Za zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti sa nebude považovať fyzická osoba v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere (§ 4 ods. 1 písm. d) , ak:
- bola pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru dlhodobo nezamestnaný občan = občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov,
- dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru,
- suma jej mesačného príjmu z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“) za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer,
- voči zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje ku dňu vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktorú možno predpísať a ktorá je splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý 2 mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vnikol tento pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer,
- podobne voči zamestnávateľovi zdravotná poisťovňa zamestnanca neeviduje pohľadávku na preddavku na poistnom, na nedoplatku z ročného zúčtovania poistného a na úrokoch z omeškania,
- zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby.
Uvedení zamestnanci budú zvýhodnení aj pri zdravotnom poistení. Za zamestnanca s odvodovým zvýhodnením, ktorý bol dlhodobo nezamestnaný, platí zdravotné poistenie aj naďalej štát - ako keby bol naďalej v evidencií na úrade práce, viď § 11 ods. 7 písm. v) zákona o zdravotnom poistení.
Takíto zamestnanci sú však súčasne zdravotne poistení aj ako zamestnanci a zamestnávateľ ich prihlasuje do zdravotnej poisťovne - avšak sadzba poistného za takýchto zamestnancov je 0% pre zamestnanca (§ 12 ods. 1 písm. a) a rovnako 0% pre zamestnávateľa (§ 12 ods. 1 písm. d).
Odvodové zvýhodnenie sa uplatní počas prvých 12 kalendárnych mesiacov trvania pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.
Príklad
Zamestnávateľ zamestná dlhodobo nezamestnaného občana od 28.11.2013. Prvý kalendárny mesiac, odkedy sa začne uplatňovať odvodové zvýhodnenie, je november 2013. Posledný, dvanásty kalendárny mesiac, za ktorý sa uplatní odvodové zvýhodnenie, tak bude (celý) október 2014.
Hranica príjmu v roku 2013 a v roku 2014
Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní odvodová úľava, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2013 suma 67% z 786 eur, čo je suma 526,62 eura.
Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní odvodová úľava, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2014 suma 67% z 805 eur, čo je suma 539,35 eura.
Pozor, uvedená hranica sa uplatní počas všetkých 12 kalendárnych mesiacov v závislosti od toho, kedy pracovný (štátnozamestnanecký) pomer začal.
Príklad
Zamestnávateľ zamestná dlhodobo nezamestnaného občana od 18.11.2013. Pre uplatnenie výnimky je dôležité, aby mesačný príjem tohto zamestnanca nepresiahol hranicu 526,62 eura a to až do októbra 2014 vrátane (október 2014 je posledný, dvanásty kalendárny mesiac, za ktorý sa môže uplatniť výnimka).
Ďalšieho dlhodobo nezamestnaného občana zamestná zamestnávateľ od 1.1.2014. Pre uplatnenie výnimky u tohto zamestnanca je dôležité, aby jeho mesačný príjem nepresiahol hranicu 539,35 eura a to až do decembra 2014 vrátane (december 2014 je posledný, dvanásty kalendárny mesiac, za ktorý sa môže uplatniť výnimka).
Čo ak má jedna osoba viac zamestnaní
Ak k tomu istému dňu vzniklo tej istej osobe viac pracovných pomerov alebo štátnozamestnaneckých pomerov, odvodová úľava na sociálne poistenie sa uplatní pri tom pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, na základe ktorého bola podaná prihláška do Sociálnej poisťovne ako prvá.
Respektíve pokiaľ ide o zdravotné poistenie, u toho zamestnávateľa, ktorý prvý oznámil zmenu platiteľa poistného (prihlásil zamestnanca) v príslušnej zdravotnej poisťovni.
Aké odvody sa budú platiť
Pri uvedených zamestnancoch bude zamestnávateľ po dobu 12 kalendárnych mesiacov platiť len úrazové poistenie (§ 16) a pri zamestnancoch v pracovnom pomere aj garančné poistenie (§ 18) - za štátnych zamestnancov sa garančné poistenie neplatí. Čiže podobne, ako to bolo do 31.12.2012 pri dohodách.
Vymeriavací základ zamestnávateľa na úrazové a garančné poistenie je daný podľa § 138 ods. 8 písm. c) ako príjem takéhoto zamestnanca. Do vymeriavacieho základu zamestnávateľa na úrazové a garančné poistenie sa však nezahrnie prípadný príjem vyplatený v období danom podľa § 26 ods. 1 a 3 - teda v období definovanom pre zamestnancov s povinným poistením ako doby prerušenia (napr. neplatené voľno, absencia, rodičovská dovolenka, v čase OČR po 10.-tom dni...).
Čo ak bol dlhodobo nezamestnaný vyradený z evidencie z iných dôvodov
Ak bol dlhodobo nezamestnaný občan vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z iných dôvodov, ako je vznik pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru a až následne sa takýto občan zamestná, nevznikne nárok na odvodové zvýhodnenie. Napríklad ak úrad práce vyradí z evidencie občana z dôvodu nespolupráce s úradom alebo z dôvodu zistenej čiernej práce.
Ak mesačný príjem prekročí stanovenú hranicu
V takom prípade zamestnancovi vzniká povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti a to od prvého dňa mesiaca, v ktorom príjem prekročí stanovenú hranicu, samozrejme nie skôr ako od prvého dňa trvania pracovného pomeru, resp. štátnozamestnaneckého pomeru (§ 20 ods. 4).
Odvodová úľava sa ďalej uplatňovať nebude - aj keď v nasledujúcom mesiaci príjem znova klesne pod hranicu a ešte nebola vyčerpaná lehota 12 kalendárnych mesiacov. Čiže postupuje sa inak, ako pri dohodách o brigádnickej práci študentov s pravidelným príjmom.
Počas celých 12 kalendárnych mesiacov uplatňovania odvodovej úľavy pritom platí hranica platná počas prvého kalendárneho mesiaca trvania pracovnoprávneho, resp. štátnozamestnaneckého pomeru.
To znamená, ak zamestnanie začne ešte v roku 2013, po celú dobu 12 kal. mesiacov sa uplatňuje hranica 526,62 eura.
Ak zamestnanie začne v roku 2014, po celú dobu 12 kal. mesiacov sa uplatňuje hranica 539,35 eura.
Príklad
Zamestnávateľ zamestná dlhodobo nezamestnaného občana od 1.1.2014. Mesačný príjem v mesiacoch január až máj 2014 je každý mesiac do hranice 539,35 eura. Na zamestnanca sa tak v uvedených mesiacoch vzťahuje odvodové zvýhodnenie. Za mesiac jún 2014 však mesačný príjem prekročí hranicu 539,35 eura - od 1.6.2014 tak zamestnanec musí byť prihlásený na povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti.
Poznámka 1.: V uvedenom príklade zamestnávateľ prihlasuje zamestnanca do Sociálnej poisťovne druhýkrát k 1.6.2014 - ako typ zamestnanca sa na RLFO uvedie kód 16.
Poznámka 2.: Ak by v uvedenom príklade povedzme hneď ďalší mesiac, teda za júl 2014, mesačný príjem zamestnanca poklesol pod stanovenú hranicu, povinne poistený už zostane.
Čo ak bude zamestnancovi doplatený nejaký príjem po skončení zamestnania, ktoré trvalo najviac 12 mesiacov
Ak bude po skončení pracovného pomeru, resp. štátnozamestnaneckého pomeru - ktorý trval maximálne 12 kalendárnych mesiacov - a počas ktorého sa po celú dobu uplatnilo odvodové zvýhodnenie - vyplatený bývalému zamestnancovi nejaký príjem, tak sa vyplatený príjem spočíta s jednotlivými mesačnými príjmami vyplatenými zamestnancovi počas trvania zamestnania a určí sa pomerná časť určená podľa počtu kalendárnych mesiacov trvania zamestnania. Ak táto suma presiahne stanovenú hranicu, dodatočne vznikne tejto osobe povinné dôchodkové poistenie za celú dobu trvania zamestnania (§ 20 ods. 5). Zamestnávateľ musí bývalého zamestnanca prihlásiť do Sociálnej poisťovne na dobu trvania zamestnania, na RLFO uvedie ako typ zamestnanca kód 15.
Poistné do Sociálnej poisťovne je v takomto prípade zamestnávateľ povinný uhradiť do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem zúčtovaný na výplatu po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru (§ 143 ods. 1).
Príklad
Zamestnávateľ zamestná dlhodobo nezamestnaného občana od 1.1.2014. Pracovný pomer skončí 31.10.2014, počas celej doby trvania pracovného pomeru sa využilo odvodové zvýhodnenie (mesačný príjem v žiadnom mesiaci nepresiahol hranicu 539,35 eura).
Za dobu 10 mesiacov trvania zamestnania bude príjem zamestnanca celkom 5000 eur. Po skončení pracovného pomeru vo výplate za mesiac november 2014 bývalý zamestnávateľ vyplatí bývalému zamestnancovi dodatočnú odmenu 1000 eur. Celkový príjem tak dosiahne 6000 eur, čo je 600 eur v priemere na mesiac. To je viac, ako 539,35 eura - bývalého zamestnanca tak zamestnávateľ bude musieť dodatočne prihlásiť na dôchodkové poistenie a doplatiť poistné za zamestnanca a zamestnávateľa na starobné a invalidné poistenie a do rezervného fondu.
Vymeriavací základ na dôchodkové poistenie za jednotlivé mesiace bude daný ako súčet príjmu vyplateného za daný mesiac a pomernej časti dodatočnej odmeny. Vymeriavací základ na úrazové a garančné poistenie za jednotlivé mesiace bude daný ako pomerná časť dodatočnej odmeny. Pomerná časť dodatočnej odmeny je daná ako 1000 eur deleno 10 kal. mesiacov = 100 eur na mesiac.
Ak príjem zamestnanca za mesiac január 2014 bol 430 eur, tak vymeriavací základ na dôchodkové poistenie za mesiac január 2014 bude 430 + 100 = 530 eur. Vymeriavací základ na úrazové a garančné poistenie bude 100 eur.
Ak príjem zamestnanca za mesiac február 2014 bol 520 eur, tak vymeriavací základ na dôchodkové poistenie za mesiac február 2014 bude 520 + 100 = 620 eur. Vymeriavací základ na úrazové a garančné poistenie bude 100 eur.
Atď.
Zdravotné poistenie, oprava 14.2.2014:
Inak to je pri zdravotnom poistení. Ak ide o bývalého zamestnanca na ktorého sa počas celého trvania pracovného pomeru vzťahovala odvodová výnimka a takémuto bývalému zamestnancovi sa dopláca po skončení pracovného pomeru príjem, tak zamestnávateľ prihlási takúto osobu do ZP k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa vypláca príjem, kód 2Y. Preddavok na poistné na zdravotné poistenie sa z príjmu vypočíta štandardnými sadzbami 4% a 10% (resp. 2% a 5%).
Dôvod - bývalý zamestnanec v čase, kedy mu je dodatočne vyplatený príjem, už nie je osobou podľa § 11 ods. 1 písm. v) zákona o zdravotnom poistení a preto sa na neho už nevzťahuje sadzba poistného 0%.
Nemocenské dávky, dávka v nezamestnanosti, dôchodok
Zamestnanec, ktorý bude mať odvodové zvýhodnenie, nebude počas tejto doby nemocensky poistený, nebude dôchodkovo poistený, nebude poistený v nezamestnanosti.
Dôsledok: nebude mať v tomto čase nárok na nemocenské dávky a doba odvodového zvýhodnenia sa nezapočítava do doby poistenia pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti, ani do doby dôchodkového poistenia pre budúci starobný, prípadne invalidný dôchodok.
Nemocenské poistenie zamestnanca podľa zákona o sociálnom poistení vznikne až od prvého dňa v poradí trinásteho kalendárneho mesiaca trvania zamestnania, respektíve od prvého dňa mesiaca, v ktorom príjem prekročí stanovenú hranicu. Až pri práceschopnosti, ktorá začne najskôr odo dňa vzniku nemocenského poistenia, bude mať zamestnanec nárok na nemocenské. Podobne to bude pri ošetrovaní člena rodiny, resp. pri posudzovaní nároku na materské. Rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu sa potom stanoví podľa dňa vzniku nemocenského poistenia, rovnako to platí pre Sociálnu poisťovňu ako i pre zamestnávateľa.
Náhrada príjmu počas prvých 10 dní práceneschopnosti
Napriek tomu, že zamestnanec nebude nemocensky poistený, bude mať postavenie zamestnanca podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu. To znamená, že bude mať nárok na náhradu príjmu, ktorú mu vyplatí zamestnávateľ, počas prvých 10 dní práceneschopnosti (§ 2 ods. 1).
Denný vymeriavací základ sa určí tak, že priemerný mesačný zárobok na pracovnoprávne účely daný podľa § 134 Zákonníka práce a používaný v štvrťroku, v ktorom sa vypláca náhrada príjmu, sa vydelí konštantou 30,4167 (§ 8 ods. 8). Výsledná suma nie je obmedzená zhora.
Príklad
Zamestnávateľ zamestná dlhodobo nezamestnaného občana od 1.2.2014. Na zamestnanca sa vzťahuje odvodové zvýhodnenie.
Zamestnanec prvýkrát ochorie 17.3.2014 a je práceneschopný počas nasledujúcich 3 týždňov až do 7.4.2014. Pretože nie je nemocensky poistený, má nárok len na náhradu príjmu počas prvých 10 (kalendárnych) dní trvania PN, konkrétne za dni od 17.3.2014 do 26.3.2014 vrátane.
Zamestnávateľ náhradu príjmu vypočíta z priemerného mesačného zárobku podľa § 134 Zákonníka práce. Pretože v IV. štvrťroku 2013 ešte nebol zamestnaný u daného zamestnávateľa, použije sa pravdepodobný zárobok podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce, čo je v danom prípade mzda, ktorú dosahuje. A to je 400 eur.
400 deleno 30,4167 = 13,1506 eura ... čo je denný vymeriavací základ. Suma náhrady príjmu (25% prvé tri dni, 55% ďalších 7 dní) sa určí z DVZ 13,1506 eura.
*
Druhýkrát zamestnanec ochorie 12.5.2014 a je práceneschopný počas nasledujúcich 2 týždňov až do 25.5.2014. Pretože stále nie je nemocensky poistený, má znova nárok len na náhradu príjmu počas prvých 10 (kalendárnych) dní. Zamestnávateľ náhradu príjmu vypočíta z priemerného mesačného zárobku podľa § 134 Zákonníka práce. Pretože v I. štvrťroku 2014 už bol zamestnaný u daného zamestnávateľa, zamestnávateľ podľa § 134 Zákonníka práce vypočíta priemerný mesačný zárobok zo mzdy dosiahnutej počas I. štvrťroka a to bude suma 410 eur.
410 deleno 30,4167 = 13,4794 eura ... čo je denný vymeriavací základ. Suma náhrady príjmu (25% prvé tri dni, 55% ďalších 7 dní) sa tentoraz určí z DVZ 13,4794 eura.
*
Za mesiac júl 2014 zamestnanec zarobí 550 eur. To je viac, ako hranica 539,35 eura. Od 1.7.2014 sa tak stáva zamestnanec nemocensky poisteným (súčasne aj dôchodkovo poisteným a poisteným v nezamestnanosti) a odvodové zvýhodnenie sa na neho ďalej nevzťahuje.
*
Tretíkrát zamestnanec ochorie 8.9.2014 a PN je do 21.9.2014. Počas prvých 10 dní PN mu zamestnávateľ vypláca náhradu príjmu. Tu už nepoužije špecifický postup pre zamestnancov s odvodovým zvýhodnením, ale postupuje "klasicky". To znamená, najskôr sa testuje, či sa nemocenské poistenie platilo najmenej za 90 dní - to sa nestalo (platilo sa od 1.7.2014 do 7.9.2014) a preto je rozhodujúce obdobie dané ako obdobie od 1.7.2014 do 7.9.2014. Zamestnávateľ za toto obdobie spočíta súčet vymeriavacích základov zamestnanca a tento súčet vydelí počtom dní:
550 (VZ júl) + 420 (VZ august) + 100 (od 1.9. do 7.9.) = 1070 eur, deleno 69 dní = 15,5072 eura - a z tohto denného vymeriavacieho základu zamestnávateľ určí náhradu príjmu.
