sito
18.11.13,11:13
sito
18.11.13,10:36
Všetko je v hlavách ľudí, vlastníkov. Každý sa oháňa Ústavou, že on môže, Ústava mu zaručuje ... Áno, zaručuje, ale dáva možnosť aj obmedziť každého právo zákonom.

Čo je teda v tej Ústave?

Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných osôb.

Keďže sme občania, naše vzťahy by sme mali riešiť na základe občianskeho zákonníka.

Čo je teda v Občianskom zákonníku?

Úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva. Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory. Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom. Je to Zákon 182/1993.

Ten by mal každý vlastník poznať, teda aspoň tie základné paragrafy.

Minimálne to ako sa v bytovom dome rozhoduje o spoločných veciach.

Rozhoduje sa na základe počtu bytov, ich väčšiny. Vzhľadom k tomu, že byt je časť, priestor v nehnuteľnosti, hlasovať nemôže. Ale jeho vlastník jeden to má ako právo a zároveň aj povinnosť.

V byte môže byt viac vlastníkov, manželia, spoludedičia. Ti sa musia dohodnúť, hlasovať jednohlasne.

Druhá možnosť, jeden vlastník môže vlastniť aj viac bytov, trebárs aj šesť. V tom prípade mu ku každému bytu vzniká právo a povinnosť zaň rozhodovať v súlade so zákonom, teda nie je šesťhlavý vlastník. Je s jednou hlavou a telom, ktoré zdvihne jednu ruku, ale to zdvihnutie sa na schôdzi počíta za šesť rúk.

Niektorým sa to zdá nespravodlivé, však je to stále ten jeden a ten istý vlastník, prečo by mal mať šesť hlasov? Prečo ? Zákon mu dáva na to právo a zároveň ho zavezuje k tomu jeho povinnosťou.

Asi tak, že? Na začiatok.
sito
19.11.13,06:13
V I. a II. diely to vrie. Je to akútne. Skúsim povedať svoj názor akože na klasickom paneláku, ktorý má priestory na bývanie, byty , spoločné nebytové priestory v dome, spoločné časti domu a spoločné zariadenia.

V byte si môže robiť každý vlastník bytu, čo len chce. Ale, to čo chce, musí byť v súlade so zákonom, zmluvou o správe domu, prípadne ešte iným schváleným materiálom, stanovy, domový poriadok.

O ostatných spoločných veciach rozhodujú vlastníci spoločne na schôdzi vlastníkov. Zo zákona platí v dome jednoduchá rovnica, už uvedená v II. diely Tiborom, Chobotom. Myslím, že všetci s tou rovnicou súhlasia, až na ramalinu, tá ju v I. diely spochybnila otázkou spochybnila. Vlastne sa tu chce dozvedieť, či stále taká rovnica je platná. Je!

Je to, že 1 byt = 1 hlas, prípadne aj 1 hlas = 1 byt, výsledok je stále rovnaký.

ramalina otázka: Jeden vlastník má 3 bytové a 3 nebytové priestory, čiže 6 hlasov pri hlasovaniach. Na zvolanie zhromaždenia v našom prípade je potrebných 17 vlastníkov. Ibaže on získal súhlas iba 13-tich vlastníkov a započítal seba akoby mal 6 hlasov. Je takáto schôdza právoplatne zvolaná?
Ďakujem

Ak 1/4 = 17 hlasov, tak potom v dome sa k spoločným veciam môže, musí, malo by vyjadriť 68 hlasov.

Pokiaľ je treba prerokovať nejakú závažnú spoločnú vec, zvolanie schôdze môže iniciovať, ktorýkoľvek vlastník bytu, ale musí splniť podmienky § 11a.

Štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome má právo zvolať schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie, ak na ich žiadosť nezvolal schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie správca alebo rada do 15 dní od doručenia žiadosti. Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo o zhromaždení spolu s programom musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia. Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo o zhromaždení spolu s programom sa doručuje aj správcovi alebo predsedovi, ak má schôdza vlastníkov alebo zhromaždenie rozhodovať o úlohách pre správcu alebo predsedu.

