Citujem:
- na povinného pri zrážke výživného na maloleté dieťa: 83,20 € (70% sumy na povinného, zaokrúhľuje sa na najbližší eurocent)





Chcem sa len uistiť, tá suma 83,20 je správna? Nemá byť 83,19?


Môj výpočet:



a) 198,09*0,6*0,7=83,1978 = 83,19.



alebo



b) 118,85*0,7=83,195 = 83,19





Podľa Zákona 268/2006 - §4 Sumy podľa § 1 a § 3 ods. 1 sa zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol.



Ďakujem za odpoveď

V pripade výživného na maloleté dieťa nepostihnuteľné sumy sa počítajú podľa §2 uvedeného nariadenia, a u týchto nie je uvedené, že sa zaokrúhľujú nadol, preto matematicky.

V pripade výživného na maloleté dieťa nepostihnuteľné sumy sa počítajú podľa §2 uvedeného nariadenia, a u týchto nie je uvedené, že sa zaokrúhľujú nadol, preto matematicky.

Ďakujem za odpoveď

mne vyšlo tiež 83,19 eur, nariadenie síce rieši zaokrúhľovaie na eurocent nadol len sumy v § 1 a § 3 ods. 1, ale nepostihnuteľná suma v prípade výživného na maloleté dieľa v § 2 uvádza, že sa "...vypočíta ako 70% zo sumy v § 1" a §1 sa zaokrúhľuje nadol
prečo by sa táto nepost.suma zaokrúhlovala inak? je len jeden cent, takže len ako postreh

mne vyšlo tiež 83,19 eur, nariadenie síce rieši zaokrúhľovaie na eurocent nadol len sumy v § 1 a § 3 ods. 1, ale nepostihnuteľná suma v prípade výživného na maloleté dieľa v § 2 uvádza, že sa "...vypočíta ako 70% zo sumy v § 1" a §1 sa zaokrúhľuje nadol
prečo by sa táto nepost.suma zaokrúhlovala inak? je len jeden cent, takže len ako postreh

NV v §4 určuje pouze zaokrouhlování základních sum (§1 a §3). Zaokrouhlování sumy vypočtené podle §2 NV neurčuje - proto se zaokrouhluje matematicky.

To, že je nějakým způsobem určeno zaokrouhlení jednoho prvku výpočtu, nijak neurčuje zaokrouhlování celkového výsledku výpočtu, kde je tento prvek použit => není možno dovozovat, že sumy podle §2 by se měly také zaokrouhlovat dolů.

Ještě si dovolím poznamenat, že podle platného zákona o dani z příjmu se v souvislosti se změnou ŽM změní od 1.1.2014 i částka příjmu, nad kterou se uplatňuje zvýšena sazba daně podle §15 písm. a) a pro zálohové danění podle § 35 ods. 2 ZDP.

Od 1.1.2014 by se tedy daň ve výši 25% měla uplatnit u části příjmů přesahující částku
2918,52 € měsíčně
35022,31 € ročně
(bez záruky)

Kde by som našla "Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o úprave súm životného minima k 1.7.2013"?

Kde by som našla "Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o úprave súm životného minima k 1.7.2013"?


Životné minimum od 01. 07. 2013
administrator - 16.06.2013
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave súm životného minima. Materiál je v skrátenom pripomienkovom konaní do 19.06.2013 z dôvodu časovej tiesne a navrhuje upraviť sumy životného minima od 1. 7. 2013.Sumy životného minima sa majú podľa predloženého návrhu opatrenia upraviť k 1. júlu 2013 na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností, nasledovne:


suma 194,58 eura mesačne sa upravuje na životné minimum 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
suma 135,74 eura mesačne sa upravuje na životné minimum 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
suma 88,82 eura mesačne sa upravuje na životné minimum 90,42 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a o nezaopatrené dieťa

Ještě si dovolím poznamenat, že podle platného zákona o dani z příjmu se v souvislosti se změnou ŽM změní od 1.1.2014 i částka příjmu, nad kterou se uplatňuje zvýšena sazba daně podle §15 písm. a) a pro zálohové danění podle § 35 ods. 2 ZDP.

Od 1.1.2014 by se tedy daň ve výši 25% měla uplatnit u části příjmů přesahující částku
2918,52 € měsíčně
35022,31 € ročně
(bez záruky)

Prosím J. Mihála o potvrzení či vyvrácení tohoto názoru.