Pretože zamestnanec v čase vzniku PN už je nemocensky poistený, od 11.-teho dňa PN má nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne.
Pretože nemocenské poistenie sa platilo za menej ako 90 dní, a v predošlom roku zamestnanec nemocensky poistený ako zamestnanec nebol, Sociálna poisťovňa dávku určí z pravdepodobného príjmu za mesiac september 2014, tak ako ho nahlási Sociálnej poisťovni zamestnávateľ.
V prípade, ak sa náhrada príjmu poskytuje na prelome štvrťrokov, denný vymeriavací základ sa určí osobitne podľa štvrťroka, do ktorého spadajú dni, za ktoré sa náhrada príjmu vypláca.
Príklad
Zamestnávateľ zamestná dlhodobo nezamestnaného občana od 1.2.2014. Na zamestnanca sa vzťahuje odvodové zvýhodnenie.
Zamestnanec je PN od 25.6.2014 a je práceneschopný až do 15.7.2014. Pretože nie je nemocensky poistený, má nárok len na náhradu príjmu počas prvých 10 (kalendárnych) dní trvania PN, konkrétne za dni od 25.6.2014 do 4.7.2014 vrátane.
Zamestnávateľ náhradu príjmu vypočíta z priemerného mesačného zárobku podľa § 134 Zákonníka práce.
Pre náhradu príjmu vyplácanú počas II. štvrťroka 2014 sa použije priemerný mesačný zárobok zistený za I. štvrťrok 2014. A to je suma 450 eur.
DVZ = 450 deleno 30,4167 = 14,7945 eura
Náhrada príjmu za dni od 25.6.2014 do 30.6.2014 sa vypočíta ako:
25% z 14,7945 eura za dni od 25.6.2014 do 27.6.2014
55% z 14,7945 eura za dni od 28.6.2014 do 30.6.2014
Pre náhradu príjmu vyplácanú počas III. štvrťroka 2014 sa použije priemerný mesačný zárobok zistený za II. štvrťrok 2014. A to je suma 480 eur.
DVZ = 480 deleno 30,4167 = 15,7808 eura
Náhrada príjmu za dni od 1.7.2014 do 4.7.2014 sa vypočíta ako:
55% z 15,7808 eura.
Nárok na predčasný starobný dôchodok
Zamestnanec, ktorého sa bude týkať odvodové zvýhodnenie, nemôže žiadať o priznanie predčasného starobného dôchodku (respektíve v prípade podania žiadosti mu Sociálna poisťovňa predčasný starobný dôchodok neprizná) a to napriek tomu, že v pozícií zamestnanca s odvodovým zvýhodnením nebude dôchodkovo poistený (§ 67 ods. 4).
Dlhodobo nezamestnaná osoba, poberajúca predčasný starobný dôchodok, v prípade vzniku pracovného pomeru (resp. štátnozamestnaneckého pomeru) s odvodovým zvýhodnením, stráca nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku od jeho splátky, splatnej po dni vzniku takéhoto zamestnania (§ 67 ods. 5).
Prihlasovanie do Sociálnej poisťovne
Zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnanca, u ktorého sa uplatní odvodové zvýhodnenie pre dlhodobo nezamestnaných, na úrazové a garančné poistenie pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, vždy najneskôr pred začatím výkonu práce (§ 231 ods. 1 písm. b). Na Registračnom liste FO sa vyplní "typ zamestnanca" ako kód 14.
Zamestnávateľ je povinný odhlásiť takéhoto zamestnanca zo Sociálnej poisťovne najneskôr v deň nasledujúci po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Zamestnávateľ je povinný zrušiť prihlásenie do SP ak pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer nevznikol.
Ak sa zamestnanec, u ktorého sa uplatní odvodové zvýhodnenie pre dlhodobo nezamestnaných, stane povinne nemocensky poistený, povinne dôchodkovo poistený a povinne poistený v nezamestnanosti, pretože jeho mesačný príjem presiahne stanovenú hranicu, zamestnávateľ ho musí prihlásiť na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti najneskôr v lehote splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom mesačný príjem presiahol stanovenú hranicu. Na Registračnom liste FO sa vyplní "typ zamestnanca" ako kód 16.
Príklad
Zamestnanec s odvodovým zvýhodnením zamestnaný od 1.2.2014 dosiahne za mesiac júl 2014 príjem 550 eur. Táto suma je vyššia ako hranica 539,35 eura. Od 1.7.2014 sa tak stáva zamestnanec nemocensky poisteným, dôchodkovo poisteným a poisteným v nezamestnanosti a odvodové zvýhodnenie sa na neho ďalej nevzťahuje. Výplatný termín je u zamestnávateľa stanovený na 15.-ty deň nasledujúceho mesiaca. To znamená, že zamestnávateľ musí v uvedenom prípade prihlásiť zamestnanca na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti najneskôr do 15. augusta 2014.
Ak sa zamestnanec, u ktorého sa uplatní odvodové zvýhodnenie pre dlhodobo nezamestnaných, stane povinne nemocensky poistený, povinne dôchodkovo poistený a povinne poistený v nezamestnanosti, pretože zamestnanie trvalá dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, zamestnávateľ ho musí prihlásiť na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti pred prvým dňom trinásteho kalendárneho mesiaca. Na Registračnom liste FO sa vyplní "typ zamestnanca" ako kód 16.
Príklad
Zamestnanec s odvodovým zvýhodnením je zamestnaný od 25.11.2013. Odvodové zvýhodnenie "vyprší" po uplynutí 12 kalendárnych mesiacov a od novembra 2014 sa tak zamestnanec stáva zamestnanec nemocensky poisteným, dôchodkovo poisteným a poisteným v nezamestnanosti. Odvodové zvýhodnenie sa na neho vzťahuje do 31.10.2014. Zamestnávateľ musí prihlásiť zamestnanca na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti pred 1.11.2014, to znamená najneskôr 31. októbra 2014.
Prihlasovanie na registračnom liste FO v praxi
Pozrite samostatnú tému: Nový Registračný list FO (Sociálna poisťovňa) od 1.11.2013 (http://www.porada.sk/t226950-novy-registracny-list-fo-socialna-poistovna-od-1-11-2013-a.html)
Prihlasovanie do zdravotnej poisťovne
Za zamestnancov s odvodovým zvýhodnením síce zamestnávateľ neodvádza poistné na zdravotné poistenie (sadzba poistného je 0% pre zamestnanca i zamestnávateľa), avšak zamestnávateľ si musí plniť oznamovacie (prihlásenie atď.) a vykazovacie povinnosti.
Povinnosť prihlásiť takýchto zamestnancov má zamestnávateľ podobne ako pri iných zamestnancoch do ôsmich pracovných dní odo dňa vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.
Podľa neoficiálnej informácie (písané 4.11.2013) sa pri prihlasovaní, resp. odhlasovaní takéhoto zamestnanca použije kód 2Z, resp. 2K a zároveň kód 1W, čo znamená informáciu o tom, že podmienky na priznanie odvodového zvýhodnenia boli splnené.
Pri prihlasovaní sa tak uvedie kód 2Z 1WZ.
Kód 2K 1WK sa uvedie v prípadoch:
- ukončenie pracovného pomeru, resp. štátnozamestnaneckého pomeru zamestnanca s odvodovým zvýhodnením,
- ukončenie uplatňovania odvodového zvýhodnenia, buď pri prekročení hranice príjmu alebo pri uplynutí 12 kal. mesiacov.
Poznámka: po zverejnení aktualizovaného Metodického usmernenia UDZS č. 3/5/2009 informácie upresním, resp. doplním.
Poznámka 2. - dnes (5.11.2013) bolo na webovej stránke UDZS zverejnené Metodické usmernenie č. 3/6/2009 - prikladám v prílohe (a komentovať ho budem neskôr).
Zákonník práce
Zamestnanec, predtým dlhodobo nezamestnaný, s odvodovým zvýhodnením, je z pohľadu Zákonníka práce riadnym zamestnancom, ktorý má všetky práva a povinnosti. To znamená, že napríklad:
- uplatňuje sa skúšobná doba,
- môže pracovať na dobu určitú i na dobu neurčitú,
- môže pracovať na plný alebo čiastočný úväzok,
- zamestnávateľ mu môže dať výpoveď len v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce,
- má nárok na dovolenku,
- má nárok na náhradu mzdy pri prekážkach v práci, napríklad pri vyšetrení u lekára,
- má nárok na stravovanie (stravné lístky),
- má nárok na cestovné náhrady, atď.
Je porušením podmienok, ak zamestnávateľ zamestná dlhodobo nezamestnaného občana na dobu určitú?
Táto otázka má svoj zmysel, nakoľko jednou z podmienok uplatnenia odvodového zvýhodnenia pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných občanov je, že zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia takejto fyzickej osoby.
Ak zamestnávateľ zamestná dlhodobo nezamestnaného občana na dobu určitú - napríklad na dobu 12 mesiacov - k porušeniu uvedenej podmienky nedôjde.
Ak po skončení pracovného pomeru na dobu určitú zamestnávateľ so zamestnancom nepredĺži pracovnú zmluvu a namiesto neho zamestná iného dlhodobo nezamestnaného občana, pri novom zamestnancovi sa znova uplatní odvodové zvýhodnenie.
rád by som sa spýtal, či v posledných rokoch definoval inštitút zdravotného poistenia v SR zamestnanca so súbežne viacerými rôznymi sadzbami pre výpočet poistného na zdravotné poistenie v závislosti na type jeho pracovnoprávnych zmlúv?
Ak áno, moja otázka znie:
Ak v pracovnomprávnom vzťahu XXX podlieha zamestnanec sadzbe ZP 50% z VZ a v pracovnoprávnom vzťahu (ďalej PPV) YYY podlieha sadzbe 0%, MAX VZ pre výpočet poistenia zamestnanca = 10000,-EUR a z PPV XXX vznikne VZ 9000,-EUR (zamestnanec na tento PPV zarobí 9000,-EUR) a z PPV YYY tiež 9000,-EUR, aká bude správne vypočítaná a odvedená suma poistenia na ZP?
Ak nie, moja predchádzajúca otázka sa mení v nasledujúcom:
PPV XXX = HlavnýPracPomerPravidelný bez odvodovej "úľavy" so sadzbou pre zamestnanca na ZP=4%;
PPV YYY = HlavnýPracPomerPravidelný s odvodovou "úľavou" so sadzbou pre zamestnanca na ZP=0%;
MAX VZ = 3930;
VZ na ZP z PPV XXX = 4000,-Eur;
VZ na ZP z PPV YYY = 400,-Eur;
Aké bude poistenie zamestnanca na ZP v tomto prípade?
Vďaka,
St.
Možné je to po 1. novembri. S otázkou, ako postupovať pri presiahnutí maximálneho VZ sa treba obrátiť na MZ SR.
Tu už sú nejaké usmernenia k tomu ako vykazovať zamestnanca s odvodovou úľavou a tiež info, že ak má 2 zamestnania, bude v 2 riadkoch výkazu, maximum sa tam samozrejme nerieši.
http://www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/dokumenty/financovanie/vykazy.rtf
http://www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/dokumenty/financovanie/usmernenie_dlhodobo_nezamestnani.rtf
Zamestnanec má každý mesiac má príjem 100 EUR (platí ÚP a GP). Po výstupe je mu v 11/2014 doplatený príjem 4.000 EUR.
Odvádza sa z doplateného príjmu poistné ?
---
Pracovný pomer zamestnanca s odvodovou výnimkou trvá od 01.01.2014 do 31.10.2014.
Každý mesiac má príjem 100 EUR. Celý mesiac 04/2014 má neplatené voľno a má vyplatený príjem 100 EUR. Platí z tohto príjmu v 04/2014 úrazové a garančné poistenie ?
Ďakujem
Príklad
Zamestnávateľ zamestná dlhodobo nezamestnaného občana od 1.1.2014. Pracovný pomer skončí 31.10.2014, počas celej doby trvania pracovného pomeru sa využilo odvodové zvýhodnenie (mesačný príjem v žiadnom mesiaci nepresiahol hranicu 539,35 eura).
Za dobu 10 mesiacov trvania zamestnania bude príjem zamestnanca celkom 5000 eur. Po skončení pracovného pomeru vo výplate za mesiac november 2014 bývalý zamestnávateľ vyplatí bývalému zamestnancovi dodatočnú odmenu 1000 eur. Celkový príjem tak dosiahne 6000 eur, čo je 600 eur v priemere na mesiac. To je viac, ako 539,35 eura - bývalého zamestnanca tak zamestnávateľ bude musieť dodatočne prihlásiť na dôchodkové poistenie a doplatiť poistné za zamestnanca a zamestnávateľa na starobné a invalidné poistenie a do rezervného fondu.
Vymeriavací základ na dôchodkové poistenie za jednotlivé mesiace bude daný ako súčet príjmu vyplateného za daný mesiac a pomernej časti dodatočnej odmeny. Vymeriavací základ na úrazové a garančné poistenie za jednotlivé mesiace bude daný ako pomerná časť dodatočnej odmeny.
Ak príjem zamestnanca za mesiac január 2014 bol 480 eur, tak vymeriavací základ na dôchodkové poistenie za mesiac január 2014 bude 480 + 50 = 530 eur. Vymeriavací základ na úrazové a garančné poistenie bude 50 eur.
Ak príjem zamestnanca za mesiac február 2014 bol 520 eur, tak vymeriavací základ na dôchodkové poistenie za mesiac február 2014 bude 520 + 50 = 570 eur. Vymeriavací základ na úrazové a garančné poistenie bude 50 eur.
Atď.
rád by som sa spýtal, či v posledných rokoch definoval inštitút zdravotného poistenia v SR zamestnanca so súbežne viacerými rôznymi sadzbami pre výpočet poistného na zdravotné poistenie v závislosti na type jeho pracovnoprávnych zmlúv?
Ak áno, moja otázka znie:
Ak v pracovnomprávnom vzťahu XXX podlieha zamestnanec sadzbe ZP 50% z VZ a v pracovnoprávnom vzťahu (ďalej PPV) YYY podlieha sadzbe 0%, MAX VZ pre výpočet poistenia zamestnanca = 10000,-EUR a z PPV XXX vznikne VZ 9000,-EUR (zamestnanec na tento PPV zarobí 9000,-EUR) a z PPV YYY tiež 9000,-EUR, aká bude správne vypočítaná a odvedená suma poistenia na ZP?
Ak nie, moja predchádzajúca otázka sa mení v nasledujúcom:
PPV XXX = HlavnýPracPomerPravidelný bez odvodovej "úľavy" so sadzbou pre zamestnanca na ZP=4%;
PPV YYY = HlavnýPracPomerPravidelný s odvodovou "úľavou" so sadzbou pre zamestnanca na ZP=0%;
MAX VZ = 3930;
VZ na ZP z PPV XXX = 4000,-Eur;
VZ na ZP z PPV YYY = 400,-Eur;
Aké bude poistenie zamestnanca na ZP v tomto prípade?
Vďaka,
St.
Z hľadiska dopadu na proces ročného zúčtovania zavedenie statusu zamestnanca s 0% sadzbou nie je žiadna novinka.
V ročnom zúčtovaní sa spočíta všetok príjem poistenca (PP s 4% sadzbou, PP s 0% sadzbou), VZ SZČO, VZ z príjmov podľa § 7 a 8 ZDP... a ak prevýši max. ročný VZ tak sa určí koeficient.
Týmto koeficientom sa prepočítajú jednotlivé čiastkové VZ - po úprave čiastkových VZ sa z nich vypočíta ročné poistné príslušnými sadzbami.
Zamestnanec uzatvorí PP s dvoma zamestnávateľmi na skrátený úväzok v ten istý deň 11.11.2013. Zamestnávateľ A ho prihlási ako prvý do SP, ale do ZP ho ako prvý prihlási zamestnávateľ B. Úľavu na SP si bude uplatňovať zamestnávateľ A a na ZP zamestnávateľ B?
Alebo ÚPSVaR bude oznamovať aj vznik konkrétneho pracovného pomeru, na základe ktorého bol uchádzač o zamestnanie vyradený z evidencie ?
