čo takto prejsť na "plastové" peniaze - kreditné karty... a nedať tak mladému možnosť kradnúť peniaze... prípadne si niečim dosť nepríjemným napatlať peňaženku... a keď bude mať synátor zababrané ruky až po uši... ťažko bude tvrdiť niečo iné...

Aj mamahotel sa dá zrušiť

Koľko, na čo, ako často, odkedy? Aké sú vzťahy v domácnosti, dá sa naňho v niečom inom spoľahnúť? Aké má záľuby, kamarátov/tky, aký má životný postoj?
Kdesi pomedzi tieto otázky by som hľadala cestu, či ísť cestou Už stačilo, alebo Pomôžem ti.
Aj u nás to bolo začas veľmi zaujímavé, ale bol mladší. Zhruba v 18 odišiel z domu bývať ku priateľke, ale tak, že som nestratila syna, ale získala navyše druhú dcéru.

zahrať tvrďasa a dať dve možnosti na výber...

Tieto decka musia zazit tzv. korektívny zážitok, čo predstavuje napríklad zažit to, ze ho vyhodíte z domu. Proste im musí prepnut, ale v tejto situácií z toho zleho na to lepšie. Zrušenie mamahotela, vymena za plastove peniaze-kreditka a 1000 dalšich sposobov, to mame uz neuspesne za sebou. Takze naozaj poprosím len tých, ktorí nieco podobné riešili.
Riešim to uz pomaly 2 roky na psychologickej úrovni, chcela by som ho dostat na sedenie, ale pokial on sam nebude chciet (a on razantne nechce/ psycholog nema zaujem, čas a energiu na to, aby mlatil prázdnu slamu.
Je to strasne tazke

no keď už toto všetko máte za sebou... tak skús nám opísať v čom je synov problém... nakoľko ak berie peniaze tak prečo? hrá automaty? droguje? platí celému podniku? nakupuje si nejaké veci - handry, elektroniku a pod?... a čo robí? študuje aké má vysledky v škole nezhoršil sa poslednú dobu?

každá situácia si žiada osobité riešenie... a na to, že dovedieš chlapa i keď 18 ročného k "cvokárovi" teda psychologovi na pokec tak na to zabudni... to nepôjde žiaden pokiaľ ho nedonúti vyššia moc...

a ver tomu, že psychológ len povie že nonono a to je všetko... možno viac pomôže dajaká autorita...

V prvom rade poviem , že som nezažil takéto niečo ...

Ahojte, hladam rodičov, ktori maju či už úspešne, alebo neúspešne za sebou, alebo riešia problem so svojimi dospelými detmi. Moj syn je patologicky klamar, kradne nám doma peniaze. Je až neuveritelné ako inteligentne a rafinovane vie do oci povedat, .....ja? ja som nič nezobral....aj ked mu ukážete dokaz tak zatlčie všetko dokonale. Az máte pocit, ze vy ste ten "debil", ktorému to v hlave uz asi preskakuje a zacnete pochybovat o obvinení. Tieto pocity vedia pochopit, iba tí ktorí to zažili.
Nebudem viac opisovat a vysvetlovat, možno neskor, ak bude niekto ochotny vymenit si poznatky a riešenia v takychto situáciách, ktoré su BOHUZIAL tak časté, že je strasne tazke bojovat s týmto problemom.
Dakujem zatial....
Kradne ???
Nuž len raz ...

Tieto decka musia zazit tzv. korektívny zážitok, čo predstavuje napríklad zažit to, ze ho vyhodíte z domu. Proste im musí prepnut, ale v tejto situácií z toho zleho na to lepšie. Zrušenie mamahotela, vymena za plastove peniaze-kreditka a 1000 dalšich sposobov, to mame uz neuspesne za sebou. Takze naozaj poprosím len tých, ktorí nieco podobné riešili.
Riešim to uz pomaly 2 roky na psychologickej úrovni, chcela by som ho dostat na sedenie, ale pokial on sam nebude chciet (a on razantne nechce/ psycholog nema zaujem, čas a energiu na to, aby mlatil prázdnu slamu.
Je to strasne tazke
...a čo Ti bráni ???

...a že 2 roky ( dva roky ) by sa mi decko do ksichtu škerilo :eek:........nuž nehrozilo by .......za horúca by bolo poriešené ...

Čo by sa s ním stalo pri vyhodení z domu, s vymenením zámkov, s minimom vecí- oblečenie. Vedel by sa postarať sám o seba, vie niečo robiť, aby sa uživil, alebo by bol z neho bezdomovec, alebo zlodej? Zobudil by sa, alebo išiel dole? Zadupať naňho - buď psychológ, a odborné liečenie, alebo dovidenia?
A áno, je to ťažké.

