Ekonomicka analyza [Archív]

tanmat

06.05.07,19:12

Finančná analýza
obsah
Ing. Tatiana Hajniková, certifikovaný účtovník
obsah
strana
OBSAH III/1.1-1
1. ZÁKLADNÉ DOMINANTY FINANČNÉHO RIADENIA III/1.2
1.1 OBSAH A ÚLOHA FINANČNÉHO MANAŽMENTU III/1.2-1
1.1.1 FINANČNÉ RIADENIE A ROZVOJ PODNIKU III/1.2-1
1.2 FINANČNÉ PLÁNOVANIE A ROZHODOVANIE III/1.2-2
1.2.1 HORIZONT PLÁNOVANIA III/1.2-3
1.2.2 ŠTRUKTÚRA A OBSAH FINANČNÉHO PLÁNU III/1.2-4
1.2.3 VÝNOSNOSŤ A RIZIKOVOSŤ III/1.2-6
1.2.4 KVANTIFIKÁCIA VÝNOSNOSTI III/1.2-7
1.2.5 KVANTIFIKÁCIA RIZIKOVOSTI III/1.2-7

2. ÚLOHA ÚČTOVNÍCTVA VO FINANČNOM RIADENÍ III/1.3
2.1 FINANČNÉ ÚČTOVNÍCTVO A ÚČTOVNÍCTVO
PRE VNÚTORNÉ RIADENIE PODNIKU III/1.3-1
2.2 FINANČNÉ ÚČTOVNÍCTVO AKO ZDROJ INFORMÁCIÍ
PRI EKONOMICKOM ROZHODOVANÍ RÔZNYCH POUŽÍVATEĽOV III/1.3-3
2.2.1 ZÁSADY RIADENIA PODNIKOVÝCH PASÍV III/1.3-5
2.2.2 ZÁKLADNÉ KRITÉRIÁ PRE VÝBER ZDROJOV FINANCOVANIA III/1.3-5
2.2.3 VPLYV EKONOMICKÉHO PROSTREDIA III/1.3-7
2.2.4 VNÚTORNÉ EKONOMICKÉ CHARAKTERISTIKY III/1.3-7
2.2.5 ZÁSADY RIADENIA PODNIKOVÝCH AKTÍV III/1.3-7
2.2.6 ZÁKLADNÉ FUNKCIE OBEŽNÝCH AKTÍV III/1.3-8
2.2.7 ZÁKLADNÉ KRITÉRIÁ OPTIMALIZÁCIE PODNIKOVÝCH AKTÍV III/1.3-9
2.3 ZDROJE ZÁKLADNÝCH FINANČNÝCH CHARAKTERISTÍK III/1.3-10
2.3.1 SÚVAHA (BILANCIA PODNIKU) III/1.3-11
2.3.2 FINANČNÁ ŠTRUKTÚRA PODNIKU III/1.3-13
2.3.3 FAKTORY PÔSOBIACE NA FINANČNÚ ŠTRUKTÚRU PODNIKU III/1.3-13
2.3.4 VÝKAZ ZISKOV A STRÁT III/1.3-14
2.3.5 VÝKAZ CASH - FLOW III/1.3-15

3. ZMYSEL A POTREBA FINANČNEJ ANALÝZY
V ROZHODOVACOM PROCESE III/1.4
3.1 POSTAVENIE, FUNKCIA A CIELE ANALÝZY
FINANČNÉHO POSTAVENIA PODNIKU III/1.4-1
3.2 METÓDY FINANČNEJ ANALÝZY III/1.4-2
3.3 UKAZOVATELE III/1.4-3
3.4 ETAPY FINANČNEJ ANALÝZY III/1.4-4
3.5 ANALÝZA DLHODOBEJ FINANČNEJ STABILITY PODNIKU III/1.4-4
3.6 ANALÝZA PLATOBNEJ SCHOPNOSTI A LIKVIDITY PODNIKU III/1.4-6
3.7 ANALÝZA VÝNOSNOSTI III/1.4-7
3.8 ANALÝZA S VYUŽITÍM INFORMÁCIÍ O CASH - FLOW III/1.4-9

4. BILANČNÁ POLITIKA ÚČTOVNEJ JEDNOTKY III/1.5
4.1 VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA BILANČNEJ POLITIKY III/1.5-1
4.2 ÚČTOVNÉ ZÁSADY III/1.5-2
4.3 VŠEOBECNÉ ZÁSADY OCEŇOVANIA III/1.5-3
4.4 KVALITATÍVNE CHARAKTERISTIKY ÚČTOVNEJ ZÁVIERKY III/1.5-7
4.5 TICHÉ REZERVY III/1.5-8

5. INTERNÁ SMERNICA NA VEDENIE ÚČTOVNÍCTVA
A ZOSTAVENIE ÚČTOVNEJ ZÁVIERKY III/1.6
5.1 SPÔSOB VEDENIA ÚČTOVNÍCTVA III/1.6-2
5.2 ZOZNAM ÚČTOVNÝCH KNÍH, ČÍSELNÝCH ZNAKOV
A INÝCH SYMBOLOV A SKRATIEK III/1.6-2
5.3 ÚČTOVÝ ROZVRH III/1.6-3
5.4 SPÔSOB ÚČTOVANIA, OCEŇOVANIA A ODPISOVANIA
DLHODOBÉHO MAJETKU III/1.6-3
5.5 SPÔSOB ÚČTOVANIA A OCEŇOVANIA ZÁSOB III/1.6-3
5.6 INVENTARIZÁCIA MAJETKU A ZDROJOV MAJETKU III/1.6-3
5.7 ARCHIVOVANIE ÚČTOVNÝCH PÍSOMNOSTÍ III/1.6-3
5.8 TVORBA A ČERPANIE (RESP. ZRUŠENIE) REZERV III/1.6-4
5.9 TVORBA A ZRUŠENIE (RESP. ZNÍŽENIE) OPRAVNÝCH POLOŽIEK III/1.6-4
5.10 ÚČTOVANIE O VÝSLEDKU HOSPODÁRENIA A O FONDOCH PODNIKU III/1.6-4
5.11 SOCIÁLNY FOND III/1.6-4
5.12 ČASOVÉ ROZLÍŠENIE NÁKLADOV A VÝNOSOV III/1.6-4
5.13 POSKYTOVANÉ NATURÁLNE POŽITKY, PLNENIA
SOCIÁLNEHO CHARAKTERU A ICH ZDAŇOVANIE III/1.6-4
5.14 SPÔSOB VEDENIA VNÚTROORGANIZAČNÉHO ÚČTOVNÍCTVA III/1.6-4
5.15 ZÁKAZKOVÁ VÝROBA III/1.6-5
5.16 NÁKLADY NA VÝVOJ III/1.6-5
5.17 SPÔSOB ZOSTAVENIA PREHĽADU PEŇAŽNÝCH TOKOV III/1.6-5
5.18 ÚČTOVANIE ŠPECIFICKÝCH ÚČTOVNÝCH PRÍPADOV
A STANOVENIE DŇA USKUTOČNENIA ÚČTOVNÉHO PRÍPADU III/1.6-5
5.19 UZAVIERANIE ÚČTOVNÝCH KNÍH A ZOSTAVENIE ÚČTOVNEJ ZÁVIERKY III/1.6-5

6. ÚČTOVNÁ UZÁVIERKA A JEJ VPLYV
NA VYKAZOVANIE A ANALÝZU ÚČTOVNEJ ZÁVIERKY III/1.7
6.1 VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA III/1.7-1
6.2 PRÍPRAVNÉ PRÁCE III/1.7-1
6.2.1 KONTROLA BILANČNEJ KONTINUITY III/1.7-1
6.2.2 ZACHOVANIE VERNÉHO A PRAVDIVÉHO OBRAZU ÚČTOVNÍCTVA III/1.7-5
6.3 UZATVORENIE ÚČTOVNÝCH KNÍH III/1.7-26
6.4 PREVOD DO NASLEDUJÚCEHO ÚČTOVNÉHO OBDOBIA III/1.7-28

7. ANALÝZA ÚČTOVNEJ ZÁVIERKY V PRÍKLADOCH III/1.8
7.1 ANALÝZA FINANČNEJ SITUÁCIE III/1.8-1
7.2 PREHĽAD ROČNÝCH ZMIEN MAJETKOVEJ A ZDROJOVEJ ŠTRUKTÚRY III/1.8-16
7.3 POSÚDENIE DYNAMIKY OBJEMU A EFEKTÍVNOSTI ČINNOSTI PODNIKU III/1.8-17
7.4 VYČÍSLENIE FINANČNÝCH POMEROVÝCH UKAZOVATEĽOV III/1.8-18
7.5 ROČNÉ VÝSLEDKY FINANČNEJ SITUÁCIE PODNIKU III/1.8-20
7.6 OBJEKTIVIZÁCIA VÝSLEDKOV FINANČNEJ ANALÝZY V ČASE III/1.8-20
7.7 KOMENTÁR K VÝSLEDKOM ANALÝZY III/1.8-21

8. ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA V RÁMCI GLOBALIZAČNÉHO
PROCESU A HARMONIZÁCIE PRÁVNEJ ÚPRAVY
U NÁS A VO SVETE III/1.9
8.1 ÚČTOVNÉ SYSTÉMY III/1.9-1
8.2 HARMONIZÁCIA ÚČTOVNÍCTVA III/1.9-1
8.3 ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA Z POHĽADU US GAAP III/1.9-2
8.4 ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA Z POHĽADU SMERNÍC EURÓPSKEJ ÚNIE III/1.9-3
8.5 ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA Z POHĽADU IAS/IFRS III/1.9-4
1. ZÁKLADNÉ DOMINANTY FINANČNÉHO RIADENIA

1.1 OBSAH A ÚLOHA FINANČNÉHO MANAŽMENTU
Finančný manažment sa zaoberá finančnými aspektmi činnosti podniku. Môžeme ho charakterizovať ako riadenie finančných procesov v podmienkach trhového hospodárstva. Je neoddeliteľnou, možno povedať dominantnou, súčasťou riadiaceho systému každého podniku.
Finančný manažment je väčšinou chápaný ako riadenie finančných procesov v podniku. Obsahuje štyri základné činnosti:
a) finančné plánovanie – určuje vo svojej dlhodobej zložke potrebu kapitálu a spôsoby jeho získania. Vo svojej krátkodobej zložke sleduje zabezpečenie platobnej schopnosti podniku;
b) finančné rozhodovanie nadväzuje na finančné plánovanie. Zahŕňa strategické a operatívne rozhodnutia. Na základe poznania potrieb hľadá alternatívne riešenia, hodnotí možné alternatívy a rozhoduje o realizácii alternatív, ktoré sú najvhodnejšie na dosahovanie cieľov;
c) organizovanie finančných procesov je každodennou činnosťou zabezpečujúcou, aby sa prijaté finančné rozhodnutia dôsledne uplatňovali. Ťažiskovou zložkou tejto činnosti je organizovanie vnútropodnikovej komunikácie a motivovanie pracovníkov;
d) finančná analýza a kontrola, ktorá hodnotí stupeň dosahovania finančných cieľov, dáva impulzy pre operatívne riadenie a je dôležitým podkladom na zostavovanie finančných plánov.
Uvedené štyri činnosti majú zabezpečiť dve základné úlohy finančného manažmentu:
a) získanie potrebného kapitálu,
b) efektívnu alokáciu kapitálu.

1.1.1 FINANČNÉ RIADENIE A ROZVOJ PODNIKU
Cieľ finančného riadenia
Finančné riadenie je rýdzo praktická činnosť, ktorej dlhodobým dominantným cieľom je zabezpečovanie výnosnosti kapitálu. Pritom je treba brať do úvahy riziká (ohrozujúce stabilitu firmy) a zvyčajne aj rad ďalších čiastkových cieľov, ktoré si každý podnik určuje (napr. presadenie sa na domácom či zahraničnom trhu, dodržanie ekologických noriem a hľadísk, ovládnutie iného podniku a pod.). Celková finančná politika podniku je silne ovplyvnená aj okolitým prostredím, súhrnom ekonomických, politických, legislatívnych, sociálnych a kultúrnych podmienok, za ktorých podnik pôsobí. Zohľadnenie týchto všetkých aspektov vyúsťuje do požiadavky maximalizovať trhovú hodnotu podniku (t. j. pri akciových spoločnostiach maximalizovať cenu všetkých vydaných akcií). Tomuto cieľu má napomáhať aj finančné riadenie.
Rozvoj podniku
Pod pojmom rozvoj podniku budeme rozumieť súhrn priaznivých zmien kvantitatívnych (zvyšovanie tržieb, rast zisku, rozširovanie podielu na trhu a pod.) alebo kvalitatívnych (zlepšovanie likvidity, zvyšovanie rentability a aktivity a pod.) príznakov finančnej situácie podniku.
Zabezpečovanie rozvoja podniku patrí v podnikateľskej praxi k najzávažnejším úlohám riadenia. Fázou rozvoja musí každý podnik prejsť aspoň raz v období medzi založením a získaním určitého zreteľného postavenia na trhu. Pre mnohé podniky je však fáza rozvoja základným spôsobom existencie.
Faktory podmieňujúce rozvojpodnikania
Faktory podmieňujúce rozvoj podnikania:
a) Personálne faktory (metodika práce vedúcich pracovníkov, organizovanie ich času a vzájomnej komunikácie, získavanie kvalitného personálu a starostlivosť o jeho kvalifikačný rast, vzájomné vzťahy a motivácia pracovníkov).
b) Faktory v stratégii podniku (stanovenie cieľov a priorít, orientácia na vhodné trhy, voľba sortimentu výroby a služieb, technický rozvoj a marketing).
c) Faktory v organizácii podniku a jeho informačného systému (vymedzenie úloh a zodpovednosti všetkých zložiek, kontrola a hodnotenie ich činností, zdokonaľovanie evidencie a najmä účtovníctva, zabezpečovanie informačných tokov).
d) Faktory v materiálnom vybavení (budovy a zariadenie vrátane výpočtovej, meracej a komunikačnej techniky).
e) Faktory v spoľahlivosti priebežného finančného riadenia (najmä v pozornosti vo vzťahu k obratu pohľadávok a záväzkov, v starostlivosti o včasný dostatok finančných prostriedkov na krytie narastajúcich záväzkov).
f) Faktory v prezieravosti finančného riadenia (sústava finančného plánovania a rozpočtovania, premyslená úverová a investičná politika).

1.2 FINANČNÉ PLÁNOVANIE A ROZHODOVANIE
Plánovanie
Potrebuje podnik plánovať? Potrebuje mať vypracovaný podnikový plán? Odpoveď na tieto otázky dáva teória riadenia podniku.
Vymedzenie funkcií riadenia je rozličné. Diferencovaný je nielen počet funkcií, ale aj ich obsahové vymedzenie. Zhoda je však v tom, že plánovanie sa vždy považuje za základnú funkciu riadenia. Plánovanie je základ pre výkon štyroch ďalších funkcií riadenia, a to:
1. organizovanie – proces, ktorý zamestnancov a ich prácu navzájom spája s dosiahnutím podnikových cieľov;
2. personalistiku a riadenie ľudských zdrojov – procesy zabezpečujúce výber, rozvoj a odmeňovanie pracovníkov podľa dosiahnutých cieľov podniku;
3. vedenie a interpersonálne vplyvy – procesy motivujúce jednotlivcov (seberovných, nadriadených, podriadených) alebo skupiny, aby sa harmonicky podieľali na plnení úloh podniku;
4. kontrolu – funkcia riadenia, ktorej cieľom je zabezpečiť požadovanú efektívnosť, kontrolu stanovených noriem, porovnanie nameraných hodnôt so stanovenými normami a korekciu odchýlok.
Plánovanie je nutné preto, že iba tak možno dopredu posúdiť, či to, čo máme v úmysle, možno hospodársky a finančne realizovať. Plánovanie je základná, východisková funkcia riadenia. Plánovanie je rozhodovanie o budúcnosti – čo, kedy a kto má robiť, aby sa splnili vytýčené ciele. Konečným výsledkom plánovacieho procesu je plán podniku.
Finančné plánovanie
Finančné plánovanie je proces zahŕňajúci tvorbu finančných cieľov podniku a súhrn opatrení na ich dosiahnutie. Finančné plánovanie je integrujúca súčasť komplexného podnikového plánu a významný nástroj finančného riadenia. Výsledkom finančného plánovania je finančný plán. Podnik prostredníctvom finančného plánu verifikuje finančné dôsledky prijatých rozhodnutí v ostatných čiastkových plánoch a zároveň pôsobí na efektívne využívanie výrobných činiteľov.
Z hľadiska časového horizontu je finančný plán súčasťou všetkých subsystémov plánu podniku.
Dlhodobý finančný plán
Dlhodobý finančný plán obsahuje finančné rozhodnutia o dlhodobých aktívach alebo pasívach, ktoré nie vždy možno ľahko zrušiť, a ktoré môžu zaväzovať podnik k istému smeru činnosti na niekoľko rokov. Sú to rozhodnutia o potrebe kapitálu, o spôsoboch financovania a rozhodnutia o štruktúre zdrojov krytia kapitálovej potreby.
Krátkodobý finančný plán
Krátkodobý finančný plán obsahuje finančné rozhodnutia o krátkodobých aktívach a pasívach. Tieto rozhodnutia súvisia s uskutočnením výrobných, obchodných a ostatných činností podniku. Sú jednoduchšie ako dlhodobé rozhodnutia. Podnik môže prijať dobré investičné rozhodnutia (vybrať efektívne projekty, určiť optimálnu zadĺženosť, uskutočňovať dobrú dividendovú politiku a pod.), a predsa môže nastať jeho úpadok, pretože sa nedostatočne zaujíma o to ako zabezpečiť peňažné prostriedky na úhradu súčasných záväzkov.

1.2.1 HORIZONT PLÁNOVANIA
Rozhodnutia podnikového manažmentu môžu mať vplyv len na budúcnosť (na deň, mesiac, rok). Horizont plánovania berie do úvahy časovú periódu do budúcnosti, v ktorej by mal manažment plánovať. Z hľadiska podstatných rozdielov v charaktere a obsahu podnikových činností poznáme dve základné koncepcie časového plánovania:
Periodické plánovanie
Vyplýva z nevyhnutnosti plánovať, kontrolovať a hodnotiť podnik v krátkych časových periódach.
Projektové plánovanie
Má za úlohu plánovať špecifické a identifikovateľné projekty, pričom každý z nich má svoj vlastný časový rozmer.

Vzťah projektového a periodického plánovania
(na príklade rozpočtu kapitálových výdavkov)

1.2.2 ŠTRUKTÚRA A OBSAH FINANČNÉHO PLÁNU
Štruktúra a obsah finančného plánu závisí od veľkosti podniku, vyrábanej produkcie, príslušnosti k odvetviu, od časového horizontu a stáva sa nevyhnutným nástrojom riadenia podnikateľských aktivít. Štruktúru súhrnného finančného plánu tvoria tieto prvky:

Schéma, pozri v pdf.

A) Východiská plánu:
1. Široké ciele podniku.
2. Špecifické ciele podniku.
3. Základné stratégie.
4. Plánovacie inštrukcie vrcholového manažmentu.

B) Finančný plán:
1. Strategický dlhodobý plán zisku:
a) Predaj, ceny, návrhy a projekcie zisku.
b) Významnejšie projekty a kapitálové výdavky.
c) Cash - flow (peňažné toky).
d) Personálne požiadavky.
2. Taktický, krátkodobý ročný plán zisku:
a) Prevádzkový plán:
Plán – výkaz výnosov:
Plán predaja.
Plán výroby alebo nákupu tovaru.
Rozpočet administratívnych nákladov.
Rozpočet distribučných nákladov.
Ďalšie potrebné rozpočty.
b) Plán finančnej situácie:
Plánové bilancie:
Aktíva.
Záväzky.
Vlastné imanie.
c) Plán cash - flow.

C) Rozpočty variabilných nákladov

D) Doplňujúce údaje a informácie

E) Správy o činnosti, hlásenia

F) Korekcie činnosti a správy o plánovaní
Vychádzajúc z formulovaných východísk odporúčame tieto príklady štruktúry a obsahu finančného plánu:
a) Vznikajúci podnik a malé podniky
Štruktúra finančného plánu:
ciele podniku,
projekty,
ročný finančný plán,
operatívny finančný plán,
systém sledovania, kontroly a hodnotenia plánu.
b) Malé a stredné podniky
Štruktúra finančného plánu:
ciele podniku,
základné stratégie,
dlhodobý (strategický) finančný plán,
krátkodobý (ročný) plán a rozpočty,
operatívny finančný plán,
hodnotenie úrovne finančného plánu, hlásenia a správy o priebehu realizácie plánu, systém kontroly plánu.
c) „Minimálny“ obsah finančného plánu na príklade ročného plánu
Minimálny obsah ročného finančného plánu tvoria tieto časti:
plán zisku,
finančná bilancia (plánová finančná bilancia),
plán cash - flow,
plán rozdelenia zisku.
Na ilustráciu uvádzame porovnanie plánových tabuliek a účtovných výkazov, ako aj postup tvorby finančných plánov.

Vzťah plánovacích tabuliek a finančných výkazov
Schéma, pozri v pdf.

1.2.3 VÝNOSNOSŤ A RIZIKOVOSŤ
Podmienkou správneho finančného rozhodovania je nielen kvantifikácia užitočnosti jednotlivých variantov, ale aj kvantifikácia ich rizikovosti. Pri rozhodovaní o podnikovom probléme sú spravidla na pomoci viaceré možnosti riešenia. Základnými kritériami výberu sú:
výnosnosť,
rizikovosť.
Výnosnosť je vyjadrením peňažných prínosov, ktoré sľubuje realizácia určitého plánu.
Rizikovosť charakterizuje pravdepodobnosť neúspechu plánu, pravdepodobnosť nedosiahnutia očakávanej výnosnosti. Obidve rozhodovacie kritériá sú úzko spojené. Spravidla sú navzájom priamo úmerné: čím vyššiu výnosnosť sľubuje istý plán, tým býva rizikovejší alebo vyššia rizikovosť musí byť vyvážená vyššou výnosnosťou. Preto je rozhodovanie vždy istým kompromisom medzi snahou maximalizovať výnosnosť a snahou neprekročiť pritom úroveň rizikovosti, ktorá je pre podnik únosná.

1.2.4 KVANTIFIKÁCIA VÝNOSNOSTI
Výnosnosť podnikových plánov najčastejšie kvantifikujeme prostredníctvom brutto a netto cash - flow. Pri členení peňažných príjmov do jednotlivých období životnosti plánu treba brať do úvahy časové rozlíšenie medzi vznikom tržieb a momentom priplynutia peňažných príjmov z tohto dôvodu.
Peňažné výdavky podmieňujúce dosahovanie brutto peňažných príjmov plánu zahŕňajú:
prvotné výdavky spojené s realizáciou plánu,
bežné prevádzkové výdavky spojené s činnosťou po realizácii plánu v priebehu jeho životnosti.

Rozdiel medzi celkovými peňažnými príjmami a výdavkami označujeme ako netto cash - flow. Obsahom budú odpisy, inkasovaný zisk, príp. úroky z úveru čerpaného na financovanie plánu. Na to, aby bolo možné reálne hodnotiť skutočnú výnosnosť plánu, treba netto cash - flow ďalej spresniť a zohľadniť minimálne:
zdaňovanie výnosu,
očakávanú mieru inflácie,
časovú hodnotu očakávaného cash - flow.

1.2.5 KVANTIFIKÁCIA RIZIKOVOSTI
Riziko investičného plánu
Každý investičný plán má inú vnútornú mieru výnosnosti a iné riziko. Riziko konkrétneho investičného plánu spočíva v možnosti, že sa skutočné peňažné toky budú líšiť od očakávaných. Dá sa vyjadriť ako pravdepodobnosť, že sa určitý peňažný príjem dosiahne. Pravdepodobnosť dosiahnutia cash - flow z investície je možné vyjadriť objektívne, na základe minulých údajov, kde sa dá predpokladať, že v minulosti veľmi premenlivé cash - flow bude premenlivé aj v budúcnosti.
Východiskom pre analýzu rizika investičného plánu je určenie kritických faktorov plánu.
Analýza citlivosti
Kritické faktory sa môžu určiť analýzou citlivosti:
A) Pre analýzu trhu:
1. veľkosť trhu,
2. predajná cena,
3. prírastok predaja,
4. podiel na trhu.
B) Pre analýzu investičných výdavkov:
5. investičné výdavky,
6. zostatková hodnota.
C) Pre analýzu prevádzkových nákladov:
7. prevádzkové náklady – bežné,
8. fixné náklady,
9. životnosť zariadení.

Použitá literatúra:
Vlachynský a kol.: Finančný manažment, Elita, Bratislava, 1996
Kovanicová D., Kovanic P.: Poklady skryté v účetnictví, diel 3 – Finanční řízení rozvoje podniku, Polygon, Praha, 1997
Královič J.: Finančné plánovanie podniku, Elita, Bratislava, 1998
2. ÚLOHA ÚČTOVNÍCTVA VO FINANČNOM RIADENÍ

2.1 FINANČNÉ ÚČTOVNÍCTVO A ÚČTOVNÍCTVO PRE VNÚTORNÉ RIADENIE PODNIKU
Účtovníctvo v jeho historickom vývoji plnilo a plní viac dôležitých funkcií, z ktorých pre trhové podmienky má najväčší význam poskytovanie informácií ako nástroja riadenia.
Funkcie, ktoré by malo účtovníctvo zabezpečovať:
a) podpora a rozšírenie pamäti vlastníka – podnikateľa,
b) dôkazný prostriedok pri vedení sporov, najmä pri uznávaní a ochrane práv veriteľa pred dlžníkom a dlžníka pred veriteľom,
c) prostriedok skladania účtov z titulu majetkovej správy a celkovej ochrany majetku vlastníka – investora,
d) poskytovať podklady (informácie) potrebné pre vymeriavanie daní,
e) poskytovať všetkým zúčastneným stranám spoľahlivé informácie o podnikateľskej zdatnosti vedenia daného podniku pri plnení jeho základnej ekonomickej funkcie.
Účtovníctvo by sa malo teda vyvíjať v súlade s vývojom metód riadenia a ich požiadavkami na informácie. V súlade s touto požiadavkou sa v ostatnom čase účtovníctvo vo vyspelých trhových ekonomikách rozdeľuje na dva celky:
a) finančné účtovníctvo,
b) manažérske účtovníctvo.

Finančné účtovníctvo (všeobecné, základné)
Charakterizuje podnik ako celok, a to primárne vo vzťahu k okoliu. Na základe neho sa zostavujú účtovné (finančné) výkazy, ktoré sú predovšetkým určené pre vonkajších používateľov účtovných informácií. Preto je evidentné úsilie o štandardizáciu účtovníctva, a to nielen na národnej, ale i na medzinárodnej úrovni, s cieľom zabezpečiť čo najväčšiu porovnateľnosť účtovných informácií pre ich používateľov.
Vnútroorganizačné účtovníctvo (nákladové, interné, prevádzkové, analytické)
Zaoberá sa vnútornými javmi, predovšetkým nákladmi naň sa vzťahujúcimi, pričom poskytuje časť informácií aj pre finančné účtovníctvo.
Kým finančné účtovníctvo zobrazuje minulosť, teda to, čo niekto rozhodol, vo vnútroorganizačnom účtovníctve nás zaujímajú podrobnejšie informácie, napr. kde náklady vznikajú (v ktorom stredisku) a na čo boli vynaložené (na aký výkon).
Pri informáciách potrebných pre riadenie a zvlášť pre rozhodovanie si podnik sám určuje ich druh, rozsah informácií a mieru ich podrobnosti. Pritom sa presadzuje zásada efektívnosti informačného systému, náklady na obstaranie informácií musia byť nižšie ako efekty, ktoré poskytujú, teda predovšetkým efekty z kontroly a rozhodovania.
Medzi finančným a vnútroorganizačným účtovníctvom existujú pevné i voľnejšie vzťahy. Ich podstatnou črtou je rozdielne poskytovanie informácií používateľom.

Základné rozdiely medzi finančným a vnútroorganizačným účtovníctvom

FINANČNÉ ÚČTOVNÍCTVO
VNÚTROORGANIZAČNÉ ÚČTOVNÍCTVO

Je vymedzené právnymi predpismi
Nebýva právne vymedzené

Jeho údaje sú určené pre vonkajších
používateľov, ktorí sa zaujímajú hlavne
o stabilnú finančnú situáciu podniku
a jeho dlhodobú efektívnosť
Jeho údaje sú určené pre potreby efektívneho riadenia podniku
Zverejňované informácie sú relatívne syntetické
Informácie vnútroorganizačného účtovníctva sú dôverné, t. j. neprípustné pre vonkajších používateľov, pre daňové úrady a audítorov v obmedzenej miere

Časový horizont predkladania informácií je obyčajne pravidelný, raz za rok
Zobrazuje realitu, pretože rozhodovanie podnikového vedenia je možné len vtedy, keď má k dispozícii reálne informácie
Je základom na priznanie dane z príjmu. Vo všetkých krajinách sveta finančné účtovníctvo poskytuje údaje na výpočet daňovej povinnosti z titulu dane z príjmu. Vzťah finančného účtovníctva k vypočítanej dani pôsobí tak, že vlastníci a manažéri majú snahu minimalizovať zisk vykázaný navonok
Záujmom podnikateľského manažmentu je analyzovať faktory priaznivých alebo nepriaznivých výsledkov a zistiť, ako sa na celkovej úspešnosti podniku podieľajú jednotlivé výkony, útvary alebo činnosti
Je predmetom overovacej činnosti uskutočňovanej audítormi
Časový horizont predkladania informácií je výrazne kratší a variantnejší ako vo finančnom účtovníctve
Informácie ním poskytované nezobrazujú momentálnu realitu (napr. daňové a účtovné odpisy.)

Vyššie uvedené príčiny sú dvojakého charakteru:
a) Finančné účtovníctvo musí zobraziť vzťah podniku k okoliu. Musí preto zaznamenať i zmenu, prípadne kolísanie cien výrobných faktorov získaných z okolia, čo je bežný jav v podmienkach trhového hospodárstva. Prejavuje sa to najviac pri opakovane nakupovaných výrobných vstupoch (materiál, suroviny, tovar, služby). Špecifickým prípadom rozdielov je súčasné externé a interné (vlastnou činnosťou) obstaranie rovnakých vstupov do výrobného procesu. Tieto rozdiely by pôsobili v riadení rovnako rušivo ako rozdiely, ktoré vznikajú nákupom od rôznych dodávateľov za rôzne ceny. Rešpektovanie zmien v ocenení spôsobuje zbytočne zložitú evidenciu, vo vnútroorganizačnom účtovníctve komplikuje plnenie ďalších funkcií tohto informačného systému, najmä zisťovanie nákladov podľa zodpovednosti útvarov. Z tohto dôvodu je snaha využívať vo vnútroorganizačnom účtovníctve pevné, plánované (vopred určené), resp. priemerné ceny.
b) Jedným z dôležitých aspektov riadenia je porovnateľnosť informácií. Rozhodovať medzi variantmi možno iba vtedy, ak sú informácie porovnateľné. Najbežnejšia je napr. medzipodniková porovnateľnosť, porovnateľnosť štruktúry výkonov, porovnateľnosť v čase a pod. Rešpektovanie týchto skutočností vedie vo vnútroorganizačnom účtovníctve k využívaniu tzv. kalkulačných nákladov, to znamená nákladov, ktoré nie sú nákladom vo finančnom účtovníctve, ale prispievajú k zreálneniu a porovnateľnosti ocenenia (podnikateľské mzdy individuálnych podnikateľov vo verejných obchodných a komanditných spoločnostiach, kalkulačné odpisy, kalkulačné úroky, kalkulačné nájomné, kalkulačné riziko).

2.2 FINANČNÉ ÚČTOVNÍCTVO AKO ZDROJ INFORMÁCIÍ PRI EKONOMICKOM ROZHODOVANÍ RÔZNYCH POUŽÍVATEĽOV
Základným cieľom každého účtovného systému je poskytovať informácie, ktoré uspokojujú potreby tých, ktorí s nimi pracujú, kto ich potrebuje pre výkon špecifickej funkcie, ktorú v trhovej ekonomike plní. Vymedzenie rôznych používateľov informácií poskytovaných účtovníctvom a analýza ich informačných potrieb je preto logickým východiskom pri výstavbe a usporiadaní každého účtovného systému.

Používatelia informácií
V podmienkach rozvinutého trhového hospodárstva možno vymedziť tieto hlavné kategórie používateľov:
1. vlastníci podniku,
2. krátkodobí veritelia podniku,
3. dlhodobí veritelia podniku,
4. vedenie podniku,
5. zákazníci, resp. odberatelia,
6. zamestnanci podniku a ich reprezentanti,
7. vlády a ich orgány,
8. širšia verejnosť,
9. konkurenčné podniky.

Účtovníctvo je úzko spojené s finančným riadením podniku. Účtovníctvo je jazykom financií. Finančné riadenie je bez účtovníctva nemysliteľné, pretože sa nezaobíde bez informácií predkladaných účtovníctvom vo forme súvahy, výkazu ziskov a strát a výkazu cash - flow. Finančný manažér musí vedieť, ako interpretovať finančné údaje uložené v účtovných výkazoch, aby mohol aktíva a pasíva účinne riadiť. Avšak stav a štruktúru aktív, tvorbu a použitie finančných zdrojov ovplyvňujú všetci podnikoví manažéri – tí všetci by mali rozumieť účtovným výkazom a mali by vedieť, čo znamená finančná situácia firmy a jej hodnotenie. Každý z nich totiž svojimi rozhodnutiami ovplyvňuje výslednú finančnú situáciu podniku.