Obdobná situácia môže nastať aj u zamestnanca, ktorý uzatvorí PP a zamestnávateľ má splnené podmienky buď len voči SP, alebo len voči ZP?
Ďakujem.
Otázka:
Pracovný pomer zamestnanca s odvodovou výnimkou trvá od 01.01.2014 do 31.10.2014.
Zamestnanec má každý mesiac má príjem 100 EUR (platí ÚP a GP). Po výstupe je mu v 11/2014 doplatený príjem 4.000 EUR.
Odvádza sa z doplateného príjmu poistné ?
Odpoveď:
Sociálne poistenie.
Celkový príjem zamestnanca vrátane doplatku je 10 x 100 + 4000 = 5000 eur.
Pomerná časť celkového príjmu pripadajúca na 1 kal. mesiac je 5000 deleno 10 = 500 eur/mesiac.
To je menej ako 539,35 eura (limit mesačného príjmu pre zamestnanca, ktorému PP začal v roku 2014).
Do SP sa tak z doplateného príjmu neodvádza poistné na povinné nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, ani na úrazové a garančné poistenie.
Nový § 139b ods. 3 sa na uvedený prípad nevzťahuje - zamestnanec sa nestal osobou podľa § 4 ods. 2 písm. c).
Zdravotné poistenie:
Hodnotím to ako chybu v zákone, ale faktom je, že podľa novelizovaného zákona o zdravotnom poistení sa poistné, resp. preddavky na zdravotné poistenie z doplatenej odmeny neodvádza(jú) a to bez ohľadu na výšku doplatenej odmeny. Zamestnanec a zamestnávateľ mali a majú sadzbu poistného stále 0%.
---
Otázka:
Pracovný pomer zamestnanca s odvodovou výnimkou trvá od 01.01.2014 do 31.10.2014.
Každý mesiac má príjem 100 EUR. Celý mesiac 04/2014 má neplatené voľno a má vyplatený príjem 100 EUR. Platí z tohto príjmu v 04/2014 úrazové a garančné poistenie ?
Odpoveď:
Vzhľadom na § 138 ods. 8 písm. c) sa z uvedeného príjmu poistné na úrazové a garančné poistenie neplatí.
Presne to som v NRSR vyčítal predkladateľom zákona - táto podmienka je vágna a je porušený princíp právnej istoty. Posúdenie, či „zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby“ je na úradníkovi Sociálnej poisťovne.
Môj názor na Vami uvedené príklady:
1. Podľa Zákonníka práce, § 61 ods. 3 ... Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.
Ak prejdú tri mesiace, tak v súlade so ZP zamestnávateľ znovu vytvára predtým zrušené pracovné miesto a prijatie nového zamestnanca ktorý bol dlhodobo nezamestnaný, nie je porušením podmienky na výnimku pri odvodoch.
2. Tu je určite podmienka splnená, nakoľko "zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby" - ale z dôvodu, že došlo k k ukončeniu PP dohodou.
3. Zamestnávateľ zrušil pracovné miesto "vodič" výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP. Podľa § 61 ods. 3 ZP môže zrušené pracovné miesto vytvoriť až po 2 mesiacoch. V uvedenom prípade tak dochádza k porušeniu ZP.
Ak namietnete, že ide rôzne pracoviská, tak na to odpovedám, že v danom prípade malo ísť o výpoveď z dôvodu premiestnenia časti zamestnávateľa. Pracovné miesto "vodič" sa defacto zachovalo, ale došlo k premiestneniu z KE do BA. Ak by bola výpoveď riešená v tomto duchu, potom prijatie nového zamestnanca je v poriadku a podmienka na odvodovú výnimku je splnená.
Zamestnanec uzatvorí PP s dvoma zamestnávateľmi na skrátený úväzok v ten istý deň 11.11.2013. Zamestnávateľ A ho prihlási ako prvý do SP, ale do ZP ho ako prvý prihlási zamestnávateľ B. Úľavu na SP si bude uplatňovať zamestnávateľ A a na ZP zamestnávateľ B?
Alebo ÚPSVaR bude oznamovať aj vznik konkrétneho pracovného pomeru, na základe ktorého bol uchádzač o zamestnanie vyradený z evidencie ?
Obdobná situácia môže nastať aj u zamestnanca, ktorý uzatvorí PP a zamestnávateľ má splnené podmienky buď len voči SP, alebo len voči ZP?
Ďakujem.
Áno, odvodová výnimka sa posudzuje osobitne na účely SP a osobitne na účely ZP.
Môže sa tak stať, že výnimka voči SP sa uplatní u zamestnávateľa A a výnimka voči ZP u zamestnávateľa B.
Podobne je to pri posudzovaní splnenia podmienky neevidencie pohľadávok - osobitne SP, osobitne ZP.
Na prílohe k mesačnému výkazu sa dni poistenia o uvedené dni ponížia? Resp. ak NeV a A trvá celý kalendárny mesiac nebude vykázaný na prílohe?
Ďakujem.
d) z titulu zamestnávania fyzickej osoby podľa § 11 ods. 7 písm. v) sa použije súčasne
kód „2 Z“ a kód „1W Z.“ Pri ukončení zamestnávania fyzickej osoby podľa § 11 ods. 7
písm. v) sa použije súčasne kód „2 K“ a kód „1W K.“
Dátové rozhranie v elektronickej forme sa však nezmenilo, umožňuje napísať
Kód zmeny max na 2 znaky (1a ..... 1W a 2 ... 2Y) a Platnosť zmeny max na 1 znak (Z,K,X).
Kam dopísať ďalšie kódy a platnosti?
Otázka:
Pracovný pomer zamestnanca s odvodovou výnimkou trvá od 01.01.2014 do 31.10.2014.
Každý mesiac má príjem 100 EUR. Celý mesiac 04/2014 má neplatené voľno a má vyplatený príjem 100 EUR. Platí z tohto príjmu v 04/2014 úrazové a garančné poistenie ?
Odpoveď:
Vzhľadom na § 138 ods. 8 písm. c) sa z uvedeného príjmu poistné na úrazové a garančné poistenie neplatí.
Ak bude čerpať neplatené voľno časť mesiaca, tiež sa nebude platiť poistné na ÚP a GP ?
d) z titulu zamestnávania fyzickej osoby podľa § 11 ods. 7 písm. v) sa použije súčasne
kód „2 Z“ a kód „1W Z.“ Pri ukončení zamestnávania fyzickej osoby podľa § 11 ods. 7
písm. v) sa použije súčasne kód „2 K“ a kód „1W K.“
Dátové rozhranie v elektronickej forme sa však nezmenilo, umožňuje napísať
Kód zmeny max na 2 znaky (1a ..... 1W a 2 ... 2Y) a Platnosť zmeny max na 1 znak (Z,K,X).
Kam dopísať ďalšie kódy a platnosti?
Podľa mňa:
1. v prípade prihlásenia do ZP sa použijú 2 záznamy súčasne, teda nie 1 záznam s s dvojicou kódov, ale dvojica záznamov s jedným kódom a to takto:
prvý záznam 2Z (prihlásenie pracovníka ako zamestnaca)
druhý záznam 1WZ (oznámenie, že zamestnanec spĺňa podmienku pre 0% sadzbu, tj. odvodovú výnimku)
2. v prípade prekročenia výšky príjmu .... sa pošle do ZP oznámenie so záznamom
1WK
Takýto zamestnanec sa bude neskôr odhlasovať zo ZP po skončení PP záznamom
2K
3. v prípade odhlásenia pracovníka zo ZP po skončení PP, pričom si počas celej doby PP uplatňoval odvodovú výnimku, sa do ZP pošlú 2 záznamy:
1WK
2K
Je pravda, že bod d) je nešťastne formulovaný. Takto som to však pochopila. Ak by to malo byť inak, tak ma prosím opravte.
Ďakujem.
Ďakujem
Vychádzame z § 138 odsek 8 písm. c):
... Do VZ zamestnávateľa na úrazové poistenie sa započítava aj ...
„c) príjem z pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d), okrem príjmu vyplateného v období uvedenom v § 26 ods. 1 a 3.“.
V praxi to znamená, že ak má celý kalendárny mesiac zamestnanec s odvodovou výnimkou ako predtým dlhodobo nezamestnaný napr. neplatené voľno
alebo je celý kal. mesiac PN, či nebodaj na rodičovskej dovolenke, a za tento kal. mesiac má vyplatený nejaký príjem, do VZ zamestnávateľa na úrazové poistenie sa nezapočíta.
Ak by mal napr. neplatené voľno alebo PN len časť kal. mesiaca a za tento mesiac bude mať vyplatený príjem (čo bude mať, lebo zvyšok mesiaca pracuje), tak sa tento príjem do VZ zamestnávateľa na úrazové poistenie započíta. Neviem si predstaviť v praxi dokazovanie, že príjem "X" bol vyplatený práve za obdobie PN, či neplateného voľna.
Ďakujem
Výborná otázka. A zároveň ďalší problém, resp. chyba(?) v novele.
V podmienkach podľa § 4 ods. 1 písm. d) sa hovorí o mesačnom príjme podľa § 3 ods. 1 písm. a)
a ods. 2 a 3.
Pričom príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) je príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, 5) okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, 5) poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu.
Odkaz 5) je na § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
A to sú "všetky možné" príjmy zamestnanca zo závislej činnosti, okrem vráteného poistného. Teda aj príspevok zamestnávateľa na 3. pilier a príjmy oslobodené od dane, príjmy, ktoré nie sú predmetom dane i spomínaná náhrada príjmu pri PN (!).
Rovnako tomu je podľa zákona o zdravotnom poistení. Tu aj keby sme akceptovali, že v podmienkach "sa myslí" vymeriavací základ daný podľa zákona a nie príjem zo závislej činnosti, bude rozdiel medzi VZ na SP a VZ na ZP - v príspevku zamestnávateľa na 3. pilier, ktorý do VZ na SP nejde, do VZ na ZP ide.
Dôsledky sú zrejmé.
... Do VZ zamestnávateľa na úrazové poistenie sa započítava aj ...
„c) príjem z pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d), okrem príjmu vyplateného v období uvedenom v § 26 ods. 1 a 3.“.
V praxi to znamená, že ak má celý kalendárny mesiac zamestnanec s odvodovou výnimkou ako predtým dlhodobo nezamestnaný napr. neplatené voľno
alebo je celý kal. mesiac PN, či nebodaj na rodičovskej dovolenke, a za tento kal. mesiac má vyplatený nejaký príjem, do VZ zamestnávateľa na úrazové poistenie sa nezapočíta.
Ak by mal napr. neplatené voľno alebo PN len časť kal. mesiaca a za tento mesiac bude mať vyplatený príjem (čo bude mať, lebo zvyšok mesiaca pracuje), tak sa tento príjem do VZ zamestnávateľa na úrazové poistenie započíta. Neviem si predstaviť v praxi dokazovanie, že príjem "X" bol vyplatený práve za obdobie PN, či neplateného voľna.
K tučnému - PN nie je doba podľa §26 ods 1 a 3, iba PN po 52. týždni.
... Do VZ zamestnávateľa na úrazové poistenie sa započítava aj ...
„c) príjem z pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d), okrem príjmu vyplateného v období uvedenom v § 26 ods. 1 a 3.“.
V praxi to znamená, že ak má celý kalendárny mesiac zamestnanec s odvodovou výnimkou ako predtým dlhodobo nezamestnaný napr. neplatené voľno
alebo je celý kal. mesiac PN, či nebodaj na rodičovskej dovolenke, a za tento kal. mesiac má vyplatený nejaký príjem, do VZ zamestnávateľa na úrazové poistenie sa nezapočíta.
Ak by mal napr. neplatené voľno alebo PN len časť kal. mesiaca a za tento mesiac bude mať vyplatený príjem (čo bude mať, lebo zvyšok mesiaca pracuje), tak sa tento príjem do VZ zamestnávateľa na úrazové poistenie započíta. Neviem si predstaviť v praxi dokazovanie, že príjem "X" bol vyplatený práve za obdobie PN, či neplateného voľna.
V nadväznosti na § 26 ZSP sa prerušuje dôchodkové ....atď., zvýhodnený zamestnanec nie je dôchodkovo poistený,.... aký to bude mať potom dopad na vykazovanie údajov v mesačnom výkaze, ak bude zamestnávateľ garančne poistený? vzhľadom na § 26 by sa teda nemal VZ krátiť, bezohľadu nato, či bude NV trvať celý mesiac alebo časť mesiaca:
1. Mzda 500 eur, čerpá NV celý mesiac november - vo výkaze počet KD: 30, VZ na ÚP a GP: 0 eur
2. Mzda 500 eur, čerpá NV poloviciu mesiaca - vo výkaze počet KD: 30, VZ na ÚP a GP: 250 eur
Pozn. Keďže max. VZ je 3930, a hranica zárobku okolo 500 eur, tak o maximálnom dennom VZ nemôže byť ani reč, a ani vzhľadom k tomu, že tieto osoby nie sú dôchodkovo poistené. Takže otázka je, či bude počet dní vo výkaze vždy rovnaký? ďakujem
S uvedenými príkladmi súhlasím.
1. dodatočné nahlásenie prerušenia (z dôvodu NV)
2. vo výkaze za daný mesiac budú uvedené KD inak (ponížené o dni prerušenia)
3. vystavenie ELDP - s uvedením prerušenia
... jednoducho zlé:-(
V podmienkach podľa § 4 ods. 1 písm. d) sa hovorí o mesačnom príjme podľa § 3 ods. 1 písm. a)
a ods. 2 a 3.
Pričom príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) je príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, 5) okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, 5) poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu.
Odkaz 5) je na § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
A to sú "všetky možné" príjmy zamestnanca zo závislej činnosti, okrem vráteného poistného. Teda aj príspevok zamestnávateľa na 3. pilier a príjmy oslobodené od dane, príjmy, ktoré nie sú predmetom dane i spomínaná náhrada príjmu pri PN (!).
Rovnako tomu je podľa zákona o zdravotnom poistení. Tu aj keby sme akceptovali, že v podmienkach "sa myslí" vymeriavací základ daný podľa zákona a nie príjem zo závislej činnosti, bude rozdiel medzi VZ na SP a VZ na ZP - v príspevku zamestnávateľa na 3. pilier, ktorý do VZ na SP nejde, do VZ na ZP ide.
Dôsledky sú zrejmé.
Dobrý deň,
pani Motyčková v materiáli zo školenia, ktorého som sa zúčastnila 29.10.2013, uvádza:
"Odvodová úľava sa uplatňuje 12 mesiacov, ale najviac do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom príjem, ktorý sa započítava do vymeriavacieho základu zamestnanca, presiahol sumu 0,67-násobku priemernej mesačnej mzdy zistenej v roku, ktorý dva roky predchádza vzniku zamestnania."
Podľa tohto vyjadrenia sa voči stanovenej hranici 67% PMM posudzuje "príjem, ktorý sa započítava do vymeriavacieho základu zamestnanca", teda nie náhrada pri dočasnej PN alebo príspevok zamestnávateľa na 3. pilier.
Aký príjem teda máme posudzovať?
Obdobný problém je ako písal p. Mihál od januára u DoBPŠ, akurát sa nad tým doteraz nikto nezamýšlal.
Ako sa to bude v skutočnosti vykladať - uvidíme. Nešťastím je (okrem iného) rýchla platnosť zákona.
V prípade študentov na DoBPŠ je rozdiel medzi VZ a príjmom zo závislej činnosti len teoretický - pri DoBPŠ nie je nárok na náhradu pri PN, cestovné náhrady alebo poskytnutie stravovania sa v praxi tiež príliš nevyskytujú. Ale i tak je to problém, a bude sa to musieť v zákone urýchlene opraviť. Pokúsim sa byť iniciatívny už na najbližšej schôdzi.
Hrubý príjem zamestnanca s odvodovou úľavou...
