Dobrý deň prajem.
Bývam v rodičovskom byte spolu s mamou a bratom. Naši rodičia boli rozvedení a otec medzičasom zomrel. Mamka pracuje v Čechách a domov chodí tak 2-3 krát do roka. Ešte poznamenám, že vlastníkom bytu je mama. Mám takýto problém s bratom. Trvá to už vyše týždňa. Jedného dňa keď som prišla domov, som sa nevedela dostať do bytu, pretože hneď ako máme vchodové dvere, tak sú aj dvere záchodové. Brat keď je sám doma, ide na WC, v poslednom čase ani nezavrie za sebou dvere a keďže ich nechal otvorené, ja som sa normálne musela dobýjať do bytu. Pár dní na to, znova ten istý problém. Ale tentoraz som nechala dvere trochu pootvorené a zvonila som zvončekom, aby láskavo prišiel zavrieť tie záchodové dvere. Keď prišiel ku dverám, celý vyhúkaný, že čo sa deje, tak ja už v zlosti som trochu na neho na spoločnej chodbe nakričala, že aby si po odchode z WC zatvoril za sebou aj dvere, dokedy sa mám dobýjať do bytu. Chvíľu na to on nabliakal do mňa, že ešte raz nakričím na neho na chodbe, takže uvidím a zopakoval mi to 2 razy. Posledne zas som sa musela dobýjať do bytu pre jeho nezatvorené dvere. Až z vnútornej strany je normálne vykrivená kľučka na dverách čo som búchala do dverí (záchodových). Samozrejme som v zúrivosti som zaplesla aj vchodové dvere aj záchodové dvere. Bola som z toho už nervózna, on bol v druhej izbe, samozrejme sedel zas za PC a kričala som na neho, že nabudúce nech si zatvorí konečne za sebou tie záchodové dvere. A od vtedy začali problémy: Plieska všetkými možnými dverami doma, je jedovatý, zlostný. Nedávno som sa v noci zobudila a normálne som sa až klepala, ja neviem či od strachu alebo od zimy. A keď mu pekne poviem, že aby neplieskal toľko tými dverami, že čo mu tie úbohé dvere urobili, tak jedovito zas len plieska a plieska. Nedá si povedať a nedá. (pozn. má 30 rokov). Ja som už na nervy z neho. Chcela som zavolať aj bratranca, že aby mu niečo povedal, ale bojím sa že keď odíde, tak bude zas robiť zlosť alebo vyvádzať. Je to na nevydržanie to neustále plieskanie dverí. Však čo je na tom že si zavriem za sebou dvere keď idem z WC. Ale on je taký lenivý, že ich musí nechávať otvorené, len aby keď ide na WC ich znovu nemusel otvárať. A ešte jeden dôležitý bod: Vždy keď mu niečo poviem, nič sa mu nepáči. Len si veselo sedí zatvorený v izbičke pri PC a môj názor je : dajte mi všetci svätý pokoj, lebo ja počúvam hudbu. Ale v živote predsa on nemôže takto existovať. Aj teraz pri písaní tohto článku sa normálne klepem. Mama keď mu tiež niečo povie, tak do nej nakričí, ona je tiež na neho prikrátka.

Brat je vysokoškolsky vzdelaný, vyštudoval jazyky – ANJ-NEJ, 2 roky učil na strednej škole, odtiaľ ho vyhodili, pretože sa nevedel správať a ani doteraz sa nevie správať a teraz posledný rok učí už len v jazykovej škole poobede.
O dievčatá záujem nejaví, vysedáva celé dni len za PC. On sa totiž to oženil so svojím PC.

Ešte jedna vec: Od decembra 2012 si ani neumýva po sebe, ani neriadi, zanecháva všade po sebe bodrel, ani WC si neumyje, a ja doslova robím slúžku (pozn. za 30-ročným človekom). Povedala som si dosť. Od vtedy ani nevarím pre obidvoch, ani neperiem ale starám sa o seba, lebo viem že mi to v živote bude treba.

Mne to už pripadá ako psychické týranie blízkou osobou. Prosím poraďte mi čo robiť, kam sa mám obrátiť.