Sadzba pre fyzické osoby je podľa § 15 a podľa § 35 ods. 2 daná ako:

- 19 % zo základu dane do výšky 176,8-násobku sumy platného životného minima vrátane,
- 25 % zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok platného životného minima.

Sadzba pre preddavok na daň zo závislej činosti je podľa § 35 ods. 2 daná ako:

- 19 % zo zdaniteľnej mzdy do výšky 1/12-tiny 176,8-násobku sumy platného životného minima vrátane,
- 25 % zo zdaniteľnej mzdy presahujúcej 1/12-tinu 176,8-násobku platného životného minima.

Podľa § 47 základ dane a zdaniteľná mzda sa zaokrúhľujú na eurocent nadol. Iné prepočty sa vykonajú s presnočťou na dve desatinné miesta.

Zmena životného minima od 1.7.2013 na sumu 198,09 eura má za dôsledok zvýšenie hranice na rok 2014 pre uplatnenie 25% sadzby dane pre fyzické osoby.

Pri výpočte dane je hranica daná ako 176,8 x 198,09 = 35022,31 eura

Pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti je hranica daná ako 1/12 x 176,8 x 198,09 = 2918,53 eura

(v oboch prípadoch sa hranica zaokrúhli na eurocenty matematicky).

mne vyšlo tiež 83,19 eur, nariadenie síce rieši zaokrúhľovaie na eurocent nadol len sumy v § 1 a § 3 ods. 1, ale nepostihnuteľná suma v prípade výživného na maloleté dieľa v § 2 uvádza, že sa "...vypočíta ako 70% zo sumy v § 1" a §1 sa zaokrúhľuje nadol
prečo by sa táto nepost.suma zaokrúhlovala inak? je len jeden cent, takže len ako postreh

Tento problém zaokrúhľovania by mala vyriešiť novela Nariadenia vlády https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialDocuments.aspx?instEID=-1&matEID=6374&langEID=1 ktorá je v pripomienkovom konaní, kde sa navrhuje v §4 rovnaké zaokrúhľovanie aj pre §2.

ďakujem jozefiIK za info, potešila ma tá zmena, že aj logika sem-tam zafunguje:-)), inak som zhrozená z tých údajov v dôvodovej správe - ako tie exekúcie narastajú geometrickým radom

Tento problém zaokrúhľovania by mala vyriešiť novela Nariadenia vlády https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialDocuments.aspx?instEID=-1&matEID=6374&langEID=1 ktorá je v pripomienkovom konaní, kde sa navrhuje v §4 rovnaké zaokrúhľovanie aj pre §2.

Zmíněná novela NV 268/2006 Z.z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia vyšla ve Zbierke jako zákon 216/2013.
Mohu požádat garanty tématu srážek o zpracování výkladu k této novele?

Díky.

Schválené znenie vyvolalo viac otázok ako odpovedí, takže bude si treba počkať. Musím zistiť, či to mysleli tak, ako to napísali.

V nariadení vlády č. 216/2013, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády č. 268/2006 o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia je v § 2a uvedené, že základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok je 100 % zo životného minima a na osobu, ktorej povinný poskytuje výživné 50 % zo životného minima.
Vzťahujú sa ustanovenia uvedené v § 2a len na zrážky z dôchodkových dávok alebo aj na príjem z pracovno-právneho vzťahu poberateľa dôchodkových dávok?
Základnú suma, ktorú nebude možné zraziť pracujúcemu poberateľovi dôchodkových dávok určí exekútor z úhrnu jeho celkových príjmov?