Hrubý príjem zamestnanca s odvodovou úľavou...
mňa zaujalo v tom mesačníku (príklad 1) : "Ak takto určená suma pripadajúca na jeden kalendárny mesiac je vyššia ako hraničná suma (67 % priemernej mesačnej mzdy), odo dňa vzniku pracovného pomeru, resp. štátnozamestnaneckého pomeru vzniká povinné dôchodkové poistenie zamestnanca. V tomto prípade je vymeriavací základ na dôchodkové poistenie a pre rezervný fond solidarity súčet p ô v o d n é h o mesačného príjmu (v y k á z a n é h o v Mesačnom výkaze poistného a príspevkov) a pomernej časti dodatočne zúčtovaného príjmu, pripadajúcej na jeden kalendárny mesiac trvania povinného dôchodkového poistenia.“
Znamená to, že ak zamestnanec nepresiahne sumu 526,62 vykazujem v MVP (v tom období, keď spĺňa hranicu príjmu) okrem VZ na ÚP a GP, aj VZ na ostatné poistenia, len s tým rozdielom, že je nulové poistné?
Otázka:
Pracovný pomer zamestnanca s odvodovou výnimkou trvá od 01.01.2014 do 31.10.2014.
Zamestnanec má každý mesiac má príjem 100 EUR (platí ÚP a GP). Po výstupe je mu v 11/2014 doplatený príjem 4.000 EUR.
Odvádza sa z doplateného príjmu poistné ?
Odpoveď:
Sociálne poistenie.
Celkový príjem zamestnanca vrátane doplatku je 10 x 100 + 4000 = 5000 eur.
Pomerná časť celkového príjmu pripadajúca na 1 kal. mesiac je 5000 deleno 10 = 500 eur/mesiac.
To je menej ako 539,35 eura (limit mesačného príjmu pre zamestnanca, ktorému PP začal v roku 2014).
Do SP sa tak z doplateného príjmu neodvádza poistné na povinné nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, ani na úrazové a garančné poistenie.
Nový § 139b ods. 3 sa na uvedený prípad nevzťahuje - zamestnanec sa nestal osobou podľa § 4 ods. 2 písm. c).
Zdravotné poistenie:
Hodnotím to ako chybu v zákone, ale faktom je, že podľa novelizovaného zákona o zdravotnom poistení sa poistné, resp. preddavky na zdravotné poistenie z doplatenej odmeny neodvádza(jú) a to bez ohľadu na výšku doplatenej odmeny. Zamestnanec a zamestnávateľ mali a majú sadzbu poistného stále 0%.
---
Otázka:
Pracovný pomer zamestnanca s odvodovou výnimkou trvá od 01.01.2014 do 31.10.2014.
Každý mesiac má príjem 100 EUR. Celý mesiac 04/2014 má neplatené voľno a má vyplatený príjem 100 EUR. Platí z tohto príjmu v 04/2014 úrazové a garančné poistenie ?
Odpoveď:
Vzhľadom na § 138 ods. 8 písm. c) sa z uvedeného príjmu poistné na úrazové a garančné poistenie neplatí.
Dobrý deň. V mesačníku Sociálne poistenie č. 11/2013 je zverejnený príklad:
" Príklad 1:
Pracovný pomer s odvodovou úľavou trvá od 1. januára 2014 do 30. júna 2014.
Mesačný príjem zamestnanca je počas trvania pracovného pomeru nasledovný:
- Január 2014 – 340,00 eur,
- Február 2014 – 380,00 eur,
- Marec 2014 – 450,00 eur,
- Apríl 2014 – 150,00 eur,
- Máj 2014 – 50,00 eur,
- Jún 2014 – 340,00 eur.
Počas obdobia trvania pracovného pomeru teda mesačný príjem zamestnanca nepresiahol hraničnú sumu 67% priemernej mesačnej mzdy = 539,35 eur.
V septembri 2014 zúčtuje za mesiac august 2014 tomuto zamestnancovi zamestnávateľ odmenu v sume 600,00 eur.
Na účely posúdenia vzniku dôchodkového poistenia platí nasledovný postup:
(340,00 + 380,00 + 450,00 +150,00 + 50,00 + 340,00 eur) + 600,00 eur = 2 310,00 eur : 6 kalendárnych mesiacov = 385,00 eur.
Výsledná suma na posúdenie vzniku povinného dôchodkového poistenia – 385,00 eur je nižšia ako hraničná suma 539,35 eur, t. j. povinné dôchodkové poistenie zamestnanca v tomto prípade nevzniká.
Dodatočne doplatený príjem 600,00 eur vykáže zamestnávateľ vo Výkaze poistného a príspevkov a zaplatí z dodatočne zúčtovaného príjmu poistné na úrazové a garančné poistenie. Lehota splatnosti pre poistné na úrazové a garančné poistenie je do 8. októbra 2014."
Myslím si, že z dodatočne doplateného príjmu po skončení právneho vzťahu s uplatnenou odvodovou úľavou sa dopláca poistné na UP a GP. Mýlim sa? Ďakujem za názory.
Znamená to, že ak zamestnanec nepresiahne sumu 526,62 vykazujem v MVP (v tom období, keď spĺňa hranicu príjmu) okrem VZ na ÚP a GP, aj VZ na ostatné poistenia, len s tým rozdielom, že je nulové poistné?
Domnívám se, že pokud příjem v konkrétním měsíci nepřesáhne hranici, je považován za zaměstnance pouze pro účely GP a ÚP.
Zaměstnancem pro ostatní pojištění není, a tedy pro ně v daném měsíci ani nemá VZ.
V MVP se tedy vykáže (podle mého názoru) pouze VZ a pojistné na GP a ÚP, VZ a pojistné na ostatní pojištění bude nulové.
Pracovný pomer zamestnanca s odvodovou výnimkou trvá od 01.01.2014 do 31.10.2014.
Každý mesiac má príjem 100 EUR. Celý mesiac 04/2014 má neplatené voľno a má vyplatený príjem 100 EUR. Platí z tohto príjmu v 04/2014 úrazové a garančné poistenie ?
Odpoveď:
Vzhľadom na § 138 ods. 8 písm. c) sa z uvedeného príjmu poistné na úrazové a garančné poistenie neplatí.
Pozměněná otázka :
Pracovný pomer zamestnanca s odvodovou výnimkou trvá od 01.01.2014 do 31.10.2014.
Každý mesiac má príjem 100 EUR. Celý mesiac 04/2014 má neplatené voľno a má vyplatený príjem 600 (vyšší než hranice) EUR.
Jaké pojištění (a jakým způsobem rozpočtené) se platí z tohto příjmu v 04/2014 ?
Zaměstnanec-dlouhodobě nezměstnaný je do 2014-03 nemocensky nepojištěný a je nemocen od 27.3.2014, nemoc trvá do 5.4.2014.
V době vzniku PN je nemocensky nepojištěný, DVZ se tedy stanoví z průměrného výdělku. Ve výplatě za 2014-03 mu takto spočítám a zúčtuji náhradu příjmu při DPN za období 27.3. až 31.3.2014.
Začátkem měsíce 2014-04 nemoc stále trvá. Zároveň je mu za období 2014-04 zúčtován příjem ve výši přesahující hranici (600€). Od 1.4.2014 se tedy stane nemocensky pojištěným.
Jakým způsobem stanovím DVZ pro náhradu příjmu při DPN za zbytek nemoci, tedy za období od 1.4.2014 do 5.4.2014?
V zákone 580/2004 Z. z. sa novelou 338/2013 zmenil § 24 písm. c) – povinnosti zamestnávateľa a taktiež v metodickom usmernení 3/6/2009 sa zmenil čl. 2 bod 2) – zamestnávateľ doteraz oznamoval všetky zmeny, keď platiteľom začal alebo skončil byť štát do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného. Podľa týchto oboch zmien už môže zamestnávateľ oznámiť zmenu, že platiteľom začal alebo prestal byť štát, do konca nasledujúceho mesiaca, len ak k tejto zmene príde podľa § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l), r). Ak príde k zmene z iných dôvodov, treba oznámiť túto zmenu do 8 pracovných dní? Napr. k zmene k príde z dôvodu podľa § 11 ods. 7 písm. o) (zamestnanec poberá náhradu príjmu, očr, materské) – treba to oznámiť do 8 prac. dní?
Ďakujem.
V zákone 580/2004 Z. z. sa novelou 338/2013 zmenil § 24 písm. c) – povinnosti zamestnávateľa a taktiež v metodickom usmernení 3/6/2009 sa zmenil čl. 2 bod 2) – zamestnávateľ doteraz oznamoval všetky zmeny, keď platiteľom začal alebo skončil byť štát do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného. Podľa týchto oboch zmien už môže zamestnávateľ oznámiť zmenu, že platiteľom začal alebo prestal byť štát, do konca nasledujúceho mesiaca, len ak k tejto zmene príde podľa § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l), r). Ak príde k zmene z iných dôvodov, treba oznámiť túto zmenu do 8 pracovných dní? Napr. k zmene k príde z dôvodu podľa § 11 ods. 7 písm. o) (zamestnanec poberá náhradu príjmu, očr, materské) – treba to oznámiť do 8 prac. dní?
Ďakujem.
K tomu som si už vymenila s MZ asi 10 mailov, lebo nechápem, ale vysvetlenie je také, že :
- oznamovanie 1O je z dôvodu zmeny platiteľa podľa druhej vety §11 ods 3, ktoré sa tiež oznamuje do konca ďalšieho mesiaca
- k oznamovaniu rodićovského príspevku citujem :"začiatok a ukončenie poberania rodičovského príspevku – ak je začatie poberania rodičovského príspevku spojené so skončením poberania príjmu od zamestnávateľa (§ 11 ods. 3 druhá veta), tak je tu povinnosť nahlasovať; v ostatných prípadoch nie (ak nedochádza k ukončeniu poberania príjmu, napr. ak predchádzala tomuto poberanie materského príspevku)."
Podľa môjho názoru na znenie zákona sa totiž zrušila povinnosť zamestnávateľa oznamovať, źe zamestnanec sa stal poistencom štátu (aj pri PN), okrem uvedených písmen, ale podľa informácií z MZ som to nesprávne pochopila.
K otázke príjmu 600 € počas neplatenéo voľna, v tomto prípade podľa mňa dôjde ku vzniku poistenia od začiatku mesiaca - čiže prestane byť zamestnancom s odvodovou úľavou, zároveň sa poistenie preruší. Nie je to príjem po skončení poistenia, lebo to prakticky ani nevzniklo. Otázka je, či platiť poistné na ÚP. Mne by to vyšlo tak, že vykázať v mesačnom výkaze, 0 dní a platiť ÚP. Ale nerućím za to, že odpoveď zo SP bude rovnaká, resp. že výkaz prejde.
" Príklad 1:
Pracovný pomer s odvodovou úľavou trvá od 1. januára 2014 do 30. júna 2014.
Mesačný príjem zamestnanca je počas trvania pracovného pomeru nasledovný:
- Január 2014 – 340,00 eur,
- Február 2014 – 380,00 eur,
- Marec 2014 – 450,00 eur,
- Apríl 2014 – 150,00 eur,
- Máj 2014 – 50,00 eur,
- Jún 2014 – 340,00 eur.
Počas obdobia trvania pracovného pomeru teda mesačný príjem zamestnanca nepresiahol hraničnú sumu 67% priemernej mesačnej mzdy = 539,35 eur.
V septembri 2014 zúčtuje za mesiac august 2014 tomuto zamestnancovi zamestnávateľ odmenu v sume 600,00 eur.
Na účely posúdenia vzniku dôchodkového poistenia platí nasledovný postup:
(340,00 + 380,00 + 450,00 +150,00 + 50,00 + 340,00 eur) + 600,00 eur = 2 310,00 eur : 6 kalendárnych mesiacov = 385,00 eur.
Výsledná suma na posúdenie vzniku povinného dôchodkového poistenia – 385,00 eur je nižšia ako hraničná suma 539,35 eur, t. j. povinné dôchodkové poistenie zamestnanca v tomto prípade nevzniká.
Dodatočne doplatený príjem 600,00 eur vykáže zamestnávateľ vo Výkaze poistného a príspevkov a zaplatí z dodatočne zúčtovaného príjmu poistné na úrazové a garančné poistenie. Lehota splatnosti pre poistné na úrazové a garančné poistenie je do 8. októbra 2014."
Myslím si, že z dodatočne doplateného príjmu po skončení právneho vzťahu s uplatnenou odvodovou úľavou sa dopláca poistné na UP a GP. Mýlim sa? Ďakujem za názory.
To, čo je v citovanom príklade uvedené v posledných dvoch vetách - na to neexistuje ustanovenie v zákone, podľa ktorého by sa to takto malo robiť.
§139b ods.3 sa vzťahuje iba na zamestnanca, ktorému dodatočne vzniklo dôchodkobvé poistenie (§4 ods.2 písm. c)) a to nie je tento prípad.
Čiže skôr sa prikláňam k Jozefovmu výkladu, že ÚP a GP sa z toho poćítať a odvádzať nebude.
§139b ods.3 sa vzťahuje iba na zamestnanca, ktorému dodatočne vzniklo dôchodkobvé poistenie (§4 ods.2 písm. c)) a to nie je tento prípad.
Čiže skôr sa prikláňam k Jozefovmu výkladu, že ÚP a GP sa z toho poćítať a odvádzať nebude.
Pravděpodobně se v tomto případě vychází z ustanovení § 138 ods. 8 písm. c) - pro účely ÚP a GP se do VZ zahrnuje i příjem vyplacený (bez ohledu na časové určení) zvýhodněnému zaměstnanci.
dobrý postreh, myslím, že tak to vyloží aj SP..., na účely ZP mi zo ZP Dovera odpovedali, že ak bude zamestnancovi po skončení takého PP vyplatený príjem, tak sa dodatočne prihlási kódom 2Y a zaplatím preddavky
Dlhodobú nezamestnanosť preukazuje zamestnávateľovi prijímaný zamestnanec, a to potvrdením z príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa usmernenia Sociálnej poisťovne by však malo byť aj v záujme zamestnávateľa, aby mal toto potvrdenie k dispozícii pri následnej možnej kontrole. Ním nespochybniteľne dokáže, že zamestnanca prihlásil do Sociálnej poisťovne správne a oprávnene využíva odvodovú výnimku.
Ak spĺňate definíciu zamestnávateľa podľa zákona o sociálnom poistení (§ 7), a podmienky na zamestnávatenie dlhodobonezamestnaných zamestnancov, uvedených v tejto sekcii, nevidím dôvod, prečo by ste nemohli.
Existuje nějaký závazný výklad k placení ZP z doplatku po skončení nepojištěného zaměstnání dlouhodobě nezaměstnaného?
JM říká že nikoli, Dovera říká že ano.
Nespochybňujem, že by ten príjem mohol byť VZ na ÚP a GP, ale nikde v zákone nevidím, že sa má vykázať do 8.dňa ďalšieho mesiaca po vyplatení - to že sa má uviesť do Výkazu poistného evokuje dojem, že by sa tento príjem mal rozpočítať na nejaké obdobie - ale na aké - na toto neviem nájsť § v zákone. V §139 ods. 3 sa uvádza, že rozhodujúce obdobie zamestnávateľa je kalendárny mesiac, za ktorý sa platí poistné.
Ak sa z toho ÚP a GP bude platiť, a bude sa vykazovať v mesačnom výkaze - a SP zabezpečí, že jej takýto výkaz nebude hlásiť chybu na register poistencov, potom s tým nemám problém.
Alebo doplniť tento prípad napr. do §139b ods.3.
JM říká že nikoli, Dovera říká že ano.
Zákon toto nerieši.
Platné metodické usmernenie 3/6/2009 účinné od 5.11.2013 nehovorí o špeciálne o doplatení príjmu po skončení zamestnania s odvodovou úľavou. Je tu iba všeobecné ustanovenie platné aj doteraz, že pri doplatení príjmu sa zamestnanec prihlási kódom 2Y.
Metodické usmernenie nerieši sadzbu poistného.
Možno by sa to dalo (s prižmúrením očí) vykladať tak, že keďže sa prihlasuje nie z dôvodu vzniku PP s odvodovou úľavou, tak má normálnu sadzbu poistného.
Kód 1W označuje období, kdy je zaměstnanec odvodově zvýhodněn. Pokud tedy v některém měsíci překročí hraniční příjem, v tomto měsíci již odvodově zvýhodněn není a kódem 1W K se odhlašuje k poslednímu dni předchozího měsíce, tedy ke dni, ke kterému mu odvodové zvýhodnění skončilo.
