Jozef Mihál
17.02.14,09:48
V tejto téme uvádzam najčastejšie problémové otázky k nezdaniteľným častiam základu dane za rok 2013 a ich riešenia.


VŠEOBECNE

O nezdaniteľné časti si môže daňovník znížiť len základ dane zistený z príjmov zo závislej činnosti (§ 5) a z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2).

Základ dane zistený z iných príjmov si daňovník o nezdaniteľné časti znížiť nemôže.

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a na dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie má aj nerezident Slovenskej republiky (cudzinec). A to rovnako, ako rezident Slovenskej republiky, bez ohľadu na to, ako dlho pôsobil (pracoval, podnikal) na území SR.

Nárok na nezdaniteľnú časť na manžela/manželku má nerezident Slovenskej republiky vtedy, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v roku 2013 tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Pri žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania túto skutočnosť nerezident zamestnávateľovi nepreukazuje, ide o jeho čestné vyhlásenie v "Žiadosti".


NEZDANITEĽNÁ ČASŤ NA DAŇOVNÍKA

Tzv. milionárska daň sa určuje vzhľadom na výšku základu dane zisteného z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2. Prípadný základ dane zistený z ostatných príjmov daňovíka neovplyvňuje výšku nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Príklad

Daňovník za rok 2013 dosiahol základ dane zo závislej činnosti (§ 5) vo výške 15000 eur. Ďalej dosiahol základ dane z príjmov z prenájmu (§ 6 ods. 3) vo výške 5000 eur.

Nezdaniteľná časť na daňovníka bude "plných" 3735,94 eura.

Dôchodcovia

Poberatelia invalidných dôchodkov majú plný nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka, a to bez ohľadu na ich vek.

Nezdaniteľnú časť na daňovníka vo výške rozdielu medzi štandardnou sumou a úhrnom dôchodkov si môžu uplatniť poberatelia starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov a výsluhových dôchodkov, ak ich poberali, resp. mali ich spätne priznané k 1.1.2013.

Ak dôchodca začal poberať uvedený dôchodok po 1.1.2013 (napr. od 2.1.2013), má za rok 2013 nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka v štandardnej výške.

Pri stanovení úhrnu dôchodkov za rok 2013 sa nezapočítava:

- vianočný príspevok (je to špeciálna štátna sociálna dávka, nie dôchodok),
- vdovský a vdovecký dôchodok.

Nárok na uplatenie nezdaniteľnej časti musí dôchodca preukázať hodnoverným potvrdením Sociálnej poisťovne o výške poberaného dôchodku za rok 2013. Môže to byť aj rozhodnutie o valorizácií dôchodku k 1.1.2013 - pozor však na prípady, kedy sa dôchodcovi môže na základe jeho žiadosti počas roka 2013 dôchodok zvýšiť (ak pracoval popri poberaní dôchodku).

Študenti, nezamestnaní, matky na rodičovských dovolenkách...

Každý daňovník, pokiaľ nie je dôchodca (viď vyššie) má nárok na štandardnú sumu na daňovníka bez ohľadu na to, či pracoval celý rok alebo len časť roka.

Napríklad študent, ktorý pracoval 2-3 mesiace v roku 2013 a dosiahol základ dane 2000 eur, bude mať v ročnom zúčtovaní nezdaniteľnú časť v plnej sume 3735,94 eura a z tohto dôvodu mu vyjde nulová daň.


NEZDANITEĽNÁ ČASŤ NA MANŽELA/MANŽELKU

Prvýkrát za rok 2013 sa stretávame s tým, že už nestačí aby daňovník mal manželku a tá mala nízky, resp. žiaden tzv. vlastný príjem. Okrem toho musí byť splnená najmenej jedna zo štyroch nových podmienok:

1. Manželka sa v roku 2013 starala o vyživované (§ 33 ods. 2) maloleté dieťa podľa osobitného predpisu (§ 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku) žijúce s daňovníkom v domácnosti.

Podľa § 33 ods. 2 sa za vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, považuje nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu (zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa).

Podľa § 3 ods. 2 zákona o rodičovskom príspevku dieťaťom ... je dieťa
a) do troch rokov veku,
b) do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, alebo
c) do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičovna základe rozhodnutia súdu alebo na základe rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe.

