áno, je to porušenie, obojstranne má byť max. 60 dňová splatnosť

§ 340a
Čas plnenia peňažného záväzku dlžníka

(1) Zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len „doklad“), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d (http://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-513#f7148269). Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.

(2) Ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť prehliadka plnenia na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne, začína lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila prehliadka, ktorou sa zistilo riadne plnenie. Ustanovenie odseku 1 sa na zmluvne určenú lehotu splatnosti použije rovnako.

(3) Dohoda o dlhšej lehote prehliadky podľa odseku 2 ako 30 dní odo dňa, v ktorom došlo k poskytnutiu plnenia veriteľom, je platná, len ak nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d (http://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-513#f7148269).

(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nepoužijú, ak sa strany dohodnú na plnení peňažného záväzku dlžníka v splátkach a na záväzkové vzťahy, ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ.


Z dôvodovej správy:

K bodu 7 (§ 340a a § 340b)

K § 340a a § 340b - všeobecne
Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 3 ods. 4 a 5 smernice 2011/7/EU. Znením nového ustanovenia § 340a má predkladateľ ambíciu komplexne, systematicky správne a konzistentne vyriešiť otázku času plnenia peňažného záväzku dlžníka.
Predmetné ustanovenie teda bude „všeobecnou úpravou“ času plnenia pre peňažný záväzok dlžníka, pričom vzhľadom na zapracovanie osobitnej, špeciálnej úpravy pre dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva bude toto všeobecné pravidlo vylúčené v prípadoch podľa znenia nového ustanovenia § 340b. Vo vzťahu k súčasnému ustanoveniu § 340 je potrebné uviesť, že toto sa vzhľadom na navrhované doplnenie § 340a a § 340b bude aplikovať na situácie, kedy plnenie dlžníka spočíva v nepeňažnom plnení.

V súvislosti s § 340a a§ 340b chce predkladateľ osobitne zdôrazniť, že ustanovenia postihujú tie obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si ich účastníci vzájomne plnenia. Podmienka vzájomnosti plnení je v ustanoveniach vyjadrená slovami „z dodania tovaru alebo poskytnutia služby“. Uvedené doplnenie bolo vyvolané akceptovaním zásadnej pripomienky Ministerstva pôdohospodárska a rozvoja vidieka Slovenskej republiky uplatnenej v rámci medzirezortného pripomienkového konania a odôvodnenou potrebou na vylúčení tých obchodných záväzkových vzťahov z aplikácie príslušných novonavrhovaných ustanovení, ktoré sa uzatvárajú v rámci poskytovania pomoci alebo podpory z fondov Európskej únie podľa zákona č. 528/2008 Z. z. pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie v znení neskorších predpisov. V uvedených prípadoch ide síce o záväzkové vzťahy uzatvárané podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka avšak vzhľadom na neexistujúci prvok vzájomnosti (ich predmetom nie je dodávka tovarov alebo poskytnutie služieb za odplatu v zmysle čl. 2 ods. 1 smernice 2011/7/EU), budú vylúčené z aplikácie novonavrhovaných ustanovení.

Predkladateľ v súvislosti s navrhovanými zmenami (§ 365) a doplneniami (§ 340a a § 340b) zhodnotil aj nemeckú, rakúsku právnu úpravu a v neposlednom rade aj úpravu českého rekodifikovaného občianskeho zákonníka.

K 340a ods. 1
Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 3 ods. 5 smernice 2011/7/EU.
Predmetné ustanovenie odseku 1 harmonizuje tzv. maximálnu lehotu splatnosti záväzku, ktorú si strany v „B2B“ vzťahoch môžu zmluvne dohodnúť, pričom zároveň definuje (druhá veta ustanovenia), kedy je možné sa od tohto základného pravidla odchýliť. Predpokladom pre osobitné odchylné dojednanie o lehote splatnosti je, že osobitne zmluvne dohodnutá lehota splatnosti dlhšia ako 60 dní nebude v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa v zmysle nového § 369d bez toho, aby pre osobitné dojednanie existoval spravodlivý dôvod. Hrubý nepomer sa v danom prípade bude posudzovať v zmysle znenia § 369d, kde predkladateľ (okrem iného[15]) zavádza odsek 8, ktorý bude slúžiť ako výkladové pravidlo.
Predkladateľ v ustanovení zároveň zadefinoval legislatívnu skratku „doklad“ v doterajšej právnej úprave zavedenú v § 369 ods. 2 písm. a), pod ktorou bude potrebné rozumieť faktúru alebo iný výzvu veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (napr. predžalobná výzva na plnenie, výzva na plnenie, ak dlžník nemá zákonnú povinnosť vystaviť faktúru) , nakoľko smernica 2011/7/EU v bode 18 preambuly uznáva faktúru za doklad, ktorý (okrem toho že je podľa osobitných predpisov daňovým dokladom a účtovným dokladom) je výzvou na zaplatenie .

