Základom politických problémov na Slovensku (nie len na Slovensku,ale aj v EU) je, že nám tu vládne „pseudodemokracia“ a to od roku 1989, kedy len bývalí komunisti prezliekli kabáty a už 23 rokov sa tvária, že budujú demokratický a slobodný štát. Začal by som citátom od Sokrata: „Demokratické zriadenie doplatí na to, že bude chcieť vyhovieť všetkým. Chudobní budú chcieť časť majetku bohatých, a demokracia im to dá. Mladí budú chcieť práva starších, ženy budú chcieť práva mužov a cudzinci budú chcieť práva občanov, a demokracia im to dá. Zločinci budú chcieť obsadiť verejné funkcie a demokracia im to umožní. A až zločinci demokraciu napokon ovládnu, pretože zločinci od prírody tiahnu po pozíciách moci, vznikne tyrania horšia, než akú dokáže najhoršia monarchia alebo oligarchia.“ A dnes je to už mnohým ľuďom jasné, čo sa to tu vlastne deje. Demokratickí zvolené vlády bojujú s vlastnými občanmi, banky, kam si ukladajú peniaze, ich zadlžujú vysokými úrokmi, krviprelievania sa dejú v ich záujme (sme členom NATO), polícia ich terorizuje pri prejavoch nespokojnosti v mene udržania štátu (nedávny protest Gorila 9.marca 2012), vedci nepracujú pre ľudí, ale pre svojich mecenášov, lekári neliečia choroby, ale poskytujú lieky, potraviny nie sú zdravé, ale trvanlivé, práca nie je zmyslom, ale povinnosťou. A toto všetko spôsobuje ten, ktorého nazývajú voličom. Právo, ktoré síce pochádza od ľudu, ale už sa k nemu nevracia, končí hodením papierika do útrob urny. Vláda ľudu preto trvá len jediný deň. A tu sa dostávam k hlavnému problému politiky na Slovensku (Ústava SR článok 2 odsek 1): „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“ tzn., že občania rozhodujú priamo len raz za 4 roky. Slovo „priamo“ je prakticky nefunkčné, lebo funkcia referenda, ktorá má slúžiť občanom na kontrolu politikov je na Slovensku nefunkčná (vyzbierať 350 000 podpisov je skoro nemožné a donútiť občanov, aby sa dostavili k referendu je tiež prakticky nemožné, veď načo by tam šli, keď referendum nemá zákonodarnú moc!). Toto je ten základný problém na Slovensku. A dnes tu máme príklad ozajstnej pseudodemokracie, keď 25,82% voličov dalo hlas jednej strane, ktorá má praktický moc nad celým Slovenskom. aj nad zvyšnými 74,18% voličov. Táto strana získala absolútnu moc po voľbách v marci 2012 , so ziskom 44, 41 % platných hlasov, čo predstavuje 25, 82 % všetkých oprávnených voličov, a získala vďaka zlému volebnému systému pohodlnú väčšinu 83 (55, 33 %) mandátov. To je príkladom toho, že s našou demokratickou ústavou a na ňu (ne)nadväzujúcimi zákonmi nie je niečo v poriadku. Naopak až 19, 32 % platných hlasov v týchto voľbách prepadlo (dali hlasy stranám, čo sa nedostali do parlamentu), čo znamená, že záujmy až takmer pätiny voličov, ktorí sa na voľbách zúčastnili, sú vďaka zlému volebnému systému jednoducho ignorované. Preto aj mandát poslanca nezískal kandidát s takmer tridsiatimi tisícmi hlasmi, ale iný uchádzač o mandát na straníckej kandidátke úspešnej politickej strany s menej ako 700 preferenčnými hlasmi úspešne zložil sľub poslanca NR SR. Tým získava práva a povinnosti totožné s poslancom so 762 tisícmi preferenčnými hlasmi, čím sa absurdnosť celého nášho volebného systému ešte umocňuje. Takže z toho všetkého nám vyplýva, že tu nemáme demokraciu ale totalitu, vládu jednej strany (jedného človeka). Ale na rozdiel od režimu, ktorý nám tu vládol pred rokom 1989, táto totalita je už oveľa rafinovanejšia. A to hlavne preto, že nám nevládnu priamo strany, ale tieto všetky politické strany od „revolúcie“ ovládajú korporácie a ich mecenáši, ktorým je úplne jedno, či sú pri moci červení, modrí, zelení alebo fialoví. Cieľom týchto ozajstných vládcov na Slovensku je získať čo najviac peňazí od občanov SR. Už 23 rokov sa tu vláda rozdeľuje na ľavicu a pravicu, červených a modrých. Čiže staré známe: „Rozdeľuj a panuj!“, a to v zmysle rozdeľ občanov a potom ich ovládaj. Na to im slúžia tieto dve slová: „Sloboda“ a „Demokracia“, s ktorými sa často politici oháňajú, a ktorých skutoční význam nepoznajú ani samotní politici! Z toho všetkého mi vychádza, že súčasnou príčinou politických problémov sú samotní politici, ktorí nám tu vládnu už 23 rokov a dosiahli jediné: odradili ľudí zaujímať sa o veci verejné (res publica – vec verejná). Preto už skoro polovica národa nechodí k žiadnym voľbám, lebo v tom nevidia žiadny zmysel, a tí čo si myslia, že voľby niečo zmenia, tak z nich sa stávajú len ovčania. Pridám jeden výrok politika: „Keby mohli voľby niečo zmeniť, tak politici by ich už dávno zrušili.“ Ale tú premenu z občana na ovčana dosiahli politici zámerne, aby to mali čím ďalej tým ľahšie.