Presne tento problém mám na mysli, keď hovorím, že treba zistiť, či je to myslené tak, ako je to napísané.
Pôvodný návrh novely nariadenia vlády hovoril iba o použití pri zrážkach z dôchodkových dávok, taktiež v celom pripomiekovom konaní je toto používané ako argument. Kde došlo k zmene znenia neviem. Ak ale mám brať do úvahy schválené znenie, naozaj tak ako je napísané, tak potom aj pri zrážke zo mzdy u zamestnanca, ktorý poberá aj dôchodkovú dávku musím použiť zvýšené nepostihnuteľné sumy.
Ak sa exekúcia vykonáva z viacerých píjmov, podľa zákona exekútor určí, kto použije akú časť nepostihnuteľnej sumy, v takomto prípade sa zrazená suma má zasielať exekútorovi, a ten vykoná výplatu oprávneným. Platiteľ príjmu si nemôže svojvoľne určiť nižšiu nepostihnuteľnú sumu, resp. ju nepoužiť. Toľko hovorí zákon, ale v praxi som sa s takýmto pokynom od exekútora ešte nestretla. Ale toto môže byť dôvodom, prečo nakoniec pôvodné znenie návrhu novely nariadenia zmenili.

Podľa dôvodovej správy, nižšie citujem, ak bude poberateľ dôchodkovej dávky pracovať a aj mať príjem budú dva režimy, či nie?

V odseku 1 sa zakotvuje lex specialis pravidlo, podľa ktorého, ak bude exekúciou postihovaný príjem poberateľa jednej alebo viacerých dôchodkových dávok, základná suma, ktorá sa mu nebude môcť zraziť, bude predstavovať 100 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa budú zrážky vykonávať. Uvedené ustanovenie sa použije vždy, ak predmetom zrážok bude niektorá z dôchodkových dávok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, dôchodok starobného dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, doplnkový výsluhový dôchodok podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov a dávky výsluhového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to aj pri potenciálnom súbehu zrážania. Je tak zrejmé, že uvedené ustanovenie sa namiesto § 1 od účinnosti nariadenia vlády vždy použije pri postihovaní poberateľov dôchodkových dávok, pričom je irelevantné, či poberateľ dôchodkovej dávky bude poberať iba dôchodkovú dávku, alebo bude mať aj ďalšie príjmy, keďže v týchto prípadoch sa bude základná suma, ktorú nemožno zraziť a sumy podľa § 2a ods. 2 vypočítavať z úhrnu celkových príjmov tak, ako je tomu v režime podľa § 1 nariadenia vlády.

Dva režimy na jednu osobu si predstaviť neviem. (Pretože po správnosti by exekútor mal určiť akú časť nepostihnutľnej sumy má ktorý platiteľ použiť - čiže nepostihnuteľná suma by mala byť len jedna, nemôže si exekútor svojvoľne vybrať, ktorú chce).

Dôvodovú správu som uź čítala, ale akosi tomu nerozumiem. Je tam napísané, že je "irelevantné, či poberateľ dôchodkovej dávky bude poberať iba dôchodkovú dávku alebo bude mať aj ďalšie príjmy....", pričom ďalej v tej vete to odôvodňujú, že základná suma sa bude vypočítavať z celkových príjmov, ako je tomu v režime podľa §1.
Musim povedať, že základná suma sa nepoćíta (podľa §1) z celkových príjmov ale zo životného minima a spôsob ako postupovať pri viacerých príjmoch stanovuje Exekučný poriadok, resp. Občiansky súdny poriadok a nie Nariadenie vlády.
Podľa toho, že je to "irelevantné" si myslím, že teda mysleli, že pri viacerých príjmoch sa bude postupovať rovnako ako u "bežných" ľudí s viacerými príjmami, ktorým sa nepostihnuteľná suma počíta podľa §1, akurát ak poberajú aj dôchodok, tak sa nepostihnuteľná suma vypočíta podľa §2a.


Zaujímavý je aj §2b. Skúsim budúci týždeň pripraviť tému.

(V názve nariadenia je text „zrážky zo mzdy“, nie je tam uvedené zrážka z dôchodkovej dávky. Avšak dôvodová správa píše o vykonaní zrážky z dôchodkovej dávky Sociálnou poisťovňou.)

Spomínaná časť dôvodovej správy je akoby písaná z pohľadu, že objekt vykonávajúci zrážku z dôchodkovej dávky nezohľadňuje či má osoba príjem aj v zamestnaní.
To ale nerieši problém či zamestnávateľ, ktorý robí zrážku z príjmu má zohľadňovať, že osoba okrem príjmu zo zamestnania poberá aj dôchodkovú dávku.

