Možno Vás môj problém ani nebude zaujímať.. ale ja sa cítim príšerne :( Som smutná zo života a to len z toho dôvodu, že aj keď bývam na západnom SR a snažím sa aktívne si hľadať prácu a robiť preto všetko nedarí sa mi.. rozmýšľam nad tým, či sa mi podarí nájsť si perspektívnu prácu aj do budúcna :( som abs. OA.. nooo teda upresním to.. bola som.. pretože nastupujú nové tváre v máji.. a nemám žiadnu prax.. okrem 4 mesiacov ako barmanka a zatiaľ mesiac absolventskej praxe ako admin. prac., ktorá mi podľa mňa nič nedáva.. ja som človek, ktorý sa rád učí nové veci, zaujíma sa úplne o všetko, rád sa prispôsobí, som milá, usmievavá, myslím, že aj šikovná a nič.. najradšej by som plakala.. čo mám robiť?:( :( :( :( :( :( :( :( :(

tak pekne hlavu hore a porozmyslaj, ze si vybavis napriklad taku zivnost, aj tu na porade mas dost ponuk na vedenie uctovnictva a na zaciatok to neni zle a ked si vytvoris meno, zakazky budu chodit same.

Alebo skus v uctarni nejakeho vacsieho podniku. Z vlastnej skusenosti viem, ze pre mladu osobku je to najlepsia skola.

Možno Vás môj problém ani nebude zaujímať.. ale ja sa cítim príšerne :( Som smutná zo života a to len z toho dôvodu, že aj keď bývam na západnom SR a snažím sa aktívne si hľadať prácu a robiť preto všetko nedarí sa mi.. rozmýšľam nad tým, či sa mi podarí nájsť si perspektívnu prácu aj do budúcna :( som abs. OA.. nooo teda upresním to.. bola som.. pretože nastupujú nové tváre v máji.. a nemám žiadnu prax.. okrem 4 mesiacov ako barmanka a zatiaľ mesiac absolventskej praxe ako admin. prac., ktorá mi podľa mňa nič nedáva.. ja som človek, ktorý sa rád učí nové veci, zaujíma sa úplne o všetko, rád sa prispôsobí, som milá, usmievavá, myslím, že aj šikovná a nič.. najradšej by som plakala.. čo mám robiť?:( :( :( :( :( :( :( :( :(


Puuusinka , no to nemyslíš vážne ,aby si takto zúfalo brala život, však začni robiť mamine účto v stánku ,aby si nadobudla nejakú ako takú prax , máš poradu a čo chceš , tu sa naučíš veľa vecí , však sama vidíš ako si tu navzájom pomáhame a taktiež pomôžeme aj tebe . Tak ťa to takto malo kosiť .:) ;)

Jaa neviem prečo som taká.. ja to beriem maximálne kriticky a smutne :( ako začať robiť účto, keď ma nemá kto zaučiť :( to je to.. a samouk nie je bohvie čo..

Jaa neviem prečo som taká.. ja to beriem maximálne kriticky a smutne :( ako začať robiť účto, keď ma nemá kto zaučiť :( to je to.. a samouk nie je bohvie čo..

Však začni a ak nebudeš vedieť tak Ti poradíme , ale niekde začať musíš , len treba chcieť ,musíš myslieť pozitívne a nie aby bola z teba smutná princezná .;) A ako som písala uč sa u maminy , však sme debatovali , že má stánok , tam budeš mať roboty s účtom koľko chceš .:) A potom keď sa dostaneš do obrazu , tak sa poobhliadneš po niečom inom , ale aby si mala aspoň predstavu o čom je prax .:) Vzchop sa a nezúfaj prosím Ťa .:) ;) Ešte v živote ťa čaká veľa vecí , ktoré budeš musieť riešiť , ale nie takýmto postojom k životu , váž si ho ....;) :)

A nakoniec aj ja účtujem novinový stánok , tak Ti pomôžem .:)

Jaa neviem prečo som taká.. ja to beriem maximálne kriticky a smutne :( ako začať robiť účto, keď ma nemá kto zaučiť :( to je to.. a samouk nie je bohvie čo..


puusinka, ja som tiez samorast a porada mi velmi pomohla, takze ju len treba studovat a studovat.
je tu vela ochotnych dusi ktore vzdy rady poradia

Dakujem ste zlatí :) naozaj si to vážim.. ja si uvedomujem, že by som to nemala vidieť až tak čierne a myslieť pozitívne, ale je to hrozné.. toľko životopisov som rozposlala, na toľkých pohovoroch som bola a neúspešne..

poradí ešte niekto? :(

poradí ešte niekto? :(
A čo takto vybrať sa do sveta na skusy? Naučíš sa cudzí jazyk, prídeš domov a budeš mať ďalšie plus pri hľadaní miesta. Si ešte mladá a svet ti stojí pri nohách :) :) :)

Noo stojí veru.. len ja nie som moc do sveta.. by mi chýbal môj domov :( ale to asi každému.. mám možnosť ísť pracovať do ČR.. polrok a 40 kČ/hod ako čašníčka.. nič moc veru..

