Nie, nedá. Nenaplnila si túto skutkovú podstatu. Polícia jej to nemohla povedať. Kľudne podaj podnet daňovákom. Oni si s ňou už poradia.

"Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov."

Rozumiem dobre, že ak by nerobila problémy, nezaujíma ťa, či odvádza alebo neodvádza dane.

Baba robí BU-BU-BU. Ty si ju len upozornila na to, že môžeš toto vykonať. Ak ona na teba podala tr. oznámenie pre ohováranie, musela by mať dôkazy (čo ale nemá), no v tom prípade by sa z nej stala (ak by si zaúradovala) obvinená z tr. činu krivej výpovede

Podľa §346 Trestného zákona kto ako svedok v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní alebo na účely trestného konania v cudzine pred prokurátorom alebo policajtom, alebo pred sudcom medzinárodného orgánu uznaného Slovenskou republikou uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo kto takú okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Kto v trestnom konaní pred súdom alebo na účely trestného konania v cudzine po zložení prísahy uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo takú okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.

Tvojou povinnosťou ako občana je oznámiť orgánom v tr. konaní akýkoľvek protizákonný stav (v jej prípade by sa asi jednalo o daňový únik) a toto sa nepovažuje za ohováranie.

Nejde o trestné oznámenie za ohováranie, ale vydieranie...

ale ty ju nevydieraš.

Myslim, ze by som sa tym az tak nezaoberala. Ale kedze mi pri mojom odchode (asi sa preriekla) nepriamo povedala, ze dane neplati, tak je mojou povinnosťou hlásiť to.

Aj ja si myslim... len nechápem, prečo mi zaslala mail s tým, že polícia mi odporúča...

lebo ťa chce zastrašiť,veď aj misoft ti to píše

v pondelok sme si dali osobné stretnutie, lebo ma už nebaví s ňou vypisovať maily. uvidím ako to dopadne. pravdepodobne jej poviem, aby si ten depozit, na ktorý si myslím, že mám nárok, nechala a oznámim jej, že dávam podnet na úrad pre daňové preverovanie. Je do čudná žena (profesorka), nedá sa s ňou normálne rozprávať a dohodnúť. A hlavne je to človek, ktorý si za cent nechá koleno vŕtať.

Ááááá - tak je to JASNÉ! ;) :D
Ale medzi nami - ak ona toto robí - tak ty BU-BU-BU nerob, ale KONAJ naozaj!

....tak poviem ....

Marco síce píše , že si nenaplnila skutkovú podstatu ....

"Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov."

Ibaže , záleží na štylizácii toho mailu , ktorý si poslala dotyčnej majiteľke ...

... že som dala podnet správcovi a že v prípade, ak mi nedoplatí zvyšok peňazí, dám podnet aj úradu pre daňové preverovanie.

...a niekedy sú tie výzvy písané v návale emócií a potom to aj tak vyzerá - dá sa to ( žiaľ ) považovať za vydieranie .
Pritom jeden chce len to svoje ...

Čo už , keď zákony tohoto štátu ako keby ochraňovali vinníkov ....

Buchač, nesúhlasím. Lebo to by aj výzva dlžníkovi na úhradu záväzku vo forme. "Uhraď svoju pohľadávku do ....... inač to budem riešiť súdnou cestou" by sa dala považovať za vydieranie. Čo určite nie je.

Nechápem, prečo jej chceš nechať depozit, poškodila si niečo v byte?

Marco... tá Tvoja je presne tá formulka , ktorú som spomínal...

Forma by mala skôr ( ale žiaľ ) znieť :
" ZIADAM Vás o uhradenie .....bla ,bla "...
Niekde som už o tom aj čítal , že orávnený mal problémy s povinným , nakoľko ho tento zažaloval....

Pri písaní " výhražných listov " v tej mojej kauze som si fest dával práve na toto dával pozor ...