Ťažisko finančného riadenia spočíva v rozhodovaní o tom, ako získať kapitál, do akých aktív ho alokovať a ako rozdeľovať zisk. Toto sú len základné stavebné kamene finančného riadenia, z ktorých každý predstavuje celý rad rozhodovacích úloh:

1. voľbu optimálnej finančnej štruktúry s prihliadnutím na náklady, na získanie rôznych druhov kapitálu, na dobu ich splatnosti, k finančnému riziku a s prihliadnutím na štruktúru aktív,
2. voľbu optimálnej štruktúry aktív a výber vhodnej formy financovania krátkodobého majetku (zásob, pohľadávok, peňažných prostriedkov a ich ekvivalentov),
3. zabezpečenie finančných zdrojov pre založenie podniku či pre jeho ďalší rozvoj (emisia akcií, vydávanie obligácií, získavanie úverov a pod.),
4. investovanie finančných zdrojov do dlhodobého majetku (hmotného aj nehmotného) či do investícií (napr. formou vkladov či podielov v iných spoločnostiach a pod.).

Optimalizácia finančnej a majetkovej štruktúry
Budeme sa zameriavať na dve skupiny úloh finančného riadenia: na optimalizáciu finančnej štruktúry a na optimalizáciu majetkovej štruktúry. Nielen v účtovníctve, ale aj vo finančnom riadení sa na podnik pozeráme z dvoch hľadísk:
ako na určitú sumu aktív (majetku podniku), ktoré podnik používa pre zabezpečenie svojej činnosti, a súbežne aj
ako na sumu nárokov rôznych subjektov k týmto aktívam podniku, ktoré sa v účtovníctve označujú ako pasíva podniku, resp. „zdroje financovania“ či „kapitál podniku“.
V účtovníctve nestačí len účtovať a vykazovať aktíva a pasíva v celkovej čiastke, ale je nutné tieto veličiny podľa určitých zásad a kritérií účelne triediť a klasifikovať tak, aby sa zvýšila vypovedacia schopnosť účtovníctva.
V súvislosti so štruktúrou aktív a pasív vzniká pre účtovníctvo závažný problém – ako by mali maximálne prispieť k tomu, aby:
celková výška aktív a pasív daného podniku bola optimálna z hľadiska jeho potrieb vzhľadom na povahu a rozsah jeho činnosti, aby teda prostriedky viazané v niektorých zložkách aktív boli maximálne využívané,
štruktúra podnikových aktív a pasív bola optimálna, t. j. aby maximálne prispievala k celkovej prosperite podniku.
Oba tieto problémy sú však závislé od rozhodnutia podnikového manažmentu. Účtovníctvo zabezpečuje iba podklady k istému rozhodnutiu.
Vo finančnom riadení podniku sa štruktúra podnikových aktív zvyčajne označuje termínom majetková štruktúra podniku, štruktúra jeho pasív ako finančná štruktúra podniku. Platí, že oveľa ťažšie je správne riadiť a optimalizovať pasíva podniku, t. j. jeho finančnú štruktúru. Rovnako je nemožné, aby úlohy riadenia podnikových aktív a pasív boli riešené izolovane.

2.2.1 ZÁSADY RIADENIA PODNIKOVÝCH PASÍV
Správna štruktúra pasív je jedným z hlavných faktorov, ktoré rozhodujú o celkovej finančnej stabilite podniku, jeho prosperite a miere dosahovanej výnosnosti, v krajnom prípade aj o jeho bytí a nebytí. Postupne sa dospelo k vymedzeniu určitých zásad, ktoré je nutné pri financovaní podniku dodržať:
diverzifikovať zdroje,
dodržať základné kritériá pre výber zdrojov,
zohľadniť daňové hľadiská, t. j. posúdiť daňové hľadiská použitia príslušných zdrojov,
zvážiť vplyv zamýšľaného spôsobu financovania na trhovú hodnotu podniku,
brať do úvahy ekonomické a právne podmienky,
rešpektovať povahu činnosti podniku,
snažiť sa zaistiť kontrolu nad svojím podnikom.
Na finančnú situáciu podniku pôsobí ďalší rad faktorov a okrem iného sa finančná štruktúra podniku odvíja aj od odboru, v ktorom podnik svoju činnosť prevádza.
Podniky by mali svoju činnosť diverzifikovať, t. j. získavať potrebné prostriedky na financovanie svojej činnosti z rôznych zdrojov. Diverzifikácia zdrojov je nutnou podmienkou optimalizácie finančnej štruktúry jednotlivých podnikov, pretože umožňuje zo širokej škály rôznych drahých a rôznych rizikových zdrojov, ktoré sú na finančnom trhu k dispozícii, voliť pre podnik najvhodnejší zdroj.

2.2.2 ZÁKLADNÉ KRITÉRIÁ PRE VÝBER ZDROJOV FINANCOVANIA
Pre vytvorenie finančnej štruktúry podniku je nutné vždy brať do úvahy tieto základné kritériá:
cenu (náklad) príslušného zdroja,
riziko spojené s použitím príslušného zdroja,
dobu splatnosti príslušného zdroja.

Efektívna finančná štruktúra podniku
Vhodnou kombináciou uvedených kritérií potom možno dosiahnuť optimálnu, ekonomicky efektívnu finančnú štruktúru podniku, ktorú možno vymedziť takto: ide o takú štruktúru pasív, ktorá zabezpečuje, že náklady na jej vytvorenie (t. j. cena príslušného zdroja) sú minimálne. Zároveň sa požaduje, aby riziko s touto štruktúrou spojené bolo v súlade s očakávaným vývojom podnikového zisku.

Vzťah ceny a rizika zdroja
Pre vzťah ceny zdroja a rizika s ním spojeného platí všeobecne toto pravidlo: čím väčšia bezpečnosť sa poskytne tomu, kto príslušný zdroj poskytuje (čím je teda jeho riziko menšie), tým nižšia je za normálnych podmienok cena, ktorú zaň používateľ platí. A naopak: s čím väčším rizikom je poskytnutie zdroja pre investora spojené, tým drahší je zdroj pre jeho používateľa.

Vzťah doby splatnosti a ceny zdroja
Pokiaľ ide o vzťah doby splatnosti cudzieho zdroja a jeho ceny, platí pre používateľa toto pravidlo: krátkodobé používanie cudzieho zdroja je pre podnik lacnejšie (nižší úrok) oproti zdrojom strednodobým či dlhodobým. Je treba zvážiť aj ďalšie riziká, ako napr. výnosnosť aktív. Pri správnej finančnej stratégii a politike podniku sú za normálnych podmienok výnosnejšie aktíva dlhodobejšie.
Pri voľbe finančnej štruktúry podniku je potrebné brať do úvahy i daňové zákonodarstvo, pretože i to ovplyvňuje cenu príslušného zdroja. V tejto súvislosti ide najmä o daň zo zisku (v SR nazývanú „daň z príjmu“). Tak napr. v našej krajine platí, že úroky platené z cudzích zdrojov financovania sú v zásade odpočítateľnou položkou zo základu tejto dane, zatiaľ čo dividendy vôbec. V dôsledku toho je pre ziskový podnik skutočná cena platená za použitie cudzích zdrojov nižšia, pretože podnik zaplatí na dani zo zisku menej. Pre výpočet tejto ceny môžeme použiť vzorec (1 – d) x s,
kde
d je sadzba dane zo zisku,
s je úroková sadzba z príslušného zdroja.

Pre tvorbu finančnej štruktúry podniku z toho vyplýva záver: možnosť odpočítať úroky (platené za používanie cudzích zdrojov) z daňového základu je pre podnik veľmi silným motívom k tomu, aby svoju činnosť financoval práve z týchto zdrojov, a to až do výšky, ktorá neohrozí jeho finančnú stabilitu.
Za základný finančný cieľ podniku sa v trhovej ekonomike považuje maximalizácia hodnoty podniku z hľadiska jeho vlastníkov. Medzi základné činiteľe, ktoré môžu manažment ovplyvniť, patrí:
rast výkonnosti podniku,
rast podnikového zisku a dosahovanej výnosnosti z investovaného kapitálu,
správna politika rozdeľovania zisku (s ohľadom na zachovanie majetkovej podstaty podniku),
zdravá a ekonomicky efektívna štruktúra aktív a pasív podniku.

2.2.3 VPLYV EKONOMICKÉHO PROSTREDIA
Dôkladné poznanie finančného trhu je nutné pre získavanie informácií o tom, aké zdroje financovania sú vôbec k dispozícii, v akej výške a za akých podmienok ich finančný trh ponúka. Finančnému trhu je nutné rozumieť aj pokiaľ ide o štruktúru jeho účastníkov. Rozvinutý finančný trh totiž zahŕňa početné subjekty, líšiace sa čo do schopnosti či ochoty poskytovať finančné zdroje za veľmi rôznych podmienok. Skupiny subjektov poskytujúcich finančné zdroje môžeme rozdeliť na:
subjekty, ktorých hlavným motívom je zabezpečovať si pravidelný, bezpečný výnos z poskytnutého kapitálu a jeho bezpečnú návratnosť,
subjekty, ktorých záujmom je investovať dlhodobo, s príslušnými pozitívnymi dôsledkami pre dosahovanú výnosnosť, a pritom bezpečne,
subjekty ochotné akceptovať vyššie riziko pri očakávaní vyššieho výnosu.

2.2.4 VNÚTORNÉ EKONOMICKÉ CHARAKTERISTIKY
K základným vlastným ekonomickým charakteristikám patrí:
výška a rovnomernosť dosahovaného zisku (príp. dosahovaných príjmov) z hľadiska času,
zloženie podnikových aktív, predovšetkým pokiaľ ide o stupeň ich likvidnosti a o veľkosť rizika zakotveného v jednotlivých položkách aktív. Toto riziko je spojené s tým, že z rôznych dôvodov nebude dosiahnutá tá výška ekonomického prospechu, ktorú jednotlivé položky aktív predstavujú,
miera kontroly (vplyvu) vlastníkov a manažmentu nad činnosťou podniku.

2.2.5 ZÁSADY RIADENIA PODNIKOVÝCH AKTÍV
Výška aktív
Pri riadení aktív (majetkovej štruktúry podniku) je nutné dodržať určité zásady a kritériá, a to pokiaľ ide o ich celkovú výšku, tak aj zloženie. Celková výška aktív je závislá na mnohých faktoroch:
1. Povaha činnosti podniku a jej rozsah (meraný napr. objemom produkcie). Technicky náročnejšia činnosť (vysoký podiel práce zložitých zdrojov a zariadení, zložité a nákladné technologické zariadenia atď.) si vyžiada väčší rozsah celkových aktív a v ich rámci vyšší podiel dlhodobých hmotných aktív.
2. Stupeň využitia aktív. Čím vyššie je využitie disponibilných aktív, tým menej aktív je potrebných na rovnaký objem výkonov, a naopak.
3. Cena aktív.
Uvedené základné faktory pôsobiace na celkovú výšku aktív vychádzajú z predpokladu, že podnik potrebuje pre zabezpečenie svojej činnosti za normálnych podmienok dve základné zložky aktív:
Dlhodobé aktíva, určené pre dlhodobé používanie podniku pri zabezpečovaní jeho bežnej činnosti, tento majetok sa neobstaráva za účelom jeho predaja či k prenájmu
Krátkodobé aktíva, ku ktorým patria peňažné prostriedky a ďalšie položky aktív, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať, že sa na peňažné prostriedky premenia v priebehu jedného roka, príp. v priebehu jedného prevádzkového cyklu podniku (podľa toho, ktoré z oboch období je dlhšie)
Kolobeh obežných aktív
Prevádzkový cyklus, nazývaný tiež kolobeh obežných aktív možno vymedziť ako postupnú premenu obežných aktív z jednej formy do druhej, t. j. z peňažnej formy do zásob materiálu, z nich do nedokončenej výroby a hotových výrobkov, tie sa zmenia na pohľadávky (pri predaji na úver) či na peňažné prostriedky (pri predaji za hotové). Celkový cyklus sa uskutočňuje v niekoľkých čiastkových fázach (zásobovanie, výroba, predaj a inkaso pohľadávok). Pre účtovníctvo je významné to, že obežné aktíva sa za normálnych podmienok nachádzajú súbežne v rôznych formách (peňažné prostriedky, zásoby, pohľadávky).

2.2.6 ZÁKLADNÉ FUNKCIE OBEŽNÝCH AKTÍV
Ako celok plnia obežné aktíva podniku niekoľko základných funkcií:
Ich určitá výška je objektívne nutná pre zabezpečenie hladkého, plynulého chodu podniku. Charakteristickým rysom tejto časti obežných aktív je ich nepružnosť, resp. viazanosť z hľadiska ich použiteľnosti vedením podniku a ďalej aj nutnosť ich obnovy po skončení každého prevádzkového cyklu.
Sčasti nepružnú povahu má aj ďalšia zložka obežných aktív, určená na krytie splatných záväzkov podniku (ako sú záväzky dodávateľom, záväzky ostatným krátkodobým veriteľom, dlžné mzdy zamestnancom a pod.). Ak sa nemá podnik dostať do platobnej neschopnosti, príp. stať sa insolventným, musí jeho vedenie udržať primeranú výšku pohotových obežných aktív potrebných ku krytiu svojich splatných záväzkov.
V racionálne vedenom podniku je treba zaistiť, aby bola bežne k dispozícii určitá výška obežných aktív, s ktorou by vedenie podniku mohlo voľne disponovať a operatívne s ňou nakladať. Ide napr. o peňažné prostriedky na dodatočný nákup materiálu v období jeho priaznivých cien, o pohotové prostriedky nutné pre krytie nepredvídaných finančných potrieb, vyvolaných zmenami vo vonkajších podmienkach. Táto zložka obežných aktív sa označuje ako pracovný kapitál podniku a zisťuje sa ako rozdiel medzi celkovou čiastkou obežných aktív a krátkodobých záväzkov podniku.

Okrem obežných aktív má podnik zvyčajne značnú časť aktív viazanú aj v ďalších zložkách aktív: v dlhodobom hmotnom majetku, príp. i v nehmotnom majetku a v investíciách.

Dlhodobý hmotný majetok
Výška dlhodobého hmotného majetku je primárne záležitosťou technickou. Na jej vecný rozsah a štruktúru potom nadväzujú výpočty ich potrebného finančného krytia.

Investície
Výška investícií je určovaná odlišnými faktormi ako je tomu v prípade dlhodobého hmotného majetku a obežných aktív. Výška investícií bude v celkových aktívach podniku závislá od výšky dosahovaného zisku, spôsobu jeho rozdeľovania (dividendy, reinvestovaný zisk), ďalej od veľkosti podniku a schopnosti vedenia podniku dosiahnutý zisk optimálne alokovať do takých aktív, ktoré prispievajú k výnosnosti podniku. Významným faktorom výšky dlhodobého hmotného majetku je aj miera rozvinutosti finančného trhu.

Dlhodobý nehmotný majetok
Výška dlhodobého nehmotného majetku závisí od množstva faktorov. Z nich má rozhodujúci význam celková zložitosť a technická náročnosť činností, ktorou sa podnik zaoberá, úroveň svetového vývoja a výskumu v oblastiach, ktoré súvisia s výkonmi podniku.

2.2.7 ZÁKLADNÉ KRITÉRIÁ OPTIMALIZÁCIE PODNIKOVÝCH AKTÍV
Pri optimalizácii majetkovej štruktúry podniku je nutné dodržať určité kritériá:
výnosnosť položky aktív, do ktorej sa investuje,
riziko vyplývajúce z danej položky aktív, t. j. miera neistoty, že prostriedky do nej investované sa môžu v priebehu doby znehodnotiť, príp. že očakávaný ekonomický prospech položkou stelesnený sa neuskutoční,
likvidnosť danej položky aktív, t. j. schopnosť premeniť ich na peniaze.

Pri optimalizácii svojich aktív a pasív musí podnik totiž brať do úvahy nielen kritérium rentability, ale aj ďalšie hľadiská, ktoré prispievajú k zachovaniu finančnej rovnováhy. Minimalizácia obežných aktív a maximalizácia krátkodobých (cudzích) zdrojov financovania by totiž spôsobila nemožnosť zabezpečenia potrebnej výšky pracovného kapitálu a tým aj ohrozenie platobnej schopnosti podniku, narušila by zdravý pomer medzi príjmami a výdajmi peňažných prostriedkov a nakoniec by vyvolala celkovú insolventnosť. Insolventnosť podniku možno vymedziť ako neschopnosť podniku uhradiť svoje záväzky. Ide jednak o tzv. insolventnosť technickú, ktorá vyplýva z nesprávneho riadenia pracovného kapitálu, jednak o insolventnosť účtovno–právnu, keď záväzky podniku sú vyššie ako jeho aktíva a dochádza k vykázaniu záporného vlastného kapitálu. Pri riadení svojich aktív a pasív musí teda podnik vyvažovať požiadavku na dosahovanie primeranej rentability s nutnosťou minimalizovať riziko insolventnosti. Z hľadiska udržovania správneho pomeru medzi dlhodobými a obežnými aktívami platí zásada: nižší pomer obežných aktív k dlhodobému (hmotnému a nehmotnému) majetku síce zvyšuje výnosnosť celkových aktív, ale zmenšuje likviditu podniku, resp. zvyšuje riziko technickej insolventnosti. A naopak: čím vyšší je podiel obežných aktív v relácii k dlhodobému majetku, tým je menšie nebezpečenstvo technickej insolventnosti, avšak na úkor dosahovanej rentability prostriedkov investovaných do celkových aktív.

Zložky obežných aktív
Pre správne riadenie obežných aktív však nestačí posudzovať ich ako celok. Je dôležité rozlišovať ich dve zložky:
1. pohľadávky a zásoby,
2. tzv. likvidné obežné aktíva zahŕňajúce peňažné prostriedky (hotovosti, bežné a krátkodobé termínované vklady na bankových účtoch) a krátkodobé cenné papiere na obchodovanie.
Z hľadiska dosahovanej výnosnosti platí, že najmenej výnosnou je likvidná zložka obežných aktív: pri peňažných hotovostiach je výnos nulový (príp. pri nich dochádza k strate vplyvom poklesu kúpnej sily peňazí), zostatky na bežných a krátkodobo termínovaných vkladoch. Čím nižší je podiel likvidných aktív k celkovej sume obežných aktív, príp. k celkovým aktívam, tým vyššia je výnosnosť aktív a naopak.
Analogicky potom platí, že podnik s vysokým podielom likvidných obežných aktív môže lepšie zaistiť financovanie svojich obežných aktív. Likvidné obežné aktíva musí podnik v primeranej výške udržovať preto, aby si zabezpečil potrebnú likviditu a znížil riziko vyplývajúce z insolventnosti. Cena, ktorú tak podnik platí za udržovanie tejto zložky obežných aktív, predstavuje ušlý zisk, ktorý by sa mohol dosiahnuť tým, že prostriedky do nich vložené by bolo možné investovať do výnosnejších zložiek aktív.
Likvidnosť aktív zahŕňa dve vzájomne prepojené stránky:
dobu potrebnú k premene aktíva na peniaze,
mieru istoty – ide o výšku ceny, za ktorú je možné túto premenu uskutočniť.

Medzi oboma stránkami existuje tento vzťah: čím dlhšia je doba potrebná k premene danej položky aktív na peniaze, tým menšia je miera istoty.

Riadenie dlhodobého majetku
Pomerne rozsiahla je aj problematika riadenia dlhodobého majetku podniku vrátane prostriedkov do neho investovaných:
1. je nutné brať do úvahy odlišnú povahu jednotlivých zložiek dlhodobého hmotného a nehmotného majetku a dlhodobých investícií,
2. je nutné správne určiť a informačne zabezpečiť vhodné metódy a čiastkové kritériá pre meranie ekonomických prínosov jednotlivých variant,
3. meranie rôznych rizík spojených s investovaním tohto typu, ide o dlhodobé rozhodnutia, ktorých dôsledky sa prejavia v dlhšom časovom horizonte, takže ich kvantifikácia sa deje v podmienkach značnej neistoty.

2.3 ZDROJE ZÁKLADNÝCH FINANČNÝCH CHARAKTERISTÍK
Účtovné výkazy podniku možno považovať za určitý model charakterizujúci v peňažnom vyjadrení podnik a jeho činnosť. Medzi základné účtovné výkazy patria:
súvaha (bilancia),
výkaz ziskov a strát,
cash - flow, ktoré spolu s poznámkami k výkazom tvoria účtovnú závierku.

2.3.1 SÚVAHA (BILANCIA PODNIKU)
Jej základnou funkciou je pravidelne informovať o finančnej situácii podniku. Všeobecne platí, že finančná situácia podniku je určená tromi základnými zložkami:
Aktívami
Sú to majetkové prostriedky ovládané podnikom, ktoré sú výsledkom minulých udalostí a u ktorých sa očakáva, že podniku prinesú budúci ekonomický efekt, úžitok.
Záväzkami
Sú to súčasné záväzky podniku, ktoré pochádzajú z minulých udalostí, a u ktorých sa očakáva, že ich vyrovnanie vyústi do zníženia prostriedkov stelesňujúcich ekonomický prospech.
Vlastným imaním podniku
Je reziduálna (zostatková) časť vyplývajúca z rozdielu medzi aktívami a záväzkami.

Preto aj obsahom súvahy je účelné usporiadanie týchto základných zložiek tak, aby finančnú situáciu podniku bolo možné správne posúdiť.
Základnou funkciou súvahy je poskytovať prehľad o stave majetku a zdrojoch financovania v peňažnom vyjadrení k určitému dňu. Na základe údajov zo súvahy možno určiť ako vedenie daného podniku plní cieľ udržať a zabezpečiť aj v budúcnosti hospodársku stabilitu podniku. Realizácia tohto cieľa spočíva v tom, že je potrebné udržiavať správny pomer medzi jednotlivými zložkami majetku podniku a jednotlivými zdrojmi, ale najmä správny vzájomný pomer medzi majetkom podniku a jednotlivými druhmi používaných zdrojov.
Majetok podniku (aktíva) je štruktúrovaný vzhľadom na jeho likvidnosť a je preto východiskom analýzy likvidity podniku. Zdroje majetku sa delia na vlastné a cudzie zdroje a v takomto členení sú východiskom analýzy zadĺženosti podniku.
Aby nedochádzalo k ohrozeniu hospodárskej stability, je treba zabezpečiť, aby boli zachované niektoré základné zásady:
1. Prevažná časť dlhodobého (hmotného) majetku má byť financovaná z vlastných zdrojov a len malá časť dlhodobým úverom. Nikdy by nemal byť dlhodobý majetok ani sčasti financovaný z krátkodobých zdrojov.
Prekapitalizovanie podniku
2. Vysoká suma vlastných zdrojov, ak financuje dlhodobý majetok a veľkú časť obežného majetku, prináša malý výnos, finančné prostriedky sú nevyužité, dochádza k prekapitalizovaniu podniku.
Podkapitalizovanie podniku
3. Vysoká suma cudzieho kapitálu znamená, že dlhodobý majetok je krytý krátkodobými úvermi, čo vedie k insolventnosti a úpadku podniku, hovoríme o podkapitalizovaní podniku.
4. Krátkodobé pohľadávky a hotovosti majú prevyšovať krátkodobé cudzie zdroje.
5. Cudzie zdroje nemajú byť väčšie ako objem obežného majetku, finančný obežný majetok musí stačiť pokryť krátkodobé záväzky.
6. Pomer dlhodobého majetku k obežnému majetku je závislý na druhu činnosti podniku. Relatívne vysoký podiel obežného majetku vo výrobnom podniku rozhoduje o jeho hospodárskej stabilite a zabezpečuje hladký kolobeh majetku, krytie krátkodobých záväzkov určuje možnosť ďalšieho rozvoja podniku a jeho investičnú politiku.

Potrebám finančnej analýzy je prispôsobené aj usporiadanie položiek súvahy, ktorá sa zostavuje v tejto účtovnej forme:
S Ú V A H A
Aktíva (Skrátený tvar) Pasíva
Aktíva celkom Pasíva celkom
A. Pohľadávky za upísané imanie A. Vlastné imanie I. Základné imanie II. Kapitálové fondy III. Fondy zo zisku IV. Výsledok hospodárenia
minulých rokov
V. Výsledok hospodárenia
za účtovné obdobie
B. Neobežný majetok B. Záväzky
I. Dlhodobý nehmotný majetok I. Rezervy
II. Dlhodobý hmotný majetok II. Dlhodobé záväzky
III. Dlhodobý finančný majetok III. Krátkodobé záväzky IV. Bankové úvery
a výpomoci
C. Obežný majetok
I. Zásoby
II. Dlhodobé pohľadávky
III. Krátkodobé pohľadávky
IV. Finančné účty

D. Časové rozlíšenie C. Časové rozlíšenie
Aktíva celkom Pasíva celkom

2.3.2 FINANČNÁ ŠTRUKTÚRA PODNIKU
Finančnou štruktúrou podniku rozumieme podiel jednotlivých zložiek vlastných a cudzích zdrojov na celkových zdrojoch, ktoré finančne kryjú majetok podniku.
Statický stav finančnej štruktúry charakterizuje strana pasív podnikovej súvahy.
Dynamiku procesu vyjadruje podiel vlastných a cudzích zdrojov na finančnom krytí prírastku podnikového majetku za istý časový úsek.
Na finančnú štruktúru pôsobí celý rad faktorov, menovite náklady podniku na získavanie a viazanie jednotlivých zložiek zdrojov, riziká spojené so zvyšujúcim sa úverovým zaťažením, zloženie podnikového majetku, úroveň, výkyvy a perspektívy cash - flow, spôsob a intenzita zdaňovania podnikových ziskov, potreba udržiavať zvolenú úroveň likvidity a ďalšie.
Pre úvahy o optimálnej finančnej štruktúre podniku sú dôležité tieto skutočnosti:
Náklady podniku na získanie a viazanie vlastných zdrojov (t. j. podiel na zisku, ktorý vlastníci očakávajú a získavajú za vklad kapitálu do podniku) sú vyššie ako náklady na získanie cudzích zdrojov (t. j. než úroky platené veriteľom). Je to preto, že riziko vlastníka je vyššie než riziko veriteľa a ďalej preto, že podiel na zisku sa vlastníkom vypláca zo zisku po zdanení, zatiaľ úroky z úverov sú súčasťou nákladov a tým znižujú základ pre daň z príjmov platenú podnikom.
Zvyšovanie podielu cudzích zdrojov na celkových zdrojoch podniku – tzv. finančný leverage alebo použitie finančnej páky – na jednej strane vyvoláva tendenciu k znižovaniu priemerných nákladov podniku na získavanie a viazanie kapitálu, na druhej strane sa však zvyšuje riziko platobnej neschopnosti podniku. Tento rast rizika si vlastníci uvedomujú a ako jeho kompenzáciu požadujú vyšší výnos zo svojho kapitálu.

2.3.3 FAKTORY PÔSOBIACE NA FINANČNÚ ŠTRUKTÚRU PODNIKU
Finančnú štruktúru podniku ovplyvňuje kombinované pôsobenie faktorov:
Náklady zdrojov pre podnik
Rozumieme náklady podniku na získavanie a viazanie jednotlivých zložiek jeho zdrojov.
Náklady finančných ťažkostí
Majetková štruktúra podniku
Má úzku väzbu na štruktúru finančných zdrojov, ktorými je tento majetok krytý. Dlhodobý majetok je v podniku viazaný trvalo, a preto by mal byť krytý konsolidovanými finančnými zdrojmi. Platí všeobecne zlaté pravidlo financovania, ktoré požaduje, aby zdroje, ktorými sú jednotlivé zložky majetku finančne kryté, boli podniku k dispozícii minimálne počas obdobia, po ktoré je príslušná zložka majetku viazaná. Na to nadväzuje zlaté bilančné pravidlo, ktoré požaduje, aby dlhodobo viazaný majetok bol financovaný zdrojmi, ktoré má podnik trvalo alebo dlhodobo k dispozícii.
Požiadavky finančnej istoty a finančnej voľnosti
Úroveň finančnej istoty je daná očakávanou schopnosťou podniku plniť v budúcnosti záväzky dlhovej služby. Finančná voľnosť firmy znamená taký stupeň jej likvidity, aby mala zabezpečenú rýchlu dostupnosť peňazí na využitie dobrej investičnej príležitosti alebo inej šance núkajúcej sa na trhu.
Snaha udržať kontrolu nad činnosťou podniku

2.3.4 VÝKAZ ZISKOV A STRÁT
Jeho základné funkcie spočívajú v tom, aby poskytovali používateľom účtovných informácií obraz o platobnej schopnosti podniku, t. j. schopnosti vedenia podniku zhodnotiť vložený kapitál (zdroje) v príslušnom období.
Východiskovým bodom hodnotenia platobnej schopnosti podniku je výsledok hospodárenia dosiahnutý za príslušne obdobie. Výkaz ziskov a strát informuje o tom, či a ako podnik dosahuje svoj základný podnikateľský cieľ dosahovať primeraný zisk z vložených zdrojov.

Zisk (strata)
Zisk (strata) sa bežne používa k vyjadreniu výsledku podnikateľskej činnosti a tiež ako ukazovateľ pri finančnej analýze podniku.

Výnosy
Výnosy sú zvýšením ekonomického prospechu v priebehu účtovného obdobia, a to jednak vo forme zvýšenia aktív, jednak vo forme zníženia záväzkov.

Náklady
Náklady sú znížením ekonomického prospechu počas účtovného obdobia a to jednak vo forme zníženia (úbytku, spotreby) aktív, jednak vo forme zvýšenia záväzkov. Oboje ústi v konečnom dôsledku (znížením zisku bežného obdobia) do zníženia vlastného imania.
Súvaha nevyjadruje príčinu vzniku priaznivého alebo nepriaznivého hospodárskeho výsledku. Proces tvorby hospodárskeho výsledku a príčiny vzniku zisku alebo straty určujú náklady a výnosy za určité účtovné obdobie. Z obratov účtov nákladov a výnosov sa zostavuje ďalší zo základných účtovných výkazov tvoriacich účtovnú závierku – Výkaz ziskov a strát:
VÝKAZ ZISKOV A STRÁT
Účtovná forma
Náklady Výnosy

50 – Spotrebované nákupy 60 – Tržby za vlastné výkony a tovar
51 – Služby 61 – Zmena stavu vnútroorganizačných
zásob
52 – Osobné náklady 62 – Aktivácia
53 – Dane a poplatky 64 – Iné výnosy z hospodárskej činnosti
54 – Iné náklady na
hospodársku činnosť 65 – Zúčtovanie rezerv a opravných
položiek výnosov z hospodárskej činnosti
55 – Odpisy, rezervy a opravné
položky nákladov na
hospodársku činnosť
Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti

56 – Finančné náklady 66 – Finančné výnosy
57 – Rezervy a opravné
položky finančných
nákladov 67 – Zúčtovanie rezerv a opravných
položiek finančných výnosov

Výsledok hospodárenia z finančnej činnosti

Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti
(VH z hospodárskej činnosti + VH z finančnej činnosti)

58 – Mimoriadne náklady 68 – Mimoriadne výnosy
Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti

Náklady celkom Výnosy celkom

CELKOVÝ
VÝSLEDOK HOSPODÁRENIA

Na rozdiel od súvahy, ktorá k určitému dátumu podáva statický obraz o stave majetku podniku, dáva výkaz ziskov a strát dynamický obraz o hospodárení podniku za určité časové obdobie. Zostavuje sa v tvare odpočtu (postupné pripočítavanie výnosov a odpočítavanie nákladov). Cieľom výkazu ziskov a strát je ukázať, čo ovplyvnilo tvorbu hospodárskeho výsledku za dané účtovné obdobie.

2.3.5 VÝKAZ CASH - FLOW
Výkaz o peňažných tokoch informuje o pohybe peňazí v zadanom (presne určenom) časovom intervale. Podobne ako výkaz ziskov a strát i tento výkaz podáva podrobné informácie o jedinej súvahovej položke. Teraz ide ale o peňažné prostriedky.
Pre riadenie a ovplyvňovanie finančnej situácie podniku je nutné mať aj iný pohľad na podnik – pohľad prostredníctvom peňažných príjmov a výdavkov, stavu peňažných prostriedkov a ich dynamiky. Cash - flow môžeme charakterizovať ako pohyb peňažných prostriedkov (ich prírastok a úbytok) podniku za určité obdobie v súvislosti s jeho ekonomickou činnosťou.

Účel cash - flow
Za hlavný účel informácií z výkazu CF je považované zobrazenie schopnosti podniku vytvárať peniaze a peňažné ekvivalenty a poskytnutie podkladov pre stanovenie potrieb podniku využiť peňažné toky.
Prínos informácií z výkazu CF
S ostatnými výkazmi prehĺbiť informácie o zmenách vo finančnej štruktúre podniku, o likvidite a solventnosti, pričom je treba zdôrazniť aspekt výšky a časového rozlíšenia peňažných tokov v danom období.
Informácie, z ktorých možno posúdiť schopnosť podniku vytvárať peniaze a peňažné ekvivalenty.
Informácie, na základe ktorých možno stanoviť súčasnú a budúcu hodnotu peňažných tokov a prípadne ju porovnávať medzi podnikmi, čo zvyšuje porovnateľnosť medzi podnikmi.
Možnosť extrapolácie vývoja peňažných tokov na základe ich minulého vývoja.
Možnosť porovnania odhadov vývoja peňažných tokov so skutočným vývojom atď.

Základné pojmy používané v cash - flow
Peniaze – hotovosť a vklady na bankových účtoch.
Peňažné ekvivalenty – krátkodobé, vysoko likvidné investície, ktoré sú rýchlo zameniteľné za známe čiastky peňazí a pri ktorých neexistuje významné riziko spojené so zmenou ich hodnoty v čase.
Peňažné toky – prítoky (prírastky) a odtoky (úbytky) peňazí a peňažných ekvivalentov.
Prevádzková činnosť – základná zárobková činnosť podniku a ďalšie činnosti nezaradené medzi investičnú činnosť alebo financovanie.
Investičná činnosť – nadobúdanie a vyraďovanie dlhodobých aktív a takých investícií, ktoré nie sú zahrnuté medzi ekvivalenty.
Financovanie – vedie k zmenám vo výške a štruktúre vlastného imania a pôžičiek (borrowings) podniku.

Základnou požiadavkou je prezentovať peňažné toky za dané obdobie v členení na peňažné toky z prevádzkovej činnosti a investičnej činnosti a z financovania, aby bolo z výkazu zrejmé, ako ovplyvňujú tieto činnosti finančnú situáciu podniku.

