za nie. Pre nich je to úspešné hlasovanie, pre opačnú stranu neúspešné. Tak to bude vždy. Takže berúc do úvahy výsledok hlasovania, treba ho asi rešpektovať a o tej istej otázke by sa znovu mohlo hlasovať až vtedy, ak by to niekto napadol na súde v zákonnej lehote, alebo by sa otázka modifikovala. Je mi jasné, že že tí čo by chceli aby hlasovanie bolo úspešné s kladným výsledkom, spokojný nebudú, ale mali šancu to napadnúť čo neurobili. Myslím si, že nespokojnosť s hlasovaním majú právo vysloviť vlastníci v jednom i druhom prípade. Preto ma zaujíma, či má správca právo v takomto prípade sám od seba iniciovať schôdzu, kde chce znovu odsúhlasiť písomné hlasovanie o tej istej otázke čo bola odmietnutá. Podľa mňa na to nemá právo.

Po vykonaní hlasovania písomnou formou správca, zástupca vlastníkov alebo predseda za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým.
Ja doplním otázku, ako je to myslené, "ďalších dvoch vlastníkov"? kto sú tí prví dvaja? Prví dvaja sú buď správca a zástupca vlastníkov, alebo predseda a zástupca vlastníkov? Potom aj títo prví dvaja musia byť vlastníci? Musia byť dvaja?
Pripomína mi to hádanku Ide v rade jedna hus za druhou. Koľko ide v rade husí?

Dobrý deň neviete aký je postup respektíve ako sa vec predĺži keď sa vlastník po písomnom hlasovaní odvolal k súdu? Zatiaľ sme nič nedostali ani oznam môžeme vo veci pokračovať aj keď vieme že sa nejaký vlastník odvolal? Jedná sa o kúrenie v bytovom dome. Máte niekto skúsenosti a poradíte? Ďakujem