Lašš
25.02.14,21:46
Ahojte,
starkú (77r) hospitalizovali v piatok v nemocnici z dôvodu prípravy na vyšetrenie, ktoré malo byť v pondelok. V pondelok ju mali prepustiť ale nemala kompletné výsledky tak si ju tam nechali, no v noci z pondelka na utorok spadla a zlomila si bedrový kĺb a dnes ju operovali. Starká má stareckú demenciu, je slabá, pomýlená a už vôbec nie je schopná sa o seba postarať sama. Preberajú dr za takýchto pacientov zodpovednosť? Nebola umiestnená na geriatrii ale na septickom oddelení. Určite mohli urobiť opatrenia, aby sa niečo takéto nestalo. Môžeme podať sťažnosť? Na stránke udzs som takúto možnosť nenašla.. Dnes je to bedrový kĺb, zajtra zápal pľúc a.. :(
Ďakujem za odpoveď.
BXLmiami
26.02.14,05:45
Nie Dr.ale ich zamestnávateľ,čiže nemocnica.Inak prečo dr?Ked niekto tak sestry,nie?
martuli
26.02.14,10:43
Tiež si myslím, že sestry :-(
korela
26.02.14,12:23
Mohli urobiť opatrenia.

Toto nie je až tak ojedinelá "príhoda". Poznám prípad z ružinovskej nemocnice, kde bola prijatá stará žena na interné z dôvodu úpravy KO. Tiež spadla z postele, zlomila si krčok na stehennej kosti. Riešenie - nechali ju doslova odhniť. Zomrela na sepsu.
Mala síce 91 rokov. Videla som ju chodiť doma po schodoch, akým išla tempom. To nebola zničená starena. Nikdy nebola obézna, čiperná žena po celý život. A mala život rada, neopúšťala sa.
Nedali jej bočnice na posteľ, čo podľa mňa v takom veku by sa mali dávať automaticky. Na dohľad sťažnosť rodina vtedy nepodala.
Ale podľa mňa pacienta nediagnostikuje sestra, ale lekár. Ak vie lekár dg a je oboznámený so zdravotným stavom pacienta, nevidím jediný dôvod, prečo by mali byť sestry zodpovedné z tohto hľadiska za pacienta. Iba lekár.

Keď som chcela mamu umiestniť na geriatrii v jej 85 rokoch, pretože som vedela, ako sa tam starajú o pacientov a viem aký človek tam robí primára, a aj aký je tam ostatný personál, tak som išla poprosiť o pomoc dlhoročného známeho primára z iného oddelenia. Jeho otázka po vypočutí bola - koľko má rokov? To mi sem nesiete mŕtvolu?
Bola by som rada pri ňom v jeho 85 r., ako sa tu bude držať na Zemi zubami-nechtami.
Ja si uvedomujem, že lekári žijú v odlišnom svete ako iní normálni smrteľníci a sú pre svoju prácu predurčení. Ale mali by posudzovať človeka podľa jeho duše a nie fyzického veku a tak k nemu aj pristupovať. Veľmi individuálne. Pretože aj tí ich pacienti majú za sebou veľmi individuálny život a prístup k sebe samému či už zo psychického alebo fyzického hľadiska.
(Mamu tam nakoniec umiestnil a sama som bola svedkom, ako tam pookriala a hlavne čo tam zažila jej duša od pacientov. Aj pre túto skúsenosť budem vždy proti eutanázii, hoci mame to vtedy pri jej dg nehrozilo. Každá sekunda je pre človeka vzácna.)
Čo však onedlho zažila tiež práve vďaka prístupu lekárov v ružinovskej nemocnici, bol jej koniec. To na kedy až odložili operáciu (na hraničný termín!) a ako to využili pre prizvanie študentov medicíny. Učili sa na nej.