Takže druhým hlavným problémom je občan a jeho nezáujem už ani o základnú bunku demokratického zriadenia a tou je samospráva. Ľudia už nemajú záujem ani o svoje okolie, ako môžu mať záujem o štát ako taký. Celý tento systém je nastavený len pre vyvolených. Ako môžu starostovia obcí (s 250 obyvateľmi) s jednou sekretárkou pohltiť polovicu obecného rozpočtu len na svoje výplaty (napr.: ročný rozpočet 100 000 eur a polovica ide na mzdy 2 zamestnancov). A koľko takýchto obcí máme na Slovensku. Štát by mal predsa fungovať ako jedna obrovská firma. Ja nepoznám firmu, ktorá by polovicu svojho rozpočtu nechala len riaditeľovi na svoju mzdu! A pokiaľ si toto ľudia neuvedomia už na úrovni samospráv, ako potom jednoduchý človek môže vedieť, čo sa deje na tej najvyššej politickej úrovni. Politický problém je treba riešiť najprv na tých najnižších úrovniach. Lebo obyčajný človek nemá možnosť reálne ovplyvňovať vrcholovú politiku, teda nemôžu zmeniť správanie vrcholových politikov. Ale môžu sa pokúsiť o zmenu najprv v samospráve vo svojej obci a to tým, že sa začnú zaujímať o veci verejné. Ak chcú ľudia žiť v skutočnom demokratickom štáte, tak musí štátna moc pochádzať naozaj od občanov a nie od ľudí, ktorí uveria politikom a ich rečiam o istotách, ktoré im sľubujú už 23 rokov. A výsledkom tej dôvery je, že už skoro 2 roky nemáme obsadenú funkciu Generálneho prokuratúra, ktorý má prakticky neobmedzenú moc v štáte. Máme tu nefunkčné a skorumpované súdnictvo a prokuratúru. Máme tu policajný zbor, ktorý namiesto toho, aby vyšetroval najzávažnejšie zločiny, tak sekíruje obyčajných ľudí za priestupky. A k tomu od roku 2012 máme vládu jednej strany. Tak ja sa pýtam, je tu ešte nejaký rozdiel od čias komunizmu okrem stále sa znižujúcej životnej úrovne?

Ďalším politickým problémom na Slovensku je samotný politický systém, kde každé 4 roky sa striedajú červení alebo modrí. Ak sa dostanú k moci, tak sa snažia ovládnuť tieto hlavne pozície v štáte: súdnictvo, prokuratúru a Policajný zbor SR, kde je zvykom hneď po voľbách pomeniť ľudí na vrcholových pozíciách a tí následne dosadia svojich ľudí na nižšie pozície až na okresnej úrovni. Toto je ďalší problém slovenskej politiky. Tým sa dosiahne to, že nám tu nevládnu odborníci na dôležitých postoch v štátnej správa, ale politicky dosadení ľudia, ktorí sa nemôžu slobodne rozhodovať, ale sú závislí od ľudí čo majú nad sebou.

Ďalším problémom slovenskej politiky sú politici a štátni predstavitelia pretože nenesú žiadnu zodpovednosť za svoje konania. A aj keď sa im niečo preukáže nebude politik odsúdený.

Na záver by som už len dodala, že občania si zvolia len takých politikov akých si zaslúžia. Ale na obhajobu nás občanov, že chyba nie je len v ľuďoch. Takže politický problém na Slovensku za nás nevyriešia politici, ale musíme ho vyriešiť my občania.



Teľo mi scel (eRKej)

PS: Je to jeden môj starší blog na objednávku, ktorý som náhodou objavil v PC :)

Základom politických problémov na Slovensku (nie len na Slovensku,ale aj v EU) je, že nám tu vládne „pseudodemokracia“ a to od roku 1989, kedy len bývalí komunisti prezliekli kabáty a už 23 rokov sa tvária, že budujú demokratický a slobodný štát. Začal by som citátom od Sokrata: „Demokratické zriadenie doplatí na to, že bude chcieť vyhovieť všetkým. Chudobní budú chcieť časť majetku bohatých, a demokracia im to dá. Mladí budú chcieť práva starších, ženy budú chcieť práva mužov a cudzinci budú chcieť práva občanov, a demokracia im to dá. Zločinci budú chcieť obsadiť verejné funkcie a demokracia im to umožní. A až zločinci demokraciu napokon ovládnu, pretože zločinci od prírody tiahnu po pozíciách moci, vznikne tyrania horšia, než akú dokáže najhoršia monarchia alebo oligarchia.“ A dnes je to už mnohým ľuďom jasné, čo sa to tu vlastne deje. Demokratickí zvolené vlády bojujú s vlastnými občanmi, banky, kam si ukladajú peniaze, ich zadlžujú vysokými úrokmi, krviprelievania sa dejú v ich záujme (sme členom NATO), polícia ich terorizuje pri prejavoch nespokojnosti v mene udržania štátu (nedávny protest Gorila 9.marca 2012), vedci nepracujú pre ľudí, ale pre svojich mecenášov, lekári neliečia choroby, ale poskytujú lieky, potraviny nie sú zdravé, ale trvanlivé, práca nie je zmyslom, ale povinnosťou. A toto všetko spôsobuje ten, ktorého nazývajú voličom. Právo, ktoré síce pochádza od ľudu, ale už sa k nemu nevracia, končí hodením papierika do útrob urny. Vláda ľudu preto trvá len jediný deň. A tu sa dostávam k hlavnému problému politiky na Slovensku (Ústava SR článok 2 odsek 1): „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“ tzn., že občania rozhodujú priamo len raz za 4 roky. Slovo „priamo“ je prakticky nefunkčné, lebo funkcia referenda, ktorá má slúžiť občanom na kontrolu politikov je na Slovensku nefunkčná (vyzbierať 350 000 podpisov je skoro nemožné a donútiť občanov, aby sa dostavili k referendu je tiež prakticky nemožné, veď načo by tam šli, keď referendum nemá zákonodarnú moc!). Toto je ten základný problém na Slovensku. A dnes tu máme príklad ozajstnej pseudodemokracie, keď 25,82% voličov dalo hlas jednej strane, ktorá má praktický moc nad celým Slovenskom. aj nad zvyšnými 74,18% voličov. Táto strana získala absolútnu moc po voľbách v marci 2012 , so ziskom 44, 41 % platných hlasov, čo predstavuje 25, 82 % všetkých oprávnených voličov, a získala vďaka zlému volebnému systému pohodlnú väčšinu 83 (55, 33 %) mandátov. To je príkladom toho, že s našou demokratickou ústavou a na ňu (ne)nadväzujúcimi zákonmi nie je niečo v poriadku. Naopak až 19, 32 % platných hlasov v týchto voľbách prepadlo (dali hlasy stranám, čo sa nedostali do parlamentu), čo znamená, že záujmy až takmer pätiny voličov, ktorí sa na voľbách zúčastnili, sú vďaka zlému volebnému systému jednoducho ignorované. Preto aj mandát poslanca nezískal kandidát s takmer tridsiatimi tisícmi hlasmi, ale iný uchádzač o mandát na straníckej kandidátke úspešnej politickej strany s menej ako 700 preferenčnými hlasmi úspešne zložil sľub poslanca NR SR. Tým získava práva a povinnosti totožné s poslancom so 762 tisícmi preferenčnými hlasmi, čím sa absurdnosť celého nášho volebného systému ešte umocňuje. Takže z toho všetkého nám vyplýva, že tu nemáme demokraciu ale totalitu, vládu jednej strany (jedného človeka). Ale na rozdiel od režimu, ktorý nám tu vládol pred rokom 1989, táto totalita je už oveľa rafinovanejšia. A to hlavne preto, že nám nevládnu priamo strany, ale tieto všetky politické strany od „revolúcie“ ovládajú korporácie a ich mecenáši, ktorým je úplne jedno, či sú pri moci červení, modrí, zelení alebo fialoví. Cieľom týchto ozajstných vládcov na Slovensku je získať čo najviac peňazí od občanov SR. Už 23 rokov sa tu vláda rozdeľuje na ľavicu a pravicu, červených a modrých. Čiže staré známe: „Rozdeľuj a panuj!“, a to v zmysle rozdeľ občanov a potom ich ovládaj. Na to im slúžia tieto dve slová: „Sloboda“ a „Demokracia“, s ktorými sa často politici oháňajú, a ktorých skutoční význam nepoznajú ani samotní politici! Z toho všetkého mi vychádza, že súčasnou príčinou politických problémov sú samotní politici, ktorí nám tu vládnu už 23 rokov a dosiahli jediné: odradili ľudí zaujímať sa o veci verejné (res publica – vec verejná). Preto už skoro polovica národa nechodí k žiadnym voľbám, lebo v tom nevidia žiadny zmysel, a tí čo si myslia, že voľby niečo zmenia, tak z nich sa stávajú len ovčania. Pridám jeden výrok politika: „Keby mohli voľby niečo zmeniť, tak politici by ich už dávno zrušili.“ Ale tú premenu z občana na ovčana dosiahli politici zámerne, aby to mali čím ďalej tým ľahšie.

