Jozef Mihál
27.12.13,12:33
V zákone o zdravotnom poistení dochádza s účinnosťou k 1.10.2013, k 1.11.2014 a k 1.1.2014 k niekoľkým podstatným zmenám.
Tieto zmeny vyplývajú z noviel č. 220/2013 Z. z., 338/2013 Z. z. a 463/2013 Z. z.
ZMENY ÚČINNÉ OD 1.10.2013
K 1.10.2013 sú účinné zmeny vyplývajúce z novely č. 220/2013 Z. z.
Komentár k tejto novele bol zverejnený už 6.10.2013 a nájdete ho tu: http://www.porada.sk/t224669-novela-zakona-o-zdravotnom-poisteni-k-1-10-2013-1-1-2014-a.html
Podstatou týchto zmien je zosúladenie zákona o zdravotnom poistení so smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a s nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 a 987/2009.
Nezaopatrený rodinný príslušník osoby zdravotne poistenej v inom členskom štáte EÚ
V § 3 ods. 2 sa dopĺňa písmeno d), čím sa do zákona dopĺňa definícia nezaopatreného rodinného príslušníka.
Podstata tejto zmeny spočíva v tom, že ak občan, ktorý má trvalý pobyt v SR, vykonáva zárobkovú činnosť len v inom členskom štáte EÚ (zamestnanie, činnosť SZČO), tak bude zdravotne poistený v inom členskom štáte nielen on ale aj jeho nezaopatrení rodinní príslušníci. A to sú osoby:
- nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. a),
- manžel alebo manželka, ktorá je poberateľom rodičovského príspevku,
- manžel alebo manželka, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov,
- manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) a b) - nie je zamestnanec, nie je SZČO - a je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá dávku v nezamestnanosti,
- manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) a b) a ktorá dosiahla dôchodkový vek a nevznikol jej nárok na dôchodok,
- manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) a b) a je invalidná a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok,
- manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) a b) a nie je poistencom štátu podľa § 11 ods. 7 (čiže tzv. "samoplatiteľ").
Za nezaopatreného rodinného príslušníka sa naopak nepovažuje napríklad osoba:
- zaopatrené dieťa,
- manžel alebo manželka ktorá vykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) a b) - čiže je zamestnanec alebo je SZČO a preto je zdravotne poistená v SR,
- manžel alebo manželka ktorá poberá dávku v nezamestnanosti,
- manžel alebo manželka ktorá poberá starobný dôchodok, invalidný dôchodok.
Zároveň sa v § 3 ods. 3 dopĺňa písmeno i), podľa ktorého ak občan, ktorý nemá trvalý pobyt v SR a vykonáva zárobkovú činnosť len V SR (zamestnanie, činnosť SZČO), tak bude zdravotne poistený v SR on ale aj jeho nezaopatrení rodinní príslušníci (ich definíciu pozrite vyššie).
Príklad
Pán Adam je zamestnaný v Rakúsku. Na Slovensku zamestnanie nemá ani nepodniká. Trvalý pobyt má on i jeho rodina na Slovensku. O
Pán Adam je zdravotne poistený v Rakúsku. Od 1. októbra 2013 bude zdravotne poistený v Rakúsku aj:
- jeho syn, ktorý navštevuje základnú školu,
- jeho dcéra, ktorá študuje v dennej forme štúdia na VŠ,
- jeho manželka, ktorá nepracuje a je tzv. dobrovoľne nezamestnaná a do 30.9.2013 bola prihlásená v slovenskej zdravotnej poisťovni ako samoplatiteľ.