V ČR by si sa nezdokonalila v cudzom jazyku. Myslel som trochu ďalej - Anglicko, Írsko. Dá sa dobre zarobiť a potom nie je problém lietať domov na návštevu. Možno, ak nechceš ísť sama, tak nahovor nejakú kamošku (kamoša?) a choďte.

Nekňuč! :)
Svet je maly, ty si cica mlada, coho sa bojis? Nemas deti, hypoteku ani ine nezmysly na krku tak chod medzi ludi, lebo podla mna si na skole stratila kopu casu. Myslim si to preto, ze poznam vela absolventov, ktori uz popri skole makali a zo skoly isli s tym, ze si mali z coho vyberat.
A ak niekto tvrdi, ze v BA a blizkom okoli je problem najst slusnu pracu, tak je lenivec lenivy a preto by sa mal ist poflakovat do sveta, ako vravi Palino. Tam najdes seba samu a aj mozno niekoho k sebe. Ostatne pride samo, tak prirodzene.
Drzim ti palce.

Veď sa dieťa spamätaj! Pýtaš si rady a potom si len vymýšľaš ako sa nedá.

Prečo tú Puuuuusinku toľko bijete.
Bryan, myslím že by si ju mal k sebe zobrať na prax !! A asi by jej to dalo viac ako cestovanie po svete...

Nezúfaj. Keď som ja prišla o zamestnanie, myslela som si, že to neprežijem. Chodila som po výberových konaniach, ale všade neúspešne (alebo nebodaj preto, že som nikomu nedala do vrecka?). Nakoniec som si našla zamestnanie bez podplácania ..... a teraz sa učím účtovať.

Prečo tú Puuuuusinku toľko bijete.
Bryan, myslím že by si ju mal k sebe zobrať na prax !! A asi by jej to dalo viac ako cestovanie po svete...
... bijeme, lebo tazko na cvicisku-lahko na bojisku :)
... ku mne nieeee, u mna by mala vojnu, sikan, drezuru a chytila by z toho este aj depku, skratka ja ludi nesetrim :) a Puuuuusinka vyzera byt mile dievca ... nech len ide do sveta, sam som bol, sam doporucujem.

Moja dcera ktorá ma 21. rokov sa tiež zobrala preč. Aj keď len do Česka .
A zatial hovori , že je spokojna. Horšie je to somnou - je mi za ňou smutno a najradšej by som ju mala pri sebe. Ale ona je zas taký typ , že sa vyberie a ide. Ide, skúsi a keď sa jej nebude páčiť ešte stále má možnosť sa vrátiť - má tu domov a vie že môže prísť kedykoľvek.

dnes sa nedá sedieť doma, treba niečo obetovať. Málokedy práca príde za človekom, človek musí ísť za prácou. Aj za cenu, že sa vzdá domova. Aspoň dočasne.

Jaa neviem prečo som taká.. ja to beriem maximálne kriticky a smutne :( ako začať robiť účto, keď ma nemá kto zaučiť :( to je to.. a samouk nie je bohvie čo..

Dievča neplač, nenariekaj...
píšeš, že ťa nemá kto učiť, samouk nie je... Vieš, koľko je tu samoukov na Porade?! Keby každý mrnčal, že sa mu svet nevenuje tak by boli 31.marca záplavy sĺz na Porade! Viem, niekedy má človek deň blbec, ale je to ešte vždy lepšie, ako keď ti povie lekár, že máš nevyliečiteľnú chorobu, alebo je choré tvoje dieťa! Takže hore hlavu, si mladá a predovšetkým musíš ty sama chcieť a prekonať trochu vzdialenosť od maminej sukne a od jej kuchyne, musíš sa prestať ľutovať a nie ešte čakať, že ťa budú ľutovať iní! Som vo veku tvojej starej mamy, ale neznášam aby ma niekto ľutoval, ponižuje ma to! Prekonala som dosť závažných chorôb, nepozerala som sa, keď moje deti plakali nad mojou posteľou, ešte som ich vyhrešila, a azda aj preto som sa dokázala zdvihnúť a kráčať ďalej. To posledné, čo teraz potrebuješ je ľútosť a slzy, ktorými dosáľaš maminu polievku! Vstaň a pobi sa s problémami, ak sa chceš učiť, dosť je tu ľudí ochotných rozdávať svoje znalosti, ale dôležité je to, či ty sama to chceš!
Skús sa dobiť energiou od blízkych ľudí a choď von do prírody, vietor slzy osuší...