§ 189
Vydieranie
(1) Kto iného násilím, hrozbou násilia
alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby
niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až
šesť rokov
(2) Odňatím slobody na štyri roky až
desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spá-
cha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe,
c) z osobitného motívu, alebo
d) a spôsobí ním väčšiu škodu.
(3) Odňatím slobody na desať rokov
až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví
alebo smrť, alebo
b) a spôsobí ním značnú škodu.
(4) Odňatím slobody na dvadsať
rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa pá-
chateľ potrestá, ak spácha čin uvedený
v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví
viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb,
b) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.
K § 189
Týmto ustanovením sa chráni sloboda ľudského rozhodovania (pozri čl. 16 ods. 1, čl. 17
ods. 1 Ústavy).
Násilie – pozri vysvetlivky k § 188.
Hrozbou násilím sa rozumie nielen hrozba
bezprostredného násilia (pozri vysvetlivky
k § 188), ale aj hrozba, ktorá sa môže uskutoč-
niť v budúcnosti (napr. hrozba obsiahnutá
v liste). Nie je rozhodujúce, či hrozba násilia
smeruje proti napadnutému alebo inej osobe.
Táto hrozba môže smerovať proti telesnej integrite alebo proti majetku. Cieľ páchateľa
však musí byť adresovaný poškodenému a ten
ho musí vnímať. Nevyžaduje sa však prítomnosť osoby, voči ktorej je hrozba namierená.
Pri vyhrážaní telefónom alebo elektronickou
poštou sú miestom činu tak miesto, odkiaľ
bolo telefonované alebo správa zaslaná, ako
aj miesto, kde bola prijatá.
Hrozba inej ťažkej ujmy môže spočívať
v hrozbe, že sa spôsobí majetková ujma, zá-
važná ujma na dobrej povesti, rozvrat man-
želstva a pod.
Konal, opomenul alebo strpel – pozri
vysvetlivky k § 185.
Čin je dokonaný vykonaním násilného konania alebo uskutočnením hrozby násilia
alebo inej ťažkej ujmy. K vynúteniu konania,
opomenutia alebo strpenia nemusí dôjsť.
Závažnejší spôsob konania –pozri § 138
a vysvetlivky k nemu.
Chránená osoba – pozri § 139 a vysvetlivky k nemu, blízka osoba – pozri aj § 127
ods. 5.
Osobitný motív – pozri § 140 a vysvetlivky k nemu.
Škoda väčšia, značná, veľkého rozsahu
– pozri § 125 a vysvetlivky k nemu.
Ťažká ujma na zdraví alebo smrť –pozri
§ 142 a vysvetlivky k nemu. Pozri aj § 123 a vysvetlivky k nemu. Smrť – pozri vysvetlivky
k § 144 a § 145. Pri smrteľnom následku musí
v tomto prípade ísť o zavinenie z nedbanlivosti. Pri úmyselnom spôsobení smrti by išlo
o úkladnú vraždu podľa § 144 alebo vraždu
podľa § 145.
Ťažká ujma na zdraví a smrť viacerých
osôb –pozri § 143 a vysvetlivky k nemu, pozri
aj § 127 ods. 12 a vysvetlivky k nemu.
Člen nebezpečného zoskupenia – pozri
§ 141 a vysvetlivky k nemu.
Ukladanie trestov (§ 189 ods. 2, 3 alebo 4) – pozri aj § 47 ods. 2 a vysvetlivky
k nemu.
Jednočinný súbeh s trestnými činmi podľa
§ 185 – 186, § 314 je vylúčený. Tieto trestné
činy sú v pomere k trestnému činu vydierania
vo vzťahu špeciality.
R 10/1979: Ak páchateľ hrozbou násilia
iného núti, aby niečo konal, opomenul alebo
trpel, napadnutý však v dôsledku svojho zdravotného stavu (bezvedomia) nemôže hrozbuvnímať, ide len o pokus trestného činu vydierania podľa § 14 ods. 1, § 189 TZ. (Upravené
znenie).
R 27/1982: Inou ťažkou ujmou v zmysle
znakov trestného činu vydierania podľa § 189
ods. 1 TZ môže byť i začatie trestného stíhania
v dôsledku oznámenia trestného činu, ktorým
páchateľ poškodenému hrozí a núti ho tak
niečo konať, opomenúť alebo trpieť. Pritom
nerozhoduje, či sa poškodený trestnej činnosti, ktorej oznámením sa mu hrozí, dopustil
alebo nie. (Upravené znenie).
R 25/1983: Ak je hrozba usmrtením, ťaž-
kou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou prostriedkom k vynúteniu určitého sprá-
vania, nejde o trestný čin podľa § 359 TZ, ale
o trestný čin vydierania podľa § 189 ods. 1 TZ.
(Upravené znenie).
R 31/1988: Ak bol k hrozbám v zmysle
trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 1
TZ použitý telefón, je miesto spáchania činu
ako miesto, kde sa vyskytol páchateľ, tak
miesto, kde bola osoba, ktorá mala byť k nie-
čomu donútená. (Upravené znenie).
R 60/2003-II: V právnom štáte nie je prí-
pustné vymáhanie pohľadávok spáchaním
trestného činu, ale na vykonateľnosť práva
treba zvoliť výlučne právne prostriedky.
Objektom trestného činu vydierania podľa
§ 189 ods. 1 TZ je slobodné rozhodovanie človeka, pričom objektívna stránka spočíva
v tom, že páchateľ neoprávnene núti iného,
aby niečo konal, opomenul alebo trpel, a to
násilím alebo hrozbou násilia alebo inej ťaž-
kej ujmy. Čin je dokonaný uvedeným konaním, pričom páchateľ nemusí dosiahnuť svoj
zámer. (Upravené znenie).
Pozri aj: R 48/1977, R 62/1978, R 1/1980,
R 24/1980, R 56/1980, R 30/1981, R 43/1990.