Je mi Vás chlapov vela krat luto, pretoze beriete psychologicku pomoc ako pomoc od cvoka. Ale je to tak ako to je a ja s tym nic neurobim....skoda.,.
Syn nedroguje, nehra automaty, neplati nikomu v podnikoch, nekupuje si ziadne veci. Mam pocit, ze je to akoby choroba, ktorá je zdedena. Nic neurobit pre vlastne pohodlie, preto aby som mal hotovost, ale radsej si vezmem. Ved je to jednoduchsie, pohodlnejsie. Neberie vela penazi, najviac zbral 20 eur.
V skole je to strasneeee, hanbim sa za neho, pretoze je chytry, inteligentny (potvrdene pedagogmi/ ale na skolu proste kašle. Na pol roka mal 5 nedostatočných. Jeho odpoved je: mna to nebavi. Ked mu doma niečo prikazem, tak je sice oduty,ale vzdy ma posluchne, len mu to musím prikazat. Sam od seba nic neurobi. Ale to by som asi vela chcela.
Mozno som urobila chybu aj ja.....teda takto sa spytam....aky mate nazor na to, ked viete o svojom dietati, ze je schopne sebou zarobene peniaze minut za 2 dni, hovorme o sume 50 eur. Zobrali by ste mu ich a postupne dávkovali, alebo by ste mu ich nechali?

Predpokladám, že za mala taký nebol, čo ho zmenilo?

co mi brani vyhodit ho? Materinská láska....Toto co si napísal, su silne slova, ktoré som tvrdila aj ja, ked som este ani len netusila, ze sa to bude tykat aj mna. Je lahke riesit cudzie problemy, horsie je riesit tie vlastne, kde je kopa citu

Je mi Vás chlapov vela krat luto, pretoze beriete psychologicku pomoc ako pomoc od cvoka.
Povedal kto ???...TY ???
Ale je to tak ako to je a ja s tym nic neurobim....skoda.,.
Takýmto štýlom fakt nič neurobíš ...škoda ....
Syn nedroguje, nehra automaty, neplati nikomu v podnikoch, nekupuje si ziadne veci. Mam pocit, ze je to akoby choroba, ktorá je zdedena. Nic neurobit pre vlastne pohodlie, preto aby som mal hotovost, ale radsej si vezmem. Ved je to jednoduchsie, pohodlnejsie. Neberie vela penazi, najviac zbral 20 eur.
Aj JEDNO euro je veľa !!!!
Veď Ty ho na jednej strane obhajuješ a na druhej strane hľadáš radu ...
Opýtam sa teda , si na šraca sama alebo má doma aj fotra ???
Vie otec o jeho konaní ???
Čo on na to ???
Nič , alebo mus aspoň pridrbal ???
V skole je to strasneeee, hanbim sa za neho, pretoze je chytry, inteligentny (potvrdene pedagogmi/ ale na skolu proste kašle. Na pol roka mal 5 nedostatočných.
Jeho odpoved je: mna to nebavi. Ked mu doma niečo prikazem, tak je sice oduty,ale vzdy ma posluchne, len mu to musím prikazat. Sam od seba nic neurobi. Ale to by som asi vela chcela.
Mozno som urobila chybu aj ja.....
Nie možno - URČITE !!!
teda takto sa spytam....
Nepýtaj sa - KONAJ ...
aky mate nazor na to, ked viete o svojom dietati, ze je schopne sebou zarobene peniaze minut za 2 dni, hovorme o sume 50 eur. Zobrali by ste mu ich a postupne dávkovali, alebo by ste mu ich nechali?
Jeho peniaze , nemáš nárok ....
Na druhej strane nemá nárok on na tie Tvoje ...

...

Ked bol dieta, bol vzdorovity, ale dokazala som ho pomocou psych. ukocirovat. Az v 7-9 rocníku ZS zacal na skolu kaslat. V prvom rocniku na strednej, ked som jeho triednej povedala, ze mal na ZS problemy aj s ucením aj spravaním, tak sa strasne cudovala, pretoze bol krotky, dobry, poslušny, kym sa neotukal. No a potom to bolo zasa v tom istom kole a pridali sa aj tie kradeze doma.

Buchac, ten zaciatok o psychologovi si nepochopil....

