nie som právnik a len z čítania tu na porade by som povedala, že predpokladám, že si dostala darom pozemok od človeka, ktorý vedel, že mu ten pozemok bude chcieť zobrať exekútor a preto Ti to daroval, aby sa to zachránilo.
Myslím, že exekútor v taký čas má na to právo , ale určite sa Ti vyjadria aj ľudia, ktorí tomu rozumejú viac.
Ešte predpokladám, že aj ty by si mohla vedieť o tom či ten človek mal problém s exekútorom , ak ti ten pozemok daroval.

Anik, aj ja zdieľam ten istý názor ako Ty.....že darovanie pozemku bolo kvôli hrozbe exekúcie...

Ak darca vedel, ze ma dlzoby a hrozi mu pre nesplacanie exekucia, a napriek tomu "daroval" svoj majetok,ktory mohol spenazit na splatenie dlzob,moze byt darovanie vyhlasene za neplatne.
Za určitých okolností možno hovoriť o páchaní trestného činu podvodu a poškodzovania veriteľa.

Zaujímavé by bolo vedieť, kto ti ten pozemok daroval a prečo ti ho daroval a nie predal? Najmä, ak vedel, že mu hrozí exekúcia.

V zmysle dole uvedených príspevkov je pravdepodobné, že si asi vedela, čo robíš.

Žiadna exekúcia nebola začatá, keď sa predmetný pozemok daroval a keďže kataster vklad povolil, znamená to, ze si nikto iný na tento pozemok žiadne práva v tom čase neuplatnil. Tak ako si ich chce uplatňovať, keď je majiteľom už niekto iný? Prosím vás, píšte mi rady iba ak sa tomu naozaj rozumiete a viete aký je postup, nie iba dohady, tie mi naozaj nepomôžu

K veci si prečítaj toto ... http://www.najpravo.sk/obcianske-pra...vne-ukony.html

Návrh na vykonanie exekúcie v takomto prípade smeruje nie proti dlžníkovi – osobe, ktorá je podľa exekučného titulu zaviazaná, ale proti tomu, s kým, alebo v koho prospech dlžník právny úkon urobil. Možno preto uzavrieť, že rozhodnutie súdu, ktorým bolo vyhovené žalobe na určenie, že právny úkon dlžníka je voči veriteľovi neúčinný, predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe titulu spôsobilého k exekúcii vydaného proti dlžníkovi domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi samotnému, ale voči osobe, v ktorej prospech bol právny úkon urobený (NS ČR sp. zn. 20 Cdo 1501/2005).

stanka145 (Dnes 12:20) Žiadna exekúcia nebola začatá, keď sa predmetný pozemok daroval a keďže kataster vklad povolil, znamená to, ze si nikto iný na tento pozemok žiadne práva v tom čase neuplatnil. Tak ako si ich chce uplatňovať, keď je majiteľom už niekto iný? Prosím vás, píšte mi rady iba ak sa tomu naozaj rozumiete a viete aký je postup, nie iba dohady, tie mi naozaj nepomôžu

Podobný príklad :

Dobrý deň, Môj otec je spoluvlastníkom viacerých parciel v ktorých má podiely rôznej veľkosti. Okrem toho má zadlženú s.r.o v ktorej je konateľ aj majiteľ. Akým spôsobom by mohol svoje podiely v pozemkoch previesť na deti, aby tieto podiely v budúcnosti nemohol exekútor napadnúť v prípade otcovho nesplatenia dlhov napr. banke, daňovému úradu, sociálnej a zdravotnej poisťovni. Ďakujem Vám


Dobrý deň, Váš otec môže nakladať s majetkom podľa svojej vôle. Podľa ust. § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov: "Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním."Dovoľujeme si Vás, ale upozorniť, že v prípade prevodu vlastníckeho práva z dôvodu vyhýbaniu sa plnenia svojich záväzkov právny poriadok v ust. § 42a Občianskeho zákonníka upravuje možnosť odporovať právny úkon, ktorým sa dlžník zbavuje svojho majetku. Podľa ust. § 42a Občianskeho zákonníka: "(1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.(2)
...atď
http://www.nehnutelnosti.sk/pravna-poradna/36505-prevedenie-vlastnickych-prav

klasický príklad, ako sa "vysporiadať" s exekúciou - pokúsiť sa čo najrozumnejšie zbaviť majetku. Samozrejme, že darujúci o tom vedel (netvrď, že nie, to by vyšiel v ešte horšom svetle). Rozumný človek vie, kde má aké dlhy, hlavne keď ich NESPLÁCA.

