Toby33
31.10.13,22:25
Prosim o radu. Z rodiny po starom otcovi zijeme uz len my traja vnuci (vsetci plnoleti), stara mama, moj otec aj mama mojich dvoch bratrancov su uz nebohi. Stary otec chce napisat zavet, v ktorom mi chce odkazat v celosti ornu podu (dom patri na zaklade opatrovatelskej zmluvy rodine mojej tety), financnu hotovost chce podelit medzi vnukov rovnakym dielom.
Ake je postavenie nas vnukov ako dedicov? Chapem dobre, ze sme ako potomkovia v prvej skupine? Akym dielom by sme dedili zo zakona? kazdy 1/3, alebo ja 1/2 (po otcovi) a oni 1/4+1/4 po svojej mame?
Nie je mi tiez jasne, ci sme neopomenutelni dedicia. Ak ano, je mozne, ze ak hodnota dedicskeho podielu zo zavetu (fin.hotovost) pre bratrancov nedosiahne kolko by bola 1/2 dedickeho podielu zo zakona, bude zavet neplatny a budeme dedit vsetko zo zakona?
Dakujem za pomoc.
Tobi
Ake je postavenie nas vnukov ako dedicov? Chapem dobre, ze sme ako potomkovia v prvej skupine? Akym dielom by sme dedili zo zakona? kazdy 1/3, alebo ja 1/2 (po otcovi) a oni 1/4+1/4 po svojej mame?
Nie je mi tiez jasne, ci sme neopomenutelni dedicia. Ak ano, je mozne, ze ak hodnota dedicskeho podielu zo zavetu (fin.hotovost) pre bratrancov nedosiahne kolko by bola 1/2 dedickeho podielu zo zakona, bude zavet neplatny a budeme dedit vsetko zo zakona?
Dakujem za pomoc.
Tobi
pavol54
01.11.13,04:37
Však nech miesto závetu napíše darovaciu zmluvu u notára a všetko je vyriešené. dediči dostanú to čo chce on, ale tí chamtivejší ho už budú nenávidieť do konca života. Ako bolo riešené dedičstvo po babke?
julysak
01.11.13,05:55
Starý otec mal 2 deti
v prvej skupine by boli oni a babka - rovnako
ak sa babka zriene, dedili by jeho deti - rovnako
ak zomreli, podiely detí prechádzajú na vnukov
(tu : 1/2 + 1/2 deleno 2 z majetku )
ale nemusí byť zo všetkého rovnako = dedičská dohoda môže byť hociaká
v prvej skupine by boli oni a babka - rovnako
ak sa babka zriene, dedili by jeho deti - rovnako
ak zomreli, podiely detí prechádzajú na vnukov
(tu : 1/2 + 1/2 deleno 2 z majetku )
ale nemusí byť zo všetkého rovnako = dedičská dohoda môže byť hociaká
Mária27
01.11.13,20:17
Ste v prvej skupine.Zo zákona by ste dedili : ty 1/2 a oni 1/4+1/4 . Ste neopomenuteľní dedičia.
Je to tak, ako píšeš v poslednej vete, avšak ide o relatívnu neplatnosť podľa § 40a ods. 1 obč. zákonníka. Závet by sa teda považoval za platný, pokiaľ by sa nedovolali neplatnosti.
Je to tak, ako píšeš v poslednej vete, avšak ide o relatívnu neplatnosť podľa § 40a ods. 1 obč. zákonníka. Závet by sa teda považoval za platný, pokiaľ by sa nedovolali neplatnosti.
luja5
02.11.13,08:33
...je mozne, ze ak hodnota dedicskeho podielu zo zavetu (fin.hotovost) pre bratrancov nedosiahne kolko by bola 1/2 dedickeho podielu zo zakona, bude zavet neplatny a budeme dedit vsetko zo zakona?
K vyznačenej časti otázky v rámci zadanej témy (§§ sú z Obč. zákonníka):
Ak by podľa závetu dospelí bratranci ako neopomenuteľní dediči nemali dostať každý aspoň 1/8 (§ 479), ale inak by bol závet v poriadku, išlo by o relatívnu neplatnosť závetu. To znamená, že bez dovolania sa neplatnosti závetu (§ 40a, prvá veta) by sa tým notár/súd nezaoberal a dedilo by sa podľa závetu. Po dovolaní sa neplatnosti neplatnou by sa stala časť závetu (§ 41), ktorá by nezodpovedala ust. § 479. Ostatné časti závetu by platili. Dedenie by sa teda podľa môjho názoru upravilo tak, aby zodpovedalo podielom podľa ust. § 479, t.j. aby každý z bratrancov dostal aspoň 1/8 z dedičstva.
Ako pri dedení zo zákona (§ 473) by sa postupovalo vtedy, ak by bol závet absolútne neplatný, t.j. ak by išlo o také dôvody, pri ktorých zákon priamo ustanovuje neplatnosť právneho úkonu všeobecne (§§ 37-40) a osobitne aj neplatnosť závetu (napríklad § 476 ods. 3). Vtedy by sa závet nebral do úvahy (ako keby vôbec neexistoval) a bratranci by mali nárok každý na 1/4. Závet môže byť absolútne neplatný, ak ho napíše osoba nespôsobilá na právne úkony, ak ho poručiteľ nenapíše slobodne..., ak by nebol napísaný spôsobom a nemal náležitosti podľa zákona (§ 476 a nasl.)...
K vyznačenej časti otázky v rámci zadanej témy (§§ sú z Obč. zákonníka):
Ak by podľa závetu dospelí bratranci ako neopomenuteľní dediči nemali dostať každý aspoň 1/8 (§ 479), ale inak by bol závet v poriadku, išlo by o relatívnu neplatnosť závetu. To znamená, že bez dovolania sa neplatnosti závetu (§ 40a, prvá veta) by sa tým notár/súd nezaoberal a dedilo by sa podľa závetu. Po dovolaní sa neplatnosti neplatnou by sa stala časť závetu (§ 41), ktorá by nezodpovedala ust. § 479. Ostatné časti závetu by platili. Dedenie by sa teda podľa môjho názoru upravilo tak, aby zodpovedalo podielom podľa ust. § 479, t.j. aby každý z bratrancov dostal aspoň 1/8 z dedičstva.
Ako pri dedení zo zákona (§ 473) by sa postupovalo vtedy, ak by bol závet absolútne neplatný, t.j. ak by išlo o také dôvody, pri ktorých zákon priamo ustanovuje neplatnosť právneho úkonu všeobecne (§§ 37-40) a osobitne aj neplatnosť závetu (napríklad § 476 ods. 3). Vtedy by sa závet nebral do úvahy (ako keby vôbec neexistoval) a bratranci by mali nárok každý na 1/4. Závet môže byť absolútne neplatný, ak ho napíše osoba nespôsobilá na právne úkony, ak ho poručiteľ nenapíše slobodne..., ak by nebol napísaný spôsobom a nemal náležitosti podľa zákona (§ 476 a nasl.)...