Ak sa Vás táto téma týka osobne alebo potrebujete viac informácií, pozrite tu:
http://www.udzs-sk.sk/obcania-inform...ml?page_id=442 (http://www.udzs-sk.sk/obcania-informacie/registracia-poistencov-nezaopatrenych-vo-vztahu-k-eu.html?page_id=442)
http://www.udzs-sk.sk/buxus/docs//Me...U_2-6-2010.pdf (http://www.udzs-sk.sk/buxus/docs//Metodicke_usmernenia/MU_2013/MU_2-6-2010.pdf)
Dôchodcovia, ktorí nemajú trvalý pobyt v SR
Podľa doplneného § 3 ods. 4, povinne verejne zdravotne poistená v SR je aj fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt v SR, ak nie je zdravotne poistená v cudzine a poberá starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok alebo výsluhový dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, výlučne zo Slovenskej republiky a nie je povinne verejne zdravotne poistená v Slovenskej republike z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti ako zamestnanec alebo ako SZČO, ak to vyplýva z medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná; ustanovenie sa nepoužije, ak má fyzická osoba trvalý pobyt v cudzine okrem členských štátov a je poistená na úhradu liečebných nákladov počas pobytu v Slovenskej republike.
Príklad
Pani Božena je dôchodkyňa, má trvalé bydlisko v Českej republike. Starobný dôchodok poberá (len) zo Slovenska. Preto je zdravotne poistená v SR, napriek trvalému pobytu v ČR.
Uplatňovanie nároku na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti
Ak sa zdravotná starostlivosť poskytne poistencovi v cudzine okrem členských štátov EÚ, a to pri náhlom ochorení alebo stave ohrozujúcom život, poistenec má nárok na úhradu neodkladnej starostlivosti do výšky úhrady v SR, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Zdravotná poisťovňa môže uhradiť poistencovi náklady na plánovanú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v cudzine okrem členských štátov, ak spĺňa kritériá podľa § 9b ods. 10 (napr. ochorenie nie je možné liečiť v SR, resp. požadovaná liečba sa v SR nevykonáva a pod.).
Ak sa zdravotná starostlivosť poskytne poistencovi v inom členskom štáte EÚ, poistenec má nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte a to:
- potrebnej zdravotnej starostlivosti,
- zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu, ak má poistenec bydlisko v inom členskom štáte,
- zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne.
Naopak - ak sa zdravotná starostlivosť poskytne poistencovi iného členského štátu EÚ v SR, poistenec iného členského štátu má právo na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej v SR, ktorá patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike a to:
- potrebnej zdravotnej starostlivosti,
- zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu, ak má poistenec iného členského štátu bydlisko v SR,
- zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej inštitúcie iného členského štátu.
Osoba pracujúca v SR na základe dohody vykonávanej mimo pracovného pomeru
V § 3 ods. 3 písm. a) a v písm. b) zákona sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem prípadov, ak sa na takúto osobu vzťahujú osobitné predpisy3a) alebo medzinárodná zmluva,“.
V zákone sa tak plne zapracúva legislatíva EÚ. V prípade osoby, ktorá nemá trvalý pobyt na území SR tak platí, že ak je zamestnaná len na Slovensku a to aj na základe dohody vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo ak vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť len na Slovensku, je v zásade zdravotne poistená na Slovensku.
Zdravotne poistená na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru však nebude osoba, ktorá je príslušníkom tretích krajín - ak nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte.
ZMENY ÚČINNÉ OD 1.11.2013
Výnimka (nulová sadzba poistného) pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných občanov
Od 1.11.2013 platí, že pri splnení stanovených podmienok pri zamestnávaní občanov, ktorí boli v evidencií uchádzačov o zamestnanie na úrade práce najmenej rok, majú zamestnanec a zamestnávateľ sadzbu poistného na verejné zdravotné poistenie 0%.
Táto zmena je komplexne popísaná (vrátane sociálneho poistenia) v samostatnej téme: Odvodová výnimka pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných občanov (http://www.porada.sk/t227220-odvodova-vynimka-pri-zamestnavani-dlhodobo-nezamestnanych-obcanov.html)
ZMENY ÚČINNÉ OD 1.1.2014
Poistenci štátu, ktorí majú vlastný príjem vyšší ako 15-násobok životného minima
Ide o zmenu vyplývajúcu z novely č. 220/2013 Z. z. V § 13 sa za odsek 15 vkladá nový odsek 16, podľa ktorého sa na poistenca štátu s odkazom na § 11 odsek 7 písm. a) až l), n) až r), t) a u), ktorý má v rozhodujúcom období vymeriavací základ z vlastných príjmov vyšší ako 15-násobok životného minima, nevzťahuje povinný minimálny vymeriavací základ SZČO resp. samoplatiteľa.
