v ramci EU to nie je obmedzene, je volny pohyb tovaru na sukromne ucely

Podľa smernice je orientačný limit dovozu tabaku na osobnú spotrebu 1 kg.

Kde v tej smernici vidíš nejaký limit? Vykladáš si to ako niektorí slovenskí colníci.

V rámci EÚ

Pri cestovaní medzi krajinami EÚ neexistujú žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o druh tovaru, ktorý si môžete kúpiť a vziať so sebou, ak je určený na osobnú spotrebu, a nie na ďalší predaj. Dane (DPH a spotrebná daň) sú zahrnuté v cene, ktorú platíte, a v ďalšej krajine EÚ už neplatíte žiadne iné dane.
Tabak a alkohol

Každá krajina môže stanoviť vlastné orientačné úrovne pre osobnú spotrebu tabaku a alkoholu. Ak máte pri sebe väčšie množstvo takéhoto tovaru, môžu vás príslušné orgány požiadať o vysvetlenie.
Orientačné úrovne nesmú byť menšie ako:
800 cigariet
400 krátkych cigár
200 cigár
1 kg tabaku
10 litrov liehovín
20 litrov fortifikovaného vína (ako portské alebo sherry)
90 litrov vína (z toho maximálne 60 litrov šumivého vína)
110 litrov piva

Je to nezmysel šírený slovenskou colnou správou v rozpore s legislatívou EÚ a tiež aj zo slovenskou legislatívou!

A opäť to isté, platí iba to, čo hovorí legislatíva a nie pochybné výklady internetových stránok, mimochodom archaických,colníkov neovládajúcich základné predpisy EÚ premietnuté v legislatíve všetkých členských štátov!

prečo by mal byť pochybný, veď sa tam píše, že množstvo nie je obmedzené, avšak v prípade, že máš nad 800 kusov pre osobnú spotrebu, môžu žiadať vysvetlenie.

Pre všetkých citátorov:

