vladan
14.03.06,21:12
Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.
Pravdepodobný zárobok možno zistiť:
- z hrubej mzdy, ktorú zamestnanec reálne dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, čiže aj v prípade, že neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín (a teda aj z doby, ktorú reálne odpracoval od začiatku rozhodujúceho obdobia)
- z hrubej mzdy, ktorú by zrejme dosiahol, ak by pracoval celé rozhodujúce obdobie. V tomto prípade berieme do úvahy aj dobu, ktorú by zrejme odpracoval.
Výpočet pravdepodobného zárobku by mal vychádzať zo mzdových podmienok, ktoré si zamestnávateľ a zamestnanec vzájomne dohodli v pracovnej zmluve, prípade uvedené v kolektívnej zmluve, teda z hrubej mzdy a všetkých ostatných zložiek, ktoré by zamestnanec dosiahol, ak by v rozhodujúcom období pracoval.
Pri výpočte pravdepodobného zárobku často zaznieva otázka, či pri zamestnancovi odmeňovanom mesačnou mzdou brať do úvahy sviatok ako odpracovanú dobu alebo nie.
Podľa § 122 ZP ods. 3 - u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda.
V prípade, že v pracovnej alebo kolektívnej zmluve nie sú uvedené iné podmienky preplácania sviatku, tak pri výpočte pravdepodobného zárobku považujeme deň sviatku za odpracovanú dobu.
Aj pri pravdepodobnom zárobku platí, že musí byť najmenej v sume zodpovedajúcej minimálnemu mzdovému nároku, ktorý prislúcha stupňu náročnosti práce, do ktorého je zamestnanec zaradený.
Pravdepodobný zárobok možno zistiť:
- z hrubej mzdy, ktorú zamestnanec reálne dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, čiže aj v prípade, že neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín (a teda aj z doby, ktorú reálne odpracoval od začiatku rozhodujúceho obdobia)
- z hrubej mzdy, ktorú by zrejme dosiahol, ak by pracoval celé rozhodujúce obdobie. V tomto prípade berieme do úvahy aj dobu, ktorú by zrejme odpracoval.
Výpočet pravdepodobného zárobku by mal vychádzať zo mzdových podmienok, ktoré si zamestnávateľ a zamestnanec vzájomne dohodli v pracovnej zmluve, prípade uvedené v kolektívnej zmluve, teda z hrubej mzdy a všetkých ostatných zložiek, ktoré by zamestnanec dosiahol, ak by v rozhodujúcom období pracoval.
Pri výpočte pravdepodobného zárobku často zaznieva otázka, či pri zamestnancovi odmeňovanom mesačnou mzdou brať do úvahy sviatok ako odpracovanú dobu alebo nie.
Podľa § 122 ZP ods. 3 - u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda.
V prípade, že v pracovnej alebo kolektívnej zmluve nie sú uvedené iné podmienky preplácania sviatku, tak pri výpočte pravdepodobného zárobku považujeme deň sviatku za odpracovanú dobu.
Aj pri pravdepodobnom zárobku platí, že musí byť najmenej v sume zodpovedajúcej minimálnemu mzdovému nároku, ktorý prislúcha stupňu náročnosti práce, do ktorého je zamestnanec zaradený.