Peňažné toky z prevádzkovej činnosti
Význam a obsah peňažných tokov z prevádzkovej činnosti predstavuje taký objem peňazí, ktorý slúži k udržaniu zostávajúcej úrovne prevádzkovej činnosti, splateniu úverov, vyplácaniu dividend a investovaniu samofinancovania (bez externých zdrojov financovania). Predstavujú základné zárobkové činnosti podniku.

Peňažné toky z prevádzkovej činnosti sa môžu vykazovať:
1. priamou metódou – jej hlavným charakteristickým rysom je uvedenie hlavných skupín peňažných príjmov a výdajov v nekompenzovanej (hrubej) podobe. IAS 7 preferuje práve túto metódu, v ktorej sú vyjadrené konkrétne tituly nekompenzovaných peňažných tokov, pretože umožňuje lepšie odhadnúť budúce peňažné toky a dáva k dispozícii informácie, ktoré nevyplývajú z výkazu založeného na nepriamom spôsobe. Existujú dva spôsoby zodpovedajúce priamej metóde:
jednotlivé peňažné toky sú získavané bezprostredne z účtovných záznamov, t. j. analýzou pohybu položiek peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov,
jednotlivé peňažné toky sú získavané sprostredkovane (nepriamo) úpravou jednotlivých položiek výnosov a nákladov o
zmeny stavu príslušných položiek zásob, prevádzkových pohľadávok a záväzkov,
iné nepeňažné položky,
ďalšie položky, ktoré súvisia s peňažnými tokmi z investičnej činnosti či z financovania;

2. nepriamou metódou – jej výsledkom je čistý (kompenzovaný) peňažný tok z prevádzkovej činnosti, ktorý je získaný úpravou čistého hospodárskeho výsledku o
zmeny stavu zásob, prevádzkových pohľadávok a záväzkov,
nepeňažné položky (odpisy, zmeny stavu rezerv, odložená daň, nerealizované kurzové zisky a straty, nerozdelené zisky pridružených spoločností, menšinové podiely), ktoré vchádzajú do hospodárskeho výsledku, ale nespôsobujú pohyb peňazí,
všetky ďalšie položky, ktoré súvisia s peňažnými tokmi z investičnej činnosti alebo z financovania.

Peňažné toky z investičnej činnosti
Význam a obsah peňažných tokov z investičnej činnosti je daný tým, že vyjadruje výšku peňazí, ktorá bola vynaložená na také prostriedky, ktoré slúžia na vytváranie budúcich výnosov a peňažných tokov (platby za obstaranie pozemkov, budov a zariadení, nehmotných a iných dlhodobých aktív, a to vrátane platieb zodpovedajúcich nákladom na výskum a vzťahujúcich sa k aktivovaným pozemkom, budovám a zariadeniam, príjmy z predaja pozemkov, budov a zariadení, platby za akcie či podiely a za dlžné cenné papiere iných podnikov a za podiely v spoločných podnikoch, pokiaľ nemajú charakter peňažných ekvivalentov alebo pokiaľ nie sú určené na obchodovanie atď.).

Peňažné toky z financovania podniku
Význam a obsah peňažných tokov z financovania podniku spočíva v tom, že slúži na predvídanie nárokov na objem budúcich peňažných tokov od investorov (t. j. tých, čo poskytujú podniku kapitál). Napr. príjmy z emisie akcií alebo podobných inštrumentov (podielov), platby vlastníkom za nákup vlastných akcií či podielov, príjmy z emisie dlhových cenných papierov.

3. ZMYSEL A POTREBA FINANČNEJ ANALÝZY V ROZHODOVACOM PROCESE

Finančná analýza v najširšom slova zmysle zahŕňa celú skupinu metód prispievajúcich k riešeniu najrôznejších rozhodovacích úloh. Z hľadiska zámeru ju možno členiť na:

Analýza finančného postavenia podniku
Analýzu finančného postavenia podniku, ktorej úlohou je globálne posúdiť finančnú pozíciu podniku (stanoviť súhrnnú diagnózu finančného zdravia podniku). Údaje pre túto analýzu sa čerpajú z mnohých finančných aj nefinančných zdrojov. K finančným informáciám patria najmä účtovné výkazy finančného účtovníctva vrátane poznámok. Preto je táto finančná analýza spájaná predovšetkým s finančným účtovníctvom a informácie z neho čerpané spracováva pre potreby finančného riadenia.

Analýza spojená s rozhodovacími úlohami
Analýzu spojenú so špecifickými rozhodovacími úlohami Výsledné finančné postavenie podniku je totiž súhrnom rôznorodých aktivít podniku, ktoré možno rozdeliť v zásade do troch základných oblastí, a to: vlastná prevádzková činnosť, investičná činnosť a financovanie. Riadenie každej oblasti je spojené s množstvom rozhodovacích úloh (napr. rozhodovacie úlohy optimalizačnej povahy, úlohy typu „buď, alebo“, cenové rozhodnutia, úlohy vyžadujúce vklady prostriedkov). Analýzy potrebné k prijatiu týchto čiastkových rozhodnutí sa zvyčajne dotýkajú už sféry manažérskeho účtovníctva, i keď často nevystačia s údajmi, ktoré manažérske účtovníctvo poskytuje. Investičné rozhodnutie teda určuje, do akých konkrétnych aktív bude podnik investovať. Pokiaľ sa rozhodne realizovať určitý projekt, potom musí zvoliť veľkosť a štruktúru finančných zdrojov (hotovosti), t. j. urobiť rozhodnutie finančné. Finančné a investičné rozhodovania podniku nie sú vzájomne nezávislé, ale spolu súvisia.

3.1 POSTAVENIE, FUNKCIA A CIELE ANALÝZY FINANČNÉHO POSTAVENIA PODNIKU
Z hľadiska riadiaceho cyklu je finančná analýza spojovacím článkom medzi finančným účtovníctvom a finančným plánovaním:

Finančné účtovníctvo
Účinné finančné riadenie sa nezaobíde bez priebežnej znalosti finančných informácií, ktoré poskytuje práve účtovníctvo. Pre finančné riadenie je dôležité priebežné monitorovanie finančnej situácie podniku, jej porovnávanie s prognózovaným stavom a prijímanie opatrení regulujúcich vývoj žiaducim smerom. To kladie na účtovníctvo ďalšie nároky, a to: zostavovať účtovné výkazy v kratších ako v oficiálne stanovených intervaloch.

Finančná analýza
Vyhodnocuje údaje účtovných výkazov a pomáha odhaliť slabšie i silnejšie stránky finančného hospodárenia firmy. Je pohľadom do minulosti, ale súčasne i základňou, z ktorej sa odvíja podnikateľský zámer pre budúce obdobia.

Finančné plánovanie
Jasný zámer podniku do budúcnosti nachádza v konečnej fáze svoj výraz v prognóze budúcej finančnej situácie vyhotovenej zvyčajne vo forme rozpočtových výkazov, ktoré sú predobrazom budúcich účtovných výkazov. Zostavuje sa rozpočtová súvaha, rozpočtový výkaz ziskov strát a rozpočet cash - flow. Tieto výkazy, ktoré vychádzajú z detailnejších výrobných, investičných, personálnych a ďalších plánov a rozpočtov, sú v podstate zadaním toho, ako by mali vyzerať účtovné výkazy na konci prognózovaného obdobia. Akokoľvek je finančná analýza pri práci s údajmi zameraná na minulosť, jej využitie je spojené s riadením budúceho vývoja. A práve to je pravým poslaním finančnej analýzy. Tým, že odhaľuje slabé i silné stránky finančnej situácie podniku, umožňuje prijať pre kratší i dlhší časový horizont správny podnikateľský zámer a rozpracovať ho do finančného plánu.

Používatelia informácií o finančnej situácii
Počet používateľov informácií o finančnej situácii podniku sa s prechodom na trhovú ekonomiku zvyšuje.
Riadiaci pracovníci podniku sa nutne musia zaujímať o momentálnu (krátkodobú) finančnú situáciu i o jej predpokladaný vývoj do budúcnosti, musia posudzovať vhodnosť finančnej štruktúry podniku, hodnotiť štruktúru majetku, výnosnosť činnosti podniku a pod.
Akcionári, ktorí sa zvyčajne rozhodujú, či kúpiť, predať, podržať akcie hodnotenej spoločnosti, sa zaujímajú o celkovú finančnú situáciu a stabilitu podniku (posudzujú, či neexistuje riziko straty vkladu pri bankrote a. s.), o momentálnej úrovni a budúcom vývoji zisku a rentability podniku, čo by im malo dať predstavu o možných budúcich výplatách dividend.
Veritelia (skutoční či potencionálni majitelia dlhopisov, banky, obchodní partneri a pod.) môžu zvažovať, ako zaobchádzať s dlhopismi, či požičať, či nepožičať peňažné prostriedky, či nadviazať obchodné kontrakty a pod. Pri poskytnutí dlhodobej pôžičky majú záujem najmä o informácie o dlhodobej stabilite a výnosnosti. Pri krátkodobom vzťahu sa zaujímajú o krátkodobú stabilitu podniku a jeho likviditu.

3.2 METÓDY FINANČNEJ ANALÝZY

Finančná analýza z časového hľadiska
Finančnú analýzu možno klasifikovať z viacerých hľadísk. Z hľadiska časového sa zostavuje:
statická analýza – analytik pracuje s účtovnými výkazmi zostavenými k určitému dátumu. Môže ísť ako o analýzu individuálneho podniku, tak o prierezovú analýzu. V druhom prípade ide o analýzu údajov skupiny porovnateľných podnikov s cieľom porovnať ich finančné ukazovatele, prípadne si vytvoriť obraz o tom, aké hodnoty finančných ukazovateľov by bolo možné považovať za charakteristické pre danú skupinu podobných podnikov;
dynamická analýza – analytik pracuje s údajmi za viacero za sebou idúcich časových období. Pri nej sa analytik zaoberá jediným podnikom či viacerými podnikmi, pričom sleduje nielen stav, ale aj vývoj ich finančnej situácie v čase. Na to potrebuje mať k dispozícii porovnateľné účtovné závierky podniku za viac než jedno účtovné obdobie. Pri dynamickej analýze sa analytik zaujíma nielen o to, ako sa menia ukazovatele, ale aj o to, aké príčiny k tomu viedli a ako súvisí zmena jedného ukazovateľa so zmenami iných ukazovateľov. Z toho možno odhadovať budúci vývoj a prognózovať finančnú situáciu.

3.3 UKAZOVATELE
Ukazovateľom rozumieme každú číselnú charakteristiku ekonomickej činnosti podniku sprevádzanú tými atribútmi údajov, ktoré postačujú k danému účelu analýzy.

Extenzívne ukazovatele
Ak používame tieto údaje pre hodnotenie finančnej situácie priamo, pracujeme s extenzívnymi ukazovateľmi. Tie môžu byť stavové, tokové alebo rozdielové. Tak súvaha poskytuje údaje o stave k určitému okamihu (stavové ukazovatele), tie kvantifikujú stav ako východisko ďalších zmien. Výkaz ziskov a strát predkladá vo forme nákladov a výnosov údaje za daný časový interval (tokové ukazovatele). Z rozdielu stavových ukazovateľov (odvodzovaných z položiek krátkodobých aktív a krátkodobých pasív) získame rozdielové ukazovatele.

Intenzívne ukazovatele
Ak dávame údaj do pomeru s iným údajom, aby sme kvantifikovali určitú charakteristiku finančnej situácie podniku (t. j. pomerujeme vzájomný vzťah dvoch extenzívnych ukazovateľov formou zlomku), pracujeme s intenzívnymi ukazovateľmi. Ich typickým reprezentantom sú pomerové ukazovatele. Pomerový ukazovateľ sa vypočíta ako pomer jedného alebo niekoľkých účtovných výkazov k inej položke alebo ich skupine. Pomerové ukazovatele možno rozlišovať podľa informačných zdrojov (na súvahové, výsledkové, medzivýsledkové), podľa záujemcov o výsledky rozboru (zaujímajúce vedenie podniku, akcionárov, veriteľov, banky, dodávateľov, obchodných partnerov) a podľa vypovedajúcej schopnosti (vyjadrujúce finančnú stabilitu, platobnú schopnosť, výnosnosť činnosti a pod.).

Horizontálna a vertikálna analýza
Pomerovými ukazovateľmi a ich interpretáciou by sa teda finančná analýza nemala definitívne končiť, ale skôr začínať. Okrem pomerových ukazovateľov existuje niekoľko ďalších jednoduchých metód využívaných najmä vo výročných správach. Medzi ne patrí horizontálna a vertikálna analýza účtovných výkazov založená na percentuálnom počte. Zatiaľ čo horizontálna analýza počíta % zmeny každej položky výkazu oproti predchádzajúcemu obdobiu (pracuje s riadkami výkazu), vertikálna analýza vyjadruje percentuálny podiel danej položky zo stanoveného základu, ktorým je súhrn riadkov výkazu (t. j. pracuje po stĺpcoch výkazu). Pri súvahe to býva súčet aktív (pasív), pri výsledovke zvyčajne tržby.
Medzi základné charakteristiky, ktorými sa overuje finančné zdravie firmy (či finančné ohrozenie) patrí likvidita (schopnosť podniku splácať krátkodobé záväzky), výnosnosť (zhodnotenie úspešnosti pri dosahovaní podnikových cieľov), aktivita (efektívnosť podnikateľskej činnosti a využitie zdrojov podľa rýchlosti obratu vybratých položiek súvahy) a finančná štruktúra podniku - vrátane zadĺženosti (posudzuje finančnú štruktúru firmy z dlhodobého hľadiska). Každá z uvedených charakteristík sa zisťuje pomocou mnohých ukazovateľov.
Finančná situácia podniku je jedným zo súhrnných kritérií úrovne jeho hospodárenia a charakterizuje teda aj jeho efektívnosť. Podobne ako pri zisku aj pri finančnej situácii sa premieta úspešná alebo neúspešná činnosť v rôznych oblastiach hospodárenia podniku. Všeobecne je finančná situácia podniku určovaná vzťahom medzi finančnými možnosťami (zdrojmi) a potrebami, vývojom vzťahu prostriedkov a zdrojov ich financovania, resp. vzťahom medzi finančnými prostriedkami.

3.4 ETAPY FINANČNEJ ANALÝZY
Finančnú analýzu možno rozdeliť do troch základných etáp:
1. V prvej etape finančný analytik použije ukazovatele, ktoré majú spravidla povahu syntetických ukazovateľov. Poskytujú základnú informáciu o jednotlivých zložkách finančného hospodárenia podniku. Výsledkom prvej fázy analýzy je zistenie odchýlok v porovnaní s normálnym stavom.
2. Druhá etapa analýzy spočíva v hlbšom rozbore zistených nezrovnalostí prostredníctvom špecifických metód a nástrojov zameraných na jednotlivé zložky finančného hospodárenia. Je zameraná hlavne na porovnanie hodnôt ukazovateľov s odvetvovými priemermi, na analýzu časových trendov, na hodnotenie vzájomných vzťahov ukazovateľov.
3. V záverečnej etape finančnej analýzy sa identifikujú hlavné príčiny nežiaduceho vývoja.
Podnik je zložitý systém, ktorý sa zjednodušene nedá popísať jedným číslom, preto nemožno očakávať plnú zhodu jeho ukazovateľov s ukazovateľmi iného podniku s podobným zameraním.

3.5 ANALÝZA DLHODOBEJ FINANČNEJ STABILITY PODNIKU
Analýza finančnej stability je cenným zdrojom informácií o podniku. Umožňuje totiž nielen posudzovať vhodnosť variant niektorých našich rozhodnutí, ale umožňuje tiež stanoviť dosahy zmien niektorých významných faktorov na peňažné toky plynúce v podniku. Treba si uvedomiť, že prevažná väčšina faktorov ovplyvňujúcich príjmové a výdajové toky (napr. objemy predajov, predajné ceny, devízové kurzy, ceny základných materiálov a energií ) sú faktormi rizika, ktoré nemôžeme ovplyvniť buď vôbec, alebo len veľmi obmedzene. Hodnoty týchto faktorov sú preto určitými odhadmi.

Finančná stabilita podniku
Dôležitú stránku finančnej situácie predstavuje finančná stabilita podniku, ktorá je charakterizovaná štruktúrou zdrojov financovania, zodpovedajúcou zloženiu jeho prostriedkov a zabezpečujúcu bezproblémové rentabilné hospodárenie a rozvoj podniku.

Informačné zdroje
Základným informačným zdrojom bude súvaha, ďalej je možné využiť účtovnú uzávierku, zostatky a obraty jednotlivých účtov uvádzaných v účtovných knihách. Štruktúru aktív a pasív môžeme porovnať zo statického pohľadu (či štruktúra prostriedkov a zdrojov zodpovedá potrebám) a z hľadiska dynamického (hodnotenie vzťahu prírastku a úbytku prostriedkov a zdrojov za určité obdobie).

Medzi najdôležitejšie ukazovatele patria:
1. podiel vlastných zdrojov na aktívach =
vlastné zdroje/aktíva x 100
Charakterizuje dlhodobú finančnú stabilitu a udáva do akej miery je podnik schopný pokryť svojimi prostriedkami vlastné zdroje – aká vysoká je jeho samostatnosť. Úroveň ukazovateľa závisí od odboru podnikania, výnosnosti činnosti, zmeny vyjadrujú použitie cudzích zdrojov. Tento ukazovateľ nesmie presiahnuť úroveň 100 %.
2. ukazovateľ veriteľského rizika =
záväzky/aktíva x 100
Tento ukazovateľ hodnotí podiel cudzích zdrojov na financovaní hospodárskych prostriedkov (aktív) podniku. Nie je žiaduce jeho dlhodobé zvyšovanie, pretože sa podnik stáva závislejším od cudzích zdrojov a tým zraniteľnejším.
3. pomer záväzkov a vlastných zdrojov =
záväzky/vlastné zdroje x 100
4. pomer záväzkov a hmotného čistého imania =
záväzky/vlastné zdroje – nehmotné aktíva x 100
Cieľom použitia tohto ukazovateľa je vylúčiť z hodnotenia nehmotné aktíva (licencie, patenty, goodwill a pod.).
5. zadĺženosť zaťažuje finančné hospodárenie podniku v niekoľkých smeroch – jednak úhradou úrokov z cudzích zdrojov, jednak povinnosťou splatiť dlh k stanovenému termínu:
úrokové zaťaženie =
platené úroky/zisk + platené úroky x 100
Tento ukazovateľ vyjadruje, akú časť celkového vytvoreného efektu odčerpávajú úroky. Vyššiu vypovedaciu schopnosť má v prípade, keď výška úrokov je určovaná finančným trhom a závisí tiež od bonity daného podniku.
6. úrokové krytie =
zisk + platené úroky/platené úroky
Udáva, ako sú úroky kryté ziskom pred odčítaním úrokov. Čím vyššie je úrokové krytie, tým je finančná situácia podniku lepšia.

Posudzovanie finančnej stability pri rôznych variantoch financovania umožňuje posúdiť, či:
zdroje financovania sú adekvátne celkovým investičným nákladom,
podmienky bankových či dodávateľských úverov umožňujú ich včasné splatenie,
bude možné vyplácať dividendy vo výške, ktorú akcionári očakávajú,
prípadný deficit čistého peňažného toku v určitom roku môže byť hradený prebytkom hotovosti z iných aktivít firmy či bude treba použiť krátkodobé úvery alebo eliminovať tento deficit úpravou niektorých príjmových či výdavkových položiek peňažných tokov podniku.

3.6 ANALÝZA PLATOBNEJ SCHOPNOSTI A LIKVIDITY PODNIKU

Solventnosť podniku
Platobná schopnosť (solventnosť) je jednou z najvýznamnejších charakteristík finančnej situácie. Odráža krátkodobú (momentálnu) finančnú stabilitu podniku. Najmä v podmienkach samofinancovania a konkurencie na trhu je veľmi dôležité, či podnik je schopný plniť svoju platobnú povinnosť a svoje finančné záväzky (k pracovníkom podniku – z titulu odmien za prácu, k štátnemu alebo teritoriálnemu rozpočtu – odvody a dane, k banke – splatenie úveru a úhrada úrokov, k vlastníkom podniku – výplata dividend a pod.).

Likvidita podniku
Pod likviditou chápeme všeobecnú schopnosť podniku hradiť svoje záväzky. Likvidita teda záleží od toho, ako rýchlo je podnik schopný inkasovať svoje pohľadávky, či má predajné výrobky, či je v prípade potreby schopný predať svoje zásoby a pod. Likvidnosť udáva schopnosť premeny konkrétneho druhu hospodárskeho prostriedku na peňažné prostriedky. Najlikvidnejšie sú peniaze a najmenej likvidné základné prostriedky.
Ukazovatele likvidity
Ukazovatele likvidity v podstate pomerujú to, čím je možno platiť (čitateľ) a tým, čo je nutné zaplatiť (menovateľ):
1. okamžitá likvidita =
pohotové platobné prostriedky/záväzky s okamžitou splatnosťou
Udáva momentálnu platobnú schopnosť podniku. Za uspokojivú považuje úroveň medzi 0,9 – 1,1.
2. bežná likvidita =
peň. prostriedky + pohľadávky + obchodovateľné CP/krátkodobé záväzky.
Hodnotí platobnú schopnosť z hľadiska relatívne dlhšieho obdobia. Jej vhodná úroveň by mala dosahovať 1,0 – 1,5.
3. počet obrátok pracovného kapitálu =
tržby/priemer. prac. kapitál
Čiastka pracovného kapitálu je absolútnym ukazovateľom a vypočítava sa ako rozdiel bežných krátkodobých aktív a krátkodobých záväzkov. Predstavuje čiastku, ktorú možno použiť pre podnikanie. Jeho výška udáva, či a s akou rezervou môže podnik splácať svoje záväzky a aké sú jeho možnosti pre využitie v súčasnosti sa ponúkajúcich výhodných finančných operácií.
4. celková likvidita =
obežné prostriedky celkom/krátkodobé záväzky
Jej optimálnou hodnotou je hodnota 1,5 – 2,5. Používa sa pre dlhodobé hodnotenie vývoja platobnej schopnosti podniku.
5. počet obrátok zásob tovaru =
vlastné náklady predaných výrobkov/zásoby výrobkov
Rýchlosť obratu je tým väčšia, čím kratšia doba uplynie medzi obstaraním zásob a predajom. Nízky počet obrátok predstavuje nebezpečenstvo pre platobnú schopnosť podniku a môže byť dôsledkom zlej kúpy.
6. doba obratu pohľadávok =
pohľadávky x 365/tržby
Podľa doby obratu pohľadávok možno hodnotiť činnosť inkasného oddelenia podniku.

3.7 ANALÝZA VÝNOSNOSTI
Pod výnosnosťou podniku sa zvyčajne rozumie jeho schopnosť dosahovať zisk a zhodnocovať tým kapitál do podniku vložený. Základným kritériom hodnotenia je výnosnosť vloženého kapitálu. Nemožno teda vždy tvrdiť, že podnik s vyšším ziskom je úspešnejší, ale rozhodnúť možno až na základe ukazovateľov výnosnosti vloženého kapitálu (angl. Return of investments), ktoré sú rozhodujúcim kritériom v rade rozhodovacích situácií, a to najmä dlhodobých:
do ktorých prostriedkov investovať,
či kúpiť, podržať, predať akcie a dlhopisy,
či skončiť činnosť podniku alebo v nej pokračovať,
akú cenu zaplatiť za kupovaný podnik.

Pre výpočet výnosnosti sa dáva prednosť zisku:
z hľadiska obsahu – zisk pred zahrnutím mimoriadnych výnosov a nákladov, po vylúčení výsledkov z činností, ktoré nebudú pokračovať v nasledujúcom období a po vylúčení prípadných medziročných zmien metodiky účtovníctva a výpočtu zisku,
z hľadiska úrovne – v závislosti na konkrétnom účele výpočtu a povahe veličiny, s ktorou sa porovnáva buď čistý zisk (t. j. zisk po zdanení), zisk z prevádzkovej činnosti pred zdanením a odpočítaní úrokov, hrubý zisk, čistý zisk upravený o dividendy a pod.
Dôležité informácie o efektívnosti využívania prostriedkov podniku a o tvorbe finančných zdrojov získame pri posúdení údajov z výkazu ziskov a strát v nadväznosti na údaje o hospodárskych prostriedkoch a zdrojoch ich krytia obsiahnutých v súvahe. Vzhľadom na to, že vo výkaze ziskov a strát sú údaje intervalové a v súvahe okamihové, je pre presnejšie vyjadrenie ich vzťahu potrebné vypočítať zo súvahy priemernú výšku prostriedkov alebo zdrojov za sledované obdobie.

1. Prvý z pomerových ukazovateľov charakterizujúcich výnosnosť je výnosnosť celkových zdrojov podniku
VCZP = Z + ÚR/zdroje celkom x 100
Tento ukazovateľ udáva celkovú výnosnosť prostriedkov, ktorými podnik disponuje, t. j. zdrojov vlastných (vlastné imanie) a cudzích (záväzky a úvery). Rešpektuje skutočnosť, že výnos z prostriedkov získaných z cudzích zdrojov musí pokryť aj platené úroky (ÚR) a priniesť ďalší efekt predstavujúci zisk (Z).
2. výnosnosť dlhodobých zdrojov (return of investment) =
ČZ + ÚR x (100 - % dane z príjmu) : 100/vlastné zdroje + dlhodobé záväzky
Vyjadruje schopnosť podniku odmeniť tých, ktorí poskytli prostriedky, či schopnosť prilákať nových investorov. Pretože v čitateli zlomku je uvedený zisk pred odčítaním úrokov, je tento ukazovateľ nezávislý na charaktere zdrojov financovania.
3. výnosnosť vlastných zdrojov =
čistý zisk/vlastné zdroje x 100
Tento pomerový ukazovateľ vyjadruje celkovú výnosnosť vlastných zdrojov, a teda aj ich zhodnotenie v použiteľnom zisku.
4. výnosnosť na jednu kmeňovú akciu (angl. Earnings per share) =
čistý zisk – dividendy z prednostných akcií/počet kmeňových akcií
Tento ukazovateľ udáva maximálne prípustnú čiastku dividend, ktorú možno vyplatiť v danom roku na kmeňovú akciu (za predpokladu, že si spoločnosť neponechá časť zisku k posilneniu vlastnej finančnej situácie a nebude teda tvoriť rezervný fond).
5. rentabilita tržieb =
zisk/tržby x 100
Tento ukazovateľ charakterizuje úspešnosť podniku na trhu a závisí predovšetkým od cien predávaných výrobkov či tovaru a od zisku zakalkulovanom v týchto cenách, ale tiež od hospodárnosti činnosti. Rentabilita tržieb je len jedným z faktorov ovplyvňujúcich výnosnosť kapitálu.
6. Dupontov vzorec =
zisk/zdroje = zisk/tržby x tržby/zdroje
Vyplýva z neho, že:
výnosnosť kapitálu závisí rovnakou mierou od dosahovanej rentability tržieb a od rýchlosti obratu (využívania) zdrojov financovania, t. j. de facto od výšky tržieb,
výnosnosť je možné zlepšovať zvýšením cien (ziskovej prirážky) pri stabilnom objeme tržieb (využitím kapitálu) pri nemenných cenách,
pre požadovaný rast výnosnosti kapitálu je potrebné nájsť optimálnu cenu umožňujúcu dosiahnuť na trhu čo najlepšiu kombináciu ako výšky ziskovej prirážky, tak objemu tržieb.
7. ukazovateľ hrubého zisku (angl. Gross Margin Ratio) =
hrubý zisk/tržby x 100
Závisí od ocenenia, vlastných nákladov výroby jednotlivých druhov výrobkov, od predajných cien, od sortimentu. Nepremieta sa doňho, na rozdiel od ukazovateľov založených na čistom zisku, ani výška správnych, odbytových a mimoriadnych nákladov ani dosah zdanení.
8. pomer ceny a výnosnosti kmeňovej akcie (angl. Price earnings ratio alebo P/E) =
trhová cena akcie/výnosnosť na kmeňovú akciu
Umožňuje vyjadriť cenu ako násobok výnosnosti akcie. Udáva, za koľko rokov sa vráti kapitál investovaný do nákupu akcie vo forme výnosu. Odráža taktiež dôveru akcionárov v budúcu úspešnosť daného podniku.
9. dividendy vyplatené na 1 kmeňovú akciu (dividens per share) =
celková čiastka dividend vyplatených na kmeňové akcie/počet kmeňových akcií
Ide o dôležitú mieru efektu prinášaného majiteľovi akcií.
10. miera zadržaného zisku =
čistý zisk – dividendy/čistý zisk
Tento ukazovateľ udáva, aká časť celkového čistého zisku po zdanení zostáva k dispozícii podniku (na tvorbu rezervných fondov alebo ako nerozdelený zisk). Vyjadruje teda nepriamo podiel vyplácaných dividend.
11. nákladovosť =
celkové náklady/tržby
Tento ukazovateľ je druhou stránkou rentability. Zavádzanie progresívnych technológií, automatizácie a robotizácie vedie ku zmenám v štruktúre nákladov, teda aj vo výške čiastkových ukazovateľov nákladovosti.

3.8 ANALÝZA S VYUŽITÍM INFORMÁCIÍ O CASH - FLOW
Pretože má analýza cash - flow veľmi krátku históriu, odporúča sa používať ukazovatele cash - flow z prevádzkovej činnosti pred mimoriadnymi položkami, pred minoritnou účasťou a po vylúčení metodických zmien, ku ktorým došlo v posledných obdobiach. K ukazovateľom založeným na cash - flow a vyjadrujúcim zadĺženosť a finančnú stabilitu podniku patrí:
1. cash - flow k záväzkom =
cash - flow/celkové záväzky
Udáva schopnosť podniku vyprodukovať dostatočný objem finančných prostriedkov a splácať záväzky. Čím vyšší je tento ukazovateľ, tým je lepšia schopnosť podniku splatiť svoje záväzky.
2. úrokové krytie =
cash - flow pred zdanením + platené úroky/platené úroky
Úrokové krytie má vyjadriť schopnosť podniku vyprodukovať prostriedky na úhradu úrokov. Preto je vhodnejšie použiť namiesto zisku cash - flow, ktorý najlepšie vyjadruje vytvorené finančné prostriedky použiteľné pre účely podnikania.
3. cash - flow k celkovým zdrojom =
cash - flow + úroky platené/celkové zdroje
Doplnok k výnosnosti podniku.
4. cash - flow na akciu =
cash - flow – dividendy z prednostných akcií/počet kmeňových akcií
Doplnok k výpočtu výnosnosti na kmeňovú akciu. Jeho úroveň je však pravidelne vyššia, pretože do čitateľa tohto ukazovateľa sa okrem zisku najviac premietajú aj odpisy a ďalšie položky tvoriace cash - flow. Je uznávaným merítkom manažérskych schopností vedenia podniku.

Celkový prehľad o hodnotených oblastiach, interpretácii a použití jednotlivých pomerových a ďalších ukazovateľov poskytuje nasledujúca tabuľka:

Interpretácia a využitie hlavných pomerových ukazovateľov

Hodnotená oblasť
Charakteristické znaky
Použité ukazovatele
Dlhodobá finančná stabilita
Adekvátna výška vlastných zdrojov
Ukazovateľ veriteľského rizika, ukazovateľ úrokového zaťaženia
Krátkodobá finančná stabilita a platobná schopnosť
Zodpovedajúca výška pracovného kapitálu
Ukazovateľ bežnej likvidity, čiastka pracovného kapitálu
Okamžitá platobná schopnosť
Schopnosť uhradiť splatné záväzky
Ukazovateľ okamžitej likvidity

Nadmerná výška zásob
Pomalá obrátka, nízky podiel likvidných aktív, vysoký podiel zásob na OP
Počet obratov zásob, pomer zásob a pracovného kapitálu, ukazovateľ okamžitej likvidity
Nadmerná výška pohľadávok
Pomalé inkasovanie pohľadávok, vysoký podiel pohľadávok na obežných aktívach
Pomer pohľadávok a pracovného kapitálu, doba obratu pohľadávok
Nadmerná výška základných prostriedkov
Prevažujúci podiel nedostatočne výnosných základných prostriedkov
Pomer základných prostriedkov k vlastnému kapitálu

Podkapitalizovanie
Nedostatok kapitálu, nízky podiel vlastných zdrojov, vysoká výnosnosť vlastných zdrojov
Ukazovateľ bežnej likvidity, ukazovateľ podielov vlastných zdrojov, ukazovateľ veriteľského rizika, výnosnosť vlastných zdrojov

Prekapitalizovanie
Vysoký podiel vlastných zdrojov, nízka výnosovosť na kmeňovú akciu, príliš mnoho investovaného do nevýnosných základných prostriedkov
Pomer vlastných zdrojov, výnosnosť na jednu kmeňovú akciu, výnosnosť vlastných zdrojov

Dodržiavanie úverovej politiky
Odlišuje sa rýchlosť obratu pohľadávok a záväzkov
Doba obratu záväzkov voči dodávateľom, doba obratu pohľadávok

Schopnosť dosahovať zisk
Dostatočná výnosnosť vložených prostriedkov
Výnosnosť prostriedkov podniku, ukazovateľ rentability tržieb
Blížiaci sa bankrot podniku
Znižujúca sa výnosnosť, rastúca zadĺženosť
Pomer cash - flow k celkovým záväzkom, výnosnosť celkového kapitálu, ukazovateľ veriteľského rizika

4. BILANČNÁ POLITIKA ÚČTOVNEJ JEDNOTKY

4.1 VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA BILANČNEJ POLITIKY

Ciele bilančnej politiky
Na konci účtovného obdobia každá účtovná jednotka bilancuje (hodnotí) výsledok svojej činnosti. Používa pritom rôzne postupy, metódy a formy. Súhrn úvah, postupov, metód a foriem bilancovania výsledkov činnosti v konkrétnom podniku sa nazýva bilančná politika účtovnej jednotky.
Ťažisko bilančnej politiky je pri zostavovaní účtovnej závierky (neznamená to však, že nemá význam aj jej uplatňovanie počas roka). Bilančnou politikou aplikovanou pri zostavovaní účtovnej závierky manažment podniku výrazne ovplyvňuje jej obsah, štruktúru a vypovedaciu schopnosť. Bilančná politika účtovnej jednotky má dva základné ciele:
ovplyvňovať externých používateľov informácií z účtovnej závierky,
minimalizovať dane - táto súčasť bilančnej politiky sa nazýva daňová taktika. Pojmom daňová taktika rozumieme premyslené formy a spôsoby konania pri výpočte daní, predovšetkým dane z príjmov právnických osôb.
Bilančná politika predstavuje určité zásady, východiská, konvencie, pravidlá a praktiky, prijaté podnikom pri zostavovaní a prezentácii účtovnej závierky. Bilančná politika je teda cieľavedomá činnosť, ktorou sa prenáša subjektívny názor manažéra (zodpovedného za zostavenie a prezentáciu účtovnej závierky) do účtovnej závierky. Umožňuje bilančnému politikovi (manažérovi) voľnosť pri výbere spôsobu, obsahu a formy bilancovania tam, kde záväzné právne predpisy:
a) umožňujú voliť z viacerých alternatív,
b) daný problém vôbec nedefinujú,
c) daný problém síce definujú, ale ho neriešia,
d) pre daný problém nie je žiadna právna regulácia.