Znamená to, že ak by poistenec štátu - napríklad poberateľ starobného dôchodku alebo osoba starajúca sa o dieťa vo veku do 6 rokov, mal súčasne vlastné príjmy - ako zamestnanec, ako SZČO, kapitálové príjmy, ostatné príjmy... - nevzťahuje sa na neho minimálny vymeriavací základ SZČO, resp. samoplatiteľa - a poistné platí z tých príjmov, ktoré dosiahol. A to bez ohľadu na výšku vlastného príjmu - či je do 15-násobku životného minima (2918,70 eura v roku 2013) alebo nad túto hranicu.
Podľa § 38e sa ročné zúčtovanie za rok 2013 vykoná v súlade s touto zmenou.
Problém, ktorý je popísaný v téme Problém so zdravotným poistením poistencov štátu (http://www.porada.sk/t210804-problem-so-zdravotnym-poistenim-poistencov-statu.html) tak v konečnom dôsledku mať poistenci štátu nebudú a to ani spätne od 1.1.2013.
Príklady
Pani Daniela je učiteľka na ZŠ, od roka 2011 poberá starobný dôchodok. V roku 2013 učila do 30.6.2013, od 1.7.2013 je už len na dôchodku. Za mesiace január - jún 2013, kedy bola ešte zamestnaná popri dôchodku, dosiahla ako zamestnanec príjem (vymeriavací základ) 3000 eur. Pretože táto suma bola vyššia ako 2918,70 eura, podľa v tom čase platného zákona o zdravotnom poistení si mala od júla do decembra 2013 platiť sama zdravotné poistenie ako samoplatiteľ vo výške 55,02 eura mesačne. Podľa novely však za tieto mesiace poistné platiť nebude.
Pán Filip je živnostník, zároveň poberá invalidný dôchodok. Je tak súčasne poistený aj ako SZČO aj ako poistenec štátu. Za rok 2013 jeho vymeriavací základ SZČO dosiahne 3500 eur. Pretože vymeriavací základ bude vyšší ako 2918,70 eura, podľa dosiaľ platného zákona o zdravotnom poistení mal ako SZČO platiť poistné za rok 2013 (v ročnom zúčtovaní) z vymeriavacieho základu minimálne 4716 eur. Podľa novely sa ho však minimálny základ netýka a v ročnom zúčtovaní za rok 2013 sa mu poistné vypočíta z vymeriavacieho základu 3500 eur.
Zmena definície SZČO
Po novom (§ 11 ods. 4 zákona) je samostatne zárobkovo činná osoba definovaná podľa zákona o zdravotnom poistení ako fyzická osoba, ktorá
- dovŕšila 18 rokov veku a
- je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, alebo má príjem z tejto činnosti.
Zárobková činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. b) je definovaná ako činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá ... dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, s odkazom na § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta.
Zmena od 1.1.2014 spočíva v tom, že doteraz bolo rozhodujúce, či fyzická osoba má registráciu na finančnej správe (daňovom úrade), resp. či má pridelené DIČ ako osoba s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Po novom pre posúdenie, či fyzická osoba je alebo nie je SZČO, nebude podstatná registrácia na finančnej správe (pridelenie DIČ) ale skutočnosť, či fyzická osoba má oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (napríklad má živnostenský list) alebo či má príjem z činností podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.
Praktickým dôsledkom je, že aj fyzické osoby, ktorých povinnosť registrovať sa na finančnej správe bola otázna a v praxi bolo niektorým osobám tolerované, že sa na finančnej správe neprihlásili, sa od 1.1.2014 budú posudzovať ako SZČO v prípade, že majú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.
Aj naďalej sa za SZČO nebude považovať fyzická osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
Príklad
Pán Adam má občasné "bočné" príjmy ako sprostredkovateľ istých finančných produktov. Vzhľadom na to, že tieto príjmy nedosahoval pravidelne a boli zanedbateľné, nepožiadal o pridelenie DIČ (tu možno pochybovať o správnosti takéhoto postupu). Pri predpoklade, že bude mať takýto príjem aj v roku 2014, sa musí registrovať v zdravotnej poisťovni ako SZČO k 1.1.2014.