Ja len otázku, kto robí papiere tvojej mame?

Puuusinka naša, vieš ako ťažko sa hľadá robota po päťdesiatke? Za posledné dva roky som poslala možno sto žiadostí, ak nie viac, z toho ma pozvali na pohovor možno do desiatich firiem a aj tieto firmy sa ani len neunúvali mi dať správu, aj keby to bolo "čo Ty stará ešte chceš". A keď sa musíš živiť sama, nezostáva Ti nič iné, len skúšať všetky možnosti, ktoré zbadáš. Teda aj na staré kolená sa vrátiť k otročine učtovania na živnosťák. A že je to otročina, to si si mohla práve v týchto dňoch prečítať na týchto stránkach. Neplač, zvolaj všetky kamošky a skúšaj, ktorú nahovoríš, aby s Tebou išla do sveta. Našťastie, máš tú možnosť, že sa môžeš kedykoľvek vrátiť domov. Ale tam vonku sa naučíš samostatnosti a starať sa o seba. Ak budete dve, budete sa navzájom posilňovať a budete si oporou. A ak pôjdeš do toho Anglicka alebo Írska, čo sú asi najprijateľnejšie možnosti, prídeš domov ako človek s veľkou výhodou - znalosťou jazyka. Pusť sa maminej sukne a choď - za dobrodružstvom, skúsenosťami, za prácou. Možno sa Ti tam tak zapáči, že sa ani nebudeš chcieť vrátiť. Len musíš nabrať odvahu. Držím Ti palce

A vrátiš sa ako iný človek, dospelá! Bože, mať tvoje roky, už tu nie som!

Ja len otázku, kto robí papiere tvojej mame?


Predsa účtovníčka .:)

Dobreeeeeeeeee už dosť :) ja už nebudem nariekať.. a budem ďalej ustavične hľadať a snažiť sa.. viem, že človek musí pre prácu aj niečo obetovať.. ale chcem prácu, ktorá ma baví, nie takú, ktorú budem robiť na silu, len aby som mala nejaké finančné prostriedky a po krátkom čase to vzdala..

Jak sa hovorí, všade je chlieb o dvoch kôrkach. Možno pri tej práci čo ťa nebaví by si našla aj tu lepšiu, ver mi.

No vieš ...ja som účtovníctvo tiež zobrala len nasilu a ono ma to nakoniec začalo celkom baviť. Moja sestra hľadá priamo v Bratislave spôsobom ako ty , že to čo by ju bavilo a vyhovovalo jej a je bez práce už vyše roka.

Dobreeeeeeeeee už dosť :) ja už nebudem nariekať.. a budem ďalej ustavične hľadať a snažiť sa.. viem, že človek musí pre prácu aj niečo obetovať.. ale chcem prácu, ktorá ma baví, nie takú, ktorú budem robiť na silu, len aby som mala nejaké finančné prostriedky a po krátkom čase to vzdala..

Ach, pamätám si na tiež svoje ťažké začiatky, nie je to tak zasa dávno. Presne ,tak treba si položiť otázku čo by si chcela v živote robiť. Treba ísť za svojim cielom a venovať sa tomu. Je to dobrý pocit robiť niečo čo ťa baví. Neviem si predstaviť robiť niečo iné, ako účtovníctvo. Venovala by som sa mu aj popri inej práci. Ak ťa baví účtovníctvo, prečítaj si tému ZÁKONY je tam dobrý nápad od domácnosti a súhlas. Ak to víde čo skoro budeš mať moc skúsenosti a určite viacej tomu chápať. Potom sa robota bude hľadať ľahšie.:) V živote sú horšie veci.

