vladan
13.03.06,19:47
Zákonník práce, prípadne kolektívna zmluva presne definujú dôvody, pri ktorých zamestnávateľ používa priemerný zárobok na pracovnoprávne účely. Ide najmä o náhradu mzdy za dovolenku, za sviatok, pri prekážkach v práci, na určenie výšky odstupného alebo odchodného a pod.
Priemerný zárobok zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Ak chceme určiť priemerný zárobok na základe mzdy zúčtovanej zamestnancovi (ide o HRUBÚ MZDU), treba si okrem iného ujasniť, čo vlastne Zákonník práce za mzdu NEPOVAŽUJE – ide najmä o:
- náhrady mzdy,
- odstupné,
- odchodné,
- cestovné náhrady,
- príspevky zo sociálneho fondu,
- výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií,
- náhrady za pracovnú pohotovosť,
- ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
To, čo sa za mzdu nepovažuje, nebude, v prípade výpočtu priemerného zárobku, vstupovať do mzdy zúčtovanej zamestnancovi.
Za obdobie odpracované zamestnancom sa bierie v úvahu počet odpracovaných hodín v rozhodujúcom období, a to z toho dôvodu, že priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.
Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období, teda:
- k 1. januáru (z obdobia október, november, december predchádzajúceho roka)
- k 1. aprílu (z obdobia január, február, marec)
- k 1. júlu (z obdobia apríl, máj, jún)
- k 1. októbru (z obdobia júl, august, september)
a používa sa počas celého štvrťroka, ak to Zákonník práce neustanovuje inak.
Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku.
V praxi to znamená, že ak je zamestnanec zaradený napríklad v druhom stupni náročnosti práce, tak jeho priemerný zárobok musí byť najmenej vo výške 1,2 násobku hodinovej minimálnej mzdy. V prípade, že by vypočítaný priemerný zárobok bol nižší, je potrebné zvýšiť ho na sumu zodpovedajúcu príslušnému minimálnemu mzdovému nároku – táto situácia môže nastať napríklad pri výpočte priemerného zárobku k 1. októbru, keďže väčšinou k tomuto dátumu prichádza k zvýšeniu zákonom ustanovenej minimálnej mzdy a tým aj zvýšeniu sadzieb minimálnych mzdových nárokov, pričom priemerný zárobok sa počíta za predchádzajúci štvrťrok, kde bola minimálna mzda v inej výške.
Pri výpočte priemerného zárobku je potrebné brať ohľad aj na zložky mzdy, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za dlhšie ako štvrťročné obdobie. Pri týchto zložkách mzdy je potrebné:
- určiť ku koľkým rozhodujúcicm obdobiam sa zložky mzdy viažu,
- určiť aká časť bude vstupovať do výpočtu priemerného zárobku v konkrétnom rozhodujúcom období a aká časť sa presunie do ďalších rozhodujúcich období.
Už zo samotnej zložky mzdy, ktorá sa poskytuje za dlhšie časové obdobie ako štvrťrok, by malo byť jasné, na aké dlhé časové obdobie sa poskytuje (napr. polročná alebo ročná odmena).
Rozdelenie takejto zložky mzdy do viacerých rozhodujúcich období sa deje z toho dôvodu, aby nedochádzalo k skresľovaniu priemerného zárobku zamestnanca (aby zložka mzdy nevstupovala do výpočtu iba v jednom rozhodujúcom období, keďže sa poskytuje za dlhšie časové obdobie).
V prípade, ak zložku mzdy nie je možné jednoznačne určiť, na aké časové obdobie sa vzťahuje, možno ju považovať za mzdu viažucu sa k jedinému rozhodujúcemu obdobiu a teda ju možno celú započítať do rozhodujúceho obdobia, kedy bola zúčtovaná na výplatu.
ukážka výpočtu priemerného zárobku na pracovnoprávne účely
http://www.porada.sk/t24069-vypoeet-priemerneho-zarobku-na-pracovnopravne-ueely.html
Priemerný zárobok zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Ak chceme určiť priemerný zárobok na základe mzdy zúčtovanej zamestnancovi (ide o HRUBÚ MZDU), treba si okrem iného ujasniť, čo vlastne Zákonník práce za mzdu NEPOVAŽUJE – ide najmä o:
- náhrady mzdy,
- odstupné,
- odchodné,
- cestovné náhrady,
- príspevky zo sociálneho fondu,
- výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií,
- náhrady za pracovnú pohotovosť,
- ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
To, čo sa za mzdu nepovažuje, nebude, v prípade výpočtu priemerného zárobku, vstupovať do mzdy zúčtovanej zamestnancovi.
Za obdobie odpracované zamestnancom sa bierie v úvahu počet odpracovaných hodín v rozhodujúcom období, a to z toho dôvodu, že priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.
Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období, teda:
- k 1. januáru (z obdobia október, november, december predchádzajúceho roka)
- k 1. aprílu (z obdobia január, február, marec)
- k 1. júlu (z obdobia apríl, máj, jún)
- k 1. októbru (z obdobia júl, august, september)
a používa sa počas celého štvrťroka, ak to Zákonník práce neustanovuje inak.
Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku.
V praxi to znamená, že ak je zamestnanec zaradený napríklad v druhom stupni náročnosti práce, tak jeho priemerný zárobok musí byť najmenej vo výške 1,2 násobku hodinovej minimálnej mzdy. V prípade, že by vypočítaný priemerný zárobok bol nižší, je potrebné zvýšiť ho na sumu zodpovedajúcu príslušnému minimálnemu mzdovému nároku – táto situácia môže nastať napríklad pri výpočte priemerného zárobku k 1. októbru, keďže väčšinou k tomuto dátumu prichádza k zvýšeniu zákonom ustanovenej minimálnej mzdy a tým aj zvýšeniu sadzieb minimálnych mzdových nárokov, pričom priemerný zárobok sa počíta za predchádzajúci štvrťrok, kde bola minimálna mzda v inej výške.
Pri výpočte priemerného zárobku je potrebné brať ohľad aj na zložky mzdy, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za dlhšie ako štvrťročné obdobie. Pri týchto zložkách mzdy je potrebné:
- určiť ku koľkým rozhodujúcicm obdobiam sa zložky mzdy viažu,
- určiť aká časť bude vstupovať do výpočtu priemerného zárobku v konkrétnom rozhodujúcom období a aká časť sa presunie do ďalších rozhodujúcich období.
Už zo samotnej zložky mzdy, ktorá sa poskytuje za dlhšie časové obdobie ako štvrťrok, by malo byť jasné, na aké dlhé časové obdobie sa poskytuje (napr. polročná alebo ročná odmena).
Rozdelenie takejto zložky mzdy do viacerých rozhodujúcich období sa deje z toho dôvodu, aby nedochádzalo k skresľovaniu priemerného zárobku zamestnanca (aby zložka mzdy nevstupovala do výpočtu iba v jednom rozhodujúcom období, keďže sa poskytuje za dlhšie časové obdobie).
V prípade, ak zložku mzdy nie je možné jednoznačne určiť, na aké časové obdobie sa vzťahuje, možno ju považovať za mzdu viažucu sa k jedinému rozhodujúcemu obdobiu a teda ju možno celú započítať do rozhodujúceho obdobia, kedy bola zúčtovaná na výplatu.
ukážka výpočtu priemerného zárobku na pracovnoprávne účely
http://www.porada.sk/t24069-vypoeet-priemerneho-zarobku-na-pracovnopravne-ueely.html