Tieto zmeny vyplývajú z noviel č. 220/2013 Z. z., 338/2013 Z. z. a 463/2013 Z. z.
ZMENY ÚČINNÉ OD 1.10.2013
K 1.10.2013 sú účinné zmeny vyplývajúce z novely č. 220/2013 Z. z.
Komentár k tejto novele bol zverejnený už 6.10.2013 a nájdete ho tu: http://www.porada.sk/t224669-novela-zakona-o-zdravotnom-poisteni-k-1-10-2013-1-1-2014-a.html
Podstatou týchto zmien je zosúladenie zákona o zdravotnom poistení so smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a s nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 a 987/2009.
Nezaopatrený rodinný príslušník osoby zdravotne poistenej v inom členskom štáte EÚ
V § 3 ods. 2 sa dopĺňa písmeno d), čím sa do zákona dopĺňa definícia nezaopatreného rodinného príslušníka.
Podstata tejto zmeny spočíva v tom, že ak občan, ktorý má trvalý pobyt v SR, vykonáva zárobkovú činnosť len v inom členskom štáte EÚ (zamestnanie, činnosť SZČO), tak bude zdravotne poistený v inom členskom štáte nielen on ale aj jeho nezaopatrení rodinní príslušníci. A to sú osoby:
- nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. a),
- manžel alebo manželka, ktorá je poberateľom rodičovského príspevku,
- manžel alebo manželka, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov,
- manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) a b) - nie je zamestnanec, nie je SZČO - a je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá dávku v nezamestnanosti,
- manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) a b) a ktorá dosiahla dôchodkový vek a nevznikol jej nárok na dôchodok,
- manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) a b) a je invalidná a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok,
- manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) a b) a nie je poistencom štátu podľa § 11 ods. 7 (čiže tzv. "samoplatiteľ").
Za nezaopatreného rodinného príslušníka sa naopak nepovažuje napríklad osoba:
- zaopatrené dieťa,
- manžel alebo manželka ktorá vykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) a b) - čiže je zamestnanec alebo je SZČO a preto je zdravotne poistená v SR,
- manžel alebo manželka ktorá poberá dávku v nezamestnanosti,
- manžel alebo manželka ktorá poberá starobný dôchodok, invalidný dôchodok.
Zároveň sa v § 3 ods. 3 dopĺňa písmeno i), podľa ktorého ak občan, ktorý nemá trvalý pobyt v SR a vykonáva zárobkovú činnosť len V SR (zamestnanie, činnosť SZČO), tak bude zdravotne poistený v SR on ale aj jeho nezaopatrení rodinní príslušníci (ich definíciu pozrite vyššie).
Príklad
Pán Adam je zamestnaný v Rakúsku. Na Slovensku zamestnanie nemá ani nepodniká. Trvalý pobyt má on i jeho rodina na Slovensku. O
Pán Adam je zdravotne poistený v Rakúsku. Od 1. októbra 2013 bude zdravotne poistený v Rakúsku aj:
- jeho syn, ktorý navštevuje základnú školu,
- jeho dcéra, ktorá študuje v dennej forme štúdia na VŠ,
- jeho manželka, ktorá nepracuje a je tzv. dobrovoľne nezamestnaná a do 30.9.2013 bola prihlásená v slovenskej zdravotnej poisťovni ako samoplatiteľ.
Ak sa Vás táto téma týka osobne alebo potrebujete viac informácií, pozrite tu:
http://www.udzs-sk.sk/obcania-inform...ml?page_id=442 (http://www.udzs-sk.sk/obcania-informacie/registracia-poistencov-nezaopatrenych-vo-vztahu-k-eu.html?page_id=442)
http://www.udzs-sk.sk/buxus/docs//Me...U_2-6-2010.pdf (http://www.udzs-sk.sk/buxus/docs//Metodicke_usmernenia/MU_2013/MU_2-6-2010.pdf)
Dôchodcovia, ktorí nemajú trvalý pobyt v SR
Podľa doplneného § 3 ods. 4, povinne verejne zdravotne poistená v SR je aj fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt v SR, ak nie je zdravotne poistená v cudzine a poberá starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok alebo výsluhový dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, výlučne zo Slovenskej republiky a nie je povinne verejne zdravotne poistená v Slovenskej republike z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti ako zamestnanec alebo ako SZČO, ak to vyplýva z medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná; ustanovenie sa nepoužije, ak má fyzická osoba trvalý pobyt v cudzine okrem členských štátov a je poistená na úhradu liečebných nákladov počas pobytu v Slovenskej republike.