Nástroje bilančnej politiky
Bilančná politika využíva predovšetkým tieto nástroje:
oceňovanie majetku (aktív) a zdrojov majetku (pasív), čo sa označuje aj „bilancovanie aktív a pasív“ (t. j. vyjadrenie v bilancii v Sk v príslušných cenách);
oceňovacie metódy a oceňovacie veličiny;
formulovanie zásad bilančnej politiky vychádzajúcich z konkrétnych podmienok účtovnej jednotky (napr. zásady pre tvorbu opravných položiek, tvorbu rezerv a pod.);
účelovú manipuláciu s výsledkom hospodárenia po zdanení daňou z príjmov právnických osôb a rozdelení zisku, príp. usporiadaní straty;
taktiku zverejňovania údajov účtovnej závierky (keď účtovná jednotka dosahuje zlé výsledky, snaží sa ich zverejniť spravidla čo najneskôr);

Účtovné obdobie – hospodársky rok
výber dňa zostavenia účtovnej závierky (t. j. dňa bilancovania). Od 1. 1. 2004 môžu účtovné jednotky použiť ako účtovné obdobie hospodársky rok (podľa § 3 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov – t. j. obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom), za podmienok, že sa jedná o účtovnú jednotku, ktorá je podnikateľom podľa Obchodného zákonníka (ak to vyplýva zo spôsobu jej hospodárskej činnosti a získa povolenie miestne príslušného daňového úradu alebo je dcérskou účtovnou jednotkou podľa Obchodného zákonníka a materská účtovná jednotka, ktorá zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku, používa iné účtovné obdobie) a tento svoj zámer príslušnemu správcovi dane oznámi najmenej 15 dní pred zamýšľanou zmenou, alebo iné účtovné jednotky, ak získajú písomné povolenie Ministerstva financií SR. Ustanovenia o účtovnom období podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov ovplyvňujú bežné účtovníctvo aj účtovnú závierku. To, že účtovné obdobie je rok (kalendárny alebo hospodársky), neznamená, že účtovná jednotka účtuje len raz za rok. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov sa v hlavnej knihe musia uvádzať súhrnné obraty strany Má dať a Dal jednotlivých účtov minimálne za kalendárny mesiac. Rozumní manažéri zostavujú pre potreby svojho finančného riadenia mesačne aj účtovnú závierku (aj keď to zákon o účtovníctve nevyžaduje);
využitie všeobecných zásad bilancovania v prospech účtovnej jednotky.

4.2 ÚČTOVNÉ ZÁSADY
Metodologický základ všetkých zásad bilancovania tvoria účtovné zásady. Účtovnými zásadami rozumieme súbor pravidiel, ktoré podniky dodržiavajú pri vedení účtovníctva a zostavovaní účtovnej závierky. V Slovenskej republike účtovné zásady nie sú vyhlásené samostatným právnym predpisom, ale väčšina z nich je zakomponovaná do zákona o účtovníctve a účtovej osnovy a postupov účtovania pre podnikateľov. Účtovné zásady sa teda chápu veľmi široko ako princípy, metódy, pravidlá, ale aj uznané praktické poznatky, na základe ktorých sa postupuje počas účtovného obdobia, ale predovšetkým pri zostavovaní účtovnej závierky. Možno ich tiež chápať ako všeobecné úvahy, ktoré predchádzajú bežnému účtovaniu a prezentácii účtovnej závierky.

Základné zásady účtovania
Základom všetkých účtovných zásad je verné zobrazenie skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva. Táto zásada vyplýva z požiadavky, že účtovná závierka má poskytnúť používateľom informácií z nej taký obraz o majetkovej, finančnej a výsledkovej situácii podniku, ktorý zodpovedá skutočným pomerom. V zmysle zákona o účtovníctve sa táto zásada uplatňuje tak, že účtovné jednotky sú povinné viesť účtovníctvo úplne, preukazným spôsobom a správne. Účtovná závierka zostavená na základe takto vedeného účtovníctva potom poskytuje verný a pravdivý obraz o ekonomickej stránke účtovnej jednotky k dátumu jej zostavenia.
Účtovníctvo je úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala všetky účtovné prípady týkajúce sa účtovného obdobia.
Účtovníctvo sa vedie preukazným spôsobom, ak účtovná jednotka účtovné prípady a účtovné zápisy o nich doložila alebo preukázala predpísaným spôsobom a inventarizovala majetok a záväzky.
Účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka s prihliadnutím na všetky okolnosti účtovného prípadu neporušila povinnosti uložené zákonom o účtovníctve a ďalšími záväznými právnymi normami pre konkrétny typ účtovnej jednotky.
Všetky ostatné zásady sú odvodené od zásady verného zobrazenia skutočností a smerujú k zrozumiteľnému, prehľadnému a preukaznému zostaveniu účtovnej závierky tak, aby poskytovala verný a pravdivý obraz o majetku a záväzkoch, o výsledku hospodárenia a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Väčšina účtovných zásad súvisí s oceňovaním majetku a zdrojov majetku v účtovníctve a účtovnej závierke.
4.3 VŠEOBECNÉ ZÁSADY OCEŇOVANIA
Definícia a spôsoby oceňovania
Oceňovaním sa v účtovníctve vo všeobecnosti rozumie peňažné vyjadrenie objektu oceňovania. Od zvoleného spôsobu oceňovania majetku a zdrojov majetku závisí obsah a vypovedacia schopnosť prakticky všetkých ekonomických veličín evidovaných a zisťovaných v účtovníctve. Informácie vykazované v účtovnej závierke sú následne podkladom pre rôzne analýzy, prepočty, ukazovatele, ktoré charakterizujú situáciu podnikateľského subjektu z rôznych hľadísk. Od použitého spôsobu ocenenia závisí aj analýza účtovnej závierky a finančná analýza a z nich odvodené závery. Ak sa závery analýzy použijú na stanovenie budúceho vývoja a zamerania činnosti účtovnej jednotky do budúcnosti (na to sú vlastne určené), tak spôsob ocenenia priamo vplýva aj na prijímané rozhodnutia podniku. Oceňovanie sa preto považuje za kardinálny (základný) problém bilančnej politiky účtovnej jednotky.
Oceňovaním majetku a zdrojov majetku sa uplatňuje požiadavka vedenia účtovníctva v peňažných jednotkách (v slovenskej mene, príp. aj v cudzích menách, ak to ustanovuje zákon o účtovníctve). Táto zásada sa nazýva zásada merania pomocou peňažnej jednotky a dôsledne sa uplatňuje v bežnom účtovníctve, súvahe, výkaze ziskov a strát a prehľade peňažných tokov. V účtovnej závierke sa však vykazujú aj nepeňažné záväzky a pohľadávky, ktoré sa nesledujú v bežnom účtovníctve a neuvádzajú v súvahe, napr. záväzky a pohľadávky vyplývajúce z ručenia, zo súdnych sporov, z poskytnutých záruk a pod. Tieto nepeňažné záväzky a pohľadávky sa uvádzajú v poznámkach.

Pre oceňovanie majetku a záväzkov platia tieto základné všeobecné zásady:
1. Predpoklad pokračovania v podnikateľskej činnosti (nepretržitosť pokračovania v činnosti). Táto zásada sa uplatňuje pri zostavovaní riadnej účtovnej závierky. Riadna účtovná závierka sa zostavuje za predpokladu, že podnik nemá úmysel ani povinnosť pristúpiť k ukončeniu činnosti alebo výrazne (citeľne) obmedziť rozsah svojich podnikateľských aktivít. Požiadavka verného zobrazenia skutočností v účtovnej závierke sa potom prejavuje iným spôsobom v prípade, ak účtovná jednotka predpokladá, že bude aj v ďalších účtovných obdobiach vykonávať činnosť, pre ktorú bola zriadená, a iným spôsobom v prípade, ak účtovná jednotka ukončuje svoju činnosť (z rôznych objektívnych alebo subjektívnych príčin). Pri ukončení činnosti (napr. pri predaji, vyhlásení konkurzu alebo vyrovnania) sa zostavuje mimoriadna účtovná závierka. V nej sa použije ocenenie trhovými cenami (napr. pri predaji) alebo sa z účtovnej závierky vylúčia všetky skutočnosti, ktoré sa účtujú a vykazujú za predpokladu ďalšej existencie podniku (napr. účtovná jednotka nemôže mať vytvorenú rezervu na opravu budovy, lebo ak nebude ďalej vykonávať svoju činnosť, nebude potrebovať túto budovu a nebude ju teda ani opravovať).
Ak sa podnik rozhodol zlikvidovať jeden druh majetku (napr. nepredajné zásoby tovaru alebo zastarané výrobné zariadenie), alebo ak iba čiastočne obmedzuje svoju činnosť na základe vlastného rozhodnutia alebo nejakého príkazu, nejde o porušenie zásady pokračovania v podnikateľskej činnosti.

2. Kontinuita v používaní oceňovacích pravidiel
Z tejto zásady vyplýva požiadavka, že počas existencie podniku musia v bezprostredne nasledujúcich účtovných obdobiach účtovné informácie na seba nadväzovať, byť konzistentné (previazané). Účtovné jednotky nesmú meniť v priebehu účtovného obdobia spôsoby oceňovania, postupy odpisovania, postupy účtovania, usporiadanie položiek účtovnej závierky a obsahové vymedzenie týchto položiek. Výnimočne ich môžu zmeniť na prelome účtovných období (medzi 31. 12. roku 01 a 1. 1. roku 02), a to len z dôvodov dosiahnutia verného zobrazenia predmetu účtovníctva a skvalitnenia účtovných informácií. Dôvody zmien a peňažné sumy z nich vyplývajúce musia byť uvedené v poznámkach k účtovnej závierke.
Rozdiely zo zmien použitých spôsobov oceňovania v účtovníctve a účtovnej závierke sú účtovnými prípadmi bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia.
Požiadavka kontinuity v používaní oceňovacích pravidiel sa prejavuje v dvoch smeroch:
a) ako formálna kontinuita - ide o usporiadanie položiek účtovnej závierky a ich prezentáciu,
b) ako vecná kontinuita - ide o spôsoby oceňovania, postupy odpisovania, postupy účtovania a obsahové vymedzenie položiek účtovnej závierky.
Kontinuitou v používaní oceňovacích pravidiel sa zabezpečuje previazanosť a porovnateľnosť účtovných informácií v čase a priestore a uplatnenie požiadavky stálosti metód oceňovania a odpisovania.

3. Zásada opatrnosti
Opatrnosť podnikateľa sa prejavuje v rozumnom odhade postupov, ktoré majú zamedziť riziku prenosu súčasných neistôt do budúcnosti. To predovšetkým znamená, že:
a) budú sa vykazovať len tie zisky (výnosy), ktoré boli ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, už realizované. Táto požiadavka sa nazýva tiež realizačný princíp a súvisí s momentom realizácie, resp. dňom uskutočnenia účtovného prípadu. Realizačný princíp v súvislosti so zachovaním zásady opatrnosti sa prejavuje v nasledujúcom: rozdiel medzi historickou cenou (v ktorej je majetok ocenený v účtovníctve) a trhovou (dennou) cenou, ktorá je vyššia ako pôvodné ocenenie, sa prejaví ako zisk až pri predaji majetku. Znamená to teda, že pokým majetok nie je predaný, nemôže byť nositeľom zisku [môže byť však nositeľom nerealizovanej straty, čo súvisí s bodom b)];
b) musia byť zohľadnené všetky predvídateľné riziká a predpokladané straty, ktoré vznikli v bežnom alebo v niektorom z predchádzajúcich účtovných období. Táto požiadavka sa nazýva imparitný (nerovnaký) princíp. Nadväzuje na realizačný princíp (ktorý sa zaoberá nerealizovanými ziskami), pričom podľa imparitného princípu sa na rozdiel od nerealizovaných ziskov musia straty (náklady) zohľadniť v účtovnej závierke aj v prípade, ak ešte neboli realizované.
Z uvedeného vyplýva, že pri oceňovaní majetku a záväzkov a pri účtovaní o výsledku hospodárenia účtovnej jednotky sa berú za základ riziká, straty a znehodnotenia, ktoré sa týkajú majetku a záväzkov a sú účtovnej jednotke známe ku dňu zostavenia účtovnej závierky. Ak pominie dôvod na úpravu ocenenia, uvedené položky sa zrušia;
c) zníženie hodnoty sa musí zohľadniť bez ohľadu na to, či podnik dosiahol v účtovnom období zisk alebo stratu. V prípade straty sa po zohľadnení rizík a znehodnotení strata ešte zvýši.
Celkový zámer (zmysel) zásady opatrnosti je ten, že neisté skutočnosti sa musí snažiť účtovná jednotka vždy premietnuť v účtovnej závierke za bežné účtovné obdobie, ale tak, že očakávané, ale neisté zisky sa nezaúčtujú, ale možné, i keď neisté straty, sa zaúčtujú vždy (ak sa nedajú vyjadriť v peňažných jednotkách, tak sa uvedú v poznámkach).

4. Zohľadnenie všetkých nákladov a výnosov toho účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje, bez ohľadu na dátum im zodpovedajúcich výdavkov a príjmov
Táto požiadavka sa nazýva aj akruálny princíp. Akruálny princíp je základom podvojného účtovníctva, v dôsledku jeho uplatnenia sú všetky účtovné prípady zahrnuté do účtovnej závierky toho obdobia, kedy vznikli, teda do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia. V podvojnom účtovníctve sa o nákladoch a výnosoch účtuje oddelene od výdavkov a príjmov. Všetky náklady a výnosy sa berú za základ pri výpočte výsledku hospodárenia a bez ohľadu na to, či v tom istom účtovnom období došlo alebo nedošlo k pohybu peňažných prostriedkov s nimi súvisiacich. Uplatnenie akruálneho princípu je dôvodom na rozdiel medzi výsledkom hospodárenia a výškou peňažných prostriedkov v príslušnom účtovnom období a zdôrazňuje sa ním nezávislosť účtovných období. Nezávislosť účtovných období si vyžaduje aj dôsledné časové rozlíšenie nákladov a výnosov.

5. Samostatné oceňovanie majetku obsiahnutého v položkách aktív a pasív
Hornou hranicou pre ocenenie majetku a zdrojov majetku sú obstarávacie náklady, resp. obstarávacia cena (pri nakupovanom majetku) a vlastné náklady (pri majetku vytvorenom vlastnou činnosťou).
Jednotlivé zložky majetku, záväzkov a vlastného imania sa v účtovníctve a účtovnej závierke oceňujú záväznými spôsobmi (oceňovacími veličinami - cenami), ktoré sú presne stanovené zákonom o účtovníctve.
Základný princíp, ktorý sa viaže na oceňovacie veličiny (na ceny), je princíp historickej ceny. Tento princíp znamená, že:
aktíva podniku (majetok) sú ocenené v peňažných sumách, ktoré boli vynaložené pri ich obstaraní (pri nákupe, vytvorení vlastnou činnosťou, získaní darom, prevodom a pod.),
záväzky podniku sa oceňujú v nominálnej hodnote.

Princíp historickej ceny
Ceny, ktoré vyplývajú z uplatnenia princípu historickej ceny, „konzervujú“ minulosť. Ich výhodou je, že sú preukazné a ľahko overiteľné (na základe účtovných a iných dokladov k dátumu obstarania majetku a vzniku záväzku). Účtovná závierka zohľadňuje tento princíp ocenenia, je objektívny a vylučuje vplyv subjektívnosti v nej. V súvahe sú takéto informácie pri majetku v stĺpci „brutto“. Nevýhodou dôsledného uplatňovania princípu historickej ceny je, že neberie do úvahy vplyv cenových zmien a pokles kúpnej sily peňazí (infláciu).
Účtovníctvo v Slovenskej republike je založené na historických cenách, ale uplatnením ďalších zásad (predovšetkým zásady opatrnosti) sa tieto ceny upravujú na účtovné ceny. V súvahe sú takéto informácie pri majetku (účtovné ceny) v stĺpci „netto“. Záväzky sú vždy ocenené v účtovných cenách. Takýmto spôsobom sa zobrazí znížená historická cena (t. j. trhová, resp. denná cena) majetku a zvýšená historická cena (denná cena) záväzkov. Pri zvýšení hodnoty majetku ocenenie v historických cenách neumožňuje premietnuť trhovú cenu v účtovníctve. Vznikajú tak tiché rezervy a účtovná jednotka takýto majetok (ku ktorému sa tvorí tichá rezerva) uvedie v poznámkach, v časti, kde sa uvádza prehľad o majetku, ktorého trhové ocenenie sa výrazne (teda významne) odlišuje od jeho ocenenia v účtovníctve.

6. Zásada bilančnej identity
Podľa tejto zásady súvaha a zostatky súvahových účtov, ktorými sa nasledujúce obdobie začína, musí nadväzovať na súvahu a zostatky účtov, ktorými sa predchádzajúce účtovné obdobie uzavrelo. Bilančná identita predstavuje teda zhodnosť (rovnakosť) údajov k 31. 12. a 1. 1. nasledujúceho roka - nazýva sa tiež zásada bilančnej (súvahovej) kontinuity.
Uviedli sme základné všeobecne uznávané účtovné zásady oceňovania a upozornili sme na niektoré skutočnosti, ktoré s nimi bezprostredne súvisia. V praxi zostavovania účtovnej závierky sa, samozrejme, musia dodržiavať aj ďalšie uzákonené zásady.

4.4 KVALITATÍVNE CHARAKTERISTIKY ÚČTOVNEJ ZÁVIERKY

Charakteristiky účtovnej závierky
Pri bilančnej politike musí mať zostavovateľ a manažment podniku stále na zreteli, že účtovná závierka musí uspokojiť informačné potreby externých používateľov. Znamená to, že musí mať dostatočnú vypovedaciu schopnosť, musí vypovedať o majetkovej, finančnej a výsledkovej situácii podniku. Vypovedacia schopnosť účtovnej závierky predpokladá zabezpečiť jej kvalitu najmä prostredníctvom týchto charakteristík:

Zásada účtovnej jednotky
a) Účtovná závierka sa zostavuje za účtovnú jednotku ako celok, bez ohľadu na jej vnútorné členenie, rozmiestnenie, vnútorné okruhy zodpovednosti a pod. Táto zásada vyžaduje jednoznačne oddeliť majetok účtovnej jednotky od majetku jej vlastníkov. Označuje sa tiež zásada účtovnej jednotky.
b) Účtovná závierka musí byť zostavená zrozumiteľne a prehľadne, čo sa v Slovenskej republike zabezpečuje priamo dodržaním príslušných právnych noriem (opatrení Ministerstva financií SR).
c) Priradenie nákladov k výnosom, ktorých sa týkajú (vecná zhoda nákladov a výnosov, označovaná aj ako súmerateľnosť nákladov a výnosov). Je zrejmé, že pri výpočte výsledku hospodárenia za účtovné obdobie sú porovnateľné len tie náklady a výnosy, ktoré k sebe patria. Takýto spôsob zisťovania výsledku hospodárenia sa nazýva brutto princíp. Brutto princíp zisťovania výsledku hospodárenia teda znamená, že výsledok hospodárenia sa zisťuje porovnaním celkových nákladov a celkových výnosov, pričom vecný nesúlad medzi nákladmi a výnosmi sa odstráni pomocou tzv. zmeny stavu vnútroorganizačných zásob.
d) V účtovníctve a účtovnej závierke je zakázané kompenzovať majetok a záväzky, náklady a výnosy, s výnimkou:
pohľadávok a záväzkov (s výnimkou prijatých a poskytnutých preddavkov) voči tej istej fyzickej alebo právnickej osobe, ktoré majú dobu splatnosti do jedného roka a vedú sa v rovnakých menách,
dobropisov (refundácií) týkajúcich sa konkrétnej nákladovej, príp. výnosovej položky a vzťahujúcich sa na účtovné obdobie, v ktorom sa náklad, príp. výnos zaúčtoval,
prevodu podielu na výsledku hospodárenia spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárom komanditnej spoločnosti,
domeraní a vrátení daní z príjmov, nepriamych daní a poplatkov.
e) Informácie v účtovnej závierke musia byť vecné (materiálne). To znamená, že pre používateľa musia byť prínosom, musia zvýšiť stupeň jeho informovanosti o účtovnej jednotke. V niektorých prípadoch sám charakter informácie určuje jej významnosť, pričom to ani nemusí byť vysoká peňažná suma.
Informácia je významná, ak by jej vynechanie alebo nesprávne vykázanie ovplyvnilo rozhodnutie používateľa informácií z účtovnej závierky. Hranicu významnosti si účtovná jednotka stanovuje sama, samozrejme, že pri dodržaní všeobecne záväzných postupov a zásad tak, aby účtovná závierka bola pre používateľa informácií spoľahlivým zdrojom informácií o účtovnej jednotke.
f) Informácie z účtovnej závierky musia byť pre všetkých jej používateľov poskytnuté včas (včasnosť informácií), t. j. čo najskôr po skončení účtovného obdobia.
g) Kvalita účtovnej závierky sa zvyšuje aj tým, že sa v nej premietnu skutočnosti, ktoré nastali medzi dňom, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje (31. 12. roka 02) a dňom jej skutočného zostavenia (v čase do 31. 3. roka 03). Tieto udalosti, ktoré nastali po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré neboli v nej zohľadnené, ale majú významný vplyv na verné zobrazenie skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, sa uvádzajú v poznámkach k účtovnej závierke (napr. zvýšenie alebo zníženie základného imania v čase od 1. 1. roka 03 do dňa zostavenia účtovnej závierky za obdobie 02). Táto zásada sa označuje aj ako princíp osvetľovania hodnoty.

Bilančná politika konkrétnej účtovnej jednotky musí byť kompromisným riešením, ktoré zohľadňuje všeobecne záväzné právne predpisy nielen v oblasti účtovníctva, ale aj ostatné, tlaky okolia - externých používateľov informácií z účtovnej závierky a záujmy manažmentu. Určujúcim kritériom však musí byť vždy preukazné poskytnutie pravdivého a verného obrazu o účtovnej jednotke.

4.5 TICHÉ REZERVY
Význam tichých rezerv
Vznik a tvorba tichých rezerv bezprostredne súvisí s oceňovaním. Názov tiché rezervy je odvodený z toho, že takéto rezervy nie sú uvedené v súvahe v položke rezervy (na rozdiel od klasických rezerv) a ani ich nemožno priamo zo súvahy zistiť. Sú navonok utajené (skryté, latentné). Tiché rezervy sú zrejmé pred zostavením účtovnej závierky, sú nástrojom bilančnej politiky účtovnej jednotky. Ovplyvňujú výsledok hospodárenia, vždy skresľujú jeho výšku. V účtovnom období, keď sa tiché rezervy vytvárajú, spôsobujú zníženie výsledku hospodárenia. To znamená, že ak napr. podnik dosahuje vysoký zisk, môže tento zisk znížiť tvorbou tichých rezerv. Naopak v období, keď dosahuje nízky zisk, resp. stratu, môže svoj výsledok hospodárenia „vylepšiť“ rozpúšťaním tichých rezerv (čiže znižovaním tichých rezerv). Skresľuje tak svoju hospodársku situáciu, snaží sa z nejakých dôvodov zlepšiť obraz o svojej hospodárskej situácii.
Vo všeobecnosti platí, že tiché rezervy sa vytvoria buď podhodnotením aktív, alebo nadhodnotením pasív.
Rozlišujeme tiché rezervy v širšom zmysle a tiché rezervy v užšom zmysle.
Tiché rezervy v širšom zmysle predstavujú:
1. rozdiel medzi nižšou účtovnou hodnotou a vyššou skutočnou hodnotou aktív, alebo
2. rozdiel medzi vyššou účtovnou hodnotou a nižšou skutočnou hodnotou pasív.

Príklady tichých rezerv
Ako príklady na tiché rezervy, ktoré predstavujú rozdiel medzi nižšou účtovnou hodnotou a vyššou skutočnou hodnotou aktív, si môžeme uviesť:
vytváranie opravných položiek v neprimerane vysokej výške, ktorá nezodpovedá skutočnému prechodnému zníženiu hodnoty majetku,
existencia hmotného majetku alebo zásob, ktorých trhová cena je vyššia ako účtovná, ale uplatnenie zásady opatrnosti neumožňuje zvýšiť cenu aktív v účtovníctve a účtovnej závierke.
Ako príklad na tiché rezervy, ktoré predstavujú rozdiel medzi vyššou účtovnou hodnotou a nižšou skutočnou hodnotou pasív, si môžeme uviesť uvedenie záväzku v súvahe, pri ktorom je určitá pravdepodobnosť, že nevznikne (napr. tvorba rezervy na riziko z podnikania, pričom je málo pravdepodobné, že takúto rezervu podnik použije).
Tiché rezervy v užšom zmysle predstavujú realizovaný zisk, ktorý je zastretý anticipáciou nákladov. V účtovníctve rozumieme anticipáciou účtovanie takých výnosov, resp. nákladov, ktoré patria do príslušného obdobia, hoci nenastal ešte príjem, resp. výdavok. Tichých rezerv sa týka oblasť nákladov. Príkladom môže byť napr. účtovanie výdavkov budúcich období, o ktorých je pravdepodobné, že nenastanú. Iným príkladom môže byť účtovanie vysokej výšky účtovných odpisov (ktoré nezodpovedajú reálnemu opotrebeniu majetku).

Použitie tichých rezerv
Ako vyplynulo z uvedených príkladov, tiché rezervy sa stávajú súčasťou vlastného imania, sú teda vlastným zdrojom krytia majetku, ktorý je „skrytý“ v položke výsledku hospodárenia. Pre externého používateľa informácií z účtovnej závierky sú tiché rezervy skryté, zastreté. Tiché rezervy sú podľa slovenských právnych predpisov spravidla neuznané za náklad na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov pri vyčísľovaní základu dane z príjmov právnických osôb a tiež tvorba niektorých tichých rezerv je nezákonná.

Použitá literatúra:
Šlosárová A.: Účtovná závierka podnikateľov, edícia Ekonómia 2001, Bratislava
Soukopová B.: Účtovníctvo, SOFA, Bratislava, 1994
5. INTERNÁ SMERNICA NA VEDENIE ÚČTOVNÍCTVA A ZOSTAVENIE ÚČTOVNEJ ZÁVIERKY

Každá účtovná jednotka existuje v konkrétnych podmienkach, vykonáva podnikateľskú činnosť, na ktorú bola zriadená a pri ktorej musí dodržiavať všeobecne záväzné právne normy. V účtovníckej praxi sa stretávame so skutočnosťami, ktoré si vyžadujú hlboké poznanie ich podstaty, ak sa chceme správne rozhodnúť o ich zaúčtovaní. Len stavy vyplývajúce zo správne zaúčtovaných účtovných prípadov môžu byť následne správne vykázané v účtovnej závierke.

Alternatívne riešenia
Právna úprava účtovníctva podnikateľskej účtovnej jednotky je síce záväzná, ale na druhej strane umožňuje, ba priamo vyžaduje tvorivý prístup k riešeniu problematiky zaúčtovania účtovných prípadov a zostavenia účtovnej závierky. V mnohých oblastiach existujú pre tú istú skutočnosť alternatívne riešenia. Každé alternatívne riešenie zaúčtovania konkrétneho účtovného prípadu, ktoré pri uplatňovaní bilančnej politiky účtovná jednotka prijala a ktorým sa neporušujú všeobecne záväzné právne normy, je správne. Účtovná jednotka však nemôže v jednom účtovnom období postupovať pri účtovaní rovnakého účtovného prípadu rôznymi spôsobmi. Musí sa rozhodnúť pre jednu z alternatív, ktorú zakotví v písomnom materiáli. Táto písomnosť sa označuje interná smernica (alebo vnútropodniková smernica) na vedenie účtovníctva a zostavenie účtovnej závierky.
Interná smernica je teda účtovná písomnosť, v ktorej sa premietnu všetky závažné skutočnosti rozhodujúce pri účtovaní a zostavovaní účtovnej závierky v príslušnom účtovnom období v konkrétnych podmienkach účtovnej jednotky. Jej obsahom je bilančná politika, ktorú podnik prijal pri účtovaní a prezentácii účtovnej závierky v danom účtovnom období. Osobitný význam existencie internej smernice je preto pri zostavovaní poznámok k účtovnej závierke, kde sa uvádzajú aj skutočnosti, ktoré sú výsledkom uplatňovania bilančnej politiky.

Obsah a forma internej smernice
Interná smernica má svoj obsah a formu. Obsah internej smernice je v každej účtovnej jednotke individuálny a odvodzuje sa od oblastí alternatívnych riešení problémov, od organizačnej štruktúry účtovnej jednotky, od techniky spracovania účtovníctva a pod. Forma internej smernice môže byť v podstate dvojaká:
1. interná smernica sa spracuje ako celok (jeden dokument), v rámci ktorého sa rozpracujú jednotlivé okruhy,
2. interná smernica sa spracuje podľa jednotlivých okruhov, teda pre každú oblasť sa vypracuje samostatná smernica.
V praxi je najvhodnejšie použiť kombináciu týchto dvoch postupov, a to tak, že základom sú ustanovenia, ktoré majú všeobecnú platnosť (t. j. ak nenastane zmena všeobecne záväzných právnych predpisov, platia v každom účtovnom období) a formou príloh sa postupne zostavujú špecifické interné smernice.

Náležitosti smernice
Vzhľadom na to, že interná smernica na vedenie účtovníctva a zostavenie účtovnej závierky je účtovná písomnosť, musí obsahovať aj určité náležitosti, ktoré sa uvádzajú obvykle na prvom liste smernice. Sú to predovšetkým: názov a sídlo účtovnej jednotky, názov, číslo internej smernice, dátum vypracovania smernice, dátum účinnosti smernice, osoba, ktorá vypracovala smernicu, osoba, ktorá schválila smernicu a pod. Interná smernica musí byť schválená funkčne najvyššou osobou zodpovednou za účtovníctvo a za účtovnú závierku v účtovnej jednotke. Tento manažér (riaditeľ, konateľ a pod.) sa zodpovedá majiteľom účtovnej jednotky, preto by interná smernica mala byť schválená aj majiteľmi, čo je potrebné uviesť v zápise napr. z valného zhromaždenia akcionárov, spoločníkov a pod. Interná smernica sa po schválení príslušným orgánom stáva pre účtovnú jednotku záväzná.
Orientačne uvedieme prehľad základných bodov internej smernice (resp. čiastkových interných smerníc), ktoré vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych noriem. Účtovná jednotka vypracúva tie časti internej smernice, pre ktoré má náplň.

5.1 SPÔSOB VEDENIA ÚČTOVNÍCTVA

Ručne alebo pomocou výpočtovej techniky
Účtovné jednotky môžu viesť účtovníctvo ručne alebo pomocou prostriedkov výpočtovej a inej techniky a technických nosičov údajov alebo mikrografických záznamov.
V prípade ručného vedenia účtovníctva je obsahom internej smernice technika ručného spracovania účtovníctva. V prípade, že sa účtovníctvo vedie pomocou prostriedkov výpočtovej a inej techniky a technických nosičov údajov alebo mikrografických záznamov (a to aj v prípade, keď je to v kombinácii s ručným vedením), je obsahom internej smernice projektovo-programová dokumentácia na vedenie účtovníctva. Projektovo-programová dokumentácia na vedenie účtovníctva musí byť v slovenskom jazyku, považuje sa za účtovnú písomnosť, ktorá sa uschováva po dobu 5 rokov po roku, v ktorom sa naposledy použila.

5.2 ZOZNAM ÚČTOVNÝCH KNÍH, ČÍSELNÝCH ZNAKOV A INÝCH SYMBOLOV A SKRATIEK
Účtovné jednotky označujú účtovné doklady, účtovné knihy a ostatné účtovné písomnosti svojím názvom a musia vypracovať ich zoznam. Takisto vypracujú zoznam číselných znakov alebo iných symbolov a skratiek používaných v účtovníctve pri označovaní účtov a pri účtovných zápisoch v účtovných knihách a v ostatných účtovných písomnostiach s uvedením ich významu. V prípade vedenia účtovníctva pomocou prostriedkov výpočtovej techniky je tiež potrebné uviesť, aká zostava nahrádza jednotlivé účtovné knihy.
Zoznamy účtovných kníh sú účtovnými písomnosťami, ktoré sa uschovávajú po dobu 5 rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú. Zoznamy číselných znakov alebo iných symbolov a skratiek použitých v účtovníctve sa uschovávajú po dobu, po ktorú sa uschovávajú účtovné písomnosti, v ktorých sa použili.