V odpovedi z MS na dotaz, ako má postupovať zamestnávateľ je uvedená len kópia dôvodovej správy (ak by bolo v poslednej vete napísané ktorým je platiteľ dôchodkovej dávky, bolo by to jasnejšie):
. . . vo vzťahu k Vašej žiadosti si dovoľujem uviesť, že ustanovenie § 2a nariadenia vlády SR č. 216/2013 Z. z. sa použije vždy pri postihovaní poberateľov dôchodkových dávok, pričom je irelevantné, či poberateľ dôchodkovej dávky bude poberať iba dôchodkovú dávku, alebo bude mať aj ďalšie príjmy, keďže v týchto prípadoch sa bude základná suma, ktorú nemožno zraziť a sumy podľa § 2a ods. 2 vypočítavať z úhrnu celkových príjmov tak, ako je tomu v režime podľa § 1 nariadenia vlády.
Pri aplikácii ustanovenia § 2a sa dôraz kladie na osobitnú povahu objektu vykonávania zrážok, ktorým je poberateľ dôchodkovej dávky.

ad "(V názve nariadenia je text „zrážky zo mzdy“, nie je tam uvedené zrážka z dôchodkovej dávky":
Možno treba vysvetliť, že Nariadenie je vykonávacím predpisom k Exekučnému poriadku a Občianskemu súdnemu poriadku, kde sa hovorí o zrážkach zo mzdy, ale pod týmto pojmom sú definované nielen zrážky zo mzdy ale aj zrážky z iných príjmov, napr. dôchodkov. Neviem, či ten pojem "vykonávácí predpis" je právnicky správny, ale EP a OSP určuje spôsob vykonávania zrážok, vrátanie vykonávania zrážok, ak má povinný viacero príjmov a len určenie nepostihnuteľnej sumy deleguje na nariadenie vlády. Preto nie je dôvod, aby Nariadenie alebo jeho novela riešila spôsob použitia nepostihnuteĺnej sumy pri viacerých príjmoch, keďže to je riešené v EP a OSP.
Postup, ako sa má použiť nepostihnuteľná suma pri zrážkach z viacerých príjmov som uviedla v príspevku č. 16.

Možno sa len domnievať, ako to mysleli, či tento režim zaviedli skutočne len pre osobitnú kategóriu - dôchodcov, aby bol chránený ich jediný príjem - dôchodok. Ja som to tak pochopila.
Ale súhlasím, že EP a OSP, hovorí len o jednej základnej sume. To nové znenie nariadenia sa však dá vyložiť všeljako a dôvodová správa je taká aká je.
Už aj teraz v určitých prípadoch počítame u toho istého zamestnanca s dvoma rozdielnymi základnými sumami (keď sa pridá k ost.pohľadávkam výživné). A ten § 2b to je fakt zaujímavé, ďalší druh základnej sumy 50%, čo keď už budem uspokojovať nejakú bežnú pohľadávku, kde je základná suma 60%, použijem na uspokojenie pokuty len ten rozdiel 10%?
Písala som dopyt tiež, zatiaľ neodpovedali.

Je nějaký nový výklad ke změně provádění srážek od 1.11.2013?

No zatiaľ len info, že v prípade, ak poberateľ dôchodkovej dávky bude okrem dôchodkovej dávky poberať aj ďalšie príjmy, bude sa základná suma, ktorú nemožno zraziť (aj sumy podľa § 2a ods. 2) počítať z ú h r n u celkových príjmov, tzn. že základná „nepostihnuteľná“ suma vo výške 100% zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, sa uplatní vo vzťahu k súčtu dôchodkovej dávky a príjmu zo závislej činnosti.
Otázkou stále zostáva, že ak bude exekúciou postihnuteľný len príjem zo závislej činnosti a nie dôchodková dávka, ktorú popri príjme poberá, akú základnú sumu uplatniť.

Otázkou stále zostáva, že ak bude exekúciou postihnuteľný len príjem zo závislej činnosti a nie dôchodková dávka, ktorú popri príjme poberá, akú základnú sumu uplatniť.
Viď príspevok 16.
Zamestnávateľ (platiteľ príjmu) sa sám nemôže rozhodnúť, že použije nižšiu nepostihnuteľnú sumu, čiže zamestnávateľ použije celú nepostihnuteľnú sumu (u poberateľa dôchodku 100% ŽM, u ostatných 60% ŽM). Iba ak by mu exekútor dal nejaký iný pokyn, bude postupovať podľa pokynu exekútora.
Nie je v tom postupe nič, čo by sa menilo novou vyhláškou, iba výška nepostihnuteľnej časti.