Príklad
Pani Božena je dôchodkyňa, má trvalé bydlisko v Českej republike. Starobný dôchodok poberá (len) zo Slovenska. Preto je zdravotne poistená v SR, napriek trvalému pobytu v ČR.
Uplatňovanie nároku na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti
Ak sa zdravotná starostlivosť poskytne poistencovi v cudzine okrem členských štátov EÚ, a to pri náhlom ochorení alebo stave ohrozujúcom život, poistenec má nárok na úhradu neodkladnej starostlivosti do výšky úhrady v SR, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Zdravotná poisťovňa môže uhradiť poistencovi náklady na plánovanú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v cudzine okrem členských štátov, ak spĺňa kritériá podľa § 9b ods. 10 (napr. ochorenie nie je možné liečiť v SR, resp. požadovaná liečba sa v SR nevykonáva a pod.).
Ak sa zdravotná starostlivosť poskytne poistencovi v inom členskom štáte EÚ, poistenec má nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte a to:
- potrebnej zdravotnej starostlivosti,
- zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu, ak má poistenec bydlisko v inom členskom štáte,
- zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne.
Naopak - ak sa zdravotná starostlivosť poskytne poistencovi iného členského štátu EÚ v SR, poistenec iného členského štátu má právo na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej v SR, ktorá patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike a to:
- potrebnej zdravotnej starostlivosti,
- zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu, ak má poistenec iného členského štátu bydlisko v SR,
- zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej inštitúcie iného členského štátu.
Osoba pracujúca v SR na základe dohody vykonávanej mimo pracovného pomeru
V § 3 ods. 3 písm. a) a v písm. b) zákona sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem prípadov, ak sa na takúto osobu vzťahujú osobitné predpisy3a) alebo medzinárodná zmluva,“.
V zákone sa tak plne zapracúva legislatíva EÚ. V prípade osoby, ktorá nemá trvalý pobyt na území SR tak platí, že ak je zamestnaná len na Slovensku a to aj na základe dohody vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo ak vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť len na Slovensku, je v zásade zdravotne poistená na Slovensku.
Zdravotne poistená na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru však nebude osoba, ktorá je príslušníkom tretích krajín - ak nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte.
ZMENY ÚČINNÉ OD 1.11.2013
Výnimka (nulová sadzba poistného) pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných občanov
Od 1.11.2013 platí, že pri splnení stanovených podmienok pri zamestnávaní občanov, ktorí boli v evidencií uchádzačov o zamestnanie na úrade práce najmenej rok, majú zamestnanec a zamestnávateľ sadzbu poistného na verejné zdravotné poistenie 0%.
Táto zmena je komplexne popísaná (vrátane sociálneho poistenia) v samostatnej téme: Odvodová výnimka pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných občanov (http://www.porada.sk/t227220-odvodova-vynimka-pri-zamestnavani-dlhodobo-nezamestnanych-obcanov.html)
ZMENY ÚČINNÉ OD 1.1.2014
Poistenci štátu, ktorí majú vlastný príjem vyšší ako 15-násobok životného minima
Ide o zmenu vyplývajúcu z novely č. 220/2013 Z. z. V § 13 sa za odsek 15 vkladá nový odsek 16, podľa ktorého sa na poistenca štátu s odkazom na § 11 odsek 7 písm. a) až l), n) až r), t) a u), ktorý má v rozhodujúcom období vymeriavací základ z vlastných príjmov vyšší ako 15-násobok životného minima, nevzťahuje povinný minimálny vymeriavací základ SZČO resp. samoplatiteľa.