5.3 ÚČTOVÝ ROZVRH
Účtový rozvrh obsahuje syntetické účty vybrané pre potreby účtovnej jednotky zo záväznej účtovej osnovy, všetky analytické účty (vytvorené podnikom podľa vlastných požiadaviek), účty vnútropodnikového účtovníctva (ak účtovná jednotka vedie vnútropodnikové účtovníctvo) a podsúvahové účty. V prípade účtov vnútropodnikového účtovníctva uvedie účtovná jednotka čísla aj obsah účtov, pretože v účtovej osnove a postupoch účtovania nie sú stanovené.
Účtový rozvrh sa zostavuje na každý rok. Je to otvorený dokument, ktorý sa v priebehu roka podľa vzniknutých potrieb dopĺňa. Ak sa k 1. januáru bežného roka nemení účtový rozvrh platný v predchádzajúcom roku, postupuje účtovná jednotka podľa tohto rozvrhu aj v nasledujúcom roku.
Účtový rozvrh je účtovná písomnosť, ktorá sa uschováva po dobu piatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týka.

5.4 SPÔSOB ÚČTOVANIA, OCEŇOVANIA A ODPISOVANIA DLHODOBÉHO MAJETKU
V tejto internej smernici sa špecifikuje vymedzenie pojmu dlhodobý majetok v konkrétnej účtovnej jednotke (vrátane vymedzenia drobného hmotného a nehmotného dlhodobého majetku), uvádza sa vybraný spôsob oceňovania dlhodobého majetku, vrátane súčastí príslušnej ceny, podrobný odpisový plán dlhodobého majetku a pod.
Odpisový plán je účtovná písomnosť, ktorá sa uschováva po dobu 5 rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týka.

5.5 SPÔSOB ÚČTOVANIA A OCEŇOVANIA ZÁSOB
V tejto smernici uvádza účtovná jednotka informácie o tom, či o zásobách účtuje spôsobom A alebo spôsobom B, aké druhy zásob má, ako ich oceňuje, aké sú súčasti zvolenej ceny a pod. V prípade, že má zásoby, pri ktorých sa oprávnene predpokladajú ich prirodzené úbytky, uvedie to tiež v tejto smernici a určenie ich výšky zdokumentuje.

5.6 INVENTARIZÁCIA MAJETKU A ZDROJOV MAJETKU
V tejto smernici účtovná jednotka konkretizuje vykonanie inventarizácie, ktorá sa musí uskutočniť vždy pred zostavením účtovnej závierky.
Inventúrne súpisy sú účtovná písomnosť, ktorá sa uschováva po dobu 5 rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.

5.7 ARCHIVOVANIE ÚČTOVNÝCH PÍSOMNOSTÍ
Archivovanie účtovných písomností je súčasťou archivovania písomností účtovnej jednotky v podnikovom archíve. V tejto smernici má byť vopred stanovený poriadok pre ukladanie účtovných písomností. Účtovné písomnosti sa archivujú oddelene od ostatných písomností a uschovávajú sa minimálne po dobu stanovenú zákonom o účtovníctve. Pohyby účtovných písomností z archívu a do archívu sa zaznamenávajú do archívnej knihy. Osoba zodpovedná za archív sa nazýva archivár.

5.8 TVORBA A ČERPANIE (RESP. ZRUŠENIE) REZERV
V tejto smernici sa špecifikuje najmä účel tvorby rezerv, spôsob stanovenia ich výšky, obdobie čerpania. Pri tvorbe a čerpaní zákonných rezerv sa v súčasnosti postupuje podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

5.9 TVORBA A ZRUŠENIE (RESP. ZNÍŽENIE) OPRAVNÝCH POLOŽIEK
V tejto smernici sa špecifikujú najmä zásady tvorby opravných položiek pri jednotlivých druhoch majetku, kritériá pri rozhodovaní o výške vytvorených a zrušených (resp. znížených) opravných položiek, osoby oprávnené rozhodovať o opravných položkách.
Pri tvorbe, zrušení a znižovaní opravných položiek sa postupuje podľa zákona o účtovníctve a postupov účtovania pre podnikateľov.

5.10 ÚČTOVANIE O VÝSLEDKU HOSPODÁRENIA A O FONDOCH PODNIKU
Táto smernica je dôležitá najmä z pohľadu majiteľov účtovnej jednotky. Nadväzuje na spoločenskú zmluvu, prípadne stanovy účtovnej jednotky, ktoré musia byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

5.11 SOCIÁLNY FOND
Pri vypracúvaní tejto smernice sa vychádza zo zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona o daniach z príjmov, ktorý stanovuje podmienky tvorby a použitia tohto fondu.

5.12 ČASOVÉ ROZLÍŠENIE NÁKLADOV A VÝNOSOV
V tejto smernici sa špecifikujú položky časového rozlíšenia (náklady budúcich období, komplexné náklady budúcich období, výdavky budúcich období, výnosy budúcich období, príjmy budúcich období) a stanovuje sa spôsob a podmienky ich účtovania.

5.13 POSKYTOVANÉ NATURÁLNE POŽITKY, PLNENIA SOCIÁLNEHO CHARAKTERU A ICH ZDAŇOVANIE
V tejto smernici sa uvádzajú skutočnosti, ktoré sú dôležité najmä z hľadiska daní z príjmov fyzických a právnických osôb, vrátane ich účtovania a zdaňovania.

5.14 SPÔSOB VEDENIA VNÚTROORGANIZAČNÉHO ÚČTOVNÍCTVA
Účtová osnova a postupy účtovania pre podnikateľov uvádzajú viaceré možnosti organizovania vnútroorganizačného účtovníctva v účtovnej jednotke. V internej smernici je preto potrebné uviesť postup používaný v účtovnej jednotke. Ak účtovná jednotka nevymedzila obsahovú náplň účtov vnútroorganizačného účtovníctva v účtovom rozvrhu, urobí tak v tejto časti internej smernice.

5.15 ZÁKAZKOVÁ VÝROBA
V tejto smernici účtovná jednotka, ktorá je dodávateľom zákazky, špecifikuje obsah zákazkovej výroby, dohodnutú cenu zákazky, zásady pre účtovanie nákladov a výnosov na zákazku, spôsob zostavenia rozpočtu na zákazku, spôsob vedenia analytickej evidencie nákladov v kalkulačnom členení danej zákazky, spôsob zohľadnenia straty zo zákazky formou vytvorenia opravnej položky alebo rezervy a pod.

5.16 NÁKLADY NA VÝVOJ
V tejto smernici účtovná jednotka špecifikuje obsah vývojovej činnosti, stanoví spôsob jej ocenenia, účtovania a odpisovania (ak to neuviedla v internej smernici pre spôsob účtovania, oceňovania a odpisovania dlhodobého majetku), prípadne ďalšie dôležité skutočnosti súvisiace s jej vývojom, resp. výskumom.

5.17 SPÔSOB ZOSTAVENIA PREHĽADU PEŇAŽNÝCH TOKOV
V tejto smernici účtovná jednotka uvedie zásady, podľa ktorých postupuje pri získavaní informácií na zostavenie prehľadu peňažných tokov, akú metódu si zvolila, čo považuje za peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty a ďalšie skutočnosti, kde má možnosť vybrať si z viacerých alternatív.

5.18 ÚČTOVANIE ŠPECIFICKÝCH ÚČTOVNÝCH PRÍPADOV A STANOVENIE DŇA USKUTOČNENIA ÚČTOVNÉHO PRÍPADU
V tejto smernici účtovná jednotka uvedie účtovanie špecifických účtovných prípadov a ak je to potrebné, aj deň uskutočnenia účtovného prípadu. Zabezpečuje sa tak jednotný postup vo všetkých organizačných útvaroch účtovnej jednotky a rovnaký postup pri opakovanom účtovaní o konkrétnych javoch. Takto možno upraviť napr. účtovanie stravných lístkov, rabatov a zliav a pod.

5.19 UZAVIERANIE ÚČTOVNÝCH KNÍH A ZOSTAVENIE ÚČTOVNEJ ZÁVIERKY
V tejto internej smernici si účtovná jednotka stanoví postup účtovnej uzávierky a zostavenia účtovnej závierky.
Uviedli sme okruhy problémov, ktoré je v účtovnej jednotke potrebné riešiť formou internej smernice pre vedenie účtovníctva. Nepovažujeme ich za vyčerpávajúce, pretože konkrétna činnosť účtovnej jednotky môže vyvolať potrebu vypracovania aj ďalších interných smerníc. Túto potrebu môže vyvolať aj novelizácia záväzných predpisov na vedenie účtovníctva v podnikateľskej účtovnej jednotke.

Použitá literatúra:
Pastierik: Jednoduché účtovníctvo, 2001
Šlosárová A.: Účtovná závierka podnikateľov, edícia EKONÓMIA, Bratislava, 2001
6. ÚČTOVNÁ UZÁVIERKA A JEJ VPLYV NA VYKAZOVANIE A ANALÝZU ÚČTOVNEJ ZÁVIERKY

6.1 VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA
Práce na konci účtovného obdobia sa v účtovnej jednotke delia na dve relatívne samostatné časti:
1. účtovnú uzávierku,
2. zostavenie účtovnej závierky.
Účtovná uzávierka
Účtovná uzávierka je činnosť spojená s uzatváraním účtov v účtovných knihách za pevne stanovené účtovné obdobie (pri riadnej účtovnej závierke za kalendárny rok). Táto činnosť je pomerne rozsiahla a možno ju ďalej rozdeliť na
1. prípravné práce uskutočnené pred uzatvorením účtovných kníh a
2. uzatvorenie účtovných kníh.
Účtovná uzávierka obsahuje súbor prác, ktoré môžeme špecifikovať nasledujúcim spôsobom:
Prípravné práce

Uzatvorenie účtovných kníh

Účtovná závierka

6.2 PRÍPRAVNÉ PRÁCE

Dobre naplánované, uskutočnené a zvládnuté prípravné práce uskutočnené pred uzatvorením účtovných kníh sú základom pre správne uzavretie bežného účtovníctva a zostavenie účtovnej závierky. Účtovná závierka sa takto stáva obrazom podniku, ktorý priamo týmito základnými činnosťami ovplyvňuje účtovník. Účtovná závierka je vo svojej vnútornej podstate záverečnou činnosťou účtovníckych prác. Aby sme mohli lepšie pochopiť túto činnosť, musíme si teraz klasifikovať jednotlivé skupiny činnosti prípravných prác:

6.2.1 KONTROLA BILANČNEJ KONTINUITY
1) Účtovné chápanie majetku – bilančný princíp
Účtovníctvo sleduje stav a pohyb foriem majetku a jeho zdrojov. Preto je pre účtovníctvo charakteristické, že sa na majetok pozerá z dvoch hľadísk:
1. z hľadiska formy, v ktorej sa majetok nachádza,
2. z hľadiska zdrojov, z ktorých sú jednotlivé zložky majetku financované.
Takéto dvojaké chápanie majetku vyplýva zo skutočnosti, že každý druh majetku, s ktorým podnik hospodári, musel byť nadobudnutý z určitých konkrétnych zdrojov. Dvojaký pohľad na jedinú podstatu je základom účtovníctva ako systému. Takýto pohľad označujeme aj ako bilančný princíp. Tento princíp je jedným zo základov pri konštrukcii súvahy, v ktorej platí bilančná rovnica:

Aktíva = Pasíva

Podstatu bilančného princípu a bilančnej rovnováhy znázorňuje nasledujúca schéma:

MAJETOK

Podľa formy Podľa zdrojov

V čom? Odkiaľ, z čoho?

Aktíva = Pasíva

2) Kontrola otvorenia účtovných kníh (nadväznosť účtov 702 a 701)
Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve sa na kontrolu otvorenia účtovných kníh dodržuje požiadavka bilančnej kontinuity. Účty hlavnej knihy sa otvárajú účtovnými zápismi, keď sa počiatočné stavy (PS) novootváraných účtov aktív a pasív na bežný rok súvzťažne účtujú s účtom 701 – Začiatočný účet súvahový. Stavy jednotlivých súvahových položiek účtu 701 – Začiatočný účet súvahový k 1. 1. bežného roka musia nadväzovať na stavy vykázané na účte 702 – Konečný účet súvahový k 31. 12. predchádzajúceho roku. Otvorenie účtovných kníh musí byť doložené účtovným dokladom. (V prípade, že sa tieto zápisy odvodzujú programom spracovania účtovných údajov, preukazujú sa zápisy začiatočných zostatkov spôsobom uvedeným v projektovo-programovej dokumentácii.)
Touto činnosťou sa skontroluje, či bol zachovaný princíp bilančnej kontinuity (identity) v účtovníctve pri prechode z účtovného obdobia predchádzajúceho roku do účtovného obdobia bežného roka. Počiatočné stavy súvahových účtov k 1. 1. bežného roka sa musia rovnať konečným stavom súvahových účtov k 31. 12. predchádzajúcho roka. Výsledok hospodárenia za predchádzajúci rok, ktorý sa účtoval ako vyrovnávacia položka medzi účtami 702 – Konečný účet súvahový a 710 – Účet ziskov a strát, sa k 1. 1. bežného roka zaúčtuje na účet 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní súvzťažne s účtom 701 – Začiatočný účet súvahový.
3) Kontrola účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní
Na účte 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní sa podľa opatrenia MF SR č. 23 054 /2002-92 zo 16. 12. 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, účtuje rozdiel účtovného zisku alebo usporiadanie účtovnej straty. Na ťarchu účtu 431 sa účtujú aj tantiémy a dividendy na výplatu podľa rozhodnutia účtovnej jednotky o rozdelení účtovného zisku, ak sa netvoria osobitné fondy zo zisku. Je to usporiadací účet, ktorý nesmie mať pri uzavieraní účtovných kníh zostatok. Slúži na rozdelenie zisku (alebo vyrovnanie straty) podľa typu spoločnosti (akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným atď.). Na účte 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní sa účtuje po vystavení interného účtovného dokladu. Interný účtovný doklad však možno vystaviť len na základe rozhodnutia príslušného orgánu spoločnosti o tom, ako sa naloží s výsledkom hospodárenia minulého roka. Toto rozhodnutie sa stáva prílohou interného účtovného dokladu (napr. v akciovej spoločnosti je takýmto orgánom valné zhromaždenie akcionárov, v spoločnosti s ručením obmedzeným valné zhromaždenie spoločníkov a pod.). Ak sa takáto skutočnosť vyskytuje viac rokov po sebe, je potrebné oddeliť nerozdelený zisk (neuhradenú stratu) v analytickej evidencii podľa jednotlivých rokov – účtovných období.

PRÍKLAD – ÚČTOVANIE VÝSLEDKU HOSPODÁRENIA

a) Rozdelenie zisku
Č. Dátum Dokl. Text MD D
1. 1. 1. INT Zisk minulého roka prevedený ako počiatočný stav
na účte 431 k prvému dňu účtovného obdobia 701 431
2. 31. 5. INT Rozdelenie zisku na základe rozhodnutia kompetentného
orgánu účtovnej jednotky:
a) tvorba zákonného rezervného fondu 431 421
b) tvorba nedeliteľného fondu 431 422
c) úhrada straty minulých rokov 431 429
d) tvorba štatutárnych a ostatných fondov zo zisku 431 423,427
e) podiely na zisku, dividendy 431 364
zrážková daň
(§ 43 zák. č. 595/2003 Z. z. o DzP) 364 342
f) tantiémy členov štatutárnych orgánov 431 333,379
preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti 333,379 342
g) zvýšenie základného imania 431 419
h) prevod na účet nerozdeleného zisku 431 428
i) podiel tichého spoločníka na zisku 431 379
j) prídel do sociálneho fondu 431 472
3. 31. 5. INT Prevod zisku na účet vlastného imania FO - podnikateľa 431 491

b) Úhrada straty
Č. Dátum Dokl. Text MD D
1. 1. 1. INT Strata minulého roka prevedená ako počiatočný stav na účte
431 k prvému dňu účtovného obdobia 431 701
2. 31. 5. INT Vysporiadanie straty na základe rozhodnutia kompetentného
orgánu účtovnej jednotky:
a) zo zákonného rezervného fondu 412, 417, 421 431
b) z nedeliteľného fondu 418, 422 431
c) z nerozdeleného zisku minulých rokov 428 431
d) úhradou spoločníkmi alebo členmi, ak to umožňuje
spoločenská zmluva alebo stanovy 354 431
e) z ostatných fondov tvorených zo zisku 423, 427 431
f) zo základného imania 419 431
g) prevod na účet neuhradenej straty minulých rokov 429 431
3. 31. 5. INT Prevod straty na účet vlastného imania FO - podnikateľa 491 431

Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení zákona č. 526/2002 Z. z. v § 128 ods. 1 ustanovuje, že sa musí valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti konať aspoň raz ročne, inak to môže byť dôvod na zrušenie spoločnosti likvidáciou.

6.2.2 ZACHOVANIE VERNÉHO A PRAVDIVÉHO OBRAZU ÚČTOVNÍCTVA

1) Inventarizácia – kontrola vecnej správnosti účtovníctva
Inventarizácia majetku a záväzkov vzhľadom na jej účel a význam predstavuje predovšetkým najdôležitejšiu časť uzávierkových operácií. Bez vykonania inventarizácie by účtovníctvo nespĺňalo jednu zo základných požiadaviek stanovených v § 7 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve), t. j. zásadu verného a pravdivého zobrazenia skutočností (anglicky „true and fair view“). Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve je účtovná jednotka povinná účtovať tak, „aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva“. Bez vykonania inventarizácie účtovníctvo nie je preukazné a nadväzne na to ani účtovná závierka nepodáva pravdivý a verný obraz o majetku a záväzkoch, o výsledku hospodárenia a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Majme predovšetkým na pamäti, že zásade verného a pravdivého zobrazenia skutočností v účtovníctve sú podriadené všetky ostatné zásady. Pri analýze uzávierkových operácií by sme mali preto skúmať:
a) objektívnu stránku zásady verného a pravdivého zobrazenia skutočnosti. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve zobrazenie v účtovnej závierke je verné, ak obsah položiek účtovnej závierky
zodpovedá skutočnosti a
je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami;
b) subjektívnu stránku zásady verného a pravdivého zobrazenia skutočnosti. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve „zobrazenie v účtovnej závierke je pravdivé, ak sú pri ňom použité zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočností v účtovnej závierke“.
Povinnosť inventarizovať majetok, záväzky a rozdiel majetku a záväzkov (na rozdiel od predchádzajúceho zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov podľa nového zákona inventarizujeme aj vlastné imanie = rozdiel majetku a záväzkov) je ustanovená aj v § 6 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Táto povinnosť je jednoznačná a týka sa všetkých právnických a fyzických osôb (t. j. účtovných jednotiek), ktoré vykonávajú podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť, a to bez ohľadu na to, v akej sústave účtovníctva účtujú. O tom, kedy, akým spôsobom a v akej periodicite sa inventarizuje majetok a záväzky účtovnej jednotky, hovorí zákon o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. v § 29 až § 30. Účtovné jednotky, ktoré účtujú v sústave podvojného účtovníctva a sú podnikateľmi alebo prevádzkujú inú samostatnú činnosť, sú povinné uplatňovať pri inventarizácii aj § 24 až § 28 citovaného zákona, t. j. upravujú ocenenie majetku a záväzkov v účtovníctve.
Zákonná úprava inventarizácie majetku a záväzkov obsahuje len základné aspekty, ktoré je možné a potrebné od účtovných jednotiek požadovať. Väčšiu pozornosť inventarizácii by mali venovať stredné a veľké účtovné jednotky s rozsiahlou podnikateľskou činnosťou. Ak má byť inventarizácia riadne vykonaná a tým splniť svoje poslanie vo vzťahu k preukaznosti a vierohodnosti účtovníctva, musí byť riadne vymedzený a konkrétne popísaný každý druh či skupina majetku a záväzkov, ktoré musia byť inventarizované, a v prípade majetku aj miesto jeho uloženia a mená osôb, ktoré sú za príslušný majetok zodpovedné. Základný rámec každej inventarizácie by mal obsahovať tieto body:
I. Vymedzenie predmetu inventarizácie
II. Plánovanie inventarizácie
III. Vytvorenie inventarizačnej komisie
IV. Vykonanie inventarizácie
V. Inventúrny súpis – záznam o zistených skutočnostiach
VI. Inventarizačný zápis – súhrnná správa o uskutočnení ďalších potrebných úkonov
VII. Inventarizačné rozdiely a ich vysporiadanie.

Predmet inventarizácie
I. Vymedzenie predmetu inventarizácie
Účelom inventarizácie je preukázať, že stav majetku a záväzkov v účtovníctve (účtovný stav) zodpovedá skutočnosti. Inventarizovať sa musí všetok majetok, záväzky a rozdiel medzi majetkom a záväzkami, ktoré účtovná jednotka vedie v účtovníctve, ako aj majetok a záväzky, ktoré sa v účtovnej jednotke sledujú na podsúvahových účtoch (majetok v prenájme, majetok prijatý do úschovy, zásoby prijaté na spracovanie, vypožičané zásoby a pod.). Inventarizácia zahŕňa ucelený komplex na seba nadväzujúcich prác, ktoré možno rozdeliť do týchto čiastkových úkonov:
zistenie skutočného stavu jednotlivých položiek aktív a pasív vykonaním fyzickej alebo dokladovej inventúry, príp. kombináciou obidvoch a zapísanie zistených skutočností do inventúrnych súpisov;
porovnanie skutočne zisteného a účtovného stavu jednotlivých položiek majetku a záväzkov a vyčíslenie inventarizačných rozdielov;
zistenie príčin inventarizačných rozdielov a miery zodpovednosti hmotne zodpovedných pracovníkov;
rozhodnutie o vysporiadaní inventarizačných rozdielov;
zúčtovanie inventarizačných rozdielov do účtovníctva;
posúdenie ocenenia majetku v účtovníctve vo vzťahu ku skutočnej reálnej hodnote hmotného majetku a predajnej, príp. úžitkovej cene zásob, ako aj k možným rizikám, stratám, znehodnoteniam, ktoré sú známe v čase vykonávania inventarizácie. Ak sa preukáže, že je potrebné v zmysle § 25 ods. 2 a § 26 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve znížiť účtovné ocenenie majetku, vyjadrí sa toto zníženie v účtovníctve podľa svojej povahy ako trvalé alebo prechodné. Podľa § 29 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve účtovná jednotka inventarizáciou overuje, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Inventarizáciu účtovná jednotka vykonáva ku dňu, ku ktorému zostavuje riadnu (pri ktorej sa overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu medzi majetkom a záväzkami v rámci uzávierkových prác pri vykonaní ročnej účtovnej závierky, t. j. ku 31. 12.) alebo mimoriadnu účtovnú závierku (pri ktorej sa overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu medzi majetkom a záväzkami v rámci vykonania mimoriadnej účtovnej závierky, t. j. k inému dňu ako k 31. 12. bežného roka, ide napr. o inventarizáciu pri ukončení činnosti účtovnej jednotky z titulu vstupu do likvidácie, vyhlásenia konkurzu, splynutia, zlúčenia, rozdelenia účtovnej jednotky a pod. Mimoriadnu inventarizáciu možno vykonať aj pri iných situáciách, ktoré sa môžu vyskytnúť v súvislosti s podnikateľskou činnosťou, napr. dohody o hmotnej zodpovednosti so zamestnancom, pri vzniku mimoriadnej udalosti spojenej so živelnou pohromou, vlámaním, krádežou a pod., kedy sa vykoná inventarizácia toho druhu majetku, ktorého sa týka.). Účtovná jednotka pre potreby zostavenia priebežnej účtovnej závierky vykonáva inventarizáciu len na účely vyjadrenia ocenenia podľa § 25 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Výnimky z periodicity inventarizácie sú uvedené priamo v zákone o účtovníctve:
§ 29 ods. 3 – „pri hmotnom majetku okrem zásob a peňažných prostriedkov v hotovosti môže účtovná jednotka vykonávať inventarizáciu v inej lehote, ako ku dňu, ku ktorému zostavuje riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku, ktorá však nesmie prekročiť dva roky;
§ 29 ods. 3 – „Peňažné prostriedky v hotovosti musí účtovná jednotka inventarizovať najmenej štyrikrát za účtovné obdobie.“;
§ 30 ods. 1 – „Skutočný stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov sa zisťuje inventúrou. Pri majetku hmotnej povahy a nehmotnej povahy sa skutočný stav zisťuje fyzickou inventúrou, pri záväzkoch, rozdiele majetku a záväzkov a pri tých druhoch majetku, pri ktorých nemožno vykonať fyzickú inventúru, sa skutočný stav zisťuje dokladovou inventúrou.“ Pri tomto spôsobe inventúry sa preverí správnosť zostatku príslušného účtu na základe dokladov (účtovných dokladov, listín, zmlúv, spisov, korešpondencie a pod.) a účtovných zápisov, či účtovný stav zodpovedá skutočnosti. V prípade, že bude zistený rozdiel medzi sumou vyplývajúcou z dokladov a účtovným stavom, tento sa uvedie v inventúrnych súpisoch. Pri niektorých druhoch majetku sa môže urobiť tzv. kombinovaná inventúra, t. j. fyzická aj dokladová.
II. Plánovanie inventarizácie
Organizovanie a technická stránka inventarizácie nie sú upravené žiadnym právnym predpisom. Preto je potrebné, aby si účtovné jednotky vypracovali vnútroorganizačnú smernicu na vykonanie inventarizácie s rozpracovanými hlavnými zásadami pre správne a včasné vykonanie inventarizácie všetkého majetku a záväzkov. Z praktického hľadiska možno odporučiť vypracovanie plánu, harmonogramu inventarizácie:
1. Definovanie druhu inventarizácie
riadna
mimoriadna
priebežná
2. Definovanie dôvodu vykonania inventarizácie
3. Stanovenie časového harmonogramu vykonania jednotlivých činností
4. Uvedenie osôb a ich zodpovednosti za vykonanie jednotlivých činností
5. Oceňovacie zásady pre oceňovanie majetku a záväzkov
6. Zodpovednosť za vysporiadanie zistených rozdielov
7. Určenie zloženia inventarizačných komisií
8. Forma vyhotovovania inventúrnych súpisov
9. Zúčtovanie inventarizačných rozdielov.
Pred vykonaním inventarizácie je potrebné vypracovať prehľad majetku podľa
druhov majetku,
uloženia majetku,
hmotne zodpovedných osôb.

Pri každom druhu majetku je potrebné definovať
spôsob vykonania inventúry (dokladová, fyzická, kombinovaná),
predpokladané termíny konania,
zloženie inventarizačnej komisie,
hmotne zodpovednú osobu,
osobu zodpovednú za vykonanie inventarizácie,
obdobie začiatku a konca inventarizácie,
podpisové záznamy.

Inventarizáciu majetku je vhodné začať tak, aby sa stihol zinventarizovať všetok majetok. Fyzickú inventúru hmotného majetku je možné vykonávať tri mesiace pred riadnou účtovnou závierkou a mesiac po nej, t. j. napr. od 1. 10. 2003 do 31. 1. 2004. Pritom sa musí preukázať stav hmotného majetku k 31. 12. 2003, a to údajmi fyzickej inventúry upravenými o prírastky a úbytky hmotného majetku v intervale odo dňa vykonanej inventarizácie do uzávierkového dňa. Záväzky a iný majetok ako hmotný sa inventarizuje v rámci riadnej účtovnej závierky k 31. 12. 2003, pokiaľ pre nás neplatí hospodársky rok. Vhodné je tiež, aby sa inventarizácia majetku tej istej povahy vykonávala naraz. Prípadné inventarizačné rozdiely sú zistené k rovnakému obdobiu, čo potom nemá vplyv na pohyb majetku v období uskutočnenia inventarizácie.

III. Vytvorenie inventarizačnej komisie
Zloženie inventarizačnej komisie je veľmi dôležitým aspektom v procese inventarizácie, a to z niekoľkých hľadísk:
z hľadiska odbornosti (ak tvoria komisiu členovia odborne zdatní, predíde sa takto mnohým zlým postupom, nekvalifikovaným zásahom, rozdiely sú ihneď identifikovateľné, ocenené a zaúčtované v správnej výške, v správnom čase a na správnych účtoch),
z hľadiska času,
z hľadiska hmotnej zodpovednosti,
prvoradá je kontrolná funkcia inventarizácie.

IV. Vykonanie inventarizácie
Úlohou inventarizačnej komisie je príprava a vykonanie fyzickej alebo dokladovej inventúry majetku a zabezpečenie všetkých ďalších inventarizačných prác. Postup pri inventarizácii by mal byť organizovaný tak, aby zabezpečil úplné a správne zistenie skutočných stavov a aby sa odstránili nejednoznačnosti a nezrovnalosti vyplývajúce z inventarizácie. Medzi základné úlohy inventarizačnej komisie patrí:

pred začiatkom inventúry
preverenie platnosti vydaného interného predpisu,
príprava inventarizačných písomností, inventúrnych súpisov,
kontrola platnosti dohôd o hmotnej zodpovednosti,
prevzatie všetkých podkladov, ktoré neboli zaúčtované,
prevzatie písomného prehlásenia o úplnosti inventarizovaného majetku,
písomné prehlásenie o úplnosti operatívnej a účtovnej evidencie,
kontrola pripravenosti majetku k inventúre;

v priebehu výkonu inventúry
zistiť skutočné stavy majetku a záväzkov,
vyhotoviť inventúrne súpisy s podpismi hmotne zodpovedných pracovníkov a členov inventarizačnej komisie,
zistiť dubiózny majetok (neupotrebiteľný, nevyužitý a prebytočný) s návrhom, ako má byť s ním naložené,
zistiť úroveň ochrany a údržby inventarizovaného majetku, zistiť poškodenie alebo znehodnotenie majetku a analyzovať príčiny, spôsob a rozsah poškodenia majetku,
zistiť stav nedokončených investícií,
zistiť druhy a objemy nevyužitých, poškodených a znehodnotených zásob, ich príčiny a vypracovať návrh na ich likvidáciu,
vykonať posúdenie ocenenia majetku v účtovníctve vo vzťahu k jeho skutočnej úžitkovej hodnote za účelom zabezpečenia trvalého alebo prechodného ocenenia majetku v účtovníctve,
analyzovať stav v záväzkovo-pohľadávkových vzťahoch, navrhnúť pohľadávky na odpísanie;

na konci inventúry a po jej ukončení
odsúhlasiť zistené stavy so stavmi v účtovníctve,
vyčísliť prípadné inventarizačné rozdiely a zistiť príčiny ich vzniku, ku každému vzniknutému rozdielu uviesť, či ide o rozdiely zavinené alebo nezavinené a rovnako zabezpečiť vyjadrenie hmotne zodpovednej osoby.
vypracovať návrh na vysporiadanie inventarizačných rozdielov,
vyhotoviť inventarizačný zápis so všetkými náležitosťami.

V. Inventúrny súpis – záznam o zistených skutočnostiach
Podľa § 30 ods. 2 zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. inventúrny súpis je účtovný záznam, ktorý zabezpečuje preukázateľnosť účtovníctva podľa § 8 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Účtovný záznam je údaj, ktorý je nositeľom informácie týkajúcej sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu vedenia účtovníctva. Predmetom účtovníctva je účtovanie skutočností a vykazovanie skutočností v účtovnej závierke. Skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva a o ktorých sa účtuje, sa označujú pojmom účtovné prípady. Vyhotovenie inventúrnych súpisov je zákonnou povinnosťou účtovných jednotiek. Účtovné záznamy, ktoré sú nositeľmi informácie týkajúcej sa spôsobu vedenia účtovníctva a ktorými účtovná jednotka dokladuje formu vedenia účtovníctva (písomná alebo technická), sa uchovávajú počas piatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom sa naposledy použili.
Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve inventúrny súpis musí obsahovať tieto údaje:
a) obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky, právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska,
b) deň začatia inventúry, deň, ku ktorému bola inventúra vykonaná, a deň skončenia inventúry,
c) stav majetku s uvedením množstva a ceny,
d) miesto uloženia majetku,
e) meno, priezvisko a podpisový záznam hmotne zodpovednej osoby za príslušný druh majetku,
f) zoznam záväzkov a ich ocenenie,
g) zoznam skutočného stavu rozdielu majetku a záväzkov,
h) odporúčania na posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov k dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, zistené pri vykonávaní inventúry na účely úpravy ocenenia majetku a záväzkov, ak sú takéto skutočnosti známe osobám, ktoré vykonali inventúru,
i) meno, priezvisko a podpisový záznam osôb zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov,
j) poznámky.

Zásady pre vyhotovovanie inventúrnych súpisov:
uvádzanie účtovných stavov v inventúrnych súpisoch,
vyhotovovanie inventúrnych súpisov podľa hmotne zodpovedných pracovníkov, podľa miest, kde sa majetok nachádza,
porovnanie majetku zachyteného v inventúrnych súpisoch so stavmi v účtovníctve. Zistené skutočné stavy majetku a záväzkov uvedené v inventúrnych súpisoch je potrebné zúčtovať v takom členení, ktoré je totožné s účtovným rozvrhom použitých analytických a syntetických účtov účtovnej jednotky,
vyhotovovať inventúrne súpisy súčasne pri vykonávaní inventúr,
zabezpečiť preukaznosť inventúrnych súpisov ich vecnou a formálnou úplnosťou v zmysle zákona,
zápisy vykonávať zrozumiteľne, prehľadne a spôsobom zaručujúcim ich trvanlivosť, t. j. tak, aby sa zabránilo neoprávneným zmenám a úpravám zápisov. Opravy v inventúrnych súpisoch sa môžu vykonávať iba na základe § 34 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve: „Ak účtovná jednotka zistí, že niektorý účtovný záznam jej účtovníctva je neúplný, nepreukázateľný, nesprávny alebo nezrozumiteľný, je povinná vykonať bez zbytočného odkladu jeho opravu. Oprava sa musí vykonať tak, aby bolo možné určiť zodpovednú osobu, ktorá vykonala príslušnú opravu, deň jej vykonania a obsah opravovaného účtovného záznamu pred opravou aj po oprave. Oprava v účtovnom zázname nesmie viesť k neúplnosti, nepreukázateľnosti, nesprávnosti, nezrozumiteľnosti alebo neprehľadnosti účtovníctva. Na opravu účtovného zápisu treba vždy vyhotoviť účtovný doklad. Deň v účtovnom zázname treba zaznamenať s takou presnosťou, aby neistota v určení času nemala za následok neistotu v určení obsahu účtovných prípadov. Účtovný záznam, ktorý je nečitateľný alebo ho nemožno previesť do čitateľnej podoby, sa hodnotí, ako keby ho účtovná jednotka neuviedla.“ V praxi je zaužívané, že ak sa oprava týka skutočných stavov majetku a záväzkov, musia opravu podpísať členovia inventarizačnej komisie a hmotne zodpovední pracovníci, ktorí vykonávali fyzický súpis. Opravy by mali byť písomne zdôvodnené. Opravy cien a výpočtov podpíše pracovník, ktorý opravy vykonal.