Riadna starostlivosť o dieťa podľa § 3 ods. 3 zákona o rodičovskom príspevku je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.

To znamená:

- zákon stanovuje podmienku starostlivosti - tú spĺňajú vždy obaja rodičia - bez ohľadu na to, či poberajú alebo nepoberajú materské, rodičovský príspevok alebo príspevok na starostlivosť o dieťa (tzv. jasličkovné) - a bez ohľadu na to, ktorý z rodičov takúto dávku poberá,
- nárok je možné uplatniť si aj vtedy, ak sa manželka stará o dieťa, ktorému je matka ale manžel nie je otec tohto dieťaťa,
- dôležité je, že dieťa je do troch rokov veku,
- alebo dieťa je do šiestich rokov veku ak je zdravotne postihnuté (a podľa zákona o rodičovskom príspevku je nárok na RP až do šiestich rokov),
- alebo je dieťa osvojené, adoptované a pod., nárok je po dobu troch rokov odo dňa zverenia dieťaťa do starostlivosti.

Napríklad uplatniť si nárok na nezdaniteľnú časť na manžela môže matka dieťaťa vo veku do 3 rokov, ak manžel (ktorý pracuje) poberá jasličkovné. A v tomto prípade je to i naopak - nárok by si mohol uplatniť aj manžel na mažleku, hoci ona sama jasličkovné nepoberá, pretože nepracuje. Spĺňa však podmienku starostlivosti o dieťa a to je dôležité.

Do vlastného príjmu sa započítava materské. Naopak nezapočítava sa rodičovský príspevok, jasličkovné, príspevok pri narodení dieťaťa, prídavok na dieťa (sú to štátne sociálne dávky).

2. Manželka poberala peňažný príspevok na opatrovanie.

Tu pozor na zámenu s peňažným príspevkom za osobnú asistenciu - vtedy nárok nie je.

Samotný peňažný príspevok na opatrovanie sa započítava do vlastného príjmu - nie je to štátna sociálna dávka.

3. Manželka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Do vlastného príjmu manželky sa započítava dávka v nezamestnanosti, započítava sa dávka v hmotnej núdzi, príspevok na bývanie... (nie sú to štátne sociálne dávky).

Podmienka je splnená aj v prípade, že manželka je zaradená do evidencie nezamestaných a pritom pracuje napr. na dohodu s príjmom max. 148 eur mesačne. V takom prípade sa príjem na dohodu, znížený o odvody zamestnanca, započíta do vlastného príjmu manželky.

4. Manželka sa považuje za občana so zdravotným postihnutím alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Sú to prípady, kedy manželka poberá invalidný dôchodok, resp. krátený (čiastočný) invalidný dôchodok zo Sociálnej poisťovne. Ale i prípady, kedy manželka:
- poberá starobný dôchodok avšak predtým poberala invalidný dôchodok (je stále osoba so zdravotným postihnutím),
- má rozhodnutie Sociálnej poisťovne o tom, že je osobou s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % avšak invalidný dôchodok nepoberá (nemala dostatok rokov dôchodkového poistenia na priznanie invalidného dôchodku),
- má preukaz ŤZP vydaný úradom práce, soc. vecí a rodiny.

Do vlastného príjmu manželky sa započítava invalidný dôchodok, starobný dôchodok, príspevky pre ZŤP poskytované podľa zákona 447/2008 Z. z. (nie sú to štátne sociálne dávky). Nezapočíta sa vianočný príspevok (ktorý je štátna sociálna dávka).

V prípade, že sú nové podmienky splnené len časť roka, prizná sa alikvótna suma na manželku určená podľa počtu kalendárnych mesiacov, na začiatku ktorých boli splnené podmienky (teda k prvému dňu mesiaca) a zároveň platí, že boli manželia.

V taktomto prípade sa postupuje tak, že vždy sa od sumy 3735,94 eura odpočíta vlastný príjem manželky za celý rok 2013 a zostávajúca suma sa alikvótne upraví podľa počtu mesiacov.

