V piatok 6.9.2013 Národná rada SR schválila v prvom čítaní novelu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, s predpokladanou účinnosťou väčšiny zmien k 1.1.2014.

V druhom a treťom čítaní sa novelou bude parlament zaoberať na októbrovej schôdzi, približne po 18.10.2013. Pretože sa očakáva množstvo ďalších zmien, informácie uvedené v tomto článku berte ako predbežné.

Z najzaujímavejších zmien vyberáme:

- mení sa definícia SZČO, kedy vzniká a zaniká povinného nemocenské a dôchodkové poistenie SZČO,
- zavádza sa automatický zánik dobrovoľného poistenia,
- zmäkčenie podmienok, pri ktorých má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku,
- sprísňuje sa výpočet invalidného dôchodku pre osoby od 18 do 20 rokov veku na základe dobrovoľného poistenia,
- v prospech žien na MD, RD sa upravuje výpočet dávky v nezamestnanosti z príjmov dosiahnutých počas MD, RD,
- upravuje sa výpočet vymeriavacieho základu SZČO – vždy sa bude brať 1/12-tina, namiesto pomernej časti podľa počtu mesiacov podnikania,
- zaplatením pohľadávky na poistnom postúpenej podľa § 149 sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú,
- ...a ďalšie úpravy pri postúpení pohľadávok,
- znižujú sa administratívne povinnosti SZČO - Sociálna poisťovňa bude sama oznamovať SZČO vznik povinného poistenia a výšku poistného,
- sadzba poistného na úrazové poistenie 0,8% pre všetkých zamestnávateľov a možnosť presúvania prebytočných financií medzi fondami zostáva v platnosti až do konca roku 2017,
- atď.

Komentár k schválenému zneniu novely nájdete tu:

http://www.porada.sk/t226129-komentar-k-schvalenej-novele-zakona-o-socialnom-poisteni-k-1-11-2013-1-1-2014-1-1-2015-a.html



Garančné poistenie

Za zamestnanca na účely garančného poistenia sa nebude považovať zamestnanec v pracovnom pomere alebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Zmena definície SZČO

Po novom (pozor, až od 1.7.2014, viď § 293cu) bude SZČO definovaná ako fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO dosahovala príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (s odkazom na § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov).

Zmena spočíva v tom, že doteraz bolo rozhodujúce, či fyzická osoba má registráciu na finančnej správe (daňovom úrade) ako osoba s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, teda či má pridelené DIČ.

Podstatou zmeny teda je, že pre posúdenie, či fyzická osoba je alebo nie je SZČO, nebude podstatná registrácia na finančnej správe (DIČ) ale či fyzická osoba má (mala) príjmy z z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Praktickým dôsledkom je, že aj fyzické osoby, ktorých povinnosť registrovať sa na finančnej správe bola otázna a v praxi bolo niektorým osobám tolerované, že sa na finančnej správe neprihlásili, sa jednozačne budú posudzovať ako SZČO v prípade, že majú (mali) príjmy podľa 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.

Aj naďalej sa za SZČO nebude považovať fyzická osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

Zánik a opätovný vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO

Vzhľadom na to, že definícia SZČO už nebude naviazaná na registráciu na Finančnej správe, upravuje sa § 21 ods. 4 a 5.

Povinné poistenie SZČO, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti (typicky napr. živnostenský list) zaniká odo dňa zániku oprávnenia na výkon činnosti (napr. ku dňu vrátenia živnostenského listu, resp. ku dňu prerušenia živnosti).

Povinné poistenie SZČO, ktorá nemá oprávnenie na výkon činnosti (umelci a autori) zaniká odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

Povinné poistenia (v období 12 mesiacov obdobia "1. júl - 30. jún") u osoby, ktorá opätovne získala oprávnenie na výkon činnosti, opätovne vzniká ku dňu kedy znova nadobudne oprávnenie na výkon činnosti (nový živnostenský list, resp. ukončenie prerušenia živnosti a pod.).

U osoby, ktorá zaniklo povinné poistenie na základe čestného vyhlásenia (umelci a autori), opätovne vzniká povinné poistenie v období "1. júl - 30. jún", odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

Príklad

Pán Adam je živnostník. Od 1.7.2014 je povinne poistený v Sociálnej poisťovni ako SZČO. K 15.7.2014 sa pán Adam rozhodne ukončiť živnosť a vráti živnostenský list. Od 15.7.2014 pán Adam preto už nie je povinne poistený v Sociálnej poisťovni ako SZČO.