Čo vyplýva pre iniciátora zo zákona? Musí mať preukázateľne, že nie len on, ale aj ďalší vlastníci, teda 1/4 súhlasia so zvolaním schôdze. Teda musí im vysvetliť aj dôvod jej zvolania. Ma možnosť požiadať správcu o zoznam bytov a ich vlastníkov, prípadne zástupcu vlastníkov, ak vie kto všetko v dome býva. Alebo isť od bytu k bytu, pod hlavičku o zvolaní schôdze napíše číslo bytu, meno, súhlas a podpis vlastníka. Môže sa stať, že v niektorom byte mu žiadosť podpíše nájomník, v tom prípade je hlas neplatný, leda, že by mal splnomocnenie od vlastníka, úradné overené.

V dome môže byť vlastník šiestich bytov a pritom v dome ani nemusí bývať, vo vile si honosí.

A teraz otázka, je nejaký právny krok, ktorý mu neumožňuje hlasovať o zvolaní mimoriadnej schôdze, šesť krát za každý svoj byt. Nie!!!

Má právo a povinnosť sa vyjadriť na žiadosti o zvolanie schôdze a svoje vyjadrenie potvrdiť svojím podpisom za každý svoj byt. Či nie?

Súhlas so zvolaním schôdze nie je súhlas s návrhom iniciátora. K tomu návrhu sa môže každý zúčastnený vlastník hlasovaním vyjadriť, za, ale aj proti. Návrh je prijatý a záväzný pre všetkých vlastníkov ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina v súlade so zákonom, zmluvou o správe domu. Že.
sito
19.11.13,09:55
uhliar (Dnes 11:19) práva má 6x, ale je to vždy 1 vlastník = 1 človek a nie 6 človekovlastníci!! On 6 hlasov to je OK. Pre §11a ale je rozhodujúci počet vlastníkov, ktorí majú právo zvolať schôdzu a nie počet koľko oni majú hlasy.

uhliar, ramalina uvádza, že pre zvolanie mimoriadnej schôdze je treba 17 hlasov zo 17 bytov z každého jeden, že? 17 x 4 = 68. Myslíš, že § 11a v prípade, že jeden občan vlastní v dome šesť bytov znižuje túto hranicu o päť bytov na 63 a teda potom je treba na zvolanie mimoriadnej schôdze len 15,75 hlasu, teda 16 vlastníkov, ich súhlasov?

Právo zvolať má každý vlastník, aj manžel, aj manželka. V tom prípade sú podľa § 11a a teba ich podpisy, právo právoplatné na zvolanie mimoriadnej schôdze, či nie? Však sú to dvaja človekovlastníci, že?

Takže stačia podpisy manželov z ôsmich bytov. Šestnástich človekovlastníkov že, či?
sito
20.11.13,08:44
Marka, Marka. No, neviem, neviem ...

Mária27 (Včera 14:39) ano - doplnila som odpoved

17.11.13 22:10
Mária27

Ak mu chceš posielať pozvánku na schôdzu, stačí raz - vtedy je to 1 vlastník (odpoveď na otázku v nadpise).
Ak počítaš hlasy, vidíš toľko hlasov, koľko má bytov (odpoveď na otázku pod nadpisom).

Dopĺňam svoju odpoveď o tento môj názor:
Vzhľadom na § 11a sa vlastník 6 bytov považuje za jedného vlastníka. Vyplýva to zo znenia všetkých paragrafov zákona o vlastníctve bytov, ale asi najlepšie je to vidno z jednotného čísla v § 5 ods. 7:
(7) Ak nedôjde k prevodu vlastníctva všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, je pôvodný vlastník domu vlastníkom ostatných bytov a nebytových priestorov v dome, spoluvlastníkom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku a má práva a povinnosti vlastníka bytov a nebytových priestorov v dome.


Spomínal som tu, že obydlie je nedotknuteľné z Ústavy. Toto ústavné pravo občana môže byť obmedzené len osobitným zákonom, tým je v prvom rade Zákon 182/1993, tiež zákon 657/2004.