Z hlediska sociálního pojištění není odvodově zvýhodněný zaměstnanec pro některá sociální pojištění po dobu zvýhodnění vůbec považován za zaměstnance a není na tyto systémy vůbec pojištěn. Nemá tedy VZ na DP, NP a PvN a tudíž nemá z čeho toto pojištění platit.
Z hlediska ZP je to jinak : Tam je považován za zaměstnance, je pojištěný, jeho příjem je započitatelný do VZ na ZP, ale jako zaměstnanec má nulovou sazbu pojistného, protože plátcem pojistného je za něho stát.
VZ na UP a DP je rovnako tento prijem. Ked skonci odvodove zvyhodenenie uz budem brat do uvahy do VZ na SP prijem ako u ineho zamestnanca - cize oslobodeny od dane nepojde do VZ.
VZ na ZP je prijem podla §13 ods. 1 - cize len "zdanitelny prijem" ako u kazdeho ineho zamestnanca, jasne sadzba je nulova.
Pro SP to skutečně vypadá tak, že v době odvodového zvýhodnění se do VZ na ÚP a GP započítává celý příjem ze závislé činnosti, tedy i náhrada příjmu při PN a pod. - viz § 138 ods.8 písm. c) zákona 461/2003 :
Na účely úrazového poistenia a garančného poistenia sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa zahŕňa aj
c) príjem z pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d), okrem príjmu vyplateného v období uvedenom v § 26 ods. 1 a 3.
Pro ZP se to zdá být jinak :
I pro odvodově zvýhodněného zaměstnance je VZ daný stejně jako pro ostatní (tedy BEZ příjmů od daně osvobozených) - viz § 12 ods. 1 písm. ) bod 2.
§ 12
Sadzba poistného
(1) Sadzba poistného je pre
a) zamestnanca 4% z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1; ak je zamestnanec 1. osobou so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 2% z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1,
2. zamestnancom podľa § 11 ods. 7 písm. v), sadzba poistného je 0% z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1, ak v odseku 4 nie je ustanovené inak,
§ 13 ods. 1 :
(1) Vymeriavací základ zamestnanca je plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4.,
přičemž ods. 4 z VZ vylučuje příjmy, které nejsou předmětm daně nebo jsou od daně ovobozené
súhlasím s janber, VZ na UP a GP sa predsa nemôže určovať pre jednu skupinu zamestnancov takto a druhú skupinu zamestnancov inakto, treba sa oprieť o všeobecnú definíciu VZ:
VZ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a), je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené ...či?
VZ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a), je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené ...či?
Já vím, že to je téměř šílená konstrukce, ale vzhledem k tomu, že závazné výklady ani vysvětlení nejsou, dá se § 138 ods. 8 písm. c) pochopit všelijak.
Bohužel, na položenou otázku Sociální pojišťovna mlčí.
Bohužel, na položenou otázku Sociální pojišťovna mlčí.
Tak sa budeme zatiať riadiť "sedliackym rozumom":-), ja som poslala dopyt tiež, a uvidíme.
:)
http://www.socpoist.sk/aktuality-odborne-seminare-o-zmenach-zakona-o-socialnom-poisteni-/48412s56311c
Aký bude VZ pre pre výpočet uvedeného príspevku? ...§13 ods.3 sa odvoláva na celý §138 zák. o SP
Dovtedy sa vychádza z VZ zamestnanca, s odvolávkou na §138 - príjem zamestnanca s odvodovou úľavou ale nie je vymeriavacín základom zamestnanca, iba zamestnávateľa. Do konca r.2013 teda podľa môjho názoru zamestnávateľ za tieto osoby poistné na DDS prakticky platiť nemusí, resp. platiť musí, ale minimálna suma nie je daná.
Ale ako sa to bude posudzobvať v praxi, to sa ešte len uvidí.
bude Vám program u zamestnanca s odvod. úľavou počítať UP a GP z príspevku zamestnávateľa za stravu?
- poistné zamestnávateľa
- hodnota nealko nápojov
- suma za doškoľovanie...atď.
Pre hranicu príjmu posudzujete tiež len zdaniteľné príjmy?
Boli ste už niekto na školení SP? Čo na to oni?
Příspěvek na DDS nepatří do VZ na SP.
Otázka je, jak to bude z hlediska zdravotního pojištění - tam DDS do VZ patří. Takže pokud bude mít zaměstnanec příspěvek na DDS, může se stát, že odvodovou úlevu pro SP si uplatnit může, ale pro ZP nikoli:-(
P.S. Nemám slov, kterými bych vyjádřil svoje rozhořčení nad realizací tohoto (jistě bohulibého) úmyslu zákonodárců v legislativních předpisech.
Kromě toho, které příjmy se mají zahrnout pro posouzení přiznání odvodové úlevy pro zdravotní pojištní (§ 11 ods. 7 písm. v) bod 2.) mne zajímá i to, zda se s z příjmu po skončení odvodově zvýhodněného zaměstnání (netrvalo více jak 12 měsíců, každý měsíc uplatněna odvodová úleva) bude platit zdravotní pojištění.
-platí odvodové zvýhodnění i pro příjmy zúčtované po skončení takového zaměstnání?
- nebo se u dodatečně vyplacených příjmů takovému zamětsnanání již odvodová úleva neuplatňuje a postupuje se standardně, tedy ZP se platí?
Kromě toho, které příjmy se mají zahrnout pro posouzení přiznání odvodové úlevy pro zdravotní pojištní (§ 11 ods. 7 písm. v) bod 2.) mne zajímá i to, zda se s z příjmu po skončení odvodově zvýhodněného zaměstnání (netrvalo více jak 12 měsíců, každý měsíc uplatněna odvodová úleva) bude platit zdravotní pojištění.
-platí odvodové zvýhodnění i pro příjmy zúčtované po skončení takového zaměstnání?
- nebo se u dodatečně vyplacených příjmů takovému zamětsnanání již odvodová úleva neuplatňuje a postupuje se standardně, tedy ZP se platí?
V case, kedy bude dodatocne vyplatene plnenie, uz nie su na ucely ZP splnene podmienky na uplatnenie zvyhodnenia, podla mna klasicky - kod 2Y a odvod do ZP.
Add. posudzovanie prijmu - v zakone je vazba, ze vymeriavaci zaklad = prijem zo zavislej cinnosti podla § 10b ods. 1 pism. a), takze to, co vstupuje do VZ, toho vysku sledujem.
Add. posudzovanie prijmu - v zakone je vazba, ze vymeriavaci zaklad = prijem zo zavislej cinnosti podla § 10b ods. 1 pism. a), takze to, co vstupuje do VZ, toho vysku sledujem.
Ad dodatečný příjem - OK, to se dá pochopit
Ad příjem pro posouzení splnění podmínek pro odvodovou úlevu DN z hlediska ZP :
- ohledně definice VZ na ZP s Vaší citací (" vymeriavaci zaklad = prijem zo zavislej cinnosti podla § 10b ods. 1 pism. a)") nesouhlasím
- podmínkou pro uplatnění slevy DN je příjem podle §10b ods. 1 písm. a) (viz znění §11 ods. 7 písm v) bod 2)
- VZ na ZP je příjem podle §10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 (viz § 11 ods. 1)
Příjem podle §10b ods. 1 písm. a) je úhrn příjmů ze závíslé činnosti bez ohledu na to, zda se jedná o příjmy podléhající dani či nikoli.
Příjem podle §10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 je úhrn příjmů ze závíslé činnosti podléhající zdanění (bod 4 tohoto paragrafu z úhrnu příjmů ze závislé činnosti vylučuje příjmy nepodléhající dani).
Je tedy zřejmé, že podle zákona je rozdíl mezi příjmy, které se posuzují (tam jsou zahrnuty všechny příjmy ze závislé činnosti) a vyměřovacím základem (pro účely VZ jsou z těchto příjmů vyjmuty příjmy nepodléhající dani).
Sice to nemá logiku (obzvlášť po výše zmíněném vyjádření SP), ale zákon tak opravdu zní.
I pokud bych přistoupil na Váš výklad, je rozdíl mezi VZ SP a VZ ZP právě v oblasti příspěvků na DDS.
Po vyjadrení SP, sa ale s najväčšou pravdepodobnosťou bude postupovať obdobne aj na účely ZP (až na tie príspevky na DDS).
Perlička: Zamestnancom je na účely ZP fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má nárok na príjem zo závislej činnosti... Zamestnanec je zákone definovaný len j e d e n, nejestvuje zamestnanec na PZ a zamestnanec na Dohodu. Prečo zamestnanca pracujúceho 2 dni v týždni (skrátený úväzok na pracovnú zmluvu) prihlásim na začiatku pracovného pomeru a odhlásim na konci pracovného pomeru a dohodára, pracujúceho 2 dni v týždni, prihlasujem dokola len na tie dva dni, veď obaja spĺňajú definíciu zamestnanca rovnako... tu kde hľadať oporu v zákone.
Po vyjadrení SP, sa ale s najväčšou pravdepodobnosťou bude postupovať obdobne aj na účely ZP (až na tie príspevky na DDS).
Perlička: Zamestnancom je na účely ZP fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má nárok na príjem zo závislej činnosti... Zamestnanec je zákone definovaný len j e d e n, nejestvuje zamestnanec na PZ a zamestnanec na Dohodu. Prečo zamestnanca pracujúceho 2 dni v týždni (skrátený úväzok na pracovnú zmluvu) prihlásim na začiatku pracovného pomeru a odhlásim na konci pracovného pomeru a dohodára, pracujúceho 2 dni v týždni, prihlasujem dokola len na tie dva dni, veď obaja spĺňajú definíciu zamestnanca rovnako... tu kde hľadať oporu v zákone.
Přikládám vyjádření MZ SR :
Otázka :
Jaké příjmy se zahrnují do úhrnu příjmu zaměstnance pro posouzení hraniční sumy pro přiznání odvodové úlevy předtím dlouhodobě nezaměstnaných podle ustanovení § 11 ods. 7 písm. v) bod 2. zákona 580/2004 Z.z. ?
Odpověď :
V súvislosti s otázkou, ktorú ste adresovali na MZ SR, Vás informujeme:
Na posúdenie nároku na odvodovú úľavu sa posudzujú príjmy zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 . z. z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.
Za zárobkovú činnosť sa podľa § 10b ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. nepokladá činnosť, na základe ktorej plynú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa osobitného predpisu, (Zákon č. 595/2003 Z. z. (aspi://module='aspi'&link='595/2003%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999') v znení neskorších predpisov) a príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú oslobodené od dane podľa osobitného predpisu, 25) ak v odseku 1 písm. e) nie je uvedené inak.
Ustanovenie § 10b ods. 4 o príjmoch, ktoré sa za zárobkovú činnosť nepokladajú, platí všeobecne pre celý zákon č. 580/2004 Z. z.
Z uvedeného vyplýva, že pre posúdenie hranice príjmu pre uplatnenie odvodovej úľavy sa posudzujú príjmy zamestnanca, ktoré sú zahrnuté v jeho vymeriavacom základe.
Neposudzujú sa príjmy z činnosti, ktorá sa za zárobkovú činnosť nepokladá podľa § 10b ods. 4.
S pozdravom
PhDr. Eva Slováková
komunikačný odbor MZ SR
Limbová 2
837 52 Bratislava
02 59 373 361
Príklad:
Pracovný pomer s odvodovou úľavou trval od 1. decembra 2013 do 31. marca 2014.
Mesačný príjem zamestnanca bol počas trvania pracovného pomeru nasledovný:
December 2013 – 515,00 eur,
Január 2014 – 525,00 eur,
Február 2014 – 0,00 eur - absencia celý mesiac
Marec 2014 – 520,00 eur.
V mesiaci jún 2014 zúčtuje za mesiac máj 2014 tomuto zamestnancovi zamestnávateľ odmenu v sume 1000,00 eur.
Vymeriavací základ na úrazové a garančné poistenie bude:
December 2013 – 250,00 eur,
Január 2014 – 250,00 eur,
Marec 2014 – 250,00 eur.
Vymeriavací základ na starobné, invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity bude:
December 2013 –765,00 eur,
Január 2014 –775,00 eur,
Marec 2014 –770,00 eur.
V mesiaci december 2014 zúčtuje za mesiac november 2014 tomuto zamestnancovi zamestnávateľ opäť odmenu v sume 1000,00 eur.
Vymeriavací základ na starobné, invalidné poistenie, do rezervného fondu solidarity, úrazové a garančné poistenie bude:
Marec 2014 –1000,00 eur.
§139b ods. 3
(3) Vymeriavací základ zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c) je súčet pomernej časti príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 vyplateného po zániku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania povinného dôchodkového poistenia a príjmu z pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 za príslušný kalendárny mesiac; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako.“.
Ak je opätovne vyplatený príjem po skončení PV - postupuje sa ako u zamestnanca typ 1 (uvedený postup je správny).
Ak je opätovne vyplatený príjem po skončení PV - postupuje sa ako u zamestnanca typ 1 (uvedený postup je správny).
K podčiarknutému - tento spôsob pokladám za úplne v rozpore so zákonom a aj v rozpore so všetkým, čo doteraz zo SP prišlo.
Príklad:
Pracovný pomer s odvodovou úľavou trval od 1. decembra 2013 do 31. marca 2014.
Mesačný príjem zamestnanca bol počas trvania pracovného pomeru nasledovný:
December 2013 – 515,00 eur,
Január 2014 – 525,00 eur,
Február 2014 – 0,00 eur - absencia celý mesiac
Marec 2014 – 520,00 eur.
V mesiaci jún 2014 zúčtuje za mesiac máj 2014 tomuto zamestnancovi zamestnávateľ odmenu v sume 1000,00 eur.
Vymeriavací základ na úrazové a garančné poistenie bude:
December 2013 – 250,00 eur,
Január 2014 – 250,00 eur,
Marec 2014 – 250,00 eur.
Vymeriavací základ na starobné, invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity bude:
December 2013 –765,00 eur,
Január 2014 –775,00 eur,
Marec 2014 –770,00 eur.
V mesiaci december 2014 zúčtuje za mesiac november 2014 tomuto zamestnancovi zamestnávateľ opäť odmenu v sume 1000,00 eur.
Vymeriavací základ na starobné, invalidné poistenie, do rezervného fondu solidarity, úrazové a garančné poistenie bude:
Marec 2014 –1000,00 eur.
V závislosti od výkladu pojmu "trvanie dôchodkového poistenia" by mohli byť dva správne spôsoby :
1. 1000 sa vydelí 3 mesiacmi a VZ bude :
na ÚP a GP v decembri, januári a marci po 333,33
na StP, IP a RF december 515+333,33; január 525+333,33; marec 520+333,33
2. 1000 sa vydelí 1 mesiacom (obdobie trvania poistenia je len marec) a VZ bude :
na ÚP a GP v marci 1000
na StP, IP a RF marec 1520.
V oboch prípadoch pri druhej výplate sa 1000 eur zapoćíta na marec tak, ako píše Analytik1.
1. 1000 sa vydelí 3 mesiacmi a VZ bude :
na ÚP a GP v decembri, januári a marci po 333,33
na StP, IP a RF december 515+333,33; január 525+333,33; marec 520+333,33
2. 1000 sa vydelí 1 mesiacom (obdobie trvania poistenia je len marec) a VZ bude :
na ÚP a GP v marci 1000
na StP, IP a RF marec 1520.
V oboch prípadoch pri druhej výplate sa 1000 eur zapoćíta na marec tak, ako píše Analytik1.
Dobrý večer, ak sa môžem spýtať vy to zatiaľ ako máte v programe spravené spôsob 1 či 2
Ja som čítala tú odpoveď ktorú Vám posielala SP na obdobný prípad uvedený v ich mesačníku.
Tam to vyznievalo ako pri prvej odmene na typ 1. a pri druhej odmene typ 2 . Som z toho jeleň. Ja som to tiež spravila 1. spôsobom a teraz idem naháňať odpoveď či to nemám prerobiť na druhý spôsob. Dík za odpoveď.
1. 1000 sa vydelí 3 mesiacmi a VZ bude :
na ÚP a GP v decembri, januári a marci po 333,33
na StP, IP a RF december 515+333,33; január 525+333,33; marec 520+333,33
2. 1000 sa vydelí 1 mesiacom (obdobie trvania poistenia je len marec) a VZ bude :
na ÚP a GP v marci 1000
na StP, IP a RF marec 1520.