Áno, vzhľadom na § 88 EP, treba brať do úvahy len "jednu" základnú sumu. To znenie dôvodovej správy znie ale zmätočne. U poberateľa dôchodkovej dávky to bude suma ŽM.

Ešte k tomu super § 2b - základná suma bude 50% ŽM, zo znenia mi vyplýva, že uplatniť si bude môcť aj základnú sumu na vyživovanú osoba (neplatí to pre tú, v prospech ktorej trvá výkon rozhodnutia), ak bude povinný poberateľom dôchodku, bude 50%ŽM, ak nebude poberateľom dôchodku, tak bude 25% ŽM.

Či pôjde o prednostnú alebo neprednostnú pohľadávku - asi to vyplynie z EP.
Skôr mi ide o ten výpočet. V prípade, že zamestnávateľ na základe exekučného príkazu už uspokojuje inú neprednostnú pohľadávku, pri ktorej uplatňuje základnú sumu na povinného vo výške 60%ŽM, a následne by mal zrážať zo mzdy na základe rozhodnutia - pokutu za uložený priestupok, kde sa má uplatňovať základná suma na povinného vo výške 50%ŽM, je možné na úhradu pokuty použiť rozdiel 10%, a uspokojiť tak obe pohľadávky súbežne?

Príklad:
ČM je 518,85 eur - 118,85 eur = 400 eur, tzn. na úhradu neprednostnej pohľadávku použijeme sumu z 1/3, tj. 99,04 eur + 102,87 eur

Po doručení rozhodnutia o uložení pokuty:
ČM je 518,85 eur - 99,04 = 419,81 eur. Suma z prvej tretiny 99,04 eur + 102,87 eur (suma nad 150%ŽM) je už "obsadená", lebo sa používa na úhradu prvej doručenej neprednostnej pohľadávky, na úhradu pokuty bude možné použiť sumu 122,68 - 102,87 = 19,81 eur, tj. tých 10% z rozdielu.
​

Áno, tak .

Áno, tak .
dakujem:-)

Dobrý deň, prosím o odsúhlasenie súm, ktoré nesmie po 1.11.2013 zamestnávateľ zraziť povinnému z mesačnej mzdy v prípade, ak je súčasne poberateľom dôchodkovej dávky.


VÝŠKA ŽIVOTNÉHO MINIMA

198,09



Nepostihnuteľná suma na povinného

118,85



Nepostihnuteľná suma na povinného / poberateľ dôchodkovej dávky

198,09



Nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu

49,52



Nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu / poberateľ dôchodkovej dávky

99,04



Nepostihnuteľná suma na povinného – výživné

83,19



Nepostihnuteľná suma na povinného – výživné/ poberateľ dôchodkovej dávky

138,66



Nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu – výživné

34,66



Nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu – výživné / poberateľ dôchodkovej dávky

69,32



Suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy zrazí bez obmedzenia

297,13



Tretina

99,04




Výpočet zrážky pohľadávky na výživné poberateľa dôchodkovej dávky po 1.11.2013
OS uznesením nariadil výkon rozhodnutia v prospech oprávnenej, ktorou je dcéra zamestnanca z jeho prvého manželstva, proti povinnému, ktorým je tento zamestnanec. Zamestnanec/povinný je súčasne poberateľom invalidného dôchodku v súlade s § 13 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. (http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-461#f6113182) o sociálnom poistení (pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % a menej ako 70 %). Zamestnanec žije v druhom manželstve s dvomi neplnoletými deťmi.
Akú sumu mu zamestnávateľ zrazí na uspokojenie výživného vo výplate mzdy za mesiac 11/2013, ak výška čistej mzdy zamestnanca je 800,50 €?

Čistý príjem = 800,50 €
Nepostihnuteľná suma na povinného = 138,66 €
Nepostihnuteľná suma na manželku = 69,32 €
Nepostihnuteľná suma na 2 deti = 138,64 € (2*69,32)
Zostatok čistej mzdy = 453,88 € (800,50 – 138,66 – 69,32 – 138,64)
Zostatok čistej mzdy presahujúci sumu 297,13 € = 156,75 €
Zamestnávateľ zrazí povinnému na pohľadávku výživného zo mzdy čiastku 354,83 € (156,75 + 99,04 + 99,04).