Názory sa rôznia. A čo by ste teda poradili? V prípade, že jej napíšem (poviem), že sa vzdávam vrátenia depozitu a považujem náš "spor" za vyriešený a následne dám podnet úradu, nemôže sa to považovať za vydieranie, či? V podstate si len plním svoju povinnosť...

Toto som aj ja čítala, ale nebolo mi to z toho jasné. To by chcelo právnika....

k čomu chceš právnika? čo ti nie je jasné v odst.1?

Nie, konkretne toto: Inou ťažkou ujmou v zmysle
znakov trestného činu vydierania podľa § 189
ods. 1 TZ môže byť i začatie trestného stíhania
v dôsledku oznámenia trestného činu, ktorým
páchateľ poškodenému hrozí a núti ho tak
niečo konať, opomenúť alebo trpieť. Pritom
nerozhoduje, či sa poškodený trestnej činnosti, ktorej oznámením sa mu hrozí, dopustil
alebo nie.

Misoft 03.08.13: Tvojou povinnosťou ako občana je oznámiť orgánom v tr. konaní akýkoľvek protizákonný stav (v jej prípade by sa asi jednalo o daňový únik)

Takáto všeobecná povinnosť v zákone nie je. Povinnosť hlásiť trestný čin je len v určitých vybraných prípadoch.

Pozeral sa mi na to právnik, potvrdil, že to nie je vydieranie. "Otrieskam" jej tie vyhrážky políciou o hlavu...

...a podá na teba trestné oznámenie o ublížení na zdraví :D ...trieskaj opatrne :D

Ved vieš, že som to myslela obrazne :) Ako som tak počula, veľa jej študentov by ju najradšej tiež nakopalo. Robí im problémy pri skúškach...

Určite sa nejedná o vydieranie. O vydieranie by išlo vtedy, ak by došlo k dôvodnej obave o život alebo zdravie určitej osoby, ktorej by sa páchateľ vyhrážal. Určite jej toto policajti nepovedali a určite ju poslali.........kade ľahšie. Takú blbosť som teda ešte nepočula a to som už riešila horšie veci. Je to z jej strany cielené, snaží sa útok odbiť útokom a skúša ale môžete si byť istá, že toto by policajt, vyšetrovateľ alebo prokurátor zmietol zo stola skôr, akoby dočítal koniec trestného oznámenia. Ten proces obvinenia z trestného činu či už ohovárania alebo vyhrážania je tak striktne daný (vyšetrovateľ sa nedrží len zákona, ale aj pokynu prokurátora a usmerneniami, o ktorých bežný človek nemá ani šajnu), že musí byť sakra dôvod a dôkaz o tom, že jej hrozí ujma na zdraví alebo na živote. A v tomto prípade o nič také nešlo. Každopádne ak sa domnievate, že sa dopúšťa ona trestného činu a to v podobe neodvádzania daní, môžete podať vy trestné oznámenie na ňu a potom to bude trošku iný frmol.