VI. Inventarizačný zápis – súhrnná správa o uskutočnení ďalších potrebných úkonov
Vyhotovenie inventarizačných zápisov priamo zákon o účtovníctve nevyžaduje. Inventarizačný zápis by mal minimálne obsahovať
a) označenie druhu uskutočňovanej inventarizácie (riadna, mimoriadna, pribežná) a dôvod vykonania tejto inventarizácie,
b) označenie vnútropodnikového predpisu, na základe ktorého sa inventarizácia vykonala,
c) špecifikáciu inventarizovaného majetku, jeho umiestnenie a mená zodpovedných pracovníkov,
d) dátum začatia a ukončenia inventúry,
e) mená členov inventarizačnej komisie,
f) prehľad vyhotovených inventúrnych súpisov určených na vyúčtovanie inventarizačných rozdielov,
g) prehľad zistených inventarizačných rozdielov a príčiny ich vzniku,
h) návrh na vysporiadanie inventarizačných rozdielov,
i) návrhy na riešenie zisteného stavu v prípadoch dubiózneho majetku, poškodených alebo inak znehodnotených zásob, pohľadávok a záväzkov či ďalších zistených nedostatkov (napr. v ochrane majetku, spôsobe skladovania a pod.).

K inventarizačnému zápisu je vhodné priložiť všetky doklady súvisiace s inventúrami, prehlásenia zodpovedných pracovníkov, prehlásenia o nezatajení majetku pred inventarizáciou, prehľad o prírastkoch a úbytkoch ovplyvňujúcich zistené stavy majetku.

VII. Inventarizačné rozdiely a ich vysporiadanie
Skutočné stavy majetku, záväzkov a rozdielu medzi majetkom a záväzkami zistené fyzickou alebo dokladovou inventúrou sa po ich zaznamenaní v inventúrnych súpisoch musia porovnať s účtovným stavom majetku a záväzkov, ako aj rozdielu majetku a záväzkov. Ak sa pri tomto porovnaní zistia rozdiely, treba ich vyčísliť v jednotkách množstva a rovnako aj v peňažnom vyjadrení. Ak sa stav majetku a záväzkov nevyjadruje v jednotkách množstva, vyčísľujú sa rozdiely iba v peňažných jednotkách. Inventarizačné rozdiely je vhodné uvádzať priamo v inventúrnych súpisoch.
Pojmy manko, schodok, prebytok a škoda už nie sú definované v postupoch účtovania, ale priamo v § 30 ods. 5, § 26 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. V § 30 ods. 5 je definovaný aj pojem inventarizačný rozdiel – vzniká v prípade, ak sa skutočný stav nerovná účtovnému stavu a tento rozdiel účtovná jednotka nemôže preukázať účtovným záznamom. Môže mať dvojaký charakter:
a) manko – ak je skutočný stav nižší ako evidovaný účtovný stav. Pri peňažných prostriedkoch a ceninách sa označuje ako schodok (pozn. autora: v literatúre sa často zamieňa manko a schodok práve pri peňažných prostriedkoch. Uvedené teda podčiarkujem). Tento rozdiel sa potom posudzuje podľa príslušných ustanovení o zodpovednosti za škodu najmä podľa Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Mankom nie sú technologické a technické straty vznikajúce napr. rozprášením, vyschnutím v rámci technologických úbytkov vo výrobnom, zásobovacom a odbytovom procese, ale ide o úbytky zásob v rámci noriem prirodzených úbytkov. Účtovné jednotky majú možnosť stanoviť si vo vnútroorganizačnej smernici normy prirodzených úbytkov zásob, v rámci ktorých nezavinené úbytky nie sú z hľadiska účtovníctva a z hľadiska dane z príjmov mankom ani škodou. Takéto normy si musí účtovná jednotka stanoviť na základe viacročných zisťovaní vo svojich konkrétnych podmienkach. Nie je možné stanovovať normy prirodzených úbytkov na základe paušálnych odhadov alebo prevzatím od iných účtovných jednotiek. Stanovené normy musia byť ekonomicky zdôvodnené a musia byť objektívne. Prirodzené úbytky zásob je potrebné zohľadniť pred vyčíslením manka. Ak účtovná jednotka nemá vopred stanovenú prepočítanú normu, každý úbytok má charakter priameho úbytku a nepovažuje sa za daňovo uznaný náklad. Za daňovo uznaný náklad sa považuje len skutočne preukázaný prirodzený úbytok. Pod tento pojem nie je možné zahrnúť také úbytky, ktoré možno znížiť, alebo ktorým možno zamedziť riadnym hospodárením, t. j. primeraným zabezpečením skladovacích priestorov, opatreniami proti krádežiam, neodbornej manipulácii a pod.;
b) prebytok – ak zistený skutočný stav je vyšší ako stav v účtovníctve a nemožno ho doložiť účtovným dokladom alebo preukázať iným spôsobom ustanoveným zákonom. Nie všetky rozdiely, ktoré vyplynú z porovnania účtovného a skutočného stavu majetku a záväzkov, sa považujú za manká a prebytky. Ak sa zistené rozdiely dajú doložiť účtovným dokladom alebo preukázať iným spôsobom, považujú sa za predbežné rozdiely, ktoré sa na základe doloženého účtovného dokladu zaúčtujú ako úbytky alebo prírastky na príslušné účty inventarizovaného majetku a záväzkov.

Účtovanie rozdielov
Inventarizačný rozdiel zaúčtuje účtovná jednotka do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov. Skutočnosť, že inventarizačný rozdiel sa môže zistiť aj v bezprostredne nasledujúcom účtovnom období, ak nie je inventúra ukončená k poslednému dňu bežného účtovného obdobia, neoprávňuje účtovnú jednotku na to, aby účtovné prípady vyplývajúce zo zistených inventarizačných rozdielov zaúčtovala až v období, keď ich zistila.
Rozdiely vyplývajúce z úpravy ocenenia podľa § 26 a § 27 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve sa neposudzujú ako inventarizačné rozdiely. Ide o trvalé alebo dočasné rozdiely v ocenení majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov, ktoré v účtovníctve riešime formou opravných položiek, rezerv a odpisov.
Spôsoby zaúčtovania rozdielov, ktoré vznikajú pri oceňovaní vybraných druhov majetku a záväzkov, ako aj spôsoby účtovania inventarizačných rozdielov pre jednotlivé typy účtovných jednotiek stanovujú opatrenia Ministerstva financií SR, ktorými sa upravuje účtovanie v týchto účtovných jednotkách. Podľa opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 zo 16. 12. 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, sa v § 11 uvádza účtovanie inventarizačných rozdielov takto: „Na príslušné účty nákladov alebo výnosov sa účtujú inventarizačné rozdiely podľa § 30 ods. 7 zákona o účtovníctve okrem:
a) chýbajúcich cenných papierov, kedy sa vykáže ich úbytok na analytickom účte Cenné papiere v umorovacom konaní a ak sa začne umorovacie konanie,
b) prebytku odpisovaného dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku, ktorý sa účtuje na ťarchu účtu majetku a v prospech účtu oprávok,
c) schodku peňažných hotovostí a cenín, ktorý sa účtuje ako pohľadávka voči hmotne zodpovednej osobe.

Účtovanie prebytkov
Prebytok nakupovaných zásob, ak je preukázateľné, že došlo k chybnému účtovaniu pri ich vyskladnení, sa účtuje v prospech účtov účtovej skupiny 50 – Spotrebované nákupy a skutočný úbytok zásob, ak je preukázateľné, že došlo k chybnému účtovaniu pri ich vyskladnení, sa účtuje na ťarchu účtov účtovej skupiny 50 – Spotrebované nákupy.
Prebytok zásob vlastnej výroby vrátane zvierat sa účtuje na príslušné účty zmeny stavu vnútrooragnizačných zásob.
Prebytok neodpisovaného dlhodobého hmotného majetku sa účtuje na ťarchu účtu majetku a v prospech účtu 413 – Ostatné kapitálové fondy.“
(Pozn. autora: Manká sa už vôbec neúčtujú ako mimoriadne náklady. Na účte 582 – Škody sa budú účtovať len škody, a aj to len v mimoriadnych prípadoch, napr. v prípade živelnej pohromy. Inak používame účet 549 – Manká a škody. Úbytky zásob do výšky stanovenej normy prirodzených úbytkov sa účtujú podľa charakteru na účet 501 – Spotreba materiálu, 504 – Predaný tovar alebo na účty účtovej skupiny 604 – Zmena stavu vnútroorganizačných zásob.)

2) Zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov týkajúcich sa bežného roka
Kompletné zaúčtovanie
Pri účtovnej uzávierke sa musia doúčtovať všetky účtovné prípady, ktorými sa zabezpečí úplnosť účtovníctva bežného roka, aby sa v účtovnej závierke vykázali skutočné údaje o majetku, záväzkoch, rozdiele majetku a záväzkoch, nákladoch, výnosoch a výsledku hospodárenia.
Účtovné doklady, ktorými sa dokladajú účtovné prípady bežného roka, dostávajú účtovné jednotky ešte aj v nasledujúcom roku. Vzhľadom na to, že v účtovníctve je pre ukončenie účtovania účtovných prípadov bežného roka v súčasnosti v Slovenskej republike rozhodujúci len termín odovzdania daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb (ktorým je buď 31. marec nasledujúceho roka, alebo 30. jún nasledujúceho roka), treba všetky doklady, ktoré účtovná jednotka dostane alebo vystaví po 1. 1. nasledujúceho roka, ale dokladajú sa nimi účtovné prípady bežného roka (pričom účtovníctvo ešte nie je uzavreté), zaúčtovať do účtovníctva bežného roka. Je to dôležité najmä pri výsledkových účtovných prípadoch, pretože náklady, ktoré patria do nákladov bežného roka, ale budú zaúčtované až v nasledujúcom roku, nemusia byť daňovo uznané za náklady na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Naopak, ak výnos bežného roka nebude v tomto roku zaúčtovaný, je účtovná jednotka povinná tento výnos dodaniť v dodatočnom daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb. Ak však účtovná jednotka nemá do termínu odovzdania daňového priznania nijaký doklad na zaúčtovanie vzniknutého účtovného prípadu, zaúčtuje účtovný prípad do obdobia, v ktorom tieto skutočnosti zistí. Je to v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania pre podnikateľov. Nesmie však ísť o organizačné nedostatky alebo zámerné, vedomé skresľovanie výsledku hospodárenia.

Doúčtovanie k 31. 12. b. r.
Medzi účtovné prípady bežného roka, ktoré treba doúčtovať k 31. 12., patria predovšetkým:
výpisy z bankových účtov (vkladových aj úverových) do 31. 12. vrátane. Akékoľvek ďalšie výpisy s dátumom po 1. 1. nasledujúceho roka, aj keď sa týkajú účtovných prípadov bežného roka, sa nesmú účtovať v účtovných knihách bežného roka;
interné účtovné doklady vyhotovené po 31. 12. bežného roka, ktoré vecne súvisia a dokladujú operácie bežného roka (napr. zúčtovacie a výplatné listiny za december vyhotovené v januári nasledujúceho roka, doklady na vnútroorganizačné presuny zásob a pod.);
vystavené faktúry alebo doklady ich nahrádzajúce za všetky dodávky splnené do 31. 12. bežného roka, bez zreteľa na dátum vyhotovenia (dôležitý je dátum povinnosti fakturovať);
došlé faktúry alebo doklady ich nahrádzajúce za všetky dodávky splnené do 31. 12. bežného roka, bez zreteľa na dátum vyhotovenia (aj tu je rozhodujúci dátum povinnosti fakturovať);
zaúčtovanie nákladov, na ktoré boli v bežnom roku poskytnuté preddavky (pracovné cesty, drobný nákup, pohonné hmoty a pod.);
zaúčtovanie predpisu neuhradených položiek sankčného charakteru, ak sa tak neurobilo v priebehu bežného roka (pokuty, penále - ako náklad, ak to vyplýva z niektorého účtovného dokladu);
zaúčtovanie nároku nevyfakturovaných a doteraz neuhradených položiek sankčného charakteru, ak sa tak neurobilo v priebehu bežného roka (penále, pokuty - ako výnos, ak to vyplýva z niektorého účtovného dokladu);
doúčtovanie rôznych záväzkov a pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvných vzťahov;
doúčtovanie výšky tvorby sociálneho fondu a jeho použitia;
zabezpečiť účtovné zobrazenie neukončených sporov na základe podkladov od právnika, napr. očakávané dopady z pracovných, obchodných, daňových, colných, poistných a iných prípadov;
kontrola obratovej predvahy po zaúčtovaní všetkých účtovných prípadov bežného roku, v ktorej sa musia rovnať obraty strany MD všetkých účtov s obratmi strany D všetkých účtov. Ak sa tieto strany nerovnajú, ide o signál, že niektorý účtovný zápis nebol vykonaný podvojným spôsobom. Treba potom vykonať kontrolu obratov za celý bežný rok.

3) Zaúčtovanie koncoročných uzávierkových účtovných prípadov
Koncoročné uzávierkové účtovné prípady predstavujú pomerne rozsiahlu skupinu účtovných prípadov, ktorými sa zabezpečuje úplnosť účtovníctva. Zároveň sa zabezpečuje aj aplikácia bilančnej politiky konkrétnej účtovnej jednotky na zostavenie účtovnej závierky, ktorá vyplýva z dodržania všeobecne platných účtovných zásad a požiadaviek platných právnych noriem. Väčšina týchto účtovných prípadov sa vyskytuje len pri uzavieraní účtovných kníh, niektoré však, v súlade so zákonom o účtovníctve, je potrebné účtovať aj počas roka. Ak účtovné jednotky nevyužijú možnosť účtovania o danej skutočnosti počas roka (napr. odpisy nehmotného dlhodobého majetku), potom sa určite musia venovať týmto problémom na konci roka.

Koncoročné uzávierkové účtovné prípady sa vzťahujú na tieto skutočnosti:
1. Opravné položky
Tvorba opravných položiek súvisí s uplatnením zásady opatrnosti v účtovníctve a účtovnej závierke a vyplýva zo zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. (predovšetkým z § 24 až § 27).
Opatrnosť je rozumný odhad postupov, ktoré majú zamedziť riziku prenosu súčasných neistôt (teda neistôt známych k dátumu zostavenia účtovnej závierky) do budúcnosti. V účtovníctve sa táto zásada uplatňuje tak, že sa vykážu len tie zisky (teda výnosy), ktoré boli ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, už realizované. Na druhej strane musia byť v účtovnej závierke zohľadnené všetky predvídateľné riziká a predpokladané straty. Účtovná jednotka potom ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, zohľadňuje všetky predpokladané riziká a straty, ktoré sa týkajú majetku a záväzkov a ktoré sú známe ku dňu zostavenia účtovnej závierky. Predpokladané riziká a straty sa podľa § 26 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve vyjadrujú prostredníctvom rezerv, odpisov a opravných položiek.

Tvorba opravných položiek
Opravné položky sa vytvárajú len k majetku a viažu sa vždy na konkrétny druh majetku. K záväzkom sa opravné položky nesmú tvoriť. Opravné položky sa vytvárajú vtedy, keď ide o zníženie ocenenia majetku, ktoré nemá trvalý charakter. V prípade trvalého zníženia ocenenia majetku sa zníženie zaúčtuje na ťarchu nákladov (napr. ako mimoriadny odpis dlhodobého majetku, škoda, odpis pohľadávky a pod.). Zníženie ocenenia majetku sa musí preukázať inventarizáciou. Pri inventarizácii sa zvažuje opodstatnenosť zníženia úžitkovej hodnoty (užitočnosti pre účtovnú jednotku) vzhľadom na ďalšie účtovné obdobie (do budúcnosti). Posudzuje sa, či cena, v ktorej evidujeme konkrétny druh majetku v účtovníctve, je reálna (možno povedať, či je to trhová cena; čo znamená, či by sme mohli predať k 31. 12. bežného roka konkrétny majetok za cenu, v ktorej ho evidujeme, a súčasne, či by nám predaj pokryl náklady spojené s predajom).

Vnútroorganizačná smernica
Otázky tvorby a zníženia (prípadne zrušenia) opravných položiek je potrebné riešiť vnútroorganizačnou smernicou na vedenie účtovníctva (ako sme už uviedli v predchádzajúcej kapitole). Z nej musí byť jasné, kto má právo rozhodnúť o tvorbe a znížení, resp. zrušení opravnej položky a základné zásady pre stanovenie výšky opravných položiek. Zaúčtovanie opravnej položky ovplyvňuje výsledok hospodárenia, pričom nie všetky opravné položky sú daňovo uznané za náklady na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Na zaúčtovanie tvorby a zrušenia (resp. zníženia) opravnej položky musí byť vystavený interný účtovný doklad, ktorým sa dokladá opodstatnenosť tvorby (zrušenia) opravnej položky a uvedie sa tu, resp. k tomuto dokladu sa pripojí aj zdroj informácií o znížení ocenenia. Ak ide o závažné (vysoké) sumy, odporúča sa vyjadrenie odborníka.

Účtovanie do nákladov
Tvorba opravných položiek sa účtuje do nákladov, pričom pôvodná cena majetku sa znižuje nepriamo. Nepriamy spôsob spočíva v tom, že na majetkovom účte ostáva pôvodná obstarávacia cena a na účte opravnej položky je zaúčtované zníženie ocenenia. Potom po odpočítaní opravnej položky dostaneme reálnu - účtovnú cenu. Takéto ocenenie majetku lepšie zodpovedá vernému obrazu o podniku, treba však mať na pamäti, že o ocenení opravnej položky vždy rozhoduje manažment a toto rozhodnutie je súčasťou jeho bilančnej politiky.
Ak sa zrušia alebo znížia opravné položky, ktorých tvorba nebola uznaná za náklad na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, potom ani výnos, ktorý účtujeme v tejto súvislosti, nepodlieha dani z príjmov právnických osôb.
Opravné položky vytvorené v predchádzajúcich účtovných obdobiach podliehajú inventarizácii. Musí sa prehodnotiť ich výška a odôvodnenosť a účtovná jednotka musí rozhodnúť o zvýšení (do nákladov účtuje len toto zvýšenie), znížení (do výnosov účtuje len toto zníženie), zrušení (do výnosov zaúčtuje celú sumu pôvodne vytvorenej opravnej položky), alebo usúdi, že sa situácia nezmenila a v bežnom účtovnom období nebude účtovať o opravnej položke.
Opravné položky sa nesmú tvoriť k majetku, na ktorý sa vytvorili rezervy. Do opravnej položky sa nesmú premietnuť kurzové straty. Opravné položky nesmú mať aktívny zostatok.

Opravné položky sa vytvárajú:

k dlhodobému majetku
K dlhodobému majetku sa opravné položky vytvárajú v prípade, keď úžitková hodnota dlhodobého majetku zistená pri inventarizácii je podstatne (výrazne) nižšia, ako je jeho ocenenie v účtovníctve v zostatkovej cene [zostatková cena = historická cena (t. j. obstarávacia cena alebo vlastné náklady) mínus oprávky k danému majetku]. Podmienkou je, že toto zníženie hodnoty sa k 31.12. nepovažuje za trvalé. Znamená to, že v prípade trvalého zníženia hodnoty dlhodobého majetku (manko, škoda, prípadne iná príčina zníženia hodnoty dlhodobého majetku) sa neúčtujú opravné položky.
Opravné položky k dlhodobému majetku vytvárané v prípadoch prechodného zníženia ich ocenenia sa účtujú na účtoch:
091 – Opravná položka k dlhodobému nehmotnému majetku
092 – Opravná položka k dlhodobému hmotnému majetku
093 – Opravná položka k nedokončenému dlhodobému nehmotnému majetku
094 – Opravná položka k nedokončenému dlhodobému hmotnému majetku
095 – Opravná položka k poskytnutým preddavkom na dlhodobý majetok
096 – Opravná položka k dlhodobému finančnému majetku
Opravné položky účtované na účtoch 091 až 096 nemôžu mať aktívny zostatok ,t. j. cez opravné položky je zakázané zvyšovať hodnotu majetku.

k zásobám
K zásobám sa opravné položky vytvárajú v prípade, keď úžitková hodnota zásob zistená pri inventarizácii je podstatne (výrazne) nižšia, ako je ich ocenenie v účtovníctve v historickej cene. Podmienkou je, rovnako ako pri dlhodobom majetku, že toto zníženie hodnoty sa k 31. 12. nepovažuje za trvalé. Znamená to, že v prípade trvalého zníženia hodnoty zásob (manko, škoda, prípadne iná príčina) sa neúčtujú opravné položky. Opravné položky sa môžu tvoriť k všetkým druhom zásob. Opravné položky nemôžu mať aktívny zostatok.

Opravné položky k zásobám sa účtujú na účtoch:
191 – Opravná položka k materiálu
192 – Opravná položka k nedokončenej výrobe
193 – Opravná položka k polotovarom vlastnej výroby
194 – Opravná položka k výrobkom
195 – Opravná položka k zvieratám
196 – Opravná položka k tovaru
Analytická evidencia sa vedie podľa druhov alebo skupín zásob na skladových kartách alebo súborov dát z počítača. V účtovných jednotkách vykonávajúcich maloobchodnú činnosť najmä podľa hmotne zodpovedných osôb a miest uloženia zásob.

ku krátkodobému finančnému majetku
Na účte účtovej skupiny 29 – Opravné položky ku krátkodobému finančnému majetku sa účtujú opravné položky ku krátkodobému finančnému majetku, o ktorom sa účtuje na účtoch účtovej skupiny 25. Vzhľadom na úpravu ocenenia cenných papierov ku dňu účtovnej závierky na reálnu hodnotu podľa § 27 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve sa budú vytvárať obmedzene len k tým cenným papierom, ktoré sa neoceňujú reálnou hodnotou.

k zúčtovacím vzťahom
Opravné položky k pohľadávkam sa vytvárajú v prípade pochybných pohľadávok, t. j. pri tých, ktoré predstavujú riziko, že ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, a pri sporných pohľadávkach, t. j. pohľadávkach voči dlžníkom, s ktorými sa vedie spor o ich uznanie alebo ich zaplatenie. Opravné položky sa vytvárajú aj k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom a vyrovnávacom konaní, ak sú splnené podmienky príslušných zákonov. Stratové pohľadávky, t. j. tie, na úhradu ktorých nestačí likvidačná podstata dlžníka podľa zákona o konkurze a vyrovnaní, sa zaúčtujú úplne alebo sčasti do nákladov bez vytvárania opravnej položky. Pohľadávka, pri ktorej účtovná jednotka trvalé upustila od jej vymáhania, sa odpíše do nákladov bez tvorby opravnej položky a ďalej sa eviduje v podsúvahovej evidencii. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, ak sa opravné položky vytvárajú k pohľadávkam, ktoré sú vyjadrené v cudzej mene, účtovná jednotka je povinná vyjadriť a účtovať opravné položky aj v cudzej mene. Na slovenskú menu sa opravné položky vyjadrené v cudzej mene prepočítavajú kurzom NBS vyhláseným ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa konečný stav opravnej položky v cudzej mene prepočíta kurzom NBS vyhláseným k rovnakému dátumu a rozdiel z ocenenia sa zaúčtuje na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty alebo v prospech účtu 663 – Kurzové zisky.

Opravné položky sa účtujú na účtoch:
391 – Opravná položka k pohľadávkam
Opravné položky sa v súčasne platnej metodike účtovníctva v Slovenskej republike nesmú tvoriť k týmto účtom aktív:
353 – Pohľadávky za upísané vlastné imanie, 211 – Pokladnica, 213 – Ceniny, 221 – Bankové účty, 261 – Peniaze na ceste, 385 – Príjmy budúcich období, 381 – Náklady budúcich období.

Účtovanie opravných položiek je uvedené v nasledujúcej tabuľke:
PRÍKLAD – ÚČTOVANIE OPRAVNÝCH POLOŽIEK K DLHODOBÉMU MAJETKU

Č. Dátum Doklad Text Sk MD D
1. 31. 12. INT Zníženie ocenenia:
a) dlhodobého nehmotného majetku 5 000 559,589 091
b) dlhodobého hmotného majetku 1 500 092
c) nedokončeného dlhodobého
nehmotného majetku 2 300 093
d) nedokončeného dlhodobého hmotného
majetku 4 850 094
2. 31. 12. INT Čiastočné alebo úplné zrušenie opr. položky
v príp., ak sa pri inventarizácii preukáže
neopodstatnenosť zníženia ocenenia majetku
alebo ak došlo k vyjadreniu majetku v dôsledku
opotrebenia, darovania, predaja, mánk a škôd atď:
pri
a) dlhodobom nehmotnom majetku 5 000 091 659, 689
b) dlhodobom hmotnom majetku 1 200 092
c) nedokončenom dlhodobom
nehmotnom majetku 1 450 093
d) nedokončenom dlhodobom
hmotnom majetku 4 350 094
3. 31. 12. INT Zníženie hodnoty poskytnutých preddavkov
na dlhodobý majetok pri inventarizácii, ak
zníženie nemá trvalý charakter 2 800 559 095
4. 31. 12. INT Čiastočné alebo úplné zrušenie opravnej
položky v prípadoch, ak sa pri inventarizácii
preukáže neopodstatnenosť zníženia
poskytnutých preddavkov, alebo ak došlo
k zúčtovaniu preddavku 1 000 095 659
5. 31. 12. INT Zníženie hodnoty podielových cenných papierov
a podielov a dlhodobých realizovateľných
cenných papierov a podielov, ak zníženie
nemá trvalý charakter 600 414 096
6. 31. 12. INT Čiastočné alebo úplné zrušenie opravnej
položky k podielovým cenným papierom
a podielom a realizovateľným c. p. a podielom 600 096 414
7. 31. 12. INT Zníženie ocenenia dlhových cenných papierov
držaných do splatnosti, poskytnutých pôžičiek
a ostatného dlhodobého finančného majetku,
ak zníženie nemá trvalý charakter 25 579 096
8. 31. 12. INT Čiastočné alebo úplné zrušenie opravnej
položky k dlhodobému finančnému majetku
v bode č. 7 25 096 679

2. Zaúčtovanie účtovných prípadov na účtoch, ktoré nesmú mať konečný zostatok
Postupy účtovania pre podnikateľov stanovujú, že konečný zostatok nesmú mať účty 111 – Obstaranie materiálu a 131 – Obstaranie tovaru.
Účty 111 – Obstaranie materiálu a 131 – Obstaranie tovaru sú kalkulačné účty, ktoré môžu používať počas účtovného obdobia účtovné jednotky pri spôsobe A účtovania zásob. Dodávky materiálu a tovaru je dovolené v priebehu účtovného obdobia účtovať aj priamo na účty 112 – Materiál na sklade a 132 – Tovar na sklade a v predajniach. Ak účtovná jednotka používala kalkulačné účty v oblasti zásob počas roka, potom ich musí k 31. 12. účtovne vyrovnať buď na účty 119 – Materiál na ceste, resp. 139 – Tovar na ceste (ak ide o vyfakturované, ale neprevzaté zásoby); nevyfakturované dodávky materiálu, pri ktorých nie je známa suma, sa účtujú prostredníctvom účtu 323 – Krátkodobé rezervy; v prípade, že je suma známa, cez účet 326 – Nevyfakturované dodávky.
Účtovanie na účtoch, ktoré nesmú mať konečný zostatok, je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

PRÍKLAD – ÚČTOVANIE NA ÚČTOCH 111 – OBSTARANIE MATERIÁLU
A 131 – OBSTARANIE TOVARU

Č. Dátum Doklad Text Sk MD D
1. 12. 12. FAD Faktúra za dodávku materiálu: surovín,
pomocných látok, paliva, mazadiel, čistiacich
prostriedkov, náhradných dielcov, obalov,
o ktorom účtovná jednotka rozhodla, že
nie je dlhodobým majetkom:
a) faktúra – daňový doklad 12 000 111 321
b) DPH k daňovému dokladu
19 % z 12 000 2 280 343 321
2. 12. 12. VPD Nákup tovaru v hotovosti:
a) základ dane tovaru 10 000 131 211
b) DPH 19 % z tovaru 1 900 343 211
3. 12. 12. INT a) manko na tovare v rámci noriem
prirodzených úbytkov zistené pred
prevzatím tovaru na sklad alebo
do predajne 40 504 131
b) manko na materiáli v rámci noriem
prirodzených úbytkov zistené pred
prevzatím materiálu na sklad 20 501 111
4. 12. 12. INT a) manká a škody na materiáli
(okrem noriem prirodzených úbytkov)
zistené pred prevzatím materiálu
na sklad 25 549 111
b) manká a škody na tovare (okrem noriem
prirodzených úbytkov zásob) zistené pred
prevzatím tovaru na sklad
alebo predajne 10 549 131
5. 17. 12. INT a) prevzatie tovaru na sklad alebo do
predajne v obstarávacej cene 10 000 132 131
b) prevzatie materiálu na sklad
v obstarávacej cene 12 000 112 111
6. 31. 12. INT a) prevzatie dodávok tovaru na základe
dodacieho listu, príjemky apod. (ak
účtovná jednotka nemá faktúru alebo
doklad nahrádzajúci daňový doklad)
– suma nie je známa 600 131 323
b) prevzatie dodávok tovaru na základe
dodacieho listu príjemky apod. (ak
účtovná jednotka nemá faktúru alebo
doklad nahrádzajúci daňový doklad)
– suma je známa 1 200 131 326
c) zaúčtovanie nevyfakturovaných dodávok
materiálu pri uzatváraní účtovných kníh
(ak neboli účtované počas
účtovného obdobia) 5 000 111 326
d) zaúčtovanie nevyfakturovaných dodávok
materiálu pri uzatváraní účtovných kníh
(ak neboli účtované počas účtovného
obdobia) – a suma nie je známa 2 400 111 323
7. 31. 12. INT a) prebytok materiálu zistený pri inventarizácii
vo všetkých ostatných prípadoch okrem
toho, keď bola nesprávne zaúčtovaná
spotreba 45 111 648
b) prebytok tovaru zistený pri inventarizácii
vo všetkých ostatných prípadoch
(okrem nesprávneho zaúčtovania
ako predaný tovar) 50 131 648
8. 31. 12. VBÚ Úhrada faktúry za dodávku materiálu 14 400 321 221

3. Časové vymedzenie položiek nákladov a výnosov, účtovanie rezerv, odpisov a kurzových rozdielov
Náklady účtované v účtovej triede 5 – Náklady a výnosy účtované v účtovej triede 6 – Výnosy sú časovo rozlíšené, čo znamená, že ich porovnaním dostaneme výsledok hospodárenia, ktorý bol skutočne vyprodukovaný v sledovanom účtovnom období. V podniku však vznikajú aj také náklady a výnosy, ktoré nesúvisia s bežným účtovným obdobím, ale sa viažu na nasledujúce obdobie (prípadne viaceré nasledujúce obdobia). Prenos týchto nákladov a výnosov medzi účtovnými obdobiami sa účtovne zabezpečuje pomocou tzv. prechodných položiek. Nie všetky prechodné položky majú vplyv na výsledok hospodárenia, sú aj také, ktoré ovplyvňujú len súvahové položky.
Názov „prechodné položky“ vyplýva z toho, že:
sa nachádzajú v súvahe prechodne, to znamená na prechodný čas (časovo obmedzene),
slúžia na prechod (prevod) nákladov a výnosov medzi účtovnými obdobiami, a to buď formou úpravy majetku, alebo formou úpravy zdrojov krytia majetku, resp. na prechod (prevod) záväzkov a pohľadávok na prelome účtovných období.
Dôvodom existencie a účtovného zachytenia prechodných položiek je snaha verne zobraziť majetkovú a finančnú situáciu podniku, správne vyčísliť výsledok hospodárenia bežného účtovného obdobia, a tak zabezpečiť zásadu nezávislosti účtovných období.
Prechodné položky sa rozdeľujú na rezervy a prechodné účty. Prechodné účty sa ďalej rozdeľujú na účty časového rozlíšenia, účty na účtovanie kurzových rozdielov.
Účty časového rozlíšenia sa účtujú na účtoch:
381 – Náklady budúcich období
382 – Komplexné náklady budúcich období
383 – Výdavky budúcich období
384 – Výnosy budúcich období
385 – Príjmy budúcich období
Na účtovanie rezerv používame tieto účty:
451 – Rezervy zákonné
459 – Ostatné rezervy
Na účtovanie kurzových rozdielov sú určené účty:
563 – Kurzové straty
663 – Kurzové zisky

4. Ročné vysporiadanie dane z pridanej hodnoty
O dani z pridanej hodnoty (ako o zúčtovacom vzťahu voči príslušnému daňovému úradu) účtuje platiteľ tejto dane na účte 343 – Daň z pridanej hodnoty. Pri ročnom zúčtovaní rozdiel medzi daňovou povinnosťou účtovanou počas roka a daňovou povinnosťou za celý rok účtuje na uvedený zúčtovací účet súvzťažne s účtom 548 – Ostatné prevádzkové náklady (podľa charakteru na stranu Má dať alebo Dal tohto účtu). Účtovanie o ročnom usporiadaní dane z pridanej hodnoty je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

PRÍKLAD – ROČNÉ VYSPORIADANIE DPH

Č. Dátum Doklad Text Sk MD D
1. 31. 12. INT Ročné vysporiadanie predbežne odpočítanej
dane podľa § 50 zákona o DPH,
t. j. zúčtovanie rozdielu:
a) ak predbežne odpočítaná daň je
vyššia ako daň vypočítaná koeficientom
za celý rok 12 000 548 343
b) ak predbežne odpočítaná daň je nižšia
ako daň vypočítaná koeficientom
za celý rok 12 000 343 548