V oboch prípadoch pri druhej výplate sa 1000 eur zapoćíta na marec tak, ako píše Analytik1.
Mám to spôsobom 1, resp. tuším to delím 4. Až teraz som si všimla to trvanie. Dopyt som už poslala, ale skúste aj vy.
Dobré ránko,
ja by som sa skôr klonil k 2. možnosti, teda že sa má príjem po skončení pomerne rozpočítať na 1 mesiac;
Ekvivalentne sa k problematike pristupuje aj pri (už klasickom..??) §139 ods.1 či pri (tiež už klasickom?) §139 ods.2, kde sa trvanie dôchodkového poistenia vykladá takto:
...Ustanovenie § 139b zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon") o „kalendárnych mesiacoch trvania poistenia v poslednom kalendárnom roku“ v súvislosti s rozpočítavaním príjmu zo závislej činnosti ako vymeriavacieho základu zamestnanca, sa vykladá tak, že ide o kalendárne mesiace trvania posledného poistenia. Vznik prerušenia povinného poistenia zamestnanca sa posudzuje rovnako ako zánik povinného poistenia a skončenie prerušenia povinného poistenia zamestnanca sa posudzuje rovnako ako vznik povinného poistenia zamestnanca. To znamená, že ak je v priebehu trvania povinného poistenia zamestnanca obdobie prerušenia tohto povinného poistenia, obdobie po skončení prerušenia povinného poistenia, sa posudzuje ako vznik „nového“ povinného poistenia zamestnanca. V súvislosti s rozpočítavaním príjmu zo závislej činnosti podľa § 139b zákona, v prípade existencie prerušenia povinného poistenia zamestnanca, sa príjem rozpočíta vždy až na kalendárne mesiace počnúc obdobím od skončenia prerušenia povinného poistenia. Upozorňujeme však, že príjem zo závislej činnosti zúčtovaný počas prerušenia povinného poistenia (avšak nie za posledný mesiac trvania poistenia) sa posudzuje ako príjem zo závislej činnosti zúčtovaný po zániku povinného poistenia zamestnanca a rozpočíta sa na kalendárne mesiace trvania povinného poistenia pred prerušením poistenia (okrem obdobia do 31. decembra 2010).
..ako úvod do toho, čo malo v súvislosti s pandorinou skrinkou primitivistických zásahov do mzdovej legislatívy ešte len prísť - super tréning.. Citácia pochádza ešte z čias, keď §139b mal len 1 odsek, keď boli dohody ešte dohodami, a dlhodobo nezamestnaní neboli zamestnaní na HPP s pravidelným príjmom bez dôchodkového poistenia, a keď na dotazy do konferencie SWspol dokázal odpovedať za Sociálnu poisťovňu len 1 človek (..a keď inteligentní ľudia nemuseli dennodenne riešiť takéto dopekla volajúce ficoviny).
Anyway - myslím, že vyššia citácia (pochádza od Petra Illéša) by sa dala preniesť aj na náš prípad, či mýlim sa?
Vďaka za čas,
st.
Sorry.
st.
Ale ako sa to bude posudzobvať v praxi, to sa ešte len uvidí.
Dobrý deň pani Motyčková, na školení z SP v KE nám povedali, že to automatické nie je a že si zamestnávateľ môže vybrať. Boli tam aj z UPSVaR a potvrdili to.
Je možné, že sa medzitým niečo zmenilo?
Ďakujem pekne za odpoveď.
Zdôrazňujem to preto, lebo z praxe sú známe prípady, kedy Sociálna poisťovňa neuznala nárok na dávku (napríklad nemocenské, resp. dôchodok) ak poistenec platil poistné bez právneho dôvodu. Teda ak poistné platil, hoci podľa zákona nemusel, respektíve nemal.
Preto odporúčam, aby ste v prípade, že pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaného občana nechcete využiť výnimku, úmyselne porušili niektorú z podmienok - najjednoduchšie je, aby sa občan nechal vyradiť z evidencie nezamestnaných na vlastnú žiadosť, teda nie z dôvodu, že si našiel zamestnanie.
Tu je však rizikom ustanovenie § 36 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti: v prípade vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu podľa § 36 odseku 1 písm. n) (teda na vlastnú žiadosť) úrad znovu zaradí občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie najskôr po uplynutí troch mesiacov odo dňa jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Po vyjadrení SP, sa ale s najväčšou pravdepodobnosťou bude postupovať obdobne aj na účely ZP (až na tie príspevky na DDS).
Perlička: Zamestnancom je na účely ZP fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má nárok na príjem zo závislej činnosti... Zamestnanec je zákone definovaný len j e d e n, nejestvuje zamestnanec na PZ a zamestnanec na Dohodu. Prečo zamestnanca pracujúceho 2 dni v týždni (skrátený úväzok na pracovnú zmluvu) prihlásim na začiatku pracovného pomeru a odhlásim na konci pracovného pomeru a dohodára, pracujúceho 2 dni v týždni, prihlasujem dokola len na tie dva dni, veď obaja spĺňajú definíciu zamestnanca rovnako... tu kde hľadať oporu v zákone.
Přikládám ještě vyjádření MZdr SK k placení zdravotního pojištění z doplatku po skončení zaměstnání s odvodovým zvýhodněním-
Otázka :
Po skončení zaměstnání podle § 11 ods. 7 písm. v) (celou dobu svého trvání splňovalo podmínky tohoto ustanovení) byl zaměstnanci zúčtován doplatek odměn.
- je z tohoto doplatku po skončení odvodově zvýhodněného zaměstnání povinen zaměstnanec (i zaměstnavatel) odvést pojistné na zdravotní pojištění ?
- pokud ano, jakým kódem se tento doplatek vykazuje na hlášení o změně plátce pojistného?
Odpověď :
Dobrý deň,
K vyplatenému plneniu po skončení prac. pomeru sa je potrebné postaviť ako voči akémukoľvek inému plneniu pre osobu, ktorá nie je v pracovnom pomere (nie je podstatné, či táto osoba predtým bola alebo nebola v pracovnom pomere, ani či sa na ňu v minulosti vzťahovala alebo nevzťahovala odvodová úľava); postupujete štandardne, ako pri akomkoľvek inom plnení pre osobu, ktorá nie je v čase výplaty v pracovnom pomere.
Z uvedeného príjmu, pokiaľ je vyplatený osobe – poistencovi verejného zdravotného poistenia v SR – sa preddavok na poistné odvádza.
V zmysle Metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 3/6/2009, čl. 2, bod 5, písm. b) – Na oznámenie zmien zamestnávateľa z titulu nepravidelných príjmov alebo z titulu príjmov vyplatených zamestnancovi po skončení pracovného pomeru sa zavedie osobitný kód „2Y,“ v ktorom „2“ vypovedá o zamestnancovi a „Y“ o skutočnosti uvedenej v § 11 ods. 3 druhej vety zákona o zdravotnom poistení.
S pozdravom
Mgr. Katarína Korgová
komunikačný odbor MZ SR
Limbová 2
837 52 Bratislava
02 59 373 114
dnes 8.januára 2014 som prekvapila UNION, tým že chcem prihlásiť odvodovo zvýhodneného zamestnanca.
V elektronickom prihlásení takáto možnosť neexistuje.
zmena platí od novembra, je toto možné????
nie mi je celkom jasné do akej výšky môže zamestnávateľ získať príspevok na podporu znevýhodneného úchádzača o zamestnanie podľa § 50 zákona o službách zamestnanosti?
( ten príspevok je vlastne odvodová úľava v prípade dlhodobo nezamestnaného ???, alebo je to inný príspevok?)
Odvodová úľava je "neplatenie poistného" priamo zo zákona, viď prvý príspevok témy. O dvodovú úľavu zamestnávateľ nežiada.
S poslednou vetou úplne súhlasím.
Skúste dať, tak ako som napísala.
Ja skúsim dať dopyt.
Poistné sa neodvádza. Treba alebo netreba zdravotnej poisťovni nahlásiť skutočnosť, že bol vyplatený príjem po skončení pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru ? A zamestnanca vykázať vo výkaze s nulovou sadzbou a nulovým poistným ?
Upozorňuji na vyjádření MZdr SR, které je odlišné od výkladu pana Mihála - viz http://www.porada.sk/t227220-p6-post.html#post2455923
ja mam tiez to iste vyjadrenie, v case, kedy sa mu nieco doplaca sa uz nepovazuje za osobu s odvodovou vynimkou (takze zaciatok a koniec cez"2Y" a šup platiť poistné)
Dobrý deň,
ako to, že sa nepovažuje za osobu s odvodovou výnimkou (ďalej "nezamestnanec"), kto ho nepovažuje, na základe čoho? To, že takýto príjem spomínané inštitúcie nepovažujú za nezamestnanecký príjem, nech si zdravotné poisťovne, ÚDZS či MZSR vybavia (aspoň nech si spoločne vyjasnia pojmy a dojmy, hochštapleri amatérski) so Sociálnou poisťovňou: podľa spôsobu výpočtu (anti)sociálnych odvodov pre takýto príjem sa jednoznačne jedná o nezamestnanca (príjem sa vzťahuje k nezamestnaneckému pracovnému pomeru, nie je vyplácaný za to, že nezamestnanec už u nás nepracuje a za fico!eurá zapíja predražené nekvalitné pivo nejakým destilátom na báze drevného liehu);
resp., ak ich nezaujíma pohľad na vec (anti)sociálnopoistenecký, tak šup sem s príslušným znením časti zákona o ZP, kde sa toto tvrdí;
a nech sa nehnevajú, žiadne "usmernenia" či "priania" dotyčných inštitúcií, ktoré sú pred zákonom prinajlepšom rovné s usmerneniami či prianiami zamestnanca, zamestnávateľa alebo Správcu kanalizačnej siete vo Valalikách (naopak, v prípade nejasného/nejednoznačného znenia zákona by sa malo postupovať v prospech zamestnanca), by nás zaujímať nemalo (!);
ešte raz, nech sa nehnevajú, ale táto (a mnoho mnoho ďalších) legislatívnych úprav (nezamestnanec) je viac než zrelá na riešenie pred Ústavným súdom. P. Mihál, neuvažovali ste nad nejakou akciou? Vám sa zdá tento nezákonný (či protizákonný) marazmus akceptovateľným?
ehhh..,
želám príjemný víkend,
st.
Ale ako vidno, vysoke pecento nasho naroda ukazuje, ze to "gro" je spokojne. To ze sa mzdarky "musia trapit" s hlupostami je ina salka kavy. Toto forum by im malo pomoct, aj ked "nezmyselnymi" usmerneniami institucii, ci niecim inym ... pre nich je podstatne, aby si vedeli poradit v konkretnej situacii a ficat dalej, lebo ich caka dalsia robota...to je bohuzial realita.
u nas to funguje vo forme pisomnej ziadosti o zmenu typu prihlasenia.
tym padom je cas prihlasenia v poriadku a oni opravia na zaklade Vasej ziadosti typ.
zamerne nas upozornovali, aby sme nedavali zrusenie, lebo potom hrozi prihlasenie " po funuse"
Ale ako vidno, vysoke pecento nasho naroda ukazuje, ze to "gro" je spokojne. To ze sa mzdarky "musia trapit" s hlupostami je ina salka kavy. Toto forum by im malo pomoct, aj ked "nezmyselnymi" usmerneniami institucii, ci niecim inym ... pre nich je podstatne, aby si vedeli poradit v konkretnej situacii a ficat dalej, lebo ich caka dalsia robota...to je bohuzial realita.
Ahoj,
ďik za reakciu, bol som vtedy nejak rozculeny:)
..ale argumentovat sposobom, ze "ved si nemozem upratat, pretoze sa v tom bordele nemozem ani pohnut" je májá, pseudoargument, zastieranie pravdy - a ta pravda sa mi zda jednoducha: ano, vo vseobecnosti by sa dalo tvrdit, ze "slovenska spolocnost" je tupa; ak by sa tupost stupnovala, tak by spominana spolocnost a jej jednotlive zlozky boli vzdialeni hodnote "Clovek", blizsie by mali k hodnote "Kamen", "Kravský chvost", velmi by sa blizil hodnote "Hovädo", pripadne "Hovädo božie", akurátnou by asi bola hodnota "Tupoľudia" (vzdialení príbuzní Ľudoopom);
..ale vážnejšie - spokojnosť? veď taká ani nevedia, čo to znamená spokojnosť, pretože nevedia čo je to nespokojnosť: veď predsa je jasné, že ak by toho rozlíšenia boli schopní, tak nemôž byť spokojní..
buď nejde o plnohodnotné živé bytosti, alebo ja už neviem. snad len obycajne zaostali. ziadna kolektivna pamat, maximalne od meciara cez goteborg k sucasnemu "nicomu";
práva sa nedávajú, o práva sa musí bojovať! Bohu budete môcť slúžiť večne - po smrti; teraz žite sami svoj život, nenechajte si ho ukradnúť hocakým drzým blbom.
ospravedlnujem sa, do komentov pod nesúvisiace témy podobné proslovy písať už nebudem; ale nemohol som si pomoct.. zas som sa rozculil:)
užite si dňa;)
p.s.: mne toto forum tiez dost pomaha, ked uz neviem kam z konopi:), i ked cim dalej viac uz nie je mozne najst uspokojivu odpoved ani tu, co vsak vyplyva z prijatej legislativy..
Po zralej úvahe súhlasím s vyjadrením UDZS resp. zdravotných poisťovní. Čiže:
- ak ide o bývalého zamestnanca na ktorého sa počas celého trvania PP vzťahovala odvodová výnimka (PP trval max. 12 kal. mesiacov)
- a takémuto bývalému zamestnancovi sa dopláca po skončení PP príjem
... tak zamestnávateľ prihlási takúto osobu do ZP k poslednému dňu kal. mesiaca, za ktorý sa vypláca príjem, kód 2Y,
... poistné sa z príjmu vypočíta štandardnými sadzbami 4% a 10% (resp. 2% a 5%).
Dôvod - bývalý zamestnanec v čase, kedy mu je dodatočne vyplatený príjem, už nie je osobou podľa § 11 ods. 1 písm. v) a preto sa na neho už nevzťahuje sadzba poistného 0%.
V tomto zmysle opravujem aj úvodný príspevok témy a ospravedlňujem sa za prípadné problémy, ak vám tým vznikli.
- ak ide o bývalého zamestnanca na ktorého sa počas celého trvania PP vzťahovala odvodová výnimka (PP trval max. 12 kal. mesiacov)
- a takémuto bývalému zamestnancovi sa dopláca po skončení PP príjem
... tak zamestnávateľ prihlási takúto osobu do ZP k poslednému dňu kal. mesiaca, za ktorý sa vypláca príjem, kód 2Y,
... poistné sa z príjmu vypočíta štandardnými sadzbami 4% a 10% (resp. 2% a 5%).
Dôvod - bývalý zamestnanec v čase, kedy mu je dodatočne vyplatený príjem, už nie je osobou podľa § 11 ods. 1 písm. v) a preto sa na neho už nevzťahuje sadzba poistného 0%.
V tomto zmysle opravujem aj úvodný príspevok témy a ospravedlňujem sa za prípadné problémy, ak vám tým vznikli.
Dobrý deň,
z čisto profesionálneho záujmu (z akého iného) by ma zaujímalo: Prečo?
Zdôvodnenie "...bývalý zamestnanec v čase, kedy mu je dodatočne vyplatený príjem, už nie je osobou podľa § 11 ods. 1 písm. v) a preto sa na neho už nevzťahuje sadzba poistného 0%." môže byť síce z môjho pohľadu dostačujúce ako nejaké negatívne vymedzenie, čím zamestnanec nie je, a teda aké poistenie z jeho príjmu zákon odvádzať neukladá, ale nehovorí nič o tom, "čím" zamestnanec pre účely odvodov na VZP JE.
Prosím, mohli by ste špecifikovať legislatívu, podľa ktorej vyplýva z takého príjmu predmetného bývalého "nezamestnanca" povinnosť odviesť poistné na VZP v "štandardnej" výške 4%+10%, resp. 2%+5%?