Znamená to, že ak by poistenec štátu - napríklad poberateľ starobného dôchodku alebo osoba starajúca sa o dieťa vo veku do 6 rokov, mal súčasne vlastné príjmy - ako zamestnanec, ako SZČO, kapitálové príjmy, ostatné príjmy... - nevzťahuje sa na neho minimálny vymeriavací základ SZČO, resp. samoplatiteľa - a poistné platí z tých príjmov, ktoré dosiahol. A to bez ohľadu na výšku vlastného príjmu - či je do 15-násobku životného minima (2918,70 eura v roku 2013) alebo nad túto hranicu.
Podľa § 38e sa ročné zúčtovanie za rok 2013 vykoná v súlade s touto zmenou.
Problém, ktorý je popísaný v téme Problém so zdravotným poistením poistencov štátu (http://www.porada.sk/t210804-problem-so-zdravotnym-poistenim-poistencov-statu.html) tak v konečnom dôsledku mať poistenci štátu nebudú a to ani spätne od 1.1.2013.
Príklady
Pani Daniela je učiteľka na ZŠ, od roka 2011 poberá starobný dôchodok. V roku 2013 učila do 30.6.2013, od 1.7.2013 je už len na dôchodku. Za mesiace január - jún 2013, kedy bola ešte zamestnaná popri dôchodku, dosiahla ako zamestnanec príjem (vymeriavací základ) 3000 eur. Pretože táto suma bola vyššia ako 2918,70 eura, podľa v tom čase platného zákona o zdravotnom poistení si mala od júla do decembra 2013 platiť sama zdravotné poistenie ako samoplatiteľ vo výške 55,02 eura mesačne. Podľa novely však za tieto mesiace poistné platiť nebude.
Pán Filip je živnostník, zároveň poberá invalidný dôchodok. Je tak súčasne poistený aj ako SZČO aj ako poistenec štátu. Za rok 2013 jeho vymeriavací základ SZČO dosiahne 3500 eur. Pretože vymeriavací základ bude vyšší ako 2918,70 eura, podľa dosiaľ platného zákona o zdravotnom poistení mal ako SZČO platiť poistné za rok 2013 (v ročnom zúčtovaní) z vymeriavacieho základu minimálne 4716 eur. Podľa novely sa ho však minimálny základ netýka a v ročnom zúčtovaní za rok 2013 sa mu poistné vypočíta z vymeriavacieho základu 3500 eur.
Zmena definície SZČO
Po novom (§ 11 ods. 4 zákona) je samostatne zárobkovo činná osoba definovaná podľa zákona o zdravotnom poistení ako fyzická osoba, ktorá
- dovŕšila 18 rokov veku a
- je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, alebo má príjem z tejto činnosti.
Zárobková činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. b) je definovaná ako činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá ... dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, s odkazom na § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta.
Zmena od 1.1.2014 spočíva v tom, že doteraz bolo rozhodujúce, či fyzická osoba má registráciu na finančnej správe (daňovom úrade), resp. či má pridelené DIČ ako osoba s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Po novom pre posúdenie, či fyzická osoba je alebo nie je SZČO, nebude podstatná registrácia na finančnej správe (pridelenie DIČ) ale skutočnosť, či fyzická osoba má oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (napríklad má živnostenský list) alebo či má príjem z činností podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.
Praktickým dôsledkom je, že aj fyzické osoby, ktorých povinnosť registrovať sa na finančnej správe bola otázna a v praxi bolo niektorým osobám tolerované, že sa na finančnej správe neprihlásili, sa od 1.1.2014 budú posudzovať ako SZČO v prípade, že majú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.
Aj naďalej sa za SZČO nebude považovať fyzická osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
Príklad
Pán Adam má občasné "bočné" príjmy ako sprostredkovateľ istých finančných produktov. Vzhľadom na to, že tieto príjmy nedosahoval pravidelne a boli zanedbateľné, nepožiadal o pridelenie DIČ (tu možno pochybovať o správnosti takéhoto postupu). Pri predpoklade, že bude mať takýto príjem aj v roku 2014, sa musí registrovať v zdravotnej poisťovni ako SZČO k 1.1.2014.