Pod pojmom inkluzívne vzdelávanie sa rozumie rovnosť príležitostí vo vzdelávaní pre všetkých jedincov na jednej úrovni (bez ohľadu na pohlavie, spoločenské postavenie, zdravotné znevýhodnenie...). V praxi to znamená, že do tried s intaktnými žiakmi sú zaradení aj žiaci s telesným, mentálnym, zrakovým alebo iným postihnutím. Pri vzdelávaní takýchto detí (žiakov) školy spolupracujú s rôznymi nadáciami, špeciálnymi pedagógmi, odbornými pracovníkmi, spoločnosťami, osobnými asistentmi a pod. V súčasnosti je tento problém vnímaný rozdielne, pretože podľa medzinárodného dohovoru, ktorý SR podpísalo, by mali byť v bežných triedach zaradení aj žiaci, ktorí by inak navštevovali špeciálne školy pre mentálne postihnutých, zrakovo postihnutí a pod. Proces inklúzie prebieha v školách aj dnes, i keď nie v celom rozsahu, keď bežné školy navštevujú deti s poruchami učenia, downovým syndrómom, svalovou dystrofiou alebo inak mentálne a zdravotne postihnutí, je to však skôr výnimka ako pravidlo. Takéto vzdelávanie má svoje výhody i nevýhody rovnako pre intaktné deti, ako aj začlenené. Odborníci aj pedagógovia majú na zavedenie inklúzie do škôl rozdielne názory. Jedni ju považujú za veľký krok vpred, tí druhí vzad. Najviac sa o inklúziu žiakov snažia rodičia takto "vyčlenených" detí.
Zaujímavá je štúdia prednesená v Európskom parlamente:
http://www.european-agency.org/publications/ereports/young-views-on-inclusive-education/YoungViews-2012SK.pdf