Či si ty o tom vedela alebo nie, nevieme zistiť. Skôr vedela, ako nie. A nik nečaká, že priznáš pravdu, to by mohol byť fakt problém. Darujúci by nedaroval majetok osobe, ktorá by nevedela, o čo sa jedná. Alebo by si to tak či tak zdedila, v prípade napr. rodiča.

Čo ďalej? Skús právnika, ktorý s tebou preberie šance a môžeš sa na neho spoľahnúť. Predsa len rady z porady ti nepomôžu v takejto veci. Ak to chceš riešiť, budeš potrebovať právnika. Teraz pravdepodobne zisťuješ, či to vôbec má zmysel. Niečo si sa už dozvedela, napr. od Xanti.

Stanka, z našich príspevkov asi nadšená nebude...

No ale oni vedia čo píšu.To,že sa Ti napísané nepáči na tom nič nemení.

Možno ešte nebola začatá, ale ten tvoj "darca" veľmi pravdepodobne vedel, že má nejaké dlhy a hrozí exekúcia a preto ti pozemok daroval. Vychádzam z toho, že si písala, že k zaznačeniu plomby došlo pár týždňov po darovaní. Exekúcia nezačne pát týždňov po tom, čo vznikne dlh. Neverím, že darca v čase darovania nevedel o tom, že niekto od neho vymáha dlh.

Ak to aj tak nebolo, z pohľadu exekútora to tak mohlo byť, preto je z jeho strany takéto opatrenie celkom oprávnené.

Exekútor postupoval v súlade s obč. zákonníkom, konkrétne § 42a - Odporovateľné právne úkony. Prečítaj si to, aby si si nemyslela, že tu píšeme len dohady. Podľa toho ustanovenia možno odporovať právny úkon 3 roky spätne, takže ak to bolo pár týždňov po darovaní, je odporovanie darovania právne v poriadku.

Aj to, že zablokoval tvoj majetok, je podľa § 42b ods. 2 v poriadku:

(2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Predpokladám, že za nejaký čas bude stanovené pojednávanie, kde bude musieť ten darca vysvetliť dôvod darovania nehnuteľnosti tebe (a práve tebe). Ak sa preukáže, že sa chcel vyhnúť splateniu dlhu, tak je ešte možné, že o ten pozemok aj prídeš.

Mne je osobne jedno, prečo ti pozemok daroval, ale ako nezaujatým nám to tu príde jednoznačne ako vyhýbanie sa splneniu svojich záväzov zo strany dlžníka (tvojho darcu). A tak to bude vidieť aj exekútor a ak to na súde s darcom nevyvrátite, tak tak rozhodne aj súd.