5. Upresnenie štruktúry výsledku hospodárenia
Výsledok hospodárenia sa musí objektívne vyčísliť v členení na hospodársky, finančný a mimoriadny. Ak sa vyskytne potreba presunúť náklady alebo výnosy z jednej časti výsledku hospodárenia do druhej (pričom nejde o bežné opravy chýb alebo upresnenia vyplývajúce z bežného účtovania počas účtovného obdobia), použijú sa na tento účel prevodové účty. Sú to tieto účty:
a) nákladové
597 – Prevod nákladov na hospodársku činnosť,
598 – Prevod finančných nákladov,
b) výnosové
697 – Prevod výnosov z hospodárskej činnosti,
698 – Prevod finančných výnosov.
Podstata použitia prevodových účtov spočíva v tom, že pôvodne zaúčtované druhy nákladov a výnosov zostanú na účtoch účtovej triedy 5 – Náklady a 6 – Výnosy a ich celková suma, ktorá patrí do inej časti výsledku hospodárenia, sa prevedie tak, že na nákladovom účte (597 a 598) sa účtuje na strane D, čím sa jednou sumou znížia celkové náklady, a na výnosovom účte (697 a 698) sa účtuje na strane MD, čím sa jednou sumou znížia celkové výnosy. Takýmto spôsobom sa prevádzajú predovšetkým náklady a výnosy súvisiace s postúpením alebo ukončením hospodárskej činnosti alebo zložky hospodárskej činnosti účtovnej jednotky.
V účtovníctve sa rozlišuje výsledok hospodárenia pred zdanením daňou z príjmov právnických osôb a výsledok hospodárenia po zdanení daňou z príjmov právnických osôb.
Zdanenie výsledku hospodárenia
Výsledok hospodárenia pred zdanením daňou z príjmov právnických osôb sa zistí ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 –Výnosy a nákladov účtovaných na účtoch účtových skupín 50 až 58 a na účtoch 597 a 598. Výsledok hospodárenia po zdanení daňou z príjmov právnických osôb sa zistí ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 – Výnosy a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 – Náklady. Hospodársky výsledok po zdanení daňou z príjmov sa označuje ako účtovný zisk (ak je rozdiel výnosov a nákladov kladný) alebo účtovná strata (ak je rozdiel výnosov a nákladov záporný).
Daň z príjmov právnických osôb sa vyčísľuje mimo sústavy účtovníctva zo základu dane, a to tak, že základ dane sa vynásobí sadzbou dane z príjmov platnou pre dané zdaňovacie obdobie a daný typ účtovnej jednotky tak, ako je to stanovené zákonom o daniach z príjmov. Pri účtovaní dane z príjmov je dôležité poznať tieto skutočnosti:
Účtovanie dane z príjmov
1. Daňová povinnosť účtovnej jednotky sa člení na:
daňovú povinnosť splatnú za dané účtovné a zdaňovacie obdobie,
daňovú povinnosť odloženú do nasledujúcich účtovných a zdaňovacích období.
2. V účtovníctve (nie je to daňová požiadavka) sa samostatne účtuje daň z príjmov z bežnej činnosti a daň z príjmov z mimoriadnej činnosti.
3. Daň z príjmov je súčasťou nákladov, pričom je to náklad, ktorý nie je uznaný za náklad na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Daň z príjmov sa nepovažuje za súčasť rozdelenia výsledku hospodárenia.
4. Pre splatnú daň z príjmov platí: ak v účtovnom období vznikne v jednej činnosti zisk a v druhej strata, pričom za účtovnú jednotku ako celok bol vytvorený zisk, účtuje sa v časti, kde bol dosiahnutý zisk, tzv. kladná daňová povinnosť a v časti, kde bola dosiahnutá strata, tzv. záporná daňová povinnosť. Časťami výsledku hospodárenia sa tu rozumejú výsledok hospodárenia z bežnej činnosti a výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti. Pri celkovej dosiahnutej strate (t. j. pri zápornom základe dane z príjmov právnických osôb) za účtovnú jednotku ako celok to neplatí, a teda o celkove zápornej daňovej povinnosti sa neúčtuje. O zápornej daňovej povinnosti sa neúčtuje ani v prípade, keď súčet častí výsledku hospodárenia je nula.
5. Odloženú daňovú povinnosť zisťujú a účtujú účtovné jednotky, ktoré tvoria skupinu podnikov, v prípade, keď dochádza k rozdielom medzi základom dane a výsledku hospodárenia pred zdanením zisteným v účtovníctve z titulu rozdielu medzi odpismi dlhodobého hmotného a nehmotného majetku podľa zákona o daniach z príjmov (daňový odpis) a odpismi uvedeného majetku podľa odpisového plánu účtovnej jednotky (účtovný odpis). Ostatné účtovné jednotky nemajú povinnosť účtovať o odloženej dani, to však neznamená, že ich účtovné a daňové odpisy sa automaticky rovnajú. Rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi sa uvádza v daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb a ovplyvňuje základ dane z príjmov. Veľkosť odloženej daňovej povinnosti sa zistí ako súčin rozdielu medzi daňovým a účtovným odpisom a sadzbou dane z príjmov, ktorá je stanovená zákonom o daniach z príjmov pre nasledujúce účtovné a zdaňovacie obdobie. Ak je daňový odpis vyšší ako účtovný, vzniká odložený daňový záväzok. Ak je daňový odpis nižší ako účtovný, vzniká odložená daňová pohľadávka.
V prípade zmeny sadzby dane z príjmov sa pred zaúčtovaním odloženej daňovej povinnosti prepočíta zostatok účtu 371 – Odložená daňová pohľadávka a záväzok novou sadzbou dane a rozdiel sa zaúčtuje podľa charakteru na stranu Má dať alebo Dal účtov 592 alebo 594.

6.3 UZATVORENIE ÚČTOVNÝCH KNÍH
Uzatvorením účtovných kníh bežného roka sa rozumie uzavretie všetkých účtov bežného účtovníctva. Účty hlavnej knihy sa uzavierajú účtovnými zápismi. Uzavieranie účtovných kníh je činnosť, pri ktorej sa v zmysle zákona o účtovníctve a postupov účtovania pre podnikateľov
a) zisťujú obraty strán Má dať a Dal jednotlivých syntetických účtov,
b) zisťujú konečné zostatky účtov aktív a pasív a konečné stavy účtov nákladov a výnosov,
c) zistí sa základ dane z príjmov a daňová povinnosť splatná, príp. odložená účtovnej jednotky za účtovné obdobie,
d) zistí sa účtovný výsledok hospodárenia prevodom nákladových účtov na stranu Má dať účtu 710 – Účet ziskov a strát a prevodom výnosových účtov na stranu Dal účtu 710 – Účet ziskov a strát,
e) uzavrie sa účtovníctvo účtovnej jednotky prevodom zostatkov súvahových účtov a zostatku účtu 710 – Účet ziskov a strát na účet 702 – Konečný účet súvahový.

Závierkové účty
Výsledným produktom uzatvorenia účtovných kníh sú závierkové účty: 710 – Účet ziskov a strát a 702 – Konečný účet súvahový.
Účty 710 a 702 sú súčasťou hlavnej knihy (ako základnej účtovnej knihy) a nachádzajú sa aj v predvahe. Pre účtovanie účtovných prípadov uzavretia účtovných kníh (v zmysle postupov účtovania pre podnikateľov „prevody“) je potrebné vystaviť interný účtovný doklad, ktorým sa dokladá podvojnosť zápisov uzavretia účtov a tento doklad je predposledným účtovným dokladom bežného roka. Posledným účtovným dokladom bežného roka je interný účtovný doklad na preúčtovanie výsledku hospodárenia (v zmysle postupov účtovania pre podnikateľov „zostatku účtu 710“) na účet 702 – Konečný účet súvahový. V prípade, že sa tieto zápisy odvodzujú programom spracovania účtovných údajov, preukazujú sa zápisy konečných zostatkov, konečných stavov a preúčtovania výsledku hospodárenia spôsobom uvedeným v projektovo-programovej dokumentácii.
V praxi je možné uzavrieť účtovníctvo dvakrát, teda zostaviť účty 702 a 710:
pred zaúčtovaním celoročného záväzku dane z príjmov právnických osôb a
po zaúčtovaní celoročného záväzku dane z príjmov právnických osôb.
Z postupov účtovania vyplýva povinnosť zostavenia účtov 702 a 710 po zaúčtovaní dane z príjmov právnických osôb.

Účet 710 – Účet ziskov a strát
Konečné stavy účtov nákladov sa zaúčtujú na stranu Dal týchto účtov a na stranu Má dať účtu 710 – Účet ziskov a strát. Konečné stavy účtov výnosov sa zaúčtujú na stranu Má dať týchto účtov a na stranu Dal účtu 710 – Účet ziskov a strát. Pri účtovaní sa postupuje tak, aby bola jasná výška výsledku hospodárenia z hospodárskej činnosti, výsledku hospodárenia z finančných operácií a mimoriadneho výsledku hospodárenia.

Účet 702 – Konečný účet súvahový
Konečné zostatky súvahových účtov aktív sa zaúčtujú na stranu Dal týchto účtov a na stranu Má dať účtu 702 – Konečný účet súvahový. Konečné zostatky súvahových účtov pasív sa zaúčtujú na stranu Má dať týchto účtov a na stranu Dal účtu 702 – Konečný účet súvahový.
V súlade s postupmi účtovania pre podnikateľov sa na podklade údajov účtu 702 – Konečný účet súvahový a účtu 710 – Účet ziskov a strát zostaví účtovná závierka. Vzhľadom na to, že pre zostavenie účtovných výkazov je potrebné zabezpečiť požadovanú analytickú evidenciu, v prípade, že účtovná jednotka bude zostavovať účtovnú závierku na podklade údajov závierkových účtov, musia byť tieto požiadavky zohľadnené v štruktúre účtov 702 a 710, čo je pomerne náročné. V praxi sa preto oveľa častejšie zostavuje účtovná závierka z údajov hlavnej knihy, resp. predvahy.

6.4 PREVOD DO NASLEDUJÚCEHO ÚČTOVNÉHO OBDOBIA
Účty hlavnej knihy sa otvárajú účtovnými (podvojnými) zápismi. Princíp bilančnej kontinuity (identity) sa zabezpečuje tým, že účty 702 – Konečný účet súvahový k 31. 12. a 701 – Začiatočný účet súvahový k 1. 1. sú zrkadlové a priamo na seba nadväzujú. Účtovnými zápismi na stranu Má dať účtu 701 a na stranu Dal novootváraných účtov pasív sa zaúčtujú počiatočné stavy účtov pasív (bez ohľadu na to, kde sa v súvahe vykázali). Účtovnými zápismi na stranu Dal účtu 701 a na stranu Má dať novootváraných účtov aktív sa zaúčtujú počiatočné stavy účtov aktív (bez ohľadu na to, kde sa v súvahe vykázali).
Účtovný zisk zaúčtovaný pri uzavieraní účtovných kníh sa zaúčtuje na stranu Dal účtu 702 – Konečný účet súvahový a pri otváraní účtov hlavnej knihy 02 sa zaúčtuje na stranu Má dať účtu 701 – Začiatočný účet súvahový so súvzťažným zápisom na strane Dal účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní.
Účtovná strata zaúčtovaná pri uzavieraní účtovných kníh na strane Má dať účtu 702 – Konečný účet súvahový sa pri otváraní účtov hlavnej knihy zaúčtuje na stranu Dal účtu 701 – Začiatočný účet súvahový so súvzťažným zápisom na strane Má dať účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní.
Vzhľadom na to, že otvorenie účtov k 1. 1. sa uskutočňuje tiež podvojne, aj na túto skutočnosť je potrebné vystaviť interný účtovný doklad, ktorý je prvým účtovným dokladom tohto účtovného obdobia. Opäť platí, že v prípade, že sa tieto zápisy odvodzujú programom spracovania účtovných údajov, preukazujú sa zápisy začiatočných zostatkov spôsobom uvedeným v projektovo-programovej dokumentácii.

Zoznam použitej literatúry:
Ing. Anna Cenigová: Podvojné účtovníctvo podnikateľov, Bratislava 2003
Richard Farkaš: Výklad zmien v postupoch účtovania pre podnikateľov a rámcová účtová osnova (opatrenie č. 23 054/ 2002–92), EDÍCIA EKONÓMIA, Bratislava 2003
Anna Šlosárová, Rudolf Šlosár: Výklad nového zákona o účtovníctve, IURA EDITION, Bratislava 2003
Ing. Ivan Liška, Ing. Iveta Lišková: Účtovné súvzťažnosti, SÚVAHA, Bratislava 2003
Anna Šlosárová: Účtovná závierka podnikateľov, IURA EDITION, Bratislava 2001
Ľ. Buzgová: Medzinárodné štandardy pre finančné výkazníctvo (IFRS), Deloitte and Touche, Bratislava 2003.
7. ANALÝZA ÚČTOVNEJ ZÁVIERKY V PRÍKLADOCH
7.1. HORIZONTÁLNA ANALÝZA (ANALÝZA TRENDOV)
Príklad č. 1:
Analyzujte trendy vývoja súvahových ukazovateľov PME, a.s., v rokoch 2004 -2006 pomocou horizontálnej (trendovej) analýzy, pričom pri týchto ukazovateľoch uveďte:
a)absolútnu výšku zmeny,
b)percentuálnu výšku zmeny.

PME, a.s. publikovala v rokoch 2004-2006 v súvahách nasledujúce účtovné informácie údaje sú v tis. Sk):
AKTÍVA
2004
2005
2006
PASÍVA
2004
2005
2006
A. Pohľadávky za upísané vlastné imanie
0
9048
0
A. Vlastné imanie
4834898
5413064
5873742
B. Stále aktíva
3835684
4612355
5341408
A.I. Základné imanie
3242062
3308387
3313756
B.I. Dlhodobý nehmotný majetok
58647
67124
121036
A.II. Kapitálové fondy
616109
656718
680121
B. II. Dlhodobý hmotný majetok
3725837
4220838
4797472
A.III. Fondy zo zisku
395430
450057
480138
B.III. Dlhodobý finančný majetok
51200
324393
422900
A.IV. Výsledok hospodárenia minulých rokov
0
406636
857301
C. Obežný majetok
1825056
2590172
1581026
A.V. Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie
581297
591266
542426
C.I. Zásoby
102624
100665
70209
B. Záväzky
2734477
4017983
3220942
C.II. Dlhodobé pohľadávky
0
0
55
B.I. Rezervy
84733
88020
50199
C.III. Krátkodobé pohľadávky
689899
972021
1114891
B.II. Dlhodobé záväzky
0
0
0
C.IV. Finančné účty
1032533
1517486
395871
B.III. Krátkodobé záväzky
2449203
3113870
2955337
D. časové rozlíšenie
1937775
2276321
2554345
B.IV. Bankové úvery a výpomoci
200541
816093
215406

B.IV.1. z toho: Bankové úvery dlhodobé
81973
256271
0

C. Časové rozlíšenie
29140
56849
382095
Aktíva celkom
7598515
9487896
9476779
Pasíva celkom
7598515
9487896
9476779

Horizontálna (trendová) analýza

AKTÍVA
2004
2005
Absolútna zmena 05/04
Percentuálna zmena 05/04
2005
2006
Absolútna zmena 06/05
Percentuálna zmena 06/05
A. Pohľadávky za upísané vlastné imanie
0
9048
9048
100
9048
0
-9048
-100
B. Stále aktíva
3835684
4612355
776671
20,25
4612355
5341408
729053
15,81
B.I. Dlhodobý nehmotný majetok
58647
67124
8477
14,45
67124
121036
53912
80,31
B. II. Dlhodobý hmotný majetok
3725837
4220838
495001
13,29
4220838
4797472
576634
13,66
B.III. Dlhodobý finančný majetok
51200
324393
273193
533,58
324393
422900
98507
30,37
C. Obežný majetok
1825056
2590172
765116
41,92
2590172
1581026
-1009146
-38,96
C.I. Zásoby
102624
100665
-1959
-1,91
100665
70209
-30456
-30,25
C.II. Dlhodobé pohľadávky
0
0
0
0
0
55
55
0
C.III. Krátkodobé pohľadávky
689899
972021
282122
40,89
972021
1114891
142870
14,7
C.IV. Finančné účty
1032533
1517486
484953
46,97
1517486
395871
-1121615
-73,91
D. časové rozlíšenie
1937775
2276321
338546
17,47
2276321
2554345
278024
12,21

0

0

0

0

Aktíva celkom
7598515
9487896
1889381
24,87
9487896
9476779
-11117
-0,12
PASÍVA
2004
2005
Absolútna zmena 05/04
Percentuálna zmena 05/04
2005
2006
Absolútna zmena 06/05
Percentuálna zmena 06/05
A. Vlastné imanie
4834898
5413064
578166
11,96
5413064
5873742
460678
8,51
A.I. Základné imanie
3242062
3308387
66325
2,05
3308387
3313756
5369
0,16
A.II. Kapitálové fondy
616109
656718
40609
6,59
656718
680121
23403
3,56
A.III. Fondy zo zisku
395430
450057
54627
13,81
450057
480138
30081
6,68
A.IV. Výsledok hospodárenia minulých rokov
0
406636
406636
0
406636
857301
450665
110,83
A.V. Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie
581297
591266
9969
1,71
591266
542426
-48840
-82,67
B. Záväzky
2734477
4017983
1283506
46,94
4017983
3220942
-797041
-19,84
B.I. Rezervy
84733
88020
3287
3,88
88020
50199
-37821
-42,97
B.II. Dlhodobé záväzky
0
0
0
0
0
0
0
0
B.III. Krátkodobé záväzky
2449203
3113870
664667
27,14
3113870
2955337
-158533
-5,09
B.IV. Bankové úvery a výpomoci
200541
816093
615552
306,95
816093
215406
-600687
-73,61
B.IV.1. z toho: Bankové úvery dlhodobé
81973
256271
174298
212,63
256271
0
-256271
-100
C. Časové rozlíšenie
29140
56849
27709
95,09
56849
382095
325246
572,12
Pasíva celkom
7598515
9487896
1889381
24,87
9487896
9476779
-11117
-0,12

Komentár k tabuľke:
Celkový nárast aktív spoločnosti medzi rokmi 2004 a 2005 predstavoval 24,87%, najmä vďaka obežným aktívam, ktoré v týchto rokoch vzrástli o takmer 42%. Najväčšiu dynamiku pri obežných aktívach zaznamenali krátkodobé pohľadávky (40,89%) a najmä finančný majetok (46,97%) vplyvom nákupu pokladničných poukážok z voľných peňažných prostriedkov.

Vzhľadom k predmetu podnikania (distribúcia elektrickej energie) sú zásoby spoločnosti prakticky zanedbateľnou položkou. Rast stálych aktív o 20,25% mierne preskočil celkovú dynamiku rastu aktív spoločnosti. Tu stojí za zmienku aktivita spoločnosti na kapitálovom trhu, ktorá sa prejavila viac ako 6-násobným rastom objemu finančných investícií.

V ďalšom období sa celkový rast aktív spoločnosti zastavil a medzi rokmi 2005 a 2006 prakticky stagnoval. V položke stále aktíva však rastový trend – i keď spomaleným tempom – pokračoval (15,81% oproti 20,25% v minulom období), čo však treba hodnotiť ako pozitívny trend. Viditeľné je to pri položke dlhodobý hmotný majetok, kde bolo tempo rastu z obdobia 2004-2005 viac menej zachované (13,66% oproti 13,29%).

Spoločnosť v roku 2006 predala pokladničné poukážky nakúpené v roku 2005. Získané prostriedky boli použité jednak ako splátka dlhodbého úveru, jednak k investovaniu do dlhodobého hmotného majetku spoločnosti. Podstatne sa znížil aj nárast krátkodobých pohľadávok, čo tiež treba chápať ako pozitívny trend.

Vývoj zdrojov financovania aktív spoločnosti zaznamenal v sledovanom období značné zmeny vo výške a v zložení cudzích zdrojov, ktoré v rokoch 2004-2005 vzrástli o 46,94% a v ďalšom období 2005-2006 sa znížili o 19,84%. Hlavným dôvodom tohto trendu je vývoj dlhodobého zadĺženia (vysoký nárast v roku 2005 a zníženie na nulu v roku 2006). Vlastné imanie spoločnosti rástlo v oboch sledovaných obdobiach, v rokoch 2005-2006 sa tempo rastu akosi znížilo, zrejme i vplyvom nižšieho čistého zisku v roku 2006 oproti roku 2005.

Metóda horizontálnej analýzy má svoje použitie i pri porovnávaní rôznych podnikov pôsobiacich v rovnakom odvetví, avšak s rozdielnou veľkosťou majetku a obratu, počtu zamestnancov a pod. Pri tomto porovnávaní by boli absolútne zmeny pochopiteľne zavádzajúce, takže porovnávanie by bolo uskutočnené výhradne na základe percentuálnych nárastov alebo indexov.

7.2. PERCENTUÁLNA (VERTIKÁLNA) ANALÝZA

Príklad č. 2:
Zostavte percentuálnu analýzu súvahových položiek v rokoch 2004,2005,2006 spoločnosti PME, a.s. Údaje zo súvah sú dané v príklade č. 1.

Percentuálna (vertikálna) analýza

AKTÍVA
2004
%
2005
%
2006
%
Aktíva celkom
7598515
100
9487896
100
9476779
100
A. Pohľadávky za upísané vlastné imanie
0
0
9048
0,1
0
0
B. Stále aktíva
3835684
50,47939
4612355
48,61
5341408
56,36
B.I. Dlhodobý nehmotný majetok
58647
0,771822
67124
0,71
121036
1,28
B. II. Dlhodobý hmotný majetok
3725837
49,03
4220838
44,48
4797472
50,62
B.III. Dlhodobý finančný majetok
51200
0,68
324393
3,42
422900
4,46
C. Obežný majetok
1825056
24,02
2590172
27,3
1581026
16,68
C.I. Zásoby
102624
1,35
100665
1,06
70209
0,74
C.II. Dlhodobé pohľadávky
0
0
0
0
55
0
C.III. Krátkodobé pohľadávky
689899
9,08
972021
10,25
1114891
11,76
C.IV. Finančné účty
1032533
13,59
1517486
15,99
395871
4,18
D. časové rozlíšenie
1937775
25,5
2276321
23,99
2554345
26,96

PASÍVA
2004
%
2005
%
2006
%
Pasíva celkom
7598515
100
9487896
100
9476779
100
A. Vlastné imanie
4834898
63,63
5413064
57,05
5873742
61,98
A.I. Základné imanie
3242062
42,67
3308387
34,87
3313756
34,97
A.II. Kapitálové fondy
616109
8,11
656718
6,92
680121
7,18
A.III. Fondy zo zisku
395430
5,2
450057
4,74
480138
5,06
A.IV. Výsledok hospodárenia minulých rokov
0
0
406636
4,29
857301
9,05
A.V. Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie
581297
7,65
591266
6,23
542426
5,72
B. Záväzky
2734477
35,99
4017983
42,35
3220942
33,99
B.I. Rezervy
84733
1,12
88020
0,93
50199
0,53
B.II. Dlhodobé záväzky
0
0
0
0
0
0
B.III. Krátkodobé záväzky
2449203
32,23
3113870
32,82
2955337
31,19
B.IV. Bankové úvery a výpomoci
200541
2,64
816093
8,6
215406
2,27
B.IV.1. z toho: Bankové úvery dlhodobé
81973
1,08
256271
2,7
0
0
C. Časové rozlíšenie
29140
0,38
56849
0,6
382095
4,03

Komentár k tabuľke:
Zo zadania predošlého príkladu vieme, že ide o distribučnú energetickú spoločnosť. Štruktúra aktív zodpovedá jej predmetu podnikania: vysoký podiel stálych aktív a z nich najmä dlhodobého hmotného majetku, nízky podiel obežných aktív so zanedbateľným podielom zásob a atypický vysoký podiel ostatných aktív, spôsobený metodikou účtovania dodávok elektrickej energie maloodberateľom. Táto relácia v štruktúre dodávok je zachovaná vo všetkých sledovaných obdobiach.

Z jednotlivých položiek aktív možnosledovať trvalý nárast podielu finančných investícií (z 0,68% v roku 2004 na 4,46% v roku 2006), rovnako trvalý nárast podielu krátkodobých pohľadávok (z 9,08% v roku 2004 na 11,76% v roku 2006) a veĺké kolísanie v položke finančný majetok. Podľa názoru nemeckých analytikov by podiel finančného majetku na celkových aktívach pri zdravo finančne riadenej spoločnosti nemal poklesnúť pod 10%.

Štruktúra pasív spoločnosti je v sledovanom období rovnako stabilná. Prevažuje financovanie z vlastných zdrojov, podiel cudzích zdrojov na celkovom financovaní sa s miernym výkyvom smerom hore v roku 2005 pohybuje okolo jednej tretiny. Takto financovaným spoločnostiam hovoria často analytici „konzervatívne financovanie“. Za zmienku staojí fakt, že podiel základného imania na celkových zdrojoch je (opäť s výnimkou v roku 2005) trvale vyšší než podiel celkových cudzích zdrojov. Podiel bankových úverov na celkových zdrojoch je trvale nižší než 10%, v rokoch 2004 a 2006 dokonca nižší než 3%, čo signalizuje na jednej strane odolnosť spoločnosti voči prípadným výkyvom v cash flow (ktoré sú však vzhľadom k predmetu podnikania spoločnosti menej pravdepodobné ako napr. pri strojárenských alebo stavebných podnikoch), na druhej strane naznačuje dostatočnú úverovú kredibilitu v prípade potreby dodatočného externého financovania. Rozhodujúcim cudzím zdrojom financovania sú krátkodobé záväzky splatné do 1 roku, čo síce pri silne zadĺžených podnikoch nebýva chápané ako pozitívny jav, pri spoločnosti s relatívne nízkym externým zadĺžením to však nehrá takú významnú úlohu.

Metódu percentuálnej analýzy môžeme výhodne používať pri porovnávaní účtovných výkazov podniku v dlhšom časovom horizonte, pochopiteľne pri zabezpečení porovnateľnosti údajov.

Percentuálna analýza je ďalej použiteľná pri porovnávaní podnikov s inými podnikmi v rámci odboru, možno ju ďalej aplikovať pre porovnávanie výkazov v rámci vnútropodnikových útvarov. Jej nevýhodou je zmena absolútnej základne pre výpočet percentuálnych podielov v jednotlivých rokoch, a to, že zmeny iba konštatuje, nepoukazuje však na ich príčiny.

7.3. ANALÝZA FONDOV FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV

Príklad č.3:
Z údajov v súvahách PME, a.s. v príklade 1 vypočítajte výšku čistého pracovného kapitálu v rokoch 2004,2005 a 2006.

2004
2005
2006
C. Obežné aktíva
1825056
2590172
1581026
C.I. Zásoby
102624
100665
70209
C.II. Dlhodobé pohľadávky
0
0
55
C.III. Krátkodobé pohľadávky
689899
972021
1114891
C.IV. Finančné účty
1032533
1517486
395871
Krátkodobé záväzky celkom
2567771
3673692
3170743
B.III. Krátkodobé záväzky
2449203
3113870
2955337
krátkodobé bankové úvery a výpmoci
118568
559822
215406
ČISTÝ PRACOVNÝ KAPITÁL
-742715
-1083520
-1589717

Veľkosť čistého pracovného kapitálu je významným idikátorom platobnej schopnosti podniku. Čím vyšší je pracovný kapitál, tým väčšia by mala byť pri dostatočnej likvidnosti jeho položiek schopnosť podniku hradiť svoje finančné záväzky. Ak ukazovateľ nadobúda záporné hodnoty, ide o tzv. nekrytý dlh.

Ukazovateľ je vyjadrený v absolútnych hodnotách (v peňažných jednotkách) a je ho vhodné hodnotiť v kombinácii s pomerovými ukazovateľmi likvidity. Medzi používané pomerové ukazovatele patrí aj podiel medzi čistým pracovným kapitálom a hodnotou celkových aktív podniku.

Pri hodnotení ukazovateľa čistého pracovného kapitálu – rovnako ako v prípade pomerových ukazovateľov likvidity – musí analytik zobrať do úvahy možnosť zkreslenia ukazovateľa vplyvom neočitenia obežných aktív o menej likvidné alebo úplne nelikvidné položky: obtiažne vymáhateľné alebo nedobytné pohľadávky, obtiažne predajné alebo nepredajné zásoby a pod. Pri podnikoch podliehajúcich auditu účtovnej závierky je toto zkreslenie menej pravdepodobné ako pri malých podnikoch.

7.4. PRÍSTUP FINANČNEJ ANALÝZY ORIENTOVANÝ NA EXTERNÝCH POUŽÍVATEĽOV ÚČTOVNÝCH INFORMÁCIÍ

V praxi slovenských analytikov je najčastejšie používaná metóda výpočtu ukazovateľov z účtovných výkazov v skrátenom, úplnom alebo verejne publikovateľnom znení, tak ako sú zostavené podľa metodiky platnej vo finančnom účtovníctve.

Pre účely finančnej analýzy zameranej na potreby externých používateľov sa účtovné výkazy zvyčajne pre jednoduchšiu identofikáciu vstupov do jednotlivých ukazoateľov reklasifikujú.

Z praktického hľadiska najväčšie problémy spôsobuje zaradenie nasledujúcich položiek súvahy: ostatné aktíva (najčastejšie sa priraďujú k obežným aktívam), ostatné pasíva (k cudzím zdrojom), pohľadávky za upísané vlastné imania (zvyčajne do krátkodobých alebo dlhodobých pohľadávok podľa právnej formy spoločnosti), rezervy (dlhodobé cudzie zdroje). V našich podmienkach musíme dávať najväčší pozor pri výpočte ukazovateľov obsahujúcich krátkodobé záväzky, do ktorých je potrebné zahrnúť krátkodobé bankové úvery a výpomoci.

Spornou položkou výkazu ziskov a strát je najmä mimoriadny výsledok hospodárenia, resp. mimoriadne výnosy a mimoriadne náklady.

Príklad č. 4:
1. Za rok 2006 vypočítajte a zhodnoťte pomerové ukazovatele:
* platobnú schopnosť: ukazovateľ krytia stálych aktív vlastným imaním, krytie stálych aktív dlhodobými zdrojmi, ukazovateľ bežnej likvidity, pohotovej likvidity, peňažnej likvidity,
*rentability: ukazovateľ rentability vlastného imania, rentability celkového vloženého kapitálu, rentability celkového investovaného kapitálu, zsikového rozpätia (zo zisku po zdanení)
*finančnej stability: ukazovateľ veriteľského rizika, koeficient samofinancovania, ukazovateľ finančnej páky, úrokové krytie.

Pri výpočte ukazovateľov krátkodobej likvidity považujte tržby celkom za súčet tržieb za tovar a za vlastné výrobky a služby.
2. Analyzujte pôsobenie finančnej páky v PME, a.s. v roku 2006.

Súvaha k 31.12.2006

AKTÍVA
Brutto
Korekcia
Netto
PASÍVA

A. Pohľadávky za upísané vlastné imanie
0
0
0
A. Vlastné imanie
5873742
B. Stále aktíva
10476625
-5135217
5341408
A.I. Základné imanie
3313756
B.I. Dlhodobý nehmotný majetok
170511
-49745
121036
A.II. Kapitálové fondy
680121
B. II. Dlhodobý hmotný majetok
9883214
-5085742
4797472
A.III. Fondy zo zisku
480138
B.III. Dlhodobý finančný majetok
422900
0
422900
A.IV. Výsledok hospodárenia minulých rokov
857301
C. Obežný majetok
1699472
-118446
1581026
A.V. Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie
542426
C.I. Zásoby
74452
-4243
70209
B. Záväzky
3220942
C.II. Dlhodobé pohľadávky
55
0
55
B.I. Rezervy
50199
C.III. Krátkodobé pohľadávky
1229094
-114203
1114891
B.II. Dlhodobé záväzky
0
C.IV. Finančné účty
395871
0
395871
B.III. Krátkodobé záväzky
2955337
D. časové rozlíšenie
2579585
-25240
2554345
B.IV. Bankové úvery a výpomoci
215406

B.IV.1. z toho: Bankové úvery dlhodobé
0

C. Časové rozlíšenie
382095
Aktíva celkom
14755682
-5278903
9476779
Pasíva celkom
9476779

Výkaz ziskov a strát v úplnom znení za roky 2005 a 2006

2005
2006

2005
2006
I. Tržby z predaja tovaru
3517
2156
I. Ostatné náklady z hospodárskej činnosti
21833
21041
A. Náklady vynaložené na predaný tovar
2562
1147
* Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti
949814
747802
+ Obchodná marža
955
1009
VIII. Tržby z predaja cenných papierov a vkladov
731483
122300
II. Výroba
13361944
13431929
K. Predané cenné papiere a vklady
728182
125196
II.1. Tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb
13133082
13404673
IX. Výnosy z dlhodobého finančného majetku
44
0
II.2. Zmena stavu vnútroorganizačných zásob vlastnej výroby
-8415
-7936
IX.3. Výnosy z ostatného dlhodobého finančného majetku
44
0
II.3. Aktivácia
237277
35192
X. Výnosy z krátkodobého finančného majetku
18370
92087
B. Spotreba
11442216
11682120
XI. Zúčtovanie rezerv do finančných výnosov
160
6190
B.1. Spotreba materiálu a energie
11054010
11184073
L. Tvorba rezerv na finančné náklady
6190
1066
B.2. Služby
388206
498047
XIII. Výnosové úroky
70768
61192
+ Pridaná hodnota
1920683
1750818
N. Nákladové úroky
19524
36526
C. Osobné náklady
461021
487373
XIV. Ostatné finančné výnosy
15833
10805
C.1. Mzdové náklady
321920
351972
O. Ostatné finančné náklady
25747
18221
C.2. Odmeny členom orgánov spoločnosti a družstva
1369
1785
* Výsledok hospodárenia z finančnej činnosti
57015
111565
C.3. Náklady na sociálne poistenie
129519
126315
R. Daň z príjmov z bežnej činnosti
426187
323513
C.4. Sociálne náklady
8213
7601
R.1. - splatná
338728
277536
D. Dane a poplatky
6836
12377
R.2. - odložená
87459
45977
E. Odpisy DHM a DNM
473320
535005
** Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti
580642
535854
III. Tržby z predaja DM a materiálu
34032
348989
XVI. Mimoriadne výnosy
13786
11826
F. Zostatková cena predaného DM a materiálu
25564
287710
S. Mimoriadne náklady
2046
690
IV. Zúčtovanie rezerv a časového rozlíšenia výnosov z hospodárskej činnosti
70235
57204
T. Daň z príjmov z mimoriadnej činnosti
1116
4564
G. Tvorba rezerv a časového rozlíšenia nákladov z hospodárskej činnosti
83550
24507
T.1. - splatná
1116
4564
V. Zúčtovanie opravných položiek do výnosov z hospodárskej činnosti
50301
162
* Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti
10624
6572
H. Zúčtovanie opravných položiek do nákladov z hospdoárskej činnosti
66534
69051
*** Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie
591266
542426
VI. Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti
13221
27693
Výsledok hospodárenia pred zdanením
1018569
870503

1. S niektorými účtovnými informáciami o PME, a.s. sme sa už zoznámili v predchádzajúcich príkladoch. Vieme teda, že ide o distribučnú energetickú spoločnosť, ktorá rozhodujúcu časť svojich výkonov získava z predaja nakúpenej elektrickej energie. Spôsob vyúčtovania dodávok energie maloodberateľom (domácnostiam) formou záloh a doplatkov má výrazný vplyv na výšku ostatných aktív.