Je môj výpočet správny? Ďakujem.

Čísla sú správne, výpočet tiež.

A čo doplnenie znenia: v § 2 sa bodka nahrádza bodkočiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: „toto ustanovenie sa použije aj, ak je povinným osoba podľa § 2a.
Mne to vychádza, že u dôchodcu (ak ide o výživné) pojde o NS na povinného vo výške 83,19 eur. Tiež podľa dôvodovej správy, citujem: "K bodu 1 (§ 2)
Dopĺňa sa ustanovenie § 2 s cieľom dosiahnuť, aby sa aj pri vykonávaní zrážok voči poberateľom dôchodkových dávok postupovalo podľa § 1 a nie podľa § 2a, ak ide o pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa."

Alebo mi niečo uniká?:-)

Podľa mňa, čo sa týka výživného a dôchodkovej dávky, prikláňam sa ku komentáru od Fronco

Áno, máte pravdu.
Ak ide o výživné na maloleté dieťa, nepostihnuteľné sumy budú :
na povinného 83,19
na vyživovanú osobu 34,66

Ďakujem všetkým za usmernenie :).
Správne je:
Nepostihnuteľná suma na povinného – výživné /poberateľ dôchodkovej dávky = 83,19 €
Nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu – výživné /poberateľ dôchodkovej dávky = 34,66 €

Opravený príklad:
Čistý príjem = 800,50 €
Nepostihnuteľná suma na povinného = 83,19 €
Nepostihnuteľná suma na manželku = 34,66 €
Nepostihnuteľná suma na 2 deti = 69,32 € (2*34,66)
Zostatok čistej mzdy = 613,33 € (800,50 – 83,19 – 34,66 – 69,32)
Zostatok čistej mzdy presahujúci sumu 297,13 € = 316,2 €
Zamestnávateľ zrazí povinnému na pohľadávku výživného zo mzdy čiastku 514,28 € (316,2 + 99,04 + 99,04).

Pro srážku na pokutu podle §2b mi to vychází takto :

Srážka na pokutu (§2b, §2)
Nepostihnuteľná suma na povinného (50 %) 99,04
Nepostihnuteľná suma na vyž. osobu (25 %) 49,52

Ještě otázku - může vůbec srážku podle §2b provádět zaměstnavatel z příjmu/mzdy zaměstnance?

Ještě otázku - může vůbec srážku podle §2b provádět zaměstnavatel z příjmu/mzdy zaměstnance?

Ja si myslím, že nie.

Myslím, že 2b sa týka štátnych dávok, kt. sú z ex. vylúčené:

- dávka v hmotnej núdzi a príspevky k tejto dávke,
- prídavok na dieťa,
- príspevok pri narodení dieťť, príspevok rodičm, ktorým sa súčsne narodili tri deti alebo viac detí, alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčtá ,
- zaopatrovací príspevok,
- príspevok na pohreb,
- príspevok pestúnskej starostlivosti,
- rodičvský príspevok,
- príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťžého zdravotného postihnutia (ide o príspevky na zaobstaranie pomôcok, na opravu pomôcky, na kúpu osobného motorového vozidla, na prepravu, na osobnú asistenciu alebo na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáž, príspevok za opatrovanie).

Díky za názor, ale domnívám se, že se to netýká pouze srážky z dávek, ale srážky, kterou lze provést "aj z dávok a príspevkov..." (tedy i ze mzdy i z dávek a příspěvků).

Tzn., že ak je možné vykonať záržku zo štátnych dávok a príspevkov, tak sa mení nepostihnuteľná suma §1 ods.1 zo 60% resp. §2a zo 100% na 50%. V tom prípade súhlásim s hodnotami v príspevku 35.

Súhlasím s názorom TomosP, so sumami tiež.

Díky za názor, ale domnívám se, že se to netýká pouze srážky z dávek, ale srážky, kterou lze provést "aj z dávok a príspevkov..." (tedy i ze mzdy i z dávek a příspěvků).

súhlasím, zrážky pôjdu aj z príjmu, tak to bolo aj odôvodňované, citujem "Pri vyššie uvedených prípadoch, tzn. bez rozdielu na to, či bude postihovaný príjem alebo dôchodková dávka páchateľa priestupku, sa zakotvuje základná suma, ktorú nemožno povinnému zraziť, vo výške 50 % zo životného minima..".