Dobreeeeeeeeee už dosť :) ja už nebudem nariekať.. a budem ďalej ustavične hľadať a snažiť sa.. viem, že človek musí pre prácu aj niečo obetovať.. ale chcem prácu, ktorá ma baví, nie takú, ktorú budem robiť na silu, len aby som mala nejaké finančné prostriedky a po krátkom čase to vzdala..
Nedá mi nereagovať, mám už nejaký ten rok za sebou a tiež nejakú životnú skúsenosť. Vieš ale všade platí to biblické že Veľa je povolaných ale málo vyvolených. Keby si postavila 100 ludí vedla seba a spýtala sa ich, či tú prácu čo robia /ak nejakú majú/ robia radi, či sa im naplnil životný sen. Myslím že vieš čo by ti povedali. Ale to neznamrná, že sa nenaplní tebe. Asi nie si vyvolená v tom zmysle že ak skončíš školu a začneš niečo robiť sa ti splní sen. Ako každého mladého ťa to bude ťahať stále niekam inam, pretože nič si poriadne neskúsila, nerobila a ani nevieš čo ťa vlastne baví robiť, nemáš s čím porovnávať. Podtatné ale je aby si konala, bola neúnavná a priebojná. A na záver ono nestačí len chcieť a rozprávať o tom že JA CHCEM ale sama sa musíš na seba kriticky pozrieť a povedať si ČO VLASTNE VIEM ROBIŤ ? Niečo o sebe úpne na záver. V roku 1991, keď ešte neboli zvlášť účtovné programy, v exceli som si spravil peňažný denník, tabulku plnú vzorcov, kde jedným zápisom sa mi zapisovali operácie kam som potreboval. A nie som žiadny expert na počítače a programy. Vtedy to bola pre mňa otázka bytia. To bola moja "maturita" z vtedajšieho zákona o dani z príjmu. Nikto ma k tomu nenútil, chcel som. Teraz sa nad tými začiatkami len pousmejem že aj také boli začiatky.
Pekný večer a držím palce...:)

ja pridám jednu vetu - nie je moja ale platí stále

nie je umenie robiť dobre robotu a byť šťastný ked ta to baví.
Ale je umenie aby Ta bavila robota, ktorú robíš.

Noooo, asi som to doplietla, ale chce,m povedať tým, že treba sa chytiť príležitosti. A ty dobre vieš, že si tú príležitosť dostala. Lenže zasa tam bol tvoje Ale keď.... a mala si "dobré" dôvody na to, aby si tú prácu nezobrala.

A to pre začiatočníčku v oboch smeroch nie je podľa mňa správne.
Mimochodom... už si prelúskala Svokrinu kuchyňu ?

.. ale chcem prácu, ktorá ma baví, nie takú, ktorú budem robiť na silu, len aby som mala nejaké finančné prostriedky a po krátkom čase to vzdala..
...ale ty nevies co ta bavi!!! Keby si to vedela, tak mas vo veci jasno a netrapis sa. Vies len co ta nebavi...a preto pachas na sebe isty druh nasilia.
Keep smiling, ide leto, uzi si ho naplno.

Jaa neviem prečo som taká.. ja to beriem maximálne kriticky a smutne :( ako začať robiť účto, keď ma nemá kto zaučiť :( to je to.. a samouk nie je bohvie čo..
Ja bola samouk. Ktosi tu napísal, že si robil tabuľku v Exceli. Normálne macher. Ja som maľovala peňažné denníky " v ruke" . To ešte ani bielítka neexistovali. Keď som chcela, aby moja robota nejako vyzerala, tak som ten denník aj dva razy prepísala. Odvtedy mám rukopis ako lusk.
Odložila som dívčí romány a malinkému bábätku som namiesto rozprávok čítala Zákon o dani z príjmov. Našťastie v tom štádiu jeho života mu to bolo celkom jedno, hlavne že mama niečo mrmlala. Po rokoch sa smejem, keď sa ma druhý syn večer opýta :"Čítaš si tie svoje rozprávky? Ja si budem svoje."
Hlavne už začni. Napríklad tým, že prezradíš odkiaľ vlastne si. Možno niekde blízko Teba sa uvoľní nejaké pracovné miestečko a šťastie sa na Teba usmeje tak ako ja teraz :) .

ak máš OA začni robiť mame účtovníctvo!!! a potom sa pýtaj...
Lebo nerozumiem tomu, načo sa pýtaš, ak to nerobíš.
A uč sa čítať zákony. Prepáč, ak sa mýlim.

http://www.porada.sk/showthread.php?p=206284#post206284

... bijeme, lebo tazko na cvicisku-lahko na bojisku :)
... ku mne nieeee, u mna by mala vojnu, sikan, drezuru a chytila by z toho este aj depku, skratka ja ludi nesetrim :) a Puuuuusinka vyzera byt mile dievca ... nech len ide do sveta, sam som bol, sam doporucujem.


