No toto by zaujímalo aj mňa. Čítala som aj rozsudky ESD aj našu judikatúru ohľadom neuznania odpočtu takejto DPH zo zaplatenej zálohy zo strany DÚ. Ak si ale dobre pamätám, oddôvodňovali to tým, že služba nebola presne špecifikovaná, jednalo sa hlavne o Zmluvy o dielo a stavebné práce (mmch, žiadna sranda ohľadom výšky služby a dane)

V tejto súvislosti je tiež otázne tvrdenie DÚ, že ust. § 19 odst. 4 sa daňová povinnosť z prijatej platby vzťahuje iba na daň na výstupe. Potom, teda čo s § 49 a jeho znením, že
(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,



...čiže, dodávateľ je povinný z prijatej zálohy (§19 odst.4)odviesť DPH, ....no odberateľ ju nemôže odpočítať aj napriek tomu, že daňová povinnosť pri službe vznikla, odberateľ bol povinný ju dodávateľovi zaplatiť a bola aj dodávateľom uplatnená zo služby, ktorá je alebo má byť dodaná.

Nech toto niekto riadne vysvetlí.

...ak sa jedná o značnú sumu a bola to záloha na nehnuteľnosť - už dlhšiu dobu takto DÚ postupujú....

§ 49
(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Teda ak by som sa mal presne držať znenia tohto odstavca, tak:
Ak dostanem tovar 31.10.2013 a predám ho až v novembri, tak nemám právo na odpočítanie dane v októbri, ale až v novembri, keď mi vznikne daňová povinnosť?:eek:
A čo ak sa mi nepodarí v novembri predať všetok tovar?:eek:

Alebo ak kúpim auto, tak si nemôžem odpočítať daň, lebo som ho ešte nepoužil na dodávky tovarov alebo služieb?:eek:

Deň, keď vzniká právo odpočítať daň odberateľovi je ten, keď dodávateľovi vznikne daňová povinnosť z toho istého obchodu....

Hej, citoval som nesprávny odsek 1. namiesto 2.
Podľa odseku 1 má právo.
Ale podľa odseku 2 si môže odpočítať daň až keď ten tovar alebo služby použije. Teda predá.

Je to nonsense. Kto by to usledoval?:eek:

Ale asi to bude tak, že podľa §49/1 vzniká právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby. A nie z prijatej platby podľa §19/4, keď nie je tovar ani služba dodaná.
V prípade dodania stavby to môže byť pekný posun.:eek:

Už som počula o tom rozhodnutí ESD, ide o firmu s menom na Ev... či Er..., kde by som to našla?

no veru je to asi tak. tiež som si teraz dala námahu :) a prečítala som si k tomu nejaké judikáty. Ale nie vždy je to tak. Závisí to, podľa všetkého, od posúdenia, či je dodávka alebo služba, ktorej sa platba vopred týka, presne určená....

... ESD C-419/02 z roku 2006 ( BUPA) ... na tento nadväzuje Rozsudok Najvyššieho súdu SR z roku 2009 ... ale tam ide zhruba o to, že ak nie sú určené množstvá a ceny ešte pred tým ako sa zrealizuje úhrada preddavku, tak sa takýto preddavok nepovažuje za tzv. zdaniteľné plnenie, t. j. následne nie je ani nárok na odpočet DPH z tejto prijatej platby a teda ani nevznikne daňová povinnosť ...

( citujem:
Z uvedeného vyplýva princíp, že v momente vyplatenia preddavku všetky príslušné prvky zdaniteľného plnenia, t.j. celá relevantná informácia týkajúca sa zdaniteľnej udalosti (zdaniteľného obchodu) musí byť známa. Teda zdaniteľné plnenie už v čase vyplatenia preddavku musí byť tak identifikované, ako keby reálne bolo uskutočnené v tento moment. Stav takejto pripravenosti na realizáciu pri stavbách a veciach ktoré sa zhotovujú, a v čase vyplatenia preddavku neexistujú sa javí ako takmer vylúčený. Prenesenie tohto princípu na zhotovenie a dodávku stavby znamená, že v momente vyplatenia preddavku musí byť známa celá relevantná informácia týkajúca sa zdaniteľného plnenia. Keďže v danom prípade nebolo vydané ani stavebné povolenie v čase vyplatenia preddavku a stavba nebola pripravená na odovzdanie, už tieto skutočnosti vylučujú splnenie všetkých podmienok v čase vyplatenia preddavku tak ako to vyžaduje rozsudok ESD C-419/02. Najviac v čase vyplatenia preddavku nebolo známe či a kedy dôjde k zhotoveniu a odovzdaniu stavby . ) ...


http://www.supcourt.gov.sk/data/att/13824_subor.pdf
http://eur-law.eu/SK/Vec-C-419-02-Rozsudok-Sudneho-dvora-velka,310796,d

... keďže tu ide o dielo akotaké ... máte s tým spojenú aj problematiku účtovania o zákazkovej výrobe, kde sú potrebné rozpočty o predpokladaných výnosoch a nákladoch a napokon aj rozpočty o skutočných výnosoch a nákladoch ... zaujímalo by ma preto, či bol, vo vašom prípade, súčasťou zmluvy o dielo aj rozpočet a harmonogram prác ..? ..

Ak máme s dodávateľom uzavretú Zmluvu o dielo, v ktorej sú stanovené termíny ukončenia prác, neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je aj podrobná špecifikácia tovarov a služieb, akým ďalším spôsobom má byť dodávka presne určená v momente vyplatenia preddavku aby to spĺňalo zákonné podmienky? A aj keď bude všetko dostatočne špecifikované, dodávateľovi vznikne síce daňová povinnosť a bude musieť odviesť DPH do ŠR, no odberateľ si ju nebude môcť odpočítať. Odpočet si uplatní až zo záverečnej zúčtovacej faktúry. No dodávateľ si daň. povinnosť na záverečnej faktúre poníži o DPH zaplatenú z prijatých preddavkov. Teda dodávateľ zaplatí DPH štátu postupne, podľa prijatých platieb, no odberateľ si ju celú uplatní až po ukončení diela na základe zúčtovacej faktúry. Samozrejme za splnenia podmienky, že tovary a služby sú v momente vyplatenia preddavku presne určené. Tak?

k tejto problematike by som navodila otazku smeroM ku KV DPH
Pri konečnej faktúre poníženej o zálohu DPH sa to potom odzrkadli u dodavatela danova povinnosť nižšia ako si bude nárokovať príjmateľ faktúry? Krížovou kontrolou nastane nezhoda?

... prečo by mala nastať nezhoda? ... veď základ dane a daň ( mám na mysli DPH) ostane u oboch rovnaký ...