Nepostihnuteľné sumy podľa nariadenia č. 216/2013 sa použijú prvýkrát pri výpočte zrážok zo mzdy za mesiac november, ktoré sa budú robiť v decembri, alebo to už platí aj na mzdy za mesiac október spracované v novembri?

Nepostihnuteľné sumy podľa nariadenia č. 216/2013 sa použijú prvýkrát pri výpočte zrážok zo mzdy za mesiac november, ktoré sa budú robiť v decembri, alebo to už platí aj na mzdy za mesiac október spracované v novembri?

Pani Motyčková, chcem Vás poprosiť, mohli by ste mi odpovedať na moju otázku?
A ešte sa chcem spýtať, máte už stanovisko k zrážke „pokuta za priestupok“ – nepostihnuteľná suma na povinného má byť 50 % zo životného minima aj v prípade, ak sa zrážka realizuje zo mzdy?

Nemám nič, okrem znenia nariadenia a dôvodovej správy - "Pri vyššie uvedených prípadoch, tzn. bez rozdielu na to, či bude postihovaný príjem alebo dôchodková dávka páchateľa priestupku, sa zakotvuje základná suma, ktorú nemožno povinnému zraziť, vo výške 50 %".
Aj znenie nariadenia je v tomto zmysle. Čiže 50% by som použila aj pri zrážke zo mzdy. Tu ale upozorňujem, že dnes ešte takéto zrážky neexistujú a "vzniknú" až po prijatí novely zákona o hmotnej núdzi, pravdepodobne s účinnosťou od 1.1.2014 a budú sa uplatňovať, iba ak priestupok bol spáchaný od 1.1.2014.

Podľa môjho názoru, by sa po novom malo postupovať už zo zrážky zo mzdy, ktorá bude vyplatená od 1.11.2013, čiže vpraxi zo mzdy za október.
Zdôvodnenie - výkon zrážok je postavený tak, že je podstatný dátum vykonania zrážky (výplaty), nie za aké obdobie sa mzda vypláca - napr. pre určenie príjmu, ktorý je postihnuteľný zrážkou, pri doručení príkazu na začatie exkúcie, výkonu rozhodnutia súdu a pod..

Ďakujem

(Prispevok sa neda zaradit do clanku Poradie zrazok.)

A.
Ak sa postupuje podľa uvedeného postupu, zamestnancovi s čistým príjmom 400 EUR, s 1 vyživovanou osobou vychádza základná suma 168,37 (=118,85+49,52) a 117,85 (=83,19+34,66):

400,00 - 168,37 = 231,63 --> 231,63/3 = 77,21
Pre výživné pre plnoleté dieťa je prvá tretina 77,21 a druhá tretina 77,21

400,00 - 117,85 = 282,15 --> 282,15/3 = 94,05
Pre výživné pre maloleté dieťa je prvá tretina 94,05 a druhá tretina 94,05

Ako prvá je doručená neprednostná exekúcia 300 EUR, následne výživné pre plnoleté dieťa 77,22 a výživné pre maloleté dieťa 16,84.
Spoločná časť druhej tretiny 77,21 sa rozdelí pomerom 77,22:16,84 --> 63,39:13,82.
Na plnoleté dieťa je možné použiť 63,39 a na maloleté dieťa 13,82 + 16,84 (rozdiel druhej tretiny 16,84).
Zrážka výživného pre plnoleté dieťa je 63,39, zrážka výživného pre maloleté dieťa je 16,84
a zrážka neprednostnej exekúcie 77,21.

Je takýto výpočet správny ?
Ak by sa výživné pre maloleté dieťa uspokojilo najprv z rozdielu druhej tretiny,
zrážka pre výživného pre plnoleté dieťa by mohla byť 77,21 a zrážka výživného pre maloleté dieťa je 16,84.
Poprosím, je v zákone definované, že najprv sa uspokojuje zo spoločnej časti druhej tretiny a až následne z rozdielu druhej tretiny ?