Pani Božena je umelkyňa, má príjmy podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Od 1.7.2014 je povinne poistená v Sociálnej poisťovni ako SZČO. Od 1.9.2014 pani Božena podľa svojho čestného vyhlásenia (ktoré k tomuto dňu doručí do Sociálnej poisťovne) nevykonáva činnosť. Od 1.9.2014 pani Božena už nie je povinne poistená v Sociálnej poisťovni ako SZČO.

Pani Božena začne znova vykonávať umeleckú činnosť k 1.3.2015. K tomuto dňu preto doručí do Sociálnej poisťovne čestné vyhlásenie o tom, že znova vykonáva činnosť a od tohto dňa je znova povinne poistená SZČO.

Automatický zánik dobrovoľného poistenia

Doteraz platilo, že dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti zaniklo dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky a prípadne aj odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 2, § 15 ods. 4 a § 19 ods. 2 a 3.

Na zánik dobrovoľného poistenia tak bolo potrebné podať odhlášku z dobrovoľného poistenia.

Od 1.1.2014 dobrovoľné poistenie zanikne aj vtedy, ak dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace dobrovoľne poistená osoba nezaplatí poistné na dobrovoľné poistenie. Samozrejme výnimkou sú prípady (a dobrovoľné poistenie nezanikne) ak v kalendárnom mesiaci nebola dobrovoľne poistená osoba povinná platiť poistné na dobrovoľné poistenie podľa § 140 - ak sa jej za celý mesiac vyplácalo materské, ošetrovné alebo nemocenské.

V takýchto prípadoch dobrovoľné poistenie automaticky zanikne od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie.

Príklad

Pán Cyril je dobrovoľne dôchodkovo poistený od 1.1.2013. Pán Cyril je živnostník a od 1.7.2014 mu vznikne povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. Od júla 2014 tak pán Cyril platí poistné do Sociálnej poisťovne ako povinne poistená SZČO - dobrovoľné poistenie prestane platiť.

Keďže do konca septembra 2014 podľa evidencie Sociálnej poisťovne nezaplatil dobrovoľné poistenie za júl ani za august 2014, automaticky mu zanikne dobrovoľné dôchodkové poistenie k 1.7.2014.

Zmäkčenie podmienok, pri ktorých má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku

Jednou z podmienok nároku zamestnanca na nemocenskú dávku (§ 30 ods. b) bolo, že zamestnanec nemá príjem, ktorý vstupuje do vymeriavacieho základu zamestnanca za obdobie (resp. v období), v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca, pretože čerpá nemocenskú dávku.

To znamenalo, že ak napríklad zamestnávateľ vyplatil svojej zamestnankyni počas materskej príspevok pri narodení dieťaťa zo sociálneho fondu - Sociálna poisťovňa nevyplatila materské za mesiac, v ktorom bol príjem vyplatený. Podobne zamestnanec, ktorému končil pracovný pomer a v poslednom mesiaci bol celý mesiac práceneschopný - a zamestnávateľ mu vyplatil odstupné - nemal zo Sociálnej poisťone vyplatené za tento mesiac nemocenské.

Po novom sa nemocenská dávka nevyplatí len v prípade, ak príjem vyplatený za mesiac, v ktorom zamestnanec bol na PN resp. materskej, súvisel s prácou, ktorú vykonal v čase, kedy poberal materské.

Príklad

Pani Dana je na materskej. Od zamestnávateľa má poskytnuté služobné vozidlo na súkromné účely a to aj v čase, kedy je na materskej. Ide o príjem, ktorý sa započítava do VZ zamestnanca. Po 1.1.2014 existencia takéhoto príjmu nebude dôvodom na nevyplatenie materského, pretože nejde o príjem za vykonanú prácu.

Zmäkčenie podmienok, pri ktorých má nárok na nemocenskú dávku SZČO a dobrovoľne poistená osoba

Podľa § 31 ods. 1 písm. b) a ods. 3 je podmienkou nároku na nemocenskú dávku v prípade SZČO a dobrovoľne nemocensky poistených osôb skutočnosť, že zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. S tým, že toleruje sa dlžná suma nižšia ako 5 eur.

Toto obdobie sa skúma max. 10 rokov dozadu.

Po 1.1.2014 sa obdobie, za ktoré sa skúma, či bolo zaplatené poistné na nemocenské poistenie, skracuje na 5 rokov.

Sprísnenie výpočtu invalidného dôchodku pre osoby od 18 do 20 rokov veku

V prípade poistenca vo veku od 18 do 20 rokov, ktorý:

- nevykonával zárobkovú činnosť,
- bol len dobrovoľne dôchodkovo poistený menej ako jeden rok alebo
- získal obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného (§ 142 ods. 3) za obdobie kratšie ako jeden rok

... sa suma invalidného dôchodku určí výpočtom z osobného mzdového bodu 0,67 (výška vymeriavacieho základu z ktorého sa zaplatilo poistné tak nie je podstatná).