Je mi Vás chlapov vela krat luto, pretoze beriete psychologicku pomoc ako pomoc od cvoka. Ale je to tak ako to je a ja s tym nic neurobim....skoda.,.
Syn nedroguje, nehra automaty, neplati nikomu v podnikoch, nekupuje si ziadne veci. Mam pocit, ze je to akoby choroba, ktorá je zdedena. Nic neurobit pre vlastne pohodlie, preto aby som mal hotovost, ale radsej si vezmem. Ved je to jednoduchsie, pohodlnejsie. Neberie vela penazi, najviac zbral 20 eur.
V skole je to strasneeee, hanbim sa za neho, pretoze je chytry, inteligentny (potvrdene pedagogmi/ ale na skolu proste kašle. Na pol roka mal 5 nedostatočných. Jeho odpoved je: mna to nebavi. Ked mu doma niečo prikazem, tak je sice oduty,ale vzdy ma posluchne, len mu to musím prikazat. Sam od seba nic neurobi. Ale to by som asi vela chcela.
Mozno som urobila chybu aj ja.....teda takto sa spytam....aky mate nazor na to, ked viete o svojom dietati, ze je schopne sebou zarobene peniaze minut za 2 dni, hovorme o sume 50 eur. Zobrali by ste mu ich a postupne dávkovali, alebo by ste mu ich nechali?
Škola ho bavila, alebo tam šiel bez nejakého nadšenia? Je to nezáujem, alebo len postoj? Ak ho to nebaví, nech školu nechá tak. Môže prerušiť štúdium, ale netreba ho nechať , aby sa flákal. Peniaze, ktoré si zarobí, by som mu nechala, aj keby ich minul za 10 minút. Kým chodí do školy a peniaze má zarobené na svoje záujmy. Ale ak nebude chodiť do školy, čo je jeho práca, nech ide robiť a doma nech platí - časť nájmu, časť jedla a svoje ošatenie. 20 Eur nie je veľa, ale je to krádež, a keď sa to rieši rečami, vypočuje si, a nikde nie je záruka, že to nebude viac a častejšie. Veď si vypočujem a čo má byť... Mal by vedieť, že ho máte radi, treba mu to aj povedať, ale treba mu povedať, že odteraz sa ide robiť ináč, a trvať na tom bez výnimky.

Je mi Vás chlapov vela krat luto, pretoze beriete psychologicku pomoc ako pomoc od cvoka. Ale je to tak ako to je a ja s tym nic neurobim....skoda.,.
no v prvom rade sa skús vžiť do postoja 18 ročného chalana, ktorý chodí do školy... vieš si predstaviť, že by sa v škole prevalilo že bol u psychológa... však by ho kolektív udupal za živa... už len z tohto dôvodu tam nepôjde... a za ďalšie v 18tke si predstavuje že je dospelí a môže robiť čo chce.... kto alebo čo je psychológ, že mu má dávať rady...!!! pošle ho pod čiernu zem, aj keď by boli myslené dobre...

uvedom si, že zmýšľanie ženy je asi takéto... je problém idem k psychológovi, ten poradí čo má robiť... ona do bodky splní a bude dobre... chlap... toto vyriešim sám, a nepotrebujem niekoho kto mi bude hovoriť čo mám robiť... to skôr niekto pri pive mu dá viac "rozumov" ako psychológ...

Syn nedroguje, nehra automaty, neplati nikomu v podnikoch, nekupuje si ziadne veci. Mam pocit, ze je to akoby choroba, ktorá je zdedena. Nic neurobit pre vlastne pohodlie, preto aby som mal hotovost, ale radsej si vezmem. Ved je to jednoduchsie, pohodlnejsie. Neberie vela penazi, najviac zbral 20 eur.

a ako často ich berie? raz do mesiaca denne... a kde ich dáva na čo ich použije...?

V skole je to strasneeee, hanbim sa za neho, pretoze je chytry, inteligentny (potvrdene pedagogmi/ ale na skolu proste kašle. Na pol roka mal 5 nedostatočných. Jeho odpoved je: mna to nebavi. Ked mu doma niečo prikazem, tak je sice oduty,ale vzdy ma posluchne, len mu to musím prikazat. Sam od seba nic neurobi. Ale to by som asi vela chcela.

zobrať ho bokom a spýtať sa kam by to chcel dotiahnuť akú má predstavu o živote... akoto že v 18tke už nemá v domácnosti presne zadelenú prácu/úlohy? napr. každú sobotu umývanie dlážok, kúpelne, vynesenie smetí???

Mozno som urobila chybu aj ja.....teda takto sa spytam....aky mate nazor na to, ked viete o svojom dietati, ze je schopne sebou zarobene peniaze minut za 2 dni, hovorme o sume 50 eur. Zobrali by ste mu ich a postupne dávkovali, alebo by ste mu ich nechali?

evidentne žije bohémskym životom... mám peniaze míňam... nemám peniaze... idem žobrať zoberiem mame... ako bolo zarobených 50 €... ak ich zarobil ľahko za jeden deň tak ich aj za jeden deň dokáže minúť... ak by ich zarobil tvrdou prácou a musel na tie peniaze drieť riadne by si rozmyslel, či ich za deň minie... a keď nehrá automaty, nedroguje a nič si nekupuje... kde dokáže 18 ročný synátor obúchať 50 € za dva dni???


co mi brani vyhodit ho? Materinská láska....Toto co si napísal, su silne slova, ktoré som tvrdila aj ja, ked som este ani len netusila, ze sa to bude tykat aj mna. Je lahke riesit cudzie problemy, horsie je riesit tie vlastne, kde je kopa citu


Evidentne si na neho sama, a toľko si do neho hučala, a snažila sa zmeniť že si na to jednoducho zvykol a jedným uchom dnu a druhým von.... ako už bolo povedané čo jeho otec na to? resp. je v okolí nejaká autorita niekto koho obdivuje koho rešpektuje že by mladého vytiahol von na pokec? často to zaberie lepšie ako dajaký psychológ...

Ahojte, hladam rodičov, ktori maju či už úspešne, alebo neúspešne za sebou, alebo riešia problem so svojimi dospelými detmi. Moj syn je patologicky klamar, kradne nám doma peniaze. Je až neuveritelné ako inteligentne a rafinovane vie do oci povedat, .....ja? ja som nič nezobral....aj ked mu ukážete dokaz tak zatlčie všetko dokonale. Az máte pocit, ze vy ste ten "debil", ktorému to v hlave uz asi preskakuje a zacnete pochybovat o obvinení. Tieto pocity vedia pochopit, iba tí ktorí to zažili.
Nebudem viac opisovat a vysvetlovat, možno neskor, ak bude niekto ochotny vymenit si poznatky a riešenia v takychto situáciách, ktoré su BOHUZIAL tak časté, že je strasne tazke bojovat s týmto problemom.
Dakujem zatial....
No v tomto štádiu "neposlušnosti" syna ťažko radiť, keď nepoznáme život a výchovu od začiatku. Jedno je však pravda, že dieťa , keď sa mu venuje rodič denno denne vycíti,v čom je rodič "silný", čo si dieťa môže dovoliť a čo nie. Výchova to je o každodennom žití partnerov, ich spôsobov a návykov, ich komunikácií, ich pravdovravnosti, ich zodpovednosti k sebe samým. Už malé dieťa, ktoré nevie rozprávať vycíti harmóniu rodiny, alebo niečo zlé, čo nevie ani vypovedať. A preto vždy platilo a platí "ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano, neohneš ma mamo". Rodič musí byť autorita, ak nie, tak to dopadne v rodine zle...
S mladíkom by som sa porozprávala otvorene, čo zamýšľa, ako ďalej, aké sú jeho predstavy o živote. Ak sa nezmení v jeho konaní, tvrdo a radikálne by som zakročila, nech sa postará sám o seba, potom vytriezvie a rýchlo sa preberie zo snov ničnerobenia a klamstva aj seba samého.

A strednú školu išiel s úplným nadšením. Lenže v druhom ročníku prišiel na to, že sa netreba učtit, že to pojde aj s patkami na pol roka a na konci to nejako cez tie stvorky s odretými usami dá. A ked bude aj repart cez prazdnity tak nevadí, pretoze jeho ako jednotlivca škola potrebuje, ma za neho peniaze, tak ho nechaju prejst. Bohuzial tato teoria funguje. Ja sama som o tom nevedela, až som si to cele poskladala na základe dlhych rozhovorov s ním a triednej učitelky. Tento rok mi sama triedna prislubila, že už nebude taka makká a že ho nenechá prejst. Navrhovala som mu, aby skolu prerušil, a zamestnal sa. Povedal mi, ze on chce tu školu dokončit. Proste to su nekonečne rozhovory s ním. Ja ako rodič som bola od začiatku velmi prísna. S manzelom sme sa rozviedli, ked mal syn 5 rokov. Verte mi, že toto bol najlepší a najvydarenejší krok v mojom zivote. Mám aj dceru, ktorá je uplne v pohode a pomaha mi riešení problemu s ním.
Vplývala som na nich po rozvode uplne rovnako. Uz ako malí vedeli, kto je pan sudca,co je to súd, preco ideme s ocinom byvat kazdy inde. Vzdy som s nimi komunikovala na ich úrovni a všetko vysvetlovala. V našej rodine, kde som ja vyrastala sa nikdy neklamalo, uznávali sa tie najclovecenskejsie hodnoty, ktoré v dnešnom svete málokto uznáva, ale ja som sa ich snazila vstepovat mojim detom. U dcery sa mi zadarilo, pretoze ma našu povahu a chápe čo je to klamstvo, kradež a preto to nerobí. Horšie to je so synom, ktorý je po otcovi. Tým nechcem povedat, ze je to OK, prave preto som sa snazila ho od detstva menit, vysvetlovat, komunkovat, učit sa s nimi. Celych 17 rokov som nikde nechodila, stratila priatelov, len preto, ze som sa sama venovala praci a mojim detom. Uz naozaj nevladzem, resp. z posledných síl riešim tento tazky problem so synom.
Ich otec sa po rozvode snazil s detmi stretávat, ma ich rad, len urobil velku chybu, a to, že ked si ich zobral na víkend do jeho novej rodiny, tak dával prednost svojej partnerke pred nimi. A to deti vycítia. Jednoducho prisli na sami, ze ich otec ma radšej svoju novu rodinu, do ktorej investuje napr. zlaty prsten za 6 tis.korun (to bolo davno/ a ked oni chceli značkove tenisky na šport, ktorý robili, tak ich odbil vetou, ze ci on kradne. Viac podobnych situácií sa stalo a detom viac netreba na to, aby stratili zaujem chodit na taketo víkendy za otcom. Takze sa uz dobrych 5 rokov nevideli.
Minuly tyzden som sa odhodlala mu napísat mail,/ja som s ním nekomunikovala od rozvodu/ ci by nechcel obnovit vztahy so svojími detimi. Urobila somto preto, lebo viem, že im otec chýbal, a hlavne synovi, pretoze je to jeho krv. Syn toto vyjadrenie odmieta, ale ja viem, ze to je len proforma, ktorú sa snazim prelomit. Mozno je to jedna z ciest....uvidiíme...

....uvidiíme...
...tento príspevok s tým prvým v spojení mal byť úplne na úvod ...

Iný obraz to dáva ...

Vždy mi je smutno, ak matka , ktorá má rada svoje deti musí riešiť takéto problémy - držím Ti všetkých 10, aby sa syn spamätal.

Buchy, priala by som mu otca ako si TY. Určite by z chlapčiska bol normálny mladý muž. Škoda, že niektorí otcovia rozvodom, prestávajú byť rodičom. Moje odporúčanie - kastrácia, aby to neurobili ďaľším deťom, pretože na neúplnú rodinu doplácajú vždy tí, čo za nič nemôžu .:o


mimotemy:Mimochodom, keď Ťa čítam, mám dojem, že to píše môj manžel z druhej izby, nóóó, lenže v druhej izbe nemáme ani PC, ani pripojenie na net.

Aj nám sa stalo ,dostal takú bitku ,že do smrti nezabudne.O 10 večer som ho vyhodil na ulicu do rána to pochopil.

Buchy, priala by som mu otca ako si TY. Určite by z chlapčiska bol normálny mladý muž. Škoda, že niektorí otcovia rozvodom, prestávajú byť rodičom. Moje odporúčanie - kastrácia, aby to neurobili ďaľším deťom, pretože na neúplnú rodinu doplácajú vždy tí, čo za nič nemôžu .:o
......hehehhehehehehehe......:---
Ja som teraz frajer , lebo dievky už mám na poriadku ....

Na druhej strane nik nevie , že ako by sa zachoval v daných situáciách ....
Každá je špecifická ...

Našťastie aj ja, teraz sa bojím o vnukov - doba je hnusná - samé drogy naokolo.

Buchač,ved vravím, ze najlepsie sa riešia cudzie problem, pretoze nie si citovo interesovaný. Tiež radím iným, aby razantne riešili, ale ak sa to tyka mojich deti, mojej rodiny, tak clovek na to pozera trosku inak. Preto som na uvod chcela , aby mi napísali iby tí, ktorí nieco podobné riešili. Chcela som pocut, aký bol výsledok....

220870 presne toto chcem urobit. Vyhodit ho...len som čítala niekde, že po pravnej stranke sú s tým problemy, pretoze keby to nahodou nepochopil do rana, ako píses, tak by mohol ziadat súd o vyzivne /ale nepredpokladám to,lebo o tom asi nevie/a tým padom by sa to viac zamotalo. Chcela by som, aby to dopadlo tak ako u teba, proste ten korektívny zazitok, aby pochopil o čom to cele je.
Keby som mala manzela, ktorý by v tomto stál pri mne a dokonca by to urobil za mna, tak by sme na riešenie dosledkov boli spolu. Takto som uplne sama a je to ovela tazsie. Dokonca dcere povedal, ze ak ho vyhodím z domu, tak sa odje.... /to som citovala jeho reakciu/. Takze dalsí dovod na to, aby som mala pochybnosti to urobit. Aj ked viem, ze su to z jeho stany iba silne slova.
Pred mesiacom som bola uplne rozhodnuta, ze ide z domu. Ked som si však predstavila, ze vonku v noci ešte mrzlo, celú akciu som zrušila. Mám v plane urobit to teraz, len mi stále chýba informácia od rodicov, ktorí to vyskušali. Preto som sem napísala....

Melnick, tebe velmi pekne dakujem za mile slova, asi tiez sama vieš o čom to je, starat sa sama o deti.

Syn ku svojej matke neciti lasku, uctu, ze sa o neho stara. Matka ano, ved je tu materinsky cit. Preco jej syn tu lasku neopatuje? Preco potrebuje nejakym sposobom protestovat?...