Problémom je prípad, kedy dieťa dosiahne vek 3 roky presne k prvému dňu kalendárneho mesiaca. V takomto prípade pre kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dosiahne vek 3 roky k prvému dňu by už nárok na alikvótnu sumu na manželku nemal byť - pretože nárok je len v prípade, ak dieťa ešte nedovŕšilo vek 3 roky. Ale prvého už tri roky má. Avšak podľa zákona o rodičovskom príspevku sa RP za takýto mesiac ešte vypláca. Upozorňujem, že nie je podstatný fakt, či sa vypláca RP, podstatné je, či dieťa je do 3 rokov veku. Preto odporúčam za takýto mesiac už alikvótnu sumu na manželku nepriznať.

Príklady

Manželka na začiatku roka 2013 pracovala, od 20. apríla 2013 šla na materskú, dieťa sa narodilo 5. júna 2013. Od decembra 2013 začala poberať rodičovský príspevok. Manželia boli celý rok 2013.

Vlastný príjem manželky = príjem v zamestnaní + materské - odvody v zamestnaní.

V danom prípade bol vlastný príjem manželky 3000 eur.

Výpočet NČZDM: 3735,94 - 3000 = 735,94

735,94 deleno 12, krát 6 = 367,97 eura (nárok je za 6 mesiacov júl - december, keďže dieťa sa narodilo 5. júna)

*

Ako prvý príklad, avšak manželstvo uzavreli až 15. novembra 2013.

Výpočet NČZDM: 3735,94 - 3000 = 735,94

735,94 deleno 12, krát 1 = 61,33 eura (nárok je za 1 mesiac december, keďže dieťa sa narodilo 5. júna a manželstvo uzavreli 15. novembra)

*

Ako prvý príklad, avšak manželka bola nezamestnaná v evidencií na úrade práce (a poberala dávku v nezamestnanosti) až kým sa im 5. júna 2013 nenarodilo dieťa. Od júna manželka poberá rodičovský príspevok.

Vlastný príjem manželky = dávka v nezamestnanosti, v danom prípade 1300 eur.

Výpočet NČZDM: 3735,94 - 1300 = 3435,94 eura

Táto suma sa ďalej nekráti, pretože do júna vrátane je nárok z dôvodu evidencie na úrade práce, od júla z dôvodu starostlivosti o dieťa vo veku do 3 rokov.


NEZDANITEĽNÁ ČASŤ DOBROVOĽNÉ PRÍSPEVKY NA STAROBNÉ DôCHODKOVÉ SPORENIE

Zákon v § 11 ods. 8 nehovorí o tom, že dobrovoľné príspevky musia byť zaplatené daňovníkom. Znamená to, že zohľadniť sa môžu aj dobrovoľné príspevky ktoré za daňovníka zaplatil ("zo svojho") jeho zamestnávateľ.
Liptáčik
18.03.14,17:29
Zamestnanec si dal vypracovať ročné zúčtovanie DzP zamestnávateľovi. Až keď sa zrealizovalo a jemu vrátili preplatok, si uvedomil, že mal 2 mesiace aktívnu živnosť (http://www.porada.sk/zivnost#__AUTOKW) a jeho príjem brutto bol cca 200 Eur. Mohol by využiť právo (http://www.porada.sk/pravo#__AUTOKW) nepodať DP zo živnosti z titulu, že jeho príjem bol nižší ako 1869,... Ak nie, aký postup by mal zaujať?
Jozef Mihál
19.03.14,07:27
Zamestnanec si dal vypracovať ročné zúčtovanie DzP zamestnávateľovi. Až keď sa zrealizovalo a jemu vrátili preplatok, si uvedomil, že mal 2 mesiace aktívnu živnosť (http://www.porada.sk/zivnost#__AUTOKW) a jeho príjem brutto bol cca 200 Eur. Mohol by využiť právo (http://www.porada.sk/pravo#__AUTOKW) nepodať DP zo živnosti z titulu, že jeho príjem bol nižší ako 1869,... Ak nie, aký postup by mal zaujať?

Nie, ak mal príjem zo živnosti čo len 0,01 eura a celkový príjem vrátane závislej činnosti je vyšší, ako 1867,97 eura, musí si podať DP za rok 2013.

Zamestnávateľ mu dá kópiu RZ, doplnený doklad o RZ a na základe toho si podá riadne DP.