Dávka v nezamestnanosti

Podľa § 104 ods. 6 sa obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti. Po novom sa bude tolerovať dlžná suma do 5 eur.

V praxi sa často stáva, že počas materskej alebo rodičovskej dovolenky matka dieťaťa pracuje, avšak za nižšiu mzdu, resp. odmenu, než mala pred materskou dovolenkou. Napríklad ak pracuje počas MD/RD na dohodu niekoľko hodín týždenne. Od 1.1.2014 bude platiť, že ak denný vymeriavací základ určený z vymeriavacieho základu dosiahnutého v období materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, bude nižší ako denný vymeriavací základ zistený z vymeriavacieho základu dosiahnutého pre nástupom na rodičovskú dovolenku, pri výpočte dávky v nezamestnanosti sa použije vyšší denný vymeriavací základ, teda ten, ktorý sa zistí z vymeriavacieho základu dosiahnutého pred nástupom na RD.

Zmena vymeriavacieho základu SZČO

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO bude v období od 1.7.2014 (1.10.2014, ak bude predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2013) určený ako:

- podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov SZČO (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov),
- nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej SZČO,
- upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu,
- a koeficientu 1,6 (od 1.7.2015 koeficient 1,486).

To znamená:
- základ dane sa nebude deliť podľa počtu mesiacov vykonávania činnosti ale vždy sa bude deliť 12-timi,
- k základu dane sa jednoznačne nebude pripočítavať prípadné poistné zaplatené na dobrovoľné poistenie,
- základ dane sa upraví o prípadné príjmy a výdavky z činnosti osobného asistenta,
- základ dane sa upraví o prípadné príjmy a výdavky dosiahnuté v zahraničí.

Postúpenie pohľadávok Sociálnej poisťovne na tretiu osobu

Podľa navrhovaného doplnenia § 142 ods. 1, ak Sociálna poisťovňa postúpi pohľadávku na neuhradenom poistnom tretej osobe, tak ak dlžník uhradí pohľadávku tejto tretej osobe, dlžná suma sa považuje za zaplatenú na účely nároku na dávky sociálneho poistenia. Pôvodný dlžník tak bude mať pri splnení ostatných podmienok nárok na dávky sociálneho poistenia, napr. na nemocenské dávky.

Spresnenie lehoty splatnosti poistného pri dohodách s nepravidelným príjmom

Podľa upraveného § 143 ods 1, poistné pri dohodách s nepravidelným príjmom je splatné do ôsmeho dňa:

a) druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom dohoda skončila, alebo - čo je novinka:
b) kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa príjem vyplatil, ak bol vyplatený po uplynutí ôsmeho dňa druhého kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dohoda skončila.

Príklad

Dohoda o pracovnej činnosti s nepravidelným príjmom skončila 31.1.2014. Do 8.3.2014 odmena vyplatená nebola - zamestnávateľ tak nemohol vypočítať ani uhradiť do Sociálnej poisťovne poistné.

Odmena sa vyplatí až 30.4.2014. Splatnosť poistného z odmeny bude do 8.5.2014.

Zmena úročenia povolených splátok dlžných súm

Ak podľa § 146 Sociálna poisťovňa povolí fyzickej osoby alebo právnickej osoby splátky dlžných súm pre platobnú neschopnosť tejto osoby, tak dlžné sumy sa zvýšia o úroky vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm, najmenej však o úroky vo výške ročnej úrokovej sadzby 10 % (do 31.12.2013 boli úroky vo výške diskontnej úrokovej sadzby platnej ku dňu povolenia splátok).

Zmena administratívnych povinností SZČO

Na základe údajov, ktorá Sociálna poisťovňa dostáva od Finančného riaditeľstva (daňové priznania) Sociálna poisťovňa bude povinná písomne oznámiť SZČO, že jej vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a zároveň jej oznámi aj výšku poistného.

Naopak SZČO už nebude mať povinnosť prihlasovať sa na nemocenské a dôchodkové poistenie, resp. odhlasovať sa z týchto poistení.

SZČO, ktorá vykonávala činnosť v zahraničí a na ktorú sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu (je poistená v SR podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia) alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, je povinná oznámiť príslušnej pobočke výšku príjmov a výdavkov z činnosti SZČO v zahraničí, z príjmov nepodliehajúcich dani z príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Takáto SZČO je povinná oznámiť príslušnej pobočke aj skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 21 ods. 4 a 5, a to do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nastali. Údaje je SZČO povinná oznámiť do ôsmich dní od právoplatného určenia príslušnosti k právnym predpisom Slovenskej republiky a v bežnom roku najneskôr do 31. mája kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok.