vladan
25.03.06,13:31
Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne, teda najmenej 20 dní.
Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov (najmenej 25 dní) patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku.
Nárok na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky je zamestnanec povinný preukázať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje nárok na dlhšiu dovolenku, inak nárok na dlhšiu dovolenku za ten kalendárny rok zaniká.
Do času trvania pracovného pomeru sa započítava, ak spadá do doby po 18. roku veku, čas:
1. trvalej starostlivosti o dieťa vo veku do troch rokov (materská a rodičovská dovolenka),
2. výkonu služby v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch a v Zbore väzenskej a justičnej stráže, výkonu civilnej služby alebo štátnej služby,
3. úspešné skončenie štúdia (vysoká škola – úspešné ukončenie = dosiahnutie titulu),
4. vedeckej (umeleckej) ašpirantúry,
5. doktorandského štúdia (denná forma),
6. členstva v družstve, kde súčastou členstva je tiež pracovný vzťah,
7. osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo obdobnom zdravotníckom zariadení, osobnej starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté maloleté dieťa, ktoré si vyžadovalo mimoriadnu starostlivosť, ak nebolo umiestnené v ústave pre také deti,
8. prípravy na povolanie vykonávanej podľa osobitných predpisov,
9. po ktrorý bol zamestnanec vedený v evidencii nezamestnaných ako evidovaný nezamestnaný alebo poberal invalidný dôchodok,
10. väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, ak bolo trestné stíhanie proti zamestnancovi zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený, hoci aj v neskoršom konaní, a trestu odňatia slobody vykonaného na podklade zrušeného rozsudku, ktorý presahuje výmeru miernejšieho trestu uloženého v neskoršom konaní,
11. činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby,
12. trvania pracovného pomeru v cudzine, prípadne iné započítateľné obdobia strávené v cudzine (tieto sa započítavajú do času rozhodujúceho pre dĺžku dovolenky za rovnakých podmienok, ako keby zamestnanec pracoval na území Slovenskej republiky).
Obdobia uvedené v bodoch 1. až 12. sa nezapočítavajú, ak spadajú do času trvania pracovného pomeru a v prípade, že sa kryjú navzájom, započítavajú sa len raz.
O dlhšej výmere dovolenky môžu začať zamestnanci uvažovať až pri dovŕšení 33. roku veku, keďže doba v pracovnom pomere sa začína počítať až od 18teho roku veku.
Prakticky, ak by zamestnanec v kalendárnom roku dosiahol vek 33 rokov napr. dňa 31. 12. 2006, nárok na dlhšiu výmeru dovolenky mu patrí už v kalendárnom roku 2006, ale iba v tom prípade, že preukáže dovŕšenie 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku (a zároveň zostane spomínaný zamestnanec v pracovnom pomere k zamestnávateľovi do dovŕšenia svojich 33 rokov veku).
Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov (najmenej 25 dní) patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku.
Nárok na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky je zamestnanec povinný preukázať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje nárok na dlhšiu dovolenku, inak nárok na dlhšiu dovolenku za ten kalendárny rok zaniká.
Do času trvania pracovného pomeru sa započítava, ak spadá do doby po 18. roku veku, čas:
1. trvalej starostlivosti o dieťa vo veku do troch rokov (materská a rodičovská dovolenka),
2. výkonu služby v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch a v Zbore väzenskej a justičnej stráže, výkonu civilnej služby alebo štátnej služby,
3. úspešné skončenie štúdia (vysoká škola – úspešné ukončenie = dosiahnutie titulu),
4. vedeckej (umeleckej) ašpirantúry,
5. doktorandského štúdia (denná forma),
6. členstva v družstve, kde súčastou členstva je tiež pracovný vzťah,
7. osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo obdobnom zdravotníckom zariadení, osobnej starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté maloleté dieťa, ktoré si vyžadovalo mimoriadnu starostlivosť, ak nebolo umiestnené v ústave pre také deti,
8. prípravy na povolanie vykonávanej podľa osobitných predpisov,
9. po ktrorý bol zamestnanec vedený v evidencii nezamestnaných ako evidovaný nezamestnaný alebo poberal invalidný dôchodok,
10. väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, ak bolo trestné stíhanie proti zamestnancovi zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený, hoci aj v neskoršom konaní, a trestu odňatia slobody vykonaného na podklade zrušeného rozsudku, ktorý presahuje výmeru miernejšieho trestu uloženého v neskoršom konaní,
11. činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby,
12. trvania pracovného pomeru v cudzine, prípadne iné započítateľné obdobia strávené v cudzine (tieto sa započítavajú do času rozhodujúceho pre dĺžku dovolenky za rovnakých podmienok, ako keby zamestnanec pracoval na území Slovenskej republiky).
Obdobia uvedené v bodoch 1. až 12. sa nezapočítavajú, ak spadajú do času trvania pracovného pomeru a v prípade, že sa kryjú navzájom, započítavajú sa len raz.
O dlhšej výmere dovolenky môžu začať zamestnanci uvažovať až pri dovŕšení 33. roku veku, keďže doba v pracovnom pomere sa začína počítať až od 18teho roku veku.
Prakticky, ak by zamestnanec v kalendárnom roku dosiahol vek 33 rokov napr. dňa 31. 12. 2006, nárok na dlhšiu výmeru dovolenky mu patrí už v kalendárnom roku 2006, ale iba v tom prípade, že preukáže dovŕšenie 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku (a zároveň zostane spomínaný zamestnanec v pracovnom pomere k zamestnávateľovi do dovŕšenia svojich 33 rokov veku).