Bryan, tuším tú depku nechytí u Teba mám taký dojem, že už ju asi má , z toho čo píše Puusinka, to sa dá posúdiť.
Ale neviem či mi niečo ušlo,alebo čo, ale už písala o tom , že čo by ju bavilo????:rolleyes:
lebo mne sa zdá, že len o tom píše, že to by chcela robiť ,čo by ju bavilo, ale že čo by rada robila o tom tuším nie je ani zmienka.
ja si myslím, že ona sama nevie čo by chcela robiť??
najlepšie by jej pomohla podľa mňa jej mama. Kto najlepšie poradí svojmu dieťaťu, keď nie vlastná mama.
Puusinka držím Ti palce a hlavu hore, nepoddaj sa depke, viem o čom hovorím:eek:

poradí ešte niekto? :(

Puuusinka, našla si už robotu?! A chceš prečítať aj môj názor? Sama sa tu trocha bojim ho napísať, aby som si ako skeptik, čierny kuvik a "ufrfľanec málomúdry" nevyslúžila čierny bod od poraďákov optimistov. Teda, nakoniec som sa rozhodla, že názor je názor a nesmiem sa pod neho hambiť podpísať, keď je úprimne myslený.
Ale fakt by som začala s tým, čo aj ostatní - s úsmevom ide všetko ľahšie.
Vždy, všade /nie s ironickým úsmevom/ a za každých okolností. Ba zažila som ho aj pri pohrebe priateľa, ale nepobúril ma - bol to úsmev vyrovnania, zmierenia a znamenia, že pre ostatných aj tak ide život ďalej.
Ja som taký typ ako ty, ibaže o generáciu staršia. Zo všetkého mávam strach, všetko prežívam 2x intenzívnejšie než treba. Keď je po probléme, vždy si poviem - a prečo vlastne?! Veď sa to všetko akosi vyriešilo a tie depky boli úplne zbytočné. Život všetko časom porieši. Ale kľudne si poplač, to uľahčí duši, vyprázdni myseľ... Dnes sa málo ľudí stará o iných, v jednom prípade kvôli zápasu o živobytie a v druhom pre egoistický životný štýl, proste nemajú čas na iných.
Za seba Ti nemôžem doporučiť účtovníčtvo - nenávidím ho totiž. Už 15 rokov vediem malú súkromnú firmu, už 15 rokov nenávidím robotu ktorú robím a trúfam si povedať, ktorá ma pripravila o zdravie. Tak si zo mňa príklad neber! Musíme z niečoho žiť a hoci toto nemám rada, som príliš zbabelá začať odznova a inak. Ale teším sa z úspechu svojej dcéry, to mi dáva silu. Má 24 rokov a podobne ako ty /alebo ja/ vychodila OA lenže s jazykovým zameraním. Robotu sme jej začali hľadať skôr než zmaturovala. Cez akademický týždeň bola 2x na pohovore v Bratislave /sme z Trnavy/ a mala šťastie, lebo si ju vybrali. Radila som jej totiž nasadiť nižšie latku /možno to mnohí neschvaľujú/ požiadaviek, než mali uchádzači väčšinou s vysokou školou. A hlavne som jej radila usmievať sa a usmievať sa... Aj moja triedna profesorka nás učila - "Dievčatá pamätajte, úsmev je najlacnejšia investícia"! Pamätala som si to a celé detstvo som to do svojej dcéry vtĺkala a tuším to už zobrala za svoje. S prácou sa zžila
/hoci to nebola práca jej snov/, má dobrý kolektív a aj keď sa jej už robota rysovala aj v Trnave, nechcela meniť. Je pravda, že denne cestuje, ale za hodinu je v Bratislave a kým nemá rodinu, tak na tom až tak nezáleží. Platená je pomerne slušne, zamestnávateľ myslí aj na mimopracovné aktivity, školenia, kultúrne podujatia, dovolenky... Proste - mala šťastie.
Skús cez internet, skús cez inzeráty v novinách, skús proste len napísať mnohým firmám. Nebuď príliš skormná pri vyčisľovaní svojich predností, napíš, že je s Tebou sranda, že dokážeš zaprieť, keď je treba a práce sa nebojíš. Napíš milo, že sa čuduješ, že dodnes bez Teba mohli existovať...
No, to som troška preexponovala, ale ak máš po ruke internet, rozhodne daj svoju žiadosť na Profesiu a vytrvalo hľadaj. Skús na všetkých stránkach bánk a iných peňažných ústavoch, skús poisťovne, tie stále hľadajú zamestnancov a niektoré dokonca aj na normálny pracovný pomer.
A keď v dohľadnej dobe nič nenájdeš, zober zastupovanie, zober hociakú brigádu /ZATIAĽ!/, len aby si bola s ľudmi, "oťukávala sa" a snáď aj prispela nejakou korunkou do rodinného rozpočtu. Do sveta Ťa neposielam, lebo som zbabelec a svojich blízkych /teda, ak by si bola moja blízka/ mám radšej blízko seba, aby som mohla pomôcť, keď bude treba. Ale to neznamená, že je to správne. Ja sa "veľkého sveta" bojím, v blízkom okolí však poznám veľa dospievajúcich detí, ktoré si nevedia vynachváliť a mnohí už za hranicami aj zostali /žeby som sa bála toho?!/. Každopádne viem, ako sa teraz cítiš a moc, moc Ti držím palce. Nielen aby si zohnala prácu, ale aj aby Ťa tešila. Niekedy stačí aj, keď človek robí s milými ľudmi, alebo je milý k iným ľúdom - ono sa to vráti. Zlom väz a keď sa dačo zadarí /a uvidíš, že sa zadarí, len nezabudni na :) /, daj vedieť.