Vo svojej odpovedi sa zameriam na postup katastra, odhliadnuc od iných skutočností s možným negatívnym dopadom na Teba, ktoré sú popísané v iných príspevkoch.
Som toho názoru, že kataster musí prijať každý návrh na vklad a vyznačiť plombu, ktorá je informáciou, že okolo nehnuteľnosti sa niečo deje. K tomu, či návrh na vklad je oprávnený a sú splnené všetky zákonné podmienky pre povolenie vkladu, slúži katastrálne konanie. Kataster pri prijímaní, posudzovaní a rozhodovaní o návrhu na vklad musí postupovať podľa zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon). Odporúčam Ti pozrieť si tento zákon, najmä ustanovenia týkajúce sa katastr.konania pri návrhu na vklad, od prijatia návrhu a zapísania plomby až po rozhodnutie, vrátane lehôt, možného odvolania a zrušenia plomby. V danej situácii sa môžeš zrejme len "poistiť" napísaním katastru, že si nebola účastníkom ex.konania, s ex.titulom nemáš nič spoločné, nie si ani účastníkom katastr. konania a že z tohto dôvodu ich žiadaš, aby zamietli návrh ex.spoločnosti na vklad týkajúci sa nehnuteľnosti v Tvojom OV. Predpokladám pritom, že Tvoje meno nie je v nijakej súvislosti uvedené v listinách, ktoré ex.spoločnosť predložila katastru spolu s návrhom na vklad. Odvolať sa pritom môžeš na ust. §§ 31 a 31b katastr.zákona. A potom už asi len čakať, prípadne priebežne sa informovať...
Zároveň ak vieš, o ktorú ex.spoločnosť ide, môžeš sa aj na nich obrátiť s otázkou, na základe čoho podali návrh na vklad týkajúci sa Tvojej nehnuteľnosti, ak s ex. nemáš nič spoločné (k tomu si môžeš pomôcť napríklad ust. § 37 zákona č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).

luja, nie je pravdou, že s exekúciou nemá nič spoločné. Ona dostala do daru majetok, ktorý patril osoba, ktorá má určité záväzky. Keďže tieto záväzky už vymáha exekútor, určite mu prišlo podozrivé, že povinný previedol darom svoj majetok (ktorý by exekútor mohol speňažiť) na inú osobu a preto sa exekútor bude snažiť tento právny akt - darovanie - napadnúť. V zmylse obč. zákonníka § 42b ods. 2 má právo exekútor odporovať právny úkon voči nej, pretože ona mala z právneho úkonu prospech (dostala to darom).

(2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech

Takže vyzerá to pre ňu dosť bledo.

Darca nebol chytrejší ako zákony a ak to nevieš ty o čo ide,on vie...Budeš musieť počkať,citát:
" Darovany pozemok som chcela predat, ale teraz to nie je samozrejme mozne."

Chobot, ak má s exekúciou niečo spoločné, aký doklad má o tom kataster? Čo o tom katastru mohla ex.spol. predložiť spolu s návrhom na vklad? Prečo sa kataster vyjadril, že návrh na vklad síce nepovolia, ale exekútor sa môže odvolať? Za akých podmienok k tomu môže dôjsť? Moja odpoveď bola zameraná týmto smerom, lebo skôr by som očakávala plombu obmedzujúcu nakladanie s nehnuteľnosťou na základe vydania predbežného opatrenia, o čo mohla ex.spol. požiadať súd, ako priamo návrh na vklad smerujúci zrejme (?) k zmene vlastníka na LV asi (?) bez vedomia súčasnej vlastníčky (ako keby už súd rozhodol).
Nie som proti tomu, že to pre zadávateľku vyzerá bledo. Nepoznám však celú situáciu, napríklad aký je dlh dlžníka a či má ešte iný majetok, aký je vzťah zadávateľky k dlžníkovi-darcovi, čo ne/mohla ako obdarovaná vedieť... Súd môže, ale aj nemusí rozhodnúť, že išlo o odporovateľný právny úkon.
Pripájam len tak pre zaujímavosť http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=429455. Najmä zadávateľke by to spolu s príspevkami v tejto téme mohlo pomôcť zorientovať sa, v akej je situácii.

keďže je v prípade už exekútor, pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi (darcovi) je vymáhateľná, teda už bolo o nej súdne rozhodnuté. Veriteľ odporuje darovanie preto, že dlžník nemá iný majetok, ktorým by mu dlh mohol splatiť.

V § 42a ods. 2 sú upravené dva druhy odporovateľných právnych úkonov.
1. Ak si s darcom osobou blízkou, musíš ty preukázať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa si nemohla rozpoznať ani pri vynaložení náležitej starostlivosti
2. Ak nie si s darcom osobou blízkou, veriteľ musí nielen tvrdiť, ale aj dokázať, že darca previedol vec na teba s úmyslom ukrátiť ho, ale hlavne, že tebe tento úmysel bol známy, teda že si o ňom vedela !!!