Cestovanie v rámci EÚ
Pre pohyb tovarov medzi členskými štátmi EÚ platí v prvom rade ustanovenie Článku 34 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, teda najvyššej právnej normy primárneho práva EÚ, podľa ktorého sú množstvové obmedzenia a všetky opatrenia s rovnocenným účinkom medzi členskými štátmi zakázané!
http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2010:083:0047:0200:SK:PDF
Preto pri cestovaní a nakupovaní iba v rámci EÚ nemôžu platiť a ani neplatia nijaké peňažné a ani množstvové obmedzenia, čo vyplýva aj z ustanovenia čl. 32 smernice Rady č. 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS, ktoré žiadne takéto obmedzenia, resp. limity neustanovuje.
http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CONSLEG:2008L0118:20100227:SK:PD F
„Článok 32
1. Pokiaľ ide o tovar podliehajúci spotrebnej dani, ktorý súkromná osoba nadobúda pre svoje vlastné použitie a ktorý sama prepravuje z jedného členského štátu do druhého, daňová povinnosť k spotrebnej dani vzniká len v členskom štáte, v ktorom sa tovar podliehajúci spotrebnej dani nadobudol.
2. Pri stanovovaní toho, či je tovar podliehajúci spotrebnej dani podľa odseku 1 určený pre svoje vlastné použitie, členské štáty prihliadajú minimálne na:
a) obchodný status držiteľa tovaru podliehajúceho spotrebnej dani a jeho dôvody držby tovaru;
b) miesto, v ktorom sa nachádza tovar podliehajúci spotrebnej dani, a prípadne spôsob použitej prepravy;
c) každý dokument týkajúci sa tovaru podliehajúceho spotrebnej dani;
d) povahu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani;
e) množstvo tovaru podliehajúceho spotrebnej dani.
3. Na účely uplatňovania odseku 2 písm. e) môžu členské štáty výhradne na účely preukazovania ustanoviť smerné úrovne. Tieto smerné úrovne nemôžu byť nižšie než:
a) pre tabakové výrobky:
̶ cigarety: 800 kusov,
̶ cigarky (cigary vážiace jednotlivo najviac 3 g): 400 kusov,
̶ cigary: 200 kusov,
̶ fajčiarsky tabak: 1,0 kg;
b) pre alkoholické nápoje:
̶ liehoviny: 10 l,
̶ medziprodukty: 20 l,
̶ víno: 90 l (vrátane najviac 60 l šumivého vína),
̶ pivo: 110 l.
4. Členské štáty môžu tiež ustanoviť, že pri nadobudnutí minerálnych olejov už uvedených do daňového voľného obehu v inom členskom štáte sa spotrebná daň platí v členskom štáte spotreby, ak tieto výrobky prepravuje netypickým spôsobom prepravy súkromná osoba alebo ak sa takto prepravujú v mene tejto osoby.
Na účely tohto odseku „netypický spôsob prepravy“ znamená prepravu palív inak ako v nádržiach vozidiel alebo vo vhodných rezervných nádobách na palivo a prepravu kvapalných vykurovacích výrobkov inak ako prostredníctvom cisterien používaných v mene profesionálnych obchodníkov.“
I napriek tomuto ustanoveniu smernice sa na portáli colnej sekcie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky nachádza nasledovná informácia:
„Cestovanie a spotrebné dane
V rámci Európskej únie nie sú v podstate žiadne obmedzenia, ktoré by určovali koľko tovarov podliehajúcich spotrebným daniam je možné nakúpiť a vziať so sebou v rámci krajín EÚ, pokiaľ sa jedná o tovary určené na vlastnú spotrebu a nie na ďalší predaj. Dane (DPH a spotrebné dane) sú zahrnuté v cene tovarov a nie je potrebné znovu túto daň platiť.
Tabak a lieh
Vyšpecifikovať, či ide skutočne o tovary určené na vlastnú spotrebu je naozaj zložité. Preto mohli členské krajiny stanoviť orientačné úrovne na určenie, či sú tabakové výrobky a alkohol určené na osobnú spotrebu.
Inými slovami to znamená, že ak máte pri sebe väčšie množstvo takéhoto druhu tovarov, mohli by ste byť vyzvaní k dokázaniu účelu použitia a k preukázaniu dokladu o kúpe.
Orientačné úrovne však nesmú byť nižšie ako:
800 ks cigariet
400 ks cigariek
200 ks cigár
1 kg tabaku
10 l liehových nápojov
20 l medziproduktov (napr. portské víno alebo „sherry“)
90 l vín (vrátane max. 60 l šumivých vín)
110 l piva
To znamená, že do vyššie uvedeného množstva je možné prevážať tovary podliehajúce spotrebným daniam (už zdanené tovary) z jednej členskej krajiny do druhej členskej krajiny.“
http://www.colnasprava.sk/wps/portal/!ut/p/.cmd/cs/.ce/7_0_A/.s/7_0_OM/_th/J_0_9D/_s.7_0_A/7_0_FL/_s.7_0_A/7_0_OM
Takýto „výklad“ je účelovou citáciou iba odseku 3 článku 32 uvedenej smernice, čo je vytrhnuté z kontextu celého znenia ustanovenia a aj to bez predvetia tohto odseku. Tak ale legislatívu nemožno vykladať! Orientačné množstvá nesmú byť nižšie ako vyplýva zo smernice a môžu byť teda i ľubovoľne vyššie alebo nemusia byť vôbec nijaké, keďže ide fakultatívne ustanovenie smernice. Tieto množstvá sú súčasťou viacerých kritérií, ktoré musia byť zohľadňované vždy súčasne a nie iba jedno z nich. Nemožno teda len na základe množstva tovaru posudzovať a tvrdiť, ide o tovar určený na podnikateľské účely. V praxi totiž môže nastať prípad, že niekto bude prepravovať tovar iba v orientačných množstvách alebo i menších a tento tovar miesto použitia pre vlastnú spotrebu bude skryte rozpredávať bez toho, aby o tom vôbec niekto vedel. Podľa všetkých týchto kritérií uvedených v ods. 2 v citovanom článku 32 smernice č. 2008/118/ES sa má posúdiť, či ide o prepravu tovaru na súkromné účely alebo o prepravu na podnikateľské účely, čiže o prípadný možný ďalší predaj týchto tovarov. V prípade