Pre nás je teraz podstatný zákon 182/1993 schválený 8.7.1993, platný od 1.9.1993. Je už dosť fúzatý, ale stále sa vyvíja, prešiel niekoľkými novelami. Dá sa povedať, že radikálna zmena prišla Zákonom 367/2004, platný je od 1.7.2004. Ale zmena nebola dostatočná. Ďalšie dve z podstatné novely boli Zákonom 268/2007, platným od 1.7.2007 a Zákonom 70/2010, platným od 1.4.2010 po uplynutí prechodného obdobia od 1.4.2011.

V súčasne platnom Zákone 182/1993 v § 2 sú definované základné pojmu. Ako prvé, obydlie, priestor na bývanie, byt. Samozrejme z papiera. Ústavy. Samozrejme, že realita je iná, najprv je dom, potom byty, nie jeden, takže ich vlastníci si navzájom musia rešpektovať svoje práva a povinnosti vyplývajúce zo zákona a dohody o spolunažívaní vlastníkov bytov v bytovom dome. Tiež definuje čo sú to nebytové priestory, spoločné časti, spoločné zariadenia, príslušenstvo a veľkosť, plochu bytu.

V § 3 je uvedené, že ak veci v dome, ktoré nerieši zákon, sa riešia podľa občianskeho zákonníka. Napríklad prenájom bytu vlastníkom, osobe ktorá nevlastní v dome byt na bývanie za úplatu.

V § 4 je uvedené ako sa dá nadobudnúť vlastníctvo bytu. V drvivej väčšine je to prevodom bytu do osobného vlastníctva od bývalého vlastníka domu. Príklad: bytové družstvo svojím členom za zostatkovú hodnotu anuity.

V § 5 je uvedené, čo musí obsahovať zmluva o prevode bytu do osobného vlastníctva, ak člen družstva, nájomník požiada o prevod bytu do osobného vlastníctva. V odseku sedem je uvedené toto:

(7) Ak nedôjde k prevodu vlastníctva všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, je pôvodný vlastník domu vlastníkom ostatných bytov a nebytových priestorov v dome, spoluvlastníkom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku a má práva a povinnosti vlastníka bytov a nebytových priestorov v dome.

Je vecou každého člena družstva, či a kedy požiada vlastníka domu, družstvo o prevod bytu do osobného vlastníctva. Môžu jednotlivo, môžu skupinovo, prípadne všetci naraz. Ak nie je prevedená nadpolovičná väčšina bytov do osobného vlastníctva, majoritu pri rozhodovaní v dome má vlastník domu, družstvo. Ak je prevedená väčšina bytov, majoritu pri rozhodovaní majú vlastníci bytov, spoluvlastníci bytového domu. Ak všetky byty a nebytové priestory, bývalý vlastník domu, družstvo nemá v dome už žiadne rozhodovacie právo. Leda, že by vlastníci s družstvom ako jeho členovia podpísali zmluvu o výkone správy, ktorá je v prospech správcu domu, teda družstva a to sa správa ako keby bol dom naďalej ich vlastníctvom, ich členov, družstva.

V § 6 je uvedené, čo je to správa domu a jej dve formy. Na dome môže byť len jedna forma správy! Ale všetci vieme, čo môže, spraví so SVB taká mandantná zmluva, že?

Potom nasleduje sada § 7 o SVB. Za nimi sada § 8 o správcovi domu. Niektoré veci sú odlišné, pretože SVB sa spravuje samo, prípadne niektoré činnosti si zabezpečí dodáva-teľský. Správca domu je právnická, prípadne fyzická osoba, ale vlastníci využívajú byty v bytových domoch na rovnaký účel.

V § 9 je uvedené, že vlastníci bytov, spoluvlastníci domu sa nemôžu zbaviť svojej zodpovednosti za svoj majetok.

V § 10 je uvedený spôsob hospodárenia v bytovom dome, jeho dve základné časti, spoločný fond opráv, ktorý slúži správe domu na financovanie opráv, obnovu a modernizáciu domu, tiež spoločných zariadení v dome a bytoch. A meracích zariadení v bytoch na meranie dodaného tepla a vody. V druhej časti, ako sa financujú plnenia, služby, ktoré sa zabezpečujú pre dom, správou domu.