Keď si vysvetlila situáciu v rodine tak sa tým viac prikláňam k názoru - s láskou, ale s pevnými pravidlami. Na otca detí sa vykašli. Považuj to raz a navždy za ukončenú kapitolu a deťom vysvetli, že sa nemieniš ani ty pre deti, a ani oni sa nemusia, doprosovať jeho lásky. Oznámiť im, že má vás rád, ale jeho láska nie je taká, aby niečo pre ňu aj urobil. Nedoprosuj sa jeho návštev, ani pomoci. Urobíš ešte horšie, keď deti zistia, že ani napriek prosbám sa neunúva mať o nich záujem. Deti chcú domov otec+ matka, nie otec+ niekto a matka. Situáciu otec+niekto využívajú rovnicou máš zlé svedomie? =zaplať! Nedaj sa oklamať dcériným vyrovnaným postojom, trpieť tým môže rovnako ako syn, ale buď to lepšie maskuje, alebo lepšie znáša. Kapitolu otec a dcéra určite nemá uzatvorenú. Že má chlapec povahu po otcovi? Nuž, genetika nepustí, jedine rozvíjať tie kladné vlastnosti. Výber otca bola Tvoja záležitosť a nikto nie sme dokonalý.... A ešte jedna pripomienka : za 17 rokov si nemala priateľov a vlastný život? A pre koho si mala žiť, keď si sa rozhodla mať deti? Prežila som niečo veľmi podobné ako Ty, preto Ti s čistým svedomím môžem napísať, že život s deťmi, ich hrami, učením, spoznávaním sveta, s ich kamarátmi a kamarátkami je plnohodnotný život, a ak si stratila svojich kamarátov, za nič nestáli. Ak máš pocit krivdy, že si sa obetovala a on je po otcovi, čím skôr si to prestaň myslieť a prestaň to aj tak cítiť.
Moja rada : porozprávaj sa so synom, spýtaj sa ho na jeho návrh riešenia, povedz mu svoj návrh, dohodnite si kompromis, pravidlá, nech navrhne aj čo vtedy, keď poruší pravidlá a dodržiavajte ich. Obidvaja. Decko je zmätené, chalani citovo dozrievajú neskôr, potrebuje sa ustáliť, potrebuje lásku a pravidlá.
Výchovná facka, áno, ale bitka znamená, že rodič zlyhal. Pri poslednom probléme, pred 15 rokmi, ale zlyhal. Je jednoduché z pozície moci a sily zmlátiť slabšieho, de facto toho, komu som mala ja vysvetliť a naučiť ho, ako sa správať vo svete.

Aj nám sa stalo ,dostal takú bitku ,že do smrti nezabudne.O 10 večer som ho vyhodil na ulicu do rána to pochopil.
Asi toto je najlepsie a najucinnejsie riesenie.
Ale na to treba muzsku ruku. Sama matka to asi nezvladne. A synacikovia to vedia a zneuzivaju...

Melnick, tebe velmi pekne dakujem za mile slova, asi tiez sama vieš o čom to je, starat sa sama o deti.


Našťasie pre mňa, ten môj je pri mne už 40 rokov, ale pri troch deťoch sa všeličo pritrafí a muži sú tí, čo problémy riešia racionálne a my ženy stále cez ten hlboký materinský cit. No a nie vždy je to na prospech veci. Bohužiaľ .

Syn ku svojej matke neciti lasku, uctu, ze sa o neho stara. Matka ano, ved je tu materinsky cit. Preco jej syn tu lasku neopatuje? Preco potrebuje nejakym sposobom protestovat?...

Vzdor, hnev na matku, (síce neoprávnený), pripravila ho o otca,pretože deti väčšinou obviňujú zo straty druhého rodiča toho, čo sa o ne stará a ten čo "ubzikol" od povinností a naladí sa na dieťa raz za dva týždne, je ten pán úžasný . Ten problém syna siaha do ranného detstva.
Nevieme si ani predstaviť, čo dieťa prežívalo rozvodom. Veď si spomeňte muži, kto bol vašim "bohom" , mama či otec ???
Odpoveď dávať nebudem.

Asi toto je najlepsie a najucinnejsie riesenie.
Ale na to treba muzsku ruku. Sama matka to asi nezvladne. A synacikovia to vedia a zneuzivaju...
Ja som tiez od malicka vyrastal bez otca! Vyrastal som vo velmi chudobnych pomeroch, aj ked to bol socializmus. Ani starych rodicov som nepoznal! Vsetko, aj to malicke som si vazil! Dokonca aj prvy bycikel som si kupil sam za svoje zarobene az po vojencine! Ako decko som sa na nom naucil jazdit vdaka kamaratom, ktori mi ho poziciavali! Mal som asi to stastie, ze ma bavil v puberte sport (kolektivny), ktory som hral sutazne. Ani vo sne ma nenapadlo, aby som nieco matke stazoval, skor som jej pomahal! Viem, ze dnesna doba je ina, ale napriek tomu su deti, ktore chapu rodinnu situaciu. Zial, ale ako vidim, tak to nebude tento pripad. Chlapcovi treba padnut silno na nos, aby sa mu v ociach poriadne zaslzilo a pochopil, ze takto teda nie!!! Ci to padnutie na nos je v 18tke (cize uz dospely clovek) pozde, to vedia iba psychologovia...Aj ked sa hovori: nikdy nie je neskoro.