Do dlhoodbých cudzích zdrojov zahrniem rezervy. K ostatným pasívam nám chýbajú bližšie údaje o ich povahe, a preto ich budeme pre účely výpočtu ukazovateľov platobnej schopnosti považovať za krátkodobé pasíva.

Pomocné výpočty:
Obežné aktíva = Finančný majetok + Krátkodobé pohľadávky + Zásoby + Ostatné aktíva = 395 871 + 1 114 891 + 70 209 + 2 554 345 = 4 135 316

Krátkodobé pohľadávky + Ostatné aktíva = 1 114 891 + 2 495 065 = 3 609 956

Krátkodobé pasíva = Krátkodobé záväzky + Krátkodobé bankové úvery + Ostatné pasíva = 2 955 337 + 215 406 + 382 095 = 3 552 838

Vlastné imanie + Dlhodobé cudzie zdroje = Vlastné imanie + Rezervy = 5 873 742 + 50 199= 5 923 941

Zisk pred úrokmi a daňami (EBIT) = Zisk po zdanení + Nákladové úroky + Daň z príjmov z bežnej a mimoriadnej činnosti = 542 426 + 36 52 +323 513 +4 564 = 907 029

Tržby celkom = Tržby z predaja tovaru + Tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb = 2 156 + 13 404 673 = 13 406 829

Ukazovateľ
Vzorec
Výpočet
Stupeň krytia stálych aktív vlastným imaním
VI/SA x 100
5873742/5341408x100= 109,97%
Stupeň krytia stálych aktív dlhodobým zdrojmi
VI+DCZ/SA x 100
5923941/5341408x100= 110,90%
Ukazovateľ bežnej likvidity
OA/KP
4135316/3552838=1,16
Ukazovateľ pohotovej likvidity
FM+POHLK/KP
3609956/3552838=1,02
Ukazovateľ peňažnej likvidity
FM/KP
395 871/3 552 838 = 0,11
Rentabilita vlastného imania
Z/VI x 100
542 426/ 5 873 742 x 100 = 9,23%
Rentabilita celkového vloženého kapitálu
Z+Núx(1-SD)/A x 100
542 426+ 36 526(1-0,39)/ 9 476 779 x 100 = 5,96%
Rentabilita celkového investovaného kapitálu
Z+Núx(1-SD)/DZ +DBÚ +VI x 100
542 426+ 36 526(1-0,39)/ 5 873 742 x 100 = 9,61%%
Ziskové rozpätie
Z/T x 100
542 426/ 13 406 829 x 100 = 4,05%
Ukazovateľ veriteľského rizika
CZ/A x 100
3 220 942 + 382 095/9 476 779 x 100 = 38,02%
Koeficient samofinancovania
VI/A x 100
5 873 742/9 476 779 x 100 = 61,98%
Ukazovateľ finančnej páky
A/VI x 100
9 476 779/ 5 873 742 x 100 = 161,34%
Úrokové krytie
ZUD/NÚ x 100
907 029/36 526 = 24,8%

Vyhodnotenie ukazovateľov:
Pre analýzu boli vybrané najdôležitejšie ukazovatele platobnej schopnosti, rentability a finančnej stability, umožňujúce posúdenie finančného zdravia podniku.

Stále aktíva sú kryté vlastným imaním na viac než 109%, čo poukazuje na zdravú štruktúru financovania podnikových aktív. Ukazovateľ bežnej likvidity nedosahuje síce doporučené minimálne hodnoty 1,50, vzhľadom k priaznivému zloženiu obežných aktív (minimálny podiel zásob) a predmetu podnikania spoločnosti (dodávky elektrickej energie zabezpečujúce stále stabilné inkaso) možno však úroveň ukazovateľa 1,16 hodnotiť priaznivo. Hodnota ukazovateľa pohotovej likvidity leží v doporučenom intervale a signalizuje bezproblémové zabezpečenie platobnej schopnosti.

Ukazovetele rentability zodpovedajú úrovni dosahovanej energetickými distribučnými spoločnosťami. Pre komplexné vyhodnotenie pozície spoločnosti v odvetví by bolo nutné uskutočniť ešte porovnanie so spoločnoťami rovnakého druhu v SR.

Spoločnosť má relatívne veľmi nízku úroveň zadĺženia a vysoká hodnota ukazovateľa úrokového krytia nasvedčuje, že v spoločnosti je dodatočný potenciál k prijatiu ďalších úverov.

Záver
PME, a.s. je v hodnotenom období finančne zdravou spoločnosťou s dobrou úrovňou likvidity a relatívne vysokou rentabilitou vloženého kapitálu. Pre komplexnejší pohľad na vývoj finančného zdravia spoločnosti by bolo nutné uskutočniť porovnanie ukazovateľov v čase, resp. porovnanie s ostatnými spoločnosťami v rámci odvetvia.

2. Pre analýzu pôsobenia finančnej páky v PME, a.s. uskutočníme rozklad ukazovateľov rentability vlastného imania podľa známe vzťahu

RVI = ZUD/T x T/CA x ZD/ZDU x CA/ VI x Z/ZD
A dosadíme veličiny z výkazov za rok 2006, pričom použijeme už uskutočnené pomocné výpočty. Ukazovatele vyjadríme vo forme desatinných čísel:
RVI = 907 029/ 13 406 829 x 13 406 829/ 9 476 779 x 870 503/ 907 029 x 9 476 779 / 5 873 742 x 542 426/ 870 503 = 0,067654 x 1,414703 x 0,959730 x 1,613414 x 0,623118 = 0,0923

A teraz vypočítame ziskovú účinnosť finančnej páky:
ZU/ZUD x CA/VI = 870 503/ 907 029 x 9 476 779/5 873 742 = 0,959730 x 1,613414 = 1,548

Pretože zisková účinnosť finančnej páky má väčšiu hodnotu ako 1, zadĺženie spoločnosti má pozitivný vplyv na rentabilitu vlastného imania. Aj vzhľadom k absolútne nízkej úrovni zadĺženia (ukazovateľ veriteľského rizika len 38%) by spoločnosť mohla uvažovať o prijatí ďalších úverov, úroveň ostatných ukazovateľov finančnej analýzy nasvedčuje tomu, že by s ich získaním nemala mať spoločnosť žiadne problémy.

7.5. CHARAKTERISTIKA FINANČNÉHO ZDRAVIA PODNIKU
Managment PME,a .s. vás začiatkom roku 2007 – po uskutočnení účtovnej závierky za rok 2006 a jej audite – oslovil ako finančného poradcu a analytika a prejavi prianie dozvedieť sa svoje Z-skóre, o ktorom sa riaditeľ spoločnosti dočítal v odbornom článku ako o jednej z možných predikcií úpadku spoločnosti.

Príklad č. 5:
1. Vysvetlite vrcholovému managementu spoločnosti obsah pomerových ukazovateľov x1 až x5 obsiahnutých v klasickej rovnici modelu.
2. S použitím účtovných údajov PME, a.s. za roky 2005 – 2006 vypočítajte hodnotu Altmanovho Z-skóre tejto spoločnosti za rok 2006. Pre definíciu vstupných údajov do rovnice Z-skóre použijte nasledovnú tabuľku:
Ukazovateľ
Vstup zo súvahy ® alebo výkazu ziskov a strát (V) (číslo riadku výkazu)
EBIT
Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie (V60) + Daň z príjmov (V48) + Nákladové úroky (V42)
Aktíva
Aktíva celkom (R001)
Tržby (výnosy)
Tržba za predaj tovaru (V01) + Výroba (V04) + Tržby z predaja DHM a materiálu (V19) + Ostatné výnosy z hospodárskej a finančnej činnosti (V25+V43) + Tržby z predaja cenných papierov a vkladov (V30) + Výnosy z finančného majetku (V32+V36) + Výnosové úroky (V41) + Mimoriadne výnosy (V53) + Zúčtovanie rezerv. opravných položiek a čaového rozlíšenia do výnosov z hospodárskej činnosti (V21+V23) + Prevod výnosov z hospodárskej a finančnej činnosti (V27+V45) + Zúčtovanie opravných položiek a rezerv do finančných výnosov (V37+V39)
trhová hodnota vlastného imania
VH za účtovné obdobie (V60) + Odpisy DHM a DNM (V18)
Účtovná hodnota dlhu
Cudzie zdroje (R079) - Rezervy /R080)
Zadržané výplaty
Fondy zo zisku (R071) + VH minulých rokov (R075) + VH bežného účtovného obdobia (R078)
Pracovný kapitál
Obežné aktíva (R028) - Krátkodobé záväzky (R091) - bežné bankové úvery(R103) - krátkodobé finančné výpomoci (R104)

3. Vysvetlite riaditeľovi spoločnosti, prečo Altmanov model nie je pre predikciu úpadku slovenských podnikov v druhom tisícročí vhodný.

Riešenie:
1. x1 = Čistý pracovný kapitál/ Aktíva celkom

Podniky s vyšším podielom stálych aktív v štruktúre sktív sú menej likvidné a tým je väčšia pravdepodobnosť ich úpadku. Podniky s negatívnym pracovným kapitálom majú teda nižšie Z – skórea tradičná pomerová analýza povedie k nepriaznivým hodnoteniam likvidity, pretože tieto spoločnosti mávajú i nižšie ukazovatele bežnej likvidity.

X2 = zadržané výplaty/ aktíva celkom

Celkové aktíva je možné financovať buď cudzími alebo vlastnými zdrojmi. Krátkodobé i dlhodobé úvery či pôžičky zvyšujú riziko úpadku, pretože podnik môže stratiť schopnosť splácať svoje dlhy. Podniky s nižším zadĺžením majú menšie riziko a je im prisudzovaná vyššia nádej na prežitie. Podniky, ktoré vykazujú vysoké financovanie vlastným imaním formou zadržiavania výplat ( a nie zvyšovaním základného imania), majú ešte väčšiu pravdepodobnosť prežitia.

X3= zisk pred zdanením (EBIT)/ aktíva celkom

Ukazovateľ meria rentabilitu celkového vloženého kapitálu (ROCE). Pokiaľ podniky vykazujú tento ukazovateľ rentability vysoký, je pravdepodobnosť ich úpadku malá, pretože v prípade problémov s likviditou budú mať ľahší prístup k ďalším zdrojom financovania.

X4= trhová hodnota vlastného imania/ účtovná hodnota dlhu

Tento ukazovateľ bude veľmi nízky pri podnikoch, ktoré sú silne závislé na cudzích zdrojoch financovania. Silne zadĺžené podniky sú k úpadku náchylnejšie.

X5= tržby/ aktíva celkom

Pre docielenie dobrého ukazovateľa rentability celkového vloženého kapitálu (ROCE = x3) musia podniky docieliť rýchle obrátky aktív. Podnikom hospodariacim s nedostatočnou intenzitou so svojími aktívami hrozí úpadok.

2. Použijeme Altmanovu rovnicu v tvare:
Z = 1,2* x1 + 1,4 * x2 + 3,3 * x3 + 0,6 * x4 + 1 * x5

Najskôr vypočítame jednotlivé pomerové ukazovatele:
X1 = Čistý pracovný kapitál / Aktíva celkom = -1 589 717 / 9 476 779 = -0,168

Pracovný kapitál = Obežné aktíva – Krátkodobé záväzky – Bežné bankové úvery – Krátkodobé finančné výpomoci = 1 581 026 – 2 955 337 – 215 406 = - 15 89 717

Aktíva celkom = 9 476 779

X2 = zadržané výplaty / aktíva celkom = 1 879 865 / 9 476 779 = 0,198

Zadržané výplaty = Fondy zo zisku + VH minulých rokov + VH bežného účtovného obdobia = 480 138 + 857 301 + 542 426 = 1 879 865

X3= Zisk pred zdanením (EBIT)/ Aktíva celkom = 907 029/9 476 779 = 0,096

EBIT = Výsledok hospdárenia za účtovné obdobie + Daň z príjmov + Nákladové úroky = 542 426 + 323 513 + 4564 + 36 526 = 907 029

X4= Trhová hodnota vlastného imania/ Účtovná hodnota dlhov = 5 387 155/ 3 170 743 = 1,699

Trhová hodnota vlastného imania = 5 x (Vh za účtovné obdobie + Odpisy DHM a DNM) = 5 x (542 426 + 535 005) = 5 387 155

Účtovná hodnota dlhov = Cudzie zdroje – Rezervy = 3 220 942 – 50 199 = 3 170 743

X5= Tržby/Aktíva celkom = 14 172 533/ 9 476 779 = 1,495

Tržba za predaj tovaru (V01) + Výroba (V04) + Tržby z predaja DHM a materiálu (V19) + Ostatné výnosy z hospodárskej a finančnej činnosti (V25+V43) + Tržby z predaja cenných papierov a vkladov (V30) + Výnosy z finančného majetku (V32+V36) + Výnosové úroky (V41) + Mimoriadne výnosy (V53) + Zúčtovanie rezerv. opravných položiek a čaového rozlíšenia do výnosov z hospodárskej činnosti (V21+V23) + Prevod výnosov z hospodárskej a finančnej činnosti (V27+V45) + Zúčtovanie opravných položiek a rezerv do finančných výnosov (V37+V39) + Mimoriadne výnosy = 2 156 + 13 431 929 + 348 989 + 27 693 + 10 805 + 122 300 + 92 087 + 61 192 +57 204 + 162 + 6 190 + 11 826= 14 172 533

Dosadíme do Altmanovej rovnice:
Z = 1,2 * x1 +1,4*x2+3,3 *x3+0,6*x4+1,0*x5= 1,2*(-0,168)+1,4*1,198+3,3*0,096+0,6*1,699+1,0*1,495= -0,202 +0,277+0,317+1,020+1,495= 2,907

PME,a.s. so svojou hodnotou Altmanovho Z-skóre sa blíži k hornej hranici rozpätia 2,99. Podľa pravidiel vyhodnocovania modelu by to znamenalo, že podnik nemá závažné finančné problémy a hrozbe úpadku je veľmi vzdialený.

3. Riaditeľ spoločnosti bol s výsledkom Z- skóre spokojný, avšak iba do tej doby, ako mu bola vysvetlená história vzniku modelu a údaje, o ktoré sa model opiera. V klasickej podobe, ktorá bola k výpočtu použitá, platia všetky nedostaky modelu (ako naplniť ukazovatele z Altmanovho modelu z našich finančných výkazov , model neobsahuje problematiku vysokej platobnej neschopnosti charakteristickej pre naše podniky, problematický je aj ukazovateľ x4, t.j. podiel trhovej hodnoty vlastného imania k účtovnej hodnote dlhov).

Znova je potrebné zdôrazniť, že hlavný problém aplikácie modelu v slovenských podmienkach spočíva v malom počte podnikov, ktoré doposiaľ zbankrotovali, a ktoré by mohli slúžiť ako vzorka pre skúmanie. Intuitívne cítime, že podnik ako PME, a.s. nevykazuje rysy blížiaceho sa úpadku, na vysoké Altmanovo skóre sa však spoľahnúť nedá, zvlášť, ak je vypočítané z údajov za jeden rok.

Použitá literatúra:
Kovanicová, D., Kovanic, P. : Technické metódy finančnej analýzy, Finanční analýza č.1/1996
Mrkvička, J. : Finanční analýza, Ministerstvo financí ČR, Praha, 1997
8. ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA V RÁMCI GLOBALIZAČNÉHO PROCESU A HARMONIZÁCIE PRÁVNEJ ÚPRAVY U NÁS A VO SVETE

8.1 ÚČTOVNÉ SYSTÉMY
Účtovníctvo prechádzalo počas svojho vývoja výraznými zmenami. Jeho história sa začala oficiálne písať v 14. storočí v Taliansku a do dnešnej doby sa z jednoduchej formy vykazovania stal premyslený, ucelený a zložitý systém.
Sme v období, keď vývojová etapa účtovníctva plne nastúpila svoj proces globalizácie a harmonizácie právnej úpravy ako vo svete, tak i u nás. Súčasné svetové trendy vedú k požiadavke medzinárodnej harmonizácie účtovníctva, ktorá znamená nielen približovanie účtovných pravidiel, zjednocovanie výkazov, ale aj tolerovanie metód, postupov a štruktúr používaných v účtovníctve jednotlivých štátov. Vývoj účtovníctva má z historického hľadiska v každom štáte vlastnú tradíciu a svoje špecifiká, a preto sú účtovné systémy rozdielne. Účtovné systémy v rámci EÚ môžeme rozdeliť na dve základné oblasti podľa toho, či národná regulácia účtovníctva je založená na zvykovom práve alebo na právnych normách.
Anglosaská oblasť (Veľká Británia, Írsko, Dánsko, Nórsko, Holandsko) uprednostňuje zvykové právo a regulácia účtovníctva je v právomoci účtovnej profesie, pričom kapitál firmám poskytuje rozvinutý kapitálový trh.
Kontinentálna oblasť, ktorá je založená na rímskom práve, zabezpečuje reguláciu účtovníctva prostredníctvom zákonných noriem vydávaných štátnymi orgánmi a rozhodujúci vplyv na financovanie firiem má bankový sektor. V tejto oblasti má účtovnícka prax dva pohľady na finančné účtovníctvo: prvý pohľad je ten, ktorý dáva prednosť ochrane veriteľov a investorov a finančné účtovníctvo je riadené zákonmi (Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko) a druhý pohľad je ten, kde je účtovníctvo úzko prepojené s daňovou legislatívou (Francúzsko, Taliansko, Belgicko, Luxembursko, Španielsko ale tiež Česko a Slovensko).

8.2 HARMONIZÁCIA ÚČTOVNÍCTVA
Smery, ktorými sa harmonizácia úprav účtovníctva európskych krajín uskutočňuje, sú:
harmonizácia v rámci krajín Európskej únie - aplikáciou smerníc (direktívy) Rady Európskej únie,
harmonizácia aplikáciou všeobecne uznávaných princípov účtovníctva USA - US GAAP
(Generally Accepted Accounting Principles),
harmonizácia aplikáciou medzinárodných účtovných štandardov [medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo - IAS/ IFRS [International Accounting Standards/ International Financial Reporting Standard (s)].
Úprava účtovníctva jednotlivých krajín sa vykonáva v dvoch smeroch:
úpravou účtovných výkazov, resp. účtovnej závierky,
úpravou bežného účtovania.

Pre harmonizáciu účtovníctva je rozhodujúca úprava účtovných výkazov, resp. účtovnej závierky, pretože vychádza z požiadaviek externých používateľov na poskytované účtovné informácie a následne sa týmto požiadavkám prispôsobuje bežné účtovanie.

8.3 ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA Z POHĽADU US GAAP
Najkomplexnejší súbor požiadaviek, týkajúci sa zverejňovania účtovných závierok, bol vytvorený v USA. Pre účtovníctvo je tu charakteristické uplatňovanie zvykového práva. Potreba vierohodných informácií z účtovných závierok zo strany používateľov, najmä burzy cenných papierov, si vyžiadala okrem existencie zvykového práva, aj vytvorenie určitých účtovných zásad. Už v roku 1934 bola poverená najvyššia burzová inštitúcia (Security Exchange Commision - SEC), aby stanovila účtovné zásady, metódy a formy zostavovania účtovných závierok pre tie spoločnosti, ktorých akcie sú kótované na burze. SEC poverila Výbor pre štandardy finančného účtovníctva (Financial Accounting Standards Board - FASB), aby zovšeobecnil praxou overené postupy a tie boli následne všeobecne akceptované. Tým vznikli všeobecne uznávané účtovné zásady - US GAAP. Ich základné predpoklady a z nich odvodené princípy tvoria základňu účtovníctva a najmä účtovných závierok a tieto sa na rôznych hierarchických úrovniach a rozsahu premietli do medzinárodných účtovných štandardov/medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo IAS/IFRS a do smerníc Rady Európskej únie.
Všeobecné účtovné zásady US GAAP obsahujú základné predpoklady, na ktorých je založený účtovný systém a následné účtovné princípy. K týmto predpokladom patria:
1. Predpoklad účtovnej (hospodárskej) jednotky - v účtovníctve sa ekonomické skutočnosti vyjadrujú vždy za určitý ekonomický subjekt (účtovnú jednotku) a účtovné informácie majú zmysel iba vtedy, ak je ich používateľovi zrejmé, za aký celok boli tieto zistené,
2. nepretržité pokračovanie činnosti účtovnej (hospodárskej) jednotky,
3. meranie pomocou peňažnej jednotky - v účtovníctve môžu byť zachytené len tie javy, ktoré je možno vyjadriť v peniazoch,
4. predpoklad stálej kúpnej sily peňažnej jednotky - vychádza z toho, že peňažná jednotka má stálu kúpnu silu bez inflácie, dôsledkom tohto predpokladu je, že aktíva v súvahe sú súčtom skutočných obstarávacích cien majetku obstarávaného v rôznom čase, keď peňažná jednotka mohla mať rôznu kúpnu silu,
5. akruálny princíp - vychádza z predpokladu, že zisk alebo strata je rozdielom medzi celkovými nákladmi a celkovými výnosmi za dané obdobie, nie rozdielom medzi výdavkami a príjmami za toto obdobie, t. j. ekonomické skutočnosti sa vykazujú v tom období, ktorého sa týkajú, a nie v období, v ktorom boli vydané alebo prijaté peňažné prostriedky,
6. zachovanie majetkovej podstaty - účtovníctvo má pomáhať zvyšovaniu bohatstva účtovnej jednotky tým, že bude včas odhaľovať prípadné znižovanie jej majetkovej podstaty,
7. zásada periodického zisťovania výsledku hospodárenia a finančnej situácie účtovnej jednotky. Táto zásada súvisí s predpokladom nepretržitého pokračovania činnosti účtovnej jednotky. Na sledovanie stavu a pohybu majetku a jeho zdrojov a zisťovanie výsledku hospodárenia musí byť vymedzené účtovné obdobie, v ktorom má používateľ možnosť posúdiť nielen stav majetku, jeho zdrojov a výsledku hospodárenia k určitému momentu, ale aj porovnávať v čase, aké zmeny nastali medzi jednotlivými účtovnými obdobiami. Účel členenia na účtovné obdobie si vyžaduje, aby sa za dané účtovné obdobie zaúčtovali len také účtovné prípady, ktoré s ním súvisia. Právna úprava určila dĺžku trvania účtovného obdobia na jeden rok (kalendárny alebo hospodársky).
Uvedené základné predpoklady a všeobecné účtovné zásady sa týkajú účtovnej závierky a bežného účtovníctva.
Tieto účtovné princípy sú akceptované svetovým kapitálovým trhom. Americké burzy a burzy vo východnej Ázii prijímajú len účtovné závierky zostavené podľa týchto účtovných princípov, ktoré fungujú ako spoľahlivý základ pre tvorbu účtovných závierok, a teda sú spoľahlivé aj pre rozhodovanie o finančnom zdraví účtovnej jednotky.

8.4 ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA Z POHĽADU SMERNÍC EURÓPSKEJ ÚNIE
Na základe zmluvy o založení Európskeho spoločenstva z roku 1957 tzv. Rímskej zmluvy, ktorá predstavuje právny základ harmonizácie, sa uskutočňuje prispôsobovanie účtovných závierok členských štátov prostredníctvom vydávaných noriem - smerníc (direktív).
Štvrtá smernica Rady Euróspkeho spoločenstva o účtovnej závierke spoločností niektorých právnych foriem z roku 1978 zbližuje účtovné systémy členských a pridružených štátov, a tým v požadovanej miere zabezpečuje porovnateľnosť účtovných závierok. Obsahuje ustanovenia týkajúce sa formy účtovných závierok, obsahu ich položiek, oceňovacích pravidiel, obsahu prílohy/poznámok, výročnej správy a zverejňovania účtovných závierok. Všeobecným základom harmonizovaného účtovníctva štátov EÚ sú podľa tejto smernice všeobecne uznávané účtovné zásady, ktoré sa označujú v tejto smernici ako všeobecné princípy. Nie sú systematicky usporiadané, majú však zásadný význam, pretože tvoria filozofiu účtovných závierok. Napriek pripisovaniu rozdielnej dôležitosti jednotlivým predpokladom a zásadám sa podarilo v tejto smernici zjednotiť názory na určité zásady týkajúce sa účtovných závierok. Táto smernica stanovuje:
1. základné bilančné predpoklady a zásady, a to:
predpoklad nepretržitého pokračovania v činnosti účtovnej jednotky,
zásadu konzistencie,
zásadu vecného a časového priraďovania nákladov k výnosom,
2. bilančné zásady, ktorými sú:
zásada opatrnosti,
zásada významnosti,
zásada prednosti obsahu pred formou.

Siedma smernica Rady Európskej únie o konsolidovanej účtovnej závierke z roku 1983 vyžaduje, aby materská spoločnosť zostavovala účtovnú závierku nielen sama za seba, ako samostatná právnická osoba, ale aj za celú skupinu, t. j. aby vyhotovovala konsolidované účtovné závierky a konsolidovanú výročnú správu. V nich sa zobrazuje finančná situácia skupiny podnikov tak, ako keby táto skupina bola samostatnou účtovnou jednotkou. Táto smernica dáva priestor práve pre právo voľby pri národnej úprave účtovníctva, pretože konsolidácia sa často týka nadnárodných spoločností, ktoré majú svoje pobočky v rôznych štátoch sveta.
Ôsma smernica Rady Európskej únie o požiadavkách kladených na osoby oprávnené vykonávať povinné overovanie podkladov účtovníctva z roku 1984 zosúlaďuje rozdielne predpoklady a tradície jednotlivých členských štátov v tejto oblasti. Štandardizácia v tejto oblasti je však veľmi zložitá, pretože je ťažké zjednotiť požiadavky na audítorov tak, aby mohli vykonávať svoju činnosť v členských štátoch celej Európskej únie a nielen v tom štáte, v ktorom vykonali audítorské skúšky a dostali príslušné oprávnenie.
Smernice EÚ kladú dôraz na formálnu stránku vykazovania a metodológiu ponechávajú vo veľkej miere na rozhodnutí jednotlivých členských krajín. V účtovných smerniciach EÚ chýba (na rozdiel od IAS/IFRS a US GAAP) deklarácia koncepčného rámca, ktorá by vymedzila ciele finančného výkazníctva, definície základných prvkov Súvahy a Výkazu ziskov a strát. EÚ nemá vypracované európske účtovné štandardy (postupy, podrobnejšie smernice, vyjadrenia k sporným otázkam a pod.), ktoré by zjednotili prístup k riešeniu problémov v jednotlivých členských štátoch. V niektorých prípadoch nie sú smernice EÚ v súlade s IAS/IFRS a US GAAP. Účtovná závierka zostavená podľa smerníc EÚ nie je akceptovaná svetovými burzami. V dôsledku uvedených skutočností orgány EÚ rozhodli o tom, aby od roku 2005 boli konsolidované účtovné závierky spoločností kótovaných na európskych burzách zostavené podľa IAS/IFRS.

8.5 ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA Z POHĽADU IAS/IFRS
V roku 1973 bol na základe súkromnej aktivity viacerých účtovníckych profesionálov založený Výbor pre medzinárodné účtovné štandardy (International Accounting Standards Committee - IASC) so sídlom v Londýne s cieľom vypracovať súbor medzinárodných účtovných štandardov (IAS). Činnosť IASC riadi Správna rada, ktorej členmi sú predstavitelia profesijných účtovníckych organizácií z rôznych štátov sveta a predstavitelia Medzinárodného koordinačného výboru Asociácie finančných analytikov (International Coordinating of Financial Analysis Association). Správna rada IASC vydala 41 účtovných štandardov, ktoré sa zaoberajú podstatnou časťou účtovnej problematiky ovplyvňujúcou obsah účtovnej závierky. Niektoré z nich boli časom novelizované, niektoré boli zrušené a nahradené novými. Je to dané tým, že medzinárodné účtovné štandardy nie sú raz navždy stanovenou normou, ale musia sa súbežne vyvíjať s vývojom finančného riadenia a svetovej ekonomiky. V roku 2001 bol Výbor pre medzinárodné účtovné štandardy (International Accounting Standards Committe) zorganizovaný na Radu pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB).
Prednosťou IAS/IFRS je presnosť a prehľadnosť vo vymedzení základných východísk, pojmov, riešení čiastkových problémových oblastí účtovníctva. IAS/IFRS umožňujú viesť také účtovníctvo a pripraviť taký výstup, aby poskytoval informácie o finančnej situácii, výsledkoch hospodárenia a zmenách vo finančnej situácii účtovných jednotiek, ktoré sú užitočné a potrebné pre širokú stupnicu používateľov v procese ich ekonomického rozhodovania.
Rada pre medzinárodné účtovné štandardy má za úlohu tvoriť a publikovať účtovné štandardy, ktoré sa budú používať pri prezentácii finančných výkazov (účtovnej závierky) a uplatňovať ich celosvetové prijatie a dodržiavanie. Avšak cieľom harmonizácie účtovníctva nie sú bezpodmienečne jednotné účtovné závierky. Ide skôr o dosiahnutie ekvivalentnosti úprav účtovných závierok v európskych krajinách s úpravami účtovných závierok v USA v záujme ich porovnateľnosti. Jednotnosť týchto právnych úprav účtovných závierok však nie je možná z dôvodu nejednotnosti daňových systémov a z ďalších príčin odvodených z rozdielneho ekonomického, právneho a politického prostredia.
IAS/IFRS sú prostriedkom harmonizácie účtovného vykazovania na celom svete. Sú používané:
a) ako základ pre národné účtovné požiadavky v jednotlivých krajinách,
b) ako medzinárodné kritérium určitými krajinami s vlastnými požiadavkami na účtovné vykazovanie,
c) burzami a regulačnými orgánmi, aby umožnili zahraničným alebo domácim spoločnostiam prezentovať účtovné závierky v súlade s týmito štandardami,
d) nadnárodnými organizáciami ako je Európska komisia, ktorá sa spolieha na IASC/IASB v dávaní rozhodnutí zabezpečujúcich potreby kapitálových trhov,
e) rastúcim počtom spoločností.
Účtovné závierky účtovných jednotiek v jednotlivých krajinách, hoci sa aj zdajú podobné, sú odlišné v rámci rozdielov, ktoré spôsobili rôzne sociálne, ekonomické a právne podmienky. Tieto okolnosti viedli k použitiu rôznych definícií zložiek účtovnej závierky: majetku, záväzkov, vlastného imania, výnosov a nákladov. Majú tiež za následok použitie rôznych kritérií pre vykazovanie položiek v účtovnej závierke a uprednostňovanie rôznych základných oceňovaní. Ovplyvňujú tiež rozsah účtovnej závierky a spôsob zverejňovania údajov z nej. IASC sa z tohto dôvodu zameral na postupné odstraňovanie týchto rozdielov tým, že sa usiluje o harmonizáciu právnych predpisov účtovných štandardov a postupov vzťahujúcich sa na zostavovanie a prezentácie účtovných závierok. Touto činnosťou chce zabezpečiť, aby účtovné závierky, zostavené na tento účel, spĺňali spoločné potreby väčšiny externých používateľov. Účtovné závierky sa najčastejšie zostavujú v súlade s účtovným modelom, ktorý je založený na spätne overiteľných historických nákladoch a na finančnom poňatí zachovania vlastného kapitálu v nominálnom vyjadrení.
Medzinárodné účtovné štandardy/Medzinárodné štandardy pre finančné výkazníctvo (IAS/IFRS) poskytujú detailný princíp a metodiku a formálnu stránku ponechávajú v kompetencii jednotlivých krajín.

Použitá literatúra:
Hvoždarová, J. a kol.: Účtovníctvo 2003, Súvaha, Bratislava, 2003
Šlosárová, A. - Šlosár, R.: Výklad nového zákona o účtovníctve (zákon č. 431/2002 Z. z.), IURA EDITION, Bratislava, 2003
Šostroneková, M: Účtovníctvo – informačná báza podniku, Výuka a výzkum v odvětvových ekonomikách a podnikovém managementu na technických vysokých školách, Lázně Bohdaneč, ČR, Univerzita Pardubice, 2000
Farkaš, R.: Smernice Európskej únie pre účtovníctvo a audítorstvo, ELITA, Bratislava, 1997
Hricišáková, G. - Malina, D.: Medzinárodné účtovné štandardy, Poradca, Žilina, 2003
Buzgová, Ľ. a kol.: Medzinárodné štandardy pre finančné výkazníctvo, Deloitte and Touche, Bratislava, 2003
Kolektív autorov: IFRS in your pocket, Deloitte Touche Tohmatsu, Hong Kong, 2003.