Takže druhým hlavným problémom je občan a jeho nezáujem už ani o základnú bunku demokratického zriadenia a tou je samospráva. Ľudia už nemajú záujem ani o svoje okolie, ako môžu mať záujem o štát ako taký. Celý tento systém je nastavený len pre vyvolených. Ako môžu starostovia obcí (s 250 obyvateľmi) s jednou sekretárkou pohltiť polovicu obecného rozpočtu len na svoje výplaty (napr.: ročný rozpočet 100 000 eur a polovica ide na mzdy 2 zamestnancov). A koľko takýchto obcí máme na Slovensku. Štát by mal predsa fungovať ako jedna obrovská firma. Ja nepoznám firmu, ktorá by polovicu svojho rozpočtu nechala len riaditeľovi na svoju mzdu! A pokiaľ si toto ľudia neuvedomia už na úrovni samospráv, ako potom jednoduchý človek môže vedieť, čo sa deje na tej najvyššej politickej úrovni. Politický problém je treba riešiť najprv na tých najnižších úrovniach. Lebo obyčajný človek nemá možnosť reálne ovplyvňovať vrcholovú politiku, teda nemôžu zmeniť správanie vrcholových politikov. Ale môžu sa pokúsiť o zmenu najprv v samospráve vo svojej obci a to tým, že sa začnú zaujímať o veci verejné. Ak chcú ľudia žiť v skutočnom demokratickom štáte, tak musí štátna moc pochádzať naozaj od občanov a nie od ľudí, ktorí uveria politikom a ich rečiam o istotách, ktoré im sľubujú už 23 rokov. A výsledkom tej dôvery je, že už skoro 2 roky nemáme obsadenú funkciu Generálneho prokuratúra, ktorý má prakticky neobmedzenú moc v štáte. Máme tu nefunkčné a skorumpované súdnictvo a prokuratúru. Máme tu policajný zbor, ktorý namiesto toho, aby vyšetroval najzávažnejšie zločiny, tak sekíruje obyčajných ľudí za priestupky. A k tomu od roku 2012 máme vládu jednej strany. Tak ja sa pýtam, je tu ešte nejaký rozdiel od čias komunizmu okrem stále sa znižujúcej životnej úrovne?

Ďalším politickým problémom na Slovensku je samotný politický systém, kde každé 4 roky sa striedajú červení alebo modrí. Ak sa dostanú k moci, tak sa snažia ovládnuť tieto hlavne pozície v štáte: súdnictvo, prokuratúru a Policajný zbor SR, kde je zvykom hneď po voľbách pomeniť ľudí na vrcholových pozíciách a tí následne dosadia svojich ľudí na nižšie pozície až na okresnej úrovni. Toto je ďalší problém slovenskej politiky. Tým sa dosiahne to, že nám tu nevládnu odborníci na dôležitých postoch v štátnej správa, ale politicky dosadení ľudia, ktorí sa nemôžu slobodne rozhodovať, ale sú závislí od ľudí čo majú nad sebou.

Ďalším problémom slovenskej politiky sú politici a štátni predstavitelia pretože nenesú žiadnu zodpovednosť za svoje konania. A aj keď sa im niečo preukáže nebude politik odsúdený.

Na záver by som už len dodala, že občania si zvolia len takých politikov akých si zaslúžia. Ale na obhajobu nás občanov, že chyba nie je len v ľuďoch. Takže politický problém na Slovensku za nás nevyriešia politici, ale musíme ho vyriešiť my občania.



Teľo mi scel (eRKej)

PS: Je to jeden môj starší blog na objednávku, ktorý som náhodou objavil v PC :)

Len teľo ...??? :rolleyes::confused:
Vecej by nebulo ...??? ;) :eek:...aľe dosc i tak ...
...a to ši sam vydumal , abo ci dachto pomahal ...:---

Ja veľa pamätám, dokonca pamätám že aj cigáni chodili do roboty. Takže si pamätám že toto tu nie je nič nové pod slnkom, a na večné časy to aj tak zostane: každý kto má moc tak sa chová tak ako píšeš a robí to o čom píšeš. Ak by to bolo raz inak, tak už nemá moc.