K § 340a ods. 2
Predmetné ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 3 ods. 5 smernice 2011/7/EU v situácii, keď zo zmluvy alebo zo zákona vyplýva právo (povinnosť) dlžníka „overiť“ zhodu plnenia veriteľa s vlastnosťami, resp. náležitosťami plnenia veriteľa dohodnutými v zmluve. Aj v uvedenej situácii naďalej platí, že zmluvne dohodnutá lehota, nesmie presiahnuť 60 dní s tým, že jej začiatok plynutia je určený dňom nasledujúcim po dni skončenia prehliadky, ibaže by sa strany dohodli na dlhšej lehote za podmienky, že toto osobitné dojednanie nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 396d.

K § 340a ods. 3
Predmetné ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 3 ods. 4 smernice 2011/7/EU a kogentne určuje pravidlo pre hodnotenie platnosti, resp. neplatnosti zmluvného dojednania o dlhšej lehote pre vykonanie prehliadky[16] plnenia veriteľa ako 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, ktorá má viesť k zisteniu či došlo k riadnemu splneniu záväzku veriteľom, t.j. či tento bol splnený v súlade so zmluvnými podmienkami. Predpokladom pre vyslovenie platnosti takéhoto osobitného dojednania o lehote pre vykonanie prehliadky je, že toto nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 396d.
Posúdenie, či splnil veriteľ riadne spočíva v posúdení, či včas ponúknuté plnenie má všetky náležitosti splnenia, a to z hľadiska predmetu, spôsobu, miesta, osoby splniteľa a príjemcu.

K § 340a ods. 4
Predmetné ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 smernice 2011/7/EU; v súlade s jeho znením sa vylučuje aplikácia ustanovenia § 340a ods. 1 a 2 na prípady, keď sa strany dohodnú na plnení peňažného záväzku dlžníka v splátkach. Vo vzťahu k jednotlivým splátkam a ich splatnosti je však potrebné upozorniť, že vylúčenie aplikácie § 340a ods. 1 a 2 neneguje vznik nároku na úroky z omeškania a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v situácii, keď jednotlivá splátka peňažného záväzku dlžníka nebude splnená riadne a včas (teda v lehote určenej zmluvou, ktorá môže byť odlišná od lehoty podľa § 340a ods. 1 a 2).[17]

[15] Má sa na mysli § 369d ods. 3, kde sa upravuje nevyvrátiteľná domnienka nekalosti zmluvnej podmienky spočívajúcej vo vylúčení vzniku nároku na úroky z omeškania alebo vzdaní sa nároku na úroky z omeškania ešte pred porušením zmluvnej povinnosti a vyvrátiteľná domnienka o nekalom charaktere zmluvného dojednania alebo obchodnej praxe vylučujúcej vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Vzdanie sa nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je pokryté prostredníctvom § 386 Obchodného zákonníka, ktorý má kogentný charakter.

[16] Smernica 2011/7/EU používa pojem „postup prevzatia alebo overenia, ktorým sa má stanoviť zhoda tovaru alebo služby so zmluvou“, ktorý sa v praxi často označuje aj ako „akceptačný proces“. Predkladateľ sa z terminologického hľadiska snažil použiť pre označenie uvedeného procesu už existujúcu terminológiu Obchodného zákonníka, ako podklad slúžilo ustanovenie § 427.

[17] Uvedené vyplýva aj zo znenia úvodnej vety ustanovenia § 369 ods. 1, a to vzhľadom na použitie slov „alebo jeho časti“.

Kejka ,
ale keď sme sa dohodli že to bude 90 dní(a dodávateľ mi dá 90dní na faktúru, tak mu to zaplatím vtedy, nie?) tak to podľa mňa môže byť nie? No a tie postihy, to by musel napadnúť napríklad dodávateľ, že sme mu nezaplatili na čas nie? Či sa môže do toho vŕtať aj nejaká kontrola či dodržiavame 60dní?

Mám v tom chaos...

Ďakujem

Však v prísp. 3 to máš modrou vyznačené:

To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d (http://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-513#f7148269).

Ak máte 90-dňovú splatnosť v dohode, tak nie je žiadny problém.

a tá dohoda musí byť písomná? A ak áno, tak to musí byť dohoda uzavretá po 1.2.2013 alebo aj pred týmto dátumom?
(Lebo mne to príde že keď mi dodávateľ dá tú 90 dňovú splatnosť na ním vystavenú FA tak je to jeho vôla...nie?)