V § 11 sú uvedené individuálne práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z prvého odseku vyplýva pre vlastníka čo je povinný vykonať v byte na svoje náklady. V druhom, že musí na svoje náklady odstrániť závady, ktoré spôsobil na spoločnom majetku vlastníkov sám, alebo osoby bývajúce v jeho byte. V treťom, že je povinný umožniť vo svojom obydlí, byte opravy spoločných častí, zariadení a montáž meracej techniky, náklady na tieto veci sa hradia zo spoločného fondu opráv. V štvrtom, že nemôže v byte vykonávať zásahy do spoločných veci a meniť vzhľad domu a to ani na svoje náklady, len so súhlasom nadpolovičnej väčšiny spoluvlastníkov domu. A v šiestom , že má právo vedieť o všetkých veciach, ktoré sa týkajú spoločnej správy domu.

Od 1.7.2007 pribudol v zákone § 11a, ktorý zabezpečuje kolektívne právo vlastníkov.

Štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome má právo zvolať schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie, ak na ich žiadosť nezvolal schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie správca alebo rada do 15 dní od doručenia žiadosti.

Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo o zhromaždení spolu s programom musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia.

Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo o zhromaždení spolu s programom sa doručuje aj správcovi alebo predsedovi, ak má schôdza vlastníkov alebo zhromaždenie rozhodovať o úlohách pre správcu alebo predsedu.

Prečo asi? No prečo?

Ten kto pozorne číta poradu, hlavne témy, ktoré sa týkajú bývania v bytových domoch to môže veľmi ľahko pochopiť, že? V niektorých domoch sa vykonáva správa domu všeliako.

Ak sa to jednému vlastníkovi nepáči na základe individuálnych práv s tým nič nemôže spraviť. No § 11a mu dáva možnosť presvedčiť štvrtinu vlastníkov, aby požiadali správ-cu, radu SVB o zvolanie schôdze. Ak im nie je vyhovené z ich strany do 15 dní môžu zvolať schôdzu sami, na základe jednej štvrtiny všetkých vlastníkov bytov.

Jedna štvrtina sa v zlomkoch zapíše takto: 1/4. Celok 4/4, prípadne 1/1. Ale, koľko je tá štvrtina z celku a akého, vlastníkov? Počet vlastníkov bytov v dome, ktorí môžu rozhodovať môže a aj isto v každom dome je vyšší ako počet bytov v dome, že?

V druhej vete dám do pozornosti to červené, hlavne to musí byť!

Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo o zhromaždení spolu s programom musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia.

Mne to vychádza tak, že do každého bytu v dome. Zákon nerieši, že ak má niekto dva, šesť bytov, že tomu stačí len raz doručiť a na jeden byt. Pripúšťam, že sa tak môže dohodnúť so správou domu, ale to neznamená, že správa ho tým zbaví práva vyjadriť sa k zvolaniu mimoriadnej schôdze šesť krát, či? Ak by dohoda bola tak štylizovaná, tak nebude s ňou vlastník súhlasiť a sprava musí postupovať v zmysle zákona.

Na takej mimoriadnej schôdzi je vždy niečo pre správcu, predsedu, ak sa nejedná len o zrušení zmluvy o správe domu s nimi.

Ako a čo na takej schôdzi prebieha určuje § 14 zákona. A v odseku päť je uvedené:

Za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome alebo spoluvlastníci jeden hlas pripadajúci na ich byt alebo nebytový priestor v dome. Vlastník každého bytu sa môže vyjadriť ku každej veci, ktorá sa týka správy domu. Ak má vlastník šesť bytov k zvolaniu mimoriadnej schôdze sa môže vyjadriť za každý svoj byt, teda šesť krát. Aby to sedelo s tou 1/4 vlastníkov bytov v dome. Že?

Teda, 1 BYT = 1 HLAS.

Počet, hodnota štvrtiny vlastníkov bytov v dome je závislá od počtu bytov v bytovom dome.
marjankaj
20.11.13,08:56
Aj jeden vlastník môže iniciovať zvolanie schôdze.
Ako?
No oznámi to predsedovi a ten zvolá schôdzu(alebo to navrhne rade a tá zvolá schôdzu).

