Súdim sa o vypratanie bytu. Advokát odporkyne navrhol isté kroky ktoré by viedli k zmieru. Súhlasila som ale chcela som byť rýchlo informovaná o reakcii odporkyne (aj ja som kládla podmienky) lebo som mala paralelné riešenie, ktoré by som musela zrušiť. Zaujímalo ma či odporkyňa bude akceptovať moje podmienky. Ak nie, ostala by som pri pôvodnom riešení ktoré som mala rozpracované. Zainteresovaní čakali na moje ďalšie kroky. Advokát na osobnom stretnutí mi sľúbil že do troch dní oznámi stanovisko odporkyne. Neozval sa, tak na 4.-tý deň som mu zavolala ja. Odvtedy som mu každý deň(10 dní) viackrát volala ale telefóny nedvíhal. Medzitým som dostala predvolanie na súd, z textu sa dá usudzovať že budú chcieť odo mňa informáciu ako ďaleko sme sa dostali čo sa týka zmieru. Súd má byť 17.3. Musím na pár dní odcestovať to zn. osobne to nebudem môcť riešiť a telefonicky sa s advokátom nedalo spojiť. Tak som sa rozhodla že pána advokáta vyhľadám na adrese jeho bydliska, opýtam sa k čomu s odporkyňou dospeli. Ak by nebol doma, mala som veci pripravené aj písomne, bola by som mu nechala v obálke, v poštovej schránke.
No, to som nemala robiť. Zazvonila som, nepýtal sa kto som a pustil ma do spoločného priestoru bytovky. Otvoril bytové dvere a tváril sa veľmi-veľmi prekvapene. Hneď sa rázne ohradil že čo sú to za spôsoby, ako si to dovoľujem, ešte to 3x zopakoval kým ma pustil aspoň trochu k slovu, keď som povedala že mám predvolánku na súd, trocha sa zmiernil ale naďalej sa pohoršoval že čo som si dovolila. Ospravedlnila som sa, že ma vlastne k tomu kroku prinútil on s tým že nedvíhal telefón.To, že nedodržal svoj sľub že ma do troch dní bude informovať, zbagatelizoval, že je ešte v termíne, lebo sa vysťahovať má do 15.3. Teda on nespravil žiadnu chybu. Ešte mi dvakrát pripomenul aká som nevychovaná, a keď pred jeho dverami zastal výťah(niekto došiel domov, oproti), podržal dvere a arogantne, až drzo mi povedal : nech sa páči, opustite priestor. Dodal ešte že mi v pondelok, do večera zavolá. Na moju otázku (ešte predtým) prečo nedvíhal telefón, povedal že má chrípku. Poznamenala som či 10 dní nebol v stave aspoň raz zdvihnúť, zopakoval že má chrípku. Chcela by som vedieť či som urobila také veľké faux pas že som si vyslúžila také arogantné zaobchádzanie alebo advokáti sa pridržiavajú nejakého vzorového správania sa a z jeho strany bolo všetko v medziach normy. Dnes som ho videla v živote druhý krát, nič proti mne, po osobnej stránke nemôže mať. Na doplnenie, v prípade zmieru sme boli dohodnutí že návrh vezmem späť, čo by som mala spraviť ešte pred pojednávaním. Aj preto som tak čakala na jeho informáciu, aby som to časovo stihla. Budem vďačná za Vaše názory, človek sa učí do smrti.