Pred poskytnutím zdravotnej starostlivosti je ošetrujúci zdravotník povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (poskytnúť poučenie):
a) osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo aj inú osobu, ktorú si táto osoba určila,
b) zákonného zástupcu, opatrovníka, poručníka, inú fyzickú osobu ako rodič, ktorá má maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, osobu, ktorá má dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti, osobu, ktorá má dieťa v pestúnskej starostlivosti, osobu, ktorá má záujem stať sa pestúnom a má dieťa dočasne zverené do starostlivosti, budúceho osvojiteľa, osobu, ktorá má dieťa zverené podľa osobitných predpisov, alebo štatutárneho zástupcu zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu o nariadení ústavnej starostlivosti alebo rozhodnutie súdu o uložení ochrannej výchovy (ďalej len "zákonný zástupca"), ak osobou, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, je maloleté dieťa, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony (ďalej len "osoba nespôsobilá dať informovaný súhlas") a vhodným spôsobom aj osobu nespôsobilú dať informovaný súhlas.
Informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie. Informovaný súhlas dáva:
a) osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo
b) zákonný zástupca, ak osobou, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, je osoba nespôsobilá dať informovaný súhlas. Takáto osoba sa podieľa na rozhodovaní v najväčšej miere, ktorú dovoľujú jej schopnosti.
Informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade:
a) neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať,
b) ochranného liečenia uloženého súdom podľa osobitného predpisu,
c) ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie, alebo
d) ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
Zhrnutie: pri bežnej návšteve lekára je potrebné, aby bol s maloletým dieťaťom prítomný jeho zákonný zástupca, a to najmä za účelom poskytnutia informovaného súhlasu s poskytnutím zdravotnej starostlivosti. Aspoň podľa zákona.

Myslím si , že ak máš problémy v škole a až tak veľké , že sa musí Tebou zaoberať psychológ , tak by aj bolo vhodné , aby o tom rodič/čia boli informovaní ...

DOPLNENIE :

- zo zákona (viď vyššie ) nemá nárok maloletý ísť k žiadnemu lekárovi , vrátane psychológa . Ide tam o podpísanie súhlasu so starostlivosťou .
- psychológ je povinný dať na vedomie tie problémy alebo ťažkosti pacienta jeho zástupcom .
Čo sa týka školského psychológa , tak tam je to na tej dôvere medzi zúčastnenými stranami .
Chcem tým povedať , že psychológ MOŽE upustiť od informovanosti zástupcu maloletého , pokiaľ sa jedná o nejaké menšie problémy . No jedným dychom dodávam , že niektoré " malé " problémy sa v konečnom dôsledku môžu nabaliť ako lavína a už je na svete veľký problém ....
Vezmime si príkladne také kradnutie desiaty ....spočiatku prkotina ...
No neskôr sa z toho vyvinie vyberanie vreckového - doslova krádeže ..
V neposlednej miere sa to občas končí aj tou telesnou šikanou .
Kvapka po kvapke a problém jak vyšitý , ktorý už nie jeden poriešil pokusom o samovraždu ...niekedy aj úspešne .

cize to znamena, ze bez zakonneho zastupcu, by sa malolety k psychologovi ani nemal dostat?
a pri tom skolskom psychologovi- on je povinny informovat zakonneho zastupcu o navsteve ich dietata?

google nasiel ... skolsky psycholog http://zsspojova.edupage.org/text5/

doplnenie:
Zásada profesionálnej mlčanlivostii

Uplatnenie tejto zásady v psychodiagnostike a psychoterapii detí a mládeže do istej miery komplikuje už spomínaná závislosť dieťaťa na rodičoch, ktorí sú za neho právne i finančne zodpovední. Informácie získané od dieťaťa v priebehu liečby sa teda často dostatnú priamo k rodičom. V mnohých prípadoch sa “ospravedlnenie” tohto postupu odvoláva na rešpektovanie najlepšieho záujmu dieťaťa. Strata dôvery detského pacienta však môže vážne narušiť alebo aj celkom znemožniť ďalšiu spoluprácu a úspech plánovaného terapeutického postupu. Terapeut by však mal dieťa, zvlášť adolescenta, uistiť o profesionálnom zachovávaní dôvernosti informácií, aby mohla nastať otvorená komunikácia. Starostlivý dohovor s detským pacientom o dôvernosti informácií zabezpečuje dôveryhodný a otvorený vzťah s dieťaťom (4, 5). Je dôležité vysvetliť zásadu mlčanlivosti v takom zmysle, že len tie informácie je možné odhaliť alebo konfrontovať s rodičom, ktoré dieťa odhaliť alebo konfrontovať chce. Vo všetkých ostatných oblastiach sa má zachovávať mlčanlivosť.Výnimkou je, samozrejme, prípad, ak sa odhalí informácia o jasne hroziacom nebezpečenstve pre určitú osobu alebo spoločnosť. Túto terapeut môže, ba musí prezradiť. V menej rizikových prípadoch, kde však ide o fakty, o ktorých je dôležité, aby vedeli rodičia, terapeut musí dieťaťu vysvetliť, že informácia ja natoľko dôležitá, aby sa odovzdala rodičom. V tomto prípade terapeut žiada dieťa o dovolenie informáciu oznámiť. Ak dieťa dovolenie odmietne, terapeut musí riskovať - v závažnom prípade – aj ohrozenie terapeutického vzťahu; informuje dieťa, že potrebuje“o tom” povedať rodičom. Takéto situácie sa však našťastie vyskytujú pomerne zriedkavo.
Rodičia žiadajú dôverné informácie o dieťati

Rodičia bývajú často zvedaví na výsledky psychologických testov a obsah terapeutických stretnutí. Domáhajú sa podrobných informácií. Psychológ však musí v primeranej miere chrániť súkromie dieťaťa. Preto je potrebné vysvetliť rodičom, ako sa bude zaobchádzať s informáciami získanými v spojitosti s vyšetrením alebo s liečbou dieťaťa. Mnohí rodičia si do istej miery uvedomujú nevyhnutnosť zachovania určitého súkromia dieťaťa, alebo akceptujú vysvetlenie, že deti si môžu a nemusia želať odkryť niektoré informácie a že v záujme úspešnosti psychologickej intervencie rodičia musia rešpektovať toto ich rozhodnutie (v praxi je asi len polovica detí ochotná odhaliť tieto informácie rodičom). Závažným faktorom je tu získanie potrebnej dôvery rodičov voči konkrétnemu psychológovi, prípadne voči inštitúcii, v ktorej psychológ pôsobí (poradňa, klinika). Niekedy sa situácia komplikuje paralelným poradenstvom alebo terapiou pre rodičov. Terapeut musí chrániť súkromie detského klienta, a pritom hovorí o tých istých problémoch v sedeniach s rodičmi. Vyžaduje si to schopnosť vidieť a riešiť problém z oboch strán - k obavám rodičov pristupovať z perspektívy ich pohľadu na situáciu- “ako to vidia, cítia oni” - a neprenášať do tohoto procesu nekontrolovane dôverné informácie získané v sedeniach s dieťaťom.

ref.: http://referaty.aktuality.sk/eticke-aspekty-psychologickej-diagnostiky-a-psychoterapie-v-detskom-veku/referat-18971

Doplnil som opdpoveď ..