Guru21, ak Ti môžem z vlastnej skúsenosti poradiť, treba to vydržať a do dvoch rokov príde zmena.
Keď som si začala čítať túto tému, spomenula som si na môjho syna vo veku toho Tvôjho. Správal sa tiež podobne, do 9tej triedy ZŠ vynikajúci žiak a na strednej napriek svojej inteligencii sa uspkojil s tým, že prechádza a hlavne ,,neprepadá". Peniaze mi síce doma nemizli, ale množstvo vecí v pivnici, ktoré sme odkladali napríklad, že sa hodia na chalupu, čokoľvek od batérií, starej elektroniky atď, bolo speňažené a využité na jeho dodnes neviem aký účel. Do očí mi dokázal klamať tak presvedčivo, že som mala občas pocit, že niekto iný si k nám chodí ,,nakupovať" zadarmo. Tiež som sa rozviedla, časom sa druhý raz vydala a syn nás dokázal s manželom rozkladať na vynervačené kúsky a za ten svet si nechcel nájsť spoločnú reč s otčimom.
Len čo začala odznievať jeho puberta, do ďaľšej vletela dcéra a nenechala nás vydýchnuť a aby sme nevyšli zo švungu, udržiava nás v napätí teraz ona. Musím povedať, že je to ešte rafinovajšie, ona sa do školy učí, ale fantázii sa v takomto veku tínedžerom medze nekladú a nie je to v modrom, ale v ružovom.
Syn nakoniec dostal ultimátum a bolo mu povedané, aby vyskúšal život v podnájme a že mu budeme pomáhať občas v prípade núdze. Netrvalo ani pol roka a dočkali sme sa vytúženej pokory a dozretia. Vzťahy syna a manžela sa natoľko upravili, až som si vydýchla. Jednoducho dozrel a som šťastná. Musím povedať, že nemusia deti lietať ani v drogách a nejakých krádežiach. Tým svojim vnútorným nepokojom a ustavičnou nespokojnosťou so svojim najbližším okolím, slovnou surovosťou a určitým druhom psychického teroru dokážu rozkývať rodinnú pohodu a nahlodať vzťahy medzi ostatnými členmi doma.
Preto to treba vydržať a určiť určité hranice, za ktoré už pubertiakovi nedovolíme zájsť. Každý má ten svoj prah výdrže a bolesti inak nastavený, preto sa nedá paušalizovať. Presne také prahy ako máme my dospelí, majú aj tínedžeri a adolescenti. Treba ich občas nakopnúť a doslova ,,vyšmariť", aj tak sa vrátia, veď vlastne nemajú kam inde, ale vrátia o skúsenostii bohatší.
Ak sa nevrátia a definitívne sa osamostatnia, potom to padlo na ešte úrodnejšiu pôdu. Neviem prečo sme my Slováci tak upätí a nechceme svoje deti vykopávať z domu. Vo zvieracej ríši tomu tak nie je. Akonáhle je zviera sebestačné, reprodukcie schopné, musí sa starať samo o seba.

Danushka, vdaka za reakciu. Toto som potrebovala....nazor cloveka, ktory vie o com písem a chcem riešit.
Píšeš, ze takyto ludkovia vedia rozorvat celu rodinu. Ano, je to tak!!! My sme velka rodina a ako som spomínala, nikdy sa u nás neklamalo. Nielenze mi moj syn za posledné dva roky zobral takych 5,tak to vidím aj na mojich rodicoch, ze ich to nesmierne trapi, všetci sme dajakí mrzutí, sklamaní. Musím este povedat, ze po rozvode som sa musela odstahovat k rodicom, takze byvame s nimi. Na jednej strane som im velmi vdacna za pomoc, ktoru mi poskytovali , ale na tej druhej strane islo tak trochu aj o dvojkolajnicovu výchovu, ktorá nie je spravna. Velmi som bojovala o to, aby mi rodicia "nekecali" do výchovy a ked som si svoje presadila, hlavne mama, teda stara mama mi robila za chrbtom veci, ktoré boli síce dobre myslené, ale v konecnom důsledku padli na zlú úrodnú podu.
Takze synko chodí na zboje aj do penazenky stareho otca, svojho uja. Ked nie je nieco v nasej domacnosti, co sa tyka jedla, take na co ma prve chut, tak si to ide zobrat k nim. V našej chladnicke bolo, je a bude vzdy uvarene, nakupené, ale ak stara mama varila nieco lepsie co synkovi chutilo viac, tak isli jest k nej. Strasne mi to odcerpavalo energiu. Ako hovorím,uz nemam silu, chut byt dosledná.
Podmienky a hranice som synovi stanovila. Dodrziaval ich tak cca tyzden a potom si opat robil co chce.

... po vojencine...
...aj toto je dôležité ...a fest ...
Nie nadarmo sa vravelo , že vojna urobí z chlapca chlapa ...

Každý rok som videl a aj zažil to klesnutie na duchu dotyčných mladňasov - bažantov , zobákov , holubov ...
Cez bránu veľký to nie jeden frajer ...
Za cca hodinku prišlo vytriezvenie...u poniektorých aj doslovane ...
Stačilo , že vyzliekol civil , hajde do sprchy , šmaril na seba tepláky ...posledné zbohom dal aj vlasom , na ktorých viacerým veľmô záležalo ( vtedy to bola veľká móda )...
Do tzv. príjimača , u dozorného sa hlásili úplne iní jednotlivci ...