...
Za seba Ti nemôžem doporučiť účtovníčtvo - nenávidím ho totiž. Už 15 rokov vediem malú súkromnú firmu, už 15 rokov nenávidím robotu ktorú robím a trúfam si povedať, ktorá ma pripravila o zdravie. Tak si zo mňa príklad neber! ....
hmm... Katka, tusim si ta budem musiet vziat "pod patronat" ... nemozem sice povedat, ze som uctovnictvo niekedy nenavidela, ale - bala som sa ho, nerozumela som mu .... Tak nas v skole strasili: ked sa nebudete ucit, pojdete robit do uctarne.
Vzdy to bolo povazovane za nieco podradne, urcene pre tych, co sa poriadne neucili ... eee... a ja tiez moc nie :D

Myslim si, ze to bolo z dvoch dovodov: vo velkych podnikoch bolo uctovnictvo tak porozdelovane, ze kazdy si robil svoj kusocek a v skutocnosti to bola iba evidencia cohosi ... nikto (alebo skoro nikto) tomu nerozumel, lebo nevidel cely ten okruh, ako jednotlive polozky behaju po suvahe a vysledovke ...

A uz s tymto poznatkom sa to uctovnictvo aj vyucovalo ... nebolo vlastne treba, aby somu absolventky SES rozumeli. Tie dve tri operacie, ktore mali na starosti sa naucili za pol hodinku.

Dalsi dovod - pri mnozstve uctovnych operacii a pri neexistencii takej vypoctovej techniky aku mame teraz to fakt bola casto drina!

Ale dnes? Paráááda :D nahadzem do pocitaca zakladne udaje, soft mi sam robi vsetky ostatne evidencie ... na konci obdobia si vysuhlasim vsetky zostatky... obycajne vsetko sedi - ved ani ma soft "nepusti" dalej, keby som nemala spravne podvojne zauctovane ... v suctoch sa pocitac tiez nepomyli ... fakt parada! :D

Tvrdim, ze uctovnictvo dnes je nieco ako vyplnat krizovku ... a ani nie velmi tazku :D

Katka, vyzyvam ta :) ohlas sa mi, toto musime dodebatit :) ok?

Tvrdim, ze uctovnictvo dnes je nieco ako vyplnat krizovku ... a ani nie velmi tazku :D
Toho zeleného smajla Ti budem do smrti v dobrom závidieť:)

Toho zeleného smajla Ti budem do smrti v dobrom závidieť:)

preco?... mas na neho narok aj ty predsa! :D danove predpisy su tazsie ako uctovne...

ale - este si musim spominat: nikdy som za stareho rezimu nerobila v uctarni, ale mala som tam stol (bola som papulnata tak ma tam sef posadil za trest!) :D :D :D ... ked si spomeniem na tie stare hrmotave ascoty, ktore mali vsetky uctovnicky a ked naraz pocitali, tak aj vypadovka sa mohla hanbit za to, ze bola tichsia ako ten rachot v uctarni ...:D vsetko sa robilo cez kopiraky - vsetky papiere boli hnusne cierne od toho. Uctovnicky samozrejme tiez :D hroza bola, ked bolo treba nieco opravit, gumovat aj na vsetkych kopiach - aj dierky sa niekedy porobili :D vsetky boli nervozne, ze niekde nespravne nahodia nejake cisielko a potom budu hladat chybu - casto aj par halierov sa pracne hodiny hladalo ! Mimochodom - strasne rada som im vtedy pomahala, fakt! rada som hladala scitacie chyby! ;)

