Dobrý večer, som tu po dlhšom čase, aby som sa s vami podelila o moju skúsenosť, keď som žiadala o PREUKAZ ZŤP a o PARKOVACÍ PREUKAZ.
O oba preukazy som požiadala naraz. A to bola asi veľká chyba.
Kým pri preukaze ZŤP mi vyhoveli, pri PARKOVACOM PREUKAZE moju žiadosť zamietli. A tak nasledovalo odvolanie a hneď vytriezvenie :)
Podľa SOCIÁLNEJ POISŤOVNE je moja znížená pracovná schopnosť o 75%, ale podľa UPSVAR je to iba 50%. Chrbticu mám rozkrušenú od krku po zadok a som teda uznaná za telesne ťažko postihnutého občana, ale nemám nárok. Vraj nie som slepá.
Pri tom som nežiadala tak veľa, iba parkovací preukaz. Nežiadam ani príspevky na pohonné hmoty a ani žiadne kompenzácie Mám problém prejsť dlhšie vzdialenosti a pri nákupoch, rôznych vybavovačkách, behania po úradoch by som chcela parkovať čo najbližšie pri vchode, ale nedá sa. Všetko je plné a jediné voľné parkovacie miesta sú práve pre ZŤP, ale s parkovacím preukazom. A ten žiaľ nemám a ani mať nebudem. Chodím denne do práce (pracujem v chránenej dielni) a neviem si predstaviť cestovať HROMADNOU DOPRAVOU. Hoc je to autom 10-15 minút, autobusom je to celá večnosť. Neviem si predstaviť tú štreku k autobusu, stáť, mrznúť a čakať na autobus (v zime napr. , sa človek ani nedočká, nebývam v meste, ale na dedine, kde autobus premáva raz za dve hodiny, aj to natrieskaný) a keď konečne človek nastúpi, stáť pol hodiny v autobuse, tu vás tlačia, tam vás drgnú, tam pritlačia, dávať si pozor, keď šofér pribrzdí, aby človeka neseklo a ešte aby ste sa náhodou neocitli nalepený vpredu na čelnom skle. A ešte potom tá štreka od autobusu do práce. Darmo revíznemu lekárovi vysvetľujete o problémoch s chôdzou a inkontinencii, či bolestiach. O tom, že si musíte dávať pozor a neprechladiť sa, nezaťažovať chrbticu, rehabilitovať, nedvíhať nič ťažké, atď. Žiaden lekár si vás nevypočuje, napíše to čo chce napísať. Darmo, že máte odporúčania od praktického lekára na INDIVIDUÁLNU PREPRAVU a ako som zistila ani odporúčanie špecializovaného lekára NEUROLÓGA nestačia. Nestačí ani to, že nohy od kolien človek necíti. No aj tak som presvedčená o tom, že diagnózy na to, aby som ten parkovací preukaz dostala mám. Je nespravodlivé, že váš zdravotný stav posudzuje detský pediater, ktorý vás ako 1-2 ročné dieťa skoro zniesol zo sveta. Skoro som odpadla, keď môj zdravotný stav posudzovala práve tá lekárka, ku ktorej som ako dieťa chodievala. A ja sa pýtam. "Čo už môže taký lekár vedieť o takýchto veciach? " a je jasné, že keď Vás predvolajú na iné pracovisko, tak tam ten posudok iba potvrdia, - nebudú predsa pochybovať o znalostiach a schopnostiach svojho kolegu, alebo? Mám možnosť napadnúť to súdne, ale... Asi nemám chuť a ani dostatok síl sa takto naťahovať o kus zaliatej kartičky. a možno niekedy, keď sa raz niekto rozhodne tam hore, vo vláde trošku tie podarené zákony predsa len pozmeniť a nebude to u nás tak mizerne fungovať ako to funguje, možno vtedy. Ale niečo som zistila:
" Už viem a je mi jasné ako facka, prečo pri tých všetkých SUPERMARKETOCH a HYPERMARKETOCH je vždy tak veľa voľných miest na parkovanie určených práve pre ZŤP. " :)