Asi by bolo vhodné vydržať do času kým zmaturuje a potom šup do divočiny ;). Už sme tu kdesi v minulosti písali o rôznych môžnostiach ,,láskavých" rodičovských trestov, ktoré neublížia.
My sme praktizovali aj úlet mimo domu cez víkend bez jedla v chladničke a sprcháča, zubnej pasty a šampónu v kúpeľni, nepranie vecí mladému mužovi, ale v Tvojom prípade sa to asi nedá, keď má mladý muž možnosť inde sa napapať a prichýliť.
Naposledy toto urobil môj syn svojej sestre, keď bol manžel v nemocnici a ja v Rakúsku.
To ste mali vidieť ten vydesený tón dcéry v telefóne, že čo jej to brat spravil, keď ju mal nastarosti a jednoducho sa spakoval s frajerkou do svojeho podnájmu a povedal jej, kašlem na Teba, postaraj sa o seba sama! :D
Priučil sa to od nás, dobre vedel, že potraviny a kozmetika sú tie najdôležitejšie veci pre človeka v takom veku.

...aj toto je dôležité ...a fest ...
Nie nadarmo sa vravelo , že vojna urobí z chlapca chlapa ...

Každý rok som videl a aj zažil to klesnutie na duchu dotyčných mladňasov - bažantov , zobákov , holubov ...
Cez bránu veľký to nie jeden frajer ...
Za cca hodinku prišlo vytriezvenie...u poniektorých aj doslovane ...
Stačilo , že vyzliekol civil , hajde do sprchy , šmaril na seba tepláky ...posledné zbohom dal aj vlasom , na ktorých viacerým veľmô záležalo ( vtedy to bola veľká móda )...
Do tzv. príjimača , u dozorného sa hlásili úplne iní jednotlivci ...
To ano...poniektorym by sa zisla vojenska zakladna sluzba. Mesiac v prijimaci podusit a potom rok kmitat ako bazant.
Ako som pisal, asi som mal v puberte stastie na aktivny sport, tak mi nenapadlo robit hluposti a nie to este vo vlastnej rodine. Zo skoly na trening a unaveny vecer robit ulohy. Cez vikendy zapasy a tak stale dokola.

lebo dnes je to in medzi mladými

Syna som dnes vyhodila z domu. Strasne sa bojím, ze si nieco urobí. Ale už do musím nejak zvladnut a verit, že mu všetko dojde...

Syna som dnes vyhodila z domu. Strasne sa bojím, ze si nieco urobí. Ale už do musím nejak zvladnut a verit, že mu všetko dojde...
Neboj, pud sebazachovy je silny ;)
​Urcity cas bude trucovat a neozve sa,ale to ho onedlho prejde. Len treba vydrzat...

Ahoj,mám 29ročného syna,ktorý nám kradne peniaze,preto musíme pred ním zamykaťdvere do izieb. Toto robí už od svojich 12tich rokov .Vysvetlili sme mu to a chvilu si dal povedaŤ a neskôr to spravil znova.Má urobenú záhradnícku školu a chodí pomáhať manželovi do hory píliť drevo.Má polovičný invalidný dôchodok,pretože sa narodil s lahkou mozgovou dysfunkciou a navštevoval psychiatr.amb. a to doteraz a berie lieky na ukludneniea na spanie. Guru 21, chcela by som vediet ci sa u vasho syna nieco od tej doby ako ste sem pisali nieco zmenilo? nam nevie nikto poradit

Ahoj,mám 29ročného syna,ktorý nám kradne peniaze,preto musíme pred ním zamykaťdvere do izieb. Toto robí už od svojich 12tich rokov .Vysvetlili sme mu to a chvilu si dal povedaŤ a neskôr to spravil znova.Má urobenú záhradnícku školu a chodí pomáhať manželovi do hory píliť drevo.Má polovičný invalidný dôchodok,pretože sa narodil s lahkou mozgovou dysfunkciou a navštevoval psychiatr.amb. a to doteraz a berie lieky na ukludneniea na spanie. Guru 21, chcela by som vediet ci sa u vasho syna nieco od tej doby ako ste sem pisali nieco zmenilo? nam nevie nikto poradit

odpoved asi nepride nakolko "Posledná návšteva 25.04.16 09:06".

Ahoj,mám 29ročného syna,ktorý nám kradne peniaze,preto musíme pred ním zamykaťdvere do izieb. Toto robí už od svojich 12tich rokov .Vysvetlili sme mu to a chvilu si dal povedaŤ a neskôr to spravil znova.Má urobenú záhradnícku školu a chodí pomáhať manželovi do hory píliť drevo.Má polovičný invalidný dôchodok,pretože sa narodil s lahkou mozgovou dysfunkciou a navštevoval psychiatr.amb. a to doteraz a berie lieky na ukludneniea na spanie. Guru 21, chcela by som vediet ci sa u vasho syna nieco od tej doby ako ste sem pisali nieco zmenilo? nam nevie nikto poradit

odpoved asi nepride nakolko "Posledná návšteva 25.04.16 09:06".
Mozno jej pride notifikacia na mail /ak nema zrusenu/ ,ak bude mat zaujem,tak odpovie.