A ak má ten vlastník väčšinu hlasov(ako hovorí Uhlair 12 z 21. Tak hlasovanie je aj tak o ničom. Ten vlastník si sám schváli, čo potrebuje.
sito
20.11.13,09:01
Áno, ak je s predsedom jedna ruka. A práve preto bol ten § 11a doplnený, že aj ten ktorý nie je s ním jedna ruka, môže iniciovať.

Najprv šesť a potom dvanásť, asi sa mu kotia ako zajace,
marjankaj
20.11.13,09:14
A je problém zvoliť si takého, ktorý s ním(vlastníkom) bude jedna ruka?
sito
20.11.13,10:40
No neviem, správcu, odsúhlasuje nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov. Aj predsedu volí nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov, teda mali by byť jedna ruka minimálne so všetkými, ktorí s ním súhlasili, prípadne ho volili.

Predsedu, každé tri roky. Ten môže skončiť skončením volebného obdobia, nezvolením, ak kandiduje, prípadne ho môže zhromaždenie odvolať nadpolovičnou väčšinou, aj pred termínom volieb, uplynutím volebného obdobia..

So správcom sa možno rozlúčiť za tri mesiace. Len ak nepodpísali, nehodili si vlastníci na krk nejakú slučku, ktorú im správca ponúkol. A tiež nadpolovičnou väčšinou, leda ak by vlastníci chceli založiť SVB, to by museli súhlasiť dve tretiny.

Samozrejme, že aj, ak by chceli vlastníci zrušiť SVB a nechať si dom spravovať správcom, tiež dve tretiny.

Ale, všetko to môže byť ako sa hovorí z blata do kaluže.
sito
20.11.13,21:56
Z II. dielu.

uhliar (Dnes 07:09) Konštatujem, že na moju otázku, " ak JEDEN vlastník v bytovom dome má 6 bytov znamená to 6 vlastníkov?" nikto z nedal logickú, právnicky správne a eticky odôvodnenú odpoveď.

Ak vieš čítať a aj chápať, nie ako chobotnica chápadlami, tak si v kľude prečítaj zákon 182/1993, aj viac krát môžeš, veď chobotnica má chápadiel až osem, no hlavu a mozog len jeden.

Logická je: Jeden vlastník má 6 hlasov ostáva vždy len 1 vlastník.

uhliar, však ty si tu na porade štrnásť dni, aj s cestou, ako sa hovorí. A ty si ideš zo starých mazákov robiť 3,14ču. Ty si myslíš, že ten kto vlastní šesť bytov v jednom bytovom dome, je len jeden? A že my to nevieme? Vieme! Má gule, uši a slovenskú národnosť. Vlastne tá teraz nie je pre vlastníctvo podstatná, keď sme v tej Európe. Podstatné je že každý byt sa k spoločným veciam môže vyjadriť len jedným hlasom. A to aj napriek tomu, že byt vlastní viac spoluvlastníkov bytového domu, jeho spoločných časti, spoločných zariadení a spoločných priestorov, prípadne aj pozemku pod domom. Ak ten vlastník tie gule nemá, jedná sa o vlastníčku, ktorá napriek tomu, že nemá, má možnosť sa k spoločným veciam vyjadriť za každý svoj byt, teda šesť krát. Aj k zvolaniu mimoriadnej schôdze vlastníkov bytov podľa § 11a.


Etická je: hlas, jeho počet vo vzťahu k vlastníkovi je len vyjdrením jeho sily v rámci kolektívu vlastníkov ale neznamená, nemôže znamenať že sa tým zvýši fyziicky počet vlastníkov.

Zo zákona je jasné, že, čo byt, to hlas. Množstvo spoluvlastníkov v jednom byte je pre dom bezpredmetný. Nie však počet hlasov vlastníka viacerých bytov v bytovom dome. Jeho počet hlasov môže byť v dome rozhodujúci, záleží od počtu bytov v bytovom dome a počtu bytov v jeho osobnom vlastníctve. A celkovom výsledku hlasovania všetkých spoluvlastníkov.





:);)
marjankaj
20.11.13,22:14