Najdolezitejsie sa medzi nimi tvarila "financna uctovnicka" ... hoci to bola pokladnicka, ale - chodievala do banky!!! a to uz bolo nieco! aj v banke vtedy buzerovali - vsetko muselo bez jedineho nespravneho dlzdna byt! ... Ked dnes vidim, ake kopie prevodakov mi nosia na uctovanie - aj bankova pracovnicka tam hocico opravi - nikoho neprehana naspat - zhanat podpisy od poverenych namestnikov ! hehehe :D :D :D

Ale mne sa najdolezitejsia v celej uctarni vtedy zdala byt ta, ktora mala na starosti (nic ine!) saldokonto ! kurnik! to muselo byt nieco velmi dolezite, take cudzie nezrozumitelne slovo - a navyse - ona behala s papiermi od veduceho k veducemu ! ...

Tie saldokontarky boli vlastne prve zrusene po zavedeni vypoctovej techniky - ved kto uz by si drzal pracovnicku, ktora by cely mesiac iba kontrolovala a evidovala pohladavky a zavazky?

no jo.... casy sa menia :D :D :D

poradí ešte niekto? :(


Čítam, čítam, samé dobré rady skúsených ľudí. Ale čo tak študovať ďalej. Sama som sa dostala na VŠ až po dvoch rokoch . A neľutujem. Puuusinka píšeš, že sa rada učíš nové veci, zaujímaš sa úplne o všetkom, si šikovná. Nebolo by vhodné vybrať si nejaký odbor, ktorý by Ťa najviac zaujal a študovať - predľžiť si mladosť. Keď začneš pracovať "dvakrát" sa vyspíš a zistíš ako rýchlo Ti roky utekajú. Škola ako keby beh života spomalila. Aspoň ja som to tak pociťovala.:o

no, tie dnešné príspevky......... parrááááda:) :) :) :) :) :) :)
chytajú ma nostalgické spomienky, všetko to mám za sebou a účtovníctvo ma veľmi bavííííí. teda od momentu, ked to niekto ponahadzuje,:D :D
ozaj krížovka.
Musíme tieto veci predebatiť naozaj, nevedela som, že dnes robia účtovníctvo aj ľudia, ktoré ho nenávidia. Ved Ayya píše tak, že to chytilo za srdec ešte aj môjho syna. Je z OA, NIKDY nebude robiť účto, papiere fuuuj. Ale začítal sa do s.k. od Ayya ako do detektívky.....
...................
na účte môžu byť najhorší akurát klienti (poniektorí), ale aj tí sa dajú vychovať.

Teraz npíšem ako som ja začala roku 2004:vybavila som si ŽL,založila účet a prihlásila sa všade -to som sa ich chodila vypytovať aj na DU. V internetovej kaviarni mi pomohol jeden kamoš stvoriť FA,napísala som dohody a začala fungovať.Všetko išlo OK o účto som nevedela nič,daň z príjmu-kúpila som si v stánku knižku za 50,-sk prečítala a dala nabok.Za 5 mes. som si kúpila počítač a začala sa na ňom učiť robiť,mzdy mi boli fuk aj mzdové listy aj SP,potom som sa zrazu niekde v novinách dočítala,že musím odvádzať do poisťovne tak som to zaplatila naraz,kúpila si knihy a začala sa učiť. No a vtedy sa to všetko začalo-viete si to predstaviť-bol už november a ja som mala len výpisy z banky a faktúry,nejaké bloky.Všetci viete, že som nemala nič spravené a nevedela som čo skôr a to som sa učila ešte aj robiť s počítačom (hlavne že som rozšírila činnosť a všetko šlo ako má), s odretými ušami som spravila DP a výkazy,hlásenie a mala som pocit ,že som sa zrazila s koňom! Potom som objavila túto stránku,kde niekedy kladiem blbé otázky-alebo to rozpisujem.Myslím,že Pusinka by sa mala zamyslieť či vôbec o niečo má záujem a nie fňukať- nikto za ňou nepríde a nebude ju prosiť musí začať a musí vedieť čo chce,ja som mala už 38 a nefňukala som,ale snažila som sa a robím chyby ešte aj dnes,sami to viete.ak sa Vám zdá,že som tvrdá ospravedlňujem sa -ale Vám nie jej.