prepravy tovarov podliehajúcich spotrebným daniam na súkromné účely platí vždy princíp krajiny pôvodu, resp. nadobudnutia a tento tovar bez ohľadu na jeho množstvo nemožno zdaniť v krajine jeho použitia, pokiaľ nedôjde k jeho použitiu na iné účely ako je vlastná spotreba! Podstatou tohto ustanovenia je, aby podnikatelia nezneužívali toto ustanovenie pod rúškom súkromných nákupov na nákupy tovarov podliehajúcich spotrebným daniam s cieľom použiť ich na ďalší predaj, kedy už platí z hľadiska uplatnenia dane princíp krajiny spotreby. Preprava tovarov podliehajúcich spotrebným daniam na podnikateľské účely sa musí uskutočňovať na základe iných ustanovení smernice a príslušných ustanovení zákonov o spotrebných daniach, s použitím príslušného sprievodného dokumentu v závislosti, či pôjde o prepravu v režime pozastavenia dane alebo v režime daňového voľného obehu. Účelom tohto ustanovenia teda nie je obmedzenie množstva tovarov podliehajúcich spotrebným daniam nakupovaných súkromnými osobami v iných členským štátoch. V opačnom prípade ide o hrubé porušenie ustanovenia Článku 34 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorého sú množstvové obmedzenia a všetky opatrenia s rovnocenným účinkom medzi členskými štátmi zakázané!
http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2010:083:0047:0200:SK:PDF
Podrobnosti súkromnej prepravy tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v rámci EÚ v slovenskej legislatíve upravujú ustanovenia § 33 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja, § 31 zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov a § 30 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. V týchto ustanoveniach sa jasne hovorí, že ak fyzická osoba nadobudla pre svoju vlastnú spotrebu tovar uvedený do daňového voľného obehu v inom členskom štáte a sama ho prepraví na daňové územie, z takto nadobudnutého tovaru nevzniká daňová povinnosť na daňovom území. Ak sa použije tovar na iné ako súkromné účely, vzniká daňová povinnosť na daňovom území dňom takéhoto použitia tovaru. Platiteľom dane je fyzická osoba, ktorá prepravila tovar na daňové územie, pričom je povinná najneskôr do troch pracovných dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej povinnosti podať daňové priznanie a v rovnakej lehote zaplatiť daň. V žiadnom z týchto ustanovení zákonov nie sú uvedené nejaké limity obmedzujúce množstvo tovarov podliehajúcich spotrebným daniam, ktoré si možno prepraviť na Slovensko pre svoju vlastnú spotrebu z iných členských štátov EÚ! Zásadná podmienka je, že si tovar prepravujú súkromné osoby samé a použijú ho len pre vlastnú spotrebu, akékoľvek iné použite je treba dokázať a nie o tom rozhodovať na základe účelového výkladu zákonov!
Napríklad v istom slovenskom tlačovom médiu bolo dňa 28. decembra 2011 v článku s názvom „Výpredaje sa začali aj za slovenskými hranicami“ uverejnené, že „pri nákupoch alkoholu i cigariet je však potrebné sledovať množstvo, ktoré ľudia na Slovensko privezú. Obmedzenia sa pri dovoze alkoholu i cigariet netýkajú iba importu z Ukrajiny, ale aj z krajín patriacich do Európskej únie. Na tieto druhy tovarov sa totiž vzťahujú spotrebné dane, ktoré sú v jednotlivých štátoch rozdielne. Najväčšie obmedzenia sa týkajú cigariet. Jeden človek môže legálne pre vlastnú potrebu priviezť na Slovensko iba osemsto kusov, čo sú približne štyri kartóny. Colnice na hraničných priechodoch v EÚ sú síce už zrušené, colníci však aj naďalej majú právomoc zastaviť a prehliadnuť ktorékoľvek auto.“ Denník cituje hovorkyňu v tom čase ešte colného, dnes už finančného riaditeľstva, podľa ktorej „colníci hliadkujú vo vnútrozemí každý deň. V prípade zistenia prehrešku však každý prípad posudzujú individuálne. Ak má niekto pri sebe napríklad pokladničný blok, tovar je riadne opatrený kontrolnými známkami a je jasné, že je určený pre vlastnú potrebu, colníci môžu prikázať doplatenie spotrebnej dane z množstva, ktoré presahuje limit.“
Tu sa možno stotožniť iba s tým dokladom o nákupe. Ako vyplýva z ustanovenia článku 7 ods. 2 smernice č. 2008/118/ES, ktoré je premietnuté aj v slovenskej legislatíve spotrebných daní, vzniká daňová povinnosť okrem iných prípadov aj vtedy, ak osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia tovaru. Pokiaľ však ide o kontrolné známky, v zmysle ustanovenia článku 39 ods. 4 citovanej smernice daňové označenia alebo vnútroštátne identifikačné značky platia v členskom štáte, ktorý ich vydal. Môže však existovať vzájomné uznávanie týchto označení medzi členskými štátmi. Túto prax využívajú krajiny Beneluxu na označovanie tabakových výrobkov. Medzi Slovenskou republikou a inými členskými štátmi však žiadna takáto dohoda neexistuje. Tu by si teda mala pani hovorkyňa uvedomiť, že kontrolná známka na tovare privážanom z iného členského štátu nemá na slovenskom území nijaký význam, keďže napríklad podľa ešte stále platného ustanovenia § 15 ods. 2 zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene zákona o výrobe liehu kontrolnou známkou sa na účely zákona rozumie slovenská kontrolná známka určená na označovanie spotrebiteľského balenia, ktorá spĺňa ostatné náležitosti v súlade so zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom. To isté platí aj podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, podľa ktorého sa kontrolnou známkou na účely zákona rozumie slovenská kontrolná známka, na ktorej je uvedená cena cigariet a ktorá spĺňa ostatné náležitosti v súlade so zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom. Nehovoriac o skutočnosti, že niektoré členské štáty vôbec nepoužívajú kontrolné známky, ako napríklad aj susedné Rakúsko. Takže zahraničná kontrolná známka nemôže byť nijakým kritériom. Prítomnosť zahraničných kontrolných známok alebo akákoľvek ich absencia preto nie je a nemôže byť jednoznačným dôkazom o nelegálnosti tovaru, ktorý si privážajú súkromné osoby pre svoju vlastnú potrebu. Okrem toho pre veľký cenový rozdiel je málo pravdepodobné, že niekto bude nakupovať v Rakúsku vo väčšom objeme cigarety, to sa však už nedá povedať o alkoholických nápojoch. O nezmyselnom tvrdení o limite je napísané vyššie, pričom je ale potrebné opätovne zdôrazniť znenie ustanovenia článku 32 ods. 1 smernice č. 2004/118/ES, v ktorom sa hovorí, že pokiaľ ide o tovar podliehajúci spotrebnej dani, ktorý súkromná osoba nadobúda pre svoje vlastné použitie a ktorý sama prepravuje z jedného členského štátu do druhého, daňová povinnosť k spotrebnej dani vzniká len v členskom štáte, v ktorom sa tovar podliehajúci spotrebnej dani nadobudol. Hrubo vyznačená časť textu je jedinou a zásadnou podmienkou, ktorú musí takáto súkromná osoba splniť a dodržať!
Taktiež nevedno, ako v prípade kontroly môže byť colníkom hneď jasné, či je alebo nie je tovar pre vlastnú potrebu, keďže v zmysle zákona vzniká daňová povinnosť, len ak sa tovar použije na iné ako súkromné účely a to by teda musela kontrolovaná osoba začať predávať tovar priamo pred colníkmi, aby mohli takéto počínanie dodaniť! Množstvo tovaru nie je rozhodujúce, keďže už priamo Zmluvou sú množstvové obmedzenia zakázané, takže stanovenie limitov účelovým výkladom legislatívy hraničí s porušovaním zákona a zneužívaním právomocí. Za všetky výklady hovorí „čerstvý“ rozsudok Súdneho dvora zo 14. marca 2013 vo veci C‑216/11, ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní EÚ, podaná 10. mája 2011. Touto žalobou Európska komisia navrhla, aby Súdny dvor určil, že „Francúzska republika si tým, že používa čisto kvantitatívne kritérium na posúdenie, či majú fyzické osoby tabak, ktorý bol vyrobený v inom členskom štáte, v držbe na obchodné účely, pričom toto kritérium uplatňuje na jednotlivé vozidlo (nie na jednotlivú osobu) a všeobecne na všetky tabakové výrobky, a tým, že bráni dovozu tabakových výrobkov, ktoré pochádzajú z iného členského štátu, fyzickými osobami, keď je ich množstvo vyššie ako dva kilogramy na jedno vozidlo, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam (Ú. v. ES L 76, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 179, ďalej len „smernica“), a najmä z jej článkov 8 a 9, ako aj z článku 34 Zmluvy o fungovaní EÚ.“
Rozsudok je možné podrobne preštudovať na tejto stránke
http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=135023&pageIndex=0&doclang=SK&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=509062
Podstatné je znenie rozsudku, podľa ktorého Francúzska republika si tým, že používa čisto kvantitatívne kritérium na posúdenie, či majú fyzické osoby tabak, ktorý bol vyrobený v inom členskom štáte, v držbe na obchodné účely, ako aj uplatňovaním tohto kritéria na jednotlivé vozidlo (nie na jednotlivú osobu) a všeobecne na všetky tabakové výrobky, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam, a najmä z jej článkov 8 a 9. Netreba snáď pripomínať, že tento rozsudok je precedensom pre všetky členské štáty a teda i pre Slovenskú republiku.
Nech nikoho nemýli, že v žalobe a rozsudku sa uvádza v tom čase platná, avšak v súčasnosti už zrušená smernica č. 92/12/EHS. Tá bola nahradená v texte tohto príspevku spomínanou smernicou č. 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS, zrušenie predchádzajúcej systémovej smernice má teda zakotvené priamo vo svojom názve. A ako vyplýva z ustanovenia jej článku 47 smernica 92/12/EHS sa zrušila s účinnosťou od 1. apríla 2010. Naďalej sa však uplatňuje v rozsahu a na účely vymedzené v článku 42, ktorého obsah je však pre tento príspevok nepodstatný a s touto témou nemá nič spoločné. Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na smernicu č. 2008/118/ES.
Slovenská verejnosť je veľmi často poučovaná o tom, že neznalosť zákona neospravedlňuje, pričom takéto poučovanie je takmer vždy podčiarknuté výškou pokút. Zdá sa, ako keby hlavným príjmom tohto štátu prostredníctvom množstva neuniformovaných ale i uniformovaných orgánov boli práve pokuty. Neostáva teda nič iné, ako pripomenúť zákon č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, najmä jeho § 2, ktorý upravuje, že o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Podobne i zákon č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie v § 2 ods. 1 upravuje, že o všetkom, čo bolo v úradnom vestníku uverejnené, platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie je nevyvrátiteľná. Naozaj každému, aj slovenským colníkom?
Je toto ešte "porada" alebo iba "dohadňa"? Budeme sa riadiť platnou legislatívou alebo iba pseudoinformáciami na internetových stránkach?

Výborne napísané zhrnutie toho čo som k tejto problematike našiel. Všade sa ale píše len o osobnej preprave. Ako to je keď si nechám napr. z Nemeckého E-shopu zaslať alkohol, alebo tabak v množstve z ktorého je zrejmé že to je na osobnú prepravu. Pretože ak by mi vznikla z toho povinnosť platiť spotrebnú daň tak sa jednoznačne dostávame do situácie kedy je plne zdanený výrobok zdaňovaný znovu spotrebnou daňou nakoľko tá už bola zaplatená v Nemecku. Aký je vlastne postup keď si nechám tabakový výrobok poslať poštou z Nemeckého obchodu? Mám sa niekde ísť nahlásiť a daň zaplatiť?
V každom prípade mi takýto postup príde v rozpore s celou filozofiou voľného pohybu tovaru a služieb.

Skús si preštudovať ustanovenie § 32 zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov a bude ti to jasné.
Smernica Rady č. 2008/118/ES upravuje pravidlá prepravy tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v rámci EÚ, a to
- v režime pozastavenia dane,
- v daňovom voľnom obehu, ktorý sa delí na prepravu na podnikateľské účely, zásielkový obchod a vlastnú prepravu na súkromné účely.
Pri dovoze platia colné predpisy a tam je opäť niekoľko možností a pravidiel.

Ďakujem. Asi hodinu som presne niečo takéto hľadal :)