Ďakujem za Váš čas,
st.
u nas to funguje vo forme pisomnej ziadosti o zmenu typu prihlasenia.
tym padom je cas prihlasenia v poriadku a oni opravia na zaklade Vasej ziadosti typ.
zamerne nas upozornovali, aby sme nedavali zrusenie, lebo potom hrozi prihlasenie " po funuse"
Ďakujem :)
- je jedno, či ide o PP na dobu určitú alebo na dobu neurčitú,
- pri PP na dobu určitú je jedno, na akú dlhú dobu bol PP uzavretý a ako sa prípadne bude obnovovať - samozrejme pri dodržaní Zákonníka práce - max. na 2 roky a v rámci toho najviac 2 predĺženia,
- PP môže byť bez akýchkoľvek následkov ukončený v skúšobnej dobe,
- PP môže byť ukončený akýmkoľvek ďalším spôsobom, ktorý umožňuje Zákonník práce,
- PP môže byť na kratší pracovný čas - limit príjmu sa pritom nemení.
Dobrý deň, dnes som sa dostala k tejto odpovedi zo SP:
Ak je zamestnancovi s odvodovou úľavou dodatočne zúčtovaný príjem po zániku právneho vzťahu, ktorý nezaložil počas trvania povinné poistenie, a ani zúčtovaním dodatočného príjmu nedôjde k vzniku povinného dôchodkového poistenia zamestnanca, z dodatočne zúčtovaného príjmu sa platí poistné na úrazové a garančné poistenie. Vymeriavací základ na účely úrazového a garančného poistenia vykáže zamestnávateľ vo Výkaze poistného a príspevkov, pričom príjem bude vymeriavací základ bez jeho rozpočítania a pripadne na obdobie kalendárneho mesiaca, za ktorý zamestnávateľ dodatočný príjem zúčtoval. V hlavičke výkazu zamestnávateľ uvádza kalendárny mesiac, v ktorom dodatočný príjem zúčtoval. Poistné na úrazové a garančné poistenie je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem zúčtovaný.
Moja otázka je ako sa bude postupovať v prípade že vyplatím druhý krát príjem po skončení pracovného pomeru. Príjem z PP + 1.vyplatenie + 2.vyplatenie, prekročí hranicu príjmu?
Vopred ďakujem.
Ak je zamestnancovi s odvodovou úľavou dodatočne zúčtovaný príjem po zániku právneho vzťahu, ktorý nezaložil počas trvania povinné poistenie, a ani zúčtovaním dodatočného príjmu nedôjde k vzniku povinného dôchodkového poistenia zamestnanca, z dodatočne zúčtovaného príjmu sa platí poistné na úrazové a garančné poistenie. Vymeriavací základ na účely úrazového a garančného poistenia vykáže zamestnávateľ vo Výkaze poistného a príspevkov, pričom príjem bude vymeriavací základ bez jeho rozpočítania a pripadne na obdobie kalendárneho mesiaca, za ktorý zamestnávateľ dodatočný príjem zúčtoval. V hlavičke výkazu zamestnávateľ uvádza kalendárny mesiac, v ktorom dodatočný príjem zúčtoval. Poistné na úrazové a garančné poistenie je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem zúčtovaný.
Moja otázka je ako sa bude postupovať v prípade že vyplatím druhý krát príjem po skončení pracovného pomeru. Príjem z PP + 1.vyplatenie + 2.vyplatenie, prekročí hranicu príjmu?
Vopred ďakujem.
To je tak, keď sa bez hlavy a päty pozavádzajú všelijaké výnimky. Výnimky treba rušiť a nie zavádzať.
Logicky by to malo byť tak, že ak sa pri druhom vyplatení prekročí hranica príjmu, doplatí sa poistné na dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti zo všetkých príjmov (to čo mal počas trvania PP plus 1. doplatok plus 2. doplatok) a "nejako" sa zabezpečí, aby sa úrazové a garančné poistenie zaplatilo len z druhého doplatku...
"k Vašej otázke uvádzame.
Pracovný pomer s odvodovou úľavou trval od 1. januára 2014 do 28. februára 2014.
Mesačný príjem zamestnanca bol počas trvania pracovného pomeru nasledovný:
- Január 2014 – 500,00 eur,
- Február 2014 – 500,00 eur.
Počas obdobia trvania pracovného pomeru teda mesačný príjem zamestnanca nepresiahol hraničnú sumu 67% priemernej mesačnej mzdy = 539,35 eur.
V apríli 2014 zúčtuje za mesiac marec 2014 tomuto zamestnancovi zamestnávateľ odmenu v sume 50,00 eur.
Na účely posúdenia vzniku dôchodkového poistenia platí nasledovný postup:
(500,00 + 500,00 eur) + 50,00 eur =1 050,00 eur : 2 kalendárne mesiace = 525,00 eur.
Výsledná suma na posúdenie vzniku povinného dôchodkového poistenia – 525,00 eur je nižšia ako hraničná suma 539,35 eur, t. j. dôchodkové poistenie zamestnanca v tomto prípade nevzniká.
Dodatočne doplatený príjem 50,00 eur vykáže zamestnávateľ vo Výkaze poistného a príspevkov s hlavičkou „príjmy zúčtované v apríli 2014“ a s obdobím, na ktoré pripadá vymeriavací základ na platenie poistného na úrazové a garančné poistenie – marec 2014. Lehota splatnosti pre toto poistné na úrazové a garančné poistenie je do 9.mája 2014.
V mesiaci december 2014 zúčtuje za mesiac november 2014 tomuto zamestnancovi zamestnávateľ ďalšiu odmenu v sume 60,00 eur.
Znovu sa posúdi vznik povinného dôchodkového poistenia:
(500,00 + 500,00 eur) + 50,00 eur (v takomto prípade sa sčíta aj prvá doplatená odmena) + 60,00 eur = 1 110,00 eur : 2 kalendárne mesiace = 555,00 eur.
Výsledná suma na posúdenie vzniku povinného dôchodkového poistenia = 555,00 eur je vyššia ako hraničná suma 539,35 eur, t. j. povinné dôchodkové poistenie zamestnanca v tomto prípade vzniká od 1. januára 2014, t. j. odo dňa vzniku pracovného pomeru.
Zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnanca na povinné dôchodkové poistenie od 1. januára 2014 najneskôr do 8. januára 2015.
Vymeriavací základ vykáže zamestnávateľ vo Výkaze poistného a príspevkov s hlavičkou „príjmy zúčtované v mesiaci december 2014“ a s obdobiami, na ktoré pripadá vymeriavací základ na platenie poistného – január 2014 až február 2014. Výkaz poistného a príspevkov predloží zamestnávateľ v lehote do 8. januára 2015. Lehota splatnosti poistného je do 8. januára 2015.
Vymeriavací základ na platenie poistného na úrazové a garančné poistenie v tomto Výkaze poistného a príspevkov bude:
- Január 2014 –30,00 eur,
- Február 2014 –30,00 eur.
Vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie a do rezervného fondu solidarity v tomto Výkaze poistného a príspevkov bude:
- Január 2014 –555,00 eur,
- Február 2014 –555,00 eur."
máme zamestnanca, ktorého sme od 02/2014 museli prihlásiť s odvodovou úľavou. Sociálna poisťovňa nám túto úľavu schválila v priebehu 3 dní, avšak zdravotná poisťovňa má tohto zamestnanca stále otvoreného. Niekoľkokrát sme tam volali, že jeho prihlášku ešte neschválili, s odpoveďou, že zatiaľ nedostali z úradu práce potvrdenie, že splnil podmienku. Nám kópiu z evidencie UP doniesol zamestnanec hned, kde je pekne uvedené obdobie evidencie, aj že evidencia bola ukončená z dôvodu zamestnania sa. Samozrejme sme so zúčtovaním mzdy (http://www.porada.sk/mzdy#__AUTOKW) nemohli čakať, tak sme mu uplatnili výnimku aj na zdravotné poistenie. Teraz nám neakceptuje mesačný výkaz. Po podaní písomnej námietky na celú skutočnosť, sme dostali vyjadrenie, že ZP stále nedostala odpoveď z UP a že z ich strany je všetko v poriadku. Neviete nám prosím poradiť, ako máme ďalej postupovať? Hlavne sa chceme vyhnúť tomu, že nám to nakoniec zamietnu a budú nám v budúcnosti vyrubené penále (http://www.porada.sk/penale#__AUTOKW) za oneskorenú platbu poistného, atd. Nehovoriac o tom, že túto úžasnú výnimku sme nechceli uplatniť, ale žiaľ splnili sme všetky podmienky... ĎAKUJEM vopred za informáciu.
máme zamestnanca, ktorého sme od 02/2014 museli prihlásiť s odvodovou úľavou. Sociálna poisťovňa nám túto úľavu schválila v priebehu 3 dní, avšak zdravotná poisťovňa má tohto zamestnanca stále otvoreného. Niekoľkokrát sme tam volali, že jeho prihlášku ešte neschválili, s odpoveďou, že zatiaľ nedostali z úradu práce potvrdenie, že splnil podmienku. Nám kópiu z evidencie UP doniesol zamestnanec hned, kde je pekne uvedené obdobie evidencie, aj že evidencia bola ukončená z dôvodu zamestnania sa. Samozrejme sme so zúčtovaním mzdy (http://www.porada.sk/mzdy#__AUTOKW) nemohli čakať, tak sme mu uplatnili výnimku aj na zdravotné poistenie. Teraz nám neakceptuje mesačný výkaz. Po podaní písomnej námietky na celú skutočnosť, sme dostali vyjadrenie, že ZP stále nedostala odpoveď z UP a že z ich strany je všetko v poriadku. Neviete nám prosím poradiť, ako máme ďalej postupovať? Hlavne sa chceme vyhnúť tomu, že nám to nakoniec zamietnu a budú nám v budúcnosti vyrubené penále (http://www.porada.sk/penale#__AUTOKW) za oneskorenú platbu poistného, atd. Nehovoriac o tom, že túto úžasnú výnimku sme nechceli uplatniť, ale žiaľ splnili sme všetky podmienky... ĎAKUJEM vopred za informáciu.
Skúste sťažnosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
ak zamestnanec s nárokom na odvodovú výnimku nastúpi 9.4., teda nie na začiatku mesiaca, prepočítava sa aj limit pre príjem 539,35€?
Ďakujem
ak zamestnanec s nárokom na odvodovú výnimku nastúpi 9.4., teda nie na začiatku mesiaca, prepočítava sa aj limit pre príjem 539,35€?
Ďakujem
Nie, limit je fixne daný bez ohľadu na to, či pracovný pomer vznikol (zanikol) v priebehu mesiaca, či bol zamestnanec na PN alebo mal iné neplatené prekážky, či má kratší pracovný čas...
je možné aj prvého zamestnanca zamestnať s odvodovou úľavou? Nakoľko žiadneho zamestnanca ešte nemáme, aby bola dodržaná podmienka, že sa nezníži stav zamestnancov? ďakujem.
Áno, v otázke mám preklep. Myslela som 12 mesiacov úľavu, keď budem predlžovať pracovný pomer na dobu určitú.
Ďakujem za odpoveď a prajem pekný deň.
Zamestnanec s odvod. úľavou je v 08/14 PN 12 kal.dní.
Na mesačné výkazy uvediem:
SP - 31 dní
ZP - 19 dní
Oznamovacie povinnosti:
SP - odovzdám kladenku a inak nič.
ZP - 1O (Z/K) na 10 kal. dní ...náhrada príjmu
- zároveň 2 +1W (K)...ukončenie typu zamestnanec s OÚ
- po ukončení PN nahlásim 2 +1W (Z) ...začiatok typu zamestnanec s OÚ
Zamestnanec je povinný sa na 11. a 12. kal. deň PN prihlásiť ako samoplatiteľ a zaplatiť si ZP.
Za odpoveď vopred ďakujem.
Do SP kladenku nie je dôvod odovzdávať, ale ak odovzdáte, nič nepokazíte.
Do ZP 2K a 1W K oznámite k 10-temu dňu PN.
Nie je tu nejaká možnosť odvolania sa? Kvôli 10 centom nemôžeme čerpať odvodovú úľavu? Nemohla byť v zákone hranica, napr. pohľadávka väčšia ako 3 - 5 €? Táto úľava nám potom nebude platiť ani pre odvody do soc.poisťovne? Ďakujem za informáciu.
Nie je tu nejaká možnosť odvolania sa? Kvôli 10 centom nemôžeme čerpať odvodovú úľavu? Nemohla byť v zákone hranica, napr. pohľadávka väčšia ako 3 - 5 €? Táto úľava nám potom nebude platiť ani pre odvody do soc.poisťovne? Ďakujem za informáciu.
Mohla byť v zákone taká podmienka, ale nie je. Pre SP je hranica 3,32 €. Ale pre ZP žiadnu hranicu nedali. Ak sa nedá odvolať voči nedoplatku - naozaj dlžíte 10 centov, tak sa odvolať nedá.
Ak nie je splnená podmienka v ZP ale je splnená podmienka v SP uplatníte odvodovú úľavu pre SP a neuplatníte pre ZP. Podmienka sa posudzuje pre každú poisťovňu (SP,ZP) osobitne a dôsledky nesplnenia sa posudzujú tiež osobitne. T.j. v tomto prípade budete platiť zdravotné poistenie za zamestnanca aj zamestnávateľa a do SP len úrazové poistenie a garančné poistenie.
Zamestnanec od 21.01.2014 prihlásený do SP ako typ 14 - zamestnanec s odvodovou úľavou. Dňa 30.09.2014 odhlásený ako typ 14 z dôvodu ukončenia PP dohodou.
Pri spracovaní miezd za 09/2014 zistené, že za 09/2014 nespĺňa nárok na OÚ (dôvod: preplatenie nevyčerpanej RD). Aké registračné listy vystaviť, keď odhláška už bola zaslaná?
Vopred ďakujem,
Berkyová
1. V práci mu napíšem absenciu - OČR, ale nedostane za to obdobie nijaké dávky zo Sociálky ani náhradu od zamestnávateľa?
2. Mesačný výkaz do Sociálnej poisťovne bude mať v kalendárnych dňoch menej dní o počet dní OČR?
3. Hromadné oznámenie do Zdravotnej zasielam - IO - začiatok? Asi nie - lebo to je osoba, ktorá poberá ošetrovné - a on na ošetrovné nemá nárok.
Ďakujem za názory.
Takže ešte na to doplatí? Keby som mu neodoslala OČR, ale zobral by dovolenku, tak by to bolo o.k.
Ďakujem za odpoveď. Len sa chcem ešte spýtať: podľa ktorého paragrafu ho mám odhlásiť ako zamestnanca?
"(3) Zamestnancom je na účely tohto zákona fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má nárok na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu18) okrem príjmov z dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, 8ab) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku a dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, 19) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku. Fyzická osoba sa na účely tohto zákona nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) a v ktorých nie je fyzickou osobou podľa odseku 7
písm. m) a s).
Ospravedlňujem sa janber. Zabudla som sa poďakovať za odpoveď. Ďakujem.
"(3) Zamestnancom je na účely tohto zákona fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má nárok na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu18) okrem príjmov z dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, 8ab) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku a dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, 19) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku. Fyzická osoba sa na účely tohto zákona nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) a v ktorých nie je fyzickou osobou podľa odseku 7
písm. m) a s).[/QUOTE
Ďakujem za odpoveď. Tento paragraf som čítala, ale nepochopila som ho správne.
1. V práci mu napíšem absenciu - OČR, ale nedostane za to obdobie nijaké dávky zo Sociálky ani náhradu od zamestnávateľa?
2. Mesačný výkaz do Sociálnej poisťovne bude mať v kalendárnych dňoch menej dní o počet dní OČR?
3. Hromadné oznámenie do Zdravotnej zasielam - IO - začiatok? Asi nie - lebo to je osoba, ktorá poberá ošetrovné - a on na ošetrovné nemá nárok.
Ďakujem za názory.
písala som dotaz do Dôvery a odpoveď je, že poistencovi mám nahlásiť neplatené voľno - 2N - je to tak správne? Pretože odpoveď je odlišná, ako písala janber a pani Motyčková.