Prečítal som si všetky odpovede na otázku v tejto linke a všetkým odporúčam oboznámiť sa nie len so znením samotného Trestného zákona, ale aj s príslušnou judikatúrou. Ak sa oboznámite s rozhodnutím Najvyššieho súdu ČSSR pod číslom R 87/1982 dočítate sa, že aj hrozba trestného stíhania (nezávisle od toho, či by bola opodstatnená, alebo nie) sa môže považovať za "hrozbu inej ťažkej ujmy", ergo takýmito (a podobnými) vyhrážkami skutočne mohlo prísť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu vydierania. S odvolaním na tento judikát tiež autori Ivor, Čentéš, Korgo, Mašľanyová, Polák, Záhora v roku 2006 publikovali rovnako v "Trestné právo hmotné, osobitná časť 2" (ISBN 80-8078-099-4). Unáhlené závery postavené na nedostatočnom poznaní nemožno považovať za dobrú radu, odporúčam zdržanlivosť a opatrnosť pri takých vyhláseniach, aké sú tu uvedené nižšie. Rovnako opatrne odporúčam postupovať pri vymáhaní si svojich nárokov.

Reagujes na 10 rokov starú tému

Viem. Téma už má 10 rokov a furt to tu visí s furt zle. Stále si to tu môže každý prečítať. Google mi to vyhodil, ked som hľadal na základe čoho je hrozbu trestného stíhania možné považovať za "inú ťažkú ujmu". Pamätal som si, že existuje nejaký taký judikát. Keď som ho hľadal, vyhodilo mi aj túto tému. Chodia sem ľudia a stále hrozí, že sa budú riadiť niečím, čo za dobrú radu nemožno považovať. Chcel som len pomôcť. Je úplne jedno, že to je stará téma. Aj teraz máme taký aktuálny prípad. Hrozba trestného stíhania určite je "hrozba inej ťažkej ujmy" a podľa posúdenia súdu tým môže byť aj hrozba daňovej kontroly a následné stíhanie za neodvedenie dane, poistného, ... Keď už si navzájom pomáhame a radíme sa, nech to je aspoň odborné, kvalifikované, a nie povrchné. Ďakujem za upozornenie.

Keď už si navzájom pomáhame a radíme sa, nech to je aspoň odborné, kvalifikované, a nie povrchné.
====================
Hm...takže takáto otázka.
TY si odborník, kvalifikovaný právnik s titulom a viacročnou praxou ???

Ak nie, tak niet o čom...ALE skôr nie ako aj hej...;)
Ak aj hej, tak ide o tvoj právny názor...o nič iné.


" Aj teraz máme taký aktuálny prípad. "

KTO je to " máme " ?

čo teda radíš ty, aj keď neskoro ? Ako postupovať v medziach zákona, ak prenajímatel odmieta pri ukončení prenájmu vyplatiť depozit

veronikasad (Včera 20:14) čo teda radíš ty,...
------------------------------------------------
Klapec už nepríde - neporadí...;)

========================
HOAXTER (Včera 19:20) Chodia sem ľudia a stále hrozí, že sa budú riadiť niečím, čo za dobrú radu nemožno považovať. Chcel som len pomôcť. Je úplne jedno, že to je stará téma. Aj teraz máme taký aktuálny prípad. Hrozba trestného stíhania určite je "hrozba inej ťažkej ujmy"
--------------------------------------
Nechcem byť veľmi ironický a preto sa len opýtam..." a na čo si sem prišiel ty, keď zjavne nie si právnik a neovládaš problematiku ?"
Takže hrozba trestného stíhania je podľa teba "hrozba inej ťažkej ujmy? "

Si na veľkom omyle, nakoľko ešte stále platí :

" V praxi je často sporné, za akých okolností možno použiť právnu kvalifikáciu trestného činu vydierania v prípadoch, v ktorých veriteľ hrozí svojmu dlžníkovi použitím rôznych právnych krokov (napríklad podaním žaloby, trestného oznámenia, podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a podobne) ak ten neuhradí svoj dlh. V takýchto prípadoch je nutné pristupovať k prípadnej kriminalizácii konania veriteľa obzvlášť opatrne, nakoľko VERITEĽ JE vo všeobecnosti OPRÁVNENÝ HROZIŤ svojmu dlžníkovi VYUŽITÍM SVOJICH PRÁV, ak ten neuhradí skutočnú (nie fiktívnu) pohľadávku. "