B.
Ak sa postupuje podľa uvedeného postupu, zamestnancovi s čistým príjmom 400 EUR, s 1 vyživovanou osobou vychádza základná suma 168,37 (=118,85+49,52) a 117,85 (=83,19+34,66):

400,00 - 168,37 = 231,63 --> 231,63/3 = 77,21
Pre výživné pre plnoleté dieťa je prvá tretina 77,21 a druhá tretina 77,21
400,00 - 117,85 = 282,15 --> 282,15/3 = 94,05
Pre výživné pre maloleté dieťa je prvá tretina 94,05 a druhá tretina 94,05

Ako prvá je doručená neprednostná exekúcia 300 EUR, následne dlžné výživné pre plnoleté dieťa 200 a výživné pre maloleté dieťa 10,00 EUR.
Spoločná časť druhej tretiny 77,21 sa rozdelí pomerom 0:10 --> 0:77,21.
Na dlžné výživné pre plnoleté dieťa je možné použiť 0 (?) a na maloleté dieťa 77,21 + rozdiel druhej tretiny 16,84.
Zrážka dlžného výživného pre plnoleté dieťa je 0,00, zrážka výživného pre maloleté dieťa je 10,00
(a zrážka neprednostnej exekúcie 77,21).

Je takýto výpočet správny ?
Ak by sa výživné pre maloleté dieťa uspokojilo najprv z rozdielu druhej tretiny,
zrážka dlžného výživného pre plnoleté dieťa by mohla byť 77,21 a zrážka výživného pre maloleté dieťa je 10,00.
Je v zákone definované, že najprv sa uspokojuje zo spoločnej časti druhej tretiny a až následne z rozdielu druhej tretiny ?

---

Nie je možné § 2 interpretovať aj spôsobom, že ak v mesiaci existuje výživné pre maloleté dieťa, základná suma je 70% pre všetky exekúcie. (Tretina ma byť len jedna podľa EP §88.)

Ďakujem

mimotemy Mne nešiel pridať príspevok iba cez Internet Explorer, cez google Chrome to išlo.
Jana

pre hcm :
ad A- nie je v zákone vôbec povedané, že tá spoločná časť sa najskôr delí. Zákon vôbec nerieši problém, že vyhláška dala inú tretinu pre jednu a inú pre druhú zrážku. Postup vychádza len z toho, že tú časť, čo je pre maloletého plnoletému dať nemôžem. Ale ani exaktný postup v žiadnom zákone, vyhláške usmernení ani v ničom inom nenájdete. Čiže v uvedenom príklade môžete dať maloletému len to čo má on navyše, a plnoletému vyjde celá spoločná časť.

ad B - dlžné výživné bez výživného som ešte nevidela. Ale ak by také niečo bolo, potom najskôr má vždy prednosť bežné výživné.
Čiže z druhej tretiny použijete 0 na bežné výživné pre plnoletého, 10 na bežné pre maloletého.
Na dlžné výživné z druhej tretiny podľa zákonného postupu by na plnoletého tiež nevyšlo, kým by nebolo splatené dlžné výživné pre maloletého, alebo by nedošlo k splácaniu z prvej tretiny.
V tomto prípade je jedno, či najskôr prepočítate spoločnú časť alebo nie. Lebo ak sa druhá tretina použije na dlžné výživné, vždy sa delí podľa výšky bežného výživného. A keď bežné výživné je nula, tak z druhej tretiny sa nedá dlžoba vôbec uspokojovať.

K tej interpretácii - asi ťažko.

Dobry den,
mame taky pripad, ze prisla zamestnancovi exekucia na bezne vyzivne spolu s dlznym vyzivnym. Sucastou dlzneho vyzivneho su aj trovy EK. je to v poriadku? beriem tie trovy ako sucast dlzneho vyzivneho? Dakujem za pomoc
pekny zvysok vikendu.

V jednom príkaze na začatie exekúcie býva zvyčajne viacero pohľadávok, v tomto prípade je tam pravdepodobne 1.-bežné výživné, 2.-dlžné výživné, 3.- trovy exekúcie.
Ak sú trovy exekúcie zahrnuté v dlňom výživnom, je to zvláštne, už len preto, že trovy idú exekútorovi a dlžné výživné dieťaťu/matke/otcovi,

No bohuzial je to tak, napisali co obsahuje dlzne vyzivne. Ak by to bolo zvlast, tak to povezujem za neprednostnu pohladavku, ze? dakujem

Áno .