Citát-
"Myslím,že Pusinka by sa mala zamyslieť či vôbec o niečo má záujem a nie fňukať- nikto za ňou nepríde a nebude ju prosiť musí začať a musí vedieť čo chce,ja som mala už 38 a nefňukala som,ale snažila som sa a robím chyby ešte aj dnes,sami to viete.ak sa Vám zdá,že som tvrdá ospravedlňujem sa -ale Vám nie jej.[/quote]"

Klobúk dole, "tvrďaska", ak je to tak ako píšeš. Vždy som obdivovala ľudí, čo dokážu ísť za svojim a nejaké to zaucho od života ich nezloží. Ale sme rôzni, rôzni... Či už so mnou súhlasíš, alebo nie. Si šťastná žena, ak nepoznáš depky. To mi ver! Ja ich poznám a veľmi by som si pritom želala byť taká pevná ako ty a nie taká ako som ja. Ale holt - sme rôzny.

Nooo konečne som sa sem dostala.. vôbec som nevedela, že sa na túto moju dávnu tému ešte diskutuje. Takže čo sa u mňa zmenilo? Idem pracovať na dobu určitú (znova ako čašníčka) asi mi to je súdené :) do krásnej dedinky v ČR.. Zarobím si tam nejaké finančné prostriedky a ,,hor sa" do Bratislavy.. konečne ukážem, čo vo mne je! Nefňukám už veru, nie som smutná.. Aj keď mi moja rodinka, priateľ budú chýbať, ale ja to zvládnem!!! A máte pravdu asi sama neviem, čo by som chcela v živote robiť, akej práci sa venovať.. ale ja to určite zistím :) (práca s PC mi nerobí žiadne problémy, hravo sa naučím pracovať s každým programom, milujem písanie na stroji, neviem či je ešte niekto z Vás na písanie, ale ja ho zbožňujem (350 čistých úderov za minútu) to sa len chválim mimochodom, nesťažujem :D, baví ma všetko nové čo rýchlo a hravo pochopím!..jazyky sú mojou slabou stránkou, ale to hádam dobehnem.. moja snaha je a bude veľká!
Ďakujem za rady, aj za kritiku, aj za podržanie.. :)

Pekná debata, no komu nie je rady... Puusinka, prečo čašníčku. Ak chceš v živote niečo dokázať, a podľa štylizácie tvojich viet usudzujem, že na to máš, prečo "sekáš" tak nízko. Načo si chodila do školy, keď sa ju ani nesnažíš zúročiť? Prečítaj si debatu ešte raz, musí ťa to posunúť dopredu. Pozeraj sa hore a nie len pod nohy. Veľa šťastia.

... moja snaha je a bude veľká!
Ďakujem za rady, aj za kritiku, aj za podržanie.. :)

Tak sa tam drz a ked sa dostanes k pocitacu, prid sa na nas mrknut :) nech sa ti dari! ;)

atta no na začiatok predsa potrebujem nejaké finančné prostriedky, nemyslíš? Aby som sa mohla pohnúť dopredu.. Radšej pôjdem pracovať ako čašníčka na pár mesiacov a zarobím si peniaze, ako fňukať doma a byť smutná, že aj keď vynakladám snahu, tak nemôžem nájsť zamestnanie.. Dnes hýbu peniaze svetom a keď chcem do budúcna niečo podniknúť musím si nejaké zarobiť.

ayya - ďakujem :p

si ešte mladá a môžeš vyskúšať všeličo, možno sa ti tam naskytne niečo lepšie,hlavne, že nefňukáš pamätaj: lepšie byť hlúpym optimistom ako nešťastným pesimistom! Ak budeš chcieť vela dosiahneš len nesmieš čakať s rukami v lone. Vela šťastia!!!!!!!!!!!

ďakujeeem :)

Ahojte, prosím Vás mám doklad o úhrade z pokladne dodávateľovi z r.2005 (dnes mi ho doniesol nešťastný živnostník) o zaplatení faktúry. Ako to zaúčtovať v JU aby mu sedelo saldokonto a aby sme ten záväzok odstránili.

Ahojte, prosím Vás mám doklad o úhrade z pokladne dodávateľovi z r.2005 (dnes mi ho doniesol nešťastný živnostník) o zaplatení faktúry. Ako to zaúčtovať v JU aby mu sedelo saldokonto a aby sme ten záväzok odstránili.

Ak nechcete podať dodatočné DP, tak ako VNZD.