Zdroj: Sociálna poisťovňa (google)
Ako je to s premlčaním pohľadávok?


Sociálna poisťovňa pravidelne zverejňuje na svojej webovej stránke dlžníkov, ktorí včas a v riadnej výške neuhradili poistné na sociálne poistenie. Aj vďaka tomu sa zvýšil počet otázok klientov, ktorí sa domnievajú, že „staré dlhy“, ktoré im vznikli pred desiatimi rokmi, nie sú povinní uhradiť s odôvodnením, že „sú automaticky premlčané“. Nie je to tak. Viac už v nasledujúcich riadkoch.

Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok, resp. vymáhateľnosť tohto nároku, možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by bolo právo vykonané. Vznesenie námietky premlčania zo strany povinného subjektu má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Premlčaním právo oprávneného subjektu nezaniká, len sa oslabuje, a to v zložke, ktorá predstavuje nárok. Oslabenie pôvodného práva, vzniknuté premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník môže po uplynutí premlčacej lehoty privodiť zánik vynútiteľnosti tohto subjektívneho práva (nároku) tým, že sa s úspechom dovolá premlčania pred príslušným orgánom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vznesením námietky premlčania síce nárok oprávneného subjektu zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku (obligácie), čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Ak povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní nevedel, nemôže plnenie považovať za bezdôvodné obohatenie zo strany oprávneného subjektu a požadovať ho z tohto titulu späť.

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ktorý upravuje právne vzťahy v oblasti sociálneho poistenia, vymedzuje inštitút premlčania v § 147. Z ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právo Sociálnej poisťovne predpísať poistné na sociálne poistenie je založené na povinnosti povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby alebo zamestnávateľa platiť poistné na sociálne poistenie. Uvedená povinnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a zamestnávateľa vyplýva priamo zo zákona o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa o existencii svojho práva predpísať poistné voči konkrétnemu povinnému subjektu, ktorý neplní svoju zákonnú povinnosť, musí mať vedomosť. K naplneniu tohto zámeru slúžia ustanovenia o oznamovacej povinnosti povinného subjektu upravené v § 228 ods. 1 a § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení.

Ak povinnosť ustanovená v § 228 ods. 1 a § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení nebola splnená, právo predpísať poistné sa v súlade s § 147 ods. 2 citovaného zákona nepremlčiava.

Ustanovenie § 228 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ukladá samostatne zárobkovo činnej osobe povinnosť prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. Ustanovenie § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení upravuje oznamovaciu povinnosť zamestnávateľa, ktorý je v súlade s uvedeným ustanovením povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia fyzickú osobu považovanú na účely sociálneho poistenia za zamestnanca.

Splnením oznamovacej povinnosti treba rozumieť plnenie povinností v rozsahu celého ustanovenia zákona o sociálnom poistení, vrátane spôsobu a lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že ak bola oznamovacia povinnosť síce „splnená“, t. j. povinný subjekt podal prihlášku, resp. odhlášku zo sociálneho poistenia za seba alebo svojho zamestnanca, ale túto prihlášku, resp. odhlášku podal čo len jeden deň oneskorene, nemôžeme považovať oznamovaciu povinnosť za splnenú v súlade § 228 ods. 1 a § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. V danom prípade bol naplnený obsah ustanovenia § 147 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, a preto sa právo predpísať poistné nepremlčiava.

Zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná poistné na sociálne poistenie predpísať. Vzhľadom na prechodné ustanovenie zákona o sociálnom poistení (§ 277 ods. 1) je Sociálna poisťovňa oprávnená predpísať aj poistné za obdobie pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení, t. j. pred 1. januárom 2004. Odvodové a oznamovacie povinnosti povinných subjektov s účinnosťou do 31. decembra 2003 upravoval zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Sociálnej poisťovni“). Zákon o Sociálnej poisťovni upravoval inštitút premlčania v ustanovení § 24. Premlčanie práva predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za obdobie od 1. januára 1995 do 31. decembra 2003, bolo obdobne upravené ako premlčanie práva v § 147 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2004. Na premlčanie práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa tiež vzťahovala desaťročná premlčacia lehota. V súlade s § 24 ods. 4 zákona o Sociálnej poisťovni sa právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie nepremlčiava, ak nebola splnená oznamovacia povinnosť podľa § 18, t. j. ak povinný subjekt nepodal prihlášku, resp. odhlášku z nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia za seba alebo za svojho zamestnanca v lehote ustanovenej zákonom.

Je potrebné zdôrazniť, že na premlčanie sa neprihliada z úradnej povinnosti. Premlčania práva, t. j. premlčania nároku Sociálnej poisťovne na poistné, sa môže povinný subjekt (dlžník) dovolať len vznesením námietky premlčania. V kontexte s uvedeným, ak Sociálna poisťovňa predpíše poistné za obdobie dlhšie ako desať rokov, povinný subjekt môže čeliť uplatneniu tohto práva námietkou premlčania. Podmienkou úspešného uplatnenia premlčacieho práva, je splnenie oznamovacej povinnosti v súlade s § 18 zákona o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31. decembra 2003. Dôsledkom úspešného uplatnenia námietky premlčania zo strany povinného subjektu, nárok Sociálnej poisťovne na dlžné poistné zaniká. Ak však povinný subjekt dobrovoľne splnil svoju povinnosť a premlčané poistné zaplatil, nemôže ho požadovať od Sociálnej poisťovni späť ako bezdôvodné obohatenie.

Mgr. Nataša Ruppová, Sociálna poisťovňa, ústredie,
odbor výberu poistného

Preto Ti odporúčam, ak Ti došiel 1.list zo Sociálnej, tak tuším do 7 dní treba podať námietku premlčania.Pretože, ak nebudeš namietať,tak majú nárok to vymáhať aj exekútorom. Ak si nestihol lehotu, tak už to "nie je premlcane" Riešila som obodobnú situáciu otca, len ten mi to povedal, až keď prišla exekúcia - čo bolo neskoro. A pani zo SP mi povedala, keď som sa pýtala na premlčanie, že mal sa odvolať, v zákone oni nemajú, že by nemohli požadovať starý dlh a ak sa ľudia neodvolajú z dôvodu premlčania, tak im plynie nová premlčacia doba.

Síce priznám, že neviem, či si bol v roku 1993 -2000 povinný platiť odvody (v súčasnosti 1.rok podnikania-nemusíš platiť sociálne odvody a potom to závisí od hranice príjmu).

dakujem za odpoveď,že nemusím platiť rok teraz to viem mňa zaujímajú roky 1993 -2000, ktoré som mal bez príjmu.

Ďakujem za odpoveď. Upresnujem žiaden lisť od SP som nedostal povedali mi to osobne. Mám doklad z roku2004,že nemám voči SP žiadeň dlh. Som ochotný to doplatiť ak sa mi tie roky budú počítať do dôchodku to preverujem.

Ja som mala takýto problém,ale išlo o penále za oneskorené odvody Úradu práce.Túto agendu prevzala Sociálna poisťovňa.Takže je možné,že ide o toto.Máš síce potvrdenie,že Soc.poisťovni nedlhuješ,ale môžu to byť pohľadávky z Úradu práce z týchto rokov.Rieš to čím skôr.