ĎAkujem, preto sa pýtam, lebo viac verím Vám , ako im. :). Ešte Vás poprosím o radu: zamestnanec sa teda pôjde na tie dni prihlásiť ako samoplatiteľ a doplatí si poistné?
V tých dňoch by sa mal sám prihlásiť ako samoplatiteľ a sám si zaplatiť preddavok.
V tých dňoch by sa mal sám prihlásiť ako samoplatiteľ a sám si zaplatiť preddavok.
Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.
"4. ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť podľa osobitného predpisu,44a) potreba ošetrovania alebo starostlivosti podľa osobitného predpisu,41) ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa,
a ktorej nevznikol nárok na nemocenské, ošetrovné alebo materské podľa osobitného predpisu41) z dôvodu, že ku dňu vzniku skutočnosti rozhodujúcej pre vznik nároku na túto dávku bola zamestnancom, za ktorého je platiteľom poistného štát podľa písmena v) alebo sa na ňu vzťahuje osobitný predpis.44b)“.
Vyplýva z uvedeného znenia, že zamestnanci s odvodovou výnimkou, ktorí boli dlhodobo nezamestnaní a boli už pre 1. 1. 2015 PN, OČR, MD, budú sa od 1. 1. 2015 považovať za fyzické osoby, za ktoré je platiteľom štát a teda majú byť od tohto dátumu prihlásení kódom 1O?
V súčasnosti PN zamestnanca s odovodovou úľavou od 1.12.2014 do 20.12.2014 sa oznamuje 1O Z 1.12., 1O K 10.12., 2N Z 11.12, 2N K 20.12.
V r. 2015 PN zamestnsnca s odvodovou úľavou od 1.12.2015 do 20.12.2015 sa oznámi 1O Z 1.12., 1O K 20.12..
zo žiadnej dohody nie je možné uplatniť si OP
V PP bude sadzba poistného 0, pri dohode bude poistné platené bežným spôsobom. Pre uplatnenie odvodovej úľavy z PP sledujete voči sume 552,08 (539,35) iba VZ z pracovného pomeru. T.j. môže mať príjem z PP 500, príjem z dohody 300 a má nárok na odvodovú úľavu v PP.
Vopred ďakujem.
Nemocenské zo SP sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (DVZ), ktorý bude 412 eur/30 = 13,7334 eura. Kde 412 eur je aktuálne platný minimálny VZ.
Náhrada príjmu ktorú vyplatí zamestnávateľ sa určí podľa § 8 ods. 4 druhá veta a podľa § 8 ods. 6 zákona 462/2003 o náhrade príjmu ... a to ako predpokladaný VZ na nemocenské poistenie (najviac suma 1,5 x 824 = 1236 eur) deleno 28 dní.
Postupuje sa tak preto, lebo ak 1.2. zamestnanec nepracoval a nemal príjem (VZ), vychádza sa z predpokladaného VZ za mesiac február.
(než som doodpovedala, už to stihol Jozef, mala som medzi tým telefón).
Zdôrazňujem to preto, lebo z praxe sú známe prípady, kedy Sociálna poisťovňa neuznala nárok na dávku (napríklad nemocenské, resp. dôchodok) ak poistenec platil poistné bez právneho dôvodu. Teda ak poistné platil, hoci podľa zákona nemusel, respektíve nemal.
Preto odporúčam, aby ste v prípade, že pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaného občana nechcete využiť výnimku, úmyselne porušili niektorú z podmienok - najjednoduchšie je, aby sa občan nechal vyradiť z evidencie nezamestnaných na vlastnú žiadosť, teda nie z dôvodu, že si našiel zamestnanie.
Tu je však rizikom ustanovenie § 36 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti: v prípade vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu podľa § 36 odseku 1 písm. n) (teda na vlastnú žiadosť) úrad znovu zaradí občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie najskôr po uplynutí troch mesiacov odo dňa jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Takže podľa tohto je zamestnávateľ pri prijímaní nového zamestnanca povinný skúmať či je ten človek dlhodobo nezamestnaný a teda ho aj prihlásiť ako zamestnanca s odvodovou úľavou? A zamestnanec je povinný mi priniesť potvrdenie z úradu práce o dĺžke evidencie na ÚP? Veď pokým nemám potvrdenie z ÚP, tak ho nemôžem prihlásiť ako zamestnanca s OÚ.
zamestnali sme dlhodobo nezamestnaného od 18.06.2015. Vyžiadala som si aj potvrdenie o dĺžke evidencie na úrade práce kde mi potvrdili že je 12 mesiacov evidovaný. Teraz ho spätne vyradili od 3.05.2015 z dôvodu ukončenia aktivačných prác, ktoré vykonával na základe dohody s obcou. O tom musel byť určite informovaný listami, aby dokladoval prečo prestal pracovať, ale mňa o tom neinformoval. Chcem sa opýtať na postup ako danú situáciu doriešiť správne čo sa týka sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a daňového úradu?
Ďakujem
Do ZP sa oznamuje 1O ako pri normálnom ošetrovnom.
Do ZP sa oznamuje 1O ako pri normálnom ošetrovnom.
A do SP sa oznamujeme prerušenie poistenia od prvého dňa ošetrovania?
uplatňovať si odvodovú výnimku (pre SP i ZP) nie je povinnosť, ale možnosť.....bolo nám odporúčané, platiť iba pre SP ,
platenie pre ZP nevidím žiadne výhody / nevýhody....
chcem sa spýtať na 4. podmienku uplatnenia odvodovej výnimky pre dlhodobo nezamestnaného: "Zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia takéhoto zamestnanca:" . Od zajtra má nastúpiť do pracovného pomeru zamestnanec dlhodobo evidovaný na ÚP, všetky ostatné podmienky zamestnávateľ spĺňa k tomu, aby mal odvodovú výnimku. Lenže zamestnávateľ prijal tohto zamestnanca do PP práve preto, aby ním v priebehu dvoch troch mesiacov nahradil zamestnanca, ktorého plánuje prepustiť. Tým pádom by si zamestnávateľ nemal odvodovú výnimku uplatniť. Čím preukáže zamestnávateľ to, že vlastne na ňu nemá nárok? Čo ak zamestnávateľ svoje rozhodnutie po dvoch-troch mesiacoch zmení a nebude chcieť nikoho prepustiť? Uvažujem správne?
Ďakujem za odpoveď.
Ale je teda možné prihlásiť zamestnanca do SP a ZP bez odvodovej výnimky a odvolať sa na to, že nie je splnená podmienka nezníženia počtu zamestnancov (pretože zamestnávateľ chce niektorých zamestnancov vymeniť)?
Ďakujem za odpoveď.
Postoj SP je taký, že ak sa dohodnete o zamestnancom, že to bude bez úľavy (najlepšie písomne), P to rešpektuje. ZP to nerieši.
chcem sa spýtať, zamestnanec s odvodovou úľavou, TPP vznikol 1.11.2015 od 1.2.2016 - 30.4.2016 si bude čerpať rodičovskú dovolenku, teda ho k 31.1.2016 odhlásim zo zdravotnej poisťovne pod kódom 1WK, 2K. Ak po čerpaní RD nastúpi do práce od 1.5. opäť zasielam na ZP kód 2Z a 1WK? Môže si naďalej uplatňovať odvodovú úľavu?
Ak mu počas rodičovskej v mesiaci apríl vyplatím odmenu, potom sa prihlasuje iba kódom 2 Y? Má nárok na 0% sadzbu poistného v tomto prípade, alebo z tohto príjmu majú byť odvedené odvody?
Ďakujem
K odmene v apríli - oznamovanie som konzultovala minulý rok na MZ (z dôvodu odpočítateľnej položky) a postup oznamovania do ZP pri vyplatení odmeny počas RD by mal byť : 2 Z 30.4., 2K 30.4. (ak 1.5. je nástup po RD, tak 2 K sa nedá). U zamestnanca s odvodovou úľavou by sa malo teda oznámiť 2Z 30.4., 1W Z 30.4., ak by pokračoval v RD v máji, tak aj 1W K 30.4. a 2 K 30.4.
http://www.socpoist.sk/poradna-vyuzitie-odvodovej-ulavy-je-na-dohode-medzi-zamestnancom-a-zamestnavatelom?prm2=61248
na obdobie od 5.2016 do 9.2016. Na vytvorené pracovné miesto nám úrad práce poskytoval príspevok vo výške 95 % z celkovej ceny práce najviac však vo výške 513,76 €. Keďže na uvedené miesto sme prijali dlhodobo nezamestnaných a ich príjem bol za prvé dva mesiace zamestnania minimálna mzda, tak sme im aj firme na dva mesiace uplatnili "odvodovú úľavu". (Soc.poisť.overila, že zamestnanci aj firma spĺňajú podmienky). Neoficiálne stanovisko zo SP je, že pri týchto zamestnancoch sme nemali uplatňovať odvodové zvýhodnenie, nakoľko nám Úrad práce poskytoval príspevok na celkovú cenu práce, a boli by sme dvakrát zvýhodnený, prvýkrát, že sme neplatili odvody, druhýkrát, že nám ÚP poskytol príspevok na 95 % celkovej ceny práce. Aký mal byť správny postup? Ďakujem
Čiže odvodová úľava je uplatnená správne, napriek tomu, že dostávate príspevok z ÚP. Výhodnejšie ale pre zamestnanca by bolo neuplatňovanie odvodovej úľavy (a ani odpoćítateľnej položky pre ZP mesačne).
ak mam zamestnanca na rodicovskej dovolenke a pocas nej je jej vyplateny prijem. do ZP ho prihlasim na posledny den. v ktoroej kolonke ma byt ten prijem vyznaceny - pirjem pre OV alebo dalsie prijmy? lebo dovera nam vratila vykaz, ze to ma byt medzi dalsimi prijmamy.
Dakujem za pomoc
Po zavedení odpočítateľnej položky, ak je počas RD vyplatený príjem, tak treba na posledný deň mesiaca zamestnanca prihlásiť kódom 2 Z, 2 K a je to príjem pre uplatnenie OP vo výkaze preddavkov (predtým sa prihlasovalo 2Y Z a 2Y K).
Po zavedení odpočítateľnej položky, ak je počas RD vyplatený príjem, tak treba na posledný deň mesiaca zamestnanca prihlásiť kódom 2 Z, 2 K a je to príjem pre uplatnenie OP vo výkaze preddavkov (predtým sa prihlasovalo 2Y Z a 2Y K).
Dobrý den, z jakého ustanovení/metodiky vychází Vaše tvrzení?
Po zavedení odpočítateľnej položky, ak je počas RD vyplatený príjem, tak treba na posledný deň mesiaca zamestnanca prihlásiť kódom 2 Z, 2 K a je to príjem pre uplatnenie OP vo výkaze preddavkov (predtým sa prihlasovalo 2Y Z a 2Y K).
Asi by bylo dobré vrátit tuto diskusi k tématu, kam patří.
Nicméně :
V článku http://www.porada.sk/t179478-oznamovanie-nv-a-rd-nepravidelneho-prijmu-do-zp-po-1-10-2011-a.html vysvětlujete, že příjem zúčtovaný v době RD se oznamuje kódem 2Y na poslední den měsíce (viz příklad 3 v uvedeném tématu).
Od té doby se znění MÚ sice změnilo (NV a NA se oznamuje nikoli kódem 2Y. ale 2N), ale v oblasti nepravidelných příjmů nebo příjmů zúčtovaných po skončení zaměstnání znění zůstalo stejné - stále se použije osobitný kód 2Y.
Z čeho tedy dovozujete, že příjem vyplacený v době RD se "odněkdy" hlásí kódem 2 a nikoli 2Y? V čem nastala změna proti příkladu 3 z výše uvedeného tématu?
Telefonicky jsem to ověřoval na ZP Dovera a tam stále tvrdí, že příjem v době RD se
- přihlašuje na poslední den měsíce kódem 2Y
- tento příjem má být vykázaný jako ostatní příjem, nikoli jako příjem pro OP
Z info zo ZP Dôvera - podľa ZP je to ostatný príjem. Ale podľa mňa je to príjem pre uplatnenie OP podľa §13a. Ale keď ho prihlásim kódom 2Y, potom to nemôžem dať do príjmu pre uplatnenie OP. Tento rozpor som riešila s MZ začiatkom roku 2015, a odtiaľ mám takúto info, len ten mail... pozriem ešte v starom počítači.
Čiže zmena (zrejme nikde oficiálne neuvedená) je len preto, aby to bolo v súlade s výkazom.
http://www.porada.sk/t179478-p4-post.html#post2879267
(prepošlem Vám celý mail)
Ďakujem za odpoveď. Len pre upresnenie - zarobí napr. od 15.8. 400 eur a podmienka neprekročenia hranice cca 574 eur je splnená. Neberie sa to tak, že 400/12 prac. dní = 33,33 za deň * 22 prac. dní = 733 eur a tým by došlo k prekročeniu hranice. Len pre istotu sa pýtam, aby nebol problém.
Dostala som dnes informáciu z Všzp, že odvodová úľava končí dňom 31.12, ale tam asi o tejto zmene ešte nevedeli, nakoľko je to čerstvé...
Len teda jedna otázočka.
Predlžilo sa to z pôvodného 31.12 na dátum 28.02?
Odvodová úľava pre dlhodobo nezamestnaných bude platiť do 28.2.2022 (po novele zákona 215/2021 prijatej v NR SR 3.12.2021).
Áno, tak. Pre zamestnanca, ktorý nastúpi 1.1.2022 tiež odvodová úľava končí 28.2.2022. Pre zamestnancov, ktorí nastúpia do pracovného pomeru v r. 2022 sa posudzuje hranica príjmu 759,11 €.
Podle ods. 4 § 293fp ZSP platí
(4) Zamestnávateľ je povinný
a) prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca, ktorý bol fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) v znení účinnom do 28. februára 2022 a jej pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer trvá aj po 28. februáru 2022, na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, do 2. apríla 2022,
tzn. že zaměstnance, který byl dosud přihlášen jako zvýhodněný, je nutno k tomuto termínu přihlásit do SP jako ZP - předpokládám, že na RLFO-přihláška jako typ zaměstnance ZEC s účinností od 1.3.2022.
Otázka zní : Je potřeba k 28.2.2022 vystavit tomuto zaměstnanci nějakou odhlášku od ZECDN/ZECNRO?
Děkuji - je to info ze SP k tomuto tématu někde dostupné? (na webu SP jsem nic k tomuto nenašel - nebo jsem blbě hledal).
toto info zasielali na SW spolocnost, citujem cele:
Zrušenie zamestnanca ZECDN (14) / ZECNRO (18) od 1.1.2022
V súvislosti s ukončením odvodovej úľavy pre zamestnancov - dlhodobo nezamestnaných a z najmenej rozvinutého okresu budú od nasadenia novej verzie RLFO nasledovné kontroly:
1.) RLFO, prihláška pre typ zamestnanca 14 (ZECDN) / 18 (ZECNRO) – nebude možné zadať dátum vzniku poistenia rovný alebo väčší ako 1.1.2022 (po novom 1.3.2022). Tzn. stále bude možné zadať dátum vzniku poistenia menší ako 1.1.2022 (po novom 1.3.2022) .Obdobne budú obmedzené ostatné typy RLFO pre tieto typy zamestnanca, tak aby sa dali plniť povinnosti do minulosti (pred účinnosť zákonu od 1.1.2022, po novom 1.3.2022).
2.) RLFO, prihláška typ zamestnanca 16 (ZECDNNPDPPVN) – nebude možno zadať dátum vzniku poistenia rovný alebo väčší ako 2.1.2022 (po novom 2.3.2022). Dátum vzniku poistenia 1.1.2022 (po novom 1.3.2022) bude možné zadať, nakoľko zamestnávateľ má novú povinnosť – do 2.2.2022 (ponovom 2.4.2022) doprihlásiť všetky povinné poistenia zamestnanca (NP, DP a PvN), ak právny vzťah trvá aj po 31.12.2021 (po novom 28.2.2022), tzn. ak trvá typ zamestnanca 14 alebo 18.
3.) Ostatné typy RLFO a typy zamestnanca (ZECDNNPDPPVN, ZECDNSDP, ZECDNDP) budú obdobne obmedzené, tak aby sa dali plniť povinnosti do minulosti (pred účinnosť zákonu od 1.1.2022 - ponovom 1.3.2022).